Naše vlastenectvo často vychádza z omylu, sme hrdí na importované veci, o ktorých nevieme, že nie sú slovenské. Naši hrdinovia nie sú ako svetoobčan Štefánik, ale zápecník Hlinka, ktorý v malej krajine urobil veľké zlo. V tomto máme veľa spoločné s Balkánom – hrdosť na vlastnú dutosť, hovorí režisér a občiansky aktivista Nikita Slovák.Vykašlime sa na mýty a hlúposti ako Solúnski bratia, Jánošík a panslavizmus, hovorí Nikita Slovák. Podľa neho máme ruskú vlajku a M. R. Štefánik navrhoval podstatne lepšiu. Slovensko potrebuje rebranding a veľké upratovanie, pri ktorom sa spoja rozumní ľudia.Už od normalizácie sme nechutne poddajní a skloníme hlavu, keď sa ministerke nepáči obraz alebo výstava. Netreba zakazovať, stačí, že sa vrchnosť vyjadrí a my sa preventívne podriadime. Navyše, aj v umení sa zrazu vracajú fašistické prvky – dôraz na ľúbivosť, povznášanie ducha a ľudovosť.Nikita Slovák organizoval mnohé protesty, od Jána Slotu až po podporu Ukrajiny. Mali by sme

Podceňujeme spoločenský vplyv internetových diskusií. Na veľa tém či káuz nemáme relevantné prieskumy, preto sa často chytáme toho, čo k dispozícií je a to sú práve internetové diskusie. A keď v nich preváži nenávisť, tak vznikne falošný dojem, že práve to tu dominuje, hovorí Jakub Goda z komunikačného tímu prezidentky Čaputovej. Preto by mali byť podľa neho médiá aktívnejšie a internetové diskusie by mali regulovať.Internet sa stal neodmysliteľnou súčasťou našich životov, prenikol do nášho súkromia a ovplyvňuje nielen náš osobný život, ale aj to, čo si o svete myslíme a aký máme pohľad na aktuálne spoločenské dianie. Internet, presnejšie sociálne siete, zásadne zmenili aj politiku. Dnes už politici klasické média v podstate ani veľmi nepotrebujú pretože svoje posolstvá môžu voličom smerovať priamo prostredníctvom sociálnych sietí, kde im nehrozia žiadne nepríjemné, či kritické otázky a svojich oponentov dokážu účinne a bez akýchkoľvek problémov "zabanovať".Na týchto s

Stačilo 36 dní a z jednej slobodnej krajiny sa stalo dobité územie. Príbeh Poľska. Mocensky si ho vtedy pred zimou 39 rozdelili mocní Berlína a Moskvy. Stačil na to čas od 1. septembra do 6. októbra. Strih. Posun o takmer storočie. 43 dní trvá vládnej zostave s označením FICO4 nie síce totálne, no postupné mocenské ovládnutie Slovenska. Najprv sa vysporiadali s policajným prezidentom, neskôr s vyšetrovateľmi NAKA čurilovcami, stihli obísť a následne pohroziť Úradu pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti, Ústavu pamäti národa pohrozili za trestné oznámenie na Ľuboša Blahu, Najvyššiemu kontrolnému úradu oznámili, že bude mať špeciálneho podpredsedu pre vysporiadanie sa s covidovou minulosťou, zo štyroch médií sa stali „nepriatelia“ premiérovho Slovenska, šéf regulačného úradu si zas od predsedu vlády vypočul, že je „terorista“….a takto by sme mohli pokračovať deň po dni, až by sme prišli k aktuálnej „mikulášskej“ strede, kedy by sa mali len chodbové reči a

Boj s hybridnými hrozbami v programe vlády je na smiech, ak premiér Fico prijíma „nitkoťahača“ spravodajských operácií Moskvy u nás, tvrdí expert Viktor Breiner.Paralýza či neistota. Stav, do ktorej sa dostali tímy tzv. strategickej komunikácie po nástupe vládnej zostavy Fico4. Koniec novembra časti priniesol koniec ich bežnej práce – odhaľovať, upozorňovať a edukovať o ničivom potenciáli dezinformácií a hoaxov pre chod samotného štátu. A niektorým – dnes už bývalej šéfke takéhoto úradu na úrade vlády Miroslave Sawiris – rovno vyhrážky paragrafmi. Pre nové vedenie štátu ide o „politických aktivistov“, ktorí mali údajne diktovať, čo si na Slovensku máme myslieť. Zástup „nepriateľov“ štátu sa tak rozširuje. Neprivedie to však rovno k neistote a paralýze demokracie u nás? Téma pre Viktora Breinera, ktorý svojho času stál v čele takéhoto tímu na rezorte obrany. Nútené „vyprevádzanie“ expertných tímov strategickej komunikácie zo služieb štátu označuje za „ne

Keď škola nevykazuje žiadnu šikanu, tak práve na nej sa deje najviac šikany. Šikana je totiž pre školy často i reputačný problém. Máme rôzne metodiky, akčné plány a ďalšie dokumenty, problémom je, že sa to na školách často reálne neuplatňuje, hovorí odborný poradca komisára pre deti Otto Brixi. Ako si teda poradiť so šikanou, ktorá vyústila na východe Slovenska do fatálnej tragédie dieťata?Pripad samovraždy 15 ročného Romana z Parchovian postavil na nohy doslova celé Slovensko. Ako sa to mohlo stať, kde boli tí, čo by mali garantovať bezpečnosť detí v školách a najmä - čo urobíme pre to, aby sa naše deti cítili v školách ako bezpečne, tak aj spokojne? To sú otázky, ktoré si dnes musí klásť veľmi veľa rodičov, ale aj tých, ktorí za bezpečie detí zodpovedajú. Téma šikany však vôbec nie je nová, stretol sa s ňou prakticky skoro každý jeden z nás.Otázkou preto je, ako to, že ako spoločnosť dopustíme, aby touto mimoriadne traumatickou

Nevieme sa za seba verbálne postaviť. Máme problém povedať jasné “Nie!”, keď je nám niečo nepríjemné a máme problém aj s obhájením vlastných hraníc, keď ich niekto prekračuje, hovorí v Ráno Nahlas šefka združenia Za seba Bianka Urbanovská. Mnoho ľudí u nás, podľa nej, podlieha mylnej predstave, že sebaobrana voči agresii či sexuálnemu násiliu začína až pri reálnej fyzickej konfrontácii s agresorom. Všetko to však začína už oveľa skôr. Ako sa brániť sexuálnym agresorom a ako to naučiť naše deti?V Ráno Nahlas sme nedávno otvorili veľmi citlivú, boľavú, ale aj nesmierne dôležitú tému sexuálneho zneužívania intelektovo či mentálne znevýhodnených detí a mládeže. Lebo áno, i to sa u nás deje.Ešte dôležitejšie než túto tému otvoriť - a hovoriť o nej, je však edukovať potenciálne obete - ako aj ich rodiny a komunitu, ale najmä: Naučiť naše deti, ako sa takejto agresií sexuálnych predátorov účinne brániť No a práve o tom je dnešné Ráno Nahlas, so zakla

Dnes nepriatelia s premiérskym infobanom, či inak čiernou listinou nežiadaných. Predtým hyeny, idioti, slizké hady či špinavé protislovenské prostitútky. Komunikácia tretieho ústavného činiteľa smerom k novinárom. Aj v nej zaznamenal Robert Fico v ústavných funkciách vývoj. Pred ním aj iní – či už „homo vulgaris“ Igor Matovič; premiér reforiem odpísaný Gorilou - Mikuláš Dzurinda; alebo trojnásobný predseda vlády s nárokovaným titulom otec zakladateľ – Vladimír Mečiar. On neváhal na novinárov dokonca vytasiť päste! A tento takmer už tridsaťročný príbeh odovzdávania premiérskej - a neraz aj komunikačnej - štafety z bezprostrednej blízkosti sledoval a neraz na vlastnej koži zažíval náš kolega Braňo Dobšinský. Ako sa novinárčilo za Mečiara? A v čom je iný prístup Roberta Fica? Nie je to vlastne celé o tom, že politici by najradšej mali z médií a novinárov len akési rezonátory ich krokov? A kontrolná funkcia médií, ktorú im prisudzuje demokratické rozlo

Slovensko je po pandémií - a po dôsledkoch vojny na Ukrajine, krajinou, kde žije veľmi veľa nešťastných a nespokojných ľudí a práve toto niektorí politici, ktorí nemajú čo ponúknuť, využívajú. Oni túto krajinu poznajú veľmi dobre a napríklad taký Robert Fico a jeho partia, prišli na to, ako ľahko tu môžu získavať lacné politické body. Hovorí vedec Pavol Čekan. Podľa neho hnev a frustrácia v nás prebila pamäť i pocit osobnej zodpovednosti.“Tie drísty o slovenskom menu, slovenskom folklóre, a furt o niečom slovenskom, prestávam tomu rozumieť. Mne primášovi ľudovej hudby, ktorý si vzal za ženu bývalú profesionálnu tanečnicu z PUĽSu, deti mu tancujú v Klnke, bude nejaký SNS človiečik, ktorý nevie ani hovoriť poriadne po slovensky, v živote by na seba nedal slovenský oblek z Ozety, nevie ani kultivovane zaspievať slovenskú ľudovú pieseň, silne pochybujem, že dokáže navariť nejaké slovenské jedlo, či rozoznať slovenské čipsy od rakúskych, určite nevie naspamäť tri najdlhš

Izrael a radikáli Hamasu, Ukrajina a Putinovo Rusko – horúce konflikty týchto dní a v prípade druhého je ten časový horizont už na takmer dvojročnej hranici. Naviac, vojna je bezprostredne za našou východnou hranicou. „Schopnosť vedieť sa brániť a mať partnerov, na ktorých sa vieme spoľahnúť a oni na nás, je dobrým liekom na kvalitný spánok akejkoľvek krajiny“, uvádza sa v programe nedávnej úradníckej vlády. Tá aktuálna síce vojenskú pomoc Ukrajine deklarovane odmieta, slovenským zbrojárskym firmám však v prípadných dodávkach brániť nechce. Naviac – z výroby zbraní chce získať „pozitívny“ príspevok pre „rast HDP“. Ako je vlastne Slovensko s obranným priemyslom? Sme vlastne ešte schopní vojensky pomôcť Ukrajine z vyprázdnených skladov? A čo v prípade, že by sme sa potrebovali sami brániť? Témy pre Viliama Ostatníka, experta na bezpečnostno-obrannú oblasť z Adapt Institute. Robert Fico opakuje, že „áno“ humanitárnej pomoci Ukrajine, „nie“ tej „vojenskej na vládnej úrovni“.

To, čo bolo pred voľbami už nie je také dôležité, predvolebná rétorika sa v tej jej najhoršej podobe nepretavila do PVV, hovorí o vládnom programe bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Miroslav Wlachovský. Slovensko podľa neho vždy vykonávalo suverénnu zahraničnú politiku čiže vládny slogan o suverénnej zahraničnej politike považuje za prázdny. “Ak suverénny znamená rozhodnúť sa suverénne hlúpo - a nie v záujme dlhodobých perspektív Slovenska, tak potom na takúto suverénnosť môžeme škaredo doplatiť, tvrdí WlachovskýVláda sa bude riadiť heslom “Slovensko na prvom mieste,” čo znamená byť solidárny, zodpovedný a predvídateľný v zahraničnej politike so zreteľom na národnoštátne záujmy Slovenskej republiky.To je krátky úryvok z vládneho programu štvrtej ficovej vlády v oblasti zahraničných vecí a medzinárodných vzťahov.Čo bude tento “Trumipzmus” znamenať v čase pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine a ako možno vnímať to, že vo vládnom pro

Predstava, že ľudia s intelektovým či mentálnym znevýhodnením nemajú sexuálne túžby je veľký mýtus. Nie je to pravda, v niektorých prípadoch je to u týchto detí aj skôr a silnejšie, než u bežnej populácie, hovorí Národná šéfka Špeciálnych olympiád Eva Gažová Vranková. Tá v Ráno Nahlas už na jar upozornila na fenomén sexuálneho zneužívania týchto detí. Špeciálne olympiády preto rozbehli program vzdelávania rodičov, ale aj detí ako najlepšej obrany voči zneužívaniu.Až 8 z desiatich dievčat, ktoré boli sexuálne zneužívané, malo nejakú formu intelektového či mentálneho znevýhodnenia. V prípade chlapcov, to bolo až v 70 % prípadov. O tomto fenoméne zneužívania tých najbezbrannejších z bezbranných hovoria aktuálne celosvetové štatistiky. A sexuálne zneužívanie intelektovo či mentálne znevýhodnených detí sa deje aj na Slovensku. Deje sa to, len je to téma - napriek svojej hrozivosti, neraz u nás vo verejnom priestore prehliadaná až tabuizovaná.Tému sexuálneho zneužívania inte

„Robert Fico s Andrejom Dankom poškodzujú občanov, lebo im upierajú právo na informácie“. Pavol Szalai z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc takto reaguje na ich najnovšie kroky smerom k vybraným médiám a novinárom. „Šokuje ma, že sú pritom až bezškrupulózni“, dodáva. Nadraďujú tým podľa neho úzke stranícke záujmy nad záujmy spoločnosti.Hyeny, idioti, špinavé protislovenské prostitútky, slizké hady – to sú len niektoré z výrazov, ktorými častoval a častuje novinárov staronový premiér. V minulosti novinárov urážal a hneval sa nich, dnes z časti robí dokonca nepriateľov. A ak vybrané médiá pôvodne ani nechcel púšťať na úrad vlády, postoj transformoval a najnovšie s nimi „prerušil komunikáciu“. Neplnia si podľa neho povinnosť – pravdivo, všestranne a včas informovať „osobitne o krokoch vlády a jej predsedu“. Ich šéfredaktori však Robertovi Ficovi kontrujú: médiá sú v demokraciách kontrolórmi moci, nie jej PR oddeleniami. A

“Chudobu považujem za najväčšiu lekciu pre ľudské práva a slobody na Slovensku. Chudoba je následok i príčina porušovania ľudských práv,” tvrdí 34 rokov po Novembri 89 Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Zároveň pripomína, že hoci je chudoba z hľadiska ľudských práv našim najväčším problémom, do poriadku by sme mali dať aj právny rámec pre vzťahy ľudí z LGBTI komunity.Od Novembra 89 - keď padla totalita, uplynulo už 34 rokov. Máme slobodné voľby, zrušili sme 4. článok Ústavy o vedúcej úlohe komunistickej strany, na hraniciach už nemáme ostnaté ploty, mínové polia a už nestrieľame do ľudí do chrbta ostrými. Odstránili sme štátnu cenzúru, máme slobodu prejavu - ale najmä slobodu aj po prejave, máme právo zhromažďovania, v spoločnosti, v pozitívnom zmysle slova, bujnie tretí sektor -často nahrádzajúci zlyhávajúci štát.Zároveň však popri tom všetkom pozitívnom, máme i státisíce ľudí pod hranicou chudoby, máme množstvo prípadov šikanovaných, týraných a zneužívaný

„K teroristom nemôžeme byť tolerantní. Áno, som smutný, že zomierajú Palestínčania v Gaze. Nik nemôže mať radosť z toho, že zomierajú obyčajní ľudia. Problém je však v tom, že Hamas stále existuje a z civilov si robí živé štíty. Musí byť zničený.“ Pohľad na súčasný konflikt medzi Izraelom a radikálmi Hamasu optikou židovského rabína Mišu Kapustina. Nožom dobodaná Židovka, na dverách jej bytu hákový kríž – Francúzsko; grafity Dávidovej hviezdy na domoch a podnikoch, kde žijú a pracujú Židia – Nemecko; odmietnutá rezervácia židovskej školy na nafukovací hrad – s poznámkou podnikateľa: nemôžem prijať sionistickú objednávku, nechcem krvavé peniaze – slobodu Palestíne – to je zas prípad z Austrálie. Vo svete narastá vlna antisemitizmu po Izraelskej vojenskej odvete na masaker radikálov Hamasu. „Radikáli programovo zasievajú strach. Sú presvedčení, že pravdu majú len oni a všetko ostatné je zlé. Preto chcú všetko ostatné zničiť“, r

Mečiarizmus sa vracia, ale už v úplne inej podobe pretože tá vtedajšia podoba už dnes nie je možná. To, čo vláda voči médiám skúša je hlúposť, ktorá sa vláde určite vráti a to veľmi rýchlo, tvrdí dlhoročný novinár, bývalý viacnásobný šéfredaktor a expredseda Syndikátu novinárov Ján Füle. Podľa neho vládna moc uverila v existenciu tzv. Alternatívnych médií. Alternatívne médiá sú ale otrava, tvrdí Füle.Vláda ešte ani nezískala dôveru parlamentu a už začína napĺňať niektoré svoje predvolebné sľuby a pretavovať predvolebnú rétoriku do mocenskej praxe. Jedným z prvých terčov vládnej moci sa tak stávajú médiá. Presnejšie tie médiá, ktoré boli voči stranám aktuálnej vládnej moci, ale nielen im, kritické a za svoju úlohu vždy považovali predovšetkým kontrolu moci.Na rad tak prichádza ich demonštratívne ignorovanie vládnymi politikmi, ale Robert Fico svoj nevraživý postoj voči vybraným redakciám už pretavil aj do reálnej snahy odoprieť im prístup na Úrad vlády. Pripomeňme, že t

Fotil November’89. Ten študentský a v Bratislave. Jeho zábery brieždenia slobody videl svet. Washington či Rím mohli nazrieť za oponu toho, čo neskôr prerástlo do revolúcie slobody – Nežnej či Zamatovej. Do zákutí nepovolenej demonštrácie bratislavských vysokoškolákov, ktorí o celý deň predbehli tých pražských. Pavol Vitko. Vtedy študent žurnalistiky, dnes šéfredaktor špecializovaného armádneho časopisu Obrana. A čerstvý autor Porcelánového prasiatka, knihy o osudoch vojakov, ktorí kedysi odmietli okupáciu bratských vojsk.„Vtedy sme nevedeli, že nasledujúci deň bude 17. november, že bude Nežná revolúcia. My sme mohli prísť po víkende do školy a mohli nás predvolávať na komisie a povyhadzovať. Alebo nás mohli vyhodiť z internátov. Jednoducho to bol obrovský risk“, spomína Vitko. „O slobode a demokracii, ktorá tu chýbala, sme často diskutovali pri pive, no skandovať to rovno v uliciach hlavného mesta, to bolo úplne iné“,

Náš vzdelávací sytém nie je vôbec pripravený na “neštandardné deti”. Rolu v tom hrá najmä náš tradicionalizmus, kde tým základným argumentom proti inováciám v školstve je veta: “Veď my sme to prežili, tak to prežijú aj ďalší.” Toto je základný problém a k tomu sa pripája ešte i ustavičné politizovanie školstva, hovorí riaditeľ experimentálnej Slobodnej školy v Košiciach Juraj Mazák. Medzi našimi deťmi sú totižto tisícky tých, ktorí sa do unifikovanej škatuľky nášho verejného školstva jednoducho nezmestia. I oni si ale zaslúžia vzdelanie podľa ich daností i potrieb. V tomto však Slovensko žalostne zlyháva. No nemusí tomu tak byť. Ako teda na to?Je 8:00, začiatok prvej hodiny, potom príde 45 minút matematiky či slovenčiny, nasleduje zvonenie a prestávka a potom opäť 45 minút, tentoraz trebars fyziky či cudzieho jazyka. A takto stále dookola od pondelka až do piatku. Medzitým kopa diktátov, písomiek, testov a aby toho nebolo málo, po škole ešte domáce úlohy, niekedy až do n

Toto nebude pre mimovládne organizácie fatálne.Mimovládky tu prežili dve zákerné a kruté totality, fašizmus aj socializmus. Prežili a mimovládky nezomrú po zásahoch vlády ani dnes. Prežijú, akurát neurobia to, čo doteraz urobili s daňovou asignáciou a tým pádom budú ich aktivity chýbať: Budú chýbať v regiónoch, v školách, v zariadeniach pre seniorov, či v športe, kultúre alebo v aktivitách pre zdravotne znevýhodnených, odkazuje vláde šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac.“Táto spoločnosť je rozsypaná. Nachádzame tu zásadné odlišnosti a to dokonca i v samotných rodinách, no a teraz síce všetci hovoria, že musíme túto spoločnosť spojiť, ale týmto sme neurobili nič iné, ako to, že sme priniesli do rodín nový problém. Toto bude strašná voľba a táto voľba je strašný omyl, hovorí o návrhu Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša (Hlas) oklieštiť financovanie mimovládneho sektora podpredseda Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcel Zajac.

Silný sociálny štát, opätovný strop pre dôchodkový vek, vyššie dôchodky pre ultra sedemdesiatnikov a trináste dôchodky v garantovanej výške tých priemerných, naviac „dôstojný“ dôchodok rovno v ústave. Ale aj „prehodnocovanie štruktúry a nastavenia viac pilierového systému dôchodkov“. Koaličné zámery štvrtej Ficovej zostavy v oblasti dôchodkov. To všetko v situácii, keď je krajina rekordne zadĺžená a pod tlakom konsolidovať – a teda sporiť. Kde to na to chce nová vládna zostava zobrať? Pri trinástych dôchodkoch vidí zdroje v tom, čo ľudia dávajú mimovládkam. Čo pri ďalších zámeroch? Neulakomí sa na miliardy z druhého piliera, ako to v jeho histórii urobila už štyrikrát? Téma pre exministra Jozefa Mihála. „Je to delostrelecká príprava na otvorenie druhého dôchodkového piliera“. Exminister Jozef Mihál reaguje na zámery aktuálnej vládnej zostavy s dôchodkami. Očakáva, že to, čo sa aktuálne mediálne deje s rodičovskými dôchodkami, s miernym

Vyhlásenia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej sú desivé, hovorí filmová producentka a osobnosť Novembra 89 Zuzana Mistríková. Podľa nej kultúra a umenie sú síce výsledkom dejín, ale v nich takmer nič nie je čisto a rýdzo slovenské. „Tak ako je absurdné sa tváriť, že niekto má tisíc rokov čisto slovenský rodokmeň,“ hovorí Zuzana Mistríková. Maticu slovenskú považuje za hlásnu trúbu najpovrchnejších prúdov. Keď si ľudia budú mať vybrať, či dajú 2 percentá mimovládkam alebo rodičom, spôsobí to rozvrat a nenávisť v rodinách.Kultúra vlády buď nezaujímala, alebo ju zneužívali na propagandu. Dnes sledujeme pokus o romantizovanie kultúry národa z 19. storočia a politici majú prázdne slová. Je slovenskou kultúrou slovenský preklad Shakespeara?Čo vlastne môže pokaziť minister kultúry? Podľa Zuzany Mistríkovej to môže byť spoločenská atmosféra a vzťahy medzi ľuďmi.Prečo je problém degradácia jazyka na najvyššom poste na ministerstve kultúry? Môže sa podpora kultúry zm

Martin Navrátil je druhým Slovákom, ktorý dobyl južný pól, je však úplne prvým, ktorý sa k Južnému pólu dostal na vyše tisíc kilometrovej ceste od pobrežia. “Nie, toto nebola žiadna počítačová hra, kde má hrdina k dispozícií tri životy. Tam sa každá chyba veľmi kruto trestá a neodpúšťa sa, hovorí skúsený cestovateľ Martin Navrátil. A ako sa v dôsledku klimazmeny mení naša planéta?1047 kilometrov a takmer 50 nocí v stane pri priemernej teplote mínus 30 stupňov. Aj tak vyzerala cesta Martina Navrátila za jeho snom, dobyť Južný pól.Chlad, silný protivietor, únava, pocit samoty, oslepujúce slnko či tzv. Biele peklo, kde človek stráca akúkoľvek orientáciu, i tak vyzeral jeho pochod na najjužnejšie miesto našej planéty. A tam? Tam nie je absolútne nič, hovorí Martin Navrátil.Čo všetko znamená dosiahnuť Južný pól, aké nástrahy na polárnikov čakajú, ako sa vyrovnať s neustálym chladom, vetrom, pocitmi samoty, zlými podmienkami na tú najzákladnejšiu hygienu a ako sa

„To je jeden z tých dní, keď si budete vždy presne pamätať, čo ste robili“, tak reaguje na sobotu, siedmy október. Besnenie medzi radikálmi Hamasu a Izraelom má mesiac. Po prvotných zverstvách radikálov prišla odveta – bombardovanie a pozemná operácia Izraela. Obe za sebou zanechávajú smrť, bolesť a spravodlivý hnev odplaty zo strany pozostalých...a opäť len zárodky ďalších konfliktov. Posledný víkend eskaloval ešte aj do hrozby použia atómovej bomby na vyhladenie Gazy, ako neprípustný a zavrhnutia hodný výkrik radikála vo svojej vláde ho okamžite odsúdil premiér Netanjahu. A hoci sme v našich stredoeurópskych končinách konfrontovaní najmä s vojnovým spravodajstvom tohto konfliktu, krajinu musí žiť a pracovať, aby mohla ísť ďalej. Čo urobil 7. október s Izraelom, ktorý je už pre svoju históriu odkázaný na spolunažívanie židov a arabov? Téma pre Janu Shemesh, slovenskú novinárku, ktorá si Izrael zvolila za svoj druhý domov. „

To, s čím po Novembri 89. zápasíme je to, že veľké zločiny, ktoré sa tu počas fašistickej či komunistickej totality stali, sme prešli mlčaním a neboli potrestané. Prešli tu zločiny, ktoré sa tu diali s odobrením štátnej moci. Môžeme sa potom čudovať, že aj po Nežnej revolúcii tu máme zločiny, kryté štátnou mocou? Pýta sa novinárka, ktorá systematicky mapuje našu národnú pamäť Soňa Gyarfášová. Hrubá čiara za minulosťou po novembri 89 bola podľa nej chyba. Komunizmus je totiž rovnaké zlo ako fašizmus.„Ľudská pamäť je príšera; človek zabúda - pamäť nikdy. Všetky spomienky ukladá. Niektoré veci pre nás odkladá, iné pred nami ukrýva - a po čase ich vyvoláva do nášho vedomia úplne podľa vlastnej vôle. Človek si myslí, že má pamäť, ale je to presne naopak, pamäť má jeho!“ John IrvingČudujete sa, že je to tu u nás často: “Krok sun krok”, respektíve: “Krok vpred a potom zasa dva kroky vzad?”Deje sa to totiž zas a znova, neustále dookola. Staré zná

Päťmesačná ministerka kultúry, skúsenosť, o ktorej hovorí ako o „neprenosnej“ a „výnimočnej“; predtým riaditeľka Divadelného ústavu, Slovenského národného divadla, Opery národného divadla a Štátnej opery v Prahe či Film Europe Media Company. Ale aj záchrankyňa starej dedinskej školy v Kokave nad Rimavicou. Kultúrna manažérka a teatrologička, ale najmä človek kultúry - Silvia Hroncová. Neprenosnosť ministerskej skúsenosti vidí v dvoch rovinách: v spolupráci so „vzácnymi kolegami“ z vlády odborníkov, ako spomína čerstvá exministerka a v tom, že v tridsiatke podriadených organizácií ministerstva kultúry stretla „veľmi zaujímavých ľudí, ktorí pracujú v kultúre“. „A boli niektoré organizácie, do ktorých som ako minister prišla až ja, hovorili mi“, spomína Silvia Hroncová. Pre jedného ministra je podľa nej dôležité nielen spoznanie rezortu, ale najmä živá komukácia s ľuďmi, ktorí v ňom pracujú. „Môžete poznať návody, ako

Ona nemá vôbec žiadne skúsenosti na poli kultúry a nemá ani žiadne odborné predpoklady aby tento rezort viedla, hovorí o novej šéfke rezortu kultúry producentka Wanda Adamík Hrycová. Problém je podľa nej ale oveľa hlbší a spočíva v dlhodobom nezáujme o rezort kultúry, ako aj v neprofesionalite štátnej správy. Bude opäť minister kultúry utekať pred umelcami s kabátom na hlave?“Snažil som sa chodiť v kruhu a dúfal som, že takto pôjdem rovno,” napísal svojho času klasik absurdnej literatúry Samuel Beckett.Protestovala, verejne a nahlas, voči nominácií Tomáša Tarabu na post ministra kultúry. Výsledkom je, že Taraba sa stal ministrom životného prostredia a do kresla šéfky rezortu kultúry zasadla bývalá moderátorka Markízy a tvár TV Slovan Martina Šimkovičová. Na čo to bolo dobré a čo môžeme od tváre TV Slovan čakať?Na verejnosti sa nová šéfka rezortu kultúry už uviedla a to listom svojmu českému rezortnému kolegovi pri príležitosti 105. výročia vzniku Českoslove

Mladý židovský otec, tlačí kočík, no cez ramenu mu visí automatická puška. Alebo: párik zaľúbencov, no on má cez plece samopal. A do tretice: trhy arabských obyvateľov Izraela bez židovských stálych zákazníkov. Obrazy Izrael týchto dní poznačené vojnou s radikálmi Hamasu.Blízkovýchodný spravodajca Českej televízie David Borek nimi ilustruje nastupujúcu nedôveru ako ovocie vojny. „Nedôvera sa vkráda aj tam, kde predtým nemala miesto: medzi židov a arabov, ktorí žili v susedstvách“, ilustruje. V Izraeli začínal ako pekársky učeň – to ešte v čase svojich štúdií. Aktuálne je pre susednú Českú republiku hlasom a tvárou verejnoprávneho spravodajstva z vojnovej oblasti, kde sa už takmer mesiac krvavo bije Izrael s radikálmi Hamasu. „Idea štátu Izrael v sebe niesla dať židom miesto, kde budú doma, bez útlaku väčšiny po skúsenostiach s pogromami v Rusku, nacizmom v Nemecku. Vrátime sa do svojej historickej vlasti a v nej budeme v bezpečí“,

Primárnou povinosťou Katolíckej cirkvi na Slovensku, je povedať, že tisova verzia kresťanstva nemá s kresťanstvom nič spoločné. Práve naopak, je to doslova antievanjelium lásky k blížnemu. Kým sa s tým nevyrovnáme, tak sa to tu bude vracať. To však môže urobiť iba cirkev, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. A ako sa vyrovnať so smrťou: Či už našou alebo našich blízkych?Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť preto: Pamätaj na smrť.Áno, práve v tieto dni, dni keď sa otvárajú brány medzi svetmi živých a mŕtvych, keď si opäť pripomíname sviatok zosnulých si mnohí z nás znova a nástojčivo kladieme otázku: Čo je to smrť a aký je jej zmysel?Je smrť definitívny koniec, zánik a zmar? Alebo je to bolesť a jazvy, keď nám Dáma s kosou vytrhne z nášho náručia našich blízkych a milovaných? Je smrť zmierenie a úľava od každodenných krížov, starostí a bied alebo je to posledný a spravodlivý odpočet či sú to azda dvere do úplne iných dimenzií presahujúcich našu

„Som smutná z Fica. Ak on hovorí, že vojna na Ukrajine nie je našou vojnou, ja tvrdím, že je aj mojou“, reaguje Eliška Horsáková, ktorá už druhý rok vozí na Ukrajinu humanitárnu pomoc, ktorú sama vyzbiera. „Veď keby náhodou Ukrajina prehrala, salámovou metódou Putina bude Slovensko prvé na rade“, dodáva. „Vedeli ste, že tanky majú vždy prednosť? Vždy vás však spoľahlivo privedú k babičkám, tam niekde obďaleč na frontovej línii.“ Status vodičky s desiatkami tisíc kilometrov na cestách i nestách Ukrajiny, ktorá sa už pomaly druhý rok bráni Putinovej agresii. A ak staronový premiér Robert Fico hovorí, že „vojna na Ukrajine nie je našou“ ona ju za „svoju“ berie. Už takmer druhý rok zháňa to, čo Putinova vojna Ukrajincom nasilu berie. A zásobuje – áno aj babičky na frontovej línii. Eliška Horsáková. „Keď mi povedia, že na odovzdávku pomoci máme štyri a pol minúty, ideš za našim autom, tu máš vysielačku a keby niečo, vyskoč z auta

Ja nemám strach pretože som zažil epochálny pád komunizmu. Celých 40 rokov som žil v komunizme, v mojom okolí stále niekoho zatvárali a nedalo sa predpokladať, že to niekedy skončí no v jednej chvíli to padlo ako domček z karát. Nebolo k tomu treba nič len taký tichý vánok z raja. To je taká historická skúsenosť, že keby teraz aj čokoľvek prišlo, tak mám stále vieru, že to nakoniec dobre dopadne. Samozrejme nie tak, že budeme pasívne sedieť v kúte, ale že sa pokúsime mať opäť spoločenstvá, mať hodnotovú líniu, mať vzory a ísť za nejakou ideou. Hovorí bývalý disident a dlhoročný poslanec KDH František Mikloško. Ako vidí výzzvy, ktorým bude Slovensko dnes čeliť a kde sú jeho červené čiary?Do parlamentu nastúpil krátko po páde komunistickej totality, už v marci 1990,pôsobil v ňom ako poslanec dlhých 20 rokov. Čelil snahe o ovládnutie štátu Vladimírom Mečiarom, keď kládol politický odpornásledkom tzv. “noci dlhých nožov”, zmerenému referendu, pozbaveniu mandátu jeho kolegu z

Logika vojny akoby bola silnejšia a hlas OSN volajúci po prímerí akoby zostával nevypočutý, dopredu ho však ženú príbehy žien, mužov a detí z krízových oblastí sveta, ktorým pomoc OSN „vracia ľudskú dôstojnosť“. Stanislav Šaling z UNDP - Rozvojového programu OSN. Komunikoval za OSN v začiatkoch Putinovej agresie voči Ukrajine. Predtým nasadený v tímoch krízovej reakcie v Afganistane, Kirgizsku, Pakistane, Južnom Sudáne a na Filipínach. Viedol tiež komunikačné projekty a tímy v newyorskom sídle OSN, či operáciu v Mjanmarsku. Aktuálne zodpovedný za strategickú komunikáciu Rozvojového programu OSN. Stanislav Šaling. Ako sa komunikuje za organizáciu, ktorú síce počuť, no zostáva nevypočutá? Za globálneho hráča, ktorý volá po mieri, no akoby záujmy vojny a násilia boli silnejšie?„OSN nie je nadnárodná polícia či armáda, je to globálna platforma na diskusiu suverénnych krajín“, tvrdí Šaling. Jej osobitnú silu vidí okrem toho

Na nich je príznačné, že nevedia, čo to znamená štát. Myslia si, že štát je iba veľký bankomat, kde sa budú obsluhovať oni sami, ale každý kto trošku rozmýšla vie, že štát je predsa oveľa vážnejšie a zožitejšie spoločenstvo. Možno by im pomohlo, keby sa prestali tak vášnivo venovať bludárstvu a tmárstvu, ktoré si osvojili ako svoju politickú komunikáciu pretože realita vždy zvítazí. Všetky tie ich povery, rozprávky a fóbie, ktoré majú, sa totiž pri strete s realitou rozsypú, hovorí na margo nastupujúcej vládnej moci publicista Michal Havran. Čo nás čaká v ére Fica IV.?Slovensko prešlo predčasnými parlametnými voľbami a ako povedal kedysi dávno, ešte v 90. rokoch, jeden z klasikov slovenskej politiiky: “Je po voľbách, zvyknite si.” A tak si Slovensko zvyká na nastupujúcu vládu Fica IV. Aká bude nová vládna moc a čo nás čaká? O čom vypovedajú výsledky volieb, toré rozčesli krajinu prakticky na dve polovice? Kam sme sa týmito voľbami ako spoločnosť posunuli a akým výzvam budeme

281 miliónov. Práve toľko je podľa odhadov OSN migrantov – a teda ľudí, ktorí z rôznych dôvodov opustili svoje domovy. Ak by vytvorili štát, bol by rovno štvrtý najľudnatejší – po Číne, Indii a Spojených štátoch. Najatraktívnejšou destináciou pre nich je pritom Európa. Migrácia a osobnitne tá vynútená je aktuálne bolestnou kapitolou týchto dní: už takmer dvojročná vojna na Ukrajine či vyše dvojtýždňový konflikt medzi Izraelom a Hamasom. Aj tie vyhnali z domov už milióny ľudí. A k tomu môžeme pridať opäť oživenú migrantskú vlnu, ktorá aktuálne zatvára hranice okolitých štátov nášho regiónu – a to aj toho najžiadanejšieho – Nemecka. Hrozba či príležitosť? Téma pre Líviu Styp-Rekowsku, ktorá stojí na čele misie Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Poľsku. Keď sa jeden život zmestí do batôžka„Pri záchrannej operácii v Taliansku som stretla rodiny z Iraku, ktoré sa chceli do Európy dostať cez Stredozemn

Tento štát sa nespráva voči chorým, zdravotne či inak znevýhodnením, príliš láskavo a dokonca sa nespráva tak, ako by sa mal, ani voči tým, ktorí sa o nich starajú a ktorí tým preberajú úlohy štátu, hovorí bývalá poslankyňa a dhodobá bojovníčka za práva zdravotne či inak znevyhodnených Jana Žitnanská. Pre koho je teda tento štát, ak nie je pre chorých či zdravotne a inak znevýhodnených?“Táto krajina nie je pre starých,” tak znie názov kultového filmu bratov Coenových. Slovensko však ani po vyše 30 rokoch od svojho vzniku nie je krajinou nielen pre starých, ale ani pre chorých, chudobných, zdravotne či inak znevýhodnených či proste iba akokoľvek iných. Namiesto pomocnej ruky, snahy o pochopenie či o vyrovnanie štartovacích čiar sa totiž až príliš často stretávajú s ignoranciou, výsmechom, hejtom a dokonca sa neraz stávajú i objektami závisti či nenávisti.V tejto krajine si vieme závidieť i žalúdočný vred, hvorí bývalá poslankyna Demokratov a predtým Za ľudí či KDH a dlh

„Niektorí majú dojem, že kampaň nebola špinavá. Podľa mňa však bola špinavšia, ako kampane, ktoré sme videli doteraz," hovorí v podcaste politický marketér Martin Burgr.Podľa neho sa počas kampane šírila neskutočná špina a prvýkrát do kampane vstúpila aj umelá inteligencia. „Zároveň sme boli prvýkrát svedkami toho, že sa rôzne prúdy, vrátane konšpiračných, dokázali spojiť v prospech jednej strany."Podľa Martina Burgra je Robert Fico z pohľadu marketingu politický fenomén. „Z akej situácie dokázal stranu vytiahnuť spät na víťaznú, je zaujímavé. Aj ťažko napodobiteľné. Na druhej strane sa mi vždy žiada povedať, že ak má neobmedzené pole pôsobnosti a nelimituje sa pravdou, tak sa hrá oveľa ľahšie," zdôrazňuje.Nemyslí si, že sa v kampani Progresívneho Slovenska udiali nejaké chyby a tvrdí, že sa poučili z neúspešnej kampane v roku 2020. „V našej kampani bola od začiatku jednota v tom, čo chceme ponúkať a ako chceme vystupovať. Dobrá kampaň má vyzerať takto. A zlá je

Orbanizácia. Výraz, ktorý postupne naberal na frekvencii s rastúcimi preferenciami pre Roberta Fica a jeho Smer. A po víťazných voľbách dokonca zaznelo, že „pokiaľ bude Fico premiérom, orbanizácia Slovenska je reálnou hrozbou“. Za týmto výrokom pritom stojí človek, ktorý s čoskoro štvornásobným premiérom zakladal jeho Smer. Boris Zala. Čo však takéto očakávanie v sebe skrýva? Čo všetko v sebe obsahuje pojem orbanizácie? A čo by priniesol Slovensku? Téma pre pozorného pozorovateľa diania aj u našich južných susedov – sociológa Ábela Ravasza. „Orbanizácia v Maďarsku je zmena politického režimu“, vysvetľuje Ravasz. Jej predpokladom bolo výrazné volebné víťazstvo Viktora Orbána v roku 2010, keď získal v parlamente rovno ústavnú väčšinu. „Začal postupne meniť charakter politického režimu, s tým, že moc si chce udržať dlhodobo“, dodáva. Faktom je, že Viktor Orbán je premiérom nepretržite práve od spomínaného roku 2010.Cestou bola zmena ústavy, reforma justíci

Regionálny konflikt nehrozí. Nemyslím si, že by sa do toho zapojili arabské krajiny. Skôr mám obavu, čo sa bude diať v Európe a USA z pohľadu spolužitia moslimov a väčšinovej spoločnosti. Jednak sú tu obavy židovských komunít o svoju bezpečnosť, ako i hrozba nárastu islamofóbie, hovorí o ďalšom vývoji po teroristickom útoku Hamasu na Izrael šéfka Hertzlovho centra pri Karlovej univerzite Irena Kalhousová. Podľa nej nie sú vylúčené ani ojedinelé teroristické útoky v Európe.Izrael zazil najčiernejsi deň svojej novodobej histórie. Bezprecedentne nečakaný, masivny a predovšetkym až neuveriteľne brutálny útok Hamasu na uzemie Izraela si vyžiadal stovky civilnych obeti, medzi nimi aj úplne nevinné deti či ženy.Tento akt nevídaneho terorizmu postavil na nohy doslova celý Izrael a svet je v napätom očakávani masívnej a nepochybne i veľmi tvrdej odvety na uzemie Gazy, plnej civilistov i unesených izraelskych rukojemníkov. Na severe krajiny sa pritom mobilizuje ďalši nepria

Víťazstvo proerópskych síl v Poľsku znamená pre Slovensko, že budeme ešte viac izolovanejší. Donald Tusk sa s Robertom Ficom nebude určite objímať, hovorí v podcaste bývalá veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Poľsku Magda Vášáryová.Víťazom poľských parlamentných volieb sa stala aj tentokrát vládnuca strana Právo a spravodlivosť, no aj napriek víťazstvu nebude mať pravdepodobne s kým vládnuť. Parlamentné voľby tak priniesú veľkú zmenu v krajine. Po rokoch vládnutia strany Právo a spravodlivosť budú mať Poliaci novú vládu na čele s proeurópskou Občianskou koalíciou, ktorej sa dávajú väčšie šance na vytvorení väčšiny v parlamente. "Vyhrali sme demokraciu, slobodu, vyhrali sme naše milované Poľsko,“ povedal ešte pred ščítaním väčšiny hlasov líder Občianskej koalície Donald Tusk.

To, ako budete vládnuť predznamenáva aj spôsob ako ste súťažili vo voľbách. Tá súťaž bola nekalá, agresívna, vulgárna a nevidím žiadnu zmenu v štýle, ktorý Robert Fico používal počas celého svojho vládnutia. Nezabúdajme ani na to, že Ficová vláda  bola vždy postavená na tom, že sa orientoval iba na svojich ľudí a svoju podpornú skupinu, ktorú si potrebuje udržať i naďalej, tvrdí o našich vyhliadkach za vlády SMERu expremiérka Iveta Radičová. Už teraz, ak sa niečo kritické voči politike SMERu objaví, nasleduje obviňovanie z vlastizrady a poškodzovaní občanov, pripomína expremiérka.   Do premiérskeho kresla opäť mieri Robert Fico. Už po štvrtý krát. Vracia sa síce ako víťaz volieb, no so skúsenosťou pádu jeho vlády po masových protestoch kvôli vražde novinára, ako i skúsenostou pobytu v opozícii, v ktorej čelil aj hrozbe väzobného stíhania a mnoho “jeho ľudí” čelilo nielen hrozbe stíhania, ale aj reálnym a právoplatným rozsudkom súdov. Navyše, jeho vláda

Každé voľby zanechajú aj nespokojných voličov. Tieto voľby a ich výsledok – vláda Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Andreja Danka – sklamali najmä mladých, mestských a vzdelaných ľudí. Časť z nich je mobilná a v prípade potreby si vie nájsť prácu aj v zahraničí. Odchod zo Slovenska však nie je jediné riešenie povolebnej frustrácie. Oslovili sme odborníkov, ktorí odporúčajú, čo všetko môže nespokojný občan urobiť, aby nabudúce voľby skončili podľa jeho predstáv.V dnešnom podcaste nám na to odpovedajú politológovia Grigorij Mesežnikov a Radoslav Štefančík, a komentátor Aktualít a lokálny občiansky aktivista Ľubo Jaško.Hovoria o občianskej angažovanosti, o práci v komunitách, o zakladaní občianskych združení, organizovaní kultúrnych podujatí alebo diskusií, o umeleckých aktivitách, protestoch alebo o zmene politických strán zvnútra. Máte pocit, že politici neoslovujú ľudí správnymi témami? Prineste témy, na ktorých vám záleží – či priamo do politiky, alebo do občian

Pred rokom to bola jedna z bratislavských kaviarní, kde sa dobre cítila „inakosť“. Po 12. októbri spred roka je to TEPLÁREŇ, miesto, kde došlo k útoku na túto inakosť. Zostali po ňom mŕtvi Juraj a Matúš. Stali sa obeťami len 19-ročného radikála a jeho nenávisti. Nenávisti k politikom, židom a LGBTI+ ľuďom, čo neskôr ukázal jeho manifest plný rasistického, antisemitského a homofóbneho obsahu. Teror z Teplárne potom načas zaplnil námestia, priviedol sem mocných – a to aj zo zahraničia. A z Teplárne „miesta“ sa postupne stala platforma – ochrany a osvety o inakosti. Kde sme po roku? Téma pre Romana Samotného, ktorý je dušou Teplárne. „Nenávistných prejavov voči našej komunite výrazny pribúda. A čo je smutné, po tom teroristickom útoku sme mali nádej, že by sa naše položenie mohlo zlepšiť, vidíme však opak: situácia sa ešte zhoršuje“, rozpráva Samotný. Parlamentné voľby a kampaň pred nimi to ešte podľa neho vyostrila. „Naše

Mám obavy lebo ak by Fico a Danko naplnili len 50 percent toho, čo sľubovali pred voľbami a keby naďalej eskalovali retoriku ako pred voľbami, tak Slovensko na to veľmi doplatí a v hre by bola aj naša územná integrita. Tvrdí to bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Rastislav Káčer. Slovensko je totiž podľa neho nedokončeným štátom s krehkými inštitúciami a slabým geopolitickým postavením.Voľby vyhral SMER a k moci sa derie koalícia Fica, Pellegriniho a Danka. Deje sa tak v situácií čoraz väčšej a väčšej geopolitickej nestability. Po ruskej agresií na ukrajine, prišli nepoje v Afrike do ktorých boli zapojení tzv. Wagnerovci, do hra sa zasa vrátila téma migrácie a na Blízkom východe teroristické hnutie Hamas bezprecedentne a brutálne zaútočilo na štát Izrael.Do vlády pritom mieria ľudia spochybňujúci vojnu u susedov ako ohrozenie našich bezpečnostných záujmov a často tvrdo kritizujúci našich najbližších spojencov.Aká geopolitická budúcnosť nás teda čaká

Konflikt Izrael – Hamas: Keď radikáli privedú národy do vojny. Tak to vidí expert na oblasť Attila Kovács.Už tisícka obetí, takmer tritisíc zranených, stovky nezvestných a zajatých a správy o tisíckach vypálených rakiet. Bilancia po prvých troch dňoch konfliktu, ktorý prekvapil Izrael a svet. O sebe dalo opäť počuť islamistické hnutie Hamas a hneď spôsobom, že o konflikte sú nútené hovoriť vojenské mocnosti. Čo sa to v Izreali deje? O koho ide v prípade islamistov z Hamasu a aké ciele sleduje táto nová vojna? Témy pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave. „Vyhrali voľby, no nikto sa s nimi nerozprával“, Kovács sa vracia do minulosti a ilustruje ňou radikalizáciu Hamasu. „Ak sa s nami ani tak nik nebaví, cestou bude uchýliť sa k zbraniam“, vysvetľuje. Hamas mal vo svojich pôvodných cieľoch rovno likvidáciu Izraela a jeho obyvateľov, neskôr to zjemnil a podľa Kovácsa si „vystačil“ so svojim územím vrá

Okrem Špecialnej prokuratúry a vedenia polície sú nástupom Ficovej vlády ohrozene aj verejnoprávna RTVS, Úrad pre verejné obstarávanie, ale aj nezavislé médiá a tretí sektor, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Podľa nej si však šéf SMERu bude musieť vybrať, či pôjde za mocou tvrdo a bezohľadne alebo bude chcieť mať dobré vzťahy a z nich plynúce financie z Bruselu. Aká budúcnosť nás čaká pod Robertom Ficom a sme na neho pripravení?Predčasné voľby sú za nami, víťazstvo si v nch odniesla strana SMER SSD a jej šéf, Robert Fico, si bez váhaní kráča za ďalšou premiérskou funkciou. Oproti roku 2006, keď do kresla predsedu vlády zasadol po prvý raz, je však už iným človekom, Politikom, ktorého vládnutie lemovala ako drvivá podpora občanov, tak aj celý les korupčných a klientelistických káuz a škandálov a ktorého pobyt v čele vlády ukončili až masové demonštrácie po vražde novinára Jána Kuciaka.V opozícií síce doslova p

Keď NIE znamená MOŽNO? Pozícia, v ktorej sa v povolebnej šachovej partii o vládnu zostavu ocitlo KDH. Na jednej strane hovorí „nie“ Smeru, na druhej rovnako Šimečkovým Progresívcom. No toto „nie“, ktoré zaznieva z predsedníckeho poschodia, akoby nebolo jasným „nie“ úrovne celoslovenskej rady hnutia so stále silnými regiónmi. Ako sa nakoniec KDH rozhodne? A poučí sa zo svojej minulosti, keď sa už s ponukou od Smeru zaoberať muselo? Témy pre človeka, ktorý stál pri tom. Hosťom Rána Nahlas je Pavol Hrušovský, niekdajší dlhoročný predseda KDH. „Nechcel by som zasahovať do straníckych rozhodnutí, no som ochotný vždy poradiť, ak bude záujem“, tvrdí. V čase po voľbách je podľa Hrušovského pre KDH „povinnosťou“ rokovať s „kýmkoľvek“, kto o rokovanie prejaví záujem. „Iná vec je potom už rozhodnutie, ako s vyrokovaným hnutie naloží“, dodáva.V roku 2006 Pavol Hrušovský viedol takéto rokovania aj so Smerom. „To nebol ten Smer, ako

Ja to tak čítam, že sa pozerá so závisťou na Viktora Orbána, ale hlavne na to, ako si udržuje vždy tú svoju väčšinu a udržuje si ju dlhodobo, hovorí o Robertovi Ficovi spoluzakladateľ Smeru a bývalý poslanec tejto strany Boris Zala. Podľa neho však Slováci nemajú sklon k autoritárstvu a Fico z pozície moci nebude mať k dispozícií ústavnú väčinu potrebnú na zmeny volebných zákonov. Aké bude rozhodnutie Petra Pellegriniho a jeho hlasu? Prikloní sa k vláde so Smerom a SNS alebo dá prednosť Progresívnemu Slovensku?Je odvolené, víťazom sa stala strana Smer-SSD a Robert Fico mieri opätovne k moci. Kľúčovým hráčom sa však stal Hlas Petra Pellegriniho. Ten totiž nevylúčil prípadnú dohodu so Smerom ani s Progresívnym Slovenskom. Akou cestou sa teda Pellegrini vyberie a aké riziká by čakali na Petra Pellegriniho v spolupráci s Ficom, ale aj Šimečkom?Kto dnes v HLASE vlastne rozhoduje a čo budú kľúčové motívy, záujmy, ale aj obavy hlasistov? No a najmä, ak by opäť vládol Robert F

Hľadanie stratených pozícií, či pokorný návrat k prvopočiatkom? Začína sa Františkova synoda (podcast)Napriek tomu, že Slovensko žije povolebným časom, svet si ide ďalej. Volodymir Zelenskyj napríklad stále hlasnejšie klope na bruselské dvere európskeho spoločenstva, Poliaci sa paradoxne stále viac rozdeľujú pred dôležitými voľbami a zo Švédska deň po dni zaznievajú mená nových laureátov na Nobelovu cenu. Z Vatikánu sa zas „ozývalo“ ticho programového stíšenia sa pred udalosťou, ktorá vôbec nie je bežná. Práve dnes sa začína posledná etapa veľkého projektu pápeža Františka – celosvetovej synody. Pozrieme sa na ňu s Mariánom Prachárom, katolíckym kňazom a farárom v Rusovciach pri Bratislave. Hľadanie stratených pozícií, alebo pokorný návrat k prvopočiatkom, pri ktorých stál samotný historický Ježiš, v ktorom vidí svoj počiatok kresťanstvo? Ako chápať synodu, ktorej posledná fáza sa práve dnes začína vo Vatiká

Nemyslím si, že slovenská spoločnosť je odolná voči “vareniu žaby”. Ak by Robert Fico vedel v čase núdze zastrašiť populáciu, tak ona sa zastrašiť nechá. Po skúsenosti s Mečiarom i Ficom, sú však mnohé zložky spoločnosti pripravené na rozoberanie právneho štátu nepomerne lepšie ako v Poľsku či Maďarsku, tvrdí sociológ Michal Vašečka. Akú tvár môže mať Slovensko pod vládou Roberta Fica?   “Dokonané jest,” alebo civilejšie povedané: Je po voľbách a v nich Slovensko výrazne sčervenalo. Z rozhodnutia voličov sa totiž dominantnou politickou stranou stal SMER SSD. Jeho šéf Robert Fico tak prakticky povstal z politického popola, prevzal si ako víťaz volieb poverenie na zostavene vlády a s veľkou pravedpodobnosťou opätovne mieri do kresla predsedu vlády. Kľúče od jej zostavenia ale drží v rukách bronzový medailista volieb: šéf Hlasu Peter Pellegrini. Aká politicá budúcnosť nás čaká a čo hovorí o nás výsledok predčasných parlamentných volieb?Pod vládou Roberta Fi

Ešte pred parlamentnými voľbami časť Slovákov hovorila o tom, že po nepriaznivých volebných výsledkoch opustia Slovensko. Podľa Michala Šimečku je dobré, ak mladí ľudia chcú ísť do zahraničia študovať a načerpať nové skúsenosti, no neskôr by sa mali vrátiť domov. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka je otvorený dialogu medzi liberálmi a konzervatívcami a vidí aj prieniky v hodnotových otázkach. Zároveň dodáva, že koalícia je o kompromisoch a žiadna strana nepresadí sto percent zo svojho programu. Hlavným cieľom progresívcov je zabrániť vládnutia strany Smer.„Štvorkoalícia Progresívneho Slovenska, Hlasu, Sasky a KDH sa mi zdá výhodná aj preto, lebo by to bolo spojenie liberálov, konzervatívcov, ľavičiarov a pravičiarov. To je niečo, čo by v dnešnej polarizovanej dobe mohlo priniesť stabilitu a spoločenské zmierenie. No pokiaľ sa KDH alebo Hlas rozhodnú ísť do vlády so Smerom, budeme to rešpektovať a pôjdeme do opozície," hovorí v rozhovore líder Progresívneho

Z tohtoročných Svetovych hier špeciálnych olympiád v Berlíne priviezla 5 medailí. Gymnastka Gizka Billíková takto úspešne reprezentuje Slovensko už vyše dvadsať rokov a je držiteľkou množstva tých najcennejších medailí. Gizka sa pritom narodila s Downovým syndrómom. Jej mama to však s ňou nikdy nevzdala. Odmenou je pre ňu je tak šťastie jej dcáéry, ale aj pocit hrdosti na ňu, ako na jednu z našich najúspešnejších reprezentantiek s intelektuálnym znevýhodnením.Gymnstka Gzika Billíková reprezentuje Slovensko už viac ako dve desiatky rokov a reprezentuje ho naozaj veľmi úspešne. Doteraz je, podľa jej mamy, držiteľkou 9. zlatých, 9. strieborných, 7 bronzových medailý, ako aj množstva ďalších medzinárodných i národnených ocenení. Ako sa to všetko začalo a ako sa z dievčatka s Downovým syndrómom stala jedna z našich úspešných reprezentantiek v kategórií intelektuálne znevýhodnených športovcov?Čo všetko obnáša takáto kariéra a koľko pre ňu treba obetovať? A je

Na ukrajinské mestá dopadajú iránske drony so súčiastkami pochádzajúcimi od spojencov - firiem zo Spojených štátov, Nemecka, Kanady, Japonska či Poľska. V tajnom dokumente pre krajinyG7 Kyjev žiada útoky raketami dlhého doletu na ich produkčné centrá v Rusku, Iráne a Sýrii. Prezident Zelenskyj si musí zvykať na nové prístupy spojencov – vo Washingtone mu neumožnili vystúpiť pred kongresmanmi, v Poľsku sa s ním zas nestretol nik zo silných. A Vladimír Putin je po viacdňovom hosťovaní severokórejského diktátora Kim Čong-una, potrebuje jeho muníciu. Kde sme v aktuálnom konflikte Ukrajina-Rusko? Čo s ním spraví blížiaca sa zima? Témy pre Mateja Kandríka z Adapt Institute. „Ak sú Ukrajina a Moldavsko pripravené, prístupové rokovania do Európskej únie by sa mali spustiť ešte do konca tohto roka“ – Roberta Metsolová, predsedníčka európskeho parlamentu. Aktuálne vyšiel na povrch tajný dokument ukrajinskej vlády

Toto je o medzigeneračnej spravodlivosti. Ak politici hovoria, že si zaslúžime vyššie dôchodky či nižšie dane, znamená to, že si naše deti zaslúžia vyššie dane alebo menej štedry sociálny systém aby splatili dlh, z ktorého sa to všetko financuje? To sa pýta člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Slovensko má vážny problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financiíí a medzi odborníkmi sa čoraz viac začína skloňovať tzv. Grécka cesta. Komfort nášho sociálneho štátu je totiž na úver a veľkou témou sa tak stáva potreba opätovného uťahovania opaskov.Ekonomická výkonnosť prechádza v tomto a budúcom roku útlmom, výraznejšie oživenie ekonomiky očakávame až od polovice budúceho roka. To hovorí aktuálna, septembrová, prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V otázke takzvanej dlhodobej udržateľnosti našich verejných financií je však Rada podstatne skeptickejšia. "V tejto chvíli sme na tom tak, že bez dodatočných opatrení je predpokladaná trajektória

Z predvolebného Slovenska na mňa zavial pocit obrovského zmätku, tvrdí reportérka Respektu Ivana Svobodová„Pred kultúrnym domom kúsok od Fontány lásky na námestí Osloboditeľov v Michalovciach sa hodinu pred Ficovým príchodom zhlukujú ľudia. Pivo a malinovky tu pri stánkoch Smeru tečú prúdom zadarmo, ľudia čakajú vo fronte na trhance s jahodami, najdlhšia fronta je na guláš“. Máte pocit, že ste tam? Ja hej. A veľmi plastický. „Stojí tu aj štyridsiatnik Jozef, ktorého sem priviedla viera, že Fico dokáže zodvihnúť ľuďom na východe výplaty alebo aspoň zlacnieť veci v obchodoch“ – to zas pokračujem v reportáži.Ak vám prezradím, že úryvok je prekladom a teda zo zahraničnej tlače, nastúpi hneď otázka: kde dokážu tak plasticky písať o Slovensku pred voľbami? A kto? Nebudem to zbytočne naťahovať: rozmítingované Slovensko pred voľbami pochodila a takto reportážne na stránkach českého Respektu zachyti

Dubček neotrasiteľne veril, že je Brežnevov kamarát a že sovieti sem nepošlú tanky. Keď sa ale z Moskvy vrátil do okupovaného Československa, tak prvý raz použil najhrubšie slovo aké od neho počuli: “To sú gauneri”. To hovorí Robert Kirchoff, autor dokumentu o asi najznámejšom Slovákovi 20. storočia Alexandrovi Dubčekovi. Stal sa symbolom veľkých nádejí, ale aj ich hanebnej zrady. Aký teda bol tento náš “Saša”? A bol slovenským Gorbačovom 60. rokov?Alexander Dubček. Muž Pražskej jari a tzv. Socializmu s ľudskou tvarou, ale aj Moskovských protokolov a podvolenia sa brutálnej okupácii Československa. Symbol nádejí, ale aj zrady ideálov. Presvedčený komunista, bojovník v SNP, no aj kariérny komunista a papaláš bez papalášskych manierov, ktorý však rezignoval na boj s nastupujúcou Normalizáciou.Kto vlastne bol Alexander Dubček, aký bol - ako človek, a čo boli jeho motivy: Ideové, ľudské ako aj intelektuálne? A kde boli jeho ľudské a filozofické limity? No a čo o

Voliči na vidieku svojmu lídrovi odpustia veľa. Mestá nikdy nevyhrajú voľby a aj Slováci v mestách majú postsedliacke myslenie. Aj na vidieku sú rozmýšľajúci ľudia, treba ich však osloviť ich témami - napríklad o pôde a pozemkoch. V rozhovore pre podcast Ráno Nahlas to tvrdí sociálny antropológ z Univerzity Komenského Juraj Buzalka. Podľa neho Slovensko potrebuje progresívny populizmus. Populistom bol aj Ľudovít Štúr, no skutočným progresívnym populistom bol v našich dejinách až šéf agrárnej strany Milan Hodža. Sociálny antropológ Juraj Buzalka však nevníma pojem populizmus len v negatívnom kontexte, ale skôr ako politiku zameranú na ľud a ľudové témy. Progresívci podľa neho nadarmo chodili po dedinách podávať ruky dôchodkyniam, ak ich oslovovali témami ako kreatívny priemysel a nanotechnológie. Progresivizmom však nenazýva len politiku strany Progresívne Slovensko, ale akékoľvek pokrokárstvo.Vidiecki voliči si osvojili kultúru "našich ľudí" a na Robertovi Ficovi im vô

Musíme prehodnotiť kresťanskú antropológiu a pripustiť, že dnes máme iné poznanie o ľudskej sexualite než aké mali autori biblických textov. Tie pasáže, ktoré hovoria o ľudskej sexualite sú vo svetle súčasného poznania neudržateľné. Časom k tomu dospeje aj kresťanské prostredie na Slovensku, hovorí evanjelický teológ a dnes kandidát za PS Ondrej Prostredník. Ježiš, podľa neho, v sebe obsahuje celú univerzalitu človeka a teda aj ľudí z LGBTI komunity. A je potrat skutočne vraždou a kde bol Boh keď sa vraždilo v Osvienčime?Kresťanstvo, presnejšie jeho všakovaké interpretácie sa opäť stalo jedným z dôležitých faktorov našej predvolebnej kampane. Aký je však odkaz samotného nositeľa kresťanstva, teda Ježiša z Nazaretu? Čo o tom my dnes vlastne vieme, ako chápať vo svetle moderného poznania biblické texty a prečo nestačí ich doslovný výklad? Prečo sú cirkvi u nás tak fixované na otázky normatívneho výkladu ľudskej sexuality a kto je a kto nie je pre Krista “pliagou”?

Voľbami zahýbe masa nerozhodnutých, tvrdí Hankovský z prieskumnej agentúry (podcast)Namiesto informačnej tmy predvolebné prieskumy ešte aj tri dni pred volebným dňom. Naposledy sa mohli posledné zverejňovať dva týždne pred volebnou sobotou. A boli tu snahy časti politického spektra natiahnuť takúto „infotmu“ aj na 50 dní.Čo môžu robiť prieskumy so správaním pri volebných urnách a majú sa politické strany prieskumov skôr obávať, či z nich ťažia? Témy pre Jakuba Hankovského z agentúry IPSOS. „Budú určite to najpresnejšie zo všetkých doterajších, lebo budú najbližšie k voľbám“, vysvetľuje Hankovský. Nemusia však priniesť definitívny pokoj stranám, ktoré sú na pomedzí zvoliteľnosti. Môže za to štatistická veličina, ktorú odborníci pomenovali intervalom spoľahlivosti. Má pritom trojpercentný rozpyl. „Ak je dnes strana na troch percentách, tak je pravdepodobne pod hranicou zvoliteľnosti. Ak je napríklad na štyroch perc

Je tu podstatne väčší dopyt po autoritatívnom type vládnutia, v spoločnosti je veľmi silne zastúpená nenávisť, ako i nedôvera medzi ľuďmi. Tie trendy sú negatívne a nedajú sa obísť. Nie je to však náš osud ani niečo, čo sa musí stať. Záleží na nás, ľuďoch, a na tom, ako svojim hlasovaním rozhodnú o budúcnosti Slovenska, hovorí o aktuálnych náladách v spoločnosti kráto pred predčasnými parlamentnými voľbami sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.A o čom vypovedajú najnovšie, septembrové, preferencie politických strán?Parlamentné voľby by v prvej polovici septembra vyhrala strana Smer. Volilo by ju takmer 19 % opýtaných. Za ňou je v tesnom závese Progresívne Slovensko, ktoré si medzimesačne mierne polepšilo a získalo podporu 16,5 %.Na tretej priečke by skončila strana hlas s takmer 15 %. Do parlamentu by sa dostala aj Republika (8 %), SNS (6,4), KDH (6,2) a napokon by parlamenté lavice obsadili aj poslanci za SaS (5,1%).Prieskum vykonala agentúra Focus pre r

„Neúčasťou na voľbách podporujeme neakceptovateľných“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Mimoriadne schôdze, kultúrne domy, tlačové konferencie a televízne diskusie. No najmä sociálne siete a virtuálny svet online priestoru, kde sa všetko to z reálneho sveta prenáša na obrazovky smartfónov a počítačov až do hlavy potenciálneho voliča. A čo v nej zostáva? Najmä emočne vypäté situácie bitiek politikov, vzájomného osočovania, či nekritického sebavynášania. Rácio akoby nemalo šancu. Od predčasných parlamentných volieb nás delí trinásť dní.Vstupuje Slovensko do rozhodujúcich hodín, ktoré naznačia, kam sa bude uberať od októbrového rána? Na čo sa máme pripraviť a ako sa poučiť z volieb minulých? A bude to aj o „výtržníkovi“ a „pouličných kriminálnikoch“, či o hľadaní miery prípustnej neakceptovateľnosti pri rozhodovaní sa pre tú ktorú stranu, „aby sme po voľbách nemuseli tolerovať ne

Sused, s ktorým už nebudú môcť počítať – aj to sa k nám ozýva z Ukrajiny, napadnutej Putinom, pred našimi parlamentnými voľbami. Dôvodom majú byť obavy z prípadného zastavenia našej podpory Kyjevu. Na východe Ruska si zas Vladimír Putin dáva schôdzku s Kim Čong-unom, aby si dohodli vzájomnú vojenskú pomoc – a to aj pre vojnu s Ukrajinou. G20tke sa k tomu v Indii síce podarilo dohodnúť na výzve dodržiavať zásady medzinárodného práva vrátane územnej celistvosti a suverenity, no záverečný dokument obišiel Rusko ako pôvodcu agresie tichom. Ako sa to počúva v Kyjeve, pravidelne ostreľovanom ruskými dronmi či raketami? Na perspektívy vývoja sme sa pýtali Martina Poliačika z kyjevskej kancelárie Globsecu.„Zmena politiky na Slovensku už nemusí až natoľko trápiť Ukrajincov, ako musí trápiť Slovákov“, tvrdí Poliačik. Po vojenskej stránke si už podľa neho Slovensko svoju „dejinnú úlohu“ splnilo. Poukazuje pritom na fatk, že sme Ukrajine doda

Moje dokumenty sú predovšetkým o úcte a rešpekte k našej planéte. Žijeme na najkrajšej planéte vo vesmíre a musíme si to vážiť a byť štastný z každej chvíle, ktorú na nej môžeme prežívať, tvrdí neúnavný cestovateľ a medzinárodne oceňovaný dokumentarista Pavol Barabáš. Prešiel prakticky celý svet, vrátane Severného či južného pólu, za svoj domov a pevný bod v živote však považuje Vysoká Tatry.  Dosiahol Severný aj Južný pól, stál na vrchole najvyššej hory sveta, žil s Pygmejmi v Keni, aj s kmeňom Suri v Etiópií. Prešiel také ťažké kaňony ako Trou de Fer či Bras Magasin a aktuálne sa vrátil zo splavu Veľkého kaňonu. Tam všade spoznával našu planétu a popritom nakrútil viac ako 4 desiatky oceňovaných dokumentárnych filmov, napríklad aj o našich horských vodcoch a kráse Vysokých Tatier, kde našiel svoj domov. Za domov však považuje celú našu planétu. Cestovateľ a dokumentarista Pavol Barabáš. Držiteľ Slnka v sieti i Krištáľového krídla.Aká je naša planéta očami

Pozerať mainstreamové filmy stále o tom istom ma už nebaví, hovorí Peter Konečný z festivalu Cinematik pre náš podcast Ráno Nahlas. Cinematik sa začína už dnes v Piešťanoch, potrvá do nedele. Mnohé z filmov, ktoré festival premietne, inde neuvidíte. O ktoré snímky ide?Filmové hity z Cannes alebo z Berlína budete môcť v Piešťanoch vidieť v najväčšom kine na Slovensku – v 620-miestnej kinosále v Dome umenia. Aj táto megasála sa niekedy zaplaní do posledného miesta, a preto bude Cinematik v nedeľu 17. 9. reprízovať najúspešnejšie filmy.Niektoré z nich pôjdu aj do kín, ale mnohé uvidíte len v Piešťanoch. Napríklad bulharský film Blažine lekcie o „šmejdoch“, ktorý vyhral cenu na festivale v Karlových Varoch.Podľa Petra Konečného je komédiou roka film Karaoke Blues od legendárneho fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho, a zasmiať sa dá aj na filme o putovaní do Lúrd The Miracle Club. V hlavnej súťaži sa objavuje aj neobyčajný a výnimočne inteligentný romantický film Fal

Beznádej, osamelosť, nedostatok ľudskej blízkosti a pocitu, že aj na nich záleží. To všetko cíti čoraz viac mladých ľudí a môže to viesť až k pocitom, že svet bez nich bude lepší a im bude lepšie, keď z tohto sveta dobrovoľne odídu. Počet samovrážd, resp. suicidálneho konania, mladých ľudí u nás rastie. Čo s tým vieme urobiť a ako im pomôcť? “Byť, či nebyť - to je tá otázka,čo šľachtí ducha viac: či trpne znášaťstrely a šípy zlostnej Šťasteny,či pozdvihnúť zbraň proti moru bieda násilne ho zdolať? Umrieť, spať -nič viac, a namýšľať si, že tým spánkomsa končí srdca bôľ a stovky hrôz,čo sú nám súdené; Umrieť, spať -či v tom je méta našich túžení?” Kto by nepoznal známy hamletov monológ, kladúci si otázky o dobrovoľnom odchode zo života. O možnosti samovraždy. Samovražda nás však stavia pred priam absurdný a až existenciálny paradox. To, na čom najviac lipneme, to, čoho si najviac

Muž s digitálnou stopou, ktorá je najmä o umení, o slovenskom modernom umení, no za jeho hranicami. S postrehmi typu – keď sa naši umelci vzájomne spoznávajú za hranicami vlasti a dokáže sa tešiť z potenciálu voskovej figuríny cisára Hadriána made in Slovakia, ktorú si v Jeruzaleme na prestížnom mieste môže pozrieť až milión svetoobčanov ročne. Kultúrny diplomat, riaditeľ Slovenského inštitútu v Jeruzaleme, predtým s obdobnou skúsenosťou z Paríža a aktívny člen tímu, ktorý pripravoval slovenské predsedníctvo v Rade Európy. Jakub Urik. „Niekedy sme museli dať nohu do dverí, lebo nie vždy je to samozrejmé, že by bol o naše slovenské umenie hneď vždy záujem“, hovorí Urik. „Je neraz potrebné ho približovať a poukázať na jeho kvality“, dodáva. Úlohou kultúrnej diplomacie – a Jakub Urik hovorí o efektívnej kultúrnej diplomacii – je „otvárať dvere našim umelcom za hranice vlasti“. Formálne to napĺňajú Slovenské inštitúty.

Osem z desiatich mladých ľudí má pocit, že v tejto krajine ich nikto nepočúva a ani ich nik politicky nereprezentuje, hovorí šéf Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák. Mladých ľudí pritom u nás žije vyše 440 tisíc a o ich pocite vypovedá fakt, že aj keď ich záujem o voľby rastie, stále je výrazne pod celospoločenským záujmom o voľby. Čo teda našich mladých trápi a aké sú ich priority? No a na zálade čoho si utvárajú svoje politické preferencie?Mladých ľudí medzi 18 až 25 rokmi žje u nás vyše 440 000, ide teda o takmer jednu desatinu populácie. Väčšina z nich sa však poda aktuálnych prieskumov cíti byť akoby na okraji spoločnosti, mnohí, a často tí najšikovnejší a najtalentovanejší, hlasujú nohami a utekajú z krajiny preč. Drvivá väčšina sa zasa cíti byť nevypočutá a politicky nereprezentovaná. Politické strany tak zrejme pritority a potreby mladých ľudí míňajú a to nielen formou, ale aj obsahom.Aké sú teda skutočné potreby a problémy slovenskej mládeže a v kom a čom vid

Podľa šéfa agentúry Ako Václava Hřícha sa až teraz rozbehne kampaň a bude „krvavejšia." Podľa neho idú strany do najemočnejších a najcitlivejších tém, na ktorých sa dá dobre rozdeľovať spoločnosť.Politici rátajú s tým, že sila voličského rozhodnutia je ešta slabá a môžu voliči preskakovať k iným stranám, hovorí Václav Hřích v podcaste. „Budú sa preto snažiť strhnúť emócie k sebe."Podľa neho prvé tri strany v prieskumoch, a to Smer, Progresívne Slovensko a Hlas majú viac menej istotu, že sa do parlamentu dostanú. Pri strane Republika sa to môže zmeniť. „Čím viac sa bude dariť SNS, tým viac bude Republika klesať," tvrdí.Podľa šéfa agentúry Ako hrozí, že po voľbách nastane patová situácia - a to v oboch prípadoch, či už vyhrá Smer-SD alebo Progresívne Slovensko. „Smer bude mať taký istý problém ako Progresívne Slovensko. Nájsť dostatočný počet hlasov," konštatuje tiež.V podcaste si tiež môžete vypočuť:- aké scenáre povolebného vývoja sú na stole,

Svojho času aj „stredomorské Švajčiarsko“, s metropolou, o ktorej sa hovorilo ako o „Paríži Orientu“. Dnes zdecimovaná krajina s ekonomickou recesiou bez páru. Libanon so svojim hlavným mestom Bejrút. Zmienka o „libanonských cédroch“ z biblickej knihy Sudcov je už spred roku tisíc starého letopočtu. Napriek slávnej minulosti však séria občianskych vojen a nepokojov s Izraelom priviedla do biedy. Šesť miliónová krajina, v ktorej žije poldruha milióna utečencov. Pochopiť ich situáciu nám pomôže Katarína Zembjaková, ktorá pôsobí v Libanone ako ekonomická diplomatka. „Frustrácia je citeľná na každom kroku“, tvrdí Zembjaková. „Libanon si prechádza mimoriadne ťažkými časmi. Či už socioekonomicky, politicky alebo z pohľadu utečeneckej otázky.“ Dodáva, že na ľudí to všetko dolieha „mimoriadne zle“. Ilustráciou môže byť fakt, že elektrická energia a s ňou spojené večerné svietenie v krajine vôbec nie

Naše vzdelávanie je zastaralé, je tam priveľa memorovania bez súvislostí a kontextov. Naopak, chýba nám vzdelávanie k zručnostiam potrebným pre život, hovorí víťazka Olympiády kritického myslenia Alexndra Striešková z Gymnázia Párovská v Nitre. Tá aktuálne mieri na študium do zahraničia a svoju vysokú školu vidí tiež v zahraničí. Ako zastaviť Únik mozgov? Dnes sa na Slovensku opätovne otvoria brány škôl pre státisice žiakov a študentov, z ktorých však mnohí – a to práve tí najlepší z najlepších, volia svoje ďalšie štúdium v zahraničí. Ako sa hovorí, hlasujú nohami a so slovenska odchádzajú.Napokon, aktuálne už takmer každý piaty slovenský študent študuje niekde za hranicami Slovenska. Pre rodičov je to ešte silnejšia téma – až 85 percent z nich potvrdilo, že má deti v zahraničí alebo zvažuje ich do zahraničia poslať. Naše deti pritom odchádzajú od nás nielen za vyššou kvalitou škôl, ale aj kvôli lepšiemu uplatneniu sa v budúcnost

Keď pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“.Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách. „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu,“ vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať,“ opakuje. Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič,“ reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna,“ dopĺňa. Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v

„Kedy, ak nie pred takýmito dôležitými voľbami, keď majú ľudia robiť informované rozhodnutia, majú mať prístup k niečomu, čo v nich posilní kritické myslenie? Rečnícka otázka Tomáša Kriššáka, experta na informačnú bezpečnosť a člena tvorivého tímu pripravovaného filmu Uranus. Slová majú moc. A dezinformácie zabíjajú. Podtitul rodiaceho sa projektu na celovečerný film, ktorého hlavným hrdinom majú byť práve dezinformácie. A ich demaskovanie. A podľa zámeru „až na dreň“. Lebo ich cieľom je rozdeľovať, atomizovať a izolovať do nedôvery, strachu, nenávisti. Až k postupnému otráveniu sŕdc a myslí. Myslí a sŕdc voličov, aby sa nemohli brániť pred politikmi, ktorí sa aj dezinformáciami lepia k moci a držia sa jej. Toľko zo zverejneného zámeru filmu.Ako na politiku a politikov, ktorí pre moc neváhajú obetovať aj to nejcennejšie – dôveru ľudí?Uránus predstavoval v gréckej mytológii personifikáciu nebies. S Gaiou, ktorá zas personifikovala zem, spolu splodili titanov

„Dôvera či nedôvera nie sú vôbec abstraktné pojmy. Ich úroveň môžeme pocítiť rovno na peniazoch", tvrdí Hugo Gloss z Dekk inštitútu, ktorý systematicky študuje koncept dôvery.Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery. A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti. Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hl

Ľudový antisemitizmus nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom dokonca i bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? A prečo holokaust neučíme ako vzorce správania, ktoré sa môžu zopakovať aj dnes, tentoraz už ale na inej menšine? Témy rozhovoru s etnologičkou SAV Monikou Vrzgulovou z marca 2023, ktorý dnes vysielame v repríze.Slovensko si  na jar opätovne pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín – vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej HSĽS Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasových zákonov, rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportáci

Chcú, aby po septembrových voľbách sedelo v parlamentných laviciach viac žien. Spúšťajú preto kampaň Zakrúžkuj ženu, v ktorej hovoria o dôvodoch, prečo vo voľbách krúžkovať ženy.  Má ísť o apolitickú iniciatívu s cieľom, aby po voľbách bolo viac žien v parlamente, hovorí v rannom podcaste Lucia Yar. Inšpirovali sa českou kampaňou Zakroužkuj ženu, vďaka ktorej sa mal podľa nich dostať do snemovne rekordný počet žien. „Cieľom je podporiť ženy kandidátky. V rámci Európskej únie sme na tom takmer najhoršie. Základná myšlienka je, že v zastupiteľskej demokracii žije 51% žien, no v parlamente ich zastupovalo len 32 poslankyň zo 150-tich. Nie je to naozajstné zastúpenie," hovorí Lucia Yar, ktorá koordinuje mediálnu kampaň.Yar tiež hovorí, že ak chceme, aby náš parlament zrkadlil spoločnosť, tak tam potrebujeme viac žien. „Prečo nevyužiť demokratickú možnosť a rozložiť krúžky inak ako v minulosti."Iniciatíva v Česku čelila mnohým

Brat a priateľ – slová ktoré o ňom vyslovil pápež František. Obsahom ich však naplnil ešte v čase, keď nestál v čele vyše miliardy katolíkov.To „brat a priateľ“ ale neadresoval katolíkovi. Obracia sa ním na brata vo viere, ktorá tú kresťanskú ešte predchádza. K židovskému rabínovi z jeho Buenos Aires, ktorý si prišiel na Slovensko prevziať čestný doktorát. A opäť: nie niektorej zo židovských univerzít, ale univerzitnej ustanovizne, ktorú zakladali ešte spolubratia pápeža Františka – jezuiti v Trnave.Hosťom RánoNahlas je Františkov spolurodák s poľskými koreňmi - rabín Abraham Skorka. Rabín Abraham Skorka v súčasnosti pôsobí na prestížnej Georgetownskej univerzite v Spojených štátoch ako hlavný výskumník pre židovské štúdiá a medzináboženské vzťahy. Počas predchádzajúceho pôsobenia v Latinskej Amerike sa venoval aj židovskému právu a bol riaditeľom rabínskej školy. Pôsobil tiež ako rektor a profesor židovského a rabínskeho práva v Latinsko-americ

Na pocitoch ukrivdenosti, vlastnej nedostatočnosti a pocitoch, že nás niekto ohrozuje, sa nedá stavať moderná spoločnosť 21. storočia. Strácame odhodlanie, sebavedomie a vchádzame do veľmi ťažkého obdobia s ohromujúcou frustráciou, hovorí o náladách Slovákov sociológ Michal Vašečka. Vypočujte si reprízu podcastu z marca 2023.</sp

Môj príbeh je veľmi komplikovaný, výrazne pestrý a mám pocit, že som pomaličky na jeho konci.  Mám pocit, že žijem posledné desaťročie svojho života, hovorí legenda slovenskej populárnej hudby Richard Mü<span style="mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-font-family: SimSun; font-weight: bold; font-size: 18,0000p

    Ako oddychovať, aby som sa oddýchnutým aj cítil? A nakoľko je pocit blaženosti, uvoľnenia či šťastia záležitosťou objektívnych daností, a do akej miery do toho vstupuje naša hlava, či mentálna výbava? Otázky príhodné pre dnešný 30. jún. Okrem toho, že pre takmer milión žiakov a študentov je posledným školským dňom, pre ďalšie tri milióny Slovákov je aj začiatkom dovolenkového obdobia. A to zvykne byť časom, v ktorom si chceme najmä oddýchnuť, vypnúť od pracovných stereotypov a načerpať čosi, čo nám dá silu a chuť ísť ďalej. Čo to môže byť a ako na oddych?   Témy pre Aleša Bednaříka, experta na tzv. pozitívnu psychológiu, či psychológiu šťastia.   „Nemali by sme žiť taký život, ktorý vnímame že je hrozný, že si z neho potrebujeme brať dovolenku“, tvrdí Bednařík.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.   Od pondelka prechádzame na letný režim, v ktorom nebude každý deň vychádzať podcast Ráno Nahlas. Na ten

Je dôležité, aby sme nenormalizovali násilie ani vo verejnom priestore, ani v súkromí. Opakovane sa bolestne presviedčame, kam môže viesť šírenie nenávisti a vyhrážky. Politickí predstavitelia si to musia uvedomovať na každom kroku a prijímať štruktúrne opatrenia. Takým opatrením je aj tzv. Istanbulský dohovor, o ktorom sa vedú nezmyselné spory, hovorí na margo fackovej kauzy Borisa Kollára feministka Jana Cviková. A

  Príbeh v sekvencii obrázkov doplnených textom v bublinách. Alebo „grafický román“. Ak bol najprv záležitosťou najmä Západu a Japonska, komiks sa postupne udomácnil - a možno povedať, že sa stále ešte len udomácňuje - aj v našich končinách. A hoci jeho pôvodný názov v sebe skrýva komické obsahy, aktuálne je aj akousi autostrádou pre vážne obsahy s celospoločenským dosahom. A v rukách experta na dezinformácie aj nástrojom na obrazovo-textovo-bublinové obnažovanie.   Hosťom podcastu je Tomáš Kriššák, autor komiksu o vojne na Ukrajine Kira a jeho dobrodružstvo s týmto formátom.   „Slovensko je dlhodobo pod vplyvom ruských hybridných hrozieb, ruskej propagandy“, vysvetľuje dôvod, prečo pripravil komiks Kira. „Má pôsobiť ako taká imunitná pilulka. Keď si ho prečíta študent, učiteľ, či hocikto iný, mal by vedieť navnímať celý kontext deväťročného konfliktu ruskej agresie na Ukrajine. Mal by navnímať fakty a skutočnosti, ktoré pomôžu kognitívnej mape pre

Étos politického spasiteľa nie je absolútne namieste,  prenášame ním iba vlastnú zodpovednosť za naše správanie na vyvoleného politika, hovorí na margo rozhodnutia prezidentky už viac nekandidovať sociologička Oľga Gyarfášová. Čo teda od politikov očakávame a prečo si opakovane volíme politikov, ktorí nás už sklamali a prečo sme tak dôverčiví k politikom? Rozhodnutie hlavy štátu Zuzany Čaputovej opätovne nekandidovať na post

„Vladimíra Putina a jeho aktuálny spôsob správy Ruska vo vojne s Ukrajinou obnažil čistokrvný gangster Jevgenij Prigožin“, tvrdí Matej Kandrík z bratislavského obranného tink thanku Adapt Institut. Víkendový pokus o prevrat či ozbrojený puč pritom označuje za „začiatok Putinovho konca“.   „Poníženie, ktoré Putin zažil, je faktickým ohlásením odchodu od moci. Zvlášť v autoritárskom režime, akým je jeho Rusko, neotrasiteľnosť a sila vodcu si nemôže dovoliť také zásadné spochybnenie a oslabenie, ako sme to videli cez víkend“, tvrdí Kandrík.   Po 24. februári a Putinovom vpáde na Ukrajinu prišiel 24. jún a vojenský puč v Putinovom Rusku od Putinovho spojenca Jevgenija Prigožina. A ak svet s napätím čakal, ako dopadne zjavne hladký postup jeho Wagnerovcov na Moskvu, s prekvapením prišla správa o jeho „exile“ v Bielorusku a stiahnutí jeho mužov, pričom Kremlin odvolal svoj „interdikt“ v podobe vyhlásenej hrozby spravodlivým a nekompromisným trestom. Čo

Český prezident Petr Pavel naznačuje, že európske štáty musia lepšie monitorovať aktivity ruských občanov. Na Slovensku sa pritom darí aj niekoľkým Rusom, ktorí v iných krajinách čelili podozreniam alebo im z bezpečnostných dôvodov nebol poskytnutý pobyt.  Aktuality.sk včera upozornili na prípad ruského občana Alexeja Sukmanova, ktorý pod Tatrami vlastnil hotel. Keď si bol istý, že dostane povolenie na pobyt na Slovensku, hotel zatvoril a zamestnancom pri výpovedi tvrdil, že keď už bude mať pobyt, nebude potrebovať fungujúcu firmu. Sukmanov je pritom aktér kauzy Panama Papers a už fínski novinári upozornili na podozrenie, že pral špinavé peniaze. Náš reportér zistil aj ďalší podobný prípad

Je prezidentka jediná politička, ktorá sa dokáže postaviť Ficovi či fašistom? No nie je. Nevyrábajme kult osobnosti, hovorí na margo rozhodnutia hlavy štátu už viac nekandidovať sociológ Michal Vašečka. Je prodemokratické spektrum natoľko zakomplexované, že neverí, že sa tu nájde aspoň jeden kandidát, ktorý by mohol byť normálnym a dôstojným prezidentom? Dopĺňa ho politický komentátor Arpád Soltész.   <strong

Ak pätina štvrtákov nerozumie textu, tak je evidentné, že nejde len o deti z marginalizovaných skupín či deti z chudobných rodín, hovorí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Prepojenosť zlých výsledkov so socioekonomickým statusom je však podľa neho stále veľká a naše školstvo až príliš konzervuje deti v prostredí, z ktorého pochádzajú. Čo sa teda reálne  podarilo dvom exministrom školstva? Segregácia, to je slovo, kto

Festival Pohoda, ktorý býva každý rok na trenčianskom letisku, tento rok komunikuje tri hlavné témy - a to Ukrajinu, LGBTI+ ľudí a klimatickú krízu. Témou budú aj predčasné voľby. „Teraz ide o veľa. Vyjadrujeme sa k spoločenským témam. Niekomu to nie je sympatické, niekomu sa to naopak páči. Je fajn, keď je využívaná sila festivalu. Robíme to aj preto, aby niečo ako slobodný festival mohol vôbec existovať," hovorí v podcaste organizátor festivalu Michal Kaščák. „Neviem si predstaviť, že by sme sa zobudili do Slovenska, ktoré by zmenilo postoj voči Ukrajine," dodáva tiež. Michal Kaščák opisuje, že predaj lístkov - a to a všetky akcie na Slovensku - ide pomalšie. „Ľudia sa rozhodujú na poslednú chvíľu." Približuje aj ako sa dotkla inflácia a zdražovanie samotného festivalu. „Nechceme robiť taký exkluzívny festival, aby na neho mohla chodiť len časť spoločnosti. Chceme, aby bol dostupný pre väčšinu ľudí na Slovensku." Ako funguje zákulisie? Aké podmienky maj

  Len informujú? Či aj ovplyvňujú? Sú naozaj obrazom spoločnosti, či len malým výrezom, ktorý v skutočnosti celok deformuje? A nakoľko sa v nich odrážajú záujmy tých, čo si ich platia? Prieskumy verejnej mienky. S blížiacimi sa parlamentnými voľbami ich dôležitosť stúpa. Ako ich čítať a nakoľko sa na ne spoliehať? A aký je rozdiel medzi prieskumom verejnej mienky či volebným modelom? Téma pre Jakuba Hankovského z agentúry Ipsos.   Problém je už na začiatku: môže mať verejnosť mienku, či názor? Odpovede sa rôznia: od záporných v zmysle, že názor môže mať len jednotlivec, až po líniu, ktorá hovorí o nevyhnutnom zjednodušovaní, aby sme mohli študovať niečo také ako spoločnosť. V tomto zmysle hovorí Jakub Hankovský o „snahe pochopiť zastúpenie rôznych názorov alebo postojov v spoločnosti a rovnako ich rozloženie“.   Magická tisícka   Prečo sa pri tzv. reprezentatívnych prieskumoch pohybujeme pri čísle tisíc, ktoré zodpovedá veľkosti vzork

Nepreceňoval by som operačnú silu SMERu, ani jeho schopnosť rozdeľovať spoločnosť. Aj extrémnych ficových voličov vidím len ako marginálnu časť špoločnosti, hovorí bývalý poslanec SMERu Boris Zala. Podľa neho obavy z radikalizácie SMERu nie sú namieste a ako tvrdí, Hlas považuje SMER za stranu minulosti a konzervativizmu.  Pellegrini alebo Fico, <span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times N

Snáď najznámejšia slovenská astrobiologička, ktorá je však viac za hranicami Slovenska ako doma. Jej doménou sú simulované misie, ktoré majú ľudstvo pripraviť na možnosť existencie mimo rodnej planéty Zem. Hovoria o nej aj ako o Žene z Marsu, ktorá paradoxne na tom Marse nikdy nebola. Študuje extrémofily - organizmy, ktoré majú radi extrémy, či v nich dokážu prežívať. Čomu sa od nich naučila a nie je jednou z nich?   Michaela Musilová.   Podieľala sa na príprave štyridsiatky simulovaných misií na Mars, tridsiatke pritom velila. Vyberala do nich posádky, riešila kritické situácie, aj milostné štvrouholníky.   „Čo sa týka tých „romantických“ veci som nastavila pravidlo, že ešte pred odchodom na simulovanú misiu sa musí celá posádka otvorene porozprávať, ako riešiť podobnú situáciu. Každá posádka si to nastavila svojim spôsobom. Boli také, ktoré sa riadili pravidlom zachovať diskrétnosť, no boli aj také, ktoré romantiku nezakrývali“, hovorí Mus

Slobodný človek rešpektuje, slobodný človek pozná svoje hranice a pozná aj hranice iných ľudí. Hovorí režisér kurdského pôvodu Mano Khalil, autor filmu “Susedia”. Filme o tyranií, ale aj o slobode a jej cene. O nenávisti, no aj o boji s predsudkami a propagandou šíriacou nenávisť. Film “Susedia” (Nachbarn) je príbeh z malej dedinky na sýrsko tureckých hraniciach, no predsa je aj o nás. V<span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-font-family: Sim

  „Smer s Hlasom bojujú o rovnakého voliča, ide o konkurentov. Smer je pre Hlas hlavným súperom“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Neznamená to ale podľa neho, že by za určitých okolností nedokázali spolu vládnuť.   Po minulom piatku je to oficiálne: Slovensko bude mať parlamentné voľby s prívlastkom predčasné. A oficiálny je už aj termín: 30. september. Zoficiálnila sa tak aj predvolebná kampaň, ktorú tu zažívame už od jari. Na pomyselnom atleticko-politickom okruhu sú tak už vytvorené skupinky – čelo tvoria silnejúci Smer, odhodlaný Hlas, zatiaľ isté PS. Za nimi s miernym odstupom Republika v drese, ktorý má vytvárať zdanie demokratična. A potom tlačenica okolo nominačnej päť percentnej hranice, v ktorej sa tiesnia Sme rodina, KDH, OľaNO a Sas. Za zmienku však stojí aj dobiehajúca SNS. A Demokrati, Modrí, Aliancia a ďalší, ktorí sa trápia. Sme v predvolebnom nástupe na finiš.   „Z toho, ako sa Peter Pellegrini prezentuje, ako hľadá iné možnost

Prečo sa pozeráme na politické mimovládky tak cez prsty? Ved my sme predsa potomkovia národných buditeľov a aj Štúrovci boli vo svoje dobe akýmisi mimovládkarmi, hovorí šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Podľa neho politika nepatrí len politikom ale občanom a tak legitímne patrí do porfólia mimovládneho sektora. A akú rolu hrá v mimovládnom sektore dnes už mýtický G. Soros? Starostlivosť o umierajúcich, ale aj o deti so špeciálnymi potrebami. Hospice i združenia venujúce sa autistom, ľuďom s downovým syndrómom či vzdelávaniu sociálne vylúčených. Nájdeme tam i rôzne osvetové spolky, všemožné záujmové zruženia a áno

Dodo Dobrík z iniciatívy Darček pre Putina a Marián Kulich z Mier Ukrajine zbierajú peniaze na odmínovacie zariadenie Božena. Za necelý mesiac vyzbierali už viac ako 100 tisíc eur. Potrebujú však podstatne viac. Slováci podľa nich prispievajú aj z mála. Míny alebo nevybuchnutá munícia aktuálne môžu byť až na 40-tich percentách ukrajinského územia, ak počítame aj všetky aktuálne okupované, no v budúcnosti možno oslobodené oblasti. Sú na poliach a ohrozujú ukrajinské poľnohospodárstvo, ale aj v domoch. Ruskí vojaci totiž neváhajú nastražiť výbušné pasce v domoch, dokonca aj pod detskými hračkami. Odmínovanie súčasným tempom by trvalo približne 700 rokov. Preto sa slovenskí dobrovoľníci rozhodli vyzbierať na odmínovacie zariadenie Božena slovenskej výroby. Spolu s obslužným tímom stojí až 650 tisíc eur. Ak ich získajú, Boženu pošlú ukrajinským hasičom v Chersonskej oblasti. Ako sa dá kúpiť odmínovač, čo všetko zvládne, ako dlho môže slúžiť a komu presne pomôže? Doz

Keď sa narodíte chudobným rodičom, s veľkou pravdepodobnosťou budete chudobný aj vy. Konzervujeme medzigeneračnú chudobu a máme vysoko selektívny vzdelávaci systém. Stačí zlá adresa či chudobní rodičia a to je vysoká šanca, že napriek snahe či talentu, zostanete chudobní, hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Roman Džambazovič. Chudobných je pritom u nás viac ako 600 tisíc. Kde je teda dnes ich hlas? Nemáme politické strany, ktoré by boli hlasom chudobných. Vyhovuje

  V Rusku vidí na Slovensku agresora len 40% obyvateľstva. A hoci v tom majú všade navôkol jasno, za Putinovou agresiou voči Ukrajine u nás väčšina Putina nevidí. Naviac – polovica zhliada bezpečnostnú hrozbu v Spojených štátoch. V predvolebnom čase tu pritom éterom začali doslova lietať obvinenia z platených vplyvov. Či už Moskvy, alebo na druhej strane Západu a Nato. „Vplyvová prestrelka“ Naď - Fico neutícha. A ak jeden tvrdí, že platí Moskva a hneď centrálu jednej strany, druhý zas, že platené stratégie si tu uplatňuje Západ a Nato. V hre nie je pritom nič menej, ako budúce smerovanie krajiny. Sme vystavení vplyvom mocností? A čo Slovákov tak dezorientuje, že nedokážu rozpoznať agresora? Otázky pre Victora Breinera, experta na hybridné ohrozenia, ktorý ešte nedávno viedol aj špeciálny odbor pre hybridné hrozby na rezorte obrany a prispel aj k stratégii boja

Tragédia slovenskej politiky je v tom, že vytvorila príliš veľkú konkurenciu politikov, ktorí pracujú na základe populizmu, polarizácie a postpravdivosti, teda princípu rozmazať a spochybniť čokoľvek, ale najmä:  Označovať každého iného za totálne zlo a nepriateľa ľudu, hovorí pre Ráno Nahlas expremiérka Iveta Radičová. A prečo dnes opäť zápasíme o hodnoty Novembra 89?  <span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times New Roman';

  „Viem, že návrat je risk, no pomoc KDH na prahu zvoliteľnosti mi za to stojí“. František Mikloško pred týždňom ohlásil, že bude kandidovať v septembrových voľbách na kandidátke KDH.   Prednovembrový člen disentu, ktorý spájal jeho náboženské krídlo s kultúrnym a občianskym. Ponovembrový aktér VPN, neskôr KDH. Šéf parlamentu, ktorý v jeho prostredí pôsobil nepretržite dve dekády. Neskôr viacnásobný prezidentský kandidát, ktorý sa v ostatnom čase doslova našiel v knižnom dokumentovaní minulosti. A najnovšie: po tom, ako sa už raz s KDH rozlúčil - pre nesúhlas s otvorenosťou strany pre vládu s Ficom - teraz ide na jeho volebnú kandidátku.   František Mikloško.   V podcaste Ráno Nahlas hovorí, že už s návratom do aktívnej politiky nerátal. „Nemyslel som, že ešte pôjdem do politiky, no situácia je teraz vážna“, vysvetľuje svoje rozhodnutie ísť do septembrových predčasných volieb na kandidátke KDH.   Impulz v podobe pozvánky

Strana Demokrati chce podať trestné oznámenie na exministra Kaliňáka a to v súvislosti s jeho výrokmi o údajnej manipulácií referenda o našom vstupe do EÚ. Pre Aktuality to avizoval exminister obrany Jaroslav Naď. “Buď klamal a žiadne falšovanie referenda nebolo alebo porušil zákon tým, že ako minister vnútra nekonal,” tvrdí Naď. SMER SSD zasa bývalú vládu obviňuje z akéhosi probruselského a proNATO sprisahania sa voči opozícií  a hovorí o kauze podobnej  “Watergate.” Predvolebnou témou sa tak stáva vzájomne obviňovanie sa z údajnej hrozby manipulácie volieb. <span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times New Roman'; ms

Školstvo je stále v ére Márie Terézie. Nerozvíjame vnútornú motiváciu detí a dusíme ich prirodzenú zvedavosť. V školách vyrábame umelý systém, ktorý je odtrhnutý od života a deti tomu dobre rozumejú. Hovorí Učiteľ Slovenska 2022 Rastislav Očenáš. Žiakov berie ako partnerov a tvrdí, že deti potrebujú poznanie príčin a súvislostí a najmä zmysluplné aktivity, ktoré môžu aplikovať v reálnom živote.  <span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-f

Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery.   A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti.   Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni.   Ako teda na nedôveru, aby sme si verili? Téma pre Huga Glossa z tohto inštitútu.

Prezidentské voľby vyhral podľa očakávaní úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan. Jeho vyše 20 ročná vláda tak bude pokračovať. Ako vyzerali dva týždne kampane? Prečo nedokázal opozičný kandidát Kemal Kilicdaroglu poraziť Erdogana? No a posunie sa Tureckom viac smerom na Západ alebo Východ?  V podcaste odpovedá expertka na Turecko a šéfredaktorka portálu Euractiv Lucia Yar. Podľa Yar sa Kilicdaroglu snažil dobehnúť Erdogana, no nedarilo sa mu to. „Prestal robiť mäkkú politiku, ako sme boli zvyknutí. Už nerobil rozhovory zo svojej kuchyne, ale pred bielym plátnom. V jednej časti bil do stola. Mal agresívnejšiu rétoriku, ale už sa mu nedarilo dobehnúť Erdogana," približuje. Lucia Yar tiež v podcaste približuje ekonomickú situáciu v Turecku, ktorá je v súčasnosti problematická. Ak sa podľa nej niečo nezmení - čo zdá sa, prezident Erdogan neplánuje - tak počas zimy ľudia budú bojovať s vysokými účtami. Tayyip Erdogan však sľubuje turecké storočie. Turecká republik

Z Bratislavy sa na tri dni stane akési intelektuálne laboratórium, v ktorom sa bude hľadať odpoveď na jednu z najvážnejších otázok dneška – na Putinovu agresiu proti Ukrajine a na jej možné dosahy. Emanueal Macron, Ursula von der Leyen, Zuzana Čaputová alebo Petr Fiala a Ľudovít Ódor. Ale aj Michail Chodorkovskij či Svetlana Cichanovská. Prezidenti, premiéri, či opoziční lídri Ruska a Bieloruska. Tiež šéfovia diplomacií, generáli, predstavitelia think tankov… Mozgový trust s dosahom na aparáty štátov či medzinárodných organizácii. To všetko je v skratke obranná medzinárodná konferencia Globsec, ktorej osemnásty ročník odštartuje práve dnešný pondelok. Ako môže prispieť k vyriešeniu krvavej vojny tesne za hranicami Slovenska a Európskej únie? Téma pre zakladateľa a prezidenta tohto fóra Róberta

Štát má svoje úlohy, ale určite nie je jeho úlohou postarať sa o tých, ktorí sa o seba dokážu postarať sami. Plošné sociálne dávky by som osekal a nastavil tak, že napríklad o detské prídavky by sa muselo požiadať a zdôvodniť ich potreba, hovorí pre Ráno Nahlas Alojz Hlina. A ako vysvetľuje svoju kľukatú politickú puť a striedanie strán? Strana mladých demokratov. OĽANO, Občania Slovenska, KDH, Umiernení, Dobrá voľba Umiernení no a dnes? Číslo 150 na kandidátk

V reakcii na príchod exposlanca Gyimesiho do maďarskej strany Aliancia, túto stranu opustila platforma Most-Híd. Tá sa následne spojila s Modrými Mikuláša Dzurindu. Dnešným hosťom podcastu Ráno Nahlas bol predseda strany Most-Híd Lázsló Solymos. Podľa neho sa predstavitelia SMK v Aliancii pokúsila vytesniť Most-Híd. Exposlanca Gyimesiho vníma ako človeka, ktorý rozbíjal aj vlastnú stranu a útočil aj na ministrov vlastnej vlády. Mostu prekážali aj Gyimeisho výstupy proti LGBTI+ komunite. „Ako môže menšinový politik útočiť na iné menšiny?“ pýta sa Solymos. Dodáva, že značná časť platformy SMK súhlasí s Gyimesim a aj s jeho spôsobmi. Nebola ale už aj predtým SMK Orbánovská strana? Prečo museli zakladať stranu Most-Híd nanovo? S Lászlom Solymosom sa rozprával Martin Sliz.

 Vyzývam všetkých rodičov, predbehnite pornopriemysel! Buďte vy tí prví, ktorí vysvetlia deťom na čo je sex a že je to niečo krásne v živote človeka. Nie je to nič zahanbujúce, ale treba tomu dať nejaké brehy lebo pornografia tomu žiadne brehy nedá, odkazuje šéfka organizácie Tlakový hrniec Lívia Halmkan. Tá varuje, že väčšina detí sa u nás k pornu dostane už vo veku 10 až 11 rokov a mnohé mu doslova prepadnú. <p class="MsoNormal" style= "m

„Dnes sa už pozerám dopredu. Aj keby urobili sudcovia chybu, tak tu máme rôzne opravné prostriedky. Teraz je to opäť v rukách Najvyššieho súdu, ktorý prípadnú chybu senátu Špecializovaného trestného súdu môže napraviť“. Tak vidí piatkový oslobodzujúci verdik pre Mariána Kočnera šéfredaktor Jána Kuciaka Peter Bárdy.   Ešte v piatok hovoril o „zmesi smútku, hnevu a nepochopenia“, teraz o „odhodlaní“.  Oslobodený – verdikt, ktorý si v piatok vypočul Marián Kočner od senátu Ruženy Sabovej vo veci vraždy Jána Kuciaka. Ak jeho Alene Zsuzsovej naordinoval 25-ročný trest, pretože sa bála straty Kočnerovej apanáže či akejsi „životnej tepny“ a smerom ku Kuciakovi a prokurátorom mala konať „n

Je normálne, že medzi zložkami bezpečnostného aparátu existuje napätie. Ide o to, aby to napätie bolo v istej rovnováhe, tak aby sa z toho nestal likvidačný zápas. Hovorí na margo údajnej “vojny policajtov,” nový minister vnútra Ivan Šimko. Otázky o personálnych  zmenách považuje zatiaľ za predčasné, policajného prezidenta ale považuje za človeka na správnom mieste. Naopak, možnosť výmeny šéfa SIS si Ivan Šimko necháva otvorenú. <span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-font-family: SimSun; font-weight: bold; font-size: 14,0000pt; mso-font-kerning: 0,0000p

„Slovenská justícia je schopná odsúdiť skutočných objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Len nevieme, či to bude dnes, o rok alebo o desať rokov“. Pohľad Laury Kellöovej, členky investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk   Súdny proces v prípade úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušníro

Na Slovensku je lepšie byť zdravý než tu žiť s nejakým typom zdravotného hendikepu, hovorí Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. “Áno, ja sama by som mala obavu z toho, ako sa mi tu bude žiť so zdravotným postihnutím. Tá predstava je dosť hrozivá, dodáva. A prečo sú mnohí zdravotne postihnutí doslova “na vojnovej nohe” s našimi poisťovňami?  Sú tu, medzi nami. Sedia v invalidných kreslách, majú biele palice či vodiacich psov pr

Ako sa zmenilo Turecko za vyše 20 rokov vládnutia prezidenta Erdogana? Existuje šanca, že by ho porazil líder opozície Kemal Kilicdaroglu? A ako sa môže zmeniť smerovanie Turecka s príchodom nového či staronového prezidenta? V podcaste odpovedá experta na Turecko a šéfredaktorka portálu Euractiv Slovensko Lucia Yar. Od roku 2018, kedy sa zmenil režim, je v Turecku vláda jedného muža. „Muža, ktorý má silu nad najdôležitejšou stranou, nad parlamentom, vládou, exekutívnou mocou cez súdnictvo, armádu a políciu. Je to vláda jedného muža a čaká sa veľakrát na jeho rozhodnutie," opisuje v podcaste Yar. Lucia Yar sa s lídrom Turecka stretla aj naživo na konferencii. „Aj to je vizitka, akým je politikom. Prišli s ním ľudia od polície, ochranky. Prišla obrovská kolóna ľudí, ktorá ho sprevádzala. Potreboval vedieť, kto bude v priestoroch, mnohých ľudí tam ani nevpustili. Uzavreli letisko. Keď Erdogan niekam ide, chodí s obrovskou pompou," približuje Yar a v podcaste opisuje, či i

Úbohé a lacné, hovorí o snahe Roberta Fica delegitimizovať úradnícku vládu Ľudovíta Ódora sociológ Michal Vašečka. Podľa neho hlave štátu nezostávala iná možnosť, než prevziať zodpovednosť a úradnícku vládu vymenovať. Za veľkú chybu prezidentky považuje, že takáto vláda nevznikla už oveľa skôr. Tempo politického života podľa neho určuje Fico, ale ak jeho oponenti nebudú mať ťah na bránu a nepredefinujú tému volieb, vládnu moc si nezaslúžia. Slovensko má nového

Brat a priateľ – slová ktoré o ňom vyslovil pápež František. Obsahom ich však naplnil ešte v čase, keď nestál v čele vyše miliardy katolíkov. To „brat a priateľ“ ale neadresoval katolíkovi. Obracia sa ním na bratovi vo viere, ktorá tú kresťanskú ešte predchádza. K židovskému rabínovi z jeho Buenos Aires, ktorý si prišiel na Slovensko prevziať čestný doktorát. A opäť: nie niektorej zo židovských univerzít, ale univerzitnej ustanovizne, ktorú zakladali ešte spolubratia pápeža Františka – jezuiti v Trnave.   Hosťom RánoNahlas je Františkov spolurodák s poľskými koreňmi - rabín Abraham Skorka.   Rabín Abraham Skorka v súčasnosti pôsobí na prestížnej Georgetownskej univerzite v Spojených štátoch ako hlavný výskumník pre židovské štúdiá a medzináboženské vzťahy.   Počas predchádzajúceho pôsobenia v Latinskej Amerike sa venoval aj ži

Výsledkom predčasných volieb môže byť parlament, v ktorom budú sedieť iba tri strany: SMER, HLAS a PS. Rovnako tak ich výsledkom môže byť i parlament s desiatkou politických strán. Septembrové voľby tak môžu viesť aj k ďalším predčasným voľbám, či dokonca i k celej sérii predčasných volieb, hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Ficov SMER má našliapnuté k ďalšiemu volebnému víťazstvu. Ak by ale Robert Fico i vyhral septembro

Už od nedele je horúcou témou týchto jarných dní – a to aj vpred hokejovo-šampionátovom čase –striedanie rovno celého vládneho kabinetu. Po tom, ako prezidentka a premiér Heger nenašli prienik svojich predstáv o budúcom personálnom usporiadaní, Zuzana Čaputová otvorila cestu pre úradnícku vládu, ktorej by šéfoval súčasný viceguvernér Ľudovít Ódor.   „Nie úradnícka, ale prezidentika“ – aj taká kritika zaznieva.   Ak vláda úradníkov bude pre Slovensko prvou skúsenosťou, nemusí ísť o skúsenosť celkom neznámu. Náš geopriestor vymedzený hranicami Európy prináša bohaté skúsenosti. Len medzi rokmi 1989 a 2015 sa tu podľa českého politológa Karlovej Univerzity Miloša Brunclíka sform

Investovanie nie je žiadna luxusná služba, ktorá je určená len pre privilegované a majetné vrstvy spoločnosti. Som presvedčený, že každý by mal investovať do svojej budúcnosti a to nielen kvôli zhodnoteniu úspor, ale aj ako ich ochranu pred infláciou,  hovorí finančník Michal Nalevanko. Súčasná doba plná kríz podľa neho nie je v dejinách ničím výnimočným. Slováci sú však ešte stále nedostatočne finančne gramotní a tak často nechávame “spaľovať” naše úspory v bankách namiesto ich investovania. <span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-font-family: SimSun; f

„Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Záchranou pred ňou môže byť robot, ktorý sa nemení, nepodlieha tak ani opantaniu mocou“. Pohľad Martina Spana, počítačového vedca, na možný prínos umelej inteligencie aj do politiky.   Hrozba či príležitosť? Ešte pred časom téma skôr pre kruhy zasvätencov, aktuálne hit, ktorý zamestnáva ale aj baví masy. Znalí veci s ňou spájajú konkurencieschopnosť krajín, či naopak jej stratu. To v závislosti od toho, nakoľko sa pre politické reprezentácie stane prioritou hodnou finančných injekcií. Umelá inteligencia, a to aj ako „parný stroj“ súčasnosti. Čo dokáže, kde sa vzala a kam nás môže doviesť. Máme sa obávať, či tešiť? Téma pre počítačového vedca, ktorý hovorí, že „umelá inteligencia je jeho život“. Hosťom RánoNahlas je Martin Spano.

Grigorij Mesežnikov sa narodil v Rusku, sleduje pozorne, čo sa tam deje a je jeden z mála expertov, ktorí tvrdili, že Vladimir Putin je schopný rozpútať vojnu a že tak aj urobí. Je ale niečo, čo ho za viac ako rok vojny prekvapilo? Politológ v podcaste menuje dve veci, a to odvahu Ukrajincov a postoj ruského obyvateľstva. Vysvetľuje, že koncom 90. rokov bol režim na križovatke, no ubral sa zlým smerom. Dal prednosť najrepresívnejšej sile v spoločnosti. „Tá napokon Rusko zaviedla do obrovskej čiernej diery,“ hovorí. Grigorij Mesežnikov tiež v podcaste vysvetľuje, prečo neverí tomu, čo tvrdí Kremeľ – a teda, že Ukrajina sa pomocou dronov pokúšala spáchať atentár na ruského prezidenta Vladimira Putina. Naopak, myslí si, že je za tým samotný ruský režim. „Spochybňuje to viac vecí. Smer letu, časový rozdiel medzitým, kedy sa to udialo a kedy videá zverejnili. Moja hypotéza je, že v tom čase vypracovali plán, ktorého zmyslom bolo zvýšiť mobilizáciu ruskej spoločnosti na podp

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií je zatiaľ najhorší v histórií. Štátny rozpočet by potreboval zlepšíť o vyše 6 miliárd. Na ozdravenie máme asi 10 rokov a cestou môže byť kombinácia škrtov ako i zvýšenia daní z nehnuteľností, ktoré sú u nás extrémne nízke. Hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.  Práve dnes, 4. mája, uplynie pre vládu  dvojročná výnimka a automaticky sa zapnú sankcie vyplývajúce z dosiahnutia ďalšieho

Ján Benčík v politike končí a už nebude kandidovať. Andrej Kiska ho sklamal. Kto sú podľa neho voliteľné strany v najbližších voľbách? Ján Benčík bol zvolený za Za ľudí, ale dnes je členom klubu SaS. Dlhodobo sa venuje extrémistom, a aj oni jemu – boli mu dokonca zvoniť na dvere v jeho bydlisku. Napriek tomu sa nebojí a chodí verejnou dopravou. Poslanec priznáva, že sa mu, rovnako ako tejto koalícii, na potláčaní extrémizmu od volieb nepodarilo veľa zmeniť. Čím to je? Prečo sa mu nepodarilo nič presadiť? Tvoria politici zlo a nenávisť, alebo len reagujú na objednávku ľudu, ktorý si zlo a nenávisť žiada? Kto sú vlastne extrémisti v slovenskej politike, a kto je krajná pravica? Môže byť človek fašistom len trošku, len v jednej téme? Rozhovor s Jánom Benčíkom v parlamentnej knižnici nahrával Peter Hanák.

Vymýšľame tu koleso, robíme to systémom “pokus omyl”, ale nejdeme ani tak ďaleko, že by sme boli ochotní sa pozrieť na to, či nám to koleso funguje a či sa krúti. Sme v štádiu, že to robíme už iba ako akýsi kozmetický newspeak, hovorí o tom, ako na Slovensku riešime témy diskriminácie právnička z organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová. Tým aktuálnym prípadom je žaloba EK kvôli rasovej segregácii rómskych detí. Diskriminácia začína už v jazyku. Je už v tom, že delíme ľudí na my a oni a tým, čo nie sú takí, ako my, upierame práva, ktoré si nárokujeme my sami. Lebo sú skrátka iní a tým pádom sú akosi “menej

Takmer 40 percent koľajovej infraštruktúry je v nevyhovujúcom stave. To vedie k pomalejším vlakom, meškaniam, ale i obchádzania Slovenska zahraničnými obchodnými partnermi. Investičný dlh železníc sa pritom šplhá k stámilionom eur. No a na moderné rýchlovlaky môžeme u nás rovno zabudnúť. Politické elity hazardujú s bezpečnosťou cestujúcej verejnosti, hovorí šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. A kedy sa podarí dostavať diaľnicu Bratislava Košice? 203 prechodných traťových obmedzení rýchlosti v celkovej dĺžke <span style= "mso-spacerun:

  Jarná protiofenzíva ukrajinskej armády, či prelomová bitka moderných dejín. Výrazy, ktorých výskyt vo verejnom priestore v posledných dňoch dramaticky rastie. A posilňujú ich správy o ukrajinskej vojenskej prítomnosti na východnom brehu Dnepra, teda na území, ktoré držia Rusi. Sme na prahu novej etapy vojny? Možno rozhodujúcej? A ak sa čakalo na vhodné počasie a čerstvé posily – je ten čas tu? Naviac ak slovná podpora zaznieva rovno z úst šéfa Nato a ten hovorí o „dobrej pripravenosti“ Ukrajincov vziať si späť viac zabratého územia v nadchádzajúcej ofenzíve? Téma pre vojenského analytika Mateja Kandríka.   Nie frontálny útok, no zvrat možný   „Nečakajme nejaký epický frontálny útok na ruské pozície“, tvrdí analytik vojenského think-tanku Adapt Institute. Hovorí o potrebe prenastavenia očakávaní. „Čakajme skôr postupné metodické ničenie komunikačných a infraštruktúrnych uzlov. Ziska predpolia, na ktorom sa dá rozvinúť ďalšia ofenz

Zo Slovenska ročne utekajú tisícky mladých ľudí a nevieme či sa domov ešte niekdy vrátia. To je jeden z najväčších problémov Slovenska. Slovensko totiž dramaticky starne a vymiera. Chýbajú tu škôlky i nájomné byty, liať peniaze do detských prídavkov nepomôže. Nebude to tu ružová záhrada, hovorí demograf Branislav Bleha. Slovensko starne a vymiera. Pod tieto neblahé demografické prognózy sa podpisuje najmä skutočosť, že ženy majú dnes výrazne menej detí než mali ich

18. marec 2023. Krajinou sa rozbehla poplašná správa – horí Banská Štiavnica! Plamene, ktoré ničili pitoreskné zákutia historického centra pamiatkovej rezervácie zapísanej v UNESCO. V pamäti zostávajú zasahujúci hasiči a živé reťaze dobrovoľníkov, rukami ktorých v tej hektike putovali kultúrne a zbierkové hodnoty za milióny. Obraz gotickej svätice na zemi, ktorú prekračujú ľudia, až mrazil! A správy o tom, že poistenie takýchto hodnôt pre štát nebolo prioritou, len dokreslili marazmus, ktorý aj tento požiar poodkryl. Ako sa má Štiavnica po vyše mesiaci? Pozrieme sa na to so Zuzanou Denkovou, ktorá stojí v čele Banského múzea s poškodenou budovou Bergerichtu.   Vypočujte si Ráno Nahlas so Zuzanou Denkovou:   Padnutá svätica   „Symbolom tej situácie je pre mňa jeden z našich najvzácnejších exponátov – gotická svätica – na podlahe námestia a ešte aj prekračovali jej hlavu. Dúfam, že takéto obrazy už nezažijem“,

Nevera neraz vzniká z hlbokej frustrácie, chýbajúcej intimity či vzájomného nezdieľania sa, takže je veľmi ťažké súdiť to zvonku. Hovorí o fenoméne nevery vo vzťahoch autorka pripravovaného dokumentu “Hranice vernosti” Diana Fabianová. Podľa nej hranice vernosti a teda i toho, čo už je neverou, nie sú fixne dané a určuje si ich každy jeden vzťah svojou vlastnou dohodou. Problémom však je, že o tom, aké máme hranice a čo sú naše tabu príliš málo komunikujeme a to i v tých najintímnejších vzťahoch.  Približne každé druhé, v lepšom prípade, každé tretie manželstvo končí u nás rozvodom. No a okrem ťažko uchopiteľného argumentu o “ro

Digitálni domorodci – označenie, ktoré prischlo poslednej – najmladšej generácii, ktorá si tu žije s nami po roku 2000. V digitálnom prostredí sú na jednej strane ako ryba vo vode – technologicky zruční, multitaskingoví. Na druhej vždy len ľudia – s obmedzenou kapacitou spracovania až neskutočne bohatej ponuky vnemov, s tendenciami považovať virtuálne za skutočné, hru za realitu; až po problém, že čo nie je na obrazovke smartfónu akoby ani nebolo. Čo však môže priniesť následný stret so svetom, ktorý je ohraničený najbežnejšou fyzikou, nevirtuálnymi dôsledkami virtuálnych hier? Pozrieme sa na to s expertkou na takéto presahy online sveta do toho hmatateľného offlineového. A že v ňom môže pomôcť najobyčajnejšie stretnutie s rozprávkou?   Téma pre Viktóriu Norisovú.   „Tým, že sú kompasom a návodom na život, môžu nám ukázať, ako k nemu pristupovať“. Viktória Norisová poukazuje na rolu rozprávok a ich príbehov, ktorú môžu ponúknuť pre aktuálnu dobu

Psychedeliká rozpúštajú koncept Ega a pomáhajú nám nazrieť do našej autenticity. Majú veľký terapeutický potenciál, či už pre liečbu depresií, závislostí, alebo i tráum. Stali sa však módnou vlnou a rozhodne nemôžu byť  “partydrogou” bez bezpečnej kontroly ich použitia. Hovorí psychologička Kristína Pomothy. Je to práve 80 rokov čo Albert Hofmann po prvý raz vyskúšal účinky LSD. Halucinogénne účinky psychedelík sa v 60. rokoch stali výrazom rôznych kontrakultúr, ako napríklad kultúry “Hippie”, či všemožných umeleckých experimentov, no začiatkom 70. rokov záujem o psychedeliká násilne uťalo rozhodnutie OSN zaradiť ich medzi neleg

Slovenské vajcia sú v ohrození. Zhodujú sa na tom chovatelia sliepok aj aktivisti za zákaz klietkového chovu nosníc. Tam sa však zhoda končí. Kto môže za vysoké ceny? A naozaj sliepky v podstielkových chovoch trpia menej? V dnešnom podcaste Ráno Nahlas si môžete vypočuť argumenty oboch strán tohto sporu.   Povieme si, ako môže transformáciu na neklietkový chov ovplyvniť štát alebo prečo sú v Rakúsku vajcia lacnejšie. Sú vajcia z podstielky v niečom iné ako tie z klietky? Budete počuť šéfa Únie hydinárov Slovenska, ale aj riaditeľa občianskeho združenia Humánny pokrok. Rozprávali sme sa aj s poslancom Tomášom Šudíkom, ktorý v parlamente navrhuje zákaz chovu sliepok v klietkach, a stanovisko nám poslala aj asociácia supermarketov.   <p class="Stand

Sexuálne zneužívanie zdravotne znevýhodnených deti <span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-font-famil

„Viete si predstaviť, že by klimatológovia prestali vysvetľovať klímu jednoducho preto, že to už nedáva zmysel?“. Provokačná otázka klimatológa, položená v prostredí sociálnych sietí. Kontext? Aj stúpajúca teplota oceánov a hodnoty, ktoré majú „zarobiť“ na „turbulentné roky“, kedy sa nebudú ani stíhať zapisovať „klimatické“ extrémy! Či tohtoročný marec ako druhý najteplejší v histórii, paradoxne vo fáze, keď ešte doznieval ochladzujúci vplyv javu LaNiňa, ktorý je opakom El Niňo. A do tretice extrémne suchá zima, ktorá rovnako „zarába“ na suchá, ktoré budú ešte väčšie. Vysvetľovať teda klímu, má to ešte zmysel? Pozrieme sa na to s autorom provokácie klimatológom Jozefom Pechom.   Falošný pocit bezpečia? <span style="font-family: Liberation Serif, ser

Možno je čas, aby sme nanovo otvorili otázku našej identity a toho, kto sme a kam smerujeme. Možno je načase napísať novú Ústavu. Hovorí právnička a kandidátka za OKS (na kandidátke SaS) <span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times New Roman'; font-weight: bold;

  Už v máji môže Ukrajine zlyhať protivzdušná obrana, pri aktuálnom stave dodávok sa jej minie potrebná munícia. Podľa analytikov zásadná informácia, ktorú prinášajú uniknuté dokumenty americkej vládnej administratívy. Konkrétne dokumenty americkej armády a tajných služieb. Okolo stovka špecialistov Nato na Ukrajine, americkí špióni na tepe ruského plánovania operácií, monitorovaní spojenci, a rovno Volodymyr Zelenskyj!   „Prečo“ tohto úniku? Kto je za ním? A ako môže skomplikovať postup Ukrajiny? Či samotné modus operandi amerických tajných v tyle nepriateľa? Otázky, na ktoré sa pozrieme s vojensko-bezpečnostným analytikom Adamom Potočňákom.   „Základný problém je, že o úniku vieme len veľmi málo konkrétností“, upozorňuje analytik. Podotýka však, že „ak by sme pracovali s verziou, že uniknuté dokumenty sú autentické (…) a vylúčili by sme verzie, že ide o spravodajskú hru a riadený únik, šlo by o najzávažnejší únik po roku 2013, po prípade E

Sú to tí najzraniteľnejší z najzraniteľnejších, sú to zdravotne znevýhodnené deti. V tomto prípade intelektuálne a mentálne znevýhodnené deti. No i tak sa im to deje. Deje sa im to, čo by si nik z nás pre naše vlastné deti nechcel ani len predstaviť. Sú totiž sexuálne zneužívané. Upozornila nás na to Národná šéfka Špeciálnych olympiád Eva Gažová Vranková a de facto nám to potvrdil aj Dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavské univerzity v Trnave profesor Jaroslav Slaný.  Prečo sa to deje, kto to pácha a ako tomu vieme zabrániť? No a napokon, pomohla by sexuálna výchova potenciálnych obetí a ich blízkych? Téme sa budeme venovať aj naďalej. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

  Zastrelení žiaci a pedagógovia – čerstvý prípad spred pár dní zo Spojených štátov. Strieľala pritom bývalá žiačka! Podobný inicident máme aj zo Slovenska - z Vrútok spred troch rokov. Bývalý žiak zabíjal nožom. Zostali po ňom dvaja mŕtvi päť zranených. A vídeí s násilným obsahom, na ktorých deti ponižujú deti, je v online priestore neúrekom! Čo sa to deje a kto za to môže? Deti, či ich rodičia?   Za túto bolestnú a citlivú oponu nahliadneme s Tomášom Gerbocom, jedným z nemnohých školských kaplánov na Slovensku. Ako vidí deti on a čo hýbe ich svetom?   Upratovaním k spoločenstvu Pôvodne historik, ktorý v sebe zacítil volanie k službe ľuďom v misijnej spoločnosti verbistov. Pôsobí na jednej z cirkevných škôl Bratislavy ako školský kaplán. Deti a študentov pritom nielen vyučuje, ale zdieľa s nimi aj čas pri zábave a povinnostiach.   Pravidelne ho možno stretnúť napríklad pri upratovaní kostola v obklopení mladýc

Je to len pár dní, čo Slovensko obehol prieskum o dramatickej nedôvere medzi ľuďmi – takmer osemdesiat percent sa vyslovilo, že väčšine sa nedá dôverovať. Ak je však dôvera predpokladom už bazálneho fungovania spoločnosti, ide o viac ako zlú správu.  Podľa klasika sú dva dôvody, prečo ľuďom nedôverujeme: Buď ich nepoznáme. Alebo - ich poznáme až veľmi dobre! Je vôbec cesta, ako sa prepracovať k dôvere? Pozrieme sa na to s „expertom na ľudské slabosti“ – tzv. misionárom milosrdenstva, ktorých vyslal pred časom do sveta pápež František. Hosťom posledného RánaNahlas pred Veľkonočnými sviatkmi je pesničkár a textár, kapucín a spovedník Félix Ján Tkáč, známy aj ako Felice. <

 Kým bude v Rusku pri moci Putin, je Bezpečnostná rada OSN zablokovaná.  Pre nás je dôležité, že sme v NATO, na OSN by sa už dnes nedá veľmi spoliehať.  OSN nie je mŕtvy koncept, potrebuje ale zásadnú reformu. Ako ju však urobiť tak, aby ju rešpektovali aj všetky reálne veľmoci? Témy pre filozofa a právnika Michala Liptáka. <p cla

Kde by ste mali tankovať, ak nechcete kupovať ruské ropné produkty a tým sa spolupodieľať na financovaní ruského zabíjania na Ukrajine? Niektoré značky sa od ruskej ropy dištancujú. Vedia však zaručiť, že si ju u nich nenatankujete? Odpoveď na túto otázku je podstatne zložitejšia. Navyše, niektoré menšie siete sú zase spojené s daňovými podvodníkmi alebo oligarchami. Špeciálny prípad je novinka na našom trhu – poľský Orlen je podozrivý z toho, že vyrobil oligarchu blízkeho vládnucej strane, ktorá cez štátnu ropnú spoločnosť ovládla časť médií. To je obrovské riziko pre demokraciu. Koľko majú ruskej ropy, a je alternatíva – Saudská Arábia – etickejšie riešenie? Odpovede na etické otázky o tankovaní nám v dnešnom podcaste Ráno Nahlas poskytnú expert na Rusko Alexander Duleba, analytik portálu Energie pre vás Jozef Badida, minister životného prostredia Ján Budaj, Ivana Poláčková z OZ Živica a náš investigatívny novinár Martin Turček, ktorý sa zaoberal daňovými podvodmi s

Bohužiaľ, my ani nevieme koľko máme na Slovensku detí napríklad s diagnózou autizmu. Nemáme národný register a ja sa musím za to hanbiť, aj nám to prikazuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Hovorí národná riaditeľka Špeciálnych olympiád a zakladateľka centra pre ukrajinské intelektuálne znevýhodnené deti Eva Gažová Vranková.  Veľa

Vražda Daniela Tupého  bola v roku 2005 zlomovým momentom -  hoci aj pred tým sa objavili podobne motivované vraždy.  Kedy sa na Slovensku začali objavovať neonacistické zoskupenia a odkiaľ sa vzali? Ako vyzeralo ich vyčínanie, ktoré bolo časté a mnohí mali ísť strach v noci von či mestskou hromadnou dopravou, aby sa znepáčili neonacistom napríklad pre dlhé vlasy či farbu pleti.  No a kam členovia týchto skupín zmizli? Téma pre experta na extrémizmus Daniela Mila. „Takým prvým mediálne známym prípadom, ktorý vyvolal aj medzinárodnú pozornosť bolo, keď neonacisti upálili mladého 18-ročného Mária Gorala. Skupina neonacistov išla cez mesto a vyhľadávala Rómov. Chytili Mária Gorala, dokopali ho a následne poliali benzínom a zapálili," opisuje v podcaste Daniel Milo. Podľa Mila bolo paradoxné - no zároveň svedectvo aj tej doby - že boli za to nízke tresty, a to napriek tomu, že sa vraždilo z rasového motívu. Veci ale začali meniť v roku 2005, keď na Tyršovom nábreží

Vojna na Ukrajine sa naozaj podobá na Druhá svetovú vojnu. Pozeral som film “Na Západe nič nové”  a ono to tam takto skutočne je, akurát je to posunuté do 21. storočia. Vraciame sa v čase. Hovorí vojnový fotograf Ján Husár. Podľa neho ide o jeden z najpodstatnejších konfliktov lebo má silu preliať sa aj sem, k nám a ako taký by sa mal zachytávať nie tak, aby ľudí unavoval, ale aby ich informoval. <p class="MsoNorm

Slová majú moc. A dezinformácie zabíjajú. Podtitul rodiaceho sa projektu na celovečerný film, ktorého hlavným hrdinom majú byť práve dezinformácie. A ich demaskovanie. A podľa zámeru „až na dreň“. Lebo ich cieľom je rozdeľovať, atomizovať a izolovať do nedôvery, strachu, nenávisti. Až k postupnému otráveniu sŕdc a myslí. Myslí a sŕdc voličov, aby sa nemohli brániť pred politikmi, ktorí sa aj dezinformáciami lepia k moci a držia sa jej. Toľko zo zverejneného zámeru filmu URANUS. Ako na politiku a politikov, ktorí pre moc neváhajú obetovať aj to nejcennejšie – dôveru ľudí? Téma pre Tomáša Kriššáka, experta na dezinformácie a ich chápadlá. A nahliadneme aj do neraz temných zákutí politickej propagandy. „Kedy, ak nie pre takým

Mojim pánom sú poslucháči. Priestor, ktorý mi bol zverený, patrí im, nie politikom. Som preto pripravený vypnúť politikom mikrofón, ale aj ich vykázať zo štúdia v prípade, keď nebudú rešpektovať dohodnuté pravidlá či pravidlá zmysluplnej diskusie. Hovorí dlhoročný moderátor politických diskusií Braňo Závodský. O čom je dnes práca moderátora?   Prestit<span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-font-fam

  Hoc bola takpovediac za rohom, ešte ju nevideli. No napriek vyhrážkam, obuškom, či vodným delám vystúpili, aby o sebe dali znať. A to práve pre ňu: pre slobodu. Slobodu zariadiť si životy podľa najvnútornejšieho presvedčenia, nie všadeprítomnej strany; slobodu prejaviť svoj názor, bez strachu o svoju budúcnosť, ktorú by mala v rukách strana. Slobodu hýbať sa bez toho, aby boli pod dozorom. Vtedy – 25. marca 1988 ich ešte rozmietli, už o pár mesiacov sloboda rozmietla ich. A to aj vďaka verejnému vystúpeniu veriacich na Sviečkovej manifestácii. Odvtedy prešlo 35 rokov. A z „ťažko vybojovanej a obeťami vykúpenej slobody“ sa slovami prezidentky Zuzany Čaputovej stáva „opäť ohrozená hodnota“. Akým oblúkom si krajina prešla? Téma pre „zvolávateľa“ Sviečkovej manifestácie Františka Mikloška.   „<span style="font-siz

Kým sa mi tu bavíme o tom, čí má mať dieťa pri sebe v nemocnici blízku osobu, v Česku majú zákon, že každý človek, bez ohľadu na vek, má na to právo. V našej spoločnosti máme zle nastavenú optiku toho, kto v zdravotníctve má byť na vrchole pyramídy záujmov. Je to detský pacient, hovorí poslankyňa Vladimíra Marcinková. Tá sa neúspešne pokúsila zmeniť prax, v ktorej rodičia nemajú garantované právo na sprievod dieťaťa v nemocnici.   Kto z nás, rodičov, to ešte nezažil. Vaše dieťa, to najcennejšie<span sty

„Nezaznela žiadna kritika“. Matej Šimalčík, riaditeľ Stredoerópskeho inštitútu ázijských štúdií, po ostro sledovanej návšteve Si Ťin-pchinga s Vladimírom Putinom.   S Vladimírom Putinom, ktorý je už vyše roka vo vojne s Ukrajinou; ktorý už skoro týždeň čelí hrozbe zatykača zo strany Medzinárodného trestného súdu.   A ak on chce stíhať naopak tento tribunál, čínsky vodca - na začiatku svojho tretieho mandátu - Putinovi želá podporu v budúcoročných prezidentských voľbách. A sú dôvodné podozrenia, že jeho krajina vojensky zásobuje Rusko. Na druhej strane je v kontakte s Volodymyrom Zelenským a svetu ponúka mierový plán. Akú hru to rozohráva Si Ťin-pching? Téma pre odborníka na Čínu – Mateja Šimalčíka.   „Drahý priateľu“, oslovenie, ktorým sa na seba obracali Si Ťin-pching s Vladimírom Putinom; bezprostredný kontakt, pričom ich delil len malý konferenčný stolík; naviac vyhradili si pre seba tri dni. Ak sa to dá do kontrastu Putinových stretnutí

Na pocitoch ukrivdenosti, vlastnej nedostatočnosti a pocitoch, že nás niekto silne ohrozuje sa nedá stavať moderná spoločnosť 21. storočia. Musíme zmeniť premýšľanie o sebe a možno aj prehodnotiť naše ambície. Strácame odhodlanie, sebavedomie a vchádzame do veľmi ťažkého obdobia s ohromujúcou frustráciou, hovorí o aktuálnych náladách Slovákov sociológ Michal Vašečka. Sme mimoriadne nedôverčivý a to dnes už prakticky doslova voči komukoľvek a čomukoľvek. Trpíme

Ľudový antisemitizmus <span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-font-family: SimSun; font-weight: bol

„Bál som sa ako o vlastné dieťa“ – tak reaguje Jozef Labuda, dlhoročný bývalý šéf Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici na ničivý požiar zo soboty. „Keď som videl, ako požiarnik z plošiny leje tie obsahy vody cez strešné okno Berggerichtu a uvedomil som si, čo je vo vnútri, tie vzácnosti, vtedy som sa strašne preľakol“.   Problémy spod pahreby zhoreniska   Aktuálne požiar v Banskej Štiavnici poodhalil aj rad problémov. Na jednej strane ide o technické vybavenie depozitov, či ich umiestnenie v nevhodných priestoroch. Na druhej neexistujúce poistenie budov v správe štátu .   „Nemáme poistené nielen zbierky, ale ani budovy“, hovorí v podcaste Ráno Nahlas Jozef Labuda, niekdajší dlhoročný riaditeľ tohto múzea. Ide o inštitúciu, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo životného prostredia. „Je alarmujúce, že sme bez poistenia. By som povedal, že je to smrteľný hriech, veď to je strašné“, upozorňuje Labuda.   I

Niekdajšia miss – kráľovná krásy slovenských stredoškoláčiek - s rozbehnutou kariérou sveta, ktorý sa točí okolo modelingu, nakoniec sa upísala medicíne. A nie hocakej: tej v tropickej Afrike. A ak na jej prvej súťaži krásy porota ocenila aj jej kreativitu, v improvizovaných podmienkach čierneho kontinentu akoby ju našla. V dnešnom RánoNahlas sa pozrieme na príbeh „lekárky v divočine“, ktorá svoje africké skúsenosti naplno využila aj doma na Slovensku na covidových oddeleniach. Lekárka Monika Paločková.     Modeling ako dobrá príprava na africkú improvizáciu   Najprv Taliansko, Španielsko a Francúzsko, destinácie, kam ju zaviedol modeling, neskôr Afri

Pellegrinimu neverím a Hlas by bol pre mňa poslednou voľbou v demokratickom spektre, ale keby som mal byť konfrontovaný s tým, že vznikne vláda SMERU, Republiky a Hlasu, tak je to pre mňa neprijateľné, hovorí  poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.  Matovič má podľa neho nulový koaličný potenciál. V diplomacii pôsobí už približne tridsať rokov, v politike je však absolútnym nováčikom. Napriek tomu dokázal  za veľmi krátky čas zmobilizovať voči sebe ako Igora Matoviča, tak popudiť aj Roberta Fica. Je jednou z kľúčových tvári slovenskej zahraničnej politiky, ale dnes už aj nového politického projektu Eduarda Hegera.

V prípade šikany či obťažovania u nás zvykne platiť zákon Omerty. Je to jednoduchšie, nehovoriť. Tak sme asi vychovaní: Zohnúť chrbát, nestažovať sa a ísť ďalej. Hovorí výtvarníčka Ivana Šáteková, jedna z obetí dlhoročných šikanóznych praktík na pôde bratislavskej VŠVU. Šikanujúci pedagóg na akademickej pôde končí, no podľa Šátekovej je tu ešte mnoho podobných, no nepopísaných príbehov<span class="15" style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times New Roma

13. marec 2013 - deň, keď sa svetu predstavil nový pápež. Pontifik z „konca sveta“, ako sa označil hneď v prvom pozdrave po zvolení. Prvý jezuita na Petrovom stolci. Rovnako prvý latinoameričan. Ešte ako kardinál si sám varil a cestoval hromadnou dopravou. Domovom mu bola ulica. Pápež František. Mal byť odpoveďou na volanie po reforme. Odvtedy je to desať rokov. Naplnil ju, alebo aspoň začal? A prečo sa občas zdá, že mu viac rozumejú neveriaci, ako jeho vlastní v cirkvi? Téma pre Milana Lacha, rovnako jezuitu, ktorého František vymenoval za biskupa len mesiac po svojom zvolení. Biskupa, ktorý svojho času neváhal vystúpiť na pomyselné barikády pre podporu zdravotníkov; jezuitu, ktorý sa po päťročnici v Spojených štátoch opäť na želanie pápeža Františka vracia na Slovensko. Aký je jeho pohľad na Františka?   Reorganizoval kúriu, reformoval vatikánsku banku a ústredné vatikánske úrady. Otvoril ich aj laikom – teda nekňazom, dokonca ženám. A rovno na pozíciách, v kt

Predstavitelia strany Smer systematicky a opakovane nehovoria pravdu. V dnešnom podcaste Ráno Nahlas demonštrujeme, ako pri viacerých príležitostiach čas ukázal, že Smer nemal pravdu. Prečo im napriek tomu niektorí voliči stále veria? Smer napríklad tvrdil, že Dušan Kováčik je nevinný. Polícia, prokuratúra a aj dva na sebe nezávislé súdy mu však dokázali vinu. Podobne to bolo s tvrdením o tom, že Rusko nikoho neohrozuje. Pri ktorých všetkých témach išlo o dokázateľné nepravdy, dezinformácie, zavádzanie či priamo klamstvo? V dnešnom podcaste si ukážeme, ako sa dá dokázať, že tvrdenia politikov Smeru odporujú faktom. Pomôže nám s tým Veronika Hincová Frankovská z portálu Demagóg sk, ktorý sa venuje overovaniu faktov v politických diskusiách. A prečo neklesá dôveryhodnosť politikom, ktorí opakovane hovoria nepravdy, zodpovie politológ Radoslav Štefančík. Podcast nahral Peter Hanák. Spolupracoval Dávid Žák.

Veľmi som veril, že aj týmto festivalom sa bude spoločnosť scitlivovať, ale v poslednej dobe to začalo stagnovať a mám pocit, že ľudia sa začali znova báť, hovorí zakladať a organizátor festivalu transrodovej kultúry “Svet podľa Gabriela” Waldemar Švábenský. Piaty ročník festivalu bude v Bratislave už budúcu sobotu.  Od brutálnej dvojnásobnej vraždy z nenávisti na bratislavskej Zámockej ulici uplynulo iba niekoľko mesiacov,

Poverený premiér Eduard Heger vstupuje do strany Miroslava Kollára. Tá sa z Modrej koalície premenuje na Demokrati.  Rokovania o spájaní sa s ďalšími stranami podľa Hegera stále prebiehajú. Aké šanca má projekt Eduarda Hegera? A ako vníma, že máme premiéra, ktorý počas pôsobenia vo funkcii odíde zo strany, ktorá ho nominovala? Téma pre politológa Erika Láštica. „Ak Eduard Heger za pár mesiac zjednotí strany a dostane ich na kandidátku, tak potenciálne môže predstatovať istú alternatívu pre voličov, ktorí sa budú snažiť voliť stranu plnú odborníkov bez ohľadu na kde stojí ideologicky, no ponúkne krajine alternatívu, ktorá sa jasne vymedzí voči Smeru a Hlasu," hovorí v podcaste Láštic. Zároveň však vidí aj množstvo dôvodov, pre ktoré sa dá predpokladať, že Hegerov projekt nemusí byť úspešný.„Jeden z dôvodov je, že do zoskúpenia nepribudnú ďalšie strany." Heger sa podľa politológa bude musieť vymedziť a vysvetliť roky vládnutia. „Potenciálni voliči od Hegera

Keď v piatok popoludní pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“. Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách.   „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu“, vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať“, opakuje.   <span

 Toto nemožno označiť za cenzúru, dramaturgia diskusie alebo editorské rozhodnutie nie je žiadna cenzúra, hovorí o rozhodnutí RTVS nepustiť do Sobotných dialógov podpredsedu SMERU Blahu, moderátor kľúčovej politickej diskusie Českej televízie Václav Moravec. Politici podľa neho stále posúvajú hranice a novinári by im to nemali dovoliť, hodnotí krok RTVS Václav Moravec. Kauzu nevpustenia Ľuboša Blahu do Sobotných dialógov, do

„Bola som vyše päťnásť rokov v korporáte, pár týždňov po vypuknutí Putinovej agresie som si sadla k počítaču a na profesii začala cielene hľadať organizácie, kde by som mohla pomôcť.“ Alexandra Mruk Papaianopol. Rumunka s gréckymi koreňmi, absolventka politických vied a diplomacie na starobylej univerzite v talianskej Boloni. Už dve desaťročia ju so Slovenskom spája manžel, s ktorým sa spoznali práve na univerzite v Taliansku, s ktorým vychovávajú štyri deti.   Vojna na Ukrajine ju zasiahla natoľko, že opustila istoty a výhody veľkej globálnej firmy a svoje „hľadanie, ako byť nápomocná postihnutým vojnou“ premenila v reálnu pomoc v Slovenskej katolíckej charite.   Stala sa s

Ľudia dnes hrajú počítačové hry preto, aby mali pocit nejakej sebarealizácie, hrajú ich preto, aby cítili, že sú aspoň v niečom dobrí a že to vníma aj ich komunita, hovorí majiteľ jedného z najúspešnejších slovenských počítačových štúdií Ivan Krechňák. Čo je pointa počítačových hier a prečo ich ľudia tak radi hrajú? Virtuálna realita, teda svet na počítači, ovláda svet stále viac a viac. A to dokonca už aj v športe. Namiesto

    Za nami rok výrazných strát, pred nami rok výrazných zmien. Pohybujeme sa na pôde dôchodkov, presnejšie na pôde tých súkromných, najmä z druhého piliera. Minulý rok „spálil“ tukové vankúše úspor približne o desatinu. Na súkromných dôchodkových účtoch tak máme menej. Politici však pripravili zmeny, od ktorých si pre budúce dôchodky sľubujú viac. Aká je a bude naša dôchodková realita? Téma pre Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.   „Ľudia budú len vtedy dôverovať druhému pilieru, keď mu budú rozumieť“, tvrdí Kotov. Pre ADSS je preto dôležité zmeny vysvetľovať. Aj preto správcovské spoločnosti posielajú sporiteľom výpisy, v ktorých informujú o stave osobných dôchodkových účtov. A nielen to, modelujú tiež alternatívy, ak by sporitelia investovali agresívnejšie, či naopak konzervatívnejšie.   Minulý rok bol z pohľadu zhodnotenia úspor jedným z horších. Pri garantovaných fondoch straty zaznamenali od približne t

Čína predložila plán na ukončenie vojny. Pri príležitosti výročia vojny na Ukrajine zverejnila 12-bodový dokument a vyzvala na prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou na začatie mierových rokovaní. „Ako by to mohlo byť dobré, keď tomu tlieska Putin,“ reagoval na návrh americký prezident Joe Biden. Ako čítať čínsky navrh a čo tým sleduje? Budete počuť experta na Čínu Mateja Šimalčíka. Podľa Šimalčíka obsahuje čínsky dokument viaceré problematické časti. Jedným z nich je, že príprava plánu nebola konzultovaná s Ukrajinou. „Moskva mala pozitívnu reakciu na tento plán. Ak ja nebol konzultovaný s Moskvou, tak bol koncipovaný spôsobom, že z neho skôr benefituje Moska než Ukrajina." Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom minulého roka predstavil svojich desať podmienok na mierové rokovania s Ruskom. Je možné, že by práve Čína mohla dostať Rusko a Ukrajinu za rokovací stôl? Ako vníma plán samotná Ukrajina? Otázky pre novinárku Petru Procházkovú. „Všetci vieme, vedia

Neprišiel ten, koho pozvali, prišiel však nepozvaný. A keď ho nepustili do vysielania, označil to za cenzúru. Verejnoprávna RTVS a jej moderátorka Marta Jančkárová sa stali v minulých dňoch terčom nevyberaných a brutálnych útokov, ktorých obsahom je až vyhrážka „fyzickou likvidáciou“.   Len pred pár dňami sme si pritom pripomenuli smutné výročie zákernej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Rovnako v týchto dňoch vyšiel prieskum, podľa ktorého dvaja z troch slovenských novinárov zažili v poslednom roku hrozby alebo vyhrážky – s vážnym záverom: v ohrození je samotný princíp slobody slova, ako jedného z pilierov demokracie. Prečo sme dospeli až sem a čo s daným stavom? Téma pre Annu Sámelovú, šéfredaktorku spravodajstva verejnoprávnej RTVS.

Oni nemajú kam utiecť, bojujú o svoj domov a rodinu. Nechcú utekať pretože vedia, že ich miesto je tam, kde treba brániť vlastnú krajinu. Toto je tá najsilnejšia motivácia, hovorí o odhodlaní Ukrajincov po roku vojny reportér Tomáš Forró. Nech prídu, my sme tu doma, odkazujú ruským agresorom.   My sme už zabudli aké sú naše hodnoty a že to, čo máme, všetka naša prosperita, demokracia i sloboda, nie sú niečo, čo dostaneš, keď sa narodíš a už to máš. To sú veci,

Optikou jedného „špeciálna operácia“, z druhej strany reálna okupácia suverénnej krajiny. Faktom bez optiky zafarbenejjednou či druhou stranou sú však desaťtisíce mŕtvych vojakov i civilov na oboch stranách, viac miliónový exodus napadnutých Ukrajincov, rovnako menší exodus tých, ktorí utekajú pred mobilizáciou – tiež na oboch stranách. A svet v pozore a strachu z konfliktu, ktorému nemusia stačiť hranice jednej krajiny. Vladimír Putin s expanznými ambíciami Petra Veľkého, Volodymir Zelenskyj, ktorý takpovediac z noci na ráno vyrástol z malého na Veľkého muža. Stojí pri národe a mobilizuje pomoc mocností. Vojna na Ukrajine, či Putinova agresia pod rúškom „specoperacje“ má rok. Aké vyhliadky stoja pred stranami konfliktu a pred svetom? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   „Dnes je rozhodujúca robustná vojenská podpora Ukrajiny“, tvrdí analytik. „Práve ona môže urýchliť víťazný postup Kyjeva“, dodáva.   Konflikt má podľa n

Obrátili sa nám občianske cnosti, za hrdinov považujeme tých, čo sa bijú v pomyselných politických klietkach. Čím viac ste neokrôchaný, tým väčším kultúrnym hrdinom sa stávate. Navyše, žijeme v akomsi hypnotickom fatalizme, v ktorom si myslíme, že tak ako to je, tak to aj má byť. No, netreba to vzdávať pretože Slovensko má historickú príležitosť stať sa výkladnou skriňou, ale nesmieme sa nechať rušiť politickými pasákmi. Tvrdí publicista Michal Havran. Fico je podľa neho bezpečnostná hrozba. <span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-font-family: SimSun; fo

„Prečo by som si mal kaziť pekný deň!“ Päť rokov po tragickej vražde Jána a Martiny medzi ľuďmi zaznievajú aj takéto reakcie! Vyšli sme do ulíc hlavného mesta, aby sme „zmapovali“, v akom stave je odkaz investigatívnej práce Jána Kuciaka. Zachytili sme pritom celý diapozón názorov.   Od „zbytočnosti“, cez ocenenie jeho odvahy, až po očakávania, že sa dotiahnu kauzy, ktoré začal.   „Ja sa bavím o deťoch, o prírode“, reaguje pán v rokoch na petržalskom korze na našu otázku o vražde Jána Kuciaka. „Toto ma duševne zaťažuje, poviem vám to na rovinu: prečo by som si mal kaziť pekný deň“. Argumentom preňho nebol ani fakt, že Jána Kuciaka zavraždili pre jeho prácu investigatívneho novinára.   „Mňa viac trápi zdravotníctvo, že to tu nefunguje“, reaguje ďalšia pani, ktorá má okolo päťdesiat rokov a venuje sa svojmu psíkovi. „V našom zdravotníctve umierajú ľudia, ktorí nemusia umierať, to ma trápi“, dopĺňa. Ak doplníme argument, že investigatíva, za kt

Dnes je to presne 5 rokov od okamihu, v ktorom padli osudové výstrely, ktorými vrah popravil investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ako aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Slovensko si tak dnes pripomína piate výročie dvojnásobnej vraždy novinára a jeho partnerky. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej otriasla <span style= "mso-spacerun: 'yes'; font-family

Síce otočený naruby, ale život. Špekulanstvo a korupcia nepredstaviteľných rozmerov, postupne trestaná aj odňatím slobody, no stále život. Až nasilu odtruhnutá kosť moci, iste nepríjemné verejné lynčovanie systému „našich ľudí“, no opäť pulzujúci život. Na druhej strane život, ktorému dáva zmysel očista a odhaľovanie až skrývanej špiny – a to až do povesti „mnícha“, ktorý len pre svoje povolanie dýcha – život, ktorý sa teší z malých radostí opravy starého domca s vidinou rodinného krbu – no v tme noci vyhasnutý guľkou nájomného vraha. Od vraždy Jána Kuciaka to bude o pár hodín päť rokov. Čo s ním odišlo a čo naopak prichádza? Téma pre jeho šéfredaktora Petra Bárdyho.   „Viem, čo som robil 22. februára, rovnako dni nasledujúce, 26. si dokonca pamätám minútu po minúte, no dvadsiateho prvého večer, keď sa to stalo, vôbec neviem.“ Peter Bárdy, Kuciakov šéfredaktor, reaguje na otázku, či si pamätá, čo robil v ten večer, ktorý sa stal pre Jána a Martinu osudným.  

Ak prejde trestný zákon tak, ako ho navrhuje minister Karas, niektorí páchatelia znásilnení môžu vyviaznuť bez trestu. Tvrdí to jeho predchodkyňa a dnes opozičná poslankyňa za SaS Mária Kolíková. Pripúšťa, že sa možno budú prepúšťať väzni a pochybuje, že by krátke a rýchle tresty prevychovali opilcov za volantom. Pri znásilnení ide do veľkej miery o jeho definíciu. Ak si ho definujeme ako sexuálny akt bez súhlasu, tak potom podľa návrhu ministra Karasa niektorí páchatelia vyviaznu bez trestu, hovorí Mária Kolíková. S veľkou časťou zákona súhlasí, keďže podľa jej slov ide na 80 percent o jej vlastný návrh. Viliam Karas ho však upravil v podstatných a dôležitých veciach, s ktorými má exministerka problém. Napríklad je proti takému radikálnemu znižovaniu niektorých trestov a nemyslí si, že by alkohol za volantom vyriešili krátke tresty. Prináša tento zákon v podstate dekriminalizáciu malého množstva marihuany? A čo sa stane, keď sa takýto zákon pred voľbami dostane

24.februára ubehne rok od začiatku vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal Vladimir Putin. Podľa analytika Alexandra Dulebu vojna nastavila zrkadlo mnohým - Rusom, Ukrajincom, politikom, či obyčajným ľuďom. Zrkadlo to podľa neho nastavilo aj tým, ktorí pochybovali o tom, že či to Ukrajina - skorumpovaná a neschopná krajina - dokáže a mysleli si, že sa zrúti ako „domček z karát.”  „A že komik, ktorému nikto neveril, a robili si z neho srandu, je dnes možno najuznávanejším lídrom na svete a všetci sa predbiehajú v tom, aby si s nim urobili fotku." Môžu po roku vojnu Rusi zmeniť pozemnú inváziu na vzdušný boj, tak ako to naznačujú spravodajské služby? Zlomí to tabu okolo stíhačiek, tak ako to bolo v prípade aj dodávok tankov zo Západu? Podľa Dulebu je to možné. „ Je to dosť možné. Pokiaľ Rusi masovejšie nasadia lietadlá, tak o mesiac tu budeme mať rozhodnutie, že dajme Ukrajincom tiež lietadlá, aby sa vedeli brániť,” hovorí v podcaste. „Všetci hovoria, že b

 Je odporné, ako sa tu niektorí ľudia snažia dostať do nohavíc celej transrodovej a nebinárnej komunite. Riešia niečo, do čoho ich absolútne nič nie je pretože my neriešime, čo tam majú oni a boli by sme radi, keby sa o to nezaujímali ani oni a nedehumanizovali nás tým, hovorí nebinárna Emlyn. Ako sa tu žije nebinárnym ľuďom na Slovensku? Som nebinárny človek, to znamená, že som mimo kategórii muž a žena. Nie som ani v jednej z nich, skôr sa cítim mimo týchto kategórii. Takto definuje svoju identitu Emlyn Hlavová. Svoju nebinárnosť objavovala postupne, dnes sa však vo svojej identite cíti dobre a spokojne. Nespokojná je ale so s

Už skoro štyridsať tisíc potvrdených obetí, stovky tisíc zranených, ale napríklad aj po šiestich dňoch od zemetrasenia živí pod sutinami. Rovnako „deti bez mien“, lebo nedokážu pre šok prehovoriť a zostali bez rodín. Na druhej strane aj prípady rabovania a násilia. Aj z takéhoto Turecka sa len v horizonte hodín vrátila Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá z postihnutých oblastí informovala Slovensko. Čo videla a zažila – prerozpráva aj nám.   Spúšť. Katastrofa. Výrazy, ktoré spomína ako prvé, keď hovorí o svojej skúsenosti z Turecka po zemetrasení. Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá sa vrátila z Turecka postihnutého zemetrasením.   „Videli sme to v meste Antakija v provi

Toto určite nie je to Slovensko za aké sme v Novembri 89 štrngali. Po Nežnej revolúcii sme asi urobili chybu v tom, že sme boli príliš benevolentní voči tým, ktorí v minulom režime najviac škodili , či už to boli vysokí funkcionári ŠTB alebo vysokí funkcionári Komunistickej strany, hovorí herečka Eva Pavlíková. Podľa nej komunistická mentalita, ako i systém “našich ľudí”, pretrval v nás až dodnes. Nerozumiem ako môže vzniknúť nenávisť na základe sexuálnej orientácie, viery či farby pleti. Mne to príde odporné pretože všetci sme predsa ľudia a každý človek by mal ma

Zabijak, ktorý má na svedomí milióny. Len jeho ostatný prejav v Turecku a Sýrii ich zabil na tisícky. Nehovoriac o zranených a ľudí bez s trechy nad hlavou, čo má na svedomí tiež. Zemetrasenia. Od tých najničivejších – o ktorých prichádzajú správy z rôznych kútov sveta, až po tie najmiernejšie, aj z nášho územia – naposledy z prelomu rokov 2020/21. Ak dokážu byť tak ničivé, ako nezostať zaskočení, keď prídu? Alebo je to nemožné? Dá sa vytušiť čosi z ich štúdia? Téma pre seizmológa Kristiána Csicsay.   „Bohužiaľ, zemetrasenia sa nedajú predpovedať. Keby sme ich chceli predpovedať, museli by sme priamo na zlomoch v hĺbkach desať, dvadsať, tridsať kilometrov nainštalovať prístroje, ktoré by merali napätie. A hlavne zmenu stavu tohto napätia“, tvrdí seizmológ SAV.   Dodáva však, že jedno „keby“ a ďalšie „ale“. „Keby sme to vedeli odmerať, možno by sme tak dokázali predpovedať zemetrasenia“. „Ale nikto na to nemá, bolo by to finančne neúnosné, ne

Tu sa lož stala hlavným nástrojom politického súboja, už to nie je: Klamstvo versus pravda, ale je to o tom, ktoré klamstvo je presvedčivejšie. Kategória pravdy sa vymazáva a namiesto toho sledujeme preteky v klamstve, tvrdí expremiérka Iveta Radičová. Slovensko podľa nej stojí pred osudovým geopolitickým rozhodnutím, kľúčová tak zrejme bude, ktorý tábor bude úspešnejšie mobilizovať svojich voličov. A patrí Dzurinda ešte do politického ringu? Slovensko dnes</

„Proces písania knihy bol opäť plný prekvapení, čo všetko ten chlap dokázal zistiť, na čo policajti a prokurátori prichádzajú až teraz“ – Annamária Dömeová o Jánovi Kuciakovi. „Tešila som sa, že sa o Jánovi Kuciakovi bavíme ako o skvelom novinárovi, nie ako o zavraždenom chlapcovi vo Veľkej Mači“ – Laura <span style= "font-size: me

Tak ako voľby 2020 rozhodli emócie tesne v závere, aj teraz to bude viac o emócii než o ráciu, hovorí o aktuálne sa rozbiehajúcej predvolebnej kampani šéf gentúry AKO Václav Hřích. Kľúčovou pre výsledok volieb podľa neho bude mobilizácia voličov, tá ale potrebuje silný motív i emóciu. Aká kampaň nás čaká a komu zabezpečí vládnu moc? Slovensko je už obomi nohami v predvolebnej kampani. Stále však nevieme kto všetko sa v nej bude uchádzať o dôveru voličov. Zatiaľ nepoznáme nielen mená a tváre kandidátov na poslancov, ale nie je jasne ani to, ktoré strany do volieb ešte vzniknú, ktoré sa s ktorými spoja či dokonca sfúzujú do spoločných volebných projektov. Politika sa mení na čoraz tekutejšie pohyblivé piesky a dochádza k pohybom ako na konzervatívno nacionalistickej strane, tak i v liberálno euroatlantickom tábore. Klúčovým motívom je snaha sformovať subjekty, ktoré majú šancu prejsť 5 percentným sitom potrebným na vstup do parlamentu.<

Profesorka Mária Bieliková bola vedeckou aj IT osobnosťou roka. Je expertka na umelú inteligenciu. Tá podľa nej zmení množstvo ľudských profesií. Nie je to žiadna bytosť, ale nástroj, ktorým automatizujeme svet. Povolania sa budú meniť, lebo množstvo činností zvládne stroj lepšie ako človek. Týka sa to aj práce s textom a teda napríklad už aj právnikov, novinárov, účtovníkov či učiteľov. Mnohým z nich dokáže umelá inteligencia pomôcť. Kto rozšíri svoje schopnosti o umelú inteligenciu, bude vo výhode. Prejavuje sa to naplno napríklad v architektúre – kto stále kreslí na papier, nemá šancu. Máme sa teda všetci naučiť pracovať s umelou inteligenciou, vrátane malých podnikateľov a živnostníkov? Umelá inteligencia im môže pomôcť znížiť cenu. Mária Bieliková tvrdí, že všetci sa musíme naučiť komunikovať so strojmi. Aj stro

Ako spoločnosť sme v regrese. Freudovsky povedané, sme v orálnej fáze vývoja. A keď je niekto v orálnej fáze vývoja, potrebuje niekoho, kto nakŕmi jeho veľké ústa. No a tak si volíme tých, čo majú silné reči aby nás nimi nakŕmili, hovorí o stave našaj spoločnosti  psychiater Michal Patarák. Prečo si volíme narcisov a čo to o nás vypovedá? Pre slobodu je niekedy dôležitejšie povedať “Nie”, ako povedať “Áno” všetkému. Moja sloboda je vyhraniť sa voči niečomu a žiť pre seba, hovorí psychiater Michal Patarák. Podľa neho infantilnieme a stávame sa doslova narcistickou spoločnosťou, ktorá uprednostňuje okamžité uspokojenie všetkých svojich potrieb no a práve preto naša politika odráža stav, v ktorom sa my sami, ako spoločnosť, nachádzame. Volíme si tak takých politikov, ktorí sú našim sebaobrazom a ktorí odrážajú naše vlastné očakávania a požiadavky na nás samotných. A prečo redukujeme kresťanskú zvesť na tému sexuality? To je znakom našej nevyzrelosti a vn

Príbeh magnetófonovej pásky alebo aj „grilovanie socializmus“ v policajnej akcii „Páska“. Prichádza s ňou Ústav pamäti národa, ktorému sa podarilo zrekonštruovať a zanalyzovať už historickú nahrávku, ktorá vypovedá o živote a nespokojnosti so socialistickým režimom zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Čudný anonym v schránkach „Prosia nás, aby sme viac robili, no prosia nás tí, čo sami darebáčia“ – zaznieva mužský hlas z magnetofónového záznamu z januára 1983. Za darebákov pritom označuje „predsedov straníckych (komunistických) organizácií“.   „Zlé osvetlenie, nikde kúska zelene, kúska spríjemňujúceho prostredia. Iba na zožltnutých stenách plagát s nápisom: Brigády socialistickej práce – predné hliadky pokroku!“   Tento kritický obsah sa šíril na magnetofónových kotúčoch, ktoré si ľudia v rôznych častiach Slovenska našli začiatkom roka 1983 v poštových schránkach. Anonymne. Diverzná prov

Profesorka etnológie z SAV a UKF Zuzana Beňušková v našom podcaste Ráno Nahlas hovorí, že tradície tiež podliehajú zmenám. „Tradičná rodina“ v zložení otec, matka a dieťa nebola na Slovensku tradičnou – naši predkovia žili vo viacgeneračných rodinách. Tradičný spôsob života sa stal minulosťou už so zmenou ekonomického modelu z roľníckeho života na priemyselný. Návrat k tradičnému spôsobu života je možný len pre jednotlivca, ale určite nie pre celú spoločnosť – lebo svet je už inde, hovorí profesorka Zuzana Beňušková. Podľa nej neboli tradičné veci, ktoré dnes za tradičné považujeme. Napríklad pre bežný ľud v stredovekunebolo bežné, aby mali na svadbe kňaza. Cirkev mala moc a tak to nariadila príkazom. Podobne to bolo s chodením do kostola. Slovensko má žiaľ aj ľudácku tradíciu, ktorá sa podobne ako iné tradície, odovzdáva z rodičov na deti. Je preto dôležité, aby sme sa pozerali kriticky aj na to, čo nám hovoria vlastní rodičia či starí rodičia? Čo bude tradičný

Prvými obeťami zlej ekonomickej situácie v samosprávach má byť kultúra a šport, ohrozené sú aj škôlky a domovy sociálnych služieb. Po proteste s dočasným vypnutím verejného osvetlenia s tým prichádzajú primátori a starostovia Združenia miest a obcí Slovenska.   Slovensko – alebo aspoň jeho časť – včera na polhodinu zhaslo. Ide o formu „samosprávnej“ nespokojnosti. Hovoria, že sa cítia zanedbané. Štátom a vládou. Problémom sú – ako inak – peniaze. Symbolická tmá má byť o „zhasínajúcej nádeji“ a tá dochádza pre problémy s nárastom cien za energie. Minister hospodárstva Karel Hirman mestá a obce odkázal na kompenzačnú schému zastropovaných energií. Bude to stačiť? Téma pre Michal Kaliňáka z ich združenia.   „<

Životné partnerstvá pre všetkých, vrátane osvojenia detí, to je jedným z cieľov Progresívneho Slovenska v prípade, ak by sme vládli, tvrdí šéf PS Michal Šimečka Vojna na Ukrajine je podľa neho aj našou vojnou a zatiahol do nej nás Putin. Kľúčovou témou volebnej kampane tak bude geopolitika, tvrdí Šimečka.  Sú v opozícií, ale ich hlas rozhodne nemožno prehliadnuť. Majú prezidentku a majú aj bratislavského primátora, no nevládnu a ani sa nepovažujú za liberálnu kaviareň. Matovič aj Fico ich označujú za akési Progresívne zlo, no oni chcú dať hlas aj tým, ktorí ho tu doteraz nemali. V prieskumoch sa pravidelne umiestňujú pomerne dosť vysoko, no otázkou je, s kým by dokázali, a aj cheli vládnuť. A otázkou je i to, kto by chcel vládnuť s nimi. Čo ponúkajú Slovensku, ako plánujú osloviť voličov a s kým by vedeli spoluvládnuť a s kým určite nie? Ani Fico, ani Pellegrini,

Jeden prišiel, kam pôvodne neplánoval – teda aspoň deklarovane, stiahol sa naopak z ulíc. Druhého zas brzdila choroba a najnovšie musí vyvracať správu o svojej smrti. Napriek tomu s percentuálnou prevahou. Verejný priestor poznačený efektom výkonného „hovnometu“, ktorý sa skloňuje už aj u nás na Slovensku.   Prezidentské voľby u našich bratov Čechov sú vo finále. Komu nakoniec dajú svoju dôveru a pošlú ho na starobylý pražský hrad, ktorý si pamätá nielen Karla IV., ale aj prezidentské legendy kalibru „tatíčka národa“ T. G. Masaryka, či svetoobčana Václava Havla? Ako vyriešia volebno-prezidentskú dilemu Babiš-Pavel? Téma pre Erika Taberyho, šéfredaktora týždenníka Respekt.   „S Petrom Pavlom by sme boli trocha nudnejšia krajina, o ktorej by ste u vás počuli podstatne menej. A to by bolo skvelé. S Andrejom Babišom by to bola permanentná zákopová vojna“, tvrdí Tabery. Hovorí o protiklade „pokoj verzus histéria“, k čomu by sa pridalo ešte ďalšie delenie spolo

Oni sami to popisujú s akousi obrovskou láskavosťou voči svojim blízkym. Hovoria, že ich nechcú vystaviť utrpeniu a následkom vlastného správania, napríklad tomu, že spôsobili veľké dlhy a že situácia, do ktorej dostali celú svoju rodinu je podľa nich natoľko neznesiteľná, že ich toho chcú ušetriť. Hovorí o fenoméne tzv. Rozšírenej samovraždy v ktorej rodič pri samovražde zoberie na druhý svet so sebou aj partnera a dokonca i vlastné deti psychológ Marek Madro. Slovenskom nedávno otriasla tragédia v Michalovciach, kde otec rodiny pri svojej samovražde zabil svoju manželku a siahol na život aj ich dvom maloletým deťom.  Podobná tragédia, tentoraz však už nie s tak fatálnym koncom sa zopakovala aj v Pobedíme. Odborníci hovoria o fenoméne takzvanej rošírenej samoraždy pri ktorej samovrah na svojej ceste na druhý svet so sebou vezme aj svojich najbližších. Čo sa skrýva v mysli rodiča, ktorý siahne pri svojej samovražde aj na život vlastné

Už je to takmer desaťročie, čo našiel svoj nový domov na Slovensku – po tom, čo musel opustiť svoj rodný Karakoš pre vyčíňanie radikálov Islamského štátu. Jeden z mála, čo tu aj po tom čase zostal, našiel si slovenskú manželku, založil rodinu. A pred pár dňami mal možnosť prvýkrát opäť zhliadnuť svoj zbombardovaný rodný dom na severe Iraku. Asýrsky kresťan, utečenec - Morees Gaggi. Čo u nás našiel a ako vidí nás Slovákov, ktorí máme byť podľa prieskumov dosť negatívne naladení k utečencom – najnovšie tým z Ukrajiny?   „Radikáli dali irackým kresťanom tri možnosti: buď konvertovať na islam, alebo platiť likvidačné dane a treťou možnosťou bola smrť“, vysvetľuje dôvod, prečo s rodinou opustili rodný Irak.   Iračan Morees Gaggi spomína, že utekali nocou pred bombardovaním radikálov Islamského štátu. „Stihli sme si zobrať len doklady, nič iné. Navždy tam zostali naše rodinné albumy, čo naozaj bolí“, spomína Gaggi.   Slovensko ako no

Prestali sme dobiehať životnú úroveň Európskej únie a za posledných 10 rokov prešlapujeme na mieste. Za túto dobu nás v životnej úrovni začali dobiehať a predbiehať naši susedia z Česka či Poľska, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Kľúčom k lepšej spoločnosti je vzdelanie, tvrdí. “Veľké ekonomické reformy sa u nás robili do roku 2005 a po zavedení eura v roku 2009 sme žiadnu poriadnu ekonomickú reformu už neurobili. Ako krajina už celé roky nerobíme skoro nič. Stagnujeme. Dostali sme sa na nejakú životnú úroveň a uspokojili sme sa s tým. Nemyslíme na to, kde budeme o 20 rokov, tvrdí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Výsledkom našej stagnácie a reformnej letargie je, že Slovensko vo viacerých parametroch začína atakovať spodné priečky rebríčkov krajín Európskej únie a v životnej úrovni nielenže prestávame dobiehať Západ, ale naopak, naši susedia dobiehajú a predbiehajú Slovensko.</p

Vaša pomoc musí byť rýchlejšia, ako ruské útoky – Volodymir Zelenskij sa takto obrátil na mocných sveta, ktorí si minulý týždeň obrazne povedané podávali kľučky na ekonomickom fóre v Davose. Želanou odpoveďou by mali byť tanky nemeckej výroby Leopard, či americké Abramsy, ale najmä protivzdušné obranné systémy. Postoj Západu však stále charakterizuje aj obava zo zatiahnutia do konfliktu, či jeho rozšírenia za hranice Ukrajiny. Na druhej strane Vladimír Putin akoby sa chystal na konflikt s prívlastkom „dlhodobý“ a s deklarovaným cieľom – „Rusko z neho vyjde víťazne“ – ako povedal nedávno vo svojom rodnom Petrohrade. Aké sú teda perspektívy jeho „špeciálnej operácie“, ktorá bude mať už onedlho rok a doteraz si vyžiadala na desiatky tisíc ľudských životov? Podľa šéfa Nato „vstúpila do kľúčovej fázy“. Téma pre stratéga Mateja Kandríka z Adapt Institut – analytického think-tanku pre oblasť obrany a bezp

O čom presne je zajtrajšie referendum a čo sa stane, ak by platilo a čo ak by neplatilo? Prezidentka môže vymenovať svoju úradnícku vládu aj o hodinu, a to aj bez dohody s politickými stranami.   Aké presne sú pravidlá referenda, kedy by mohlo platiť? Marián Giba hovorí, že ak bude neplatné, z právneho hľadiska ako keby nebolo. Politici sa budú snažiť výsledky dezinterpretovať, preto si treba dať pozor na fakty.   Ak by náhodou na referendum prišlo dosť ľudí, podľa ústavného právnika ide priamo o zmenu textu ústavy a nebude už potrebné v parlamente hlasovať o zmene ústavy tak, aby umožnila predčasné voľby.   <p class="Standard

Stanislava Harkotová ešte pred koncom roka 2022 vycestovala na Ukrajinu a strávila tam niekoľko týždňov. V podcaste opisuje ako fungujú Ukrajinci v Kyjeve či Užhorode bez elektriny, v zime alebo v tme. Reportérka a autorka knihy Ešte sme nezomreli Stanislava Harkotová v podcaste opisuje ako v ukrajinskom Užhorode funguje takzvaný „harmonogram" - zoznam hodín odkedy dokedy bude elektrina. „Už je na ľuďoch, aby sa zariadili. Vedia, kedy bude elektrina a že za dve hodiny si musia stihnúť oprať či uvariť,” opisuje skúsenosti priamo z ukrajinského terénu. Podľa novinárky Harkotovej si Ukrajinci zvykli na harmonogram a vymysleli si aj praktické triky, ako zabezpečiť teplo. V podcaste tiež spomína, ako sa vedia v ťažkých časoch zariadiť rodiny s malými deťmi. „Fungujú s termoskami. Keď napríklad treba nakŕmiť deti, tak mamy navarené jedlo odložia do špeciálnych termonádob, kde sa drží teplo. Takisto mlieko do termosky."  „Keď som koncom decembra cestovala na Ukrajinu,

K paralympijským športovcom sa často správajú tak, ako keby boli mentálne postihnutí. Správajú sa k nám, akoby sme boli hlúpi, hovorí naša zlatá medailistka z Pekingu Alexandra Rexová. Voči týmto športovcom nie je rešpekt. K tým, ktorí priniesli Slovensku medaily chýba úcta, dodáva zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France. V slovenskom paralympijskom športe teda zrejme panujú veľmi čudné až nezdravé pomery. Alexandra Rexová už ako 16 ročná priniesla Slovensku zlatú medailu, no a aby toho nebolo málo, táto zdravotne znevýhodnená lyžiarka, prišla z paralympiády v Pekingu aj s ďalšou bronzovou medailou. Rovnako tak zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France Slovensko obohatil o tri bronzové medaily z Majstrovstiev sveta. Dalo by sa povedať, že ich snahy, ale aj ich výsledky si zaslúžia úctu i rešpekt. Napriek tomu sú oni sami z pomerov v našom vrcholovom paralympijskom športe dnes doslova znechutení a demotivovaní. Hovoria o veľmi nevhodnom správaní

„Cenový armagedon“ či „inflačná pandémia“. Slovné spojenia príznačné pre tieto dni. Nielen Slovensko, celý svet zažíva rast cien s prívlastkom rekordný. V číslach to v našich končinách vyjadruje takmer pätnásť a pol percentná inflácia (15,4%) a napríklad 28-percentné zdraženie potravín a nealko nápojov, čo je zatiaľ posledný údaj, ktorý mapuje ešte december odchádzajúceho roku. Zažívame, čo tu už dávno nebolo. Možno ale hovoriť o svetle na konci tunela, vzhľadom na náznaky pozastavenia inflačného nárastu? A môže byť rekordné zdražovanie aj výzvou pre zmeny v našich každodenných návykoch? Témy pre analytičku Evu Sadovskú zo spoločnosti Wood&Company.   V podcaste sa rovnako dozviete, či smerujeme k ekonomickej recesii a či táto môže byť hrádzou pre rekordné hodnoty inflácie.

Predvolebná kampaň bude veľmi špinavá a určite plná osobných útokov a to v rámci celého politického spektra. Dominovať v nej budú najmä témy životnej úrovne, ale aj nášho geopolitického ukotvenia, tvrdí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Kto bude podľa neho zostavovať vládu po najbližších voľbách?  Vláda Eduarda Hegera padla a v hre politikov sa tak opäť ocitli voľby a to či už v riadnom alebo v nejakom z možných a zatiaľ kuloárne diskutovaných predčasných termínov.  Horúcou témou sa tak stali prieskumy preferenciíí politických strán, ako aj diskusie o tom, kto s kým bude či nebude uzatvárať možné predvolebné koalície či aká nová strana pred voľbami vznikne a kto v nej vlastne bude a ktoré mená môžu byť lákadlom pre voličov.

Pavel i Nerudová, kvalitní kandidáti aj napriek šrámom zo svojej minulosti. Babiš možným nešťastím pre krajinu. Pohľad Erika Taberyho, ktorý vedie redakciu českého týždenníka Respekt.   „Ak by sa jednému z nich podarilo vyhrať nad A. Babišom, pre krajinu by to bol nebývalý krok vpred po Milošovi Zemanovi“, tvrdí.   Naši západní susedia si volia prezidenta. Odchádzajúceho Miloša Zemana chce nahradiť desiatka známych i menej známych osobností. Je ich presne osem. Kto to bude? Petr Pavel či Danuša Nerudová. Alebo expremiér slovenského pôvodu, ktorého len pred pár dňami očistil súd - Andrej Babiš? Už nasledujúce hodiny nám pootvoria okno do duše českého národa. Po čom túži? Čoho sa štíti? Odstrihne sa definitívne od minulosti spájenej s bývalým režimom, či už to ani nie je témou? A aké témy priniesol prezidentský súbeh? Priestor pre Erika Taberyho, ktorý vedie rešpektovanú redakciu týždeníka Respekt.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hlavné je to neprepáliť, nepreceniť svoje sily a mať rešpekt, hovorí pre Ráno Nahlas Matúš Lašan. Ten, s manželkou Annou  spolu prešli 6300 kilometrov pohoriami Európy. Na horských chodníkoch strávili dokopy viac ako 200 dní. Nás hory proste bavia a toto bol najlepší spôsob ako si ich užiť, hovorí o tomto svojom výlete Matúš Lašan. Aké je to takto spoznávať Európu? Od bulharského Čierneho mora cez dinárske Alpy a francúzsky Centrálny masív až do španielskych Pyrenejí, no a to všetko po vlastných nohách a bez zastávky. To je púť Matúša Lašana a jeho manželky Anny po pohoriach Európy. Aké je to celé mesiace, deň čo deň, kráčať horami a prekonávať tak seba samého a čeliť možnostiam vlastného tela i ducha? Čo hory vedia dať a čo, naopak, nám dokážu vziať? Ako sa pripraviť na takýto náročný trip, čoho sa vyvarovať a ako vlastne vyzerá deň horala? No a neprišla cestou aj nejaká tá vzťahová ponorka a v čom sa líšia turisti a horské cesty v rámci Európy? A koľko párov topánok sa dá v

Benedikt XVI. Pápež viacerých tvárí, respektíve obrazov. Podľa nemeckého Tagespostu pri ňom možno hovoriť o „dvoch pápežoch“. Na jednej strane je Benedikt ako milovaný a vážený „pápež veriacich“ so zástupmi z celého sveta pri jeho katafalku, na druhej ultrakonzervatívny a chladný až neľudský „pápež médií“, pri ktorom sa hovorí, že nemal na mysli nič iné, ako krížovú výpravu proti modernite. Odrážajú však tieto extrémne pozície jeho reálny obraz? Aký vlastne bol Jozef Ratzinger, teológ, mysliteľ, neskôr v rúchu Petrovho nástupcu a Kristovho námestníka? A čo z neho pretrvá? Téma pre Tomáša Petráčka, českého katolíckeho teológa a cirkevného historika.   „Osem rokov pontifikátu Benedikta XVI. považujem za akúsi slepú uličku, nie dôvod na hodnotenia typu najväčší pápež dejín“, tvrdí Tomáš Petráček.   Dôležité pozitvne prvky vidí napríklad v uznaní zdravej „laicity štátu“ – oddelenie štátu a cirkvi, dialóg s osvietenstvom v zmysle jeho prijatia ako dôl

My sa tu radi “národovecky” búchame do pŕs, ale na Ukrajine prázdne reči vykrikovať nemožu. Na Ukrajine musia konať a oni aj konajú a bránia svoju zem. Hovorí režisérka Viera Dubačová, ktorá už celé mesiace chodí na Ukrajinu dokumentovať príbehy ľudí, ktorým ruská agresia prevrátila ich životy celkom naruby. Aká je teda tá jej tvár vojny, s celým tým jej zmarom, utrpením, ale aj ukrajinským hrdinstvom a nezlomnosťou zoči voči brutálnej agresii? No a my? Sme porobený národ a takú máme aj morálku, morálku sluhov. Na Ukrajine už takme rok zúri brutálna a krvavá vojna. Vojna, ktorú rozpútalo putinovo Rusko. Vojna plná zverských zločinov, ale aj hrdinského odporu. Ako sa teda žije v krajine, kde pre ženy, starcov a dokonca ani pre malé nevinné deti, nie je zaručené čo i len to “pokojné nebo nad hlavou”?  Aké je to, čeliť tvárou v tvár smrti a kde berú všetky tie ženy, ktorým zmasakrovali ich deti či vnukov, silu žiť ďalej? No a kto sú vlastne tí, ktorí dokážu vražidiť aj malé deti

Aj vy ste už počuli teóriu, podľa ktorej Ukrajinci pred vojnou zabíjali nevinných rusky hovoriacich civilistov? Je to ruská propagandistická lož, ktorú na zdôvodnenie dobyvačnej vojny používajú už nielen proruskí trollovia – ale aj Robert Fico, ďalší poslanci parlamentu či bežní internetoví diskutéri. V dnešnom podcaste Ráno Nahlas si túto teóriu vysvetlíme v celom kontexte a so všetkými detailami, spolu s našou špecialistkou na Ukrajinu Stanislavou Harkotovou. Nahrával Peter Hanák.

Adoptovať si malé, biele a zdravé dieťa môže trvať kvôli množstvu žiadateľov aj 5 rokov. Menší záujem je o deti tmavej pleti, ktoré je možné si adoptovať za krátky čas. Rómske deti majú malú šancu nájsť si náhradnú rodinu hlavne kvôli predsudkom, ktoré ako spoločnosť máme. „Všetko začína a končí v rodine. To aký človek vyrastie závisí od miery bezpečia a stability rodinného prostredia“, tvrdí Marek Roháček, zakladateľ a predseda občianskeho združenia Návrat, ktoré robí služby pre rodiny v kríze a rodiny, ktoré prijímajú deti do náhradnej starostlivosti.  Podcast pripravil Adam Oleš.

Od januára mení zdravotnú poisťovňu zhruba 180-tisíc ľudí. Niektorí z nich sa nechali prepoistiť za 10 rokov viac ako šesťkrát. Z opakovane prepoistených tvoria významnú časť Rómovia. Prepoistenie však podľa analytika neprináša lepšie zdravotné výsledky. Prečo sa teda Rómovia nechávajú toľkokrát prepoisťovať a do akej miery sú pre poisťovne ziskoví? Odpovie analytik Útvaru hodnoty za peniaze Adam Marek. Podcast pripravila Denisa Žilová.

Študenti žurnalistiky sú zdesení z útokov politikov na novinárov a mnohí chcú radšej písať o športe ako o politike. V dnešnom podcaste o tom hovoria vedúci katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a jeho kolegyňa Lucia Virostková. Novinár musí vedieť viac ako ostatní a preto musí veľa čítať. Ako sa dá rozlíšiť seriózna informácia? Slovensko potrebuje fungujúcu novinársku organizáciu, lebo politici si na novinárov dovoľujú priveľa. Politik predsa nemôže novinárovi určovať hranice, pokiaľ ho môže kritizovať. Novinárskych škôl je priveľa – a ak by ich bolo menej, mohli by sme si budúcich novinárov viac vyberať, hovorí novinárka a vysokoškolská učiteľka žurnalistiky Lucia Virostková. Ako rozlíšime spoľahlivý zdroj informácií od toho, ktorý s novinárčinou nemá nič spoločné? Majú novinári patent na pravdu a vedia ju vždy rozlíšiť? A ako má vyzerať žurnalistika v 21. storočí? Aby z detí nevyrástli konšpirátori, neschopní zorientovať sa vo

Matej Snopko sa ešte ako študent policajnej školy stal obeťou pokusu o znásilnenie. Zmenilo to jeho pohľad na iné obete sexuálneho násilia. Policajt podľa neho musí mať zdravú nedôveru aj voči oznamovateľovi trestného činu, ale nedôveru obeti nesmie dať najavo. Policajti sa podľa neho niekedy chodia zo zvedavosti pozrieť na obete znásilnenia. Je dôležitá výška trestu? Má Boris Kollár pravdu, keď hovorí, že Marian Kočner dostal privysoký trest? Alebo vysoké tresty za vopred naplánovaný 70-miliónový podvod majú svoju logiku? O budúcich kriminálnikoch viac ako výška trestu rozhodujú ich rodičia – či svoje deti vedú k empatii. Stačí sa pozrieť na rodičov teroristu zo Zámockej. Atmosféra je ako za Jánošíka, kriminálnici sú za hrdinov a Slováci sa nehanbia okradnúť štát. Ľudia majú zníženú súdnosť a svoje komentáre by si niekedy mali nechať pre seba. V spoločnosti je väčšie napätie – je tak teraz väčšie riziko, že sa vám môže niečo stať? Kedysi bol agresívny zú

Akútne potrebujeme novú kultúru dialógu. Ak má demokracia prežiť, tak iba v prostredí permanentého dialógu. Dialóg však neznamená boj, ale hľadanie vzájomnej úcty a fungujúceho spolužitia ako i zmierenie sa s tým, že žiadna so skupín nebude nikdy úplne uspokojená, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Patričák. Slovensko si podľa neho svoj príbeh ešte len musí vytvoriť. “Náš problém so zlom nezačína skutkami, ale tým, ako myslíme a čo v sebe nosíme. Už ten, ktorý v sebe nesie nenávisť k inému človeku a chce aby nebol, je na počiatku vraždy. Musíme zostúpiť do priepasti a temnoty vlastného srdca,” hovorí vo svetle uplynulého roka, ktorý nám priniesol ako vojnu priamo na našom prahu, teda v   sesednej Ukrajine, tak i dvojnásobnú vraždu z nenávisti na bratislavskej Zámockej ulici kazeteľ cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Staré grécke mýty hovoria, že na počiatku všetkého bol Chaos a z tohoto chaosu sa zrodili deti Urana a Gaie, Titáni. Titáni strachu, hnevu, aj pýchy. A r

Ako krajina stagnujeme, ak krízy neuchopíme ako šance, ktoré nás naštartujú, čaká nás úpadok a možeme sa zasa stať aj tou povestnou “čiernu dierou Európy”, hovorí o uplynulom roku sociológ Michal Vašečka. Problémom podľa neho nie sú iba naše elity, ale problém vidí aj v samotnej populácii. Priveľa veci berieme ako samozrejmosť, tvrdí Vašečka. Už pozajtra Slovensko oslávi okrúhle 30. výročie vzniku samostatného štátu. Ako si teda vieme vládnuť a v akom stave ja slovenská spoločnosť po troch dekádach samostatnosti? Kam sa naša spoločnosť uberá a kde sa stala chyba, keď veľká časť spoločnosti túži po politických spasiteľoch, populistoch či dokonca tvrdej ruke silného vodcu? A čo nám môžu priniesť voľby a prečo v našej verejnej diskusii dominujú témy a problémy akoby doslova z minulého storočia? No a ako sa pripraviť na hrozbu vlády pevnej ruky? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Reč však bude aj o tekutosti modernej doby či o našej nízkej miere empatie k tým, kt

Aký rok máme z pohľadu duševného zdravia za sebou? Ako vedieť nájsť radosť aj v ťažkých časoch a ako spomaliť a oddýchnuť si počas sviatkov - téma pre psychológa Aleša Bednaříka. Rok 2022 bol z hľadiska psychického zdravia náročný, či už pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine, ale aj pre nestabiliu vlády. Má to aj sociálny rozmer - hovorí v podcaste psychológ. „Nevieme, čo bude, nevieme predvídať. Bojíme sa o svoje istoty a rozbíja to spoločnosť, rodiny, komunity," tvrdí Bednařík. Mnohí podľa psychológa riešia, čo robiť s novými pocitmi, ktoré priniesla vojna, a tiež či si vôbec môžu dovoliť byť šťastný napriek zlému, čo sa deje vo svete. „Môžem si dovoliť byť šťastný a v kľude sa tešiť z bežných vecí napriek tomu, aké hrozné veci sa dejú okolo mňa? Mnohí by chceli pokračovať vo svojom živote, ale vonkajšie okolnosti, ktoré na nich doliehajú vyvolávajú pocity viny." V takých prípadoch radí pomáhať a zmierňovať tak utrpenie iných, no „tešiť sa z toho, čoho sa

Jeden rok za nami a ten druhý pred. Aký bol a aký bude? Pozreli sme sa na to s Františkom Mikloškom, pozorným pozorovateľom vecí verejných.   Za základný pocit z neho označuje smútok. „Neviem byť šťastný, keď si pomyslím na utrpenie miliónov Ukrajincov pre nezmyselnú vojnu“, tvrdí. Na druhej strane pripomína, že ich strádanie prebudilo dobročinnosť vo zvyšku sveta.   Pri pohľade na slovenskú spoločnosť hovorí o znepokojení z hlbokého rozdelenia medzi liberálnou časťou a to konzervatívnejšou. Receptom na zaceľovania rozkolu je podľa neho vynakladanie úsilia na hľadanie vzájomného rešpektu z oboch strán.   Domáca politika vykazuje podľa Františka Mikloška znaky vyprázdnenosti. Demokracia podľa neho nie je len príležitosťou pre politické strany. Aktuálne má byť príležitosťou najmä pre občiansku

Vianoce a vianočné sviatky si už každý automaticky spája so snehom. Aj keď posledné roky pripomína vianočné počasie skôr príchod jari. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je sneh na Vianoce vzácnosť a nie všade je predstava bielych Vianoc splniťeľná.

Vianočné sviatky sú nielen o darčekoch, ale aj o množstve jedla na stole. Aký je náš stravovací režim počas sviatkov a ako predísť prejedaniu sa? V podcaste odpovie odborník na výživu Boris Bajer. Podcast pripravila Denisa Žilová.

Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho 302hého dňa. Na oboch stranách si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a zranených, zostávajú po nej zničené mestá, viac miliónový exodus tých, čo boli krajinu schopní opustiť. Na jednej strane pritom stojí až nepochopiteľný Putin, na druhej Volodymir Zelenskyj, ktorý mobilizuje a posilňuje svojich. Aktuálne sa vydal prvýkrát za hranice svojej okupovanej krajiny – a rovno do Spojených štátov. Čo môže priniesť táto jeho misia a ako ovplyvní tiahnúci sa konflikt za našimi hranicami? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rozhodne nesúhlasím s tým, že dnešná mládež je skazená. Je to len o tom, v akom prostredí vyrastajú a aké vzorce správania si od nás odnášajú. Tam je najväčší problém, hovorí herečka a clowndoktorka Katarína Baranová. Okrem herectva ju môžete poznať ako primárku Ritu kde, ako clowdoktorka, stojí pri deťoch v ich najťažších životných situáciách. Klaunský nos je pre mňa štít, tvrdi. A čo je pre našich seniorov Vianočným zázrakom? Aké je to stáť pri posteliach detí s rakovinou a hrať etudy ako clowndoktorka? A aká je dnešná mládež a čo ju teší a čo ju trápi? Odpovie šéfka Ludusu, herečka a clowndoktorka Katarína Baranová. A čo je pointa Vianočného zázraku pre seniorov? Téma pre Martinu Kasemovú, ktorá v tomto projekte už potešila takmer 20 tisíc seniorov, ale aj tých, čo sa rozhodli zdieľať to, čo majú a s čím sa chcú v tomto vianočnom čase podeliť. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

„Historická chvíľa nielen pre galériu, ale pre celú krajinu.“ Pohľad Alexandry Kusej, ktorá stojí na čele Slovenskej národnej galérie už od roku 2010.   V týchto dňoch je prvá zo slovenských galérií v zásadne novom šate. Je po rekonštrukcii a zo všetkých strán zaznieva, že krásnej. Vyšla na takmer 80 miliónov eur. Od otvorenia z polovice decembra zažila aj moment, keď návštevníkov prišlo viac ako bolo k dispozícii samotných lístkov. „Ešte stále mi to príde neuveriteľné“, tvrdí generálna riaditeľka.   Komplex SNG prešiel zásadnou rekonštrukciou. Premostenie Viktora Dedečka, ktoré bolo od roku 2001 pre havarijný stav mimo prevádzku, tak privítalo prvých návštevníkov po dvoch dekádach.   Podľa Alexandry Kusej ide o historický moment, lebo v prípade erbových kultúrnych inštitúcií ide len o druhý takýto počin. Pred vynovenou SNG prešla zásadnou rekonštrukciou aj budova Slovenskej filharmónie.   „Táto krajina už potrebo

Posúvame hranice menšieho zla a tým posúvaním, je to menšie zlo, stále väčšie, no a dnes je už dávno neúnosné, hovorí dlhoročný novinár a jeden z organizátorov Novembra '89 na strednom Slovensku Boris Kršnák. Politici podľa neho opakovane stavajú ľudí pred falošné dilemy, voľby akéhosi menšieho zla a podobne nepravdivej dileme čelíme aj dnes. Kam sa dostala slovenská spoločnosť 33 rokov od Novembra a kam smerujeme? Od Novembra '89 uplynulo už 33 rokov, čas, za ktorý Tesár z Nazaretu vydal odpočet, ktorý oslovil doslova celý svet. Aký odpočet môže ponúknuť slovenská spoločnosť za rovnaký „kristovský“ čas 33 rokov? Kto ako spoločnosť sme a kam smerujeme? „Sme krajinou hrubých čiar, my ako spoločnosť fungujeme od tridsiatich rokov minulého storočia na hrubých čiarach a to sa musí prejaviť na charaktere národa. Ako spoločnosť sme ešte v plienkach a neustále si púšťame žilou," hovorí novinár a zakladateľ VPN vo Zvolene Boris Kršnák.

Vláda Eduarda Hegera padla. Za vyslovenie nedôvery jeho vláde hlasovalo 78 poslancov, proti ich bolo a dvaja sa zdržali. Poslanci OĽaNO pred hlasovaním odišli zo sály a Igor Matovič podvečer prišiel doručiť do prezidentskej kancelárie demisiu, no napokon si to rozmyslel a podpísaný dokument mal podľa prezidentského úradu vytrhnúť vedúcemu kancelárie z rúk. Čo očakávať ďalej? Aké kompetencie získa prezidentka? Čo pád vlády vyvoláva v samotnom hnutí Oľano? A čo SaS? Téma pre politológa Erika Láštica. Táto vládna koalícia v marci 2020 začínala s ústavnou väčšinou a akým spôsobom dokázala v priebehu niekoľkých rokov stratiť aj obyčajnú väčšinu v parlamente je svedectvo o tom, akým spôsobom koaličná skupina fungovala a akých lídrov mala, hovorí v podcaste. Láštic tiež v podcaste hovorí o nepochopení lídrov Oľano ako aj zvyšných koaličných lídrov, že už nemajú ústavnú väčšinu a nemôžu dávať požiadavky a podmienky opozícii, ktoré sú nedôstojné. Eduard Heger podľa politológa p

Komu by vyhovovali predčasné voľby čo najskôr? Najviac Pellegrinimu a Uhríkovi. Ale prečo by mohli dávať zmysel aj pre Sme rodina? A môžeme mať prezidentkinu úradnícku vládu? V dnešnom podcaste Ráno Nahlas politologička Aneta Világi vyjasňuje, aké sú možnosti riešenia vládnej krízy. SaS je nečitateľná, nevieme, čo chce, tvrdí politologička. Je pravdepodobnejšie, že budeme mať predčasné voľby, alebo že Igor Matovič ukončí svoju ministerskú kariéru? Je lepšie byť vládou v demisii na dlhý čas, alebo vládnuť s Tarabom do predčasných volieb? Treťou možnosťou je vláda v demisii, ktorú by mala v rukách prezidentka. Mohla by to byť stále vláda Eduarda Hegera, ale aj úradnícka vláda menovaná prezidentkou. Túto možnosť chcú odvrátiť tarabovci, koalícia aj opozícia. Ak však vláda padne, práve toto sa môže stať. Prezidentka by sa ocitla rok pred voľbami na pranieri, so zodpovednosťou za vládu, ktorá nemá oporu v parlamente. V Česku mali úradnícku vládu už dvakrát - a jedna

Ľudovítovi Makoóvi sa podarilo ako kajúcnikovi odhaliť veľa trestnej činnosti, ale to neznamená, že mu treba veriť každé slovo a je veľmi pravdepodobné, že ešte skrýva veľa temných tajomstiev, hovorí o hlavnej postave svojej knihy “Kajúcnik” investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Kto je Ľudovít Makó a akým je človekom, kajúcnikom či hriešnikom? No a čomu dnes čelia Ukrajinci a ako prepojiť ich potreby a naše možnosti? Kajúcnik, tak sa volá najnovšia kniha môjho kolegu, investigatívneho reportéra Aktualít Martina Tučeka. Kniha opisuje osud asi najznámejšieho kajúcnika na Slovensku. Pripomeňme, že Ľudovít Makó bol za Roberta Fica roky riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správa a z funkcie ho odvolal až minister financií Eduard Heger. Následne ho pre závažne podozrenia zatkla polície a tak sa z neho stal jeden z najdôležitejších a najznámejších spolupracujúcich svedkov, takzvaných kajúcnikoch. A práve o ňom s Martinom Turčekom bude nasledujúce minúty Rána Nahlas. V

Najprv pomoc na hranici, aktuálne takmer na frontovej línii, desiatky hodín za volantom starej dodávky, ktorú len čo na Slovensku naplní, zamieri na východ Ukrajiny. Aktívna na sociálnych sieťach, lebo jej pomáhajú zabezpečovať pomoc postihnutej Ukrajine. Eliška Horsáková.   Hovorí, že Ukrajine len vracia to, čo tam už pred desaťročím našla. Pochopenie a ľudskosť. Najprv tam cestovala ako skautka cez prázdniny robiť program deťom. Neskôr sa dostala aj na Majdan, kde rozdávala čaj.   Po vypuknutí vojny šla bez váhania pomáhať na hranicu. A už pár mesiacov zásobuje frontový východ Ukrajiny „všetkým, čo tamojší potrebujú“. Aktuálne je podľa nej potrebná obuv a generátory, ktoré môžu pomôcť s teplom a svetlom v postihnutých oblastiach.   Vďaka tomu, že sa naučila ukrajinčinu, sa jej už podarilo vytvoriť sieť pomoci priamo v postihnutých oblastiach.   „Na Ukrajine nakupujem to, čo je tam výhodnejšie ako u nás. Najmä potraviny a hygi

Ženské panenstvo bolo kedysi u nás veľmi cenenou komoditou, ale  Slovensko pozná aj tradíciu akýchsi dedinských gruppensexov. Vydaj bol v minulosti pre ženy de facto jedinou možnou kariérou, nevydať sa znamenalo mať veľké existenčné problémy. Hovorí etnologička Katarína Nadaská. Ako sa žilo ženám na Slovensku v minulosti a aké mali práva a možnosti? Slovenské ženy boli v minulosti bytostne a až existenčne závislé na mužoch, najprv otcoch a potom zasa na svojich manželoch. Snom väčšiny dievčat preto bola svatba, ktorá však bola neraz dohodnutá a bez lásky. Manželstvo tak bolo pre mnoho žien "vysnívanou kariérou", aj ked sa neraz jednalo skôr o majetky a splodenie dedičov, než o city a vztahy. Hovorí pre Ráno Nahlas etnologička Katarína Nádaská.  Slobodné - a navyše s dieťatom, čelili silnej spoločenskej ostrakizácii a deti mimo

Sú medzi nami a väčšina z nás si to ani neuvedomí. Ich „komunita je neviditeľná“ – odkaz, ktorý sa dostal až do prezidentského paláca. Paradoxne – dáta Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré zachytávajú problém v globálnom meradle – hovoria, že ich je medzi nami okolo 650 miliónov! O kom hovoríme? O ľuďoch so zdravotným hendikepom. A teraz konkrétne – a v našom slovenskom kontexte - o deťoch a ich rodinách. O chýbajúcich podporných službách, nepripravených školách a škôlkach, o rodičoch, ktorým sa neraz prevráti svet. V dnešnom RánoNahlas nazrieme za prah tejto spoločenskej neviditeľnosti.   Neviditeľní, ak ide o peniaze štátu   „Sme neviditeľní pri rozhodnutiach politikov, keď ide o financovanie vecí, ktoré potrebujú naše deti“, poukazuje Monika Fričocová z Platformy rodín detí so zdravotných znevýhodnením.   Sama je matkou syna s viacnásobným zdravotných znevýhodnením.   Nejakou formou zdravotného znevýhod

Deficit je veľký a je vysoko pravdepodobné, že v tejto podobe rozpočet neprejde a bude v ňom musieť prísť aj k nejakým škrtom, tvrdí poslanec Za ľudí Juraj Šeliga. Ešte predtým však požaduje, aby vládna koalícia jasne odmietla tzv. Tarabove novely  zmäkčujúce postihy za ekonomickú trestnú činnosť. Udrží sa Hegerova vláda a je Generálny prokurátor vydieraný? Vláda Eduarda Hegera čelí veľkému parlamentnému testu. Z vôle opozičnej SaS a Hlasu sa dnes v Národnej rade začína rozprava o vyslovení nedôvery vláde. "Koalícia dávno prestala bojovať proti mafii a proti korupcii. Ak by sme teraz neurobili nič, v riadnych voľbách, o 15 mesiacov, sa práve Robert Fico vráti tak, že možno tie voľby vyhrá, lebo jeho najväčším podporovateľom je Igor Matovič. Toto je fakt, preto musíme niečo spraviť," takto odôvodňuje snahu otestovať parlamentnú podporu vlády šéf liberálov Richard Sulík. Ak padne

Odchádzam zo Slovenska, dávam si od neho sabatikal – pred rokom takto oznámila svoje rozhodnutie opustiť krajinu verejnosti známa, medzi politológmi etablovaná, s obzorom skúsenosti vzdelávania v Oxforde - Viera Žúborová. Prekážala jej najmä „degradácia vzdelaných“. Odišla do Berlína. Čo tam našla? A ako vidí „malú krajinku“ – ako píše o Slovensku – z perspektívy svetovej metropoly a zažitej demokracie?   „Berlín nie je Nemecko, Nemecko nie je Berlín. Je to metropola, ktorá je takou ‚špongiou‘ multikultúrnosti, inakosti. Našla som tu rôznorodosť, rôznych ľudí, spoločenstvá a komunity a zároveň jeden celok, ktorý otvára témy, po ktorých sa mi cnelo už v Bratislave“, opisuje svoj rok v dobrovoľnom exile za hranicami Slovenska.   <span style="font-family: Libera

Stoja na rohoch ulíc, na zaprášených výpadovkách či parkviskách veľkých púmp, ale nie sú to ženy z iného sveta. Sú to neraz matky samoživoteľky, či ženy z domácností, ktoré môžete stretnúť aj pri bežnom nákupe. Len občas,a niekedy veľmi  často, sa živia vlastným telom. Aby prežili a prežila aj ich rodina. Pouličné sexpracovníčky. Kto sú a aký je ich život? Sex je u nás mimoriadne tabuizovaná téma a téma sexu za peniaze je tabuizovaná ešte oveľa viac. Ale kde je dopyt, tam je i ponuka. Vždy to tak bolo, a tak sa sex za peniaze deje. No a tak ich môžeme stretávať i dnes a u nás, na rohoch ulíc, na výpadovkách diaľnic, na parkoviskách veľkých púmp či dokonca dnes už aj na privátoch podľa ľubovôle internetu: Ženy, či muži, poskytujúci sexuálne služby za peniaze. Kto sú, prečo to robia a ako a čím vlastne žijú? Aký je ich život na ulici, ako to zmenila Korona a prečo ich máme vnímať ako našich spoluobčanov? A ako s tým súvisia drogy a v čom spočíva streework, teda takpovediac prvá

„Nikdy si nepriznali, že robia zlo“ - operný spevák František Balún hovorí o predstaviteľoch režimu spred Novembra’89, ktorí si aj po Nežnej revolúcii dokázali „prezliecť kabáty“ a profitovať aj v novom režime. Pre všetkých, ktorí sa im podobajú aj po troch desaťročiach, upriamuje pozornosť na stále platný odkaz príbehu operného Nabucca. „Našiel v sebe toľko sily, že si priznal, že páchal zlo.“ Podľa Balúna ide o predpoklad zvratu, ktorým je náprava. „Vážna kríza demokracie“. Vystríha pred ňou hlava štátu. V najnovšej správe o stave spoločnosti vystríha pred „ničením zvyškov dôvery a súdržnosti spoločnosti“. Zuzana Čaputová ich pripisuje manažovaniu politickej krízy zo strany vládnych politikov. Len v horizonte dní sme si pripomenuli tri

Pletieme si transrodovosť so sexualitou. Transrodovosť nie je o sexualite, ale je to o identite človeka a identita človeka je niečo, čo je predovšetkým o jedinečnej skúsenosti konkrétneho človeka, ako vníma a definuje seba samého on sám, hovorí psychologička a  mama transrodovej dcéry Viera Hincová. Ako sa žije transrodovým ľuďom na Slovensku?   Naše deti, ktoré celý život kvôli svojej identite a jej prijatiu zápasia s ťažkosťami, o ktorých bežný človek nemá ani potuchy, však majú v tejto krajine na svojich tvárach a chrbtoch namaľované terče. Každé váhanie im na tento terč primaľuje novú vrstvu neónovej, zďaleka viditeľnej farby. Oni nemôžu odložiť pomyslenú dúhovú vlajku a odísť za inými povinnosťami či záujmami. Žijú vo svojej identite dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni a majú iba tento jeden život. To je úryvok z otvoreného listu, ktorý premiérovi Hegerovi adresovala krátko po brutálnej dvojnásobnej vra

„Kde je komunita, tam sú vzťahy. A kde sú vzťahy, tam si ľudia chcú pomáhať“, hovorí Ján Košta. Napriek tomu, že je „charitatívny profesionál“ – pracuje v Slovenskej katolíckej charite - pomoc organizuje aj vo svojom voľnom čase.   So skupinou dobrovoľníkov založil farskú charitu pri najstaršej farnosti Petržalky, ktorá pracuje pri kostole sv. Kríža. „Všimli sme si, že máme medzi sebou ľudí, ktorí strádajú. Rodiny s jedným rodičom, osamelí dôchodcovia a viacpočetné rodiny“, opisuje.   Chudoba aj v bohatých regiónoch?   Problém chudoby povýšila na „prezidentskú tému“ aj Zuzana Čaputová vo svojej najnovšej správe o stave kraji.   „Chudoba tu ohrozuje 660tisíc ľudí. Pociťuje ju každá tretia domácnosť s jedným rodičom či osamelým seniorom, či každá tretia s tromi a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa“, upozornila v parlamente.   Šíriace pazúry chudoby paradoxne badať aj v hlavnom

Veľmi sa na neho hnevám, on nám veľmi ublížil, ale nechcem žiť nenávisťou, hovorí Dominika Kováčiková, ktorej manžela zabil pri nehode opitý šofér. V jedinom okamihu tak prišla o milovaného muža i otca ich dcéry Alžbetky no a dodnes si v sebe nesie následky tejto tragickej nehody. Podľa nej tresty za jazdu v opitosti treba sprísniť.   Bola nedeľa večer a oni, plní života, stáli na zastávke MHD. A pred sebou mali ešte prakticky celý život. Stačil však jeden jediný okamih a opitý šofér im vzal všetky nádeje, sny a dokonca aj ich životy. Tragická nehoda na bratislavskej Zochovej ulici otriasla zrejme celým Slovenskom. Takéto nehody však neberú životy a nádeje iba ich priamym obetiam.  Obeťami takýchto nehôd sú však nielen tí, ktorí v nich umreli, ale sú nimi aj ich rodiny a blízki. Aj im sa totiž v tom jednom jedinom okamihu zrúti celý ich doterajší svet ako aj ich sny a nádeje. Vinou opitého šoféra prišla o svojh

Tento týždeň bude na pracoviskách Špecializovaného trestného súdu rušný a riešiť sa budú dôležité kauzy. V Pezinku sa pred senát podstaví Ján Kaľavský, bývalý policajt, šéf operatívcov v NAKA, ktorý podľa obžaloby z polície vynášal, a to vo veľkých kauzách. Protihodnotou mali byť peniaze, autá, ale aj okná na chalupu. V Banskej Bystrici zas pokračuje súd s jedným oligarchov z pozadia Smeru Jozefom Brhelom a spol v kauze Mýtnik, ktorá je o predražených IT službách. Všetko kauzy, ktoré hovoria o pokrivenom obraze krajiny so systémom „našich ľudí“. Téma pre kolegyňu z investigatívneho tímu Lauru Kellöovú.   Vojna v polícii a jej ústredný muž   Mal byť zdrojom informácií pre vyšetrovateľov Naka, informácie z polície však skôr vynášal a profitoval z toho. Príbeh Jána Kaľavského v jednej vete. Skončil s obža

Deje sa to hlavne takto pred zimou, že ľudia na ulici kradnú naschvál, aby sa na zimu dostali do väzenia pretože je to pre nich pravdepodobne najdostupnejšie miesto, kde majú zabezpečené teplo, stravu a zdravotnú starostlivosť, hovorí o ľuďoch bez domova šéfka organizácie Vagus Alexandra Kárová.  Znie to ako z Čapkových prvorepublikových románov, no deje sa to aj dnes a deje sa to tu, u nás. Nejeden človek bez domova sa na zimu radšej pred chladom života na ulici dobrovoľne “ukryje” do tepla väzenia. Áno, i to je Slovensko 21. storočia. Slovensko, ktoré doteraz nemá prijatú žiadnu celonárodnú koncepciu prevencie bezdomovectva a práce s ľudmi na ulici. Na ulici a bez domova sa však môžete ocitnúť veľmi ľahko, niekedy aj napriek tomu, že celý život poctivo pracujete. Na ulici a bez domova nájdete bývalých chovancov detských domovov, ale aj penzistov no a niekedy k pobytu na ulici

Rusi naďalej cielia na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Napríklad v stredu večer bola časť Kyjeva po zásahu ruských rakiet bez vody a elektriny. Ako sa dokážu Ukrajinci pripraviť na takúto situáciu? Kam v tomto smere môže Rusko zájsť? A ako ovplyvní zima situáciu na fronte - čo sa týka terénu, presunu techniky či používania zbraní? Téma pre analytika Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky. Podľa neho ruské raketové útoky na energetickú infraštruktúru zásadnym spôsobom poznamenávajú bežné životy Ukrajincov. Niektoré ukrajinské mestá obmedzujú dodávky aj zámerne, aby šetrili. V podcaste opisuje, že Kyjev pôsobí ako temné miesto, kde sa nesvieti, nefungujú obchody, či benzínové stanice. „Je to každodenná realita, kedy Ukrajinci zvyknú po zatmení používať sviečky a presúvajú sa tak sa do pomyselného stredoveku v dôsledku ruskej agresie," hovorí Havlíček. Podľa analytika sa Rusi nebudú brániť tomu použiť akúkoľvek metódu. „Aby čo najviac zničil

V Košiciach už cítia nárast počtu utečencov z Ukrajiny, ktorí utekajú pred zimou. Podľa štátu zatiaľ problém nemáme, no všetci sa už pripravujú na druhú utečeneckú vlnu. Budú opäť potrební dobrovoľníci? Milióny ľudí na Ukrajine žijú v provizórnych podmienkach a Rusko im likviduje možnosti ako si zakúriť. Ako sme tentoraz pripravení? Bude to opäť na pleciach samospráv a dobrovoľníkov, alebo má štát nejaký plán? A ako môžete Ukrajincom pomôcť aj vy? Pýtali sme sa mesta Košice, rezortu vnútra, poradcu premiéra a aj šéfa humanitárnej organizácie Adra. V dnešnom podcaste Ráno Nahlas sa dozviete aj to, ako sa dá Ukrajincom najefektívnejšie pomôcť – má zmysel posielať im zimné bundy? A ako sa začlenili do spoločnosti ukrajinskí utečenci, ktorí k nám prišli už v marci? Nahrával Peter Hanák.

Ako spoločnosť, máme totálne zdeformované chápanie solidarity, súcitu, pocitu empatie i vzájomnej dôvery. A na vrchole tohoto rozkladu spoločnosti sú politici, ktorí sa starajú iba o seba a majú pocit, že štát slúži len im. Slovenský štát je tak pre vlastných občanou akousi nepriateľskou entitou, hovorí publicista Michal Havran. Napriek tomu tvrdí, že našou povinnosťou je za túto krajinu zabojovať.  “Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať,” napísal kedysi jeden kultový, no zároveň aj kontroverzný, slovenský básnik. Slovensko je domovom nás všetkých, ktorí sme sa tu narodili alebo tu žijeme. Čoraz častejšie sa však stretávame s jeho násilným privlastňovaním, raz jednou a potom zasa inou skupinou obyvateľov, či ich politických, ideových alebo náboženských predstaviteľov.  Komu teda patrí Slovensko a čo je to ten vysnívaný “Dorotkin” domov z Krajiny Oz? Prečo tu toľko ľudí necíti

Na Zemi je nás osem miliárd. Podľa OSN už týždeň. Ak však aktuálne trvá ľudstvu nárast o miliardu približne jedenásť rokov, prvú miliardu sme prekročili v roku 1803. Na prelome vekov nás malo byť okolo 250 miliónov a v neolytickej dobe, ktorej začiatok sa datuje ešte o osem tisícročí späť, to boli rádovo milióny.   Medzníkom je priemyselná revolúcia zo začiatku 19. storočia. „Tá je pre nás kľúčová. Po nej nasledovala demografická revolúcia, ktorá je len jej následkom“, vysvetľuje demograf Branislav Bleha.   Nenaplnili sa ale katastrofické predpovede Paula Ehrlicha z jeho už klasického diela „Populačná bomba“, podľa ktorého mali v roku 2000 na Zemi žiť desiatky miliárd ľudí v stálom konflikte a v ničivých vojnách.   Ak majú byť podľa Branislava Blehu roky 2038 a 2059 rokmi deviatej a desiatej miliardy, a teda stále signálmi rastu, po roku 2070 demografické modely naznačujú začínajúci pokles svetovej populácie.   Slovensk

To, že tu po roku 1989 neprebehlo niečo na vzor Norimberského tribunálu po vojne, považujem za jednu z kľúčových chýb natupujúcej demokracie, teda to, že tu neboli ľudia súdení za zločiny komunizmu.Pre mňa komunizmus nebol bežnou etapou našich dejín, ale je to, rovnako ako fašizmus či nacizmus, zločinným režimom a nepotrestanie zla počas komunizmu doteraz vytvára obrovské bremeno pre náš právny štát, hovorí filozof a spoluautor dokumentárneho cyklu o tajnej štátnej bezpečnosti (ŠTB) Fedor Blaščák. A ako fungovala tajná polícia za socializmu?   ŠTB, trojpísmenková skratka, ktorá po februárovom puči v roku 1948 vyše 40 rokov naháňala strach a hrôzu. Štátna tajná bezpečnosť to totiž boli nezákonné výsluchy, nezákonné sledovačky i brutálne výsluchy neraz končiace až tragicky. Represálie masového rozsahu voči všetkým ideovým, náboženským či politickým odporcom spcialistického režimu a jeho vládnucej komunistickej strany. No a za tým všetkým sa ukrývla aura tajomnosti, nepos

Investigatívne centrum Jána Kuciaka v spolupráci so skupinou zahraničných novinárov získalo informácie, ktoré ukazujú, že vrah zo Zámockej sa dlhé roky radikalizoval v prostredí Terrorgramu. Rovnakou radikalizáciou prešli minimálne dvaja ďalší Slováci, no podarilo sa ich odhaliť predtým, ako by spáchali teroristický čin - píšu tiež novinári v texte. Jedným z nástrojov propagandy Terrorgamu je vyhlasovanie bielych masových vrahov za „svätých“. Na ich propagovanie využívajú aj takzvaný „Kalendár svätých“ - kde každý mesiac zdieľajú historické násilné teroristické činy. Viac v podcaste povie autorka textu Karin Kőváry Solymos. „Kľúčovým zistením bolo, že vrah zo Zámockej sa radikalizoval dlhé roky práve v prostredí Terrorgramu," hovorí v podcaste Kőváry Solymos. Ide o uzavretú sieť, takže

„Bolo pre mňa sklamaním, že tí, čo gniavili túto spoločnosť po ideovej a morálnej stránke, sa odrazu hlásili ako veľkí demokrati, ľudskoprávni aktivisti a národ im v mnohých prípadoch naletel. „Odpustiť áno, ale znova ich dostať na výslnie, to bola naša zbabelosť a veľká slabosť“,  spomína operný spevák František Balún.  To je jedna z reflexii Novembra 89 v našom dnešnom mimoriadnom podcaste, ktorý je venovaný fenoménuNežnej revolúcie a tomu, ako tieto udalosti reflektujeme po 33. rokoch. November 89, jeden z kľúčových dátumov našich moderných dejín. 17. november 1989,to je začiatok Nežnej revolúcie, ktorá nás tranformovala z pasívneho objektu vlastných dejín na ich  subjekt, teda tvorcov toho, v akej spoločnosti budeme žiť a akú spoločnosť si my sami vytvoríme. Aká bola teda naša už vyše tr desiatky rokov dlhá puť demokraciou a ako vnímame udalosti Novembra 89 z odstupu 33. rokov? V dnešnom mimoriadnom podcaste sa na fenomén Novembra 89 pozrieme očami pamätníkov, ale

Priatelia, ste skvelí! Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je Blaha, Fico, Mazurek ani Chmelár. Slovensko ste vy!   Status vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca. Opäť sa vybral na Ukrajinu. Tentoraz však do mesta, ktoré jasá slobodou. Do Chersonu. Napriek tomu je mesto na pokraji humanitárnej katastrofy – zničené, bez kúrenie či elektriny. Pomocou však budú aj spacáky a sviečky, ktoré zo Slovenska do oblasti doručí vojnový dokumentarista. Prečo to robí a je rozdiel dokumentovať slobodu od dokumentovania tomu, čo jej predchádzalo – teda vojny? Odpovie Juraj Mravec.   „Som zvedavý, čo mi miestni povedia na život pod ruskou okupáciou. Človek sa až bojí domyslieť, čo za príšernosti tam boli“, hovorí Mravec.   Ne cestu sa vydal autom známeho, ktoré na spiatočnej ceste nechá ako dar ukrajinským ozbrojeným silám. A smeruje tam so zásielkou spacákov a sviečok, ktoré sú výsledkom ani nie tr

Vraždu na Zámockej som čakala. Už dlho som varovala, že sa tu nad menšinami čoraz viac sťahujú mraky takže som čakala, že jedného dňa bude na rade aj teplá komunita a že to nie je otázka, či vôbec, ale kedy no a žiaľ, napokon sa to udialo. Hovorí na margo dvojnásobnej vraždy z nenávisti na Zámockej ulici dlhoročná LGBTI aktivistka Hana Fábry. A ako sa stal z Jána Čarnogurského “významný teplý aktivista”? Hana Fábry stála v prvej línii boja za práva teplej komunity už od začiatku 90. rokov kedy založila aj prvé lesbické združenie na Slovensku Museion. Kam sme sa teda za tých 30 rokov v zrovnoprávnení práv ľudí z LGBTI komunity vlastne posunuli a prečo žiadajú dnes aktivisti to isté, čo žiadali už pred vyše dvadsiatimi rokmi? Ako vyzeral život “teplej komunity” na začiatku divokých a násilníckych 90. rokov a majú to dnes mladí gejovia a lesby ľahšie ako vtedy? No a ako sa stal z predsedu KDH a ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského “teplý aktivista”? O vražde na Zámo

„Škandálne výroky arcibiskupa Orosch spôsobili slovenskej cirkvi veľkú medzinárodnú hanbu“, tak reaguje na kauzu s „interným“ obežníkom trnavskéh arcibiskupa český teológ s medzinárodným renomé Tomáš Halík.   „Predpokladal som, že mons. Orosch si uloží nejakú formu pokánia už po extemporé pred prezidentskými voľbami, že sa zdrží komentovania spoločensko-politickej oblasti, no nestalo sa tak“, hovorí nositeľ prestížnej Tepletonovej ceny v exkluzívnom rozhovore pre podcast portálu Aktuality.sk Ráno Nahlas. Halík narážal na Oroschove vyjadrenia, že kto by dal svoj hlas Zuzane Čaputovej, dopustil by sa ťažkého hriechu. Tieto vyjadrenia označil český teológ za „priamy rozpor s učením cirkvi“.   Halík pripomína „nezvyčajne tvrdé slová“ pápeža Františka, ktoré adresoval kňazom a biskupom pred rokom v katedrále sv. Martina v Bratislave.   „Sebakastrácia slovenského katolíctva“   „Ak má mať cirkev v slovenskej verejnosti nejakú váhu, nu

Takto nenaletíte na reklamné triky. Vysvetľuje expert, ktorý ich vymýšľa. Energie ešte nezdraželi a ľudia už boli presvedčení o opaku. Zľakli sme sa a začali sme šetriť, a to v panike často iracionálne. Matej Šucha je behaviorálny ekonóm. Radí napríklad obchodom, ako zlepšiť predaj. V podcaste Ráno Nahlas vysvetľuje, ako neskočiť na niektoré triky, ale aj ako sa dá najefektívnejšie ušetriť. Šetrenie v panike ublíži sektorom, ktoré trpeli aj počas pandémie – napríklad gastru či kultúre. Na alkohole alebo cigaretách naopak Slováci nešetria, hovorí Matej Šucha. Podľa neho aj chudobný človek vie ušetriť veľa peňazí. Ako na to? Receptov je hneď niekoľko – malé výdavky, ich lepšia revízia, či napríklad stopka impulzívnemu nakupovaniu. Pomôže nám počkať medzi výberom tovaru a jeho nákupom? Minieme viac, keď platíme kartou? A čo napríklad reklamné kupóny? Sú výhodné, alebo ide o spôsob, ako vás donútiť minúť viac peňazí? Matej Šucha hovorí, že štáty ako Fínsko ma

Politika vlády vôbec nie je rozšafná. História ukazuje, že táto vláda vie šetriť a spravodlivo i zodpovedne hospodáriť s verejnými financiami, tvrdí štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek. Ten je považovaný za “otca” rozpočtu, ktorý smeruje do parlamentu kde však nemá dostatočnú podporu poslancov. Ako si ju chce získať a ako vidí hospodárenie štátu v budúcom roku otec rozpočtu?  Slovensko ešte stále nemá jasné, ako bude v budúcom roku hospodáriť. Štátny rozpočet na budúci rok síce vláda už schválila, no ako vláda menšinová preň ešte stále nezískala v parlamente dostatočnú podporu poslancov. Nad krajinou tak visí hrozba rozpočtového provizória no a vzhľadom na výšku verejného dlhu sa v hre môže už na budúci rok ocitnúť aj téma vyslovovania dôvery vláde a prípravy vyrovnaného rozpočtu. Na akých základoch a predpokladoch teda stojí aktuálny vládny návrh štátneho rozpočtu na budúci rok? Na čo všetko chce vláda minúť takmer osem miliárd plánovaného deficitu a ako chce ozdr

„To tu ešte nebolo, ten fenomén si musíme všimnúť: skončila sa éra, v ktorej biskup akoby mohol povedať čokoľvek a bez odozvy“ – František Mikloško, disident, bývalý politik a jedna z tvárí Novembra’89 hodnotí, čo sa stalo v kauze „obežníka“ trnavského arcibiskupa Jána Oroscha.   „Kto som ja, aby som súdil“ verzus „nesúhlasím, že ide o nevinné obete“. Dva postoje, dva odlišné svety. Pápež František, arcibiskup Ján Orosch. Obaja hovoria o LGBTI+ ľuďoch, ten druhý naviac o nič netušiacich obetiach zločinu z nenávisti! Reakcie? Pobúrenie, odsúdenie, petícia „Nehovoril v našom mene“, dokonca výzvy na odchod z cirkvi či opätovné volanie po odluke od štátu. Nakoniec Oroschovo ospravedlnenie sa rodinám Matúša a Juraja. Čo to Slovensko zažilo za posledné dni? A ako s tým naložiť, aby to spoločnosť posunulo ďalej bez ďalšieho delenia?   „Akoby sme tu mali nový začiatok: všetko v cirkvi bude mať odozvu. A to nielen v občianskej spoločnosti, ale v samotnej katolícke

Aktivisti, ktorí sa na prvom Pride pochode dožadovali rovných práv pre LGBT komunitu tam stoja dodnes a doteraz žiadajú presne to isté no a ti, ktorí ich tam vtedy  zahádzadzali kameňmi, sedia dnes v parlamente, reflektuje stav spoločnosti po brutálnej vražde na Zámockej ulici publicista Michal Havran.  “Aj za slovenského štátu Židom hovorili, že: "Veď môžete byť, ale robte to doma”. V skutočnosti to “robte to doma” je iba prvým krokom k tomu, aby potom pre nich prišli k nim domov," varuje Havran.  Brutálna dvojnásobná vražda z nenávisti na Zámockej ulici v Bratislave našou spoločnostou nielenže tvrdo otriasla, ale zároveň Slovensko i hlboko rozčesla a rozdelila. Na jednej strane boli slová útechy, snaha o empatiu a pokus uľahčiť komunite LGBT ich životné podmienky, na strane druhej však časť spoločnosti, ale aj politických a náboženských elít, zareagovala snahou o ďalšie obviňovanie obetí a vykresľovanie tejto komunity ako hrozby pre naše tradície, hodnoty či spôsob života.<

„Neviem si predstaviť, že si si v tej dobe nemohol povedať svoj názor, alebo že si nemohol počúvať hudbu, ktorú si chcel“, reaguje filmárka Eva Lokajová z Ústavu pamäti národa na obdobie pred Novembrom’89 .   Je tu november a s ním aj November s veľkým N, ten z roku’89. Čas, keď sa do našich končín vracala sloboda, po štyroch dekádach neslobody pod komunistickou nadvládou. Už vyše desaťročie je tento čas spojený aj s Festivalom slobody, za ktorým stojí Ústav pamäti národa a aj takýmto spôsobom napĺňa program svojho zakladateľa Jána Langoša – tešiť sa zo slobody, avšak nezabúdať na to, ako sa žilo bez nej. A za týmto Festivalom slobody stojí aj Eva Lokajová, jeho dramaturgička.   Sama sa narodila už do slobodných čias v Lokci na Orave. Neskôr vyštudovala masmediálnu komunikáciu na univerzite v Nitre a už tretí rok je v Ústave pamäti národa. Okrem toho, že je dramaturgičkou Festivalu slobody, filmársky sa podieľa na zachytávaní osudov pamätníkov komunistick

Rakovina je niečo ako samostatný, veľmi komplikovaný vesmír a nájsť jeden univerzálny liek na rakovinu je mýtus, hovorí experimentálna onkologička, vedkyňa a šéfka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková. Podľa nej vládnuce elity síce vedu verbálne podporujú, no realita vo financovaní vedy je úplne iná. Slovo rakovina vyvoláva strach, dnes však už neznamená automatický rozsudok smrti. Veda v boji voči rakovine kráča doslova míľovými krokmi, no ešte stále o rakovine veľa nevieme. Na tomto boji voči zákernému a veľmi rafinovanému ochoreniu sa podieľa aj experimentálna onkologička a aktuálne aj výnimočná osobnosť vedy na Slovensku Silvia Pastoreková. Zaoberá sa výskumom mechanizmov, ktorými sa nádorové bunky prispôsobujú nedostatku kyslíka, a skúma možnosti ich využitia v diagnostike a liečbe rakoviny. Čo to teda rakovina vlastne je, v čom tkvie jej rafinovanosť a aké máme dnes možnosti liečby? A aký je podľa nej stav slovenskej vedy a postoj vládnucich elít k vedec

Aká je súčasná situácia na ukrajinskom fronte a ako ju môže ovplyvniť blížiaca sa zima? Prečo si myslí, že ruský prezident Putin už vojnu prehral a skončil? V podcaste odpovedá analytik Alexander Duleba. Analytik si myslí, že Rusko vojnu nemôže vyhrať. „Ked ju nevyhralo prvý týždeň, tak ju už vyhrať nemôže," hovorí v podcaste s tým, že od tretieho júla sa Rusi vojensky zastavili. Ruský prezident je podľa neho v zlej situácii a zahnaný do kúta. „Putin sa sám dostal do kúta a nevie sa z neho dostať. Pokračuje v niečom, čo nemôže mať dobrý koniec pre Rusko." Myslí si, že sa všetko rozhodne na frontovej línii bez ohľadu na to, čo bude Putin chcieť. Duleba v podcaste hovorí, že ak bude chcieť Putin zatiahnuť do vojny Spojené štáty a Veľkú Britániu, tak môže použiť taktickú jadrovú zbraň. „V prípade, že by Spojené štáty a Británia zasiahli, tak by to len urýchlilo porážku Ruska na Ukrajine," dodáva. Duleba očakáva čoraz väčiu nespokojnosť medzi Rusmi, pretože d

Nezaradený poslanec Tomáš Taraba, zvolený pôvodne za ĽSNS, už pred časom rokoval s novým ministrom spravodlivosti o svojom návrhu znížiť tresty pre páchateľov ekonomickej trestnej činnosti. Mnohí by sa mohli úplne vyhnúť väzeniu a vyviaznuť len s finančným trestom. Peter Pellegrini tento nápad podporuje. Naopak, exministerka spravodlivosti Mária Kolíková hovorí, že ide o boj za korupciu. Podľa páchateľ, ktorý ukradne viac ako 250 tisíc eur, patrí do väzenia. Väzenia sú však preplnené a alternatívne tresty sú lepšie, hovorí profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy. Bude za Tarabov návrh hlasovať aj protikorupčné OĽaNO? Pýtali sme sa poslanca Gábora Grendela z OĽaNO. Nahrával Peter Hanák.

Slovensko má za sebou historicky prvé spojené voľby do komunálnych a krajských samospráv. Spojenie, ktoré pomohlo najmä krajom – z hľadiska účasti. Úspech opäť žali najmä nezávislí kandidáti. Nepochodil naopak extrém. Na úrovni krajov i väčších miest sa nekonalo prepriahanie vedení. Čo prezrádzajú tieto voľby o Slovensku? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity.   „Krajina síce odmietla extrém, populizmu sa ale zbaviť zatiaľ nedokázala“, tvrdí.   „Je dobré, že ľudia vo voľbách odmietli takúto extrémnu kategóriu politiky. Vyzerá to tak, že v komunálnych a regionálnych voľbách ide o bežné každodenné starosti ľudí, do ktorých ideologické spory nepatria“, vysvetľuje Štefančík.   Pre načasovanie volieb by mal podľa politológa Štefančíka predseda parlamentu zvážiť demisiu. „Ide historicky o najnižšiu účasť v komunálnych voľbách. Dávať voľby na dušičkový čas, keď sú zároveň prázdniny bolo absolútne nepremysleným rozhodnutím

Ak by o tom parlament hlasoval, viem si predstaviť, že zahlasujem za pád vlády. Tvrdí v rozhovore pre Ráno Nahlas predseda finančného výboru NR SR Marián Viskupič (SaS). Rozpočet na budúci rok v súčasnej podobe SaS nepodporí. Škody vyplývajúce z rozpočtu pripraveného ministerstvom financií sú podľa Viskupiča vyššie ako stav rozpočtového provizória.  V parlamente sa postupne schyľuje k rokovaniu o zákone roka, štátnom rozpočte na budúci rok. Vláda už svoju predstavu ako ním čeliť krízam predstavila, no na schválenie svojho rozpočtového plánu nemá v parlamente dostatočnú poslaneckú podporu. Krajine tak v situácií energokrízy, dvojcifernej inflácie, následkov vojny na ukrajine a protiruských sankcií hrozí stav rozpočtového provizória. Rozpo´čet z dielne igora Matoviča odmieta podporiť i jeho bývalý koaličný partner, sulíkova SaS. “Enormne výdavkovo nafuknutý, predvolebný a umožnujúci dalšie matovičove “atomovky”, tak ho označuje v rozhovore pre ráno Nahlas šéf fina

Sme tu, aby sme si vzájomne pomáhali. Sme tu, aby sme chránili naše a vaše deti. Slogan a zároveň misia Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí.   Ako pochopiť inakosť tohto druhu? Jednou z ciest je „nahliadnutie“ na skúsenosť ľudí, ktorí sú s ňou konfrontovaní. V dnešnom podcaste vám ponúkame príbeh Zlatice Maarovej. Má dcéru, ktorá sa v Británii vydala za ženu a spolu vychovávajú syna. Ona si z pozície matky prešla štádiami od „šoku“ až k tomu, že stála pri zrode združenia rodičov a priateľov LBGTI+ komunity.   „Zostali sme zaskočení“, tak opisuje situáciu, keď im dcéra oznámila, že sa zaľúbila do ženy. „Najprv sme to nechápali, nemali sme informácie, nerozumeli sme tomu“, vysvetľuje cestu, ako s manželom spracovali situáciu ich dcéry. Nasledovali rozhovory, zbieranie odborných informácií, stretávanie sa s ďalšími „prípadmi“, až sa prepracovali k situácii, že o „takýchto výsostne intímnych“ záležitostiach jednej rodiny hovoria aj verejne.

Vojna na Ukrajine trvá už osem mesiacov. Kam sa pohli udalosti v Rusku? Je režim Vladimíra Putina aj po ohlásenej čiastočnej mobilizácii naďalej stabilný? Aké signály prichádzajú z Kremľa a čo ďalej od Putina čakať? No a zapojí sa do vojny aj Bielorusko na čele s Alexandrom Lukašenkom? Téma pre reportérku a znalkyňu postsovietskeho priestoru Petru Procházkovú, ktorá od roku 1992 do roku 2014 pracovala ako spravodajkyňa v Moskve. Podľa reportérky Petry Procházkovej je režim Vladimíra Putina aj po ohlásenej mobilizácii naďalej stabilný. „Vidíme, že režim ustál mobilizáciu, pred ktorou varovali Putina a aj on sám si uvedomoval, že je to riskantný krok. No učinil to s vierou, že to režim vydrží a skutočne zatiaľ vydržal." Podľa nej existujú viaceré možnosti, ako sa Rusko vyrovná s nepriaznivým vývojom na ukrajinskom fronte - napríklad, že Putina odstránia zo scény a začnú vyjednávať so Západom. Myslí si, že v určitých ruských kruhoch sa vedú rozhovory o tom, či nahr

Nenávisť, ktorá sa premenila na smrtiace strely. Vyhasnuté životy príslušníkov zaznávanej menšiny. Zasiahnutá komunita LGBTI+, lebo predchádzajúce ciele nevyšli. V hľadáčiku páchateľa premiér. A nasledovať mali ďalšie – politici, Židia, novinári… Ak teda máme dočinenia so zločinom z nenávisti, inšpirovaným sociálnymi sieťami plnými nenávistných prejavov, ako na túto nenávisť z virtuálneho priestoru? Téma pre Tomáša Kriššáka, odborníka na dezinfo obsah na sociálnych sieťach.   „Priznám sa, že som mal aj obavy, lebo vzhľadom na to, čomu sa venujem, viem, že moje meno sa pravidelne objavuje v skupinách ľudí, ktorí zdieľajú podobný svetonázor ako vrah zo Zámockej“, tvrdí odborník na dezinfo obsah na sociálnych sieťach z Gerulata Technologies.   Nenávisť, ktorá sa prepracuje až do polôh nebezpečenstva ohrazenia života, sa podľa neho rodí postupným a pomalým akceptovaním už „bežnej všednej neznášanlivosti, homofóbie“ vo virtuálnom priestore, tvrdí.  

Bol to chlapec plný strachu, ktorému sa nedostalo v správny čas pomoc. Bol to chlapec, ktorý dával mnoho signálov no tie nikto nevidel ani nepočul. Mohol to byť výkrik o pomoc a o pozornosť, hovorí o páchateľovi vraždy z nenávisti na Zámockej ulici psychologička Marta Marošová. Základnou otázkou podľa nej je, čo urobiť, aby nám tu už takéto deti nebehali a aby neboli formovaní k takýmto hrozným činom, aký sa stal na Zámockej. Na bratislavskej Zámockej ulici sa vraždilo a vraždilo sa z nenávisti. Rukou mladistvého vraha tam zomreli dvaja ľudia z LGBTI komunity a pred Slovenskom sa tak otvvorilo množstvo otázok. Otázok o tom, prečo sa to stalo, či sa tomu dalo zabrániť, ako sa venujeme našim deťom, v čom vyrastajú v prostredí neraz úplne anonymného internetu, akej odbornej pomoci sa deťom môže dostať, ale i o tom, v čom zlyhávajú školy a vzdelávací systém, nakoľko kľúčový je vplyv rodiny či prostredia rovesníkov no i témy našej tolerancie k inakosti a odlišnosti. témy a otázky

„V tom útoku vidím útok proti mne samému“. Tak vidí hlavný liberálny rabín Slovenska Miša Kapustin zločin zo Zámockej, pri ktorom 19-ročný radikalizovaný mladí zabil dvoch gejov. Útočil podľa neho proti hodnotám slobody, ktorú má každý ako dar. Rabín tvrdí „ako dar od Boha“.   Ešte na víkendovom protestnom zhromaždení v Bratislave vystúpil a povedal, že „teraz je doba, že každý musí povedať, na ktorej strane stojí“.   Útočník počítal s tým, že medzi jeho ďalšími možnými cieľmi mali byť aj židia. Okrem premiéra, politikov, menšín a novinárov.   Tí, ktorí majú vplyv na chod krajiny a spoločnosti – rabín hovorí o decision makers – o tých, čo rozhodujú a svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú ďalších, by sa mali jasne vyjadriť, že „nie je normálne zabíjať odlišnosť“. Na mieste dvoch zastrelených príslušníkov LGBTI+ komunity mohol byť podľa neho ktokoľvek a preto to potrebuje jasné odsúdenie a zastanie sa aj možných obetí. „Teraz potrebujú podporu oni,

K pochopeniu ľudského mozgu sme ešte veľmi ďaleko. Umelá inteligencia sa síce inšpiruje ľudským mozgom, ale nesnaží sa o jeho kopírovanie pretože tým by zdedila aj jeho limity a obmedzenia a my chceme ísť až za limity ľudskej inteligencie. To hovorí jeden z našich najvýraznejších vedeckých talentov Michal Valko, ktorý sa venuje výskumu umelej inteligencie.  Michal Valko pracuje v parížskom laboratóriu spoločnosti Deep mind a venuje sa umelej inteligencii, presnejšie skúma, ako myslíme my a ako myslí umelá inteligencia. Ako sa dá učiť “robot” a aká je v tomto učení úloha omylu a aká je rola zvedavosti? Aké sú limity umelej inteligencie, ako sa AI vie prispôsobovať neustále sa meniacemu svetu a kedy už za nás budú riadiť autá počítače? Ráno Nahlas s vedcom a ambasádorom Eset Science Award Michalom Valkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Sexuálna výchova je ešte stále veľké tabu.  Našim najväčším mýtom je, že takéto vzdelávanie sa netýka veriacich ľudí a narúša ich svet i hodnoty. To je neuveriteľný mýtus a nepravda lebo to sa samozrejme týka každého jedného človeka, hovorí Radka Mikšík so Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Prečo sa tak veľmi obávame vzdelávať naše deti v oblasti sexu a vzťahov a prečo si téma menštruačnej chudoby zaslúži našu pozornosť?  Brutálna a nenávistná poprava ľudí s inou než takzvanou normálnou sexuálnou orientáciou na Zámockej ulici v Bratislave odhalila, že v téme sexuality panuje u nás ešte stále nesmierne množstvo mýtov i predsudkov. Jedným z nich je aj téma sexuálnej výchovy, teda vzdelávanie detí a mládeže v oblasti, ktorá k životu patrí presne tak, ako k nemu patrí napríklad dýchanie či medziľudská komunikácia a medziľudské vzťahy ako také. A práve preto si deti i v tejto téma zaslúžia kvalifikované informácie. Sexuálna výchova je u však nás ešte stále veľké tabu.  

Poslanci sa dnes opäť pokúsia oživiť zamrznutý parlament. Schôdzu sa nedarí otvoriť už od momentu, keď liberáli Richarda Sulíka definitívne odišli do „tvrdej“ opozície, ako hovoria. Obštrukciou chceli sondovať, kto vlastne podporuje túto koalíciu. Na parlament pritom čaká zákon roka – či už úprava toho aktuálneho, či rokovanie o budúcoročnom – oba s miliardami pandemicko-vojensko-inflačno-krízovej pomoci. Zostane parlament zamrznutý aj do tretice? A aké sú pred krajinou možné scenáre? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa z Ekonomickej univerzity.   „Moje podozrenie bolo, že Sulíkovi ide od začiatku o predčasné voľby a vyzerá to tak, že SaS sa v tomto momente skutočne rozhodla k nim dospieť“, tvrdí politológ.   „Politika je o dohodách a každá niečo stojí. Predpokladám, že poslanci ako Taraba a Kuffovci – otec a syn – budú chcieť niečo za to, aby podporili návrhy vládnej koalície“, vysvetľuje Štefančík.   Krajine aj v kríze politickej by

“Myslím si, že predčasné voľby by boli možno menej rizikové ako pokračovanie takéhoto spôsobu vládnutia až do riadneho termínu volieb. Hrozí, že ak by tento spôsob vládnutia pokračoval, tak voliči, ktorí by boli ochotní a schopní voliť protisystémové strany budú skôr pribúdať, ako ubúdať,” tvrdí bývalý minister financií Ivan Mikloš. Či štátny rozpočet na budúci rok v parlamente prejde alebo krajine hrozí rozpočtové provizórium si odhadnúť netrúfa. A ako hodnotí kvalitu rozpočtu zostaveného Igorom Matovičom a jeho tímom?  Slovensko už pozná to, ako by vláda chcela hospodáriť v budúcom roku. Po týždňoch očakávaní verejnosti i odborníkov, a doslova na poslednú chvíľu, predložilo ministerstvo financií pod vedením Igora Matoviča štátny rozpočet na budúci rok. Rozpočtu, vzhľadom na to, že vláda stratila v parlamente väčšinu navyše hrozí, že nebude schválený a Slovensko tak bude čeliť v čase energetickej krízy, protiruských sankcií a nebývalo vysokej inflácie rozpočtovému provizóriu

Putinova agresia voči Ukrajine a niekdajší najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO. Čo môže ukončiť vojnu? Je jadrový naratív odstrašovacím manévrom či reálnou možnosťou? A vojenské dodávky Západu možnou zámienkou na globálny konflikt či totálnu vojnu? Nakoľko veriť najnovším deklaráciam Moskvy o „pripravenosti na diplomatické riešenie“. Témy pre generála vo výslužbe Pavla Macka.   „Rusi vojnu začali a môžu ju aj pri svojom neúspechu aj ukončiť“, tvrdí Macko. „Stačí jeden rozkaz prezidenta Vladimíra Putina a ruské vojská sa môžu začať sťahovať a môžeme rokovať o mieri“, pokračuje. „Ale vynútiť si mier tým, že prídem ako silný chlap do krčmy, udriem dvoch chlapíkov a pošlem ich k zemi a poviem, že ja som tu najsilnejší a vy sa mi musíte podriať, je neakceptovateľné“.   Pavel Macko reaguje na vyjadrenia ruskej strany, že je „pripravené na rýchle diplomatické riešenia ukrajinskej otázky, no nie na úkor svojej bezpečnosti“. Pochádzajú z rozhovoru

Adriana Mesochoritisová je politologička a aktivistka z občianskeho združenia Možnosť voľby. Približne 15 percent interrupcií Sloveniek sa už teraz deje v Rakúsku. Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny v Európe v právach žien.  V parlamente je ďalší návrh týkajúci sa interrupcií. Jediný poslanec za PS Tomáš Valášek sa ho síce pokúsil obštruovať, no národná rada zrejme bude hlasovať, či obštrukcia prejde, alebo naopak dostane priestor návrh Anny Záborskej. Politilogička Adriana Mesochoritisová sa celé desaťročia zaoberá rodovou rovnosťou a v minulosti pôsobila aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Dnes kritizuje súčasného ministra Milana Krajniaka, ktorý podľa nej rozdáva dotácie na rodovú rovnosť protirodovým organizáciám. je to ako keby Kotleba dostal peniaze na boj proti rasizmu? Interrupcie sú podľa nej na Slovensku príliš drahé - nedodržiava sa predpísaná cena 200 eur, ale kliniky si pýtajú aj ďalšie poplatky a cena je tak aj dvojnásobná. V m

Stanislava Harkotová mapuje dianie na Ukrajine od roku 2015. V krajine sužovanej vojnou strávila súvisle niekoľko mesiacov. Sedem rokov reportérskej práce teraz preniesla do knihy Ešte sme nezomreli. V knihe zobrazuje rôzne podoby vojny – ako sa dotýka nielen vojakov, ale aj bežných ľudí, dobrovoľníkov, či rodičov, ktorí stratili svoje deti. „Zámerom bolo ukázať myšlienkový svet. Veľmi ma zaujíma idea typická pre Ukrajinu, a to sloboda a nezávislosť. V rozhovoroch som sa preto pýtala ľudí na slobodu. Rovnako tiež, či cítia nenávisť,” opisuje v podcaste.  Niektoré životné príbehy si autorka  vypočula ešte pred pár rokmi a teraz v roku 2022 sa na Ukrajinu vrátila, aby sa pozrela na to, ako príbehy pokračujú. „Mojím cieľom bolo ukázať, že tragédie, ktoré sa dejú na bojisku, sa diali už v roku 2014,” hovorí. Kto sú hlavní hrdinovia knihy? Prečo práve Ukrajina? Odpovedá reportérka Stanislava Harkotová. Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Holokaustové memento“ pred parlamentom a jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Ukrajiny. To všetko sa spája s organizáciou, ktorá v normálnych časoch zachytáva históriu, aby sa uchovala pre históriu. Dnes tú históriu aj tvorí. Občianske združenie Post Bellum. Len v horizonte hodín a dní viackrát vystúpilo z radu. Prečo? Téma pre jej riaditeľku Sandru Polovkovú.   „Igor Matovič je politik, znamená to, že má moc. Dostal sa k nej v demokratických voľbách. Má k nej teda pristupovať zodpovedne“, pripomína Polovková. „Nie je vôbec slušné, etické a morálne prirovnávať sa k ľuďom, ktorí si prežili hrôzy holokaustu“, dopĺňa.   Organizácia Post Bellum, na čele ktorej Polovková stojí, pred týždňom pred parlamentom rozložila postery s tvárami a príbehmi ľudí, ktorí na vlastnej koži pocítili hrôzy druhej svetovej vojny a holokaustu. Reagovala tak na Matovičove vyjadrenia, v ktorých sa prirovnával k ich situácii, či napádal novinárov ako posluhovačov Hitlera. <p

Korupcia nie je jediný kanál, akým sa verejné zdroje vysávajú zo systému a potom chýbajú v školstve, zdravotníctve či sociálnych službách. Neuvážené a nehospodárne “atomovky” môžu mať pre našu spoločnú peňaženku úplne rovnaký efekt. Hovoríme o desiatkach miliónov, tvrdí dnes už bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Ministerstva financií Tomáš Hellebrandt. Svoj odchod z UHP odôvodňuje praktikami ministra Matoviča. Tomáš Hellebrand pracoval ako analytik Útvaru za peniaze. Ten patrí pod rezort financií a poskytuje vládnym politikom, predovšetkým ministrovi financií,  kvalifikované a odborne podložené prepočty ekonomických dopadov a finančných dosahov pripravovaných alebo už prijatých politických rozhodnutí, ako aj analýzy toho, čo nás to ktoré politické rozhodnutie bude, ako daňovníkov, stáť a či sa ho teda vôbec oplatí prijímať, v takej podobe, akej ju politici presadzujú. Nie všetkým politikom sa preto takéto takpovediac “kibicovanie” do ich nápadov páči.    “Ja som

Ceny bytov a hypoték sú také vysoké, že kúpa priemerného dvojizbového bytu uvrhne priemerne zarábajúceho človeka okamžite do chudoby. Prečo je to tak? Podľa analytikov za to môžu bohatí ľudia, ktorí kupovali byty nie na bývanie, ale na investíciu. Tým vytlačili ceny nahor. V praxi to bude znamenať, že bohatí budú ešte bohatší a všetci ostatní budú v pomere k nim oveľa chudobnejší. Vlastníctvo bytu už nebude štandard, ale skôr luxus, predpovedá v podcaste Ráno Nahlas člen predstavenstva jednej z komerčných bánk Peter Hajko. Slovensko má dosť bohatých na to, aby vytlačili ceny nehnuteľností tak vysoko, aby si to priemerný  človek nemohol dovoliť. A byty u nás kupujú aj zahraniční investori, pripomína Peter Porubský z portálu Nehnuteľnosti.sk. Analytik NBS Roman Vrbovský tvrdí, že síce teraz ceny nehnuteľností rástli rýchlejšie ako mzdy, ale do roku 2020 to bolo naopak – mzdy rástli rýchlejšie ako ceny nehnuteľností. Nahrával Peter Hanák.

Keď je globálny problém a existujú naň len globálne odpovede, ktoré nie sú priechodné parlamentom, menšinová vláda nie je žiadnym riešením. Hovorí na margo aktuálnej politickej situácie, bývalá premiérka Iveta Radičová. Demokracia prežíva krušné časy, tvrdí Radičová.A čo hovorí na Dzurindovu politickú reinkarnáciu?   <p class="zw-paragraph" style= "margin: 0px 0px 0pt; line-height: 1.2; text-align: left;" data-textformat= "{"type":"text","ff":"Roboto","size":"12.00

Vyše 2-tisíc lekárov podalo výpovede. Ako by sa prípadné odchody lekárov dotkli nemocníc a pacientov? Dokáže sa nájsť kompromis medzi odborármi a Lengvarským? A prečo ani po možnom zvýšení platov zdravotníkov nedokážeme prilákať späť tých, čo pracujú v zahraničí? V podcaste odpovedá zdravotnícky analytik Martin Smatana. Podľa bývalého šéfa zdravotníckych analytikov zdravotníctvo v súčasnosti nie je v kolapse - hroziť to ale môže, ak sa rezort zdravotníctva nedohodne s lekárskymi odborármi.  „Napriek tomu, že viacerí politici situáciu zľahčujú a vyjadrili sa, že čo je to ak odíde 2-tisíc lekárov, tak ja sa skôr prikláňam k tomu, že ak by výpovede dala čo i len polovica, kolaps by v priebehu pár dní pravdepodobne nastal,” hovorí v podcaste. Vysvetľuje aj ako by sa odchody lekárov mohli dotknúť nemocníc a samotných pacientov. „Ak chce ísť operovať chirurg, urológ, gynekológ, tak potrebuje anesteziológa. Ak vypadnú práve oni, tak sa veľká časť operatívy nebude dať r

„Akýkoľvek osud Matoviča nebude koncom sveta, politiku však bude zamestnávať naďalej, tvrdí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky.   „Matovič je pôvodcom problémov, jeho zotrvaním zotrvajú aj oni“, vysvetľuje.   Práve dnes sa má v parlamente rozlúsknuť rébus, či Igor Matovič zostane v stoličke ministra financií. Vysloviť mu nedôveru navrhla SaS po tom, ako opustila vládnu koalíciu.   Definitívne jasné to môže byť už dnes predpoludním – po odloženom hlasovaní z minulého týždňa. Nepôjde však o verdikt o jeho exode z politického života, len o tom, či sa z ministerskej stoličky presunie na tú parlamentnú.   Čo sa stane s iniciatívou Sulíkovej SaS, pod ktorú sa podpísali Pellegriniho i Ficovi ľudia? A o čom napovedá takéto spojenectvo? Odpovie politológ Grigorij Mesežnikov.   „Politika Matovičovho typu je súčasťou diagnózy. Charakterizoval by som ju tak, že v spoločnosti sa presadzujú trendy, ktoré nie sú

Každý druhý Slovák má nadváhu a každý štvrtý obezitu. Pacientom je už ten, kto má o pár kíl naviac. Prináša to totiž cukrovku, rakovinu, ochorenia srdca a kĺbov, Parkinsona a Alzheimera. Povedať si, že sa vo svojom tele cítite dobre a nepotrebujete to riešiť, sa vám môže kruto vypomstiť. V dnešnom podcaste Ráno Nahlas sa rozprávame s kapacitou v lekárskom odbore obezitológia a diabetológia. Doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., MPH je prezidentkou Slovenskej obezitologickej asociácie a viceprezidentkou tej európskej. Sme totiž uprostred svetovej pandémie obezity. Sme pohodlí, fyzickú prácu za nás robia stroje, menej chodíme. Je normálne priberať s vekom? Aký je rozdiel medzi normami krásy a zdravia? A v ktorom bode treba ísť k lekárovi? Veda nám hovorí, že Docentka Fábryová hovorí, že základ je životný štýl – pohyb a strava. V klasickej slovenskej strave je problém – prijímame priveľa tukov a sacharidov. Problémom je nielen bravčový rezeň s majonézovým šalátom, al

Klesajúci výkon ekonomiky, rastúca inflácia a očakávaný až skokový prepad životnej úrovne. Scenáre nasledujúcich mesiacov, pod ktoré sa podpisujú autority typu rezort financií či národná banka. A na tieto čierne scenáre rovnaké či stenšujúce sa peňaženky, s tým, že sa nám obrazne povedané spaľujú už aj rezervy. Čo s tým? Téma pre Andreu Kasanickú Strakovú, odborníčku na osobné financie.   „Najhoršie by bolo poddať sa panike“, tvrdí odborníčka na osobné financie. „Práve v krízach je potrebné oprieť sa o rácio“, vystetľuje. Pre takýto prístup je charakteristické napríklad plánovanie už pri bežných nákupoch, nákupné zoznamy, pravidelné sledovanie príjmov a výdavkov. Cieľom je sprehľadniť finančné toky domácnosti.   V diapazóne možných riešení je aj zvýšenie rodinného rozpočtu formou vypýtania si vyššieho platu.   V podcaste sa dozviete aj pravidlá, ako si vyšší plat vypýtať. A rovnako, ako vytvárať rezervy aj v krízových časoch.   <p

„Za nízke súkromné dôchodky si ľudia môžu z veľkej časti sami“, tvrdí exminister práce Jozef Mihál. Nevyužili podľa neho možnosť presunúť svoje úspory do fondov, ktoré by im zarobili viac. „Nikto im nebránil, aby prestúpili do výnosnejších fondov“, vysvetľuje.   V parlamente je aktuálne novela dôchodkového zákona, ktorá má ambíciu súkromné dôchodky napraviť. A to aj cestou predvolenej sporiacej stratégie, ktorá by podľa prepočtov dôchodkového rezortu mala sporiteľovi po štyridsiatich rokoch priniesť najmenej o polovicu viac peňazí zo zhodnotenia na trhoch.   „Pod to sa podpisujem aj ja“, reaguje Jozef Mihál, ktorý bol ministrom práce v Radičovej vláde v rokoch 2010 až 2012. Na ministerstvo sa vrátil ako štátny tajomník ministra Milana Krajniaka, no vydržal tam len mesiac. „Potenciál druhého piliera je nateraz využitý na dvadsať až dvadsaťpäť percent, čo je obrovská škoda“, tvrdí.   V navrhovaných zmenách súkromných dôchodkov sa mu ale nepozd

Máme generačný inštinkt prikláňať sa k tým, čo majú moc a nejsť proti prúdu, veď „načo si robiť problémy“. Je asi daňou malých národov aby prežili, že tu vždy bolo dosť tých, čo kolaborovali. I takto vysvetľuje náš obdiv k putinovmu Rusku či silným politickým vodcom spoluzakladateľ KDH i SDK Ivan Šimko. A čo by dnes priniesol Dzurinda do slovenskej politiky? Konzervatívnu konferenciu otvára Boris Kollár a šéfovia OľaNO a SaS si nevedia prísť na meno. Slovenská pravica je roztrieštená do mnohých strán a konzervatívci vedú s liberálmi všemožné „kultúrne vojny“. Vládna koalícia, ktorá pôvodne disponovala ústavnou väčšinou dnes bojuje v parlamente o doslova holú existenciu a kedysi dominantný subjekt slovenskej pravice, Kresťanskí demokrati, sú dnes úplne mimo parlamentu. No a napokon, no a na dvere politickej scény už klope aj bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda. <p style="l

Artfórum je tridsaťročné. Svet, kde sa pretínajú príbehy kníh a ich tvorcov so svetmi svojich čitateľov. „Kultúrny treffpunkt“, či „križovatka intelektuálnych elít“. Fenomén s potenciálom kultivovať nekultivované askultúrňovať nekultúrne. Do jeho zákulisia nazrieme s človekom, ktorý stál už pri jeho zrode a sprevádza ho doteraz. Hosťom RánoNahlas je kníhkupec Vladimír Michal.   Aj po troch desaťročiach hovorí, že „knihkupec je najkrajším povolaním“. Knihy sú podľa neho prostriedkom, ako „obohacovať svet tých druhých“.   Knihkupectvo má podľa neho svoju tvár. A tá závisí od toho, čo sa rozhodne knihkupec ponúkať. „Len na Slovensku vychádza toľko kníh, že žiadne kníhkupectvo by ich nepojalo všetky“, tvrdí. Výber je preto „denným chlebíkom“ každého kníhkupca.   Samotná idea Artfóra má svoj prapočiatok v obraze „kultúrnej obývačky“, ktorú zažíval Vladimír Michal. „Bol to priestor, v ktorom sme sa stretávali s priateľmi a debatovali. O kultúre, s

„Slovensko je malá proexportná ekonomika, ale talent by sme nemali takto vyvážať lebo nás to dobehne a v tom lepšom prípade nám budú vládnuť štvorkári,“ hovorí viceguvernár NBS Ľudovír Ódor. Podľa neho Slovensko uviazlo v pasci stredného príjmu a stagnuje. Príliš sa zaoberáme tým, ako koláč, ktorý máme, prerozdeliť, než tým, aby bol ten koláč väčší, tvrdí Ódor. Žijeme ťažké časy, zhoduje sa na tom premiér i opozícia, ale najmä to tak cítia bežní ľudia. V susedstve je vojna, EÚ zasiahla energokríza a do toho zápasíme ešte aj s vysokou infláciou, ktorá nám požiera platy aj úspory. Čo je dôvodom týchto ťažkých čias, ako veľmi sú časy, ktoré žijeme, skutočne ťažké a ako z tohto všetkého von tak, aby sme sa vrátili do normálu? A čo je vlastne bude ten nový normál? Aká budúcnosť čaká Slovensko, aká budúcnosť je pred Európskou úniou a pr

Pred komunálnymi voľbami je mobilizovanejšia opozícia, analyzuje komentátor Aktualít Ľubo Jaško, ktorý žije a pracuje v regióne severného Slovenska. Študoval teológiu, no dnes kritizuje dogmatických a náboženských konzervatívcov, ktorí idú nasilu proti prúdu aj cez konšpirácie.   Na Liptove si strana Hlas adoptovala starostov za SNS. Inde je stále silné KDH, ale aj tak je väčšina kandidátov nezávislých. Akú pozíciu majú v regiónoch extrémisti a nezaskočia nás ziskom vo voľbách?   Podľa Ľuba Jaška sú slovenskí konzervatívci buď náboženskí, alebo naopak pragmatici typu Boris Kollár alebo Robert Fico. Predseda Smeru môže dokonca vyhrať voľby. Nová strana Mikuláša Dzurindu sa podľa neho nebude vyhraňovať na konzervatívno-liberálnych, ale na praktických témach. Regióny vnímajú vládnutie z Bratislavy kriticky najmä pre to, ako bratislavská politika vyzerá. V osobný comeback Mik

Príbeh priateľstva, ktoré zmenilo Slovensko. Príbeh priateľov, ktorí prežili desaťročia v neslobode komunistických väzení. Príbeh, z ktorého ale kričí sloboda. V kinách je dokument o Silvovi Krčmérym a Vladovi Juklovi, generáloch tzv. podzemnej cirkvi, fenoméne, s ktorým sa márne vyrovnávala aj komunistická tajná bezpečnosť. Prečo pripomínať ich príbeh paradoxu so slobodou v neslobode aj po 70-tich rokoch? Téma pre režiséra Slavomíra Zrebného.   „Hoci ide osobnostne doslova o poklady, v škole sme o nich nepočuli. Táto doba potrebuje príklady“, hovorí Zrebný, ktorý je zároveň autorom scenára.   Absolvent réžie na VŠMÚ sa k ich príbehu dostal sprostredkovane, cez prednášku talianskeho odborníka na československý disent. „Zasvietili mi ako skryté poklady“, vysvetľuje. A do štúdia a zbierania materiálu sa pustil ešte počas vysokoškolského štúdia.   „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí

Aj Slovensko má svojho Karla. Ten britský – čerstvý panovník Karol III. je však konfrontovaný aj obavami z rozpadu monarchie. Bude ten slovenský – čerstvý minister hospodárstva – konfrontovaný so sociálnymi otrasmi, ktoré môžu spôsobiť obavy zo všadeprítomného zdražovania, s tým, že to za energie a bývanie zatiaľ zostáva neznámou? Hosťom RánoNahlas je Karel Hirman.   A neznámou zostalo aj po rozhovore s novým ministrom. „Hovoriť dnes o sumách by bolo nezodpovedné, teraz riešime rámce“, tvrdí Karel Hirman. „Môžem však povedať, že robíme všetko pre to, aby bolo plynu a elekriny dostatok“, dodáva.   „Regulovaná cena energií pre domácnosti bude od januára vyššia ako teraz, to treba povedať, ale hovoriť dnes čísla by bolo nefér“. Ľudia sa to podľa ministra hospodárstva Karla Hirmana dozvedia na prelome novembra – decembra z výnosov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví s platnosťou od 1. januára budúceho roka.   „Už dnes sa však dá povedať, že sk

Vie to byť veľmi frustrujúce, čo sa života týka, ale nie je to až tak strašné, aby s tým človek nevedel „bez problémov“ žiť. Dá sa to naučiť zvládať a aj s ADHD sa dá viesť veľmi zmysluplný život, hovorí psychológ Radovan Kyrinovič. ADHD pritom patrí medzi jednu z najčastejšie diagnostikovaných porúch našich detí a dokáže narobiť veľmi veľa vrások ako samotným deťom, tak aj rodičom či učiteľom. Neposednosť, hyperaktivita, neustále vyrušovanie, skákanie do reči, emočné výbuchy, ale aj neschopnosť udržať pozornosť a koncentráciu, dezorganizovanosť a strácanie sa v čase či zadaných úlohách. To všetko, a omnoho viac, sa zmestí pod krátku skratku ADHD, teda po slovensky: Porucha pozornosti s hyperaktivitou. Detí, s týmito problémami neustále pribúda, a pribúda aj rodičov či učiteľov, ktorí to síce neraz veľmi chcú, no i tak jednoducho

Aktuálne správy, investigatívu, či mnohé iné texty môžete najnovšie na Aktualitách čítať a počúvať bez obmedzení. Aktuality zároveň pripravuju nový exkluzivny obsah. Všetky novinky priblíži šéfredaktor Peter Bárdy. Na našom webe budete môcť nájsť aj dva nové podcasty. Obsahovo ich priblížia Peter Hanák a Branislav Dobšinský. Exkluzívny obsah Aktuality Navyše budú tvoriť napríklad aj expert na F1 Števo Eisele či spisovateľka Kristína Tormová. V podcaste priblížia o čom budú ich texty. Podcast pripravila Denisa Hopková.

„Naozaj, môžem kľudne povedať, že všetko začalo v krčme“. Tak začína svoje rozprávanie o boji s netrasparentnosťou vo svojej dedinke Vinodol Vladimír Špánik, občiansky aktivista, ktorého čerstvo ocenila ambasáda Spojených štátov výročnou cenou za ochranu ľudských práv.   „Na začiatku sme boli svedkami obecných zastupiteľstiev, ktoré sa zvolávali len telefonicky, neboli z nich záznamy“, opisuje Vladimír Špánik. Informácie sa mu ako prisťahovalcovi z hlavného mesta dostávali len sprostredkovane, pri posedeniach so známymi v jeho pohostinstve.   „Zasadnutia miestneho zastupiteľstva pôvodne moderoval starosta, ktorý si myslel, že je pán boh. Postupne sme sa prepracovali k stavu, že nás musel začať rešpektovať“.   Kľúčovým bol moment, keď získali väčšiu podporu v obci. „Z klubu piatich poslancov z celkového počte deviatich sme sa neskôr rozšírili na sedem k deviatim a starosta nás už nemohol prehliadnuť“, tvrdí ocenený občiansky aktivista Špánik.

Aj tento rok budú v školách chýbať asistenti učitelov, ktorých potrebujú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacimi potrebami. Vypočujte si, ako to ovplyvňuje rodiny a budúcnosť detí. Situácia okolo pedagogickych asistentov zostáva roky akoby v začarovanom kruhu. Ministerstvo školstva hovorí, že je obmedzené štátnym rozpočtom a na druhej strane sa frustrovaní rodičia sťažujú na nedostatočné vzdelávanie. Prečo školy potrebujú asistentov učiteľa a ako dokáže ovplyvniť život celej rodiny, ak dieťa nedostane vzdelanie, ktoré potrebuje? Budete počuť Andreu Pisarčíkovú z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením.  Na stole je aj návrh, ktorý hovorí o tom, že štát bude povinný financovať asistentov učiteľa pre žiakov a riaditeľ o nich nebude musieť žiadať. Viac povie bývalý šéf rezortu Branislav Gröhling Prečo by malo byť prioritou štátu vyriešiť situáciu, povie štatutárka platformy Monika Fričová. Podcast pripravila Denisa Hopková.

Náš európsky geopriestor si pripomenul Deň židovskej kultúry. Verejnosti sa tak otvorili synagógy, cintoríny, pamätihodnosti, rovnako posvätné knihy...To všetko ako životná stopa konkrétnych ľudí na konkrétnych miestach v konkrétnom čase. A s konkrétnym – veľmi bolestným priesečníkom, ktorý rozdeľuje epochy PRED a PO. Pred holokaustom a po ňom. Len u nás stál život vyše 70-tisíc židov. Napriek tejto nepredstaviteľnej obeti – židia a ich kultúra je u nás stále živá. Aká je ich dnešná ponuka spoločnosti, v ktorej sú takmer zanedbateľnou menšinou? Téma pre rabína Mišu Kapustina.   „Rabín sa neodlišuje od iných židov, jedinou jeho zvláštnosťou je, že mal viac času na štúdium“, tvrdí hlavný židovský rabín na Slovensku.   „V judaizme má vzdelanie veľkú úlohu. Ľudia rabínovi prejavujú rešpekt už pre čas, ktorý venoval štúdiu. Určite by sa rabín mohol venovať aj iným veciam, možno by sa mal aj lepšie, no on venoval život judaizmu, možnosti učiť a učiť sa“, vysvet

To, čo dnes robí Robert Fico nemá nič spoločné so sociálnou demokraciou. Je to ultrakonzervatívna až protofašistická politika. Smutné na tom je, že SMER má ešte stále prívlastok sociálna demokracia, ktorý mu už nepatrí a mal by byť vymazaný, hovorí na margo aktuálnej politiky SMERU jeden z jeho spoluzakladateľov Boris Zala. A ako vidí budúcnosť EÚ vo svetle putinovej agresie? Ruka v ruke s exkotlebovcom Milanom Uhríkom a telo pri tele na tribúne s ruským veľvyslancom v čase ruskej invázie na Ukrajinu. Kam to kráča Slovenská Sociálna demokracia v podaní SMERU Roberta Fica? Je stavovský štát zlučiteľný s ideálmi voľnosti, rovnosti a bratstva pre všetkých? A kam kráča Európska únia konfrontovaná s ruskou agresiou na Ukrajine? Dokáže nejednotná a ešte stále ťažkopádne riadená Únia čeliť aktuálnym geoepolitickým hrozbám bez toho aby s

Na Európu, a tým i Slovensko, sa valí jedna kríza za druhou. Po pandémii prišla vojna na Ukrajine a dnes tak čelíme ich geopolitickým, ekonomickým aj sociálnym následkom. Vysokú infláciu sprevádza utlmovanie ekonomického rastu a za dverami už číha i bezprecedentná energetická kríza. No a práve túto dobu si naša vládna zostava vybrala na svoj opätovný rozpad. Namiesto riešenia ekonomických i sociálnych výziev sme tak boli v roli frustrovaných divákov celé prázdniny svedkami nekonečného dohadovania sa, kto komu čo vo vládnej koalícii napísal či povedal, ako to myslel a čo tým vlastne sledoval. Kolotoč permanentných hádok však napokon havaroval, sulíkovci z vládnej koalície odišli a premiér sa tak ocitol v pozícii menšinového vládcu. Ako si najsilnejšie vládne hnutie predstavuje vládnutie z pozície parlamentnej menšiny a kde bude hľadať tak prepotrebné poslanecké hlasy? Neposunie sa pri hľadaní parlamentnej podpory vládna koalícia smerom k pravému extrému? A nebolo by férovejšie opätov

Maratón vážnych súdnych pojednávaní – prichádza s aktuálnou jeseňou a nastávajúcimi mesiacmi. Jankovská, Kvietik, Bödör, Zsabó, Zsuzová, Kočner, Výboh– to vo výhľade a aktuálne Košč a Kováčik. Ten posledný už právoplatne odsúdený bývalý špeciálny prokurátor. A väčšina prípadov sa nám v Aktualitách spája s Laurou Kellöovou z investigatívneho tímu. Aká „súdna“ jeseň je pred nami a ako sa premieňa dianie v súdnych sieňach na spravodajstvo a analýzy internetového portálu?   „Pre mňa ako novinárku sú samozrejme zaujímavejšie kauzy s veľkými menami. Sledujem ich radšej, na tých prípadoch sa oveľa viac naučím“, rozpráva o svojej práci Laura Kellöová.   Aktuálne sa na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku rieši ďalšia z káuz bývalého špeciálneho prokuártora Dušana Kováčika. „Opäť ide o korupciu a opäť o päťdesiat tisícový úplatok“, konštatuje Laura Kelloová. A hoci to samotný Kováčik odmieta, obžaloba obsahuje viaceré svedectvá, že k úplatku došlo. Bude práve n

Kam sa uberáš Slovensko? Po rozhádanom a nevyužitom lete prichádza jeseň, keď Hegerovi zabuchol Sulík - pre Matoviča, aspoň tak to hovorí. A verejnosť zatiaľ nevypočutá očakáva odpovede na chlebové témy – v kontexte Putinovej vojny a správ o neúnosnom zdražovaní energií. O čom je politika na Slovensku a o čom by mala byť? Téma pre politického matadora – niekdajšieho predsedu parlamentu, predtým človeka disentu, ktorý o politike hovorí ako o službe.   Hosťom dnešného rannného podcastu je František Mikloško.   „Poviem úprimne, prvýkrát prežívam aj istú úzkosť“, tak reaguje na otázku, či sleduje koaličnú roztržku medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.   Sám má s Igorom Matovičom osobnú skúsenosť. Ešte v roku 2012 totiž aktuálny minister financií, vtedy líder svojho OľaNO, posielal na detektor lži skupinu politikov okolo Vladimíra Palka, ktorých vtedy pozval na kandidátku svojho hnutia.   František Mikloško pripomína, že už vt

Škola namiesto toho, aby podnecovala kreativitu, kritické myslenie a úprimný záujem o rôzne oblasti života, tak to potláča aby tak z ľudí spravila robotov, ktorí mechanicky vypĺňajú vzorce. U študentov to vyvoláva obrovskú mieru frustrácie, tvrdí čerstvá maturantka a naša najlepšia rečníčka Tereza Okálová zo Slovenskej debatnej asociácie. „Naša mládež miluje prepych. Nemá správne správanie. Neuznáva autority a nemá úctu pred starobou. Deti odvrávajú rodičom, srkajú pri jedle a tyranizuju svojich učiteľov.“ Tento povzdych nad skazenosťou mládeže má už vyše 2000 rokov a pripisuje sa gréckemu filozofovi Sokratovi. Takéto vzdychanie nad údajne upadajúcimi mravmi a vzdelanosťou mladých však Sokrata prežilo a trvá až dodnes. Za pravdu by im mohli dať i zhoršujúce sa výsledky v PISA testoch či rastúci podiel takzvaných funkčných analfabetov. Pravdou ale je aj to, že mnohí mladí to majú v hl

Ruskí turisti sú pre nás bezpečnostné riziko a plyn je nástrojom ruskej agresie, hovorí v rozhovore pre podcast Ráno Nahlas europoslanec za stranu Spolu Vladimír Bilčík. Maďari podľa neho hrajú na viaceré strany a aj preto nemajú ani cent z Plánu obnovy.  Putinova vojna vrátila fašizmus do európskej politiky a Rusko ničí aj nás. V Bruseli sú na stole aj riešenia energetickej krízy – a to napríklad aj zastropovanie cien energií na celoeurópskej úrovni. Mohlo by sa to urobiť cez širšiu zmenu prístupu k energiám, naznačuje europoslanec, ktorý je členom najväčšej skupiny v Európskom parlamente – Európskej ľudovej strany (EPP). Je pravda, že Bilčík kampaňuje, aby EPP medzi seba neprijala OĽaNO? Vedel by si predstaviť spojenie strany Spolu s SaS, alebo napríklad s prípadnou novou stranou okolo Mikuláša Dzurindu, alebo má stále najbližšie k PS? A želal by si vstup Ivana Korčoka do slovenskej straníckej politiky? Odpovede nájdete v podcaste Ráno Nahlas. Ten od septembra opäť v

Plynu aj elektriny bude v zime dosť, isté obmedzenia v prípade krízy sa ale dnes vylúčiť nedajú, tvrdí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Podľa neho by si v súčasnej situácii mal každý z nás uvedomiť nevyhnutnú potrebu energiami šetriť. Hlavnou motiváciou budú ceny. Európa sa ocitla v energetickej kríze, Ceny plynu aj elektriny atakujú historické maximá a vlády naprieč kontinentom riešia ako, ale najmä, za akú cenu prežijeme túto zimu. Budeme mať v zime dosť plynu aj elektriny a ako chce naša vláda ich ceny pre domácnosti zastropovať? A dokáže rezort hospodárstva účinne pomôcť slovenskej energeticky veľmi náročnej priemyselnej výrobe? Majú sa deti pripraviť na plynové prázdniny a my ostatní na vynútenú prácu z domovov? V dnešnom Ráne Nahlas na to všetko odpovie štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS). Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský

„Nebude to scenár Za ľudí a ak by mal byť, tak to nevznikne vôbec. Ak by tá strana mala byť iba ďalším politickým planktónom, tak by nemala ani vzniknúť, hovorí na margo úvah o zakladaní novej strany europoslankyňa Lucia Nicholsonová. Tá do strany, o ktorej založení uvažuje, už oslovila aj expremiéra Dzurindu, či exministra financií Mikloša. Vrátia sa na politickú scénu? Vládna koalícia sa už celé týždne zmieta v jednom so svojich ďalších sporov. Vládni politici tak namiesto hroziacej energetickej krízy či sociálnych dopadov vysokej inflácie riešia kto, kedy a čo komu napísal v smske či v statuse na sociálnej sieti. Vládna zostava pritom čelí opozícii, ktorá zasa intenzívne rieši mediálnu obranu svojich trestne stíhaných nominantov a spochybňuje aj naše euroatlatické ukotvenie. Na prahu hraníc je pritom brutálna, vojna a svet čelí aj klimatickej kríze. Prieskumy verejnej mienky však uka

Silné strany s vnútornými demokratickými mechanizmami a vnútrostraníckou opozíciou, to je podľa expolitika Martina Poliačika receptom ako predchádzať takej koaličnej kríze, akej čelíme. „Britský premiér nebol nachystaný odísť, on nemal inú možnosť, pripomína exposlanec za SaS i PS Martin Poliačik. Rozhodujúcu kartu v tejto kríze má však podľa neho v rukách premiér Heger. Sulík alebo Matovič. Nie, to nie je scenár nejakého béčkového filmu o zápasníkoch v ringu, to je iba veľmi stručný a pomerne trefný popis aktuálnej koaličnej krízy, ktorá už druhý mesiac opätovne otriasa vládnou koalíciou. Slovensko sa tak stalo takpovediac rukojemníkom pretláčania dvoch silných mien koaličnej politiky, pričom na krajinu sa valia dôsledky vysokej inflácie, vojny na Ukrajine či protiruských sankcii. A premiér? Ten síce má, podľa bývalého poslanca Martina Poliačika, v rukách veľmi silné politické karty, použiť ich zatiaľ odmieta. Kľúčovým

Kľúčová v boji s klimatickými zmenami je voda a je cyklus, nie obmedzovanie emisii CO2, tvrdí vodohospodár a dnes štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Martin Kováč. dá sa zrátiť vysychanie krajiny a vzrastie cena vody? voda, jej nedostatok a enormné suchá dnes trápia ako Slovensko, tak aj mnohé ďalšie krajiny. Vysycháme, to je dôsledok príliš extenzívneho využívania pôdy, či už poľnohospodárskej, lesnej alebo v intravilánoch miest a obcí. Rozprávka Soľ nad zlato sa tak začína meniť na rozprávku s názvom: Voda nad zlato a otázkou je, aká je dnes pre nás cena vody a či sa tento trend vysychania krajiny dá ešte nejako zvrátiť, ale čo nás to bude stáť a vzrastie cena vody?. Zvrátiť sa to dá, bude si to však vyžadovať zásadnú zmenu nášho pohľadu na využívanie pôdy, či už farmármi, lesníkmi alebo aj zahradkármi či developermi, ako i samosprávami a štátom. Cieľom by malo byť čo najdlhšie a najintenzívnejšie zadržanie vody v krajine. Veľa v tom vie urobiť štát, ale aj každ

„Drvivá väčšina mladých očakáva v prípade problémov, podporu od školy, polovica z nich však takúto podporu nedostala. Ak nedostanú podporu od nás, obrátia sa tam, kde ich budú počúvať. Keď príde niekto s ponukou, a extrémisti na to majú veľmi dobré mechanizmy, budú ho nasledovať,“ hovorí šéfka Centra pre výskum kultúry a etnicity Elena Kriglerová. Kde sa berie u mladých ľudí extrémizmus? Keď kotlebova ĽS NS vstupovala do parlamentu, najviac bodovali u prvovoličov. Doba sa pritom odvtedy výrazne zradikalizovala, stala sa neistejšou no a extrém sa čoraz viac začal posúvať do slovníka i tém mainstreamu. A ako na to všetko reaguje naša mládež? Čo vlastne vieme o tom, čo a kto je v súčasnosti pre naše deti vlastne extrém? Kde u mladých pramenia ich radikálne názory a čo im ponúkame, aby sa cítili v našej spoločnosti dobre? No, a ako sa dá bojovať s tým, keď sa v sklamaní či hneve voči spoločnosti obrátia práve k extrémistom?

Sucho. Extrémne, intenzívne, devastujúce. Časť Talianska stojí pred výnimočným stavom, z majestátnej rieky Pád miestami riečka, ktorá má o 85% menší prietok. Dôvod? Už štyri mesiace bez dažďa. A Slovensko týchto dní? Extrémne horúčavy a problémy s vodou v niektorých obciach regiónu okolo Trnavy. Na druhej strane aj extrémne búrky. Čo nás čaká? Nahradí voda rozprávkovú soľ z rozprávkovej klasiky. Bude voda nad zlato? Téma pre klimatológa Jozefa Pecha.   Už v horizonte zmeny desaťročia Slovensku podľa neho hrozí klimatický režim, ktorý majú v súčasnosti v strednom Turecku či strednom Grécku.   99,5 percenta Slovenska je podľa klimatológa Jozefa Pecha konfrontovaných suchom. Zvlášť oblasť Gemera.   Z vody sa už dnes musí stať strategická surovina so strategickou ochranou.   Politická opcia pre elektromobilitu je podľa Pecha „úspechom loby“, ktorá ale ide proti záujmom samotnej planéty. Za obzorom preto vidí kritický obrat,

„Je X vecí, ktoré na nej obdivujem a je X veci, ktoré na nej milujem, ale nikdy som o tom verejne nehovoril a ani o tom hovoriť nebudem. To je iba medzi nami. Najcennejšie pre mňa je, keď môžeme byť spolu, iba sami pre seba,“ hovorí partner hlavy štátu Juraj Rizman. Aké je to stáť po boku prezidentky? V Spojených štátoch by sme ho pokojne mohli volať aj „prvý pán repubiky,“ no v skutočnosti sa môže zdať, že oficiálne hrá takpovediac akési druhé husle. Partner prezidentky Juraj Rizman si ale s oficiálnym titulom starosti nerobí. Nemilujem prezidentku, milujem konkrétnu osobu vo funkcii prezidentky, tvrdí. Aké je to stáť po boku hlavy štátu, čo to konkrétne znamená a aká je vlastne prezidentka v súkromí? Kto je Zuzana Čaputová, keď sa vypnú kamery a mikrofóny, akú rolu v riadení štátu hrá jej životný partner a čo si on myslí o aktuálnych spoločenských témach? <p style="margin-bottom:

Putinova agesia už trvá 125 dní, s odstupom času je svet opäť svedkom raketových útokov na celom území Ukrajiny, a to aj z územia Bieloruska. A to všetko v čase, keď sa predstavitelia najsilnejších ekonomík sveta stretávajú na sumitoch – či už v Nemecku zoskupenie G7 a v Madride zas lídri členských krajín Severoatlantickej aliancie.   Rusko je technicky v defaulte – aj pre sankcie nie je schopné splácať svoj zahraničný dlh, na druhej strane zarába na historicky najvyšších cenách plynu či ropy. Čo zostáva zvyšku sveta? Téma pre analytika výskumného centra pražskej asociácie pre medzinárodné otázky Palva Havlíčka.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák

V politike sa začala rozvíjať spolupráca klerikálov, slovenských orbánovcov s rôznymi formami neoľudáctva a kryptofašizmu. Hľadá sa už len príbeh Veľkej lži, ktorými populisti spoločnosť dostatočne rozdelia a zradikalizujú, hovorí sociológ Michal Vašečka. Demokratická politická scéna, reprezentovaná najmä populistami, podľa sociológa Michala Vašečku stratila už prakticky akékoľvek zábrany a vybrala sa na cestu zjednocovania spoločnosti cez hľadanie obetí, na ktoré bude možné zvaliť svoju neschopnosť riešiť základné existenčné otázky dnes už doslova kolabujúceho štátu. Za jednu z najpravdepodobnejších obetí označil Vašečka komunitu LGBTQ. Odkiaľ pramení tá až neuveriteľne silná skepsa Slovákov k demokracii, Európskej únii, ako i volanie prakticky polovice z nás po vláde silnej ruky, ktorú obnažili najnovšie prieskumy verejnej mienky? Prečo, aj keď sa ani zďaleka nemáme oveľa horšie, než

Odsúdených a uväznených z politických dôvodov vyše 70-tisíc ľudí, neoprávnené rozsudky smrti vynesené nad piatimi desiatkami osôb, tábormi nútených prác prešlo viac ako 13tisíc občanov a internovaných takmer 5-tisíc rehoľníkov a rehoľníčok. V troch vetách načrtnutý krutý obraz 40tich rokov nadvlády komunistov u nás. A práve dnes je už druhý rok tento deň aj oficiálnym pamätným dňom – Dňom pamiatky obetí komunistického režimu.   Obdobie, ktoré u nás mapuje Ústav pamäti národa. A ten má už pár dní aj nového šéfa – Jerguša Sivoša, ktorý jeho hosťom dnešného Rána Nahlas.   „Ak Ústav pamäti národa nebude prešľapy komunizmu pripomínať, čoskoro na ne zabudneme, veď už dve generácie nemajú priamu skúsenosť s ním“, pripomína Sivoš. A ak sa na zločiny režimu zabudne, môže sa podľa neho „ľahko stať, že budú opakovať“.   ÚPN má vo svojich povinnostiach aj „určiť zodpovednosť“ za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie počas roko

Ministerstvo má v reforme nemocníc ambície, aby od roku 2024 pacient čakal na zákrok najmenej sedem dní a maximálne rok - čakacie lehoty sa líšia od typu zákroku. Ak by sa niekto na operáciu dostal neskôr, mal by nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v zahraničí.  Napríklad vrodené chyby oka musia byť vyšetrené do 30 dní a zápal oka do 10 dní. Na výmenu bedrového kĺbu či kolenného kĺbu budú čakať pacienti najviac rok. Ako chce ministerstvo docieliť ambiciózne plány? O reforme nemocníc sa porozprávame s Angelikou Szalayovou z ministerstva zdravotníctva. Ministerstvo ukázalo aj konkrétne kritériá, podľa ktorých sa nemocnice rozdelia do piatich úrovní. Ako to môže naozaj vyzerať v praxi? A sú čakacie lehoty pre operácie a zákroky reálne? Pýtali sme sa šéfa Asociácie nemocníc Mariana Petka. O téme sa rozprávame aj s Dušanom Zacharom z Ineko. Podmienky pre nemocnice vrátane čakacích lehôt zverejnilo ministerstvo <a href= "https://www.slov-lex.sk/legislativne

Ukrajina má veľkú šancu na víťazstvo, ak bude pokračovať finančná, humanitárna, ale najmä vojenská podpora civilizovaného sveta, ako i sankcie. Skutočným riešením by bolo, ak by sa Ukrajina vrátila do hraníc spred roka 2014. Konfliktom, ktorý rozpútal, Putin ohrozuje budúcnosť, ale i územnú celistvosť Ruska. Tvrdí to exminister financií, ale aj bývalý poradca ukrajinských ministrov Ivan Mikloš. Z niekoľkodňovej špeciálnej vojenskej operácie až k mesiace sa vlečúcemu brutálnemu a krvavému konfliktu. Tak vyzerá anabáza vojny, v ktorej Rusko koncom februára napadlo nášho východného suseda, Ukrajinu. Aká je budúcnosť tohto konfliktu, dokedy sa Ukrajina dokáže brániť, o čo Rusku v vlastne ide a prečo sa začína na Západe rozpadať jednota v podpore brániacej sa Ukrajiny? Čo by malo byť legitímnym cieľoom prípadných mierových rokovaní a koho sankcie voči Rusku viac bolia, Rusov či nás? Témy Rána Nahlas s exministrom a poradcom p

Rusko je veľké iba rozlohou, ale chce sa ďalej tváriť ako veľmoc. Putin možno autenticky verí, že Ukrajinci mali šancu byť Rusmi, ale nevyužili ju. Žijeme vo svete, kde platí právo silnejšieho a väčší štát môže diktovať podmienky občanom menšieho štátu? Odpovie filozof zo Slovenskej akadémie vied Michal Lipták. Smer sú oportunisti a sú ideologicky flexibilní – a ich proruskosť sa dá vysvetliť aj nostalgiou časti populácie za bývalým režimom. Slovenská diskusia je posunutá doprava – a to už od čias Ivana Mikloša. Slováci totiž k transformácii pristúpili tak, že boli kapitalistickejší ako kapitalisti. Ivan Mikloš sa preceňuje – a ekonomicky sa nám darilo vďaka členstvu v EÚ a nie vďaka pravicovým reformám, tvrdí ľavicový intelektuál Lipták. Ako do toho zapadá Richard Sulík? Inšpiruje sa starými teóriami a politikmi spred 40-tich rokov – Reaganom a Thatcherovou. Jeho myšlienky dnes na západe určite nie sú mainstream, ale zapadajú skôr do rámca nemeckej krajne pravicovej A

Facebookovo blokovaný poslanec Blaha na jednej strane, na druhej desaťtisíce eur pre dezinfoweby z pokladne vládnej strany predsedu parlamentu Borisa Kollára! Dve správy posledných dní, ktoré vrátili do verejnej debaty tému dezinformácií a postoja k nim. Bijú sa pri nich dve pozície: právo na slobodu prejavu verzus zodpovednosť za obsah. A k tomu ďalšia – nemenej dôležitá: finančná podpora straníckych kás pre pochybné weby. Témy pre Tomáša Kriššáka, experta pre oblasť dezinformácií a kyberbezpečnosti.   „Prípad správania sa Ľuboša Blahu v digitálnych médiách, ktoré sa pýšia, že sú za otvorenú debatu, transparentnosť a diskusiu, nemá mať miesto, a to už len preto, že úplne popiera všetky spomenuté princípy“. Expert Kriššák naráža na prax administrátorov facebookového statusu poslanca Blahu, ktorí systematicky odstraňovali komentáre, ktoré s obsahom Blahovaných statusov nesúhlasili či polemizovali s nimi. Má ísť o 90 tisíc prípadov.   Dezinformačný ekosysté

Vladimir Putin tvrdí, že mu „historicky“ patrí aj časť územia NATO. Nepodceňujme ho, lebo už viackrát svoje hrozby naplnil, hovorí energetický analytik Karel Hirman. Mali by sme hľadať alternatívy voči fosílnych palivám, nie výnimky na ruskú ropu. Rusko predá menej ropy a plynu, ale keďže ich ceny sú vyššie, stále má dosť peňazí. Mali by sme menej tankovať? Štát má podľa energetického analytika Hirmana aj možnosti ako znížiť spotrebu ruských fosílnych palív – napríklad dať občanom peniaze na zateplovanie, tepelné čerpadlá a solárne panely. Fosílne palivá musíme nahradiť – trvalo a udržateľne. Na Slovensku môžeme kúriť aj drevom, ktoré je doma – a nemusíme posielať peniaze Putinovi za drahý plyn z Jamalu. Treba investovať do geotermálnej energie aj biomasy. Slovnaft je podľa neho súkromná firma a je aj chybou manažmentu, že berú ropu iba od Ruska. Moderuje Peter Hanák.

Čaká nás pár rokov dvojcifernej inflácie, potiahne ju najmä nárast cien energii. Môžeme tak prísť až o pätinu toho, čo dnes máme. Avizuje ekonomický analytik Michal Lehuta. Stav slovenských verejných financií je pritom veľmi zlý a ak sa chceme vyhnúť vyšším priamym daniam, na rad môžu prísť škrty vo výdavkoch či zmeny spotrebných a majetkových daní. Čakajú nás neľahké časy. Slovákov, ale i svet, drví vysoká inflácia, ktorá sa navyše mieša aj s avizovaným znižovaním rastu najvyspelejších ekonomík sveta. Medzi ekonómami sa tak začína skloňovať obávaný fenomén stagflácie. Naše verejné financie sú pritom vo veľmi zlom stave, ktorý celý ten náš permanentný život na dlh bude iba predražovať. Témou sa tak už

Hoaxy, či inak dezinformácie – realita, s ktorou musíme počítať, ak chceme prežiť v časopriestore rozšírenom o rozmer online sveta. Naviac, ak sa na ich šírenie nasadzujú intelitentné nástroje. A paradoxne – zo strany sociálnych sietí a platforiem, ktoré majú plné ústa boja s nimi.   Na čo si dávať pozor v tejto nevyváženej vojne? Téma pre Jakuba Šimka z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, ktorý problematiku podrobil hlšiemu štúdiu.   Sociálne médiá síce používame bezplatne, no nie zadarmo. V skutočnosti im platíme v podobe dát o nás samých. O našich preferenciách, záľubách. A svojou pozornosťou, teda časom, ktorý pred nimi trávime.   Toto oni potom predávajú zadávateľom reklamy, z ktorej žijú.   Pomáhajú si pritom akýmisi sofistikovanými mechanizmami samoučenia, kedy sa odporúčacie algoritmy na základe nášho správania na sociálnych sieťach postupne začnú učiť, čo sa nám vlastne páči, respektíve pri čom zostávame

Minister zdravotníctva sa po dlhých rokoch čakania, ale i odborných diskusii, pokúsil uľahčiť transrodovým ľuďom proces tranzície, ale aj ich občiansky život. Poslanci OĽANO ho však z politických či náboženských dôvodov jednoducho stopli. Rétorika viacerých mienkotvorných politikov je pritom voči tejto komunite doteraz mimoriadne konfrontačná ako i ľudsky nesmierne zraňujúca. Ako sa teda komunite transrodových ľudí na Slovensku žije a čo všetko sprevádza proces tranzície? No a prečo majú niektorí politici až obsedantnú potrebu riešiť práve túto tému? Ráno Nahlas s otcom transrodového Gabriela ako i zakladateľom festivalu transrodovej kultúry Waldemarom Švábenským. <p style= "margin-bottom: 0cm; bo

„Hašteria sa, kto príde do čela nášho protestu, namiesto toho, aby jednoducho rozhodli o pomoci, je to absurdné“. Pohľad Viktora Križa zo Slovenskej komory učiteľov v kontexte blížiaceho sa celoslovenského protestu, ktorý organizujú školskí odborári.   Učitelia protestujú, lebo posledné zvyšovanie platov je minulosťou, ktorá má už dva roky. „Naposledy sa platy zvyšovali k prvému januáru 2020, ešte za predchádzajúcej vlády“, vysvetľuje Križo. „Aktuálne k tomu musíme pripočítať jedenásť percentnú infláciu“, dodáva.   Problémom aj samotný rezortný minister   Pre Slovenskú komoru učiteľov však nie sú problémom len peniaze. „Minister školstva si s nami za dva roky nebol schopný sadnúť a diskutovať, napriek tomu, že sa podieľame na príprave legislatívy“, tvrdí Križo.   Viktor Križo tvrdí, že ministerstvo dnes síce deklaruje, ako je na strane učiteľov, „no za dva roky sme nevideli jediný reálny krok zo strany rezortu“.   <p

Vojna vedená Vladimirom Putinom trvá už viac ako 100 dní. Čo majú dnes Rusi na Ukrajine pod svojou kontrolou a čo sa deje v okupovaných ukrajinských územiach? „Cherson je dnes známy napríklad partizánskym hnutím. Partizánsky odboj na okupovaných častiach Ukrajiny nie je žiadna novinka," hovorí novinárka Stanislava Harkotová, ktorá sa téme Ukrajiny venuje už roky. Ako sa podpísali týždne vojny na ukrajinskej a ruskej armáde? A čo hovoria ruskí zajatci, prečo prišli bojovať na Ukrajinu? „Nevedia odpovedať na otázku, alebo krčia ramenami. Alebo povedia, že netušili pretože im zobrali týždeň predtým telefón a boli v tom, že budú na cvičení." No a čo ukazuje ruská armáda o ruskej spoločnosti? Vypočujte si Ráno Nahlas s reportérkou Aktualít Stanislavou Harkotovu. Moderuje Denisa Hopková.

Konferencia biskupov Slovenska pozvala na prednáškové turné konšpirátorku, ktorá odštartovala konšpirácie o tzv. gender ideológii, tvrdí politológ z Univerzity Komenského Pavol Hardoš. Nemalou mierou k tejto konšpirácii podľa neho prispel aj bývalý pápež Benedikt XVI. Niektorí ľudia majú sexuálnu úzkosť – nepokoj z rozprávania o sexe. Rozpad OĽaNO sa už deje a bude záležať, na ktorú stranu sa pridá premiér Heger. Je tu priestor na novú stranu? A má Zuzana Čaputová šancu na znovuzvolenie za prezidentku? Politológ Hardoš má aj prepočet, koľko percent by mohla získať strana vedená Zuzanou Čaputovou v parlamentných voľbách. Matovičovu rétoriku o jeho balíčku nazýva orgiami manipulatívnosti. Podľa Pavla Hardoša sa nesmieme nechať zatiahnuť do rozdelenia spoločnosti na prorodinnú a protirodinnú časť. Ak sa preberá jazyk manipulátora, manipulátor už vyhráva. Slovensko podľa neho nie je konzervatívne ani liberálne, ale podstatne farebnejšie. Čo by sa muselo stať

„Problém je, že tu máme ideu štátnosti ako dogmu, ktorá je takpovediac nadradená a nedoknuteľná, nech sa deje za jej závojom čokoľvek. Tak ako sa za ňou dali počas vojnového slovenského štátu zločiny proti ľudskosti,“ hovorí filozof Fedor Blaščák. Ako to, že prezidentka vyznamenala ľudí, ktorých pre ich odboj popravila komunistická totalita no zároveň sa ešte predtým stihli angažovať v mene ľudáckej totality? Prečo sú pre nás dobrí tí Naši „hnedí“ iba preto, že sú proti červeným a prečo, keď vieme jasne odsúdiť zločiny hnedých, rovnako strašné zločiny Našich „červených“ sme odsúdiť doteraz nedokázali? A čo tento relativizmus robí so slovenskou národnou chrbticou? O vyznamenaných hrdinstvách tzv. Biele

Čínska práčka - Od mafie cez tajných až po špičky daniarov. Ako Suchoba, Böhm a iní Slováci točili milióny v čínskej práčke. Titul víťaznej práce tohtoročného osemnásteho ročníka Novinárskej ceny. A jej autorom je náš - a teda člen redakcie portálu Aktuality.sk - Peter Sabo.   „Princíp čínskej práčky: dostať peniaze z nezdanenej hotovosti do Číny“, vysvetľuje. A pokračuje možnosťami, ako to funguje.   „Sú dve možnosti, ako to funguje. Prvá spočíva v tom, že hotovosť sa nosila do banky, kde sa vkladala na účty rôznych firiem, ktoré sa oficiálne tvárili, že nič nerobia. Napriek tomu, že vôbec nepodnikali, odchádzali z nich milióny eur cez internet banking do Číny“, hovorí ocenený novinár Aktualít Peter Sabo.   O druhom spôsobe hovorí Peter Sabo nasledovné: „Aj na Slovensku boli ľudia, ktorým sa hodilo mať nevystopovateľnú hotovosť a ktorým nevadilo, že pochádza z nezdanených obchodov. Takéto poniaze boli určené napríklad na uplácanie. „Využíva

Trvalá pomoc chudobným a zároveň zredukovanie závislosti od Ruska aj klimatickej hrozby by bolo napríklad tepelné čerpadlo. Rozdávanie peňazí rodinám na vyššie energie znamená, že viac peňazí skončí vo vreckách firiem obchodujúcich s ropou, tvrdia v dnešnom podcaste klimatické aktivistky Lucia Szabová a Dorota Osvaldová. Ako sa môžeme pozrieť našim susedom do očí, keď cez výnimky na ruské energie financujeme ich vraždenie? Podľa Greenpeace nie je riešením vymeniť ruskú ropu za inú ropu – lebo ak nám ropu pošlú Saudi, nepošlú ju do Indie – a India si kúpi tú ruskú, hovorí Dorota Osvaldová z Greenpeace. Musíme znížiť spotrebu ropy – a až potom sa znížia jej ceny. Greenpeace má aj konkrétny plán ako znížiť spotrebu ruských energií – napríklad obmedziť krátke lety či pracovné cesty. Rozdávanie dotácií rodinám na zdražené energie je podľa klimatických aktivistov zlé riešenie, lebo tieto peniaze v konečnom dôsledku skončia vo vreckách firiem, ktoré ťažia fosílne palivá a obc

Neviem pre koho je táto krajina, mladí tu nevidia perspektívu a o starých nie je dobre postarané, sociálny rozmer štátu nezvládame, hovorí exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. Okrem kritiky matovičovej rodinnej revolúcie, výčitky smeruje aj k aktuálnemu ministrovi práce, ktorý restuhodne zanedbáva nutnosť zmeniť spôsob valorizácie penzii ako i nevyhnutnú reformu druhého piliera. Slovenskou politikou dnes hýbe predovšetkým takzvaná rodinná revolúcia z dielne ministra financií Igora Matoviča. Sociálny štát to sú však aj politiky v oblasti penzijného systému, starostlivosti o invalidov či nastavenie takzvanej hmotnej núdze. Smutným faktom totiž je, že počet ľudí žijúcich pod hranicou t

Dnes ide do kín nová hraná slovenská rozprávka Zakliata jaskyňa. Hlavnú, no tentoraz zápornú postavu, hrá Táňa Pauhofová. Režírovala ho Mariana Čengel-Solčanská, ktorá nakrútila napríklad Sviňu alebo Únos. Zakliata jaskyňa bude aj novou slovenskou vianočnou rozprávkou. Bude to nová klasika na Štedrý deň? Okrem iného má aj enviromotív. V rozhovore s Marianou Čengel-Solčanskou sme sa pýtali aj na to, či je spokojná s tým, ako film Sviňa pred voľbami ovplyvnil spoločnosť. Z výsledku volieb bola šokovaná a sklamaná. Geissenovci sú podľa nej vrchol nekultúry a skutočná kultúra túto vládu nezaujíma. Čo by mala vláda urobiť inak v prístupe ku kultúre? Je problém iba v peniazoch? Moderuje Peter Hanák.

Mestá a obce sú v štrajkovej pohotovosti. Sú nespokojné s podobou a prijímaním tzv. protiinflačného balíčka. Namiesto rokovaní oznamovanie, namiesto finančného dobíjania zas len ďalšie odoberanie peňazí – vyčítajú vláde a parlamentu. V kritike už majú aj spojencov: zamestnávateľské združenia a odbory. Práve dnes s nimi ladia ďalší postup.   Namietajú, že vyše miliardový protiinflačný vládny balíček majú takmer spolovice (600 miliónov eur) zaplatiť samé.   Na položenie samospráv sme sa pozreli s Michalom Kaliňákom zo Združenia miest a obcí Slovenska.   „Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že mestá a obce budú bankomatom pre štát. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, ak dostávame mnohé rozhodnutia len oznamovacou vetou, bez možnosti ich ovplyvňovať“, vysvetľuje Kaliňák.   Výstražný štrajk má byť signálom pre vládu a parlament. „Ak sa veci nezmenia, samosprávy prestanú vykonávať prenesený výkon štátnej správy, začnú štátu vystavovať symbolické faktúry,

„Na rovnaké udalosti sa pozeráme optikou ruských médií a toho, ako sa o nich píše v renomovaných zahraničných médiách“. Rasťo Kužel, výkonný riaditeľ mimovládnej organizácie Memo98, opisuje najnovší projekt na odkrývanie Putinovej propagandy o vojne na Ukrajine.   Hovorí o „osvedčených sovietskych metódach“. Ktoré to sú? Najtradičnejšou sú ruské štátne televízne kanály.   „Putin sa postupne zbavil všetkých hoci len potenciálne kritických staníc. Po 24. februári tam už slobodných médií niet“, tvrdí Kužel.   „Aj vďaka špeciálnej legislatíve každý, kto by prišiel s iným názorom, končí vo väzení“, dopĺňa. Aktuálne Putinove kroky mu už pripomínajú stalinské časy „tvrdých represálií“.   „Element strachu a emócii spôsobuje, že ľudia ani nechcú hľadať alternatívu k štátnej propagande“, vysvetľuje položenie obyčajných Rusov.   Memo98 napriek tomu začal s projektom monitoringu toho, čo sa o vojne vysiela v ruských štátnych

Putinovo Rusko sa vracia k uvažovaniu, ale aj metódam, totalitného Sovietskeho zväzu. Putin je ideovým dedičom Lenina i Stalina, vymenili sa iba lži, ktorými dnešné Rusko manipuluje ľuďmi, hovorí spisovateľ Peter Juščák. Súčasné Rusko sa zo svojich dejín totalitného Sovietskeho zväzu nijako nepoučilo, práve naopak - vracia sa k brutálnym represívnym metódam tajnej polície NKVD, kde jednotlivec neznamená vôbec nič. "To je katastrofa to ich myslenie, myslenia tejto veľmoci, ktorá tak ako myslela v roku 1945, keď násilne a protiprávne odvliekla tisícky nevinných Slovákov do gulagov, myslí aj dnes," tvrdí Peter Juščák. Autor knihy Odvlečení, ktorá mapuje osudy tisícok Slovákov, ktorých pri oslobodzovaní Č

Učitelia sa cítia ako rukojemníci sporu SaS a Oľano, hovorí v podcaste šéf učiteľského odborového združenia Pavel Ondek. V júni chystajú protest: A ak sa platy nezvýšia o 10%, v septembri nevylučujú štrajk. V školách by sa tak napríklad mohlo prerušiť vyučovanie. Vláda podľa nich sľubovala zvyšovanie platov, no zatiaľ ide o prázdne sľuby. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) sa totiž už nejaký čas sporia, kde zobrať peniaze pre učiteľov. Tým nestačí 3% navýšenie od júla a dôvodia infláciou.  Podľa analytika Michala Rehúša, ktorý v minulosti šéfoval Inštitútu vzdelávacej politiky sa jasne ukazuje, že zvýšenie miezd učiteľov nie je priorita ani pre Oľano a ani pre SaS, odkiaľ pochádza minister školstva. Chybu vidí na oboch stranách. Faktom je, že pre nízke platy v školstve sa už dnes potýkame s tým, že nám chýbajú učitelia – a predpoklad ministerstva školstva je, že nám o pár ro

„Brali to ako skúšku a dnes sú hrdé na to, že si dokázali stáť za tým, pre čo sa rozhodli, celých tých 40 rokov diktatúry, ktorá ich šikanovala,“ hovorí o hlavných hrdinkách svojej knihy reportérka Aktualít Ivana Hečková. Kniha prináša autentické svedectvo o snahe komunistického režimu zlikvidovať ženské cirkevné rehole. Napriek čoraz viac sa šíriacemu pozitívnemu sentimentu na doby socializmu, pravdou je, že bývalý totalitný režim bol plný násilia, represie, kolektívnych trestov, ako aj snahy zásadne zasahovať do životov i osudov celých skupín obyvateľstva. Jednou z takýchto akcií, v ktorej komunisti, v mene svojej tentoraz doslova bezbožnej ideológie, dramaticky prevrátili mnohé ľudské osudy, bolo a

Je skupina okolo Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Mareka Paru naozaj zločineckou skupinou? Ako sa to vôbec posudzuje? V podcaste Ráno Nahlas sme sa rozprávali s trestným právnikom Lukášom Turayom. Podľa experta z katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského sú v obvinení Fica a Kaliňáka aj problematické body. Ak sa im dokáže, že páchali kriminalitu ako organizovaná zločinecká skupina, hrozí im prepadnutie majetku. Dokázať to však bude komplikované a je tu niekoľko nástrah. Aké sú znaky zločineckej skupiny, ako ich napĺňa Fico a Kaliňák a čo bude posudzovať súd? Dá sa Fico porovnávať s Černákom či Sýkorovcami? Podľa Špecializovaného trestného súdu sa aktuálne organizovaná trestná činnosť posudzuje inak ako v 90. rokoch – a nemusí vždy ísť o násilnú činnosť. Čo o tom hovorí judikatúra? A ak by Fico prišiel o majetok, môže mu ho vrátiť Ústavný súd? Rozhovor s Lukášom Turayom nah

Dostojevskij je presiaknutý ospravedlňovaním páchateľa, pravoslávím a imperializmom a aj ďalší veľkí ruskí autori boli imperialisti, hovorí oceňovaná slovenská spisovateľka Irena Brežná žijúca vo Švajčiarsku. Rusi podľa nej vedú koloniálne vojny a nechápu, že si menšie národy nechcú nechať diktovať. Na rozdiel od Nemcov si nikdy nepripustia chybu. Prezidentka Zuzana Čaputová cez víkend udelila Irene Brežnej štátne vyznamenie. Brežná emigrovala z Československa po sovietskej okupácii v roku 1968 a žije vo Švajčiarsku. Vyštudovala slavistiku,, filozofiu a psychológiu. Bola vo vojnách v Čečensku a publikovala o tom knihu Vlčice zo Sernovodska. V minulosti pracovala pre BBC a Slobodnú Európu, za svoje knihy získala napríklad Cenu Dominika Tatarku. Rusi podľa nej na Ukrajine postupujú podobne ako v Čečensku, snažia sa zdeptať obyvateľstvo. Zmenia niečo v Rusku matky zabitých vojakov? A poučí sa niekedy Rusko? <p class="

Po mesiaci skrývania v úkrytoch a sporadického nočného vychádzania sa niektoré deti na Ukrajine boja denného svetla“. O svojej skúsenosti s Putinovou agresiou hovorí Anton Frič zo Spišskej diecéznej charity. Bol medzi prvými, ktorý prišiel pomáhať utečencom pred vojnou na hranicu s Ukrajinou. Dnes tam týždenne vypraví aj do šesť kamiónov pomoci.   Bývalý spravodajský fotograf, utečencom pomáhal už v konfliktoch v Iraku či Kurdistane, presídlencom z Doneckej a Luhanskej oblasti už v roku 2014.   „Nikdy som si nepredstavoval, že niečo podobné budeme zažívať za našimi hranicami“, tvrdí.   S ukrajinskou charitou spolupracoval ešte v mierových časoch, staré kontakty tak využíva na pomoc v aktuálnej situácii. Na ukrajinskej hranici bol medzi prvými, hneď v prvých hodiných prvého dňa horúceho konfliktu 24. februára.   „Zažíval som to už v Iraku. Vedel som, že keď niekde začne vojna, ľudia sa ihneď zdvihnú a utekajú, lebo sa boja“, tvr

Takmer dva milióny sporiteľov a naakumulovaných vyše 11miliárd eur. A väčšina – vyše 65percent úspor v garantovaných a teda menej výnosných fondoch. Druhý dôchodkový pilier v číslach. Kritizovaný, lebo málo výnosný. Málo výnosný, lebo zanedbaný – či už zo strany regulátora a rovnako zo strany jeho používateľov. Má sa to ale zmeniť, signál prichádza z rezortu práce a sociálnych vecí, ktorý pripravil legislatívne zmeny. Pozrieme sa na ne s Janou Polakovičovou Kolesárovou, ktorá vedie dôchodkovú sekciu.   Čo ministerstvo navrhuje?   Najdôležitejšou zmenou je zavedenie tzv. predvolenej investičnej stratégie. Chce ňou vyriešiť problém veľkej časti sporiteľov, ktorí sú v málo výnosných dlhopisových fondoch. Presunom úspor do výnosnejších tak chce zabezpečiť ich lepšie zhodnotenie, čo je predpokladom pre vyššie dôchodky.   V podcaste sa dozviete ďalšie podrobnosti o pripravovaných zmenách, medzi iným o navrhovanom rušení či znižovaní poplatkov za správu a

O deťoch hovoríme ako o tom najcennejšom a najhodnotnejšom, čo v spoločnosti máme. Je tomu však naozaj tak?  Fráza, dnes je to pre väčšinovú spoločnosť len fráza, hovorí kandidátka na post detskej komisárky Janette Motlová. Podľa nej sme v ochrane práv detí 30 rokov spali a je načas dať hlas deťom, ktoré sú spoločnosťou prehliadané a nevidené. Brutálna detská šikana v Miloslavove, desiatky tisíc detí, ktoré boli v čase pandémie odstrihnuté od možnosti plnohodnotného  vzdelávania, rastúce domáce násilie ako i množstvo prípadov zneužívania detí, matky samoživiteľky existujúce na hranici chudoby, ale aj nedostatočný počet detských psychiatrov či možností umiestniť dieťa so špecifickými potrebami do vzdelávacieho systému či mu zabezpečiť odbornú pomoc. Tieto fakty, zrejme viac než akékoľvek deklarácie a frázy, vypovedajú dosť o svete, v ktorom naše deti dnes musia žiť. Čo s tým a ako pomôcť tým, ktorí sú dnes najslabšími členmi nášho spoločenstva no už o chvíľu budú tými, kto ho

Ak sa chceme vyznať v Putinovi, treba si pripomenúť diagnostiku narcistickej ako i paranoidnej poruchy osobnosti a to navyše v kombinácii ešte aj s antisociálnymi črtami jeho povahy, hovorí na margo imperiálnej a aktuálne aj agresívnej politiky Ruska psychiater Jozef Hašto. Čo sa to deje v hlave prezidenta Ruska Vladimíra Putina a aké sú psychologické korene ruskej expanzívnosti? Ako sa tak veľký a kultúrne bohatý národ dokázal tak rýchlo mentálne znacifikovať? Kde sa v nás berie taká krutosť, s akou sa ruské vojská správajú voči civilnému ukrajinskému obyvateľstvu, zvlášť voči ženám a kto sú to tí, ktorí to páchajú? No a ako sa človek dokáže vyrovnať s tak hlbokými a násobnými traumami, akými prechádzajú mnohí ukrajinskí utečenci, ktorých stretávame aj tu u nás? Témy pre psychiatra Jozefa Hašta.<

Putinova agresia na Ukrajine má dva mesiace. Dátum padol presne na čas pravoslávnej veľkej noci, ktorá je pre Ukrajincov i Rusov tradične slávnostným okamihom. A hoci Vladimír Putin nevypočul volanie po aspoň sviatočnom „stíchnutí zbraní“ – na čo vyzýval pápež František či ekumenický patriarcha Bartolomej, Kyjev privítal zatiaľ najvyššiu diplomatickú rezprezentáciu Západu – šéfa americkej diplomacie a obrany. Hýbe sa tiež najvyššie vedenie OSN – a to po trajektórii Ankara-Moskva-Kyjev. A Petntagon organizuje na jednej zo svojich európskych základní veľký summit o budúcnosti konfliktu. Čo na to Vladimír Putin? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Moderuje Jaroslav Barborák.

„Štát si cení špičkových športovcov, víťazov olympiád, prečo to nerobí so špičkovými umelcami?“ - pýta sa Marián Turner, ktorý je od začiatku tohto roka novým generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie.   Stretli sme sa na veľkonočnom festivale Berlínskych filharmonikov v nemeckom kúpeľnom meste Baden Baden, kde v spoločnosti svetovej hudobnej špičky vystupoval aj Slovenský filharmonický zbor.   Pod taktovkou šéfdirigenta Berlínskych filharmonikov, ruského dirigenta Kirilla Petrenka, tam predviedli dve opery ďalšieho významného Rusa Petra Iľjiča Čajkovského: Pikovú dámu a Jolantu.   V kontexte Putinovej agresie na Ukrajine tak šlo aj o paradox. „Puškin nie je Putin. Je to iný kontext. Kvalitnú kultúru nemôžeme vymazať“, vysvetľuje Marián Turner.   Podcastový rozhovor sme nahrávali v jednom z najväčších operných a festivalových domov sveta. Festspielhaus v Baden Badene má kapacitu 2500 miest. Slovenská filharmónia má 708 miest

S ruskou agresiou voči Ukrajine prišli na Slovensko už státisíce vojnových utečencov, mnohí prišli o domov, mnohí aj o tých najbližších. „Utrpeli mnohonásobné traumy, ktoré ešte nestihli sami spracovať. Treba im dať čas a najmä, pocit bezpečia, hovorí ukrajinský psychiatrička Myroslava Hankáková. Sú tu a sú ich tisíce, utečenci z vojnou zmietanej Ukrajiny. Ako im dať pocit bezpečia a ao vlastne s nimi hovoriť po tom, čo prežili? A ako samotní Ukrajinci spracovávajú svoje vojnové traumy a čo im pomáha? No a aké sú ich potreby v tejto neľahkej situácii vykorenenia z ich domovov, neraz iba s tým najnutnejším, čo sa dalo zobrať pri úteku? No a napokon, ako povedať dieťaťu, že jeho otec padol pri obrane vlasti? Témy pre psychiatričku z Ukrajiny Myroslavu Hanákovú, ktorá žije a pracuje na slovensku už d

„Ide o poníženie Ukrajincov a snahu o takpovediac rozriedenie ukrajinského genofondu,“ hovorí na margo správ o masovom znásilňovaní ukrajinských žien ruskými vojakmi politologička, ktorá sa venuje dejinám genocíd Dagmar Kusá. Tvrdí, že tak, ako sa bude ruská frustrácia z vojnových neúspechov zvyšovať, masovosť a brutalita ich vojnových zločinov bude narastať. Vojna na Ukrajine zúri už takmer dva mesiace a každým dňom pribúdajú ďalšie a ďalšie správy ako i osobné svedectvá o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti . Cielené vraždenie bezbranných civilistov, masové a brutálne znásilňovanie ukrajinských žien ruskými agresormi, zámerné ostreľovanie civilných cieľov, ako i mučenie a vraždenie zajatých vojakov protistrany. Navyše, v oficiálnej ruskej tlači sa objavili doslova až genocídne plány

Vojna, ktorá vyplavuje dobro v ľuďoch. Vojna, v ktorej sa nedá byť ateistom. Vojna, ktorá mobilizuje nielen nenávisť, ale aj jej opak – Konflikt na Ukrajine, ako o ňom hovorí či píše vo svojich statusoch dokumentarista Juraj Mravec. Jeho fotografie a dokumentárne zábery, ktoré točí, však zachytávajú skôr jej krutosť, zverskosť, nepochopiteľnosť…. Pred pár dňami sa po týždni vrátil z Charkova, predtým bol na Ukrajine v kuse takmer mesiac. Prečo je v konfliktoch dôležité byť na mieste, ako sa fotí či točí vojna… a dá sa na zažité zabudnúť?   „Idem tam za ľuďmi, ktorí si tú vojnu nevybrali, nechcú ju a musia ju nejako znášať. Tí ľudia majú príbehy, ktoré treba rozprávať, preto je potrebné ísť tam“, vysvetľuje Juraj Mravec.   „Strieľali po mne v Iraku, bol som pod mínometnými obstrelmi, bol som bombardovaný, množstvo takýchto vecí som zažil a vždy som mal veľké šťastie, že som z toho vyviazol bez zranenia“.   V Charkove na východe Ukrajiny bol n

Prezident Putin prvý porušil olympijské pravidlá keď začal vojnu na Ukrajine, nebola iná možnosť než vylúčiť ruských športovcov, hovorí navádzačka Eva Trajčíková. Nebolo to voči tým športovcom fér, ale také sú pravidlá, dodáva paralympijská lyžiarka Alexandra Rexová. Tá, spolu s navádzačkou Evou Trajčíkovou, priniesla z paralympiady v Pekingu až dve medaily, vrátane zlatého kovu. Už vyše 40 dní nás sužujú neustále desivejšie a desivejšie správy o vojne na Ukrajine a atrocitách páchaných ruskými agresormi. Ich obeťou sú civilisti, starci, ženy a neraz i malé nevinné deti. Sme z toho smutní, deprimovaní, ale aj nahnevaní a často cítime bezmocnosť a frustráciu. O dianí na Ukrajine sme v Ráno Nahlas hovorili už veľa a ešte veľmi veľa o tom, čo sa tam deje a prečo, aj hovoriť budeme. <p style= "mar

Viktor Orbán a jeho Fidesz ako víťaz s ústavnou väčšinou, opozícia – nepriek predvolebnému zomknutiu – predsa len porazená. Hoci pred voľbami to vyzeralo na rovný súboj! Víťazstvo, ktoré si chce staronový premiér pamätať do konca života. Prečo a kam dovedie Maďarsko, ktoré je členom Európskej únie, náš partner z V4 a bezprostredný sused z juhu. Téma pre Gregora Martina Papucseka, „celoživotného“ budapeštianskeho spravodajcu pre verejnoprávne médiá Slovenska i Česka.   „Verejnoprávne médiá má doslova v rukách“, vysvetľuje. „A verejnú podporu mu vyjadrili aj niektorí moderátori súkromných médií“, dodáva.   Nezanedbateľným faktorom, ktorý Viktorovi Orbánovi vyhral voľby, sú sociálne opatrenia. „Hovorí sa tu, že jednoducho rozdával peniaze“, tvrdí Papucsek. „Mladým ľuďom do 25 rokov zrušil dane. Od februára ich už platiť nemusia“.   „Rovnako zaviedol daňové úľavy pre rodiny s malými deťmi, trináste dôchodky, naviac dôchodcom plošne vyplatil skor

Ak niekedy mala maďarská opozícia šancu poraziť Orbána, je to teraz. Prieskumy sú takmer vyrovnané, ale množstvo voličov je ešte nerozhodnutých. Viktor Orbán má pred voľbami problémy, aké ešte nemal. Opozícia sa zjednotila proti nemu a do volieb postavila spoločnú kandidátku, na ktorej sú všetci od ľavicových zelených až po Jobbik. Fidesz je však momentálne ešte väčším extrémom ako Jobbik. Ako proruského Orbána ovplyvňuje vojna na Ukrajine? Čo by prípadná zmena vlády v Budapešti priniesla Slovensku a Európe? Odpovie politológ Zsolt Gál, ktorý je na Slovensku členom malej strany Maďarské fórum. Ako fungujú maďarské médiá a je nejaký rozdiel medzi proruskou a pro-Orbánovskou propagandou? Viac povie spolupracovník Aktualít, ktorý sa zaoberá aj maďarskou politikou, Zolo Mikeš. Ukážky zo zahraničného spravodajstva o Maďarsku, ktoré budete počuť v dnešnom podcaste, pochádzajú z

Zažívame ďalší Mníchov, postoj Západu k Rusku veľmi pripomína politiku appeasementu, teda ústupkov Hitlerovi. História Mníchova nás ale naučila, že ustupovať agresorovi sa nevypláca. A putinovo Rusko? Môže sa vojnou zradikalizovať, ale dnes tam fašizmus nie je, hovorí historik Jakub Drábik.   Vojna na Ukrajine, bombardovanie Mariupoľu, zabíjanie žien a detí, sfanatizované davy proputinovských ruských zachvatčikov a vyhrážanie sa ruských mediálnych trúb ďalšími a ďalšími územnými agresiami vyvolalo množstvo historických asociácií. Ovládol fašizmus Rusko a sú reči o ukrajinskom nacizme len projekciou samotného Putina?   A čo my, západ? Vzdali sme to zoči voči zjavnej agresii alebo naopak, sankcie agresora položia? A dávajú dejiny vôbec nejakú odpoveď na to, čo sa deje na území nášho východného suseda Ukrajiny? Odpovie historik Jakub Drábik. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň praje Braňo Dobšins

Denacifikácia, reakcia na genocídu našich, obrana pred kultúrou dúhových pridov, verzus útok na suverénnu krajinu s utrpením nevinných, až po ničím neospravedlniteľný masaker. Pomenovania toho, čo už štyri týždne sužuje svet. Vojna na Ukrajine má mesiac. Vladimír Putin hovorí o svojej „špeciálnej akcii“, jeho patriarcha Kirill ju ospravedlňuje „svätou vojnou“ proti hodnotám Západu, prezident Zelenskyj burcuje svet a jeho svedomie a pápež František odstudzuje barbarstvo zabíjania detí a prichádza so zasväte ním Ruska a Ukrajiny Nepoškvrnenej a Kráľovnej pokoja, ako tituluje Madonu. „Pri tejto vojne neexistuje žiadne ale, ani náboženské“ – reaguje František Mikloško, niekdajší disident, prvý predseda parlamentu, náboženský aktivista, ktorý stál za predzvesťou slobody v našich končinách v podobe Sviečkovej manifestácie, ktorú si pripomenieme už v horizonte hodín.   „Sme svedkami defilácie diabolského šialenstva. (…) A mňa fascinuje, že ešte aj u nás sú ľudia, veriaci a do

Čína sa do putinovej agresie vojensky zatiahnuť nenechá, ruská vojna ale môže viesť k pretekom štátov o získanie jadrových zbraní. Tvrdí to bezpečnostná analytička Barbara Kelemen zo Stredoeurópskeho inštitútu Ázijských štúdií. Vojna, v ktorej Rusko zaútočilo na Ukrajinu povedie podľa nej k oveľa nestabilnejšiemu a nebezpečnejšiemu svetu, než v akom sme žili doteraz. Svetu, v ktorom bude veľa regionálnych, ale aj globálnych mocností akoby odznova bojovať o nové geopolitické siločiary a vylúčená nebude ani jadrová hrozba a ďalšie jadrové vyzbrojovanie sa. Ako sa na ruskú agresiu pozerá iný než euroatlantický svet? Aký je názor Indie a prečo je to dôležité? No a napokon, aký postoj k Rusku zaujme Čína a môže z vojny v Európe profitovať posilnením svojho postavenia na úkor Kremľa? <p style= "marg

Kremeľ si kladie otázku, čo je vlastne cieľom vojny, hovorí analytik bezpečnostný Globsecu Daniel Hošták. Demilitarizácia Ukrajiny je úplne nerealistická. Neutralita? Tá tam bola aj doteraz. Putin zašiel priďaleko, aby jeho vojská mohli odísť. Kompromisom pri mierových rokovaniach by mohlo byť členstvo Ukrajiny v EÚ, ale nie v NATO. Mali by sme aspoň do konca vojny odstaviť Rusko od príjmov za plyn a ropu?  A čo urobíme s hybridnou vojnou Ruska proti nám a s ruskými agentmi na Slovensku? Rozhovor s Danielom Hoštákom nahrával Peter Hanák.  

Ukrajinu pozná mierovú, revolučnú i tú vojnovú. Zachytila príbeh ženy, ktorá dvíhala telefóny zabitých demonštrantov na Majdane a ich rodinám musela oznamovať, že sú mŕtvi. V aktuálnom konflikte reportovala z Donbasu i ostreľovaného Kyjeva. Vrátila sa pred pár dňami vrámci evakuačného konvoja našej ambasády v Kyjeve a v čase, keď budete tento podcast počúvať, už bude opäť na ceste späť za hranicu, ktorá delí mier od vojny. Reportérka Aktualít Stanislava Harkotová.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podpísať odtrhnutie Krymu a Donbasu, uznať, že sa Ukrajina stane nesuverénnou krajinou a navyše s bonusom rozbombardovanej krajiny, tak o tom sa zo strany Ukrajiny rokovať nedá. A ak si Rusko myslí, že toto skonzumujeme, tak takto to nebude, hovorí na margo dnešných mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Témou dnešného Rána Nahlas bude Ukrajina, teda presnejšie nevyprovokovaná, masívna a čoraz brutálnejšia ruská agresia na Ukrajine. Stane sa z Ukrajiny európska Sýria, ako môže vyzerať dohodnutý mier a skončí Putin pred súdom v Haagu? Hovoriť však budeme aj o celkom novej bezpečnostnej situácii, ktorú ruská agresia vo svete vyvolala, európskych možnostiach U

Začalo to ako tragédia, dnes to už ale nie je až tak fatálne. Našou dnešnou úlohou je, nestať sa piatou kolónou Kremľa, hovorí na margo dvojročného výročia vlády sociológ Michal Vašečka. Práve v týchto dňoch totiž pred dvoma rokmi lídri OľaNO, Sme Rodina, SAS a ZA ľudí zostavovali po výhre vo voľbách novú vládu. Akú pečať stihla tejto krajine za dva roky vtlačiť súčasná vládna garnitúra? Ako to, že po dvoch rokoch vládnutia opäť hrozí, že vládu bude zostavovať Robert Fico no a čo od neho a jeho vlády môžeme čakať? Ako preformátuje našu politickú scénu vojna na Ukrajine a čo z tohto konfliktu pre slovensko geopoliticky vyplýva? A čo čo Putinovi vlastne ide? V prípade Putina prvý raz od vojny prirovnani

Môžeme zložiť rúška alebo máme čakať ďalší variant? Odpovedá pľúcny lekár Štefan Laššán. Ako je na tom Ukrajina z hľadiska pandémie a nehrozí ľuďom v krytoch ešte aj nákaza? Je Slovenské zdravotníctvo pripravené prijať ranených z Ukrajiny? A čo táto nová situácia znamená pre reformu nemocníc?

„Tu narazila kosa na kameň, dobyť Ukrajinu štýlom, akým si to predstavuje Putin, nie je možné. Nemôžete zničiť 40-miliónový národ, môžete ich zabiť, ale nemôžete ich poraziť. Bude to pre Rusov veľmi ťažké, môže sa to zmeniť na masaker aj akýsi 40-miliónový Afganistan, “ komentuje vojnu na Ukrajine analytik Alexander Duleba.   Táto vojna podľa analytika Alexandra Dulebu nemá žiadnu racionálnu pointu. Putin sa totiž fatálne prepočítal, ak čakal, že aspoň časť obyvateľstva bude Rusov vítať, no vojská sa stretli s masívnym odporom nielen armády, ale aj obyvateľstva. Paradoxne tak výsledkom tejto vojny môže byť koniec Putina a jeho režimu. To však majú v rukách už samotní Rusi, dodáva Duleba.

„Tu sa ukazuje, že tí ktorí mali plné ústa vlastenectva a obviňovali tých, ktorí podporovali obrannú zmluvu z USA z vlastizrady, že je to úplne a presne naopak. Vlastizradcami sú Bláha, Chmelár a im podobní krikľúni pretože práve oni bojujú proti zárukám našej suverenity a územnej celistvosti,“ tvrdí exminister Ivan Mikloš. O čo vládcovi Kremľa prezidentovi Putinovi naozaj ide a je západ pripravený reálne čeliť a brániť sa ruskej agresii? Čo nás budú stáť sankcie a aká je budúcnosť nášho východného suseda, Ukrajiny? A čo hovorí na dnes až žalostný stav slovenskej politiky mozog a jedna z kľúčových postáv dzurindovských reforiem? Ráno Nahlas s Ivanom Miklošom. Pekný deň želá Braňo Dobšinský.     V domácom násilí hrá veľmi negatívnu rolu model tradičn

Už pár týždňov sme svedkami desaťročia nevídanej ekalácie mocností okolo Ukrajiny. Desaťtisíce ruských vojakov a techniky pri jej hraniciach, prestrelky a prví mŕtvi na Donbase, evakuovaní civilisti – nie však na Ukrajinu, ale do Ruska. Horúce linky medzi Washingtonom, Parížom, Berlínom, Londýnom a Moskvou. Správy o konkrétnych dátumoch útokov, údajná zelená pre inváziu zo strany Putina. A do toho ďalšie pokusy o jeho zastavenie aj schôdzkami na najvyššej úrovni formátu Biden-Putin. Ako sa to skončí? Prečo sa to deje práve teraz? A prečo je táto eskalácia vystupňovaná na doteraz nevídané hodnoty? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   „Putin si uvedomuje, že jeho Rusko slabne, no pozícia Ukrajina posilňuje“, vysvetľuje Havlíček. Moderuje Jaroslav Barborák.

Logikou Roberta Fica by bol vlastizradcom aj Štefánik, hovorí Pavel Macko, bývalý vysoko postavený generál a dnes mimoparlamentný opozičný politik. Čo sleduje Rusko na Ukrajine a aké sú najpravdepodobnejšie scenáre? Rozsiahly útok je podľa Pavla Macka nepravdepodobný. Putinove požiadavky sú podľa neho na úrovni Mníchovskej dohody. Hral veľkú hru, lebo sa spoliehal na slabosť západu, ale nedostal nič. Čo bude teraz? Do úvahy prichádza obmedzený konflikt, podobný tomu z roku 2014. Takzvaná malá eskalácia však aj tak môže stáť životy desiatok tisícov Ukrajincov. Ako by mala reagovať slovenská vláda?

Slovensko bude už čoskoro hľadať novú Verejnú ochrankyňu práv, súčasná ombudsmanka Mária Patakyová už znova kandidovať neplánuje. Aký je stav ľudských práv na Slovensku a čo s ich ochranou urobila táto zložitá pandemická doba? Ako sme sa posunuli v ochrane práv Rómov či LGBT komunity? A vedia štátne orgány kto je tu pánom  my či oni? Témy a otázky pre Verejnú ochrankyňu práv Máriu Patakyovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň praje Braňo Dobšinský  

Ešte nevidíme koniec jednej pliagy – a ňou je pandémia koronavírusu s tisícami obetí – a máme tu ďalšiu v podobe všadeprítomného zdražovania – od elektriny a plynu, cez potraviny až k raketovému nárastu cien nehnuteľnosti. Naviac ľuďom sa doslova „pália“ úspory. A za všetkým je dnes akoby všadeprítomná a rekordy lámuca „inflácia“. Sú však aj tí, ktorí v nej vidia aj príležitosť či výhody. Jedným z nich je Maroš Ovčarik, svojho času analytik, ktorý stál za finančným kompasom, dnes je na čele jednej zo silných investičných spoločností. Práve on je hosťom dnešného Ráno Nahlas.

Štandardné média by sa mali navzájom viac počúvať, s názorovými prúdmi, ktoré klamú však nemá zmysel diskutovať. Klamstvá treba jasne označovať za klamstvá, hovorí dlhoročný moderátor politických diskusii Michal Kovačič. Aké je to sedieť v štúdiu oproti robertovi ficovi či Igorovi Matovičovi a majú politické duely v čase čoraz viac sa šíriacich lží a mediálnych manipulácii ešte nejaký zmysel? Je správne vypnúť politikovi šíriacemu v živom vysielaní lží či nenávisť mikrofón, kto sú naši najlepší politickí rétori, ako sa pripravujú duely topolitikov a aký je vlastne stav nášho verejného a politického diskurzu? Témy a otázky pre moderátora Michala Kovačiča. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.  

Prečo na Slovensku za 10 rokov ubudlo 300 tisíc katolíkov a pribudlo 600 risíc ľudí bez vyznania? Je to len protest proti cirkvám, alebo Slováci naozaj strácajú vieru? V dnešnom podcaste sme sa pýtali práve tých, ktorí zmenili názor – boli pokrstení, v minulých sčítaniach patrili medzi veriacich, no teraz označili kolonku „bez vyznania“. Sociológ totiž tvrdí, že skutočných ateistov je oveľa menej. Cirkev naznačuje, že podiel pokrstených detí tiež neklesá. Zverejnili sme výzvu, aby sa nám prihlásili ľudia, ktorí sa sčítali v kolonke bez vyznania. Pýtali sme sa ich, či niekedy mali vyznanie, čo zmenilo ich názor, či ide len o protest voči cirkvám alebo sa naozaj stali ateistami. Výsledok je prekvapivý – väčšinou naozaj ide o reakciu na správanie cirkvi, no zároveň to často vedie aj k spochybňovaniu náboženských dogiem, k strate viery v boha či v posmrtný život a aj k pre Slovensko netypickému javu

Narcizmus nie je žiadna nadávka, narcizmus môže byť aj zdravý. Niekedy je to nevyhnutná súčasť prežitia aby sme v sebe mali zdravé množstvo narcizmu, hovorí doktorka Andrea Heretiková Marsalová, ktorá o tomto fenoméne napísala spolu s manželom knihu „Narcizmus“ Mýtus o Narcisovi je tu s nami už vyše 2000 rokov a rovnako tak sú tu s nami celé tieto veky aj narcisi a fenomén narcizmu. Dnes sa však začalo toto slovo používať aj ako nálepka či urážka a to dokonca i v politike. Čo je to teda narcizmus a kto sú narcisi? Je niečo ako zdravý narcizmus a ako spoznať a brániť sa patologickým narcisom, ktorý v mene svojej potreby obdivu neváhajú manipulovať kohokoľvek a akokoľvek? Téma dnešného Rána Nahlas s MUDr Andreou Heretikovou Marsalovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Tu narazila kosa na kameň, dobyť Ukrajinu štýlom akým si to predstavuje Putin nie je možné. Nemôžete zničiť 40 miliónový národ, môžete ich zabiť, ale nemôžete ich poraziť. Bude to pre Rusov veľmi ťažké, môže sa to zmeniť na masaker, a akýsi novodobý 40 miliónový Afganistan, tvrdí analytik Alexander Duleba. Táto vojna podľa neho nemá žiadnu racionálnu pointu, Putin sa totiž fatálne prepočítal, ak čakal, žeaspoň časť obyvateľstva ich bude vítať, no ruské vojská sa stretli s masívnym odporom nielen armády, ale aj obyvateľstva. Paradoxne tak výsledkom tejto vojny môže byť koniec i Putina a jeho režimu. To však majú v rukách samotní Rusi, dodáva Duleba Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá B

Nemocnice na Slovensku nemajú účinné protilátky proti variantu omikron. V bratislavskom laboratóriu však už existujú, no vedci nemajú dosť peňazí na ich klinické testovanie a použitie v praxi. Ak by to finančne podporil štát, mohli sa už používať, tvrdí profesorka Eva Kontseková z firmy Axon Neuroscience. Doteraz podávané monoklonálne protilátky proti variantu omikron nefungujú. Slovenskí vedci vďaka testom na myšiach vyvinuli také, ktoré fungujú. Ich objav minulý týždeň publikovala elektronická verzia prestížneho vedeckého časopisu Lancet. Protilátky proti omikronu majú zatiaľ len v laboratóriu. Aby mohli zachraňovať životy ľuďom zomierajúcim na omikron, sú potrebné ďalšie testy a priemyselná výroba. Na tieto kroky však treba peniaze. Vedci žiadali napríklad ministerstvo zdravotníctva, no žiadne peniaze nedostali.

„Ak sa máme pohnúť dopredu, musíme sa v rozhodovaní EÚ zbaviť jednomyseľného hlasovania v oblasti bezpečnosti, obrany aj zahraničnej politike,“ tvrdí podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka (PS). Vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou považuje za veľmi reálny a kľúčovou odpoveďou Únie by mala byť podľa neho aj jej hlbšia integrácia. Možnosť reálneho vojnového konfliktu osobne považuje za veľmi reálnu a je podľa neho otázne, ako sme pripravení ná možné následky: Napríklad na masívnu utečeneckú vlnu či problémy v dodávkach energii. Prečo teda takmer polmiliardový európsky kolos hrá v tomto konflikte opäť iba druhé husle a nenastal už čas naplniť všetky tie deklarácie o európskej bezpečnosti skutkami? Aká je vlastne bezpečnostná politika Únie no a prečo u nás panuje taký silný proruský sentiment, kto ho živí a ako treba jednať s Ruskom? Otázky pre podpredsedu Európskeho

Joe Biden je rok vo funkcii najsilnejšieho muža sveta – práve 20. januára 2021 bol inaugurovaný za prezidenta Spojených štátov amerických. Onedlho osemdesiatnik, po ére kontroverzného Donalda Trumpa síce zástanca aktívneho boja s pandémiou, no stojí na čele krajiny so zaočkovanosťou nižšou ako Európska únia; privítal síce amerických vojakov z Afganistanu, no obrazne povedané vysmieva sa mu za to Taliban; s doteraz najväčšími výdavkami a verejnými investíciami na domácej pôde v porovnaní so svojimi predchodcami, no bez výraznej a klesajúcej podpory Američanov. A v konflikte s Putinom akoby ten zakríknutejší. Aký rok má za sebou 46. prezident Spojených štátov? Téma pre Branislava Kováčika, dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Bol nadšený z Ficovho konca. Ako sa pozerá na polčas vládnutia OĽaNO? Milan Kňažko obdivuje premiéra Hegera a hovorí o ňom ako o najlepšom premiérovi desaťročia. Kritizuje koaličné strany, ktoré vystupujú proti rozhodnutiam vlády. Prečo podľa neho rastie Robert Fico? A ako hodnotí ministerku kultúry Natáliu Milanovú?   Rozhovor s Milanom Kňažkom nahrával Peter Hanák.

Kazachstan – ešte pred pár dňami pre naše končiny krajina bez väčšieho záujmu, dnes aj príklad toho, že aj v 21. storočí môžu padať rozkazy na ostrú streľbu „bez varovania“ do protestných zhromaždení. A o nastolenie poriadku sa majú postarať ruskí vojaci. Ešte pred pár dňami krajina, ktorej dráma námestí zaplavovala svetové médiá, dnes stredoázijský obor na ceste k pokoju. O čo ide: o deklarovaný boj s miestnym terorom či len ďalšie potláčania túžby po slobode? Odpovie Petra Procházková.

Ukončenie násilného vzťahu je pre ženu najrizikovejším obdobím, hrozí aj jej vražda či vražda spoločných detí. Dramaticky narástol i kyberstalking a to i cez deti, hovorí terapeutka Dáša Malíková z poradenského centra Alej. Každá piata ženy u nás zažila násilie zo strany partnera či expartnera. Tent nelichotivý fakt pandémia ešte viac prehĺbila a zvýšila intenzitu i brutalitu domáceho násilia. Násilníka vo vzťahu však vopred zväčša vôbec nemusíte spoznať, sú to skvelí manipulátori a citoví chameleóni. Obeťami pritom môžu byť aj veľmi úspešné a finančne či kariérne sebestačné ženy, tvrdí to terapeuta a šéfka poradenského centra Alej, ktoré pomáha obetiam domáceho násilia. Aké formy môže myť domáce násilie, kto sú jeho obete a ako sa vyvarovať vzťahu s násilníkmi? Ako obetiam domáceho násilia pomáha náš štát, vedia ho riešiť orgány činné v trestnom konaní a čo môžeme urobiť my - ak o tako

Rok delenia, pandemického vystrájania či vojny policajtov; rok, v ktorom sa aj vďaka už zľudovelému paragrafu 363 a jeho pánovi – generálnemu prokurátorovi – oslobodzovali bez súdov veľké ryby; rok, v ktorom sa vymenil premiér, vyostrila rétoriku prezidentka či na pôdoryse stále vládnej koalície „zopozičnel“ predseda parlamentu. Do čoho to celé vyústi? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa a dekana Ekonomickej univerzity v Bratislave.

V dnešnom podcaste sa ešte poohliadneme za uplynulým rokom a ponúkneme vám zostrihy rozhovorov s biochemikom Pavlom Čekanom, novinárom a spisovateľom Arpádom Soltészom, sociológom Michalom Vašečkom, etnologičkou Monikou Vrzgulovou, detským psychiatrom primárom Jánom Šubom, publicistom a teológom Michalom Havranom ako i poslankyňou OĽANO Katarínou Hatrákovou. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám praje Braňo Dobšinský.

V pandémii covidu žijeme takmer dva roky - v dôsledku toho mnohí prežívajú pocit samoty či frustrácie. Pandémia všal priniesla aj viac úzkosti, depresie či nadmerné užívanie alkoholu. V podcaste svoje skúsenosti opíše psychologička Jana Porubcová. Podľa psychologičky sa ľudia počas pandémie naučili vytvárať hlbšie a dôvernejšie vzťahy. „Napriek tomu, že vzťahy vznikli často cez internet, boli kvalitnejšie ako kedykoľvek predtým.” Mnohí mladí ľudia však prišli o životné momenty, ktoré sú pre nich dôležité  - a trápi to aj ich rodičov.  „Túto traumu zažívajú nielen deti, ale stretla som sa v poradni s tým, že to isté zažívajú aj ich rodičia," hovorí. No a ako sa nastaviť do psychickej pohody v novom roku? Vypočujte si podcast Ráno Nahlas s Janou Porubcovou. Moderuje Denisa Hopková.

Pandémia výrazne ublížila aj charitám všetkého druhu. Zbierky neboli, podnikatelia odviedli menej na 2 percentách dane a aj ľudia, ktorí prišli o časť príjmov, majú menej na rozdávanie. Doplatia na to klienti charít, teda tí najchudobnejší z nás. Charity, ktoré sa neprepadli, sú tie, ktoré fungujú na trvalých príspevkoch – ako napríklad Dobrý anjel exprezidenta Andreja Kisku. Ten stratil iba na výpadku dvoch percent z dane. Andrej Kiska pre náš podcast hovorí, že jeho kolegovia z iných organizácií sú na tom výrazne horšie. Budete počuť aj Evu Kováčovú z Ligy proti rakovine a manažérku Slovenskej katolíckej charity Moniku Molnárovú. Nahrával Peter Hanák.

Silvester a alkohol väčšinou idú dohromady. Ale čo alkohol a pandémia? Lekár Ľubomír Okruhlica, ktorý sa špecializuje na liečbu závislostí – okrem iného aj od alkoholu, hovorí že táto legálna droga je rizikový faktor. Poslanec za Smer Ľubomír Vážny nám priznal, že s kolegami niekedy popíjajú v parlamentnej ubytovni. Alkohol oslabuje imunitu a prináša aj rizikové správanie. Ľudia navyše počas pandémie zmenili svoje návyky – a niektorí popíjajú doma po večeroch oveľa častejšie ako predtým. Pýtali sme sa na to niektorých poslancov národnej rady. Za koalíciu o častejšom popíjaní počas pandémie hovorí poslanec OĽaNO Kristián Čekovský. Silvestrovský podcast pripravil Peter Hanák.

Humor prelamuje tabu, ale nesmie ubližovať. Tým nám pomáha prežiť aj utrpenie a hrozbu smrti, hovorí zdravotný klaun Pavol Mihaľák.  Ako člen organizácie Clowndoctors lieči deti, ale aj seniorov, svojim úsmevom priamo v nemocniciach a to aj na tých najťažších oddeleniach. Čo je teda pointa liečby humorom, je jazyk vtipu univerzálny, ako rozveseliť onkologicky chorého pubertiaka, ako neprekročiť hranice pri pacientoch, ktorí bojujú s utrpením a neraz čelia aj hrozbe smrti a ako sa nenechať zlomiť utrpením detí? Témy Rána Nahlas s klaunom Pavlom Mihaľákom alias doktorom Dodom Cikajom. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský  

To, že je Slovensko vraj kresťanskou krajinou je mýtus, ktorý treba demytologizovať. Kristus volal po radikálnej zmene, my adorujeme priemernosť a tí, ktorí z nej vytŕčajú sú braní ako problém a vytláčaní na okraj, tvrdí v predvianočnom rozhovore kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč.  Čo teda odhalila pandémia o slovenskom kresťanstve a sme ešte stále krajinou, ktorá sa môže hlásiť ku kristovmu odkazu lásky a milosrdnosti? Prečo očkovanie - napriek pápežovmu postoju, rozdeľuje katolíkov, prečo cirkvi mlčia, keď majú hovoriť a hovoria, keď majú radšej mlčať? No a kto je dnešným Antóniom Srholcom a máme ešte v našich cirkvách nejaké osobnosti ako bol on? Témy pre kňaza Starokatolíckej cirkvi Martina Kováča. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Napriek tomu, že jej život je rámcovaný rehoľou, kláštorným poriadkom, aj životom v ústraní, reflektuje bežný anekdotický život vo vlakoch, nevyhýba sa verejnému priestoru médií, ich zákonitosti si dokonca prehlbuje doktorandským štúdiom, študenti o nej hovoria aj ako o sestre v akcii. A keď hovorí o svojom poslaní, tak aj slovami – „vnášať Boha tam, kde to nikto nečaká“. Sestra Hermana.

Ako slávili vianočné sviatky naši predkovia? Deti sa učili nielen dostávať, ale aj dávať darčeky. K štedrovečernému stolu si mohli sadnúť len uzmierení a Nový rok sa spájal napríklad s voľbou nového richtára. „Bol jeden pekný zvyk, ktorý by bol fajn obnoviť. Vo všeobecnosti platilo, že k štedrovečernému stolu si nesmeli sadnúť tí, ktorí boli pohnevaní. Pred sviatkami platilo, že ľudia prosili o odpustenie rodinu či susedov. Išlo o to jednak vedieť odpustiť, ale aj poprosiť o odpustenie,” hovorí v podcaste etnologička. O vianočných tradíciách našich predkov, odkedy sa spájá s Vianocami stromček, ako sa kedysi vnímal Nový rok sa v podcaste rozprávame so známou entologičkou Katarínou Nádaskou. Moderuje Denisa Hopková.

Obrat Smeru doprava podľa neho pomohol xenofóbom. Dominik Želinský pôsobí na univerzite v dánskej Kodani a čiastočne aj v Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied. Napreduje Slovensko? Podľa Dominika Želinského nemáme víziu. Čo by to malo byť? Čo by sme museli urobiť, aby sme napríklad v oblasti školstva dobehli Dánsko? A aký je rozdiel v reakcii slovenskej a dánskej spoločnosti na covid? Sociológ hovorí, že v Dánsku vládnu politici a na Slovensku influenceri, ktorí vynášajú informácie z rokovaní na sociálne siete, aby získavali lajky. Domink Želinský má kritický pohľad napríklad aj na nového českého premiéra Petra Fialu. Pripomína, ako sa fotil pri Orbánovom plote proti migrantom a že jeho europoslanci sú euroskeptici a jeho strana je Klausova ODS. V čom je Fiala iný ako Richard Sulík? Nechýba Slovensku a Česku politická predstavivosť, keď stále počúvame, že akýkoľvek zásah štátu je komunizmus? Moderuje Peter Hanák.

Porozumieť logike fungovania sociálnych sietí, výchova ku kritickému mysleniu, ako na hoaxy, či virtuálny vhľad do práce novinárov – a to rovno z prezidentského paláca. Sme na tom tak zle? Alebo čo je za voľbou Zuzany Čaputovej dať svoju tvár a autoritu hlavy štátu takejto mediálnej výchove krajiny?   Pred pár dňami spustil práve jej úrad videosériu Mysli s hlavou štátu. Prvou témou je odkrývanie mechanizmov fungovania sociálnych sietí. Že vôbec nie je náhoda, čo sa ich konzumentom zjavuje na monitoroch.   Za iniciatívou je Jakub Goda, odborník na dezinformácie a boj s nimi. Podieľal sa už na mediálnej kampani rezortu zdravotníctva na odhaľovanie hoaxov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.   „Sú za tým algoritmy, ktoré prepočítavajú tisíce vstupných informácií o našom správaní na sociálnych sieťach. A zaváži už to, ako zaregaujeme na obsah“, vysvetľuje. „Či len lajkom alebo aj komentárom, v akom rozsahu, aký čas venujeme ko

Slovensko zápasí s tretou vlnou pandémie Covidu. Deň čo deň pribúdajú desiatky obetí a aktuálne v nemocniciach leží s Covidom už viac ako tritisíc pacientov. Politici hovoria o humanitárnej katastrofe a nemocnice kolabujú. Vážnym problémom je nedostatok personálu – lekárov no i sestier a ďalšieho zdravotníckeho personálu. Študentov Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdii to nenechalo chladných a tak sa rozhodli priložiť ruku k dielu a nastúpili do nemocníc ako pomocný zdravotný personál. Aké sú ich osobné skúsenosti z takpovediac prvej línie a prečo sa rozhodli riskovať pohodlie a dokonca aj svoje vlastné zdravie aby pomohli preťaženému zdravotníctvu? Dozviete sa to v dnešnom Ráne Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Hrozí nám z východu stret mocností, ako odpoveď na prípadnú inváziu Putinovho Ruska na Ukrajinu? Otázka, ktorá posledné dni a hodiny nezamestnáva len lídrov a diplomacie. Zo záberov z regiónu ide strach aj pre bežných konzumentov spravodajstva. Naviac, ak sa to deje u nášho bezprostredného suseda.   Uvoľnenie malo priniesť virtuálne stretnutie Biden-Putin prostredníctvom utorokového videohovoru.   A prinieslo? Podľa Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky nie. Strany si podľa neho vytýčili červené línie. Spojené štáty aj v zastúpení najsilnejších európskych hráčov vystríhali Putina pred agresiou voči Ukrajine „tvrdými ekonomickými sankciami“, Rusko zas chce záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO.   „Putin si doteraz nepripustil, že Rusko prestalo byť globálnou veľmocou“, tvrdí Pavel Havlíček. Podľa analytika ide o regionálneho hráča, ktorému dáva na váhe len jeho jadrový a energetický arzenál.   Prečo si opakovane robí

Tretia vlna nás ničí ako medicínsky, tak aj spoločensky, tvrdí vedec Pavol Čekan a vyzýva k urýchlenému zavedeniu povinného očkovania. Pripája sa k nemu aj epidemiologička Alexandra Bražinová, podľa ktorej by nám mohlo pomôcť aj očkovanie detí. Sme dnes už na vrchole tretej vlny pandémie a kedy sa konečne dočkáme zlepšenia situácie? Máme sa báť nového variantu zvaného Omikron, sú školy skutočne ohniská šírenia vírusu a treba ich opäť zatvárať? No a napokon, prečo je očkovanie podľa vedcov jedinou zmysluplnou cestou ako poraziť Coronavírus a aké sú ich odpovede na pochybnosti o účinnosti a bezpečnosti vakcín? Dnešné Ráno Nahlas v diskusii s rešpektovanými vedcami Alexandrou Bražinovou a Pavlom Čekanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Tretia pandemická vlna a školy, presnejšie žiaci a učitelia v nich. Rezortný minister chce vyučovanie v nich udržať čo najdlhšie, hlavný hygienik by ich najradšej preventívne zatvoril. A ako to vyzerá zvnútra? Aké dedičstvo nám covid v školstve zanechá? Téma pre Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov.   „Je mi smutno, keď tu celý deň nemám žiakov, nemôžeme spolu hrať, sme len na online“, tvrdí Crmoman, ktorý na jednej z bratislavských škôl vyučuje aj hru na hudobné nástroje. Pre pandémiu je tento program zatvorený.   A hoci je z epidemiologického hľadiska Bratislava niekde inde, ako napríklad Orava, či východ krajiny, školy aj tu zápasia s prejavmi pandémie.   „Viacero predmetov je len supľovaných, často žiakov len strážime, chceli by sme naopak učiť odborne“, vykresľuje situáciu prezident Slovenskej komory učiteľov.   „Už teraz je ťažké zabezpečiť aj to supľovanie a situácia sa zhoršuje“, tvrdí. „Predstavte si, že st

Slovensko čelí v boji s pandémiou civilizačnej, ba dokonca až zásadne evolučnej výzve – úloha znie jednoducho, nevymrieť. Ani takejto výzve však ako spoločnosť nedokážeme čeliť jednotní a spoločne – ako jedno spoločenstvo, stáť za radami a názormi odborných kapacít a autorít. Z očkovania sa namiesto odbornej témy stal ďalší front kultúrnej vojny, hlboko polarizujúci už i tak nesmierne rozčesnutú spoločnosť. Potrebujeme deliberáciu, deeskaláciu napätia a skutočný dialóg z očí do očí. Politici však stratili úctu k slovu a namiesto leadershipu čoraz viac surfujú na vlnách frustrácie a hnevu, hovorí psychológ Dušan Ondrušek. Mení sa teda Slovensko na krajinu kde je človek človeku vlkom a ako z toho von? Dokážeme ešte vôbec v tomto celospoločenskom rozvrate nájsť niečo, čo nás ako spoločenstvo presahuje a tým aj spája a zjednocuje? Témy pre psychológa a odborníka na krízovú komunikáciu Dušana Ondrušeka. <p style="margin-bottom: 0cm; li

Máme osobnú slobodu, ale máme aj zodpovednosť. Našou základnou povinnosťou je neškodiť iným a to v kontexte pandémie znamená aj povinnosť očkovania sa, tvrdí šachový veľmajster a spisovateľ Ján Markoš. Naša spoločnosť má podľa neho veľký problém s empatiou, súcitom a pocitom spolupatričnosti. Sme strašní sebci, ale sme jedna veľká rodina a ako spoločenstvo v tom ideme všetci spolu, dodáva Markoš. Počúvate Ráno Nahlas, dnes so šachovým veľmajstrom a majstrom logiky Jánom Markošom. Témou budú etické dilemy očkovania či protipandemických opatrení, A sme my vlastne vôbec spoločnosť stojaca na rozume a logike a aké odpovede nám o tom - ako i o nás samých, dáva doba pandémie Covidu? Odpovie Ján Markoš. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Dnes, 17. novembra odchádzam zo Slovenska.“ Status na sociálnej sieti len spred niekoľkých dní, teda z aktuálnej súčasnosti. A autorstvo – a teda odchádzajúci? Verejnosti známa, v politologickej komunite etablovaná, s bohatými skúsenosťami najlepších vzdelávacích inštitúcií sveta – a predsa na odchode – Viera Žuborová. Práve ona bude hosťom dnešného RánoNahlas. A s ňou téma opúštania Slovenska či covidemigrácie.   Lebo – „hoci ho mám rada, nechcem v ňom žiť – aspoň nateraz“, ako uviedla v statuse v deň svojho odchodu.   Čo ju k tomu viedlo? Tu je sumár dôvodov, ako ich Viera Žúborová uviedla na sociálnej sieti:   - „Už nevládzem počúvať to nevkusné urážanie, prekáža mi degradácia vzdelaných ľudí.“   - „Nevládzem počúvať tú nenávisť, zlosť a agresiu, ktorá je okolo mňa a ktorá ma dusí.“   - „Chcem žiť v spoločnosti, kde sa mi nebudú smiať, nebudú ma odsudzovať, nebudú hovoriť o mne a okruhu mojich známych a kolego

"Ak mala mať táto krajina nejaký štátotvorný základ, tak sa mal odvíjať od lekcii, ktoré sme vyvodili z komunizmu a fašizmu ako i z našej vlastnej zodpovednosti. Nič také sa ale nestalo a chýba to," tvrdí politologička a dcéra disidenta a profesora Kusého Dagmar Kusá. Práve včera sme si opäť pripomenuli výročie 17. novembra 1989, teda udalostí, ktoré znamenali definitívny pád komunistickej totality na území vtedajšieho Československa. Jednou z tvári novembra, ale zároveň aj jedna z postáv slovenského disentu, ktorý stál v prvých radách odporu voči komunistickej moci bol profesor Miroslav Kusý. A ako si spomína na svojho otca jeho dcéra politologička Dagmar Kusá? A aké to bolo vyrastať v tieni hroziacich komunistických represii, ale zároveň aj v žiari takých postáv československého disentu akými boli Kusý, Havel či Vaculík?</

Príbeh slobody, ktorý sa uzatvoril pred týždňom. Majster Miroslav Cipár, uznávaný maliar, grafik, ilustrátor a sochár. Práve v jeho dome v tieni Slavína sa 19. novembra 1989 zišla skupina umelcov a intelektuálov a zredigovali text, ktorý ešte v ten istý večer zaznel v bratislavskej Umeleckej besede. Šlo o vyhlásenie, ktorým odsúdili brutálny policajný zásah zo 17. novembra proti pražským vysokoškolákom. Bol medzníkom, od ktorého sa datuje aj vznik Verejnosti proti násiliu.

Pavol Orságh Hviezdoslav a džes. Presnejšie Hviezdoslavova tvorba v jazzovom odeve. Velikán poetickej a dramatickej klasiky v neklasickom rúchu jazzového slohu. Paradox, ktorý sa stal skutočnosťou na sté výročie od smrti tohto velikána, ktorú sme si pripomenuli práve tento týždeň. A stojí za ním František Báleš, klavirista, skladateľ, aranžér a v neposlednej rade pedagóg. „Inšpirovala ma čarovná zvukomalebnosť neexistujúcich slov ako čaropohár, krasopani či maľovidlá…“, hovorí v podcaste Ráno Nahlas.   Džezovému Hviezdoslavovi predchdzal projekt Básne múzické, v ktorom zhudobnil poéziu Smreka, Rúfusa, Kostru a Dilonga.   „Hviezdoslav zaodetý v džeze je len prirodzeným vyústením faktu, že každé slovo jeho poézie je zvukomaľba. A to je hudba. Cítil som, že ho musím zhudobniť“, tvrdí autor zhudobnených Sonetov.   Vysoká poetika Pavla Orzságha Hviezdoslava odetá do hudby je podľa Františka Báleša liekom na stres a strach z pandemickej

"Esprit, ktorý vznikol po vražde Jána a Martiny je preč, zmizol. Vláda de facto nevládne a nikto ju nerešpektuje no a tou najhoršou možnosťou je, že našou novou občianskou spoločnosťou je to, čo vidíme na námestiach a v tých rôznych "Lidloch", hovorí publicista Samo Marec. Počúvate Ráno Nahlas, s publicistom Samom Marcom. Pekný deň praje Braňo Dobšinský

Včera večer sa začal Festival slobody. V čase pred výročím Novembra89 ho už jedenásty rok organizuje Ústav pamäti národa. Ako prípravu na spomienku na dni, keď sa do našich končín vracala sloboda.   Začal sa dokumentom s príznačným názvom Slobodní. Príbehom dvoch priateľov, ktorí zostávali slobodnými aj v časoch najtvrdšej neslobody. Príbehom Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, „generálov“ podzemnej cirkvi v čase komunistikej totality.   A nositeľov idey slobody aj v neslobode izolácie komunistických žalárov, neskôr pod drobnohľadom štátnej polície.   Práve z ich podnetov vzišiel tichý odpor režimu, ktorý sa formoval v študentských krúžkoch, neskôr sa pretavil do otvorených, no stále pokojných protirežimových akcií. Či už na Velehrade v roku 1985, alebo na tzv. sviečkovej manifestácii z marca 1988. Podujatia, ktoré boli podhubím pre udalosti Novembra 1989.   Kto boli títo muži, čím strhli tisíce študentov, ktorí z ich odkazu

„Minulosť je i súčasnosťou, či vari nie? A je i budúcnosťou. Chceme si nahovárať, že to tak nie je, ale život nám to nedovolí,“ tvrdí slávny americký dramatik Eugene O Neill. Práve včera sme si pripomenuli – niekedy s bolesťou a niekedy s láskou a nehou všetkých našich blízkych, ktorí tu už nie sú medzi nami. Nie sú tu – s nami, no stále chýbajú a – tvoria nás tým kto boli a akí boli. No a tým sme si pripomenuli aj to, že to kto sme a akými sme je aj o tom kým boli a akí boli naší rodičia, ich rodičia, rodičia ich rodičov . Veď ako píše Frederick Buechner: „Ktovie, čo v sebe máme nielen po našich rodičoch, ale aj ich rodičoch a prarodičoch a tak ďalej až dakam do bezodných hlbín dávnej minulosti, kde už nie súnijaké mená ani tváre, ktoré by sme určite poznali, keby sme sa ocitli pred ich portrétmi visiacimi na stene nejakého starožitníctva.“ No a skúmaniu toho, kto boli naši predkovia, objavovaniu a vytváraniu rodokmeňov

Na krku má už 15 zlatých medailí, namiesto nôh má však vozík no jeho mottom je churchillovské: " Nikdy, nikdy, ale naozaj nikdy sa nevzdávaj." Zlatý paraolympionik z Tokia v Boccie a ten najpozitívnejšie naladený človek, ktorého som za dlhé roky stretol - Samuel Andrejčík. Pekný deň želá Braňo Dobšinský

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí tvrdí, že Slovensko by malo okamžite a poriadne rozbehnúť očkovanie treťou dávkou. Podľa neho sa tak ako minulý rok, ani teraz nenašla politická vôľa na tvrdšie opatrenia. Novému ministrovi Vladimírovi Lengvarskému vyčíta, že nebol v regionálnych nemocniciach ešte pred Borisom Kollárom. Autorstvo reformy pripisuje svojim ľuďom, ktorých zamestnal v rezorte zdravotníctva pred rokom. Sám Marek Krajčí však v nemocniciach za reformu kampaňovať nebol, lebo čaká na pozvanie z ministerstva zdravotníctva. „Som tu a som pripravený pomôcť,“ odkazuje exminister Krajčí svojmu nástupcovi cez náš podcast. Rozhovor viedol Peter Hanák.

Balada o Jánovi a Martine ako výkričník pred možným návratom „chobotnice“. Tak to vidí autor jej textu Nikita Slovák. „Nezaslúžime si byť Balkánom strednej Európy“, tvrdí.   Spúšťačom pre jej napísanie malo byť zatknutie štvorice elitných vyšetrovateľov Čurila a spol.„Ľudia okolo mňa sú vyrušení a obávajú sa, že sa tu vrátia zlé časy“, opisuje okolnosti vzniku balady o Jánovi a Martine. „Treba hodiť veľký kameň do vody, aby urobil veľké kruhy, ktoré vyrušia.“   Balada a videoklip k nej obsahuje aj moment, keď sa pri slovách „životy nás všetkých preťali výstrely, vtedy na nás všetkých v maske vrah zacielil - objavuje vysmiata tvár Roberta Fica. Tvorcov konfrontujeme s tým, či nevynášajú predčasné súdy a či to nemajú nechať na príslušné orgány.   „Sme pripravení aj na poťahovačky“, tvrdí Nikita Slovák. „Fico je pre nás symbol dvanástich rokov korupcie a rozkrádania, nemyslím si, že sme prestrelili“, tvrdí. „Nehovoríme o tom, či on pot

Konformita, oportunizmus a alibizmus - to sú naše národné stratégie prežitia, práve tieto vlastnosti nám umožnili prežiť tisov slovenský štát i husákovskú normalizáciu. Tú konformitu k režimu a strach z vládnucich elít si nesieme v sebe doteraz, hovorí etnologička Monika Vrzgulová, ktorá zbierala spomienky bežných ľudí, ktorí prežili socialistický režim. Veľký rozdiel medzi tým, ako sme sa správali za Tisa či Husáka preto nevidí.

18 milionov strán, takmer päťdesiat ton papiera, stotisíce výtlačkov kníh, časopisov, letákov. To všetko v režime utajenia a pod hrozbou straty slobody. Fenomén samizdatu počas rokov komunizmu u nás. Téma, bez ktorej by dnes nebolo slobodných médií a tvorcov. A ani slobodnej spoločnosti.   V tomto roku sme si ho pripomenuli prvýkrát aj ako pamätný deň, konkrétne 12. októbra.   Samizdat to však neboli len knihy a časopisy, či tlačiarenské zariadenia a písacie stroje. Bola to hlavne komunita ľudí, ktorí v čase komunistickej neslobody túžili za slobodou a nechádzali a posúvali ju práve tvorbou v ústraní a jej tajným šírením.   Ján Šimulčík, historik a autor monografie Éra samizdatu. Samizdat je podľa neho dôkazom odvahy a sily občianskej angažovanosti. „Samizdat nám ukazuje, že angažovanosť je možná v akomkoľvek prostredí. Len na ňu treba mať odvahu.“   František „Čuňas“ Stárek, legenda českého undergroundu, disident a šé

Návrhy zákonov, ale aj všetka tá nenávistná rétorika niektorých politikov namierená voči LGBTQ+ komunite nás uráža a ubližuje nám. Ubližuje aj deťom rovnakopohlavných párov i tým, ktoré sú na ceste tranzície, hovorí Zara Kromková z komunitného centra Prizma. „Pýtam sa, o čo ide týmto politikom a čo dobré ich návrhy komu prinesú. Ak prinášajú tento typ zákonov, musím sa zamýšľať i nad tým, že asi nemajú vysporiadané otázky spojené s ich vlastnou sexualitou a identitou, dodáva Kromková. Ona sama sa narodila ako žena v tele muža a prešla si komplikovaným a neľahkým procesom tranzície. Svoju voľbu však nikdy neoľutovala a dnes, ako hrdá žena, chce mať aj veľkú rodinu s viacerými deťmi. Podľa nej "tradičnú rodinu". Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký      <

Neatraktívna, no dôležitá. Taká sa javí téma dôchodkov. Ak sa ale na ňu pozrieme prizmou skúsenosti generácií, ktorú vystihuje aj veta: Čo si v lete odložíš, v zime akoby si našiel – môže to situáciu zmeniť. Hoci dnešná doba, keď máme k dispozícii všetko a hneď, tomu vôbec nepomáha. Napriek tomu zostáva fakt dôležitosti. Dôchodky a Ján Šebo, expert z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela.   Dôchodky sa preňho stali „životnou témou“. Pritiahli ho ako výzva. „Vedieť prepočítať dopady nielne na systém, ale až na úroveň jednotlivcov, je veľmi zaujímavé z výskumného pohľadu“, tvrdí.   „Je to obrovská výzva a len minimum ľudí v celosvestovom meradle dokáže postať tak robustné simulačné modely, aby v ich rámci vedeli, čo ľudí čaká, aké odvody a dane budú platiť a čo môžu z dôchodkového systému očakávať. Na

Bývalý poradca Andreja Kisku Rado Baťo už nie je štátnym zamestnancom ministerstva financií. Podpísal sa pod to aj jeho verejný konflikt s ministrom Igorom Matovičom. Pre rezort financií pracuje ďalej na dohodu, no zároveň pomáha opozičnej strane a hovorí aj o vstupe do aktívnej politiky. Strane, o ktorej uvažuje, už dnes pomáha.  O ktorú stranu ide? Vypočujte si rozhovor s Radom Baťom v našom podcaste Ráno Nahlas.  Rozprávali sme sa aj o tom, prečo opäť rastú Smer, o manažmente pandémie, o potrebných reformách ao Pláne obnovy či o jeho knihe Ako skapal tatranský tiger.  Moderuje Peter Hanák.   

Balet vás neobťažuje slovami, je dôležitejší než matematika a naučí vás myslieť tak, ako myslí matematik. Tanec vás necháva slobodným, preto je taký univerzálny a príťažlivý, hovorí režisér  Ondrej Šoth. Práve v jeho réžii košická divadelná scéna nedávno uviedla svetovú premiéru baletu o "bohu tanca" Rudolfovi Nurejevovi.   Kto bol Rudolf Nurejev, a prečo ho nazvali bohom baletu? Vie tanec bez slov vyjadriť všetko to, čo práve máme v srdci, ale aj v mysli a ako znie jazyk baletu? A kde je miera autorských interpretácii takých klasických príbehov ako sú shakesperov Hamlet, dostojevského Besi či exupéryho Malý princ? V Ráno Nahlas odpovie šéf košického divadla a režisér Ondrej Šoth. Pekný deň želá Braňo Dobšinský  

Neštudujú len pre diplom, no necítia sa pripravení do života. Online priestor ich izoluje od rovesníkov a prvákom chýba opora. Tretine až do tej miery, že vysokoškolské štúdium zanechali.   Prvý obraz o vysokých školách v tlaku pandemických opatrení. Prináša ho Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo na základe širokého prieskumu – tzv. Akademickej štvrťhodinky. Svoje skúsenosti v ňom opísalo takmer dvadsaťtisíc vysokoškolákov, čo je takmer pätina všetkých študujúcich na slovenských vysokých školách.   Absolventi prvých ročníkov pritom zdieľajú svoj pocit stratenosti v systéme. Na pomoc sa tak najviac môžu spoľahnúť na spolužiakov či na ochotných vysokoškolských učiteľov, nie na systém.   „Každá vysoká škola dostane toto zrkadlo za každú fakultu a odbor, aby sa vedeli na seba pozrieť aj očami študentov“, tvrdí Renata Hall, ktorá zastrešuje prieskum a jeho analýzu.   „Zozbierané dáta sú pre vysoké školy predp

Pôvodne bola streľba iba náhoda, tá ju však priviedla až na paralympijské stupne víťazov so ziskom štyroch zlatých, vrátane zlata z Tokiu. 200 až 500 výstrelov denne a to tak, že puška sa už stala jej súčasťou a akousi predĺženou vôľou. „Môžem si vybrať to, čo chcem vnímať vo svojom živote – dobro či zlo, odkazuje hosť dnešného Rána Nahlas zlatá paraolymionička Veronika Vadovičová. Pekný deň želá Braňo Dobšinský.

Sme v kritickom bode, keď sa začínajú posúvať „tektonické dosky“ aktuálneho politického usporiadania? Tektonický pohyb sa navonok prejaví zemetrasením. Nenaznačujú ho najnovšie vyjadrenia lídrov o tom, že táto koalícia by mohla ísť ďalej aj bez Kollárovho zoskupenia Sme rodina? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa z bratislavskej Ekonomickej univerzity.   „Netreba zabúdať, že táto vláda má vo svojom vnútri viacero konfliktných línií“, tvrdí Štefančík. Prvou je konflikt Matovič – Sulík. Podľa politológ je skôr osobným, nie hodnotovým, no „nezmizne len tak mihnutím prútika“.   Ďalším je nezanedbateľný konflikt na pôdoryse strany Za ľudí.   Tretím je podľa politológa prístup poslankyne Anny Záborskej a jej cyklické legislatívne aktivity, ktoré koalíciu rozdeľujú (interrupcie a etické otázky).   Konflikt medzi Igorom Matovičom a Borisom Kollárom nie je síce osobný, ide však o konflikt programový. Ak si táto koalícia dala do vi

Prejav pápeža Františka adresovaný hlavám slovenskej cirkvi niektorí kňazi a rehoľníci hodnotia ako viac či menej otvorenú kritiku slovenských biskupov. Pápež pomenoval, čo sa mu nepáči a čo treba inak vykonať. Viacerí oslovení kňazi, rehoľníci a odborníci sa zhodujú, že v slovenskej katolíckej cirkvi musia mať k zmenám, pretože autoritu pápeža biskupi môžu ignorovať. Do akej miery išlo o kritiku a čo presne František biskupom vyčítal? A čo na to biskupi? Vypočujte si náš podcast Ráno Nahlas. Moderuje Peter Hanák. 

Šokuje ma absolútny cynizmus slovenskej politiky, naši politici sa úplne odtrhli od reality a sú ako sekta píštalkárov z rozprávky o Potkaniarovi. Je načase ich vymeniť - a asi úplne kompletne, tvrdí publicista a spisovateľ Michal Havran. Publicista a spisovateľ Michal Havran počas leta precestoval prakticky celé Slovensko a hovorí, že najviac zo všetkého, ho šokoval absolútny cynizmus našej politiky. Sociálne siete podľa neho vôbec neodrážajú realitu života na Slovensku a k téme diskusie o očkovaní poznamenáva: „WHO versus skupina Maduár? Je načase už konečne zastaviť toto šialenstvo. Aké je teda dnešné slovensko očami Michala Havrana? Prečo sa slovenská politika tak odtrhla od reality a sme ešte vôbec spoločnosť stojaca za jedným súborom spoločných hodnôt? Dozviete sa to v dnešnom Ráne Nahlas s Michalom Havranom, pekný deň a pokoj v duši vám praje Braňo Dobšinský

Podieľal sa na príprave poslednej cesty Jána Pavla II. na Slovensko. Sedel s ním v aute, keď na Slovensko odchádzal. A rovnako, keď sa z rímskeho letiska Ciampino do Vatikánu vracal. Marek Šmíd, niekdajší rektor Trnavskej univerzity, predtým slovenský diplomat pri Svätej stolici.   Spomína, ako mu vtedy unavený Ján Pavol II. na otázku, aká bola apoštolská cesta, odpovedal jedinou vetou: „Moje milované Slovensko“.   Ako sa pápežské cesty pripravujú? Kam smerujú apoštolské návštevy pápeža Františka? Marek Šmíd si všimol, že „chodí najmä do krajín, kde cíti, že je zle“. Ako do toho zapadá pripravovaná návšteva na Slovensku?   Marek Šmíd je rovnako spoluautorom textu tvz. Vatikánskych zmlúv v roku 2000. Ak sa aktuálne ozývajú aj hlasy o naplnení odkazu Novembra’89 a jeho poslednej nenaplnenej požiadavke, ktorou je odluka cirkvi od štátu, on tvrdí, že základná zmluva Slovenskej republiky so Svätou stolicou ju reflektuje.   Podľa Šmí

Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy napísal knihu o Igorovi Matovičovi. Obsahuje množstvo nových informácií z pozadia politiky expremiéra a ministra financií. Čo dokazuje, že Matovič je populista? Na Slovensku sú novou tradíciou politické strany bohatých mužov. Igor Matovič patrí medzi nich, hoci sa snaží pôsobiť ako obyčajný človek. V čom spočíva jeho „obyčajnosť“? Dá sa vôbec pochopiť, ako rozmýšľa predseda hnutia OĽaNO? Je autokrat alebo demokrat? V čom zohral pozitívnu úlohu a aké sú jeho silné stránky? Dá sa Matovič hodnotiť objektívne? Peter Bárdy analyzuje desať rokov politickej kariéry trnavského podnikateľa, ktorý sa prekvapivo zrazu stal premiérom. Čitateľ sa dozvie, ako Matoviča naštvalo KDH a ako ho to viedlo k rozhodnutiu ísť do politiky. Kniha obsahuje aj exkluzívne svedectvá od ľudí, ktorí s Igorom Matovičom spolupracovali a popisujú, v akých situáciách sa ich

"Som si istý, že si po voľbách budeme hovoriť "zlatý Matovič, čaká nás éra pomsty a lynču, hovorí pre ráno Nahlas dlhoročný novinár a spisovateľ Arpád Soltész. Slovensko podľa neho neodvratne smeruje k nejakej forme fašizmu, hoci aj bez zelených tričiek. Bývalý šéf tajnej služby je opäť na slobode. Jaroslav Haščák sa už Goríl báť nemusí, Roberta Fica sú plné námestia no a karty vo vládnej koalícii - či možno už v opozícii, zjavne mieša Boris Kollár. V dnešnom Ráne Nahlas o tom čo nás politicky - no aj spoločensky, čaká. Ako môžu dopadnúť stále viac a viac sa blížiace prípadné predčasné voľby a prečo neodvratne smerujeme k vláde pevnej ruky, ale aj o tom - čím nás tak veľmi priťahuje pomsta, namiesto hľadania konsenzu a dohody. Ráno Nahlas s dlhoročným novinárom a spisovateľom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

“Včera sme sa na koaličnej zhodli, že bude vytvorená pracovná skupina s odborníkmi z každej koaličnej strany, ktorá preskúma možnosti úpravy paragrafu 363,” hovorí v podcaste Anna Zemanová zo SaS. Na Špecializovanom trestnom súde dnes pokračuje desiaty deň hlavného pojednávania v procese s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom - v podcaste budete počuť obhajcu Erika Magála a novinárku Lauru Kellöovú, s ktorou sa pozrieme na najzásadnejšie momenty pojednávacích dní a nové skutočnosti. Zmení koalícia znenie paragrafu, vďaka ktorému mohla Generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku zrušiť obvinenie Vladimírovi Pčolinskému? Koalícia k tomu mala včera mimoriadnu koaličnú radu a zhodli sa na vytvorení pracovnej skupine s odborníkmi každej koaličnej strany, ktorá preskúma možnosti úpravy paragrafu - hovorí v našom podcaste šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. Podľa šéfa ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka z Oľano sú v koalície dva názory čo s

Maroš Žilinka vrátil Generálnu prokuratúru do čias Dobroslava Trnku, je to horšie ako za Čiznára, myslí si o ostatných rozhodnutiach Generálneho prokurátora novinár Arpád Soltész. Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková považuje Žilinkove rozhodnutia za účelové. Maroš Žilinka vrátil Generálnu prokuratúru do čias Dobroslava Trnku, je to horšie ako za Čiznára, myslí si o ostatných rozhodnutiach Generálneho prokurátora novinár Arpád Soltész. Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková považuje Žilinkove rozhodnutia za účelové. V kultovom Stopárovom sprievodcovi Galaxiou dá po dlhom premýšľaní centrálny počítač - na otázku o zmysle Vesmíru, Bytia a tak vôbec, záhadnú no stručnú odpoveď: "42". U nás, na Slovensku, je pre spravodlivosť v podaní Generálneho prokurátora to číslo celkom iné, je to číslo 363. Čo to číslo v podaní Žilinku znamená a prečo je tak dôležité a zároveň - tajomné? V dnešných Aktualitách Nahlas sa pozrieme na to, ako sa bývalý šéf tajnej sl

Od pripravovanej návštevy pápeža Františka nás delia necelé dva týždne. Na Slovensko má zavítať v dňoch 12. až 15. septembra. A ak tu bola z minulosti skúsenosť, že na stretnutia s Jánom Pavlom II. prichádzali niekoľko stotisícové zástupy, pandémia a obmedzenia s ňou spojené to radikálne menia. Aktuálne je v systéme zaregistrovaných približne 50 tisíc ľudí, čo je zlomok oproti predchádzajúcim návštevám. Naopak, pápežova cesta na Slovensko vzbudzuje enormný mediálny záujem. Akreditovalo sa na ňu 600 novinárov, tretina z toho zo zahraničia. V akom stave sú prípravy a môže sa stať, že by František na Slovensko neprišiel? Otázke pre Martina Kramaru, ktorý má na starosti mediálnu stránku návštevy. Moderuje Jaroslav Barborák.

31. august - do análov odíde nie ako posledný augustový deň roku 2021, ale ako deň odstúpenia policajného prezidenta Petra Kovaříka; rovnako posledný deň vo vyšetrovacej väzbe pre dnes už bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, či zbavenia obvinení oligarchom Zoroslavovi Kollárovi a Jaroslavovi Haščákovi. Prezidentka žiada vysvetlenie.   Pozrieme sa rovnako na stav príprav pápežovej návštevy s Martinom Kramarom, ktorý je zodpovedný za jej mediálne pokrytie.   V dnešnom podcaste budete počuť prvé slová oslobodeného Vladimíra Pčolinského na slobode, rovnako dôvody odchádzajúceho policajného prezidenta Petra Kovaříka.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Minister vnútra Roman Mikulec aj po opozičnom pokuse o odvolávanie zatiaľ zostáva vo funkcii. Stolička sa však trasie pod policajným prezidentom Petrom Kovaříkom, ktorý je obvinený z trestného činu. Minister sa s ním mal ešte dnes stretnúť – a nevylúčil jeho odstúpenie alebo dočasné postavenie mimo služby.  Opozičný líder Peter Pellegrini žiada koniec Kovaříka a pripomína, ako aj bez obvinenia požiadal o odchod vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara.  Ak policajný prezident neodstúpi, predvolajú si ho poslanci bezpečnostného výboru parlamentu. V dnešnom podcaste budete počuť aj šéfa tohto výboru Juraja Krupu z OĽaNO.  Afganistan je fiasko, ale pri rovnakej situácii by sme do podobnej invázie malí ísť znova, naznačuje poslanec za PS Tomáš Valášek.  Na ponaučenie z Afganistanu sme sa pýtali aj poslanca za stranu Hlas Petra Kmeca. Moderuje

Policajný prezident Peter Kovařík je obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Bližšie detaily v podcaste povie šéf reportérov Aktuality.sk Ján Petrovič. Na obvineného policajného prezidenta sme sa pýtali aj poslancov koalície - zhodujú sa na tom, že vysvetlenie zo strany Kovaříka, ktoré doposiaľ počuli, im nestačí. V podcaste hovorí poslanec Gábor Grendel z Oľano a Peter Pčolinský zo Sme rodina. Budete počuť aj Juraja Šeligu zo Za ľudí. „Musí prísť na výbor a odpovedať na otázky. Ak nezvládne odpovedať na otázky, tak nemôže zostať policajným prezidentom,” hovorí Šeliga. Budeme sa očkovať treťou dávkou vakcíny? Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský počká na názory odborníkov, ale vylúčené to nie je. O tretej dávke sa v Nahlas rozprávame s analytikom Martinom Smatanom.  „Vieme, že efektivita časom klesá u určitej skupiny viac a u niektorej menej. Je teda zrejmé, že budeme mať nejaké skupi

Exriaditeľ a nominant Smer-u SD František Imrecze dnes vypovedal v kauze Mýtnik 3 a vysvetľoval aj niektoré nezrovnalosti, ktoré sa majú týkať údajného úplatku pre oligarchu Výboha.  Po výsluchu pred novinármi tiež poprel, že by ho na výpoveď niekto ovplyvnil - tak ako to tvrdia Robert Fico či Peter Pellegrini. O téme sme sa rozprávali s investigatívnou novinárkou Laurou Kellöovou. Vyšetrovanie korupčných káuz, do ktorých má byť zapletený bývalý šéf tajnej služby Vladimír Pčolinský, je na konci. O téme sa rozprávame so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou. Moderuje Denisa Hopková.

Podniky zažívajú praxi nový covid automat, podľa ktorého si prevádzkovatelia či organizátori hromadných podujatí sami volia v akom režime budú fungovať. Na výber majú, že vpustia len plne zaočkovaných, alebo očkovaných, testovaných, či tých čo prekonali covid alebo úplne všetkých. Od ich rozhodnutia závisí, koľko ľudí môžu do priestorov vpustiť. Ako to funguje praxi? A podľa čoho sa prevádzky rozhodujú? V podcaste sa pýtame manažéra a šéfa Zväzu cestovného ruchu Mareka Harbuľáka. „Ak sa bude situácia zhoršovať, tak bude na zváženie, aký protokol si zvolia. Pôjde to od prevádzky k prevádzke. Každý sa bude snažiť nastaviť režim tak, aby dokázal maximalizovať tržby a obslúžiť čo najviac zákazníkov,” myslí si. „Občas sa stretávame s negatívnymi prejavmi. Niekto nie je ochotný sa preukázať testom, niekto sa vyhráža, že v jeho osobe stratia zákazníka, keď ho nepustia do prevádzky," opisuje tiež. Harbuľák opisuje aj ako sa mesiace s pandémiou dotkli nášho gastro

Počet prípadov covidu-19 za posledný deň presiahol stovku. Začínajú tretiu vlnu pociťovať už aj naše nemocnice? V podcaste na to odpovedá lekár Peter Sabaka. Skúsený lekár tvrdí, že delta variant je natoľko silný, že sa mu málokto vyhne. „Každý človek, ktorý doposiaľ neprekonal covid alebo nie je očkovaný si už len vyberá medzi tým, či sa dá zaočkovať v týchto dňoch alebo sa infikuje covidom. Nie je iná žiadna alternatíva vzhľadom na infekčnosť delta variantu,“ opisuje Sabaka v podcaste. Polícia sa pýta exministra financií a guvernéra NBS Petra Kažimíra na kúpu jeho luxusnej vily na bratislavskom Slavíne. Aktuality.sk už v minulosti upozorňovali na pochybnosti okolo Kažimírovho obchodu a teraz sa však zaujíma aj polícia, keďže expolitikovi Smeru ju predával architekt, ktorý je zároveň podozrivý, že vedel u vtedajšieho ministra Kažimíra vylobovať dôležité rozhodnutie. Viac povie investigatívny novinár z redakcie Aktuality.sk Martin Turček. Moderuje Denisa Hopková

Na zozname ľudí, ktorí potrebujú byť evakuovaní z Afganistanu na Slovensko sú stovky mien a na našu krajinu majú priame prepojenie. Študenti, ktorí mali u nás študovať, sudca, prokurátor či novinár - ozývajú sa a žiadajú Slovensko o pomoc, keďže uviazli v Afganistane, ktorého sa zmocnil Taliban. "Mnohí tu študovali, pracovali. Ich rodiny tu žijú, majú slovenských mužov a ženy. Zaručujú sa za nich, že by boli prínosní,” opisuje riaditeľka združenia Mareena Michaela Pobudová. Spolu s Ligou za ľudské práva sa pokúšajú evakuovať ohrozených ľudí z Afganistanu. Slovensko zatiaľ poskytne azyl desiatim Afgancom a napríklad Boris Kollár už dnes hovorí, že tento zoznam navyšovať nechce. Ako sa k situácii, kedy o pomoc volajú stovky, plánuje postaviť vláda? Budete počuť štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Martina Klusa. O situácii v Afganistane sme sa rozprávali aj so šéfkou UNICEF na Slovensku Máriou Sliackou. Moderuje Denisa Hopková.

Zdá sa, že to ide stále bližšie k Robertovi Ficovi, komentuje smerovanie NAKY Peter Bárdy. Pokiaľ tu bola korupcia v takom masívnom rozsahu, ako je dokumentovaná aj výpoveďami jej priamych aktérov, tak je veľmi pravdepodobné, že o tom vedeli aj tí, ktorí štát riadili, dodáva šéfredaktor Aktualít. NAKA sa najnovšie zmenila na akýsi pražský orloj a pred vyšetrovateľmi so svojimi výpoveďami začali rad za radom defilovať už aj tie najznámejšie postavičky z panteónu mocných mužov bývalej politickej garnitúry, ktorá tu celé dlhé roky riadila tento štát. Kde to celé skončí a bude tou povestnou „Čiernou labuťou“ prípad mocného podnikateľa a ficovho priateľa Miroslava Výboha? Bude úspešnejšou stratégiou ako odvrátiť podozrenia pellegriniho mlčanie alebo ficove agresívne protiútoky? A v akej dobe to vlastne žijeme keď pravdu a lož rozsudzuje počet lajkov na internete, názory vedcov sú vysmievané internetovými davmi a k očkovaniu nás má presvedčiť akés

Alternatívou očkovania je dostať COVID so všetkými jeho následkami, žiadna tretia možnosť nie je. Nech antivaxeri naberú odvahu a porozprávajú sa s pozostalými po obetiach pandémie, hovorí renomovaný slovenský vedec Peter Celec. Slovensko žije v očakávaní ďalšej – tentoraz už tretej vlny pandémie. Top témou verejnej diskusie sa tak stalo očkovanie, teda zrejme najefektívnejší nástroj boja s Covidom, ktorý súčasná veda vôbec ponúka. Miera zaočkovanosti našej populácie však stále nie je dostatočná a tábor odporcov vakcinácie naberá čoraz viac na sile aj hlučnosti. Argumentuje sa údajne nízkou účinnosťou vakcíny, jej prípadnými nežiadúcimi účinkami alebo akousi experimentálnosťou vakcíny voči COVIDU Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o vakcínach, očkovaní, liečbe Covidu ale i stave našej verejnej debaty na tieto témy- s lekárom, patofyziológom a molekulárnym biológom Petrom Celecom. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Klimatické podmienky, tak ako sme ich poznali doteraz, sú už minulosťou, naše deti budú žiť v inej klíme ako my. Dôvodom je globálne otepľovanie a naša neschopnosť naň reagovať, tvrdí klimatológ Milan Lapin. Boj s otepľovaním, ale nebude zadarmo, náš život sa predraží. Otázkou je, ako zaangažovať rozvojové krajiny, ktoré chcú žiť aspoň na takej úrovni ako my a ich obyvatelia si ekologické riešenia neraz nemôžu dovoliť. Tornádo pustošiace obce na južnej Morave, dramatické záplavy v Nemecku, rozsiahle lesné požiare v Grécku či Spojených štátoch no a do toho neustále sa zhoršujúce vražedné letné horúčavy, dlhé obdobia sucha striedané mohutnými zrážkami, zimy skoro bez snehu a presun stredomorskej fauny a flóry až sem k nám na Slovensko. I tak vyzerajú následky globálneho otepľovania. Ako teda bude vyzerať slovenské počasie v svetle klimatických zmien? Dá sa trend globálneho otepľovania ešt

Vrátili sme sa o 20 rokov dozadu, pád Afganistanu otvára otázky o kredibilite našich spojencov ako aj ich záväzkov, hovorí na margo bezprecedentne rýchleho obsadenia Afganistanu Talibanom politická komentátorka a analytička Sylvia Tiryaki. Chápanie práv žien či detí Talibanom je však podľa nej zásadne iné než ako ich chápeme my. Afganistan sa nepodarilo dobyť britskej ríši na vrchole jej moci, nepokoril ho ani Sovietsky Zväz a nezvládli to ani Spojené štáty so svojimi spojencami. Afganistanu sa opäť zmocnil Taliban a režim masívne podporovaný Spojenými štátmi a ich západnými spojencami sa rozsypal ako domček z kariet. Aká bude budúcnosť tejto krajiny pod nadvládou mudžahídov a o čo tomuto radikálne islamistickému a militantnému hnutiu vlastne ide? Ako funguje afgánska spoločnosť zmietaná už desaťročiami konfliktov, prečo bude teraz tak dôležitý postoj Pakistanu no a napokon, aké dôsledky bude mať tento vojenskopolitický kolaps pre budúcnosť NATO a naše vzájomné spojene