Odborník na Kórejský polostrov v rozhovore hovorí, že Rusko a Severná Kórea sú predurčení k tesnejšej spolupráci, pretože oba režimy sú sankcionované a vytesnené zvyškom sveta. „Rusko má všetko, čo Severná Kórea potrebuje. Trpí nedostatkom energetických surovín alebo chronickým nedostatkom potravín. To všetko môže poskytnúť Rusko. No a Rusko sa na Severnú Kóreu obracia ohľadne dodávok munície a v poslednej dobe v dodávke živej bojové sil. Ideo obojstranne výhodnú spolupráciu," hovorí v podcaste koreanista z Ústavu ázijských štúdii Univerzity Karlovej Tomáš Horák.Severná Kórea plánuje na Ukrajinu vyslať špeciálny druh vojsk. „Jednotky, ktoré boli vyslané do Ruska, by mali patriť k tomu najlepšiemu. V rámci severokórejskej armády ide o špeciálne vydelený druh vojsk, špeciálne sily."Severná Kórea bude vyrábať hrdinovHorák tiež vysvetľuje, že obyvateľom Severnej Kórey je odmala vštepované, že záujmy spoločnosti sú nadradené záujmom jednotlivca. Naopak si myslí, že prípadné straty na bojisku by mohli byť využité propagandisticky. „Severná Kórea si bude vyrábať hrdinov. Nemyslím, že prípadné ľudské straty na životoch by vyvolali nespokojnosť Severnej Kórey," hovorí v podcaste. Severokórejská armáda môže isť do vojny s tým, že bojuje proti spoločnému nepriateľovi proti Spojeným štátom.Témou rozhovoru je aj blízkosť Vladimira Putina a Kim Čong-una a život v KĽDR. Odobrník hovorí, že v Severnej Kórey je miera totality, neslobody, manipulácie a propagandy rádovo vyššia než v Rusku. Pokiaľ nedokážeme pochopiť Rusko, tak prípade Severnej Kórey to bude ešte obtiažnejšie. „Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Dokonca aj Severní Kóreici ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo čo súvisí milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy," hovorí tiež v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Boli sme diskutovať v podniku KC Dunaj v Bratislave. Hostkou podcastu Bárdy & Káčer bola filmová producentka Wanda Adamík Hrycová, ktorá sa podieľala aj na česko-slovenskom filme VLNY. Česká filmová a televízna akadémia vyslala tento film do boja o Oscara v kategórii najlepší zahraničný film. Diskutovať budeme nielen o filme, ale aj o situácii novinárov na Slovensku.Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom. Získajte prístup k prémiovému obsahu so službou Aktuality Navyše už od 5,99 €.

Síce veľmi pomaly, ale predsa len badať zmeny aj v prieskumoch verejnej mienky.Na Slovensku sme nútení zvykať si na kadečo, no keď človek počúva, ako dokážu predstavitelia koalície popierať samých seba, predsa len človeku znovu a znovu „padá sánka“.

Útok poslanca Huliaka na jeho parlamentnú kolegyňu Plavákovú odhalil spor o podobu interrupčnej legislatívy, ale obnažil i neznalosť verejnosti o jej aktuálnom znení. Plod verzus žena – jeho potenciálna matka? Tieto práva sú v spore, žiadne z nich však nie je absolútne a nie je ani nadradené, pripomína právnička Andrea Erdősová.Bábätko verzus plod. Rozvíjajúci sa život verzus základné ľudské práva ženy na svoje telo, súkromie, ale aj vlastný život i zdravie. Právo plodu verzus právo ženy – jeho matky. No a napokon definícia z našej Ústavy: „Každý má právo na život, ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ verzus rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom konštatuje: „Podľa ústavy nasciturus nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa článku 15, odseku jeden, prvej vety Ústavy.“„Jedna z najväčších osobností našej teórie práva profesor Holländer hovorí o dôležitosti rovnosti práv ako akejsi axióme nášho práva. Žiadne právo nie je absolútne a žiadne nie je ani nadradené, to znamená, že na jednej strane máme právo ženy na svoj súkromný život, a na strane druhej máme právo plodu na život, ale nik nehovorí o tom, že to právo na život má byť absolútne nadradené iným právam,“ hovorí právnička Andrea Erdősová.Vulgárny útok poslanca Rudolfa Huliaka na jeho parlamentnú kolegyňu Luciu Plavákovú, a to práve kvôli citácií rozhodnutia ústavných sudcov v tejto téme, tak obnažil silný hodnotový spor, ktorý v otázke našej interrupčnej legislatívy drieme pod povrchom našej spoločnosti. Ešte vážnejšie však je, že napriek vážnosti tejto témy, povedomie o tom, aký zložitý spor to je a aké práva sú v tomto spore, akoby v spoločnosti čoraz viac absentovalo.Zvrat v prelomovej americkej kauze Roe vs. Wade po takmer 50. rokoch pritom ukazuje, že táto téma sa môže stať nielen politickou rozbuškou, ale má i potenciál opätovne zvrátiť ženské práva doslova o desiatky rokov späť do minulosti. Téma pre právničku venujúcu sa otázkam zdravotníctva i ženských práv Andreu Erdősovú.„To, že si spoločnosť formuje názory na vážne hodnotové problémy je v poriadku pretože v demokratickej spoločnosti konzervatívne i liberálne názory majú byť vzájomne rešpektované a musia žiť spolu vedľa seba, ale čo už v poriadku nie je, že sa pre politikov – tým, že je to pre nich tak vďačná téma, hoci to vôbec nie je zásadný problém nášho zdravotníctva ani spoločnosti, sa pritom všetkom úplne stratila zo zreteľa žena a ochrana jej zdravia i jej práv,“ tvrdí Andrea Erdősová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

 „Reforma záchrannej zdravotnej služby rozhodne nepovedie k zvýšeniu dostupnosti a ani kvality starostlivosti o pacienta. Kvalita pôjde dole a tvrdíme, že v niektorých prípadoch to pôjde až na úkor ohrozenia zdravia a možno i života pacienta,“ tvrdí prezident Asociácie Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. Od nového ministra preto žiadajú reformu stiahnuť. Záchrannú zdravotnú službu - laicky povedané, sanitky, čaká od budúceho roka veľká reforma. „Pripravovaná reforma záchrannej zdravotnej služby zhorší dostupnosť rýchlej zdravotnej starostlivosti a zníži i jej kvalitu,“ tvrdí Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.Táto reforma pritom pre tento urgentný – životy zachraňujúci typ medicíny, zavádza takzvané ordinančné hodiny pre ambulancie. Po novom k vám v noci - teda v čase, keď na lekára prakticky nemáte kde naraziť, síce príde ambulancia, ale bude bez doktora. Navyše, zdravotnú starostlivosť by vám už mali poskytovať aj laici vyškolení 180 hodinovým kurzom. Reforma ukutá za zatvorenými dverami ministerstva, kde sa ministri striedajú ako apoštoli na pražskom Orloji sa však stretla s výrazným odporom, kritizujú ju ako odborníci z oblasti urgentnej medicíny, tak i predstavitelia samospráva či pacientov. Za zlú, zhoršujúcu dostupnosť i kvalitu zdravotnej starostlivosti ju považuje aj šéf Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.„Dnes bolo tých vyše 300 posádok systému záchrannej zdravotnej služby k dispozícií pacientom nonstop, po novom - aj keď zostane zachovaný ich počet, tak niektoré z nich budú k dispozícií len v rámci akýchsi "ordinačných hodín". Už tým príde k zníženiu dostupnosti tejto zdravotnej starostlivosti. Navyše, niektoré posádky budú v tzv. kombinovanom režime, kde cez deň bude lekár, ale v noci odíde preč a ostane tam iba zdravotnícky záchranár. To je pre pacienta veľmi kontraproduktívne pretože práve noc je to obdobie kedy je ten lekár potrebný v teréne najviac,“ tvrdí šéf Matej Polák .Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Spoločnostiam zasiahnutým kybernetickým útokom vznikajú straty najrôznejšieho druhu. Existujú však formy poistenia, ktoré pred mnohými z týchto strát chránia. Čo je zmyslom poistenia kybernetických rizík a či tento trend prenikol už aj na Slovensko, vysvetlí v podcaste SHARE advokát so zameraním na kyberbezpečnosť z advokátskej kancelárie PETERKA & PARTNERS Michal Rampášek. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Aké je dnes povedomie o poistení proti kybernetickým hrozbám.Či sa tento trend dostal už aj na Slovensko.Proti akým druhom útokov sa obvykle dá poistiť.Čo všetko zvyknú poisťovne v prípade útoku preplatiť.V akých prípadoch môže zvyčajne poisťovňa plnenie odmietnuť.Či poisťovňa pomôže aj v prípade tak veľkých incidentov, aký sa stal spoločnosti CrowdStrike.Podcast vznikol v spolupráci s advokátskou kanceláriou PETERKA & PARTNERS. PETERKA & PARTNERS je moderná nezávislá advokátska kancelária poskytujúca komplexné právne služby v regióne strednej a východnej Európy. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Exminister zdravotníctva tvrdí, že za obete pandémie môžu bojovníci proti rúškam a očkovaniu. Vyšetrovanie pandémie vníma ako pokus o politickú perzekúciu opozície. Podpisuje sa pod požiadavky protestujúcich zdravotníkov a dáva im za pravdu aj v tom, že naše spoločné peniaze končia u zdravotníckych oligarchov. Čo s tým urobil, keď bol ministrom? A dá sa v zdravotníctve šetriť?V podcaste s poslancom za hnutie Slovensko Marekom Krajčím sa dozviete:– od 1. minúty – že vláda by mala dodržať sľuby predchádzajúcich vlád zdravotníkom;– po 4:00 – že konsolidácia je príliš veľká a zdravotníkom by vôbec nemuseli zobrať;– od 6:00 – ako nový minister Šaško sľubuje niečo, na čo nemá peniaze;– po 7:00 – že je nejasné, čo vlastne ide vláda v zdravotníctve robiť;– od 8:00 – ako podľa neho môže za problémy Zajacova reforma;– po 9:00 – či peniaze naozaj odtekajú zdravotníckym oligarchom;– okolo 13:00 – či sa dá v zdravotníctve ušetriť zarezaním ziskov oligarchov;– po 16:00 – kde je optimalizácia nemocníc;– od 19:00 – že Zuzana Dolinková podľa neho musela zachraňovať kšefty pijavíc;– od 22:00 – že Peter Kotlár plní politické zadanie šíriť dezinformácie a preto ho Robert Fico podporuje;– po 23:30 – že za obete pandémie môžu tí, čo kričali rúško dole a bojovali proti očkovaniu;– od 24:00 – ako aj iné krajiny s podobnou mierou zaočkovanosti mali veľa obetí;– po 26:30 – že ľudia, ktorí dodržiavali opatrenia, nezomreli;– od 27:00 – či je vyšetrovanie pandémie pokusom o politickú perzekúciu opozície;– po 28:30 – že testovanie a pandemické peniaze prešli kontrolami;– okolo 36:00 – kto zarobil na testovaní a či zarobil legitímne;– od 38:00 – či je hnutie Slovensko v izolácii a či mu ešte odídu poslanci.

Keď černákovci ovládli Prievidzu, spravovali tento región cez bratov Mellovcov. Kým mladší Ivan bol členom vraždiaceho komanda a jedným z najbrutálnejších vrahov, starší Karol si vzal herečku a neskôr sa stal najhľadanejším slovenským zločincom. Dodnes žije na Belize, ktoré nám ho nevydalo. Ak by si však niekto myslel, že si užíva karibské slnko a nakradnuté peniaze, rozhodne by to nebola celá pravda.Mafiánske vraždy s účasťou bratov Mellovcov sa začali v Prievidzi a Partizánskom, a rozšírili sa až po Zemplín a Most pri Bratislave. Ako sa to stalo, a prečo vlastne k tomu došlo, ak mafiáni obvykle nevraždili pre zábavu, ale pre peniaze?V dnešnom podcaste Mafiánsky štát vystupuje okrem Jána Petroviča aj ďalší novinár, ktorý sa dlhé roky zaoberá mafiou – Ivan Mego.Moderuje Peter Hanák.

„Bolo by najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Až dvadsať percent maturantov chce ísť na vysokú školu do zahraničia. Je to desaťnásobok v porovnaní s rovesníkmi v okolitých krajinách. Za ich rozhodnutím sú najmä skúsenosti známych so slovenskými vysokými školami, potom ich samotná kvalita a až na treťom mieste nabádanie zo strany rodičov či blízkych. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre mimovládnu organizáciu Therapolis. Naopak motivácie zvyšku maturantov pre štúdium na Slovensku sa točia okolo rodiny a priateľov, ktorých nechcú opustiť, či viazanosť budúcej profesie na Slovensko. Takmer 60% zostávajúcich deklaruje, že to robia preto, že chcú pomôcť rozvíjať svoju krajinu. Aké sú teda motivácie maturantov a čo je za nimi? Sme odkázaní na pokračujúci odliv mozgov? Pozrieme sa na to s Renatou Hall z Therapolis. „Nie je to ľahká cesta. Musíme zmeniť „zážitok“ tých ľudí z vysokých škôl. Až potom sa bude šíriť pozitívna skúsenosť z nich“, vysvetľuje Hall. „Ak chceme smerovať ľudí, ukážme im oblasti, ktoré považujeme za dôležité. A zámerne nehovorím o odboroch či programoch, dnešný svet je totiž natoľko komplexný, že si aj vo vzdelávaní vyžaduje kombinácie oblastí poznania“, hovorí Hall. Uvádza pritom príklad kombinácie štúdia medicíny, manažmentu a práva, ktorá môže byť odpoveďou na potreby lekárov so súkromnou praxou. Prieskum o motiváciách ísť na vysokú školu ukázal aj na fenomén prestávky v štúdiu po maturite. V zahraničí ide o známy fenomén označovaný ako „gap year“. Ide o rok, keď mladí zbierajú pracovné skúsenosti, učia sa jazyky alebo cestujú. U nás s ním počíta desatina maturantov. Podľa Renaty Hall je to čas, po ktorom zvykne prísť k zrelšiemu výberu ďalšieho štúdia. „Ako si vybrať vysokú školu? Neísť na ňu v devätnástich“, komentuje Hall. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Elektromobily sú pre mnohých ľudí viac palivom pre argumentačné súboje, než rýdzo technickou témou. Jedni na ne nedajú dopustiť a vidia v nich jedinú možnú budúcnosť automobilového priemyslu, pokým iní sa tvária, akoby boli absolútne nepoužiteľné a nepraktické. Pravda je, samozrejme, niekde uprostred. V novej časti podcastu SHARE sa ju pokúsia nájsť dlhoročný motoristický novinár Ladislav Malák a redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ktoré sú najčastejšie mýty o elektromobilite.Čoho sa ľudia najviac obávajú (aj podľa veľkej ankety Živé.sk).Čo hovoria o dojazde elektromobilov nezávislé testy.Ako dnes funguje na Slovensku nabíjacia infraštruktúra.Prečo niektoré automobilky ustupujú od veľkých plánov s elektromobilmi.Téme sa venujeme aj v týchto článkoch:Pravda o požiaroch elektromobilov: Čo hovoria čísla a čo sú len fámyNabíjanie elektrických áut: Teóriám z internetových diskusií neverte, takáto je realitaRealita elektromobilov: Aký je skutočný dojazd a ktorým fámam sa neoplatí veriťPravda o nabíjaní a dojazde elektromobilov (otázky a odpovede)Podcast vznikol s podporou medzinárodnej siete Science+, ktorá podporuje medicínsku a vedeckú žurnalistiku bez dezinformácií v strednej a východnej Európe.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Myslime na ovocné stromy či bobuľové ovocie. Záhradný architekt Martin Čurda a záhradný realizátor František Laššák uviedli, že v našich záhradách by nemali chýbať rastliny a kvety ako digitalis, náprsník, echinacea, zvončeky, ovocné stromy a ovocné kríky. Neďaleko smrteľného útoku medveďa pri obci Hybe odhalili aktivisti poľovnícke vnadisko. Štátna ochrana prírody reagovala, že o výskyte vnadiska nemá vedomosť. Minister Taraba zrušil rozhodnutie EIA o spaľovni v Šali. Proces schvaľovania však nemôže vylučovať vyjadrenia a zásadné pripomienky verejnosti. Prehrabávačom smetných nádob hrozia na juhu Slovenska pokutou až 1500 eur. V praxi majú policajti vyzvať prehrabávačov smetných nádob, aby dali miesto do pôvodného stavu. Elektronický odpad zaplavuje východnú Áziu. Vietnamskí pracovníci sú príkladom toho, ako ho efektívne recyklovať.

„U mňa to vyvoláva obrovský smútok, strach a otázku: Kde sa v ľuďoch berie toľko nenávisti a prečo im chýba aspoň náznak akejkoľvek empatie. Je to až nepochopiteľne zraňujúce," hovorí spoluzakladateľka Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí Elena Martinčoková. Od brutálnej vraždy z nenávisti pred Teplárňou uplynuli už dva roky, pre túto komunitu sa však nezmenilo vôbec nič a hejt voči ním pokračuje.Je 12. október 2022, Bratislava, Zámocká ulica. Je krátko po 19. hodine a pred kaviarňou Tepláreň sa niekoľkými výstrelmi mení slovenská realita. Brutálna dvojnásobná vražda z nenávisti, ktorá stála životy dvoch nevinných ľudí z LGBTI+ komunity prepisuje naše moderné dejiny. Od tohto útoku uplynuli už viac ako dva roky, na postavení LGBTI+ komunity sa však nezmenilo vôbec nič. Nič k lepšiemu, práve naopak, táto komunita sa napriek tomu, že nikomu nič zlé neurobila, stáva opäť terčom nenávisti a hejtu. Proste iba preto, že je niečím iná než väčšinová populácia.„Pochybujem, že sa dožijem zrovnoprávnenia LGBTI+ komunity," tvrdí MartinčokováAko je to vôbec možné, kde sá tá bezuzdná nenávisť vlastne berie, no najmä – ako to vnímajú oni sami, ľudia, ako my, ktorí tu žijú, pracujú, odvádzajú dane a mnohí z nich sú pritom ešte len malé nevinné deti? Ako im to vysvetliť, keď sa hľadajú a cítia, že sú iné a prečo patrí sexuálna výchova do škôl? Kde sú naše oficiálne deklarované kresťanské korene, ktoré by mali hlásať lásku k blížnemu no a napokon, ako vlastne dva roky po, žije komunita LGBTI+ rodín? „Mňa to unavuje, ale nie je to pre mňa prekážkou, aby som v tom nepokračovala. Chcem v tejto krajine niečo zmeniť a chcem aby to bola krajina súdržná, empatická a aby sme vedeli prijímať inakosť tak, aby sme vnímali človeka aký je zvnútra, nie akým sa javí zvonka," hovorí Martinčoková.Téma pre Elenu Martinčokovú, spoluzakladateľku Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí a mamu geja, ktorá sa k tomu hrdo hlási s tým, že osobne ti zmenilo k lepšiemu aj ju. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministerstvo vnutra na čele s Matúšom Šutajom uzavrelo zmier s Andrejom Babišom - na základe súdneho zmieru rezort vnutra uznal, že žalobca Andrej Babiš bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom „Bureš".Šéf Ústavu pamäti národa v podcaste hovorí, že právnenosť evidencie Babiša ako tajného spolupracovníka ŠtB dokazujú viaceré spisy, ktoré na seba chronologicky nadväzujú. „Máme za to, že dokumenty, ktoré sme predložili, naozaj súvisia, chronologicky na seba nadväzujú a vytvárajú reťaz dôkazov, ktorá dokumentuje vedomú spoluprácu Andreja Babiša s ŠtB – teda oprávnenosť jeho evidencie ako tajného spolupracovníka. Toto sa nezmenilo," hovorí v rozhovore.Ministerstvo vnútra sa odvoláva na dve nezávislé externé právne analýzy, ktoré potvrdili, že existuje vysoké riziko prehry v predmetnom súdnom konaní. Rezort hovorí že v ak by súdnom spore neuspeli, Andrej Babiš by si mohol dodatočne uplatňovať vysoké finančné nároky na náhradu škody. „Môžem potvrdiť, že ani jedna z analýz nepochádza od Ústavu pamäti národa. Ak by pochádzala, tak by sme dali stanovisko, ktoré je nemenné a ktoré hovorí o tom, že evidencia Andreja Babiša je oprávnená. My sme žiadne analýzy nevideli, samozrejme, nie sme účastníkmi sporu, takže ani v podstate by sme ich nemali prečo vidieť. Ale je veľmi otázne a bolo by dobré, aby ministerstvo rozmenilo tieto tvrdenia na drobné, pretože pokiaľ osobne viem, tak v žalobe sa o náhrade majetkovej ujmy nehovorilo vôbec," hovorí tiež šéf ÚPN.Moderuje Denisa Hopková.

Je budúcnosť slovenského zdravotníctva naozaj temná a rozvrátená? Ako to bude s platmi zdravotníkov po zrušenej volarizácii, ale aj o nekonečnej plejáde ministrov na tomto nesmierne dôležitom rezorte sa dozviete v diskusii so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym, bývalým diplomatom Rastislavom Káčerom a predseduom lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.

Piaty integrovaný testovací let pod označením ITF5 priniesol okrem zachytenia druhého stupňa rakety obrovskými „čínskymi paličkami” aj množstvo ďalších úspechov a cenných dát.V 81. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:v ktorom momente sa definitívne rozhodlo, že budú druhý stupeň chytať ramenami na rampe,ako sa oproti poslednému júnovému letu upravili tepelný štít či pánty predných krídel,aké povolenia potrebovali od Federálnej leteckej správy (FAA)a tiež sme sa bavili o kométe C/2023 A3 (Tsuchinshan-ATLAS), ktorú je možné pozorovať po západe Slnka.O piatom testovacom lete Starship Super Heavy sa v 81. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a  Marián Psár.

V poradí 163. ligové derby medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava, zmena na dne tabuľky a ešte vždy nevyužitý potenciál Dunajskej Stredy. V najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol? sme prebrali témy 11. kola Niké ligy.Najvyššia slovenská futbalová liga sa po októbrovej reprezentačnej prestávke dostala opäť k slovu, v ktorej najvýraznejšie pútalo najslávnejšie futbalové derby na Slovensku. FC Spartak Trnava hostil úradujúceho majstra ŠK Slovan Bratislava (0:1) a vyše 13 500 fanúšikov si prišlo na svoje.Víkendové kolo Niké ligy prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 11. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým expertom Petrom Ďurišom.

„Uvedomila si zásadnú vec: Na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová, ktorá po pätnástich rokoch odišla z STVR. Bola dušou odporu, odišla však paradoxne na vlastnú žiadosť. A to krátko po tom, ako sa verejnoprávna RTVS zmenila na STVR, (keď zišlo z toho, že bude STaR). Zmena, naordinovaná vládnou reprezentáciou, lebo tá potrebovala svojevedenie. Nový zákon tak narysoval novú inštitúciu s novým riadiacim pavúkom, aby sa toho starého mohli zbaviť. Zámer, ktorý vyvolal vlnu odporu už na samom začiatku. A bola pri ňom. Hovorila vtedy o svojej obave zo „spolitizovania verejnoprávnosti“, či o jej „únose“. Obavy sa vtedy premietli do vyše 1200 podpisov zvnútra verejnoprávnej RTVS. Nasledovala aj štrajková pohotovosť, či symbolická verejnoprávnosť v čiernom. Napriek tomu sa STVR stala skutočnosťou. A hoci v nej operuje Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá sa z času na čas kriticky vyjadrí, tváre a hlasy odporu z STVR zväčša odišli, alebo boli „odídené“. Alebo mlčia. Ako sa spätne pozerá na svoj príbeh s verejnoprávnosťou? Soňa Weissová, ešte donedávna šéfka zahraničnej redakcie rozhlasového spravodajstva, kritik zmien, ktorá neváhala odmietnuť ponúkané peniaze za mlčanlivosť. A pre niektorých aj „synonymum rozhlasu“.„Po novom zákone o STVR nevidím dôvod, prečo by som tam mala zostať“, hovorí Weissová. „Nemala som pocit, že budem môcť naďalej slobodne tvoriť“, dodáva. Weissová spomína, že sa pristihla pri obave, že sa časom poddá „démonovi súhlasu“, ako o ňom čítala u Dominika Tatarku. „Hlavný hrdina sa tam pristihol pri tom, že súhlasí s vecami, s ktorými by inak nesúhlasil. Alebo aj okolie ho prinútilo k tomu, aby s tým súhlasil“, vysvetľuje. „Uvedomila si tiež zásadnú vec: na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Úspešné referendum, ktorým si obyvatelia Moldavska zakotvia do ústavy, že cieľom zahraničnej politiky Moldavska je vstup do EÚ je skôr politický signál aj smerom k súčansej prezidentke a víťazke prvého kola Maie Sandu. „Samotné referendum bola trochu politická trošku finta ako pritiahnuť proeurópskych voličov k voľbám," približuje v podcaste odborník.V podcaste približuje, akým spôsobom malo podľa moldavských úradov Rusko ovplyvňovať voľby. „Kupovanie mediálneho priestoru, zakladanie v podstate proruských médií, ktoré používajú proruské naratívy. Platenie aktivistov, ktorí chodiili od domu k domu a vyslovene agitovali za tých daných kandidátov. Ale aj takéto úplne jednoduché kupovanie hlasov," opisuje Ján Cingel z think-tanku Strategic analysis.Zaznievali aj podobné naratívy ako v slovenských prezidentských voľbách - strašenie vojnou. „Rusi sa nami nenišpirovali. Skôr by som videl inšpiráciu opačným smerom - niektorí aktéri, ktorí využívali tieto naratívy v predvolebnej kampani sa inšpirovali Ruskom," myslí si.Moderuje Denisa Hopková.

Overujeme každú zbierku, ktorá k nám príde. Ak je to napríklad niekto, kto potrebuje zdravotnú liečbu, musí nám dať k nahliadnutiu zdravotné správy, cenové kalkulácie a potrebujeme príbeh aj fotografie, hovorí správkyňa slovenského Donia Zuzana Suchová. Rovnako je tak podľa nej zaručené, že v zbierkach nefigurujú iní darcovia než tí, ktorých si môžeme na internete sami skontrolovať. Ako však priznáva, majú aj "blacklist" podvodníkov.Zbierky na lieky na tie najzávažnejšie ochorenia pri ktorých vás vaša vlastná zdravotná poisťovňa nechala na holičkách, zbierky na zdravotné pomôcky, liečbu, rekonvalescenciu alebo dokonca na prípady, v ktorých vás postihla povodeň či ste jednoducho vyhoreli. No zbiera sa i na vydávanie kníh, zakladanie médií alebo na všemožné komunitné projekty. I tak dnes vyzerá slovenská realita, v ktorej dobrovoľná vzájomná pomoc, spolupatričnosť a solidarita neraz nahrádza kolabujúci či chladne neosobný štát.Jednou z platforiem na ktorých takéto zbierky prebiehajú je i Donio. "Pomáhame meniť príbehy, na ktorých záleží. Zmeň svoj príbeh, alebo pomôž iným." To je základné heslo tejto fundraisovej platformy. O tom, čo o nás hovorí to, na čo sa zbierame, kde sú hranice tohto typu zbierok, ako si overujú realitu toho, na čo sa zbiera, ale i to, ako na zbierky vplýva spoločenská a politická situácia no a napokon, akí vlastne sme v našej dobročinnosti? O tom budeme v dnešnom rannom podcaste hovoriť so správkyňou slovenského Donia Zuzanou Suchovou.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Umelec, ktorý objavil nový smer v divadle a dal mu slobodu. Režisér, ktorý si ťažko získaval uznanie a ktorého tvorba je pre niektorých teatrológov dodnes menejcenná, aj keď reálne posúvala slovenskú kultúru ďalej. Založil Divadlo Stoka, prvý nezávislý kultúrny priestor na Slovensku.Pozor, v podcaste sú použité explicitné výrazy!

Rusko kreslí červené čiary, ktoré nemajú opodstatnenie. Sprevádza ich silná informačná manipulácia Rusko je jadrová krajina, ktorá sa od začiatku invázie na Ukrajinu systematicky vyhráža použitím jadrových zbraní na Ukrajine, ale aj voči ostatným krajinám, ktoré legitímne podporujú Ukrajinu. Jediným zdrojom, ktorý by mohol podnietiť tretiu svetovú vojnu, je práve Rusko.Nakoľko je korektný naratív o mierumilovnom Rusku a expanzívnom Západe? Do akej miery môže byť hrozba jadrového konfliktu realistická? Čo znamená termín reflexívna kontrola a čo sa touto stratégiou snaží Rusko dosiahnuť? Mohla by byť Ukrajina začlenená do štruktúr EÚ a NATO aj počas pokračujúcej vojny? Ako funguje rozhodovanie v NATO a čo musí byť splnené pri rozširovaní Aliancie?Prečo je víťazstvo Ukrajiny kľúčové aj pre Západ? Na akých morálnych, medzinárodnoprávnych či bezpečnostných dôvodoch stojí jej západná podpora? Nakoľko dnes pomáha Slovensko a v čom sa angažuje? Môže byť vzťah s Ruskom v súčasných podmienkach normalizovaný? Prečo takáto rétorika ohrozuje našu bezpečnosť a reputáciu v NATO?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Šéf SNS, Milan Garaj a Dagmara Kramplová prichádza do parlamentu s opatrneím, ktoré negatívne zasiahne podnikateľov. Chcú, aby veľké firmy museli poskytovať športové poukazy povinne - v súčasnosti ide o dobrovoľné opatrenie. Ako by to malo fungovať? Aký dopad to bude mať na podnikateľov a nájdu podporu v koalícii? Detaily v podcaste priblíži ekonomický novinár Martin Odkladal.„Len nedávno vláda schválila konsolidačný balík, ktorá z firiem a ľudí vytiahne viac ako 2 miliardy eur. Už teraz je jasné, že to bude ďalšie finančné bremeno. A toto by bol len ďalší náklad," približuje s tým, že ide zo strany Andreja Danka a SNS asi o najhoršie načasovanie opatrenia.Moderuje Denisa Hopková.

Dostal sa na olympiádu do Paríža, no mesiac predtým si privodil vážne zranenie. Lekárka mu naň povedala, že je rekordér. Napriek tomu sa slovenský džudista Marius Fízeľ nevzdal a pod piatimi kruhmi sa predstavil, hoci džudo začal robiť len 3 dni pred zápasom. Pozvali sme si ho do Olympijského videocastu, kde sme s ním prebrali okrem tohto mnoho tém. Napríklad aj to, či ho neláka ísť do Oktagonu.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako vážne sa zranil pár týždňov pred olympiádouako vyzerala príprava bez nôhprečo nechce vedieť meno súperaako sa preriekol Lukáš Krpálek a ako spolupracujúaké je to ísť proti niekomu o 40 kg ťažšiemuako sa počas covidu dostal do kategórie +100 kgako na nich volali políciuišiel by do MMA?že nemá na Slovensku veľmi s kým trénovaťprečo ho na olympiáde napomenuli za prežehnanie sa

Ľuboš Blaha sa potrebuje neustále zviditeľňovať a tak si urobil cestu do Moskvy. Jeho cesta nemá žiadny význam, hovorí bývalá politička, diplomatka a herečka Magdaléna Vášáryová v relácii Na rovinu.V podcaste s Magdalénou Vášáryovou sa dozviete:01:00 – ako sa pozerať na cestu Ľuboša Blaha do Ruska;02:00 – prečo si myslí, že Smer posiela do europarlamentu nepotrebných;05:00 – ako vníma ministerstvo zahraničia a Juraja Blanára;14:30 – či Juraj Blanár „popreháňal staré kapre“ v rybníku diplomatov;16:00 – ako vnímajú súčasnú politiku slovenskí diplomati;18:30 – prečo je nebezpečná atmosféra spochyňovania EÚ a NATO;21:00 – ako si Nemecko kedysi spravilo tajnú analýzu o Slovensku;24:10 – či je Slovensko medzinárodne izolované;26:20 – prečo budeme musieť založiť novú republiku;29:00 – prečo sa naozaj stretávajú premiéri Slovenska a Ukrajiny;30:40 – či Slovensko môže prísť o eurofondy;32:00 – ako sa EÚ poučila z Maďarska;38:00 – čo si myslí o situácii na ministerstve kultúry;42:00 – prečo nestráca nádej.

Český premiér sa v jednom momente začal správať ako Andrej Danko.Česká politická scéna nie je zďaleka v takom katastrofálnom stave ako slovenská, no chvalabohu, problémy si politici vedia vyrobiť aj tam. Viac v Ťažkom týždni.

„V hebrejčine je obsahom pojmu pokánie cesta naspäť, k svojim počiatkom. Inak – vrátiť sa k sebe samému, k takému, aký som v skutočnosti“, hovorí rabín Miša Kapustin. A takúto cestu k sebe podľa neho potrebuje aj Slovensko zmietané rozdelením. Rabín pritom používa obraz „pohľadu do zrkadla“.Aj on bol terčom vraha zo Zámockej. A cez neho aj komunita za ním. Komunita, ktorá je na Slovensku síce menšia ako tá vietnamská či tá z Číny, no historicky je so Slovenskom previazaná od nepamäti.Miša Kapustin, hlavný liberálny rabín Slovenska. A za ním dvojtisícová komunita židov. Menšina národnostná i náboženská.Ako sa žije s vedomím, že ste „terčom“? S vedomím, že ste boli na zozname radikála, ktorý neváhal zabíjať len z nenávisti k inakosti? Naviac terčom v čase, keď sa takýmito terčami stávajú ďalší. Mimovládne organizácie, kultúrne inštitúcie či novinári. A rovno pričinením vládnych politikov, ktorí z nich robia či už „krvilačných bastardov“, alebo podhadzujú anonymnej mase sveta sociálnych sietí videá s útokmi na nich. Ako na takúto realitu terčov? A ako z nej? Téma pre židovského rabína Mišu Kapustina. „Bohužiaľ podobné veci (vražda na Zámockej) sa môžu opakovať. Nikdy nevieš, čo má kto v hlave. Toho mladého muža si totiž predtým všimol len málokto. A málokto ho bral vážne“, upozorňuje rabín Kapustin. V tomto vidí možné zdroje radikalizácie. Cestou de-radikalizácie je potom podľa neho opak prehliadania jednotlivcov a opak toho, že sa im nedáva váha. Nebezpečenstvom pre jednu spoločnosť vidí v prejavoch nenávisti a vulgarizmu. „Viem, prečo sa to robí. Nenávisť totiž spája ľudí ľahšie, ako prejavy priazne či argumenty. Kto tu už číta programy strán. Ale ak voči oponentovi použiješ nenávistné prejavy, k tomu jednoduchou rečou, si vypočutý oveľa rýchlejšie“, ilustruje Kapustin. Konštatuje pritom, že takýto postup síce môže vyhrávať voľby, no neprináša dobré výsledky. „Odporúčal by som, aby sme sa viac pozerali do zrkadla. Aby každý jeden nezabudol, kto vlastne je. Zrkadlo to ukáže. Lebo často zabúdame, kto sme, kvôli funkciám, maskám, ktoré si nasadzujeme...To vystaveniu sa zrkadlu je prvá vec, ktorú by som odporučil. A druhá je, aby sme nestrácali ľudskosť“, hovorí rabín Miša Kapustin. A dodáva, že jeho tretím odporúčaním je menej kritiky len pre samotnú kritiku. „Kritika je stratou času, ak za ňou nie sú ďalšie kroky. Ak ale vieš, aký bude druhý a tretí krok, vtedy má význam“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Bývalý hokejový obranca Richard Lintner zažil zlatú éru slovenského hokeja na vlastnej koži. Priamo na ľade sledoval v akcii legendy ako Žigmund Pálffy, Peter Bondra alebo Miroslav Šatan. Dnes pozoruje hokej síce iba z ústrania, ale stále má obrovský prehľad. Čoskoro 47-ročný odchovanec trenčianskeho hokeja prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu.Spoločne s našou hokejovou úderkou Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom postupne prebrali slovenské „mladé pušky“ v zámorí Juraja Slafkovského, Šimona Nemca, Samuela Honzeka, Martina Pospíšila i Filipa Mešára.Spoločne sa krátko ešte vrátili aj k mediálnej prestrelke draftovej jednotky z roku 2022 so Slovenským zväzom ľadového hokeja.A neobišli ani tému slovenskej najvyššej hokejovej súťaže. Podľa Richarda Lintnera síce Tipos extraliga napreduje, ale okolité krajiny sa posúvajú dopredu rýchlejšie.„Naša extraliga už štyri roky nemá zastúpenie v Hockey Europe, čo je medzinárodná organizácia, kde sa každé dva týždne stretávajú riaditelia európskych hokejových líg,“ ozrejmil Richard Lintner v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Riziko zneužitia tajnej služby pri vyšetrovaní atentátu tu je. Z hľadiska samotného vyšetrovania a trestnoprávneho konania správa SIS nemá absolútne žiadnu relevanciu, ale vo vytváraní verejnej mienky a jej nasmerovávaní, má veľký význam, no a s týmto sa tu teraz hrá, hovorí bývalý predstaviteľ Smeru Boris Zala. Od atentátu na premiéra uplynulo už viac ako päť mesiacov. Napriek celospoločenskej závažnosti tohoto zločinu však verejnosť o vyšetrovaní atentátu doteraz prakticky vôbec nič nevie. Naopak, premier – ako poškodená osoba, ale i aktívny politik, špekulácie okolo atentátu využíva na účelovú politizáciu a útoky voči médiám i opozícií.„Pri vyšetrovaní atentátu na premiéra sa účelovo živí hmla a istý mystický rozmer, ktorý ľuďom necháva priestor, aby si to spájali s čím chcú. Samozrejme, permanentným poukazovaním na spojenie atentátnika s opozíciou je to posolstvo úplne jasné,“ tvrdí bývalý poslanec a europoslanec za Smer Boris Zala.Podpredseda Smeru a europoslanec Ľuboš Blaha v Moskve, premiér a šéf Smeru Fico zasa v Bruseli. I takto skutočne veľmi doširoka rozkročená vyzerá dnes zahraničná politika našej vládnej garnitúry. Problémom však je, že slová a to ani samotného premiéra, nezodpovedajú skutkom jeho vlády a ani jeho samotného. To, že sa tým stáva nedôveryhodným v očiach našich západných spojencov je jedna vec, otázkou však je, dokedy dokáže tóuto dvojtvárnosťou uspokojovať svojich čoraz viac radikalizujúcich sa voličov, zvlášť ak na brány parlamentu už čoraz hlasnejšie búcha Republika?„Čisto z ideového hľadiska Robert Fico už dnes nevidí žiadnu hranicu medzi Harabinom, Republikou a Smerom. Premiér už stratil tabu spolupráce s extrémistami. Ja si dokonca myslím že keby sa Reublika dostala po voľbách do parlamentu, on osobne by nemal problém usilovať sa i o vládnu koalíciu s Republikou,“ hovorí Boris Zala.No a napokon, kam zmizol Hlas a prečo onemela táto údajne moderná podoba slovenskej sociálnej demokracie a napokon, aké dôsledky môže mať vyšetrovanie atentátu na slovenský spôsob? Témy pre bývalého predstaviteľa Smeru a europoslanca Borisa Zalu.  

Je veľký rozdiel zabezpečovať kyberbezpečnosť pre malú firmu a pre spoločnosť s tisíckami zamestnancov, ktorá zároveň chráni ešte aj svojich klientov a partnerov. Reč je o telekomunikačných operátoroch. Aké rozmanité výzvy to prináša? O tom sa s nami v novom dieli špeciálnej série podcastu SHARE o kyberbezpečnosti rozprávali riaditeľ divízie firemných zákazníkov spoločnosti Slovak Telekom Peter Laco a riaditeľ informačnej bezpečnosti Slovak Telekomu a tiež T-Mobilu Česká Republika Tomáš Masný. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké kyberbezpečnostné výzvy má veľký operátor.Ako chráni nielen seba, ale aj svojich klientov.Ako svoje skúsenosti zúžitkoval.Aké najčastejšie útoky rieši.Kedy ho firmy oslovujú s prosbou o pomoc.Ako ostať bezpečný aj pri zachovaní obrovského množstva dodávateľov.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Slovak Telekom. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenskí futbalisti v Lige národov remizovali doma so Švédskom (2:2) a zvíťazili v Azerbajdžane (3:1). Nielen samotné zápasy hodnotí v podcaste ŠPORT.sk Okom odborníka futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.Čo sa dozviete v rozhovore?Čo ukázali zápasy o slovenskej reprezentácii?Zaznamenáva pod Calzonom progres?Presvedčili náhradníci Bénes, Suslov a Šatka?Kto kazil hru celej kapely?Našlo Slovensko konečne útočníka?Kto by mohol nahradiť Pekaríka?Čo hovorí na Weissov koniec kariéry?Vidí v ňom budúceho trénera?

Na Slovensku, presnejšie v Bratislave, vzniklo nové vedecko intelektuálne centrum a jeho meno je Therapolis. Projekt má ambíciu prepájať intelektuálno vedecké kapacity Slovenska, s cieľom vytvoriť synergie presahujúce slovenský región. Ako však udržať najlepšie mozgy tu u nás, doma?Therapolis, tento projekt má ambíciu prepájať špičkové výskumné tímy, odborníkov, odborníčky, inovátorov a inovátorky z rôznych odborov, krajín a sektorov. Chceme tak prispieť k riešeniu problémov v oblasti zdravia a kvality života občanov v meste, resp. v regióne.Naším cieľom je priniesť unikátne výstupy výskumu a vývoja, ktoré budú prepojené na vzdelávanie a inovácie v politikách a službách s priamym dopadom na obyvateľstvo, ale aj spolupráca s partnermi zo všetkých regiónov Slovenska ako aj zo zahraničia.To je nový projekt občianskeho združenia Therapolis kde nájdeme také známe a špičkové mená vedy akými sú Alexandra Bražinová či Silvia Pastoreková alebo Emília Beblavá či Matej Kačaljak a Miroslav Beblavý.O čom projekt Therapolis je a aké výsledky od neho môžeme očakávať? To už je téma dnešného ranného podcastu Aktualít s dvomi iniciátormi projektu Renátou Hall a Martinom Kahancom.Počúvate Ráno Nahlas,pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Konflikt medzi Andrejom Dankom a Rudolfom Huliakom sa sa stále neurovnal. Práve naopak - podľa zistení Aktualít sa bude zrejme ešte stupňovať. Huliakovci hľadajú podporu v iných stranách a chystajú ďalšie požiadavky, približuje v podcaste novinárka Kristína Braxatorová. „Pôvodne sme si mysleli, že ide o situáciu z posledných dvoch týždňoch, keď Rudolf Huliak žiadal zaradenie názvu ich strany do klubu SNS. Ale neskôr sa ukázalo, že za posledného polroka sa táto mimoparlamentná strana snažila o začlenenie do štruktúr SNS - a s neúspešným koncom. Rudolf Huliak chcel pôsobiť v predsedsedníctve SNS," približuje v podcaste novinárka.V rozhovore hovoríme aj o kritických hlasoch vo vnútri klubu a či situácia smeruje k tomu, že budú v koalícii štyri strany. Deklarovali, že tak by sa chceli vnímať. Minimálne neoficiálne rokujú s poslancami vládnej koalície a zatiaľ s neúspešným koncom."Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

V dnešnej dobe, keď sú čoraz častejšie diskusie o jadrovej fúzii, sa štiepenie môže zdať ako zastaraná technológia. Je však možné, že ju naopak čaká renesancia.Viaceré spoločnosti zameriavajú svoju pozornosť na takzvané rýchle modulárne reaktory, ktoré by dokázali opätovne získať elektrickú energiu z existujúceho rádioaktívneho odpadu, až kým sa nestane takmer neškodným. O tejto zaujímavej technológii sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Procesu vzniku rádioaktívneho odpadu v súčasných jadrových reaktoroch.Výhody olovom chladených reaktorov pri využívaní existujúceho odpadu.Možnosti použitia bežného paliva v olovom chladených reaktoroch.Množstvo odpadu, ktoré by takéto reaktory dokázali opätovne využiť.Porovnanie bezpečnosti tradičných jadrových reaktorov a rýchlych reaktorov.TIP: https://www.aktuality.sk/clanok/2jrJhbM/zabudnite-na-velke-elektrarne-buducnost-moze-byt-v-malych-modularnych-reaktoroch-rozhovor/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Skúsili ste si niekedy zadať svoje meno do ChatGPT a zistiť, čo o vás vie? Pravdepodobne netriafal presne, no odpovedal sebavedomo. Na druhej strane však vznikajú deepfaky vytvorené umelou inteligenciou, ktorých neautentickosť je často veľmi ťažké odhaliť. V akej fáze vývoja umelej inteligencie sa nachádzame? Aké hrozby a príležitosti so sebou prináša? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a výskumníkom z inštitútu KINIT, Róbertom Mórom.Frankovská uviedla, že momentálne nie je možné vykonávať fact-checking výlučne pomocou umelej inteligencie: „Ešte si tie nástroje nevedia veľmi poradiť s tým, aby nám dali nejakú spoľahlivú, jednoznačnú odpoveď.“ Podľa Frankovskej však môže umelá inteligencia analytikom výrazne uľahčiť prácu. Spomenula napríklad nástroj „Factcheck finder“ vyvinutý inštitútom KINIT, ktorý umožňuje vyhľadať už vyvrátené hoaxy, čím sa predchádza zbytočnému opakovaniu práce fact- checkerov.Výskumník Róbert Móro v druhej časti podcastu upozornil, že odhalenie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou je čoraz náročnejšie a v budúcnosti sa táto úloha ešte viac skomplikuje. Už dnes je pri krátkych nahrávkach ťažké rozlíšiť, či sú hovorené človekom alebo umelo generované. Jedným z možných riešení do budúcnosti by podľa Móra mohlo byť pridávanie elektronických podpisov k obsahu vytvorenému človekom.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Uťahujeme si už utiahnuté opasky a najrýchlejšie chudobnejú ľudia v Bratislavskom kraji, ktorí pociťujú hrôzy enormnej záťaže hypotékami, hovorí sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied. V hlavnom meste podľa nej budú chýbať ľudia v službách, a to napríklad aj smetiari – jednoducho preto, že si tam nebudú môcť dovoliť bývať.V podcaste so sociologičkou Zuzanou Kusou sa dozviete:– od 1. minúty – že potraviny už zdraželi;– po 3:00 – že uťahujeme už utiahnuté opasky a pozitívny efekt zníženej DPH na základné potravín sa ľahko môže zrušiť;– od 5:00 – že bremeno konsolidácie by mali niesť aj firmy, ktoré by si mali odkrojiť zo ziskov;– po 9:00 – kto je na Slovensku chudobný;– od 10:30 – že čím máte viac detí, tým viac vás ohrozuje chudoba;– po 12:20 – ako ideme dolu vodou a ako chudobnejú ľudia v Bratislavskom kraji;– od 15:00 – že Slovensko má najmenší počet bytov na 1000 obyvateľov a práve preto je bývanie drahé;– po 16:30 – koľko percent ľudí si nemôže dovoliť výživné jedlo aspoň každý druhý deň;– po 20:30 – že aj ľudia s nadpriemerným príjmom pociťujú hrôzy enormnej záťaže hypotékami;– od 23:00 – ako v Bratislave o chvíľu nebude mať kto pracovať v službách, lebo ľudia s nízkym príjmom si tu nebudú môcť dovoliť bývať;– po 24:30 – že služby máme drahé aj pre nadpriemerne zarábajúcich;– od 26:00 – čo sa s tým dá robiť;– po 28:30 – ako by kraje mohli mať samostatnú hospodársku politiku;– od 30:00 – že nás začne páliť nedostatok smetiarov;– po 31:00 – čo v Rakúsku robia lepšie;– okolo 35:00 – či mal Smer rozdávať ešte viac.

Keď sa dozviete, že máte onkologickú diagnózu, zavriete oči a budete čakať ako to dopadne? S klimatickou krízou je to podobné, mali by sme sa pozrieť pravde do očí, hovorí o čoraz častejších extrémoch počasia, akými boli napríklad nedávne povodne či letné horúčavy klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.Nedávne ničivé povodne v susednom Česku, Poľsku či Rakúsku. Doslova vražedné letné horúčavy s mnohými tropickými nocami. Dlhé obdobia sucha, striedané prudkými búrkami no a zimy, v ktorých sa nám o snehovej pokrývke môže len snívať.„V tomto období sa v prejavoch počasia len potvrdilo to, čo sa v súvislosti s prejavujúcou sa klimatickou zmenou podmienenou činnosťou človeka tvrdilo už pred pár desaťročiami. V prejavoch počasia tak budú pribúdať krajné až extrémne situácie,“ vysvetľuje v Ráno Nahlas klimatológ Pavol Faško.Bude takéto prejavy počasia novým normálom a ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatických zmien? Má ešte ľudstvo čas sa klimatickej krze reálne postaviť a aké opatrenia budeme musieť urobiť tak, aby sa nám v takto nezvyklom počasí dalo udržateľne žiť? No a napokon, aký odkaz má pre popieračov klimakrízy človek vedy a faktov? „Treba oddeľovať to, čo je nazývané ako prirodzené kolísanie klímy na zemi v historických epochách, od toho, čo sa deje teraz - a čo je spôsobené činnosťou človeka v približne posledných dvoch storočiach. Ten proces, ktorý teraz prebieha, prebieha neporovnateľné rýchlejšie ako bolo kolísanie klímy v dejinách Zeme. Ak sa napríklad priemerná ročná teplota vzduchu u nás zmeni za sto rokov (1950-2050) o 4 až 5 stupňov Celzia, tak to bude taká zmena teplotných podmienok, aká sa pri prirodzenom kolísaní klímy udiala za 100 tisíc rokov. To je ten problém, tá rýchlosť zmien. No a toto popieračí klimatických zmien nechcú brať do úvahy,“ hovorí klimatológ zo SHMÚ Pavol Faško.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rusi majú strategickú iniciatívu od začiatku roka a postupujú ďaleko rýchlejšie, než doteraz. Ukrajinci nerozhodujú, kde sa bude bojovať, hovorí v podcaste generál vo výslužbe Pavel Macko. „Od začiatku augusta postupne zvyšujúci tlak. Snažia sa získať vďaka tejto iniciatíve čo najviac a čo najlepšie si upevniť pozíciu, ale že by sme videli, že to smeruje k tomu, že za pár mesiacov skončí táto vojna, tak určite nie sme v takej situácii," hovorí v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme, ako je to s nasadením severokórejských vojakov na Ukrajine. Generál hovorí, že zatiaľ nie je priamo potvrdené, že by sa vojaci zo Severnej Kórey priamo zapájali do bojov. „No je pravda že na fronte naozaj zahynuli kórejskí dôstojníci. Ale my nevieme, že či boli naozaj zapojení do bojov alebo boli to len poradcovia a inštruktori. Pokiaľ by sa ale potvrdilo, že boli severokórejské vojská zapojené do vojny, bolo by to mimoriadne zlá správa, lebo by to znamenalo internacionalizáciu konfliktu."Nemyslí si však, že by sa Severná Kórea zapojila priamo. „Najpravdepodobnejší variant bude, že formálne vyvedú z ozbrojených síl KĽDR a budú bojovať pod vlajkou Ruskej federácie. Nepredpokladám, že by Severná Kórea priamo bez prevlajkovania nasadila svoje vojská proti Ukrajine," hovorí Macko.V podcaste hovoríme aj tom, či si naši spojenci všímajú cestu europoslanca Smeru Ľuboša Blahu do Moskvy. Podľa Macka sme čoraz nedôveryhodnejší partner. „Na druhej strane Aliancia je ďaleko pevnejšia. Nerozkýva sa na výstrelkoch a nezmyselných misiách ľudí, ako je Ľuboš Blaha alebo konkrétni individuálni politici," uzatvára.Moderuje Denisa Hopková.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslení a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.V aktuálnej časti satirickej relácie Politikár diskutovali stand-up komici Silných rečí Jakub Gulík a Šimon Ferstl. O náhodnej strane slovenskej a jej rečníkoch, objavoch a osudoch vládneho splnomocnenca „Ketra Potlára“, ale aj o tom, prečo si Šimon Ferstl nemôže dávať nohy do inkubátora.V relácii sa dozviete:– veci zo života;– veľa kecov;– o náhodnej strane národnej;– trpkých osudoch ťažko skúšaných ľudí.

„Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné“, tvrdí Marek Janiga. Svojho času „nejaký študent s pubertálnymi vyrážkami“ – to optikou premiéra Fica, keď ON vyzýval rovno dekana právnickej fakulty k diskusii o Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorú dekan označil za „kriminogénny faktor“. Rovnako svojho času mladý študent, ktorý pre napadnutú Ukrajinu vyzbieral tisíce eur. Na počiatku pritom sám odohral klavírny koncert s trojtisícovým obnosom – a to rovno v Spojených štátoch. Aktuálne študent práva, ktorý sa na akademické skusy vybral do francúzskeho Štrasburgu. Napriek tomu naďalej organizuje pomoc Ukrajine a rovnako neprestáva hovoriť o veciach verejných. Marek Janiga, ktorý si odskočil na Slovensko, aby za päť dní absolvoval štyri diskusie. A to v rôznych mestách. Ako vidí svoju krajinu z metropoly europarlamentu – zo Štrasburgu, ktorý je na pomedzí dvoch zabehnutých demokracií – Francúzska a Nemecka. „Ak sa na to pozrieme spätne: novela novelizovanej novely trestného zákona hovorí sama za seba“, poukazuje Janiga. Svojho času bol iniciátorom diskusie o zmenách v trestných kódexoch na univerzitnej pôde. Premiérova verejná kritika spustila proti nemu vlnu útokov na sociálnych sieťach, voči čomu sa spätne bráni aj trestnými podaniami. „Právnici, ktorí ma zastupujú, vyhodnotili, že to môže napĺňať znaky niektorého z trestných činov – či už nebezpečné elektronické obťažovanie alebo neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, ohováranie, šírenie neprávd“, ilustruje Marek Janiga. „V zdravej spoločnosti sa nemôže stať a pokiaľ sa to deje, malo by sa to vyšetriť“, dodáva. Študent práva Janiga však dáva do pozornosti argumentáciu prokuratúry. „Uvedením sa do mediálneho priestoru som sa mal ja ako oznamovateľ sám vystaviť útokom voči svojej osobe. Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné“, tvrdí Marek Janiga, s tým, že nie je verejne činná osoba. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Oni vedia, že robia zle, ale pre nich je absolútne kľúčové to, čo chcú voliči. Pre nich nie sú podstatné výsledky, ktoré sú napísané v rozpočte, ale tie, ktoré vidia na svojich politických preferenciách,“ kritizuje vládnu politiku viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Kľučoví sociálni partneri vlády dnes odmietli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.Kľúčoví sociálni partneri vlády dnes na Tripartite odmietli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Ministerstvo financií s návrhom prišlo doslova na poslednú chvíľu a dnes o ňom rokovalo v Tripartite. Ako zamestnávatelia, tak i odborári však ako rozpočet, tak i vládnu podobu konsolidácie, tvrdo odmietajú. Navyše, obaja kľúčoví sociálni partneri vlády odmietajú aj podobu sociálneho dialógu, ktorý im vláda Roberta Fica ponúka pretože ho považujú za čisto formalistický a neúprimný.„Cez oficiálnu tripartitu vidím, že ten dialóg je viac formalizovaný, ako kvalitatívne a obsahovo silný. Ak sa vrátim ku konsolidačnému balíčku, tak ten – ak by bol úprimný záujem o názor sociálnych partnerov, tak by s nami začali komunikovať už pred rokom pretože už vtedy sme vedeli, že konsolidácia bude nevyhnutná, a nie teraz, dva dni pred Tripartitou," hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová.Vláda totiž s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok prichádza doslova na poslednú chvíľu. Vláda v ňom počíta s deficitom vo výške takmer šesť a pol miliardy eur, teda štyri celých sedem percenta HDP. Do roku 2027 však chce ficova vláda deficit stiahnuť pod tri percentá, čo podľa ekonómov znamená, že po aktuálnom konsolidačnom balíčku za vyše dve a pol miliardy budú musieť s najväčšou pravdepodobnosťou prísť na rad aj ďalšie opatrenia, ktoré našim verejným financiám – a teda i nám, utiahnu opasok.Okrem zvýšenej sadzby DPH sa pritom s najväčšou kritikou – v rámci vládnej podoby konsolidácie, stretla tzv. transakčná daň. Podnikatelia však kritizujú i neustále prenášanie bremena konsolidácie na podnikateľský sektor či obyvateľstvo, nepáči sa im ani nestabilita legislatívneho prostredia ako i absencia prakticky akýchkoľvek prorastových opatrení, čo podľa nich povedie k utlmeniu ekonomiky a odchodu podnikateľov i investícií zo Slovenska.„Ten štátnický prístup – kde na prvom mieste musí byť štát, až potom strana, ktorú vediem, im stále chýba a od tohoto prístupu sa absolútne vzdialili. Práve toto nám dlhodobo spôsobuje obrovské problémy a toto i dlhodobo kritizujeme," hovorí viceprezident AZZZ Rastislav Machunka.Viac o vládnej podobe konsolidácie, ekonomickej politike vlády, ale aj o tom, ako sa dnes na Slovensku podniká v rozhovore s viceprezidentom AZZZ Rastislavom Machunkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Na povinnú výmenu zimných pneumatík sme čakali 6 rokov. Dnešný podcast o je aj o hodnotení bezpečnosti dopravy v Bratislave, vodičskom preukaze v mobile či astronomickej pokute za nedodržanie bezpečnej vzdialenosti medzi autami. Nová časť podcastu od Magazínu portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Vidím tam silné prvky konzervativizmu, nacionalizmu a to nie je niečo, čo je prítomné v modernej sociálnej demokracií a rovnako nie je to ani súčasťou odborového hnutia, kritizuje odvrátenie sa Smeru zo sociálnodemokratických pozícií prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Konsolidačný balíček KOZ odmieta a kritizuje i nechuť vlády k dialógu.KOZ ostro odmieta vládny konsolidačný balíček. V jeho obsahu, ale aj forme jeho schválenia, kde vláda podľa odborov rezignovala na zmysluplný dialóg so sociálnymi partnermi a bremeno uťahovania opaskov prakticky bez diskusie preniesla na bedrá tých najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Kde je ten deklarovaný sociálnodemokratický a ľavicový charakter vládneho SMER-u, pýta sa v Ráno Nahlas šéfka odborárov.„Rada predsedov odborových zväzov KOZ odmieta schválený konsolidačný balíček vlády. Konsolidácia je síce nevyhnutná, no musí byť spravodlivá a postupná. V žiadnom prípade nesmie zasiahnuť najzraniteľnejšie skupiny.Zvýšenie DPH, miestnych daní či pokles daňových bonusov len zhorší situáciu bežných ľudí. V čase, keď ešte stále bojujeme s infláciou a zvyšovaním cien, musíme hľadať riešenia, ktoré nezaťažia najviac pracujúcich a rodiny.Vláda musí prehodnotiť svoje kroky a začať skutočný dialóg so sociálnymi partnermi. Ak má konsolidácia prispieť k rozvoju Slovenska, musí byť spravodlivá pre všetkých.“To je výňatok z aktuálneho stanoviska Konfederácie odborových zväzov k vládnej predstave ozdravenia verejných financií. Konfederácia odborových zväzov, ktorá bola dlhé roky vnímaná aj ako akýsi tichý koaličný partner ficovho SMER-u, a predlžená ruka jeho záujmov prostredníctvom odborárskych bossov, sa tak postupne profiluje do pozície reálneho oponenta vládnej politiky. Podľa prezidentky KOZ Moniky Uhlerovej už ficov SMER dávno nereprezentuje modernú sociálnodemokratickú politiku a preto ani záujmy odborov.Odbory boli vždy symbolom pokroku a univerzalistického rozširovania práv, pripomína šéfka KOZ a kritizuje umelé rozdeľovanie spoločnosti predstaviteľmi aktuálnej vládnej moci, ktorý vo svojej rétorike stavajú proti sebe napríklad predstaviteľov kultúrnej obce a robotníctva. Navyše, to všetko stavia voči sebe skupiny, ktoré sú na jednej lodi a nie sú si nepriateľom. Ten skutočný nepriateľ je niekde úplne inde, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová.Počúvate Ráno Nahlas, s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už niekoľko rokov je online trendom biohacking. Ide o používanie trikov - niektoré napríklad na sústredenie, iné na zdravší či dlhší život. Podľa odborníkov niektoré triky fungujú. Napríklad: nepiť alkohol.Dá sa ale starnutie spomaliť a môžeme omladnúť? Odborníci prekvapivo hovoria, že starnutie sa dá urýchliť aj spomaliť. V dnešnom podcaste to vysvetľuje lekár a odborník na výživu Boris Bajer a tréner Marián Tóth. Čo by sme teda mali jesť a koľko by sme mali cvičiť, aby sme starli pomalšie? A čo to vlastne znamená?Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára je Peter Hanák.

Termín hybridné hrozby pokrýva široké spektrum rôznych bezpečnostných hrozieb. Radíme tam kybernetické útoky, špionáž, rôzne sabotážne operácie, veľkú časť tvoria tiež rôzne informačné, propagandistické a psychologické operácie. Nebezpečné sú v tom, že si ich častokrát neuvedomujeme alebo ich podceňujeme. Hybridné operácie totiž bývajú realizované tak, aby nevytvárali dojem ohrozenia.Ako ovplyvnili vnímanie hybridných hrozieb udalosti na Ukrajine v roku 2014? Nakoľko zmenili taktiky hybridných aktérov technológie ako sú tlač, televízia či internet? Kto každý môže používať hybridné nástroje? Ide len o štátnych aktérov alebo sa môžu zapájať aj kybernetické či teroristické skupiny oddelené od štátu?Prečo hybridní aktéri cielia na demokratické voľby a kritickú infraštruktúru? Ako vníma hybridné hrozby NATO? Ako pomáha členským štátom a partnerom pri odhaľovaní zraniteľností a hybridných operácií škodlivých aktérov? S akými hybridnými operáciami sme sa stretli na Slovensku v posledných rokoch? Čo všetko patrí podľa NATO medzi tzv. narušujúce technológie a v čom spočíva ich škodlivosť?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Adapt Institute Matejom Kandríkom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

„Ak vláda opäť zvolí podľa mňa nerozumné plošné zmrazenie cien, tých 235 miliónov eur nemusí stačiť“, hovorí energo analytik Radovan Potočár.Slovensko to môže vyjsť draho. Vplyvný bruselský portál Politico tak o nás píše v súvislosti s blížiacim sa koncom dohody tranzitu plynu cez Ukrajinu medzi Moskvou a Kyjevom. Dáva nás pritom do jedného balíka s Maďarskom a Rakúskom. Ak sa zvyšok Európskej únie bez ruského plynu podľa portálu zaobíde ľahko, pre nás to má byť drahá dilema. A hľadanie alternatív. Pozrieme sa na to s odborníkom Radovanom Potočárom z Energie-portálu. Ako situácii pomôže plánovaná vládna energopomoc, ktorú vidno naprojektovanú v čerstvo návrhu štátneho rozpočtu? Na kompenzáciu cien plynu a tepla v ňom počíta so sumou 235-miliónov. „Nevieme povedať, či to postačí, aby ceny energií zostali nezmenené. Aby to vedelo vykompenzovať kompletný nárast cien energií. Je to obrovská suma, ktorá by v akejkoľvek inej oblasti menila hru, no v prípade cien energií, ak vláda opäť zvolí podľa mňa nerozumné plošné zmrazenie cien, tých 235 miliónov eur nemusí stačiť“, hovorí energo analytik Radovan Potočár. Na cenu plynu podľa Potočára vplýva z dvoch tretín samotná komodita, čo je plyn, zvyšok sú poplatky za prepravu. Podľa Potočára by nás bez vládneho zásahu čakalo „výrazné zdraženie“ na úrovni jednej tretiny. Do toho však môže vstúpiť vláda. A čakáva sa, že tak urobí. „Jedna možnosť je vyčleniť adresnejší model. Teda vyčleniť domácnosti, ktoré pomoc potrebujú viac. Je to relatívne zložitejšie, ale ak vláda myslí adresnú pomoc vážne, tak bude musieť nájsť model, ako vyselektovať domácnosti, ktorým pomôcť napríklad špeciálnou dávkou. Avšak technicky jednoduchšie by bolo zachovať plošný princíp, no plošne určiť určitý nárast cien energií tak, aby sa priblížili k trhovej úrovni. Znamenalo by to nárast cien energií na úrovni piatich až pätnástich percent. Tým by sa dostali bližšie k trhovým cenám a zmenšil by sa ten rozdiel, ktorý musí vláda sanovať z verejných financií“, vysvetľuje Potočár. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Predvolebné sľuby tvrdo narazili na realitu.Čo si koaliční politici povykrikovali navzájom a čo vykričal do sveta najvyšší šéf, sa dozviete v Ťažkom týždni.

Bývalý minister financií hovorí, že s ohľadom na kúpnu silu sme úplne na chvoste EÚ. Konsolidácia v tejto podobe bude ďalej brzdiť náš rast. Rožky a chlieb nezlacnejú a vysoká inflácia nám zníži reálne mzdy. Peniaze, ktorá vláda získa, použije na zníženie deficitu len čiastočne a preto je možné, že na budúci rok Robert Fico zaútočí aj na druhý dôchodkový pilier. Podľa Ivana Mikloša pritom problém nie je v nedostatku peňazí, ale v zlom riadení štátu.V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:– od 1. minúty – čo prežíva, keď sleduje, čo vláda robí s verejnými financiami;– od 2:00 – či sa naozaj máme najhoršie v EÚ a či to bude horšie;– po 4:00 – že Nemcov takto nikdy nedobehneme, ani keď budeme mať oproti nim dvojnásobný ročný rast;– od 6:00 – že vláda berie mnohým ľuďom rodičovský príspevok;– po 8:00 – že zvyšovať DPH treba, lebo inak by konsolidácia bola ešte horšia;– od 12:00 – ako si banky od nás rovno stiahnu transakčnú daň;– po 13:30 – prečo rožky a chlieb nezlacnejú;– od 15:00 – že infláciu budeme mať oveľa vyššiu ako priemer eurozóny a preto sa nám znížia reálne mzdy;– po 16:30 – či ide len o Ficov vankúš na rozdávanie a konsolidácia by mohla byť menšia;– od 17:30 – že zásah do druhého piliera nás možno ešte čaká na budúci rok;– okolo 19:00 – ako sa zníži náš rast a ako by sa to dalo inak;– po 19:30 – ako robil konsolidácie v minulosti spolu s reformami;– od 23:00 – či je rovná daň už mŕtva myšlienka;– po 28:00 – prečo očakáva zvýšenie daňových únikov;– od 30:00 – či by zavádzal daň z cukru, ako to navrhuje PS;– po 34:00 – čo máme sledovať v rozpočte, ktorý predloží minister vláde;– od 34:30 – že problém nie je, že by sme nemali peniaze, ale v tom, že ich nevyužívame;– po 36:00 – čím to je, že Rusko rastie;– od 39:00 – že sankcie fungujú, ale pomalšie ako sme čakali.

Prečo Robert Fico iba udržuje zlepenec vlády, ktorá nemá žiadnu víziu do budúcnosti? Prečo podáva šikanózne žaloby a oslavuje slobodu, ktorú priniesol iba východ alebo čo chce premiér zakryť "šokujúcimi" informáciami o atentáte? To i omnoho viac si môžete pozrieť v najnovšej časti podcastu Bárdy & Káčer.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Toto všetko sú kroky, ktoré utlmia našu ekonomiku a to je veľmi zle pretože našou jedinou šancou je ekonomický rast. Veď, prečo by sme nemali rásť ako bratia Česi či napríklad Rumuni? Viete aký pokrok urobilo Rumunsko? No a my stojíme na mieste a tento konsolidačný balíček ešte viac zabrzdí našu ekonomiku, hodnotí vládny konsolidačný balíček bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. Podľa neho na vládnu konsolidáciu doplatí drvivá väčšina rodín a najviac si uťahovanie opaskov odnesú tí najslabší – viacpočetné rodiny a rodiny samoživiteliek a samoživitelov. Tým pádom, samozrejme, aj ich deti. Naopak, s niekoľko miliardovou sekerou v Sociálnej poisťovni, sa jedným z pomyselných víťazov konsolidácie stávajú penzisti.Naši dôchodcovia si na niečo zvykli, ale budú si musieť odvyknúť. A ono sa to i stane, ale tí, ktorí sú dnes pri moci, sa to budú snažiť všemožne a dlhodobo ututlávať, pripomína exminister.No a aký dosah bude mať celkom nová daň z finančných transakcií? "Doplatíma na ňu v podstate úplne všetci, vrátane zamestnávateľov či dokonca i neziskových organizácií," tvrdí Jozef Mihál.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o konsolidačnom balíčku, transakčnej dani i spore medzi nárokmi penzistov a možnosťami ekonomiky, čiže daňovníkov živiacich rodiny.S exministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na letnom šampionáte EURO 2024 mu vymysleli pokrik „Robí si, čo chce, robí si, čo chce! Stano Lobotka, robí si, čo chce!“ Naša moderátorská futbalová úderka Julo a Muťo využila aktuálnu reprezentačnú prestávku a do najnovšej epizódy podcastu Striedame! si pozvala jednu z najväčších hviezd nášho národného futbalového tímu Stanislava Lobotku.V 1. kole talianskej Serie A síce SSC Neapol prehral s Veronou 0:3, avšak odvtedy ťahá sériu šiestich zápasov bez prehry, vďaka čomu sa vyšvihol na prvú priečku ligového pelotónu. Jedným z kľúčových faktorov je aj slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka, čo potvrdil po poslednom ligovom zápase aj tréner súpera Cesc Fàbregas.Stanislav Lobotka však zohráva rovnako dôležitú úlohu aj v našom národnom futbalovom tíme, ktorý vedie Talian Francesco Calzona. „Sme iná mentalita ako Taliani. Oni prídu na zápas kvôli ich tímu, chcú ho podporiť. My sa chodíme pozerať na dobré mužstvá ako naposledy na Portugalsko. Málokto sa vtedy išiel pozrieť na Slovensko a držať nám palce,“ uviedol Stanislav Lobotka v najnovšej epizóde podcastu Striedame!Okrem toho s Julom a Muťom rozobral aj okamih, keď si v šatni našiel na svojom mieste kapitánsku pásku, kompliment od trénera Coma Cesca Fàbregasa, metódy kormidelníka „partenopei“ Antonia Conteho a neobišli ani tému, ktorú nedávno otvoril stredopoliar Manchestru City Rodri o množstve zápasov.

Po zdravotníkoch sa na prezidenta obracajú aj mimovládky. Tvrdia totiž, že konsolidácia, tak ako je schválená, by ublížila charitám a v praxi tda najmä ich klientom. Ministerstvo financií im údajne už sľúbilo nápravu. Podobne ako to bolo s niekoľkými opravami narýchlo schváleného trestného zákona, aj konsolidačný balíček, ktorý prešiel v skrátenom konaní – sa zrejme bude musieť v krátkom čase v parlamente opravovať.Mimovládky a charity najviac zasiahne nová transakčná daň. Ak sa nič nezmení a konsolidačný balíček bude platiť tak, kao je schávelný, budú musieť zvýšiť ceny pre svojich klientov – a to sú často seniori, ľudia bez domova alebo jednorodičovské domácnosti.Minister financií Ladislav Kamenický im sľúbil výnimku, v zákone však zatiaľ nie je. Výnimka sa však zďaleka nebude týkať všetkých mimovládok, ale iba niektorých.Viac nám o tom v dnešnom podcaste povie Jana Žišková zo Slovenskej katolíckej charity.Podcast nahrával Peter Hanák a Zorislav Poljak.

Kybernetické incidenty, najmä ransomvérové útoky, sú časté a z roka na rok ich pribúda. Ako by mali organizácie reagovať? Čo robiť, aby sa z incidentu nestala katastrofa, ale skôr príležitosť na zlepšenie? O týchto témach diskutuje v novom dieli podcastu SHARE expert na kyberbezpečnosť a spoluzakladateľ spoločnosti IstroSec Lukáš Hlavička.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako organizácie reagujú na ransomvérový útok.Ako prebieha incident response v praxi počas útoku.Ako rýchlosť reakcie ovplyvňuje výsledok.Najčastejšie chyby, ktoré organizácie robia pri ransomvérových útokoch.Ako môže incident položiť základy silnejšej obrany.Legálne a etické otázky, ktoré vznikajú počas ransomvérového incidentu.Obnova systémov a dôvery po útoku.Ako môže byť incident katalyzátorom pre zmenu.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou IstroSec.IstroSec je skupina niekoľko desiatok vysoko kvalifikovaných profesionálov poskytujúca dodávateľom IT služieb, firmám a vládnym organizáciám špeciálne poradenské služby v oblasti obranných operácií, cielených útočných testovacích techník a komplexných aktivít spojených s riešením kybernetických bezpečnostných incidentov v krajinách Európskej únie a Spojených štátoch amerických.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Vláda nevie doručiť pomoc, tak doručuje aspoň pomstu, hovorí David Púchovský. Bývalý policajt a autor policajnej stránky proti hoaxom, dnes asistent poslanca Jaroslava Spišiaka z PS, tvrdí, že Peter Kotlár je obeť, ktorá prepadla hoaxom - myslí to dobre, ale nevie rozlíšiť realitu od fikcie. Policajný boj proti hoaxom bol nápadom Roberta Kaliňáka, ktorý je podľa Puchovského proamerický biznismen, ktorý teraz na svoje ciele využíva hľadaného extrémistu Daniela Bombica.V podcaste s Davidom Púchovským sa dozviete:– od 1. minúty – ako dnes funguje kedysi policajná stránka o hoaxoch a podvodoch;– po 4:00 – že na ministerstve vnútra pracujú ľudia, ktorí nerozoznajú humor od hoaxu;– po 6:00 – že minister Šutaj Eštok sa podieľa na poľovačke na stand-up komikov;– okolo 6:30 – že vláda má dvojaký meter a každého, kto sa „zle pozrie", stíha za schvaľovanie atentátu;– od 7:30 – že strategická komunikácia štátu je nulová alebo amatérska a pripomína riadený chaos;– po 9:30 – či na strategickú komunikáciu štátu vezmú každého, kto nikdy nebol na Globsecu;– od 11:30 – že štátny boj proti hoaxom pôvodne vymyslel Robert Kaliňák;– po 13:30 – že vláda svojim voličom nevie doručiť pomoc, tak im doručuje aspoň pomstu;– od 14:50 – ako pozeral telku s biznismenom Kaliňákom, ktorý je v skutočnosti proamerický;– po 15:00 – že hľadaný Bombic je pre Kaliňáka iba tovar vhodný na obchod;– okolo 16:00 – či sa treba v komunikácii znižovať na úroveň hľadaného extrémistu;– od 19:00 – čoho by Daniel Bombic mohol byť vládnym splnomocnencom;– po 22:00 – že ľudia sa pýtajú, kedy konečne David Púchovský skončí v base;– od 23:00 – ako sa generálny prokurátor Maroš Žilinka stal katalyzátorom hoaxu;– okolo 24:00 – že splnomocnenec Peter Kotlár sa stal obeťou hoaxov, prepadol im, a hoci to myslí dobre, nevie rozlíšiť realitu a fikciu;– po 26:00 – ako sa štát nemôže prizerať šikane učiteľky zo strany pravicových extrémistov.Poznámka redakcie: David Púchovský v rozhovore kritizuje ministra školstva, že sa nezastal šikanovanej učiteľky. Minister Tomáš Drucker (Hlas-SD) sa jej medzitým, po nahratí tohto rozhovoru, zastal.

Černákovci sa stali mocnou skupinou aj preto, že si dokázali svoje teritórium vyčistiť od rusky hovoriacej či albánskej mafie. To však znamenalo niekoľko vrážd. Podobne to bolo s ovládnutím Prievidze. Čo s tým mal Ivan Mello, brat známejšieho zločinca na úteku Karola Mella? Dozviete sa v ďalšej epizóde podcastu Mafiánsky štát po prihlásení sa do predplatného Aktuality Navyše.Základným znakom mafiánskych skupín 90.rokov na Slovensku bolo jasné teritoriálne rozdelenie. Každý musel vedieť, čo je koho rajón. Tam, kde to jasné nebolo, a tam, kde si skupiny konkurovali, to končievalo zle. Koľko ľudí zomrelo, keď si chcel Mikuláš Černák vyčistiť svoj rajón? A koľko životov si vyžiadal boj o ovládnutie regiónu Prievidze? A akú úlohu v tom zohrali bratia Mellovci?Piatou epizódou druhej série podcastu Mafiánsky štát sprevádza expert aktualít na mafiu a autor knihy Slovenská mafia: príbehy písané krvou, Ján Petrovič.Autorom scenára a moderátorom podcastu je Peter Hanák.

Šéf úradu vlády a europoslanec prišli do sídla nadácie nakrútiť video.Juraj Kemka sa v rozhovore so zástupkyňami nadácie Zastavme korupciu rozprával o utajovaní nákladov plánovaných na výstavbu zariadední pre vrcholových politikov a dozvedel sa aj to, prečo po aktivite „mladých vlkov“ zo Smeru podala nadácia trestné oznámenie.

Profesionálny rodič je hraný film, ktorý však zobrazuje reálny problém. Snímka bola v hre o nomináciu na Oscara v kategórii krátky film. Ukazuje slovenskú ženu z majority, ktorá si výmenou za výplatu vezme domov rómske dievčatko. Od dobrého skutku to má ďaleko a čoskoro sa ukážu problémy...Režisér Erik Jasaň v podcaste Ráno Nahlas hovorí, že s týmto problémom má skúsenosť aj z vlastnej rodiny, kde sú aktuálne štyri rómske deti, aj keď sa ich už vystriedalo desať. Niektoré deti totiž nezapadnú a pendlujú medzi detskými domovmi a rôznymi rodinami. Prečo takto funguje profesionálne rodičovstvo a je to naozaj taký veľký problém aj v realite mimo filmu? Ako štát vlastne pristupuje k odoberaniu detí z osád?Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Kritika, naviac hlučná, a to doslovne. V podaní úderky tzv. mladých vlkov premiéra Roberta Fica. Teda ich časti – šéfa úradu vlády Juraja Gedru a rovnako šéfa premiérových poradcov a europoslanca Erika Kaliňáka. Za článok, ktorý spájal pripravovanú rekonštrukciu vládnej budovy za päť miliónov s oligarchom blízkym Smeru Norbertom Bodorom. Hlučná kritika rovno v sídle spoluautorky investigatívy, priamo do očí a zaznamenávaná na kameru. Aby sa neskôr ocitla na sociálnych sieťach. Adresátkou bola Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu. „Ak to bolo pre nich dôstojné, pre mňa nie. Vyzerá to, že jediným zámerom bolo spraviť nejaké dehonestujúce video“, tvrdí Makarová. Bezprostredne po incidente a útokoch politikov Smeru na sociálnych sieťach však Xénia a ďalší v Nadácii Zastavme korupciiu obdržali výhražný mail s popisom fyzickej likvidácie. Prípad už má na stole prokuratúra. „Bolo to nielen o mne, ale aj mojich deťoch, či vnúčatách. Ako sa im niekto pomstí, ako ja budem trpieť“, ilustruje. „Nie je to nič príjemné a žiaľ, história ukazuje pri Jánovi Kuciakovi, že nikdy neviete“, uzatvára Makarová.Otvára však vážne otázky hraníc politickej komunikácie na jednej strane, na druhej zas ochrany práce novinárov a mimovládok vo verejnom záujme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda schválila návrh, podľa ktorého budú od roku 2025 môcť Slováci v niektorých situáciách využívať občiansky a vodičský preukaz uložený v mobile. Spočiatku by malo ísť o policajné kontroly na cestách. O tom, ako by to malo v praxi vyzerať, ale aj čo by to mohlo znamenať pre snahy štátu o digitalizáciu z dlhodobého hľadiska as v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Kedy by sme mohli používať občianske a vodičské preukazy v mobile.Aké ďalšie doklady by mohli neskôr pribudnúť.Ako by sa dalo technologicky riešiť overenie totožnosti cez mobil.Kedy by sme mohli s takýmto preukazmi cestovať aj do zahraničia.Či Európska únia chystá aj digitálny cestovný pas.Téme sa venujeme aj tu:Občiansky preukaz v mobile sa môže stať symbolom digitalizácie štátuObčiansky a vodičský preukaz v mobile: Štát nám prezradil detaily, budú v aplikáciiKedy bude možné si vytvoriť digitálny občiansky i vodičský preukaz? Dôležité rozhodnutie vládyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Rekordný, historický, prelomový. Sobotňajší turnaj Oktagon 62 na futbalovom štadióne vo Frankfurte znesie všetky tieto prívlastky. „Prvýkrát v histórii budú Česi a Slováci niekde v zahraničí baviť takmer 60-tisíc ľudí,“ vraví promotér už medzinárodne populárnej organizácie Pavol Neruda.Čo sa dozviete v rozhovore?Prekoná Oktagon svetový rekord v návštevnosti?Čo je za už medzinárodným úspechom organizácie?Ako to vyzerá s expanziou do ďalších krajín?Ako ublížili nedávne kauzy domácej scéne bojových športov?Čo bude s odvetou Krištofič - Vémola?Udrží organizácia hviezdne duo Paradeiser – Keita?Čo navyše ponúka Oktagon v porovnaní s UFC?Je ambíciou organizácie zosadiť UFC z trónu?

Tu je v opozícií Harabin či Republika a to znamená, že vláda je pod tlakom ešte krajnejšej pravice než aký ona sama produkuje. Fico vie, že sa neudrží pri moci tým, že bude doručovať sľubované výsledky vládnutia a tak namiesto toho, musí čoraz viac ukazovať nepriateľov a údajných vinníkov, tvrdí bývalý šéf SDĽ Peter Weiss. Podľa neho ide o veľmi nebezpečnú politiku pretože premiér sa ocitol v špirále radikalizácie, ktorú už nemá pod kontrolou.Vláda uvalila na bedrá občanov viac ako dva a pol miliardový konsolidačný balíček. Ficov kabinet pri tom poruší viacero sociálno-demokratických princípov a dokonca i jasných sľubov z úst samotného premiéra. Namiesto diskusie o tom, ako ekonomicky, ale i celospoločensky dostať Slovensko z nelichotivých a doslova až posledných miest v životnej úrovni vo všetkých možných merateľných parametroch, sa však vláda rozhodla ísť cestou hľadania vnútorných nepriateľov a eskalovania konflitktov. Z politických oponentov, ale i médií či občianskej spoločnosti sa tak postupne stávajú nielen oponenti moci, ale priam nepriatelia štátnosti v slovníku nápadne podobnom normalizačnej moci v ére bývalého režimu.Izolácia Slovenska sa však čoraz viac prejavuje aj na medzinárodnom poli, kde vládnej politike deklarovaných siločiar na všetky štyri svetové strany prestávajú rozumieť i naši najvernejší spojenci a v panteóne našich strategických väzieb sa tak čoraz viac ocitajú výhradne Rusi, ktorí vedú brutálnu vojnu s našim východným susedom a Maďari, ktorí zasa nepokryte poškuľujú po revízií Trianonu.Máme dočinenia s krízou vládnutia. Je to zrkadlo celkového úpadku strategických politických elít od Novembra 89. Zároveň však platí, že toto je najslabšia vláda SMERu v histórií. Je to nekoncepčná vláda, je to vláda, ktorá sa nedrží ani svojho vlastného vládneho programu a je to vláda, ktorá stratila i svoj sociálno-demokratický charakter. Jej vládnutie sa dnes celkom podriaďuje politike ukazovania na ideologického nepriateľa a jeho vytvárania, tvrdí bývalý predseda Strany demokratickej ľavice a exdiplomat Peter Weiss. A aký je podľa neho dôvod takejto politiky? Robert Fico sa dostal po roku 2020 spať k moci tým, že sa orientoval na čoraz viac radikálnejších voličov, ktorých pritom on sám radikalizoval, no a dnes sa sám ocitol vo vleku ich radikalizmu, tvrdí Weiss.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V aktuálnej časti satirickej relácie Politikár diskutovali stand-up komici Silných rečí Samo Trnka a Marián Psár. Na pretras prišli nielen razie, ktorými klubu a podniky v hlavnom meste častuje polícia, ale aj odchod ministerky zdravotníctva a konflikt „Cicera z Revúcej".V aktuálnej časti sa dozviete: Prečo sú razie v kluboch len pomstou „bohémskej chase" Prečo by legalizácia niektorých drog pomohla konsolidácii Prečo sú Košice super bratským mestom Bratislavy Čomu čelí Andrej Danko aka „Cicero z Revúcej" Prečo predseda vlády nemá koalíciu v rukách Ako sa rozlúčiť s ministerkou zdravotníctva Ako Kotlár vyriešil pandémiu O žalobe Fica na šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho

Spoločné vystúpenie koaličných partnerov Smeru, Hlasu a SNS, ktorí sa dokážu zhodnúť na deklarovaní „dôležitosti samospráv“ v podobe 70-miliónovej podpory. Avízo, že spoločne ohlásia energopomoc. A podľa premiéra musia „spoločne búchať do stola“. Nová vládna stratégia jednoty. A za zlý obraz tejto vlády, za „blbú náladu“ opäť môžu médiá, ktoré idú po tejto vláde ako „krvilační bastardi“, navyše v DenníkuN, Sme a v Aktualitách „posadnutí diablom“. Sankciou má byť štátna regulácia práce novinárov v podobe národného mediálneho úradu.Je tento obraz koaličných lídrov a premiéra Fica naozaj odrazom reality, alebo krivým zrkadlom, ktoré si robí s realitou svoje? Nie je naordinovaná vládna stratégia jednoty len dôkazom, že v súkolí to škrípe? Téma pre Petra Bárdyho. „Robert Fico ukazuje, že v čase krízy nedokáže riadiť štát. Že nemá riešenia. Celé sa mu to teda sype pod rukami. Aj nejednota v koalícii je až do neba volajúca. Ľudia si to všímajú a vidia to. Musí to teda niečim prekryť“, hovorí Bárdy. „Najjednoduchšie je násť niekoho pseudo-zodpovedného“, dodáva. Aktuálne sú to podľa neho opäť novinári. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dátové centrá po celom svete síce majú kapacitu na nový hardware, no často na to svoj pohon nemajú dostatok elektriny. A bude jej stále menej. Ambiciózny startup Lumen Orbit to chce vyriešiť postavením datacentier na heliosynchrónnej obežnej dráhe. To prináša mnoho výhod, a ešte viacej výziev.V 80. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:čo s tým má spoločné AI,ktorých investorov už presvedčili,koľko kilometrov štvorcových musia mať solárne panely,o koľko efektívnejšie a lacnejšie by boli takéto centráči aký je tam najväčší problém s ochladzovaním.O ambicióznom startupe Lumen Orbit sa v 80. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a  Marián Psár.Máme novú knižku v čitateľskom klube! Tentoraz je to klasika Stopárov sprievodca po galaxii od Douglasa Adamsa, ktorú si rozoberieme okolo Dušičiek.Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!

Jedným z odvetví, ktoré môže umelá inteligencia zásadne zmeniť, je aj bankovníctvo. Nejde pritom len o predpovedanie vývoja finančných trhov. AI môže napríklad navrhovať bankové produkty či vytvoriť komfortnejší priestor pre klientov na pobočkách. O tom, ako je to možné, hovoril v podcaste SHARE podnikový architekt a člen skupiny expertov pre zavádzanie umelej inteligencie vo VÚB banke Tomáš Horníček. Rozprával sa s ním Redaktor Živé.sk Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:AI budúcnosť bankovníctva zmení, ale možno inak, ako mnohí čakajú.Zamestnancov nemusí nahradiť, ale zmeniť ich úlohu.Ako je možné, aby AI klientom priniesla osobnejší prístup na pobočke.Kedy sa dočkáme bankových balíkov na mieru.Ako zmení AI trh s financiami.Kedy sa dočkáme osobného finančného poradcu postaveného na AI.Podcast vznikol v spolupráci s VÚB bankou.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

„Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, hovorí Irena Kalhousová, riaditeľka Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. Takmer 42-tisíc obetí na strane Palestíny, 1200 v Libanone, milióny utekajúcich pred vojnou v Pásme Gazy, vyše milióna vysídlencov na pomedzí Libanonu a Sýrie, 728 mŕtvych izraelských vojakov – bilancia vojnového besnenia, ktoré odštartovalo iné besnenie: teroristický útok militantov palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra minulého roku. Vtedy bojovníci Hamasu beštiálne pozabíjali 1160 prevažne civilistov, do zajatia zobrali ďalších 251 rukojemníkov, z ktorých je stovka ešte stále v Pásme Gazy a nevie sa, koľko ich je pri živote. Vojnové besnenie, ktoré nedáva pokojne spávať nielen obyvateľom regiónu, ale do pozoru stavia svetové spoločenstvo. Logika vojny totiž hovorí, že raketové útoky Iránu spred pár dní si žiadajú opäť ozbrojenú odvetu Izraela a táto už má mať pripravenú ozbrojenú odozvu Teheránu, ako to zaznieva z tých končín. Ako a kedy sa to skončí? Sú vôbec reálne ciele zničiť Hamas, či Hizballáh, ktoré si dal premiér Netanjahu a nezatiahnuť do väčšieho konfliktu Irán, ktorý ich financuje, aby oni zaňho ničili Izrael?Otázky, na ktoré sa pozrieme s Irenou Kalhousovou, riaditeľkou Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. „Keď som to začala sledovať, nevedela som si predstaviť, o aký hrozný útok ide. Myslela som si, že to len niekoľko členov Hamasu preniklo do Izraela, kde páchajú činy. No bola som v tom, že sa to skončí do niekoľkých hodín, pretože ich vytlačí izraelská armáda“, spomína si na vtedy sobotné ráno 7. októbra spred roka expertka na izraelsko-palestínske vzťahy. „Že šlo o taký masívny útok, ktorý potrvá vo svojej „horúcej“ fáze viac ako deň, a že výsledkom bude toľko mŕtvych, to som si nevedela predstaviť“, dopĺňa. „Vtedajšia politicko-bezpečnostná doktrína Izraela jednoducho neverila tomu, že Hamas je pripravený urobiť niečo, čo by nabúralo status quo. Čo by viedlo Izrael k odpovedi, ktorá by mohla ohroziť pohodlie najvyšších predstaviteľov Hamasu“, hovorí Irena Kalhousová. „Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dobrou správou je, že konsolidujeme, oveľa horšou správou však je forma, ako sa vláda rozhodla priškrtiť Slovensku, jeho občanom i firmám, opasky. 71 versus 29 percent v neprospech vládnych škrtov, to je nelichotivé zrkadlo, ktoré môže priškrtiť slovenskú ekonomiku a odštartovať ďalšie kolo konsolidácie.Väčšina – teda presnejšie 71 percent vládneho balíčka, je totiž vo vládnej koncepcií konsolidácie totiž na strane nových príjmov a iba necelých 30 percent stojí na vládnych škrtoch. No a vo vzduchu pritom visí ešte aj takmer jedna miliarda nad rámec nevyhnutnej konsolidácie, o ktorej použítí pritom nič presnejšie verejnosť nevie, no vláda si ale i takto môže poistiť ďalšie rozhadzovanie, ktorým by prípadne mohla utlmiť spoločenskú nespokojnosť s uťahovaním opaskov. Aké sociálne a spoločenské dopady teda bude mať vládny balíček a ako vládna podoba uťahovania opaskov pribrzdí slovenskú ekonomiku a naštartuje infláciu? Dalo sa to robiť aj inak a lepšie a v čom sú achilovky takto postaveného uzdravovania verejných financií?"Najväčšou otázkou je, nakoľko tento balíček zneatraktívni naše ekonomické prostredie. To zneatraktívnenie môže znamenať i to, že firmy tu budú menej investovať, menej expandovať a z toho vyplýva i menší ekonomický rast, menej medzinárodného kapitálu a to potom môže znamenať to, že občanom i firmám budeme musieť uťahovať opasky viac než v ekonomike, ktorá by nám – inou formou konsolidácie, výraznejšie rástla. Ešte nás určite čaká ďalšia citeľná konsolidácia," tvrdí Ján Tóth.Téma pre šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najvyššia slovenská futbalová liga sa preklopila už do svojho 10. kola, ktoré bolo posledné pred októbrovou reprezentačnou prestávkou. Niké liga má však nového lídra, ktorým je MŠK Žilina.Víkendové kolo však prinieslo ďalšie veľké množstvo zaujímavých výsledkov, okamihov, momentov a gólov. Azda tou najväčšou udalosťou je predovšetkým nový líder súťaže, ktorým sa stal MŠK Žilina. Zmena nastala aj na dne tabuľky, kam sa prepadol MFK Zemplín Michalovce. V lige sa opäť objavil „starý-známy záchranca“ tréner Ivan Galád a s jeho Trenčínom sa už postaral o zaskočenie úradujúceho majstra ligy, Slovana Bratislava.Nielen o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v jubilejnej 10. epizóde podcastu Kam si to kopol? a do štúdia ŠPORT.sk prišiel znovu niekdajší skvelý ligový zakončovateľ Tomáš Majtán.

Už mám toho dosť! Avizuje v Ráno Nahlas možnú právnu obranu voči útokom vládnej moci novinárka a občianska aktivistka Marta Šimečková. "Tak sa mi zdá, že sa už nemôžem tváriť, že sa nič nedeje len preto, že niekto, kto sa dostal na scénu len vďaka svojmu výnimočnému talentu, ktorý spočíva v tom, že nemá žiadne zábrany aby z lží a manipulácií uplietol tie svoje súvislé kopance a pľuvance," vysvetľuje  Marta Šimečková..Ich mená, mená členov jej rodiny, zaplnili verejný priestor s intenzitou a mierou dovtedy priam nevídanou. Stali sa predmetom škandalizovania, očierňovania i poiltickej propagandy až nápadne pripomínajúcej časy 50. rokov minulého storočia. Ide pritom o rodinu, ktorá už desaťročia vyrýva na Slovensku vo verejnom priestore hlbokú intelektuálnu stopu. Šimečkovci. A medzi nimi aj mama predsedu Progresívneho Slovenska a manželka novinára z denníka N Marta Šimečková."Toto je nie je nehybnosť, toto je niečo o trochu horšie, hovorí pre Ráno Nahlas v narážke na jedno z kľúčových diel Milana Šimečku "Koniec nebybnosti" pojednávajúcom i o normalizačnej stagnácii Marta Šimečková.Hoci sa meno jej manžela, jej syna i meno jej svokra - a napokon i meno jej samej, stalo jedným z najfrekventovanejšich v našom verejnom priestore za ostatné mesiace a stalo sa predmetom škandalizovania, očierňovania - ako i bohapustej demagógie zo strany vládnej moci, ona sama vieru v túto krajinu vôbec nestratila."Áno, náš život za to stojí, stojí za to urobiť si túto krajinu - v ktorej sme sa narodili a do ktorej patríme, lepšou. Veď napokon, stálo to za to i obrovskemu počtu ľudí pred nami, ktorí za to zaplatili strašným spôsobom, tak prečo by to nemalo stáť za to práve nám," hovorí novinárka, občianska i ľudskoprávna aktivistka Marta Šimečková."Niekoľko gombíkov sa tu zaiste zaplo zle, niečo sa určite stalo zle - a nielen tu, ale nemyslím si, že je to už uzavretý príbeh. Napokon, Slovensko sa už v minulosti vedelo dostať z veľmi hnusných a zdanlivo nebezpečných situácií. Je ale pravdou, že pokrok nejde lineárne, ale skôr akousi špirálou a preto by sme si nemali robiť ilúzie, že to nebude stáť obete a čas, tvrdí Šimečková.Zároveň avizuje možnú právnu obranu voči vytrvalým útokom vládnej moci voči nej, ako i voči členom jej rodiny."Už toho mám pomaly dosť a preto uvažujem i o nejakej právnej obrane. pretože ako teraz kolujú po sociálnych sieťach všelijaké tie múdre citáty, tak jeden z nich hovorí, že Kráľovstvo lží nie je tam, kde sa klame, ale tam, kde sa lož akceptuje. Človek by sa preto nemal toho kráľovstva lží zúčastňovať tým, že to klamstvo akceptuje, že sa s tým zmieri alebo sa bude tváriť, že sa to nedeje a to ani tým, že sa nebude brániť," hovorí Marta Šimečková.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Miroslava Kalibová žila na Slovensku v období vzniku Slovenského štátu. Česi začali byť nežiaduci, tak sa presťahovali do Lidíc. Prežila vyhladenie Lidíc, otec bol popravený a ona bola uväznená v koncentračnom tábore Ravensbrück, kde prežila pochod smrti.‘

Operná speváčka Adriana Kučerová v Mimóze opísala svoje pocity z opery Leoša Janáčka Příhody Lišky Bystroušky, pred ktorou vystúpila aj režisérka kritizovala, čo sa deje v slovenskej kultúre. Dozviete sa či spieva aj naturálne, aké boli jej začiatky a kde všade vystupuje.V Mimóze sa (ne)dozviete:01:50 – akú novinky majú v opere;06:15 – aká je situácia v kultúre;09:00 – prečo má opera málo predstavení;11:00 – či rada kričí;13:30 – či vie spievať aj naturálne;15:00 – ako sa dostala k opere;23:40 – či je náročné vystupovať v Bratislave aj v Miláne a iné.

V oblasti kyberbezpečnosti potrebujeme mať zastúpené rôzne uhly pohľadov, názory a perspektívy. Ich nedostatok vedie k tomu, že máme technické riešenia, ktoré nefungujú pre rôzne skupiny. Ak by sme si vzali príklad dizajnovania bezpečnostných opatrení pre sociálne siete, čisto mužský tím by mohol neúmyselne prehliadnuť špecifiká, ktorým čelia v online priestore ženy – či už sú to sexistické komentáre, bodyshaming, sextortion a pod.Ako môže pri prekonávaní rodovej priepasti v oblasti kyberbezpečnosti pomáhať štát a jeho inštitúcie? Aká je v tomto ohľade úloha Národného bezpečnostného úradu? Čo je potrebné zmeniť v rámci formálneho vzdelávania? Aké nové témy by mali školy pokrývať, aby výučba zodpovedala potrebám novej doby? Aké možnosti a príležitosti majú mladé dievčatá a ženy na Slovensku pre zapojenie v kyberbezpečnosti?Prečo dnes rastie počet prípadov ransomvérových útokov a na aké ciele sa útočníci zameriavajú? Ako fungujú phishingové útoky a ako ich môžeme odhaliť? Čo predstavuje tzv. digitálna závislosť a ako ju zhoršujú firmy neetickým správaním? Ako sa digitálna závislosť u mladých ľudí prejavuje a čo sú varovné signály? Prečo nechávame v online priestore digitálnu stopu a ako môžeme uplatniť svoje právo na súkromie a ochranu identity?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s ambasádorkami Women4Cyber Slovakia Luciou Kobzovou a Viktóriou Jaklovskou.

Posledné dni nám ukázali, že klimatická kríza nie je len vzdialená budúcnosť. Pociťujeme ju čím ďalej, tým viac. Obdobie horúcich letných dní bez dažďa vystriedali najintenzívnejšie lejaky posledných rokov, ktoré so sebou priniesli ničivé záplavy. Dotklo sa to nielen ľudí, ale aj miest a obcí či firiem, ktoré aktuálne naprávajú škody. Prečo sa to deje a čo s tým vieme robiť?Na tieto a ďalšie otázky sme sa pýtali odborníkov - Andreja Aradyho, ekonóma pre ESG vo VÚB banke a Martina Hubinského, segmentového manažéra pre poľnohospodárstvo VÚB banky, ktorý je zároveň podpredsedom dozornej rady v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Dlho bol na Slovensku synonymom slova triatlon. Richard Varga nechýbal na olympiádach v roku 2012 ani 2016, tento rok sa však do Paríža neprebojoval. V snahe kvalifikovať sa pod päť kruhov dostal aj nečakanú ranu v podobe vyhadzovu zo Športového centra polície. Nielen o stave športu na Slovensku, ale aj celkovo o triatlone či Zdenovi Chárovi rozprával v olympijskom videocaste.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako sa mu páčila olympiáda z pozície divákačo hovorí na plávanie v Seine a prečo by mu to vyhovovaloako funguje plávanie v triatlone a akým problémom čeliaaký je prechod z klasického do triatlonového plávaniačo vie byť na tom klaustrofobickéako funguje jeho akadémiaako svojmu telu vytvára stres a na čo je to dobrév akej fáze kariéry sa nachádza a prečo dostal výpoveď z ŠCPako finančne náročný je triatlonako vníma situáciu v slovenskom športeakú mentalitu treba zmeniťčo hovorí na Zdena Cháru a prečo by ho chcel kontaktovať

Zuzana Dolinková končí vo funkcii ministerky zdravotníctva. Hovorí, že necítila podporu vládnej koalície a premiéra Roberta Fica. „Pri súčasnom nastavení konsolidačného balíčka ako ministerska zdravotníctva neviem garantovať, že naše zdravotníctvo ide správnym smerom, ktorý sme si vytýčili v programovom vyhlásení vlády. Je mi zároveň ľúto, že sektor zdravotníctva nepatrí medzi priority vlády a nemá silnú podporu vlády a vládnej koalície,“ povedala s tým, že v najbližších dňoch navštívi prezidenta Petra Pellegriniho a odovzdá mu do rúk svoju demisiuRohodnutie ministerky Hlasu odísť, ale aj jej pôsobenie v rezorte v podcaste rozoberáme s odborníkmi z prostredia zdravotnictva - a to zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom a ekonómom, ktorý sa špecilizuje na zdravotníctvo Martinom Vlachynským.Moderuje Denisa Hopková.

Je 20. najlepší bojovník sveta v ľahkej váhe (podľa Tapology), v UFC má dlhšiu sériu bez prehry len úradujúci šampión Islam Machačev. Novozámčan Ľudovít Klein (29 rokov, bilancia 23-4-1) po sobotňajšom víťazstve na turnaji v Paríži avizuje dlhšiu pauzu a budúci rok útok na TOP 5 v najprestížnejšej MMA organizácii.Čo sa dozviete v rozhovore?Je napriek víťazstvu sklamaný z posledného zápasu?Prečo nastúpil s tržnou ranou nad okom?Prečo už rok čaká na TOP 15 a čo vraví na politiku UFC?Prečo najbližšie nastúpi až v marci alebo apríli?Aké má plány na rok 2025?Ako sa teší na otcovstvo a aký chce byť otec?Verí ešte v návrat Conora McGregora?Koho favorizuje v očakávanom dueli Paradeiser - Keita?

Jedna z najväčších IT konferencií na Slovensku, OpenSlava, aj tento rok opäť otvára svoje brány pre vývojárov, technologických architektov, IT konzultantov, študentov a všetkých technologických nadšencov. Podujatie sa uskutoční 16. a 17. októbra v priestoroch Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Registrácia na konferenciu je otvorená a účasť je bezplatná. V poradí už dvanásty ročník konferencie OpenSlava organizuje spoločnosť Accenture spolu so svojimi partnermi. Hlavnou myšlienkou konferencie je vytvoriť most medzi profesionálnymi programátormi, vedcami, akademickou obcou a študentmi. Konferencia sa zameriava na budúce technológie a inovácie, ktoré formujú IT priemysel. So spoluzakladateľom konferencie OpenSlava Tomášom Vanekom sme sa rozprávali v podcaste SHARE. Zaznie aj jeho osobný tip na najzaujímavejšie vystúpenie na konferencii.Výber z programu na OpenSlave, ktorý zaznel aj v podcaste, prinášame nižšie. Registrácia na online prístup je dostupná na oficiálnej stránke konferencie. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na [email protected]. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

V poslednom dieli minisérie V tieni sankcií odhaľujeme prekvapivé prepojenia medzi stranou Hlas a osobami blízkymi ruskému prezidentovi Putinovi prostredníctvom nenápadného účtovníka z Bardejova, Milana Benku, ktorý štedrými darmi podporil stranu Hlas. Podcast vznikol v spolupráci Aktuality.sk a portálu Infosecurity.Milan Benka má väzby na kontroverzných podnikateľov spojených s Ruskom, zatiaľ čo Bardejov sa stáva baštou strany Hlas s primátorom, ktorý pozval na radnicu ruského veľvyslanca napriek odporu mestských poslancov.

Štefan Birmon je radový policajt z obvodného oddelenia v Topoľčanoch. Pod jeho petíciu nespokojných policajtov sa podpísalo 800 jeho kolegov. Dnes organizuje protest policajtov pred ministerstvom vnútra. Policajní odborári varujú, že tento rok už podalo žiadosť o odchod do civilu 2000 policajtov. Čaká nás kolaps zboru? V podcaste so Štefanom Birmonom sa dozviete: – od 1. minúty – čo žiadajú protestujúci policajti;– po 2:30 – či je to najmä o platoch;– od 3:30 – koľko zarába policajt a koľko by zarábať mal;– po 6:00 – že slovenskí policajti nemajú takú výbavu ako napríklad českí;– od 6:45 – ako si naši policajti sami kupujú rukavice, lebo sklady sú poloprázdne;– po 8:30 – ako nefunguje kariérny a rast a ako sa policajti dostávajú na funkcie;– od 10:30 – prečo sa skúseným policajtom oplatí odísť;– po 13:10 – aký veľký problém je, že nám naraz odchádza desatina policajtov;– od 15:30 – či hrozí kolaps polície;– po 16:30 – ako dlho budú občania čakať na zásah polície;– od 18:00 – aké vysoké príspevky na bývanie dostávajú policajti v Bratislave;– po 20:00 – či je policajtov naozaj málo, keď stíhajú razie v kluboch;– od 21:30 – či nedostatok policajných hliadok znamená povzbudenie zločincov;– po 22:30 – či bude ohrozená bezpečnostná situácia na Slovensku;– po 25:20 – či hrozí návrat 90.rokov, keď sa darilo mafii, lebo polícia bola v rozklade;– od 26:30 – že kedysi si policajti kolegov mohli vyberať, no dnes zoberú takmer každého;– po 27:50 – či policajti už nie sú idealisti a či ich odrádzajú politické čistky a stíhanie Čurillovcov;– po 30:30 – kde sa obvykle zamestná bývalý policajt;– od 32:00 – či zlodeji po zmene trestného zákona kradnú viac.

Po roku vádnutia súčasnej koalície akosi nie je vidno sľubovaný pokoj ani prosperitu.Čo pre občanov nachystala vláda Roberta Fica a čím všetkým sa prezentoval poslanec Rudolf Huliak, zhrnul Ťažký týždeň.

O tom, aké možnosti investovanie prináša, sa moderátorka Petra Podhorcová rozprávala v najnovšej časti podcastu Na tému, s portfólio manažérom spoločnosti HABERL Wealth Management, Martinom Krištoffom.Preskúmajte svoje možnosti investovania: https://www.haberl.sk/

„Je to facka pre slobodu tlače na Slovensku“, reaguje na žalobu premiéra na Petr Bárdyho a vydavateľstvo Ringier Pavol Szalai z parížskej centrály medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. „Pred pár dňami som si prevzal na pošte žalobu. Žaluje ma Robert Fico. Za moju knihu Fico – posadnutý mocou.“Úryvok zo štvrtkového textu Petra Bárdyho, šéfredaktora a komentátora Aktualít, zároveň autora knižných titulov či už o Igorovi Matovičovi ako o Homo vulgaris, alebo o Odvahe k ľudskosti prezidentky Zuzany Čaputovej. Stotisícová žaloba právnikov premiéra Roberta Fica pritom nenapáda nič z obsahu vyše tristostranového príbehu o zákutiach politiky okolo aktuálne najsilnejšieho muža krajiny. Nenapáda práva k stovkám fotografií. Vadí im obálka knihy a konkrétne Ficova podobizeň na nej. „Neuveriteľné“, „nehodné premiéra jednej krajiny Európskej únie“, ale i „môžete si za to sám“ – reakcie, ktoré žaloba vyvolala. Zaznievajú aj hlasy o tzv. slappových – a teda „šikanóznych“ či odstrašujúcich žalobách, ktoré sa cez anglický výraz slap posúvajú významovo až k „facke“. Sme na Slovensku svedkami takejto facky pre slobodu slova? A čím sú ohraničení novinári a na druhej strane objekty ich záujmu politici? Téma pre Pavla Szalaia z medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. „Tu vo Francúzsku pred každými voľbami vyjdú o každom kandidátovi minimálne dve knihy, okrem tej, ktorú o sebe napíšu oni. Keď som tejto žalobe hovoril kolegom vo Francúzku, tak sa veľmi začudovali, že také niečo je možné na Slovensku“, hovorí Szalai. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Kým extraligová sezóna sa už rozbehla viac-menej naplno, začiatok nového ročníka NHL ešte len príde. Keďže hokej je najmä o zábave, naša úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak si do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu zavolala stand-up komika a zabávača Teodora Firsta, známeho pod umeleckým menom Joe Trendy.V štúdiu ŠPORT.sk sa spoločne zamerali najmä na dianie za oceánom, neobišli Juraja Slafkovského, Šimona Nemca i Dalibora Dvorského, ale spomenuli aj mnohých ďalších slovenských hokejistov zo súčasnosti i minulosti.„Juraj Slafkovský spĺňa všetko, čo je potrebné. Je zábavný, je silný a hrá super. Je mediálne zaujímavý, výborný hokejista. Budúcnosť má pred sebou,“ uviedol v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu Joe Trendy, ktorý neskôr prirovnal slovenskú draftovú jednotku z roku 2022 aj k Petrovi Saganovi.

„Kniha o Ficovi má okolo 300 strán textu. Sú v nej desiatky fotografií, na ktorých je vyobrazený Robert Fico. On nenamieta obsah, nenamieta nič konkrétne z knihy. To, čo namieta, je, že som použil jeho podobizeň na obálke knihy. Tvrdí, že by mal mať právo rozhodovať, ako bude naložené s jeho podobizňou,“ vysvetľuje šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy, prečo premiér žaluje jeho aj vydavateľstvo a žiada 200-tisíc eur.V relácii s Petrom Bárdym sa dozviete:– či má ušetrených 100-tisíc eur;– ako súvisí žaloba Roberta Fica s atentátom v Handlovej;– odkiaľ je titulná fotografia knihy, ktorú namieta premiér;– čo je cieľom šikanóznych žalôb;– aký úspešný je Fico v žalobách proti médiám;– či je politik viac chránená osoba ako obeť trestného činu;– kto čelil SLAPP žalobám;– či verí ministrovi Suskovi, že chce chrániť ľudí pred šikanóznymi spormi;– ako bude pokračovať v písaní o Ficovi;– či verí slovenským súdom, že nepodľahnú tlaku politikov.

Ransomvér je podľa mnohých hrozbou tejto dekády. Kde sa vzal a aké sú najčastejšie mýty s ním spojené? Ako sa proti nemu najlepšie zabezpečiť? A ako si odolnosť voči nemu otestovali v zdravotnej poisťovni Dôvera?O tom sa v novom dieli špeciálnej série podcastu SHARE o kyberbezpečnosti rozprávajú manažér kybernetickej bezpečnosti zdravotnej poisťovne Dôvera Roman Varga a vedúci oddelenia ofenzívnej bezpečnosti IstroSec Milan Kyselica.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Čo je ransomvér a aké sú jeho najčastejšie podoby.Ako často niekto týmto spôsobom napadne inštitúciu na Slovensku.Prečo sa o väčšine prípadov ani nevie.Ako prebieha penetračný test a čo môže zistiť.Ako svoje zabezpečenie rieši poisťovňa Dôvera.Ako prebiehal penetračný test v nej.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou IstroSec a zdravotnou poisťovňou Dôvera.IstroSec je skupina niekoľko desiatok vysoko kvalifikovaných profesionálov poskytujúca dodávateľom IT služieb, firmám a vládnym organizáciám špeciálne poradenské služby v oblasti obranných operácií, cielených útočných testovacích techník a komplexných aktivít spojených s riešením kybernetických bezpečnostných incidentov v krajinách Európskej únie a Spojených štátoch amerických.Dôvera je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa. Má 1,7 milióna klientov a zazmluvňuje 12-tisíc poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od lekární cez nemocnice až po polikliniky. Vyvíja a poskytuje inovatívne digitálne služby pre poistencov, lekárov aj nemocnice (napríklad e-recept, ktorý štát neskôr prevzal, či e-žiadanku alebo e-kúpele, teda bezpapierové služby) a kladie dôraz tiež na kybernetickú bezpečnosť.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

„Pred pár dňami som si prevzal na pošte žalobu. Žaluje ma Robert Fico. Za moju knihu Fico – posadnutý mocou.“ Toto píše Peter Bárdy, šéfredaktor a komentátor portálu Aktuality.sk. Teraz však najmä v pozícii autora spomínaného bestselleru o premiérovi Ficovi. Čo je za stotisícovou žalobou za „podobizeň na obálke“, paradoxne nie za obsah tristostranovej knihy, či za autorské práva na fotografie v nej? „Táto žaloba má všetky znaky šikanóznej žaloby“, hovorí v podcaste Bárdy. „Ospravedlnenie, ktoré odo mňa (Robert Fico) žiada a stotisíc eur je podľa právnikov, ktorí majú zastupujú, vôbec najvyššia, akú žiada politik od novinára od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993“, opisuje žalovaný autor. „Robert Fico, ktorého podobizeň sa denne objavuje na stovkách fotografií, mesačne sú to tisíce fotiek, jeho tvár je v televíziách, ide o notoricky známu postavu a rovnako podobizeň, tak on sa domáha neoprávneného použitia jeho podoby? Veď to je nie je reklama na konzervy, autá, alebo automatické pračky. Je to kniha s podobizňou Roberta Fica a bolo relevantné ju použiť na knižnej obálke“, vysvetľuje Bárdy. Politológ Grigorij Mesežnikov reaguje, že ide o „neuveriteľnú správu“. „Tak za použitie vyobrazenia, podobizne politika na knihe sa dožadovať (odškodnenia) súdnou cestou. Veď by sme tu rezignovali na najzákladnejšie slobody“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky. Hovorí pritom o slobode tvorby, či slobode slova, ktoré sú základmi demokratických zriadení. Pavol Szalai z parížskej centrály medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc hovorí, že táto žaloba „nie je hodná premiéra jednej členskej krajiny Európskej únie“. „Žiaľ je stratégiou Roberta Fica umlčať, obmedziť kritických novinárov. A zdá sa, že objavil právny nástroj na potláčanie slobody tlače v podobe tejto absurdnej žaloby“, hovorí Szalai. Reportéri bez hraníc chcú o žalobe hovoriť na medzinárodnej úrovni, aby „európski partneri Roberta Fica vedeli, ako zaobchádza s novinármi“. Szalai hovorí o orgánoch Európskej únie a Európskej rady, aby žalobu slovenského premiéra označili oficiálne za „pokus o obmedzenie slobody tlače“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Knihy sú iba sčasti tovar, z veľkej časti ale ide o kultúrne bohatstvo a ako k takému by sme sa k nim mali aj správať. Dôležitá vec je to i z pohľadu štátu či národa pretože to kultivuje ľudí, vytvára to celkovú kultúru, prispieva to k vzdelanosti a lepšiemu pochopeniu sveta i nás samých, tvrdí zakladateľ kultového kniíkupectva Artfórum Vladimír Michal.Cenou za zdravšie verejné financie by mali byť aj drahšie knihy. V pôvodnom návrhu konsolidačného balíčka to tvrdila vláda, ktorá sa hlási ako k sociálnodemokratickým, tak i národnobuditeľským hodnotám. Napokon, minister financií to povedal celkom jasne: „Musíme povedať, že knihy ako také, sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva.“ Vláda sa tak síce slovne zaštituje panteónom našich národných buditeľov, z ktorých mnohí boli práve ľudia knihy, skutkami však prístup ku knihám ľuďom chcela prakticky sťažiť.Ako to kedysi napísal už Ray Bradbury: „Nemusíte knihy páliť, aby ste zničili kultúru. Stačí, ak ľudia knihy prestanú čítať.“ Vládna koalícia napokon svoj zámer prehodnotila a od vyššej DPH na knihy ustúpila, téma je však už na stole.O čom teda takéto uvažovanie vládnej garnitúry vypovedá a v akom stave je dnes vlastne slovenský knižný trh? Prečo je kniha doslova grunt akejkoľvek kultúry a ako zmeniť prosté čítanie na „dobrodružstvo myslenia“?Aké knihy čítame, skutočne knihy kupujú len bohatí, čo robí knihu dobrou knihou, kto a ako mieša edičný plán Artfóra a kde sú hranice slobody slova pre renomovaného vydavateľa a kníhkupca? No a napokon, kam sa uberá slovenská kultúra i demokracia na prahu 35. výročia Novembra 89?Témy Rána Nahlas so zakladateľom kultového kníhkupectva Artfórum Vladimírom Michalom. Dodajme, že rozhovor sme nahrávali koncom septembra, odvtedy vláda svoj zámer prehodnotila a knihy vysokou sadzbou DPH zaťažiť už neplánuje. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Napätie na Blízkom východe eskaluje. Po tom, ako Izrael zlikvidoval vodcov Hamasu a Hizballáhu a pristúpil aj k pozemnej operácii na juhu Libanonu, s odvetou prišiel aj Irán. Na krajinu spravovanú premiérom Netanjahuom vyslal dvestovku balistických rakiet. Na situáciu sa pozrieme s Attilom Kovácsom, odborníkom na región z Katedry porovnávacej religionstiky FiF UK v Bratislave. „Paradoxne eskalácia je v záujme izraelského premiéra Netanjahua“, vysvetľuje Kovács. „Vidí v nej jediný spôsob predĺženia svojho mandátu. V decembri mi ho mal čakať súd pre korupčné obvinenia. Dúfa, že neustála vojna ho zachráni“, hovorí Attila Kovács. Ďalším rozmerom je podľa neho snaha izraelského premiéra zatiahnuť do konflitku „tretie strany“. „Najmä Spojené štáty. Preto sme teraz v kritickej chvíli. Keď príde izraelská odveta proti Iránu– a ona určite príde – nakoľko sa na nej budú podieľať Spojené štáty aktívne. To znamená, že nie defenzívne ako teraz pri iránskom útoku, ale či sa do (odvetného) útoku voči Iránu zapoja aktívne“, tvrdí. Tento moment Attila Kovács označuje za „veľmi kľúčový“ pre ďalší vývoj situácie v oblasti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Európsky trh má imidž prísnych noriem a regulácie. Pritom sa však v kamenných reťazcoch i na e-shopoch opakovane nachádzajú produkty, ktoré nespĺňajú ani základné bezpečnostné požiadavky. O tom, ako je to možné sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Normy sú síce dobré, no ich vymožiteľnosť pokrivkáva.Či niekto kontroluje tovar v kontajneroch z Číny.Ako je to s logom CE a čo vlastne znamená.Tajomný mýtus o logu „China export“. Ako je to naozaj?Dá sa vôbec chrániť pred kúpou nebezpečných produktov?Téme sa venujeme aj tu:Kupujeme nebezpečné výrobky a ani o tom nevieme: Odkiaľ sa berú „fejky“ a ako ich odhaliťRaz nám počas testovania zhorel fén. Pozor na lacné výrobky vrátane hračiek (rozhovor)Nebezpečné výrobky s CE sú skutočné. Certifikát podpíše niekto, kto ani neexistuje (rozhovor)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Nie jeden valec, ale dva majú byť obrazom Slovenska po prvom roku tejto vládnej koalície, tvrdí Grigorij Mesežnikov. Poukazuje pritom na obraz „valca zo Zlatej Idky“, ktorý je známy z čias Vladimíra Mečiara. „Prevalcujeme to všetko, nech sa deje vôľa Božia, že sa budú diviť!“ - tak sa zastrájal Mečiar na aktíve funkcionárov svojho hnutia v Zlatej Idke pri Košiciach. Odvtedy je to podľa politológa „kód na všetko nedemokratické“. Bol na zozname vraha zo Zámockej. Vo februári 2008 ho zas fyzicky napadli za bieleho dňa v Bratislave, pričom mladý útočník naňho pokrikoval antisemitské heslá. A hoci nepochádza zo Slovenska – viac ako 15 rokov sa spolupodieľal na príprave Súhrnnej správy o stave spoločnosti – áno, tej slovenskej. Od Novembra 89 je jeho hlas prítomný v našom verejnom diskurze – vtedy bol pri vzniku vyhlásenia sovietskych občanov žijúcich v Bratislave na podporu požiadaviek VPN. Neskôr stál pri zrode Inštitútu pre verejné otázky, kde sa k nim vyjadruje dodnes. Grigorij Mesežnikov.Aká by bola jeho správa o stave spoločnosti Po Roku od posledných parlamentných volieb? Ako vidí krajinu pod správou tria Fico-Pellegrini-Danko, ktorej hrá opozičnú úlohu iné trio: Šimečka-Majerský-Grohling?Dnešné RánoNahlas bude o formulácii takejto správy o stave Slovenska. Jeho obrazom je podľa Grigorija Mesežnikova valec o odvolávkou na Mečiarov „valec zo Zlatej Idky“. „Slovo valec sa zakódovalo na označenie nejakej nie veľmi demokratickej politiky. Ale oproti rokom 2006 a 2007 je to, čo sa odohráva dnes, je rádovo nebezpečnejšie“, tvrdí politológ. A hovorí, že ak by vydávali Súhrnnú správu o stave Slovenska dnes, dali by na jej obálku nie jeden valec, ale dva. Obálka z roku 2007 totiž nahnevala Roberta Fica. Grigorij Mesežnikov hovorí, že za aktuálny stav krajiny je popri premiérovi Ficovi rovným dielom zodpovedný Peter Pellegrini. „Stál za všetkým nedemokratickým, čo sa prijímalo, ešte keď nebol prezident“, ilustruje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda pred dvomi týždňami oznámila, ako plánuje šetriť a predstavila konkrétne konsolidačné opatrenia. Niektoré z nich už konsolidácia stihla zmeniť. „Za chaotické to označili bývalí ministri financií, opozícia, verejnosť. Vo štvrtok by sa malo hlasovať o finálnej podobe," hovorí v podcaste novinárka Kristina Braxatorová.V rozhovore hovoríme aj o tom, s akými zmenami prichádza minister Kamenický, ktoré z opatrení je najviac kritizované a čo bude znamenať transakčná daň v praxi.Moderuje Denisa Hopková.

Čo to vypovedá o krajine, keď poslanec Rudolf Huliak (SNS) hrubo urazí kolegyňu z Národnej rady? Ako ten istý poslanec okúsil len pár dní potom „karmu"? Prečo premiér Robert Fico neupratuje v koalícii?Nielen týmto, ale aj mnohým ďalším témam sa venovali stand-up komici Silných rečí Marián Psár a Samo Trnka.

Najvyššia slovenská futbalová liga mala počas víkendu na programe kompletné 9. kolo s jednou utorkovou dohrávkou a o celom futbalovom dianí Niké ligy sme sa v podcaste Kam si to kopol? porozprávali s niekdajším asistentom hlavného trénera slovenskej reprezentácie Otom Brunegrafom.Víkendové 9. kolo Niké ligy prinieslo viacero významných momentov - niekoľko krásnych gólov, bezgólový šláger, veľký návrat po takmer 16 rokoch späť domov, ale aj koniec trénera jedného z mužstiev. Rozhodne aj tento víkend bolo o čom debatovať.O víkendovom kole elitnej slovenskej futbalovej ligy sa v podcaste Kam si to kopol? porozprával futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s niekdajším dlhoročným asistentom Čecha Pavla Hapala Otom Brunegrafom. Viac už v podcaste ŠPORT.sk.

Anna Polcková si za svoje povolanie vybrala možnosť stať sa farárkou. V mnohých rozhovoroch potvrdila, že sa vzdelávala aj v oblasti psychológie a jej práca je najmä o počúvaní a rozprávaní sa ľuďmi bez rozdeľovania, či ide o človeka z jej farnosti alebo o ateistu. Pracuje v kostole Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v bratislavskom Starom Meste a je celoslovensky známa.V podcaste s názvom Európske Slovensko sme sa porozprávali o kresťanstve a viere, ale aj o dodržiavaní pravidiel či o duchovnej morálke v našej spoločnosti.Čo sa dozviete v podcaste Európske Slovensko? Ako vidí budúcnosť cirkvi v kontexte rýchlo sa meniacej spoločnosti? Čo by chcela odkázať ľuďom, ktorí možno stratili vieru v inštitúcie vrátane cirkvi? V akej ideálnej spoločnosti by chcela žiť? Čo by sme mohli robiť viac?

Podnikateľský príbeh Júliusa Horvátha sa začal v deväťdesiatych rokoch vo firme s bytovým textilom a kobercami. Na filantropickú cestu ho ako úspešného biznismena priviedla náhoda, keď sa prvýkrát dostal do domova sociálnych služieb, medzi deti s mozgovou obrnou. Odchádzal odtiaľ s myšlienkou, že im chce pomáhať. „Priznám sa, vtedy sa dostavil aj veľký pocit vnútorného šťastia,“ spomína s odstupom času zakladateľ Nadácie Pomoc druhému. Kým nadácia sa stará o finančnú a materiálnu pomoc pre deti s neurovývojovými poruchami a ich rodiny, neziskové centrum Natália zabezpečuje rehabilitačnú starostlivosť. Profesionálne vybavené centrum nájdu rodiny v budove, ktorá pôvodne slúžila ako predajňa podlahovín. Odvtedy prešli roky a dnes sa dá symbolicky povedať, že koberec pomoci sa Júliusovi Horváthovi podarilo rozvinúť poriadne ďaleko. Až za hranice kontinentu. V podcaste sa dozviete prečo Július Horváth pomáha aj v rozvojových krajinách, čo ho najviac zarazilo v našich detských domovoch, vďaka čomu môžu neziskové projekty pokračovať, aj keď tu raz nebude, s čím odporúča spojiť výlet na safari, prečo sa rehabilitačné centrum v Hlohovci volá Natália. Kto je Július Horváth Patrí k prvej vlne podnikateľov na Slovensku. Začínal s predajňou bytového textilu, dnes je majiteľom firmy, ktorá sa špecializuje na veľkoobchod podlahových krytín a realizáciu podláh. Je otcom dvoch dospelých detí. V roku 2005 založil Nadáciu Pomoc druhému, popri ktorej vzniklo v roku 2016 Rehabilitačné centrum Natália pre deti s rôznymi druhmi pohybových ochorení. V spolupráci s partnermi pomáha deťom aj matkám v rozvojových krajinách. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval. 

Bez podpory prorastových stimulov do ekonomiky sa konsolidácia môže stať trvalou. Konsolidáciou sa totiž zníži hospodársky rast a to povedie k rastu deficitu i dlhu, tak znie kľúčová výhrada voči vládnej konsolidácií od exministerky financií Brigity Schmögnerovej. Okrem toho jej chýba i ľavicová solidarita a nechuť štátu šetriť na vlastných výdavkoch.Vládna konsolidácia za viac ako dva a pol miliardy eur. Na poslednu chvíľu, bez širokej diskusie a dokonca i s prelomením základných sociálnodemokratických červených čiar ako je zvyšovanie sadzby DPH. Na strane druhej pritom štát neukázal veľkú ochotu, ani schopnosť, šetriť sám na sebe a dokonca sa vláda zložená s dvoch strán, ktoré sa deklarujú ako sociálno-demokratické, neodvážila siahnuť ani k skutočnej progresivite daní, ktorá by zasiahla vysokopríjmové skupiny obyvateľstva. Navyše, vláda nesiaha ani k zásadnejším škrtom na vlastnej spotrebe a to ani v oblasti zbrojných výdavkov. Otázna je i miera nekompetentnosti a spolitizovanosti takto zásadného ozdravovania verejných financií.Ako teda takýto spôsob konsolidácie dopadne na bedrá širokých vrstiev obyvateľov a dokáže ešte premiér Fico i naďalej a s pokojnou tvárou tvrdiť, že sa to nedotkne životnej úrovne a sociálnych istôt, keď fakty a čísla hovoria o opaku? Je toto sociálnodemokratická, ozaj ľavicová predstava, ako si utiahnuť opasky a ak nie, tak čo je za tým? No a o čom je nová Daň z finančných transakcií a hrozí nám v prípade nekonsolidácie „grécka cesta"?„V čom sa môžeme porovnávať s Gréckom, bohužiaľ, je HDP na obyvateľa. Tu sme naozaj len tesne nad nimi. Za nami je už len Grécko a Bulharsko. To je, myslím, to najvážnejšie, čím sa treba zaoberať," tvrdí exministerka financií.Počúvate Ráno Nahlas, dnes o vládnej konsolidácií. Tentoraz pohľadom renomovanej ľavicovej ekonómky Brigity Schmögnerovej.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová tento mesiac oznámila nové zloženie exekutívy EÚ. Slovenský eurokomisár by mal mať na starosť portfólio pre obchod a hospodársku bezpečnosť a aj medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť. Vplyvný európsky týždenník to označil za prekvapenie. Prečo v podcaste rozoberáme s analytičkou portálu Euractiv Barbarou Zmuškovou. Na silný ekonomický post Maroša Šefčoviča sa v podcaste pýtame aj ekonóma a europoslanca za Progresívne Slovensko Ľudovíta Ódora.„Neočakávalo sa, že Slovensko získa silné ekonomické portfólio, ale tu bolo vidieť, že prevážil osobný vzťah a fakt, že predsedníčka Európskej komisie pozná Maroša Šefčoviča. A portfólio nechcela dať za odmenu, ale potrebovala ho dať niekomu, na koho sa bude môcť spoľahnúť," hovorí v podcaste analytička Barbara Zmušková s tým, že v Bruseli eurokomisára poznajú ako Mr. Fix-it, keď je nejaký problém pošlú Maroša Šefčoviča a on to zariadi.V rozhovore tiež rozoberáme oblasť, ktorej by sa mohol slovenský eurokomisár venovať a čo všetko spadá pod portfólio pre obchod a hospodársku bezpečnosť a aj medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť.„V tomto súhlasím s Robertom Ficom, keď gratuloval Marošovi Šefčovičovi, povedal viac nahlas ako Ursula von der Leyen, že on bude komisárom obchodných vojen. Respektíve povedal, že niekedy EÚ vedie obchodné vojny s niektorými krajinami, takže tomu by sa mohol venovať aj Maroš Šefčovič," hovorí a v rozhovore približuje detaily.No v rozhovore tiež hovoríme o tom, ako by mohlo vyzerať vypočúvanie Maroša Šefčoviča v príslušných výboroch a či sa môže stať, že by eurokomisár vypočúvaním neprešiel. Myslím si, že na vypočúvaní bude dostávať otázky ohľadom konania vlády Roberta Fica. Ohľadom zmien, ktoré robí a útokov na novinárov. Budú to ťažké otázky, ktorým bude čeliť. No myslím, že nie je najhorúcejší kandidát, aby bol odmietnutý," uzatvára.Podcast Európa vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Rodičom samoživiteľom sa týmito zmenami nijako nepomáha. Pomoc samoživiteľom a samoživiteľkám? Vôbec žiadna, práve naopak. Oni najviac doplatia na škrty vo vládnej konsolidácií, tvrdí v rozhovore pre Aktuality bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.Zásadné škrty v daňových bonusoch na deti, ale aj faktická likvidácia rodičovského dôchodku. I tak bude vyzerať vládou presadzované uťahovanie opaskov za viac ako dve a pol miliardy eur. No tak, ako sa bývalé garnitúry Igora Matoviča sústredili na plošné rozdávanie pre rodiny s deťmi, tak sa pre SMER či Hlas preferovanou skupinou stali penzisti. Čo všetko teda prinesie vládna konsolidácia z hľadiska sociálnej politiky, prečo sa stali jej najväčšou obeťou rodičia samoživitelia a ich deti a prečo je neustále rozdávanie seniorom už naozaj dlhodobo neudržateľné? „Tu sa nenájde človek, ktorý by sa postavil pred dôchodcov a pokojne im vysvetlil, že náš penzijný systém je prietokovým ohrievačom a keď sa raz na odvodoch vyberie 9 miliárd, tak sa na dôchodkoch nemôže vyplatiť 12 miliárd, to proste nejde. Dôchodcovia si na niečo zvykli, budú si musieť odvyknúť," hovorí pre Aktuality Nahlas exminister Mihál.Sociálna tvár vládnej konsolidácie, téma pre bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ako i experta na dane a odvody Jozefa Mihála. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V malej obci Čeladná, v okrese Frýdek Místek vznikol 26. showroom Pininfarina s názvom Gallerie Pininfarina. Čeladná sa tak dostala do spoločnosti metropol ako Miláno, Miami, New Yorku, Šanghaj alebo Štuttgart. Tam všade sa tieto autá predávajú. Prečo a ako vznikal nový showroom Pininfarina v obci Čeladná?V podcaste Autobazar.EU sa dozviete aj to: ktoré autá sú najpredávanejšie v Európe a na Slovensku čo povedal šéf Fordu, keď si vyskúšal čínske SUV ako rýchlo chcú Dáni postaviť 18 kilometrový podmorský tunel

Očkovanie mRNA vakcínami ako génová terapia, či covid-19 ako dieťa laboratórií. Aj toto by mala obsahovať zatiaľ neverejná správa o prešetrovaní pandémie v réžii vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Ako to vyzerá, ak sa závery preveria? Vyštudoval marketingovú komunikáciu, na Strednej odbornej škole masmediálnych štúdií v Bratislave. Aktuálne študuje bezpečnostné a strategické štúdiá spolu s európskymi štúdiami na Masarykovej univerzite v Brne. Okrem politických textov sa venuje dezinformáciám a sociálnym sieťam. Po tom, ako zverejnil text o raperovi Rytmusovi o jeho návšteve na úrade vlády pred voľbami, spevák na oplátku voľne zavesil jeho telefónne číslo na sociálne siete. Mladý a šikovný novinár Aktualít Matej Príbelský. Aktuálne napísal text o očakávanej no stále odkladanej správe o prešetrovaní manažovania pandémie, ktorá má byť výsledkom vyše polročnej práce rovno vládneho splnomocnenca pre túto oblasť. Závery majú byť dramatické – očkovanie mRNA vakcínami ako génová terapia, či covid-19 ako dieťa laboratórií. Ako to vyzerá, ak sa závery preveria? Aj na to sa pozrieme optikou novinára, ktorý sa na to podujal. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Film, ktorý budú všetci chcieť vidieť, ale nie všetci ho zvládnu. To je Substance v hlavnej úlohe s Demi Moore. Starnúca televízna hviezda chce zázračne omladnúť, lebo muži vo vedení televízie sa chcú pozerať na mladšiu ženu. Dostane zázračnú substanciu, vďaka ktorej sa jej to podarí. Môže sa z človeka, ktorý to preháňa s omladzovacími zákrokmi, nakoniec stať obluda? Je tu radikálne zobrazené starnutie, ale napríklad aj prejedanie pred telkou.Druhým hitom sezóny môže byť nový film s Kristen Stewart Krv na perách (Love Lies Bleeding) o ženskej bodybuilderke a steroidoch. V dnešnom podcaste Telo vám predstavíme aj novú slovenskú rozprávku o obéznom tínedžerovi Keď život chutí, ale aj americký film Iný muž, v hlavnej úlohe s hercom Adamom Pearsonom, ktorý má chorobou zdeformovanú tvár. Dotkneme sa aj nového filmu Parthenope od oscarového talianskeho režiséra Paola Sorentina, ktorý je o kráse. A budete počuť aj o filme Rojko, kde umelkyňa v domnelej škaredosti nájde krásu a múzu.Dnešný podcast TELO moderujú Peter Hanák a Henrieta Hanáková.

Celoslovenský prieskum ukázal, že až takmer 50 % LGBTI+ ľudí zažilo kvôli ich príslušnosti ku komunite nejaký incident, pričom nemuselo ísť o trestný čin, ale o priestupok. V drvivej väčšine išlo o verbálne útoky na verejnosti formou nadávok, urážok, zosmiešňovania, ale aj online útoky prostredníctvom správ či komentárov a násilné fyzické útoky. Alarmujúce je, že takmer 90 % z nich sa rozhodlo incident nikomu nenahlásiť.Ako sa v posledných rokoch vyvíjali klamlivé naratívy o LGBTI+ komunite? Prečo sa terčami dezinformácií stávajú hlavne transrodové osoby? Aký obsah majú dnes termíny ako LGBT či gender propaganda? Prečo názory ľudí na túto komunitu mení najmä osobný kontakt či skúsenosť? Na akej úrovni je dnes na Slovensku akceptácia sexuálnych menších či vnímanie možnosti manželstiev párov rovnakého pohlavia?Prečo sú hrozbou pre LGBTI+ ľudí hlavne online nenávistné prejavy? V akej miere sa ľudia z týchto menšín stretávajú s útokmi a aké obavy majú obete v prípade nahlásenia? Ako možno reagovať na verbálne či násilné činy, ktorých sa staneme svedkami? Ako je možné obete podporiť a aké nástroje sú pre ne dostupné vďaka inPoradni?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom iniciatívy Inakosť Martinom Mackom a právničkou poradenského centra inPoradňa pre LGBTI+ ľudí Dominikou Kardošovou.

Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková priblížila Jurajovi Kemkovi, čo povedal svedok, ktorého súdy uznali za dôveryhodného, o stretnutí súčasného generálneho prokurátora a bývalého šéfa SIS.

Bojovať zvnútra policajti nevedia, pretože ak je vedenie naklonené spôsobom, že budeme servilní politickej moci, tak ich uzemnia veľmi rýchlo. Nemáte manévrovací priestor, je to ozbrojený bezpečnostný zbor a tam sú vzťahy subordinácie, podriadenosti a nadriadenosti. Tam si ani neškrtnete, povedal exšéf polície k masívnym odchodom vyšetrovateľov.Rozhovor vznikol v rámci sérií diskusií Aktuality.sk po Slovensku. Bývalý policajný prezident bol hosťom v Žiline. 

„Republika si aktuálne drží tých šesť sedem percent a do parlamentu by sa aktuálne dostali“, hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS. Za ich návratom vidí aj politiku súčasnej vládnej koalície. Uťahovanie opaskov naordinované voličskej základni, predtým však zásadné prilepšenie premiérovi a ministrom, predseda vlády naviac zabezpečený doživotnou rentou. Bezprecedentný zásah do životnej úrovne občanov, na druhej strane nové ministerstvo za stovky miliónov, márnivé nápady na opätovné prelepovanie policajných áut, fotografie s predsedom Putinovej diplomacie, plány vládnej návštevy Číny. A v parlamente miestami slovník tretej cenovej. A hoci na námestia prichádzajú tisíce nespokojných s výkonom vládnej moci, ako sa to odráža v náladách spoločnosti, ktoré merajú prieskumné agentúry? Má táto vláda stále oporu v občanoch? Od parlamentných volieb bude už v horizonte hodín prvý rok. Aký bol s vládou tria Fico-Pellegrini-Danko a opozíciou na pôdoryse PS-SaS-KDH, s ochočovaným matovičovým Slovenskom?Téma pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS. - ako to vyzerá s podporou vládnych strán – vtedy a dnes- rovnako opozičných strán – vtedy a dnes- ako to vyzerá s náladami spoločnosti„Hlas stráca odchodom Petra Pellegriniho. Jeho voliči prechádzajú k Smeru“, konštatuje sociológ. V opozícii zas posilnilo PS a podľa Pudmarčíka na úkor Matovičovho Slovenska. Progresívci Michala Šimečku však podľa neho rástli len krátko po voľbách. „Na dnešnú úroveň sa dostali tri, štyri mesiace po septembrových voľbách“, konštatuje, s tým, že odvtedy stagnujú. Za povšimnutie však podľa sociológa stoja rastúce preferencie Republiky Milana Uhríka, ktorá je považovaná za politický subjekt extrémnej pravice. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nejednému našincovi napadlo, že by z rodnej „hrudy“ najradšej utiekol. Otázka znie: kam?Niektorí sú vypočítaví, iní úplne úprimne blbí. A nemáme tentoraz na mysli politikov zo Slovenska.

Vypočujte si ďalší diel podcastu V tieni sankcií, v ktorom odkryjeme nečakané prepojenie východoslovenského mesta s Putinovou mocenskou elitou. Podcast vznikol v spolupráci Aktuality.sk a portálu Infosecurity.Odhalili sme prekvapivé prepojenie medzi malým slovenským mestom a mocnými ruskými oligarchami. V našom najnovšom investigatívnom podcaste sa pozrieme na to, ako sa syn miliardára blízkeho Vladimirovi Putinovi usadil v Bardejove.Prečo si vybral práve toto mesto? Aké sú jeho väzby na Gazprom a ruské elity? A čo to znamená pre Slovensko? Odkryjeme spletitú sieť firiem, luxusných nehnuteľností a pochybných transakcií, ktoré siahajú od východného Slovenska až po Kremeľ. Nepremeškajte tento fascinujúci pohľad do sveta vysokej politiky a veľkého biznisu, ktorý sa nečakane prelína s realitou malého slovenského mesta.

Pred voľbami sme na Slovensku snáď nezažili deň, kedy by sme si neprečítali o prítomnosti medveďa v intraviláne obce, o škodách, ktoré spôsobil či o útokoch, za ktoré mohol. Vyeskalovalo to do mnohých odstrelov, pri ktorých prišli o život neraz dospelé medvede aj maličké medvieďatá.Po voľbách však nastalo ticho a už len ochranári či ekológovia sem tam prinášajú správu o tom, že došlo k odstráneniu medveďa v tej či onej lokalite.Vyštudovaný environmentálny ekológ a bývalý koordinátor Zásahového tímu pre medveďa hnedého Marián Hletko nám v aktuálnom podcaste Ekocaste odpovedal na otázky týkajúce sa medveďov, straty ich plachosti aj na odstrely, ktoré Slovensko.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Medveď je síce šelma, ale v podstate plachá. Mnohí v ňom však vidia iba predátora... Prečo je to tak? Sme v druhej polovici roka, medvede by sa mali pomaly zásobovať a potom ísť na zimný spánok, ktorý sa však vplyvom klimatickej zmeny mení, skracuje. Ako prebieha príprava na zimný spánok medveďov? A v čom sa líši od prípravy medvedice? Medveď nemusí vždy zaútočiť a ak sa tak stane, musí na to byť podnet. Pozrime sa na bezpečie človeka pri pohybe v prírode: Ako sa teda správne správať pri vstupe do lesa alebo už aj pri strete samotnom?

Expremiér úradníckej vlády tvrdí, že Robert Fico sa pri zvyšovaní nemôže vyhovárať na predchodcov. Rudolfa Huliaka nepriamo označil za primitíva. Ľudovít Ódor bol pri dvoch konsolidáciách v minulosti. Táto je podľa neho urobená hulvátsky a bude dusiť ekonomiku. Ako presviedčal Ivana Korčoka na vstup do PS? Posúva sa strana do stredu, a je vlastne on sám progresívny liberál? V podcaste s europoslancom za PS Ľudovítom Ódorom sa dozviete:– od 1. minúty – ako reaguje na správanie Rudolfa Huliaka a čo by sa mu po takomto výroku stalo v Európskom parlamente;– po 2:30 – že výhovorky Roberta Fica na minulé vlády neobstoja;– od 4:30 – že najväčší ekonomický problém Slovensku spôsobili práve vlády Smeru;– po 5:00 – ako vláda mohla konsolidovať už tento rok, ale namiesto toho minula 8 miliárd;– od 7:00 – či by sa dala potrebná konsolidácia urobiť aj bez zvyšovania DPH;– po 8:40 – ako Robert Fico kašle na svoje vlastné predvolebné sľuby aj voličov;– od 10:50 – ako bol pri dvoch predchádzajúcich konsolidáciách a či sa to dá robiť lepšie;– po 12:50 – že zvýšenú DPH tu zrejme budeme mať natrvalo;– okolo 15:00 – či sa dá zároveň podporovať rast ekonomiky a šetriť;– po 17:00 – že zvýšené dane v skutočnosti nezaplatia podnikatelia a bankári, ale bežní ľudia;– po 20:00 – či je vláde jedno, že nám stopnú eurofondy;– od 24:00 – že Európanom sa prestáva páčiť posielať nám eurofondy, ak sa u nás rozkradnú alebo nevyužijú;– po 29:00 – aké paralely vidí medzi mečiarizmom a ficizmom;– od 31:00 – či sa PS posúva do stredu a či má priestor aj pre konzervatívcov;– po 32:00 – či je progresívny liberál;– od 33:00 – ako presviedčal Ivana Korčoka na vstup do PS.

Čo znamená kultúra na Slovensku a kto ju naozaj tvorí? Ako bude vyzerať budúcnosť kultúry v rukách nominantov SNS, čo nám hrozí a pomôže kultúrny štrajk? O tom i omnoho viac si môžete vypočuť v najnovšej časti podcastu Bárdy & Káčer s Matejom Drličkom.

Babišovo hnutie ANO je jednoznačným vítazom krajských a senátných volieb. Hnutie zvíťazilo v desiatich z 13 českých krajov. Naopak koaličným stranám sa darilo len v dvoch regiónoch – na južnej Morave a v Juhočeskom kraji. Za porazeného volieb niektori označujú stranu Piráti na čele s Ivanom Bartošom, ktorí získali v krajských zastupiteľstvách iba tri mandáty. Šéf pirátov ešte v nedelu večer rezingoval z čela strany spolu aj s celým vedením.No a v utorok premiér Petr Fiala prišiel s nečakaným návrhom odvolať práve predsedu Pirátov Bartoše z postu ministra pre miestny rozvoj a vicepremiéra pre digitalizáciu. Domnieva sa, že jeho koaličný partner nie je schopný dotiahnuť digitalizáciu stavebného konania do úspešného konca. O tom čo sa deje vo vládnej koalícii u našich susedov a prečo je česká vláda medzi mnohými občanmi nepopulárna v podcaste hovoríme s českým komentátorom Jindřichom Šídlom.„Petr Fiala sa rozhodol zahrať rolu, ktorá mu nie je vlastná za posledných 12 rokov v politike. Využil situáciu ukázať, že je politický líder. Či mu to pomôže, tým si nie som istý, ale skúsil to," hovorí v podcaste.V rozhovore rozberáme aj úspech Andreja Babiša v krajských voľbách a jeho budúcnosť v českej politicke. „Získali obrovské sebavedomie a pocit, že návrat k moci majú v ruke. A ako povedala bývala spin doktorka Andreja Babiša, keď si je istý, tak nerobí chyby."Moderuje Denisa Hopková.

Ak by Spartak Trnava vlani nepostúpil do skupinovej fázy Konferenčnej ligy, zrejme by si na seba nikdy neobliekol červeno-čierny dres. Minulý rok prišiel pomôcť „bílym andelom“ na tri mesiace, napokon je súčasťou mužstva už viac ako rok. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol člen Klubu ligových kanonierov Michal Ďuriš.Vo veku 36 rokov sám vie, že koniec kariéry už nie je ďaleko. Odchovanec banskobystrického futbalu strávil najviac času v susednom Česku a následne na ďalekom Cypre. Na konte má dokopy 4 majstrovské tituly, 2 účasti na majstrovstvách Európy a 12 zápasov v skupinovej fáze Ligy majstrov. Nezabudnuteľný je najmä jeho životný gól do siete AC Miláno, ktorým v 93. minúte zariadil remízu 2:2.Za Slovensko odohral 59 zápasov a dal 9 gólov. „V zime pred ME 2016 som mal ponuku z francúzskeho Montpellieru. Už boli dohodnuté aj kluby. V Plzni sme však hrali o titul a bolo pred nami EURO. Cítil som, že francúzska liga nie je pre mňa. Dohodli sme sa teda s klubom, že počkáme do leta. Potom už ale neprišlo nič. Ak by som dal gól na ME, tak možno by to bolo iné,” uviedol bývalý reprezentačný útočník Michal Ďuriš v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Masívne zvyšovanie sadzby DPH, okresanie daňových bonusov na deti či faktická likvidácia rodičovských dôchodkov. Okrem toho na nás vláda nachystala úplne novú daň z finančných transakcií či obmedzené zvyšovanie firemných daní. I tak v skratke vyzerá vládou schválený konsolidačný balík za viac ako dva a pol miliardy eur. Okrem prekvapivej zmeny premiérovho politického kurzu v téme DPH, sme sa však nedočkali ani zásadnejších škrtov štátu na sebe samom a hoci vo vláde sedia až dve sociálnodemokratické strany, ani tentoraz nenašli odvahu – či chuť, k zavedeniu zásadnejšieho progresívneho zdanenia bohatých či zásahov do ešte stále pomerne nízkych daní z nehnuteľností alebo kapitálu. Ako takto koncipované ozdravovanie verejných financií vníma bývalá ľavicová ministerka financií a čo hovorí na toľko diskutované zmeny v sadzbách DPH? No a ako Brigita Schmögnerová vídi účinkovanie svojho nástupcu v kresle strážcu štátnej kasy? Tak to už je téma dnešného denného podcastu Aktualít.A na záver vám ešte ponúkneme i pozvánka k novému slovenskému dokumentu Vtáčnik režisérky Evy Križkovej.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Spoločnosť či inštitúcia môže byť pred útokom zabezpečená akokoľvek dobre, no ak si svoju domácu úlohu nespraví jej dodávateľ, i tak sa môže stať obeťou.V novom dieli špeciálnej série podcastov SHARE o kybernetickej bezpečnosti sa budeme rozprávať o tom, čo sú to útoky na dodávateľské reťazce, ako fungujú, a prečo je také dôležité o nich vedieť. Na naše otázky odpovedá CISO v spoločnosti Aliter Technologies Michal Srnec. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Útoky cez dodávateľské reťazce sú témou tak pre malé a stredné podniky, ako aj pre veľké korporácie.Ako prebieha útok cez tretie strany.Prečo je dôležité, aby podniky monitorovali svojich dodávateľov a zaujímali sa o ich kybernetickú bezpečnosť.Aké sú najrýchlejšie kroky, ktoré môžeme urobiť na zmiernenie rizika.Na čo nezabudnúť počas obstarávacieho procesu.Čo je to ZeroTrust.Podcast je pripravený v spolupráci so spoločnosťou Aliter Technologies. Aliter Technologies pôsobí v kyberbezpečnosti a aj ako konzultačno-poradenská spoločnosť pre mnohé spoločnosti či už v súkromnom, alebo vládnom segmente.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na [email protected]. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Bývalý premiér a minister financií odmieta zodpovednosť za zlý stav verejných financií. Podľa neho Robert Fico ide od ľudí vybrať oveľa viac peňazí, než by si vyžadovala konsolidácia, a chce ich použiť na rozdávanie svojim ľuďom. Vláda podľa neho zbytočne berie peniaze chudobným a zároveň vytvára nové dlhy. Po zrušení špeciálnej prokuratúry a NAKA navyše štát prichádza o peniaze, lebo sa opäť rozmnožili daňové podvody. Aký je plán strany Demokrati?V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete:– od 1. minúty – kto spôsobil, že Slovensko musí konsolidovať;– po 2:00 – že vlády Roberta Fica zadlžovali Slovensko viac a to aj v dobrých časoch;– od 3:00 – či je stále hrdý na deficit, ktorý zostal po jeho vláde;– okolo 5:00 – či Matovičov rodinný balíček a energetická pomoc stáli za tie miliardy;– po 10:00 – že Robert Fico nespláca staré dlhy, ale vytvára nové;– od 14:00 – že po zrušení NAKA a ÚŠP sa opäť rozmnožili daňové podvody;– po 16:00 – kde plánoval šetriť, keď zdvojnásoboval deficit;– od 21:00 – že Robert Fico zbytočne ožobračuje ľudí toxickým daňovým koktejlom;– po 23:00 – či je hrozba zastavenia eurofondov reálna;– od 24:30 – že Slovensko má ešte niekoľko mesiacov času, kým prídeme o eurofondy;– od 26:00 – že Slovensko je v medzinárodnej izolácii a s Robertom Ficom sa nikto nechce stretnúť;– okolo 28:00 – ako nám Robert Fico robí hanbu v zahraničí;– po 29:00 – že Michal Šimečka mal najprv žiadať, aby sa mu premiér ospravedlnil za útoky na jeho manželku, až potom sa s ním stretnúť;– od 30:00 – či sa Demokrati snažia získať Martinu Holečkovú, ktorá odišla z KDH;– okolo 35:00 – aké sú plány strany Demokrati do budúcna.

Koľkých ľudí zavraždil Mikuláš Černák osobne? A boli dve rany do hlavy jeho vraždený rukopis? Štvrtá epizóda podcastového seriálu Mafiánsky štát sa zameriava na to, ako sa horehronská skupina gangstrov stala firmou na vraždenie. Počúvať môžete po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše, a po novom už aj osobitne cez Apple Podcasty.S takýmto biznisom si nemôžete dať inzerát do novín. Ako sa teda vaši potenciálni klienti vôbec dozvedia, že ponúkate takú službu ako je nájomná vražda? V 90.-tych rokoch to stálo na územnom rozdelení Slovenska medzi silné kriminálne skupiny.Dnešnou epizódou vás bude sprevádzať opäť Ján Petrovič, expert Aktualít na mafiu. Moderuje a scenár napísal Peter Hanák.

Slovensko šokovala správa o náhlom uzavretí dôležitého mosta pred Banskou Bystricou. Dôvodom bol jeho havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Relevantné informácie pritom hovoria, že v stave ohrozenia životov i zdravia motoristov sú takto stovky mostov po celom Slovensku. Ako je možné, že sa takto kľúčová infraštruktúra ocitla v priam masovo havarijnom stave? Kto za to môže, prečo štát takto zanedbal našu bezpečnosť a ako to napraviť?Verím, že sa báť pádov mostov nemusíme, ale otázkou je, či dnes môžeme veriť dátam, ktoré hovoria o stave a klasifikácií bezpečnosti našich mostov, hovorí na margo stavu našej cestnej infraštruktúry dopravný expert Ondrej Matej. Na Slovensku sa veľa hovorí o suverenite, svojstojnosti či sebestačnosti nášho štátu. O čo viac o týchto zásadných a kľúčových pojmoch definujúcich štátnosť hovoríme, o to menej ich v praxi realizujeme a fakticky napĺňame. Štát sa totiž definuje aj kľúčovými štruktúrami, ktoré štátna moc na svojom suverénnom území dokáže ovládať. Cestná infraštruktúra - a mosty zvlášť, medzi takúto kľúčovú infraštruktúru rozhodne patria. aktuálne sme však boli konfrontovaní so zlyhaním bezpečnosti - kvôli doslova havarijnému stavu, jedného z kľúčových mostov pred Banskou Bystricou. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pritom tvrdí, že táto havária rozhodne nie je ojedinelým prípadom a v havarijnom stave sú stovky mostov po celom Slovensku. Investície do ich opravy sa pritom šplhajú do desiatok až stoviek miliónov a ešte väčší problémom sú podľa neho absentujúce stavebné kapacity i zúfalo chýbajúci odborný dozor. Navyše, štát tento problém dlhodobo zanedbáva a problémom je i bitka o kompetencie a vlastníctvo tejto dôležitej infraštruktúry medzi štátom, župami a miestnymi samosprávami."Kedysi dávno si ľudia volili svojich zástupcov do parlamentu - alebo do samospráv, na základe toho, čo urobili predtým a ich skúseností. No prišla doba - aj na základe sociálnych sietí, že dnes nie je podstatné sa pozerať na to, čo ten človek má reálne za sebou, ale vyberáme si podľa toho, čo te človek sľúbi - na a keď im sľúbi hyperloop či perpeetum mobile, tak bohužiaľ, na Slovensku je to tak, že veď poďme ho zvoliť," hovorí Ondrej Matej. Aký je stav našej cestnej infraštruktúry, máme sa báť jazdiť po slovenských mostoch a prečo vlastne ešte stále nemáme dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc? "Je smutné, že dnes už dostavba diaľnice Bratislava Košice nie je žiadna volebná téma." konštatuje Ondrej Matej.No a napokon, aký odpočet je možné po približne roku vo funkcií vystaviť ministrovi dopravy Rážovi? Minister veľkých sľubov, veľkolepých vízií, ale i nenaplnených predstáv. Skutočných výsledkov však akosi niet, tvrdí šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko šokovala správa o náhlom uzavretí dôležitého mosta pred Banskou Bystricou. Dôvodom bol jeho havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Relevantné informácie pritom hovoria, že v stave ohrozenia životov i zdravia motoristov sú takto stovky mostov po celom Slovensku. Ako je možné, že sa takto kľúčová infraštruktúra ocitla v priam masovo havarijnom stave? Kto za to môže, prečo štát takto zanedbal našu bezpečnosť a ako to napraviť?Verím, že sa báť pádov mostov nemusíme, ale otázkou je, či dnes môžeme veriť dátam, ktoré hovoria o stave a klasifikácií bezpečnosti našich mostov, hovorí na margo stavu našej cestnej infraštruktúry dopravný expert Ondrej Matej. Na Slovensku sa veľa hovorí o suverenite, svojstojnosti či sebestačnosti nášho štátu. O čo viac o týchto zásadných a kľúčových pojmoch definujúcich štátnosť hovoríme, o to menej ich v praxi realizujeme a fakticky napĺňame. Štát sa totiž definuje aj kľúčovými štruktúrami, ktoré štátna moc na svojom suverénnom území dokáže ovládať. Cestná infraštruktúra - a mosty zvlášť, medzi takúto kľúčovú infraštruktúru rozhodne patria. aktuálne sme však boli konfrontovaní so zlyhaním bezpečnosti - kvôli doslova havarijnému stavu, jedného z kľúčových mostov pred Banskou Bystricou. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pritom tvrdí, že táto havária rozhodne nie je ojedinelým prípadom a v havarijnom stave sú stovky mostov po celom Slovensku. Investície do ich opravy sa pritom šplhajú do desiatok až stoviek miliónov a ešte väčší problémom sú podľa neho absentujúce stavebné kapacity i zúfalo chýbajúci odborný dozor. Navyše, štát tento problém dlhodobo zanedbáva a problémom je i bitka o kompetencie a vlastníctvo tejto dôležitej infraštruktúry medzi štátom, župami a miestnymi samosprávami."Kedysi dávno si ľudia volili svojich zástupcov do parlamentu - alebo do samospráv, na základe toho, čo urobili predtým a ich skúseností. No prišla doba - aj na základe sociálnych sietí, že dnes nie je podstatné sa pozerať na to, čo ten človek má reálne za sebou, ale vyberáme si podľa toho, čo te človek sľúbi - na a keď im sľúbi hyperloop či perpeetum mobile, tak bohužiaľ, na Slovensku je to tak, že veď poďme ho zvoliť," hovorí Ondrej Matej. Aký je stav našej cestnej infraštruktúry, máme sa báť jazdiť po slovenských mostoch a prečo vlastne ešte stále nemáme dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc? "Je smutné, že dnes už dostavba diaľnice Bratislava Košice nie je žiadna volebná téma." konštatuje Ondrej Matej.No a napokon, aký odpočet je možné po približne roku vo funkcií vystaviť ministrovi dopravy Rážovi? Minister veľkých sľubov, veľkolepých vízií, ale i nenaplnených predstáv. Skutočných výsledkov však akosi niet, tvrdí šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali: Cyklisti znečisťujúci vodnú nádrž Starina? Zdieľaná rekonštruovaná cesta v Poloninách otvorila absurdný problém Stavať hrádze nestačí, na povodne potrebujeme systémové riešenia Tomáš Taraba chce vyhovieť Viktorovi Orbánovi a prehradiť Dunaj. Ochranári varujú, že narobí škody na sto rokov Enviropolícia obvinila muža a bratislavskú firmu, ktorí mali v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice v rokoch 2008 až 2019 vytvoriť nelegálnu skládku odpadu Výstavba baterkárne v Šuranoch vyvoláva výbušnú náladu a obavy obyvateľov

Nové iPhony sú oficiálne v predaji od piatku 20. septembra. Náš redaktor Maroš Žofčin vyskúšal najväčší a najdrahší z nich, iPhone 16 Pro Max. Svoje skúsenosti opísal v podcaste s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Či poznať tenší rám nových iPhonov.Ako sa nám pracovalo s titánovým telom.Že najväčší iPhone je už takmer tablet.Či nám 120Hz displej dáva zmysel a kedy.Ako v praxi funguje nové tlačidlo na fotenie.Ako sa rozhodnúť medzi iPhone 16 a iPhone 16 Pro.Či by nový iPhone presvedčil používateľa Androidu na prechod.Téme sa venujeme aj tu:Apple ukázal novú líniu iPhone 16: Všetky informácie na jednom mieste Pozrite si, koľko bude stáť iPhone 16 a iPhone 16 Pro na Slovensku Apple Watch po rokoch menia dizajn. Oceľový model končí, Watch Ultra nemilo prekvapili Apple predstavil AirPods 4: Parádne funkcie za základnú cenu. Pro verzia zistí, či máte zlý sluchiOS 18 či macOS Sequoia klopú na dvere: Kedy Apple uvoľní nové systémy a aké zariadenia potrebujemeUmelá inteligencia od Apple mieri nielen na iPhony: Kedy bude dostupná a koľko bude stáťPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Takmer 600 obetí a 1800 zranených, naviac vyše polmilióna vysídlených. Dáta, ktoré opisujú kritickú situáciu v Libanone posledných dní. Oživené a silnejúce útoky Izraela proti militantom hnutia Hizballáh rezonujú aj na aktuálnom valnom zhromaždení OSN a sú na programe Bezpečnostnej rady. Táto vojna musí skončiť čo najskôr – volajú svetoví lídri, na druhej strane je izraelský premiér, ktorý odkladá svoju cestu do NewYorku a stojí na čele operácie s neistým koncom. Hnutie Hizballáh – rovnako ako Hamas – sa mu vyšmykuje z rúk ako ryba. A pozorovatelia aj teraz predpokladajú, že koncovkou bude nanajvýš tak jeho stiahnutie ďalej od hraníc Izraela. Prečo je Izrael a hnutie Hizballáh vo vojne? A prečo práve teraz? A o koho vlastne ide v prípade hnutia, ktorého časť je pre Európsku úniu teroristickou? Téma pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave.„Stratégiou izraelského premiéra Netanjahua je neustála vojna. Jedine to mu zachráni politickú kariéru“, vysvetľuje Kovács. Koniec konfliktu by podľa neho prinieslo stiahnutie sa Izraela z okupovaných území a koniec vojenskej a finačnej podpory Izraela zo strany Spojených štátov. „Ostatní sú totiž malí hráči“, tvrdí Kovács. Obidve podmienky však označuje za nereálne. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Deň po…“, alebo ako sa krajina dostáva z blata. Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a… Slovensko. Krajiny, ktoré spojila vysoká voda. Vytrvalý a výdatný dážď len v priebehu hodín dostal z korýt potoky, ktoré sa miestami zmenili na neovládateľné živly. A z veľkých riek – ako Morava a Dunaj – sa u nás stali aj zdroje obáv z najhoršieho. Len v okolí hlavného mesta načas zmenili aj tvár krajiny. Známa silueta hradu sa z rakúskej strany načas zrkadlila aj vo veľkom jazere rozliateho toku Dunaja. Nehovoriac o starostiach tých, ktorým domy zostali pod vodou, či načas ich vysoká voda doslova odstrihla od sveta. Týždeň po povodniach – to je aj boj s všadeprítomným blatom, špinou, vlhkosťou. A otázky, ako ďalej. V dnešnom RáneNahlas sa pozrieme, ako sa s vysokou vodou vysporiadali vodáci, ktorí len pred pár dňami oslavovali storočnicu klubu Dunajčík. S Vladimírom Miššíkom. A tiež nadšenci histórie združení okolo unikátneho Múzea petržalského opevnenia. Tí majú za sebou aj nepretržité odčerpávanie vody z jedného z bunkrov. S Martinom Kubalom. „Podpora verejnosti počas týchto dní nás napĺňa obrovskou zodpovednosťou to nevzdať. Potešilo ma, že aj keď človek v bežnom živote má pocit, že s našou spoločnosťou to ide dole, práve takéto chvíle mu ukážu, že to tak vôbec nie. Že je tu stále väčšina ľudí, ktorá je vo svojom vnútri dobrá, chce pomôcť vybudovať lepší svet a spolu sa nám v tom bude dariť lepšie“, formuluje poučenie z nedávnych povodní Martin Kubala. „V našom prípade je voda tým menším problémom. Sú to skôr nánosy, ktoré s ňou prídu. Voda odtiekla sama, na tom nemáme zásluhu. Na nás je teraz očistiť to tu celé od blata“, rozpráva Vladimír Mišík, ktorý je aj prezidentom Asociácie vodáckych klubov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Premiér Robert Fico pozval pozval lídrov opozičných strán na stretnutie ku konsolidácii. Pozvanie prijali PS a KDH, zatiaľ čo SaS ho odmietla so slovami, že vláda Roberta Fica s nikým o svojich návrhoch nerokovala a teraz na vlastnej koži pociťuje nálady verejnosti. Čo predseda vlády stretnutím sledoval v rozhovore rozoberáme s politológom Erikom Lášticom.Podľa politológa to spadá do komunikačnej stratégie Roberta Fica. „Diktovať tému, držať ju v rukách a nastavovať mantinely. Ak by opozícia odmietla, tak by hovoril, že nemajú záujem o budúcnosť tejto krajine. Zároveň sa mu podarilo rozbiť opozíciu," hovorí Láštic v rozhovore s tým, že predseda vlády robil všetko preto, aby stretnutie nebolo úspešné, no na druhej strane bude hovoriť, že vytvoril priestor, podak ruku a pokúšal sa zodpovedne vládnuť.V rozhovore hovoríme aj o konsolidačnom balíčku a sporoch Hlasu a Andreja Danka. Politológ Láštic hovorí, že premiér v nejakom momente zasiahne. „Ak sa to začne podobať na konflikt minule vládnej koalície a bude silno personifikovaný, tak to spochybní jednu zo základných kvalít, ktorú Robert Fico ponúkal pred voľbami: stabilitu, neriešime personálne rozpory, ale vládneme. V týchto voľbách bol úspešný, lebo tam bola zlá skúsenosť s vládnou koalíciu, ktorá bola symbolom konfliktov na úkor vládnutia v prospech občanov," uzatvára Láštic.Moderuje Denisa Hopková.

Najvyššia futbalová liga na Slovensku sa preliala už do 8. kola, ktoré bolo na programe počas uplynulého víkendu.Aj po jeho odohratí sa nemení niekoľko dôležitých faktov - ŠK Slovan Bratislava ostáva vo vedení, MŠK Žilina so Spartakom Trnava ešte neprehrali a MFK Skalica ostáva na dne bez jedinej výhry. Aj o tom sme sa porozprávali v najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol?Víkendové 8. kolo Niké ligy bolo odohraté všetkými šiestimi zápasmi a ani v jednom stretnutí sme nevideli deľbu bodov. Dvakrát sa tešili hostia, štyrikrát domáci. Gólovo sa po dlhšom čase prebudil slovinský kanonier FC Košice Žan Medved, lenže v metropole východu sa po ďalšom neúspechu hovorí o výmene trénera.Nielen na túto tému padla reč v 8. epizóde podcastu Kam si to kopol?, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali so skúseným trénerom Norbertom Hrnčárom. Viac sa už dozviete v tradičnom podcaste ŠPORT.sk.

Čo to vypovedá o krajine a jej predstaviteľoch, keď ministerka na výročí transfúznej stanice cituje z Drakulu od Brama Stokera? Kam si treba uložiť nový pas a kde Matej Adámy nosí fotografiu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka z Hlasu? A čo s nami urobí konsolidácia? Aj to sú témy, ktorým sa v aktuálnej časti podcastu Politikár venujú stand-up komici Silných rečí - vyštudovaný politológ Matej Adámy a Samo Trnka.

Povodne síce ešte ani neodzneli, no už sa začína diskutovať nielen o obnove zničenej krajiny, ale i o dôvodoch, ako i príčínách, týchto problémov. Vedci i odborníci apelujú: Zásadou by malo byť využitie potenciálu prírodných spoločenstiev a ich schopnosti zmierňovať negatívne dopady zmeny klímy.Príkladom toho, ako dobre môže fungovať riečny ekosystém v čase záplav, je staré koryto Dunaja a jeho ramenná sústava pod Bratislavou. Dnes je však celý tento jedinečný ekosytém v zásadnom ohrození a to ohrozenie sa volá: projekt Insula Magna.Naši vedci a odborníci preto žiadajú zmrazenie prebiehajúcich rokovaní o projekte Insula Magna, ktoré by prinieslo štyri nové prehradenia Dunaja, požadujú kompetentnú odbornú diskusiu a na verejnosť sa prihlásili i verejnou petíciou ktor by tento projekt zmrazila až do času odbornej diskusie.V čom je problém s ďalšou reguláciou Dunaja, o čo všatko by sme prišli prehradením živých tokov dunajských ramien a napokon, prečo by to zhoršilo ešte aj schopnosť nášho veľtoku čeliť záplavám?O živote v krajine rieky Dunaj, o jej nesmiernej rozmanitosti, sile obnovujúcej sa prírody, ale i o omyloch našej civilizácie spoliehajúcej sa na silu železa a betónu zoči voči silám prírody s biológom Vladimírom Kováčom a hydromorfologičkou Katarínou Holubovou.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Vláda predstavila svoj konsolidačný balíček za viac ako dve a pol miliardy eur. Už z uvedenej sumy je jasné, že konsolidácií sa zrejme nevyhne skoro nik z nás, vláda však o tejto téme doteraz prakticky úplne mlčala a tému prekrývala odvolávaním šéfa PS z vedenia parlamentu. Konsolidačný balíček je tak síce už na stole, opozícia však túto prihrávku na politický smeč zatiaľ príliš nevyužila a do role opozičníka sa začal štylizovať jeden z koaličných lídrov – Andrej Danko. Ako teda komunikujú túto zásadnú tému koaliční, ale i opoziční lídri? A dokáže vláda prekrývať zdražovanie nekonečným škandalizovaním progresívcov a strašením pred údajnými hrozbami liberalizmu?„Myslím si, že ľudia a aj voliči SMER-u, potrebujú oveľa dlhší čas a oveľa konkrétnejšie zažiť na vlastnej koži dopady tejto vlády. Až vtedy sa s nimi bude dať hovoriť o tom, ako sa im zmenil život odkedy táto vláda nastúpila k moci. Musíme si na to počať ešte nejaké dva, tri roky,“ tvrdí odborník na reklamu a merketing Róbert Slovák No a ako sa zmenila premiérova komunikácia po atentáte? Témy pre dlhoročného odborníka na reklamu a merketing Róberta Slováka no a tému okomentuje aj politický reportér Aktualít Martin Sliz.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX vyniesla misiu Polaris Dawn na nízku obežnú dráhu Zeme 10. septembra 2024 o 5:23 ET.Päťdňová misia priniesla prvý komerčný „výstup”, alebo skôr nakuknutie do otvoreného vesmíru, testovala laserovú komunikáciu Starlinkov vo vesmíre a skúmala tiež vplyv vesmírneho žiarenia na ľudský organizmus.V 79. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete: koľko experimentov stihli vykonať na palube Crew Dragon,aké úskalia so sebou prináša hra na husliach v mikrogravitácii,ako prebiehal pohľad do otvoreného vesmíru,a ako môžete podporiť charitatívnu stránku tohto projektu.O misii Polaris Dawn sa v 79. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a  Marián Psár. Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!

„Ako človeka slova ma hlboko poburuje, že nám tu vládnu bludári, konšpirátori, zákerní ľudia, tí, čo sa živia šírením lží a propagandy. Verejný diskurz do veľkej miery ovládli ľudia, ktorí idú proti elementárnym vedeckým faktom. Aj preto chodím na námestia opäť ako na klavír“, hovorí spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.Doména bohatých – knihy najnovšou optikou strážcu štátnej kasy ministra Kamenického. Poslúžila mu pri argumentácii zásadného zvýšenia DPH pri nich – zo súčasných 10 percent na nových 23. V Európskej únii by tak bola druhá najvyššia – po Dánsku. Vo zvyšku Únie je nižšia – najčastejšie okolo piatich percent. Íri a Česi ju majú dokonca nulovú. A ak minister financií hovorí pri knihe o doméne bohatých, zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov prichádza iná skúsenosť. Podľa Juraja Hegera je ten rozdiel v kupovaní u bohatých a chudobnejších minimálny: 7,4 versus 6,9 kúpených kníh za rok v prospech solventnejších. Čím je kniha pre človeka? A čím pre jedno spoločenstvo, či rovno národ? A ak sa má stať cestou k štátnym úsporám, nezaplatí tým štát oveľa viac na následkoch činov ľudí, ktorí na knihách radšej šetria?Do týchto vôd sa vydáme s človekom, ktorému sa knihy rodia rovno v hlave, či pod prstami. Dokonca ich môžu čítať v prekladoch aj za hranicami Slovenska, či počúvať jeho čítanie dospelí i deti. Život s knihou označuje za inšpiratívny a radostný. Dokonca hovorí, že ho „naučil pokore“. Spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. „Považujem to za mimoriadne nevydarený, zbabraný a jeden veľmi zle pripravený návrh zákona. Je slepou uličkou. Presne proti tomuto trendu ide zvyšok sveta. Svetová únia vydavateľstiev radí všade zavádzať čo najnižšiu DPH, resp. odporúča ju rovno nulovú. Je to v prospech toho, aby knihy boli ako médium prístupné všetkým bez rozdielu“, reaguje Michal Hvorecký. „Keď Slovensko pôjde cestou druhej najvyššej DPH v Európe, bude to pre nás znamenať najmä ochudobnenie širokých vrstiev. Kníh bude vďaka tomu vychádzať reálne menej a budú výrazne drahšie“, dopĺňa.Michal Hvorecký pripomína, že plánované štátne šetrenie na knihách sa deje v okamihu, keď je kultúrna scéna „pod ťažkým atakom financovania z verejných zdrojov“. Príkladom má byť prekladová literatúra, ktorej „výraznému rozbehu“ pomohol v minulých rokoch Fond na podporu umenia. Pri vládnych úvahách o výraznom zvyšovaní DPH na knihy Michal Hvorecký pripomína aj výskumy o tom, že pochopenie a interpretácia prečítaného textu mladým otvára cestu k úspechu. „Nech budú v budúcnosti robiť čokoľvek, či už budú pracovať v bankovníctve, alebo budú učiteľmi, alebo budú pracovať v službách, im to výrazne môže pomôcť v tom, aby boli v živote úspešnejší, viac zarábali a dokázali sa lepšie presadiť na trhu práce“, tvrdí. V podcaste sa tiež pozrieme na jeho príbeh s knihou, na knihu ako „nositeľa príbehov“, na to, kde chodí za svojimi príbehmi či prečo svojim deťom číta nahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mnohí si myslia, že krásne ženy to majú v živote automaticky úplne jednoduché a oveľa ľahšie dosiahnu všetko, na čo si len myslia. Čo si však o tom myslí víťazka súťaže krásy? Počúvajte spolu s nami...Každý z nás prežíva rôzne etapy života, prežívame vzostupy, ale aj pády na dno. A je len na nás, ako sa k ťažkým momentom postavíme a či dokážeme ísť za svojimi snami. Dokonalým príkladom je aj mladá, krásna a talentovaná ešte stále úradujúca MISS Slovensko Daniela Vojtasová.Na prvý pohľad je krásna a charizmatická, ale po krátkom rozhovore si uvedomíte, že jej najväčšími prednosťami sú vnútorná sila, cieľavedomosť a pokora. Daniela Vojtasová, aktuálna držiteľka titulu MISS Slovensko, s nami otvorene hovorila nielen o svojej ceste za korunkou, ale aj o výzvach, ktorým musela čeliť už od detstva, o hodnote sebalásky a o tom, čo pre ňu skutočne znamená byť MISS.Rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.Aká bola cesta Daniely až ku korunke?Cesta Daniely k titulu nebola ľahká, v podcaste Ženy ako my sa podelila o svoje začiatky aj o to, čím všetkým si prešla. Ako dievča z malého mesta prišla vo veľmi mladom veku do Bratislavy, kde si pomaly a postupne začala plniť svoj sen.“Bolo to veľmi náročné, musím povedať, že to bolo jedno z najnáročnejších, ale najlepších rozhodnutí, aké som v živote mohla spraviť. Lebo som bola toho názoru, že čím skôr človek začnem, tým je to pre mňa lepšie. Na čo mám čakať do osemnástich, keď už teraz si môžem začať budovať možno nejaké kontakty v Bratislave, spoznať to mesto, spoznať ľudí a posúvať sa nejak. A to bolo podľa mňa veľmi zásadné rozhodnutie v mojom živote, ktoré ma ovplyvnilo vo všetkom. Takže bolo to náročné, ale bolo to super,” hovorí na úvod Daniela o svojom rozhodnutí presťahovať sa.Aj napriek tomu, že vyhrala súťaž krásy aj ona sa stretáva na sociálnych sieťach s kritikou.“Ja mám pocit, že keď človek nejakým spôsobom vystupuje z toho priemeru, tak bohužiaľ dostáva nejakú formu shamingu. Či je buď veľmi vysoký, nízky, pribratý, či vychudnutý, vždy je za niečo kritizovaný,” hovorí Daniela.V podcaste sa okrem iného ešte dozviete:čo si o stereotypoch týkajúcich sa krásy myslí aktuálna Miss Slovensko, Daniela Vojtasováaké výzvy musela Daniela prekonávať od detstva a počas svojej kariéryprečo sa rozhodla presťahovať do Bratislavy a aký to malo vplyv na jej životako sa Daniela vyrovnáva s kritikou na sociálnych sieťach a prečo verí, že krása môže byť dvojsečnou zbraňou.jej názory na hodnotu sebalásky a dôležitosť vnútorných kvalít a vzdelania

Bývalá opora slovenskej hokejovej reprezentácie Dominik Graňák v Mimóze prezradil ako sa mu zmenil život v hokejovom dôchodku, ako vyzerali jeho športové začiatky a v čom je špeciálny Trenčín, čo sa výchovy super-hviezd týka.V Mimóze sa (ne)dozviete:00:20 – ktorá rodinná väzba ho spája s Jankou;02:15 – čo sa v jeho živote radikálne zmenilo;05:00 – ako si usporiadúva priority;11:00 – ako vyzerali hokejové začiatky;13:50 – ktoré hviezdy chodili do jeho školy;18:30 – prečo mu bolo ľúto krasokorčuliarov;20:15 – s čím momentálne bojuje a iné.

V informačnom priestore rastú útoky na progresivizmus a liberalizmus, ktoré sa stali efektívnymi prostriedkami na nálepkovanie, resp. na vytváranie mentálnych skratiek. Tieto útoky vyvrcholili prejavom Roberta Fica na oslavách na Devíne, kedy volal po budovaní hrádze proti týmto ideológiám, ktoré sa podľa neho šíria ako rakovina. Objavujú sa aj naratívy o tom, že opozícia a médiá majú pracovať na radikalizácii spoločnosti a šírení nenávisti, ktoré môžu skončiť ďalším atentátom.Prečo sú terčom dezinformátorov opozičné protesty a aké naratívy sa o nich šíria? Akými naratívmi sú opozícia, médiá a mimovládne organizácie démonizované a čo chcú vláda a dezinformátori touto rétorikou docieliť? Aké argumenty použila koalícia pri odvolávaní Michala Šimečku a do akej miery išlo o relevantné obvinenia?Prečo boli naratívy o údajných finančných machináciách pri čerpaní štátnych dotácií členmi Šimečkovej rodiny manipulatívne? Čo skutočne vyplynulo z auditu ministerstva spravodlivosti? Ako bolo dehonestované novozaložené médium 360 a prečo naň dezinformátori cielili? Prečo sú tradičné médiá naďalej mylne označované za nepriateľov spoločnosti či agentov cudzích záujmov?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.

Vláda prichádza s konsolidačnými opatreniami, ktoré napríklad zvyšujú základnu sadzbu DPH na 23%, zároveň sa by však mala znižiť sadzba pri potravinách a liekov. Vo verejnosti však najviac rezonovalo práve vyjadrenie Ladislava Kamenického, ktorým vysvetlil zvýšenie DPH na knihy. V podcaste rozoberáme, či idú pri verejnej debate o zvyšovaní DPH na knihy do úzadia opatrenia, ktoré zasiahnu mnohé skupiny o mnoho výraznejšie.„Pozreli sme sa však aj na to, ako je to s analýzou, s ktorou prišiel šéf rezoru financií. Obrátili sme sa na IFP, či nám vedia poskytnúť analýzu, nech vieme z akých dát minister vychádzal. A ukázalo sa, že neexistuje jedna ucelená analýza, ktorá by vyšla pod hlavičkou IFP," približuje novinárka Braxatorová.V podcaste približujeme aj iné dáta, ktoré naopak hovoria, že zvýšenie DPH na knihy zasiahne rovnako chudobných, ako aj bohatých. „Rozdiel môže byť o 1,40," konštatuje reportérka.Moderuje Denisa Hopková.

Má za sebou prvú olympiádu. Bežkyňa Viktória Forster sa v Paríži predstavila v disciplínach na 100 metrov aj 100 metrov prekážky, v oboch je i držiteľkou slovenského rekordu. Forster prijala pozvanie do nášho Olympijského videocastu, kde hovorila na viacero tém a prehovorila aj o tom, ako vníma, keď jej niekto hovorí Forsterová.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako spätne hodnotí olympiáduprečo má málokedy dobrú rozcvičkuaké prekvapenie mala priamo v Parížiako prehrala svoje olympijské čísloako bola skoro biatlonistka a prečo prešla na atletikuako vníma, keď ju nevolajú Forster, ale Forsterováčo od nej odpozorovali mladšie a prečo si musela vymyslieť niečo inébez čoho neodíde z izbyako vníma svoje emóciekvôli čomu sa nemôže až tak opustiťprečo nemá rituályaký sen si splnila

Voliči Smeru či Hlasu už predstaviteľom koalície odpustili prepúšťanie odsúdených páchateľov či skokové zvýšenie platov „vyvolených“. Znesú aj priamy útok na vlastné peňaženky?Čo Robert Fico rozprával pred pár mesiacmi a čo odrazu hovorí v súčasnosti, prečo sa za jeho vlád „odklepávali“ dotácie, za ktoré dal odvolať opozičného podpredsedu parlamentu Michala Šimečku, sa zamýšľa najnovší Ťažký týždeň.

Martina Holečková bola výraznou tvárou KDH, no tento týždeň ho opustila. Tvrdí, že hnutie sa po marcovom sneme zmenilo, prestalo byť jednoznačnou opozíciou a nie je si istá tým, koho by si KDH vybralo do vlády. Pre niektorých členov je problémom rozhodnutie nespolupracovať so Smerom a robia nepriateľov skôr z liberálov. Prevládajú v strane umiernení alebo tvrdí kresťania? Poslankyňa sa rozpráva o možnej spolupráci s viacerými stranami.V podcaste s Martinou Holečkovou sa dozviete:– od 1. minúty – ako stúpala jej hviezda v KDH;– po 2:00 – či jej pomohlo, že je žena;– od 3:00 – kde sa to zlomilo;– po 4:30 – prečo si myslí, že KDH nie je jasná opozícia;– od 7:00 – že sa nestotožnila s listom KDH do Bruselu;– po 8:00 – že si nevedela predstaviť hlasovať za ústavné zmeny spolu so Smerom;– okolo 10:00 – koľko poslancov KDH je proti zmene volebného systému;– od 11:00 – či KDH naozaj chce presadiť zmenu volebného systému, alebo ide len o politickú hru;– po 13:30 – že pre niektorých členov KDH bolo bolestivé rozhodnutie nespolupracovať so Smerom;– od 17:00 – či KDH reprezentuje umiernené kresťanstvo alebo tzv. tvrdých kresťanov;– po 23:00 – či to majú ženy v KDH ťažké a či jej v strane naznačovali, že by sa mala viac starať o rodinu;– od 24:00 – s ktorými stranami rokuje o spolupráci a či by išla aj do PS alebo SaS;– po 28:30 – že v KDH jej prekážalo, keď niekto robil z liberálov nepriateľov;– od 34:00 – ako by konsolidovala verejné financie;– po 36:00 – že dôchodcovia aj tak prídu o peniaze, ktoré im vláda pošle na trinástych dôchodkoch.

Slovensko sa musí pripraviť na masívne a celoplošné uťahovanie opaskov. V mene ozdravenia verejných financií, vláda ohlásila konsolidačný balíček za vyše dva a pol miliardy eur. V rozpore s vlastnými a dlhodobo opakovanými sľubmi, ako i v zásadnom protiklade so sociálno-demokratickou politikou, vláda Roberta Fica ohlasuje masívne zvyšovanie sadzby DPH, ale na rade bude aj výrazné okresanie rodičovských dôchodkov či redukcia daňových bonusov na deti. V mene lepších verejných financií sa zavádza aj daň z finančných transakcií, ale budeme musieť počítať i s vyššou cenou za diaľničné známky či vyššími stropmi pri odvodoch do Sociálnej poisťovne. Deklarácie premiéra, že konsolidácia sa nedotkne životnej úrovne bežných ľudí a nebude mať dopad ani na dosiahnuté sociálne štandardy sa tak nenávratne rozplývajú.„Toto nepovažujem za ozdravovanie verejných financií, pretože nielenže nebudeme mať lepšiu výdavkovú časť rozpočtu, ale zároveň spomalíme aj náš ekonomický rast. Nazývať toto ozdravovaním verejných financií je preto veľmi zavádzajúce,“ hodnotí vládny konsolidačný balíček ekonóm INESSu Radovan Ďurana. „Potreba ozdraviť verejné financie je samozrejme nevyhnutná, ale spôsob akým to vládna koalícia robí je babrácky,“ dodáva ekonomický expert a poslanec PS Štefan Kišš. Kto a ako konkrétne pocíti vládny konsolidačný bič na svojej životnej úrovni? Aký dosah budú mať vládou deklarované ozdravné opatrenia na našu už i tak chradnúcu ekonomiku? Je vôbec nejaká iná a lepšia alternatíva ako ozdraviť naše rozvrátené verejné financie a prečo od vlády nepočuť konkrétne predstavy ako chce šetriť sama na sebe?No a napokon, prečo sa pôvodne ohlasovaný konsolidačný balíček odrazu nafúkol o viac ako jednu miliardu a prečo sme, ako verejnosť, o takto zásadnej téme, nemali prakticky vôbec žiadnu šancu dlhšie diskutovať?„Kľúčová správa je, že to zaplatíme všetci. Na základe našich prepočtov bude stáť vládna konsolidácia priemernú slovenskú domácnosť tisíc eur ročne,“ tvrdí Štefan Kišš. „Keby bol skutočný záujem ozdravovať verejné financie, tak toto zvyšovanie daní by mohlo byť až o dve tretiny menšie ako to, čo vláda aktuálne predstavila,“ dopĺňa ho ekonóm Ďurana.Témy a otázky dnešného ranného podcastu s ekonómom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovanom Ďuranom ako i s ekonomickým expertom a poslancom Progresívneho Slovenska Štefanom Kiššom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Slovensko sa musí pripraviť na masívne a celoplošné uťahovanie opaskov. V mene ozdravenia verejných financií, vláda ohlásila konsolidačný balíček za vyše dva a pol miliardy eur. V rozpore s vlastnými a dlhodobo opakovanými sľubmi, ako i v zásadnom protiklade so sociálno-demokratickou politikou, vláda Roberta Fica ohlasuje masívne zvyšovanie sadzby DPH, ale na rade bude aj výrazné okresanie rodičovských dôchodkov či redukcia daňových bonusov na deti. V mene lepších verejných financií sa zavádza aj daň z finančných transakcií, ale budeme musieť počítať i s vyššou cenou za diaľničné známky či vyššími stropmi pri odvodoch do Sociálnej poisťovne. Deklarácie premiéra, že konsolidácia sa nedotkne životnej úrovne bežných ľudí a nebude mať dopad ani na dosiahnuté sociálne štandardy sa tak nenávratne rozplývajú.„Toto nepovažujem za ozdravovanie verejných financií, pretože nielenže nebudeme mať lepšiu výdavkovú časť rozpočtu, ale zároveň spomalíme aj náš ekonomický rast. Nazývať toto ozdravovaním verejných financií je preto veľmi zavádzajúce,“ hodnotí vládny konsolidačný balíček ekonóm INESSu Radovan Ďurana. „Potreba ozdraviť verejné financie je samozrejme nevyhnutná, ale spôsob akým to vládna koalícia robí je babrácky,“ dodáva ekonomický expert a poslanec PS Štefan Kišš. Kto a ako konkrétne pocíti vládny konsolidačný bič na svojej životnej úrovni? Aký dosah budú mať vládou deklarované ozdravné opatrenia na našu už i tak chradnúcu ekonomiku? Je vôbec nejaká iná a lepšia alternatíva ako ozdraviť naše rozvrátené verejné financie a prečo od vlády nepočuť konkrétne predstavy ako chce šetriť sama na sebe?No a napokon, prečo sa pôvodne ohlasovaný konsolidačný balíček odrazu nafúkol o viac ako jednu miliardu a prečo sme, ako verejnosť, o takto zásadnej téme, nemali prakticky vôbec žiadnu šancu dlhšie diskutovať?„Kľúčová správa je, že to zaplatíme všetci. Na základe našich prepočtov bude stáť vládna konsolidácia priemernú slovenskú domácnosť tisíc eur ročne,“ tvrdí Štefan Kišš. „Keby bol skutočný záujem ozdravovať verejné financie, tak toto zvyšovanie daní by mohlo byť až o dve tretiny menšie ako to, čo vláda aktuálne predstavila,“ dopĺňa ho ekonóm Ďurana.Témy a otázky dnešného ranného podcastu s ekonómom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovanom Ďuranom ako i s ekonomickým expertom a poslancom Progresívneho Slovenska Štefanom Kiššom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

HK Nitra sa postaral v uplynulom ročníku hokejovej Tipos extraligy o pomerne veľké prekvapenie. Ako tím, ktorý sa v základnej časti umiestnil na 8. mieste a o postup do play-off musel bojovať v predkole, napokon zodvihol nad hlavu Pohár Vladimíra Dzurillu ako víťaz finálovej série.Krátko pred štartom novej sezóny si naša hokejková úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak zavolala do ďalšej epizódy podcastu Góly z bufetu generálneho manažéra úradujúceho majstra Slovenska Tomáša Chrenka, s ktorým to napokon bola poriadne zaujímavá debata.Jeden z čelných funkcionárov Nitranov sa okrem iného rozhovoril aj o novom štadióne, ku ktorému je klub spod Zobora čoraz bližšie. Vysvetlil, prečo to majú u nich brankári ťažšie ako v iných tímoch; porozprával aj o tom, aké platy si pýtajú niektorí slovenskí hokejisti; priznal, že mladí hráči sa sami hlásia, že by chceli ísť hrať do Nitry; zamyslel sa nad tým, prečo sa Samuelovi Bučekovi najviac darí najmä v Nitre a neobišiel ani tému absencie slovenského klubu v hokejovej Lige majstrov.„Samo Buček si vyžaduje špeciálny prístup a ten u nás má. Boli by sme radi, ak by sa v budúcnosti ešte dostal do lepšej súťaže, ale chceme mu pomôcť nájsť tím, aby v novom prostredí s ním vedeli pracovať. Som presvedčený, že klub, ktorý sa ho rozhodne angažovať, nebude banovať,“ uviedol v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu šéf HK Nitra Tomáš Chrenko.

Na námestia slovenských miest sa vracajú protesty. Stojí za nimi občianska platforma Otvorená kultúra a pozýva k „masovej solidárnej akcii“ Kultúrneho štrajku. Hovorí o deštrukcii, personálnych čistkách, blokovaní obnovy pamiatok či útokoch na ľudí v kultúre, za čím má stáť rezort kultúry vedený ministerkou Šimkovičovou. Otvorená kultúra žiada zabezpečenie odborného a kompetentného riadenia rezortu a zastavenie deštruktívnych zmien v rezorte. Protesty podporuje aj spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.„Žiadame, aby ministerka Šimkovičová a šéf jej služobného úradu Lukáš Machala odišli zo svojich funkcií“, hovorí spisovateľ Hvorecký.Hovorí však aj o priamej zodpovednosti premiéra Roberta Fica za „mizerný stav kultúry“ už tým, že ministerku kultúry podporuje. „Je potrebné mu to stále pripomínať, lebo on tvrdí, že stojí za víziou ministerky Šimkovičovej. Okrem neho však túto víziu nikto nevidel“, uvádza. „Nikto ju nepozná a podľa mňa taká vízia ani neexistuje a premiér klame“, dodáva. Premiérova podpora ministerky Šimkovičovej podľa Hvoreckého stavia premiéra proti tisíckam tých, ktorí sa schádzajú na námestiach, či už v dvoch petíciách žiadali o jej odstúpenie. „Obidve mali pritom podporu na úrovni po 190 tisíc signatárov. Do výstražného štrajku sa zapojilo vyše tri tisíc ľudí. Je tak evidentné, že premiér nechce vidieť realitu, že ministerka Šimkovičová nemá širokú podporu kultúrnej obce“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Líder opozície prišiel o funkciu podpredsedu parlamentu. Vníma to ako pomstu a prekrývanie zdražovania a upozorňuje, že dotácie poberajú aj vládni politici. V blízkej budúcnosti môžu do PS vstúpiť ľudia, ktorí predtým pôsobili v iných stranách, pretože progresívci sa chcú posilňovať. Rokoval by znova s Hlasom? Budú ešte protesty? A zvyšovala by DPH aj vláda s PS?V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo pre neho znamená odvolanie z funkcie podpredsedu NRSR;– po 3:00 – či organizácie jeho príbuzných dostávali dotácie zaslúžene a bez konfliktu záujmov;– od 5:00 – že množstvo dotácií dostali aj koaliční poslanci a rodina Roberta Fica;– po 8:00 – či sa bojí trestného stíhania svojej rodiny;– po 10:00 – že Slovensko je jediná krajina východného bloku, ktorá chudobnie;– od 13:00 – či by vymenil pozíciu podpredsedu NRSR pre PS za to, aby sa predsedom parlamentu stal František Mikloško;– po 16:00 – na čom všetkom sa PS zhoduje s KDH a ako sa pozerá na ich obrat a odchod poslankyne Holečkovej;– od 18:10 – že do PS zrejme vstúpia politici z iných strán;– po 19:00 – či je v PS priestor aj pre konzervatívcov a v akom stave sú rokovania s Ivanom Korčokom;– od 23:00 – či by chcel do strany župana Ondreja Luntera;– po 25:00 – že PS je už teraz väčšia strana ako bola kedysi SDKÚ;– od 27:00 – či bude mať PS s kým vládnuť, ak vezme voličov SaS, Demokratom a KDH;– po 28:00 – či by ešte rokoval s Hlasom o koalícii, a či to nebola chyba v roku 2023;– od 32:00 – či ešte budú ďalšie protesty;– po 36:30 – či by aj vláda s PS musela zvýšiť DPH;– od 37:00 – že PS by nezvyšovalo dôchodky;– po 39:00 – komu by PS zvyšovalo dane.

„STVR v takomto stave musí zaniknúť a vrátiť sa v nejakom móde ako nové silné verejnoprávne médium“, hovorí reportér Ivan Brada zo štrajkového výboru verejnoprávneho média.Spraviť capa záhradníkom! Odborne frazéma pre "pomýliť sa“, „urobiť niečo neprimerané“, či  „poveriť niekoho neprimeranou funkciou". Ako inak nazvať situáciu, do ktorej sa dostáva STVR. Po tom, ako zmenila názov, aby mohla zmeniť riaditeľa, aktuálne pracuje na tom, aby v jej kontrolných orgánoch boli tí, čo premenu z verejnoprávnej RTVS na štátnu STVR rovno nadizajnovali. Štrajkový výbor zamestnancov a spolupracovníkov verejnoprávneho média upozornil na možný konflikt záujmov či nepotizmus. V dozornom orgáne novej STVR má byť po menovaní ministerkou Šimkovičovou rovno generálny tajomníka služobného úradu ministerstva a jej pravá ruka Lukáš Machala. A hovoria o ďalších menách a ceste, ako sa k ministerskému vymenovaniu dostali.Štrajkový výbor preto vyzýva poslancov parlamentu, aby „pozastavili“ voľbu ďalších členov dozornej rady verejnoprávneho média a prehodnotenie aktuálnych ministerských nominácií. Dôvodom je ich právna napadnuteľnosť a reštrikcie Bruselu. Čo sa to deje vo verejnoprávnych vodách? Pozrieme sa na to s investigatívcom verejnoprávnej televízie Ivanom Bradom, ktorý je členom štrajkového výboru. „STVR v takomto stave musí zaniknúť a vrátiť sa v nejakom móde ako nové silné verejnoprávne médium“, hovorí reportér Brada. Spoločnosť a verejnoprávne médium ako jej obraz podľa neho dosiahli za tejto vládnej garnitúry dno. „Naozaj nám budú rozprávať ministri, že knihy sú len pre bohatých? Nech radšej urobia niečo, aby zlacneli. Ak budem šetriť, znamená to, že prídem do obchodu a vypýtam si 10 dekagramov Mirky Ábelovej (poetka), či pol litra Tekutej modernity (kniha poľsko-britského sociológa Zygmunda Baumana). Na knihách sa predsa nedá ušetriť. Buď si ju kúpim, alebo nie“, ilustruje Brada. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viacZaplatíme si viac napríklad za benzín či naftu, nákup drogérie, ale aj bankám či mobilným operátorom? V podcaste s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom zhrname konsolidačné opatrenia vlády, ktoré predstavil premiér Robert Fico spolu s ministrami.„Banky môžu o niečo zdvihnúť poplatky. Slovnaft môže mať o nejaký cent drahší benzín a naftu, v prípade mobilných operátorov si tiež možno priplatíme za nejaký paušál o pár centov navyše. No v tejto chvíli nikto nedokáže povedať, ako presne to bude vyzerať. No firmy sú súčasťou spoločnosti a tie cestičky si nakoniec nájdu ku konečnému spotrebiteľovi, ľuďom," vysvetľuje v podcaste.V rozhovore hovoríme aj o tom, či bude skutočne zníženie DPH na niektoré potraviny a lieky kompenzovať najslabším príjmovým skupinám zvýšenie DPH z 20 na 23%, tak ako to tvrdí premiér. „Pôjde o čiastočnú kompenzáciu. Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viac," približuje ekonomický novinár.No a rozoberieme si, ako je to so slovami Roberta Fica, ktorý ešte pred niekoľkymi mesiacmi odmietal zvýšenie DPH. „Podľa mojich kuloárnych informácií, sa Robert Fico dlho bránil zvýšeniu DPH. Aj preto sa prestavenie konsolidačných opatrení naťahovalo. A podľa mojich ifnormácií nakoniec pod tlakom aj ministra Kamenického a ďalších nakoniec ustúpil."V rozhovore tiež rozoberáme, že štát bude na sebe minimálne šetriť.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Aké je to používať internet, notebook či smartfón pre človeka, ktorý je nevidiaci? A ktoré appky či služby  im najviac pomáhajú? V technologickom podcaste SHARE o tom rozpráva hlavný koordinátor slovenskej autority pre Braillovo písmo Michal Tkáčik. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovorí aj o týchto témach:Prístupnosť webových stránok a aplikácií pre nevidiacich.Rozdiely medzi dobrými a zlými prístupnými riešeniami.Porovnanie zariadení Apple a Android z hľadiska prístupnosti.Vývoj zariadení ako sú okuliare pre zrakovo postihnutých.Ako môže AI pomôcť zlepšiť život nevidiacich, no aj limity, ktoré s tým súvisia.Appka Be My Eyes a jej význam pri navigácii v bežnom živote.Potenciál technológií ako Neuralink.Úsilie Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Z ministerstva kultúry sa na Slovensku, žiaľ, stala trafika pre politických nominantov. SNS to dotiahla do úplne nového rozmeru a kultúru riadia päťkári. Ako ďalej? Je naša kultúra naozaj iba o folklóre a čo môže urobiť naša kultúrna obec? V diskusii sa o týchto témach rozprával šéfredaktor Peter Bárdy s llonou Németh, Alexandrou Kusou a Nikitom Slovákom.

„Je veľmi dôležité, aby deti zažili dotyk inštitúcie v čo najrannejšom veku. Odborné štúdie už dávno hovoria o tom, že deti, bez ohľadu na to z akého sociálneho prostredia pochádzajú, tak čím skôr sa zaradia do kolektívu a inštitúcie, tým lepšie prospievajú,“ hovorí riaditeľka materskej školy v Bratislave Dagmar Luknárová.„Nástup dieťaťa do materskej školy je asi najzlomovejším okamihom v živote človeka. Je to deň, kedy vstupujeme do inštitúcie, a teda do inštitucionálnych procesov. Musíme sa naučiť prispôsobiť, deliť sa o pozornosť dospelého s mnohými ďalšími deťmi a preto záleží mimoriadne významne na tom, ako dobre sú deti na zaškolenie zrelé. Deti totiž na rozdiel od dospelých podstatne menej premýšľajú a „špekulujú“. Deti predovšetkým prežívajú a veľmi podceňujeme, že o svojich pochybnostiach a pocitoch nedokážu hovoriť, ale drámy, ktoré sa v nich dejú, sú obrovské. Tvrdí špeciálny pedagóg a rodinný terapeut so špecializáciou na deti predškolského veku Jiří Halda.Materské školy, presnejšie predprimárne vzdelávanie detí, je na Slovensku veľmi podceňovaná téma. Odráža sa to na žalostných platových pomeroch pedagógov, nedostatku kvalifikovaného personálu ako i slabej podpore špecializovaných a podporných profesií pre deti s akýmkoľvek typom inakosti. Vynára sa preto neodbytná otázka: Sú pre tento štát, ale najmä pre nás ako rodičov, naše deti v tomto ich mimoriadne dôležitom veku skutočne takou prioritou, ako o tom tak radi a často rozprávame?„Nechávame to bežať v takom vyslovene opatrovateľskom režime. Samozrejme sú svetlé výnimky, ale my síce máme v zákone inklúziu, to však neznamená zobrať dieťa s bariérami či potrebami, ale vytvoriť mu vyhovujúce prostredie pretože my nemáme prispôsobiť dieťa škole, ale školu dieťatu. Až vtedy to bude funkčná inklúzia,“ konštatuje jeden z problémov predprimárneho vzdelávania v našich škôlkach Dagmar Luknárová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia odvolala šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Jeho odvolanie v tajnom hlasovaní podporilo 76 zo 79 koaličných poslancov. Jeho odvolanie nepodporili traja poslanci Hlasu, a to Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš Šéfredaktor aktualít Peter Bárdy v podcaste hovorí, čo tým koalícia na čele s Robertom Ficom sleduje.„Po hlasovaní o odvolaní Michala Šimečku prišli koaliční partneri s tým, že idú zvyšovať DPH na 23%. To je niečo, čo pocíti každý. Toto je hlavný dôvod, Šimečkom chceli zakryť, že nedokážu šetriť, že míňajú peniaze na nezmysly, vytvárajú čudné trafiky, ktoré volajú ministerstvo športu, rozdávajú si papalášske doživotné renty. A tvária sa, že všetky tie peniaze, ktoré bezmyšlienkovito míňajú sú v prospech Slovenska," hovorí v rozhovore šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Moderuje Denisa Hopková.

Politikár je satirická relácia o zákutiach slovenskej politiky. O témach, ktoré hýbali spoločnosťou, diskutovali stand-up komici Jakub Gulík a Marián Psár.Aktuálny diel satirickej politickej relácie Politikár, ktorá vychádza na Aktuality.sk každý utorok sa venoval nielen odvolávaniu podpredsedu parlamentu, ale aj povodniam na Slovensku a tomu, ako sa k celej kríze postavila vláda.V relácii sa dozviete: Prečo je Matúš Šutaj Eštok politikom v trojobale Kto sú podošvy premiéra Roberta Fica Ako sa komici snažia zblížiť s podpredsedom NR SR Andrejom Dankom Kto je podľa komikov príkladom rodinného politického biznisu

Kybernetická bezpečnosť ambulancií je najmä o zodpovednosti lekárov.So slovenským zdravotníctvom to nevyzerá veľmi dobre. A to ani s jeho kyberbezpečnosťou. Téma je natoľko vážna, že si ju všímajú aj poisťovne. V novom dieli specialnej série podcastov SHARE o kyberbezpečnosti sa budeme rozprávať o tom, aké najčastejšie nedostatky sa objavujú a ktoré sú najrýchlejšie spôsoby, ako ich riešiť. Na naše otázky odpovedá manažér kybernetickej bezpečnosti poisťovne Dôvera Roman Varga. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aký je aktuálny stav kybernetickej bezpečnosti v zdravotníctve.Kuriózne prípady podceňovania bezpečnosti.Ako dnes komunikujú lekári s pacientmi.Ako poisťovňa presvedčila lekárov prestať používať Windows XP.Prečo lekári nepoužívajú jednotný systém na komunikáciu s pacientom.Čo sú najjednoduchšie veci, akými by sa dal stav rýchlo zlepšiť.Podcast vznikol v spolupráci s poisťovňou Dôvera. Dôvera je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa. Má 1,7 milióna klientov a zazmluvňuje 12-tisíc poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od lekární cez nemocnice až po polikliniky. Poskytuje inovatívne digitálne služby ako samostatný odbor vývoja aplikácií (napríklad e-recept, ktorý štát neskôr prevzal, či mobilná aplikácia pre klientov) a kladie dôraz tiež na kybernetickú bezpečnosť.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Nepohodlný či inak „na odstrel“ opozičný podpredseda parlamentu, lebo cez prázdniny – v čase dovoleniek – vytiahol na námestia 18 tisícový dav nespokojných s výkonom moci koaličnej väčšiny. Odvolaná opozičná šéfka kontrolného výboru tajnej služby, lebo sa obrátila na prokuratúru pre zmenu štatútu SIS, ktorá mala vydláždiť cestu jej novému riaditeľovi – Gašparovi mladšiemu. V úvodzovkách „zarezaný“ rovnako opozičný šéf výboru pre verejnú správu, lebo odmietol poslať do parlamentu kompetenčný zákon so zelenou pre nové ministerstvo športu bez nevyhnutného stanoviska rozpočtovej rady. Odvolaný šéf prvej divadelnej scény, rovnako šéfka národnej galérie. Predtým rovno zrušená RTVS, lebo bez toho nebola možná výmena nepohodlného riaditeľa na jej čele. A na úplnom začiatku prispôsobené trestné kódexy, ktoré „očisťujú“ predtým políciou a súdmi poťahovaných aj rovno z najvyšších poschodí politiky a biznisu. To je len torzo prípadov, ktoré ilustrujú rukopis vládnej koalície Ficovho Smeru, Dankovej SNS a Pellegrini-Eštokovho Hlasu. Na druhej strane krajina zatiaľ netuší o opatreniach na nevyhnutné šetrenie v štátnej kase, ktoré by nás udržalo v lige Európskej 27čky, či o sanácii zdravotníctva alebo školstva. A ak Robert Fico vytrvale kritizoval svojich predchodcov za ich postup v čase pandémie, on sa v čase tohtoročných povodní národu ani neukázal. Zato jeho spojencov – Petra Pellegriniho a Andreja Danka bolo vidieť v prvom rade na púti v Šaštíne. Na púti, k účastni na ktorej samotní biskupi veriacich odhovárali pre zlé počasie.Slovensko septembra 2024. Pozrieme sa naň aj optikou politológa Samuela Spáča. Kam by ho zaradil na základe popísaného rukopisu mocných? „Ešte nehovoríme o smerovaní k ne-demokracii typu Maďarska, Ruska, Bieloruska, kde slobodné voľby nehrajú žiadnu rolu. (…) V politológii existuje koncept vyprázdnenej demokracie a ten mi Slovensko pripomína najviac“, konštatuje Sameul Spáč. Na otázku, z čoho sme ako krajina vyprádznení, politológ reaguje, že „máme tu inštitúcie, no fungujú iba proforma“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ani nepriaznivé a veľmi nepríjemné počasie nezabránilo Niké lige, aby odohrala kompletné ligové kolo a paradoxne všetkých 6 stretnutí sa uskutočnilo prvý raz od 1. kola. Najvýraznejšie pútal zápas na Žitnom ostrove a pod Urpínom padol historicky prvý mongolský gól.Víkendové 7. kolo najvyššej slovenskej futbalovej ligy prinieslo až 18 gólov, 2 remízy, 2 víťazstvá domácich výberov a dvakrát sa tešili hostia. Posledné kolo Niké ligy pútalo predovšetkým tým, že sa hralo na všetkých štadiónoch, ani jeden zápas neodložili, čo sa stalo v tomto ročníku druhýkrát, nuž a opätovne ponúklo viacero zaujímavých momentov.O víkendovom dianí na trávnikoch slovenskej najvyššej futbalovej ligy sa v 7. epizóde podcastu ŠPORT.sk Kam si to kopol? porozprával futbalový redaktor Ján Jasenka s niekdajším skvelým futbalistom a dnes odborníkom Martinom Mikuličom.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba ešte minulý týždeň komentoval výstrahu pred povodňami, že “je to druhý krát tento rok, čo počúvam, že bude tisícročná voda.” Jeho podriadení však zrejme našťastie názor ministra nebrali vážne a na povodne sa pripravili. Napriek tomu dochádza ku škodám. Dalo by sa im zabrániť, keby sa do protipovodňových opatrení nasmerovalo viac peňazí? Boli sme v zaplavenej Devínskej Novej Vsi.Bývalý šéf Slovenského vodohospodárskeho podniku a predtým riaditeľ Povodia Dunaja Ladislav Glinda pre náš podcast analyzuje, či si na takéto povodne treba zvyknúť, alebo sa im dá aj ubrániť. Budete počuť aj bratislavského župana Juraja Drobu a našu reportérku Kristínu Braxatorovú, ktorá bola v zaplavených oblastiach a priniesla výpovede miestnych obyvateľov.Moderuje Peter Hanák.

Za ani nie dekádu sa na niečo podobné podujal súkromník SpaceX a snaží sa systém znovupoužiteľných rakiet priviesť do dokonalosti. My sme sa pozreli na históriu jeho úspešného predchodcu.V 78. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:koľko jednotlivých kusov trosiek sa po nehode Columbie podarilo vyzbierať a katalogizovať,ktorý raketoplán vypustil na obežnú dráhu Hubblov vesmírny teleskop,prečo sa nástupca Challengeru nevolá „Challenger 2“a čo spôsobilo havárie Columbie a Challengera.O raketoplánoch a ich nesmiernom vplyve na výskum vesmíru sa v 78. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška.Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!

V dnešnom podcaste vám ponúkame prieskum obľúbenosti automobilových značiek. Dozviete sa aj prečo si vodiči v obci Konská fotia jednu značku s veselým nápisom, ako stúpajú alebo klesajú ceny pohonných hmôt na Slovensku a ako policajtom pomáhajú bežné Tesly. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Príde mi to ako zakomplexovanosť, keď sa niektorí z nás snažia zvaľovať zodpovednosť na nejaký národ či rasu. Veď, všetci ľudia sú si rovní a ak niekto chce hľadať v druhom chybu, tak by ju mal hľadať najmä u seba, hovorí novinár Miroslav Čaplovič. Jednou z obetí Holokaustu je aj Kitty Weichherz. Bola jednou z nás, kde ju zavraždili však doteraz nevieme. Hoci uplynulo už vyše 80 rokov, osudy všetkých našich obetí ešte nepoznáme.Zákaz vlastnenia rádia, konfiškácia písacích strojov, zákaz kina, divadla či čo i len vstupu do verejných parkov. Nemožnosť vyššieho vzdelania, nemožnosť slobodného výberu povolania, vyhadzovy z práce, zo škôl či verejného i politického života, ako aj zavedenie prísne rasovej definície pojmu "Žid", no a z toho vyplývajúca povinnosť nosenia tzv. Dávidových hviezd na viditeľnom mieste. No a "samozrejme" zhabanie židovského majetku, ktoré skončilo tak dobre známymi arizáciami.To je len skutočne malý výber súboru rasových, a nacistickou ríšou inšpirovaných, protižidovských opatrení, ktoré prijala Slovenská republika pod vedením katolíckeho kňaza Jozefa Tisa a ktoré dnes poznáme ako Židovský kódex.To všetko nachystané a aj realizované, pre našich susedov, spolužiakov, kolegov v práci či jednoducho našich kamarátov či po kresťansky blížnych – iba a len pre ich rasový pôvod.Stalo sa to 9. septembra 1941 a tak si v tieto dni opäť pripomíname neslávne výročie rasistickej legislatívy Slovenského štátu, ktorá v konečnom dôsledku viedla od rasistickej perzekúcie a diskriminácie až do pecí plynových komôr a k zavraždeniu vyše 70 tisícok našich židovských spoluobčanov.Napriek tomu, že od udalostí holokaustu, na ktorých máme ako Slovensko svoj vlastný a aktívny podiel, uplynulo už vyše 80 rokov, ešte nevieme všetko a stále objavujeme ďalšie a ďalšie tragické príbehy tejto tragickej kapitoly našich vlastných dejín. Jednou z nich je i príbeh slovenskej Anny Frank, teda príbeh denníkových záznamov Kitty Weichherz, ktorej životné osudy od narodenia až po smrť v niektorom z nacistických vyhladzovacích táborov, dôsledne zaznamenával jej otec Béla Weichherz.Dnes po tejto rodine kedysi žijúcej na Slovensku, ostal iba dym a popol kremačných pecí. Pamäť však nemožno oklamať, no a o tom sú denníky maloletej Kitty od jej otca Bélu Weichherza. Práve tejto téme sa venoval kolega novinár Miroslav Čaplovič c našom dnešnom podcaste.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Každý z nás starne, a niektorí to znášame lepšie a iní horšie. Botox a rezanie a následné naťahovanie tváre dnes už nie sú nič nové. Môže sa šesťdesiatročná stať vizuálne tridsiatničkou?A ako sa vôbec k starnutiu stavali naši predkovia? Dnes budete počuť aj ženu, ktorej sa jej vlastné vrásky páčia. A aj poslanca Rudolfa Huliaka, ktorý je body pozitívny.

Umelá inteligencia mení naše správanie na internete, ako aj samotné informačné prostredie. Umožňuje nám oveľa lepšie vyhľadávať informácie, získavať relevantnejšie výsledky. Zároveň nám AI odstraňuje informačný šum a personalizuje náš obsah. Dokáže tiež lepšie diagnostikovať choroby, prispieva k lepšej komunikácii či príprave žiakov na štúdium.Aké sú potenciálne ohrozenia, ktoré môže AI priniesť pre demokraciu a spoločnosť? Prečo môže prispieť k strate autonómie človeka a čo v praxi znamená? Môže mať AI vplyv aj na volebné správanie a názory voličov? Čo v tomto zmysle znamenajú tzv. dark systems?Ako vplýva AI na ochranu ľudských práv? Prečo sa v súvislosti s technológiou hovorí o diskriminácii a ako sa prejavuje v súdnictve či pri prijímaní uchádzačov do zamestnania? Ako je možné technológiu regulovať na úrovni práva a prečo by sme mali legislatívu podporovať vzdelávaním verejnosti?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcou Centra pre výskum inovácií a kyberpráva (CICeRo) na Ústave štátu a práva Akadémie vied ČR Alžbětou Solarczyk Krausovou.O témach umelej inteligencie hovorí v podcaste aj Matej Kandrík, riaditeľ Adapt Institute. Organizácia, ktorá zastrešuje portál Infosecurity.sk, bude 3. októbra 2024 realizovať ďalší ročník konferencie Dezinformácie a demokracia.Podujatie bude niesť podnázov “Meeting the AI Challenge” a venovať sa bude práve témam AI a budúcnosti demokracie, kontextom ľudských práv či zneužitiu technológií v autoritatívnych režimoch.Organizáciu konferencie môžete v najbližších dňoch podporiť prostredníctvom kampane “Pripravme demokraciu na výzvy AI!” na portáli StartLab, zdieľaním výzvy či osobnou účasťou na evente. Viac informácií nájdete v priložených linkoch alebo v udalosti na Facebooku.

„Čo sa deje v KDH sa dá rozdeliť do 3 kategórií: hnutie si snaží nájsť svoje miesto medzi opozíciou a koalíciou. V tejto atmosfére sa tiež hovorí o vzdialení sa Martiny Holečkovej od zvyšku poslancov. A navyše riešime aj, aká je pozícia Viliama Karasa, ktoré vplyv v strane rastie," opisuje v rozhovore novinárka Aktualít Kristína Braxatorová.Martina Holečková prišla do NRSR s vlastným návrhom, aby rozhodnutie o prerušení výkonu trestu odňatia slobody na základe návrhu ministra spravodlivosti bolo povinne preskúmané súdom. Ide o nedávnu reakciu na kroky Borisa Suska, ktorý podal dovolanie v kauze Dušana Kováčika a súčasne s podaním dovolania rozhodol o prerušení výkonu rozsudku Najvyššieho súdu a to až do rozhodnutia o dovolaní. Za svoj návrh si bývala šéfka poslaneckého klubu KDH vyslúžila kritiku od samotného predsedu strany Milana Majerského. „Povedal, že návrh Martiny Holečkovej sa mu nezdá odborný," približuje novinárka.Na Majerského vyjadrenie reagoval na sociálnej sieti jeho kolega a bývalý europoslanec Ivan Štefanec so slovami „Hanba...milý súčasný predseda KDH, keď už je príťažou aj konštruktívny návrh vlastnej poslankyne," napísal s tým, že ide o hanbu, ak je pre predsedu opozičnej strany prednejší smerácky minister ako nezávislé súdy.V rozhovore tiež rozoberáme, či sa objavuje v hnutí viac kritických hlasov na adresu Milana Majerského. „Opozičné postoje v rámci hnutia sa kopia. Nie všetci sú spokojní s tým, že KDH chce o zmene ústavy rokovať aj s vládnymi stranami," hovorí novinárka Braxatorová.Moderuje Denisa Hopková.

Na Donio sa 1. septembra 2024 spustila zbierka na nový spravodajský portál 360. Ani nie za 24 hodín sa podarilo vyzbierať 320 000 eur. Tento úspech však priniesol aj mnoho dezinformácií. Aké to boli? A čo predchádzalo vzniku portálu? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a novinárom a jedným zo zakladateľov 360 Adelom Ghannamom. Frankovská uviedla, že prvé dezinformácie sa objavili už na druhý deň po spustení zbierky na podporu nového spravodajského portálu 360. Riešili napríklad, ako je možné, že hneď oznámili spustenie webu 17. novembra a zároveň sú si istí, že do tej doby získajú 500-tisíc eur.V skutočnosti na to, aby mohol byť web 360 spustený 17. novembra 2024, však je potrebných len 50-tisíc eur. Cieľová suma 500-tisíc eur má podľa míľníkov kampane médiu zabezpečiť prvý rok nezávislého fungovania. Niektoré dezinformácie taktiež uvádzali podozrenia zo skrytého financovania portálu firmou Eset. Na tieto tvrdenia však neexistujú žiadne dôkazy.Novinár Adel Ghannam uviedol, že podľa neho je hlavnou motiváciou za šírením dezinformácií snaha zdiskreditovať 360. Dezinformačné médiá totiž podľa neho „asi predpokladajú, že budú našou konkurenciou, keďže sa presúvame z televízie na internet. Čiže budeme pôsobiť sčasti na ich pieskovisku.“ Ghannam ešte dodal: „Keď na nás nevedia nájsť nič rukolapné, tak si musia niečo vymyslieť.“Nadácia ESET každoročne podporuje činnosť Demagog.sk sumou 5000 eur, neovplyvňuje pritom redakčný proces ani obsah výstupov projektu.Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Pre jezídov sú Slováci synonymom vody, je tam vzácnejšia ako chlieb, tvrdí filmár Martin Ondruš. Kde môže byť voda vzácnejšia ako chlieb a Slovensko tam rezonuje ako synonymum pitnej vody? Irak a jeho komunity jezídov, moslimov a kresťanov, ktoré spája v našich končinách až nepochopiteľná vďačnosť za niečo také bežné, ako je voda na pitie, pranie či kúpanie. Aj vďaka veľkodušnosti Slovákov tam za osem rokov vyrástla sieť dvadsiatky studní, ktoré uhášajú smäd a sprostredkovávajú príjemný pocit čistoty. Len v oblasti Šerfadinu tam bolo v začiatkoch na dvoch studniach závislých päť tisíc ľudí, ktorí vtedy utekali pred teroristami Islamského štátu. Skúsenosť, ktorú zdokumentoval a hoci „neprenosnú“ sa ju snaží preniesť do našich končín. Filmár a dokumentarista Martin Ondruš. Aké je to, ocitnúť sa v prostredí, kde priority prehádže príroda? A nie je čas na takúto lekciu aj pre nás – keď dlhotrvajúce suchá a horúčavy menia aj Slovensko? Naviac optikou človeka, ktorý natočil už virálne videá, ktoré Igorovi Matovičovi vyhrali voľby, či stál za produkciou ako je Ruža pre nevestu. Ako sa točilo pre Igora Matoviča? „Už som to vytesnil. Bolo to strašne náročné. Veľká životná skúsenosť, ktorá ma zaodiala hrošou kožou“, spomína Martin Ondruš. No bude to aj o búraní paradigmy kresťanov „kostolníkov“ s niekedy „nereálnym pohľadom na svet“, ako hovorí, lebo Martin Ondruš je popri svojej práci fotografa a filmára aj tvorcom podcastov o „živej viere“. „Viera nie je o slovách, ale o skutkoch a nasledovaní toho Ježiša, ktorý sa stretával aj so spodinou spoločnosti“, vysvetľuje svoj prístup.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Stredopoliara Róberta Maka možno považovať za futbalového svetobežníka. Okrem pôsobenia v Nemecku, Grécku, Rusku i Turecku si zahral aj v Maďarsku a dokonca i v ďalej Austrálii. Vo veku 33 rokov už pomaličky začína rozmýšľať aj nad koncom futbalovej kariéry, a tak v lete prikývol na ponuku bratislavského Slovana. V tej chvíli ani on sám neveril, že si na jeseň zahrá skupinovú fázu Ligu majstrov.V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk naša futbalová úderka Julo a Muťo vyčerpávajúco vyspovedala stredopoliara bratislavského Slovana Róberta Maka.Okrem iného opísal, ako prežíval postup do skupinovej fázy Ligy majstrov s „belasými”, zaspomínal si, ako sa dostal do akadémie Manchestru City, rozobral svoje pôsobenia v gréckom PAOK-u, ruskom Zenite Petrohrad, tureckom Konyaspore a austrálskom Sydney.Julo s Muťom nevynechali ani kontroverzný koniec Róberta Maka v slovenskom národnom tíme a jeho slovnú prestrelku v médiách s trénerom Francescom Calzonom. „Keď odohráš v reprezentácii 90 zápasov a si štvrtý najlepší strelec, tak aj tréner by mal mať voči hráčovi istý rešpekt. Viete si predstaviť, že by sa to stalo Jurajovi Kuckovi alebo niekomu ďalšiemu?” ponúkol svoj pohľad na vec Róbert Mak.To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Uťahovanie opaskov – pre politikov mimoriadne nepopulárna téma, pre slovenské verejné finacie zasa téma ich doslovného prežitia. Vládna koalícia je k tejto téme zatiaľ informačne veľmi skúpa, diskutuje sa však už aj o zmenách vo výške DPH, dani z finančných transakcií, prepúšťaní v štátnej správe či masívnych odvodoch pre banky.Slovensko teda čaká veľké uťahovanie opaskov. Konsolidácií verejných financií v tak veľkom – niekoľkomiliardovom objeme sa tak zrejme nevyhne prakticky nik z nás. Tvrdí to ekonóm Martin Šuster. Ako by mala vyzerať konsolidácia podľa predstáv ekonómov a čo by tieto návrhy urobili s našou ekonomikou, ale i s našimi peňaženkami? Dajú sa donečkonečna jednou rukou žmýkať banky a tou druhou rozdávať trináste dôchodky či nízkymi daňami pomáhať živnostníkom? Chápe vôbec vláda hrozivosť situácie a ak áno, prečo premiér tvrdí, že sa to nedotkne životnej úrovne občanov? No a najmä, prečo je tak nevyhnutné si práve teraz utiahnuť opasky a čo by sa stalo, ak by sme to neurobili?„Teraz je ten priestor keď s tým vieme niečo urobiť, ak s tým, povedzme, že 10 rokov, nič neurobíme, tak už nebude v našich silách a schopnostiach naše dlhy zastabilizovať a zabrániť krachu v budúcnosti,“ hovorí ekonóm Martin Šuster.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s ekonómom Martinom Šusterom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Na oslavy SNP prišlo jedine zastúpenie Ruska, premiér počas návštevy múzea holokaustu hovoril o nacistoch v ukrajinskej armáde a Lukáš Machala sa vyhráža šikovným úradníkom sledovaním SIS. Diletantstvo Ficovej vlády prekonalo aj vládu Igora Matoviča.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Chýbajú hliadky, čo sa odzrkadľuje aj na bezpečnosti občanov. Nejaké územie malo počas nočnej tri alebo štyri hliadky, teraz má dve. To má za následok aj zvyšovanie kriminality a aj jej objasnenosť. Hliadka dokáže chytiť páchateľa na mieste činu. Ak tam nebude, páchateľa nechytí, hovorí vyšetrovateľ a bývalý odborár NAKA Štefan Mašin o chýbajúcich policajtoch v zbore.V relácii Na rovinu so Štefanom Mašinom sa dozviete:00:20 – či niekedy ľutuje, že sa stal policajtom na Slovensku;2:30 – či by mali obvinení vyšetrovatelia ďalej pracovať;5:30 – ako vyzeralo rušenie NAKA v polícii;9:00 – prečo bola reforma v polícii šitá horúcou ihlou;10:30 – ako sa policajti museli vracať k starým spisom, hoci ich už odstavili z NAKA;13:50 – ako s kolegami rozložil jednu z najbrutálnejších mafiánskych skupín sátorovci;15:20 – prečo ho preložili na okresné riaditeľstvo a čomu by sa tam mal venovať;17:00 – ako vedenie polície odstavilo najskúsenejších vyšetrovateľov NAKA, ktorí sa predtým venovali aj politicky citlivým kauzám;20:30 – prečo skúsení vyšetrovatelia odchádzajú do civilu;25:00 – ako chýbajú policajné hliadky a ako to pociťujú občania;30:30 – či by mohli vojaci pomôcť po masívnom odchode policajtov;32:20 – o obvinení v kauze čurillovci;34:00 – či vopred vedeli o odpočúvaných kanceláriách;39:15 – prečo policajti v odposluchoch hovoria o podpálení auta Diane Santusovej alebo ako ju treba nakopať;44:30 – ako sa správal sudca počas väzobného výsluchu;51:30 – či mu vo väzbe napadlo, že bude vypovedať proti kolegom a vylepší si situáciu;53:30 – či je pripravený aj na odsudzujúci rozsudok a či sa dá zbaviť nálepky čurillovcov;55:00 – ako sa dá napraviť fatálny stav v polícii.

Tretí diel podcastovej krimisérie Mafiánsky štát o Mikulášovi Černákovi prináša analýzu jeho aktuálnej žiadosti o podmienečné prepustenie z doživotného trestu. Podľa akých kritérií sa bude súd rozhodovať? Čo svedčí v prospech bossa odsúdeného za vraždy a čo v jeho neprospech? A čo by v praxi znamenalo podmienečné prepustenie?Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po zaplatení predplatného v službe Aktuality Navyše.Vedeli ste, ako trávi Mikuláš Černák čas vo väzení a čo je jeho plán po prípadnom prepustení? Aj tieto skutočnosti bude brať do úvahy súd. V dnešnej epizóde nám skúsení právnici vysvetlia, ako proces podmienečného prepustenia funguje. Kľúčový bude znalecký posudok o tom, či je Černák po 26-tich rokoch za mrežami napravený človek.Moderuje Peter Hanák.

„Viac ako 85 percent financií, ktoré tečú do nemocníc tvoria mzdové náklady - a kde sú potom zdroje na zabezpečenie samotnej nemocnice, nehovoriac o investiciách? Problémom však je, že len za obdobie rokov 2018 až 2023 sa na poste šéfa rezortu vystriedali deviati ministri. Tak, kde je nejaká kontinuita čí vízia? Niektoré lobistické skupiny sú tam pritom „nasáčkované“ neustále. A ako môžu poisťovne vykazovať zisk, ak sú nemocnice v strate?“ pýta sa na základe kontroly zdravotníckeho systému predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.Po megakorupčnej kauze známej pod názvom „Dobytkár“ je Poľnohospodárska platobná agentúra predmetom intenzívneho a dlhodobého záujmu našich štátnych kontrolórov. Ešte v roku 2022 odišiel Najvyšší kontrolnú úrad z PPAčky s varovaním, že ak sa nezačnú riešiť zlyhania v tejto inštitúcii, môže to ohroziť čerpanie eurofondov pre slovenských poľnohospodárov. Kontrolóri prisľubili aj akýsi permanentný dozor nad agentúrou a kontrola NKÚ prebieha v PPA aj v týchto chvíľach. Ako spraviť z megastroja korupcie opäť dôveryhodnú štátnu inštitúciu?Bödörovo komando je označenie pre skupinu, ktorá mala roky pracovať pre Smer a „našich ľudí“. Neformálnej grupe mal šéfovať nitriansky oligarcha Norbert Bödör, jej súčasťou mal byť aj vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar.A prečo je aj napriek veľkému objemu financií slovenské zdravotníctvo neefektívne a pripomína skôr chorého muža, než modernú podobu medicíny 21. storočia v srdci Európy?„Aktuálne treba prijať strategický ozdravný rámec, ktorý ale musí mať merateľné ciela, konkrétne dátumy, ale aj konkrétne osoby zodpovedné za jeho realizáciu. Musí byť jasne povedané, že ak mám zodpovednosť za riadenie, tak mám aj osobnú zodpovednosť a ak sa mne zverená inštitúcia dostane do červených čísiel, tak musím za to niesť osobnú zodpovednosť,“ vymenúva potrebné zmeny systému šéf NKÚ.Podpredseda NKÚ Ľubomír AndrassyNo a napokon, bol armádny majetok darovaný vojnou sužovanej Ukrajine darovaný v súlade s našimi zákonmi a predpismi? Témy a otázky pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Že najpopulárnejší šport na svete rastie po každej stránke, je čoraz viac cítiť aj v našich podmienkach a postupne sa vyvíja aj v oblasti, ktorá ešte prednedávnom nepútala toľko pozornosti, koľko by si zaslúžila. Stále to síce nie je na želanej úrovni, ale krok po kroku by sa to mohlo zmeniť.Hovoríme o popularite ženského futbalu na Slovensku, jeho vývoji, raste a budúcnosti. Že by sa tento šport mohol konečne vydať správnym smerom, potvrdzuje aj druhá najvyššia návšteva na ženskej futbalovej reprezentácii počas nedávneho zápasu reprezentácie v Nitre, no ruku k dielu prikladá aj Spartak Trnava. Chce zájsť ešte ďalej a stanoviť divácky rekord.„Červeno-čírni” totiž chystajú výnimočný zápas medzi ženským tímom Spartaka Trnava a MŠK Žilina (28. 9. o 15.00 h) v rámci 8. kola Demišport ligy (ženská najvyššia futbalová liga na Slovensku) a uskutoční sa na trávniku Štadióna Antona Malatinského. Pre ženský tím Spartaka to bude historická ligová premiéra na zelenej ploche tohto stánku.O projekte, ktorý „presahuje samotný futbal”, ako píše Spartak, sme sa v rámci špeciálu podcastu Kam si to kopol? porozprávali s hrajúcou trénerkou ženského tímu Spartaka Viktóriou Čeriovou.Reprezentantka Slovenska v debate s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom porozprávala oveľa viac. Napríklad aj o tom, že futbalistky to majú na Slovensku neporovnateľne náročnejšie ako ich mužskí kolegovia. Viac už v pravidelnom futbalovom podcaste na ŠPORT.sk.

Spoločnosť Apple predstavila nové iPhony 16 a 16 Pro, ako aj 10. generáciu hodiniek Apple Watch a sériu nových bezdrôtových slúchadiel. Redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin v podcaste SHARE zdieľajú svoje prvotné dojmy z predstavenia noviniek.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako hodnotíme tohtoročné najočakávanejšie predstavenie Apple.Na hodinkách nás najviac zaujal dizajn a nová zdravotná funkcia.Čierne Apple Watch Ultra sú sklamaním.AirPods 4 budú vážnym konkurentom Pro verziu.Páči sa nám zameranie AirPods Pro 2 na ochranu sluchu.iPhone 16 je najmä o lepšom fotoaparáte a novom tlačidle.Umelá inteligencia pôsobí skvelo, no v Európe sa jej zatiaľ nedočkáme.Téme sa venujeme aj tu:Apple ukázal novú líniu iPhone 16: Všetky informácie na jednom mieste Pozrite si, koľko bude stáť iPhone 16 a iPhone 16 Pro na Slovensku Apple Watch po rokoch menia dizajn. Oceľový model končí, Watch Ultra nemilo prekvapili Apple predstavil AirPods 4: Parádne funkcie za základnú cenu. Pro verzia zistí, či máte zlý sluchiOS 18 či macOS Sequoia klopú na dvere: Kedy Apple uvoľní nové systémy a aké zariadenia potrebujemeUmelá inteligencia od Apple mieri nielen na iPhony: Kedy bude dostupná a koľko bude stáťPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Malo to byť vyriešené už pred letom, riešenie nepriniesol ani avizovaný záver augusta a nevyriešený predseda parlamentu delí vládnu koalíciu aj v polovici septembra. A ak Hlas naďalej nevidí dôvod, prečo by postu mal vzdať, SNS Andreja Danka mu odkazuje, že Hlas má prezidenta, čím sa situácia zmenila, zakrýva sa tiež deklarovanou podporou Smeru, pozíciou, ktorú označuje za „rozhodujúcu“. Aké toto môže mať riešenie? Na druhej strane zaznievajú hlasy, že kým sa politici naťahujú o posty, bez riešení zostávajú sľuby o lacnejších potravinách, kvalitnejšom školstve a fungujúcom zdravotníctve. A z obvinených sa stávajú ľudia bez korupčných škrabancov – či inak čistí. Téma pre Petra Bárdyho, šéfredaktora a politického komentátora Aktualít. „Je tu dvadsiatka ľudí s napojením na Smer na jednej strane. Oproti nim je zvyšných päť miliónov. Tých dvadsať je dnes v bezpečí, sú spokojní, užívajú sú slobodu a najmä pocit, že im nehrozí stíhanie. Na druhej strane je päť miliónov ľudí, ktorí čakajú, že štát budú riešiť manažéri, ktorí naplnia predvolebné sľuby aspoň sčasti“, ilustruje situáciu Bárdy. „Tých päť miliónov sa toho zatiaľ nedočkalo a prekvapuje ma, že ich nespokojnosť sa nepremieta do prieskumov verejnej mienky. Zdá sa, že stratégia Roberta Fica prekrývať to kultúrnymi vojnami a vymyslenými pseudokauzami funguje“, konštatuje komentátor a šéfredaktor Aktaulít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V pondelok 30. septembra uplynie rok od volieb, v ktorých uspela súčasná koalícia.Koalícia vedená Robertom Ficom upravila zákony tak, že beztrestné sa stávajú nielen niektoré väčšie prípady korupcie ale aj menšie krádeže a vybraným ľuďom by sa mali ujsť doživotné renty. Jediná sila, ktorá by mohla situáciu zvrátiť, však zatiaľ všetko toleruje, upozornila šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

„Núka sa mi podobenstvo: newyorské dvojčky zničili dve lietadlá, našu kultúru masakrujú tiež dvaja ľudia“, hovorí Ladislav Snopko, ktorý bol ministrom kultúry hneď v troch ponovembrových vládach. Podobenstvom na aktuálne dianie v kultúre za ministrovania Martiny Šimkovičovej si pritom pomáha útokom na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001, ktorý vtedy zmenil globálne bezpečnostné štandardy.Keď sa ministerka kultúry stáva jednotkou neschopnosti už aj na študentských predstaveniach. A do divadiel sa aj pre ňu vracajú diskusie hercov s divákmi. Platforma, ktorú si niektorí pamätáme z novembrových dní Nežnej revolúcie spred už okrúhlych 35ich rokov. Vtedy aj tieto diskusie zasievali zrnká slobody medzi ľudí, ktorí na ňu vtedy ešte neboli zvyknutí. Dnes sú volaním o „alarmujúcom stave, do ktorej sa kultúra dostala pod vedením Martiny Šimkovičovej a jej pravej ruky Lukáša Machalu“, či o pociťovanej „objednávke na autocenzúru“. A ako do kontry zaznieva formulovaný odpor voči „cenzúre“ a „prispôsobovaniu sa“. „Chceme tvoriť slobodne a o tom, čo považujeme za dôležité“, „nechceme, aby sa predstavenia prerušovali“, ako to zaznieva z divadelných dosiek naprieč krajinou. To všetko sú čriepky z Kultúrneho štrajku, do ktorého sa v sedemdesiatke miest a tristovke kultúrnych organizácií zapojilo už takmer 2700 ľudí z kultúrnej brandže. Na situáciu sa pozrieme s niekdajším ministrom kultúry v troch ponovembrových vládach a tvárou Novembra’89 Ladislavom Snopkom. „Tisíce ľudí, ktorí tvoria špičku našej kultúry a umenia, si niečo len tak nevymyslia, aby to vraveli naraz len tak. Vravia tak preto, lebo majú dôvod“, hovorí exminister. „Hlúposť nikdy nemôže byť obhajovaná ako sloboda slova“, poukazuje pritom na niektoré excesy aktuálnych „obyvateľov“ rezortu kultúry. Liekom pritom má byť orientácia na vzdelanie a kultúru. Práve ich absencia podľa Snopka umožnila to, že ľudí typu aktuálnej ministerky kultúry a jej generálneho tajomníka služobného úradu vyniesli na svoje miesta demokratické voľby. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aktuálny diel satirickej politickej relácie Politikár vychádza každý týžden na portáli Aktuality.sk. Stand-up komici diskutujú o aktuálnych témach najmä z politiky.V dnešnej relácii sa venovali rozpadu politickej scény bez aktuálneho prezidenta Petra Pellegriniho, ale aj tomu, kto je slovenský Oidipus a prečo by sa hodil do čela parlamentu.Pre maďarského premiéra Viktora Orbána majú jasný odkaz – keď vy prehradený Dunaj, my slovenský „Ľangôš“.

V dôsledku zanedbanej vodárenskej infraštruktúry ročne prichádzame o takmer tetinu pitnej vody. Investičný dlh vodární sa vyšplhal až k desiatim miliardám a vodárne ani samosprávy to samé zvládnuť nemôžu, hovorí na základe kontroly NKÚ jeho šéf Ľubomír Andrassy. Chystá sa štát ovládnuť vodárne?Hoci je voda strategickou surovinou, ktorú u nás chráni dokonca i Ústava, prístup štátu a predovšetkým samospráv k tejto cennej komodite tomu vôbec nenasvedčuje. Správa Najvyššieho kontrolného úradu totiž odhalila, že stav vodárenskej infraštruktúry je doslova kritický, pre deravé potrubia sa stráca tamer tretina pitnej vody, no a samozrejme, všetky tieto straty si napokon zaplatíme my, ako spotrebitelia.Navyše, vodárne do svojej infraštruktúry prakticky vôbec neinvestujú a tak sa investičný dlh vyšplhal až k neuveriteľnej sume 10 miliárd. Situáciu chce riešiť už aj vláda. Bude tak v hre aj nejaká forma prevzatia vodární do správy štátu – výmenou za investície do vodárenskej infraštruktúry? A ako mrhanie vodou a zanedbávanie vodárenskej infraštruktúry mohlo vôbec dospieť až takto ďaleko a koho je to zodpovednosť?Témy nášho dnešného podcastu s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Kým opozíciu príliš vidieť a počuť nebolo, koalícia sa zviditeľňovala až priveľa.Nový Ťažký týždeň zhrnul, čo sa u nás udialo počas letných prázdnin.

Vladimír Šucha je slovenský vedec, vysokoškolský pedagóg a manažér a zároveň vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike.V podcaste s názvom Európske Slovensko sme spolu rozoberali nielen fungovanie Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, ale porozprávali sme sa aj o aktuálnom stave nášho štátu aj o pravidlách v spoločnosti, ktorými sa riadia nielen inštitúcie Európskej únie, ale mali by sa všetky krajiny sveta.Čo sa ešte dozviete v podcaste Európske Slovensko? Prečo je dôležité, aby Brusel komentoval fungovanie nášho právneho štátu, prípadne nám dával nejaké odporúčania k fungovaniu? V Európskej únii sa všetci chceme cítiť dobre a bezpečne. Hovoríme o tom, že chceme byť v tomto priestore slobodní a nezávislí, no niektorí vnímajú „diktát Bruselu“. Ako im to môžeme logicky vyvrátiť a vysvetliť? V oficiálnom popise je Zastúpenie „očami, ušami a ústami“ Európskej komisie na Slovensku. Čo to znamená a ako by ste chceli, aby ho vnímala verejnosť aj do budúcna?

Slovensku hrozí zastavenie eurofondov, pretože Brusel nás už rok upozorňuje na nedostatky, na ktorých sme nič nezlepšili. Naopak, vláda ešte viac oslabuje demokraciu a právny štát. Upozorňuje na to výkonná riaditeľa Via Iuris, právnička Katarína Batková. Zuzanu Čaputovú by naspäť už nechceli.V podcaste s Katarínou Batkovou sa dozviete:– od 1. minúty – kto a ako by mal riešiť bombové hrozby;– po 1:30 – ako vláda demotivuje policajtov;– okolo 3:00 – že vláda sa o atentáte vyjadruje nebezpečným spôsobom, obzvlášť, ak ešte nie je vyšetrený;– od 5:00 – že vláda nehovorí pravdu, ak tvrdí, že systém Pegasus by u nás nebolo legálne používať;– po 7:00 – ako veľmi na Slovensku nefunguje ochrana bežného človeka pred odpočúvaním;– od 10:00 – čoho sa obáva, keď sleduje podozrenia zo zapojenia šéfa SIS do diskreditácie opozície;– po 11:30 – prečo nám hrozí zastavenie eurofondov;– od 12:00 – aké konkrétne veci nám vyčíta Európska komisia a čo sa dá urobiť na záchranu európskych peňazí;– po 16:00 – že nejde o žiadnu diskusiu medzi našou vládou a Bruselom, ale vysvedčenie, ktoré nám EK vystavila;– od 18:30 – prečo je rétorika Roberta Fica o súdoch nebezpečná;– od 20:30 – že po zmene trestného zákona sa nedozvieme, či bola korupcia na najvyšších miestach reálna;– po 23:00 – že vláda nevedela, čo spôsobí vo väzniciach a na súdoch;– od 25:00 – že mnohé krádeže zrejme zostanú nevyšetrené;– po 29:00 – že kriminalita sa v policajných štatistikách zníži, aj keby sa reálne neznížila;– od 31:00 – či má zmysel nahlasovať krádeže bicyklov, ak sú iba priestupkom;– okolo 32:00 – že ak vám ukradnú peňaženku, ktorú máte pri sebe, stále pôjde o trestný čin;– po 34:00 – prečo združenie Via Iuris už nechce naspäť exprezidentku Zuzanu Čaputovú;– od 35:00 – ako mimovládky normálne fungujú aj z verejných peňazí;– po 37:00 – či sa ľudia v mimovládkach boja konať dobro, lebo sa im ľudia vyhrážajú.

„Pochopila som, že tu nie je žiadny problém sa bez vlastného pričinenia dostať na ulicu či na hranicu chudoby. Úplne stačí aby vám ochorel niekto v rodine alebo aby ste ochoreli vy a balansujete nielen nad priepasťou smrti, ale zároveň aj nad priepasťou chudoby – vrátane celej vašej rodiny,“ hovorí Daniela Betková Vidová, vdova po manželovi, ktorý podľahol ALS a dnes zápasí s neochotou úradov aby jej poskytli sociálnu pomoc, ktorá jej rodine náleží.Daniela Betková Vidová, vdova po manželovi, ktorý roky zápasil s amyotrofickou laterálnou sklerózou až kým tomuto zákernérnému, krutému, mimoriadne bolestivému a nevyliečiteľnému ochoreniu 19. apríla napokon definitívne podľahol. Dnes, okrem vyrovnávania sa s jeho smrťou a starostlivosťou o ich dvojročnú dcéru, musí zápasiť aj s byrokratickým molochom a neschopnosťou sociálneho štátu v jeho slovenskej podobe.Je totiž začiatok septembra, od Mariánovej smrti uplynuli už viac ako 4 mesiace a tento štát, ktorý sa inak tak rád verbálne deklaruje ako sociálny, ukázal vdove a predovšetkým celej jej rodine, vrátane dvoch maloletých detí chrbát a neposkytol jej, v ich naozaj ťažkých a kritických chvíľach, prakticky žiadnu reálnu pomoc.O čom svedčí takýto postoj k tým najzraniteľnejších členom našej spoločnosti a ako sa vôbec dá prežívať v tieni nielen nedávnej smrti milovanej osoby, ale aj obáv o existenčnú budúcnosť svojej rodiny? No a napokon, ako sa zmieruje so smrťou milovanej osoby, ktorá hoci tu už fyzicky nie je, stále rámcuje každé jedno ráno i každé jedno zaspávanie a ako sa to všetko dá i má, vysvetliť dvojročnému dieťaťu?Témy pre Danielu Betkovú Vidovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensku môže hroziť zmrazenie europskych peňazí. Európska komisia hovorí o narúšaní demokratických noriem a údajne navrhne zastavenie eurofondov za zrušenie špeciálnej prokuratúry. Tvrdí to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje.Podľa zdrojov blízkych Komisii má byť tento proces v začiatkoch a rozhodujúci bude súhlas predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Či k tomu môže naozaj prísť čo by to znamenalo pre Slovensko v podcaste rozoberáme s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. „Asi to bude trvať niekoľko mesiacov. O viac, že sa teraz kreuje Európska komisia," vysvetľuje, koľko by mohol trvať proces, pokiaľ by sa naozaj potvrdili informácie agentúry.Oslovili sme aj samotnú Komisiu, ktorá hovorí, že pokiaľ ide o Slovensko, v súčasnosti analyzu nedávnu reformu Trestného zákona a tento proces ešte stále prebieha. „Čo sa teda týka aktivácie príslušného nariadenia, v súčasnosti nie je prijaté žiadne rozhodnutie, a to ani také, ktoré by čakalo na politické schválenie,“ uzavrela eurokomisia.Moderuje Denisa Hopková.

Hlavnou zmenou je výrazné rozšírenie počtu subjektov, ktorym zákon ukladá povinnosti.Slovensko bude čoskoro novelizovať zákon o kybernetickej bezpečnosti. Zmeny vychádzajú zo smernice NIS2, ktorú Slovensko musí preniesť do našej legislatívy.Novela už mieri do parlamentu a mala by platiť od budúceho roka. Čo sa tým zmení pre firmy a organizácie? Aké povinnosti pribudnú a ako sa zariadiť?O tom sa rozprávame v prvom diele špeciálnej serie podcastov Share ku kyberbezpečnosti. Na naše otázky odpovedá špecialista na kybernetickú bezpečnosť a právo Štefan Pilár z advokátskej kancelárie Signum. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké zmeny sa chystajú v novele zákona o kybernetickej bezpečnosti.Na ktoré subjekty by sa mal zákon po novom vzťahovať.Kto a ako bude jeho dodržiavanie kontrolovať.Kedy má zákon vstúpiť do platnosti.Koľko času budú mať subjekty na to, aby sa mu prispôsobili.Podcast vznikol v spolupráci s advokátskou kanceláriou Signum – Spojenie teórie a praxe, spojenie práva a IT bezpečnosti.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Prečo slovenské filmové festivaly nehrajú rovnakú ligu ako napríklad Karlovy Vary? Spoluorganizátor jedného z najväčších slovenských filmových festivalov hovorí, že je to o pochopení štátu aj súkromného sektora, že treba podporovať kultúru. Tento rok majú mnohé nové filmy jednu spoločnú tému – premeny ľudského tela.Filmový festival Cinematik sa začína už zajtra v Piešťanoch. Jeden z najväčších hitov je film Substance, ktorý je radikálny a hlavnú úlohu hrá Demi Moore. Ide o taký silný film, že je otázne, či takýto zážitok zvládne každý divák.Otváracím filmom je Ema a smrtihlav, v hlavnej úlohe napríklad aj s Milanom Ondríkom a Alexandrou Borbély. Ide o obdobie Slovenského štátu a spor o priazeň ženy medzi gardistom a príslušníkom SS. Slovenských premiér bude na festivale niekoľko, vrátane nového filmu Petra Kerekesa Wishing on a Star.Na Cinematiku spolupracujú aj Aktuality.sk. Ponúkame vám dve diskusie – o slovenskej kultúre s Petrom Bárdym, Ilonou Németh a Nikitom Slovákom v sobotu 14. 9.; a tiež diskusia Slovenská mafia a kinematografia v piatok 13. 9. o 15:30 so scenáristom filmu Miki Mirom Šifrom, expertom na mafiu Jánom Petrovičom, filmovým kritikom Petrom Konečným. Moderuje autor podcastového seriálu mafiánsky štát Peter Hanák.

Je kapitánka florbalovej reprezentácie, klub však má vo Švajčiarsku. Katarína Klapitová patrí k najskúsenejším a najúspešnejším slovenským florbalistkám, no okrem toho ju so športom spája aj jej práca. Bola vďaka nej viackrát na MS v hokeji a videla Tour de France z helikoptéry. Raz jej dokonca volal aj Miroslav Šatan. Klapitová prijala pozvanie do Olympijského videocastu, kde hovorila nielen o florbale.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?aký netradičný šport hrávala radšej ako florbalprečo odišla do Švajčiarska a prečo nechcela ísť na severprečo chce popri florbale pracovaťčo je pre ňu najviac z reprezentácieaký tím je nereálne poraziťaký sen ešte v reprezentácii má a kedy presne ukončí kariéruaká je jej práca a na aké veľké podujatia sa dostalaprečo jej volal Miroslav Šatanaké je to vyrábať dresy pre hokejovú Ligu majstrovaké je to byť v helikoptére na Tour de Franceprečo pracovala v známom fastfoodeprečo nie je podľa nej jednoduché dostať florbal na olympiádu

Je rekordér Slovenska v počte štartov za hokejovú reprezentáciu, teraz ale už pôsobí v pozícii experta. Dominik Graňák ukončil kariéru v sezóne 2022/23, počas nej získal mnoho skúseností. V podcaste Góly z bufetu rozprával, ako videl olympijskú kvalifikáciu a pristavil sa viac aj pri trénerovi či gólmanovi Samuelovi Hlavajovi. Dozviete sa aj jeho názor na hráčov z ruskej KHL v tíme. Sám Graňák má z Ruska bohaté skúsenosti, odohral tam štyri sezóny.Čo sa dozviete v podcaste?Čo hovorí na olympijskú kvalifikáciuAké výkony podával Samuel HlavajAko videl presilovkyO pokračovaní Craiga RamsayhoČi sa vidí v Samuelovi KňažkoviAko vidí hráčov KHL v reprezentáciiPrípad Mariána Studeniča

Po životnom víťazstve nad Karlosom Vémolom (37-8) odišiel do Dominikánskej republiky, otestoval sa v reality šou Survivor. Po desiatich mesiacoch opäť vstúpi do klietky proti rovnakému súperovi s jediným cieľom, stať sa na druhý pokus právoplatným šampiónom Oktagonu. Hosťom podcastu Staredown bol víťaz Oktagon Výzvy a bývalý dočasný šampión v strednej váhe Samuel „Pirát“ Krištofič (17-6).Čo sa dozviete v rozhovore?Zmenilo mu víťazstvo nad Vémolom život?Prečo sa nezhodnú, kto koho vyzval na odvetu?Očakával, že Vémola nevydrží na dôchodku ani dva mesiace?Ako reaguje na názory, že si nezaslúži šancu na titul?Prečo vníma odvetu s Vémolom osobne?Čo plánuje po zisku titulu?Sníva ešte o UFC?Aký náročný bol návrat z ostrova do reality?

Nielen miestami až neznesiteľné teplo a vlny horúčav, ale aj suchá, kríza s dostupnosťou vody, potravín, nový fenomén sťahovania sa za znesiteľnejšími klimatickými podmienkami, znevýhodnení chudobní a hrozba až sociálnych nepokojov. To všetko so sebou nesú stále vypuklejšie klimatické zmeny. Aj toto leto prepisovalo teplotné rekordy vôbec od začiatku meraní. Na Slovensku sa v horizonte hodín objavila klimatická výzva, podporená stovkou osobností, ktorá hovorí, že pri klimatickej kríze nejde len o prírodný a technický problém, ale že má vážne presahy na fungovanie samotnej spoločnosti. Pozrieme sa na ňu s jej iniciátorkou, sociologičkou Zuzanou Fialovou. „Utrpenie a bezmocnosť (ľudí sužovaných klimatickými zmenami) môžu viesť až k frustrácii a do naozaj veľkých a hlbokých sociálnych konfliktov“, hovorí Fialová. Budeme hovoriť o „boji o zdroje“ pre možný obmedzený prístup k nim, o „energetickej“ a „klimatickej“ chudobe a o zmene migračných tokov, ktoré presmerujú ľudí do oblastí s prijateľnejším klimatickými podmienkami na prežitie. V podcaste načrtneme aj možné scenáre vývoja. Nahrával Jaroslav Barborák. 

V prípade pozastavenia toku ruskej ropy spoločnosti Lukoil na Slovensko a do Maďarska nejde o ohrozenie životných záujmov týchto štátov. Situácia nebola zďaleka tak dramatická, ako ju slovenská a maďarská vláda prezentovali verejnosti. Oba štáty situáciu zneužili na kritiku Kyjeva a prehlbovanie konfliktu s európskymi inštitúciami a ďalšími štátmi EÚ. Prečo mohla byť sabotáž plynovodov Nord Stream I a II výhodná pre Rusko a ako ovplyvnila jeho vzťah s Nemeckom? Čo ukázali nové zistenia vo vyšetrovaní incidentu? Ako sa vyvíja situácia ohľadom pozastavenia ruskej ropy spoločnosti Lukoil na Slovensko a do Maďarska? Prečo je oboma vládami hyperbolizovaná a nakoľko slúži dezinformátorom na útoky voči Kyjevu či EÚ?Do akej miery Rusko zneužíva svoju pozíciu energetickej veľmoci? Prečo je zaisťovanie energetickej bezpečnosti v Európe natoľko dôležité vo vzťahu k ruskej vojne proti Ukrajine? Ako sa môžu východoeurópske štáty odkloniť od závislosti na ruských energetických zdrojoch? Aké sú alternatívy dodávok ropy pre Slovensko alebo Českú republiku?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Pavlom Havlíčkom.

Záhadný ruský zbrojár Anatoly Klunny dodával vojenské súčiastky na Slovensko aj napriek sankciám, využívajúc svoje rozsiahle kontakty v Rusku. Jeho spolupracovník Oleg Belay, spojený s pochybnými finančnými transakciami, sa po ruskej invázii na Ukrajinu dostal k lukratívnym aktívam vrátane futbalového klubu CSKA Moskva.

Imúnni voči hrôzam minulosti rozhodne nie sme pretože vždy bude niekto, kto si bude myslieť, že je niečo viac. Je načase, aby sa mlčiaca väčšina ozvala, pretože ak nie - hrozí, že raz si moc môže prísť aj po vás. Tvrdí novinárka Veronika Homolová Tóthová. A čo bola akcia T4, ktorá stála životy státisícov detí?Vždy bude niekto, kto bude mať pocit, že on má právo hovoriť o tom, kto aký život bude žiť. Jediné, čo ti garantuje, že ty budeš môcť žiť, tak ako ty chceš, je slobodná spoločnosť. A keď za tú slobodnú spoločnosť nebojuješ vtedy, keď ju máš - a keď sa neozveš proti neprávosti, proti neslušnosti a proti tomu, keď niekoho vystavujú na pranier na základe úplne lživých vecí, tak postupne z tej slobody ukrajuješ, až raz si napokon prídu aj po teba, hovorí v Ráno Nahlas novinárka, režisérka a spisovateľka Veronika Homolová Tóthová.Bolo ich viac ako štvrť milióna. Deti s Downovým syndrómom, epilepsiou či s nejakou formou mentálnej retardácie alebo telesnými malformitami. Deti na autistickom spektre či na vozíku alebo proste nejakou odlišnosťou. Všetky sa stali obeťou vedomej a pedantne naplánovanej nacistickej genocídy, ktorá sa stala aj akýmsi predobrazom a testovacím laboratóriom samotného Holokaustu. Bol to takzvaný program T4. Program, ktorý mal očistiť nemecký národ od takzvaných "životov nehodných žitia" a zbaviť tak Tretiu ríšu aj nákladov na starostlivosť o týchto svojich občanov. "Nevytŕčaj hlavu", to je asi to základné heslo, ktoré nás tu 40 rokov učili, no a toto - či chceme alebo nie, je v nás, a buď sa s tým vieme popasovať alebo to ani nevnímame a žijeme podľa toho."Napriek tejto až neuveriteľne cynickej beštialite je tento program u nás prakticky neznámy. Dobre známe sú však obete Holokaustu páchaného tisovým Slovenským štátom, ako i obete komunistického teroru po februárovom prevrate v roku 1948."My sa snažíme buď prikloniť - alebo sa priamo pridať na stranu víťazov, ktorí sú schopní vybojovať kľúčové bitky aj za nás, no a zároveň, nie sme schopní niesť zodpovednosť za to, čo sa v našej minulosti stalo.," tvrdí Veronika Homolová Tóthová Aké je teda to naše historické povedomie o našich vlastných dejinách? Čo o nás vypovedá tá neustála potreba hrubých čiar a nechuť pozrieť sa pravde o nás samých priamo do očí? Prečo bola červená komunistická totalita rovnakým zlom ako tá hnedá fašistická a prečo sú reči o očkovacej totalite či aktuálnych politických perzekúciách na úrovni politických procesov z 50. rokov urážkami skutočných obetí vtedajších totalitných zločinov? No a napokon, aké vzorce správania v nás zanechali dve prežité totality - a napriek poučeniam z minulosti, môžu sa všetky tie hrôzy zopakovať aj dnes?"Kritické myslenie je strašne dôležité, veľmi ho potrebujeme a - áno, strašne sme ho zanedbali, ale zároveň nám chýba ešte niečo iné - a chýba nám to tu ešte predtým, než budeme cibriť kritické myslenie, no a to je empatia. Empatia, ako schopnosť predstaviť si - a vcítiť sa do toho, že ten iný človek, je presne taký istý človek, ako ty sám," tvrdí Homolová Tóthová. Témy pre rešpektovanú novinárku a spisovateľku Veroniku Homolovú Tóthovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Posledne dni síce púta pozornosť situácia vo vládnej koalícii, ale veci sa dejú aj medzi opozičnými stranami - Richard Sulík sa stiahol z parlamentu, Ľubomír Galko opustil hnutie Slovensko a bude zastupovať Demokratov. Politickú situáciu v podcaste rozoberáme s novinárom Martinom Slizom.V podcaste približujeme aj zákulisie toho, čo sa dnes odohráva medzi opozičnými stranami prečo nedochádza k žiadnemu veľkému spájaniu, po ktorom niektorí volajú, a ako do toho celého zasiahne Ivan Korčok.Moderuje Denisa Hopková.

Nová futbalová sezóna je už v plnom prúde, začali sa všetky špičkové európske súťaže vrátane anglickej Premier League. Jednou z hlavných postáv slovenského futbalového mediálneho priestoru okolo prestížnej ligy na Britských ostrovoch je aj komentátor Matúš Lukáč.Diváci ho môžu poznať najmä z obrazoviek Canal+ Sport, a to vďaka jeho hlasu, ktorý pravidelne sprevádza dianie v anglickej najvyššej súťaži. V rozhovore v najnovšej časti podcastu Striedame! na ŠPORT.sk nám prezradil rozdiely v príprave na komentovanie zápasov Premier League a slovenskej reprezentácie, aký komentátorský štýl preferuje či kto je jeho inšpiráciou.Matúš Lukáč je známy slovenský futbalový komentátor, ktorý profesijne vyrástol na anglickej Premier League a aktuálne je súčasťou televízie Canal+ Sport, ktorá u nás vysiela od roku 2022. V posledných rokoch dostal príležitosť komentovať aj zápasy slovenskej reprezentácie, čo považuje za vrchol kariéry pre každého futbalového komentátora.

Do konca leta bol veľvyslancom SR pri NATO, teraz posilňuje Progresívne Slovensko. Podľa neho nie všetci voliči koalície vidia PS ako diabla. Tvrdí, že spojenci si všímajú správanie našej vlády a Slovensko má preto v zahraničí menej kamarátov. Tzv. „suverénna" zahraničná politika je podľa neho truc Roberta Fica a nemôže fungovať, keď tvrdíme, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia. Ako prognózuje vojnu na Ukrajine a ako vidí Izrael a Palestínu?V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo PS a čo bude jeho úloha a ambícia v strane;– od 2:00 – na čo budú progresívcom traja experti na zahraničnú politiku, keď vstúpi Ivan Korčok;– po 5:00 – odkiaľ prídu noví voliči PS, ak im po vstupe Ivana Korčoka stúpnu preferencie;– od 6:30 – ako sa PS postaví k poklesu preferencií ich možných partnerov, ako napríklad SaS a Demokrati;– po 8:00 – či má PS potenciál presvedčiť aj voličov súčasnej koalície;– od 9:00 – ako sa zmenila slovenská zahraničná politika po nástupe novej vlády a Juraja Blanára;– od 12:30 – že Slovensko má teraz v zahraničí menej kamarátov a to má aj konkrétne dôsledky;– po 13:30 – či s nami naozaj tajné služby spojencov nezdieľajú informácie, ako tvrdí exminister J. Naď;– od 15:30 – ako nefunguje „suverénna" zahraničná politika;– po 17:00 – čo sa Slovensko nepodarilo presadiť pre politiku Roberta Fica;– od 18:00 – že suverenita nemôže znamenať truc a tvrdenie, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia;– po 19:00 – čo sa stane, keby bol Donald Trump zvolený za amerického prezidenta;– po 21:00 – čo by Ukrajina dala za to, aby pred rokmi viac investovala do armády;– po 23:30 – či by Európa vyhrala vo vojne proti Rusku, ak by nám nepomohli Američania;– od 25:00 – že vojna na Ukrajine bude pokračovať tak, ako doteraz minimálne do amerických volieb;– po 28:00 – čo by sa zmenilo, keby USA prestali podporovať Ukrajinu;– od 29:00 – čo by bol aktuálne pre Ukrajinu realistický úspech vo vojne;– po 31:00 – že prehra Ukrajiny by nás stále oveľa viac ako naša vojenská pomoc;– od 32:30 – či je proizraelský alebo propalestínsky.

Na Slovensku patrí vekom do spoločnosti nemnohých. Spája sa s našim jediným veľtokom – Dunajom, ktorý je so svojimi vyše 2800 kilometrami európskou riečnou dvojkou. A prechádza naprieč spoločenskými zriadeniami. Už sto rokov je rámcom pre živú spleť vzťahov, priateľstiev, kamarátstiev. Bol už pri odhalení mohyly na Bradle a aktuálne pracuje na tom, aby sa z Bratislavy ako hlavného mesta na Dunaji stalo aj „boat city“, čiže metropola, ktorá počíta pri riešení svojej mobility aj s vodou a dopravou na nej. Dnešné RánoNahlas je netypicky vodácke. O najstaršom vodáckom klube v týchto končinách. A ak sme nedávno s Alexandrou Kusou konštatovali, že nám tu chýba kontinuita, bez ktorej sme nepoučiteľní, dnes sa pozrieme na storočné kontinuum komunity okolo vodáckeho klubu Dunajčík. S jedným z jeho niekdajších predsedov Vladimírom Mišíkom a Ondrejom Michalíkom, jeho súčasným animátorom. „Moje prvé vnemy, ktoré si pamätám, sa spájajú s Dunajom. Sme v stane, na brehu rieky. Vidím nad sebou rozžiarené nebo hviezd, ktoré v meste človek nevidí. Počujem tajomný hukot rieky v tme. Občas prejde okolo loď. Bol to nesmierne silný zážitok, akýsi pocit majestátna a kontaktu s prírodou“, spomína Vladimír Mišík, jeden z dvanástich predsedov Dunajčíka v jeho storočnej histórii.Ondrej Michalík, ktorý je „dušou“ dnešného živého vodáckeho klubu zas hovorí o slobode, ktorú nachádza v kajaku na vode. „Na Dunaji môže ísť človek kamkoľvek. Chvalabohu i žiaľbohu, nie je nás veľa, takže človek tak dokáže zažiť takmer v strede mesta pocit, že je sám so sebou v prírode“. V podcaste sa dozviete aj „o exile pre nepohodlných komunistického režimu“, ktorým sa vodácky klub Dunajčík stal v čase totality, či o čistote vody v Dunaji a či sa v nej dá vôbec kúpať. A rovnako o možnostiach vodáctva v súčasnosti.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pamätáte si ešte protesty Smeru proti obrannej zmluve s USA? Robert Fico zmluvu označoval za vlastizradu a sľuboval jej zrušenie. Predseda SNS Andrej Danko teraz tlačí na Smer, aby tento sľub dodržal. Minister obrany Robert Kaliňák totiž na zmluve zatiaľ nič nezmenil.Môže Andrej Danko naozaj dosiahnuť zrušenie obrannej spolupráce s USA, alebo mu ide iba o radikálnych voličov Smeru, ktorí nespokojnosť s nedodržanými sľubmi dávajú najavo prechodom k strane Republika?Viac v dnešnom podcaste vysvetlí Tomáš Kyseľ, autor dnešného textu o tejto téme.Moderuje Peter Hanák.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:V Nízkych Tatrách ťažia štátne lesy, lykožrútom smrekovým zdôvodňujú aj výrub jedlí a bukovSpotreba fosílnych palív dosiahla celosvetový rekord. Rozvojové krajiny sú od uhlia, plynu a ropy stále zavisléVyčerpali sme prírodné zdroje: Ulovili sme viac rýb a vyrúbali viac stromov, ako nám príroda dokáže poskytnúťPred rokmi sme za vysoké teploty považovali 30-tky, nielen toto leto však teplomer atakujú 40-tky a lepšie to nebudePriemerný Slovák vyhodí v priemere 83 kilogramov potravín ročne, pričom toto množstvo by sa mohlo výrazne znížiť, keby sa na našich pultoch a v chladničkách kazilo menej výrobkov

Ceny predplatného na streamingové služby, ako sú Netflix, Disney+, SkyShowtime a ďalšie, nárazovo rastú. Prečo sa to deje a ako tento trend ovplyvní divákov na Slovensku? Čo znamená nárast cien pre súčasný trh a aké možnosti majú predplatitelia? V podcaste SHARE sa na tému zvyšovania cien streamingových služieb detailne pozreli redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo streamingové služby zvyšujú ceny?Ako sa zmeny dotknú slovenských používateľov.Aké sú nové ceny Netflixu a Disney+?Čo sa mení u ďalších služieb, ako Max, SkyShowtime, Apple TV+, Voyo a Prime Video.Čo môže prísť ďalej: Bude trend zdražovania pokračovať?Téme sa venujeme aj tu:Netflix v SR výrazne zvyšuje ceny. Pozrite si, koľko stoja balíčky po zmeneDisney+ na Slovensku opäť zvýši ceny. Začne predávať nový balíkStreamovacia služba Max už funguje. Ponúka nový obsah najmä z Discovery stanícPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Dušan Kováčik pôsobil ako špeciálny prokurátor od roku 2004, na túto pozíciu bol zvolený až trikrát a skončil až po obvinení z korupcie. Najvyšší súd SR ho právoplatne uznal za vinného a odsúdil na osem rokov odňatia slobody, dnes je však na základe intervencie od ministra spravodlivosti z cely von. V utorok rozhodol sudca Truban, že Kováčik je v ďalších dvoch kauzách vinný. Čo si máme z týchto protichodných rozhodnutí a stanovísk zobrať? Čo to znamená pre právny štát na Slovensku? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s novinárom Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomášom Madleňákom. Frankovská v úvode zdôraznila, že mnoho dezinformácií, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, šíria aj politickí predstavitelia, pričom hoaxy o Kováčikovi sú súčasťou rozšíreného dezinformačného naratívu, ktorý oslabuje dôveru v justíciu a vyšetrovanie korupčných káuz.Viacero príspevkov na sociálnych sieťach napríklad spochybňuje právoplatný rozsudok nad bývalým špeciálnym prokurátorom. Frankovská vysvetľuje, prečo takéto príspevky facheckeri označili ako nepravdivé: „Najvyšší súd sa priamo zaoberal argumentom, že odsúdenie Dušana Kováčika stálo len na výpovediach tzv. kajúcnikov, tieto výpovede boli podporené a doplnené ďalšími súvisiacimi dôkazmi, ako sú výpovede Kováčikových bývalých kolegov, znalecké dokazovanie, či listinné dôkazy.“Investigatívny novinár Madleňák uviedol, že rozhodnutie sudcu Trubana z utorka (3. 9. 2024) považuje za dobrú správu. To, že v prvej kauze na dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska došlo k prerušeniu výkonu trestu do času, kedy sa o dovolaní rozhodne na Najvyššom súde, ho zaskočilo. Navyše vyzdvihol, že minister Susko sa s odôvodnením nepostavil pred novinárov, ale nahral video. V ňom naznačuje, že celý Kováčikov prípad stojí na výpovediach kajúcnikov, čo podľa Madleňáka nie je pravda.Podcast bol vyrobený včera 3. septembra. Nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Putina presvedčí rokovať, ak Kremeľ pocíti, že sa Ukrajina nielenže dokáže brániť, ale aj spôsobovať straty a ohrozovať územie Ruska, tvrdí reportérka Stanislava Harkotová, ktorá žije v Kyjeve a mapuje dianie na Ukrajine.V podcaste s reportérkou Stanislavou Harkotovou sa dozviete:00:30 - či sa dá zvyknúť na realitu vojny;02:40 - ako ovplyvňujú život Ukrajincov vzdušné útoky;05:20 - ako sa jej po dvoch rokoch života v Kyjeve zmenil pohľad na Ukrajinu;08:00 - čo sa nepáči bežným Ukrajincom;11:50 - ako vnímajú priebeh vojny vojaci;16:00 - či sa situácia na Donbase Ukrajincom vymkla spod kontroly;19:51 - prečo sa Rusom v auguste v Doneckej oblasti podarilo rýchlo postupovať;23:40 - čím je strategicky dôležité mesto Prokrovsk;26:20 - či sa Rusi pre Kurskú oblasť stiahnu z Doneckej oblasti;32:15 - čo hovorí ofenzíva v Kurskej oblasti o Putinovom režime;35:11 - či je hlavným dôvodom ofenzívy prinútiť Rusko k skončeniu vojny;38:03 - či môžeme do konca roka očakávať ešte veľké zvraty na fronte;39:00 - o čom bude pokračovanie knihy Ešte sme nezomreli.

To, čo voči Tretiemu sektoru hovorí Andrej Danko je úplne absurdné. Veď i taká Jednota dôchodcov vstupovala do volebných kampaní, tak ich za to budeme trestnoprávne stíhať? Pýta sa dlhoročný občiansky aktivista Juraj Rizman. Podľa neho sa zo strany vlády začali opakovať vzorce, ktoré poznáme už z totality. Pravda i právo je na našej strane, moci - aj keď sa vracia k totalitným metódam, sa preto báť netreba, odkazuje Rizman. "Tu vôbec nejde o boj voči politickým mimovládkam. Tu ide o to, že chcú odkloniť financie a znížiť priestor pre kritické občianske mimovládky a idú urobiť niečo, ako bol za scoializmu Národný front (pod vedením vládnucej Strany) kde budú tí, ktorí budú držať hubu a krok no a k tým presmerujú zdroje," hovorí dlhoročná postava mimovládneho sektora Juraj Rizman.Vláda sa rozhodla vyhlásiť tretiemu sektoru nepísanú vojnu. Hoci jedny z prvých zákonov po Novembri 89 boli o slobode slova a slobode zhromažďovania - a tým po rokoch totality opätovne založili občiansku spoločnosť a jeho kľúčový pilier - spolkový život, teda moderne povedané mimovládny sektor, dnes vláda radikálne otáča kurz a začala nepokryte označovať tretí sektor za svojho nepriateľa. Deje sa tak cez snahu okresať ich financovanie - často určené na výkony verejnej služby v oblastiach kde zlyháva samotný štát, no deje sa tak aj cez otvorené zastrašovanie mimovládok trestnoprávnymi postihmi či cez ich stigmatizáciu ako agentov cudzej moci alebo proste opakovaným a demagogickým škandalizovaním jednotlivých predstaviteľov občianskej spoločnosti."Ak sa pacienti obrátia na štátne inštitúcie a požadujú zmeny v zdravotníctve alebo ak sa združenie záhradkárov obráti na štát, že chce zmeny v zákone o ochrane rastlín, tak samozrejme, že to všetko je politika. No a my teraz chceme týchto ľudí za toto trestnoprávne stíhať? Veď to sú predsa práva grantované našou Ústavou," pripomína Rizman. Tretí sektor to sú pritom tisicky organizácií s desiatkami tisíc aktivistov neraz suplujúcich činnosti zlyhávajúceho štátu v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, sociálnej práce, duševného zdravia, ekológie či kultúry. A preto, ako svojho času napísal už filozof Karl Popper: "Optimizmus je povinnosťou. Budúcnosť je otvorená, nie predurčená. My všetci prispievame k určeniu toho, aká napokon bude, tým čo robíme. Preto sme my všetci rovnakou mierou zodpovední za jej úspešnosť." "Parafrázujem pápeža Jána Pavla II., ktorý v súboji s totalitou odkázal veriacim vo Východnom bloku aby sa nebáli. Proste - máme pravdu, právo je na našej strane, tak sa nebojme konať, nebojme sa podporiť nezávislé médiá a občiansky sektor, ktorý má právo byť kritický aj k vládnej moci. Je to úplne normálne a legitimne. Hlavne si nedajme nahovoriť, že toto je niečo protištátne a nebezpečné," hovorí Juraj Rizman. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s dlhoročným občianskym aktivistom predovšetkým v oblasti ochrany ľudských práv, životného prostredia či obrany občianskych organizácií Jurajom Rizmanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dušana Kováčika uznal špecializovaný súd za vinného v druhej korupčnej kauze. Sudca Michal Truban bývalého špeciálneho prokurátora odsúdil v prípade 50-tisícového úplatku v knihe. Novinárka Ivana Zigová, ktorá sa bola pozrieť na vyhlásenie rozsudku a v podcaste približuje o čom je kauza a ako súd odôvodnil svoje rozhodnutie.Dušak Kováčik počas záverečnej reči minulý týždeň odmietal, že vzal úplatok. Tvrdil že „skutok sa nestal“ a je vykonštruovaný. „Teória Kováčika o vykonštruovanom procese padla. Ale ten dôvod bol taký, že jeho obhajoba a ani on sám ničím nepodložili a nedokázali tieto svoje tvrdenia pred súdom," hovorí v podcaste novinárka Zigová.Podľa sudcu Michala Trubana dokazovanie pred súdom dostatočne preukázalo, že skutok sa stal. „Výpovede mu vytvorili dôveryhodný reťazec, na základe ktorého sa rozhodol, že nie je pochýb o tom, že k odovzdaniu a prijatiu úplatku skutočne došlo," uzatvára novinárka.Moderuje Denisa HopkováVšetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

V 24 rokoch má za sebou svoju prvú olympiádu. Matej Duša reprezentoval Slovensko pod piatimi kruhmi v plávaní. Pár dní po olympiáde prijal pozvanie do nášho Olympijského videocastu a prišiel aj s čerstvou novinkou. Hovoril nielen o plávaní a veciach, ktoré bežný človek nepozná, no aj o celej olympiáde a tom, aké je to plávať na škole v USA.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?čo si dal urobiť po návrate z olympiádyako hodnotí svoj výkon na olympiáde a čo si sám privolalprečo boli v olympijskom bazéne vlnyže existujú rýchle a pomalé bazényv čom je lepší ako väčšina plavcov a prečo mu to nevyšlos kým sa chcel odfotiť a prečo to nevyšloz ktorého slovenského športovca bol celý bez sebaaké pravidlo majú ako plavciaké to bolo v olympijskej dedineprečo sa snažil robiť čo najmenejaké boli postele a otvárací ceremoniálako sa sám dostal do USA a aké to tam jeprečo musí ísť do LA

Dobrá správa pre krajinu? Výmena na poste ministerky kultúry, hovorí odvolaná šéfka SNG Alexandra Kusá.December 2023 – premiéra dokumentu Pozor, padá SNG! - alias Slovenská národná galéria. August 2024 – padá jej dlhoročná riaditeľka Alexandra Kusá. Rovnako ako v prípade šéfov Bibiany, Rtvs, SND a ďalších inštitúcií v rezorte Martiny Šimkovičovej, bez toho dokumentárneho „pozor“. Dlhoročnú generálnu riaditeľku SNG, ktorá bola pri tom, keď sa „padajúca“ národná galéria zaodievala do nového krásneho šatu, odborníčku celoživotne spätú s umením, položilo ministerské „a dosť“. Lebo že „v galérii nič nie je“. Nielenže „slovenská zástava“, ale ani „umenie, obrazy, sochy, či niečo, čo vytvorili naši slovenskí umelci“. To citujeme samotnú prvú ženu rezortu kultúry ministerku Šimkovičovú. Odborníčku umenia Kusú tak ministerka nahradila „človekom peňazí a čísel“, ako sa pred osádkou galérie predstavil Kusej náhradník a Šimkovičovej mandant Anton Bittner. Čo a kto u nás ešte padne, ak padajú ľudia, ktorí kultúru z pádov ťahali nahor? Dnešné RánoNahlas strávime práve s Alexandrou Kusou, už takmer mesiac bývalou šéfkou Slovenskej národnej galérie.„SNG ma naučila, že kontinuita je strašne dôležitá. Že to nie je iba slovo. A to je aj to, čo nám na Slovensku chýba. Stále všetko chceme začínať od znova a ako by sme sa tak nechceli poučiť“, hovorí Kusá. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vládna koalícia veľkolepo oslávila SNP, podpísala memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní krajiny so suverénnou diplomaciou na štyri svetové strany, ministerka kultúry pokračuje v personálnych zmenách na čele kultúrnych ustanovizní a prezident Peter Pellegrini premiérovi vymenoval šéfa tajnej služby. Verejnosť však ani po lete nepozná meno koaličného predsedu parlamentu, rovnako nástroje nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. A ak pred menovaním šéfa tajných Andrej Danko zaznamenával verejnú podporu zo strany premiéra Fica pre svoj projekt šéfa parlamentu, po Pellegriniho potvrdení Gašpara mladšieho v čele SIS takáto verejná podpora zmizla. V opozičných vodách sa zas črtá silná posila pre Progresívne Slovensko. Čo by mu priniesol Ivan Korčok? Aká bude politická jeseň? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka. Kľúčom k jej pochopeniu je podľa neho vymenovanie šéfa SIS. Peter Pellegrini vymenoval Robertovi Ficovi jeho nominanta Pavla Gašpara, syna Tibora Gašpara. A ak predtým premiér hovoril o podpore pre Andreja Danka na post predsedu parlamentu, teraz je ticho.„Andrej Danko je troubblemaker tejto vládnej koalície. Žiada si svoje. Veď on je vlastne taký malý Gašparko, ktorý ale vie zahrať veľké divadlo“, poukazuje Štefančík. Dodáva však, že mu chýba váha „volebného zisku“. V otázke prípadnej budúcnosti Ivana Korčoka spojenej s Progresívnym Slovenskom Radoslav Štefančík na jednej strane konštatuje, že „Korčok je magnetom na voličské hlasy“, na druhej môže PS oslabiť koaličný potenciál. „Môže sa stať, že PS takto povysáva v opozičných vodách nielen osobnosti, ale aj voličské hlasy a následkom bude fakt, že voľby síce vyhrajú, no nebudú mať s kým zostaviť koalíciu. Pretože ostatné politické strany sa nedostanú do parlamentu“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V rozhovore sa dozviete čerstvé informácie o uzáverách pod Strečnom. Po septembri by sa všetko malo zlepšiť, ale poznáte Strečno. Automobilka Aston Martin hľadá svoje prvé auto z roku 1914, odborníci predpovedajú, či sa to podarí. V iných štátoch Európy sa ich registrujú tisíce, ale v Nórsku v júli zaregistrovali len 45 takýchto áut. Akých? Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Každý jeden Slovák na Slovensku je potenciálne závislý alebo sa závislým stať môže. Správame sa rizikovo a v medzinárodných rebríčkoch sme často na popredných miestach. Hlavným problémom je alkohol a potom tabak, kde u mladistvých začína až pandémia, hovorí adiktológ Rastislav Žemlička. A práve dnes Aktuality odštartovali nový seriál o závislostiach Slovákov."V problematike závislostí je 100 percentná nádej zmeniť vzorce správania sa alebo nakódovať si nové aby som abstinoval. Najťažšie je, priznať si, že mám problém a hľadať riešenie," hovorí adiktológ - teda odborník na závislosti, Rastislav Žemlička.Hoci je Slovensko krajinou malou, závislostí máme naozaj požehnane. Alkohol, tabak, ale aj drogy, gambling či dokonca porno. Na tom všetkom vieme byť závislý a to všetko nám vie vziať rodinu, pripraviť nás o prácu a doslova nám rozvrátiť celý život.Kde sa to v nás berie a prečo niekto závislým je a iný - rovnako tak konzumujúci látky vyvolávajúce závislosť, tejto závislosti neprepadne? Nakoľko za to môže genetika, akú rolu v tom hrá prostredie, v ktorom vyrastáme no najmä - prečo opakovane podliehame vzorcom, ktoré nás ženú do bludného kruhu závislosti a ako z toho von? Nakoľko je liečba dostupná, koľko ľudí so závislosťami prepadne sitom nášho zdravotníctva a ako veľkým problémom je recidíva? Téma dnešného podcastu, ako aj nového seriálu Aktualít s názvom "Závislosti: Ako som sa postavil svojmu démonovi."Počúvate Ráno Nahlas, dnes o závislostiach s adiktológom Rasrtislavom Žemličkom a reportérkmi Aktualít Frederikou Lodovou a Michaelou Paulovičovou. Pakný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Benjamín Abeles hovorí, že pochádza z takej asimilovanej židovskej rodiny, že mali židovské iba meno. Napriek tomu mu celú rodinu vyvraždili nacisti. Jemu samému sa podarilo odísť v rámci Wintonových transportov do Anglicka. Tam vyštudoval, pôsobil v RAF a neskôr v Izraeli sa stal svetovo uznávaným vedcom.

Ako vplývajú UV lampy na zatvrdzovanie gélu na nechtové lôžko? A na čo si dať pozor pri omladzovacích procedúrach? Dnes sme sa rozprávali s doktorkou Zuzanou Murárovou z Národného onkologického ústavu v Bratislave. Primárne sa venuje onkodermatológii, ale sekundárne aj omladzovaniu.Počúvajte špeciálne letné vydanie.

21. august a čiastočný odboj proti vpádu sovietskych vojsk, je dôležité zdôrazňovať a pripomenúť si, že v našom geopolitickom kontexte už aj v minulosti figurovala moc, ktorá obmedzovala základné ľudské práva a slobody, bola totalitnou, nedemokratickou. Keď sa pozeráme na Slovenské národné povstanie, to je jedným zo základných pilierov uvažovania o modernom, slobodnom Slovensku, ktoré je súčasťou západného sveta.Prečo je náročné vysporiadať sa s udalosťami 20. storočia, vrátane obdobia druhej svetovej vojny a komunistického režimu? Z akých dôvodov sa na začiatku 90. rokov začali prebúdzať národniarske tendencie? Nakoľko je problémom spôsob vzdelávania o udalostiach minulého storočia? Ako vzdelávanie komplikuje rozvoj technológií a šírenie dezinformácií?Ako interpretujú SNP proruskí aktéri a prečo hovoria len o účasti Červenej armády? Prečo je dôležité rozprávať aj príbehy civilistov počas SNP? Nakoľko vedomosť o dejinných udalostiach prispieva k stabilite demokracie? Ako je možné o týchto témach efektívnejšie vzdelávať a nakoľko je v tomto ohľade nápomocný mimovládny sektor?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou občianskeho združenia Post Bellum Sandrou Polovkovou.

Maďarsko počas leta zjednodušilo podmienky vstupu pre občanov Ruska a Bieloruska - čo by mohlo v praxi znamenať, že budú môcť vstúpiť do Európskej únie cez Maďarsko bez akýchkoľvek bezpečnostných previerok.Rozhodnutie Viktora Orbán, zjednodušiť vstup ruských a bieloruských občanov, niektorí európski predstavitelia vnímajú ako bezpečnostnú hrozbu. Začiatkom augusta skupina 67 europoslancov podpísala list, v ktorom žiadajú Európsku komisiu, aby prešetrila kroky Maďarska uvoľňujúce vízové obmedzenia. List podpísali aj všetci europoslanci za Progresívne Slovensko - v podcaste budete počuť Luciu Yar.„Orbán skúša trpezlivosť Európskej únie. Najprv blokuje sankcie proti Rusku, blokuje pomoc Ukrajine, na úvod predsedníctva vycestoval bez konzultácii vyjednávať s Putinom a toto je jeho ďalšia taktika. Podľa nás to môže byť bezpečnostným rizikom, pretože to vytvára dieru v Schengenskom priestore," hovorí v podcaste europoslankyňa za Progresívne Slovensko.O téme v podcaste hovoríme aj s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. Približuje ako funguje vízová politika EÚ a či naozaj zjednodušenie vstupu znamená bezpečnostnú hrozbu. „Nemáme presné informácie, ale ak sa hovorí o zjednodušení vstupu, tak sa hovorí o zjednodušovaní overovania si osôb, ktoré o takýto vstup žiadajú. Možno môžu mať kratšie lehoty, menšie množstvo dokumenotov, informácií, ktoré o sebe musia poskytovať," hovorí v podcaste.V podcaste tvrdí, že Rusko už teraz vykonáva rôzne hybridné operácie v EÚ, a to vďaka svojím agentom, ktorých tu má. „Akékoľvek uľahčenie vstupu pre Rusov a Bielorusov zvyšuje toto bezpečnostné riziko," dodáva Radovan Geist.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

27. december 1965 – tenisový tím Austrálie obhájil Davisov pohár. Trinásty raz za posledných dvadsať rokov. V tento deň sa tiež zrútila britská ropná plošina v Severnom mori, pričom zahynulo 13 ľudí. A tiež sa narodil známy indický herec, producent, televízny moderátor a filantrop Salman Khan, či austrálsky futbalista Chris Mainwaring.A vo vtedajšom socialistickom Československu, v Skalici na Záhorí, na ulici skonal väzeň svedomia, niekdajší „Mukl“, teda muž určený na likvidáciu, ktorý si odpykal tvrdých 11 rokov v komunistických väzeniach a pracovných táboroch. Len preto, že bol rehoľník s ašpiráciou pôsobiť ako kňaz. Po takmer šiestich dekádach sa z neho už v horizonte hodín stane osobnosť hodná nasledovania, čo je jedna z interpretácií aktu blahorečenia. V dnešnom podcaste sa pozrieme na príbeh Ján Havlíka, ktorý je aj o vnútornej slobode v čase komunistickej totality a teda vrcholnej neslobody. S historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa. „Ak náboženstvo napríklad hovorí o svedomí, o vnútronej slobode, o živote za týmto životom, totalitným režímom to prekážalo. Tak Stalin ako Hitler (a rovnako ich nasledovníci) chceli, že platiť tu budú výhradne ich zákony a oni budú rozhodovať. Jednotlivcov chceli mať pod svojou kuratelou. Všetci mali byť v rukách ich totalitných režimov“, vysvetľuje historik ÚPN. Výsledkom tak len na území vtedajšieho Slovenska bolo 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce , 5 135 vojakov pomocných technických práporov (PTP), 4 739 osôb (1 838 domácností) v rámci Akcie B – presídlených z väčších miest na vidiek. Český Úrad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu (ÚDV) v roku 2006 zverejnil údaje o 4 495 osobách, ktoré zomreli v komunistických väzniciach v rokoch 1948 – 1989.Ján Havlík síce neskonal v komunistikom väzení, ale na následky jedenástich rokov, počas ktorých fáral v uránových baniach v okolí Příbrami a Jáchymova. Popri neľudských podmienkach tejto práce je zadokumenotvané jeho ťažké fyzické i psychické týranie v najobávanejšej väznici režimu v Prahe na Pankráci. „Režim ho prepustil po jedenástich rokoch väzby z obavy z možného úmrtia a následnej hrozby fámu mučeníctva“, hovorí Neupauer. Ján Havlík potom na slobode prežil s podlomeným zdravím už len tri roky a skonal doslova na ulici cestou k lekárovi len 37 ročný. Prečo tá mašinéria komunistických žalárov, ktorá vysávala mladé životy? Čoho sa komunistický režim bál? A prečo hovoriť o príbehoch podobných Jánovi Havlíkovi dnes? Otázky, na ktoré nájdete odpovede v rozhovore s historikom ÚPN Františkom Neupauerom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mnohí majú na film Miki názor bez toho, aby ho reálne videli. My sme si ho pozreli a hodnotíme, ako reálne zobrazuje život a kriminalitu Mikuláša Černáka. V dnešnej epizóde podcastu Mafiánsky štát podrobne rozoberieme, ako sa vo filme zobrazené udalosti reálne stali, kde ich filmári ukázali presne a kde niečo pozmenili alebo domysleli. Tvorcov filmu sme sa pýtali, ako sa vyhli heroizácii mafiánov. Počúvať môžete po prihlásení do predplatného Aktuality Navyše.Scénu po scéne, situáciu po situácii, vraždu po vražde, detailne analyzujeme s expertom na mafiu Jánom Petrovičom. Pýtali sme sa aj scenáristu filmu Miki Mira Šifru, herca v hlavnej úlohe Milana Ondríka a producentky Zuzany Mistríkovej. Pristúpili k Mikulášovi Černákovi kriticky? A pochopí to aj bežný divák, alebo si treba vo filme všímať konkrétne veci?Mafiánske filmy formujú naše vnímanie tohto typu kriminality. Aj reálni zločinci sa inšpirovali tými fiktívnymi a práve v 90. rokoch sa k nám dostalo množstvo gangsteriek ako Krstný otec alebo Goodfellas. Výklad filmu a jeho zasadenie do reality, v podstate fact-checking, je preto v takýchto prípadoch extrémne dôležitý.Autorom podcastu Mafiánsky štát je Peter Hanák. Prvá séria o klane Bödörovcov je už dostupná zadarmo online. Druhú sériu o Černákovcoch môžete počúvať po zaplatení predplatného.

Nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad môže zdať.V záplave informácií zo všetkých strán nie je vždy jednoduché sa vyznať. Ktoré autority sú naozaj autoritami, a kto sa nás snaží oklamať? Ktorým zdrojom veriť a čo v prípade, keď sa ani zdanlivo spoľahlivé zdroje nezhodujú? A čo očité svedectvá, sú tie tým najspoľahlivejším zdrojom?O dôležitosti kritického myslenia v modernej dobe a nástrahách, na ktoré si máme dať pozor sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Dušan Valent a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako odhadnúť, ktorej autorite veriť.Čo ak sa experti nezhodnú.Aký je rozdiel medzi vedcami a popularizátormi.Ako odlíšiť dezinformáciu, bulvár a seriózny zdroj.Kedy v histórii sa aj osobné svedetstvá ukázali ako zavádzajúce.Téme sa venujeme aj tu:Chemtrails, reptiliáni? Takto zaručene nenaletíte nezmyslomNa Kysuciach vídajú víly a vodníkov: Čo ich svedectvá vypovedajú o ľudskej mysli?Od influencerov po dezinfoweby: Aké spoľahlivé sú rôzne zdroje informácií?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenské národné povstanie. Od toho dnes už chronicky známeho rozkazu „začnite s vysťahovaním“ bude v horizonte hodín okrúhlych 80 rokov. Golianova veta vtedy velila k odporu voči okupačným jednotkám. A hoci tento ozbrojený odpor Nemci do dvoch mesiacov porazili, prechodom na partizánsky spôsob boja domáci odboj vydržal až do oslobodenia krajiny sovietmi o pár mesiacov neskôr. Čo si to s odstupom ôsmich dekád vlastne pripomíname? Povstanie si totiž od začiatku chceli ochočiť či komunisti, svoje nálepky mu dávali rovnako ľudáci. Čosi napovedajú už jeho dobové názvy: „čechoboľševický puč“, „banskobystrické“ či „stredoslovenské“ ale i „slovenské povstanie“. Na jeho očisťovaní pracovali a pracujú historici – Jozef Jablonický ho chcel mať „bez legiend“, Marek Syrný zas konštatuje jeho „uškodenie“ vlastným precenením komunistov. A diplomati Francúzska, Spojených štátov, Veľkej Británie, Českej republiky a Rumunska v spoločnom vyhlásení upriamujú aj na pomoc Západu, ktorú mal „sovietsky naratív histórie“ po roku 1948 vymazať. Na Slovenské národné povstanie sa pozrieme prizmou príbehov jeho protagonistov, ako ich má napočúvané novinárka Soňa Gyarfašová, ktorá systematicky už desaťročia zachytáva osudy tých, ktorí sa pričinili aj o našu slobodu. „Slovenské národné povstanie vnímam ako vyvrcholenie nesúhlasu a odporu voči režimu, ktorý bol nespravodlivý. Voči režimu, ktorý prenasledoval mnohých svojich občanov a ďalších vydal na smrť v deportáciách“, rozpráva Gyarfašová. Novinárka pripomína aj vystúpenie Rudolfa Viesta ešte z roku 1939, krátko po vzniku Slovenského štátu, v ktorom sa krajanom prihovára a „to, čo sa deje vo vojnovom štáte“ označuje už vtedy za „nekresťanské“ a „neľudské“. Niektorí aktívni účastníci Povstania boli neskôr perzekvovaní režimom, ktorý nastúpil po vojnovom Slovenskom štáte, a síce komunistickým Československom a stranou, ktorá si SNP chcela „prispôsobiť na vlastný obraz“. Soňa Gyarfašová pripomína príbeh Vojtecha Gejzu Danieloviča, ktorý bol jedným z veliteľov v SNP. „Zomrel v komunistickom väzení“, ilustruje. „Ak sa vysokí štátni predstavitelia chodia klaňať na hrob Gustávovi Husákovi, myslím si, že by si mali pripomenúť aj generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, Imricha Karvaša, Petra Zaťka a dalších, ktorí boli kľúčoví v SNP. A možno kľúčovejší, ako postavy, ktoré dnes vyťahujú mnohí politici“, hovorí.V podcaste budete počuť príbehy tých, čo ešte žijú, ako aj pamätníkov, ktorí už nie sú medzi nami. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nová posila Slovana Bratislava sa stihla presadiť pri debute v slovenskej najvyššej futbalovej lige a čo čaká oporu Spartaka Trnava po prestupe do 2. španielskej ligy? Aj o tom sme hovorili v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Najvyššia slovenská futbalová liga mala cez víkend na programe svoje 5. kolo, ktoré prinieslo ďalšie zaujímavé momenty. Nebola núdza o góly, obrat, sporné momenty, dokonca ani vylúčenia, no reč padla aj na prestupy, konkrétne Sebastiana Kóšu, ktorého čaká nová výzva v Reale Zaragoza v 2. španielskej lige.Futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš sa o víkendovom 5. kole Niké ligy porozprávali s bývalým futbalistom a dnes expertom Stanislavom Angelovičom. Viac už v podcaste Kam si to kopol? od ŠPORT.sk.

Kúpim si nehnuteľnosť, začnem ju prenajímať a budem mať veľké peniaze. Naozaj je to takéjednoduché? Nájom má svoje výhody, ale aj mnohé úskalia. A rovnako má svoje nárokynájomca aj prenajímateľ. Kto je pomyselne na koni? O situácii s nájmom na Slovensku sme sarozprávali s advokátom a tajomníkom Realitnej únie SR Mojmírom Plavcom v podcasteportálu Nehnuteľnosti.skV podcaste sa dozviete:aké ďalšie početné problémy vznikajú pri nájmochako sa dá preveriť nájomcačo by mala obsahovať kvalitná nájomná zmluvači existuje databáza overených nájomcov a prenajímateľovako môžu realitné kancelárie pomôcť pri nájmoch

Slovenská polícia a prokuratúra ho podozrievala z korumpovania mocných v Karibiku, vládna novela jeho prípad zastaví. Veľkopodnikateľ Mario Hoffmann je ďalším z radu tých, ktorým pomohla vládna novela Trestného zákona. Problém sa však ukazuje aj pri samotných „mužoch zákona“. Už o pár dní môže nastať policajný exodus. Naviac elitní vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, ktorú nahrádza staronový ÚBOK nevedia ani šesť dní pred prvým septembrom, čo bude s nimi ďalej. Prípady sledujú Laura Kelloová a Ján Petrovič z investigatívneho tímu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák 

V podcaste sa dozviete aj to, aké meno vybrali ľudia novému modelu Škody. Ktorá automobilka to má "nahnuté" a možno skončí s výrobou? A čo vlastne robia pod Strečnom. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Nehrozí z Blízkeho východu totálna vojna? Po ukrutnostiach Hamasu a následnej ešte krvavejšej odvete Izraela, ktorá trvá už desať mesiacov, sa do konfliktu zapojilo libanonské teroristické hnutie Hizballáh. Po mesiaci tak chcelo odčiniť usmrtenie jedného zo svojich vysokopostavených mužov Fuáda Šukra. Má za tým stáť Izrael, no k činu sa nepriznáva. Na jednej strane stovky odpálených rakiet zacielených na Izrael, na druhej stovky leteckých útokov, ktoré mali preventívne zneškodniť libanonský útok väčšieho rozsahu. Proti sebe pritom stoja rivali, za ktorými sú atómové mocnosti – Irán a Spojené štáty. K čomu smeruje napätie na Blízkom východe? Téma pre odborníka na oblasť Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského. „Ak nechceme byť svedkami radikálneho zdražovania pohonných hmôt či novej utečeneckej krízy, konflikt na Blízkom východe nám nemôže byť ľahostajný“, tvrdí Kovács. „Určite si musíme všímať, čo sa v oblasti Blízkeho východu deje. Minimálne ekonomicky to môže mať na nás veľký vplyv. Veď ropa je stále dôležitá. Nemali by sme to podceňovať. A rovnako sociálny impakt. Keby tam nastala globálna vojna, nedávna utečenecká kríza by bola nič v porovnaní s tým, čo by hrozilo v prípade vypuknutia konfliktu na Blízkom východe“, vysvetľuje arabista Attila Kovács z katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. „My sa správame, ako by sa nás to ani netýkalo“, uzatvára. V rozhovore sa tiež dozviete: - o aké hnutie ide v prípade libanonského Hizballáhu- aké môže mať následky rozšírenie konfliktu do Libanonu- prečo je dôležité sledovať situáciu na Blízkom východe- kto môžu byť garanti mierového riešeniaPodcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už niekoľko rokov pátra po neobjavených príbehoch filantropov a filantropiek, ktorí sa pred 100 rokmi zapísali do slovenskej histórie. Pavol Lacko za ten čas spracoval originálne osudy spisovateliek, lekárov, bankárov, vedcov aj šľachticov. Vypočujte si špeciálnu epizódu podcastu Impact Talks, tentokrát o ľuďoch, ktorým nebolo ľahostajné ich okolie. Legenda o Jánošíkovi, ktorý vraj chudobným dával, čo ukradol bohatým, podľa Pavla Lacka celkom nesedí. Historické pramene uvádzajú len jeden prípad, keď najznámejší slovenský zbojník rozdával prstene v Terchovej. „Dúfam, že táto krajina má na viac ako pestovať si národný mýtus o niekom, kto oberal o majetok nižšiu strednú vrstvu,“ hovorí autor filantropických príbehov z našej minulosti.  Pri ich písaní spolupracuje s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa venuje pátraniu v archívoch a štúdiu dobových dokumentov. Jeho cenné nálezy ukazujú, aké rozmanité boli podoby pomáhania v predchádzajúcich storočiach. Na rozdiel od Jánošíka išlo často o skutočné hrdinstvo a zachraňovanie životov. Napríklad lekár Ladislav Nádaši-Jégé liečil koncom 19. storočia ľudí na Orave zadarmo a prispieval chudobným pacientom na lieky. V podcaste sa dozviete: ako cestovanie aj vysťahovalectvo do Ameriky učilo Slovákov a Slovenky pomáhaniuprečo sa Rožňavčania vyzbierali na sochu Františky Andrássyovejako garbiar z Liptova spravil z robotníkov akcionárovaký výnimočný čin sa spája s menom Samuela Zochaprečo dnes treba hovoriť o historickej filantropiiVäčšina filantropov a filantropiek z našej minulosti je spätá so vzdelávaním. Každé jedno meno pritom inšpiruje aj dnes. „Politik Emil Stodola a lekár Ladislav Nádaši-Jégé už začiatkom 20. storočia upozorňovali na niečo, čo nám nefunguje dodnes – na chýbajúce nemocnice a nedostatok študentov. Ich odkaz bol, aby sme viac podporovali študentov, vedu a vzdelanie. To sa potom prejaví v celej krajine a na mnohých iných veciach, kde to možno ani nečakáme,“ objasnil odkaz osobností slovenskej filantropie novinár Pavol Lacko. Impact TalksPríbehy zo série Filantropi a filantropky 19. a 20. storočia vznikajú vďaka podpore Nadácie Pontis a všetky sú voľne prístupné záujemcom.   Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania, prináša aj podcast Impact Talks.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.  

Aktuálny diel satirického podcastu Politikár s komikmi Jakubom Gulíkom a Šimonom Ferstlom o riešeniach v kultúre a obľúbených politických kauzách. Prečo by sa SNG mala premenovať na ŠNG a čo by sa malo urobiť so Slovenským národným divadlom?

Kurskú ofenzívu zasadzuje kremeľská propaganda do osvedčených rámcov o agresívnom Západe, ktorý využíva krvilačných neonacistov na zničenie Ruska. Na Slovensku preberá kremeľské propagandistické naratívy v plnej miere len tá najradikálnejšia časť prokremeľskej scény, ktorá je zároveň menej vplyvná. Najvplyvnejší obhajcovia ruskej politiky sa totiž spoliehajú skôr na princíp „nepomáhajme vojensky Ukrajine a potom bude mier“.Aké sú možné príčiny ukrajinskej ofenzívy v Kurskej oblasti a aké môžu byť jej dopady pre Kremeľ? Ako na operáciu reaguje samotné Rusko? Je ukrajinská operácia v Kursku porovnateľná s ruskou inváziou do Ukrajiny? Môže aktuálne dianie prispievať k zvyšovaniu morálky a záujmu o nábor do ukrajinskej armády?Ako sa rôznia názory na kurskú ofenzívu v rámci slovenskej populácie? Vyskytuje sa aj snaha šíriť klamlivé propagandistické naratívy? Ako sa rozvíja falošný príbeh o ukrajinských fašistoch v kontexte aktuálneho diania? Ako situáciu v Kurskej oblasti interpretujú kremeľské informačné zdroje? Preklápa sa kremeľská propaganda aj do rétoriky slovenských dezinformátorov? Ktorí z nich sú najvplyvnejší a o čom hovoria?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s externým analytikom Infosecurity.sk Štefanom Ižákom.

Nežná revolúcia vo vzdelávaní - takto pomenoval balík desiatok zmien, ktoré tento týždeň schválila vláda, minister školstva Tomáš Drucker. Revolúciou to rozhodne nemožno nazvať, ide však o pozitívny posun, tvrdí šéf Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Ako zabrániť odlivu mladých mozgov a prečo tomu nezabráni zákaz mobilov ani rodičovská stopka sexuálnej výchove?Vzdelanosť a vzdelávanie - to je jedna z kľúčových achiloviek slovenskej spoločnosti už celé desaťročia. Napokon, najvýpovednejšia o tom hovorí takzvaný Braindrain - teda únik mozgov, kde z tejto krajiny každým rokom uteká čoraz viac tých najlepších a najchytrejších mladých ľudí študovať do zahraničia. Samotný minister školstva pritom nazval aktuálne výsledky testovania PISA "Národnou tragédiou", kde naše deti zlyhávajú tak v čitateľskej gramotnosti, ako aj v matematike. Navyše, Slovensko je pritom krajinou, kde dobré vzdelanie jeho nositeľov neposúva k lepším, hodnotnejším a ani bohatším zajtrajškom. Na čele rezortu školstva sa pritom po Novembri 89 už vystriedala doslova celá plejáda rôznorodých ministrov. A kam sa v tomto panteóne zaradil po takmer roku vo funkcií Tomáš Drucker?Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o problémoch vo vzdelávaní našich detí ako i o aktuálnej reformnej snahe ministra školstva. So šéfom Centra vzdelávacích analýz Michalom Rehúšom. Pekný deň pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Čo sa u vás deje mi pripomína dianie zo začiatku tohto storočia v Rusku. Obmedzovanie slobody slova, zásah do súkromných televízií. Ide to zlým smerom, hovorí v rozhovore ruský aktivista Filipp Sedov, ktorý žil v Rusku 26 rokov. V relácii približuje, ako vyzerali začiatku Putinovho režimu a aký je dnešný život Rusov. Minulý rok vycestoval do Ruska a v Moskve sa vyfotil s papierikom: Rusko je teroristický štát. Navštívil aj ukrajinské okupované územia a otvorene hovorí, že sa ako ruský občan hanbí za to, čo sa deje na Ukrajine.Vo videorozhovore s Filippom Sedovom sa dozviete:1:00 - že je na Slovensku stále viac ľudí, ktorí fandia Rusku;3:16 - ako Rusko píše, že sa Slovensko zobudilo;3:54 - ak Andrej Danko vycestuje do Moskvy, prečo tam neuvidí realitu;4:32 - čo by šéfovi SNS odporučil v Rusku vidieť, aby skutočne spoznal tamojší život;5:37 - ako vyzeralo jeho detstvo v Rusku;7:34 - ako bola kedysi propaganda miernejšia a kedy si uvedomil, že jej prepadol;8:55 - ako ich na škole viedli k tomu, že je Rusko výnimočné;15:35 - prečo sa prezident Putin stal populárnejším po anexii Krymu;17:54 - ako zariskoval a minulý rok vycestoval do Ruska napriek tomu, že verejne podporuje Ukrajinu;19:17 - ako sú všade billboardy, ktoré vábia Rusov do vojny;22:11 - ako si Rusi zvykli na sankcie a ombedzenia;27:42 - prečo vystúpil na Červenom námestí v Moskve s papierikom: Rusko je teroristický štát;28:30 - ako ho chytil policajt;34:13 - čo desivé videl na okupovaných územiach na Ukrajine;36:00 - prečo chce, aby Rusko prehralo vojnu a či sa môže režim zlomiť;39:25 - v čom mu pripomína dianie na Slovensku začiatky Putinovho režimu v Rusku.

Obetuje premiér ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú? Pred voľbami 2020 mu ešte záležalo na verejnej mienke či sociálnom zmieri, dnes ale Robert Fico potrebuje presne také "kladivá" ako je Šimkovičová či Taraba, odpovedá šéfredaktor Peter Bárdy. A prečo maskuje vláda neschopnosť plniť predvolebné sľuby potemkiniádou o progresívnom či dúhovom nebezpečenstve?Horúca politická jeseň dorazila na Slovensko zjavne predčasne. Okrem takmer až vražedných teplôt a divokých búrok, atmosféru na politickej scéne tvrdí predovšetkým najmenšia koaličná strana - Dankova SNS. Ministerka kultúry s elánom akéhosi "Veľkého inkvizítora" čistí rezort v mene svojich svojráznych predstáv no a jej stranícky šéf si zasa takpovediac zasadol na mimovládky kde okrem škandalizovania - postaveného však zväčša na vode, sa im už vyhráža dokonca aj tými najprísnejšími trestnoprávnymi postihmi. Premiér zotavujúci sa z atentátu pritom pýticky veští nejaký ďalší atentát a jeho verní už preto chystajú opäť ďalšie regulácie občianskych protestov.Niet divu, že to všetko - i v rozhorúčenej Bratislave, zdvihlo novú vlnu pomerne masívnych občianskych, kultúrnych i politických protestov no a hoci sa koalícii mobilizácia v uliciach vôbec nepozdáva, v parlamente - kde politika akosi prirodzene patrí, sa s opozíciou jednoducho baviť nechce. No a september - a s ňou nové kolo politickej i občianskej konfrontácie nám už doslova klope na dvere. "Vláde sa nedarí plniť programové vyhlásenie vlády. Jednoducho, ľudia sa nemajú lepšie, nie sú nižšie ceny potravín ani energií, nerastie životná úroveň, majú deravý štátny rozpočet, majú fatálne problémy v policajnom zbore, zdravotníctvo sa rozpadá, tak predsa musia niečo robiť. No a namiesto toho, aby hľadali riešenia reálnych problémov, tak pustia medveďa na bicykli pod šapitó a čakajú, že im ľudia budú za to tlieskať," zhodnotil aktuálnu politickú situáciu šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnej politickej i spoločenskej situácií ako i prognózach čo nás čaká - a možno neminie. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Aký je ten správny guláš a poznajú Maďari slovenský "maďarský guláš"? Aký je rozdiel medzi vzťahmi Slovákov s Maďarmi a Slovenska s Maďarskom alebo prečo vláda inklinuje k Viktorovi Orbánovi, ale Lukáš Machala zakazuje stretnutia slovenskej a maďarskej kultúrnej obce? Aj to sa dozviete v najnovšej časti podcastu Bárdy & Káčer.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Prečo fanúšikovia nevedia naplniť Tehelné pole aj na ligové zápasy a špeciálne v šlágri proti FC Košice? Kto predviedol futbal ako FC Barcelona „za stara“ a čo ste robili vy, keď ste mali 15 rokov?V 3. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme sa pozreli na dianie v 4. kole slovenskej Niké ligy. Na programe bolo päť zápasov, v ktorých padlo dovedna až 18 gólov a niektoré veci ostali nezmenené – Spartak Trnava stále nepozná pocit po inkasovanom ani strelenom góle, majstrovský Slovan Bratislava ostáva bez straty bodu a o zápasy Trenčína v Skalici nie je takmer žiadny záujem.Zaujal takisto súboj Podbrezovej so Skalicou, v ktorom sa zrodilo historicky najvyššie víťazstvo „železiarov“ v najvyššej súťaži. Viac sa už dozviete v podcaste Kam si to kopol? s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom. Pozvanie prijal niekdajší skvelý útočník a dnes aj futbalový expert Juraj Piroska (37).

V posledných dňoch sa objavili opakujúce sa útoky politického vedenia krajiny na NadáciuMilana Simečku. Organizácia má vraj byť napojená na predsedu Progresívneho SlovenskaMichala Šimecku. Útoky na rodinu Šimečkovcov sa objavili aj v minulosti. Čo je na nichpravda, čo ich spája a odkiaľ prichádzajú? Aj o tom sa v podcaste rozprávala VeronikaJursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskoua riaditeľkou Nadácie Milana Šimečku Veronikou Fishbone Vlčkovou.Hincová Frankovská na úvod poznamenala, že za najnebezpečnejšie hoaxy považuje tie,ktoré spájali rodinu Šimečkovcov s Ficovým atentátnikom. Rovnako poukázala na to, žemnohé dezinformácie sa nachádzajú na facebookovej stránke Bádateľ.Riaditeľka Nadácie Milana Šimečku uviedla, že neexistuje žiadne prepojenie Nadácie naMichala Šimečku a stranu Progresívne Slovensko. „Líder opozície sa našich aktivítnezúčastňuje, nie je v žiadnych orgánoch nadácie. Je vnukom disidenta Milana Šimečku, poktorom sme nazvaní, ale nadácia je založená kamarátmi a priateľmi Milana Šimečku, ktorýzomrel tesne po revolúcií.“Vyjadrenia premiéra Roberta Fica a ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej okrem inéhospôsobili, že Nadácia čelí návalu telefonátov a emailov. „Máme oveľa viac práce, takej ktorása netýka priamo našich aktivít. Sú to hodiny a hodiny práce, ktorú by sme radi venovaličinnosti, na ktorú sme boli založení.“ Situácia je natoľko vyhrotená, že čelili aj vyhrážkamsmrťou.

Invázia v auguste 1968 do Československa bola násilným pokusom ruského impéria zabrániť odtrhnutiu časti svojho dobytého územia. To s komunizmom a jeho ideami nemalo nič spoločné. To je presne to isté, čo sa prejavuje aj dnes na Ukrajine, stačí sa započúvať do rečí ruských propagandistov či samotného Putina a brať to vážne, tvrdí pamätník augustovej invázie a expolitik František Šebej.Fakty a mýty o augustovej invázií a následnej okupácií ČSSR.

Na Ukrajine sa. bojuje už tretí rok. Pokým spočiatku boli nasadzované technológie skôr štandardné, rýchlo sa vo väčšej miere začali nasadzovať drony a dnes sa už zapája aj umelá inteligencia. O technologických aspektoch konfliktu, ako aj o tom, ako ovplyvňuje uvažovanie o vedení vojenských konfliktov vo všeobecnosti v podcaste SHARE rozpráva vojenský analytik Vladimír Bednár. Zhovára sa s ním Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako sa zlepšili obranné prostriedky proti dronom.V akých situáciách sa osvedčilo nasadenie umelej inteligencie.Že Starlink už využíva nielen Ukrajina, ale aj Rusko.Čo znamená aktuálna invázia Ukrajiny do Ruska v kontexte moderných technológií.Ako mení konflikt na Ukrajine uvažovanie o vedení vojen.Téme sa venujeme aj tu:Vojenský analytik: So Starlinkom Ukrajine pomáhalo aj Slovensko, drony a kyberútoky preceňujeme (rozhovor)Vojna ako z budúcnosti: Na Ukrajine po roku vidíme drony, vesmírne satelity aj navádzané náboje (rozhovor)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Sledovať predpoveď počasia je dôležitou aktivitou dňa pre mnohých ľudí. To, čo nás čaká, zaujíma záhradkárov, turistov aj ľudí smerujúcich do práce či školy. Niekedy však nie sme spokojní s tým, čo na grafikách vidíme.Ako je to s predpoveďou počasia, na základe akých modelov sú pripravené jednotlivé grafy a či je pravda, že rosničky dokážu predpovedať počasie, nám v augustovom podcaste Ekocaste povedala známa rozhlasová a televízna meteorologička a klimatologička Miriam Jarošová. Čo sa ešte v podcaste Ekocaste dozviete? Prečo nemá rada pojem globálne otepľovanie? Ako by sme ho mohli nahradiť? Aké sú klimatologické predpovede či udalosti, ktoré môžu v blízkej budúcnosti ovplyvniť našu krajinu? Myslí si, že môže svojou činnosťou prispieť k popularizácii tohto odvetvia?  Ako je to s rosničkou predpovedajúcou počasie?

Opozícia dnes ministrov M. Šimkovičovú ani B. Suska neodvolala. Vládna moc totiž z väčšej časti mimoriadne schôdze ostentatívne odignorovala a namiesto poctivej debaty o problémoch v kultúre či spravodlivosti v parlamentnom pléne, uprednostnila pohodlné výpady voči opozícií, občianskej spoločnosti či médiámi z bezpečia vlastných tlačoviek. Pripomeňme, že ide pritom o tú istú koalíciu, ktoré sa doslova zaklína parlamentnou kultúrou a opozíciu kritizuje za prenášanie politiky do ulíc. Ked však príde na lámanie chleba a politika sa ocitne v požadovanom parlamentnom kolbišti, koalícia rokovať odmietne. No, ako sa hovorí: "Podľa skutkov poznáš ich."O čom teda vypovedá tento čoraz viac napätejší a neustále eskalujúci opozičnokoaličný súboj? Prečo sa kultúrna obec ocitla v tak ostrom strete s vlastnou ministerkou, je naozaj najvyšší čas vrátiť sa do ulíc na protesty voči vládnej politike a o čo dnes Robertovi Ficovi vlastne ide? Vracia sa krajina pod rukami štvrtej ficovej vlády opäť do temných a šedivých čias prednovembrovej Normalizácie a ak áno, ako to nevzdať a nerezignovať? Témy a otázky pre dlhoročného poslanca KDH, jednu z tvári novembra 89 a veľkú postavu disentu Františka Mikloška.Je utorok, 20. augusta - dnes v noci si pripomenieme výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy vedených Sovietskym zväzom do Československa. Brutálna a bez akýchkoľvek pochybností i protiprávna invázia v Auguste 1968 tankami rozdrvila ideály Prazskej jari a odštartovala éru husákovskej Normalizácie podopieranú okupačnou sovietskou armádou. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Šach je hra, kde každý ťah podlieha prísnym pravidlám a len tí, ktorí ich rešpektujú, môžu dosiahnuť víťazstvo. Podobne aj právny štát stojí na dodržiavaní zákonov, ktoré zabezpečujú prosperitu, spravodlivosť a rovnosť pre všetkých občanov.V ďalšej epizóde podcastu Európske Slovensko sme sa zamerali na dôležitosť dodržiavania pravidiel v našej spoločnosti a na to, ako tento princíp preniesť zo šachovnice do reálneho života.Naším hosťom bol šachový veľmajster a lektor kritického myslenia Ján Markoš.

Zatiaľ sa to testuje, ale výsledky sú nádejné. Kúpili by ste si šortky do vody za 400 eur? V Japonsku vyvíjajú farbu, ktorá ochladzuje auto a interiér, len to má zádrhel, aký? Robotaxíky rušia spánok obyvateľov, ako?  Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Mám vážne obavy, na ktorej strane "Železnej opony", ktora sa formuje okolo Ruska a Číny sa Slovensko ocitne. Teraz sa o tom rozhoduje, hovorí v Aktualitách Nahlas predseda Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac a to v súvislosti so stupňujúcim sa tlakom vládnej moci voči Tretiemu sektoru. Oslabením Tretieho sektora budú trpieť občania, nie mimovládky, tvrdí Zajac.Po Špeciálnej prokuratúre prišli na rad vyšetrovatelia NAKY, po RTVS, či novinároch, prišli na rad kultúrne erbové inštitúcie ako SNG a SND, no a teraz sa v hľadáčiku vládnej moci ocitá čoraz častejšie Tretí sektor. Ako sa zdá, kreativita vládnej moci pri hľadaní ďalších alebo staronových nepriateľov zrejme nemá hraníc. Na rad tak prišli všemožné snahy odrezať mimovládky od financií štátu, cez pokus navliecť niektorým NGOčkam stigmatigujúce označenia zahraničných agentov až po stupňujúcu sa snahu Tretí sektor a jeho aktivistov verejne škandalizovať. Na a aktuálne prišlo už aj na vyhrážky prísnymi trestnoprávnymi postihmi.O čom táto vládna trestná výprava voči tretiemu sektoru teda vlastne je? Kto v skutočnosti pocíti následky oslabenia mimovládneho sektora a uvedomuje si vládna moc aké obrovské úlohy dnes na Slovensku plnia tie tisícky mimovládok všemožného zamerania? No a nakoľko silná je naša občianska spoločnosť voči takýmto útokom alebo už smerujeme do akejsi novodobej podoby husákovskej normalizácie? Témy a otázky pre šéfa Komory mimovládnych organizácií Marcela Zajaca.Je pondelok, 19. augusta. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám želajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský. 

Naši predkovia vedeli, že pred slnkom sa treba skryť. Okrem oblečenia zakrývajúceho celú postavu sa chránili aj rukavicami a pokrývkami hlavy. Dnes je móda iná, oblečenia je v lete málo a naša koža môže byť ohrozená. Toto sú tipy na spoľahlivú prevenciu rakoviny kožeV dnešnej epizóde podcastu Telo, ktorý si môžete vypočuť po prihlásení sa do služby Aktuality Navyše sa dozviete:Stačí sa spoliehať len na opaľovacie krémy?Dajú sa znamienka aj samovyšetriť?Vypaľovať ich, rezať či odstraňovať laserom?Počúvajte špeciálne letné vydanie.

Od roku 2018 máme na Slovensku silnú tradíciu nenásilných, ale veľmi veľkých protestov, ktoré už svoje výsledky v minulosti priniesli. Ide o to neupínať sa na instantné víťazstvá. Efekt protestu by sme teda nemali merať len tým, či rovno dospeje k tomu, že sa napríklad zvrátia politické rozhodnutia. Dôležité je, že protesty v nejakom čase dominujú verejnej diskusii.Aký vplyv majú ľudia vo vedení inštitúcií na to, ako funguje bežný život občanov? Nakoľko môžu protesty ovplyvniť reálnu politiku a ako sa môže kritika predstaviteľov moci dotknúť ich podporovateľov? Je angažovanosť súkromných firiem v politických témach vhodná? Ako konkrétne môžu spoločnosti konať? Poznáme pozitívne príklady z minulosti?Ako môžu bežní občania reagovať na nepravdy prezentované predstaviteľmi moci a prečo by nemali prepadať apatii? Ako tieto klamstvá ilustruje téma obrannej dohody s USA, ktorá bola dlhodobo prezentovaná ako škodlivá? V čom si rétorika vládnych politikov v obranných a bezpečnostných témach protirečí?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s publicistom a odborníkom na sociálne siete Jakubom Godom.

Odsúdený Dušan Kováčik je na slobode, v kauze Rozuzlenie už nie je nikto obvinený, Peter Žiga z Hlasu sa obvinenia zbavíBývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý bol právoplatne odsúdený za korupčnú kauzu, prepustili na dovolanie ministra spravodlivosti za Smer-SD Borisa Suska.Generálny prokurátor Maroš Žilinka pozastavil funkciu prokurátorovi Michalovi Šúrekovi potom, čo na jeho hlavu padlo obvinenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Michal Šúrek dosiaľ dozoroval dôležité kauzy, napríklad prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika alebo poslanca Smeru Tibora Gašpara s oligarchom Norbertom Bödörom. Ďalej ich už dozorovať nebude môcť.Prípad Rozuzlenie bol poslednou veľkou akciou Národnej kriminálnej agentúry v lete minulého roka. Vyšetrovateľ vtedy obvinil bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, vtedajšieho šéfa SIS Michala Aláča aj podnikateľa Petra Košča, známeho ako Pán X.Posledný menovaný muž s dobrými kontaktmi na tajných mal byť priamo na čele údajnej zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo podľa obvinenia marenie vyšetrovania veľkých káuz a diskreditácia takzvaných čurillovcov. To, že nielen Petrovi Koščovi, ale aj expolicajtovi Kaľavskému bolo zrušené obvinenie pre Aktulity.sk potvrdila ich sdvokátka Eva Mišíková.O zmenách v justícii, ale aj o tom, ako sa budú vyvíjať vypuklé kauzy, ktoré zasahovali do politiky, porozprávali Laura Kellö Kalinská a Annamária Dömeová.

Dvadsiaty piaty Slnečný cyklus vyvrcholí budúci rok. Meriame ich od roku 1775 a ten predposledný bol najslabší za posledných sto rokov. Čo to znamená pre nás? A ako súvisia polárne žiary a ľadové doby s Maunderovým minimom? Toto a oveľa viac sa dozviete v 77. epizóde Slnečnej zostavy. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Do druhej série podcastu Mafiánsky štát hľadáme respondentov, ktorých sa dotklo pôsobenie skupiny Mikuláša Černáka v 90. rokoch. Môže ísť o podnikateľov, ktorí museli platiť vypalné, obete ekonomických podvodov alebo aj násilných trestných činov. Ozvite sa nám na [email protected], prípadne priamo na instagramový profil @peter.hanak.aktuality

Po necelých 60 rokoch od vpádu cudzích vojsk sa časť slovenskej populácie vlastne sama dožaduje obmedzenia svojej slobody.Po Pražskej jari a nádychu slobody, náznaku socializmu s ľudskou tvárou, prišiel 21. august 1968 a vstup vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa.Jedným z prvých a hlavných cieľov bola budova Československého rozhlasu v Prahe, ktorý sa podarilo obsadiť. Rozhlas však ešte 6 dní vysielal. Ako a vďaka komu?Aj to sa dozviete v novom československom filme VLNY, ktorý rozpráva nielen o historických udalostiach, ale najmä o silných príbehoch blízkosti a ľudskosti v dobe, keď sa niečo deje na hrane a pod tlakom.O filme, procese jeho tvorby, či odkazoch pre súčasnosť sa zhovárala Sandra Polovková s herečkou Táňou Pauhofovou a scenáristom, režisérom filmu, Jiřím Mádlom.Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Férovej nadácie O2. Ďakujeme.Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy: NECHCEME ZNOVA PREŽÍVAŤ TOTALITY 20. STOROČIA

Mikuláš Černák bol jediným celoslovenským bossom podsvetia, ktoré v 90. rokoch ovládlo organizovaný zločin na Slovensku a výrazne ovplyvnilo fungovanie spoločnosti. Strach, násilie a porušovanie zákonov ovládli veľkú časť obchodných vzťahov rodiacej sa demokracie, nitky zločincov siahali do bezpečnostných zložiek aj do najvyšších poschodí moci.Na Aktuality prichádza druhá séria podcastu z dielne Petra Hanáka a Juraja Petroviča Mafiánsky štát. Aktuálna séria bude venovaná tzv. bossovi bossov - Mikulášovi Černákovi. V čom bude druhá séria výnimočná odhalil v rozhovore moderátor Aktuality.sk Peter Hanák.

Olympiáda je už za nami, videli sme fascinujúcu kultúrnu rozmanitosť, skvelé športové zážitky i kontroverziu. Slovensko si odnáša veľké úspechy napriek tomu, že sme mali menšie športové zastúpenie, ale za to sme mali najdlhšie pôsobiacu delegáciu prezidenta.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

Ocenil gól po hlavičke Tomáša Maleca, od AS Trenčín čaká viac, Žilina podľa neho namiešala dobrý tím a keby bol majiteľom Dunajskej Stredy, tak španielsky tréner Xisco Muňoz si už balí kufre. Povedal to niekdajší kanonier Tomáš Medveď po 3. kole Niké ligy v podcaste ŠPORT.sk - Kam si to kopol?Najvyššia slovenská futbalová liga pokračovala počas uplynulého víkendu nekompletným 3. kolom, v rámci ktorého sa hralo len na štyroch štadiónoch. Vo všetkých prípadoch uspeli domáci a v ligovej tabuľke opäť prišlo k zmene situácie a posunom.O 3. kole Niké ligy sa moderátor Marián Lontoš a futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s členom Výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu a predsedom Klubu ligových kanonierov Tomášom Medveďom (50).Niekdajší skvelý zakončovateľ sa vyjadril aj k pozícii španielskeho trénera Xisca Muňoza v DAC Dunajská Streda, všetkým víkendovým zápasom, ako aj šanciam slovenských klubov v pohárovej Európe. Viac už v podcaste Kam si to kopol?

Ľudia si mafiánov niekedy príliš romantizujú. V skutočnosti sa priživovali na bežných ľuďoch a podnikateľoch, ktorých oberali o majetok, peniaze, celé firmy a niektorých aj o život.Vedeli ste, že Mikuláš Černák bol trestaný už za socializmu? A prečo sa dal na kriminálnu dráhu, keď pôvodne plánoval legálny biznis?V podcastovej krimisérii Mafiánsky štát sa dozviete aj to, čo je pravdivo zobrazené vo filme Miki, a čo si filmári domysleli. Nová epizóda bude vychádzať každé dva týždne.Autorom scenára a aj hlasom podcastu je Peter Hanák. V úlohe experta na mafiu vystupuje Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia, príbehy písané krvou.

Téma verejnoprávneho média rezonovala aj v rámci oboch protestov, ktoré pondelok a utorok ovládli námestie SNP v Bratislave. V diskusnej relácii O 5 minút 12 od septembra končia moderátori Marek Makara a Marta Jančkárová. Odchody z STVR avizujú aj ďalší redaktori. Niektorí už verejne upozorňujú na tzv. umelé vyvažovanie. Situácia vo verejnom médiu sa stala aj jednou z tém utorňajšieho opozičného protestu. O tom, čo sa to deje v STVR rozprával v podcaste Aktuality Nahlas redaktor Aktuality.sk Marek Biró.

Nový systém sa hodí do rodín i dobrým známym. Existuje spôsob, ako si môžete znížiť účet za elektrinu tým, že si od neho odpočítate prebytok z fotovoltiky inej domácnosti. Slúži na to takzvané Energetické dátové centrum. Redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin sa v podcaste SHARE rozprávajú o tom, ako celý systém funguje a prečo sa nevyužíva oveľa viac. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Ako si môžem účet za elektrinu znížiť o prebytok z cudzej fotovoltiky.Aké podmienky musia obe strany spĺňať.Pre koho je služba určená a aké sú jej obmedzenia.Ako fungujú energetické komunity.Prečo sa zatiaľ v zahraničí využívajú viac, ako u nás.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Takto si môžete výrazne znížiť cenu elektriny. Štát spustil novinku, väčšina ľudí o nej nevieOplatí sa vám fotovoltika? Je jednoduchý spôsob, ako to zistiť (podcast)Kedy sa vám fotovoltika oplatí a kedy len mrháte peniazmi (+ako určiť správny výkon)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V Pondelok vystúpili proti ministerke kultúry za SNS ľudia z kultúrnej obce, ale aj občania. Od Slovenského národného divadla na námestie SNP pochodovalo 9-tisíc ľudí.  Dnes sa na tom istom mieste k slovu hlási aj parlamentná opozícia. Progresívne Slovensko, ale aj SaS žiadajú odchod Martiny Šimkovičovej.Predchodcovia ministerky Martiny Šimkovičovej, ktorá vedie rezort kultúry z pozície nominantky strany SNS, podpísali kritické vyhlásenie v ktorom podporili požiadavky kultúrnej obce.Okrem bývalého dlhoročného ministra kultúry za stranu Smer Mareka Maďariča, budete počuť aj výňatky z vyhlásenia, ktoré podpísali aj exministri Milan Kňažko, Rudolf Chmel, Silvia Hroncová a Ladislav Snopko. Viac sa dozviete v rozhovore s Marekom Maďaričom.O protestoch nám v krátkom rozhovore porozprával redaktor Aktuality.sk Marek Bíro.Vyhlásenie ministrov načítala redaktorka Aktuality.sk Kristína Braxatorová.

Opozícia opäť zvoláva protest. Podľa predsedu PS Michala Šimečku vláda vládne len sama pre seba a svojich ľudí a pestuje kultúru strachu a pomsty. Predpovedá, že sa po Dušanovi Kováčikovi na slobodu dostanú aj ďalší odsúdení kriminálnici a ľudia budú menej v bezpečí.V podcaste s Michalom Šimečkom (PS) sa dozviete:– od 1. minúty – že konanie vlády je také nehorázne, že musia byť protesty a odvolávanie v parlamente aj v lete;– od 3:00 – že Dušana Kováčika právoplatne odsúdilo niekoľko súdov;– po 4:50 – či sledujeme deštrukciu právneho štátu a kultúru strachu;– od 7:00 – že zrušenie NAKA je pomsta a vychádzanie v ústrety zločinu;– po 8:45 – že sa na slobodu dostanú aj ďalší zločinci;– okolo 10:00 – že aj reorganizácia polície nás môže dostať do sporu s Európskou komisiou;– po 11:00 – ako vieme, že policajti za vlády Igora Matoviča naozaj nepochybili;– od 12:40 – že vláda podľa neho robí všetko preto, aby niektoré súdy ani neprebehli;– po 14:10 – čo by PS vo vláde robilo inak ako to pri vyšetrovaniach robila vláda Igora Matoviča;– od 15:30 – či by PS zvolilo za špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica;– od 17:00 – ako by PS riešilo nedostatok policajtov;– po 18:50 – akou logikou by si ministerka kultúry nemala dosadiť do SND a SNG svojich nominantov;– po 20:00 – že ministerka Šimkovičová odvoláva každého, kto nie je jej fanúšik;– od 20:45 – že ministerka nemá čo určovať, aká bude kultúra a už vôbec nie z pozície trojpercentnej strany;– po 21:50 – ako by vysvetlil voličovi z Očovej, že treba protestovať za šéfa národného divadla;– od 22:30 – že ministerka kultúry ničí fungujúce národné divadlo;– po 23:00 – či sa PS zobudilo, až keď sa odvolávanie dotklo bratislavskej bubliny;– od 24:00 – že tento istý problém sa týka aj národných parkov;– po 24:40 – či ide o obnovenie protestov prerušených po pokuse o atentát;– od 25:00 – či budú protesty pokračovať počas celej tejto vlády;– po 25:45 – prečo budú opozičné protesty bez účasti opozičných politikov;– po 27:30 – či sa opozícia nezľakla Ficových rečí, že vyburcovali páchateľa atentátu;– od 28:30 – prečo na protestoch nespolupracujú s Demokratmi a Igorom Matovičom;– po 31:00 – kedy budú v parlamente odvolávať ministerku kultúry a ministra spravodlivosti;– od 31:40 – ako vníma smerovanie KDH, ktoré sa nepripojilo k protestom, písalo do Bruselu, že právny štát je OK a chce so Smerom schváliť iný volebný systém;– po 32:30 – či je zmena volebného systému cesta ako sa môže Smer zabetónovať pri moci;od 35:00 – dokedy bude PS čakať na rozhodnutie Ivana Korčoka vstúpiť do strany.

Kultúrna obec zareagovala na kroky ministerky Šimkovičovej. Kvôli jej zásahom do kultúry vyšlo na námestie SNP 9-tisíc ľudí. Založenie štrajkového výboru si na popoludňajšom stretnutí dohodli zamestnanci SND, ale aj SNG. „Aj my v SND sme konzervatívci a liberáli. Spolu stojíme proti deštrukcii. Naše divadlo je pre všetkých,” povedala za hercov z SND herečka Jana Oľhová z tribúny na námestí SNP.

Slovenský hokejový útočník Dalibor Dvorský je súčasťou organizácie St. Louis Blues, ktorá ho draftovala vlani z celkového 10. miesta. Minulý ročník síce začal ešte vo Švédsku, no už po desiatich zápasoch sa presunul za oceán, kde v OHL zaznamenal v 52 dueloch dokopy 88 bodov za 45 gólov a 43 asistencí.Tento, stále len 19-ročný, talent nášho hokeja trávi leto na Slovensku, čo využila naša moderátorská úderka Tomáš Prokop & Marek Marušiak a zavolali si ho do štúdia do najnovšej epizódy relácie Góly z bufetu.Dalibor Dvorský sa okrem mnohého iného rozhovoril aj o vlaňajšom drafte, taktiež o stope, ktorú v St. Louis zanechal Pavol Demitra, vyjadril sa k téme nekonečného čakania na reprezentačný debut a zamyslel sa aj nad tým, aká je šanca, že si v novej sezóne už zahrá v NHL.„Milujem byť na ľade. Nemám problém, keď som tam aj sám a v jednom kuse strieľam. Veľmi ma to baví,” uviedol Dalibor Dvorský v najnovšej epizóde Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

V rozhovore sa dozviete aj to, prečo Matej neodporúča sadu na opravu defektu. Porota vybrala autá do európskej ankety, no nehlasuje v nej nikto zo Slovenska. Ktorému novému autu sa podarilo za pol hodinu rekordné množstvo objednávok?  Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

František Elston sa narodil v Prahe v asimilovanej židovskej rodine ako Epstein. Meno si zmenil neskôr v Británii, aby lepšie zapadol do prostredia, našiel si ho podľa telefónneho zoznamu. Jeho otcovi sa podarilo pre neho získať falošný rodný list, a preto sa dostal s Wintonovými transportmi do Anglicka. Po maturite nastúpil k letectvu, slúžil pri 313. perute. Pri havárii lietadla bol vážne zranený a utrpel trvalé poškodenie zraku, ktoré jeho leteckú kariéru významne obmedzilo. Po vojne sa vrátil znova do Československa, z jeho početnej rodiny prežil iba otec. V máji 1948 emigroval so svojou ženou do Anglicka, pracoval ako stomatológ. V roku 1989 sa vrátil do Československa. Ospravedlňte prosím zníženú kvalitu záznamu pamätníka.

Tradičné hodnoty bývajú stotožnené s istou formou do seba uzavretého kresťanstva, ľudáckeho nacionalizmu, ktorý odmieta modernitu, je zahľadený do seba a nedôverčivý voči všetkému modernému. U nás sa vďaka takémuto vnímaniu darí za tradičné hodnoty rámcovať mizogýniu, homofóbiu a všeobecnú netoleranciu k inakosti.V čom spočíva podstata liberalizmu a prečo môže byť vnímaný ako znepokojivý? Aké sú základné princípy, na ktorých liberalizmus stojí? Nakoľko sú spojené s liberálnou demokraciou? Čo sa zvykne označovať termínom tradičné hodnoty? Do akej miery je argumentácia tradičnými hodnotami prirodzená? Ako sú tradičné hodnoty zneužívané antidemokratickými silami?Prečo vzniká paradox využívania moderných nástrojov ako sú sociálne siete na boj proti modernite? Akú úlohu zohráva pri presadzovaní tradičných hodnôt hľadanie nepriateľa? Prečo vznikajú argumenty o odmietnutí liberalizmu a snahe postaviť demokraciu na špecifických národných princípoch? Do akej miery preberajú protagonisti tradičných hodnôt naratívy z amerického diskurzu?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s publicistom a politológom z Univerzity Komenského v Bratislave Pavlom Hardošom.

Vojna na území agresora je podľa vojnovej logiky nevyhnutná, hovorí naša reportérka priamo na Ukrajine Stanislava Harkotová. Ukrajina môže mať motiváciu obsadiť časť ruského územia, aby mala čo vymeniť pri mierových rokovaniach. Táto teória však má jeden veľký háčik.Podľa dnešných správ ukrajinská armáda postupuje čoraz hlbšie do ruského územia. Ako sa to stalo, ako sa jej darí a ako reaguje Rusko, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Niektoré planéty skutočne môžu byť ploché, nie však tak, ako si to väčšina ľudí predstavuje.Je možné, že planéty v rannom štádiu svojho vzniku nevyzerajú ako guľa, ale ako lentilka a zaguľatia sa až neskôr. Čo by sa však stalo, ak by bola Zem, či iná planéta skutočne plochá? V podcaste SHARE sme sa pozreli na to, ako by to asi vyzeralo z pohľadu fyziky tak, ako jej dnes rozumieme. V podcaste sa rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Čo vieme o rannom štádiu vzniku planét.Podľa jednej z teórií planéty môžu byť v istej fáze skôr lentilky, než gule.Ak by Zem bola skutočne plochá, ako by to v praxi vyzeralo?Ako by na nej fungovala gravitácia?Mohla by mať magnetosféru či vulkanickú činnosť?Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Zem nie je plochá, niektoré planéty však áno, zistila štúdia. Ako je to možné?Zarážajúce percento Slovákov verí v plochosť Zeme. Skončili sme priepastne horšie ako ČesiPrečo ľudia veria, že Zem je plochá? (Slnečná zostava 73)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Dušana Kováčika, odsúdeného za korupciu a pomoc mafii, prepustil z väzenia politik, nie súd. Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho ide o odmenu za to, že Kováčik mlčal a nerozprával, čo vie na Roberta Fica a Smer.Peter Bárdy pripomína, že kajúcnikov na rozkladanie mafiánskych skupín používal aj Milan Lučanský. Bez kajúcnikov a ich svedectiev by sme zrejme stále boli v 90.rokoch.Moderuje Peter Hanák.

Najvyššia slovenská futbalová liga má za sebou 2. kolo nového ročníka, ktoré síce nebolo kompletné, pretože zápas MŠK Žilina - MFK Ružomberok preložili, no napriek tomu prinieslo viacero zaujímavých okamihov.O tom, čo sa uplynulý víkend dialo na slovenských ligových trávnikoch, sme sa v našom novom podcaste s názvom Kam si to kopol? porozprávali s niekdajším skvelým futbalovým útočníkom Tomášom Majtánom (37).Známy zakončovateľ, ktorý si v minulosti zahral s MŠK Žilina skupinovú fázu Ligy majstrov, sa okrem víkendového diania v Niké lige vyjadril aj k súčasnému pôsobeniu v Interi Bratislava či šanciam slovenských klubov v pohárovej Európe. Viac sa už dozviete v novom podcaste od ŠPORT.sk, ktorou vás bude sprevádzať dvojica Ján Jasenka (futbalový redaktor) a Marián Lontoš (moderátor).

Scenárista filmu Miki Miro Šifra navštevoval odsúdeného mafiána vo väzení a rozprával sa s ním aj o vraždách. Čo je vo filme pravda a čo si filmári domysleli? Mikuláš Černák podľa neho nie je žiadny hrdina, a aj film zobrazuje, že nie je taký rodinný typ, za akého sa vydáva.V podcaste s Mirom Šifrom sa dozviete: – od 1. minúty – či si pri písaní scenára vymýšľal, alebo zobrazoval pravdu;– po 1:00 – či bude aj druhý diel filmu;– od 2:00 – že bol problém zobraziť také množstvo kriminality;– po 3:00 – či Černák naozaj zabil niekoho len preto, že znásilnil ženu;– od 4:00 – že Černák tvrdí, že zabíjal len mafiánov, ale nie je to pravda;– po 5:00 – ako bol scenárista vo väzení za Černákom a ako odsúdený vrah zasahoval do filmu;– od 6:30 – aké konkrétne veci chcel Mikuláš Černák meniť v scenári;– od 7:45 – kto rozhodoval, ktoré veci sa do filmu dostanú a ktoré nie;– od 9:00 – do akej miery veril odsúdenému na doživotie;– po 10:00 – že pocit vraha po prvej vražde môžete zistiť len od vraha;– od 12:00 – či si M. Černák myslí, že mu film škodí;– po 13:00 – či M. Černák na tomto filme zarába;– od 13:50 – kto prišiel s námetom na film a kto to u M. Černáka vybavil;– od 16:00 – či na filme zarábajú aj ľudia okolo A. Végha a Bödöra;– po 17:00 – ako sa vyhol tomu, aby ľudia heroizovali mafiána;– od 19:00 – prečo ľudia nechcú vidieť zlo;– po 20:00 – prečo sú vo filme aj pozitívne vlastnosti M. Černáka;– od 20:30 – že hlavná postava vo filme klame a nie je ten rodinný typ, za ktorého sa vydáva;– po 21:30 – že ani vrahovia nie sú čiernobiele čisté zlo;– od 23:50 – čo si myslí o súdnom konaní o podmienečnom prepustení Mikuláša Černáka na slobodu;– po 25:00 – či máme Mikulášovi Černákovi veriť, čo hovorí.

Jedného dňa môže umelá inteligencia generovať celé filmy s tvárami známych hercov.Existuje „pozitívny deepfake“? Takto by sa dali nazvať využitia umelej inteligencie, pri ktorých sa vytvára digitálna verzia hlasu či tváre skutočných ľudí, avšak nie za účelom podvodu, ale z praktických dôvodov. O tom, na čo sa to dnes využíva a čo všetko by bolo možné v blízkej budúcnosti sa rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako umelá inteligencia pomohla vytvoriť novú pieseň Mekyho Žbirku.Podobne v minulosti vznikla aj nová skladba od Beatles.Spotify chce s AI robiť preklady podcastov s originálnymi hlasmi.Deepfake by mohol vyriešiť dilemu dabingu.Ako pomocou AI nahradili tvár v známom seriáli.Aká bude úloha hercov, keď tváre bude vymieňať AI.Bude umelá inteligencia generovať celé seriály a filmy na mieru?Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Chatbot bol len začiatok. Toto všetko dnes urobí AI za vás (+ jedna vec, ktorú stále nezvláda)Ako odlíšiť deepfake od reality? Príďte s nami o tom diskutovať naživo (vstup zadarmo)Novú pieseň Mekyho Žbirku pomohla dokončiť umelá inteligencia, vypočujte si juPosledná skladba The Beatles, dotvorená pomocou umelej inteligencie, je na vrchole rebríčkovPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Národná kriminálna agentúra zanikne už ku koncu augusta. Elitných policajtov, ktorí vyšetrovali kauzy smeráckych nominantov, presunú na iné útvary ako kraje, okresy či najnižšie obvody. Mnohí policajti zrejme odídu do civilu. To môže ohroziť fungovanie polície, ktorej už teraz chýba viac ako 3000 ľudí. Tento rok odišlo ďalších viac ako 600.Minister vnútra priznáva, že polícia je v takom zlom stave ako ešte nikdy a tento stav sa môže ešte aj radikálne zhoršiť. Budeme sledovať demonštratívne presuny policajtov, ktorí vyšetrovali smerácke kauzy a postavili sa za Jána Čurillu, na najnižšie pozície?S novinárkou Aktualít, ktorá sa dlhé roky venuje polícii Annoumáriou Domeovou sa rozprával Peter Hanák.

Demagóg.sk aj počas leta overuje príspevky na Facebooku. Na aké bizardnosti tím factcheckerov narazil? Čo ich prekvapilo? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikom Demagóg.sk Palom Valíkom.Jeden zo šírených hoaxov, ktorý Demagóg.sk overoval tvrdil, že dopyt po elektromobiloch v Európe kolabuje. Valík vysvetlil, že v skutočnosti však podľa štatistík ich predaj konštantne rastie a v budúcnosti by sa elektromobily mali dokonca stať hlavným typom automobilov, ktoré sa budú v Európskej únii predávať.Frankovská upozornila na nebezpečný príspevok z portálu Bádateľ, ktorý tvrdil, že vyššia úroveň CO₂ by bola prospešná pre svet, čo je podľa nej „v úplne v priamom protiklade s vedeckým konsenzom o klimatickej kríze.“ Portál Bádateľ pritom vychádzal z vyjadrení profesora Williama Happera. Frankovská zdôraznila, že Happer je uznávaný fyzik, avšak v klimatickej vede nemá odborné skúsenosti. Následne vysvetlila, že aktuálny rýchly nárast CO₂ spôsobuje klimatickú krízu, nárast teploty a škodí ekosystémom aj ľudskému zdraviu. Vyššie úrovne CO₂ podľa výskumov v súčasnosti znižujú nutričnú hodnotu plodín a negatívne ovplyvňujú rast nehnojených rastlín. Moderovala Veronika Jursová Prachárová.

S expertom na mafiu Jánom Petrovičom sme si pozreli film Miki o bossovi Mikulášovi Černákovi. Rozprával isme sa aj s producentkou Zuzanou Mistríkovou. Koľko dielov má tento film a objaví sa aj v televízii?Vypočujte si podcast Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Ešte pred niekoľkými rokmi patril medzi najväčšie slovenské hokejové talenty. V roku 2013 ho dokonca draftoval Montreal Canadiens, aj keď v NHL neodohral ani jeden zápas. Dnes má 29 rokov, za sebou viacero zdravotných problémov i ďalších komplikácií, aj kvôli ktorým hrá „len” v Liptovskom Mikuláši. Hosťom v najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu bol Martin Réway.Počas diskusie s našou hokejovou úderkou Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom sa hokejový útočník Martin Réway rozhovoril o dcérke, ktorá sa narodila pred niekoľkými týždňami, otvoril aj tému o vlastných emóciách počas zápasu, resp. v šatni a odpovedal aj na otázku, či Liptovský Mikuláš je jeho strop, alebo má ešte ambíciu posunúť sa do iného klubu, resp. vrátiť sa i do reprezentácie.Okrem iného rozobral aj svoje zdravotné problémy, ktoré ho donútili vynechať celú sezónu a priznal, že kvôli komplikáciám so zrakom hral dlhé roky len na jedno oko. „Na operácii som bol minulý mesiac. Nie je to ešte také dobré, ako by som si predstavoval, ale možno to už nikdy ani také nebude,” uviedol Martin Réway v najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu!

Jiří Mádl je režisérom filmu Vlny o novinároch z roku 1968. Kým sa pustil do filmu, roky študoval tému a stretával sa s pamätníkmi. Upozorňuje najmä na scénu, v ktorej obyčajný technik odmietne šíriť lož a tak ovplyvní, ako vnímame našu históriu. Proti nezmyslom podľa neho treba bojovať, inak sa budú šíriť. Ak však niekto hovorí také nezmysly, akože Zem je plochá, treba mu dať priestor, aby sa sám zosmiešnil.V podcaste s Jiřím Mádlom sa dozviete:– od 1. minúty – čo je vo filme Vlny pravda, ktoré postavy sú reálne a ktoré vymyslené;– od 2:50 – že v rámci prípravy scenára stretol viacerých novinárov, ktorí boli potom stvárnení vo filme;– po 5:50 – ktoré emócie vo filme sa reálne stali;– po 7:00 – či tento príbeh niekedy spracujú aj Američania na Netflix;– od 8:00 – čím je tento film výnimočný;– po 10:00 – či na takýto film musel dozrieť;– od 12:00 – že Vlny nie sú politický film, ale je to napínavé a dojemné;– po 14:30 – čo si vo filme treba všimnúť;– od 14:50 – ako aj obyčajný človek môže odmietnuť šíriť lož;– po 17:00 – že na nezmysly musíme reagovať, inak sa budú šíriť;– od 18:00 – čo si myslí o dezinformačných weboch;– okolo 19:00 – že verejnoprávne médiá treba chrániť, lebo majú najväčšiu pravdepodobnosť generovať pravdu;– po 23:00 – prečo sú 60. roky také fascinujúce;– okolo 24:00 – že nasledovať elity môže byť dobrá vec;– po 26:00 – že zo Slovenska sa stalo laboratórium konšpirácií, ale ľudia nie sú blbí a z plochozemcov sa budú smiať.

Predseda SNS navrhuje tvrdú ruku voči obchodom. Konkrétne chce presadiť osobitnú daň pre reťazce. odborníci sa zhodujú, že by to prinieslo okamžité zdraženie potravín. V Maďarsku tvrdá ruka štátu priniesla rekordnú infláciu. Aktuality.sk oslovili panel odborníkov a zainteresovaných obchodníkov. Svorne tvrdia, že zdanenie reťazcov a znižovanie cien potravín sú dve protichodné veci.Čo teda vlastne navrhuje SNS, ako to chce presadiť, keď nemá rezorty pôdohospodárstva ani financií a čo hrozí, ak by to prešlo?Vypočujte si dnešný podcast Aktuality Nahlas.

A príde moderátor podcastu Autobazar.EU o prácu kvôli AI? Vypočujte si, ako jeho hlas dokáže napodobniť umelá inteligencia. Čo je s neporušenými autami z lode, na ktorej pred rokom horelo? Britské rodiny majú benefit ku kúpe auta, aký tu ešte nebol. Tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Je súčasťou 28-člennej výpravy Slovenska na olympiádu do Paríža. Tamara Potocká sa predstavila v piatok 2. augusta v plávaní v polohových pretekoch. Stále len 21-ročnú športovkyňu sme si pozvali do nášho Olympijského videocastu. Prebrali sme s ňou témy od toho, ako sa Popradčanka dostane k plávaniu, cez mentálne nastavenie, až po to, že na Slovensku nemajú plavci ideálne podmienky. Videocast sme nahrávali ešte pred odchodom do Paríža.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sa stať plavkyňou v Popradeprečo musela byť dobrá študentkaako sa rozhodovala medzi školou a plávanímako nastavená ide do Parížačo všetko si pobalíprečo sa na olympiádu pripravovala v Slovinsku a nie na Slovenskuprečo je lepšie plávať vonkuako jej pomohol mentálny koučkoľko toho naplávala minulý rokprečo nie sú podmienky na Slovensku ideálneaké sú finančné podmienkyako funguje jej spánkový režim

Porozprával im o tom, ako oddychuje počas leta, v čom po revolúcii podnikal, či ho herectvo vôbec ešte baví a čo chystá počas augusta v Piešťanoch (16.-19. 8. 2024). Ak ho chcete stretnúť spolu so svojimi kolegami z divadla a ďalšími umelcami z hudobného, divadelného či tanečného sveta, odporúča vám ísť v auguste počas týchto dní na Festival zábavy Piešťanské zábaly.Viac na Festival komédie Piešťany 2024: Letný divadelný festival | Piešťanské ZábalyV Mimóze sa (ne)dozviete:00:20 - Tentoraz nie zo štúdia ale z Mimózy01:40 - Prečo Jozef Vajda vlastne prijal pozvanie do Mimózy02:25 - Ako prázdninuje Jozef Vajda03:00 - Kto mal najviac odohratých predstavení za sesónu04:08 - Ako Jozef Vajda oddychuje / dovolenkuje05:40 - Či ho vlastne herectvo ešte baví07:40 - S čím po revolúcii podnikal08:30 - Čo chystá v Piešťanoch09:30 - Čo on a festivaly13:00 - Čo všetko môžete v Piešťanoch zažiť počas divadelného festivalu14:55 - Či má Jozef Vajda trému.17:30 - Ako ho to vlastne napadlo, kto mu pomáhal a čo všetko je za tým

Ktorý zákrok môže urobiť kožný lekár a ktorý už musí vykonať plastický chirurg? V Európe sú napríklad na botulotoxín prísnejšie regulácie, no inde sú možné aj oveľa radikálnejšie zákroky a väčšie dávky. Často to však vyzerá veľmi neprirodzene. Mnohé ženy si chcú dať napichať pery podľa celebrít, čo je absolútne nereálne.Estetické zákroky sú čoraz dostupnejšie, no záleží na rozsahu. Niektoré Slovenky budú radšej hladovať, aby si mohli dať urobiť drahé zákroky, hovorí dermatovenerologička Lucia Drahovská.V dnešnom podcaste budeme hovoriť aj o tetovaniach.Moderuje Henrieta Hanáková.

Mediálna gramotnosť predstavuje porozumenie tomu, ako fungujú médiá, ako a prečo sa šíria informácie, ako vieme posudzovať ich kvalitu a dôveryhodnosť a čo my sami v online priestore zdieľame. To všetko je predpokladom informovaných rozhodnutí na základe faktov, ale aj toho, aby sme boli aktívnymi členmi a členkami občianskej spoločnosti.Dostáva sa dnes téma mediálnej gramotnosti k dostatočnej časti verejnosti? Ako mladí ľudia pristupujú k informáciám a zdrojom? Čo je memotechnická pomôcka Zvol si info s názvom Fantomas a ako nám môže pomôcť? Prečo je dôležité uvažovať o vlastných emóciách, zdrojoch informácií či obrazových manipuláciách?Sú prednášky alebo workshopy o mediálnej gramotnosti potrebné aj pre učiteľov alebo rodičov? Prečo je nevyhnutné pracovať aj s budúcimi učiteľmi? Ako zvyknú študenti reagovať na témy v oblasti mediálnej gramotnosti? Ako možno počas workshopov pracovať s účastníkmi, ktorí veria dezinformáciám? Prečo môže každý z nás uveriť dezinformáciám alebo mýtom a kedy sa tento jav stáva nebezpečným?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so psychologičkou a členkou občianskeho združenia Zvol si info Kristínou Blažekovou.

Stal sa doslova zázrak, že máme na olympiáde tenistku, ktorá zápasila o tretie miesto, hovorí v podcaste športový novinár Martin Tóth-Vaňo, ktorý sa nachádza priamo v Paríži. Dodáva však, že aj keď sledujeme v Paríži pekné príbehy, tak z medailového hľadiska môže byť táto olympiáda pre Slovensko najneúspešnejšia.Bronzová medaila a dva veľké príbehy Slovákov, ktorých si všimli aj v zahraničí. So športovým novináromportálu Šport.sk Martinom Tóth-Vaňom v podcaste rozoberáme prvý týždeň olympiády.Novinár opisuje príbeh tenistky Anny Karolíny Schmiedlovej, ktorá na olympiáde prepisála históriu, keď sa dostala do najlepšej štvorky. Prekvapila tak celú tenisovú verejnosť a dostala sa do pozornosti všetkých svetových médií.„Z hľadiska olympiády a tenisu je jej príbeh niečo neuveriteľné. Keď sa pozrieme aj na to, že tenis na Slovensku nie je v ideálnej situácii. Stal sa doslova zázrak, že máme na olympiáde tenistku, ktorá zápasila o tretie miesto. To, že je v najlepšej štvorke je obrovský úspech," opisuje novinár v podcaste a dodáva, že tenistka sa zapísala veľkými písmenami do histórie slovenského, ale aj svetového tenisu.Jediný Európan TuryV Paríži sa tento týždeň napísal aj iný príbeh. A to skejtbordistu Richarda Turyho, ktorý sa ako jediný Európan dostal do osemčlenného finále a získal piate miesto. „Je to nádherný príbeh. Richarda by som definoval ako normálneho chalana z Košíc. Ako sám Tury povedal, keď uvidíte niekde skejtbordistu a budete mu chcieť vynadať, tak si v hlave povedzte: možno bude o pár rokov na olympiáde a prinesie domov medialu," hovorí v podcaste novinár.Ako sa nám darí v porovnaní s inými olympiádami? Martin Tóth-Vaňo približuje, že už len tým, že máme historicky najmenší tím sa naše šance na medaily znižujú. „Naposledy sme mali štyri medaily. Teraz máme jednu. Ak pri nej ostaneme bude to sklamanie, pretože sa očakávali minimálne dve. Zrhnul by som to takto: aj keď tu máme pekné príbehy a úspechy, tak z medailového hľadiska môže byť táto olympiáda najneúspešnejšia."Olympiáda však nie je len o pekných príbehoch. Novinár v rozhovore hovorí aj o tom, čo ho na olympiáde sklamalo.Moderuje Denisa Hopková.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Každý deň jeden mŕtvy medveď. Ochrana prírody ich už zastrelila 16, finálne číslo môže byť väčšiePri medveďoch je najdôležitejšia prevenciaMigrujú a ohrozujú biodiverzitu. Invázne druhy živočíchov sú vážnym problémom pre ekosystémVlna horúčav sa júlom neskončíOdborníci radia, ako sa správne ochrániť pred horúčavami

Kamala Harrisová teraz pôsobí ako kandidátka, ktorá je na víťaznej vlne. Nasvedčujú tomu aj dáta o registrácii nových voličov, to ako dokáže naberať dobrovoľníkov, ako sa darí zbierať peniaze. Donald Trump sa pokúša kandidátku zatlačiť, no v tomto momente sa mu to nedarí, hovorí v podcaste politológ Erik Láštic.Kampaň pred americkými prezidenstkými voľbami je v plnom prúde. Politológ Erik Láštic v podcaste opisuje, že zápas o Biely dom sa začal nanovo. Demokrati síce ešte oficiálnu kandidátku na prezidenta nemajú, no hlasovanie o oficiálnej nominácii Kamaly Harrisovej by malo začať už tieto dni.Už dnes je však jasné, že sa Demokratická strana spojila v podpore súčasnej viceprezidentky a rýchlo sa zomkla okolo možnej kandidátky. „Bola to rýchla korunovácia, kde sa za Harrisovou zomkli stranícke špicky, bývalí prezidenti. Spôsob, akým uchopila kampaň energizoval tradičné skupiny demokratických voličov. Videli sme to na rekordnom výbere darov. Demokrati dokážali za dva týždne vyzbierať cez 200 miliónov. To všetko naznačuje, že na strane Kamaly Harrisovej je momentum. " hovorí v podcaste politológ Erik Láštic.Témou rozhovoru sú aj kandidáti na viceprezidentov. Kamala Harrisová by totiž mala budúci týždeň oznámiť meno svojho kandidáta na vicaprezidentský post. Politológ v rozhovore približuje, kto sú favoriti a v čom by boli pre možnu kandidátku demokratov prínosní. No a pozornosť púta aj republikánsky kandidát J. D. Vance. „Trump mohol hľadať umiernenejšieho viceprazidentského kandidáta, ktorý by mu pomohol s voličmi ktorých vyrušuje exprezidentova rétorika, no súhlasia s niektorými jeho názormi. Vybral si svoj klon. Momentálne sa J. D. Vanceovi sa nedarí. Na svetlo vychádzajú veci, ktoré v minulosti povedal," hovorí Láštic v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme stratégiu Donalda Trumpa, ktorý v kampani využivá slovné útoky a aj to ako si vedie Harrisová. „Včerajšie slová na Kamalu Harrisovú a spochybňovanie jej etnického pôvodu sú súčasťou hľadania novej línie útoku. Republikáni nevedia ako kandidátku uchopiť. Na strane Harrisovej je momentum a hoci sa ju snaží Trump zatlačiť, nedarí sa mu to."Moderuje Denisa Hopková.

Patrí politika so športu? Otázka, ktorú sa pýtame už od nepamäti a odpoveď na ňu stále hľadáme. Politika do športu patrí rovnako ako podvádzanie, podplácanie rozhodcov alebo dohodnuté zápasy. Čiže nepatrí, ale deje sa.Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nás bude 7000, nahráme prvý videopodcast.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Od vypuknutia pandémie Covid-19 sa výskumníci a lekári snažili čo najrýchlejšie nájsť účinnú liečbu. Remdesivir bol jednou z prvých odpovedí. Liek sa dodnes používa, no na sociálnych sieťach sa neustále šíria hoaxy o jeho škodlivosti. Je na tom niečo pravdy? A prečo je terčom kritiky? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s biochemikom Petrom Holubom.Frankovská v prvej časti podcastu priblížila, že na sociálnych sieťach sa najnovšie šíri príspevok, podľa ktorého Remdesivir obsahuje kyanid. Následne vysvetlila, že Remdesivir vo svojom zložení obsahuje kyano-skupinu, avšak nejde o toxickú formu kyanidu. „Kyano-skupina v štruktúre lieku sa neuvoľňuje do organizmu a nie je jedovatá, naopak, zabraňuje kopírovaniu vírusovej RNA, čím preukázateľne napomáha liečbe Covidu-19“, dopĺňa Frankovská.Peter Holub v podcaste opisuje, že chemické zloženie látok je jedna vec, ale druhá nemenej zásadná je ako sa na seba prvky viažu. „Nejde len o to, čo sa nachádza v zlúčenine, ale aj o to ako je to medzi sebou viazané.“ Ďalej vysvetľuje: „Kým v kyanide draselnom – v jede, je väzbou kyanidovej skupiny ionová väzba, ktorá sa veľmi dobre vo vode rozpadá a kyanidový anión si môže blúdiť po tele do mitochondrie, kde prebieha dýchanie a tam ho môže zastaviť, tak v Remdesivire je skupina naviazaná kovalentnou väzbou, ktorá sa vo vode nijak nerozpadá.“ V žiadnom prípade podľa Holuba Remdesivir kyano skupina neopustí a tým pádom ani nemá ako pôsobiť jedovato na človeka.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Slovensko získalo v europarlamente historicky najviac funkcií. Zároveň však ešte nikdy nemalo taký počet nezaradených poslancov, hovorí v podcaste šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová. Novozvolení poslanci Európskeho parlamentu sa prvýkrát po voľbách stretli v Štrasburgu a rozhodli o tom, kto bude v čele europarlamentu a Európskej komisie. Do čela opät parlamentu zvolili Robertu Metsolu a eurokomisiu povedie Ursula von der Leyen. Noví europoslanci si vybrali aj 14 podpredsedov - jednym z nich sa opäť stal europoslanec za Progresívne Slovensko Martin Hojsík. Slovensko bude mať zastúpenie aj v širšom predsedníctve, pretože za jednu zo štyroch kvestoriek bola zvolená Miriam Lexmann.Šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová v podcaste približuje, že Slovensko získalo historicky najviac funkcií. Dopomohli k tomu aj funkcie vo výboroch. „Traja poslanci Progresívneho Slovenska Ľudovít Ódor, Lucia Yar a Ľubica Karvašová získali pozície podpredsedov výborov, takisto funkcie koordinátorov svojej frakcie. To že sa im podarilo získať toľko funkcií je odrazom veľkosti slovenskej delegácie u liberálov. Je to dobrý predpokladat na to, aby mali silnejší hlas v europarlamente ako doteraz."Gabrižová tiež približuje, že Slovensko bude mať aj veľký počet nezaradených poslancov. „Takýto veľký pomer nezaradených poslancov, ak ma pamäť neklame, sme ešte nemali. Najvyšší počet nezaradených poslancov má Česko, následne Maďarsko a Slovensko. Rozhodne to oslabuje hlasy zo Slovenska," opisuje.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Spoja dovolenku so zákrokom u stomatológa. Zubná turistika je na vzostupe. Slováci za lacnejšími zákrokmi cestujú do susedných krajín ako je Poľsko, či Maďarsko, ale aj do vzdialeného Turecka. Zubári však varujú, že takéto zákroky prinášajú rizika.  Novinárka Katarína Runnová v podcaste približuje, ako je to s cenami zubárov na Slovensku a čo vieme o zubnej turistike.Mnohí Slováci si zubára dovoliť nemôžu alebo za zákroky zaplatia stovky eur. Stáva sa postupne návšteva zubára záležitosťou bohatých? Čo všetko ovplyvňuje, koľko nás bude stáť zubár a aké práva majú pacienti? V podcaste tému rozoberáme s novinárkou Aktualít Katarinou Runnovou, ktorá pripravila sériu článkov, v ktorých sa venuje stomatologickým témam.„Je to téma, ktorú rieši každý Slovák. Ceny stomatologických zákrokov na Slovensku sú v porovnaní s inými krajinami príliš vysoké. Hnevá nás to. Ľudia si nedokážu dovoliť urobiť všetky kazy naraz, musia počkať do výplaty, mnohí to odkladaujú úplne alebo sa rozhodnú cestovať do iného mesta či krajiny," približuje novinárka v podcaste.Na zvýšenie zubnej turistiky začali upozorňovať zubári a dáta o tom zbierajú aj poisťovne. „Slováci si nemôžu dovoliť zákrok na Slovensku a preto sa rozhodnú vyhľadať zubára v zahraničí, kde ich to vyjde mnohokrát lacnejšie. Robia to aj pre kratšie čakacie doby, ale aj preto, že v niektorých menších obciach chýbajú zubári," približuje Katarína Runnová a v podcaste menuje aj niektorí prípady ľudí, ktorí vycestovali do zahraničia.V rozhovore hovoríme aj o tom od čoho sa odvíja koľko u zubára zaplatíme a aké práva má pacient. „Pacienti by si mali uvedomiť, že si za zákrok platia a preto by dopredu mali mali vedieť, koľko zákrok bude stáť. Ak im to lekár nedopraje, tak by sa mali domáhať svojich práv. Nemali by sa hanbiť, pretože nejde o malé peniaze," hovorí.V rozhovore hovoríme aj o tom, či nedávne zrušenie zubných benefitov spôsobilo nižší záujem o preventívne prehliadky. Ministerka Zuzana Dolinková včera informovala, že všeobecná zdratovná poisťovňa ponúka zubný benefit v podobe bezplatnej anestézie pre deti.Moderuje Denisa Hopková.

Pred rokmi sme za vysoké teploty považovali 30-tky, nielen toto leto však teplomer atakujú 40-tky a lepšie to nebude.V tohtoročnom júli do 17.7.2024 sme podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu na Slovensku zaznamenali tropické noci, ktorých minimálna teplota vzduchu neklesla pod 20 °C, a to každý deň s výnimkou krátkeho obdobia. Od 10. júla 2024 sa pritom začali vyskytovať celoslovenské rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu.O tom, čo znamenajú nové rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu či aké nové fenomény nás čakajú, nám viac povedal hosť júlového podcastu Ekocastu, ktorým bol klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Horúčavy často striedajú lejaky, neraz až život ohrozujúce. Je to prirodzený jav? Čakajú nás nové fenomény? Ako sa Jozef Pecho vysporiadal s klimatickou krízou? V roku 2022 získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy. Čo to v jeho práci a praxi znamená? Zmenilo sa mu niečo v živote?

Študentky a študenti Teórie digitálnych hier FMK UCM v Trnave minulý rok uspeli v prestížnej súťaži Game Jame Plus. Tím s názvom RedSpark vyhral so svojou hrou Tartaros v dvoch kategóriách – najlepší naratív a prístupnosť hry. Konkurovalo im pritom vyše tisíc hier z 30-tich rôznych krajín sveta.Tartaros je dobrodružná atmosférická hra s retro prvkami a logickými hádankami. Jej dej sa odohráva vo fiktívnom svete starovekého gréckeho podsvetia a pri tvorbe príbehu sa tvorcovia inšpirovali mytologickým príbehom o Hádovi a Persefone. Najnovšie sa im podarilo získať grant na dokončenie hry z Fondu na podporu umenia (FPU).O samotnej hre Tartaros, súťaži Game Jam, výhre v Brazílii či o tom, ako sa im podarilo získať grant z FPU porozprávali členovia tímu v našom podcaste SHARE.3D grafička Dominika Kimličková a programátor Leonard Gomboš prezradili aj iné detaily, ako napríklad:●      ako je možné vytvoriť hru za 4 mesiace,●      spôsob, akým prebiehajú súťaže Game Jam,●      čím sa pri tvorbe hry inšpirovali,●      prečo si dali záležať práve na retro grafike,●      prečo sa rozhodli prispôsobiť hru pre farboslepé hráčky a hráčov,●      detaily o podaní žiadosti o grant FPU,●      v akom stave je aktuálne hra, ako ju ešte plánujú dotvárať a kedy bude hotová.Téme sme sa venovali aj v iných textoch:●      Svetový úspech: Slovenskí študenti uspeli so svojou hrou vzahraničí●      Zúčastnili sme sa trnavského game jamu. Aké je to vytvoriťfunkčnú hru len za tri dni?●      Šikovní slovenskí študenti: Ich hry postúpili do svetovéhofinále v Brazílii, sú dostupné zadarmoPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Do relácie s obvineným by išla, s hajlujúcim človekom má však problém. Marcela Kosová sa po 26 rokoch v justícii stala predsedníčkou Súdnej rady. Ako sa jej počúvajú útoky Roberta Fica voči sudcom? A ako pomôže trestná novela bežným ľudom a obetiam podvodníkov?V podcaste s Marcelou Kosovou sa dozviete:1:25 – čo hovorí na prípad okradnutého dôchodcu v Gelnici;3:15 – či trestná novela pomôže obetiam podvodov dostať sa späť k peniazom;5:12 – čo ju prekvapilo na atentáte na premiéra Roberta Fica;7:02 – prečo nepodala trestné oznámenie na exšéfa Súdnej rady Jána Mazáka, ak mal údajne lustrovať sudcov;10:00 – či bude používať auto svojho predchodcu, ktoré pred mesiacmi označila ako prílišný luxus;12:00 – čo najviac trápi sudcov a sudkyne na Slovensku;15:15 – ako špeciálna komisia preveruje vládnu brožúru, v ktorej sa píše o údajných dohodách medzi sudcami a políciou;17:30 – či sa Súdna rada dostala k odposluchom z kancelárií vyšetrovateľov NAKA;20:00 – čo urobí komisia, ak zistí, že kritika sudcov vo vládnej brožúre sa nezakladá na pravde;21:00 – o útokoch politikov na sudcov;24:50 – či by mali sudcovia platiť odškodné, ak pochybili;26:00 – o sudkyni Pamele Záleskej, ktorú potajme nahral videobloger;29:50 – či koalícia pomohla trestnou novelou „našim ľuďom";31:20 – ako pomôže obetiam trestných činov skrátenie premlčacích lehôt;34:00 – či by sa mal zrušiť trestný čin ohýbania práva, ktorý sa týka sudcov;37:00 – prečo nesúhlasila so zverejnením uznesení, ktorým Súdna rada nesúhlasila so stíhaním troch sudkýň;39:00 – o koľko percent chce zvýšiť dôveru v justíciu;40:00 – či bude vedieť počúvať názory aj od svojich kritikov;42:30 – či by išla do rozhovoru s obvineným alebo hajlujúcim človekom;

Policajná inšpekcia obvinila trojicu policajtov z NAKA - Ľubomíra Daňka, Pavla Ďurku a Jána Čurillu a aj prokurátora Michala Šúreka zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Podľa vyšetrovateľa inšpekcie obvinení vypočúvali kajúcnikov najprv v špeciálnych spisoch tak, aby o tom nevedeli obhajcovia a nespolupracujúci obvinení.Ako poškodení sú v kauze označení Norbert Bödör, poslanec Smeru-SD Tibor Gašpar a podnikateľ Jozef Brhel. Dôvodom trestného stíhania má byť takzvaný „technický” spis číslo 80. Kauzu v podcaste detailnejšie rozoberáme s novinárkami Laurou Kellö Kalinskou a Annamáriou Dömeovou. Novinárky približujú, že aktuálna kauza sa týka toho, že sa policajnej inšpekcie nepozdáva, akým spôsobom v minulosti policajti vypočuli niektorých dôležitých svedkov, spolupracujúcich obvinených.V rozhovoríme aj o tom, či môže mať kauza dopad aj na iné známe prípady. „V prípade, že je prokurátor obvinený, tak generálny prokurátor mu môže na čas obvinenia pozastaviť funkciu. Nebude chodiť do práce. Michal Šúrek ako prokurátor dozoruje pomerne závažné kauzy. Napríklad korupčnú kauzu Dušana Kováčika a dozoruje aj veľmi významnú kauzu Očistec. Môže to ovplyvniť kauzy nielen tak, že kto ich bude dozorovať a či vôbec budu dokončené, ale aj spôsobom, že to bude teraz veľká páka obhajoby a obžalovaných v zmysle pozrite sa, čo sa tu robilo so svedkami," približuje novinárka Laura Kellö Kalinská.Moderuje Denisa Hopková.

Straty ruskej armády sú najvyššie od začiatku vojny. Generál Pavel Macko v podcaste vysveľtuje, ako dokáže Rusko, napriek tak obrovským stratám, stále mobilizovať mužov.„Rusko vykonalo oficiálnu mobilizáciu, ktorá bola čiastková. Rusko sa mužov snaží motivovať cez rôzne finančné nástroje. Motivuje väzňov. Nakupuje vojakov v zahraničí. Teraz sa množia prípady indických občanov, ktorí boli znáborovaní do vojny. Berú vojakov z extrémistických skupín. Rusko vie znáborovať zhruba 30-tisíc vojakov mesačne. Také majú aj straty," približuje Pavel Macko.V rozhovore hovoríme aj o aktuálnej situácii na fronte. „Ak by som to mal zhrnúť jednou vetou: situácia ukrajinských síl je zložitá, ale rozhodnie nie zúfalá. Postupy Rusov a taktické zisky sú nepríjemné, ale zatiaľ ani jeden zo ziskov nemal operačne dôležitý význam," hovorí generál vo výslužbe.V rozhovore tiež vysvetľuje, že Rusi sa snažia o veľkú ofenzívu od apríla. „To, že ju zatiaľ nevykonali ukazuje, že nemajú dostatočné podmienky a nechcú ísť do veľkého rizika. Zvolili inú taktiku. Snažia sa po celej tisíc kilometrovej dĺžke frontu systematicky tlačiť a postupne zvyšovať tlak na ukrajinské línie s nádejou, že im to umožní síce pomalý, ale ako taký posun."

V Číne pripravujú takúto zaujímavú službu. V dnešnom podcaste si povieme, ktoré športové auto nesmiete naštartovať a len tak po chvíli vypnúť motor, koľko nových áut sa u nás zaregistrovalo v prvom polroku a v ktorých mestách vo svete a v Európe sa najhoršie jazdí. Tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Okrem vysokej úrovne polarizácie má šírenie konšpiračných teórií aj úplne prirodzený dôvod, ktorý nesúvisí s aktuálnymi náladami v spoločnosti. Významné udalosti, medzi ktoré patrí aj pokus o atentát na Donalda Trumpa, na seba viažu ohromnú pozornosť a hlad po aktuálnych informáciách. Keď tieto informácie nie sú dostupné, tak sa otvára prirodzený priestor pre špekulácie.Aké klamlivé naratívy o pokuse o atentát na Donalda Trumpa sa šíria v USA? Líši sa v niečom rétorika prívržencov Demokratov a Republikánov? Ako sa naratívy menia v čase a ako sa formujú vplyvom nových informácií? Prečo dochádza k spochybňovaniu práce tajných služieb? Šíria sa klamstvá a pro-republikánsky obsah na platformách X či Truth Social? Aké scenáre využívania situácie môžu nastať vo finálnej etape predvolebnej kampane? Môže Trump ťažiť zo zrušenia obmedzení na platformách Meta? Ako dnes Meta argumentuje stav, kedy nedovoľuje fact-checkerom overovať fakty v príspevkoch zvolených či kandidujúcich politikov? Ako na situáciu okolo atentátu reagovali ruskí propagandisti? Prečo je vznik konšpiračných teórií o podobných incidentoch prirodzený a ako môže štát proti falošným interpretáciám bojovať?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárom špefializujúcim sa na dezinformácie a autorom projektu Na druhom brehu Martinom Hodásom.

Dnes večer sa slávnostným ceremoniálom na rieke Seina oficiálne otvoria Letné olympijské hry v Paríži. Sú však v tieni bezpečnostných hrozieb a policajných manévrov. Slovensko, ktoré na ne vyslalo historicky najmenšiu výpravu, pritom očakáva niekoľko medailí. V Paríži ale predstavíme aj slovenskú gastronómiu.Na olympiáde nie je najdôležitejšie vyhrať, ale zúčastniť sa. V živote nie je najdôležitejší triumf, ale zápas a to podstatné o čo ide, je bojovať dobre a férovo, to sú slová otca moderných olympijskych hier Pierra de Coubertina. Áno, je to tu - najväčší športový sviatok opäť zavítal medzi nás. Dnes večer sa v Paríži začínajú Letné olympijske hry. Pôsobivý by mal byť už samotný otvárací ceremionál na rieke Seina, no športovcov najdete nielen v Paríži, ale i na mnohých športoviskách po celom Francúzsku a dokonca aj na tichomorskom Tahiti. Novinkou medzi olympijskymi športmi je tanec zo 70. rokov minulého storočia - breakdance. Slovensko síce do Paríža vyslalo najmenšiu výpravu vo svojich krátkych moderných dejinách, no i tak nejaké tie medailové želiezka v ohni predsa len máme. Postarať o ne by sa mohli strelci či vodný slalomári. Olympiáda však leží v tieni obáv z možných teroristických útokov a preto na nej vládnu veľmi prísne bezpečnostné opatrenia. Olympiáda však nebude iba o športe, ale aj o prezentácií kultúr a - gastronómie. Tú našu budeme prezentovať v Slovenskom dome v Parku národov. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský

Situácia v oblasti duševného zdravia mladých ľudí je katastrofálna a systém ich podpory je absolútne nedostatočný, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých Marek Madro. IPčku dnes pre nedostatok financií od štátu hrozí zásadná redukcia služieb. Služieb, v ktorých pomáhajú deťom na samom okraji ich životných útesov. Kto teda teraz zachráni záchrancov?

Čo v budúcnosti čaká Zuzanu Čapútovú, aké sú rozdiely medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim, kde je slovenská opozícia, alebo ktorý alkohol pije Rastislav Káčer. To všetko sa dozviete v najnovšom diely podcastu Bárdy & Káčer, v ktorom sme odpovedali na vaše otázky.Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nás bude 7000, nahráme prvý videopodcast.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Elektrina „zadarmo“ zo Slnka znie ako dokonalé riešenie. Prax je ale oveľa zložitejšia. A hoci je táto téma naozaj komplexná, je možné vybrať niekoľko základných aspektov, na ktoré je dôležité sa zamerať pri uvažovaní o fotovoltike pre domácnosť. V podcaste SHARE ich zhrnuli redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Za akých podmienok sa domácnosti inštalácia fotovoltiky oplatí.Aké zmeny v rodinnom režime si fotovoltika vyžaduje.Kedy sa oplatí investovať aj do fyzickej batérie.Ako je to s virtuálnou batériou a či je naozaj užitočná.Za akých podmienok sa dá fotovoltika využívať aj v zime.Ako návratnosť ovplyvňujú štátne dotácie a pre koho sú určené.Na čo si dať výber pri výbere firmy, ktorá fotovoltiku namontuje.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Kedy sa vám fotovoltika oplatí a kedy len mrháte peniazmi (+ako určiť správny výkon)Na čo si pri fotovoltike dávať pozor a kam umiestniť panely (+čo treba urobiť po inštalácii)Solárne panely sa líšia výkonom a najmä životnosťou. Južná orientácia nemusí byť jediná dobrá (rozhovor)Chcete od štátu tisíce eur na kotol, solárne panely či tepelné čerpadlo? Pozor na tieto pravidláPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Robert Fico nie je len majster populizmu, ale je i majster prekrývač. Majster prekrývania reálnych problémov fiktívnymi hrozbami a ním vymyslenými témami, tvrdí šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Podľa neho je jediným Ficovým cieľom moc, moc sama osebe. Iný príbeh než príbeh moci po Ficovi totiž napriek rokom jeho vládnutia neostáva, hovorí Bárdy.Je streda, 24. júla, v dnešnom podcaste sa bližšie pozrieme na dôvody zvratu v široko medializovanom prípade unesenej a zneužitej študentky Sone, ktorému sa podrobne venuje reportérka Aktualít Annamária Dömeová. No a so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym zasa hlbšie rozoberieme dôvody nekonzistentnosti vládnej zahraničnej politiky, ako i hranice premiérových ambícií ovládnuť tento štát. No a ako pokračuje jeho budovanie hrádze voči liberalizmu a progresivizmu a nakoľko to môže byť úspešné v krajine, kde zápasíme s kolabujúcim zdravotníctvom, zle fungujúcami železnicami a upadajúcim školstvom? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

František Hrabal Krondak precestoval mnohé ruské regióny, strávil v nich celkovo tri roky. Rusko podľa neho treba oslabiť tak, aby nás už neohrozovalo. Hovorí, že bežní Rusi žijú v katastrofálnych podmienkach, lebo všetky investície išli do armády. Overiť sa to dá ľahko na Google Maps.V rozhovore s Františkom Hrabalom Krondakom sa dozviete:– od 1. minúty – ako vyzerajú neturistické oblasti Ruska;– po 2:00 – že bežní ľudia žijú v rozpadnutých bytovkách, lebo štát sa rozhodol investovať do tankov;– od 5:00 – že Rusko bolo vždy závislé na drancovaní;– od 6:20 – čo si treba pozrieť na Google Maps aby ste sa presvedčili, ako vyzerá Rusko;– po 8:00 – kedy bol naposledy v Rusku;– od 9:00 – že súčasné Rusko prirovnáva k Hitlerovmu Nemecku;– po 10:00 – čím to je, že občania chcú totálnu vojnu;– od 14:00 – či sú ľudia v regiónoch kritickí voči Putinovi, alebo aj ich úplne ovládla propaganda;– po 16:00 – že Rusko bolo na ceste k fašizmu už pred desiatimi rokmi;– od 22:00 – že vôbec nejde o to, čo urobí západ, Rusko sa bude cítiť ohrozené stále, lebo tento pocit potrebuje režim na svoje udržanie;– od 24:00 – či sa dá racionálne a morálne ospravedlňovať Rusko;– po 25:50 – že ide o krajinu gangstrov, ktorí nerobia dobré skutky;– od 33:00 – že väčšina našincov netuší, ako vyzerá chudoba;– po 35:00 – či sú všetky verzie ruskej budúcnosti tragické, alebo existuje aj nádej;– od 38:40 – že my môžeme dúfať v zdecimované Rusko, ktoré nás už nebude ohrozovať;– po 42:00 – že máme nekonečnú škálu opatrení na izoláciu Ruska a využívame z nich len málo;– od 44:00 – že vojny sa nekončia prímerím, ale kapituláciou;– okolo 45:30 – aké absurdné je hrozenie jadrovými zbraňami a prečo tomu nesmieme ustúpiť;– od 47:00 – že keď sa pozrieme na všetky ruské agresie, jediný spoločný menovateľ je ruský imperializmus;– okolo 48:00 – že argument o ohrození Ruska nesedí, lebo v Európe sa celé desaťročia znižovali počty amerických vojakov.

Ficova vláda vedie dvojtvárnu zahraničnú politiku, kde sa slová rozchádzajú s činmi. Možno vnútropoliticky to prináša nejaké benefity, ale povesť Slovenska - a jeho spoľahlivosť ako partnera, upadá. Výsledky takejto politiky sú mizivé, no a naši partneri si nás kvôli nej prestávajú všímať i vážiť, hovorí bývalý politik SDĽ a diplomat Peter Weiss.

František Hrabal Krondak precestoval mnohé ruské regióny, strávil v nich celkovo tri roky. Rusko podľa neho treba oslabiť tak, aby nás už neohrozovalo. Hovorí, že bežní Rusi žijú v katastrofálnych podmienkach, lebo všetky investície išli do armády. Overiť sa to dá ľahko na Google Maps.V podcaste s Františkom Hrabalom Krondakom sa dozviete:– od 1. minúty – ako vyzerajú neturistické oblasti Ruska;– po 2:00 – že bežní ľudia žijú v rozpadnutých bytovkách, lebo štát sa rozhodol investovať do tankov;– od 5:00 – že Rusko bolo vždy závislé na drancovaní;– od 6:20 – čo si treba pozrieť na Google Maps, aby ste sa presvedčili, ako vyzerá Rusko;– po 8:00 – kedy bol naposledy v Rusku;– od 9:00 – že súčasné Rusko prirovnáva k Hitlerovmu Nemecku;– po 10:00 – čím to je, že občania chcú totálnu vojnu;– od 14:00 – či sú ľudia v regiónoch kritickí voči Putinovi, alebo aj ich úplne ovládla propaganda;– po 16:00 – že Rusko bolo na ceste k fašizmu už pred desiatimi rokmi;– od 22:00 – že vôbec nejde o to, čo urobí Západ, Rusko sa bude cítiť ohrozené stále, lebo tento pocit potrebuje režim na svoje udržanie;– od 24:00 – či sa dá racionálne a morálne ospravedlňovať Rusko;– po 25:50 – že ide o krajinu gangstrov, ktorí nerobia dobré skutky;– od 33:00 – že väčšina našincov netuší, ako vyzerá chudoba;– po 35:00 – či sú všetky verzie ruskej budúcnosti tragické, alebo existuje aj nádej;– od 38:40 – že my môžeme dúfať v zdecimované Rusko, ktoré nás už nebude ohrozovať;– po 42:00 – že máme nekonečnú škálu opatrení na izoláciu Ruska a využívame z nich len málo;– od 44:00 – že vojny sa nekončia prímerím, ale kapituláciou;– okolo 45:30 – aké absurdné je hrozenie jadrovými zbraňami a prečo tomu nesmieme ustúpiť;– od 47:00 – že keď sa pozrieme na všetky ruské agresie, jediný spoločný menovateľ je ruský imperializmus;– okolo 48:00 – že argument o ohrození Ruska nesedí, lebo v Európe sa celé desaťročia znižovali počty amerických vojakov.

Slovensko je rozorvanou spoločnosťou, na nenávisť je však najlepšou odpoveďou láska ale i odvaha, zaznievalo v sobotu v Bratislave kde sa uskutočnil už 14 ročník dúhového Pridu. "Ja osobne nemám vôbec strach lebo presne o to im ide - šíriť strach a tým podrývať sebaistotu a silu našej komunity takže keď mi nenecháme do seba ten strach presiaknuť, tak nezmôžu nič," odkazuje jeden z predstaviteľov Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí.

Vďaka nej jazdí na svojom aute už 60 rokov. V Japonsku chýbajú vodiči kamiónov a kvôli tomu chcú vyrobiť ďalší div sveta, Ferrari ničí veci s nápisom Ferrari a je 1400 odtieňov farieb skutočne dosť? Takéto zaujímavé informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Slováci majú málo vitamínu D. Nemali by sme sa viac opaľovať? Kožná lekárka Lucia Drahovská tvrdí, že nie. Stačí sa len krátko pohybovať po slnku. Najhoršie je , keď sa rýchlo spálite hneď v prvý deň dovolenky. Ďalšie opaľovanie je potom nielen bolestivé, ale už aj naozaj nebezpečné. Kokosový olej koži neuškodí, ale ak neobsahuje ochranný faktor, rozhodne vás neochráni pred spálením sa a ani pred rakovinou kože. Podcastovú sériu TELO môžete počúvať po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.Naozaj pri opaľovaní pomáha jedenie kíl mrkvy? Bledí ľudia by mali radšej v čase najväčšieho slnka zostať v chládku. Používanie chemických pílingov sa v lete neodporúča, a to ani retinolový. Ak píling, tak iba mechanický. Fungujú recepty starých mám ako napríklad jogurt po opaľovaní? A ako treba pristupovať k opaľovaniu detí?Moderuje Henrieta Hanáková.

Čo sa týka hrozieb, na internete sa stretávame najmä s termínmi ako je detská pornografia, sexuálne zneužívanie, kyberšikana, grooming [pozn. konanie, ktorým sa predátor snaží nadviazať dôverný vzťah s dieťaťom], obsah propagujúci násilie, rasizmus či xenofóbiu. Tieto typy obsahov môžu mať dlhodobé negatívne účinky na psychické a fyzické zdravie detí a mládeže, ale aj dospelých jedincov. Hlavným cieľom občianskeho združenia Ochráň ma je preto zamedzenie prístupu k takémuto obsahu, resp. jeho moderácia a čo najrýchlejšie zmazanie.V akom formáte a na akých platformách sa nebezpečné typy obsahu na Slovensku objavujú? Kde sa snažia sexuálni predátori kontaktovať deti a ako získavajú ich dôveru? Prečo je v tomto zmysle nebezpečné zdieľanie fotografií a videí na internete zo strany samotných rodičov? Môžu nové nástroje AI pomáhať predátorom alebo naopak uľahčiť prácu vyšetrovateľom?Čo všetko môžu ľudia nahlasovať platforme Ochráň ma a aké výhody pre nahlasovateľa projekt prináša? Koľko nahlásení získala platforma od začiatku roka? Ako môžeme deti pripravovať na hrozby v online priestore a ako zvyknú rodičia reagovať na vzniknuté situácie? Ako by mohol štát efektívnejšie reagovať na vývoj v online priestore?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom občianskeho združenia Ochráň ma Romanom Abrahámom.

Niet slovenského brankára, ktorý by v NHL odchytal viac zápasov ako Jaroslav Halák. A rovnaká štatistika platí aj v počte víťazstiev. Od magickej trojstovky ho síce delí už len 5 triumfov, avšak posledný zápas v profilige odchytal ešte 14. apríla 2023. Verí, že zatiaľ... Už 15 mesiacov sa nepostavil medzi tri žrde, avšak dúfa, že v najbližšej sezóne sa to zmení.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu sa Jaroslav Halák rozhovoril nielen o svojej budúcnosti, ale vysvetlil i to, prečo mu to v minulom ročníku nevyšlo v Caroline Hurricanes, čím je vysnívaná méta 300 víťazstiev v NHL taká významná, zaspomínal si taktiež na svoje úspešné pôsobenie v Montréale Canadiens a zároveň priznal, že Jurajovi Slafkovskému jeho situáciu vôbec nezávidí.Okrem iného sa vrátil v spomienkach aj k svojmu draftu a ako reagoval, keď mu zavolal jeho agent. A v neposlednom rade poodhalil aj to, aké je to byť v bránke, keď bol pred ním na ľade Zdeno Chára.

Vláda sa chystá zdaniť všetky bezhotovostné platby - vrátane prevodu výplaty na účet či platby kartou. Vyplýva to z uniknutej prezentácie z rezortu financií, ktorú zverejnil Denník N.Celá opozícia bije na poplach. Nielenže zrejme všetci prídeme o peniaze, ale takýto systém môže motivovať ľudí vyhýbať sa daniam. Pre štát je ťažšie kontrolovať hotovosť ako bankové prevody.Dnešný podcast Aktuality Nahlas moderuje Peter Hanák.

V najnovšom podcaste Infosecurity.sk a Aktuality.sk vás autor a investigatívny novinár Aktuality.sk Peťo Sabo prevedie prepojeniami medzi ruským oligarchom Konstantinom Malofejevom, ktorý je na sankčných zoznamoch, a slovenskými rodinami Lexovcov a Černákovcov. Epizóda odhaľuje detaily o investíciách Jevgenija Žulanova, ktorý má blízke väzby na Malofejeva, a ich prepojenia na Slovensko.Podcast je súčasťou investigatívne série "V tieni sankcií: Ruské peniaze na Slovensku", ktorú produkuje portál Aktuality.sk spoločne s Infosecurity.sk.Projekt je financovaný z Fondu investigatívnej žurnalistiky.

Rotujúce predsedníctvo EÚ prebralo Maďarsko a Viktor Orbán ho hneď využil na cesty za Vladimirom Putinom, do Číny a za Donaldom Trumpom. Vysokí predstavitelia EÚ mu odkázali, že nekoná v mene únie a ohlásili bojkot podujatí maďarského predsedníctva. Robert Fico ako jeden z mála stojí za Viktorom Orbánom a tiež pocestuje do Číny.Dnes bol na návšteve v Budapešti nový prezident Peter Pellegrini. Čo myslíte, podobajú sa jeho vyjadrenia skôr na európskych lídrov alebo na slová Roberta Fica?Ako čítajú Viktora Orbána v Moskve alebo Číne a či ho berú vážne ako reprezentanta EÚ, sme sa pýtali exministra zahraničia Pavla Demeša. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete aj to, čo by hrozilo Slovensku v prípade víťazstva Donalda Trumpa v USA.Nahrával Peter Hanák.

Je legendou slovenského MMA. Bývalý šampión svetových organizácií Cage Warriors a M-1, prvý šampión Oktagonu v dvoch váhach a niekdajšia svetová osemnástka s úctyhodným skóre 42-9. Zápasil aj s Conorom McGregorom. Keby bol podobne úspešný vo futbale alebo v hokeji, dnes by si mohol užívať športový dôchodok s vyloženými nohami.Realita Ivana Buchingera je však iná. V 38 rokoch robí na plný úväzok strojníka vo vodárňach, trénuje po práci a pripravuje sa na možno posledný pokus vystúpiť na vrchol. V sobotu (20. júla) nastúpi na turnaji Oktagon 59 v Bratislave v rezervnom zápase projektu Tipsport Gamechanger proti Poliakovi Lukaszovi Rajewskému (13-9).Ak zvíťazí a jeden zo semifinalistov projektu nebude môcť nastúpiť, fanúšikovia ho v hlasovaní môžu posunúť do boja o 300-tisíc eur. Ani v prípade celkového triumfu však nedá výpoveď v práci. Bude najbohatší vodár na Slovensku, smeje sa.Čo sa dozviete v rozhovore?Dokedy chce zápasiť a čo ho ešte motivuje?Nebojí sa, že pošpiní svoj odkaz legendy?Verí si, že napriek prekážkam ovládne Tipsport Gamechanger?Ako by mu zmenila život prémia 300-tisíc eur?Prečo ako jeden z mála nemá príjmy zo sociálnych sietí?Nechá sa zlanáriť do bizarnej organizácie Clash of the Stars?Vráti sa ešte Conor McGregor?Prečo Végh podľahol Vémolovi v odvete?

Diskusia na festivale Pohoda 2024, vedená šéfredaktorom Aktuality.sk Petrom Bárdym, sa venovala aktuálnym otázkam žurnalistiky a médií. Moderátor rádia Expres Braňo Závodský, Rastislav Káčer a Peter Bárdy diskutovali o nezávislosti médií, politických tlakoch a zodpovednosti médií vo verejnom priestore, pričom nechýbal ani humor a osobné príhody.Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nás bude 7000, nahráme prvý videopodcast.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

V ôsmej epizóde nášho Olympijského videocastu sme privítali trénerskú legendu Natáliu Hejkovú. Členka Siene slávy FIBA je stále aktívnou trénerkou, má za sebou nespočetné množstvo úspechov. Päťkrát vyhrala Euroligu, z toho dvakrát s Ružomberkom. Má aj olympijské striebro z roku 2008, keď bola asistentka trénera Ruska a k tomu desiatky národných titulov zo Slovenska, z Česka a Ruska. Rozprávali sme sa s ňou nielen o basketbale, ale aj o futbale či jej pohľade na trénerstvo.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?o futbale a EURO 2024o slovenskej mentaliteprečo sa ako trénerka nezasekla pred 25 rokmiako sa zmenil kolektívny športako sa kompenzuje behanie na Malinô Brdoprečo nevie, aké majú hráčky zmluvyprečo je jej smutno pri porovnaní basketbalu vtedy a dnesčo je v basketbale zle nastavenéako pristupovať k mládežiaká spomienka ju stále máta

Firma rodiny Gašparovcov mala podozrivé zákazky od obchodných reťazcov. V Tescu ani nevedeli, za čo im vlastne majú platiť desiatky tisíc eur. Ide o rodinnú firmu bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, dnes poslanca za Smer, a jeho synov, vrátane dnešného šéfa SIS Pavla Gašpara.Naše investigatívne oddelenie v článku upozornilo, že firma WWA, o ktorej kedysi písal už aj Ján Kuciak, mala aj veľmi zvláštnu zákazku. Vypočujte si autora textu Martina Turčeka v našom podcaste Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Tak, ako do seba občas narážajú planétky či hviezdy, dochádza aj k zrážkam galaxií.Viete, ako sa dá navštíviť hviezda z inej galaxie bez toho, aby sme opustili tú našu? Jednoducho. Mliečna cesta v minulosti zažila dokonca niekoľko zrážok s inými galaxiami, po ktorých v nej zostalo množstvo hviezd, ktoré jej pôvodne vôbec nepatrili.Ako prebieha zrážka galaxií, aké sme už zažili, ako o tom vieme a čo našu galaxiu čaká v budúcnosti rozoberáme v novom vydaní podcastu SHARE. Na tému sa rozprávajú redaktor Živé.sk a astrofyzik Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako vieme, že v minulosti došlo k zrážkam našej galaxie s inými.Aké minulé zrážky doposiaľ vedci odhalili.Aj v tejto chvíli jedna zrážka prebieha a ešte dlho bude.Za 4,5 miliardy rokov sa Mliečna cesta spojí s galaxiou Androméda.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Naša galaxia sa zrazila s inou, keď už existoval na Zemi život. Ako dokázal prežiť?V našej galaxii našli vedci čudné hviezdy, ktoré tam nemajú čo robiť. Patria celkom iným galaxiámAstronómovia v našej galaxii objavili objekt, ktorý nevedia klasifikovaťSpiace monštrum: Vedci objavili obrovskú čiernu dieru v našej galaxiiTurbo kozmu: Čo „nakoplo“ vznik prvých hviezd a galaxiíMalý Magellanov mrak môže ukrývať druhú galaxiu, tvrdia vedciPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Dáta ukazujú, že v roku 2023 porážala čínska sieť TikTok v kategórii strávený čas aj rozšírenejšie sociálne siete, ako sú Instagram, Facebook či Youtube. Prečo je tomu tak a prečo je na TikToku najmä mládež? O TikToku a jeho úlohe pri šírení dezinformácií sa rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s novinárom Denníku N Vladimírom Šnídlom, ktorý sa venuje boju proti dezinformáciám.„Počas krátkeho videoformátu sa človek ani nestihne zamyslieť, či to, na čo sa pozerá, môže alebo nemusí byť pravdivé,” upozorňuje Frankovská a dodáva, že na Slovensku sa najviac dezinformácií šíri na Facebooku, no často pochádzajú práve z TikToku. „Nad prítomnosťou Demagóg.sk na TikToku uvažujeme, určite by sme chceli šíriť overenia dezinformácií aj vo videoformáte. TikTok ale vnímame ako problematický hlavne kvôli vlastníctvu Čínou, spracovaniu osobných dát, ale aj pre samotný charakter sociálnej siete, ktorý prispieva k vytvoreniu závislostí.”Demagóg.sk overoval napríklad video z protestu z marca 2023, ktoré sa však rozšírilo vo februári 2024 s tvrdením, že o proruských protestoch nikto neinformuje. Po atentáte na premiéra sa práve z maďarského TikToku rozšírila dezinformácia o dvoch ľuďoch na námestí v Handlovej, ktorí boli údajne zapojení do prípravy atentátu. Toto však polícia a minister vnútra vylúčili.Hosť Vladimírom Šnídlom z Denníku N rozprával o vplyve TikToku na svojich užívateľov. Svoje skúsenosti nazbieral aj počas workshopov na školách, na ktorých sa venuje práve sociálnym sieťam a ich rizikám.„TikTok je nebezpečný v tom, že je mimoriadne rozšírený. Keď si robím na školách anketu medzi 12-13 ročnými deťmi, stále vyhráva Instagram, ale TikTok je na druhom mieste,” hovorí Šnídl. Upozorňuje na toxický obsah, ako napríklad mizogýnne videá, v ktorých muži rozprávajú o ženách veľmi pohŕdavo. Naopak dievčatá môžu TikTokerky nabádať, aby nejedli alebo aby si robili chirurgické zákroky. „Druhá vec je čas, a ten je extrémny. Deti trávia na TikToku bežne hodiny, kde to dieťa doslova vypne mozog a iba konzumuje blbiny alebo toxické videá, ktoré im algoritmus prispôsobuje na mieru.” Šnídl popisuje, že v Číne funguje TikTok inak a vo verzii pre Číňanov ukazuje používateľom oveľa zmysluplnejšie videá, napríklad o škole, sebarozvoji, umelej inteligencii či hre na hudobnom nástroji. „Čo s tým môžme robiť? Kopírujme Číňanov. Keď už tam sme, sami si nastavme na TikToku sledovanie zmysluplných videí, ktoré tam sú, len ich algoritmus neukazuje.” 

Poslanci opäť zmenili trestné právo, aby sme sa na poslednú chvíľu vyhli strate európskych peňazí. Na žiadosť Európskej komisie náš parlament mierne sprísnil trestanie zneužitia eurofondov oproti slovenskému štátnemu rozpočtu. Robert Kaliňák tvrdí, že dvojaký meter na kradnutie európskych a slovenských peňazí je hlúposť. Pozreli sme sa priamo do zákona a dvojaký meter tam jednoznačne je.Nie je pravdivý ani koaličný naratív o tom, že Ústavný súd SR odobril ich údajnú profesionálnu prácu na zákone, ktorý museli už niekoľký krát opravovať. Naopak, ústavní sudcovia v ňom našli štyri porušenia ústavy. Čo teda z pôvodného zámeru vládnej koalície zostalo a čo bude platiť?Vypočujte si podcast Aktuality Nahlas. Moderuje Peter Hanák.

Predstavitelia súčasnej vlády tri roky rozprávali o gestape a manipulácii vyšetrovania. Majú k dispozícii všetky možnosti, políciu, prokuratúru, SIS, tak nech pracujú. Myslím si, že dnes bude ťažšie, nie nemožné, nájsť konkrétneho prokurátora alebo vyšetrovateľa, aby sa podujali byť činní vo vyfabrikovaných veciach, povedal bývalý špeciálny prokurátor.V podcaste s Danielom Lipšicom sa dozviete:– 00:30 – ako vníma rozhodnutie Ústavného súdu o trestnej novele;– 03:30 – o atentáte na Roberta Fica;– 08:30 – či vedeli na špeciálnej prokuratúre prijímať kritiku;– 13:20 – ako obete krádeží pocítia kratšie premlčacie lehoty;– 18:00 – prečo koalícia navrhuje prísnejšie tresty za rozkrádanie eurofondov a pri slovenských peniazoch ostávajú tresty nižšie;– 20:15 – ako inšpekcia vyšetruje policajtov z NAKA a prokurátorov z ÚŠP;– 21:45 – či je pripravený na obvinenie zo strany inšpekcie;– 27:00 – či sa zruší obvinenie Petra Kažimíra alebo Miroslava Výboha;– 29:00 – o vojne v bezpečnostných zložkách a či zvíťazili povestné temné sily;– 31:30 – aké nové kauzy dozoruje;– 33:30 – či plánuje odchod do advokácie alebo politiky.

Aj návštevníci festivalu sú zodpovední za svoju bezpečnosť. Hovorí to pre podcast Aktuality Nahlas Richard Tóth, lovec búrok, ktorý sa stará aj o bezpečnosť na festivaloch. Plachtové stany ako ten z Pohody sú podľa neho riziko, treba ich minimalizovať a určite sa tam neskrývať. Radšej zmoknite. Plachtové stany sú bezpečné len do nejakej sily vetra, a záleží aj na kvalite a opotrebovaní materiálu. Keď zrazu zafúka silnejšie, môže sa roztrhnúť tak ako sa to stalo tento víkend na Pohode. “Neviem si predstaviť, keď búrky budú častejšie a takéto intenzívne, ako by vedeli z tohto stanu rýchlo dať dole plachtu, čo sa napríklad na stagei dá. Tam vediea dať dole postranné plachty, stiahnuť obrazovky a minimalizovať plochu, o ktorú sa vie oprieť vietor. Pri týchto stanoch sa to nedá,” vysvetľuje profesionálny lovec búrok Richard Tóth. Nahrával Peter Hanák. 

Škoda Auto je už 21 rokov hlavným partnerom prestížnych pretekov. Koľko áut má na Tour? Kto ich šoféruje, ako vyzerá ich servis a čo sa s autami deje po pretekoch?Odpovede nielen na tieto otázky sa dozviete v exkluzívnom rozhovore v špeciálnom podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Nadi Köhlerovej lekár pri narodení prorokoval skorú smrť, keďže sa narodila veľmi maličká a slabá. Niet divu - jej mamička nevidela dva roky slnečné svetlo a trpela podvýživou. Od roku 1942, kedy mala nastúpiť do židovského transportu, sa ukrývala v pivnici pred nacistami. Lekár sa, našťastie, mýlil. Z Nade vyrástla silná a temperamentná žena, ktorá ustála mnoho životných skúšok. Na jednej strane chránila manžela a celú svoju rodinu pred Štátnou bezpečnosťou, na strane druhej jej od muža chýbala podpora.

S rastúcim záujmom verejnosti o video formát by sa mala zvyšovať aj miera zodpovednosti spoločností, ktoré prevádzkujú platformy na zdieľanie video obsahu. Zverejňovaný obsah by sa mal pohybovať v medziach legality, slušnosti a ľudskosti, ale aj verejného záujmu. Tvorcovia obsahu by nemali verejnosť zavádzať, manipulovať v dôležitých témach a posilňovať úroveň konšpiračného myslenia.Čím sa vyznačujú alternatívne platformy na zdieľanie video obsahu ako sú Odysee a Rumble? Ktorí slovenskí dezinformační, konšpirační alebo ezoterickí aktéri ich aktívne používajú? Nakoľko sú tieto platformy obľúbené naprieč publikom? Ako funguje zobrazovanie reklamy na YouTube a čo musia kanály spĺňať na to, aby mohli svoj obsah monetizovať?Reklamy akých spoločností sa môžu zobrazovať pri videách dezinformátorov, konšpirátorov či ezoterikov? Koľko firiem bolo identifikovaných a oslovených s cieľom znížiť ich financovanie problematických kanálov? Aká bola väčšinová odozva spoločností? Akými spôsobmi si môžu dôveryhodné firmy nastaviť reklamu a zabrániť financovaniu problematických aktérov?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so šéfredaktorkou Infosecurity.sk Michaelou Dubóczi.

Slovenský hokejista Marián Studenič má za sebou takmer dokonalú sezónu v AHL. Patrilo mu prvenstvo v produktivite medzi Slovákmi a s Coachellou Valley Firebirds bol krok od vytúženého titulu. Jeho tím dostal stopku až vo finále, keď podľahol Hershey Bears 2:4 na zápasy.Napriek tomu sa po 8 rokoch v zámorí rozhodol rodák z Holíča pre zmenu. Od novej sezóny bude hrať opäť v Európe. Konkrétne vo Švédsku, kde sa dohodol na dvojročnej spolupráci s Färjestadom.Marián Studenič sa väčšinu kariéry pohyboval na hrane NHL a AHL. Zámorskú profiligu si zahral v troch tímoch - New Jersey Devils, Dallas Stars a naposledy pôsobil v drese Seattlu Kraken, za ktorý odohral v minulom ročníku 2 zápasy bez bodového zisku.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk porozprával slovenský hokejista o poslednej sezóne v AHL, čo chýbalo k tomu, aby jeho bývalý klub uspel vo finále a prezradil, prečo sa rozhodol odísť do Švédska.Taktiež skonštatoval, akú úlohu bude mať vo Färjestade, čo najviac zavážilo pri jeho odchode zo zámoria a v čom sa najviac líši od ostatných hokejistov.Zaspomínal si aj na svoje začiatky v slovenskej extralige či neľahké obdobie, počas ktorého musel svoju hru konzultovať so špecialistami. Vybral aj najlepšie momenty, ktoré zažil počas svoje kariéry v zámorí.

Otázka členstva Ukrajiny v Nato nie je otázkou ČI, ale KEDY. Do tejto jasnej polohy ju postavil dosluhujúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Na summite vo Washingtone totiž Aliancia prijala uznesenie, podľa ktorého sa Ukrajina stane členom NATO, s podmienkou, že s tým budú súhlasiť spojenci. Záverečný dokument podporilo aj Slovensko reprezentované prezidentom Pellegrinim. A to napriek niekdajším vyjadreniam RF, že členstvo Ukrajiny v Nato je proti národným záujmom Slovenska. Peter Pellegrini sa vo Washingtone stretol aj s ukrajinským prezidentom Zelenskym. Zo summitu vyšli signály deklarovanej jednoty 32-jky vo veci podpore napadnutej Ukrajine. Rovnako správy o bojových stíhačkách F-16 pre Kyjev či zásobách munície. Na samit zareagovala Čína – a to vyjadreniami o „bojovej rétorike“ aliančných záverov. Moskva zas nepriamo kritikou účasti Arménska na samite. „Prehlbovaním spolupráce s tými, ktorých cieľom je strategická porážka Ruska, Jerevan riskuje destabilizáciu situácie na južnom Kaukaze“. Aké plody prinesie tento summit? Nebudú otvorené dvere Aliancie pre Kyjev prekročením červenej čiary pre Vladimíra Putina? Neeskaluje to ešte viac situáciu? Téma pre Tomáša Valáška, niekdajšieho diplomata pri NATO, dnes opozičného poslanca za PS a vedúceho slovenskej delegácie pri parlamentnom zhromaždení NATO. „Je zrejmé, že sú červené čiary, pre ktoré je Putin pripravený ísť do vojny, no ani no nie je pripravený ísť do jadrovej katastrofy. Veď ani on si nenahrabal tie miliardy a palác s tisíc izbami pri Čiernom mori, aby zhorel v nejakom jadrovom pekle“, argumentuje Valášek. Máme podľa neho už skúsenosť s Vladimírom Putinom. „Boli tu opakované varovania, že toto sa nemôže stať, či toto nemôžete prekročiť. A keď sa to prekročí, nič sa nestane“, dodáva. V podcaste budete počuť aj Valáškov názor na dvojtvárnosť slovenskej zahraničnej politiky, ktorá sa najnovšie potvrdila pri postoji k záverečnému dokumentu washingtonského summitu. Ak prezident Peter Pellegrini voči členstvu Ukrajiny v Nato, čo obsahuje záverečné vyhlásenie, nenamietal, naviac vo svojom príhovore opakovane nepriamo kritizoval pozície Moskvy, Robert Fico doma hovorí niečo diametrálne iné. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aktuality idú aj tento rok na Pohodu. Popri skvelej hudbe, tanci, divadle, literatúre a filme si tak budete môcť vychutnať aj festivalové diskusie. Napríklad o bossovi podsvetia Mikulášovi Černákovi, ktorý sa dostáva na filmové plátna; o spravodlivosti alla Slovensko či o hone na slobodné médiá. V stane Aktualít stretnete osobnosti Novembra’89 rangu Michaela Kocába, bojovníkov za spravodlivejšie Slovensko ako Pamelu Záleskú, či organizátorov pomoci Ukrajine. A ako bonus aj redakčnú osádku nášho portálu. Aká bude festivalová Pohoda s Aktualitami? Nahliadneme na ňu so šéfredaktorom Petrom Bárdym a s Jánom Petrovičom, jeho zástupcom a šéfom investigatívy. „Pre mňa je Pohoda ostrovom pozitívnej deviácie, kde sa po hektickom roku, keď čelíme rôznym hejtom či atakom politikov môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí chápu rolu profesionálnych kritických médií“, hovorí Peter Bárdy. Ján Petrovič dodáva, že v Aktualitách „sme oslavovatelia slobody a chceme, aby aj celé Slovensko bolo slobodné“. V diskusiách Aktualít tak budú rezonovať hodnoty slobody, demokracie a možnosti hovoriť, čo si človek myslí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pre Slovan Bratislava sa už v stredu začaka nová sezóna, v 1. predkole Ligy majstrov privítal severomacedónsku Strugu (4:2). O ambicióznych cieľoch, chystaných i stroskotaných prestupoch či zmenách v klube hovorí pre ŠPORT.sk generálny riaditeľ Ivan Kmotrík ml.ČO SA DOZVIETE V ROZHOVORE?Na ktorých postoch sa Slovan plánuje ešte posilniť?Z ktorých mien vzíde nová brankárska jednotka?Oľutoval Čavrič odchod zo Slovana a vráti sa?Prečo Šporar stojí za rekordné odstupné i vysoký plat?Má už Slovan skautské a dátové oddelenie?Má už plné kompetencie, ktoré žiadal?Aký má Slovan rozpočet a v akej je finančnej kondícii?Prijíma podiel viny na tom, že predaje permanentiek nie sú uspokojivé?Akým zásadným krokom chce zdvihnúť návštevnosť?Je spokojný, kam a akým tempom smeruje Slovan pod jeho vedením?

Robert Fico sa vrátil a nie je to pekný obraz. Na slávnostnom vystúpení na Devíne vyzval na budovanie hrádze proti liberálizmu. Podobne pred rokmi vyzýval na budovanie hrádze proti extrémizmu a nakoniec sa extrémom stal. Možno o pár rokov uvidíme aj liberálneho Roberta Fica.Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nás bude 7000, nahráme prvý videopodcast.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Keď sa chystáte zdieľať konšpiráciu, umelá inteligencia by vás mohla vopred upozorniť, že ide o nepravdivý obsah, navrhuje vedec Pavol Čekan. Počas pandémie sa dostal do stretu s Igorom Matovičom a vyhral súdny spor s predstaviteľmi Republiky, ktorí ho očierňovali. Nedostatok kritického myslenia a konšpirácie podľa neho môžu byť aj dôsledkom alkoholizmu.V podcaste s Pavlom Čekanom sa dozviete:– od 1. minúty – že splnomocnenec Kotlár musel prísť o pamäť;– po 2:45 – že definícia pandémie bola jednoznačne naplnená, a že sme mali veľa obetí aj pre zlé zdravotníctvo a vieru ľudí v konšpirácie;– od 6:00 – ako sa počas pandémie ocitol v strete s Igorom Matovičom;– po 7:50 – že nerozvinuté kritické myslenie môže byť aj dôsledkom alkoholu;– od 11:30 – ako vyhral súdy nad konšpirátormi, napríklad nad M. Uhríkom;– po 14:00 – že ak sa chystáte postnúť konšpiráciu, mala by vás umelá inteligencia vopred upozorniť na nepravdivý obsah;– od 15:20 – prečo ľudia nedôverujú vedcom;– po 20:00 – čo zistil pri turné na školách;– od 24:00 – že k navrátilcom zo zahraničia nemôžeme pristupovať ako k čiernym ovciam;– po 26:00 – čo si myslí o povinnej maturite z matematiky;– od 27:00 – že najprv treba preučiť učiteľov, ako učiť matematiku;– po 31:00 – že škola a aj matematika by najprv mali začať žiakov baviť;– od 32:00 – kde je rozdiel medzi vedou na západe a u nás;– po 33:00 – že krajiny sú bohaté, lebo investujú do vedy a výskumu.

Už dávno neplatí, že pri súkromných domoch a bytoch na Slovensku stačí riešiť iba kúrenie. Každý rok si to navyše opätovne pripomíname počas najhorúcejších dní letných mesiacov. Chladenie však zďaleka nie je len o klimatizácii. Je možné využiť napríklad rôzne sálavé systémy, či dokonca aj existujúce podlahové kúrenie. Kedy a za akých okolností? O tom sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako sa líšia možnosti na chladenie v domoch a bytoch.Kedy je najvhodnejšia klasická klimatizácia.Kam je najlepšie ju umiestniť.Ako sa dá chladiť podlahovým kúrením.Aké ďalšie sálavé systémy existujú.Na čo si dať pozor, aby bol systém chladenia čo najefektívnejší.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Chcete klimatizáciu? Radíme, ako sa vyhnete chybám a podvodníkomKlimatizáciu nepotrebujete. Domácnosť môžete ochladiť aj efektívnejšie a lacnejšie (rozhovor)Klimatizácia ide do úzadia. Existujú aj lepšie a zdravšie spôsoby, ako ochladiť domácnosť (rozhovor)Kombinovať tepelné čerpadlo s klimatizáciou je hlúposť. Má zmysel pridať fotovoltiku? (rozhovor)Ako znížiť spotrebu klimatizácie: Existuje viacero spôsobov, jeden mnohí nepoznajúŽalúzie vs. rolety: Odborník radí, aké tienenie si vybrať. Pre každého je vhodné niečo iné (rozhovor)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Valí sa na nás vlna horúčav. V piatok by mali na našom území atakovať aj 37stupňov celzia. V sobotu by dokonca v noci nemali klesnúť pod takmer 27 stupňov. „Môže mať skutočne až historické proporcie. A môže trvať aj pomerne dlho“ – píše o nej klimatológ Jozef Pecho. Meteorologická služba Európskej únie Copernicus naviac konštatuje, že tohtoročný jún bol trinástym za sebou idúcim mesiacom, označeným za historicky najteplejší v roku. Priemerná globálna teplota za posledných dvanásť mesiacov – a teda od júla 2023 do júna 2024 – je i celkovo najvyššia v doterajších meraniach. Je sedem desatín stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020 a 1,6 stupňa nad priemerom z predindustriálnej doby. Čo to znamená pre zem a čo pre nás, jej obyvateľov? Téma pre Jozefa Pecha. „V roku 1992 sme mali vlnu horúčav, ktorá trvala až 47 dní. Toto teraz asi nehrozí. Ďalšia vlna bola v roku 2015, aj keď rozsekaná na menšie časti. Mala však výrazné dopady na úmrtnosť. Vtedy na Slovensku zomrelo 540 ľudí nad normál“, ilustruje klimatológ Pecho. Vlny horúčav, ako nastupujúca, sa u nás podľa neho vyskytujú v dvojročných intervaloch. Modely aktuálne naznačujú, že sa neskončí do konca júla. „Bude mať presah pravdepodobne až do augusta“, hovorí. „Budúci a posledný júlový týždeň sa pravdepodobne dočkáme ešte výraznejších horúčav. Ovplyvnia ich 43 až 45 stupňové horúčavy na Balkáne. Ak bude fúkať južný vietor z tých oblastí, na Slovensku môžu vyskočiť teploty až nad 40 stupňov Celzia“, predpokladá klimatológ Jozef Pecho. V podcaste sa dozviete, že aj našu oblasť bude aktuálna stav, že ak sme ešte nedávno vyhľadávali slnečné prímorské letoviská na juhu Európy, čoraz intenzívnejšie budeme svedkami „migrácie za chladnejším podnebím“ severu Európy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vo Washingtone sa začína samit Severoatlantickej aliancie. Na jednej strane si na ňom Nato pripomenie 75 rokov svojej existencie, na druhej sa od neho očakávajú dôležité rozhodnutia smerom k vojne na Ukrajine. Najmä v oblasti zabezpečenia jej protivzdušnej obrany. Na programe je aj presun organizácie pomoci z USA do Európy. Len hodiny pred jeho začiatkom pritom Rusko za bieleho dňa útočilo aj na civilné ciele na Ukrajine. Medzi iným na detskú nemocnicu v Kyjeve. Útoky si vyžiadali štyri desiatky civilných obetí vrátane detí. Washingtonský samit privíta Volodymira Zelenského, bude však aj posledným pre odchádzajúceho generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga, ktorého už v októbri vystrieda Mark Rutte. Pred čím stojí Aliancia, táto 75 - ročná stará dáma? Ako sa vysporiada s pretrvávajúcou hrozbou Putina? A čo jej môže priniesť rastúca hviezda Donalda Trumpa? Téma pre Mateja Kandríka z Adapt Institute, ktorý bude v dejisku samitu vo Washingtone. „Táto stará dáma bude chcieť posunúť silnú správu o tom, že je stále čiperná, vitálna. Že je s ňou treba počítať. Kľúčovým slovom samitu bude pritom jednota“, hovorí Kandrík. Túto jednotu ďalej špecifikuje. „Jednota spojencov v ich spoločnom úsilí navyšovať obranné spôsobilosti, posilňovať kolektívnu obranu a odstrašovanie a pomáhať Ukrajine“. Nato je obrannou alianciou so záväzkom kolektívnej obrany. „Článok 5 je bijúcim srdcom Aliancie. Práve on je dôvodom, prečo sa krajiny usilujú o členstvo. Treba ho však vnímať spoločne s článkom 3, ktorý hovorí o záväzku pre každého člena Aliancie starať sa a investovať do vlastnej obrany a spôsobilostí“, tvrdí Matej Kandrík.Poukazuje pritom na fakt, že aktuálne dve percentá výdavkov na obranu boli v Nato prijímané v úplne inej bezpečnostnej situácii. Aktuálne bude podľa neho trend zvyšovania výdavkov na obranu, ktorému sa nevyhne ani Slovensko. „Ak sa pozrieme po susedoch pobaltské krajiny či Poľsko sú už na takmer štyroch percentách výdavkov HDP na obranu. Hrozby vnímajú enormne závažne. (…) Dvíhanie výdavkov do obrany je nevyhnutnosť, ktorá nás čaká“, dodáva analytik Adapt Institute. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po obvineniach opozície a médií zo zodpovednosti za atentát, prichádzajú ďalšie: „nezmyselné progresívne a liberálne ideológie“ ako „rakovina“ spoločnosti. Také sú prvé verejné vystúpenia postreleného premiéra v rekonvalescencii, ktorý sa vracia do úradu. A hneď prichádza aj s politickým zadaním: nájsť väčšinu rovno na ústavné zahatanie pred nimi. To všetko aj v kontexte, keď väčšia časť opozície zdieľa práve hodnoty liberálnej demokracie s progresívnymi akcentami. O čo ide Robertovi Ficovi? Nie je vo finále vidina absolútnej moci? Téma pre Petra Bárdyho politického komentátora a šéfredaktora Aktualít. Naviac autora politického životopisu Roberta Fica. „Keby to chcel dosiahnuť, nevyzeralo by to inak“, tvrdí Bárdy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V Ázii vraj áno. Manažéri Volkswagenu už nebudú môcť využívať Porsche ako firemné auto, ako to prijali? Utícha dovoz jazdených áut na Slovensko, alebo nie? Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Zlý zuby môžu človeka diskvalifikovať z niektorých pracovných pozícií, alebo aj pri hľadaní partnera. Mnohí si preto dajú vymeniť celý chrup. Zubárka aj pacienti upozorňujú, že je to bolestivý extrém a estetické zákroky môžu byť aj miernejšie. Podcast TELO si môžete vypočuť po prihlásení sa do služby Aktuality Navyše.Hanbila som sa usmievať a zakrývala som si ústa, hovorí nám v podcaste jedna z respondentiek. Aké sú najčastejšie estetické zubné zákroky? A čo si odborníci myslia o reperských zlatých zuboch?Mnohí si chodia dať urobiť zuby v zahraničí, lebo je to oveľa lacnejšie ako u nás. Slovenskí zubári protestujú – údajne nielen pre ochranu vlastných marží, ale aj pre objektívne riziká. Ak sa vám totiž zuby z Turecka pokazia, slovenský zubár vám ich môže odmietnuť opraviť a cesta za reklamáciou chrupu v Turecku bude drahá.Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára je Peter Hanák.

Rusko už dlhodobo pôsobí v rámcoch hybridnej vojny proti vybraným európskym krajinám. Cieľom je destabilizovať EÚ a jej členské štáty. Pri napĺňaní záujmov Moskve asistujú aj európski politici z krajne pravicových a ultrakonzervatívnych strán v Európe. Tie sú pre Kremeľ zaujímavé najmä kvôli populizmu, antisystémovosti a čiastočnej radikalizácii. Ich pôsobenie na domácej politickej scéne vedie k polarizácii obyvateľstva, šíreniu proruských naratívov a narúšaniu jednoty v Európe.Prečo Rusko cieli na ovplyvňovanie európskej politiky? Čo sa Kremeľ snaží svojimi hybridnými aktivitami dosiahnuť? Ako do týchto snáh zapadá server Voice of Europe? Kto sa na koordinovaní tejto vplyvovej operácie podieľal?Ktorí slovenskí politici serveru Voice of Europe poskytli rozhovor? Ako reagovali na odhalenie ruskej vplyvovej operácie? Ako sa na nej podieľali krajne pravicoví politici z európskeho priestoru? A prečo vôbec Kremeľ vyhľadáva spoluprácu s krajne pravicovými a ultrakonzervatívnymi stranami v Európe?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk Marekom Gallom.

Čo už s určitosťou nastalo je radosť tých, ktorí dnes stoja pred súdom a hrozili im naozaj vysoké tresty. Dnes vedia, že budú súdení podľa miernejších trestov, a to platí pre funkcionárov, expolitikov a bežných ľudí, ktorí sa dopustili hlavne ekomomickej trestnej činnosti, vysvetľuje novinárka Laura Kellö Kalinská dôsledky trestnej novely a rozhodnutie ústavného súdu. V podcaste približuje, že polícia si bude musieť oveľa viac šľapnúť na plyn, ak bude chciet niečo vyšetriť.Sudcovia Ústavného súdu po štyroch mesiacoch rozhodli o diskutovanej novele trestného zakona. Tresty sa znižujú, premlčacie lehoty sa skracujú. Novela je však v niektorých častiach protiústavná. Je rozhodnutie ústavného súdu prekvapením? Budete počuť novinárku Aktualít Lauru Kellö Kalinskú. „Najčastejšie sa objavovali názory, že ústavný súd rozhodol celkom rýchlo a rozsiahlo. To bol najčastejší odborný názor," popisuje názory odborníkov po zverejnení rozhodnutia ústavných sudcov.V podcaste do detailov rozoberáme, čo sa zmení v trestnej politike Slovenska. Napríklad, čo znamená v praxi skrátenie premlčacích lehôt. Prezidentka v podaní na Ústavný súd spomínala, že sa to môže dotknúť aj káuz Petra Kažimíra, či Miroslava Výboha. Novinárka v podcasta hovorí, že sa tak zrejme nestane. „Ústavný súd povedal, že ak už bol doteraz niekto obvinený, hoci aj po dlhom období, tak mu už nemôžeme spätne škrtať toto obvinenie," približuje Kellö Kalinská.No prinesie to aj zmeny pre políciu. V drvivej väčšine prípadov bude maximálna premlčacia lehota desať rokov. „Polícia si bude musieť oveľa viac šľapnúť na plyn, ak bude chciet niečo vyšetriť. Pretože ak sa jej nepodarí do troch, piatich či desiatich rokov niekoho obviniť z vyšetrovaného trestného činu, tak kauzy budú staré. Uplynie totiž doba, za ktorú môžu orgány činné v trestnom konaní vzniesť obvinenie a postaviť človeka pred súd."Reportérka v rozhovore tiež vysvetľuje, čo ústavný súd považuje za protiústavné. „Len zopár zmien bolo protiústavných. Najmä sa to týka zmien, ktoré by sa spätne vracali a retroaktívne pôsobili na niekoho, kto už má uzavreté veci."No a v závere rozhovoru hovoríme aj o tom, čo bude teraz, po konečnom verdikte súdu v Košiciach, nasledovať v praxi. „Čo už s určitosťou nastalo je radosť tých, ktorí dnes stoja pred súdom a hrozili im naozaj vysoké tresty. Dnes vedia, že budú súdení podľa miernejších trestov, a to platí pre funkcionárov, expolitikov a bežných ľudí, ktorí sa dopustili hlavne ekomomickej trestnej činnosti, " uzatvára investigatívna novinárka Laura Kellö Kalinská s tým, že až prax ukáže, čo všetko sa bude meniť v životoch, na súdoch, v polícii a prokuratúre.Moderuje Denisa Hopková.

Slovensko nie je Maďarsko. No nemáme žiadnu európsku politiku, a to nás izoluje, hovorí v rozhovore odborník na Ukrajinu a Rusko Alexander Duleba. Témou je aj budúcnosť vojny na Ukrajine, ak by sa stal prezidentom Donald Trump, stav na ukrajinskom fronte a ruská ekonomika.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– 01:00 – či vidí podobu medzi slovenskou vládou a vládou Viktora Orbána,– 5:00 – či sa Slovensko blíži do izolácie;– 11:00 – či sa obnovili diplomatické vzťahy ministerstva zahraničia s ruskou ambasádou;– 14:00 – či ho prekvapilo stretnutie Viktora Orbána a Volodymyra Zelenského;– 19:00 – či sa zmení postoj Maďarska k rusko-ukrajinskej vojne;– 20:30 – či vojnu na Ukrajine zastaví potenciálne víťazstvo Donalda Trumpa;– 23:00 – či má Európa dostatok zbraní na pomoc Ukrajine;– 31:00 – kde sa práve vojna na Ukrajine nachádza;– 34:00 – či pôjde Ukrajina do ofenzívy tento rok;– 39:00 – kedy by sa mohla vojna reálne skončiť a iné.

Videopodcast Politikár je satirická relácia, v ktorej stand-up komici Silných rečí glosujú politické dianie a aktuálne spoločenské udalosti. Ich odkaz smerom ku koalícii je jasný: „Aj my chceme svoju tlačovú konferenciu na úrade vlády.“V tejto epizóde sa dozviete:- Ako komici vnímajú lex atentát a doživotnú rentu pre predsedu vlády Roberta Fica- Žartom sa nevyhli ani (ne)pandemické novinky z dielne splnomocnenca vlády pre vyšetrovanie pandémie Petra Kotlára - Prečo je Peter Kotlár ako „Torzan z džungle“ - Čo mohol premiér Robert Fica urobiť namiesto videa, ktorým sa prihovoril národu- Prečo je Andrej Danko ako obrátená pyramída zakrútená do seba

Lucia Szabová z Klimatickej koalície a iniciatívy Znepokojené matky v podcaste hovorí, že to akým spôsobom sa komunikujú témy životného prostredia sa posúva do neuveriteľných rozmerov.„Človek nevie, ako má reagovať na elementárne klamstvá alebo tvrdenia. Popierame to, čo sme sa učili na základnej škole. Je to nastolovanie neistoty," hovorí v podcaste.Aktivistka to považuje za hrozbu, pretože niektorým ľuďom „nevieme vysvetliť, že majú veriť vedcom, že si nevymýšľajú." „Keď nie je základná dôvera, klimaticke zmeny sa vysvetľujú extremne ťažko."V rozhovore hovoríme aj o vývoji klimatických zmien vo svete, ale venujeme sa aj tomu, ako vláda pristupuje k životnému prostrediu. „Vo veľa zákonoch vzniká chaos. Každý druhý týždeň riešime nejakú bombu a málo z toho vieme označiť prínosom," dodáva v podcaste Lucia Szabová.Moderuje Denisa Hopková.

Slovenský obranca Samuel Kňažko neprežil sezónu podľa predstáv. Zatiaľ čo v tej predchádzajúcej absolvoval debut v NHL, v uplynulej bojoval v AHL o svoje miesto na súpiske, ktoré počas vyraďovacích bojov stratil.Hráč spod Tatier odohral v drese Clevelandu Monsters v základnej časti 44 zápasov, v ktorých zaznamenal dva góly a 10 asistencií. A hoci sa jeho tím v rámci play-off prebojoval až do konferenčného finále, šancu dostal len v dvoch dueloch a pripísal si jednu asistenciu.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk zhodnotil priebeh sezóny, vysvetlil v čom boli preňho tréningy frustrujúce, prečo sa cítil ako na dovolenke a ako vníma početnú konkurenciu a za čo jej vďačí.Zároveň priblížil, ako vyzerá život v Clevelande, ktorý šport tam kraľuje a akej obľube sa teší hokej. Pristavil sa aj pri zmluvách, ktoré vyzerajú viac rozprávkovo na papieri než v realite. Zaspomínal si aj na reprezentačné úspechy a začiatky Juraja Slafkovského.Taktiež prezradil s akým obrancom NHL by sa porovnal, s akým slovenským bekom by si chcel zahrať a načrtol aj plány a očakávania do nadchádzajúcej sezóny.

Tím bratislavských stredoškolákov, ktorý si hovorí LNX Robots, dosiahol nevídaný úspech. Podarilo sa mu vyhrať európske majstrovstvá v robotickom futbale – RoboCup. O tom, ako sa im to podarilo a ako ich roboty fungujú prišli do podcastu SHARE porozprávať členovia tímu, žiaci Tomáš Kováč a Matúš Mišiak a ich mentor Radoslav Kováč. Rozpráva sa s nimi redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.Najbližšie sa LNX Robots chystajú na svetový pohár. Ich úsilie môžete podporiť aj v crowdfundingovej kampani.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako sa stane, že stredoškoláci namiesto TikToku trávia čas stavaním robotov.Aké nástroje využívajú, odkiaľ majú súčiastky a či robotov aj sami programujú.Že do roku 2050 by malo nastúpiť mužstvo robotov proti majstrom sveta vo futbale.Ako môže amatérske roboty vylepšiť generatívna umelá inteligencia.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Video zo západu LNX Robots v nemeckom Hanoveri. Futbalový turnaj medzi robotmi a ľuďmi.Futbalový turnaj s humanoidnými robotmi dnes.Slovenský robotický pes smeruje k prvým klientom. Máme už tretí prototyp, hovorí tvorca (rozhovor)

Je zem plochá? Existujú chemtrails? Aj o týchto otázkach sa neustále diskutuje na sociálnych sieťach. O tom, ako to naozaj je a prečo tieto hoaxy vznikajú, sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s teoretickým fyzikom Samuelom Kováčikom, známym aj ako Vedátor.Frankovská v prvej časti podcastu hovorila o popularite hoaxu o páde dvojičiek v Spojených štátoch amerických, ktorého aktualizačný moment prišiel s poškodením lietadla Austrian Airlines pri krupobití. Vysvetľovala ale aj, že dezinformáciám podliehajú ľudia s rôznymi svetonázormi, príkladom sú konšpirácie o atentáte na Roberta Fica, ktoré sa v poslednej dobe šíria aj kanálmi, čo bežne dezinformácie nezdieľajú.  Kováčik prirovnal vedu k intuitívnemu ľudskému konaniu: „Úplne základnej úrovni veda a ľudské rozmýšľanie funguje podobne, ale veda sa snaží vyvarovať vlastných chýb a u ľudí to neplatí vždy.“V prípade, ak sa ľudia riadia metódou „pozriem sa a vidím“, môže dochádzať k chybám už len z dôvodu, že existujú rôzne optické klamy. Kováčik napríklad upozornil, že niekedy sa pozeráme na statický obrázok a odprisahali by sme, že sa hýbe. „Jednoducho náš mozog nie je nástroj na dokonale presné poznávanie sveta, ale na efektívne poznávanie sveta. To znamená, že občas si spraví skratku lebo tým šetrí čas a ten čas bol kedysi veľmi rozhodujúci.“Moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Sú isté signály smerom k zblíženiu Maďarska a Ukrajiny, ale zatiaľ je skoro hovoriť, že by mohlo ísť o zásadný prelom. Orbánova situácia v Maďarska nie je jednoduchá. Naďalej sa drží vo vedení politiky, je politikom čislo jedna, ale táto pozícia po eurovoľbách a nedávnych protestoch je značne oslabená, hovorí o dnešnej ceste maďarského premiéra odborník na Maďarsko Juraj Marušiak.Viktor Orbán sa zjavil na nečakanej návsteve v Kyjeve a stretol sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym. Čo bol zámer cesty? Návštevu v podcaste rozoberáme s odborníkom na Maďarskom Jurajom Marušiakom. V rozhovore opisuje, že aj jeho návšteva maďarské lídra zaskočila. „Kontakty medzi Maďarskom a Ukrajinom boli pomerne vlažné. Súvisi to aj s postojom krajiny voči vojne na Ukrajine. Na druhej strane je konflikt je ešte starší a súvisí s postavením maďarskej menšiny v Zakarpatsku," hovorí v rozhore.Prečo teda maďarský líder vycestoval k našej susednej krajine? „Má to viacero súvislosti. Najhlavnejšia jem že Madarsko začína plniť predsendícku krajiny EÚ. To je kľučový motív návštevy. Na druhej strane sa udiali isté gestá, ktoré smerujú k vyriešeniu niektorých konfliktov medzi Maďarskom a Ukrajinou," dodáva.Viktor Orbán na spoločnej tlačovej konferencii hovoril aj o záujme zlepšit vzťahy s Ukrajinou. Je to signál, že zmení maďarský premiér vzťah k Ukrajine?„Zatiaľ je o tom predčasné hovoriť. Sú isté signály smerom k zblíženiu Maďarska a Ukrajiny, ale zatiaľ je skoro hovoriť, že by mohlo ísť o zásadný prelom. Orbánova situácia v Maďarska nie je jednoduchá. Naďalej sa drží vo vedení politiky, je politikom čislo jedna, ale táto pozícia po eurovoľbách a nedávnych protestoch je značne oslabená, vysvetľuje Juraj Marušiak.Moderuje Denisa Hopková.

V rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a v televíznej časti to bude slovenská televízia. Je to pre nás taká neistota, nemáme logo a keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, hovorí o prvom dni novej STVR, novinárka Rádiožurnálu RSoňa Weissová. Prezident Peter Pellegrini v nedeľu vecer podpísal zákon o Slovenskej televízii a rozhlase - pred polnocou sa objavil aj v Zbierke zákonov. Hlava štátu podľa svojich slov dospela k presvedčeniu, že zákon nezakladá dôvodné podozrenia z nesúladu s ústavou a nie je ani zásahom do slobody slova. RTVS sa tak od dnes mení na STVR. Pri tom ešte v pondelok doobeda nebolo známe kto dočasne STVR povedie a divák pri zapnutí televízie na obrazovke stále uvidí pôvodne logo, či označenie RTVS. O tom ako je inštitúcia prirpavená na zmenu v podcaste hovoríme s novinárom Aktualít Matejom Dedinským.No a ako to dnes vyzeralo v slovenskom rozhlase v podcaste opisuje šéfka zahraničnej radakcie Rádiožurnálu Soňa Weissová. „Atmosféra je tu normálna, pracovná. Kolegovia pracujú ďalej, pretože sú profesionáli. Ak si niekto predstavoval, že je tu paralýza alebo chaos, tak to nie je. No napríklad v rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále a spravodajstve v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a meno a v televíznej časti to bude slovenská televízia. To je najviac viditeľné a počuteľné pre divákov," opisuje novinárka v podcaste.Dodáva, že medzi zamestnancami je prítomná aj neistota. „Je to pre nás taká neistota, nemáme logo, dnes sme sa dozvedeli štatúra, ktorý bude STVR viesť. Všetko zostáva, ako bolo: mikrofóny, jingle, znelky. To všetko je RTVS. Je to tým, ako vstúpil zákon do platnosti - nebolo prechodné obdobie. Verejne nevieme o tom, že by sa pripravovalo logo. Keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, čo s našimi mailmi, či ako bude vyzerať doména," hovorí Soňa Weissová v podcaste.Novinárka v rozhovore tiež opisuje obavy, že by sa redaktori mohli stať megafónmi vládnych informácií, tak ako to bolo pred niekoľkými rokmi v poľskom rozhlase. „RTVS už uniesli politici. Už viac neexistuje. Až nasledujúce týždne, mesiac sa ukáže, aký to bude mať vplyv vo vysielaní. Toto je začiatok."Moderuje Denisa Hopková.

Ako je to možné? Na akom aute si robil autoškolu a prečo chce aby mu niekto iný vymenil koleso? Okrem rozhovoru sa v dnešnej časti zoznámime aj s drzým zlodejom a povieme si ako zdraželi diaľničné známky v okolitých krajinách. Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Koalícia sa riadi heslom, že nejaký papalášizmus by sa mal objaviť každý týždeň.Po akom „kádri“ siahol prezident Peter Pellegrini a akým papalášizmom sa „vyvolení“ prezentovali v posledných dňoch, zhrnul Ťažký týždeň.*Priatelia, v 10:13 hovorí Michal Štofka, za chybu za ospravedlňujeme.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Čo ak to vo vzťahu škrípe a sú v ňom deti? Zostať spolu kvôli nim, hľadať cestu, alebo sa nebáť a povedať si zbohom? A ako to urobiť, čo najlepšie, ak sa to vôbec dá? O tom, ako to naši zvládli známi rodičia, ale aj o pohľade odborníčky na dnešné rozpady rodín, sa dnes budeme rozprávať v novej relácii Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami. Hovorí sa, že dnešná doba nepraje partnerským vzťahom. Podľa indexu rozvodovosti sa na Slovensku rozpadne takmer každé tretie manželstvo. Hoci sa partneri dokážu s rozvodom vyrovnať, spoločné deti rozpadom rodiny zvyčajne veľmi trpia. O tom, ako zvládnuť rozchod a striedavú starostlivosť o deti sa dnes budeme rozprávať s modelkou a influencerkou terezou Bizíkovou a koučkou Zorou Inkou Grohoľovou, dozviete sa:- prečo to vyzerá, že je dnes viac rozchodov a aké dôvody sú za nimi najčastejšie- ako sa podarilo známym rodičom Terezke Bizíkovej a jej expartnerovi Marekovi Fašiangovi prekonať prvé chvíle po rozchode a nastaviť si pravidlá kvôli ich dcére, ktorá je pre nich prioritou- čo na ich postup hovorí odborníčka a aké sú jej rady aj na iné varianty rozchodu- do akej miery sa oplatí spolu kvôli deťom a dokedy a ako sa dá ešte o vzťah bojovať- v neposlednom rade budeme otvorene rozprávať o mnohých príbehoch z praxe, ktoré sa nám môžu ukázať najčastejšie chyby nielen partnerov, ale aj rodiny a blízkych okolo nich, počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy. Moderátorkou je Babsy Jagušák.

Niekedy som klbko emócií, ale v práci musíme byť vecní, tvrdí šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy. Prečo frustrácia spája Slovensko, kedy sa môžu ľudia angažovať a ktorá herečka ho najviac prekvapila priznáva Bárdy v 60. diely Mimózy.V Mimóze sa (ne)dozviete:00:20 – prečo je v Mimóze už druhýkrát;02:20 – či si otázky na instagrame píše sám;05:10 – čo spája Slovákov;07:05 – či je frustrovaný;10:00 – majú sa ľudia angažovať;12:20 – kto je jeho najmenej obľúbená postava;19:00 – čo je to trypofóbia a iné.

Rýchlosť sa ukázala ako jeden z kľúčových faktorov pri odstraňovaní nenávistných prejavov, pri ich šírení aj pri množstve, ktoré na sociálnych sieťach pribúda. Takže ak sociálne siete zlyhávajú v tom, že na nenávistné prejavy nereagujú dostatočne rýchlo, tak povzbudujú aj ďalších používateľov, aby sa pripájali k takýmto vyjadreniam.Aký je rozdiel medzi nenávistným a ubližujúcim prejavom? Ako je nenávistný prejav zakotvený v slovenských zákonoch? Voči akým skupinám ľudí môžu byť takéto prejavy namierené? Postihujú definície aj nenávistné prejavy v online priestore? Prečo môžu reakcie na nenávistné komentáre či príspevky na sociálnych sieťach situáciu zhoršovať?Môže pomôcť nahlasovanie týchto obsahov samotným platformám? Nakoľko sociálne siete na nahlasovanie užívateľmi reagujú? Čo umožňuje organizáciám ako je DigiQ tzv. status prioritných nahlasovateľov? Aké nástroje môžu využiť obete nenávistných prejavov či kyberšikany? Kedy môžu byť kontaktované orgány činné v trestnom konaní a ako je potrebné postupovať?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s odborníčkou na nenávistné prejavy v online priestore Simonou Šintalovou.

The State Nature Protection Service shot 16 bears in 17 days. This was reported by the former head of the Brown Bear Strike Team, Marian Hletko, who obtained the information based on an info-document from the SOP.The new Slovak President Peter Pellegrini was on his first official foreign trip to the Czech Republic, where he met with President Peter Paul and Prime Minister Peter Fiala. The EURO 2024 preliminary groups are over and we already know the complete composition of the eight-final pairs. Slovakia finished third in Group E and advanced from the third teams table.

Poslancov opozície vo štvrtok podvečer rozhnevalo znovuotvorenie druhého čítania k poslaneckému návrhu zákona o audiovizuálnom fonde. Koalícia podľa nich porušuje nielen legislatívny proces, ale ohýba aj rokovací poriadok. Poslanci sa v parlamente dostali do ostrého konfliktu. Stalo sa tak po tom, čo poslanec za SNS Karol Farkašovský priniesol návrh zákona o audiovizuálnom fonde. Opozícia namieta, že koalícia pošliapava legislatínvy proces a ohýba rokovací poriadok. Cieľom novely zákona o Audiovizuálnom fonde, je zvýšiť počet členov dozornej komisie z pôvodných troch na päť členov. Má sa tak posilniť kontrolná právomoc štátu vo fonde.Ministerstvo kultúry, ktoré riadi nominantka SNS Martina Šimkovičová pritom do rozpočtu fondu prispieva len 15 %, Zvyšok pochádza od súkromných televízií, filmových distrubútorov a ďalších súkromných subjektov, ktoré sa podieľajú na tvorbe a šírení audiovizuálneho obsahu.Opozícica sa obáva politického ovládnutia, čo poslanec za SNS Roman Michelko odmieta, zároveň však pre Aktuality pripustil, že legislatívnyy proces nebol štandardný.Moderovala Natália Jabůrková.

V reakcii na zistenie Aktualít, že štátny Tipos podporuje s Bödörovcami prepojených zápasníkov, predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci hovorí, že koalícia financuje svojich kamarátov z kampane. Okolo zrušenia RTVS je chaos a opozícia zvažuje, že sa pre lex atentát obráti na Ústavný súd SR. Ako ďaleko sú v rokovaniach s Ivanom Korčokom?V podcaste s Martinom Dubécim sa dozviete:– od 1. minúty – že Smer sa na českú políciu iba vyhovára;– po 4:00 – ako Peter Pellegrini uprednostnil stranícke záujmy Hlasu pred národnoštátnymi záujmami Slovenska;– od 5:00 – že aj generálny prokurátor a ďalšie významné inštitúcie kritizovali chyby v lex atentát;– od 7:00 – ako visí otáznik nad protestami proti developerom a protiprotestami;– po 8:00 – či opozícia napadne lex atentát na Ústavnom súde SR;– okolo 9:00 – že lex atentát je doživotný darček pre Roberta Fica;– po 10:00 – čo hovorí na to, že štátny Tipos sponzoruje Bödörovho blízkeho človeka a nepriamo aj Attilu Végha;– okolo 10:30 – že v koalícii si myslia, že čo si nekúpia, to nemajú a preto dávajú svojim;– po 12:00 – že PS je proti tomu, aby sa zastavovala podpora tradičnej kultúre a že štát si nemá kupovať podporu;– od 13:40 – že PS chce byť plnoformátová strana, nie stredová pravica;– po 14:50 – ako sa vyvíja rokovanie PS s Ivanom Korčokom;– od 16:00 – či sú etnické strany mŕtve a ako chce PS osloviť maďarského voliča;– po 17:40 – že už teraz sa hľadajú kandidáti do regionálnych volieb za PS;– od 19:30 – aký chaos panuje okolo zániku RTVS a či túto inštitúciu zachráni Ústavný súd SR;– po 25:00 – či neuvažovali, že by bola RTVS chránená ústavným zákonom;– od 26:00 – že mladí ľudia z Košíc žijú v Prahe, lebo neveria v Slovensko;– od 28:00 – že Slováci zo zahraničia sa nebudú vracať, kým budeme viktimizovať LGBTI+ komunitu;– po 31:00 – či budú do zahraničia odchádzať aj ľudia z kultúry a či má PS vôbec nejaký plán ako to zvrátiť.

Ja sa najviac desím ani nie tak tej tuposti, ktorú dnes vidíme všade okolo seba, ale ja sa oveľa viac bojím apatie a rezignácie ľudí, hovorí Wanda Adamík Hrycová, ktorá produkovala nový film Vlny o boji za slobodu slova v komunistickom Československu. Táto neonormalizácia tu podľa nej môže byť nadlho.„Začínam mať pocit, že veľa ľudí je už unavených a apatických. Nechce sa im počúvať negatívne správy, nechcú sa konfrontovať s touto realitou a tak sa radšej zavrú doma – či vo svojich záhradách, kde si budú vo svojich bublinách ľudí s rovnakými nározmi hovoriť svoje, ale na verejnosti budú radšej mlčať,“ hovorí filmová producentka Wanda Adamík Hrycová.Tá stojí aj za novým česko-slovenským filmom Vlny, ktorý príde do našich kín už toto leto. Vlny sú silným akčným príbehom o boji za slobodu slova v konfrontácií so štátnou mocou v Československom rozhlase počas obdobia komunistickej totality. No a práve týmto odkazom o dôležitosti slobodných médií pre slobodnú spoločnosť ako i o boji so snahou totalitnej moci slobodné, zodpovedné a kritické informácie cenzurovať a umlčiavať ich nositeľov, film Vlny presahuje historické obdobie, v ktorom sa odohráva a nastavuje aktuálnej moci nemilosrdné zrkadlo v jej ambíciách ovládnuť tak verejnoprávne média, ako i fondy na podporu umenia či filmovej tvorby – lebo práve o tom sa rozhoduje práve v týchto dňoch a hodinách. A opäť si štát – tak ako za husákovskej Normalizácie, robí monopol na pravdu i jej všemožné interpretácie. Reč však bude aj o tom, prečo - na rozdiel od Česka, produkujeme tak málo filmov o našej vlastnej minulosti plných nielen hrdinstva a cti, ale aj zrady, kolaborácie s mocou a šedivého alibizmu a čim si vysvetľuje, že sa ako spoločenstvo tak neradi pozeráme do zrkadla našej vlastnej minulosti a toho, akými sme boli a z čoho pramení to, kým dnes ako spoločnosť sme.„Mám pocit, že sme asi niečo zanedbali a že sme v minulosti rozprávali veľmi málo takýchto príbehov (z našej minulosti) a možno ľudia, ktorí rozhodovali o tom, ktoré filmy budú vyrobené a ktoré budú podporené, si málo uvedomovali, to akú dôležitú funkciu takéto filmy hrajú. No a myslím si, že momentálne nastala doba, kedy na niekoľko rokov možeme zabudnúť na to, že takéto filmy budú vznikať pretože celá iniciatíva, ktorá sa momentálne pečie na ministerstve kultúry smeruje k ovládnutiu Audiovizuálneho fondu. Ten ich cieľ je jednoznačný a tým je práve to, aby už nevznikali filmy ako Únos, Sviňa alebo aby nevznikol seriál o Jánovi Kuciakovi. Presne tam smerujeme,“ vysvetľuje producentka Adamík Hrycová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike, reaguje český novinár Jindřich Šídlo na včerajšiu návštevu prezidenta Českej republiky. Tu správedzali slová predstaviteľov Smeru, ktorí v tom istom čase z Bratislavy kritizovali českú políciu a premiéra Fialu. Prezident Peter Pellegrini včera absolvoval svoju prvú zahraničnú cestu do Českej republiky. Kým v Prahe išlo o konštruktívny dialóg, z Bratislavy bol vyslaný iný signál. Predstavitelia Smeru, ako Tibor Gašpar, kritizovali českú políciu, pretože sa odmietla zaoberať agresívnym vyjadrením českého občana o slovenskom premiérovi. Poslanec kritizoval aj českého premiéra Petra Fialu o tom, že úvahy o obnove medzivládnych rokovaní by boli teraz predčasné.Aký dojem zanechala návšteva nového prezidenta, a to aj v kontexte vyjadrení, ktoré v rovnaký deň prichádzali od poslancov Smeru a samotného úradu vlády? V podcaste odpovedá český komentátor Jindřich Šídlo. „Ja som na to pozeral s otvorenými ústami," hovorí v podcaste. Dodáva, že keby tlačová beseda poslancov Smeru prišla v iný deň v Česku by ju tak neregistrovali, ako v deň návštevy prezidenta Pellegriniho.„Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike," dodáva komentátor.Témou rozhovoru je aj vývoj udalostí na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica. Podľa Šídla je to najväčšia slovenská spoločenská kríza.Moderuje Denisa Hopková.

Vypočujte si podcast Bárdy & Káčer naživo z Prahy so špeciálnymi hosťami predsedom Kolegia Paměti národa Janom Dobrovským a komentátorom Seznam Zpráv Jindřichom Šídlom.Slovensko si prechádza výmenou v prezidentskom paláci a očakávania sú neveľké. Peter Pellegrini môže jedine prekvapiť, no už na prvej zahraničnej ceste hral rolu straníckeho prezidenta.Ako vidia smerovanie Slovenska naši starší bratia, čo si myslia o našej politike a v čom sme si s Českom stále podobní sa porozprávali dve podcastové duá – Bárdy & Káčer a Dobrovský a Šídlo.Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nás bude 7000, nahráme prvý videopodcast.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Politici na Pohodu nechodia, okrem výnimiek. Dal by organizátor festivalu Michal Kaščák výnimku aj prezidentovi Petrovi Pellegrinimu? V rozhovore nám prezrádza, prečo slovenská spoločnosť prežije politické ovládnutie RTVS, hodnotí výkon ministerstva kultúry a inšpiruje návodom, ako vysvetliť voličovi Smeru pomoc Ukrajine.V podcaste s Michalom Kaščákom sa dozviete:– od 1. minúty – či je Pohoda politický alebo spoločenský festival;– od 2:00 – prečo na ňu politici nie sú pozvaní a kto mal výnimku;– po 4:00 – či by na Pohode privítal aj prezidenta Petra Pellegriniho;– po 6:40 – čo mu najviac prekáža na slovenskej politike a prečo by do nej nikdy nevstúpil;– od 7:40 – že sa správame hulvátsky voči spojencom;– po 9:00 – či sa dá zmierovať sa s niekým, kto útočí na liberálov, mimovládky či novinárov;– po 10:00 – že nemôžeme tolerovať netolerantných, ako napríklad neonacistov a určitá miera polarizácie je normálna;– od 12:00 – že aj Cyril a Metod boli migranti;– po 13:00 – čo si myslí o zmene RTVS na politizovanú STVR;– od 15:00 – že ovládnutie verejnoprávnych médií zvládneme, lebo ľudia chcú reálne informácie;– po 16:30 – že RádioFM a Devín urobili veľa pre slovenskú hudbu a kultúru;– od 17:30 – ako ministerka kultúry Šimkovičová koná z pozície sily;– po 19:00 – že aj festival Pohoda má peniaze z Fondu na podporu umenia, ktorý chce ovládnuť SNS;– po 20:50 – že pre nekompetentnosť vedenia ministerstva kultúry vznikne medzi umelcami protitlak;– od 22:00 – čo ho najviac prekvapilo pri návštevách Ukrajiny;– po 22:30 – že ukrajinčina sa podobá na slovenčinu;– od 25:00 – že vybuchnutých panelákov ako ten v Prešove, sú na Ukrajine desaťtisíce;– po 28:20 – že ak vás bude niekto mlátiť, ťažko vám bude sused vysvetľovať, že máte pochopiť agresora;– od 29:20 – čo nesedí na argumentoch o tom, že treba za každú cenu mier a zastavenie zabíjania;– po 30:00 – akí budú headlineri tohtoročnej Pohody;– od 32:00 – ako môže mať úspešný a vypredaný festival finančné problémy a prečo sa nedá kúpiť lístok na jeden deň.

Blackout či cenzúra pre osemdesiatku západných médií z rozhodnutia Kremľa ako odpoveď na sankcie Bruselu voči dezinformačným webom Moskvy. Únia k tomu siaha Moskve aj na možnosť ziskov z plynu.Po Putinovi zatykače Medzinárodného trestného tribunálu už aj na exministra Šojgua a náčelníka Gerasimova. A podľa súdneho dvora v Štrasburgu Moskvou porušované ľudské práva po anexii Krymu. To všetko v kontexte oživenej vojnovej diplomacie Vladimíra Putina, ktorý po Severnej Kórei navštívil aj Vietnam. Napadnutá Ukrajina zas volá po vojenskej pomoci Aliancie, na čo sa z Moskvy ozývajú výrazy o „riziku eskalácie“. A Nato sa už pripravuje na prepriahanie. Jensa Stoltenberga nahradí Mark Rutte, o čom už padla definitívna dohoda aliančnej 32ojky. Spojené štáty naviac čaká výmena na poste prezidenta, pričom tieň Donalda Trumpa je pre krajinu stále silnejší.Aké je pred nami leto a následná jeseň z pohľadu globálnej bezpečnosti? Téma pre Mateja Kandríka z Adapt Intitute. Na otázku o prípadnom potenciáli eskalácie, ktorou hrozí ruská strana, obranná analytik Kandrík reaguje výrazom „nie príliš reálny“. Hovorí dokonca o „eskalačnom evergreene“, teda o opakujúcich sa výstrahách eskaláciou. „Kedykoľvek sa situácia nevyvíjala v ich prospech, Rusko začína hrať kartu eskalácie“, ilustruje Kandrík. Hovorí o psychologickej finte, ktorou sa Putin a jeho mašinéria snažia odstrašiť od podpory Ukrajiny. „Mali by sme sa už konečne poučiť a znefunkčniť eskalačnú kartu, lebo je to len psychologická hra“, uzatvára Kandrík. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ministerstvo vnútra dostalo pokutu 90-tisíc eur od Úradu na ochranu oznamovateľov za postup v prípade policajtov známych aj ako čurillovcov. Totiž obvinení vyšetrovali mali status chránených oznamovateľov, no Matúš Šutaj Eštok ich bez diskusie s úradom postavil mimo služby. Ide o takmer o najvyššiu možnú pokutu, hovorí v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská a približuje pozadie prípadu.Vysvetľuje, že nielen títo policajti, ale každý občan, ktorý oznamuje protispoločenskú činnosť v úrade, inštitúcii či firme má možnosť požiadať o ochranu. „Robí sa to preto, aby motivovali ľudí, aby nahlasovali podvody, korupciu vo svojich zamestnaniach a nebáli sa, že dostanú vyhadzov. Napríklad, ak majú obavy, že keď budú vypovedať o nejakom podvode, tak zo strany zamestnávateľa príde pomstva, odveta," vysvetľuje v podcaste novinárka.Dopĺňa, prečo v prípade Jána Čurillu a ďalších policajtov koná Úrad na ochranu oznamovateľov. „Napriek tomu, že čurillovci mali statu chránených oznamovateľov, tak Matúš Šutaj Eštok túto skutočnosť odignoroval, bez súhlasu úradu ich postavil mimo službu."Nie je to len o známych vyšetrovateľoch či ministrovi. Laura Kellö Kalinská v podcaste hovori aj o tom, aký signál prípad vysiela samotnej verejnosti. „Ak nebudú predstavitelia štátu plniť zákon a konať v súlade s ním, tak neviem, aký príklad dávajú občanom a zamestnávateľom. Predstavme si, že nejaký zamestnávateľ vidí, že si minister vnútra nemusí pýtať súhlas a myslí si, že je to tak správne, tak bude konať tiež rovnako. Pretože si povie, keď môže minister, tak môžem aj ja. Takto to fungovať nemá," konštatuje.Dodáva, že ak sme sa celospoločensky, vrátane politikov, zhodli na tom, že chceme podporovať transparentnejšie Slovensko, znižovať korupciu a povzbudzovať oznamovateľov, aby sa nebáli, tak musia ísť príkladom inštitúcie.Moderuje Denisa Hopková.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Aká je prognóza počasia na leto 2024 podľa odborníkov?Automaty na vratné zálohované fľaše hnevajú mnohých zákazníkovOchranár Jozef Martinský opísal pokojné stretnutie s medvedicouPri kosení pozor na mláďatá, upozorňujú ochranáriV blízkosti biokoridoru na Považí  auto zrazilo vlčicu

V Európskej únii lacné volania a dátovanie veľmi riešiť netreba a výhodná je naďalej aj Veľká Británia. Ak idete ďalej, máte niekoľko tradičných možností, no aj jednu nečakanú ponuku od Slovak Telekomu.O tom, ako volať a dátovať lacno a bezpečne takmer kdekoľvek na svete sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké obmedzenia sa vzťahujú na volajúcich z Veľkej Británie.S akou nečakanou ponukou práve prišiel Slovak Telekom.Prečo je doslova revolučná a čo ho k nej viedlo.Kedy sa oplatí siahnuť po lokálnej SIM karte.Ako výhodné sú ponuky medzinárodných predajcov eSIM kariet.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Telekom veľmi výrazne zníži cenu dát v zahraničí. Až v 115 krajinách, má tri nové balíčkyZisťovali sme, či operátori vylepšia roamingové balíčky. Nevylučujú prekvapivú spoluprácuRevolut začína predávať eSIM karty. Na úvod ponúka malý dátový balíček zadarmoIdete do sveta? Takto ostanete online za rozumnú cenu a efektívnePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. 

Koniec kultu o neomylnom učiteľovi, ktorý má vždy pravdu. Menej uniformity a tlaku na výkon, viac inklúzie, rešpektu k diverzite, ale i k právu na názor žiakov. To sú postrehy úspešných a talentovaných študentov Emy Križanovej a Richarda Vaška, ktoré by podľa nich pomohli nášmu školstvu. A prečo je kritické myslenie dnes tak dôležité? "Naše školstvo je nastavené tak, že 30 detí sedí v laviciach, učiteľ hovorí a oni píšu. To je v podstate definícia nekritického prijímania informácií. Ten výkonovo orientovaný prístup je zásadný problém. Ja by som radšej videl budovanie takej kultúry, kde je v poriadku robiť aj chyby a dokonca si priznávať, že všetci občas chyby robíme. Hovorí Richard Vaško. "Kľúč je dať deťom možnosť o veciach, ktoré sa učia, myslieť a dať im podnety na diskusiu, nielen si ich namemorovať a hneď to zabudnúť. Študenti sa často vyslovene boja vyjadriť svoj názor lebo je to vykresľované tak, že učiteľ je ten, ktorý všetko vie, musí mať pravdu a čo povie učiteľ, tak to platí, dopĺňa ho Ema Križanová. I toto je naša mladá generácia. Talentovaná, angažovaná, plná nadšenia, ideálov i nádejí.Ema Križanová, momentálne dokončuje prvý ročník vysokoškolského štúdia na Sciences Po v Paríži. Richard Vaško zasa mieri na Univerzitu v Cambridgi kde sa plánuje venovať vzdelávacím politikám. Oboch spája aj ich dlhoročné a veľmi úspešné pôsobenie v Slovenskej debatnej asociácií, kde dnes pôsobia ako metodici a tvorcovia programu Olympiády kritického myslenia.Čo týchto mladých ľudí motivuje k ich nadštandardným výkonom, prečo odchádzajú študovať do zahraničia a plánujú sa sem ešte vôbec vrátiť? O čom je Slovenská debatná asociácia no a ako práve oni vnímajú naše školstvo a jeho slabiny? Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Slovenský futbalista Lukáš Haraslín má za sebou jednu z najlepších sezón v kariére, vďaka čomu prišiel na EURO 2024 v skvelej forme. Sieť našich súperov zatiaľ síce nerozvlnil, ale v predchádzajúcom zápase s Ukrajinou si pripísal na konto asistenciu.V najnovšej epizóde relácie Striedame! sa s ním naša turnajová dvojica moderátorov Jaso a Lonti porozprávala priamo v Nemecku o všetko možnom i nemožnom.Neobišli naše zápasy proti Belgicku i Ukrajine a nechýbali ani otázky smerom k stredajšiemu rozhodujúcemu duelu s Rumunskom.A 28-ročný ofenzívny hráč sa nevyhol ani otázkam o budúcnosti v pražskej Sparte, s ktorou prednedávnom predĺžil zmluvu.

Hrozí nám drahší plyn? Európske sankcie voči Rusku sa prvýkrát dotkli práve tejto komodity. Obsahuje ich 14. balík sankcií. Plynom tak na Moskvu Brusel tlačí po uhlí a rope. Môžu takto európske krajiny účinne zatlačiť na Putinov energetický koktejl, ktorým kŕmi vojnu? A nezaplatíme to vyššími faktúrami za plyn? Téma pre Radovana Potočára, analytika energie-portálu. „Hlavný dosah pre nás vidím cez dianie na trhoch“, tvrdí Potočár. „Nové kolo sankcií, resp. 14. balík sankcií, ktorý prvýkrát obsahuje aj opatrenia namierené voči plynu, môže byť udalosťou, ktorá potlačí ceny plynu hore“, dopĺňa. Dodáva však, že tam nie je priamy vplyv na bezpečnosť dodávok. „Na to, ako sa plyn prepravuje na Slovensko. Aspoň zatiaľ tam nevidím nejaké priame riziká, ktoré by ohrozili dodávky plynu na Slovensko“, uvádza. Riziká však vidí v inom. „Napríklad v tom, že ku koncu tohto roka má vypršať kontrakt medzi Ruskom a Ukrajinou o preprave plynu, čo znamená, že potrubný plyn, ktorý k nám prúdi z Ruska, sa úplne zastaví a to môže byť problémom do budúcich rokov, pokiaľ nebudeme mať dostatočne diverzifikované možnosti“, tvrdí Radovan Potočár. V podcaste sa dozviete, ako na naše ceny plynu vplýva štátny regulátor a rovnako vláda. Kto bude v závere tým, čo ich určí? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ešte v roku 2023 Ministerstvo životného prostredia rokovalo o zonácii Národného parku Poloniny. Na zámer zmenšovať rozlohu upozornili ochranári, nesúhlasí ani kraj. Poloniny sú pritom nielen národným parkom, ale aj územím medzinárodného významu. Patria medzi držiteľov Európskeho diplomu Rady Európy pre chránené územia a zároveň sú súčasťou národného parku aj Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát, ktoré sú zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.V národnom parku sa nachádzajú vzácne horské lúky nad hranicou lesa, takzvané poloniny, po ktorých park nesie meno. Prírodné bohatstvo je tiež dotvárané tradičnou rusínskou kultúrou a folklórom.Zuzana Burdová, manažérka pre prírodný turizmus z Centra podpory prírodného turizmu a rozvoja destinácie Poloniny, nám v podcaste Ekocaste povedala viac o tom, prečo je v NP Poloniny dôležitá zonácia aj o aktivitách, ktoré tu môžu turisti zažiť.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ochranári nedávno upozornili na zámer zmenšiť rozlohu Národného parku Poloniny. Ako danú situáciu vnímate?Vytvárate množstvo aktivít, aby ste Poloniny predstavili milovníkom prírody. Organizujete zážitkové a vzdelávacie exkurzie, výlety a túry do Karpatského pralesa. Ako dlho ste tieto aktivity pripravovali? Ako ste formovali program jednotlivých exkurzií? Národný park Poloniny bol bez Horskej záchrannej služby, potom pár rokov fungovala a pred rokom ju opäť zrušili. Prečo k tomu vôbec došlo?

„Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu“ – veta, ktorá má presne sedemdesiat rokov a jeden deň. Zaznela pred súdom z úst väzňa komunistického režimu Silvestra Krčméryho. 24. júna 1954. Len pár minút predtým, ako si vypočul rozsudok štrnásťročného väzenia za „velezradu“. A vinou mu bolo len vlastné presvedčenie a vernosť postojom, ktoré z neho vyplývali. Čiže osobná integrita. Už štvrtý rok je tento deň aj Pamätným dňom obetí komunistického režimu. A tento rok si pripomíname aj storočnicu narodenia Silvestra Krčméryho, ktorý v našich končinách pripravoval cesty slobode a upozorňoval na nešváry mocných. Jeho dnes už povestná obhajoba spred sedemdesiatich rokov obsahuje aj tieto slová: „Kto má v rukách moc, ten si často myslí, že môže pravdu zastrieť, potlačiť, zabiť alebo i ukrižovať! Ale pravda dosiaľ vždy vstala zmŕtvych!“ Na Silvestra Krčméryho ako na svedomie spoločnosti a mocných sa pozrieme s Františkom Mikloškom, ktorý bol v najužšom kruhu jeho spolupracovníkov. „Silvo bol človek vnútornej premeny človeka“, spomína František Mikloško. „Keď som za ním zašiel, vždy sa ma ako prvé pýtal, aký je tvoj duchovný život“, vyvetľuje. „Silvo odmietal nacionalizmus“, hovorí František Mikloško. To bolo podľa neho aj za jeho rozchodom s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom, ktorý sa nechal opantať Vladimírom Mečiarom. „Rovnako odmietal autoritatívny režim“, dopĺňa. Aktuálny poslanec parlamentu to hovorí v kontexte vládnych krokov rušenia RTVS či rýchleho prijímania tzv. „lex atentát“, či skoršej úpravy trestných kódexov a zrušenia špeciálnej prokuratúry. Ide pritom všetko o kroky, ktorými sa podľa Mikloška táto vládna zostaval prioritne „stará o seba“. „Slovenská televízia a rozhlas sa vlasnet stane majetkom jednej strany“, upozorňuje poslanec Mikloško. „Bude ju mať v rukách SNS, z radou ktorej jeden hovorí, že tu nebola pandémia, iný zas, že zem je plochá. Tak toto má byť jadro slovenskej kultúry a šírenia osvety? Veď my sme sa dostali na hranicu úplnej absurdity“, konštatuje František Mikloško. „Som presvedčený, že oni (vládna koalícia) – po všetkých tých čistkách a zahladzovaní stôp prídu s tým, že poďme sa zjednotiť. (…) To je faloš autoritatívnych režimov“, hovorí poslanec. Prirovná to k situácii, keď ruský prezident Brežnev po vpáde jeho vojsk do Afganistanu vyhlásil celosvetový mierový program! Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Naša krajina prejde cez dosť turbulentné obdobie. Na to, aby politickí plochozemci prestali ovplyvňovať politiku a náš život bude potrebné veľa energie, úsilia a sústredenej práce demokratických aliancií, teda nielen demokratických politikov, ale aj médií, vedcov, intelektuálov ako i celej občianskej spoločnosti. Nemám však pochybnosti, že Slovensko prežije ako demokratický štát, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Lex atentát a zrušená rtvs pripravená na ovládnutie vládnou mocou. Takto končí aktuálna politická sezóna, rámcoval ju najmä atentát na premiéra, no pokus o zmier sa zatiaľ nevydaril. Už na jeseň pritom ústami šéfa SNS vládna moc avizuje ďalší legislatívny víchor, ktorý by mal ešte viac upratať prakticky všetkých kritikov moci – médiá, mimovládky a dokonca i samotný parlament a jeho pravidlá fungovania. Toľko skloňovaný zmier, po ktorom volali politici po šokujúcom atentáte na premiéra sa tak nielenže nekonal, ale zrejme sa tak rýchlo ani konať nebude.Kam teda smeruje naša politická scéna po atentáte na premiéra? Prečo sa zmieru nedarí a nestane sa toto magické slovo iba zásterkou na ďalšie utužovanie vládnej moci? No a kam kormidluje našu spoločnosť vládny splnomocnenec s jeho čoraz šokujúcejšími krokmi a výrokmi a čo hovorí o vláde jej neochota dať mu konečne stopku hovoriť v mene Slovenska?„To, čo táto vládna koalícia v mnohých témach robí je to, že svojou rétorikou zasahujú rôzne segmenty spoločnosti a to tak aby svojou rétorikou nikoho nevylučovali, čiže nevyhraňovať sa voči protirečeniam, ktoré môžu nastať (a aj nastávajú) i vo vláde. V princípe sa v tom ale nechcú príliš vŕtať a nechať nech si každý hovorí ku svojmu elektorátu. Fráza, účel svätí prostriedky, je v tomto asi veľmi trefná,“ takto to hodnotí politológ Samuel Spáč.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes s politológmi Grigorijom Mesežnikovom a Samuelom Spáčom. Pekný deň a pokoj v duši želá Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Ako sa menia jazdné podmienky pri letnej búrke a prívalovom daždi? Ako sa vyhnúť aquaplaningu a je bezpečné sa so svojím autom brodiť cez zaplavené územie? Nielen tieto informácie sa dozviete v špeciálnej časti auto-moto podcastu portálu Autobazar.EU so znalcom cestnej dopravy Milanom Holécim a Ďurom Sabom. Autobazár EU - o jazdenkách vieme všetko.

Pomáhanie je morálnou povinnosťou úspešných ľudí, hovorí podnikateľ, prezident a filantrop Andrej Kiska. Po úspechu v biznise sa venoval charite a pokračoval v tom aj počas úradovania v prezidentskom paláci. Aj za jeho novou módnou značkou je viac ako len originálne oblečenie. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Pred 18 rokmi Andrej Kiska s priateľom zakladali systém finančnej pomoci Dobrý anjel, ktorý sa stal najúspešnejšou charitou na Slovensku. Doteraz prerozdelil vyše 75 miliónov eur, a pomohol tak tisíckam rodín, ktoré choroba dostala do finančnej núdze. Andrej Kiska venoval na štart Dobrého anjela milión eur. Tento príbeh exportoval aj do Česka, kde sa projektu darí ešte lepšie ako u nás.Dôvodom pre vstup úspešného podnikateľa do politiky bola práve snaha pomáhať. Andrej Kiska hovorí, že za všetkým boli problémy v zdravotníctve, ktoré videl pri svojich návštevách na oddeleniach detskej onkológie. Preto sa rozhodol veci meniť zhora. „V minulosti som tvrdil, že nikdy nebudem politikom. To, čo som videl a zažil, ma prinútilo zmeniť názor,“ vysvetľuje.V podcaste sa dozviete:·      prečo stroskotal jeho projekt detskej nemocnice,·      čo ho naučila značka Romade o ľuďoch na Slovensku,·      prečo dbá na dôveru a transparentnosť,·      koľko peňazí doteraz venoval na pomoc iným,·      čo hovorí jeho obľúbené dánske príslovie.Kto je Andrej KiskaVyštudoval Elektrotechnickú fakultu STU v Bratislave. Je zakladateľom splátkových firiem Triangel a Quatro. V roku 2005 predal svoj podiel v oboch spoločnostiach, o rok neskôr s priateľom Igorom Brossmannom založil neziskovú organizáciu Dobrý Anjel. V roku 2011 dostal Krištáľové krídlo za filantropiu. Medzi rokmi 2014 až 2019 bol prezidentom SR. Otec piatich detí sa po politickej kariére vrátil k filantropii.Impact TalksV podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis,, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Vo voľbách si volíme ľudí, ktorí sú kompetentní len veľmi náhodne pretože my vo voľbách nevyberáme tých, ktorí sú najschopnejší viesť krajinu, ale tých, ktorí sú najschopnejší v prezentácií toho, že by vedeli viesť krajinu. Práve tento rozpor dlhodobo vedie k tomu, že nám budú vládnuť oveľa viac ľudia, ktorí budú úspešní vo volebných kampaniach, no nie nutne kompetentní spravovať krajinu, a keď tam i budú, bude to skôr vec náhody než systému, hovorí matematik Richard Kollár.Samozrejme je dobré sa snažiť o zmeny čo najskôr. Keď teda má niekto záujem o zmenu spoločnosti, lebo je presvedčený, že nejde dobrým smerom, tak je veľmi dobré angažovať sa a snažiť sa o zmeny už v tom najbližšom politickom cykle. Na druhej strane, práve tie robustnosti systémov a jeho stabilita, ktorú v ňom vidím, hovorí, že v princípe by sme mali byť pripravený na omnoho dlhšie časové úseky a omnoho pomalšie striedanie politických názorov.Ak nepríde k silným externým vplyvom, ja neočakávam, že by na Slovensku nastali nejaké zásadné posuny a teda - moje očakávania sú také, že môžeme čeliť nie rokom, ale možno i desaťročiam zotrvačnosti v politickom systéme. Nejde len o vytváranie nejakého vlastného priestoru, ale skutočne aj mentálna príprava na to, že veci nemusia ísť až tak dobre, ako by mohli. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme boli psychicky pripravení aj na pomerne zlé možnosti, hovorí v Ráne Nahlas matematik, človek vedy a rozumu Richard Kollár.Žijeme dobu dátovú, ešte nikdy v dejinách sme nemali toľko informácií a tvrdých dát o všetkých možných dôležitých faktoroch pri kompetentnom a vecnom rozhodovaní, ako ich máme k dispozícií práve dnes. Napriek tomu udalosti ostatných rokov, či už riešenie pandémie covidu alebo vytváranie dlhodobých politik, v ktorých nedokážeme za desaťročia dokončiť jednu diaľnicu či postaviť koncovú nemocnicu v hlavnom meste, ukazujú, že sa dátami, ich racionálnym a kompetentným vyhodnocovaním vôbec neriadime. Naopak, vo voľbách víťazia manipulácie s faktami, priehľadné logické fauly, viac či menej vedomé lži a predovšetkým emócie.Kde sa stala chyba a prečo sú zdanlivo tak neracionálne a nepragmatické rozhodnutia voličov dôsledkom hlbšieho natavenia systému. Kde v tom všetkom hľadať odpovede na rastúcu zložitosť, komplexitu a aj tekutosť dnešného sveta v ktorom sa na nás doslova online valí toľko informácií, že ich prakticky nemáme šancu racionálne vyhodnotiť?„Pred časom som písal o tom, ako volebné pravidlá a úroveň dostupných technológií určujú víťazné stratégie vo voľbách. Práve tieto nastavenia vedú k tomu, že vo voľbách v tejto dobe často uspejú práve osobnosti ako Donald Trump, Silvio Berlusconi, Viktor Orbán, Róbert Fico, Igor Matovič, Andrej Danko, Boris Kollár, či Vladimír Putin. Spája ich veľa spoločných znakov, ktoré sú súčasťou ich optimálnej stratégie: - prezentujú sa ako poškodení bieli muži, ktorým všetci robia zle - nikdy verejne (a možno ani neverejne) nepriznajú vlastnú chybu, česť a hanba pre nich neexistujú - neznášajú média, ktoré sú proti nim, a huckajú proti nim verejnosť - spájajú sa s alternatívnymi médiami, prípadne sa snažia mocensky ovládnuť existujúce médiá, ktoré následne prevezmú štvavú kampaň za nich - oslovujú zásadne len najnižšie pudy, takmer nikdy ich nepočujete rozprávať o ničom skutočne dôležitom - ústrednou postavou všetkého, čo hovoria, sú vždy oni sami - ak sa situácia náhodou obráti, nevadí im prečkať chvíľu mimo, následne sa ale vracajú ako zombie s tým, že na ich minulosť sa zabudne, ako keby sa nič nestalo - po väčšine sa nemusia spájať s kriminálnymi živlami, ako politici v minulosti, pretože sami sú systematicky kriminálnymi živlami - hľadajú takmer výlučne riešenia, ktoré síce výrazne zvýhodňujú jednu veľmi konkrétnu skupinu obyvateľstva, ale v konečnom dôsledku na ne väčšina dopláca Toto je, žiaľ, víťazná stratégia v dnešnej dobe. Nie je preto na tom nič...

Pamätáte si ešte vesmírnu stanicu MIR? Podobnú otázku vám možno o desať rokov položíme o ISS. Tá by mala ukončiť svoje pôsobenie v roku 2031. Aká je história vesmírnych staníc a ako to vyzerá s tými novými v najbližšej budúcnosti? Toto a oveľa viac sa dozviete v 76. epizóde Slnečnej zostavy.

Hovorí sa, že keď si vyberiete prácu, ktorú milujete, už nikdy v živote nebudete musieť pracovať. Mnohí z nás celý život hľadajú svoje zaradenia a chcú robiť to, čo ich baví a napĺňa, no nie každý má toľko šťastia, aby takúto prácu našiel. Ešte aj dnes je totiž len hŕstka ľudí, ktorí berú svoju prácu ako poslanie a žiaľ, čoraz menej ich je v radách učiteľov. O to krajšie je spoznať učiteľov, ktorí svoju prácu robia naozaj zo srdca a berú ju skôr ako poslanie. Jednou z nich je aj mladá pani učiteľka Michaela Babejová, ktorá učí na základnej škole v Budimíre a získala ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska 2023. Vypočujte si jej inšpiratívny príbeh v podcaste Ženy ako my, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.Michaela Babejová si vo svojej práci uvedomuje, že každý žiak je jedinečný a má odlišné potreby a talenty, preto kladie veľký dôraz na individuálny prístup. Snaží sa spoznať každého žiaka osobne a prispôsobiť svoje metódy tak, aby čo najlepšie podporovala jeho rozvoj i jedinečnosť. Tento prístup umožňuje deťom cítiť sa v škole bezpečne a akceptovane, čo je nevyhnutné pre ich akademický a osobnostný rast. A patrí Miška k ženám, ktoré vždy túžili po tom, stať sa pani učiteľkou a robí tak svoje vysnívané povolanie?“Ja odkedy si pamätám, že som dostávala otázky, čím chcem byť keď budem veľká - moja odpoveď bola vždy jednoznačná - chcem byť pani učiteľkou. Moji rodičia vždy o učiteľoch hovorili s veľkou úctou a rešpektom, u nás doma sme tak celkovo k učiteľskému povolaniu vzhliadli. Aj ja som som mala vždy veľké šťastie na dobrých učiteľov,” hovorí na úvod Michaela Babejová, ktoráne dávno získala ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska 2023.U detí podporuje jedinečnosť aj kreativituV súčasnom svete je dôležité, aby deti rozvíjali kritické myslenie a kreativitu. Michaela Babejová preto do svojich hodín začleňuje aktivity, ktoré vo veľkom podporujú tieto zručnosti. Prostredníctvom rôznych projektov, diskusií a tvorivých úloh motivuje žiakov premýšľať mimo zaužívaných príncípov a snaží sa hľadať inovatívne riešenia aj aktivity.Ocenenie Michaely Babejovej je nielen uznaním jej práce, ale aj inšpiráciou pre ďalších učiteľov, ktorí sa snažia deti učiť aj inovatívnejšie. Je totiž príkladom toho, ako môže byť vzdelávanie dynamické, kreatívne a prispôsobené potrebám žiakov. Svojou prácou ukazuje, že aj v tradičnom školskom prostredí je možné zavádzať moderné metódy, ktoré pripravujú deti na výzvy súčasného sveta. Michaela Babejová je skutočnou učiteľskou osobnosťou, ktorá mení životy svojich žiakov k lepšiemu. Viac si môžete vypočuť v podcaste.V podcaste Ženy ako my sa ešte dozviete:-ako Michaela vníma svoje povolanie- čo pre ňu znamená ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska-aké inovatívne metódy používa pri výučbe-aké vlastnossti by mal mať podľa nej dobrý učiteľ

V západnom svete nie je takmer nič, čo by vás spoločensky diskvalifikovalo viac ako zlé zuby. Opravy a strojčeky stoja tak veľa, že mnohí bežní ľudia si to nemôžu dovoliť. Štandardom krásy je totiž dokonalý americký úsmev. Ten je však neprirodzený.Janku v detstve šikanovali na výzor. Dala si urobiť zuby, prestala sa hanbiť usmievať, a stala sa dokonca tvárou leteckej spoločnosti. Krivé zuby jej extrémne znižovali sebavedomie a tísice eur, ktoré jej rodičia investovali do strojčekov, jej kompletne zmenili život.Ak však rodičia nemajú peniaze, zuby môžu človeku znížiť šance na dobrú kariéru. Je to spravodlivý štandard krásy?Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára je Peter Hanák.

Časť voličov bola pred eurovoľbami mobilizovaná naratívmi, ktoré o európskych témach dezinformovali, prípadne ich priamo zneužívali na šírenie strachu či neistoty. V tomto nie sú voľby do EP výnimkou a platí tu známy vzorec – manipulovaný a vystrašený občan sa mobilizuje ľahšie. A v tomto prípade o to viac, ak fungovanie EÚ nepozná, prípadne Únii nedôveruje.Prečo niektorí kandidáti a politické strany pred eurovoľbami posilňovali rozdelenie na my versus oni a aké témy na tento účel zneužívali? Akú úlohu zohrala téma tzv. tradičných hodnôt a fabulácie o vonkajšom ohrození? Aké paralely boli v kampani pred eurovoľbami a predchádzajúcimi prezidentskými voľbami? Aké dezinformačné naratívy sme sledovali po atentáte na premiéra Roberta Fica? Prečo bola situácia zneužitá na útoky na opozíciu či médiá?Do akej miery sa v rétorike dezinformačných aktérov objavovali naratívy o progresivizme a liberalizme Bruselu? Ako sa darí dezinformačných aktérom prenikať aj na kandidátne listiny politických strán a ktoré dezinformačné osobnosti kandidovali v eurovoľbách? Prečo naprieč Európskou úniou rastie popularita krajne pravicových strán a čo v tomto kontexte ukázali výsledky volieb?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.

Last weekend, Peter Pellegrini reached the highest political peak and became Slovakia's sixth president, replacing Zuzana Čaputová.The government commissioner for the investigation into the management of the pandemic and SNS MP Peter Kotlár told an extraordinary health committee this week that there was no pandemic in Slovakia.Slovak footballers made a fantastic start to EURO 2024 when they defeated Belgium 1:0 in the opening match.This podcast used a short sample from youtube.com/TASRTV and prezident.sk"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Koalícia po kritike z viacerých strán pristúpila na určité kompromisy a predstavila pozmeňujúci návrh lex atentát. Je zároveň jasné, že ide len o prvý balík opatrení a na jeseň môže verejnosť očakávať ďalšie. Napriek sľubom o dohode s opozíciou, je opak realitou a opozícia návrh nepodporí. Riaditeľka organizácie Via Iuris Katarína Batková zároveň v rozhovore vysvetlila, ako si predstavuje zmeny, ktoré b boli pre bezpečnosť učinné. Podcast nahrávala Natália Jabůrková.

V Česku sa tentoraz klamalo zrejme ešte viac než na Slovensku.Aké nezmysly a klamstvá dostali do europarlamentu kandidátov z iných štátov, zmapoval Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Aby mohol skončiť, potrebuje náhradu. A tá sa črtá. Jens Stoltenberg končí na čele Severoatlantickej aliancie. Nahradiť by ho mal Mark Rutte. Niekdajšieho premiéra strieda rovnako premiér, no odchádzajúci. Nóra Holanďan. Kormidlo obrannej aliancie tridsiatky štátov sa posúva v napätých časoch Putinovej vojny na Ukrajine, kde už len zásobovanie muníciou a vojenskou technikou vyvoláva vyhrážky legitímnymi cieľmi na útok. Čo prinesie zmena na čele NATO? Aké dedičstvo Aliancii zanechá Stoltenberg a čo jej prinesie Rutte, ktorého podporilo už aj Slovensko? A prečo o tom hovoriť aj u nás? Téma pre Tomáša Valáška, niekdajšieho diplomatického zástupcu Slovenska pri Nato, dnes vedúceho stálej delegácie nášho parlamentu pri parlamentnom zhromaždení Nato. „Rusko vie vyťažiť z oveľa menšieho počtu spojencov, ktorých má, oveľa viac. Toto my zatiaľ nedokážeme a Mark Rutte to bude musieť zmeniť“, tvrdí Valášek. Poukazuje pritom na fakt, že Severná Kórea dokázala sama poskytnúť Moskve viac vojenských zásob ako celá Európska únia Kyjevu. Tajné služby Spojených štátov a Južnej Kórey zachytili, že ide tisíce kontajnerov, ktoré môžu obsahovať do 4,8 milióna kusov munície.„Je absurdné a smutné, keď Severná Kórea ako ekonomický trpaslík dokáže dodať Moskve toľko, že ju nevie tromfnúť bohatá, prosperujúca a priemyselne vyspelá Európa“, tvrdí. „Pre Európu je to hanbou. Jedna z výziev Marka Rutteho bude tlačiť na členské krajiny, aby rozširovali vlastnú obrannú výrobu“, dodáva Tomáš Valášek. Mark Rutte si môže od odchádzajúceho Jensa Stoltenberga zobrať podľa Valáška príklad trpezlivosti, zmyslu pre humor a ochoty nebrať sa príliš vážne. „Ide o obrovské devízy pre aliančnú politiku. Zvlášť, keď človek robí neraz s prchkými čelnými predstaviteľmi krajín“, hovorí. Dozviete sa tiež, ako to bolo s nomináciou Zuzany Čaputovej do čela Aliancie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Parlament v týchto chvíľach pochováva verejnoprávny Telerozhlas, RTVS má nahradiť vládna STVR a jej zamestnanci vyšli na verejný protest. Moci odkazujú, že rozhodne ticho nebudú, problémom však je, že ich prišlo podporiť iba veľmi malé percento pracovníkov RTVS. V hre je však i ostrý štrajk, ktorý môže obmedziť vysielanie.Verejnoprávnemu Telerozhlasu zvoní umieračik a RTVS bije doslova o 5 minút 12. Parlament dnes v druhom čítaní rokuje o faktickom a definitívnom zániku RTVS a vytvorení jej kópie, avšak tentoraz už presne šitej na mentálny i mocenský obraz vládnej koalície. Verejnoprávnosť však zánikom samotnej inštitúcie nezaniká, práve naopak - tie skutočné súboje o podobu nezávislej a slobodnej žurnalistiky sa rozhoria vo verejnoprávnom Telerozhlase práve tu a teraz. Na podporu myšlienky nezávislej a verejnoprávnej RTVS dnes protestovali pred parlamentom i samotní zamestnanci RTVS, počet protestujúcich bol však veľmi malý a tak sa nevyhnutne natíska i otázka, že ak za protestom za verejnoprávnosť RTVS nestoja vo väčšine ani samotní zamestnanci Telerozhlasu, prečo by sa v tomto súboji o jednu z kľúčových demokratických inštitúcií mali angažovať občania? A skutočne nás osud verejnoprávnej RTVS netrápi a čo jej tváre a hlasy odkazujú v týchto kľúčových chvíľach, nám - občanom? To je téma dnešného podcastu na ktorom spolupracovali Zorislav Poljak a Adam Obšitník. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pri pondelkovom historickom triumfe Slovenska nad Belgickom (1:0) bol priamo na ihrisku. Síce začínal na lavičke, ale v priebehu zápasu ho Francesco Calzona poslal do akcie, aby pomohol udržať naše najtesnejšie víťazstvo. Po turbulentnom období tak prežíva Tomáš Suslov opäť krásne futbalové obdobie.Stále iba 22-ročný ofenzívny stredopoliar Tomáš Suslov vletel na slovenskú futbalovú scénu ako víchor. Jeho meno sa spočiatku spájalo so superlatívnymi. V holandskej lige debutoval ako 17-ročný; bol druhý najmladší hráč v histórii Groningenu, ktorý strelil gól jednému z trojice gigantov Ajax, PSV a Feyenoord; neskôr sa stal aj najmladším hráčom v novodobej histórii slovenskej reprezentácie.Lenže následne sa jeho meno začalo „prepierať” v súvislosti s problémami, ktoré prerástli až do jeho odchodu z holandského Groningenu a prestupu do talianskej Verony.„Nepáčilo sa mi, ako ma vykreslili niektorí ľudia z klubu,” uviedol Tomáš Suslov v najnovšej epizóde relácie Striedame!Naša moderátorská dvojica Julo a Muťo ho vyspovedali priamo v Nemecku, na základni našej futbalovej reprezentácie.

V návrhu je ustanovenie, ktoré sa dá široko zneužiť.Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková Jurajovi Kemkovi vysvetlila, prečo sa doživotný plat ujde z premiérov zrejme len Robertovi Ficovi.

Poslanec za SaS Alojz Hlina upozornil na prípad podľa neho dvojnásobne predraženej ťažby dreva v štátnych Lesoch SR. Tomáš Taraba (SNS) je pre neho ministrom ťažobného priemyslu. Zákonom o ochrane prírody, ktorý ako posledný vetovala prezidentka Čaputová, podľa Hlinu obce a mestá prídu o zeleň aj milióny eur. Získajú ich developeri.V podcaste s Alojzom Hlinom sa dozviete:– od 1. minúty – že posledný zákon, ktorý vetovala prezidentka Z. Čaputová, bol o ochrane prírody;– po 2:00 – že dôvodová správa tohto zákona hovorila, ako treba rúbať, aby bolo vidno medvede;– od 3:30 – ako poslanec Huliak klamal o podpore ZMOSu, pričom mestá a obce sú proti;– po 4:00 – že mestá a obce prídu o milióny, získajú ich developeri;– od 6:00 – či chceme z Bratislavy Mexico City alebo Bangkok;– po 8:00 – že ak prejde zákon ministra Tarabu, zomrú tisícky vtákov;– od 9:45 – či je účelom niektorých politík drancovať lesy;– po 11:40 – ako ministerstvo pôdohospodárstva podozrivo vysúťažilo predraženú ťažbu dreva;– od 14:00 – či túto kauzu vníma aj ministerstvo pôdohospodárstva;– po 17:00 – že za kalamitu na Horehroní je podľa neho zodpovedný aj exminister Vlčan;– od 20:00 – či EÚ mala zrušiť poľnohospodárske dotácie;– po 22:00 – že minister Taraba hrá len na lajky od svojich fanúšikov a na ochrane životného prostredia mu nezáleží;– okolo 25:00 – či máme ministra ťažobného priemyslu;– od 26:00 – že v SaS je len na návšteve;– po 27:00 – že pravica na Slovensku zomiera;– od 28:00 – že ľudia majú podľa neho šmýkať do roboty, pokojne aj do dvoch;– po 33:00 – či SaS prispela k politizácii verejnoprávnych médií;– od 35:00 – že ak koalícia na čelo STVR nominuje propagandistu, ďalšia vláda ho vymení.

Takúto netransparentnú kampaň sme na Slovensku ešte asi nemali, keď doteraz vôbec nevieme, kto ju vlastne zafinancoval, hovorí o prezidentskej kampani Petra Pellegriniho šéf Transparency international Slovensko Michal Piško.„Oproti tomu, čo sa v roku 2014 deklarovalo, tak do istej miery je to tu potemkin. Áno, naozaj sa tie pravidlá rozvoľňujú a do veľkej miery sa aj obchádzajú, ale oproti situácií spred roka 2014 sme na tom o čosi lepšie," hovorí o problémoch s transparentnosťou financovania volebných kampaní šéf Transparency international Slovensko Michal Piško.Slovensko má za sebou doslova maratón volebných kampaní, od parlamentných cez prezidentské až po kampaň do Europarlamentu. Trend v ich financovaní, presnejšie v transparentnosti toho, ako veľmi nás politici nechajú nazrieť do ich predvolebnej kuchyne, ale najmä do svojej straníckej kasy, nie je vôbec dobrý. „Trend transparentnosti volebných kampaní sa definitívne obracia. Po pozitívnom skoku po prijatí nových volebných kódexov v roku 2014 sa politici v posledných rokoch naučili pravidlá ignorovať či priam obchádzať,“ tvrdí TIS.Vyvrcholením netransparentnosti ako i obchádzania pravidiel by podľa odborníkov z Transparency international mala byť práve prezidentská kampaň súčasnej hlavy štátu Petra Pellegriniho.„Do prezidentského paláca zasadne politik, ktorého kampaň bola nielen značne netransparentná, ale sčasti aj nelegálna. Ak si na neférovosť a oslabenú verejnú kontrolu nechceme zvykať, je najvyšší čas volebnú legislatívu konečne upraviť. Slovensko potrebuje pravidlá volebnej súťaže, ktoré zabezpečujú rovnosť príležitostí a vytvárajú predpoklady pre zdravú konkurenciu medzi politikmi.“Táto kampaň je však len vyvrcholením a potvrdením negatívnych trendov vo financovaní nielen kampaní, ale i samotných politických strán, ktorý v aktuálnom nastavení vedie k betónovaniu kartelu veľkých úspešných strán za peniaze daňových poplatníkov.„Povedal by som, že hlavný problém je v neférovosti nastavených pravidiel, ktorý veľmi zvýhodňuje veľké a dlhoročne úspešné strany, voči ktorým tie novšie a menšie majú veľmi malú šancu konkurovať. Spoliehať sa výhradne na štátne peniaze a navyše takto neférovo nastavené v prospech veľkých strán, to je systém, ktorý kriví celú politickú súťaž, vysvetľuje Michal Piško.O volebných kampaniach z pohľadu ich transparentnosti a financovania, ale aj o tom, ako súčasný model financovania politických strán prispieva k betónovaniu čoraz silnejšieho politického kartelu existujúcich úspešných strán, no i tom prečo nám to, ako voličom, stále menej a menej prekáža. Počúvate Ráno Nahlas, so šéfom TIS Michalom Piškom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tretina Slovákov nie je zorientovaná v základných faktoch o dôchodkoch. Podľa prieskumu agentúry Focus vyše tridsať percent opýtaných nevie, že sú účastníkmi prvého dôchodkového piliera. Ide pritom o zákonom daný pilier a je v ňom každý obyvateľ Slovenska. Z prieskumu naviac vyplynulo, že Slováci sa obávajú, ako v budúcnosti vyžijú na dôchodku. Čo ďalšie priniesol prieskum a aké dôsledky môžu z neho vyplynúť pre správcov súkromných dôchodkových úspor? Téma pre Martina Slosiarika z agentúry Focus a Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Spoločnosť Microsoft predstavila balík AI funkcií pre svoj operačný systém Windows. Zároveň sa na trh dostávajú prvé zariadenia s hardvérom špeciálne určeným pre umelú inteligenciu od Microsoftu.O tom, ako sa s týmito zariadeniami pracuje, aké funkcie založené na AI Windows prinesie a ako obstoja v porovnaní s tými, ktoré do svojich systémov čoskoro zavedie spoločnosť Apple sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aký hardvér bude podporovať najnovšie AI funkcie Microsoftu.Prečo sa zatiaľ spoločnosť zameriava iba na ARM platformu.Aké je to dnes pracovať vo Windows na ARM.Aké funkcie umelej inteligencie Microsoft prisľúbil.Čo z toho dnes reálne Windows obsahuje a na čo sa ešte len čaká.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Veľký problém pre Microsoft: Sťahuje dôležitú novinku z Windows, aký bude jej ďalší osudNotebook s viac ako 15-hodinovou výdržou? To je nový Asus Vivobook S 15Microsoft uvoľnil veľkú aktualizáciu pre Windows 11, avšak nie pre všetkých. Kto ju získa a kedyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

12. júna 2024 boli koaličné strany SNS a Hlas vo finálnej fáze dohody na zákone, ktorým zrušia RTVS. Má sa rozdeliť na Slovenskú televíziu a rozhlas. V tejto epizóde podcastu sme sa zamerali na mediálne prostredie na Slovensku. O tom, ako rôzne pohyby v médiách ovplyvnili politické diskusie a o najnovšom výskume o dôveryhodnosti médií v strednej Európe sa rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s výskumníkom Ústavu verejnej politiky UK Matúšom Slobodom.O tom, ako rôzne pohyby v médiách ovplyvnili politické diskusie a o najnovšom výskume o dôveryhodnosti médií v strednej Európe, sa rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s výskumníkom Ústavu verejnej politiky UK Matúšom Slobodom.Frankovská poukázala na zlú interpretáciu koaličných politikov, keď porovnávajú súčasnú situáciu so zmenami z roku 2010. Podľa koalície mal byť vtedy cieľom spojenia rozhlasu a televízie odstránenie riaditeľa Nižňanského. „Zhodnotili sme, že takéto porovnávanie je zavádzajúce, keďže dobová diskusia neukazovala, že by sa vtedy politici zásadne vyjadrovali, že ide o Nižňanského alebo že by opoziční politici tento krok kritizovali. Naopak opozičná SNS s týmto zlúčením súhlasila,“ uviedla. Frankovská taktiež zvýraznila, že jedným z hlavných argumentov pre zlúčenie bol zlý hospodársky stav televízie a zlúčenie malo priniesť šetrenie. Teraz podľa nej samotní predkladatelia zdôrazňujú, že im ide o zmeny v obsahu vysielania.Matúš Sloboda v druhej časti podcastu priblížil výsledky medzinárodného výskumu o udržateľnosti médií v strednej Európe, vrátane otázky ich dôveryhodnosti. „Ak čitatelia dôverujú obsahu, je pravdepodobné, že médiu prinesú aj nejaké peniaze. Cez predplatenie alebo nejaké dary,“ uvádza Sloboda.V expertnom prieskume sa takmer všetci zhodli, že ak je fact-checking súčasťou bežného spravodajstva, je to veľmi zaujímavé pre čitateľa. Sloboda ďalej uvádza, že v rámci ďalšieho experimentu zistili, že ak do pomerne nezaujímavej správy o veterných turbínach pridali informáciu, že článok prešiel fact-checkom, výrazne to zvýšilo mieru dôvery čitateľov k tej správe. Čitatelia mali väčší sklon prispieť médiám, ak overenie faktov v článku uskutočnila tretia strana - externá expertná organizácia.Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Vládna koalícia chce už tento týždeň v parlamente zrušiť RTVS a politicky ovládnuť jej nástupcu STVR. Protestujúci zamestnanci pripravujú ďalší štrajk. Ak nové vedenie prekročí červené čiary, štrajk môže za istých okolností aj ochromiť vysielanie, varuje dlhoročný investigatívny novinár relácie Reportéri Ivan Brada, aktuálne aj predseda slovenskej sekcie Asociácie európskych novinárov. V podcaste s Ivanom Bradom sa dozviete:– od 1. minúty – že naratív o aktivistických novinároch je klamstvo;– po 2:00 – ako investigatívni Reportéri zachraňujú štátu veľké peniaze;– od 3:20 – či by sa v rámci snahy o viac plurality malo diskutovať o nespochybniteľných faktoch ako tvar zeme;– po 8:40 – že redaktori RTVS neodídu a nezložia pero;– od 10:50 – či hrozí ďalší štrajk a či ochromí vysielanie;– od 13:00 – čo sú červené čiary, pri ktorých by mohlo dôjsť k väčšiemu štrajku;– po 15:30 – že je neakceptovateľné mať politicky volenú etickú komisiu, kde by politici posudzovali osobný život novinárov;– od 17:20 – ako poslanci Michelko a Huliak pri varení guláša sľubovali odstavenie novinárov od práce;– po 20:00 – že zákon o STVR svojvoľne zavádza vplyv Matice, ktorý sa dá napadnúť na Ústavnom súde SR;– od 22:00 – že ministerka Šimkovičová nie je hlavnou postavou svojho rezortu a aj zákon o STVR písal Lukáš Machala;– po 26:00 – ako s tvorbou zákona o STVR súvisí syn bývalého riaditeľa STV Nižňanského a ako minister Taraba uráža nemajetných občanov;– od 29:00 – ako vyzeralo ovládnutie STV v minulosti: cenzúra a sťahovanie reportáží;– po 31:00 – ako sa za Nižňanského éry v STV robila nadpráca v prospech Smeru;– od 33:00 – že ľudia sú po covide oklamaní a aktuálne hrozí, že STVR bude kopať za politikov a nie za bežných ľudí;– po 33:30 - ako za J. Rezníka scenzurovali reportáž o možnom plagiátorstve ministerky Kaľavskej.

Zmena predpokladá tvrdú prácu, aj trpezlivé čakanie, tvrdí výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Baková. Zvolila si spravodlivosť za cestu a aktuálne dianie ju privádza až k hnevu. Hovorí o „obludnosti“ rozmerov toho, čo sa tu od nástupu novej vlády deje. A o systematickom a cielenom oslabovaní a ohrozovaní politických práv a slobôd aktuálnou vládnou zostavou. Rada prednáša študentom práva, potravu pre mozog nachádza čítaní správ, článkov, zaujímavých rozhovorov a kníh o práve a sociálnych vedách. Pečie fantastické chleby a najlepšie vypne pri metalovej hudbe. Katarína Batková z Via Iuris. Práve s ňou sa pozrieme na to, čo ju aktuálne privádza k hnevu a čo by ju naopak priviedlo do rovnováhy. Svoj charakter odhaľuje už pri rozprávaní o pečení chleba. Napriek spokojnosti s produkciou domácich pekární rada pečie svoj vlastný chlieb. Lebo si dopraje „kvalitu, ktorú mám rada“, ako hovorí. A rozrozpráva sa o procese prípravy. „Baví ma ten proces prípravy kváskového chleba. Vyžaduje si trpezlivosť, čakanie na výsledok a dlhodobejšiu snahu. Nemusí byť pritom vždy úspešný.“Vidí v tom zrkadlenie svoje práce vo Via Iuris. „Častokrát upozorňujeme na nedostatky v spoločnosti. Upozorňujeme dlho, vytrvalo. Snažíme sa presadiť systémové zmeny. A niekedy sa to podarí a niekedy menej“, konštatuje. Na niektoré zmeny si podľa nej treba počkať a k čakaniu je potrebná trpezlivosť, ako dodáva. Aktuálna legislatívna smršť vládnej zostavy premiéra Fica ju privádza až k hnevu. V podcaste hovorí o ohrození viacerých politických práv a slobôd, ktoré nám garantuje samotná ústava.Popri vážnych témach zažiari jej záujem o metalovú hudbu, ktoré jej paradoxne prináša pokoj.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Parlament začal rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní o balíku opatrení lex atentát. Návrh opatrení obsahuje napríklad návrh aby predseda vlády, či parlamentu mali nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu - v prípade, že vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. A zmeny čakajú aj verejné protesty - už by nebolo možné protestovať nielen pred obydliami politikov, ale ani v rezidenčných zónach či pred Prezidentským palácom.Amnesty International Slovensko označuje lex atentát za drakonický zákon a hovori o tom, že je to pokusom využiť bezpečnosť a verejný poriadok ako zámienku na potlačenie práva na pokojné zhromažďovanie. Riaditeľ Rado Sloboda v podcaste spomína aj tlak, ktorý sa môže vytvoriť na obce, aby preventívne zakazovali zhromaždenia. Totiž znenie lex atentútu udeľuje obciam právomoc zakázať zhromaždenia z viacerých dôvodov. V prípade, ak sa zhromaždenie uskutoční a ukáže sa, že nebolo pokojné, obec môže dostať pokutu až do výšky 16 500 eur. „Môže to vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čelit pokute. Ten návrh dáva obciam istú mieru svojvôle, aké zhromaždenie povoliť a aké nie. Môže to predstavovať zásah do ľudského práva, že ľudia sa nebudú môcť zhromažďovať, lebo obec to tak vyhodnotí a zakáže to, " približuje Sloboda v podcaste.Výhrady má aj verejný ochranca prav Róbert Dobrovodský. „Je tam ustanovenie, ktoré počíta s hypotetickou situáciou, že zhromaždenie zasiahne do súkromia človeka. Súkromný život je široký a to umožní samospráve vyložiť si to tak, že môže vytlačiť zhromaždenie na okraj mesta, obce. A ak by to nespravila, tak jej hrozia vysoké pokuty. Samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie," konštatuje v podcaste.Vicepremiér Robert Kaliňák v reakcii na výhrady avizuje, že môže dôjsť k zmenam - respektíve, že niektoré veci sa presunú na jeseň. No a na lex atentát sme sa pytali aj poslancov koalície - a to Jána Ferenčáka a Samuela Migaľa z Hlasu a opozičnej poslankyne z SaS Márie Kolíkovej.Moderuje Denisa Hopková.

V siedmej epizóde nášho Olympijského videocastu sme privítali atlétku Gabrielu Gajanovú. Prišla k nám do štúdia len pár hodín po tom, čo vyhrala striebro na majstrovstvách Európy v Ríme v behu na 800 metrov. Teraz ju už čaká príprava na blížiacu sa olympiádu v Paríži. Okrem skvelého úspechu sme s ňou prebrali aj jej cestu k nemu. Ešte vo februári predčasne ukončila halovú sezónu, prezradila teda aj to, čo jej vtedy pomohlo k tomu, aby bola momentálne v životnej forme.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako okomentovala svoj strieborný behaká chyba súperky jej pomohlaže má nové karty, s ktorými vie hraťako funguje taktika pri 800 mvo februári mala ako keby zatiahnutú ručnú brzdu, čo jej pomohlo?ako vyzerá jej tréningprečo sa na to nepozerá ako na odriekanieako sa dostala k švajčiarskemu tréneroviaké nástrahy a výhody sú pri trénovaní v skupines čím pôjde na olympiádu do Parížana aký iný šport by sa chcela ísť pozrieťčo počúva pred pretekmičo by poradilo niekomu, kto chce začať behávať

Vidieť zástupkyňu nežnejšieho pohlavia v mužskom svete dnes už nie je nič prekvapujúce. Aj oblasť omietok či tepelnoizolačných systémov môže byť miestom, kde sa uplatní nadaná a ambiciózna žena, odborníčka.Dokazuje to marketingová a produktová manažérka Baumit Slovensko Petra Chebenová, ktorá v rozhovore porozpráva viac o slovenskom trhu, produktoch aj ekológii.V rozhovore sa dozviete: Ako vyzerala v roku 1994 expanzia spoločnosti Baumit na slovenský trh? Čím sa líši slovenský trh od ostatných európskych? Aký je slovenský zákazník?Inovácie sú od začiatku hybnou silou vášho fungovania. Vyvíjajú neustále nové výrobky, používajú nové technológie či inovujú spôsoby ich využitia?Vytvorili tiež Bedeker architektúry, 1994-2024. Ako vznikol nápad na jeho realizáciu? Čo všetko v ňom nájdeme? Na akých budovách sa podieľali?S akou víziou vstupujú do 30-teho výročia fungovania firmy? 

Bola v pätách režimu, ktorý uniesol prezidentovho syna. Písala o únose demokracie, keď aj knižne poodhalila zákulisie tajnej služby. A do tretice rovnako knižný Únos, s podtitulom čierna diera demokracie. Nemôžem zabudnúť rovnako na Prípad medička, ktorý je tiež o fatálnom únose. Všetko veci, ktoré napísala Ľuba Lesná, novinárka s profesnou históriou v Rádiu Slobodná Európa či neskôr verejnoprávna televízia. A skúsila to aj na úrade vlády po boku Ivety Radičovej. Aktuálne stojí za napádanou RTVS a vystúpila aj na historicky prvom výstražnom štrajku jej nespokojných zamestnancov. Ako sa pozerá na to, čo zažívame? Nie je to rovnako únos, podobný biľagu éry mečiarizmu? V práci investigatívnej novinárky ju podľa vlastných slov vedú „otcovské lekcie“. Je dcérou rozhlasového novinára Ervína Lesného. S odstupom vyše polstoročia si spomína, ako zareagoval na jej pobúrenie zo súdneho pojednávania istého ukrivdeného zamestnanca, ktorého prepustili z Kablovky. Keď už mal vystúpiť a predniesť svoju obhajobu, skolaboval a zomrel. „No čo, bolo mu to treba? Keby to nedal na súd, možno by ešte žil“, vracia sa v spomienkach do svojej „hlbokej puberty“ Ľuba Lesná.„Otec sa tak na mňa pozrel a povedal: Ale vieš, jemu išlo o pravdu. A tá za to stojí“. „Hovorím – aj zomrieť?“, spomína Ľuba Lesná na svoju výmenu s otcom. „Áno, aj zomrieť. Pravda za to stojí“ – odpovedal podľa neskoršej investigatívnej novinárky. „Novinárčinu mám spojenú s týmto silným zážitkom o odkrývaní pravdy. A snahou o objektivitu za každú cenu“, rozpráva Lesná. Neskôr sa dostala k odkrývaniu tejto pravdy v prípade únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho, čo je emblematický prípad éry mečiarizmu. S čím všetkým sa vtedy musela vysporiadať? Ako ju sledovala tajná služba, ako sa na ňu zaháňal priamo v televíznom štúdiu vtedajší premiér Vladimír Mečiar, či ako jej šéf jednej zo súkromných televízií sekerou zlámal ruku. A to len pre dôležitú nahrávku rozhovoru so svedkom únosu. Ako sa Ľuba Lesná pozerá na dnešné dni? Rozpoznáva v správaní dnešnej vládnej moci prvky „mečiarizmu“? „Veľmi mi to pripomína totalitné časy“, konštatuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Petra Pellegriniho čaká prvý týždeň vo funkcii prezidenta a známe sú aj prvé mena ľudí, ktori by mohli tvoriť jeho tím poradcov. Okrem diplomata Jána Kubiša sa začínaju objavovať aj dalsie možné mená. Spomína sa napríklad spisovateľ Jozef Banáš. Viac v podcaste priblíži novinár Aktualít Martin Sliz.Podľa politológa Erika Láštica práve zloženie ľudí okolo nového prezidenta môže ukázať, ako bude vyzerať obdobie Petra Pellegriniho vo funkcii hlavy štátu. V podcaste tiež rozoberame, čo čaká hlavu štátu najbližšie mesiace v úrade. Petrovi Pellegrinimu pristane na stole viacero zákonov, ktoré mu umožnia sa vyjadariť a prijať rozhodnutie, a to napríklad v podobe, či podpíše zákony, ktoré boli predmetom kritickej debaty," hovorí politológ. Dodáva, že by však na základe prvých rozhodnutí nerobil z toho charakteristiky, že aké bude obdobie prezidenta v paláci.Očakáva „návrat" Petra Pellegriniho spred volebnej kampe. „Myslím si, že je väčšia šanca, že verzia, ktorú sme mali možnosť spoznať počas prezidentskej volebnej kampane bude nahradená Petrom Pellegrinim, ktorý sa bude jasnejšie na úrovni komunikácie a symbolov odlišovať od toho, čo poznáme v súčasnosti od Smeru," dopĺňa Erik Láštic.Bývalý šéf Most-Híd Béla Bugár v podcaste hovorí, že Peter Pellegrini vo svojom inauguračnom prejave naznačil, že bude suverénny prezident. Dodáva však, že či sa mu to podarí ukáže čas. Predpokladá, že nový prezident bude zo začiatku pod mikroskopom a každý bude sledovať, či sú jeho rozhodnutia nadstranícke.

Ale ak máte peniaze, nie je problém. Dnes si povieme aj to, ako môžu malé mestá zarábať na autách, pozrieme sa na snehovú rely tam, kde by ste ju nečakali a koľko nepredaných elektroáut je v Nemecku? Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Ja si nemyslím, že Zuzana Čaputová sa úplne hodí do sveta straníckej politiky aký je dnes na Slovensku. Ona hrá podľa pravidiel a to nie je normálne - a už vôbec to nie je bežné, v slovenskej politike. Hrať podľa pravidiel je jej obrovská devíza, ale zároveň je to i jej obrovská nevýhoda a všetci jej protivníci vedia ako ju poraziť, hovorí o prezidentke Čaputovej šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Slovensko má novú hlavu štátu. Zuzanu Čaputovú v úrade prezidenta republiky vystriedal Peter Pellegrini.Kto teda bola Zuzana Čaputová v úlohe hlavy štátu a bola to pre ňu naozaj iba rola najvyššieho ústavného činiteľa? Nakoľko bola svoja v tejto top funkcii a akú pečať vtisla úradu prezidenta? V čom zlyhala, kde pochybila a naopak, v čom sformovala k svojmu obrazu politickú scénu, ale i celú našu spoločnosť? Nakoľko ju ovplyvnila rola matky dvoch dcér, ktoré sa stali nielen predmetom záujmu verejnosti, ale i obeťami šikany a terčom vyhrážok? No a napokon, skutočne to vzdala a ak nie, prečo už odmietla ďalej účinkovať v slovenskom politickom šapitó plnom testosterónu, mizogýnie, ale aj lží, populistických manipulácií a vedomého šírenia zla a predsudkov? A prečo vlastne potrebujeme mať dnes na Slovensku k ľudskosti ešte i odvahu?„Nezľakla sa. Ak Robert Fico tvrdí, že zdupklala lebo on, tak to nie je ten dôvod a nie je ním ani správanie sa dnes už ministra Tarabu. Proste toto nie sú veci ktoré by ju primkli k tomu aby zvážila či bude alebo nebude opätovne kandidovať. Mne to ale prišlo veľmi mizogýnne, že si tieto mačovské typy politikov zakladajú na tom, že oni vyštvali ženu z politiky. Veď to je aká zbabelosť keď si na tom niekto stavia ego, to je skôr slabosti takého politika a do istej miery aj nezrelosti našej spoločnosti,“ hovorí Peter Bárdy.Zuzana Čaputová ako prezidentka, ale i ako hlavná postava najnovšej knihy šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho „Odvaha k ľudskosti.“ Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nobelista Kip Thorne je vedec, ktorý rieši otázky, o ktorých mnohí vedci, vrátane Einsteina, pochybovali, čo mu vynieslo až Nobelovu cenu. Thorne tiež spolupracoval s režisérom Christopherom Nolanom na filme Interstellar ako vedecký konzultant, kde skúmali červie diery a javy spojené s gravitáciou. Tému gravitácie predstavil aj na festivale STARMUS v Bratislave. Pri tejto príležitosti poskytol individuálny rozhovor redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom a Marošom Žofčinom. O tom, aké bolo stráviť pol hodinu s jednou z najväčších kapacít dneška a čo najzaujímavejšie Kip Thorne povedal sa Maroš Žofčin a Marek Jurčík rozprávajú v podcaste SHARE.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aký je Kip Thorne naživo.Čo sú červie diery a či podľa Thorna existujú.Čo je potrebné na to, aby mohli existovať.Ak by sa nimi dalo cestovať, mohli by sme sa presúvať v priestore i čase.Čo je dnes podľa Thorna najväčšia záhada astrofyziky.Či sme už podľa Nobelistu objavili takmer všetko, alebo ešte skoro nič.Samotný rozhovor s Kipom Thornom si môžete prečítať na webe: https://www.aktuality.sk/clanok/CtQCTEw/nobelista-kip-thorne-pri-cestovani-casom-do-minulosti-nie-je-mozne-zmenit-historiu-paradoxy-su-nemozne-rozhovor/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Kľúčová je pre ňu komunikácia, ale aj to, aby sme v našich deťoch nezabíjali ich prirodzenú zvedavosť. ,,Občas, keď sa s deťmi v pondelky rozprávam o tom, aký mali víkend, mám pocit, že je toho niekedy až príliš, čo všetko zažili a kde boli a pre mňa ako učiteľa je veľmi ťažké potom odhadnúť, koľko im toho ponúknuť, kde je tá zdravá miera... V tomto naozaj platí, že menej je niekedy viac. A deti potrebujú aj pomaliť, potrebujú sa naučiť vedieť aj počkať..." Prečo? Počúvajte s nami náš dnešný podcast Do hĺbky s ocenenou pani učiteľkou Evou Radičovou.Koncom mája sa na Slovensku odovzdávali dôležité a mimoriadne ocenenia pre tých, ktorí sa venujú našim deťom v čase, kedy my s nimi nie sme. My, rodičia už od ich útleho detstva dbáme na výchovu a študujeme si všetko - čo urobiť správne a čo určite nerobiť, no často zabúdame na to, že ako pomaly, ale isto rastú, ovplyvní ich život aj niekto ďalší, už mimo nás. A tým niekým sú najčastejšie práve učitelia a učiteľky, s ktorými sa stretnú po nástupe do školy. A práve preto je tak dôležité uvedomiť si, že s učiteľmi by sme mali vždy, ako sa hovorí "držať za jeden povraz" a navzájom sa pre dobro a budúcnosť našich detí, v ich výchove nielen dopĺňať, ale aj inšpirovať.Počas slávnostného galavečera odovzdávania cien Učiteľská ospobnosť roka 2023 sme videli a počuli množstvo úžasných učiteľov z celého Slovenska, a to nielen v príbehoch z tohto ročníka, ale aj tých minulých a všetkých ostatných učiteľov, ktorí ich prišli podporiť.Jednou z ocenených bola aj inšpiratívna pani učiteľka z Liptovského Mikuláša, pani Evka Radičová, ktorá si odniesla Cenu Zastúpenia Európskej komisie a k nej aj dôležitú Cenu verejnosti, o ktorej ste svojimi hlasmi na našom magazíne rozhodli práve vy, že si ju zaslúži.Evka učí deti na prvom stupni základnej školy Márie Rázusovej-Martákovej, začína teda vždy s tými najmenšími - už s prváčikmi a sama najvýstižnejšie hovorí o tom, čo je pre ne tak dôležité: „Prvý stupeň základnej školy je ako základová doska, keď staviame dom. Vytvorenie bezpečného priestoru pre deti je úplne to najdôležitejšie. Každé jedno sa potrebuje v prvom ročníku cítiť dobre, je dôležité, aby vedelo, že je prijaté, rešpektované. Na toto slúžia naše každodenné ranné kruhy. Učíme sa aktívne počúvať, chápať sa, neposudzovať, neskákať si do reči. Toto je perfektný základ, aby sa potom mohli ďalej vzdelávať.“No a dnes je práve pani Evka naším hosťom. Tešíme sa, že si našla čas a my sme ju mohli pre vás vyspovedať v najnovšej časti podcastu Do hĺbky. Počúvajte s nami dnešný, naozaj inšpiratívny rozhovor o tom, čo je pre deti v škole dôležité a čo je dôležité aj pre nás rodičov, tiež o tom, čo možno často prehliadame a aké chyby nechtiac robíme, no a v neposlednom rade si vypočujete naozaj užitočné a inšpiratívne tipy o tom, ako vieme deti viesť ich vzdelávaním s láskou a rešpektom. S učiteľkou Evou Radičovou sa rozprávala Martina Smatanová.

Premiérová sezóna v NHL a pozvánka na debutové MS v hokeji. Slovenský útočník Martin Pospíšil po sérii otrasov mozgu ešte pred nedávnom zvažoval koniec kariéry, v Ostrave patril k ofenzívnym lídrom výberu Craiga Ramsayho.Ponúknutú príležitosť ukázať sa využil naplno, nanešťastie prišlo opäť nepríjemné zranenie a vo štvrťfinále proti Kanade nenastúpil. Napriek tomu zaznamenal 7 bodov za 3 góly a 4 asistencie a po Liborovi Hudáčkovi a Jurajovi Slafkovskom sa stal tretím najproduktívnejším hráčom Slovenska.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk zhodnotil svoj debutový seniorský šampionát, prezradil viac o nepríjemnom zranení v poslednom skupinovom zápase so Švédskom a okomentoval ohlasy ľudí na jeho ofenzívny štýl hry.Taktiež skonštatoval ako vníma svoj progres v zámorí, zaspomínal si na neľahkú sezónu v nižšej AHL a porozprával o nečakaných udalostiach, ktoré sa mu stali na severe Kalifornie.Nezabudol spomenúť človeka, ktorý mu najviac pomohol pri ceste za NHL a vyjadril sa aj k svojmu premiérovému ročníku v Calgary.

Pilot Imrich Gablech sa narodil 4. novembra 1915 v slovenskom Hrachovišti. 7. júna ako prvý Slovák spolu s ďalšími tromi pilotmi odletel zo Slovenska do Poľska. Spoločne s ďalšími poľskými i československými letcami bol nedaľeko rumunských hraníc zatknutý Červenou armádou. Prežil dva roky v sovietskom gulagu. Po vypuknutí vojny sa dostal do Anglicka. Pri jednom z cvičných letov prežil tzv. black-out – výbadok vedomia. Zo zdravotných dôvodov prestal lietať a stal sa dispečérom na letisku. V roku 1949 bol vyhodený z armády. Následne ho 4-krát vyhodili zo zamestnania. V roku 2005 vyšla na Slovensku jeho životopisná kniha. Imrich Gablech dosiahol hodnosť plukovníka a je držiteľom mnohých vyznamenaní a medailí. Zomrel 16. októbra 2016.

Koncerty si neužívam, pohoda je pre mňa práca, ale vítanie slnka si nikdy nenechám ujsť, priznávav najnovšej časti Mimózy hudobník a organizátor Pohody Michal Kaščák.V Mimóze sa (ne)dozviete:00:20 – koľkýkrát je v Mimóze;01:50 – aké boli prípravy na Pohodu 2024;06:00 – ktoré divadelné predstavenia budú na Pohode;07:35 – prečo sú toalety na festivale tak dôležité;11:00 – na ktoré koncerty sa najviac teší;20:00 – či si vie festival aj užiť;23:30 – či je Pohoda bezpečná;26:00 – ako reagujú Trenčania a iné.

Výskumy ukazujú, že ľudia nie sú vždy racionálni. Navyše sme dnes presýtení informáciami, a preto, keď chceme k recipientovi dostať dôležitú informáciu, musíme postupovať strategicky. Strategická komunikácia sprehľadňuje informačnú džungľu, v ktorej sa nachádzame.Prečo dnes ľudia do veľkej miery uprednostňujú názory pred faktami? Ako tento faktor podnecujú sociálne siete? Ovplyvňuje nízka racionalita aj rozhodovanie vo voľbách? Prečo prenikajú dezinformácie a klamlivé posolstvá do volebných kampaní? Ako sa historicky vyvíjali dezinformácie a propaganda?Akú úlohu má dnes strategická komunikácia štátu a čo si pod ňou môžeme predstaviť? Ktoré nástroje môžu pomáhať znižovať dopady dezinformácií na spoločnosť? Čo znamená tzv. 360-stupňový prístup k riešeniu problému dezinformácií a čo všetko zahŕňa? Nakoľko môže šírenie dezinformácií ovplyvniť rýchly rozvoj AI?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Západočeskej univerzity v Plzni a spoluautorom knihy Prečo veríme dezinformáciám Zdenkom Rodom.

Zuzana Čaputová, the first female President of the Slovak Republic, took office on 15 June 2019. Her five-year tenure has been marked by significant political changes, tackling difficult challenges and achieving several successes.The coalition is preparing several changes, which it has workingly called the Lex assassination. They are meant to respond to the attack on Prime Minister Robert Fico in mid-May this year when he was shot four times.Gabriela Gajanová won the silver medal at the European Athletics Championships. She won the seventh medal for Slovakia at the continental championships in the era of independence.This podcast used a short sample from youtube.com/APArchive, youtube.com/Runningismyhobby, and prezident.sk"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

V sobotu v prezidentskom kresle strieda Zuzanu Čaputovú Peter Pellegrini.Tvrdí, že chce byť aktívnym a silným prezidentom, ktorý bude častejšie v parlamente a na zasadnutiach vlády. Chce aj žehliť imidž Slovenska v zahraničí.V dnešnom podcaste budete počuť úryvky z rozhovoru novozvoleného prezidenta pre TASR, a aj nové informácie o tom, koho si so sebou vezme do prezidentskej kancelárie.Aká bola odchádzajúca prezidentka Zuzana Čaputová a čo možno reálne očakávať od nového prezidenta? Zhodnotil komentátor Peter Bárdy.Moderuje Natália Jabůrková, autorom scenára je Peter Hanák.

Spoločnosť Panza Robotics aktuálne pracuje na treťom prototype robotického psa Artaban. Čoskoro začne testovanie u prvých klientov. Zakladateľ a CEO Panza Robotics Radoslav Balajka v podcaste SHARE hovorí o pokrokoch, ktoré spoločnosť za posledné roky dosiahla a delí sa tiež o svoje názory na umelú inteligenciu, najmä generatívnu AI, a jej budúcnosť v robotike. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Koľko prototypov Artabana existuje a v čom sa líšia.Aké praktické testy už robot absolvoval.Ako jeho tvorca vníma nástup umelej inteligencie.Prečo vzniklo toľko spoločností zameraných na humanoidné roboty.Ako bude vyzerať naša robotická budúcnosť.Prečo lacné roboty z Číny nemusia byť tou najlepšou voľbou.Téme sa venujeme aj tu:Slovenský robot má byť svetovou špičkou. Dokáže otvárať dvere či chodiť po rebríku (rozhovor)Slovenský chodiaci robotický pes má byť svetovou špičkou, pozrite si fotky z jeho skladaniaPripomíname podcast SHARE: Slovenský robot má byť svetovou špičkou a hľadá sa konzola do rodinyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Každý by mal mať právo hovoriť čokoľvek, ale len keď „kydá“ na opozíciu.Keď sa kriticky vyjadria napríklad novinári, je to vraj burcovanie nenávistných nálad. Keď sa omnoho vulgárnejšie prezentuje spriaznený „influencer“, je to údajne len vyslovenie vlastného názoru. Ako si vládna moc predstavuje zmierenie, zhrnul Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Podľa dlhoročného bývalého europoslanca za Smer Borisa Zalu bol prvý prejav premiéra po atentáte plný slovníka krajnej pravice. Následkom orbánistickej politiky môže byť aj vojna medzi európskymi krajinami. Potenciálne konflikty podľa neho brzdí iba EÚ. Ak aj Smer presadí za eurokomisára opäť Maroša Šefčoviča, jeho pozícia bude následkom smeráckej politiky oslabená a Slovensko tak v eurokomisii dostane len slabý rezort.V podcaste s Borisom Zalom sa dozviete:– od 1. minúty – že nárast krajnej pravice v Európe nie je taký veľký, ako sa interpretuje;– od 2:00 – že pomery v Európskom parlamente sa nezmenili;– po 4:00 – že Emmanuel Macron zostane vo funkcii aj keby prehral predčasné voľby;– od 5:00 – či sa mainstreamové strany v Európe približujú fašizoidným alebo naopak;– po 6:20 – že Európa na zvýšenie životnej úrovne potrebuje migráciu, lebo má nedostatok pracovných síl;– od 8:40 – že Orbánov revizionizmus môže priniesť vojnu aj k nám;– po 11:20 – či je orbánovskou predstavou o Ukrajine, že sa má jednoducho vzdať;– od 13:00 – ako Robert Fico po atentáte predniesol manifest národného konzervativizmu so slovníkom krajnej pravice;– po 13:30 – že takýto Smer sa ťažko zaradí medzi štandardných európskych sociálnych demokratov;– po 16:00 – či Smer takouto politikou oslabuje pozíciu Maroša Šefčoviča;– od 18:20 – že v RTVS ide o pokus podriadiť verejnoprávne médium neoľudáctvu a Hlinkovskej politike;– od 21:00 – že tradičná rodina je konštrukt a na Slovensku nikdy tradičnou nebola;– po 23:00 – že politici nemajú čo určovať moderátorov politických diskusií;– od 25:00 – či u nás prebieha orbanizácia médií;– po 29:00 – že Peter Pellegrini ako prezident prekvapí;– od 31:00 – či sa vôbec dá zmierovať sa s ľuďmi, ktorí na vás útočia.

Attila Lovász je riaditeľ národnostného vysielania RTVS a bývalý riaditeľ spravodajstva. Podľa neho mnohým voličom neprekáža, že víťaz volieb chce všetko ovládať namiesto spravovania. Keď Andrej Danko priznal, že on sám schvaľoval moderátora O 5 minút 12, malo sa protestovať, až spadne nebo.Bude možné, aby si každá ďalšia vláda vymenila svojho riaditeľa STVR a budeme tak sledovať neustále výmeny ľudí, a budeme mať zakaždým nejakých provládnych novinárov? Presne to hrozí, keď prejde súčasný návrh zákona o STVR. Ľuboša Machaja by vládna koalícia vedela odvolať, no miesto toho chce kompletne obsadiť aj jej kontrolné orgány politickými nominantmi.Politici vraj už hľadajú ľudí do novej STVR, a to dokonca už aj maďarská Aliancia mala hľadať svojho nového šéfa národnostného vysielania. Rádio Patria je totiž jedným z dvoch maďarsky hovoriacich, no neorbánovských verejnoprávnych staníc v celej Európe, hovorí Attila Lovász.Ak sa z RTVS stane vládna propaganda po vzore Orbánovho Maďarska, a z národnostného vysielania priamo reklama na orbánizmus a Alianciu, ľudia to podľa neho prestanú pozerať a počúvať. Ako to teda vyzerá v Maďarsku? A je už etnická strana slovenských Maďarov prežitkom, keď rastie popularita Maďarov na kandidátkach slovenských strán ako je Ľudovít Ódor alebo Štefan Hamran?Moderuje Peter Hanák.

Prezidentke Zuzane Čaputovej sa v sobotu končí päťročné funkčné obdobie. Rozlúčkové zahraničné cesty zavŕšila v Česku, v ktorom tak absolvovala prvú aj poslednú zahraničnp cestu. Od prezidenta Petra Pavla si dnes prevzala najvyššie české štátne vyznamenanie za zvlášť vynikajúce zásluhy v prospech Česka. V podcaste budete počuť českého prezidenta, ktorý slovenskej hlave štátu poďakoval za to, ako prístupila k svojej funkcie a spomínal ich spoločne zahraničné cesty. Podľa Petra Pavla bola Zuzana Čaputovú vzorom pre mnohých predstaviteľov štátu v Európe, ale aj vo svete.Český novinár Erik Tabery v podcaste hovorí o nadštandardných vzťahoch českého prezidenta a končiacej slovenskej hlavy štátu. Podľa neho neboli nidky tak blízke a dobré vzťahy medzi prezidentmi Česka a Slovenska. Záver návštevy sa podľa novinára niesol v osobnom duchu. V rozhovore hovorí o tom, že Petr Pavel dnešným udeleným vyznamenaním vyslal odkaz slovenským politikom.„Je to ocenenie blízkosti, ktorá tu bola. Povedal by som, je to ale moja osobná interpretácia, že je to symbolicky odkaz českej strany na Slovensko, že si ju slovenská reprezentácia neváži a hovorí o nej vulgárne a agresívne. No jej pozícia a ocenenie, nielen v Česku, ale aj vo svete je veľké," hovorí Erik Tabery v podcaste.Vzťahy Petra Pavla a Petra Pellegriniho budú podľa novinára chladné a profesionálne.Pavol Demeš: Prezidentka sa zhostila svojej role výnimočne dobreJednou z úloh prezidenta je reprezentovať krajinu smerom navonok - a teda v zahraničí. Ako sa darilo prezidentke aj v iných krajinách, ako je Česko? Aké renomé prezidentka získala? No a sa dopustila počas jej mandátu aj nejakých pochybení v oblasti zahraničnej politiky? V druhej časti podcastu o téme hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom. Podľa analytika sa Zuzna Čaputová zhostila svojej role reprezentovať Slovensko vo svete výnimočne dobre. „Vďaka svojej osobnostnej výbave, šarmu, komunikačným schopnostiach a vďaka niečomu prirodzenému, čo z nej vyžarovalo, si vybudovala osobné vzťahy s kľúčovými lídrami. Zuzana Čaputová ťažila z toho, že mala dobrú komunikáciu, bola čitateľná v tom, čo robí a to znej robilo osobnosť, ktorá si vyslúžila ocenenie, " hovorí v podcaste Pavol Demeš s tým, že išlo o mimoriadny výkon.Podľa exministra medzinárodných vzťahov bude nový prezident Peter Pellegrini stáť pred výzvou. „Uvidíme do akej miery si vytvorí svoj rukopis," konštatuje.Moderuje Denisa Hopková.

Zabudli ste aj vy na rozpočet na záhradu? Aj takýto môže byť scenár mladej rodiny, ktorá si zobrala hypotéku, postavila dom, následne sa im narodili deti a čas a financie na záhradu sú v nedohľadne.Ako sa dá predísť takejto situácii a existuje vôbec nízko-údržbová záhrada? A čo ak zistíme, že nie sme až taký záhradný typ. Ako si vieme spraviť pekné okolie okolo domu, aj keď nemáme toľko času na záhradu, pretože sme pracovne vyťažení? O týchto témach sme sa rozprávali s odborníkom na záhradu Marekom Fürstom zo spoločnosti Gardeners.sk v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.Aj záhrada k domu potrebuje svoj rozpočetKeď ideme kupovať dom, tak sa väčšinou sústredíme na to, aby sme mali dostatok peňazí na financovanie samotnej nehnuteľnosti, prípadne na zariadenie do domu. Veľakrát sa však stane, že zabudneme na dôležitú investíciu, ktorá s domom prakticky súvisí - ako bude vyzerať okolie domu, teda záhrada. Výhodu majú podľa Mareka Fürsta tí, ktorí stavajú dom od začiatku s architektom. Ten ich totiž nasmeruje k tomu, aby vo svojich výdavkoch mysleli aj na záhradu. „Potom máme druhú skupinu ľudí, ktorí kupujú hotový dom a s nejakým rozpočtom alebo s nejakými prácami na tej záhrade počítajú, ale počítajú s oveľa nižšou sumou, aká je reálna. Potom je ešte taká kategória ľudí, ktorí vôbec nerátajú s tým, že do  záhrady pôjdu vôbec nejaké peniaze. Alebo ak, tak veľmi malé. Lebo napríklad videli v obchodnom centre, že kvet stojí 10 eur a krík 15 eur a väčšinu vecí si chcú robiť svojpomocne. Najviac som si to uvedomil, keď sa mi jeden zákazník priznal, že on mal celú kúpu domu a všetko zariadenie v Exceli do centa spočítané, ale zrazu zistil, že k záhrade tam nemal žiadnu položku. Takže zabúdajú na to ľudia veľmi často,“ hovorí o svojich skúsenostiach Fürst v podcaste.Záhrada potrebuje nielen peniaze, ale aj časEšte predtým ako si ideme robiť záhradu, tak by sme si mali reálne povedať, koľko času budeme ochotní venovať údržbe záhrady, ak ju chceme mať peknú. „Všetky tie práce sú pomerne zdĺhavé. Keď si zoberiem len nejakú údržbu, ktorú chodievame robiť na trošku väčšie záhrady, tak týždenne tam strávime 4 – 6 hodín. Ak toto má robiť jeden človek sám pre svoju záhradu, tak po čase to môže byť neudržateľné. Naozaj to musí byť jeho veľký koníček, aby si dokázal záhradu udržiavať sám. Niektorým sa možno aktuálne nepáčia veľkosti pozemkov na predaj pri novostavbách a hovoria si, že je to veľmi maličké. No pre väčšinu ľudí je menší rozmer záhrady úplne postačujúci,“ hovorí Fürst. V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk sa dozviete aj:·      aký veľký rozpočet si treba pripraviť na záhradu pri kúpe domu·      či je robotická kosačka len módny trend alebo veľký pomocník·      či existuje nízko – údržbová záhrada·      aké rastliny vybrať do záhrady, ak nie sme záhradný typ·      a kedy radšej zvoliť bývanie v byte namiesto domuRozhovor moderovala redaktorka Zuzana Majerčíková.

Výsledky eurovolieb otvorili otázku, kto ich vlastne vyhral. PS oprávnene oslavovalo, sončili prví, nadšení z volebného výsledku je druhý Smer a aj extrémisti. V kúte stoja Igor Matovič a Andrej Danko. No a kto tu čakal, že sa po atentáte stane z Roberta Fica politik zmieru, mohol ostať v šoku.Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nám bude 7000, nahráme prvý videopodcast. Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Bývalý dlhoročný politik Smeru Marek Maďarič je dnes nestraník a nepolitik. Odpoveďou na rast krajnej pravice v Európe by podľa neho malo byť, aby ich oponenti robili lepšiu politiku. Tvrdí, že SNS stráca politické akcie a je nepomer medzi ich percentami a tým, čo všetko by chceli. Ako pokus o atentát zmení Roberta Fica, ešte iba uvidíme. Demokracia na Slovensku však podľa neho ohrozená nie je. V podcaste s Marekom Maďaričom sa dozviete: – od 1. minúty – prečo majú eurovoľby dosah na vnútornú politiku krajín ako Francúzsko a Belgicko;– po 4:00 – prečo stranu Marine Le Penovej nepovažuje za takú veľkú hrozbu;– od 8:00 – že odpoveďou na nárast tvrdej pravice je robiť lepšie politiku;– po 11:00 – či sa Smer hodí medzi eurosocialistov, ktorí sami seba nazývajú progresívcami, alebo skôr k Viktorovi Orbánovi;– od 13:00 – že eurosocialisti možno budú potrebovať piatich europoslancov Smeru;– po 14:40 – že Smer môže zmeniť názor na Ursulu von der Leyenovú;– od 17:30 – prečo by Robert Fico nemal ustúpiť SNS a mal by znova nominovať Maroša Šefčoviča na post eurokomisára;– po 19:30 – že SNS stráca politické akcie a musí to vidieť aj Smer;– od 21:30 – ako Robert Fico po atentáte získal príťažlivosť a ohrozuje to Hlas;– po 23:30 – že Matúša Šutaja Eštoka vníma ako nespojeného so Smerom;– od 26:50 – ako číta prvý prejav Roberta Fica po pokuse o atentát;– po 31:30 – či na Slovensku prebieha orbanizácia médií;– od 33:00 – že u nás nevlastnia médiá Ficovi ľudia a televízie nebudú provládne, ale neutralizované;– po 35:00 – že podľa neho nejde o koniec demokracie, aj keď tu naozaj prebieha zápas o jej podobu;– od 40:00 – že Viktor Orbán je fascinujúci a jeho tajomstvo nespočíva len v ovládnutí médií;– po 41:00 – že najdôležitejšie je, kto sa stane riaditeľom RTVS alebo STVR;– od 45:00 – že Martina Šimkovičová nie je najrozhodujúcejší človek na ministerstve kultúry.

Ubehlo pár dní od európskych volieb. Je dnes jasnejšie, ako môže vyzerať nová podoba europarlamentu? Môžu euroskeptické a krajne pravicové strany paralyzovať europarlament napríklad v otázke pomoci napadnutej Ukrajine ?A čo znamená pre Európsku úniu, že lídri dvoch najväčších krajín Únie - Emmanuel Macron a Olaf Scholz - v eurovoľbách pohoreli? V podcaste odpovedá šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová.„Nedá sa čakať, že by bol europarlament paralyzovaný krajne pravicovými silami, lebo taká matematika nie je," vysvetľuje Gabrižová v podcaste. Dodáva však, že kým doteraz bola krajná pravica v europarlamente bez ambícií, tentokrát bude viac sebavedomá s chuťou vstupovať do tvorby európskych politík.Pred Európskou úniou je aj iná výzva. Blížiace sa americké voľby, ktoré by mohli víťazstvom Donalda Trumpa priniesť viaceré otázky ohľadom budúcnosti NATO, či vojenskej pomoci Ukrajine. No a najnovšie budú dôležité aj voľby vo Francúzsku, ktoré prichádzajú po neúspechu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v eurovoľbách. Má Európa pred sebou náročné mesiace? „Je perspektíva, že sa zleje viac vecí. Marine Le Penová vyhrá voľby, Donald Trump sa stane novým prezidentom. Je to niečo, čo mení všetko. Najmä v otázke bezpečnosti," vysvetľuje odborníčka na európsku politiku.Témou podcastu je aj slovenské zastúpenie v europarlamentu. Aký hlas bude mať Slovensko po eurovoľbách? Gabrižová hovorí o tom, že Progresívne Slovensko aj v dôsledku neúspechu liberálnych strán vo Francúzsku a Nemecku posilní svoju pozíciu vo frakcii Obnovme Európu. Nie je teda vylúčené, že by im opäť patrila stolička podpredsedu parlamentu.K tomu, že by európski socialisti obnovili členstvo Smeru je skeptická. „Predstavitelia Smeru hovoria, že sa chcú pokúšať obnoviť členstvo v socialistoch a demokratoch, ale zároveň hovoria B - pri rešpektovaní ich programu. Osobne to nevidím veľmi realisticky. Zdá sa mi, že by bolo veľmi ťažké pre socialistov a demokratov vysvetliť, prečo je v poriadku prijať stranu Smer-SD s tými programovými tézami, ktoré momentálne razí a s ktorými kandidovala do eurovolieb," uzatvára Zuzana Gabrižová.Moderuje Denisa Hopková.

Nielen hlava štátu, ale najnovšie aj predseda vlády či predseda parlamentu zrejme budú mať nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu. Nárok na ňu majú, ak vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. Vypláva to z návrhu Lex atentát, ktorý dnes predložila vláda. Budete počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.V podcaste budete počuť aj reakcie opozície - a to Michala Šimečku a Márie Kolíkovej. Niektoré veci z lex atentátu nesúvisia nijakým spôsobom s bezpečnosťou ústavných činiteľov a ich ochray. Doživotný plat premiéra nezvýši bezpečnosť, zhodujú sa.Nárok na doživotný plať v praxi doposiaľ spĺňa len premiér Robert Fico. Viac v podcaste priblíži šéf politického oddelenia Aktualít Martin Sliz. Hovoríme aj o ďalších opatreniach z Lex atentátu, ale aj o nehnuteľnostiach, na ktoré majú nárok najvyšší ústavní činitelia.Moderuje Denisa Hopková.

Finančné podvody už nie sú rarita, ale stali sa našou každodennou súčasťou. Či už ide o podvodné e-maily, SMS, telefonáty, bazoše, súťaže alebo investovanie, podvedený môže byť takmer každý z nás. Najväčšie objemy sa však, paradoxne, dajú nabrať práve pri investovaní.Podvodníci sa prostredníctvom vzdialeného prístupu dostanú do internetového bankovníctva a človek môže takto prísť nielen o šancu znásobiť svoje úspory, ale prísť aj priamo o svoje našetrené peniaze. Aj to sú neduhy investovania s neznámymi.Na čo si dať pozor a prečo nezdieľať svoj prístup do počítača v podcaste Na tému vysvetlil Juraj Praženka, vedúci oddelenia Riadenia kontinuity činností vo VUB banke, ktorý zároveň dočasne zastupuje oddelenie prevencie podvodov.Podcast vznikol v spolupráci s VÚB bankou.

Keď agresor a jeho podporovateľ zdieľajú s tebou hraničnú čiaru. Personifikovane Putin a Lukašenko a ich Rusko a Bielorusko vo vzťahu k Litve. Naviac – keď na tvojom území leží koridor Suwalki, ktorý je aktuálne označovaný za najnebezpečnejšie miesto na zemi. Len pred pár dňami tam východné krídlo Aliancie cvičilo logistiku nasadenia pre prípad útoku. A bol tam aj náš Peter Sabo, ako jediný akreditovaný novinár z našich končín. Aká je perspektíva vojny z pohľadu trojmiliónovej Litvy, ktorej susedom sú Rusko a Bielorusko? Ako vnímajú svoje členstvo v Aliancii a aké sú nálady v súvislosti s prípadnou obranou krajiny? Litva ako člen Európskej únie a Nato očami reportéra Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovensko pozná mená nových, či staronových europoslancov. Päť politických strán získalo viac ako 5 % voličských hlasov. V podcaste budete počuť krátke rozhovory so zvolenými europoslancami - Ľudovítom Ódorom (Progresívne Slovensko), Katarínou Róth Neveďalovou (Smer-SD) a Miriam Lexmann (KDH).Výsledky volieb na Slovensku, ale aj v iných krajinách a budúcu podobu europarlamentu v podcaste rozoberáme aj so šéfom Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robertom Sermekom a komentátorom Andrejom Matyšákom.Môže ovplyvniť fungovanie europarlamentu nárast krajnej pravice? Šéf Kancelárie európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek v podcaste hovorí, že si musíme počkať. „Treba si počkať, ako budú schopní spolupracovať. Sú rôznorodí, nevie sa, či budú vedieť vytvoriť spoločnú frakciu. Najbližšie týždne ukážu, ako sa sformujú frakcie," približuje.Slovensko v rámci účasti v eurovoľbách konečne nie je na chvoste. „Prvýkrát v histórii nebude posledné. Videli sme nižšie čísla v Chorvátsku, Litve," hovorí Robert Sermek.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Začala sa júnová schôdza parlamentu. Posledná pred letnými prázdninami. A ak vládna väčšina deklaruje, že urobí poriadok napríklad s kultúrnymi fondami či Rtvs, nedarí sa jej to na vlastnom pôdoryse. Hľadanie poriadku vo vlastných vzťahoch odkazuje na leto – a ide najmä o obsadenie postu predsedu parlamentu. Napriek tomu, že koaličná zmluva ho dáva strane Hlas, Robert Fico, Robert Kaliňák a s nimi Andrej Danko a jeho ľudia opakujú, že by mala pripadnúť SNS. A napriek tomu, že riešenie odsúvajú na leto, z Hlasu a od jej nového predsedu zaznieva stále to isté – rešpekt k platnej koaličnej zmluve a zároveň ku koaličným partnerom. „Rešpektujeme aktuálne platnú koaličnú zmluvu a z nej vyplývajúce nároky“, hovorí Matúš Šutaj Eštok.Dočká sa jej, či hrozí koaličná kríza? „Toto je len pokračovaním nerešpektu, resp. pohŕdaním strany Hlas, keď im chcú zobrať túto funkciu. Na druhej strane je to podmienené tým, že Andrej Danko je neriadenou strelou“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je možné, že ak by nedostal tento post, bude nestabilným prvkom koalície. Predstavitelia Smeru chcú mať radšej pokoj“, dodáva. Politológ tiež konštatuje, že po tejto parlamentnej schôdzi bude Slovensko „menej transparentné a viac centralizované“. Naráža najmä na zámer koalície zrušiť verejnoprávnu RTVS a nahradiť ju novou inštitúciou STVR, ktorá je už zo zákona zaťažená politickými nomináciami aktuálnej vládnej moci rovno v jej kontrolnom orgáne.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Spoločnosť Apple na konferencii WWDC 2024 predstavila nielen nové verzie všetkých svojich operačných systémov, ale aj víziu využívania umelej inteligencie na svojich platformách. O tom, ako si Apple predstavuje svoju budúcnosť na poli AI a tiež o novinkách v iOS 18 a macOS Sequoia sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Zmeny a nové funkcie v iOS 18.zlepšenie manažmentu okien a prepojenia zariadení v macOS Sequoia.Súbor funkcií Apple Intelligence.Vlastný nástroj na AI od Apple.Spolupráca s OpenAI.Téme sa venujeme aj tu:Apple začal prehrávať, problémy dokonca nedokázal ani pekne zaobaliť (komentár)Poznáme veľké plány Apple pre umelú inteligenciu: Prekvapí vás, čo všetko dokážeApple predstavil iOS 18: Prekopaný homescreen, zamykanie appiek, úplne nový Mail aj FotkyApple uviedol nový macOS: Inšpiroval sa u konkurencie, v jednej veci konečne dorovnáva WindowsNový systém pre Apple Watch prinesie lepší prehľad o vašich tréningoch, zdraví aj kondíciiApple vylepšuje operačný systém svojej TV. Prináša šikovné funkcie pre milovníkov filmovHeadset Apple Vision Pro mieri aj do Európy, vylepší nielen ovládanieApple vynovil systém pre iPad. Integruje AI, vylepšuje poznámky, poteší aj počtárovApple prezradil, na akých zariadeniach pobeží iOS 18 či iPadOS 18Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V uzavretých internetových komunitách sledujú, vzájomne si zdieľajú a potom i komentujú verejné popravy či brutálne mučenie. Naša mládež sa radikalizuje. "Pointa nie je sledovanie tých brutálnych obsahov, ale práve tá komunita. Začiatok intervencie je počúvať ich a dať im zážitok prijatia, ktorého sa im v okolitom svete nedostalo, hovorí šéf internetovej poradne IPčko Marek Madro."Tie trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem, k nám a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené," varuje šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Práve preto IPčko prichádza s projektom "Nevypočutý", ktorý je určený ako mladým ľuďom, tak aj školám, učiteľom či školským psychológom. "Na samom začiatku nie sú internetové online komunity, oni majú vplyv až potom ako zlyhá celý ten offlinový systém, až potom ako zlyhá rodina, škola či ulica," vysvetľuje Madro. Napokon, už majster existencializmu J. P. Sartre hovoril: "Potrebujem druhého aby som sa lepšie pochopil", pretože práve nevypočutosť, to je jeden z dôvodov rastúcej radikalizácie našej mládeže. Tak prečo aj zdanlivo nijako a ničím nevyčnievajúci mladí ľudia u nás - neraz na samom rube zúfalstva, padajú do osídiel takej radikalizácie, akú si často nevieme ani len predstaviť? Aké sú dôvody, ako to spoznať a najmä, ako z toho celého - v tejto už i tak neistej a tekutej dobe, von?"Je jasné, že keď hovorím, že deti si medzi sebou zdieľajú mučenie či popravy, tak je to niečo, čo nás dospelých šokuje, ale ono je to vlastne iba prostriedok ako oni strácajú cit pre to, čim spoločnosť okolo nich žije pretože oni majú pocit, že žijú v úplne inom svete, ako ten, v ktorom žije väčšinová spoločnosť. A aké je riešenie? Znie to možno banálne, ale je to - Pravda a autenticita toho nášho reálneho sveta ako i rešpekt a najmä vypočutie sveta našich detí. "Radikalizácia veľmi úzko súvisí s frustráciou no a keď sme frustrovaní, začneme hľadať niekoho, kto má podobné skúsenosti a podobné postoje ako my sami, hľadáme podobný príbeh, ako je ten náš. No v každej jednej chvíli toho postupu k radikalizácií, je tým mladým ľuďom možné pomôcť - len ten internet to celé extrémne zrýchlil. Naozaj to začína v tom, že tá moja osobná "ťažkosť" bola nevypočutá - že celý ten systém od rodiny po školu či komunitu jednoducho nedokázal odpovedať na tie moje problémy," hovorí šéf IPčka.Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Marekom Madrom a Zuzanou Juránekovou z IPčka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po čiernom dni výstražný štrajk. Zamestnanci a spolupracovníci pokračujú v protestných akciách proti pripravovanej zmene verejnoprávnej RTVS. Vládna väčšina pod taktovkou SNS chce z nej mať inštitúciu, na ktorú budú môcť mať dosah – zaznievajú obavy a kritika. Na protestnom pochode sme boli s reportážnym mikrofónom.„Mrzí ma, že politici vnímajú verejnoprávne médium len čisto ako politické vysielanie. Ich zaujíma len obsadenie politických diskusií, ako sú zabezpečené jednotlivé strany. Ale čo skutočne robí verejnoprávna inštitúcia, ako by bolo mimo ich rámca“, tvrdí dosluhujúci generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. Jeho manažment vyjadril podporu výstražnému štrajku zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. V reportáži z protestného pochodu Bratislavou, ktorý prešiel aj okolo úradu vlády a skončil pred ministerstvom kultúry vám ponúkame širokú paletu pohľadov tvorivých pracovníkov verejnoprávnej inštitúcie i jej spolupracovníkov. Budete počuť napríklad Michal Hercega, ktorý je nevidiaci redaktor rozhlasu; tiež Tomáša Bartoníčka zo štrajkového výboru, humoristu Sama Trnku, investigatívneho reportéra Ivana Bradu, moderátora Mareka Gudiaka, politológa Jozefa Lenča, novinárku a publicistku Ľubu Lesnú, novinára Eugena Kordu, poetku Mirku Ábelovú a ďalších.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ktorá automobilka vám ich ponúka? Britskí aktivisti chceli zvýšiť rýchlosť na diaľniciach. Akú odpoveď im dala vláda? Chceli by ste súkromnú čerpaciu stanicu na svojej záhrade? Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Opäť sa ukázalo, že najdôležitejší je záver kampane, tvrdí sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos.Posilnené Progresívne Slovensko, s implikáciou Smer je poraziteľný. Stabilizovaný Smer. Silný výkrik extrému v podobe Republiky. Oslabený Hlas. A stratená SNS.Slovensko je po svojich piatych eurovoľbách s doteraz najsilnejšou účasťou. K urnám prišlo vyše 34 percent voličov.Na ich výsledky, dôvody a možné následky sme sa pozreli so sociológom Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Návrh zákona o mimovládkach deklaruje zvyšovanie dôvery voči mimovládnym organizáciám. Reálnym zmyslom úpravy je však skôr spochybňovať dôveryhodnosť tretieho sektora u časti spoločnosti, skomplikovať im činnosť cez ďalšiu byrokraciu, hrozbu pokút či rozpustenia. Zďaleka pritom nejde len o tie organizácie, na ktoré pravdepodobne prioritne vládne strany cielia, ale návrh je škodlivý pre celý sektor.Prečo je transparentnosť vo verejnom priestore a v inštitúciách dôležitá aj pre bežných občanov? Odkedy sú v slovenskej politike prítomné naratívy proti mimovládnym organizáciám? Môžu aktéri v mimovládnej sfére zastupovať cudzie záujmy? Je podpora donormi v partnerských krajinách Slovenska problematická? Pomáha aj Slovensko v zahraničí projektovými schémami a grantami?Prečo je návrh zákona o mimovládkach škodlivý a zavádzajúci? Aká je argumentácia samotných predkladateľov? Môže zákon reálne zvyšovať dôveru voči mimovládkam? Prečo návrh ovplyvní celý mimovládny sektor a čím bol inšpirovaný? V čom sú rozpory návrhu s európskym právom? Prečo je úloha mimovládnych organizácií pri zastupovaní záujmov občanov kľúčová?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom.

Dnes už naše deti v tomto vedieme oveľa zodpovednejšie, než tomu bolo kedysi, no prístup z minulých generácií zanechal na chrupe mnohých Slovákov stopy, ktorých oprava vychádza aj na tisíce eur. Slovenský zubár však neopraví to, čo ten zahraničný pokazí. Lacné zuby zo zahraničia nás potom môžu vyjsť poriadne draho, hovorí stomatologička, MDDr. Ivana Pučeková, ktorá pôsobí na zvolenskej zubnej klinike Viktorident.Dnes vám práve s ňou prinášame bonusovú epizódu podcastu TELO, v ktorej sa budeme venovať krásnemu úsmevu, po ktorom azda každý túži. Zo zubov, s ktorými nie sme spokojní, môžeme mať naozaj veľké komplexy a výnimkou nie sú ani ťažké psychické stavy. Čo všetko riešia v zubnej ambulancii Slováci a Slovenky, za čo si koľko priplatíme a na čo dávať pozor, sa dnes pýtame odborníčky v podcaste Telo, rozhovor viedla Henrieta Hanáková.

Attilu Végha trýznil v dnes už legendárnej príprave pred Zápasom storočia proti Karlosovi Vémolovi. Végh vtedy knokautoval Vémolu po 127 sekundách. Teraz spojili sily opäť. Pozrite si rozhovor s trénerom Iljom Škondričom pred sobotňajšou Odvetou storočia na turnaji Oktagon 58 v pražskom Edene.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako je Végh pripravený na Odvetu storočia?Vrátil sa do formy aj vďaka zakázaným látkam?Ako vyzerali jeho sparringy s Jiřím Procházkom?Poznačila Véghovu prípravu kauza okolo Petra Pellegriniho?Akého Vémolu očakáva v odvete?Aké pochybnosti má o jeho príprave?Bude to Véghova definitívna rozlúčka?Kde ho vidí po konci kariéry?

The European elections will take place in Slovakia on eight of June. Slovaks will elect fifteen MEPs for a five-year term. This elections allow the citizens of the European Union to have their say regularly and to influence the composition and policies at the European level. Prime Minister Robert Fico spoke publicly for the first time since the shooting in Handlová. The incident took place on 15 May. The Prime Minister was shot four times and is currently recovering from his injuries at home.Bratislava's Devín has been very busy these days. Since the beginning of the week, the rising level of the Danube and Morava rivers has been causing wrinkles on the foreheads of the inhabitants of the city district.This podcast used a short sample from facebook.com/RobertFico"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Slovensko sa ako jediná krajina sveta dištancovalo od nových zdravotníckych postupov Svetovej zdravotníckej organizácie. Na nových predpisoch sa v Ženeve dohodlo vyše 190 štátov sveta. Majú zabezpečiť, aby svet v prípade novej pandémie dokázal ľahšie koordinovať. Podľa lekára Petra Sabaku by to mohlo uľahčiť výmeny informácií, zdieľanie výsledkov výskumu, ale aj zjednodušuje nákup liekov, prípadne vakcín.Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v podcaste hovorí, že Slovensko nenarušilo globálny konsenzus ostatných krajín, preto neatakovali schválenie - len sa disociovali od ďalšieho procesu prijímania. „Ja pevne verím, že ak by došlo k pandémii, tak budeme hľadať a nájdeme riešenie, aby sme boli včas pripravení. Sme stále platným členom WHO a na tom sa nič nemení. Nenarušili sme konzenzus, to že sme proti niektorým pravidlám je právo každej krajiny."Zdravotnícky analytik Martin Smatana si myslí, že to, že sme sa dištancovali, nebude mať dopad na našich pacientov. Podľa neho hrozil aj horší scenár. „Som rád, že sme dopadli takto. Hrozila nám totiž oveľa vážnejšia situácia. Čisto teoreticky mohli sme na rokovaní v Ženeve mohli vyvolať hlasovanie o nariadeniach. My sme de facto zakceptovali naridenia, len sme povedali, že sa od nich dištancujeme. No keby sme vyvolali hlasovanie, tak by sme tým pravdepodobne narušili jednotnú pozíciu Európskej únie, lebo sme tam ako súčasť EÚ, a zároveň by sme spôsobili, že by saaktualizácia neprijala jednohlasne, ako býva zvykom pri takýchto materiáloch WHO. Vystúpili by sme z jednotnej pozície a narušili konsenzus ktorý tam bol," vysvetľuje v podcaste.Dodáva, že mu to preto príde ako PR určitej skupiny politikov. „Napriek tomu, že sme sa dištancovali od nariadení a chválime sa tým verejne, WHO a iné krajiny by nam pomohli a zľutovali by sa, ak by globálna kríza. Preto si myslím, že to, že sme sa dištancovali je skôr PR a komunikačný trik určitej skupiny."Podľa Smatanu to však oslabuje pozíciu Slovenska. „Je to iba diplomatická hanba a škoda. Oslabuje nás to ako krajinu a pozíciu našej krajiny v medzinárodnom merítku," dopĺňa.Moderuje Denisa Hopková.

Niektoré médiá si servítku pred ústa rozhodne nedávali.Ako vidia Roberta Fica novinári zo zahraničia, sa dozviete v najnovšom Ťažkom týždni.P. S.Tento diel nepodporil Soroš, ale investičná spoločnosť XTB :-). Ako sa dá investovať a či je to vôbec pre vás, zistíte tu: https://link-pso.xtb.com/pso/DLT06

Keď sa o Európe a Európskej únii dá rozprávať aj v čase moratória pred eurovoľbami. Napríklad cez tému slobodného cestovania, ktorého špecifikom je sloboda znásobená ešte aj oslobodením od vlastného dopravného prostriedku. Jasné, dá sa to povedať aj prozaickejšie: Naprieč Európou stopom! 27 členských štátov na takmer štyri a pol milióna kilometroch štvorcových, kde žije takmer 440 miliónov ľudí. Koľko kilometrov ciest to môže byť? A koľko možností spojenia...? Zážitok z tejto znásobenej slobody si v sebe nosí a obohacuje ním aj svoje okolie Milan Potočár. Práve s ním bude dnešné európsko – slobodné RánoNahlas. Bude aj o „stopovaní na palec“, či na „ceduľu“ alebo na „dohovor“. O stratégiách oslovovania, o zážitkoch z ciest nielen po Európe, ale aj po krajinách Blízkeho východu, či Balkánu. „Najlepším miestom pre stopára sú čerpačky na diaľniciach“, rozpráva Milan Potočár, ktorý je vyštudovaný lingvista, niekdajší vysokoškolský učiteľ holandštiny. Je na nich možnosť vzájomného oťukania, väčší časový priestor na minirozhovor, pri ktorom je možnosť získať prvý a základný dojem z človeka, ktorý vás chce zobrať. „Keď človek vidí, že ste normálny, ja vidím, že on je normálny, vo väčšine prípadov, keď je to možné, tak vás zoberie“, vysvetľuje. V topánkach stopára sa krajiny podľa Potočára spoznávajú „o tri levely vyššie“, ako pri obyčajnej návšteve. „Dostávate sa do situácií, v ktorých ste s miestnymi v najspontánnejších momentoch. Vtedy počujete o politike či o bežnom živote v danej krajine veci, ktoré by ste si nemali kde prečítať“, hovorí. „Naviac, pri slobodnom živote stopára máte na to aj fúru času“, dodáva. „Stopovanie je aj prekračovaní komfortných zón“, tvrdí Milan Potočár. Nie je podľa neho typologicky pre „princezny“, ale pre ľudí, ktorí sú „do koča aj do voza“. V každom prípade je slobodou, ako zdôrazňuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Majiteľ televízie Markíza PPF Group, stojí aj za našim mýtnym systémom. Aktuálne sa štát dohodol na dodávke nového mýtneho systému a to so spoločnosťou CzechToll. Vlastníkom Czechtollu je PPF Group. „Či to má nejakú časovú súvislosť môžeme len špekulovať, v každom prípade je ale nespochybniteľné, že od decembra 2023 sa SkyToll, respektíve CzechToll dostal k novým, veľmi lukratívnym zákazkám za desiatky miliónov,“ hovorí Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.Spor o budúcu podobu spravodajstva televízie Markíza síce nekončí, situácia sa ale deeskaluje a štrajk nie je aktuálne na programe dňa. Zamestnanci Markízy v spoločnom verejnom videoposolstve oznamili, že neodchádzajú no zároveň deklarujú že na štrajk dnes nie je dôvod. Vedenie televízie to ocenilo ako pozitívny krok v smere riešenia "cestou racionálneho dialógu."O novinárskej slobode, nezávislosti žurnalistiky či tlaku majiteľov na redakčnú slobodu sa toho povedalo - a to aj u nás v Aktualitách, naozaj veľa. Aké je ale možné biznisové pozadie kauzy Markíza 2024? Televíziu totiž vlastní český koncern PPF Group no a tento istý subjekt je i za spoločnosťou Czechtoll, ktorá má aktuálne vybudovať náš nový mýtny systém a zabezpečiť výber mýta na najbližšie roky. Sú teda úvahy o akomsi "výmennom obchode" iba čírou špekuláciou? Práve "Mýtny tender" pritom patrí medzi jednu z ikonických káuz prvej Ficovej vlády. No a vážne pochybnosti vyvoláva aj jej aktuálny vývoj. Téma pre Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu. No a priestor dostane aj Marián Kulich z oz Mier Ukrajine, ktorá zorganizovala verejný protest na podporu redaktorov Markízy.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Na Ukrajine su tisícky ľudi, ktorí v dôsledu vojny stratii končatiny. Krajina aj na túto tragédiu vojny už od začiatku hľadala riešenie - a vznikli viaceré centrá. Medzi nimi aj Superhumans. V centre sa využívajú moderné protézy zo zahraničia, ktoré majú ľudia dostupné zadarmo. Stanislava Harkotová sa bola do centra pozrieť a v podcaste opisuje, ako mladí Ukrajinci ukazujú, že napriek tomu, že v dôsledku vojny prišli o končatiny, ich život sa nekončí.Novinárka Stanislava Harkotová opisuje, že v Ukrajine je momentálne okolo 40-tisíc ľudí, ktorí stratili končatiny. „Nie sú to len vojaci, ale aj civilisti. Vieme, že pri rôznych útokoch ľudia prichádzajú o končatiny z radu bežných ľudí - či už žijú v prifrontových miestách, alebo ked pri nich niečo vybuchlo," hovorí.V reakcii na potreby vojakov, ale aj bežných ľudí tak na Ukrajine vznikli viaceré centrá. Jedno z nich, to najmodernejšie, využíva moderné protézy zo zahraničia. Pomôcť tam dokážu 50 až 70 ľuďom mesačne. Reportérka Harkotová tam stravíla nejaký čas a rozprávala sa s veteránmi, ale aj lekármi. „V spoločnosti je dopyt po tom vysvetľovať a ukazovať, že život sa pre mladých mužov nekončí. Hovorila som s jedným mladým mužom, ktorý po operácii nabral váhu, no pracuje na tom, aby sa dostal do formy. Čím väčšia váha, tým väčší nápor je to protézy. Čo som mala možnosť vidiet, tak ľudia sa snažia pohnúť ďalej," opisuje.Viac si môžete vypočuť v podcaste. Moderuje Denisa Hopková.

MMA turnaj, aký tu ešte nebol! Oktagon premiérovo mieri na futbalový štadión, 8. júna v pražskom Edene sa očakáva návšteva 27-tisíc divákov. Hlavnou udalosťou večera bude Odveta storočia medzi Attilom Véghom a Karlosom Vémolom. O výnimočnom podujatí hovorí promotér Oktagonu Pavol Neruda. Pozrite si najnovšiu epizódu relácie Staredown na ŠPORT.sk.ČO SA DOZVIETE V ROZHOVORE? Koľko stojí turnaj v Edene a aká je najväčšia obava promotéra?Koľko zarobia Végh s Vémolom a kto dostane viac?Aké dosiaľ nezverejnené udalosti mohli byť za prehrou Vémolu v prvom zápase?Bude odveta pre oboch rozlúčkou a čo tretí zápas na Tehelnom poli v Bratislave?Poznačila Véghovu prípravu kauza okolo Petra Pellegriniho?Dopuje v Oktagone až 90 % bojovníkov a zavedie organizácia testy?Rozviažu po vyhrotenej kauze zmluvu s Matějom Peňázom?Objaví sa ešte niekedy v Oktagone Gábor Boráros?

Vypočujte si epizódu podcastu šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho a dlhoročného diplomata Rastislava Káčer naživo z Banskej Štiavnice.Čaká Slovensko rovnaký osud ako Maďarsko? Viktor Orbán raz povedal, že jedným zo spôsobov ako sa dlhodobo udržať pri moci je buď zoštátnenie verejnoprávnych médií alebo vytvorenie vlastných médií. Vypočujte si podcast o možnom začiatku normalizácie na Slovensku, obohatený otázkami publika a s bohatými skúsenosťami Rastislava Káčera, ktorý slúžil ako veľvyslanec v Maďarsku päť rokov.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Smer vedie v prieskumoch verejnej mienky aj trištvrte roka od volieb.Na prelome rokov 2022 a 2023 dosahovala podpora Smeru približne 16 percent a strana Roberta Fica sa už dávno odrazila od dna (približne 8 percent v roku 2020), no zaostávala za popularitou Hlasu. Cestu k volebnému víťazstvu do veľkej miery odštartovalo púšťanie nahrávok, ktoré malo podľa Fica dokazovať, že policajti nevyšetrujú korupciu z čias vlád Smeru na základe dôkazov. No to, čo Fico tvrdil, z prípadu „zmizlo“, poukázala šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v rozhovore s Jurajom Kemkom.

Pozrite si poslednú diskusiu portálu Aktuality.sk pred eurovoľbami. Témou je európska zahraničná a obranná politika - možné zastavenie eurofondov pre Slovensko, Ukrajina a Rusko. Pozvanie prijali Katarína Roth-Neveďalová zo Smeru-SSD, Jaroslav Naď z Demokratov a Martin Poliačik z PS.Podľa kandidátky a europoslankyne Smeru K. R. Neveďalovej neexistuje žiadna hybridná vojna z Ruska. Jaroslav Naď z Demokratov oponuje, že Slovensko predsa pristihlo ruského agenta, ako platil prispievateľovi dezinfowebu. Kandidát za PS Martin Poliačik tvrdí, že je pre nás lacnejšie podporovať teraz Ukrajinu, ako keby sme mali po výhre Ruska masívne investovať do obrany.Malo by Slovensko prísť o eurofondy? Ťahá nás Smer do medzinárodnej izolácie? A je aj PS za zachovanie práva veta? Sledujte našu predvolebnú diskusiu.Dokedy máme podporovať Ukrajinu? A čo konkrétne znamená mier na bilboardoch? A hrozia Slovensku sankcie, ak naša súčasná vláda nezmení svoje správanie?

Novinári sú úplne prvou prekážkou pre politikov pri dosahovaní ich cieľov pretože my sme tí, ktorí zakričia, že cisár je nahý.Novinári - ako to rozprávkové dieťa, kričia, že cisár je nahý, hovorí dlhoročná novinárka a moderátorka politických diskusií Jana Krescanko Dibáková. My, kritickí novinári sme žiadnym politikom "nedrukovali", dodáva.Odchádzam. Vo štvrtok som sa s televíziou Joj definitívne rozlúčila. V dobrom, bez búchania dvier, ale žiadnu inú cestu som už pred sebou nevidela, hoci ma nikto neposielal preč. Inak sa pozerám na dôležitosť politického spravodajstva, ktorého je už vo vysielaní viditeľne menej, na podobu vysielania pred prezidentskými voľbami a perspektívu relácie Na hrane, ktorej som odovzdala kus svojho života.To je úryvok z rozlúčkového statusu dlhoročnej novinárky a moderátorky diskusnej relacie TV Joj Jany Krescanko Dibákovej.Politické diskusné relácie v našich televíziách z našich obrazoviek - jedna po druhej, postupne miznú no a deje sa tak po evidentnom a čitateľnom tlaku aktuálnej vládnej moci a deje sa tak i po avíze premiéra Fica, ktorý už na počiatku svojho štvrtého vládneho mandátu jasne, priamo a bez obalu i vykrúcania označil viacero jemu kritických médií za nepriateľov moci - a prakticky až nepriateľov štátu."Slovenskí voliči by si mali uvedomiť, že možno je tu ten čas, trošku aj prispievať na kvalitný novinársky obsah," apeluje Krescanko Dibáková.Je to, čo sa deje skutočne súmrakom tradičných médií kritických k moci a čo nastane "deň potom", keď už občan nebude mať šancu aby práve prostredníctvom kritických médií moc kontroloval a kládol mocným aj im nepríjemné otázky? Čo sa to vlastne deje, kde sa stala chyba, ako to celé začalo a prečo ľuďom už akosi neprekáža umlčiavanie kritických novinárov? Urobili média chybu, ak dovolili politikom defacto sprivatizovať politiku a prečo neraz nevedeli odolať lákadlám sledovanosti a to i na úkor relevancie a serióznej debaty? Stratili tradičné média dôveryhodnosť a dokedy bude občanom vyhovovať nekritický a servilný prístup tzv.alternatívy k moci Kde sú hranice slobodnej diskusie a má zmysel sa vracať k diskusiám "o plochej zemi"?"Nie je dávať priestor "plochozemcom". Prečo by sme to mali robiť? Hlasný krik nenahradí múdrosť," apeluje Krescanko Dibáková."Kto je pánom diskusných relácií a prečo diskusie nie sú určené primárne pre politikov a ich propagandu, ale sú tu pre občanov, kontrolu moci a konfrontáciu moci s faktmi a neraz moci nepríjemnou realitou? Kam moc bez kontroly serióznych médií povedie - a ako je to vlastne s tým povestným "skákaním do reči"?"Faktom je, že naši politici si zvykli, že do relácie prídu s manuálom marketingovej agentúry a v relácií potrebujú povedať svoje heslá. Moderátor diskusií ale nie je držiak mikrofónu ani amplión pre politikov. My tie relácie nerobíme pre politikov, ale robíme ich pre divákov - občanov. Prekážali sme politikom, celý problém je v tom, že my sme žiadnym politikom "nedrukovali,"" hovorí skúsená moderátorka politických diskusií Jana Krescanko Dibáková.Ráno Nahlas, s novinárkou a moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mierny nárast Smeru a rovnako mierny – no pokles PS, s odstupom Hlas, Republika, KDH a SaS a na pôde europarlamentu aj Demokrati a Maďarská aliancia. Naopak mimo hnutie Slovensko, SNS či Kotlebovci. Tesne pred moratóriom prichádza posledný z predvolebných prieskumov tohtoročných eurovolieb z dielne agentúry IPSOS. Tzv. interval spoľahlivosti – a teda percentuálna odchýlka však nedáva istotu europarlamentnej účasti stranám od KDH nižšie. Pozrieme sa na to so sociológom Romanom Pudmarčíkom z Ipsosu.Aj táto kampaň je poznačená klesajúcou úrovňou transparentnosti – to zas konštatuje Michal Piško z TransparencyInternational Slovensko. Transparency aj pred týmito voľbami monitorovala kampane jednotlivých strán. Na čele rebríčka skončila trojica PS, KDH a SaS, na chvoste Smer a Hlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vivat Slovakia čaká desiatka nových misií a mnoho vylepšení prostredia.Očakávaná slovenská hra Vivat Slovakia vyšla pred viac ako mesiacom. Stretla sa s chválou i výčitkami. Stále je pritom v štádiu early access a tvorcovia sľubujú, že mnohé veci sa ešte zmenia. Aby sme to počuli priamo od nich, v podcaste SHARE si s nami sadli producent hry Roman Lipka a tvorkyňa prostredia a animátorka Mirka Koutná. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:● Prečo Vivat Slovakia nevyzerá, ako nové GTA.● Či by na výraznejšie zlepšenie grafiky bolo potrebné prerobiť hru (spojler: nie).● Ako sa nám hralo na hernom notebooku ROG Zephyrus G16.● Prečo prestrihové scény nie sú animované?● Koľko misií ešte uvidíme v aktualizáciách a na čo sa zamerajú.● Aké bočné misie pribudnú a ako sa zlepší prostredie.● V hre sú skryté vedľajšie príbehy. Lokalitu jedného prezradíme.● Či bude mať Vivat Slovakia niekedy multiplayer.● Aké ďalšie plány má štúdio Team Vivat.Téme sa venujeme aj tu:● Vivat Slovakia: Známe miesta starej Bratislavy, ktoré určite poznáte. Ako sa tvorcom vydarili?● Navštívte virtuálnu Bratislavu 90. rokov: Očakávaná hra Vivat Slovakia práve vyšla, totoponúka● Hrali sme Vivat Slovakia: Je v polovici cesty. Skrýva potenciál, aký žiadna slovenská hra ešte nemala● Dohrali sme ju až do konca! Slovenskú hru Vivat Slovakia rozoberáme úplne do detailu. Tu je všetko info (podcast)● TOP miesta historickej Bratislavy v hre Vivat Slovakia! Vybrali sme najzaujímavejšie lokality (video)

„Premiérovi želám vnútornú silu, aby sa zotavil a vedel prinášať spoločnosti zmierenie. Má totiž moc a s ňou prichádza aj zodpovednosť“, tvrdí analytik Hugo Gloss. V Dekk inštitúte pripravili analytickú správu o polarizácii, spoločenských náladách a populárnych naratívoch po pokuse o atentát na slovenského premiéra.Keď nezdravá polarizácia vedie k tragédiám. Dokonaným a aj tým v zárodku. Slovensko je už dvadsaťjeden dní zranené. V našich končinách doteraz bezprecedentným pokusom o atentát na predsedu vlády. Útočník krátko po svojom čine hovoril o „nesúhlase s politikou vlády“, hlavy štátu – dosluhujúca i zvolená – volali po zmierujúcom okrúhlom stole politických lídrov, tí koaliční však prstom ukazovali a stále ukazujú na médiá a opozíciu. A čaká sa na slovo obete – Roberta Fica, ktorý sa doliečuje v domácom prostredí. Existuje východisko zo zničujúcej polarizácie? Dekk inštitút prichádza so štúdiou, v ktorej hovorí že áno. A ukazuje na skúsenosti napríklad Nemcov, ktorí sa museli vysporiadať aj s tým, že ich vlastní organizovali masové vraždy; či skúsenosťou „odpúšťania“ na Balkáne či Severnom Írsku.Pozrieme sa na to so spoluautorom štúdie Hugom Glossom.„Aké Slovensko chceme nechať našim deťom? Lebo to nie je o tom, v akej krajine žijem ja tu a teraz. O dvadsať rokov tu budú dospelé aj moje deti a je v našom záujme a verím, že aj v záujme politických elít naprieč celým spektrom, aby tu naše deti nemuseli nosiť balistické vesty a samopal na pleci. Takéto Slovensko nechce nik z nás. Preto musíme pracovať na odstraňovaní nezdravej polarizácie“, tvdí analytik Hugo Gloss.Aj za vznikom Dekk inštitútu je podľa Glossa skúsenosť z rozdeleného Iraku. „Pôsobili sme v Iraku a Sýrii, kde polarizácia priviedla až k masovým hrobom“, tvrdí. „Tam už nie víťazov a porazených. Tam sú porazení všetci. (…) To na Slovensku nechceme vidieť“, dodáva. „Je kľúčové, ako sa k atentátu postaví samotný Robert Fico“, tvrdí Gloss. „Prajem mu vnútornú silu, aby sa zotavil a vedel prinášať do spoločnosti zmierenie. Má totiž moc a s ňou prichádza aj zodpovednosť“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po atentáte na premiéra sa dá predpokladať, že u tých, ktorí už boli rozhodnutí ísť voliť, tak ich to ešte viac utvrdí a zároveň to môže mobilizovať ďalších voličov. Na slovenské pomery sa teda môžeme stať svedkami až nebývalej účasti, hovorí o možnom vplyve atentátu na eurovoľby šéf Focusu Martin Slosiarik. Už o pár dní, presne v sobotu nás čakajú voľby do európskeho parlamentu. Napriek ich významu však tieto voľby u nás už tradične trpeli na chronicky vysoký nezáujem voličov. Tentoraz to ale môže byť úplne iné. Zlomovým momentom volieb sa tak môže stať nedávny atentát na premiéra, ktorý by mohol zdvihnúť voličov z kresiel aby prišli k volebným schránkam a rozhodli o budúcej podobe Europarlamentu. „Slováci si veľmi rýchlo zvykli na benefity, ktoré z EÚ máme ako je otvorený pracovný trh, možnosť cestovať či eurofondové transfery, ktoré zlepšujú život na Slovensku, ale tie povinnosti ako sa správať zodpovedne už len pri účasti v eurovoľbách, tak tie už beriem oveľa laxnejšie,“ hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Eurovoľby, to je téma dnešného podcastu. O našu priazeň v nich už túto sobotu zabojuje viac ako dvadsiatka politických subjektov, reálnu šancu má ale iba niekoľko z ich. Na základe akých tém sa teda budú voliči rozhodovať a nakoľko ovplyvní výsledok eurovolieb atentát na premiéra? Čo ukázala predvolebná kampaň a prečo viacero strán v nej predstavuje Úniu ako akúsi okupačnú mocnosť a Brusel je pre nich semenišťom azda až rozprávkového zla? Skutočne sme v kampani riešili kľúčové európske témy, alebo sa stala skôr odrazom domácich pomerov a rozšírením koalično-opozičného súboja o moc a vplyv? No a napokon, o čom svedčí čoraz rozšírenejšia prax, v ktorej do europarlamentu kandidujú aj tí, ktorí už vopred dávajú najavo, že si ani v prípade výhry mandát europoslanca prevziať nehodlajú - a prečo im voliči takéto zahrávanie sa s ich dôverou vlastne tolerujú? Témy a otázky pre Martina Slosiarika z agentúry FOCUS, Václava Hřícha z agentúry AKO a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bývalý predseda KDH dnes kandiduje z posledného miesta kandidátky do europarlamentu. Ak sa prekrúžkuje, do EP nastúpi. Zodpovednosť za stav spoločnosti majú tí, ktorí mali najdlhšie moc, tvrdí Ján Figeľ. Aktuálne je aj súčasťou mierovej iniciatívy Vatikánu. Ako by podľa neho mala vyzerať komunikácia s agresívnym Ruskom?V podcaste s Jánom Figeľom sa dozviete:– od 1. minúty – či je politika naozaj teraz vulgárnejšia a agresívnejšia, alebo to tak bolo vždy;– po 2:00 – že problém podľa neho spôsobuje súčasný volebný systém;– do 5:00 – či problém nie je viac vo voličoch ako vo volebnom systéme;– po 5:20 – že politika žije na úkor budúcnosti;– od 6:40 – že zodpovednosť za rozdelenú a agresívnu spoločnosť majú tí, ktorí boli najdlhšie pri moci;– po 8:00 – že požadovať slušné Slovensko je primálo;– 9:55 – že viac ako slušnosť by sme mali chcieť spravodlivosť, aj keď to znamená väzenie pre zlodejov;– od 12:30 – že doplácame na to, že si volíme krikľúňov;– po 13:00 – či šírenie nenávisti nejde aj od kresťanistických politikov;– od 18:30 – čo hovorí na Ficov plán vykostiť KDH;– po 22:00 – či nastúpi do europarlamentu, ak prekrúžkuje Miriam Lexmann;– od 23:00 – že Ukrajinci by chceli mať naše problémy;– po 25:00 – či Európskej únii hrozí rozpad;– od 26:00 – či môže slovenský poslanec v EP presadzovať nejaké ideológie, alebo je to len fiktívna hrozba;– do 36:00 – čo môže slovenský europoslanec presadiť;– od 38:00 – či je možné prijať Ukrajinu do EÚ, ak bude vo vojne, alebo bude mať okupované územia;– po 41:00 – ako vyzerajú vatikánske rokovania o mierovej spolupráci USA a Ruska.

V prípade transformácie RTVS líder tejto zmeny - predseda SNS, zrejme nevie čo vlastne chce, netuší, o čom rozpráva a absolútne tejto téme nerozumie, hovorí o snahe vládnej koalície zrušiť RTVS skúsený televízny manažér Tibor Búza. Pointou totiž nie je len snaha mocensky ovládnuť spravodajstvo, ale i nekompetentnosť moci v pochopení podstaty verejnoprávnosti.Verejnoprávna RTVS končí, o snahe zničiť aktuálny model verejnoprávneho Telerozhlasu dnes už azda niet žiadneho sporu. Pointou výhrad vládnej koalície - reprezentovanej najmä Slovenskou národnou stranou, sú predovšetkým ich ponosy na údajnú neobjektívnosť a zaujatosť spravodajstva, v podhubí zmien sú ale i námietky voči ekonomickému modelu aktuálneho poňatia verejnoprávnosti. Tá z princípu spočíva v dotáciách verejnoprávneho obsahu štátom, respektíve koncesionármi - a to nielen pre šírenie obsahu, o ktorý komercia nemá žiadny záujem, ale i v podpore domáceho kreatívneho priemyslu. Lídrovi národniarov sa takýto model zjavne nepozdáva a na Telerozhlas útočí i výhradami voči jeho údajnej neživotaschopnosti, na ktorej má pritom on sám leví podiel.Paradoxom pritom je, že samotný Andrej Danko ešte počas prvej ficovej vlády znemožnil valorizáciu koncesionárskych poplatkov a dnes zasa sedí v aktuálnej vládnej koalícií, ktorá bez diskusie znížila príspevok štátu na fungovanie RTVS, čím jej fungovanie zásadne obmedzila. Otázkou preto je, ako vážne - a najmä konzistentne, potom možno brať výhrady šéfa SNS o zlej ekonomike RTVS, keď jeho reálne politické fungovanie dlhodobo išlo proti kľúčovým ekonomickým záujmom tejto inštitúcie? Alebo inak, rozumie predseda SNS (ako líder aktuálnych zmien RTVS) základným zásadám fungovania verejnoprávneho Telerozhlasu a ak nie, na základe čoho vlastne chce meniť fungovanie tejto - pre demokraciu, tak kľúčovej inštitúcie?"Bude to fakticky štátna televízia, vzdaľujeme sa od verejnoprávneho modelu," tvrdí exšéf spravodajstva STV, bývalý programový riaditeľ televíznej zložky RTVS a exšéf Centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza Tibor Búza. Zároveň však dodáva: "Zo strany politikov tu nie je už vyše 30 rokov reálny záujem vybudovať verejnoprávne médium." pričom za jedného zo spoluvinníkov súčasného zlého stavu RTVS označuje i SaS, ktorá zrušila model financovania Telerozhlasu z koncesií.Čo je to teda tá toľko skloňovaná verejnoprávnosť a ako má vyzerať tu u nás - na Slovensku v roku 2024? Prečo je pre demokraciu dôležite pestovať si verejnoprávne médium a mali naši politici o to vôbec niekedy skutočný a reálny záujem? Na čo slúžia koncesie a prečo ich zrušenie bolo prvým krokom k ohrozeniu verejnoprávneho charakteru RTVS a prečo nie je Telerozhlas iba a len o politikmi preferovanom politickom spravodajstve? Kto bude financovať historické dokumenty, animované rozprávky, prenosy opier či rozhlasových hier a dobových seriálov o našej minulosti, keď verejnoprávne médium proste zničíme? No a napokon, ako vlastne funguje ekonomika verejnoprávneho Telerozhlasu a prečo sa Andrej Danko mýli, keď kritizuje outsourcing a údajnú prezamestnanosť RTVS - a to v jednom balíku jeho v sebe si odporujúcich vyjadrení?A ako bonus vám ponúkneme aj návrat k vyjadreniu Tibora Búzu k aktuálnej situácii na slovenskej mediálnej scéne, kde televízne politické diskusie miznú ako huby po daždi vládnej kritiky. Hrozí nám teda orbánovská mediokracia a dokáže ovládnuť moc tak slobodné povolanie akým je žurnalistika?Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nový prezident Peter Pellegrini si napriek odchodu zo strany Hlas ponechá stranícku funkciu zakladajúceho predsedu. Strana pre neho upravila stanovy a aj ako prezident bude mať konkrétne kompetencie v straníckej politike. Budeme teda mať prvého aj oficiálne straníckeho a koaličného prezidenta? Analytici sa zhodujú, že ide o porušenie tradície nadstraníckosti prezidenta.Nie je to však v konečnom dôsledku lepšie, ak prezident svoju straníckosť transparentne prizná, ako keď bol napríklad Ivan Gašparovič podľa vlastných slov „akoby člen Smeru?“?V dnešnom podcaste budete počuť nového predsedu Hlasu Matúša Šutaja-Eštoka, jeho podpredsedu Erika Tomáša, bývalú predsedníčku PS Irenu Bihariovú, ktorá nám pozorpávala o odstrihnutí sa Zuzany Čaputovej od jej pôvodnej strany, politológa Pavla Baboša, aj bývalého ľavicového politika Petra Weissa.Moderuje Peter Hanák. Nahrávali aj Michaela Paulovič, Natália Jabůrková a Marek Bíro.

Už teraz je to veľa a suma sa bude zvyšovať. Koľko je na svete automobilov? Odhadované čísla sú zaujímavé. Zistíme aj prečo je staré socilistické auto na predaj za vysokú sumu a čo určite nerobiť za volantom. Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Tento štát celé desaťročia opakovane zlyhával v krízovom manažmente. Na vážne krízy pritom nie sme - napriek veľmi negatívnej skúsenosti s riadením pandémie, pripravení ani dnes, tvrdí vo veľmi znepokojujúcom rozhovore šéf NKÚ. A prečo sa NKÚ opäť kontroluje PPA známu z kauzy Dobytkár?„Z nášho pohľadu je problémom Slovenska to, že mnohí reprezentanti štátu ako keby bagatelizovali svoje zákonné povinnosti, zákon si prispôsobovali na svoj obraz a to všetko robia preto, lebo sa u nás nevyvodzuje nielen osobná, ale ani trestnoprávna zodpovednosť,“ tvrdil nedávno v nebývalo otvorenom rozhovore pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.A dôvod je v jeho interpretácii bol ešte zarážajúcejší. „Je to tak ‚ušité‘ preto, aby pokyny vrcholových predstaviteľov ministerstiev či štátnych inštitúcií, ktoré sú dávané ich podriadeným, nebolo možné preveriť z hľadiska vnútorných kontrolných mechanizmov. Tak preto sú tie vnútorné kontrolné mechanizmy výrazne oslabené,“ tvrdí šéf NKÚ.Dnes sa do štúdia Rána Nahlas vrátil opäť a jeho zistenia - ako predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, sú pre Slovensko, i pre nás ako jeho občanov, ale i daňovníkov, zasa veľmi znepokojujúce.„Na základe našich kontrol nemám uistenie, že občania by mohli pokojne spávať a že keď nastane mimoriadna situácia, štát prostredníctvom svojich inštitúcií mu pomôže v relatívne krátkom čase a pomôže mu aj konkrétne, nie len tým, že vyjadríme súcit či spoluúčasť nad tým, čo sa udialo“ tvrdí Ľubomír Andrassy. "Ak sa niečo zásadne nezmení a išli by sme podľa tých pravidiel, ktoré dnes ešte stále platia, tak riziká, ktoré sme identifikovali v minulosti - a ktoré vyústili do toho problému, ktoré sme v súvislosti s nezvládnutím pandémie identifikovali aj v našich kontrolných protokoloch, tak tento vážny problém by tu pretrvával aj naďalej lebo nemáme pokryte krízové riadenie - ani personálne, ani finančne, ani kompetenčne a dokonca my ani nemáme v skladoch tovary a materiály, ktorými by sme vedeli vyriešiť čo i len takú veľkú veternú smršť. Proste, dnes v týchto otázkach, sme na úrovni - a nechcem to preháňať, ale je to na základe výsledkov našich kontrol, naozaj niekde na úrovni krajín, ktoré sa nachádzajú na africkom kontinente." To sú slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu na margo toho, ako je tento štát pripravený čeliť vážnym krízovým či mimoriadnym situáciám.Aké teda boli zistenia najvyššieho arbitra kontroly v oblasti nákupu vakcín proti covidu-19 a konali zástupcovia štátu v mene verejného záujmu alebo to bolo viac v prospech farmafiriem? Ako prebiehala pandemická pomoc v oblasti energií, bola skutočne rýchla, adresná, alebo sa s použitými peniazmi šafárilo a dokáže vôbec Slovensko čeliť vážnym či mimoriadnym situáciám a krízam? A napokon, prečo sa kontrolóri opäť vrátili i do Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorú verejnosť pozná najmä cez mega korupčnú kauzu Dobytkár?Počúvate Ráno Nahlas, dnes so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ľudia si ich mýlia a vedci si pri tom trhajú vlasy. Astronómia a astrológia boli po stáročia úzko prepojené. Kedy sa začali oddeľovať? Prečo stále veríme na to, že náš osud ovládajú a určujú planéty? A čo hrozilo dvorným astrológom, keď ich veštba nespĺňala vládcove predstavy? Toto a oveľa viac sa dozviete v 75. epizóde Slnečnej zostavy.

Rozmanitosť generácií patrí k nášmu prirodzenému vývoju, rozdiely a rozdielne názory na život či výchovu, tu tak boli a ešte aj budú vždy. No predsa len sa dnešná generácia rodičov a ich detí, ktoré sú generáciou Alfa, niečím líšia. Počúvajte s nami dnešný podcast z praxe na tému digitálnych technológií v rukách našich detí. Nikdy predtým nenapredoval vývoj digitálnych technológií takým raketovým tempom, ako v posledných rokoch. A kým my, rodičia sa postupne snažíme zachytiť každú jednu novinku a nejako ju pochopiť, naše deti ju už v tej chvíli ovládajú a vedia o ďalšej, ktorá sa k nám dostane možno až o mesiac. Deti narodené po roku 2010 jednoducho s technológiami vyrastajú a sú s nimi prepojené už od útleho veku, preto nemá zmysel proti tomu bojovať a kategoricky im ich zakazovať. Veď podľa známeho socióloga Marka McCrindla, ktorý na základe svojich výskumov pomenoval a popísal generáciu Alfa, budú práve dnešné deti jedného dňa úplne najlepšie vybavené, čo sa týka informácií, technológií, ale aj bohatstva, pretože už teraz menia pravidlá svetového trhu. Digitálne budú nielen pracovať a zarábať si na živobytie, ale budú sa takto aj vzdelávať, nakupovať (čakajú ich napríklad aj obchody bez predavačov, prvé vidíme už teraz a aj autá bez šoférov). AI, teda umelá inteligencia bude úplne prirodzenou súčasťou ich životov.Komunikácia, ale aj znalosť a kontrola. To je pre dnešných rodičov kľúčovéNetreba to však vôbec vidieť negatívne, pretože vďaka tomu by mala dostať oveľa viac priestoru ich sloboda, prím vo všetkom bude mať kreativita a zároveň by im malo zostať viac času na to, aby napríklad cestovali či sa starali o svoje duševné zdravie lepšie, ako na to máme priestor dnes my. To však neznamená, že nemáme robiť vôbec nič. Našou úlohou ako rodičov je zabezpečiť to, aby sa s technológiami a virtuálnym svetom zoznamovali bezpečne a adekvátne podľa veku. Odborne sme sa tejto téme venovali v podcaste Do hĺbky s detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou, no dnes si o tom povieme viac zo života a praxe s dvojnásobným oteckom Matejom Stuškom, ktorý je spoluzakladateľom občianskeho združenia Rodičia.sk a zároveň pracuje v spoločnosti O2. Digitálnym svetom tak žije ako pracovne, tak aj súkromne a každý deň vidí to pozitívne, ale aj negatívne, čo dnešná technologická doba prináša. Ako ho to ovplyvňuje vo výchove? Aj o tom sme sa rozprávali v dnešnej časti podcastu, dozviete sa:- na čo dávať pozor a ako deti viesť už od ich útleho veku- prečo je dôležité nielen nastaviť si rôzne kontrolné opatrenia, ale sa o všetkom aj rozprávať (a to nielen s deťmi)- rady z praxe, aké nástroje či aplikácie môžeme využívať, a že to vôbec nie je také zložité, ako sa toho možno na prvý pohľad bojíme- čo všetko zvážiť, keď už má vaše dieťa mobil a nástrahy i následky, s ktorými sa slovenskí rodičia pasujú a potom často hľadajú pomoc aj u mobilných operátorov- v neposlednom rade preberieme aj prieskumy, ako digitálne technológie zasiahli do života detí za posledné roky, kedy sme sa museli popasovať aj s pandémiou - vypočujte si náš dnešný rozhovor v audio podcaste Do hĺbky, ktorý moderuje Martina Smatanová. 

Takmer celý život Jána Paulinyho bol poznačený nepriazňou režimu, ústrkov a ponižovania si užil naozaj veľa aj keď bol naozaj schopný človek vo svojej oblasti, zootechnike, a mal aj manažérsky talent. Ten naplno uplatnil až po revolúcii, keď sa, už na dôchodku, stal starostom rodnej Dobrej Nivy.

V NHL odohral 6 sezón, v reprezentácii získal striebornú a bronzovú medailu. Bývalý slovenský hokejista Branko Radivojevič si od povinností neoddýchol ani po kariére, keď pracoval na pozícii asistenta trénera, a neskôr ako športový riaditeľ v Trenčíne. Na poslednom šampionáte sa zhostil úlohy experta a spolukomentátora.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk zhodnotil účinkovanie Slovenska na MS v hokeji 2024, prezradil ako vníma prácu Craiga Ramsayho na reprezentačnej lavičke a načrtol, kto by ho mohol nahradiť.Taktiež skonštatoval, čo chýbalo Slovákom k postupu do semifinále, pochválil, ale aj skritizoval výkon jednotlivých hráčov a prezradil, čo okrem Slovenska ho najviac na šampionáte v Prahe a Ostrave nadchlo. Okrem majstrovstiev sveta sa nevyhol ani otázke o jeho budúcnosti pri hokeji.

Martin Staňo, dlhoročný moderátor rádia FM v Mimóze prezradil aký moment sa ho najviac dotkol počas odovzdávania Novinárskej ceny, s akými významnými osobnosťami robil rozhovory, ale aj čo si myslí o momentálnej situácii v médiách.V Mimóze sa (ne)dozviete:00:20 – ako sa mu moderovala Novinárska cena s Lenkou;04:30 – či chodí do relácií aj ako hosť;07:00 – čo má najradšej na svojej práci;09:15 – či sa mu v práci plnia sny;11:35 – kto mu podísal batoh;12:30 – s kým chodil na tú istú školu;15:30 – ako prežíve situáciu v spoločnosti;19:00 – čo je verejnoprávnosť a iné.

AI dnes môže byť zneužitá na rôzne nekalé praktiky, ako sú krádeže identity za účelom tvorby reklám na pochybné produkty, alebo vytváranie nekonsenzuálnej deepfake pornografie. Až jeden z troch dostupných nástrojov AI umožňuje tvorbu nedobrovoľnej pornografie. Vytvoriť bezplatne krátke 60-sekundové video zaberie menej ako 25 minút. Stačí použiť jedinú kvalitnú fotografie tváre.Kto je najviac vystavený tvorbe nedobrovoľných deepfake obrázkov či videí? Prečo sme v posledných rokoch zaznamenali rapídny nárast takéhoto obsahu? Ktoré slávne osobnosti sa stali obeťou? Ako môžu obete reagovať na zdieľanie takéhoto obsahu napríklad na sociálnych sieťach? Aké nástroje na odhaľovanie deepfake detskej pornografie existujú?Snažia sa sociálne platformy voči takémuto obsahu zakročiť? Aké pravidlá prijali alebo môžu prijať? Čím môže byť britský Online Safety Act prelomový v riešení daného problému a aká diskusia predchádzala jeho úprave? Ako sa na deepfake obsah pozerá nová európska legislatíva Akt o umelej inteligencii?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so šéfredaktorkou Infosecurity.sk Michaelou Dubóczi.

In his own words, Kovačič's intention with this statement was to provide just a few facts to understand the behind-the-scenes of the media. "Slovakia is right now experiencing a struggle for the orbanisation of our TV stations, the future of RTVS is being debated in public, but in reality, this struggle is happening everywhere. But it is happening quietly and unnoticed. Although it may not look like it now if we do not stop it, it will have devastating consequences for Slovak democracy," the presenter argued.In Slovakia, what is not secret must be public. Citizens have the right to free access to information. Simply send an information request with questions and the municipality or other authority is obliged to respond. Free of charge, regardless of the time taken to collect the information.This status may change. Slovakia has recorded two first places on the highest mountain in the world in two weeks. On Sunday, May 12th, Lucia Janičová successfully climbed Mt. Everest, making her the first Slovak woman to ever do it. On Tuesday, 21 May, Lenka Poláčková also climbed Mount Everest, but without the use of oxygen.This podcast used a short sample from facebook.com/MichalKovacic"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť, hovorí v podcaste Branislav Ondrášik, ktorý sa špecializuje na americké voľby.Dvanásťčlenná porota newyorského súdu uznala vo štvrtok amerického exprezidenta a súčasného republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania výmenou za mlčanlivosť a s tým súvisiaceho falšovania obchodných záznamov. Rozsudok nie je právoplatný a Donald Trump avizuje, že sa odvolá.Exprezident môže napriek verdiktu stále kandidovať. S Branislavom Ondrášikom, ktorý roky sleduje americké voľby, v podcaste preto rozoberamé, ako môže tento prelomový verdikt ovplyvniť blížiace sa americké voľby, ktoré Spojené štáty čakajú 5. novembra.Ide o prelomový rozsudok, keďže sa tak Trump stal prvým americkým prezidentom ktorý si vypočul verdikt „vinný". „Americký právny systém je nastavený na systéme poroty. Porotu vyberaju obé strany - aj obhajoba, aj obžaloba. Mali by to byť porotcovia, ktorí sú podobní vám a sú schopní rozhodnúť váš prípad. Určite boli medzi nimi aj prívrženci Trumpa," vysvetľuje Ondrášik v podcaste a približuje aj za čo presne je Trump vinný.Podľa Ondrášika verdikt nie je dobrá správa pre tím Donalda Trumpa. „Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť," vysvetľuje v podcaste.Exprezident bude teraz ešte motivovanejší, aby voľby vyhral. „Vo svete Donalda Trumpa je všetko o Donaldovi Trumpovi. Trump prehral, to je niečo, čo on znáša veľmi ťažko. Keď sa pozrieme na súdne procesy, ktoré boli rozhodnuté, tak tých prehral už pomerne veľa. Prehral pomerne veľa volieb od tých posledných volieb - Republikáni posledné voľby v Kongrese tiež nezaznamenali nejaký veľmi dobrý výsledok. Čiže myslím, že toto vníma niečo ako prehru, veľmi osobne a negatívne," myslí si Ondrášik a dodáva, že Trum vníma, že jeho impérium nie je úplne také veľké a neochvejné.Podľa odborníka ho to bude určite motivovať, aby voľby vyhral, no dodáva, že o tom rozhodnú americkí voliči. „Asi ho to bude motivovať ešte viac používať rôzne úskoky, lži, klamstvá, vymyslené obvinenia. To asi bude akcelerovať," myslí si Ondrášik.Moderuje Denisa Hopková.

Brusel nás už zase ide nemilosrdne „zbuzerovať“.Do europarlamentu si môžeme absolútne slobodne zvoliť aj pološialencov či vypočítavých darmožráčov, no aj tak je v našich končinách populárny mýtus o tom, ako nás Brusel „buzeruje“. Na realitu sa podrobnejšie pozrel Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Líder kandidátky SaS do eurovolieb Richard Sulík tvrdí, že jeho najväčší konkurent v eurovoľbách je PS. Nemecká AfD bola podľa neho ešte pred pár rokmi voliteľná strana, no dnes by s nimi do frakcie už nešiel. Hovorí, že vojnu na Ukrajine môžu rozhodnúť americké voľby, lebo Európa jej podporu sama neutiahne.V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo podľa SaS potrebujeme medzinárodnú komisiu na vyšetrovanie atentátu;– po 2:40 – či chce odísť do europarlamentu aj pre toxickú atmosféru v slovenskej politike;– od 3:40 – že slovenský parlament utrpel na dôstojnosti pre pár kriklúňov;– po 4:00 – čo po ňom zostane v slovenskej politike;– od 5:00 – prečo je pre neho v eurovoľbách konkurentom PS a nie KDH;– okolo 7:00 – ako sa cíti vo frakcii s konzervatívcami z PiS a s talianskymi populistami G. Meloniovej;– po 11:00 – že v nemeckej ultrapravicovej AfD boli podľa neho pred pár rokmi velikáni a bola to voliteľná strana;– od 12:50 – či sa SaS neocitne po voľbách v europarlamente sama mimo frakcií, bez spojencov a vplyvu;– po 16:00 – že hlasovanie v EÚ funguje dobre a pre Orbána sa nemáme vzdať práva veta;– od 18:40 – či právo veta nebude brzdiť celú úniu, ak bude mať ešte viac členov;– po 24:00 – že ukrajinská vojna sa môže rozhodnúť v amerických voľbách;– od 30:00 – prečo treba zrušiť európske dotácie poľnohospodárom;– po 31:00 – či by zrušenie agrodotácií nespôsobilo kolaps európskeho poľnohospodárstva;– od 35:00 – že systém emisných povoleniek by mal platiť aj pre rodinné domy;– po 39:00 – čo treba zmeniť na Zelenej dohode a či sa máme zmieriť s oteplením planéty;– po 43:00 – že už nepodporí Ursulu von der Leyenovú za predsedníčku Európskej komisie;– po 44:00 – či je Robert Fico tým človekom, ktorý najviac spôsobil súčasnú polarizáciu slovenskej spoločnosti;– do 45:00 – kto nastúpi do europarlamentu za SaS, ak ho niekto prekrúžkuje.

Čo sú reálne témy eurovolieb? Zelená dohoda, pomoc Ukrajine či digitalizácia. Najbližších 5 rokov zrejme do EÚ nevstúpi žiadna iná krajina, hovorí vedúci zastúpenia Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek. Ktorí naši europoslanci sú viditeľní a ktorí naopak nuloví? V EP funguje tzv. proeurópska koalícia a zrejme bude fungovať aj naďalej, aj keď sa očakáva aj nárast krajne pravicových strán. Ich problém však je nejednotnosť, napríklad ani Marine Le Pen nechce spolupracovať s nemeckou AfD.Hlavnou kandidátkou na šéfku Európskej komisie je aj na ďalšie obdobie Ursula von der Leyen. Ako sa však eurokomisia tvorí? Je možné, že naša vláda bude musieť navrhnúť dvoch kandidátov na eurokomisára a vyberať si bude práve predsedníčka?Hoci každý europoslanec má plnohodnotný mandát, no kto nemá frakciu, medzi viac ako 700 poslancami nepresadí nič. Vidno to napríklad na Milanovi Uhríkovi ako Miroslavovi Radačovskom. Nezaradená však aktuálne nie je len Republika, ale aj Smer či Hlas. Postavia euroskeptici na čele s Viktorom Orbánom novú veľkú frakciu, alebo budú naďalej fragmentovaní? Mali by sme si tak vyberať europoslancov podľa sily ich frakcií?Ako si vo voľbách vyberá šéf zastúpenia EP na Slovensku? A ako vlastne prakticky budeme o týždeň voliť?Moderuje Peter Hanák.

Voľby do európskeho parlamentu budú už o týždeň. V sobotu 8. júna si budeme voliť 15 poslancov, ktorí nás budú zastupovať v európskom parlamente. Čo by mali o kandidátov vedieť občania pred tým, ako pôjdu voliť? Čo naozaj dokážu zo svojej pozície zmeniť? Čo budú témy, o ktorých budú budúci europoslanci rozhodovať? A objavujú sa počas kampane sľuby či tvrdenia, ktoré sa nedajú splniť, pretože sú mimo kompetencií europoslanca? Odpovedajú Radovan Geist a europoslanci, ktorí majú skúsenosť s európskym parlametnom, no tentokrát už nekandidujú - a to Vladimir Bilčík (nezávislý) a Róbert Hajšel (Smer-SD)Odpovedá odborník na európske témy Radovan Geist a europoslanci, ktorí majú skúsenosť s európskym parlametnom, no tentokrát už nekandidujú - a to Vladimir Bilčík (nezávislý) a Róbert Hajšel (Smer-SD).Radovan Geist hovorí, že téma kampane do eurovolieb sa týka zväčša domácich tém. Vysvetľuje, či sa budú dať praktizovať aj v Bruseli. „Väčšina práce europoslancov v parlamete, napriek tomu, že tam môžu komunikovať domáce politické témy, je zameraná na prijímanie európskej legislatívy," hovorí v podcaste.Róbert Hajšel, ktorý kandidoval do europarlamentu za Smer, v podcaste približuje, čo potrebuje europoslanec k tomu, aby mohol naplniť sľuby. „Budúcim poslancom bez zázemia v relevantnej frakcii a bez odbornosti sa ťažko podarí presadiť akýkoľvek zo svojich sľubov, ktoré by mohli skvalitniť život občanov."Vladimír Bilčík, ktorý kandidoval na kandidátke PS-Spolu hovorí, že európsky parlament je aj slovenským. V europarlamente sa rozhodujú o mnohých veciach, ktoré sa týkajú bežného života u nás. „Europoslanec rozhoduje o každom jednom eure, ktoré putuje aj na Slovensko, ale aj všade inde v EÚ. Každý rok schvaľujeme rozpočet," hovorí v podcaste tým, že kľúčovou právomocou europoslanca je schvaľovať rozpočet a kontrolovať využitie týchto peňazí.Podcast Európa vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Palestínu musí uznať Izreal, až potom tam môže byť pokoj. Rozhodujúci však bude postoj USA, tvrdí analytik Attila Kovács.Dve tisícky verzus vyše tridsaťtisíc. Už toľko ľudských životov stál konflikt medzi radikálmi Hamasu a Izraelom. Za spomínanými dvoma tisícmi stoja radikáli, za vyše tridsiatimi Izrael a jeho vojnová mašinéria riadená premiérom Netanjahuom. Na spravodlivosť si ich už volá medzinárodný tribunál. A hladomor v Gaze mobilizuje medzinárodnú podporu pre samostatný štát Palestínčanov, čo je červené súkno pre izraelského premiéra. Nedosiahol Netanjahu krutosťou vojenskej odpovede opak toho, čo chcel? Namiesto vyhladenia Hamasu je tu vlna podpory pre palestínsku štátnosť. „Vlastne takú reklamu pre Hamas ako Netanjahu doteraz neurobil nik“, tvrdí odborník na región Attila Kovács.Ako sa k palestínskej štátnosti stavia Slovensko? Šéf diplomacie Juraj Blanár odkazuje ešte pred rok 1989. „Slovenská republika preberajúc záväzky po bývalom Československu uznala Palestínu už v roku 1988. Teraz je to na iných krajinách“, povedal po schôdzke šéfov diplomacií EÚ začiatkom týždňa v Bruseli.Nie je postoj Slovenska a ministra Blanára prílišným zjednodušením? Podľa Attilu Kovácsa je to pokrytecké. „Vlastne ide o postoj, aby sme z toho v každom prípade vyšli dobre a je jedno, čo bude nasledovať“, tvrdí. Je to podľa neho „ničnehovoriace“. Kovács tak reaguje pri porovnaní s postojmi k otázke zo strany českého prezidenta a premiéra. Petr Pavel: „Gaza je v súčasnosti v troskách, nálady obyvateľstva sú skôr radikálne než zamerané na budovanie mierového spolužitia (…) nie sú tam zárodky pre fungujúcu štátnosť“. Palestínsku štátnosť Česká republika zatiaľ neplánuje uznať ani podľa premiéra Petra Fialu. „Jedine vtedy, keď vznikne funkčný model, podporovaný väčšou skupinou významných štátov“, dopĺňa prezident Pavel. Čo bude rozhodujúce pre usporiadanie vzťahov v regione?„Predpokladom bezpečnosti Izraelčanov je bezpečnosť Palestínčanov“, tvrdí Kovács. Kľúčovou otázkou a predpokladom trvalého mieru je podľa neho fakt, že Palestínu musí najprv uznať samotný Izrael. Až potom môže účinne pomôcť podpora medzinárodného spoločenstva, tvrdí analytik. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Michal Handzuš je bývalý slovenský hokejový útočník, ktorý hrával na pozícii centra. V NHL odohral viac než 1 000 zápasov a v roku 2018 svoju kariéru oficiálne ukončil. Ako vidí nielen svet hokeja, ale aj Slovensko a Európu dnes?Aj o tom sme sa porozprávali v podcaste zo série s názvom Európske Slovensko.Čo sa ešte dozviete v podcaste Európske Slovensko?Ako sa podľa neho okrem volieb môžu ľudia zapojiť do celospoločenského a celoslovenského diania?Ľudia by sa mali zaujímať o svoju komunitu, okolie, spoločnosť a pomáhať si, no často vidíme aj nepriateľstvo či hejty. Ako by sme to mohli zmeniť?Ako vníma aktívne občianstvo?

„Ľudí zaujíma iba to, ako to funguje a funguje to iba preto, že si dodatočnými neformálnymi úhradami zabezpečujú službu, ktorú za normálnych okolností majú dostať z verejného zdravotného poistenia. To je to "nepoznáte nejakého doktora? A keď vám ho niekto odporučí, tak čo mu mám dať, aby sa mi vôbec venoval?“ hovorí o stave nášho zdravotníctva exminister Rudolf Zajac. „Jednou z mantier prečo to celé nefunguje je to, že občan má mať bezplatnú zdravotnú starostlivosť, čo je taká volovina, že keby som na to mal niečo povedať, tak by ste ma museli cenzurovať,“ hovorí exminister zdravotníctva a jedna z kľúčových postáv v tejto oblasti, od ktorého zásadnej reformy zdravotníckeho systému uplynulo presne 20 rokov, Rudolf Zajac. Príbeh projektu nemocnice na Rázsochách sa píše už celé desiatky rokov, začal ešte za husákovskej Normalizácie no ani dnes v roku 2024, po tejto nemocnici niet v Bratislave ani stopy. Vláda dnes dokonca rozhodla, že na Rázsochách napokon žiadna veľká koncová nemocnica vôbec nebude. Namiesto toho, kabinet odobril výstavbu novej Národnej nemocnice v bratislavskom Ružinove.Prečo sa stala výstavba nemocníc pre politikov takým fetišom a skutočne Slovensko potrebuje toľko nemocničných kolosov? Prečo vedenie rezortu tak zanedbáva ambulantný sektor a kam miznú absolventi medicínskych fakúlt? Čo nám ukázala pandémia Covidu a prečo sme sa z nej prakticky vôbec nepoučili? Ako to, že sa Penta stala v zdravotníctve takým strašiakom a kde zlyhal štát pri vyjednávaniach s lekármi o zvyšovaní ich platov no a prečo zas a dookola riešime stámiliónové oddlžovania nemocníc? No a napokon, aká je vlastne úloha zdravotných poisťovní v systéme, v ktorom nemáme zadefinované ani len to, čo je to zákonný nárok poistenca a prečo sa tomu jedna vláda za druhou vyhýba?Téma dnešného podcastu s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Podľa neho merania efektivity nášho zdravotníctva ukazujú vysokú mieru jeho neefektivity v rámci všetkých krajín EÚ. „Máme málo peňazí a za to málo peňazí, máme aj málo muziky,“ hovorí exminister Zajac. "V roku 2001 som sa preslávil výrokom, že slovenské zdravotníctvo by aj dobre fungovalo, len keby tí pacienti neboli. No a to stále platí, na tejto vete nemusím ani dnes nič odvolať,"Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Teraz sa hľadajú okrem ľudí, ktorí osobne nastavili svoju hruď ako Michal Kovačič a spolok, tak sa hľadajú i ľudia, ktorí si povedia, že je to aj ich problém a chcú skutočné informácie. To najhoršie, čo sa našej žurnalistike môže stať je to, že to ľuďom bude jedno,“ hovorí na margo rušenia politických diskusií bývalý šéf Slovenského syndikátu novinárov Ján Füle. Bude teda Bombic novým mediálnym mainstreamom? Éra kritických politických diskusií v slovenských televíziách končí. Po TV JOJ na ne rezignovala už aj najvplyvnejšia televízia u nás a jej koniec sprevádzali i obvinenia z orbanizácie slovenských médií. Quo vadis – teda, kam kráčaš, slovenská mediálna scéna a podarí sa vládnej moci znormalizovať naše médiá? Aké možnosti dnes majú nezávislí a kritickí novinári zoči voči vládnej snahe o ich pacifikáciu? No a prečo by existencia silných, nezávislých a voči moci kritických médií nemala byť ľahostajná ani bežným občanom?„Len hlúpa vláda potrebuje hlúpych občanov. múdra vláda potrebuje múdrych občanov a múdri občania potrebujú skutočné seriózne informácie, nie bohapustú propagandu a lži,“ tvrdí Ján Füle.Téma dnešného podcastu s bývalým riaditeľom Centra spravodajstva a publicistiky Televízie Markíza ako i exšéfom spravodajstva STV Tiborom Búzom a s bývalým predsedom Slovenského syndikátu novinárov a dlhoročným skúseným novinárom Jánom Fülem.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Podnikateľ Guillermo Söhnlein chce poslať tisíc ľudí, aby založili kolóniu na Venuši. Verí, že by tam mohli žiť v roku 2050 a už aj založil organizáciu, ktorá má na tom pracovať. O tom, prečo by mohlo byť založenie kolónie na Venuši vlastne celkom dobrý nápad a ako by taká kolónia vyzerala sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:● Prečo je Venuša vhodnejšie miesto na kolóniu, ako Mars.● Aké problémy sa spájajú s pobytom na Venuši.● Ako je možné tieto problémy riešiť.● Ako by prebiehala výstavba lietajúcich stavieb na Venuši.● Čo by bolo potrebné na to, aby bola taká kolónia sebestačná.Téme sa venujeme aj v našom článku: https://www.aktuality.sk/clanok/kzyYDHr/mame-kolonizovat-mars-alebo-mesiac-radsej-venusu-odkazuje-zakladatel-humans2venus/

Našou úlohou je umožniť komunikáciu a tým spájať ľudí, tvrdí tlmočník Marek Trávníček. Americkí prezidenti, králi, či pápež. Tí všetci už boli v našich zemepisných súradniciach odkázaní na pomoc tlmočníka. Teda – najmä ich domáce publikum. Na presný, pohotový a tematicky poučený preklad, aby sa ich mentálny svet stal na okamih aj našim.Aké je to prekladať Joe-a Bidena, Donalda Trumpa, či britského monarchu Karola III.? Alebo pápeža Františka?A je rozdiel predkladať politické príhovory plné floskúl a napríklad posolstvá duchovného lídra? Otázky, ktoré mi napadajú pri Marekovi Trávníčkovi – hlas ktorého sa u nás spája s tlmočením už spomenutých lídrov, ale je tiež dôverne známy ušiam poslancov Európskeho parlamentu, ktorým pravidelne sprostredkúva parlamentné rozpravy v Bruseli či Štrasburgu. Dnešné RánoNahlas bude o tlmočení a teda o vnášaní poriadku a porozumenia v chaose jazykovej pestrosti dnešných spoločností poznačených globalizáciou. A tiež o nevyhnutnom počúvaní, ako predpoklade porozumenia.„Aktívne ovládam anglický, nemecký, španielsky a francúzsky jazyk a pasívne aj taliančinu“, vovádza nás do svojho sveta jazykov certifikovaný tlmočník pre inštitúcie Európskej únie Marek Trávníček. Za najväčšiu výzvu pri práci v europarlamente označuje „kadenciu“ Španielov. „Keď vidím, že o slovo sa hlási španielsky europoslanec, nezostáva mi už obrazne povedané nič iné, len sa prežehnať. To tempo a nasadenie v ich prejavoch je neskutočné“, ilustruje svoju prácu. Je tempo reči spojené aj s rýchlosťou premýšľania, pýtam sa. Predpokladá to „výkonnejší procesor“? A ako sme z tohto pohľadu na tom Slováci?„Každý jazyk je spojený s kultúrou, kultúra s myslením a s našou osobnosťou. A z tohto pohľadu sa my Slováci vyjadrujeme pomerne zložito a komplikovane. V slovenčine je tá syntax voľnejšia. Napríklad v porovnaní s angličtinou, či nemčinou, kde je striktnejšia“, hovorí Trávníček. „Keď napríklad tlmočím slovenského rečníka do angličtiny, musím to zohľadniť. Anglická systax je úplne iná. Vety sú kratšie, jednoduchšie. Tam musím myšlienku pochopiť a Angličanovi ju sprostredkovať jemu zrozumiteľných spôsobom“, vysvetľuje Marek Trávníček. Tlmočenie je podľa neho aj výsostne tvorivou činnosťou. „Nie sme len také papagáje. Nie je to len mechanická činnosť. Jazyky sú živé organizmy. Pri tlmočení nestačí vymeniť jedno slovo za druhé, často by z toho vznikol nezmysel. Je to skutočne náročná intelektuálna činnosť. Preto musíme premýšľať, pochopiť myšlienku a potom ju vyjadriť v druhom jazyku zrozumiteľným spôsobom“. Ako sa tlmočia osobnosti – Donald Trump, pápež František, kráľ Karol III.? „Prezident Trump je neriadená strela, pri Františkovi cítim veľkú zodpovednosť, veď sa hovorí, že keď hovorí pápež, počúva celý svet; a s korunováciou Karola III. sa mi spája extrémna príprava“, spomína Trávníček. „Kedže posledná korunovácia bola pred sedemdesiatimi rokmi a v slovenčine som nenašiel žiaden preklad korunovačného rítu, týždeň pred udalosťou vydala anglikánska cirkev zverejnila poriadok liturgie korunovačnej bohoslužby – to tlmočenie si vtedy vyžiadalo dôkladnú prípravu“, rozpráva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Poslanci SNS prichádzaju do Národnej rady s novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Strana Andreja Danka navrhuje spoplatnenie poskytovania informácií - presnejšie po novom „by žiadateľ uhrádzal náklady spojené s vyhľadávaním mimoriadne rozsiahlych informácií." Infozákon pri tom často využívaju pri svojej práci novinári, mimovládne organizácie a aj občania.Podľa investigatívneho novinára Martina Turčeka je väčšina informácii v štáte taká, že verejnosť má na ne právo, ale automaticky sa nezvereňujú. On sám napísal stovky článkov aj vďaka infozákonu. Návrh zákona z dielne SNS je podľa neho nejasne sformulovaný. „Problém je, že nevieme, či si to niektoré ministerstva nevyložia tak, že budú skoro pri každej žiadosti chcieť spoplatnenie," hovorí v podcaste.Šéfka Nadácie Zastavme korupcie Zuzana Petková upozorňuje, že by sa verejnosť nemusela dozvedať o všetkých kauzách.„My si myslíme, že to nie je v poriadku, pretože občania už raz svojimi daňami zaplatili aj za činnosť týchto úradov a neviem prečo by mali platiť znova, ak chcú skontrolovať, ako hospodária s peniazmi," približuje v podcaste, čo im prekáža na novele poslancov SNS.Dodáva, že v zákone nie je jasné, aké poplatky by sa mali platiť.. „Avšak je veľký predpoklad, že by sme si my, organizácie, novinári nemohli dovoliť podávať toľko infožiadostí a získať informácie. Verejnosť by sa nedozvedala o mnohých kauzách," tvrdí Petková.Poslacni SNS novelu dôvodia aj tým, že sú uradníci „zahlcovaní častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií" a osoby „sú konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje.Na zaťaženosť úradnikov v mestách sa v podcaste pýtame prezidenta Únie miest Slovenska a primátora Trenčína Richarda Rybníčka. Ten nevidí dôvod na to, aby sa zákon menil.„Problém vidím v kapacitách menších obciach. Tam to problémové môže byť. Štátne úrady, vlýda, veľké mesta, ale aj obce nad 4-tisíc obyvateľov by to mali vedieť zvládnuť. Myslím, že zákon by mal ostať zachovalý," hovorí v podcaste.No a tému rozoberáme aj s expetom na mediálne právo Tomášom Kamencom. Novela zákona je podľa neho nepodarok. „Návrh ako je teraz koncipovaná skôr otvára priestor pre svojvôlu pri potenciálnej snahe nesprístupniť informácie, približuje advokát.Moderuje Denisa Hopková.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Fotopasce odhalili ďalšie problémové vnadiskáZnečistenie ovzdušia dosahuje kritickú úroveňZ Talianska na Liptov priviezli vyše 100 ton odpadovTaraba chce urobiť poriadok v systémovom financovaní a manažovaní príspevkových organizácií ministerstvaV Bratislave sa na festivale vedy, hudby a umenia zúčastnila aj Jane Goodallová

Ja by som poprosila všetkých ľudí, ktorí si myslia, že vedia žiť za vás lepšie ako vy sami, aby to nerobili. Aby dospelý človek, ktorého v živote čaká už iba utrpenie a pomalé bolestivé umieranie pred zrakmi milovaných, aby mohol povedať dosť! A aby dobrovoľný odchod pomocou eutanázie nebol v našej spoločnosti tak démonizovaný, hovorí vdova po manželovi, ktorý trpel Amyotrofickou laterálnou sklerózou Daniela Betková Vidová. „Mojo... Raz si mi povedal, že aj keď si nevieme poradiť, stále sa môžeme ľúbiť, veď nám nikto nikdy nesľúbil, že to bude jednoduché. Bola to jedna z chvíľ nášho spoločného života, kedy som definitívne pochopila, akého veľkého človeka som od osudu dostala do daru. Dnes mi spolu s tebou chýba aj to nesmierne ťažké, čím sme žili. Anička bozkáva monitor, keď si pustíme video s tebou. Ešte stále ti dáva pred spaním pápá otočená k už spomínanému kreslu. Ak teda v tom kresle sedávaš aj naďalej a ona ťa svojím čistým srdcom vidí, zrejme som ti teraz, po dlhom čase, sedela na kolenách. Bolo to s tebou krásne, zlato. Rozsvietil si a naplnil láskou životy všetkých, v mene ktorých ti píšem tento posledný list. Každá rola, ktorú ti osud v živote vytvoril a ponúkol, ti sedela. Syn, manžel, otec, priateľ, kolega. Bol si nenahraditeľný a skvelý naozaj vo všetkom a tak si ťa budeme pamätať aj my – mama Marta, otec Marián, sestra Renka, dcéry Mášenka, Anička, manželka Daniela.“ To je úryvok so statusu hosťa dnešného podcastu Daniely Betkovej Vidovej. Dnešné Ráno Nahlas totiž bude o živote s Amyotrofickou laterálnou sklerózou, bude o umieraní, bude o smrti, bude o Mariánovi Betkovi, ale v konečnom zmysle slova bude najmä o láske - v tomto prípade láske skutočne v tom povestnom dobrom aj zlom. „NA ALS (Amyotrofická latetálna skleróza) nie je nič dobré. ALS je absolútne koncentrovaná beznádej do troch písmen. Nedá vám to vôbec nič, rozloží to vás, rozloží vašu psychiku, vašu rodinu, rozloží všetko, čoho sa to dotkne. Pachuť prichádzajúcej smrti, v ktorej napokon vidíte vykúpenie - a to nehovorím ako opatrovník, ale to hovorím z pohľadu toho pacienta, tak to vám nedá vôbec nič dobré........Ja som zažila smrť v priamom prenose po prvý raz a zistila som, že je to drina. Podľa toho ako je človek spotený a studený, tak to musí byť veľká drina a vôbec nevyzerá ako to ukazujú americké filmy,“ hovorí Daniela Betková Vidová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vedeniu Markízy sa postavila veľká časť zamestnancov. Pohrozili kolektívnym odporom.„Potichu a plíživo“. Tak má u nás vyzerať boj o „orbanizáciu“ televízií. V širšom zmysle médií ako celku. Do jeho zákulisia v najsilnejšej zo slovenských televízii – v Markíze - dal nahliadnuť Michal Kovačič. V živom vysielaní na záver nedeľňajšej relácie Na telo tomu „potichu a plíživo“ dal rovno pomenovanie: „Tlak nielen politikov, ale aj vedenia; pokusy o cenzúru, denno-denný tlak aj na televízne noviny“. A hoci to vedenie Markízy promptne odmietlo, za Kovačiča sa s odstupom dňa postavila veľká časť televízie. A „za neakceptovateľné“ verejne vo vyhlásení označila, aby „moderátor najúspešnejšej politickej relácie musel okrem tlakov politikov čeliť ešte tlakom vlastného vedenia“. Dali si rovno trojdňové ultimátum – že Na telo bude s Kovačičom pokračovať aj po letnej prestávke. Ak nie, pohrozili „kolektívnym odporom“. Čo priviedlo až k tomuto bodu? Pozrieme sa na to s Martinom Halandom, ktorý je bývalý vedúci vydania televíznych novín Markízy. Aktuálne vedenie televízie sa s ním rozlúčilo ešte začiatkom roka. Hovorí o „mikrosúbojoch“, ktoré vyústili až do nedeľného kroku Michala Kovačiča. Situáciu tiež rozoberieme s politológom Samuelom Spáčom, so Zuzanou Petkovou z nadácie Zastavme korupciu a tiež s Petrom Bárdym, šéfredaktorom a politickým komentátorom Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aj tieto informácie sa dozviete z rozhovoru o cestných tuneloch. Dnes si predstavíme aj špeciálny parfém so zvláštnou kombináciou vôní, dáme si zvolávačku kvôli zaujímavej poruche a konečne zvýšime rýchlosť na diaľnici. Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Presne pred 20 rokmi sa mladá Prešovčanka prihlásila na prvú SuperStar. Katarína Koščová túto spevácku súťaž vyhrala a dnes sa živí hudbou. Vystupuje aj bez nároku na honorár, no zvažuje, komu pomáha. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Katarína Koščová sa ako skautka už v detstve naučila, že pomoc iným je jedna zo základných hodnôt a že silnejší zakaždým pomáha slabšiemu. Vzor videla aj vo svojej mame. Rodičia mali malý obchod, kde niektoré rodiny dostávali „na sekeru“ tašku s potravinami. „Videla som mamu, ako pomáha sociálne slabším rodinám. Povedala, že im treba pomôcť, lebo sa nedá inak. Skrátka, je tu napríklad sám otec s tromi deťmi, žena mu odišla a on sa nevie poriadne zamestnať. Treba mu pomôcť, a tak to budeme robiť,“ hovorí Katarína o výchove z domu.Dnes sama pomáha hudbou. V Prešove založila tradíciu benefičných koncertov a spieva na ďalších podobných akciách, nedávno napríklad na Orave, kde sa zbierali peniaze na bezpečný dom pre týrané ženy. „To je téma, keď poviem jednoznačne áno, keď nás zavolajú. Máme občianske združenia, ktoré veľmi radi podporujeme, lebo za nimi vidíme prácu a efektivitu. To je pre mňa dosť dôležité,“ vysvetľuje Katarína Koščová.V podcaste sa dozviete:·      či by spievala radšej na plese alebo na charitatívnom podujatí,·      akú najlepšiu vec pre seba urobila,·      pri akej otázke o SuperStar sa jej ježia chlpy,·      prečo na koncertoch rozpráva aj o aktuálnej situácii v krajine,·      či pre svoje názory neprichádza o vystúpenia.Kto je Katarína KoščováVyštudovala odbor filozofia a estetika na Prešovskej univerzite. Spievať začala spolu so sestrou Veronikou. V roku 2005 vyhrala súťaž Slovensko hľadá SuperStar, v diváckej ankete Slávik získala cenu Objav roka 2005 aj Cenu mesta Prešov. V súčasnosti vystupuje so svojím hudobným partnerom, klaviristom Danielom Špinerom. Ich najnovší album Krehkosť získal cenu Nahrávka roka v kategórii Folková hudba na Radio Heads Awards 2024. S manželom vychováva dve deti.Impact TalksV podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.   Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Keď ti sabatikal otvorí cestu k sebe samému. Skúsenosť, ktorou si prešla svojho času začínajúca novinárka, potom úspešná PR špecialistka, ktorá to v jednom momente zabalila a odišla na skusy do sveta. A až kdesi k lapóncom na hranice polárneho kruhu. Po návrate – síce ochudobnená o vitamín D pre dlhú polárnu noc – sformulovala aj nasledujúcu skúsenosť: „keď robíte veci, kde motivácia naozaj vychádza z vašich potrieb, zažívate neskutočné veci“. Aké? Na ne sa pozrieme v dnešnom RánoNahlas. S Nikolou Richterovou. „Na počiatku bola úzkosť“, spomína Nikola. A keď hovorí o počiatku, myslí tým začiatok jej reflektovanej ceste k sebe samej. „Predtým som ten pocit vôbec nepoznala a vôbec som nevedela, čo sa vlastne so mnou deje“, vysvetľuje.Aké to malo prejavy? „Bola som zatvorená doma, bola som nešťastná, cítila som sa smutne. Nahnevaná. No netušila som, čo sa deje a prečo sa tak cítim“, rozpráva. „Cítila som prázdnotu. Nič ma nebavilo, nič mi nedávalo zmysel“. Čo skúsila riešiť „vyjedaním chladničky“. Keď sa to začalo opakovať, Nikola si uvedomila, že to nebude v poriadku, čo sformulovala do konštatovania: „Takto nechcem existovať“. Bol to zároveň začiatok riešenia. V jeho úvode bolo rozhodnutie dať si pauzu od práce. „S mojim zamestnávateľom sa sa dohodla na trojmesačnom sabatikale, čo bolo vlastne trojmesačné neplatené voľno“, uvádza. A to Nikola spojila s pobytom vo Fínsku. S rozhodnutím pre oddych však prišlo prekvapenie, spomína Nikola. „Tým, že som si dopriala zrazu ten oddych a že som nerobila nič, stala sa mi taká vec, že som mala toľko myšlienok, že som nevedela spávať. Zrazu sa mi začali vynárať veci v minulosti“. Aby si urobila v hlave poriadok, začala si písať diár. „Nehovorím, že je to pomoc pre každého, ale mne to pomohlo. Zapisovala som, čo mi bežalo hlavou a s tým prichádzal poriadok a začala som si uvedomovať svoje potreby. Začala som pociťovať, že viac s poznávam samu seba“, spomína. A s týmto poznaním prišlo aj rozhodnutie dať váhu sebe, svojim pocitom, svojim želaniam. „Vo Fínsku mám nižší plat, ako som bola schopná zarobiť na Slovensku. V živote som sa ale ešte necítila úspešnejšie a sebavedomejšie“– jedno zo „životných“ konštatovaní Nikoly Richterovej. Prácu PR špecialistky načas vymenila za pozície čašníčky či barmanky, osobný zážitok toho, že tým nešla za očakávaniami okolia, ale za očakávaniami seba samej prišla až k tomu, že hovorí, že sama seba „objavila“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Osvety je málo, o to viac by každá z nás mala dbať nielen o svoje zdravie ako také, ale zamerať sa vyslovene na ženské zdravie - jednak to fyzické aj intímne a nemenej dôležité je aj to mentálne. Pretože všetko toto je navzájom prepojené a významne sa ovplyvňuje. Ako a prečo, sme s odborníčkami rozobrali v dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami.Úloha žien sa za posledné desaťročia veľmi zmenila. Sme aktívne, vieme spojiť úspešnú kariéru s materstvom, multitaskujeme, chceme mať kvalitný sociálny život, cvičiť a pracovať na sebarozvoji. Takýto životný štýl je na jednej strane veľmi bohatý a stimulujúci, ale prináša stres, tlak a s tým spojené zdravotné problémy.O tom, ako sa o seba správne starať, aby sme mohli napĺňať všetky naše ciele v zdravom a spokojnom tele, sa dnes budeme v našej novej časti relácie Pre mamy s Babsy rozprávať s dvomi mimoriadne inšpiratívnymi ženami – motivátorkou, autorkou úspešných kníh a zakladateľkou digitálnej platformy na cvičenie Supershape.sk Janou Šimkovičovou a gynekologičkou, pôrodníčkou a blogerkou Alexandrou Mamovou.  V rozhovore sa dozviete:- akými fázami si žena v živote prechádza a ako to v tom danom oddobí ovplyvňuje jej cyklus- prečo je dôležité starať sa o svoje telo, ale aj myseľ a myslieť pri tom na to na naše vlastné - ženské potreby- čo všetko potrebuje naše telo- čo všetko potrebuje naše mentálne zdravie- čo spôsobuje vaginálne infekcie, ako ich zvládnuť a ako sa chrániť pred ich vznikom- a ako sa navzájom ovplyvňujú pozitívne, aj negatívne - to všetko a ešte viac - hlavne viac odborných a overených rád pre zdravie i do života, sa dozviete v dnešnej inšpiratívnej diskusie relácie Pre mamy s Babsy počúvajte s nami. 

Život Karola Dubovana je naplnený čistou láskou k Bohu. Tú doňho vložili rodičia a on ju celý svoj život šíril celým svojím bytím, manželstvom, prostredníctvom detí a spoločenstva. Dnes sa nám môže zdať až neuveriteľné, že žiť kresťanstvom a konať dobro v mene pána Boha bolo kedysi zakázané. Kresťanské hodnoty sa nezhodovali s hodnotami totalitného systému minulého storočia. Spoločenská a politická situácia pokrivili mnoho charakterov a poznačili našu spoločnosť. Prežívanie náboženstva a žiť kresťanský život pod dohľadom štátnej moci bolo veľmi náročné. No našťastie sa našli aj takí, ktorí aj v tej ťažkej dobe dokázali nielen kresťanstvom žiť, ale šíriť ho aj medzi ďalších ľudí.

Dnešný podcast TELO je venovaný aktuálnej téme, ktorou je chudnutie do plaviek. Predstava, že sa na verejnosti máme ukázať len v plavkách, môže byť pre niekoho naozaj priam až desivá, prečo je to tak? Vypočujte si rozhovor s trénerkou Jankou Šimkovič po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.Ide leto, plánujeme sa kúpať a odhaľovať viac ako po iné ročné obdobia. S tým však pre niektorých ľudí začína aj stres. Čo ak moje telo nie je dostatočne vyšportované, správne vyrysované a moja váha vybočuje z tabuliek? Čím to je, že týmito obavami mnohí z nás tieto dni reálne aj žijú? Spoločenským tlakom? Porovnávaním sa s inými? A hlavne – čo teda s tým? Fungujú rýchle diéty?O motivácii, ale aj správnom chudnutí sa dnes budeme rozprávať v bonusovej epizóde podcastu Telo, v ktorej sme sa rozprávali s Jankou Šimkovič.Trénerka a zakladateľka populárneho portálu o cvičení a zdravom životnom štýle Supershape vám v rozhovore prezradí viac o tom, ako si ona sama vyskúšala všetky možné diéty od u nás tak dobre známej kapustovej diéty, cez trend jedného jablka denne, až sa postupne dostaneme aj k tomu, aké trendy, či už trendy krásy alebo aj stravovania, letia dnes a či sú správne. Rozprávať sa s ňou bude Martina Smatanová. Celá séria TELO je súčasťou služby Aktuality Navyše, a preto tento podcast preto nenájdete v podcastových aplikáciách, ale len na našom webe po zaplatení predplatného a prihlásení sa pod žltým tlačidlom. Vypočuť si novú epizódu spolu so skutočnými príbehmi Slovákov a Sloveniek môžete až po prihlásení do služby Aktuality Navyše. Pridajte sa k nám zakúpením predplatného >>Podcastovú sériu TELO moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenárov je Peter Hanák.

Volebné kampane boli vždy prešpikované manipuláciami a klamstvami. Politici si spravidla dovolia to, čo im my ako občania a voliči dovolíme. Ak necháme bez povšimnutia najhrubšie lži, zaťahovanie osobného života protikandidáta do kampane, a podobne, ide o niečo, na čo by mali upozorniť médiá. Musíme tiež dávať pozor, aby k nám lži a manipulácie neboli infiltrované zo zahraničia.Prečo sa voľby do Európskeho parlamentu v česko-slovenskom prostredí často stávajú terčom dezinformácií? Čo umožňuje ľahšie rozširovanie klamstiev počas volebnej kampane do EP? Aké máme informácie o snahe nedemokratických režimov ovplyvňovať politiku v európskych štátoch? Prečo sa antisystémovým a extrémistickým aktérom darí vymedzovanie voči dezinformáciám interpretovať ako cenzúru?Akú úlohu majú v moderných politických kampaniach sociálne siete? Do akej miery samotné platformy regulujú obsah, ktorý môže do kampaní zasahovať klamstvami a zavádzaním? Ako môžeme posilňovať odolnosť voči AI manipuláciám, ale aj voči klamstvám v textuálnej forme? Prečo je naďalej potrebné budovať kritické myslenie a mediálnu gramotnosť na školách?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s politológom a poradcom premiéra Českej republiky Petra Fialu pre informačnú gramotnosť a boj s dezinformáciami Milošom Gregorom.

MS v hokeji 2024 sa pre Slovensko už skončili. Naša púť takmer domácim šampionátom sa skončila vo štvrtok podvečer, keď sme stroskotali na Kanade (6:3). Základný cieľ sme postupom do play-off splnili, žiadnu ďalšiu nadstavbu sme už pridať nedokázali.Kým pred zápasom naši hráči hovorili o tom, že dôležité bude neinkasovať rýchly prvý gól, tak sme dostali rovno dva. A potom sa to už viezlo... Aj keď sme sa dokázali vrátiť do zápasu, na hráčov Kanady sme boli mäkkí a nechávali sme im dostatok priestoru na to, aby si mohli s nami robiť, čo len chceli.Kanadu síce nedokážeme pravidelne porážať, ale už neraz sme dokázali, že ju vieme poraziť. Ak chceme uspieť, tak všetko však musí do seba dokonale zapadnúť. Musíme využiť čokoľvek, čo nám ponúknu. Presne to vo štvrtok robili Kanaďania. Aj keď sme nerobili veľké chyby, i tie malé dokázali ihneď potrestať. Ich prečíslenia boli zničujúce.Juraj Slafkovský síce neodohral taký turnaj, ako v Pekingu na olympiáde, ale stále mal priemer bod na zápas, čo je na 20-ročného chlapca skvelý výkon. Očakávať od neho 8-9-10 gólov bola mylná predstava, ktorú vypustili do sveta krčmoví tréneri.MS v hokeji 2024 sa pre teda Slovensko skončili a šampionátová úderka expertov ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka si opäť sadla k okrúhlemu stolu, aby zhodnotila a zanalyzovala všetko, čo sa o slovenskom tíme dalo. Výsledkom je veľmi zaujímavá debata o tom, prečo sme na českých majstrovstvách sveta skončili na zaslúženom 7. mieste.Čo sa dozviete v rozhovore?prečo sme na Kanadu nemali, aj keď bola poraziteľnáči sme mohli zvládnuť začiatok zápasu s Kanadou lepšieže sme vo štvrťfinále neukázali náš maximálny herný potenciálv čom by sme boli lepší, ak by hral Martin Pospíšilprečo nám počas celých MS vôbec nevychádzali presilovkyže náš herný vrchol sme zažili proti USAčím to bolo, že tretia formácia hrala najlepší hokejv čom bol Juraj Slafkovský iný v Pekingu a terazprečo Slovensku chýbal na MS v hokeji Martin Marinčinže najvydarenejší turnaj mal Libor Hudáčeka že Craig Ramsay má stále motiváciu pokračovať

On Tuesday, MPs approved the amendment to the Fund for the Promotion of the Arts (FPU) Act as a whole. Changes to the FPU law should have been voted on roughly three weeks ago, but the coalition parties Hlas and SNS could not agree on the final wording of the amendment.The Slovak national hockey team was knocked out of the 87th World Championship in the quarter-finals. In Thursday's game in Prague, they lost to Canada 3:6. The Canadians quickly led 2:0 and were also winning 5:1. Peter Cehlárik reduced the deficit in the first period when Brandon Hagel knocked the puck into his own net, but the favorite rebounded to a two-goal difference in the 24th minute and secured the lead in the third period with two goals scored within 20 seconds. "The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Okamžite po atentáte sa rozbehla informačná vojna o jeho interpretáciu a zarámcovanie do politických súvislosti. Špekulácie by mohol rozptýliť aj špeciálny parlamentný výbor, ktorý by dohliadal na vyšetrenie atentátu. Navrhuje to exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Pre vzájomnú komunikáciu by to vytváralo oveľa pevnejšiu pôdu pod nohami, tvrdí expertka na komunikáciu Simona BubánováHoci od atentátu uplynulo iba pár dní, slovenská politická prevádzka sa opäť rozbehla na plné obrátky. Podaná ruka tak odchádzajúcej prezidentky, ako i zvoleného prezidenta, bola politickými lídrami odmietnutá no a v parlamente sa strany opäť sporia takmer tak, ako sa sporili i pred atentátom. Namiesto Dankom avizovanej "politickej vojny", nastúpila vojna informačná a v nej prebieha ľúty zápas o širšie zarámcovanie atentátu tak, aby bol čo najlepšie využiteľný v ďalšom politickom zápase."Málo počujem návody na riešenia ako čítať situáciu pre ľudí z toho spektra, ktoré na tie námestia chodili. Počujem, čím spoločnosť žije a pokus "zarámcovania" atentátu tu určite je, ale spoločnosť potrebuje počuť silné argumenty, ktoré hovoria o tom, ako to má vnímať celá tá masa ľudí, ktoré na tie námestia chodili. Pretože oni nie sú vinní, ale potrebujú počuť, čo sú tie argumenty, prečo nemajú mať zlé svedomie," upozorňuje Simona Bubánová.Aké interpretačné hry sa tu teda - v pozadí bezprecedentného útoku na premiéra, hrajú a ako poskytnúť občanom dostatok nielen kvalitných, ale i dôveryhodných informácií vo vojne s dezinfoscénou a prívalom špekulácií i konšpirácií? Pomohol by Osobitný parlamentný výbor, ktorý by nadstranícky dohliadal na vyšetrovanie atentátu? "Dnes vidím asi jedinú vec, ktorá by mohla ako-tak zabrániť šíreniu ďalšej nenávisti, podozrievania a dezinformácií. Transparentné vyšetrovanie, na ktoré nebudú dohliadať len politici, ktorí osobne nesú zodpovednosť na nezvládnutie bezpečnosti ústavného činiteľa," tvrdí exminister zahraničia Rastislav Káčer. Počúvate Aktuality Nahlas, v dnešnom podcaste sa pozrieme na stav, v akom sa nachádza naša verejná debata krátko po bezprecedentnom atentáte na premiéra, ako i na možnosti, ako ju upokojiť. So Simonou Bubánovou a Rastislavom Káčerom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kto naozaj šíril nenávisť.Všetci súdni ľudia odsudzujú násilie. Najnovší Ťažký týždeň zmapoval, kto šíril nenávisť.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Už keď vypustíte džina hnevu z fľaše, už ho nevrátite späť. Máte jedinú možnosť, aby ho dobro obkolesilo aby neprenikal ďalej. No a ten duch zloby je v našej spoločnosti naozaj vypustený. Obávam sa preto, že nastupuje obdobie, ktoré nie je obdobím zvolávania protestov – ani podporných a ani opozičných. Dnes by nemala žiadna politická strana uvažovať nad protestami v uliciach, naozaj nie, hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová. Atentát na premiéra, atentát, ktorý bol podľa dostupných informácií zjavne spáchaný z dôvodu politickej, nie osobnej nenávisti, tak tento akt násilia zásadne otriasol nielen našou politickou scénou, ale vyryl hlbokú jazvu i do tela celej našej krajiny. Už aj tak hlboko frustrovaná a silne polarizovaná spoločnosť tak dnes hľadá nielen cestu zmieru a upokojenia, ale obhliada si aj chodníčky odplaty a revanšu. „Politika nemá ponúkať to, čo máme nenávidieť, politika má povinnosť nám ponúkať to, čo by sme mohli mať radi, čo nás posunie a čo nám náš urobí prívetivejší a znesiteľnejší. Pokiaľ toto politika nedokáže, tak zlyháva. to je zlyhanie politiky na celej čiare.“ „Radi dávame čo najďalej od seba spoluzodpovednosť a vinu a pokiaľ sa nám ponúkne nejaký iný vinník – ako Soroš, americká ambasáda, zahraniční agenti a tak podobne, tak prijímame túto interpretáciu lebo nás to zbavuje vlastného pocitu viny a zlyhania. Na tomto je to založené, ponúknem ti na koho môžeš ukázať prstom a teba to seba očistí,“ vysvetľuje v Ráno Nahlas expremiérka.Ako ďalej Slovensko? Ako ďalej krajina zranená guľkami atentátnika? Ktorou cestou sa vyberieme a dokážeme ako spoločnosť ešte zaceliť všetky tie hlboké rany, ktoré nás čoraz viac a viac rozdeľujú a ako ukázali udalosti ostatných dní, aj radikalizujú. Kto, kde a ako dnes môže a najmä má preťať tú bludnú špirálu nenávisti a násilia? Témy a otázky pre bývalú premiérku a sociologičku Ivetu Radičovú.„Hrôzostrašný atentát na premiéra je takým vážnym mementom, že pokiaľ niektorí politici, ktorí naďalej rozosievajú nenávisť a ktorí sa domáhajú toho, že opozícia sa má teraz predkloniť, mlčať a tolerovať všetko, čo sa bude diať, tak takýto prístup nemá dobrú koncovku,“ hovorí expremiérka a sociologička Iveta Radičová. podľa nej máme pred sebou iba dve možné cesty - cestu násilia a cestu ďalšej eskalácie.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Návrat verejnoprávnosti verzus mocenské ovládnutie. Zákon o novej Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý formálne ruší doterajšiu RTVS, prešiel prvým čítaním. Je tak pripravený na júnové finále. A ak ministerka kultúry opakuje, že len chcú „vrátiť vysielaniu skutočné atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti“, Opozícia má na to iné pomenovanie. Hovorí o mocenskom a politickom ovládnutí organizácie.Budete počuť poslancov Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu a Martina Šmilňáka, za koalíciu Karola Farkašovského. Postup podľa pôvodného scenára pri rušení RTVS na STVR, od ktorého neupúšťa vládna väčšina v sebe nesie riziko sankcií a pokút zo strany európskych inštitúcií. Avizuje to Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc. A v RTVS hovoria aj o možnom štrajku. „Stále je témou aj ostrý štrajk“, hovorí Soňa Gyarfášová zo štrajkového výboru zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. „Ak sa nájde vôľa na ostrý štrajk, stále je to téma“, spresňuje. Výbor vydal vyhlásenie, ktorým reaguje na posunutie zákona o STVR do druhého čítania. „Ocitli sme sa opäť o krok bližšie k možnosti reálnej deštrukcie princípov verejnoprávneho vysielania“, píše sa v ňom. Sú v ňom rovnako „obavy z autocenzúry a cenzúry vysielania nového verejnoprávneho vysielateľa“. Súvisia s pripravovanou etickou komisiou novej STVR. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Novinár Peter Bárdy, dlhoročný diplomat Rastislav Káčer a riaditeľ nadácie Otvorenej Spoločnosti Fedor Blaščák sa v najnovšej časti podcastu Bárdy&Káčer rozprávajú o atentáte na premiera Roberta Fica.Po atentáte na premiéra by mali aj novinári reflektovať na to akým spôsobom robiť svoju prácu inak. Ako komunikovať kritiku politikov, ako strážiť diskusiu vo verejnom priestore alebo ako bojovať s neutíchajúcou nenávisťou.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Najprv sa síce všetci usadili v Ostrave, ale v tejto chvíli už sú v Prahe, kde sa tešia na play-off MS v hokeji 2024.V Česku mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.Aký bol včerajší deň na MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Majster sveta z roku 2002 Ján Lašák je dnes tréner brankárov, pôsobí aj pri reprezentácii Slovenska na MS v hokeji. Jeho úlohou je aj skautovať súperových brankárov a pripravovať hráčom videá. Vo veľkom rozhovore sme s ním prebrali okrem tejto aj mnoho ďalších tém. Vedeli ste napríklad, že brankári sa neustále predbiehajú s útočníkmi a majú rôzne držania hokejky?Čo sa v rozhovore dozviete?ako funguje skauting brankárov a ako dlho mu trváako to vlastne prebiehaako sa pripravujú na súpera slovenskí brankáriako sa neustále predbiehajú s útočníkmiako sa vyvíjal brankársky štýlčo sú aktuálne trendy v brankárskom sveteže držanie hokejky nie je také jednoznačnéa jeho odkaz rodičom malých brankárov

„Platí nielen to, že politici sú obrazom ľudí, ktorí ich volia. Oveľa silnejšie platí opak: občania sú obrazmi politikov, lebo práve politici majú väčší vplav na občanov“, tvrdí psychológ Aleš Bednařík.Po pokuse o atentát na premiéra Fica je Slovensko zranenou krajinou. Zranenou, lebo rozdelenou. Delia nás pritom aj také samozrejmosti, ako holý fakt, že sa tu udial ozbrojený útok na predsedu vlády. Sú tu skupiny, ktoré hovoria dokonca o jeho zinscenovaní! Na druhej strane sa roztvorilo vrece s vinníkmi – a prstom a nevyberane sa ukazovalo na opozíciu či médiá. Na okrúhly stôl zmierenia, ku ktorému vyzvali prezidentka dosluhujúca s novozvolenou hlavou štátu, však akoby sme zatiaľ nedorástli. Slovensko zranené, lebo dramaticky rozdelené. Čo s tým? Kde hľadať to, čo nás môže dávať dokopy? Pozrieme sa na to so špecialistom na šťastie a pokoj - psychológom Alešom Bednaříkom.„Čím viac stúpame v spoločenskom rebríčku, tým viac veríme tomu, že práve ten môj názor je pravdou, že je faktom. A tým menej dávame na to, čo si mysli a hovoria iní“, tvrdí psychológ. Túto skúsenosť podľa neho potvrdzujú aj výskumy medzi manažérmi. „Na toto si treba dávať pozor“, dopĺňa. „Politik či verejne činná osoba je múdra vtedy, keď si uvedomuje, že čím väčší vplyv má, tým viac si musí dávať pozor na to, ako pôsobí, ako reaguje, ako komunikuje. A ako je ochotný brať do úvahy to, čo hovoria ostatní“. Problémom slovenského verejného priestoru je podľa Bednaříka spoločensky akceptované pokrytectvo. „Ako to majú vnímať občania, keď jeden politik vyzýva k zmieru a zároveň zaútočí v druhej vete na konkrétne skupiny, že oni môže za konkrétnu situáciu v spoločnosti“, uvádza Bednařík. „Opakom pokrytectva je integrita“, hovorí. „Robím, čo hovorím. Hovorím, čo robím. Správam sa čestne, férovo. Toto u nás nie je vnímané ako cnosť“, hovorí psychológ a označuje to za problém. „Cnosť je to, že sa zodpovedne správam zoči voči nejakým hodnotám“, vysvetľuje. Ktoré cnosti potrebuje krajina v súčasnej chvíli, poznačenej pokusom o atentát na premiéra? „Byť čestný. Dodržiava zákony. Dodržať dané slovo. Byť empatický a vnímať utrpenie iných. Pomáhať im, alebo sa za druhých postaviť. Alebo investujem čas a energiu, alebo aj peniaze, na pomoc ľuďom, ktorí to práve potrebujú“, reaguje. A zoznam dopĺňa o rešpekt k druhým. „Správam sa k druhým tak, ako by som chcel, aby sa oni správali ku mne. A mal by som tiež bojovať za rovnaké práva pre ostatných, keď ich nemajú na úrovni mojich“, dopĺňa Bednařík. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok chce, aby do budúcnosti bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov prešlo pod úrad vlády. Ide o jedno z opatrení, ktoré chce navrhnúť v rámci pripravovaných zmien. Totiž záver dnešnej bezpečnostnej rady je vznik pracovnej skupiny. Vo veľmi krátkom čase príde vlada so súborom bezpečnostných opatrení - pôjde o technické a legislatívne zmeny.Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok hovorí, že je nemysliteľné, aby traja najvyšší ústavní činitelia nemali zabezpečné svoje bývanie, ktoré by bolo zabezpečené v rámci bezpečnostných protokolov.„To je jedno z opatrení, ktoré budem navrhovať - aby úrad na ochranu ústavných činiteľov kontaktoval všetky tri úrady s tým, že ako je dnes zabezpečené bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov. Aby to bývanie prešlo pod úrad vlády, aby tam boli režimové opatrenia. Aby sme nedávali priestor, že sa pred obydliami politikov budú stavať šibenice," dodáva minister s tým, že už majú vytypované nejaké nehnuteľnosti.Totiž záver dnešnej bezpečnostnej rady je vznik pracovnej skupiny. Vo veľmi krátkom čase príde vlada so súborom bezpečnostných opatrení - budete tiež počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka.Tibor Gašpar zo Smeru si predstaviť aj, že by v rámci opatrení prišli zmeny v zákone o policajnom zbore. Predsa poslacenkého klubu Progresívneho Slovenska hovorí, že opozícia by chceli počuť prípadne zmeny dopredu.Moderuje Denisa Hopková.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Najprv sa síce všetci usadili v Ostrave, ale v tejto chvíli už sú v Prahe, kde sa tešia na play-off MS v hokeji 2024.V Česku mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Jeho predchádzajúci projekt, Space Engineers, dosiahol predaj viac ako 5 miliónov kópií. Neskôr založil spoločnosť GoodAI, ktorá sa zameriava na vývoj bezpečnej umelej inteligencie. Podobný cieľ si stanovil aj Elon Musk, keď neskôr založil OpenAI.Slovenský podnikateľ a vývojár Marek Rosa v podcaste SHARE vysvetľuje, prečo OpenAI získalo väčší úspech než GoodAI a aké výzvy môžu súčasné prístupy k vývoju AI priniesť. Rozpráva tiež o svojej novej hre AI People, ktorá je od základu postavená na generatívnej umelej inteligencii. S Marekom Rosom sa rozpráva redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste sa hovorí aj o týchto témach:● Ako podľa Mareka Rosu AI čoskoro úplne zmení svet.● Čím hra Space Engineers zaujala hráčov po celom svete.● Že GoodAI mal istý čas podobný počet zamestnancov ako OpenAI.● Aký typ umelej inteligencie vyvíjalo GoodAI● Ako vznikol koncept hry AI People.● Na akom jazykovom modeli je hra založená.● Aké sú jej výhody a obmedzenia.● Kedy bude hra AI People dostupná pre verejnosť.Podcast si môžete prečítať aj v textovej podobe tu https://www.aktuality.sk/clanok/4cD8daq/slovak-chysta-revolucnu-hru-postavenu-na-generativnej-ai-z-jeho-predoslej-hry-sa-predali-miliony-kopii-rozhovor/ NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na [email protected]. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Vláda v stredu 15. mája zasadala na výjazdovom rokovaní v Handlovej. Krátko po záverečnej tlačovke došlo k atentátu na premiéra Roberta Fica. Premiér utrpel vážne zranenia. O útoku ako aj páchateľovi sa takmer okamžite začalo šíriť množstvo hoaxov - čomu sa venovali a z kade pochádzali? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikom Demagóg.sk Palom Valíkom.Frankovská zvýraznila, že po útoku na premiéra Fica sa spustila lavína dezinformácií. V zahraničí sa objavovali dezinformácie skôr ako na Slovensku.Valík poukázal na to, že kým na Slovensku existovala pri hoaxoch snaha pripísať vinu určitým skupinám alebo dokonca osobám, „v zahraničných sme mohli skôr vidieť snahy spojiť ten atentát s nejakým celosvetovým dianím a s nejakým Ficovým konaním v minulosti.“Nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Ktorýkoľvek politik sa ešte nemôže cítiť bezpečne a úlohou vlády je zaistiť bezpečnosť, tvrdí expremiér Eduard Heger. Aj na neho bol plánovaný atentát. Ako funguje ochranka? Politici podľa neho nechodia bežne vo veste. Hovorí tiež, že je legitímne ďalej organizovať protesty proti vláde a že opozícia nesmie zostať ticho. Dúfa, že Roberta Fica neovládne túžba po pomste.V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete:– od 1. minúty – ako si po atentáte na Roberta Fica hneď spomenul na to, ako ho chcel zabiť terorista z Teplárne;– po 2:50 – že hoci všetci lídri atentát správne odsúdili, ale nebolo správne odmietnuť stretnutie s prezidentkou;– od 3:50 – že ukazovať prstom na vinníkov mimo atentátnika nie je správne;– po 4:40 – že sa ešte stále nevieme cítiť bezpečne a akýkoľvek politik sa bude báť ísť medzi ľudí;– po 5:00 – či môžeme rozdeliť vinu za atentát a za polarizovanú spoločnosť;– od 16:00 – že ak za polarizáciu môžu nejaké médiá, tak sú to sociálne médiá a dezinformácie;– po 17:00 – že vláda nebude vedieť regulovať sociálne siete, lebo je to nadnárodná otázka;– od 22:00 – že vyjadrovať občiansky názor, hoci aj na protestoch proti vláde, je správne, lebo zmierenie neznamená, že máme byť ticho;– po 23:00 – že navrhovaných 100 dní pokoja, o ktorých hovorí PS, nie je správne riešenie;– po 24:00 – ako sa vyhol atentátu na svoju osobu;– od 25:40 – že politik nechodí bežne s vestou;– po 26:00 – ako funguje ochranka;– od 32:00 – že Robert Fico musel mať nejaké spravodajské informácie o hroziacom útoku, keď to sám predvídal;– po 33:00 – čo robia Demokrati v eurokampani a čo chcú presadzovať, ak by sa dostali do Európskeho parlamentu;– od 39:00 – že Demokrati podľa neho neprilievajú olej do ohňa, ale nemôžu byť v domácej politike ani eurokompani ticho;– od 41:00 – aký je jeho odkaz pre Roberta Fica.

Neviem či nastane sadnutie si za spoločný okrúhly stôl, ale teraz ide o to, netlačiť na emócie a vzájomné obviňovanie sa, ale skúšať vecnú debatu o tom, aké Slovensko chceme, hovorí po atentáte na premiéra sociologička Zuzana Fialová. "Poďme sa naozaj vecne baviť o tom, čo chceme pre túto krajinu. Aké Slovensko chceme - pre nás a pre naše deti. To je dnes téma," dodáva sociologička, ktorá sa dlhodobo venuje riešenieu konfliktov. „Aj mne občas napadalo, že mám právo nenávidieť. Ale to je strašný omyl. Nenávisť a pomsta sú nenásytné. Nenávisť je ako žravý netvor, ktorý má stále hlad. Nenávisť poškodzuje hlavne toho, kto nenávidí, a nie toho proti komu je namierená," píše v závere svojej knihy "Premohla som hnev a nenávisť“ preživšia Holokaustu Rachel Hanan. V roku 1944 celú jej rodinu odvliekli do koncentračného tábora Osvienčim. Prišla o rodičov i o väčšinu príbuzných, ale dokázala prežiť aj lágre v Bergen-Belsen, Duderstadt a Thieresien-stadt. Napriek všetkým hrôzam, ktoré prežila však pred nenávisťou varuje. Podobne pred nenávisťou varuje aj známy nemecký filozof Friedrich Nietzche: "Ten, kto bojuje s monštrami, by si mal dávať pozor, aby sa jedným z nich napokon i on sám nestal. Keď dlho hľadíte do priepasti, raz sa aj priepasť pozrie späť do vás,“ jasnozrivo prorokuje tento klasik filozofie. Slovensko je pár dní po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica - a aj keď je ešte priskoro na vynášanie jednoznačných záverov, z dostupných informácií je zrejmé, že atentátnika v jeho šialenom čine poháňala nenávisť, nenávisť z politických dôvodov. Slová, a ich moc. Majú moc tvoriť, no majú i moc ničiť. Napokon: "Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo Boh," píše sa už v samotnej biblii, No aký je to Boh, či je to boh obetovania Izáka, zničenia Sodomy a krvnej klanovej pomsty alebo je to boh kázania na hore, univerzálnej lásky k blížnemu a odpustenia, to je už na voľbe každého z nás. "Poukazovanie na to, že voliči tej druhej strany sú tí zlí a sprostí, tak presne toto nikam nevedie. Treba sa pozrieť do vlastného hniezda. My totiž neponúkame žiadny obraz hrdosti alebo žiadne pozitívne príbehy, ku ktorým by sme sa - ako národ žijúci na tomto území, vedeli upnúť. To aké témy, aký príbeh a aké hodnoty nastoľujeme, to je ale naozaj na nás. Pretože, ak to neurobia vzdelaní ľudia v tejto spoločnosti, tak to nemáme od koho čakať," tvrdí sociologička Zuzana Fialová.Atentát na premiéra a Slovensko pred výbuchom nazhromaždenej frustrácie a polarizácie. Ako z toho von a ako sa vlastne deeskalujú hlboké spoločenské konflikty? Téma dnešného Rána Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Národná rada dnes v uznesení odsúdila atentát na premiéra roberta fica. Ruku zaň zdvihlo všetkých 130 prítomných zákonodarcov. V uzneseni vyzvala na zastavenie šírenia nenávisti voči vláde, ale aj iným politikom a ústavným činiteľom. Poslanci opozície a koalície našli spoločnú reč aj na poslaneckom grémiu. Podľa viacerých padali aj slova ospravedlňovania a uzmierovania. Budete počuť poslancov Smeru - Luboša Blahu, Erika a Roberta Kaliňáka. Petra Žigu z Hlasu a poslancov opozície - Branislava Gröhlinga, Milana Majerského, Veroniku Remišovú a Michala Šimečku.Aký signál dnes poslanci národnej rady vyslali? V podcaste budete počuť politológa Radoslava Štefančíka„Poslanci vyslali veľmi dôležitý signál. Pozerali sme tlačovú konferenciu strany Smer a vystupovali tam zmierlivo. Pozorovali sme iného Ľuboša Blahu, umierneného. Z tlačovky som mal dobrý pocit, aj keď pri niektorých bolo vidieť, že hovoria cez zuby. A ak sa Robert Kaliňák rozhodne, že tak bude komunikovať v týchto dňoch, aj do budúcna, pokiaľ hľadá zmierenie a ospravedlnenie, tak to treba oceniť," hovorí v podcaste politológ.Moderuje Denisa Hopková.

Slovensko má pred sebou už piate voľby do europarlamentu. Uskutočnia v sobotu 8. júna a z hlasovacích lístkov krúžkujeme 2 mená. Celé Slovensko si do európskeho parlamentu volí dokopy 15 kandidátov.Napriek tomu, že účasť býva kriticky nízka, zvolení europoslanci majú vďaka svojim mandátom v rukách možnosti, ako Slovensku pomáhať etablovať sa na európskom trhu a zároveň byť súčasťou legislatívnych, rozpočtových a kontrolných orgánov.O tom, aké konkrétne právomoci majú zvolení europoslanci a čo z hľadiska ekológie a životného prostredia môžu presadzovať, nám v podcaste Ekocaste povedala Lucia Szabová z iniciatívy Znepokojené matky.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ako máme nachádzať eko riešenie eko v problematike dopravy, poľnohospodárstva či energetike? Ako sa nás dotýky Európska zelená dohoda – Green Deal? Medzi celkom nové informácie patrí aj tá, že Ministerstvo životného prostredia chce zmeniť spôsob rozdeľovania financií z Environmentálneho fondu. Po novom síce skončí viac prostriedkov z predaja emisií vo fonde, ale rozhodovať o stovkách miliónov eur má sám minister. Prečo je to zlé?

Ak využijeme túto tragédiu na to, aby sme našli nejakých kolektívnych vinníkov a aby sme sa im pomstili a urobíme to takým spôsobom, že zmeníme mechanizmy fungovania štátu i vládnutia, tak sa nám to po čase vráti ako politický bumerang a zároveň sa to odrazí i na schopnosti Slovenskej republiky efektívne riešiť svoje životné a strategické záujmy, varuje dlhoročný politik a ex-predseda SDĽ Peter Weiss. Vybavovanie si účtov je podľa neho cestou do pekla. Pomsta či zmier, toto rozhodnutie môže premiéra zapísať do histórie Slovenska.„Pokus o atentát na predsedu vlády SR je medzníkom v politickej histórií Slovenskej republiky. Tento čin sme jednoznačne odsúdili. Rovnako odmietame akékoľvek, aj skryté narážky, ktoré vedú k relativizovaniu tohto neprípustného aktu. Mali by ho odsúdiť všetci občania Slovenskej republiky: a to úprimne, nielen na verejnosti, ale aj vo svojom vnútri. Ako protifašisti však musíme rovnako rázne a nie dvojznačne odsúdiť aj všetky reakcie, ktoré smerujú alebo požadujú obmedzenie demokratických ústavných práv. V európskej histórii máme mnoho príkladov, ako takýto ohavný čin zneužili pravicoví radikáli na zmenu režimu. Výroky o „krvavých rukách“, požadovanie akejkoľvek individuálnej či kolektívnej odplaty, zastrašovanie legitímnych politických subjektov, výzvy, aby tí s iným názorom „niekam zaliezli“, obmedzovanie politickej súťaže a označovanie oponentov ako „zahraničných agentov“ a ako „protislovenské sily“ je známy slovník všetkých protidemokratických síl: otvorenie priestoru pre tieto názory a požiadavky povedie k ešte väčšiemu napätiu v slovenskej spoločnosti; a pokiaľ by sa pretavili do politiky, smerovali by k fašizácií našej spoločnosti.Ako protifašisti ešte raz dôrazne varujeme pred akýmkoľvek zneužitím atentátu na obmedzenie občianskych a politických práv: takéto obmedzenie vždy v dejinách európskych národov viedlo k nástupu fašizmu k moci.“To je stanovisko Slovenského protifašistického hnutia pod ktorým je podpísaný aj Peter Weiss. Ten, ktorý bol dlhé roky straníckym súputnikom Roberta Fica a ktorý previedol Komunistov – ako bývalú vedúcu stranu totalitného prednovembrového režimu do demokratickej ponovembrovej politickej reality ako jej šéf, ako predseda Strany demokratickej ľavice.O čom vypovedá atentát na predsedu vlády Roberta Fica a kde pramení takáto miera agresivity v našej spoločnosti? Ako po atentáte ďalej a je možné zmierenie v rámci hlboko polarizovanej slovenskej politickej scény? No a aké kroky by mali dnes po tejto tragickej udalosti urobiť politickí lídri no i mediálne a spoločenské elity a čo bude nasledovať, ak namiesto snahy o zmierenie preváži chuť k revanšu a odplate? Sú ohrozené základné demokratické práva a hrozí Slovensku cesta k orbanizácií spoločnosti?„To by bola katastrofa. 35 rokov po Novembri 89, keď sme si otvorili cestu k pluralitnej demokracii a všetkým tým slobodám, ktoré máme zakotvené i v našej Ústave, keby sme si teraz ten November pripomínali tak, že o všetky tieto práva po 35. rokoch prichádzame,“ hovorí v ráno Nahlas bývalý predseda SDĽ a dlhoročný skúsený politik Peter Weiss.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Atentát na premiéra priniesol výzvy na pokoj a vyššiu kultúru komunikácie, no niektorí politici pokračujú v polarizácii spoločnosti, útokoch na médiá a dokonca aj na satirickú stránku. Právnik upozorňuje, že politik musí zniesť veľa kritiky a satiry a nesmie to bežnému občanovi oplácať rovnakou kartou naspäť.Politikom vtipy a satira na ich účet prekážali vždy. Sloboda prejavu má svoje hranice, dané 40-timi rokmi judikatúry. Sú pomerne jasné a presné. Politici sa takmer nikdy nedomôžu ich obmedzenia.Výzvy na trestné stíhanie satirickej stránky Zomri zo strany vicepremiéra Tomáša Tarabu sú volaním po extrémnom obmedzení slobody prejavu, hovorí advokát Tomáš Kamenec, ktorý sa zaoberá mediálnym právom. Podľa neho nenávisť šíria najmä politici a nie táto stránka.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj Jakuba Gulíka, moderátora a spoluautora politicko-satirickej relácie Ťažký týždeň. Pýtali sme sa ho na toľko žiadanú sebareflexiu, ale aj na to, či je ťažké robiť si žarty z Andreja Danka.Nahrával Peter Hanák.

V šiestej epizóde nášho Olympijského videocastu sme privítali bývalého hokejového trénera Vladimíra Vůjtka. Majstrovstvá sveta sa konajú v Ostrave, využili sme tak túto príležitosť a zavítali do Klimkovíc, miesta jeho bydliska. V takmer polhodinovom rozhovore spomína a pomenúva dôvody úspechov či neúspechov slovenského hokeja v časoch, keď viedol reprezentáciu spod Tatier, teda v rokoch 2012 - 2015.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?čo mu nepokazí chuť na pivoprečo sa lepšie robí po neúspechuako Handzuš nalákal Plekanca a ako veľmi pomohol v roku 2012prečo potom Slovensko už neuspelo a čo mu chýbaloaké boli oslavyprečo Miroslav Šatan nešiel na olympiáduako riešil konflikt Šatana s Cháromprečo by odmietol aj ponuku z NHLako by vyzerala jeho ideálna formácia

Vo vodičskom rozhovore nám herečka a moderátorka Katka Brychtová prezradí viac. Na svete je auto, ktoré dokáže to isté čo pes, predstavíme si ojedinelú umyváreň pre motocyklistov a koľko stojí najdrahšie parkovacie miesto na svete? Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Branislava Očvárová od roku 2000 pôsobí v oblasti vzdelávania, osobného rozvoja a jazykového vzdelávania. Je biznis koučka, klinická psychologička, mentorka, podnikateľka a manažérka s 20-ročnou líderskou praxou v biznise.O koučingu z pohľadu kouča aj koučovaného sme sa porozprávali v nasledujúcom podcaste.

„Chcem aby si ľudia uvedomili, aké ľahko sa to môže stať aj u nás a aké podobné osudy majú ľudia, ktorým sa to deje na Ukrajine. Že ani Ukrajinci, ani ich krajina a ani ich situácia, nie je žiadne scifi a že sa to veľmi ľahko môže stať i nám. To, čo sa tam deje, je v skutočnosti o nás,“ hovorí o svojej najnovšej knihe o vojne na Ukrajine reportér Tomáš Forró. A dodáva: Ak padne Ukrajina, celá naša bezpečnosť sa začne písať odznova.Teraz, na začiatku roka 2024, nikto netuší, aké budú ďalšie osudy ukrajinskej vojny – a už vôbec nie jej záver. Stratégovia západných armád sa však obávajú, že to najhoršie môže byť pred nami. Vojenskí diplomati sa zasa rezignovane pripravujú na trvanie konfliktu poas ďalších piatich až siedmich rokov. Z rovnakého dôvodu nemá zjavný koniec ani príbeh v tejto knihe, píše vo svojej najnovšej knihe Spev sirén, putovanie do srdca ukrajinskej vojny, renomovaný reportér Tomáš Forró. No a v závere knihy dodáva:„O Ukrajine sa treba začať rozprávať ešte raz a inak. Pokojne, úprimne, bez obáv, že pravda vymykajúca sa čiernobielym kontrastom, neľútostná a väčšinou bez zjavných morálnych ponaučení, môže otriasť verejnou mienkou, oslabiť našu podporu ohrozenej krajiny a rozotrieť rozdiel medzi dobrom a zlom...Uverili sme, že táto vojna rozhodne o našej vlastnej budúcnosti. Naďalej som presvedčený, že toto rozhodnutie a viera boli správne.“Ráno Nahlas, s reportérom Tomášom Forróom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Máte radi vesmír s sci-fi literatúru? Vypočujte si aktuálny diel podcastu Slnečná zostava. V 74. epizóde sme sa zhovárali o kultovej knihe Roberta Heinleina Mesiac je drsná milenka.V neďalekej budúcnosti sa pretnú osudy opravára počítačov, mladej revolucionárky, starého profesora a vtipného superpočítača. Podarí sa im zvrhnúť vládu protektorátu, ktorý ich vykorisťuje?Pustite si šiesty čitateľský klub podcastu Slnečná zostava.

PTSD vzniká v súvislosti s dlhotrvajúcim psychickým alebo fyzickým tlakom, po neočakávanej udalosti katastrofického rázu ako je vojna, dopravná nehoda či fyzické násilie. Ide teda o reakciu na závažné udalosti prežité v minulosti, ktoré sa obeti vracajú v podobe spomienok, snov a myšlienok.Aké dôsledky môže mať PTSD v prípade, že trpiaca osoba nedostane potrebnú odbornú pomoc? Ako pomáha združenie Mier Ukrajine osobám, ktoré trpia PTSD v dôsledku vojnovej traumy a aké typy liečebných metód vlastne existujú? Ako by sme mali prezentovať príbehy a osudy obetí vojny na Ukrajine? Pomáhajú samotní Ukrajinci a Ukrajinky zvyšovať povedomie či získavať prostriedky na pomoc svojim krajanom?Aký význam má samotné dobrovoľníctvo a pomoc v zmysle princípov humanizmu? Prečo býva zbierka na muníciu pre Ukrajinu diskreditovaná a aké klamstvá sú v tomto ohľade najčastejšie? Na čom sú založené falošné volania po mieri a prečo je naratív problematický? Akým problémom bude Ukrajina čeliť po skončení vojny a ako sa budú môcť zapájať dobrovoľníci?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s členkou iniciatívy Mier Ukrajine Zuzanou Izsákovou.

Spoločenská atmosféra vyústila k atentátu.Tento diel sa nahrával pred atentátom na premiéra, ktorý Ťažký týždeň ostro odsudzuje. Odstránili sme pasáž, ktorá sa týkala premiéra a želáme mu, aby sa čo najskôr zotavil. Zároveň odmietame akúkoľvek formu násilia voči ľuďom, s ktorými nesúhlasíme. Nesúhlas možno vyjadriť konštruktívnou kritikou, slušným protestom, či satirou, nikdy nie podnecovaním k násiliu, či násilím samotným.

On Wednesday Slovakia with the rest of the world stayed in shock since there was an assassination attempt on Slovak PM Robert Fico. It was the first assassination attempt on a member of the government in the history of the Slovak Republic.Wednesday, May 15, 2024 - The government of the Slovak Republic holds a cabinet meeting in the small town of Handlová. After the cabinet meeting, the ministers were greeted by several well-wishers. After a while, the prime minister also comes to the citizens. They are separated only by a fence. He shakes hands with them and greets them. Suddenly, five shots are fired. Robert Fico falls to the ground. Chaos has begun..."The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Premiér Robert Fico naďalej zostáva na jednotke intenzívnej starostlivosti. Lekári sa rozhodli pre chirurgický zákrok. Podľa riaditelky nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovej je premier pri vedomí.Robert Kaliňák, že dnešný zákrok môže prispieť k pozitívnej prognóze premiéra. Dodáva však, že jeho stav je naďalej vážny.Šéfredaktori viacerých médií odsúdili útok na predsedu vlády. V stanovisku hovoria o tom, že je to cesta nenávisti, ktorá nemôže ovládať Slovensko, lebo nás posunie na najtemnejšie miesta na mape. Ukázali tieto dva dni, že to nedopustíme? O vývoji udalosti za posledné hodiny a o tom, ako priespieť k upokojeniu situácie v podcaste budeme hovoriť so šéfredaktorom Aktuálit Petrom Bárdym. „Stojí to a padá na dvoch veciach. Tá prvá je zdravotný stav premiéra. Veľmi mu držím palce, aby sa zostavil. A druhá vec je postoj politikov. To sú dve najdôležitejšie podmienky, ktoré treba splniť na umiernenie situácie," hovorí v podcaste. To, čo sa stalo, bol individuálny čin, ale nazhromaždená nenávisť bola spoločným dielom, uviedla včera prezidentka Zuzana Čaputová. V rozhovore s novinárom Bárdym hovoríme aj o tom, či aj média neprispeli k zvýšeniu napätia v krajine.„Slovensko sa rozdelilo na my a oni. A na tych dobrých a zlých. Slovensko sa rozdelilo na oligarchiu a dobrých občanov. Na obyčajných ľudí a bratislavké elity. My všetci sme do istej miery za to zodpovední," približuje v podcaste. Dodáva, že ani jedna zo strán dnes nie je šťastná, no nemyslí si, že je reálne spojiť celú spoločnosť. Stačí, keď sa naučíme spolu rozprávať bez toho, aby sme na seba nadávali.Peter Bárdy tiež dodáva, že Robert Fico vyhral demokratické voľby a žiadny občan si nemôže s politikom vybavovať účty násilím. Ak sa teraz nezastavíme, tak nás čaká veľmi rýchla cesta do pekla. Toto nebude dobrý štát na bývanie, miesto kde budú ľudia štastní."Moderuje Denisa Hopková.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Nezabúdajme, že aj terorista zo Zámockej chcel zabiť premiéra Hegera a pozornosť na LGBTQ komunitu zameral, až keď mu tento plán nevyšiel, pripomína psychológ z IPčka Marek Madro. Pýtali sme sa ho, ako sa máme vysporiadať s agresiou, strachom a hnevom v spoločnosti, aj na komentáre ľudí, ktorí na internete prajú Robertovi Ficovi smrť.Agresívna reakcia Ľuboša Blahu a Andreja Danka je normálna, lebo sa cítia ohrození, hovorí psychológ Marek Madro. Podľa neho by sme mali situáciu upokojiť, pozrieť sa na veci s odstupom a s rozumom. Napríklad na to, že páchateľ možno potreboval psychologickú pomoc, no nedostal ju. Robiť z útoku predčasné závery a obviňovať z neho celé skupiny ľudí je zlé riešenie.Ako by sme teda mali reagovať na agresiu a obviňovanie, alebo napríklad aj na komentáre, ktoré hovoria, že Robertovi Ficovi karma vrátila jeho dlhoročnú agresívnu polarizáciu? A ako sa treba o týchto veciach rozprávať doma v rodine, alebo napríklad na ulici, keď vás niekto napadne pre presvedčenie či príslušnosť k skupine?S psychológom Marekom Madrom sa o tom rozprával Peter Hanák.

„Pred premiérom sú asi najťažšie a najdôležitejšie hodiny a dni, aby sa ukázalo, že všetko nakoniec bude postupovať tak, ako si želáme. A že tieto kritické hodiny a dni prežije v zdraví“ – Peter Pellegrini to uviedol po krátkej návšteve hospitalizovaného Roberta Fica.Útok, ktorý zmení krajinu? Na nenávisť nereagovať nenávisťou. Nie hľadať vinníka, ale upokojiť situáciu ako úloha aktuálnej hodiny. Slovensko deň po bezprecedentnom atentáte na premiéra. Robert Fico je po päťhodinovej operácii na áre Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrice. Jej riaditeľka Miriam Lapuníková konštatovala, že „jeho stav je stabilizovaný, avšak naozaj veľmi vážny“.Pre atentát na premiéra zasadla bezpečnostná rada štátu i vláda. A ak včera zaznievali aj výrazy o „začiatku politickej vojny“, dnes sú to najmä výzvy na upokojenie. Spolu vystúpili dosluhujúca hlava štátu s novozvoleným prezidentom. A zhodli sa na spoločnej pozvánke pre lídrov všetkých parlamentných strán na hľadanie upokojenia situácie. Medzitým pokračuje vyšetrovanie – a to tak útočníka, ako aj zasahujúcich bezpečnostných zložiek. A spolu s odborníkmi aj my hľadáme odpovede, ako ďalej? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka a sociológa Romana Pudmarčíka. Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že „prvé memento“ aktuálneho vážneho stavu bola už streľba pri bratislavskej Teplárni. „Človek, ktorý nenávidel určitú skupinu ľudí, išiel vraždiť. A v pláne mal aj útok na vtedajšieho premiéra. To malo byť prvé memento, že sa u nás niečo deje“, hovorí politológ. Sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos upriamuje pohľad už na samotnú komunikáciu politikov. „Už ich slovník by mal byť citlivejší, viac chápajúci a otvorený pre diskusiu“, hovorí. Ďalším krokom k prelomeniu rozdelenia by podľa neho mohlo byť ukončenie politiky „nepriateľských médií“ či ich bojkotovania. „Poskytnutie rozhovoru pre takéto médium by bolo signálom otvorenosti k diskusii“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Americká pomoc postupne prichádza na Ukrajinu, no otázne je čo pripravujú Rusi. O tom čo sa deje momentálne v Charkovskej oblasti, čo Rusi pripravujú a a ako je na tom dnes ukrajinská obrana?Téma, o ktorej v podcaste hovorí novinárka Stanislava Harkotová.„Od 10. mája sme svedkami lokálnej ofenzívy ruských síl, ktoré sa snažia prelomiť ukrajinskú obranu, ktorá je sústredená na hraniciach. Vidíme že Rusom sa darí prechádzať pomerne plynulo. Už sa dostali do viacerýchh pohraničnýh obcí," približuje novinárka.Moderuje Denisa Hopková.

Slovensko zaznamenalo na MS v hokeji 2024 tretie víťazstvo v rade. V zápase proti nováčikovi v elitnej kategórii z Poľska uspelo 4:0, keď dva góly strelilo v závere.Kapitán Tomáš Tatar si pripísal gól a dve asistencie a v tíme vládne už na prvý pohľad čoraz väčšia pohoda. Napriek hladkej výhre sa však v hre zverencov Craiga Ramsayho neobjavili len pozitívne prvky.Aj stredajší zápas Slovensko - Poľsko podrobili dôkladnej analýze hokejoví odborníci ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka. Pozrite si ich debatu po štvrtom vystúpení slovenských reprezentantov v Ostrave.Čo sa dozviete v rozhovore?čo dodalo Slovákom sebavedomie na ceste za triumfom?sústredili sa Poliaci skôr na ďalší duel s Kazachstanom?čo môže byť kľúčom, aby sa rozbehol prvý útok?čo najviac zdobilo v zápase trojbodového kapitána Tomáša Tatarav ktorých troch oblastiach je priestor na zlepšenie?prečo je dôležitá hra s úsmevomprečo nedá Craig Ramsay hráčom len pozitívnu spätnú väzbuako si hráči užívajú a vážia podporu z tribúnkto sa najviac teší z gólov na slovenskej striedačkevďaka čomu má turnaj v Česku dobrú vizitkuo najkomplexnejšom tíme na šampionátečo je za rozpačitými výsledkami obhajcu bronzu z Lotyšska

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Tisícka škôl, banky i predajne elektroniky, naposledy univerzita – Slovensko čelilo vyhrážkam bombovými útokmi. Po nich však prišla - nie hrozba, rovno v našich končinách bezprecedentný pokus o atentát na najsilnejšieho muža krajiny – premiéra. Robert Fico čelil piatim výstrelom, po ktorých podstúpil náročnú operáciu. Robert Kaliňák, jeden z premiérových najbližších mužov. „Zažili sme jeden tragický deň, ktorý znamená boj o život predsedu vlády. Utrpel vážnu polytraumu po strelných poraneniach a jeho zdravotný stav je mimoriadne vážny“. To bolo krátko pred deviatou večer po vyše troj a polhodinovej operácii, ktorá ešte nebola vo svojom závere. Minister vnútra už vtedy hovoril o jasnom „politicky motivovanom“ pokuse o atentát. Matúš Šutaj Eštok.„Páchateľ vystrelil päť výstrelov a predseda vlády je v kritickom stave. Prvé informácie, ktoré máme, hovoria o jasnej politickej motivácii a že rozhodnutie padlo krátko po prezidentských voľbách“. Bezprostredne po útoku policajti zadržali 71-ročného útočníka Juraja Cintulu. „Nesúhlasím s politikou vlády. Sú likvidované masmédiá. Prečo je RTVS napádaná? Mazák je prečo vyhodený z funkcie?“, uviedol krátko pred výsluchom v zázname pre Ta3. Ak v prípade útoku na premiéra polícia páchateľa zadržala, stojcov útokov na školy zatiaľ nemá, hrozby však vyšetruje ako terorizmus s najprísnejšími trestami. Aký potenciál v sebe skrývajú takéto opakované hrozby, keď zasievajú strach? Svoje by o tom vedeli povedať tisíce rodičov aj ich detí.Čo o nich prezrádza ich „rukopis“? Napĺňajú klasifikáciu hybridných hrozieb a čo môžu sledovať ich strojcovia? Téma pre bezpečnostného experta so špecializáciou na hybridné hrozby či terorizmus Victora Breinera. Nie je v ohrození taká krehká hodnota, ako súdržnosť jednej krajiny? „Sme zvyknutí, že teroristické hrozby sa dejú kdesi ďaleko od nás a terorizmus je islamský, pričom sa spája s neštátnymi aktérmi. To sa aj Putinovou agresiou na Ukrajine zmenilo“, tvrdí bezpečnostný expert Victor Breiner. Poukazuje na nevídanú aktivitu ruských tajných služieb. A to aj u nás. Nehovorí, že za aktuálnymi hrozbami boli práve oni, no bezpečnostné zložky podľa neho nemôžu pri vyšetrovaní prípadu vynechať žiadnu z alternatív. Rovnako aktivitu nejakého technologicky schopného jedinca. Strach ako želaný efekt„Terorizmus je komunikačná stratégia, pri ktorej sú obete len prostriekom. Cieľom je strach publika, ktorý odradí od aktivít proti strojcom takýchto útokov“, tvrdí Breiner. Bezpečnostná slepota vládnych politikov alias prospechárstvo„Pokiaľ považujeme za blízkeho partnera krajinu, ktorá vyprovokovala vojnu voči svojmu susedovi, pokiaľ sa vládni predstavitelia úplne otvorene ukazujú so zástupcami Ruska ako so svojimi legitímnymi partnermi, to je presne tá strana, ktorá preukázateľne stojí už desaťročie za plejádou projektov, ktoré manipulujú verejnou mienkou. Nazval by som to politickým prospechárstvom. Vládna premena RTVS na vládnu STVR – rovnako „bombová“ hrozbaAkousi „bombovou hrozbou“ pre demokraciu a právny štát je podľa Breinera aj vládne zmočňovanie sa verejnoprávnej RTVS, o formálnom zrušení ktorej sa aktuálne rokuje v parlamente. „Potrebujú nad ňou kontrolu, aby dosiahli tzv. interpretačnú suverenitu“, vysvetľuje. „Potrebujú, aby im vo verejnom priestore čím menej informačných kanálov robilo konkurenciu a spochybňovali kroky, ktoré politicky robia. Na druhej strane získavajú kanály, ktorými môžu propagovať seba, svoje politiky. To, čo sa bude nazývať štátnou propagandou“, hovorí expert na hybridné hrozby. Cieľom je udržať sa pri moci aj ďaľšie volebné obdobie. „Mať kontrolu nad verejnoprávnym médiom im v tom rozhodne môže pomôcť“, dodáva.Hrádzou...

Niektorí koaliční politici okamžite po atentáte začali obviňovať opozíciu alebo dokonca médiá. Ako na to médiá reagujú? Vládu bude riadiť jeden z podpredsedov a bude normálne fungovať. Demisiu vlády by priniesla až kóma alebo smrť premiéra, keďže vláda je viazaná na osobu premiéra, hovorí odborník na ústavné právo.Čo bude táto udalosť znamenať pre štát a spoločnosť, si v dnešnom podcaste rozoberieme so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym, ústavným právnikom Vincentom Bujňákom, a aj s bezpečnostným analytikom Martinom Královičom. Budete počuť aj reakcie politikov – prezidentky Zuzany Čaputovej, lídra opozície Michala Šimečku, a zástupcov koalície Ľuboša Blahu a Andreja Danka.Nahrával Peter Hanák.

Spoločnosť OpenAI predstavila novú verziu chatbota ChatGPT 4o s viacerými novými funkciami. Google zasa ukázal svoje riešenie na generovanie videí a tiež hlasového asistenta. Zaujímavú správu prináša aj tretí hráč, spoločnosť Anthropic s chatbotom Claude. O novinkách sa rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké novinky prináša ChatGPT 4o.Prečo zrejme vyrieši dlhoročných problém hlasových asistentov.Že sa Google snaží dobiehať OpenAI, no nedarí sa.Všetci čakáme, ako sa teraz zachová Apple.Na Slovensko konečne prichádza aj tretí pôsobivý chatbot.Témy, o ktorých v podcaste hovoríme:OpenAI predstavil GPT-4o: Prelomový model, ktorý rozumie textu, obrázkom aj hlasu v reálnom časePrehľadne a stručne: Tieto novinky v chatbote ChatGPT sa oplatí vyskúšaťFilmárov z nás spraví aj Google: Predstavil vlastný generátor videí, konkurovať bude Sora od OpenAIAI asistent, s ktorým si môžete voľne pokecať: Google odhaľuje projekt AstraVeľká novinka, vážny konkurent pre ChatGPT a Gemini už je dostupný v EurópePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Kandidátka PS vo voľbách do europarlamentu Veronika Cifrová Ostrihoňová v relácii Na rovinu.Vo podcaste s Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou sa dozviete:– do 1. minúty – či nemá rodinné spojenie s biopalivovou lobby;– po 1:30 – ako zbohatla jej rodina;– od 2:00 – ako by sa zachovala, keby sa v Európskom parlamente hlasovalo o biopalivách;– po 4:00 – či hovorí celú pravdu, keď obhajuje komunikáciu svojho manžela s Mariánom Kočnerom;– po 4:50 – že o komunikácii svojho manžela s Kočnerom sa dozvedela, až keď to vyšlo verejne;– o 9:00 – či sa niekedy stretla s Marianom Kočnerom;– po 9:20 – či Marcelu Kosovú diskvalifikuje zabíjačka s Marianom Kočnerom a čím je to iné ako Sajfova komunikácia;– od 10:50 – čím je dnešný pokus o ovládnutie RTVS iný ako keď v roku 2017 SNS ovládla RTVS cez Jaroslava Rezníka;– po 12:20 – že vláda ide po slobode médií a chce monopol na informácie;– okolo 16:00 – či nemala z RTVS odísť skôr, aby svojou kandidatúrou nepoškodila inštitúciu;– od 18:00 – že mala ponuku kandidovať v eurovoľbách za koalíciu PS-Spolu už v roku 2019;– po 19:00 – čím bola zaujímavá pre PS a či si ju vybrali podľa počtu influencerov;– okolo 22:00 – či je jej instagram kanálom pre lídra kandidátky Ľudovíta Ódora;– po 25:50 – či ako influencerka prišla o komerčné spolupráce, keď vstúpila do politiky;– od 27:00 – či je v poriadku, že Rytmus a Attila Végh prišli o spolupráce po vyjadreniach podpory politikom;– po 30:30 – či by sme mali odsledovať Rytmusa na sociálnych sieťach;– od 31:00 – čo chce presadzovať v europarlamente;– po 32:00 – čo znamená udržanie Slovenska v Európe a či to nie je fiktívna hrozba;– od 36:00 – či nejde do EP presadzovať aj to, čo je už vlastne presadené a vyriešené;– po 36:50 – či si neodporuje, keď tvrdí, že bude dozerať na dodržiavanie európskeho práva na Slovensku a zároveň, že nebude žalovať v Bruseli;– od 38:00 – ako by mala EÚ regulovať sociálne siete;– od 39:20 – že chce na európskej úrovni presadiť jednotnú definíciu znásilnenia.

Rusko nevníma Európsku úniu ako politickú entitu, ktorá je schopná prijať nejaké geopolitické rozhodnutie a to logicky vyplýva z jej politického usporiadania. Mňa prekvapuje, že ani teraz tu neexistuje relevantná politická sila, ktorá by si to uvedomovala a chcela urobiť z Únie niečo, čo nás bude bezpečnostne chrániť, hovorí bývalý minister obrany a jeden zo zakladateľov SDK Ivan Šimko. A ako vidí možnosť spolupráce KDH so Smerom?„KDH by tu malo byť na pozore. Premiér tým sleduje dva zámery. Jednak si chce nás, kresťanských demokratov, priaznivejšie nakloniť , ale zároveň sa pokúsi loviť v našom voličskom rybníku. Lebo čím viac budeme stáť po boku progresívcov, tým menej tomu budú rozumieť práve naši voliči. A Fico to dobre vie. Chce to teraz z našej strany chirurgicky presný postoj. Na jednej strane by sme sa už nemali podieľať na tej démonizácii politickej scény. Mali by sme mať silu vzoprieť sa tej primitívnej, ale nebezpečnej politickej logike, v ktorej jedna polovica národa chce lynčovať predstaviteľov tej druhej – a samozrejme aj naopak. Pretože toto bude pre mnohých konzervatívne cítiacich voličov stále viac dilemou, či nám o konzervatívne hodnoty naozaj ide, keď nám ich Fico ponúka ako na tácke. Na druhej strane však musí byť jasné, že v mocenskom zápase, ktorý je súčasťou aj demokratickej súťaže, stojí KDH na celkom opačnom póle, ako Ficov Smer. Máme celkom inú víziu Slovenska, Európy, sveta, nespravodlivej vojny Ruska proti Ukrajine a v mnoho, ďalších, politicky a ľudsky významných veciach. Odlišnú predstavu od tej jeho, ale inú aj od toho, čo hlása Progresívne Slovensko, ako aj strany bývalej vládnej koalície.“To hovorí na margo snahy premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica politicky vykostiť KDH bývalý minister vnútra i obrany, expodpredseda KDH a jeden zo zakladateľov SDK, ktorá porazila Mečiara Ivan Šimko. Prečo je podľa neho politika KDH principiálne nezlučiteľná s predstavami SMERU a prečo sa Kresťanskí demokrati potrebujú vymedziť aj voči Progresívnemu Slovensku? No a môže sa zopakovať úspech SDK, ktorá v roku 1998 porazila mocného muža slovenskej politiky Vladimíra Mečiara?„Bez kompromisov sa nedá robiť demokratická politika no dnes je najväčší frajer ten, kto hovorí, že kompromisy nerobí. No ale s tým sa demokratická politika fakt robiť nedá,“ hovorí spolutvorca SDK Ivan Šimko.No a aká je jeho predstava o budúcnosti Európy čeliacej ruskej invázií na Ukrajine, ktorá sa ani napriek tejto hrozbe nedokázala mocensky zmobilizovať a čeliť agresívnym výzvam tejto doby bez spoliehania sa na vojenskú ochranu USA? A prečo je, podľa neho, načase opustiť predstavu o sile národného veta a vydať sa radšej na cestu federalizovanej Únie?Ráno Nahlas s exministrom obrany i vnútra a spoluzakladateľom SDK Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je koniec sporov medzi SNS a Hlasom? Koaliční partneri sa dnes podržali pri odvolávaní ministeriek Šimkovičovej a Dolinkovej. Ako to je sa viac ukáže pri hlasovaní o zmenách, ktoré sa týkajú Fondu na podporu umenia. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa.Andrej Danko totiž očakáva, že Hlas a Smer zahlasujú za ich návrhy v kultúre. Ak by to tak nebolo, tak by bol podľa Danka v koalícii problém. O situácii v koalícii budeme hovoriť s politológom Erikom Lášticom.Politológ hovorí, že Andrej Danko robí to, čo skúšal už v predchádzajúcej koalícii so Smerom a Mostom-Híd. Mohol to vyhodnotiť, ako úspešné. „Andrej Danko sa snaží tým, že často bez varovania otvára nové požiadavky, ktoré sú prekvapujúce pre koaličné strany a ich lídrov, dosiahnuť silnejšiu pozíciu, ktorá nemá v kolalícii pre výsledok vo voľbách. Táto sa strégia môže byť úspešná, lebo má moment prekvapenia, nastoluje požiadavku, na ktorú musia reagovať tým, že do toho vstúpia média," približuje Láštic. Dodáva, že Danka to však do budúcna oslabuje ako partnera.Moderuje Denisa Hopková.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Slovensko má za sebou ďalší epický zápas na MS v hokeji 2024 v Česku. Napriek tomu, že sme jasne vyhrávali o 3 góly, tak sme sa zrazu striasli o výsledok a prosili hokejového Boha, aby zastavil americký uragán z tretej tretiny. Napokon naše modlitby vyslyšal.Keď Miloš Kelemen strelil prvý gól, aréna v Ostrave sa otriasala v základoch. Keď sme o niekoľko minút neskôr vyhrávali už 2:0, naši fanúšikovia boli v obrovskej eufórii. Keď zverenci Craiga Ramsayho viedli 4:1, mnohí diváci si pretierali oči, či to nie je sen.Avšak následne prišla studená sprcha v podobe troch gólov v záverečnej tretine a zrazu bolo 4:4. Opäť sa tak potvrdilo, že na vysnívaný postup do štvrťfinále sa aj tento rok poriadne nadrieme. O všetkom napokon rozhodol v predĺžení Miloš Kelemen, ktorý pôvodne ani nemal byť na svetovom šampionáte.Celý zápas USA - Slovensko na MS v hokeji 2024 opäť detailne rozobrali hokejoví odborníci ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka. Ich zaujímavú debatu si môžete pozrieť spoločne s nami.Čo sa dozviete v rozhovore?prečo sme neustrážili vedenie o 3 góly?bojíme sa zdolať silného súpera?už pri úvodnom buly Brady Tkachuk zazeral na Martina PospíšilaSamuel Hlavaj by mal byť minister obranyprečo sa hovorí, že je takmer nemožné, aby Šimon Nemec dal gól z prveja prečo ho potom dal v zápase proti USA?po dvoch rozcvičkových zápasoch hral Miloš Kelemen extrémne dobreprečo by boli zaujímavé samostatné nájazdyčo sa deje s prvým útokom, ktorý zatiaľ nedáva gólyže Miro Grman nenosí suspenzor a strela od modrej ho musela naozaj bolieť

„Jediným cieľom zákona o STVR je ovládnutie verejnoprávneho média, Reportéri bez hraníc volajú po stiahnutí zákon v tejto podobe“, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály tejto medzinárodnej organizácie na ochranu novinárov. Vládne zámery s verejnoprávnou RTVS idú do finále. Tá pôvodná rovno skončí, aby tu mohla vzniknúť nová – podľa vládnych politikov až teraz verejnoprávna a „viac objektívna“. Najmä v oblasti spravodajstva a publicistiky, ako to stojí rovno v predkladacej správe. Deklarovaným dôvodom zmien je údajná „nespokojnosť verejnosti a ich voličov“, ako opakuje vládna väčšina. A tak po rozpustení pôvodnej s odchodom súčasného vedenia presúvajú voľbu štatutára z parlamentu na radu. Na radu, ktorá vzíde z nominácií politicky nominovaných ministrov a poslancov. A ešte aj v názve má byť viac národného, nakoľko ten súčasný má „degradovať slovenský národ“. Len v horizonte dní medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc Slovensku zaznamenala až „voľný pad“ v rebríčku slobody tlače. Len za posledný rok sme padli o 12 priečok. Hodnotenie pritom ešte nezachytilo zmeny s RTVS. Čo to môže urobiť s kvalitou demokracie u nás? A čo prípadne hrozí Slovensku, ak budú vládne kroky v rozpore s nedávno prijatým aktom o slobode médií? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc. „Ficove tvrdenia o tom, že RTVS porušuje ľudské práva, sú nezmysel“, tvrdí Szalai. Dôkazom je podľa neho už len obyčajná štatistika Rady pre mediálne služby. Z desiatok až stoviek podaní sa RTVS týkala malá časť. A ak sa má hovoriť o sankciách, tak ide podľa neho o ojedinelé prípady. „Oni ani neskrývajú, že chcú ukoristiť verejnoprávnu RTVS. Je to pre nich len volebná korisť. Vnímajú to tak, že na jednej strane sú liberálne médiá, ktoré ovládnuť nemôžu – aj keď im hádžu polená pod nohy - na druhej to bude ich STVR, ktorá sa stane novým Tv Slovanom. A odtiaľ pôjde ich propaganda“, hovorí Szalai. Vidí v tom rovno oslabenie súdržnosti demokratickej spoločnosti. V kontexte prijímania nového zákona o STVR pripomína záväzok strany Hlas-SD, ktorý dala organizácii Reportéri bez hraníc pred septembrovými parlamentnými voľbami. „Hlas-SD sa hlási k ochrane slobodnej žurnalistiky a rovnako akékoľvek zmeny, ktoré by sa týkali slobodnej a zodpovednosť žurnalistiky, musia byť prekonzultované s odbornou verejnosťou. Takýto záväzok a podporu dala za túto stranu exministerka Ľubica Laššáková“, uvádza Szalai. „Nasledujúci vývoj nezávisí len od vlády“, poznamenáva Pavol Szalai. „Chcem to zdôrazniť: závisí aj od občianskej spoločnosti, protestov. Závisí od samotných novinárov v RTVS, ktorí sú mobilizovaní a ja im za to ďakujem. A samozrejme závisí od Európskej komisie, ona bude zohrávať rozhodujúcu úlohu“, dodáva. „Zákon o STVR odporuje európskej norme o slobode médií, ktorá obsahuje silné záruky pre nezávislosť verejnoprávnych médií. Ak slovenský zákon prejde, Slovensko bude mať zarobené na tzv. konanie pre porušenie európskeho práva. A môže sa stať, že pôjde až na Európsky súdny dvor, ktorý môže rozhodnúť aj o finančných sankciách“, upozorňuje Pavol Szalai. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Korupcia v ruskej armáde nahrávala Ukrajine a aj preto Sergej Šojgu skončil vo funkcii ministra obrany. Sú to pre nás zlé správy, lebo je jasné, že Rusko sa pripravuje na veľmi dlhú vojnu. Je to však zároveň signál, že Vladimir Putin je nespokojný s doterajším vývojom vojny, zhodujú sa odborníci.Alexander Duleba má ešte aj ďalšiu interpretáciu – takzvaný civilný mocenský blok si chcel odkrojiť väčší kus koláča ako silový blok, a ministerstvo obrany je aktuálne najväčší objednávateť v ruskej ekonomike. Tá je už tak nastavená na vojnu, že ak sa vojna skončí, Rusko čaká krach. Rusko tak zrejme bude viesť vojny až do svojho kolapsu.V dnešnom podcaste budete počuť najnovšie informácie o dianí v Kremli a analýzy politológa Grigorija Mesežnikova a experta na Rusko a Ukrajinu Alexandra Dulebu.Nahrával Peter Hanák.

Má 20 rokov a okrem juniorských šampionátov stihol odohrať aj tri seniorské, jednu olympijskú kvalifikáciu a absolvoval aj premiéru pod piatimi kruhmi, kde sa podieľal na zisku historicky prvého cenného kovu pre Slovensko. Šimon Nemec sa okrem iného ako celková dvojka draftu 2022 dočkal aj debutu v NHL a na tohtoročných majstrovstvách sveta bude patriť medzi opory reprezentácie.Sezónu začínal na farme v AHL, v decembri sa však dočkal debutu v NHL a v drese New Jersey Devils odohral napokon 60 zápasov, v ktorých si pripísal 19 bodov. Hoci sezóna pre jeho klub v zámorí sa skončila, Šimon Nemec ju zavŕši v slovenskom drese účasťou na svojom štvrtom seniorskom svetovom šampionáte. I keď hráči spod Tatier hrajú základnú skupinu v Ostrave, talentovaný obranca verí, že posledné zápasy odohrá s tímom práve v Prahe.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa rozhovoril o tom, kto vymyslel legendárnu hlášku, kedy sa prestal obávať, že ho pošlú späť na farmu, ako prežíval prvý zápas a gól v NHL, v čom je náročnejší život mimo ľadu, prečo body nie sú všetko, aké výhody má posadenie na tribúnu, či je lepšia atmosféra v Nitre, alebo v New Jersey, ako vníma konkurenciu na MS a aké sú jeho očakávania od šampionátu.

Rodina v Nemecku to skúsila a je z toho krásny príbeh. V Chorvátsku majú nové inteligentné radary a chceli by ste zažiť noc v múzeu? My vás do jedného výnimočného pozveme. Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že o necelé 2 týždne sa pozrú aj do Prahy.Na Morave budú mapovať nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom predstavia aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

„Reči o zvrhlom umení ma úprimne desia pretože otázkou je, či potom nenastúpime cestu nielenže nepodporovať také umenie, ale priamo ho zakázať,“ hovorí šéf Fondu na podporu umenia Róbert Špoták. Pôjdeme cestou zákazov umenia, ktoré sa nepáči našim dnešným mocným? Slovenský! Slovenský a žiadny iný – či skôr náš a ministersko-poslanecký? Takto nejako v duchu motta aktuálnej ministerky kultúry pristúpila vládna koalícia k takpovediac upratovaniu v ďalšej nezávislej inštitúcií v rezorte kultúry, v tomto prípade Fondu na podporu umenia.„Ja tomu úprimne nerozumiem, čo to znamená to (ministerkino) "Slovenská a žiadna iná" lebo to, kto sa čím inšpiruje, odkiaľ to prichádza alebo s akými kontextami pracuje to tu bolo v kultúre a umení predsa vždy. Kultúra neexistuje izolovane od nejakých iných kultúr a vplyvov, tobôž v strede Európy. Veď to sa ani nedá,“ hovorí aktuálny šéf Fondu Róbert Špoták.Ako bude vyzerať fond na podporu po zásahoch vládnej moci, ktorá sa zjavne vydala na dlhý pochod inštitúciami s cieľom ich ovládnuť a napokon ich aj znormalizovať na ich mentálny obraz?„Pozmeňujúci návrh z dielne poslanca SNS Michelka by mal ďalekosiahle následky na fungovanie celej tejto inštitúcie, pričom na istú dobu by bol Fond paralyzovaný a rozhodne by bol potlačený odborný prvok v jeho rozhodovaní. Ak by tento jeho návrh prešiel, bál by som sa o verejnoprávnosť Fondu,“ hovorí šéf FPU Róbert ŠpotákFond – ako verejnoprávnu ako aj samosprávnu a nezávislú inštitúciu na podporu kultúry v celej jej rozmanitosti a podľa jej vlastných potrieb, pritom nezaložil žiadny kovaný liberál či dokonca progresívec, je to dielo vtedajšieho ministra kultúry za SMER Mareka Maďariča.Fond dlhé roky fungoval k spokojnosti kultúrnej obce i moci – až na opakovane vyčítaný nedostatok finančných zdrojov vo Fonde. Dnes však vládnej moci nezávislosť Fondu evidentne prekáža a tak sa hrá o jeho tvrdé ovládnutie politickou mocou, no paradoxne, bez akéhokoľvek záujmu o komunikáciu s tými, ktorých sa toto rozhodnutie bytostne týka. Aktuálny šéf Fondu preto pripúšťa aj celkom obyčajné motívy takejto snahy o ovládnutie Fondu, akými sú napríklad závisť, žiarlivosť alebo snaha aj takýmto spôsobom si zaviazať lojalitu časti kultúrnej obce a za verejné zdroje si takpovediac „kupovať“ vplyv či popularitu.„Debata o kultúrnej politike by naozaj mala byť o systéme, nie o konkrétnych žiadostiach či boli alebo neboli podporené a prečo, to by rozhodnutiach,“ dodáva Róbert Špoták.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o Fonde na podporu umenia a jeho fungovaní, ale reč bude aj o našej kultúre a jej "slovenskosti", no i o kompetentnosti, či nekompetentnosti, aktuálnej vládnej moci. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko má za sebou druhý zápas na MS v hokeji 2024. Do tabuľky ostravskej B-skupiny sme si po piatkovej prehre s Nemeckom (4:6) a nedeľňajšom víťazstve nad Kazachstanom (6:2) pripísali prvé tri body. Je zrejmé, že na vysnívaný postup do štvrťfinále sa aj tento rok poriadne nadrieme.Po záverečnom hvizde rozhodcu si Marek Marušiak známy z našej relácie Góly z bufetu sadol za okrúhly stôl s hokejovým expertom a trénerom Petrom Kúdelkom, aby spoločne zanalyzovali slovenský národný tím od A až po Z.Výsledkom je zaujímavá debata dvoch odborníkov, ktorú si môžete pozrieť spoločne s nami na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?Marek Marušiak a Peter Kúdelka sa ešte vrátili k piatkovému zápasu s Nemeckom a „coach's challenge” Craiga Ramsayhozhodnotili náš dominantný výkon proti Kazachstanuporozprávali sa o Jurajovi Slafkovskom a Martinovi Pospíšiloviokomentovali formáciu za formáciou, jednu obrannú dvojicu za druhounevynechali ani brankárarozobrali, čím je tretí útok v zložení Regenda-Pospíšil-Kelemen taký výnimočný a prečo Slovensko takú „checking line” doteraz ešte nikdy nemaloprečo sa Šimonovi Nemcovi a Martinovi Fehérvárymu hrá lepšie na 6, resp. 7 obrancov

Aj vy ste si už niekedy vypočuli, že sa správaním podobáte svojej mame? Možno si to ani neuvedomujeme, ale tak, ako nám to dokazuje história, dokazujú to aj najnovšie výskumy. V čom všetkom sme si s mamami podobné a v čom nás dokážu ovplyvniť? Práve dnes na Deň matiek, by sme na to nemali zabúdať.Ako deti svoje mamy milujeme a vzhliadame k nim, čím sme však staršie, tým je tento vzťah náročnejší. Kým niekto má so svojou mamou priam idylický vzťah, niekto má práve naopak, so svojou mamou vzťah komplikovaný. Nech je to ale tak či onak, mnohé ženy si vypočujú, že sa na svoju mamu v mnohom podobajú.Najnovšie štúdie a výskumy ukazujú, že mamy dokážu svoje dcéry ovplyvniť v mnohých oblastiach. Sú to totiž práve mamy, ktoré ovplyvňujú správanie dcér v blízkych vzťahoch s ostatnými, zohrávajú významnú úlohu pri názore na svoje vlastné telo, mamy dokonca dokážu ovplyvniť budúce kariéry a výber povolania svojich dcér. Dokonca existujú dôkazy, že poruchy nálady sa geneticky prenášajú z matky na dcéru. Zdá sa vám to povedomé?Ak ale máte pocit, že je tomu tak len dnes, ste na omyle. Vzťah matky a dcéry bol veľmi dôležitý už v minulosti a boli to práve mamy, ktoré si boli svojim dcéram tými najbližšími. Kým chlapci prirodzene vzhliadali k otcom, pre dievčatá bola mama tou najdôležitejšou osobou. Dievča sa okolo 5-6 rokov dostalo pod kuratelu mamy, ktorá ho postupne zaúčala do domácich prác a pripravovala ju na život manželky, matky a gazdinej, učila ju krôčik po krôčiku všetky domáce práce, ktoré raz bude potrebovať. Niet sa preto čo čudovať, že mama a dcéra mali k sebe veľmi blízko. Vypočujte si podcast o tom, ako to bolo v minulosti. V podcaste sa ešte okrem iného dozviete-ako boli v spoločnosti vnímané mamy, aký bol ich vzťah s deťmi-či bola v minulosti napríklad mama pre dcéru aj kamarátka?-či sa zdôverovali ženy s nejakými problémami alebo aj napríklad láskami svojim matkám-čo všetko museli mamy naučiť svoje dcéry do života

Zo židovskej rodiny pani Jolany Blau sa počas holokaustu zachránila len ona, jej matka a babička. Spolu s matkou prežili koncentračný tábor v Terezíne a po vojne začali nový život v Prahe. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa však Jolana rozhodla svoj domov opustiť znova.

Slovenský herec Alexander Bárta vo voľnom čase nerobí nič, okrem cestovania. S manželkou cestujú na to isté miesto a na miesto, kde ešte neboli. V Mimóze prezradil aké pekné gesto urobil naposledy, s kým býval na internáte alebo čo by v živote ešte chcel zažiť.V Mimóze sa (ne)dozviete:01:10 – či niekedy pil mimózu;03:00 – kam chodí na dovolenky;05:30 – na aké miesto sa stále vracia;09:15 – či sa má s manželkou ešte o čom rozprávať;11:35 – aký darček plánuje dať manželke;15:00 – či je párty človek;26:00 – či vie spievať;33:00 – čo má vzťah k vode a iné.

Kedy ste príliš chudý a kedy normálny? Mnohí sú presvedčení, že musia naberať svaly. Tréner, ktorý kedysi chodil aj na bodybuildingové súťaže, upozorňuje, že človek nepotrebuje také veľké svaly. Je to fyzicky aj finančne náročné a môžete si seriózne ublížiť. Radšej si dajte zacieľ vyzerať ako Ronaldo než ako Schwarzenegger. Ronaldo totiž nebuduje svalstvo na ukazovanie sa, ale na pohyb.Človek, ktorý chce naberať svalstvo, musí jesť, aj keď nie je hladný. To dáva zabrať tráviacemu systému a môže sa to neskôr kruto vypomstiť. Mnohí ľudia sa v posilňovni zrania, lebo naťahujú alebo rotujú svaly neprirodzeným spôsobom. Tretím rizikom je bigorexia – psychické ochorenie, ktoré postihuje svalovcov. Tí sú nespokojní so svojím telom bez ohľadu na to, ako vyzerá a fanaticky dolaďujú každý jeden sval.Existuje aj zdravá metóda? Tréner Marián Tóth z Londýna nám v dnešnom podcaste jednu takú ponúkne. Budete počuť aj názory lekárov. Môžete byť totiž aj obézny svalovec. Ako dlho trvá vyrysovať si telo? Odpoveď je, že prekvapivo dlho a stojí to prekvapivo veľa úsilia každý jeden deň. Pre niekoho je však podľa lekárov jedno jediné správne riešenie – vôbec sa neriešiť.Podcast TELO vychádza každú druhú nedeľu na webe Aktuality.sk pod paywallom Aktuality Navyše.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že o necelé 2 týždne sa pozrú aj do Prahy.Na Morave budú mapovať nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom predstavia aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.Aký bol prvý hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Vo všetkých deviatich krajinách, ktoré sledovala nová publikácia GLOBSEC Trends 2024, by väčšina respondentov podporila členstvo svojej krajiny v EÚ a NATO, ak by sa o tejto otázke konalo referendum. V prípade EÚ je regionálne podpora 78 %, v prípade NATO 81 %. Za posledný rok sa podpora EÚ hýbala jedine v Poľsku (klesla o 7 %) a na Slovensku (vzrástla o 8 %). Podpora NATO je vyššia, ale v regióne existujú výraznejšie rozdiely medzi štátmi.Ako sa za posledný rok zmenila podpora EÚ a NATO v rámci štátov strednej a východnej Európy a z čoho tieto zmeny vyplývajú? Aký postoj majú obyvatelia k možnému začleneniu Ukrajiny to západných štruktúr? Nakoľko sa v tomto ohľade prejavil vplyv manipulatívneho naratívu o mieri? Ako sa mení podpora Ruska ako strategického partnera? Zmenila v tomto ohľade nálady invázia Ruska na Ukrajinu?Ako nahliadajú skúmané štáty na Čínu a v čom je jej stratégia v regióne účinná? Ktoré štáty najviac podporujú myšlienku Číny ako strategického spojenca? Prečo v regióne klesá podpora liberálnej demokracie a nakoľko občania rozumejú jej obsahu? Ako ich nálady ovplyvňuje démonizácia liberalizmu zo strany dezinformačných aktérov? Nakoľko si občania spájajú liberalizmus s ohrozením tzv. tradičných hodnôt?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou tímu GLOBSEC pre demokraciu a odolnosť Janou Kazaz.

O tom, do čoho sa dnes oplatí investovať, a akí sú Slováci investori, sa moderátorka Petra Podhorcová rozprávala, v podcaste Na tému, s portfólio manažérom spoločnosti HABERL Wealth Management, Martinom Krištoffom. Preskúmajte svoje možnosti investovania: https://www.haberl.sk/

On Tuesday, bomb threats were reported at schools across the whole of Slovakia. Police have recorded a total of 1,323 bomb threats against schools so far. In addition, they also recorded 110 bomb threats on bank buildings and 40 bomb threats on electrical stores. Martina Šimkovičová, the head of the Ministry of Culture, and Lukáš Machala, the secretary general of her office, are outraged by the behavior of some representatives of the Slovak National Theatre (SND).Machala says that the SND, which belongs to the ministry, has been provoking and making "anti-government demonstrations" for a long time. Šimkovičová was particularly outraged by the behavior of actor Ľuboš Kostelný, who allegedly verbally attacked her directly from the stage during the performance.On Thursday, Slovak hockey players played their first training session in the hall in Ostrava, where the World Hockey Championships kicked off on Friday. The team's biggest star, Juraj Slafkovský, also took part."The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

V piatej epizóde nášho Olympijského videocastu sme privítali Branka Radivojeviča. Bývalý slovenský hokejový reprezentant sa dvakrát predstavil na zimnej olympiáde. Najväčšie úspechy dosiahol na svetových šampionátoch, keď nechýbal pri zisku bronzu či striebra, ktoré je doteraz poslednou medailou Slovákov z MS. Okrem spomienok na kariéru sa pristavil aj pri novej generácii talentov či nadchádzajúcom turnaji v Prahe a Ostrave.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako prežíva zápasy syna v reprezentačnom drese?ku ktorému okamihu kariéry by sa chcel vrátiť a čo by zmenil?prečo sa nebojí o budúcnosť slovenského hokeja?v čom je odlišná mladá generácia od hokejových vyslúžilcov?prečo je hokejová Liga majstrov pre slovenské kluby viac záťaž ako prestíž?na čo mal obzvlášť šťastie v NHL?aké je hrať hokej v púšti?ktorý gól považuje za svoj najpamätnejší?ako to vidí so Slovenskom na nadchádzajúcom šampionáte?v čom budú majstrovstvá sveta náročné pre zverencov Craiga Ramsayho?čo ho naučili posledné roky v Trenčíne?

Koalícia chce vidieť do cudzích účtov. Vlastné tají.Čo je v skutočnosti vidno na videu nehody Andreja Danka, priblíži najnovší Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Najbližšie dva týždne sa aj na Slovensku rozšíri celospoločenský diskurz o tému hokeja. Do nedele 26. mája je totiž tohtoročný svetový hokejový šampionát. Tento raz v našej tesnej blízkosti – v českých mestách Ostrava a Praha. Silný tím, veľa odhodlania, ale aj slová o tom, že „netreba mať veľké oči“ – a to rovno z úst trénera Craiga Ramsey-iho. Čo nás čaká nasledujúce dva týždne? A majú Slováci šancu zahrať si až do posledného dňa šampionátu a teda, že by mohli pomýšľať na medaily? Téma pre kolegov zo Športu.sk, ktorý je sesterským portálom vrámci Ringieru. „Máme tento rok jeden z najlepších tímov za posledné roky. Najdôležitejší faktor je, že nám prišlo až osem hráčov zo zámoria, pričom väčšina má skúsenosti z NHL. No treba povedať aj to B: aj ostatné tímu budú mať naozaj veľmi dobré zostavy“, hovorí hokejový redaktor Martin Tóth Vaňo. „Ako hovoria tréneri, že treba ísť do toho s istou pokorou a postupne“, pripomína zas Alžbeta Takácsová, rovnako hokejová redaktorka portálu Šport.sk. Obaja sú s ďalšími členmi redakcie priamo v dejisku svetového hokejového šampionátu v Ostrave. „Nemecko bude mimoriadne dôležitý zápas, keďže je to hneď prvý zápas na turnaji a Nemci by mali byť naši konkurenti v boji o to tretie, štvrté miesto o postup“, pripomína Martin Tóth Vaňo. Hovorí, že od výsledku prvého zápasu bude záležať aj psychické nastavenie hráčov do ďalšieho priebehu šampionátu. V dnešnom podcaste sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o najbližších dvoch týždňoch svetového „festivalu hokeja“ v susednej Českej republike. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že o necelé 2 týždne sa pozrú aj do Prahy. Na Morave budú mapovať nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom predstavia aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL. Aký bol posledný deň pred štartom MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej „nultej” epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Kupovanie bytu z tzv. papiera nie je podľa Filipa Žoldáka dnes už nič výnimočné. Ide o byt alebo rezidenčný projekt, ktorý je zatiaľ iba vypracovaný v rámci projektovej dokumentácie a čaká sa na jeho výstavbu alebo celkové dokončenie. „Ja to vnímam ako bežnú prax. To znamená, že keď je na trhu malá ponuka dokončených nehnuteľností, tak klienti sa prirodzene orientujú na nehnuteľnosti, ktoré sú ešte len vo výstavbe. Čo sa týka rizík, vždy nejaké riziká existujú najmä externého charakteru, ktoré môžu ovplyvniť to, že sa projekt spomalí alebo nedokončí načas alebo sa dokončí neskôr. Ale toto by malo byť všetko ošetrené v zmluvnej dokumentácii.“ Podľa Žoldáka väčšie riziko ako samotný kupujúci nesie v tomto porovnaní samotný developer. „Ak sa developerovi nedarí dostavať projekt v tom čase, v ktorom predpokladal, tak sa jeho riziko zväčšuje. Klienti totiž majú v zmluve nastavené možnosti ako od zmluvy odstúpiť, v prípade, že developer nedodrží svoje zmluvné povinnosti.“ Pri oneskorení odovzdania bytov ide pritom často o vonkajšie faktory, ktoré developer nevie ovplyvniť. Či už ide o ekonomickú situáciu alebo problémy so samosprávami.Kolaudácie často trvajú zbytočne dlhoČastými faktormi, ktoré spôsobujú to, že developer môže meškať s termínmi dostavby sú dlhé čakacie doby na skolaudovanie postaveného projektu. „Veľakrát sa nám stáva, že skolaudovať projekt trvá viac ako 6 mesiacov, niekedy aj viac ako rok po jeho samotnom dokončení. Jednoducho to je situácia na Slovensku, kde byty sú dávno predané a klienti sa nevedia do nich nasťahovať, pretože napríklad stavebný úrad alebo samosprávy nekonajú v termínoch alebo nekonajú tak, ako by mohli alebo mali,“ upozorňuje dlhoročný odborník na kúpu a predaj nehnuteľností Filip Žoldák. Zároveň dodáva, že celý tento problém nie je čierno-biely ako zvykne byť často vnímaný, keď je developer označovaný za „zlého“, lebo nedodal byty na čas. V skutočnosti sú za tým mnohokrát okolnosti, ktoré sa nedajú ľahko ovplyvniť.V podcaste sa tiež dozviete:- kto si dnes môže dovoliť kúpiť nehnuteľnosť- ako spoznať seriózneho developera- či sú realitní makléri naklonení vyjednávaniu o cene nehnuteľnosti- či je teraz správny čas na kúpu nehnuteľnostiPodcast moderovala redaktorka Zuzana Majerčíková.

Mrzí ma, že žiadna z vládnych garnitúr za tých vyše 30 rokov tu nedokázala nastaviť jasné a pevné mantinely, ktoré by verejnoprávnej inštitúcii garantovali politickú a finančnú nezávislosť, tvrdí športový komentátor RTVS Pavol Gašpar. „Kvôli tomuto sa chodí na štadióny, kvôli tomuto sa chodí na zápasy. Aby hráči, ktorých pobozkala inšpirácia s múzou, nám ponúkali podobné okamihy“. Jedna z nespočetných hlášok hokejového komentátora RTVS Pavla Gašpara. Po dvoch dekádach ich však budeme musieť oželieť. Prvýkrát po takejto poriadnej komentátorskej šnúre jeho hlas z Ostravy či Prahy počuť nebudeme. Prečo a ako to sám prežíva? A kde berie inšpiráciu a múzu on pre svoje komentovanie? Dnešné RánoNahlas bude netypicky športové. Aj u nás sa začína dvojtýždňový „festival svetového hokeja“ – hoc jeho dejiskom sú české mestá Ostrava a Praha. "Želajme si, aby sme opäť mohli prežiť tie euforické roky 2002 a 2003, keď boli na námestiach desaťtisíce“ – hokejový komentátor Pavol Gašpar sa oblúkom vracia do čias, keď slovenské hokejové tímy zažívali najväčšie úspechy. „Možno to bude znieť až pateticky a frázovito, ale aby naozaj hokej splnil tú úlohu: aspoň na chvíľu nechať zabudnúť na naše rozdelenia, aby sme jednoducho mali trošku radosti zo života", vyslovuje svoje prianie pre krajinu športový komentátor. Za „komentátorským tichom“ z verejnoprávnej RTVS je tento rok prechod vysielacích práv na jednu zo súkromných televízií. Pozícii verejnoprávneho vysielateľa podľa Gašpara nenahrávajú ani platné pravidlá. „Na rozdiel od RTVS súkromné televízie nemajú povinnosť zverejňovať svoje kontrakty v centrálnom registri zmlúv. Takže akonáhle sme my niečo podpísali, konkurencia jasne videla, odkedy, dokedy, za koľko...., čo sú obrovsky výhodné faktory pri každom ďalšom jednaní. Keď si samozrejme tieto naše kontrakty dohľadali, a to aj smerom dozadu, videli, v akom rytme sa asi navyšuje a o koľko. To je ako hrať poker s odkrytými kartami. Každý pri stole vidí, čo máte na ruke. No to sa hrá dosť ťažko!“, uvádza.Riešením by mohla byť zmena pravidiel, podľa ktorých postupujú niektoré zabehnuté demokracie. Celospoločensky významné športové podujatia sú viazané na verejnoprávneho či štátneho vysielateľa. Ako vidí hokejový komentátor šance nášho „ostravského“ tímu? „Je to asi to najlepšie, čo máme k dispozícii. (…) Verím teda tomu, že opäť sa pozrú chlapci do Prahy. A nie ako turisti. Že si tam prídu zahrať hokej. To by znamenalo, že postupujeme minimálne do štvrťfinále“, očakáva Pavol Gašpar. V rohovore budete počuť aj komentátorské hlášky, ktoré má najradšej, či jeho pohľad na súčasný tlak politikov na RTVS. „Zďaleka to nie je prvýkrát, keď sú RTVS, predtým STV či SRo politicky napádané, čím to nechcem samozrejme nejako bagatelizovať. Skôr ma mrzí, že žiadna z vládnych garnitúr za tých vyše 30 rokov tu nedokázala nastaviť jasné a pevné mantinely, ktoré by verejnoprávnej inštitúcii garantovali politickú a zároveň finančnú nezávislosť. Lebo ak by to čo len jedna vláda dokázala a ideálne ústavnou väčšinou, aby sa to neprelamovalo tak ľahko, tak by sme sa tu asi veľmi nerozprávali o tejto téme. Takže ma mrzí tých 30 rokov premrhaných príležitosti“, tvrdí Gašpar. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pacienti žobrú v zbierkach o záchranu svojich životov, kým ministerka pomáha oligarchom. V dnešnom podcaste to tvrdia viaceré oslovené inštitúcie v zdravotníctve. Opozícia sa dnes večer pokúsi odvolať ministerku zdravotníctva za Hlas-SD Zuzanu Dolinkovú. Ministerka ich dôvody považuje za politické. Naozaj by pomohla výmena vedenia a nejde len o prázdne politikárčenie zo strany opozície?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sme sa oslovili asociáciu práv pacientov, lekárskych odborárov, analytika a aj opozičných poslancov. Budete počuť aj krátku reakciu ministerky.Podľa kritikov pacienti čakajú v čakárňach hoci aj od piatej rána, a často na nich ani nevyjde časenka. Lekárov aj sestier je málo, pacienti sa nemusia dožiť zákrokov, no ministerstvo rieši, kde bude možno o 15 rokov stáť nová nemocnica. Nenesie však časť zodpovednosti aj súčasná opozícia?Podcast nahrával Peter Hanák.

Strach môže ničiť, ale aj motivovať. Strach ako agenda je v politike od nepamäti a v súčastnosti dominuje aj na Slovensku. Najnovšie si národniari zobrali na mušku medveďa, cez ktorého bez breho burcujú ľudí.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Na Slovensku sa ročne vyťaží v prepočte 300-tisíc kamiónov dreva. V národných parkoch sme medzi rokmi 2000 – 2016 prišli o 12,2 percenta lesov.V 70. rokoch na Slovensku žilo približne 3 500 hlucháňov hôrnych na ploche 175-tisíchektárov, dnes jeho populácia predstavuje menej ako 1 000 jedincov na ploche 40 000 hektárov.Aj o týchto faktoch bol podcast s názvom Európske Slovensko, v ktorom sme sa venovali téme ochrany parkov a prírodného dedičstva. Naším hosťom bol Marek Kuchta, koordinátor z občianskeho združenia My sme les, organizácie pre ochranu životného prostredia.Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete? Ročne sa na Slovensku vyrúbu lesy o rozlohe jedného okresu. Za posledných 15 rokov takto zmizli lesy s rozlohou celých Tatier. Ako je to vôbec možné? Ako by vyzerala naša príroda a jej ochrana, ak by sme sa riadili všetkými pravidlami Únie? Kam sa môžeme ako krajina posúvať v ochrane prírody a ako by sme mohli prispieť my, obyvatelia?

Líderka kandidátky do eurovolieb Miriam Lexmann v podcaste vysvetľuje, prečo si myslí, že nám Komisia nemôžeme vziať eurofondy za to, že sme zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry.„Nemôžeme dovoliť, aby Európska komisia argumentovala zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a že preto nám ide zobrať eurofondy. Pre tento dôvod nám eurofondy vziať nemôže. Iba ak dokáže, že dochádza ku korupcii. V liste sme apelovali na to, aby sa Európska komisia pozrela na to, ako sa nakladá so spismi." približuje v podcaste europoslankyňa Miriam Lexmann.Lexmann tiež hovorí, že s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou o liste komunikovala. „Sama mi povedala, že si uvedomuje problém, že sa argumentuje zrušením ÚŠP. Pretože to môže byť vnímané ako zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenska. Svojím spôsom sa to obráti proti všetkým, pretože s tým môže Fico nakladať tak, že nám berú eurofondy spôsobom, na ktorý nemajú právo," tvrdí Lexmann.Smer môže prejsť zmenamiTémou podcastu je aj opozičná politika hnutia. Podľa Lexman si ide KDH svojou cestou a správa sa zodpovedne. Podľa Lexmann bude hnutie v najbližších parlamentných voľbách hľadať partnerov, s ktorými by mohli naplniť volebný program.V podcaste tiež odpovedá na otázku, či vedia do budúcna vylúčiť vládnu koalíciu so Smerom, tak ako v nedávnych parlamentných voľbách. „Nedokážeme vylúčiť aj to, že strana bude vyzerať ako vyzerá. Či bude taka silná alebo tu nebude iná strana. To je otázka, ktorá je budúcnosť. Nedokážeme sa rozprávať hypoteticky o veciach. V politike sa musíte rozprávať o konkrétnom nastavení a na zákalde sa toho rozhodnúť, odpovedá Miriam Lexmann.Europoslankyne sa v podcaste tiež pýtame, prečo dokáže hnutie vylúčiť do budúcna spoluprácu s Republikom, no so Smerom nie. „Lebo Smer určite môže určite prejsť veľkými zmenami. Nevieme, kto bude ten partner. Vieme za čím stojí Republika a to je pre nás neakceptovateľné. My nevieme za čím stojí Smer. Smer je raz taký a raz taký. Raz háji to, potom hovorí presný opak. Z tohto hľadiska pre nás to nie je uchopiteľná politická strana, ktorá dnes sa dá predvídať, ako bude vyzerať za tri a pol roka. Samozrejme, v prípade že to bude ten istý Smer, tak pravdepodobne s nimi nebudeme môcť íst do koalície, lebo to sme vylúčili teraz a sme v tom konzistentný.Právo veta v EÚ a ČínaTémou podcastu sú aj blížiace sa eurovoľby. KDH v programe do eurovolieb hovorí, že chce, aby bolo zachované právo veta. „Mňa mrzí, že politické strany, ktoré súhlasili s odobratím práva veta v minulosti, dnes strašia tým, že nám ho niekto chce zobrať. Hoci vedia, že je tu zábezpeka, že Slovensko to neodsúhlasí," hovorí.Plán premiéra Roberta Fica vycestovať do Číny a nájsť partnerov na opravu stoviek mostov a výstavbu novej koľaje považuje europoslankyňa za nebezpečný.Čítam to ako zlý a nebezpečný krok pre Slovensko. „Vyzerá to, že z krátkodobého hľadiska to môže priniesť výhody, ale z dlhodobého hľadiska to ohrozuje naše ekonomické aj bezpečnostné záujmy," vysvetľuje Miriam Lexmann.Moderuje Denisa Hopková.

Videli sme nový iPad Pro a iPad Air. Najviac zaujal čip M4.Spoločnosť Apple v utorok predstavila viaceré hardvérové novinky. Videli sme dva nové iPady, nový Apple Pencil a úplne nový čip M4. Všetky novinky v podcaste SHARE zhrnuli redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké novinky prináša nový iPad Pro.Čo sa zmenilo v čipe M4.Prečo je M4 najvýkonnejší čip pre AI na spotrebnom trhu.Čo sa zmenilo na novom iPade Air.Európske ceny nových iPadov.Témy, o ktorých v podcaste hovoríme:Apple ukázal svoj najtenší produkt: iPad Pro dostáva OLED, iPad Air väčší displejPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Štefan Harabin, bývalý minister spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu SR, sudca a politik. V rokoch 2019 a 2024 kandidoval na prezidenta s proruskou rétorikou. Teraz ho chce SNS za člena Súdnej rady. Čo o ňom vieme? Čo sa deje v slovenskom súdnictve a aký to má vplyv na právny štát? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s politológom pôsobiacim na Ústave pre otázky súdnictva v Brne Samuelom Spáčom.Frankovská v prvej časti podcastu rozobrala viaceré hoaxy a dezinformácie, ktoré šíril Štefan Harabin. Jedným z nich bol jeho nepravdivý výrok: „Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15-tisíc vlastných civilistov.“ V tomto výroku podľa Frankovskej opakoval hneď niekoľko naratívov ruskej propagandy. „Jedným z nich je, že na Ukrajine je akýkoľvek problém s nacizmom, čo je niečo čo bolo opakovane vyvrátené, keďže ukrajinská vláda sa nijakým spôsobom k fašistickým ideológiám nehlási,“ uviedla Frankovská. Predovšetkým však podľa Frankovskej nie je pravda, že na Donbase prebiehala genocída, viackrát to vyvrátili rôzne medzinárodne organizácie, ktoré tam boli prítomné, vrátane monitorovacej misie OSN.Podľa Spáča je slovenské súdnictvo momentálne v prechodnom období, nakoľko je čerstvo implementovaná súdna mapa, ktorá by mala vyriešiť niektoré z problémov súdnictva. „V minulosti určite platilo, že slovenská súdna sústava bola príliš rozdrobená,“ povedal Spáč. To čo sa podľa neho nepodarilo vyriešiť však je, že v niektorých častiach Slovenska je dostupnosť spravodlivosti omnoho horšia ako inde.Spôsob akým vznikala Súdna rada a aké padali argumenty podľa Spáča nesvedčili o snahe zlepšiť súdnictvo, „bolo to len niečo čo trebalo spraviť, keď chceme vstúpiť do EÚ“. Teoretické predpoklady, že Súdna rada má byť zárukou nezávislosti a legitimity sudcovského stavu sa podľa neho nenaplnili. Dokonca uviedol, že slovenská Súdna rada figuruje vo viacerých akademických štúdiách ako príklad zlej praxe.V podcaste sa rozoberalo aj potenciálne opätovné pôsobenie Štefana Harabina v Súdnej rade. „Štefan Hrabin v princípe svojimi postojmi nie je zásadným problémom pre značnú časť slovenského súdnictva ani súdnej rady, čiže by mohli nájsť spoločnú reč,“ uzavrel Spáč.Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.eš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Umocňuje to proruské postoje vlády mocňujeme pocit, že Slovensko je proruské (podcast)Demeš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Čítam to ako snahu vlády ukázať, ze s Ruskom napriek vojne udržiavame vzťahy

Futbalisti Spartaka Trnava útočili na tretiu výhru Slovnaft Cupu v rade, no ich nádeje v Košiciach ukončil večný postrach trénera Michala Gašparíka MFK Ružomberok. Spolu s trofejou Spartaku ušla aj miestenka v druhom predkole Európskej ligy UEFA a zostal mu tak len boj o Konferenčnú ligu v posledných kolách najvyššej súťaže.O tom, čo by pre Spartak znamenala absencia v Európe, hovoril v relácii Striedame! na ŠPORT.sk prezident Spartaka Trnava Peter Macho.Rodák z Malženíc neďaleko Trnavy Peter Macho je úspešný podnikateľ, ktorému sa podarilo dostať Malženice z najnižších amatérskych. súťaží až do 2. ligy, a to aj vďaka spolupráci s trnavským Spartakom. Na čele klubu z „malého Ríma“ je od roku 2021.Počas jeho pôsobenia sa objavili prvé veľké úspechy Trnavy, ktorá dvakrát získala Slovnaft Cup, zahrala si skupinu Konferenčnej ligy, na ceste kam vyradila aj Lech Poznaň či Dnipro-1 a na konte má aj tohtoročné neúspešné finále s Ružomberkom. V relácii sa dozviete, ako sa z Malženíc dostal na prezidentské kreslo v klube s veľkým menom a čím je špecifické prostredie vo vnútri Spartaka.

Áno aj toto je možné. Na Slovensku našťastie nie. Dnes sa dozviete aj to, prečo je problém odviezť Ferrari F40 na neďalekú výstavu, či šoférovanie pomáha pri smútku a ako sa dá zarábať na tom, že niekto neparkuje správne. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Miroslav Gavalec bol kedysi známy oponent harabinizácie justície, ktorého Štefan Harabin perzekuoval. Dnes je sudcom Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Ak Slovensko poruší európske právo, luxemburský súd môže zasiahnuť, a to pokutou a aj tlakom na zmenu zákona. Môže sa to týkať RTVS, mimovládok či právneho štátu. Podľa sudcu Gavalca by sme mali sledovať, ako súd zasahoval proti Poľsku a Maďarsku.V podcaste so sudcom Súdneho dvora EÚ Miroslavom Gavalcom sa dozviete:– ako vníma nomináciu SNS Štefana Harabina na člena Súdnej rady SR;– že Jána Mazáka si váži, Štefana Harabina vôbec nie;– ako Harabin škodil justícii a ako už v minulosti zneužíval Súdnu radu;– či ide o útok na nezávislosť justície;– že by sme mali sledovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ voči Poľsku v oblasti právneho štátu;– ako sa bude riešiť, keď Slovensko poruší pravidlá právneho štátu;– ako môže EÚ donútiť slovenskú vládu zmeniť svoje rozhodnutia a aj prijaté zákony;– či môže EÚ zasiahnuť aj v prípade politického obsadenia RTVS;– že Európska únia a jej súd chránia hodnoty ako pluralita a demokracia;– či môže súd zasiahnuť aj preventívne;– že ak Slovensko prijme podobný zákon o mimovládkach ako Maďarsko, súd ho zastaví rýchlejšie;– o čom hovorí rozsudok SDEÚ, že zverejnením Threemy boli porušené práva Mariana Kočnera;– ako Súdny dvor EÚ zmenil a ešte stále mení Slovensko.(Poznámka redakcie: Rozhovor sme nahrávali v piatok 2. 5. v Luxemburgu.)

Natočil som ho aj pre seba, tvrdí vojnový fotograf Juraj Mravec Keď deti nežijú na svetle dvorov, ale v tme pivníc. Už dospelé ba priam staré deti v nákupnom vozíku evakuujú svoju ultra deväťdesiatročnú mamu z frontovej línie. Či obyvateľ zničeného mesta ide na prvú návštevu svojho zbombardovaného bytu v troskách. Ale aj momenty, keď vyslobodením z vojnového pekla je pohárik a napätie a zlosť eliminuje zverské mučenie. To všetko rovno pred vami, na filmovom plátne, kde vám za niečo viac ako hodinu hrozná Putinova agresia vlezie až pod kožu. Nový dokument vojnového fotografa Juraja Mravca. A ak pred ôsmimi rokmi prišiel so snímkou MirVam, tento nazval MirNam. Prečo? A čo robia s človekom hoc len pozorované a zaznamenávané vojnové zverstvá? Otázky na Juraja Mravca, ktorý za novým vojnovým dokumentom stojí. „Keby som tam nešiel, kto by som bol? Hrozne sa mi nechcelo, no nemal som na výber“, hovorí o prvých okamihoch so strašlivou realitou Putinovej agresie proti Ukrajine. A ako vníma svoju rodnú krajinu, ktorá aj podľa najnovších prieskumov väčšinovo nevidí v Putinovi agresora a do vedenia si zvolila premiéra, ktorý občiansku zbierku na muníciu pre Ukrajinu označil za „prd“? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Je tam potenciál, že sa z nej stane – a mierne to preženiem – orgán následnej cenzúry“, tvrdí Boris Koreň, dlhoročný dramaturg aktuálnej publicistiky a diskusných formátov verejnoprávnej RTVS, ktorý je rovnako roky členom súčasnej etickej komisie.Politické a mocenské ovládnutie versus návrat verejnoprávnosti či správa nezaujatých odborníkov, ako to deklaruje vládna moc. Už týždne krajinu zamestnáva zápas o verejnoprávnu RTVS. Ak vládna zostava s označením Fico4 hovorí o potrebe verejnoprávnosti a nastolení poriadku v nej, verejnosť i veľká časť RTVS hovorí o snahe túto inštitúciu ovládnuť a dosadiť tam vlastné vedenie. A cestou je rovno zrušenie pôvodného telerozhlasu a inštalácia novej STVR. S dozornou radou, ktorá volí a kontroluje generálneho riaditeľa a vstupenkou do nej je priechodnosť aktuálnou vládnou väčšinou. A ak pôvodný návrh zákona počítal s kritizovanou programovou radou, pri ktorej hrozil dozor rovno nad obsahom vysielania, aktuálny prichádza s novinkou, ktorou je etická komisia. Môže byť ona novou pákou na tvorcov? Boris Koreň, dlhoročný dramaturg politických diskusných formátov verejnoprávneho média so skúsenosťou člena jej etickej komisie. „Je tam potenciál, že sa z nej stane – a mierne to preženiem – orgánom následnej cenzúry“, tvrdí.Koreň stál v RTVS dlhé roky dramaturgicky aj za hlavnými diskusnými reláciami Sobotné dialógy, Z prvej ruky či K veci. Pri navrhovanom zákone o STVR hovorí aj o „nebezpečenstve“ novej etickej komisie. „Je tam nebezpečenstvo, že orgán, ktorý je stanovený zvonka, nie sú to odborníci, bude rozhodovať vo vysoko odbornej oblasti o tej najcitlivejšej oblasti novinárskej profesie, že či sa novinár zachoval eticky alebo neeticky“. „Samozrejme, nie sme dokonalí, je čo zlepšovať v oblasti vysielania, obsahu, ale čo sa nás veľmi dotýka, čo nás uráža a niekedy aj ponižuje, je spôsob argumentácie tých, čo hovoria, že sa máme zmeniť“, hovorí Koreň. „Argumentujú bez argumentov, hovoria, že sme nevyvážení, že si neplníme svoje verejnoprávne povinnosti, no zatiaľ som nevidel žiadnu analýzu, kde by to podložili“, dopĺňa. Za „úplný nezmysel“ označuje tvrdenia koaličných predstaviteľov, že RTVS si neplní svoje verejnoprávne povinnosti. „Čo mňa osobne uráža je fakt, že oni vedia, že to tak nie je“, vyjadruje svoj pohľad dlhoročný dramaturg aktuálnej publicistiky, ktorý svojho času mal dramaturgicky na starosti aj formáty ako Sobotné dialógy, Z prvej ruky či K veci. Poukazuje na existenciu pravidelných výročných správ verejnoprávneho média, ktoré RTVS a jej predchodkyne museli zo zákona predkladať parlamentu. „(Tam) sú stovky argumentov, ktoré hovoria, že to tak nie je“. „Každá vláda, ktorá tu bola, chcela mať spravodajstvo a publicistiku takú, aby ich nevyrušovala, aby šírila ich posolstvá. O to im v prvom rade ide.“ Aktuálna vládna moc to však podľa Borisa Koreňa robí „bez miery“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovan Bratislava v končiacej sa sezóne s veľkým predstihom získal už šiesty titul v rade. Očakával napriek tomu viac? A aké veľké výzvy čakajú klub v najbližších mesiacoch? Nielen o tom hovorí pre ŠPORT.sk generálny riaditeľ najúspešnejšieho slovenského klubu Ivan Kmotrík ml.Čo sa dozviete v rozhovore?V akej fáze sú rokovania o premenovaní štadióna?Prečo je Slovan každoročne stratový a ako z toho von?Aký je priemerný mesačný plat v Slovane?Ktorí dvaja hráči s najväčšou pravdepodobnosťou končia?Investuje klub v lete do posíl alebo sa zameria na voľných hráčov?Má už Slovan skautské a dátové oddelenie?Prečo nefungujú obchody medzi Slovanom a Žilinou?

To dno je dovtedy, kým budú ľudia akceptovať poslancov, ktorí dýchajú dym do ikebany a budú to brať ako seriózny postup. Kým toto bude ľudí baviť, tak na tom nie sme dobre, ale ja verím, že toto ľudí donekonečna baviť nemôže, hovorí šéf Nadácie Ekopolis Peter Medveď. Podľa neho útoky voči mimovládnemu sektoru pocítia na vlastnej koži všetci občania. „Trval som na tom, že musíme byť tolerantní, ale rovnako sa tak domnievam, že aj tolerancia má svoje medze. Nesmieme veriť tým anti-humanitárnym náboženstvám, ktoré nielen kážu o deštrukcií, ale podľa toho, čo kážu, aj konajú. Pretože, pokiaľ by sme ich tolerovali, stali by sme sa spoluzodpovednými za ich činy. Tí, ktorí nám sľubujú raj na zemi, nikdy nevyprodukovali nič iného než peklo,“ hovorí jeden z najznámejších filozofov modernej doby a autor diela Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia Karl R. Popper, v ktorej kladie práve otvorenú spoločnosť do ostrého protikladu k totalitným tendenciám uzavretých politických systémov. No a dnes – tu u nás, môžeme i my sledovať ako sa vládnuca moc postupne pokúša ovládnuť a podriadiť si - rad za radom, všetky slobodné, nezávislé a kritické zložky spoločnosti. Začalo to pri Špeciálnej prokuratúre, postupuje to cez verejnoprávnu RTVS, ako i nezávislých a kritických novinárov až napokon na rad prichádza aj takzvaný tretí sektor so slobodnými a na vládnej moci nezávislými občanmi. „Beriem nádej v tom, že im nebude fungovať štát, že Slovensko naozaj na tom nie je ekonomicky dobre a vláda sa nevenuje riešeniu skutočných problémov, ale namiesto toho sa venujú vyrábaniu nepriateľov a pripravovania Slovenska na to, že tu bude zle a môžu za to všetci, len oni nie,“ hovorí šéf nadácie Ekopolis Peter Medveď. „Určitá skupina ľudí, dokonca politicky činných sa naučili žiť z peňazí tretieho sektora. Chceme mať jasno, kto týchto ľudí platí. Rôzne nadácie za záhadných okolností sa vyjadrujú k politike a financujú tak kampane stranám. Ak chcú robiť politiku, tak nech sa zaregistrujú v politickej strane,“ otvorene a jasne deklaruje vládne zámery predseda koaličnej SNS Andrej Danko a zastrája sa, že s mimovládkami urobí poriadok a "klepne ich po prstoch". Čo je to teda tá občianska spoločnosť, kde všade - a pre koho, pôsobia mimovládne organizácie? Komu všetkému pomáhajú všetky tie tisícky a tisícky neziskoviek a napokon, prečo vlastne tak veľmi vládnej moci prekáža, keď sa občan - ten jediný skutočný nositeľ moci v tomto štáte, svojbytne a nezávisle organizuje? No a prečo snaha nálepkovať a stigmatizovať mimovládky kvôli príjmom zo zahraničia uškodí napokon nám všetkým? „Ľudia pravdepodobne precitnú vtedy keď na vlastnej koži pocítia, že veci v tejto krajine nefungujú. Mnohí to cítia už teraz, ale zrejme to ešte nie je dostatočne silné,“ tvrdí šéfka Karpatskej nadácie Laura Dittel. Témy pre šéfku Karpatskej nadácie Lauru Dittel a riaditeľa nadácie Ekopolis Petra Medveďa. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď chcú politici alebo dezinformátori nastoliť nejaké kauzy, musia novinárov zdiskreditovať. Tvrdia o nich, že sú zaujatí, prípadne že niekomu slúžia a že im niekto diktuje, čo majú robiť. Politici tiež často ďakujú alternatívnym médiám za prácu, ktorú robia, keď otvorene chvália vládnu koalíciu a rozhovory s politikmi vedú veľmi nekriticky.Aké taktiky využívajú politici na diskreditáciu kritických novinárov? Ako sa môže spoločnosť brániť voči útokom na nezávislých novinárov? Čo môžu robiť samotní novinári a novinárky a ako im pomáha platforma Bezpečná žurnalistika ICJK? Prečo médiám pomáha zvyšovanie počtu predplatiteľov?Do akej miery majú médiá a nezávislí novinári kritizovať politikov a vládne politické strany? Prečo zväčša dezinformačné médiá pôsobia voči politikom nekriticky? Akú podobu má obsah dezinformačných webov či alternatívnych online televízií a nakoľko dodržiavajú etické štandardy? Nakoľko sa osobám z dezinformačného sveta darí prenikať do politiky a prečo je to problematické?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorom Aktuality.sk Matejom Príbelským.

Slovakia's journey to the European Union began shortly after gaining independence in 1993. Slovakia joined the EU on May 1, 2004, culminating more than ten years of preparation and integration.The Slovak government's position on sending military aid to Ukraine is no. According to the Prime Minister, weapons are equal to war and the Government of the Slovak Republic supports peace. But not all citizens share the same view, and that is why they have largely added to the collection of ammunition for Ukraine with the message "If not the government, we send it."The Judicial Council is the body responsible for administering the judiciary and ensuring its independence. In Slovakia, the Judicial Council consists of 18 members who deal with issues relating to the organization, conduct, and functioning of the judiciary. Ján Mazák and Andrej Majerník are no longer members of the Judicial Council. Their dismissal was decided by a secret ballot at today's parliamentary voting."The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život, hovorí novinár.Mikuláš Černák chce dožiť život na slobode. Po 26 rokoch vo väzení má súd rozhodnúť, či ho podmienečne prepustí. Na pojednávaní bývalý bos podsvetia hovoril, že urobil zlé rozhodnutie, keď vstúpil do štruktúr podsvetia. Pojednávania sa zúčastnil aj novinár a autor knihy Slovenská mafia - príbehy písané krvou.Petrovič v podcaste hovorím, že kým súd rozhodne môže trvať mesiace. Dnes sa nedá povedať, aký bude verdikt, no Černák je historicky prvý doživotne odsúdený človek na Slovensku, ktorý dostal k návrhu na podmienečné prepustenie pozitívne hodnotenie ústavu, v ktorom si odpykáva trest, teda leopoldovskej väznice.„Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život," približuje novinár Petrovič a dodáva, že veria, že prekonal prerod počas výkonu trestu.Približuje tiež, v čom je prípad Mikuláša Černáka výnimočný. „Černák je prvolezec. Na jeho prípade sa ukáže, ako súdy hľadia na takéto žiadosti. Čo všetko sa v nich musí posúdiť. A ako odôvodňujú svoje verdikty. Mňa bude zaujímať zdôvodnenie," dodáva.Témou podcastu je aj minulosť bosa bosov.Moderuje Denisa Hopková.

Tretí máj ako svetový deň slobody tlače nám pripomína význam médií a ich nezastupiteľnú úlohu v boji za pravdu a transparentnosť. Je preto na mieste pýtať sa či robíme dosť preto, aby sa novinári cítili slobodne a bezpečne.Slovensko, ktoré za rok prepadlo o 13 miest na 29. mieste v rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc, si dnes pripomína nielen úspechy, ale najmä výzvy slobodnej žurnalistiky, ktoré má pred sebou.Aký bol zrod slobody tlače po páde komunizmu? Čo by mali robiť politici pre ochranu novinárov? Je vôbec záujem mladých o veci verejné?To všetko i omnoho viac si môžete vypočuť v dnešnej špeciálnej diskusii v spolupráci spravodajského portálu Aktuality.sk a veľvyslanectva Spojeného kráľovstva na Slovensku. Hosťami budú veľvyslanec Nigel Baker a bývalý slovenský politik Peter Weiss.Moderoval Zorislav Poljak.

Naše hlavné mesto ponúka pestrú paletu aktivít, ktoré môžu zaujať nielen turistov, ale aj domácich. O to, aby sa do Bratislavy dostávali turisti, sa zaujíma aj Bratislava Tourist Board, organizácia rozvíjajúca a propagujúca všetky formy cestovného ruchu a ktorá zároveň iniciuje a koordinuje rozvoj cestovného ruchu v Bratislave.Vladimír Grežo, predseda predstavenstva, nám v podcaste povedal viac o fungovaní organizácie aj o tom, či dostatočnevyužívame potenciál mesta a rieky Dunaj.Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete? Ktoré miesta či pamiatky patria medzi najobľúbenejšie turistické miesta? Blíži sa letná sezóna. Kedy sa začína? A čo od nej očakáva? Čo od nej môžu tiež očakávať samotní obyvatelia a turisti? Aké zaujímavé projekty či iniciatívy máte pripravené?

Priestor znovu dostala aj opozícia.Čo sa hlásalo pred voľbami a čo po nich, zmapoval Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Vládna „mobilizácia súkromných dôchodkov“ narazí na Úniu, tvrdí Miroslav Kotov z asociácie dôchodkových správcov Nie Spojené štáty, ale infraštruktúra a strategické podniky na Slovensku – aj tam by mali podľa premiéra Fica končiť súkromné dôchodkové úspory z druhého piliera. Ich aktuálna výška už presiahla 15 miliárd eur, pričom si v systéme sporí takmer milión deväťsto tisíc sporiteľov. Jeho vlády doteraz systém otvorili štyrikrát a odklonili z neho takmer polmilióna sporiteľov a s nimi presunuli do štátnej Sociálnej poisťovne vyše miliardu. Negatívnymi zásahmi ho mali podľa ekonómov doteraz pripraviť najmenej o 18 mld. Len nedávno pritom opäť znížili príspevok, ktorý si ľudia pravidelne odvádzajú na svoje účty. Jedného 35ročného sporiteľa s mesačným hrubým prijmom 1500 eur tak pripravia o 35-tisíc eur - podľa iného modelového prepočtu. Máme spozornieť, ak aktuálne ten istý Robert Fico hovorí nie o otváraní druhého piliera, ale o „otváraní možností, ako využiť jeho úspory“, aby sa krajina vrátila k prosperite? Čo môže priniesť súkromných dôchodkovým účtom jeho „mobilizácia všetkých zdrojov“, ako o nej hovorí? Môže byť výhodná?Téma pre Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. „Pokiaľ sa dôchodkovým spravcovským spoločnostiam otvoria možnosti, kde budú môcť investovať na základe vlastných rozhodnutí, to by nebolo pre druhý pilier škodlivé“, hovorí Kotov. „Iná téma by bola, keby dostali správcovské spoločnosti cez zákon prikázané, kam majú umiestniť časť svojich investícií. Od začiatku tvrdíme, že ak sme správcovia a v garantovanom fonde k tomu ešte ručíme za zhodnotenie a vývoj majetku sporiteľov svoji majetkom, tak musíme mať stopercentnú kontrolu nad tým, kde tie peniaze investovať“, dodáva. „Ak by bola v zákone ukotvená akákoľvek povinnosť pre dôchodkových správcov investovať priamo do slovenských infraštruktúrnych projektov, proti tomu budeme vystupovať“, hovorí Miroslav Kotov.V takom prípade by v tom neboli sami, lebo by to bolo v rozpore s jedným z princípov, na ktorých stojí Európska únia a tým je „voľný pohyb kapitálu“. Diskusia je však ešte len na začiatku a dôchodkoví správcovia čakajú na konkrétne návrhy. Miroslav Kotov pripomína, že téma nie je nová a podpore výstavby diaľnic či nájomných bytov už v minulosti rokovali s predchádzajúcimi vládami. Pre komplikovanosť a nejednoznačné výhody sa však nedopracovali k výsledkom. „To je taká komplikovaná téma, že sme sa ani vtedy nedopracovali k riešeniam, ktoré by boli výhodné tak pre štát ako aj pre dôchodkových sporiteľov (…) Tie diskusie sa ukázali tak komplikované, že sa nakoniec od toho upustilo“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Rezort vnútra udelil útočisko prokremeľskému propagandistovi z českého sankčného zoznamu. Ide o krok, ktorý je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Česka i EÚ a tak sa natíska otázka, či naša vláda kryje kremeľských propagandistov až tak, že si kvôli tomu pohnevá aj našich najbližších spojencov. Je nám ozaj bližšia Moskva ako Brusel či Praha a prečo sa Ficova vláda bije za ľudí, ktorých nechcú ani v Česku? Slovensko poskytlo ochranu jednému z hýbateľov proruskej vplyvovej dezinfoscény Arťomovi Marčevskému. Rezort vnútra mu dal dočasnú ochranu a stalo sa tak pritom v priamom rozpore s bezpečnostnými záujmami nášho suseda – Českej republiky, ktorá Marčevského zaradila na vysoké miesto svojho sankčného zoznamu. Dôvodom boli najmä jeho aktivity v mediálnej platforme Voice of Europe, ktoré mali podľa českej tajnej služby BIS napomáhať rozkladu EÚ ako i promoskovským záujmom. „Slovensko – či už si vedomo alebo nevedomo, robí kroky, ktoré vedú krajinu k naprostej izolácií od svojich partnerov v EÚ a NATO. Myslím si, že Ficova vláda - i on sám, úplne zle kalkuluje, že bude balansovať medzi Bruselom a Moskvou, ale medzinárodná situácia sa od jeho ostatnej vlády zásadne zmenila a takéto balansovanie už dnes prípustné nie je,“ tvrdí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné vzťahy. Kým však Ukrajina - a potom už i Česko, mali s proruským propagandistom problém, Slovensko sa naopak stalo jeho útočišťom. Natíska sa preto logická otázka: Kryje naša vláda kremeľských propagandistov a ak áno, prečo to robí a v mene koho potom vlastne koná? „Chodí to ako kačka, kváka to ako kačka a tak už i naši najbližší bezpečnostní a zahraničnopolitickí partneri začínajú chápať, že to skutočne kačka aj je a naša vláda naozaj dlhodobo a konzistentne tlačí ruský záujem nielen na Slovensku, ale aj v EÚ či NATO,“ hovorí bývalý šéf odboru strategickej komunikácie a hybridných hrozieb rezortu obrany Victor Breiner. Prokremeľská propaganda a jej zásadne odlišné vnímanie v EÚ - či Česku, a tu u nás, na Slovensku. Je nám ozaj bližšia Moskva než Brusel a sme ochotní kvôli Kremľu obetovať už aj Prahu? Téma dnešného podcastu s Pavlom Havlíčkom z českej Asociácie pre medzinárodné vzťahy a šéfom Inštitútu pre budovanie odolnosti Victorom Breinerom. „Tento krok ide priamo proti zahaničnopolitickým a bezpečnostným záujmom nielen Česka, ale i celej EÚ. Ak toto niekomu prospieva, tak je to jednoznačne Moskva,“ dodáva Pavel Havlíček. Informácie o prípade Arťoma Marčevského priniesol denník N. Ten ďalej informoval aj o neochote ministra vnútra sa k prípadu vyjadriť a stanovisku rezortu, v ktorom sa píše: „Vzhľadom na prebiehajúce úkony sa nebudeme k veci bližšie vyjadrovať. Informácie poskytneme po skončení vyšetrovania.“ A v čom je vlastne celý problém? Nechajme radšej prehovoriť kompetentnú tajnu službu –českú BIS. „Podľa českej kontrarozviedky Marčevskij využíval finančné zdroje Viktora Medvedčuka k financovaniu spolupráce s novinármi a k skrytej finančnej podpore vybraných jednotlivcov z radov kandidátov vo voľbách do Europského parlamentu, a to za účelom podpory zahraničnopolitických záujmov Ruskej federacie a politickej a propagandistickej činnosti zameranej proti územnej celistvosti, nezávislosti, zvrchovanosti, stabilite a bezpečnosti Ukrajiny.“Dodajme, že v spomínanom médiu účinkovali aj na Slovensku dobre známi Erik Kaliňák, Milan Uhrík alebo Ján Čarnogurský

Toto nie je normalizačný pohyb, to je klasická konzervatívna a krajne pravicová politika, hovorí o aktuálnej situácií jeden zo zakladateľov Smer-SD a bývalý poslanec Boris Zala. A ako dodáva, toto, čo sa tu dnes deje tu bude dovtedy, kým volič nepochopí, že nechce ísť touto ľudáckou cestou. Jednoznačné víťazstvo tak v parlamentných, ale aj prezidentských voľbách. Vládna koalícia vedená stranou Smer politicky doslova valcuje krajinu a zdá sa, že ju nič zatiaľ zastaviť nedokáže. Navyše, s jedlom zjavne rastie i chuť a tak vládny valec oprášil staré a osvedčené heslo „vyhraj voľby a môžeš všetko,“ v mene ktorého frontálne zaútočili na verejnoprávny telerozhlas, mimovládny sektor, médiá, ale aj Ústavný či Najvyšší súd.Ani opakovaná výhra vo voľbách teda proklamovaný pokoj do spoločnosti zjavne nepriniesli, ba práve naopak – napätie a polarizácia by sa dala krájať a nevraživosť voči neustále novým a novým "nepriateľom štátu" výdatne živí i sám premiér. A od parlamentných volieb pritom neuplynul ešte ani jeden celý rok no preferenciám vládnych strán sa darí a tak sa takáto politika voličom zrejme páči.„Toto bude realita Slovenska kým volič nepochopí, e nechce ísť touto ľudáckou cestou. Toto by mal byť dnes ten hlavný ideový zápas, ktorý permanentné opakovanie mantry o východe a západe neprekryje. Ten skutočný boj je tu dnes medzi konzervatívnym nacionalizmom, ktorý reprezentuje partia okolo Andreja Danka a ktorých by som celkom pokojne nazval aj neoľudákmi. Robert Fico v týchto vodách veľmi dobre vesluje, aby si permanentne udržiaval voličskú základňu, ale nie je to jeho produkt. No veslovať v týchto vodách znamená permanentne vyhrocovať rozdelenie medzi občanmi. Podľa mňa to však už dnes nie je schopný kontrolovať,“ tvrdí bývalý poslanec i europoslanec Boris Zala.„Už dlho hovorím, že reči o populizme sú prázdnou frázou, realitou je nástup ultrakonzerva­tívnych síl, ktoré len čakajú na vhodnú chvíľu nastoliť diktatúru svojej vízie. Takisto zvrátenej, ako bol fašizmus 30. rokov… Posledné vyjadrenia Andreja Danka o potrebe silnej ruky sú jasnou výstrahou. A pani ministerka je len bábkou v prúde tejto lávy…“ napísal nie tak dávno Boris Zala. Zároveň však v rozhovore pre Ráno Nahlas pripomína, že náš dnešný zápas nie je o Robertovi Ficovi.„Ten zápas nie je o Robertovi Ficovi, ale je o tom, že sú tu nejaké politické línie a že Slovensko (ale aj mnohé iné štáty aj na Západe) sú dnes rozdelené v tom, či sa vrátia k tomu národnému konzervatívnemu tradicionalizmu, izolácii a protekcionizmu alebo sa v rámci EÚ posilníme,“ dodáva Zala.Kam smeruje slovenská spoločnosť pod štvrtou vládou Roberta Fica a kam ho zavlečú čoraz silnejšie no i temnejšie prúdy ožívajúceho ľudáctva a radikálnej polarizácie, ktorá v politickom oponentovi už ani len nechce alebo nedokáže vidieť človeka a spoluobčana? Hráme tu dnes o samotnú demokraciu a bude mať vládna moc vôbec nejaké červené čiary v boji o ovládnutie štátu? Kam zmizol hlas Hlasu, aký bol odkaz týchto prezidentských volieb a čo nám nimi voliči vlastne povedali?No a napokon, akej budúcnosti bude čeliť Ukrajina a prečo Európska únia akútne potrebuje vlastný vojenský priemyselný komplex, ktorý by dokázal účinne našim východným susedom pomôcť a zastrašil by svojou silou aj Putina? Nie je na čase prestať váhať o práve veta a vydať sa cestou reálnej federalizácie Európskej únie? A záverom, ak Ukrajina prehrá, nelegitimizuje to i veľkomaďarské ambície oživenia Trianonskej traumy a nebudeme čeliť ére nielen nestability, ale už aj nových a nových vojen?Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň praje Braňo Dobšinský.

Nečakajte vizuálny zázrak, no je veľmi dôležité, že táto hra vyšla. O hre Vivat Slovakia sme v našich podcastoch hovorili nespočetne veľakrát. Až teraz sme si ju však mohli naozaj zahrať. Ak chce po celú tú dobu čakali, aká táto hra bude, vaše čakanie sa skončilo. Rozoberáme každý detail a pekne do hĺbky.V podcaste SHARE sa o hre rozprávajú redaktori Živé.sk Mária Dolniaková a Maroš Žofčin. Obaja prešli celú hru od začiatku do konca. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Ako hra Vivat Slovakia vznikla a o čom je.Čo od hry očakávať a o čo sa naopak ani neusilovala.Ktoré zákutia Bratislavy Bratislavčania spoznajú hneď.Ktoré miesta si naopak tvorcovia prispôsobili.Ako hodnotíme jednotlivé misie.Čo očakávame od ďalšieho vývoja hry.Kvízy, o ktorých v podcaste hovoríme:Hrali sme Vivat Slovakia: Je v polovici cesty. Skrýva potenciál, aký žiadna slovenská hra ešte nemalaTOP miesta historickej Bratislavy v hre Vivat Slovakia! Vybrali sme najzaujímavejšie lokality (video)Navštívte virtuálnu Bratislavu 90. rokov: Očakávaná hra Vivat Slovakia práve vyšla, toto ponúkaTakto malo vyzerať bratislavské metro. Konečne vytvorili jeho podrobnú vizualizáciu (rozhovor)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Je možné, že koalícia má vlastné mená, ktoré chce na Ústavný súd. Nechcú, aby nového sudcu z dvoch kandidátov vyberala Zuzana Čaputová, ale Peter Pellegrini, zhoduju sa opozičné poslankyne. Opozícia tvrdí, že koalícia si chce na Ústavný súd zvoliť svojho človeka, a preto sa nepodarí tento týždeň vybrať ani jedného zo súčasných kandidátov na ústavných sudcov.„Nechcú, aby nového sudcu z dvoch kandidátov vyberala ešte Zuzana Čaputová. Je dokonca možné, že koalícia má vlastné mená, ktoré chce na Ústavný súd. Nie je to nitko z tejto pätice, pretože pri voľbe je potrebných 90 hlasov. No my sme nezachytili snahy vládnej koalície, že by hľadala podporu v radoch opozície," hovorí v podcaste poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová.Ak by sa voľba kandidátov na ústavných sudcov nepodarila, pri opätovnej voľbe by stačilo 76 poslaneckých hlasov. Podľa poslankyne SaS Vladimíry Marcinkovej sa čaká na rozhodnutie Roberta Fica „Či Robert Fico obnoví alebo neobnoví túžbu oddýchnuť si na Ústavnom súde,“ hovorí.„Vieme o ambíciách Roberta Fica na túto pozíciu. Ja by som to nevylučovala, keďže sú tu úvahy o Štefanovi Harabinovi na člena Súdnej rady," doplňa poslankyňa Mária Kolíková.Toto meno by nezavrhovala aj poslankyňa Zuzana Števulová. „Vieme, že už mal záujem. On povolaním právnik takúto možnosť môže zvažovať. Určite by som nezavrhovala toto meno."O téme hovoríme aj s poslancami koalície Budete počuť Tibora Gašpara a Dušana Jarjabka zo Smeru. Tibor Gašpar odmieta, že by na kandidátov na sudcov Ústavného súdu mohli v budúcnosti kandidovať David Lindtner či Marek Para. Poslanec Jarjabek odmieta, že by o funkciu mal záujem Robert Fico.O téme budeme hovoriť aj s právnikom Via Iuris Petrom Čurošom. „Predlžovanie tohto konania je dosť neobvyklé, čiže v tomto je táto voľba iná," hovorí v kontexte toho, že Ústavný súd má už mesiace prázdno jedno kreslo.Moderuje Denisa Hopková.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Ondrej Kameniar hovorí o tom, ako sa ochranári stavajú k odstrelu medveďa a čo robiť pri streteZo zistení iniciatívy My sme les vyplýva, že drevo z Tatranskej Javoriny odchádza do zahraničiaOchranári sa starajú o prírodné rezervácie a chcú v nich voľný pohyb peších ľudíVýrobcovia najobľúbenejších výrobkov švédskeho nábytkárskeho giganta získavajú drevo z posledných storočných lesov v EurópeTento rok to bol už 54. ročník Dňa Zeme. Pre rok 2024 sa niesol v hesle: 60-percentné zníženie produkcie plastov do roku 2040

Prokurátor, ktorý dozoroval aj prípad vraždy Jána Kuciaka, Matúš Harkabus, končí v rezorte prokuratúry. Ako bude ďalej pokračovať prípad? A aké sú problémy v praxi s novým trestným poriadkom?

„Dúfam, že sa neprebudíme do krajiny, kde sa bude pre administratívne chyby rozpúšťať mimovládny sektor“, vyjadruje obavy Simona Stískalová zo Slovenskej katolíckej charity.Viac transparentnosti vo financovaní pre vyššiu dôveru verejnosti, versus stigmatizácia a nepotrebný až podozrivý štátny dohľad nad tretím sektorom, ktorý Brusel - analogicky s maďarským modelom - označuje za rozporný s pravidlami.Vládna SNS navrhuje, aby každá mimovládka s darom zo zahraničia na úrovni aspoň päťtisíc eur dostala označenie „organizácie so zahraničnou pomocou“. Ak vládna moc operuje transparentnými finančnými tokmi, ktoré majú vnášať svetlo na donorov, opozícia hovorí o stigmatizácii a nepatričnej kontrole. Hovorí o tlaku na mimovládny sektor, ktorému hrozí aj možnosť rozpustenia v prípade porušenia pravidiel. Mimovládky reagujú, že o pôvode darov a darcoch už teraz transparentne a pravidelne informujú. A finančná pomoc zo zahraničia podľa nich „nie je ohrozením suverenity či nezávislosti krajiny“, ale „prejavom solidarity medzi národmi a podpora demokratických hodnôt“. To sú formulácie zo stanoviska Slovenskej katolíckej charity, ktorá pomoc zo zahraničia nielen prijíma, ale za hranice Slovenska ju aj obrazne povedané vyváža. Je vôbec potrebná „maďarská“ či „ruská“ úprava slovenských mimovládiek? Na čo niekomu opäť pripínať na hruď žlté hviezdy? A čo to s mimovládnym sektorom a demokraciou u nás môže urobiť? Otázky pre Simonu Stískalovú z charity.„Už dnes môžeme konštatovať, že mimovládne organizácie sú veľmi transparentné vo vykazovaní pôvodu darov“, konštatuje Stískalová. „Len za posledné dva roky sme zo zahraničia získali od darcov 5,2 milióna eur. Boli to prostriedky pochádzajúce z dvanástich krajín. Vďaka ním sme dokázali vybudovať ďalších 24 podporných centier a urobiť 290 tisíc intervencií. Poskytli sme pritom konečnú podporu za 45 tisíc eur“, ilustruje situáciu s prijímanou i poskytovanou pomocou Slovenskej katolíckej charity Simona Stískalová. Ak politici od určitého momentu hovoria aj o možnosti, že by spod týchto zákonných zmien vyňali cirkevné organizácie, zástupkyňa najväčšie charitatívnej organizácie na Slovensku – katolíckej charity – reaguje, že „cítime povinnosť stáť na strane mimovládnych organizácií“. Vládnu taktiku označuje za hru na mačku a myš. „Na jednej strane sa tu hovorí o novelizácii zákona, ktorá má priamo ovplyvniť fungovanie a činnosť mimovládnych organizácií, na druhej chcú z toho vyňať cirkevné charity. Teda tých najväčších hráčov akosi upokojiť, no tým menším až znemožniť činnosť“, tvrdí Stískalová, ktorá pred katolíckou charitou roky pôsobila aj Človeku v ohrození. Upozorňuje tiež na fakt, že nové navrhované povinnosti môžu darcov rovno odháňať. „Neviem si predstaviť, keby som ja bola darcom a chceli by odo mňa nielen meno aj priezvisko, ale aj štátnu príslušnoť, či národnosť… Ako donora ma to len odradí“, upozorňuje Simona Stískalová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Opozícia opäť zvoláva protesty, ktorých témou bude okrem snahy ovládnuť RTVS aj dôchodkový systém. Nie je to prehnaná reakcia, ak vláda nejde druhý dôchodkový pilier znárodniť?Odborník na dôchodky Michal Nalevanko hovorí, že by investovanie dôchodkových úspor do diaľnic nemusel byť zlý nápad, ak by to bolo dobrovoľné. Takúto investíciu by však nikomu neodporúčal.Premiér Robert Fico minulý týždeň naznačil, že vláda plánuje využiť peniaze, ktoré si ľudia odkladajú v druhom dôchodkovom pilieri. Podľa neho by tieto peniaze mali pomôcť našej ekonomike, a naznačil napríklad využitie týchto peňazí na stavbu diaľnic. Vyvolalo to prudké reakcie opozície, ktorá tvrdí, že vláda ide ľuďom „ukradnúť“ alebo „zobrať“.Minister práce Erik Tomáš však tvrdí, že štát si tieto peniaze len požičia, investuje a vráti s výnosom. Kto má teda pravdu?V dnešnom podcaste budete počuť aj ekonomického experta PS Štefana Kišša, ktorý tvrdí, že ak má na stavbe diaľnic zarobiť investor, bude to na úkor sporiteľov. SaS už organizuje petíciu proti štátnym zásahom do druhého piliera.Čo si o tom myslí nezávislý expert? Oslovili sme Michala Nalevanka.Moderuje Peter Hanák.

Nemecký minister to doma skúsil navrhnúť, ale nepochodil. Prečo? Dnes si predstavíme aj kľúč od trojmiliónového auta, zistíme prečo minister zmenil názov auta svetovej automobilky a potešíme sa z toho, že tunelári naplno pracujú. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Slovan Bratislava sa s veľkým predstihom stal šiestykrát po sebe majstrom Slovenska. Prečo je tak odskočený od zvyšku ligy, čo sa musí v klube napriek tomu zmeniť a aká veľká výzva čaká belasých počas leta? Nielen o tom hovorí futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély v relácii ŠPORT.sk s názvom Okom odborníka.

Obľúbený rozhlasový aj televízny moderátor je už rok hlasom prvého slovenského podcastu o filantropii. Milan „Junior“ Zimnýkoval v ňom spovedá inšpiratívnych ľudí, ktorí pomáhajú a nezištne zlepšujú svet okolo nás. Prečo o tom vlastne hovoria a čím ho prekvapili? Vypočujte si špeciálnu epizódu podcastu Impact Talks, ktorý prináša príbehy filantropov a filantropiek a búra tabu spojené so slovom filantropia.Filantropom vraj zväčša býva starý, bohatý, prípadne aj škaredý muž. Junior o tomto pomerne rozšírenom klišé so smiechom hovorí, že dve z podmienok spĺňa každým rokom viac a viac. Podobne nezmyselné predsudky s filantropmi a filantropkami rozbíjajú v štúdiu s ľahkosťou. „Sú to milí ľudia, aj sa zamyslia, aj sa usmejú. Platí, že čím viac človek dokázal, tým je normálnejší,“ opisuje hostí, ktorých volá „veličiny“ filantropie.Pomáhanie videl od detstva ako prirodzenú súčasť života rodiny, susedov a priateľov. Aj jeho mnohoročné prispievanie pacientom so svalovou dystrofiou súvisí s priateľstvom. Hoci Milana kolegovia označujú za veľkého darcu, sám seba vidí inak. „Sú ľudia zameraní na cieľ, ktorí vedia, čo chcú dosiahnuť, a potrebujú na to „pikolíka“ alebo prostriedok. A pre mňa je v poriadku byť pikolíkom,“ vysvetľuje. V podcaste sa dozviete:·      čím Milan v detstve obdarúval rodinu na Vianoce·      ako vybavuje v Londýne peniaze pre slovenských pacientov·      čo ho naučili rozhovory s filantropmi a filantropkami·      prečo považuje cirkev za úspešný projekt·      či radšej moderuje podcast o filantropii alebo o varení.Kto je Milan Zimnýkoval?Vyštudoval angličtinu a dejepis na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Ako rozhlasový moderátor začínal v internátnom rozhlasovom štúdiu. Dvadsiaty rok pracuje vo Fun rádiu, aktuálne vo dvojici Junior a Marcel. Moderoval množstvo televíznych programov vrátane obľúbenej šou Pečie celé Slovensko.Impact TalksV podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.   Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Druhú svetovú vojnu obyvatelia osady Trstená spočiatku ani nepociťovali. Niečo sa začalo diať až v roku 1944, kedy sa v neďalekom Kunerade začala formovať Partizánska brigáda M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania koncom leta 1945. Vtedy sa v Strážovských vrchoch a v obciach pod Kľakom začali vyskytovať rôzne partizánske skupiny. Hoci bola Vlasta len malé dievča, pamätá si nielen na zlobu nemeckých vojakov, ale aj na častokrát bezohľadné správanie sa partizánov.

Dnes už dvojnásobná mama si užíva materstvo naplno, otvorene však priznáva, že tomu nebolo vždy tak. Príchod jej prvého dieťatka na svet bol náročný a ona ako mama si prešla náročným obdobím.Diana Hágerová a Roman Juraško tvoria pár už 12 rokov, sú dvojnásobnými rodičmi a radosť im robia dcérka Izabelka a synček Tristan. Diana nám nedávno v podcaste Ženy ako my, ktorý vám prináša magazín Diva.sk celkom otvorene priznala, že príchod prvého dieťatka na svet bol pre ňu náročný a ako rodina si prešli veľmi náročným obdobím. Diana hovorí o tom, že Izabelka veľa plakala a toto obdobie bolo pre ňu extrémne náročné psychicky aj fyzicky.Zdravotné problémyboli skúškou aj pre vzťah"Naša Izabelka mala ťažší príchod na svet a tie prvé mesiace jej života boli naozaj náročné a dnes som naozaj veľmi rada, že sme to zvládli. Ja naozaj obdivujem rodičov, ktorí majú dieťatko, ktoré ma nejaké špeciálne potreby a musia sa oň neustále starať, je to neuveriteľné, klobúk dole pred všetkými. Našťastie, my sme také nemali, ale bol tam istý moment, kedy nám niečo také hrozilo a je to extrémny nápor na psychiku rodiča. Prvé mesiace boli pre nás náročné, Izabela veľmi veľa plakala…” otvára dnes to, čím si spolu s partnerom Romanom Juraškom prešli.Aké boli začiatky vzťahu Diany a Romana?Bola to láska na prvý pohľad? “Zoznámili sme sa v práci a najskôr sme mali úplne normálny pracovný vzťah, ale postupom času sme spolu pracovali viac a viac. Musím povedať, že z môjho pohľadu mi bol Roman vždy sympatický. No a naše pracovné telefonáty a debaty sa zrazu preklopili do nie úplne pracovných a telefonovali sme spolu aj tri hodiny, jednoducho tam už bol ten pocit, že je nám spolu fajn. Potom som sa presťahovala do Bratislavy, začali sme spolu bývať a bolo to celé také veľmi postupné," prezradila Diana.“S Romanom sme vo vzťahu tak nastavení, že aj keď sa nám niečo nedarí, tak to chceme riešiť, pretože dnes aj doba v ľuďoch podporuje to, že ak vo vzťahu niečo nefunguje, tak sa rozídeme, rozveďme, veď nevadí. Som, rada že my takto naše problémy neriešime,” hovorí Diana Hágerová.A kedy bude svadba?Diana a Roman často dostávajú aj otázku o tom, kedy bude svadba. Ako to vidí Diana? “Mám už jedno miesto, ktoré sa mi páči, chcela by som niečo maličké, komorné. Dlho som tému svadby neriešila a vedela som si predstaviť aj to, že by v našom prípade žiadna nebola, dnes to už vnímam inak, najmä z toho praktického hľadiska.”V podcaste sa ešte dozviete:-aký je jej recept na šťastný vzťah a aké boli začiatky jej lásky s Romanom-čo považuje vo vzťahu za najdôležitejšie-kedy a či chystajú svadbu-čo si Diana rada dopraje v rámci skrášlovacích procedúr a prečo si pred časom radikálne skrátila vlasy-čo si myslí o sociálnych sieťach, filtroch ale aj estetický zákrokoch-prečo sa rozhodla študovať na vysokej škole a omnoho viac

Má za sebou tri šampionáty do 20 rokov a premiéru absolvoval už aj na seniorských majstrovstvách sveta vo Fínsku a Lotyšsku. Samuel Hlavaj chytal ešte v minulej sezóne za Modré Krídla v druhej najvyššej súťaži. Cez Slovan a Plzeň sa netradične pred MS v Česku dostal k podpisu nováčikovskej zmluvy v NHL.Do svojej štruktúry si ho vybrala Minnesota Wild. Na severe USA bude o svoje miesto v zámorskej profilige bojovať s tromi ďalšími brankármi, medzi ktorých patrí kanadský 39-ročný veterán Marc-André Fleury, švédsky brankár Filip Gustavsson a jeho krajan považovaný za generačný talent Jesper Wallstedt.Ešte predtým však rodáka z Martina čaká vrchol tejto sezóny - svetový šampionát v Prahe a v Ostrave, kde by mal tvoriť brankársku dvojicu so Stanislavom Škorvánkom.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk porozprával, ako vníma svoju budúcu pozíciu v Minnesote, prečo sa mu nepodarilo presvedčiť skautov už počas jeho pôsobenia v zámorskej juniorskej súťaži a čo mu pomohlo vypracovať sa z 1. ligy až k podpisu nováčikovského kontraktu v NHL.Taktiež si zaspomínal na svoj prvý seniorský šampionát a prezradil, či cíti tlak pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta v Česku.

Vďaka otcovi od malička vyrastala v televízii a očarilo ju na toľko, že si prešla všetkým – od spravodajstva až po zábavné relácie, prezradila moderátorka Lucia Hlaváčková. Okrem toho v Mimóze priznala prečo sa cíti ako dôchodkyňa, ako bojuje s trémou a koľko rokov má naozaj jej partner.V Mimóze sa (ne)dozviete:01:10 – čo robí pre krásny chrup;03:40 – prečo sa cíti ako dôchodkyňa;06:30 – či zvykne meškať;09:30 – ako bojuje s trémou;13:15 – ako sa stala moderátorkou;17:05 – či sa cíti ako hviezda Lets Dance;25:30 – ako často cvičí;33:00 – čím je jej snubný prsteň špeciálny a iné.

Nemusíte byť vegetarián, môže vás baviť rastlinná strava. Treba sa stravovať zdravo aspoň 80 percent času a nemusíte pritom úplne vylúčiť nezdravé jedlo. Stačí ho zredukovať. Dnešný podcast TELO je pokračovaním rozhovoru s trénerom Janym Landlom. Vypočuť si ho môžete po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.Z jedného dobrého jedla človek nepriberie, rovnako ako z jedného dobrého neschudne. Ako často teda máme jesť čokoládu? Proteínovú tyčinku často musíte spáliť hodinovým behom. Ak si po hodinovom výlete na bicykli doprajete guláš a kofolu, bude priberať napriek pohybu.Náhrady pre vegánov však Jany Landl neuznáva, napriek tomu, že sám je vegán. Bryndzové halušky bez bryndze totiž nie sú ono.Svaly fungujú inak ako tuk, a preto by sme mali cvičiť inak, vysvetľuje tréner Jany Landl. Ak chcete zmenšiť brucho, hlavná je kuchyňa a kardio cvičenie, nie cviky na brucho.Podcastová séria TELO vychádza každú druhú nedeľu.

Slovenské vlastenectvo, národnú alebo politickú identitu môžeme skĺbiť s vyššou nadnárodnou ideou či príslušnosťou k Európskej únii. Túto identitu musíme spájať nie s jazykom a kultúrou, ale viac s politickými inštitúciami Slovenskej republiky. Iracionálna väzba na Rusko – pre nás, keďže sme národ v Európskej únii a NATO – nemá veľký zmysel.Ako doposiaľ vyzeral slovenský nacionalizmus a na akých princípoch stál? Ako vznikla myšlienka o tom, že slovenský národ musí byť založený na identite najnižších vrstiev? Aký typ vlastenectva je potrebné budovať s ohľadom na členstvo v euroatlantických štruktúrach? Nakoľko je v rámci neho možné zohľadňovať existenciu národnostných menšín na území Slovenska?Prečo dochádza k selektívnemu prezentovaniu národných dejín a konkrétnych dejinných udalostí? Ako vznikla myšlienka o slovanstve a ako usmerňovala vzťah s Ruskom? Prečo pomáhala vytvárať idealistický obraz o Rusku? Na čom stojí idea tzv. euroslovanstva a akú má perspektívu? Z čoho vyplýva obdiv k silným charizmatickým lídrom a na čom stojí ich úspech? Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Trenčianskej univerzity Danielom Šmihulom.

Radio and Television of Slovakia (RTVS) will be transformed into Slovak Television and Radio (STVR) according to a new draft law approved by the government.National Parks is to lay off 80 employees. The order came by mail from the environment ministry. Most people are to leave the Tatra National Park Administration. The decision surprised both the employees and the director of our oldest national park. Of the current 160 employees of the Tatra National Park, 30 are to be dismissed.HK Nitra became the Tipos Extraliga champions in the 2023/24 season. In the fourth final playoff game, they defeated Spišská Nová Ves 2:1 after overtime and won the series 4:0. The winning goal was scored by Miloš Bubela in the 62nd minute. It is the second Slovak title in history for the team nicknamed "the Corgoni".

Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej, hovorí v podcaste Barbara Zmušková z Euractivu.Slovensko navštívila eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Dočasne prebrala aj spravodlivosť po eurokomisárovi Didierovi Reyndersovi. Včera sa stretla s premiérom Robertom Ficom a viacerými členmi vlády. Predseda vlády dnes označil stretnutie s eurokomisárkou za veľmi dobré a dodal že mali veľmi vážny rozhovor.Nedávno mal premiér na adresu eurokomisárky ostré vyjadrenia, hovoril že ich má „rada ako koza nôž."Európska komisia si bude ďalej písať s vládou o novele Trestného zákona, uviedla včera Věra Jourová. Skritizovala aj návrh zákona SNS o mimovládnych organizáciach. Čo je záver stretnutia? V podcaste budete počuť analytičku z Euractivu Barbaru Zmuškovú.„Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

Ako sa postarať o záhradu na jar a kedy je vhodné začať vysádzať rastliny? Na čo si dať pozor pri zakladaní zeleninového či kvetinového záhonu? Všetky podstatné informácie sa dozviete z podcastu portálu Nehnuteľnosti.sk so záhradnou architektkou Jankou Bielikovou.Ochrana pred mrazmi závisí od regiónu, v ktorom pestujeme rastlinyApríl je veľmi premenlivý mesiac. Jeden týždeň je pomaly leto a na druhý týždeň udrie opäť zima. Pre našu záhradu a najmä samotné rastliny ide o kritické obdobie, ktoré nemusia prežiť. Zvlášť, ak ich pestujete v regióne, kde udrú silné prízemné mrazy. „Čo sa týka úrody, tak tá ochrana je taká diskutabilná. Ak sa bavíme napríklad o našej záhrade na Devíne, tak tam možno stačí prekryť rastliny textíliou, prípadne na nejaké sadenice dať prevrátené sklenené poháre alebo plastové vedro. A je to v poriadku. No mnohí ľudia mi písali, že sadenice poprekrývajú, no aj napriek tomu namrznú. Veľmi to závisí od toho, kde sme a aká mínusová teplota udrie. Pretože, ak budeme mať -5 °C, tak niekde tá textília nepomôže. Môže to trochu stlmiť celý ten dopad toho počasia, ale bohužiaľ niekedy to neustrážime. Je to najmä o tom – neponáhľať sa,“ odporúča v podcaste odborníčka na záhradu Janka Bieliková.Ako si dobre nakombinovať zeleninový záhonRastliny, ktoré majú podobné nároky na obsah živín, sa môžu vysádzať spolu. „Napríklad plodová zelenina, ako sú papriky, paradajky, uhorky a tekvice, obľubujú naozaj humusom obohatenú pôdu na živiny. Na druhej strane tu máme napríklad hrach či mrkvu, ktoré zase až tak veľmi nemajú radi silné hnojenie,“ vysvetľuje Bieliková. „Potom dajme tomu v nasledujúcich sezónach môžeme kolovať dané záhony. Prvý rok si jeden záhon vyhnojíme, napríklad aj maštaľným hnojom, granulovaným hnojom, kompostom alebo čímkoľvek, čo má vysoký obsah živín a tam vysadíme plodovú zeleninu. A o rok neskôr, keď sa už tie živiny z toho záhonu odčerpajú, tak tam môžeme vysadiť napríklad koreňovú zeleninu,“ hovorí Bieliková o možnom kombinovaní zeleniny v záhonoch podľa ich náročnosti na živiny.Viac o tom:-         akými rôznymi spôsobmi môžeme ochrániť rastliny pred mrazmi-         aký by mal mať podklad zeleninový záhon-         či sa inak pripravujú vyvýšené a nízke záhony-         ako vypestovať chutné jahody-         čo potrebujú letničky, aby sa im darilo-         aké kombinácie letničiek a v akom pomere môžeme vysádzaťsi vypočujte v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk so záhradnou architektkou Jankou Bielikovou a redaktorkou Zuzanou Majerčíkovou.

Ďalšia kapitola papalášizmu, rodinkárstva a nekompetentnosti.Ďalšou kapitolou papalášizmu, rodinkárstva a nekompetentnosti v podaní súčasnej vládnej koalície vás prevedie najnovší Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

 „Krátka pamäť, tak rýchlo zabúdame. Mnohí z nás majú zmraštené čelá a zatvrdnuté srdcia. Prešlo 6 rokov cítim tú úzkosť ako včera. To zlo je späť silnejšie jak vtedy a oni už netušia prečo zomrel Kuciak," hovorí v najnovšej sklabe The rap i ja raper Tono S., vlastným menom Anton Suchota. V rozhovore odpovedá, prečo si myslí, že zlo je späť a ešte silnejšie ako v minulosti.„Nastúpili ľudia, ktorých si pred tým spoločnosť nepriala. Mám pocit, že idú ako dobre namazaný stroj. Vyzerá to, že makajú veľmi svedomito. Mám taký nepríjemný pocit, že veľa ľuďom to vyhovuje alebo to tolerujú a pozerajú iným smerom," konštatuje hudobník a dodáva, že má strach, že sme nepoučiteľný národ a točíme sa v začarovanom kruhu už desaťročia.Skladbou The rap i ja chcel vypustiť frustráciu z diania v spoločnosti a na politickej scéne. „Chcel som to urobiť ako moju osobnú spoveď. Nie nadarmo sa to volá The rap i ja. Je to slovná hračka, therapia - taká moja osobná terapia. Frustruje ma absencia slušného dialógu a vzájomného rešpektu, aj keď spolu nesúhlasíme. Často vidíme vyhrotené reakcie," približe známy slovenský raper.Skladbu Vráť sa domov spred piatich rokov, ktorú zložil spolu s raperom Vecom, považuje za stále aktuálnu. Hovoria v nej o ľuďoch, ktorí odišli zo Slovenska. „Sám som mal myšlienky odísť zo Slovenska aj po parlamentých aj po prezidentských voľbách. No je za čo bojovať a je možno škoda zobrať nohy na plecia. Boli tu aj horšie časy, mnohí za slobodu položili život. Treba si vážiť a nebyť ľahostajní. Začať od seba, budovať si komunitu, vo sovjim ísť príkladom ako pristupovať k susedom, kolegom, ľudom na ulici s rešpektom a úctou. A skúšať tým nakaziť aj iných ľudí. Možno to je recept a možno som len romantik," hovorí.Témou rozhovoru je aj súčasná slovenská rapová scéna a debata, či by sa mali raperi vo svojej hudbe vyjadrovať v politicke alebo sa vyhraniť voči veciam v spoločnosti. Raper Suchota sa vo svojich viacerých songoch venuje aj politickým témam. V minulosti vydal napríklad skladbu Neublížil som, v ktorej reagoval na Mečiarove amnestie. S raperom Vecom a speváčkou Zuzanou Mikulcovou je aj autorom skladby Tváre slobody, ktora je poctou ľudom Novembra 1989.Suchota hovorí, že polarizáciu vidieť aj na rapovej scéne. Posledné voľby podľa neho ukázali, že časť hip-hopových umelcov je názorovo a hodnotovo inde, ako druhá časť.„Tu sa bavíme o tom, že sa viacej ľudí postavilo na stranu, ktorá svojim konaním popiera hodnoty demokracie a rešpektu. Videli sme, že sa tu ľudia bavia s človekom, na ktorého je vydaný zatykač za rasistické výroky. Vidíme, ako tí ľudia komunikujú, je to nebezpečné. Ak vyjadrím podporu niekomu, kto toto toleruje alebo sa pohybuje v kruhoch, kde sa to toleruje, alebo s nimi spolupracuje, tak je to priklonenie na temnú stranu."Moderuje Denisa Hopková.

Verejne ukazujú svoju tvár, aby chránili nezávislosť a verejnoprávnosť. Už teraz však vyjadrujú aj obavy o svoju profesnú i osobnú budúcnosť. Vládna väčšina rozpúšťa aktuálnu verejnoprávnu RTVS a chce z nej STVR. Z rozhlasu a televízie Slovenska chce Slovenskú televíziu a rozhlas. V spravodajstve napríklad vládnu obavy z návratu manierov z čias riaditeľovania Jaroslava Rezníka.„Pravidelne mi strhávali z výplaty. Pravidelne som dostávala pokarhania, ak sa niečo nepáčilo šéfovi, pričom som sa snažila o objektívne informovanie v súlade so štatútom RTVS. Bojím sa, že k čomusi podobnému dôjde aj v najbližších mesiacoch“, hovorí spravodajkyňa Kristína Chrenková, ktorá stojí za protestným listom s vyše 1200 podpismi zamestnancov. Ďalšia z jeho iniciátoriek Soňa Weissová dodáva, že „nechcú určite pochovať verejnoprávnosť. Urobíme všetko pre to, aby sme vyjadrili svoj nesúhlas“. „Nechceme sa nechať pochovať. Ale ak má byť verejnoprávna a nezávislá RTVS minulosťou, vyhlasujeme štvrtok, deň po schválení návrhu zákona vládou, za Čierny deň RTVS“ – avizovala Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá vznikla na pôde verejnoprávneho média. Len pred bratislavské sídlo rozhlasovej časti RTVS ju prišlo podporiť v čiernom oblečení približne 150 zamestnancov a spolupracovníkov, či podporovateľov výzvy. „Je to ťažká dilema, čo robiť a čo nie. Každá lúza, ktorá vládne, nebude pri moci večne. Bude teda potrebné postaviť inštitúciu na nohy“, hovorí ďalší z účastníkov stretnutia Michal Vojsovič, ktorý je v rozhlase zvukovým technikom. „Momentálne je vízia taká, že pracujme ako pracovať máme. Poctivo, normálne a keď im to bude vadiť, pôjdeme preč“, dopĺňa. Podporu zamestnancom RTVS vyjadril aj kazateľ Daniel Pastirčák. „Dejú sa tu veci, ktoré sa nediali od Mečiara, bojím sa, že to pôjde ešte ďalej“, povedal.V dnešnom podcaste si môžete vypočuť reportáž z verejného prejavu „smútku i nesúhlasu“ so zákonnými zmenami, ktoré RTVS naordinovala aktuálne vládna moc. Budete počuť aj názory exministerky Silvie Hroncovej, Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc či Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Expert na politiku, predseda Kolégia Paměti národa Jan Dobrovský a renomovaný český novinár Jindřich Šídlo, obaja známi aj z populárneho podcastu Dobrovský & Šídlo “nastavujú zrkadlo” Slovensku a našej politike. Čo si o nás myslia? Sme naozaj podobní Čechom? Alebo sme iní?Sledujte nás aj na Youtube: www.youtube.com/@BardyAndKacer

Minuloročný prieskum agentúry Focus ukázal, že mladí ľudia vo vekovom rozložení od 18 do 25 rokov podporujú naše členstvo v Európskej únii, pričom na popredných priečkach oceňovaných výhod sa nachádza možnosť cestovať bez víz.Svoje skúsenosti s bezpečným pohybom po svete má aj známy dobrodruh, Martin Navrátil.V našom podcaste s názvom Európske Slovensko nám o tom, ako sa so slovenským pasom cestuje po Európe či po svete, povedal viac.Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete? Ktoré krajiny v Európe navštevuje najčastejšie? Čo sa mu páči na sprevádzaní? Aký je rozdiel v tom vybavovať a sprevádzať zájazd v krajinách Európskej únie a v tretích krajinách? Ako si spomína na obdobie, keď boli v Európe hranice?

Možno sa bude obnovovať aj to, čo sa nedávno rušilo.Z rozhovoru šéfky nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej s Jurajom Kemkom vyplýva, že Brusel pri znižovaní trestov za korucpiu napokon možno „dobehne“ koalíciu Roberta Fica.

Ivan Korčok už má ponuku od SaS. Budú pokračovať protesty? A prečo chce podpredsedníčka strany odísť do Bruselu? Podľa Jany Bittó Cigánikovej ministerka zdravotníctva nič nerobí, no najhoršia vec na súčasnej vláde je strata nádeje ľudí, že na Slovensku niekedy bude spravodlivosť.V podcaste s Janou Bittó Cigánikovou sa dozviete:– od 1:30 min. – či vládny splnomocnenec Kotlár vtipkuje, alebo myslí svoje konšpirácie vážne;– po 4:00 – aká veľká hanba je, že pandémiu vyšetruje konšpirátor tohto typu;– od 6:00 – prečo by sme mali seriózne vyšetriť manažment pandémie;– po 8:00 – čo sa deje v zdravotníctve pod ministerkou Dolinkovou;– od 10:00 – prečo stále nemáme interrupčnú tabletku;– po 11:00 – prečo ambulancie začali vyberať poplatky;– od 13:00 – ako vláda nerieši ceny benzínu, keď sú vyššie, ako Smer kritizoval z opozície;– po 15:00 – čo hovorí na plán vlády použiť peniaze z dôchodkov na diaľnice;– od 19:00 – že ľudia si jedného dňa opäť zvolia pravicu;– po 19:30 – že najhoršie, čo vláda robí, je, že berie ľuďom nádej na spravodlivosť;– od 21:00 – ako nerozumie komunikácii KDH so Smerom a že zákon o medveďoch je scestný;– po 25:00 – či budú ďalšie protesty, napríklad na obranu RTVS;– od 30:00 – že do europarlamentu kandiduje aj pre sklamanie z toho, že Slováci si volia len bláznov a zlodejov;– po 32:00 – že v europarlamente chce presadzovať, aby sme ženy neposielali zbytočne pod nôž iba pre názor biskupov a náboženských fanatikov;– po 33:40 – že Ivan Korčok už má ponuku od SaS;– od 36:00 – že Richard Sulík bude mať vždy vplyv na dianie v SaS;– okolo 40:00 – v čom bude do budúcna rozdiel medzi SaS a PS.

Hlúpa propaganda nás chce uniesť z demokracie k autokracii, tvrdí Tomáš Kriššák, špecialista na boj s dezinformáciami.Vstáva aj o štvrtej ráno, aby mohol v regiónoch žiakov či učiteľov vovádzať do zákulisia dezinformácií a propagandy a robí to popri svojej práci. Na druhej strane tu máme rovno vládneho splnomocnenca, ktorý konšpirácie šíri. Ten prvý to financuje z vlastného vrecka, či dobrovoľných príspevkov verejnosti, ten druhý rovno zo štátnej kasy, a teda z peňazí nás všetkých. Aj také je Slovensko po posledných parlamentných voľbách. Alebo – iný vládny predstaviteľ argumentuje vulgarizmami z knihy podporenej financiami z Fondu na podporu umenia, aby poukázal na nutnosť zmeny zákona o tomto fonde, no už neuviedol, že podporenú knihu vydalo vydavateľstvo, ktoré riadil. No čo? Len ďalšia dezinformácia z koaličných vôd. A pokračovať by sme mohli zámerom rovno zrušiť verejnoprávnu RTVS, lebo...údajne „šíri dezinformácie“. Tak o nej hovoria opäť vládno-koaliční nositelia moci. A rovnako títo mocní hovorili o „prezidentovi vojny“... A kde je moc tam je aj pravda? Či ako? „Vy máte moc, my však pravdu“ – odpovedal by im politický väzeň svedomia Silvester Krčméry. Ako na tento chaos pravdy, nepravdy, konšpirácií a zavádzania dezinformáciami? Témy pre Tomáša Kriššáka, ktorý odkrýva ich zákutia. Dezinformácie podľa neho oberajú ľudí o „informované rozhodnutia“. „V čase pandémie sa dalo predísť veľkému množstvu úmrtí a ťažkých ochorení, keby ľudia neboli zmanipulovaní a robili by informované rozhnodnutia. Nehovoriac o miliardových nákladoch, ktoré takto doľahli na spoločnosť“, tvrdí Kriššák. Dezinformácie sú pritom podľa neho šírené umelo, „aby to vyhovovalo malej skupine ľudí z ekonomických a mocenských záujmov“. „V momente, keď vidíme, že dochádza k šíreniu dezinformácií z najvyšších pozícii moci, vtedy vieme, že spoločnosť je najviac ohrozená. Je to bohužial stav, v ktorom sa Slovensko aktuálne nachádza“, dopĺňa. Robia to podľa neho „klamári a pokrytci“. Hrádzou pre takéto zavádzanie spoločnosti a snahy o prechod z demokracie k autokracii je podľa Tomáša Kriššáka vzdelávanie ku kritickému mysleniu. „Keď sa jednotlivec dokáže vybaviť tým, že dôveruje sám sebe a svojmu kritickému pohľadu, dokáže odolať každému klamstvu a manipulácii.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pri deťoch, ktoré žijú v neúplných rodinách je riziko chudoby až 40 percent, kým pri dôchodcoch je to len 9 percent. Najohrozenejšou skupinou obyvateľstva teda nie sú penzisti, ale sú to deti, ktoré majú iba jedného rodiča, hovorí na margo aktuálne schválených 13. dôchodkov Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Trináste dôchodky ako nová realita nášho penzijného systému versus potreba konsolidácie verejných financií. Zvyšovanie životnej úrovne penzistov totiž prichádza v čase potreby ozdravenia verejných financií, teda ľudovo povedané doby uťahovania opaskov. Vládna štedrosť k penzistom ale nebude vôbec lacná. V tomto roku nás to bude stáť 829 miliónov, budúci 926 a v roku 2027 výdavky na trináste penzie prekročia jednu miliardu eur. Trináste penzie pritom prichádzajú v čase vládou avizovaného uťahovania opaskov. Vláda totiž akútne potrebuje nájsť takmer jeden a pol miliardy a v najbližších troch rokoch počíta s konsolidáciou vo výške takmer 4. miliárd.Ako teda ide zvyšovanie životnej úrovne penzistov dohromady s potrebou utiahnuť našim verejným financií opasok? Dá sa konsolidovať v rádoch miliard bez toho aby to nemalo negatívny dosah na našu životnú úroveň a môžeme si trináste dôchodky dovoliť? No a napokon, sú naši penzisti skutočne tou najohrozenejšou skupinou obyvateľstva a ak ňou nie sú - pretože tou sú deti rodičov samoživiteľov, tak prečo sa vláda venuje prioritne práve penzistom? Odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V podcaste budete počuť aj ministra práce a sociálnych vecí Erika Tomáša ako i premiéra Roberta Fica Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Študoval na vesmírnej univerzite, zúčastnil sa viacerých vesmírnych projektov a prednášal po celom svete. Aktuálne sa venuje popularizovaniu vesmíru na Slovensku aj prostredníctvom konferencie VýťahConf.O tom, čo ho na vesmíre fascinuje najviac nám porozprával Aleš Nohel. V podcaste SHARE sa s ním zhovára redaktor Živé.sk Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Ako sa dostal na Medzinárodnú vesmírnu univerzitu.Na akých zaujímavých vesmírnych projektoch pracoval.Čo bolo základom jeho spolupráce s NASA.Či nastal čas na nové komerčné aktivity vo vesmíre.Aká výroba sa do vesmíru presunie už v blízkej dobe.Aké bolo prednášať na konferencii, kde vystúpil aj Elon Musk.Vesmírne aktivity na Slovensku.Čím sa líši konferencia VýťahConf od iných vesmírnych konferencií.Čo ho na vesmíre fascinuje najviac.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Každý piaty slovenský senior sa nikdy nestretol s pojmom dezinformácia alebo hoax. Tretina nevie povedať, ktoré médium je dôveryhodné alebo nedôveruje žiadnemu - aj toto nedávno, ukázal prieskum spoločnosti CallQuest. Takmer milión hlasov vo voľbách patrí práve seniorom. Ako je to s ich vzdelávaním v oblasti kritického myslenia? A čo s tým má Demagóg.sk? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s lektorom a analytikom Demagóg.sk Pavlom Lackom.Frankovská poukázala na fakt, že po voľbách sa situácia na dezinformačnej scéne mierne ukľudnila. Šírili sa podľa nej skôr hoaxy súvisiace so zdravotnými témami ako hoaxy o Ukrajine či Európskej únii. Práve pri hoaxoch o zdraví patria medzi najzraniteľnejšie skupiny seniori.Lacko opísal dôležitosť vzdelávania v oblasti kritického myslenia pri všetkých vekových kategóriách. Uviedol, že aj keď medzi sebou medzigeneračne nemusíme súhlasiť, mali by sme byť zhovievaví a nepáliť mosty. Veronika Jursová Prachárová 

Partnera prezidentky Zuzany Čaputovej odvolali z Rady vlády pre mimovládne organizácie. Ak prejde zákon z dielne SNS, mimovládky budú môcť dostávať pokuty a bude ich môcť zrušiť ministerstvo vnútra. Pripomína, že v Maďarsku takýto zákon ohrozil eurofondy. Zuzana Čaputová sa podľa neho nechystá odísť z verejného života, jej plán je skôr mimovládna alebo akademická sféra. V podcaste s Jurajom Rizmanom sa dozviete:– od 1:30 min. – že v Rade vlády pre mimovládne organizácie pôsobil aj za vlád R. Fica a P. Pellegriniho;– po 3:00 – koho dosadila vláda do rady namiesto neho;– od 4:00 – že aj Petra Pellegriniho podporovali politické mimovládky;– po 5:40 – že zásah proti mimovládkam v Maďarsku ohrozil eurofondy;– od 7:00 – že problém zákona o mimovládkach nie je len stigmatizácia, ale aj pokuty a možnosť ich rušenia ministerským úradníkom;– po 10:00 – že každá autokracia sa začína vysporiadaním sa s občianskym sektorom, médiami a opozíciou;– od 12:30 – či vláda poškodí aj pomáhajúce mimovládky, napríklad domovy dôchodcov;– po 15:20 – že aj v USA majú zákon o zahraničných agentoch, ale to by u nás znamenalo označovanie ruských a čínskych vplyvových organizácií;– od 18:00 – že vláda sa nezaviazala k otvorenému vládnutiu;– okolo 20:00 – či zastavenie grantov a dotácií zastaví mimovládky;– po 21:00 – akú má náladu po voľbách a či sa nechystá odísť zo Slovenska;– od 24:00 – čo plánuje robiť Zuzana Čaputová po skončení prezidentského mandátu;– po 28:00 – na koho zaberajú príhovory prezidentky o krotení emócií;– od 30:00 – či Petrovi Pellegrinimu nebude chýbať prvá dáma;– po 31:00 – čo v neoficiálnej funkcii prvého gentlemana dokázal pre Slovensko;– na konci rozhovoru – či nechce podľa vzoru Hillary Clinton kandidovať aj on.

„Politická situácia na Slovensku sa nepochybne uberá neliberálnym smerom. Fašizmus ako taký je v súčasnej Európe mŕtvy, čo ale neznamená, že režimy, ktoré sa formujú, nie sú v princípoch podobne nebezpečné ako fašizmus. Čo je pre Európu reálnou hrozbou je liberálny populizmus a rôzne zaobalené autokracie, ktoré už nemajú v sebe revolučný náboj ako fašizmus, ale chcú kontrolovať inštitúcie,“ hovorí historik Aton Hruboň.„Sociálne ladený liberálny populizmus s národným akcentom sa druhýkrát v krátkom slede ukázal ako triumfálna stratégia, čo vylučuje, že ide o náhodu. Pre koalíciu to znamená potvrdenie a povzbudenie. Matematika a trendy nepustia: V horizonte troch rokov má pri konsenze v nacionalistickom tábore a systematickej vplyvovej podpore Aliancie zvonka našliapnuté na hladkú ústavnú väčšinu,“ tvrdí na margo aktuálneho diania na Slovensku historik Anton Hruboň, ktorý sa zaoberá sa modernými dejinami Slovenska, ale i Európy a to s dôrazom na historické a súčasné podoby fašizmu, politického radikalizmu a nacionalizmu.Smeruje teda slovenská spoločnosť k nejakej modernej podobe fašizmu, čo je vlastne ten liberálny populizmus a kde má táto vzbura voči elitám a liberálnej demokracií svoje červené čiary a hranice? No a vyrovnali sme sa vôbec s dedičstvom Tisovho štátu alebo politika hrubých čiar nás naučila v mene prežitia zabúdať a nevyvodzovať spravodlivosť čo nastavilo mentálne vzorce spoločnosti tak, že v mene víťazstva je možné skutočne všetko a účel svätí i akékoľvek prostriedky? A máme vôbec ako spoločnosť nejaký príbeh o tom, kto sme, čo chceme a kam smerujeme?„Jedna z kľúčových veci, ktorá nám chýba v našej národnej identite je chýbajúci budovateľský príbeh alebo mýtus našej štátnosti. Toto je jadro, ktoré tu absentuje a to potom častokrát vedie k pocitom akejsi národnej menejcennosti a chýbajúcemu konsenzu na určité kľúčové témy,“ pripomína historik Hruboň.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Od futsalu sa cez mládežnícke kategórie dostala až do A-mužstva Spartaka Trnava. Fyzioterapeutka Lenka Jurišičová sa v športovom prostredí začala pohybovať už počas vysokej školy a postupne začala naberať na popularite medzi futbalistami aj na sociálnych médiách. Ako sama tvrdí, ona si nevybrala futbal, ale futbal si vybral ju.Dnes je 29-ročná rodáčka z Trnavy neodmysliteľnou súčasťou klubu z jej rodného mesta. Často pracuje pod tlakom a dokonca priznala, že už mala aj obavy z vyhorenia. Svoju prácu by však nevymenila za nič.V najnovšej epizóde relácie Striedame! na ŠPORT.sk porozprávala, ako sa k práci vo futbale dostala, čo je jej každodenná náplň v klube a aký je najväčší rozdiel medzi prácou s mládežou a A-mužstvom Trnavy.Taktiež prezradila, aké sú jej ambície do budúcna, čo spôsobilo jej popularitu na sociálnych médiách a ako vníma to, že je jediná žena v realizačnom tíme úradujúceho víťaza Slovenského pohára.

Martina Šimkovičová prenajala svojmu generálnemu tajomníkovi rezortu kultúry Lukášovi Machalovi sálu v kaštieli v Budmericiach na súkromnú spoločenskú akciu. V kaštieli minulý týždeň oslavoval svoju päťdesiatku. Sálu dostal na dva dni za 100 eur.„Čo sa javí ako kľúčový problém je, že Lukáš Machala je pravá ruka Šimkovičovej. Sprevádza jú a blízko s ňou spolupracuje. A tento človek uzavrel zmluvu s ministerkou - a teda s osobu, s ktorou je v blízkom kontakte, aby získal sálu na súkromnú akciu. Je otázka, či by aj iný občan Slovenskej republiky, ktorý by si povedal, že si chce urobiť oslavu narodenín, mal taký jednoduchý prístup na ministerstvo a dokázal by si v kaštieli prenajať sálu," približuje v podcaste autor zistenia a reportér Aktualít Tomáš Kyseľ.Novinár tiež vníma ako problém za akú sumu Machala dostat sálu. „Javí sa to ako nízka suma už len preto, že napríklad minulý rok sa tam konal svadobný obrad za 400 eur," dodáva tiež Tomáš Kyseľ.Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho je to nastavenie ľudí zo Slovenskej národnej strany. „Funkcionári SNS vtrhnú do krásnych objektov, ako je kaštieľ v Budmericiach, ministerstvo kultúry alebo inštitúcie a ničia to tam a dehonestujú. Je to prirodzené správanie funkcionárov SNS, ktorí majú neúctu k Slovenskej republike," hovorí v podcaste.Zástupcovia SNS podľa Bárdyho nie sú kariérni politici, ktorí si uvedomujú, ako by sa mal riadiť štát. „Prišli sa správať ako papaláši. Prišli si odtrhnúť z koláča, ktorý získali po voľbách vďaka Robertovi Ficovi. Od nich sa nedá čakať nič dobré. Nominácie zodpovedajú mentálnej a hodnotovej úrovni tej strany. Je to strana papalášov," dodáva.Moderuje Denisa Hopková.

Prvý milión za 41 hodín, druhý za 70 a už je aj tretí. Na siedmy deň. Občianska zbierka Munícia pre Ukrajinu má presne týždeň. A ak sa k českej vládnej iniciatíve Ficov kabinet pridať odmietol, suplujú ho občania. Slogan „keď nie vláda, posielame my“ zatiaľ zmobilizoval už viac ako 50 tisíc darcov. Reagujú tak nielen na neutíchajúci hlas Volodymyra Zelenského po pomoci, ale aj na volanie iniciatívy, že „Slovensko nie je zbabelé“ a jeho občania sa „nevedia zmieriť s vládnym odopretím pomoci vojnou zmietanému susedovi“. Ako iniciatíva masívnej občianskej pomoci vznikla a ako využije zhromaždený kapitál? Otázky pre Zuzanu Suchovú, ktorá za zbierkou stojí. A keďže v jej osobe sa dobročinnosť spája aj s profesným zameraním na fundraising, pozrieme sa aj na to, ako nutkanie k pomoci u ľudí prebúdzať, aby sme mohli žiť v lepšom svete. „Je to vyjadrenie postoja a hodnôt, ktoré vyznávame“, tvrdí v podcaste Zuzana Suchová. Široká komunita darcov podľa nej takto „online partizánči“ voči postojom zostavy Fico4.0 pri pomoci Ukrajine. Zuzana Suchová bola konfrontovaná aj s otázkou, čím by sa snažila presvedčiť premiéra Fica, aby na pomoc prispel on.„Konfrontovala by som ho so svedectvami filmu Viery Dubačovej Tí, ktorí zostali. To, čo sa tam deje, sa dá prirovanť ku koncentračným táborom z druhej svetovej vojny“, reaguje Suchová. „Keď Rusi naženú tristo ľudí do školskej pivnice, kde má človej miesto na ktorom môže len sedieť, či stáť. A sú tam zavretí niekoľko týždňov. Zakazujú im pritom vynášať mŕtvych. Alebo na pochovanie majú hodinu, ako kopú ten plytký hrob, pričom ich počas toho ešte aj ostreľujú… Toto sú svedectvá, ktoré by som pustila pánovi Ficovi, aby sa na to pozrel.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Robert Fico po boku ministerky Martina Šimkovičovej útočil na kultúru a médiá. Umelcom vyčítal vulgárnosť. Herec SND Richard Stanke však pripomína, že je to Robert Fico, kto o ľuďoch hovorí ako o prascoch. Ministerka kultúry medzitým avizuje zosekanie financií umelcom, ktorí protestovali proti jej politike. Premiér hovorí, že na stole bude aj financovanie cirkví.Ministerku kritizujú len nekultúrni ľudia a duchovní bezdomovci, slovenská národná kultúra nemá byť transsexuálna, a počas predstavenia nemajú zaznievať vulgarizmy. To všetko povedal dnes Robert Fico na pôde ministerstva kultúry. Nezostáva to však iba pri slovách. Vládna koalícia sa pokúša ovládnuť kultúrne fondy, zrušiť RTVS a do novej inštitúcie nominovať vlastného riaditeľa, a avizuje zmeny vo financovaní cirkví.Ako na to reaguje opozícia? Okrem predstaviteľov koalície budete v podcaste Aktuality Nahlas počuť aj poslankyňu za PS Zoru Jourovú.Nahrával Peter Hanák.

Vo štvrtej časti nášho videocastu sme privítali reprezentantku vo vodnom slalome Elišku Mintálovú. Vicemajsterka sveta si ziskom striebornej medaily v K1 zaistila účasť na olympiáde v Paríži, kde bude patriť medzi naše najväčšie želiezka v ohni. Okrem prípravy na súboje pod piatimi kruhmi prišla reč aj na čítanie vody, povahu súperiek a otázku, ako dokáže byť malá krajina ako Slovensko úspešná v tomto športe.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?že ani vicemajsterka sveta vo vodnom slalome nemusí mať rada voduako vyzerá jej príprava na OHprečo môže byť Paríž ľahšie zvládnuteľný ako Tokioako môže aj malé zranenie zasiahnuť do výsledkuaké sú vzťahy medzi súperkamičím je špeciálny a riskantný kajak crossprečo sa Slovákom všeobecne darí na vodeEliška Mintálová bude v Paríži patriť k veľkým slovenským nádejam na zisk cenného kovu. Na posledných majstrovstvách sveta premiérovo získala medailu, vo finále nestačila len na Austrálčanku Jessicu Foxovú. Po jednej z jej najlepších sezón sa umiestnila na štvrtom mieste v tradičnej ankete Športovec roka.

V exkluzívnom rozhovore s komentátorom Formule 1 Števom Eiselem sa dozviete:- prečo si z vlastných peňazí platí výlety za Formulou.- kde bol,keď sa na internete objavila informácia o prestupe Hamiltona do Ferrari - aké je to komentovať so živým publikom za chrbtom. Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Podľa prieskumu Národnej banky Slovenska dosiahli Slováci vo veku od 18 do 79 rokov v teste finančnej gramotnosti priemerne 66 bodov zo 100. Konečné skóre našej krajiny bolo 13, 3 bodov z 21. Tento stav môže mať dopad na schopnosť ľudí správne zhodnocovať svoje úspory.

Novinári, ktorí píšu o dezinfoscéne dávajú svoju kožu na ich trh. Totiž ľudia z dezinfoscény sú známi tým, že zverejňuju čísla týchto novinárov. Snažia sa na nich hľadať špinu, zverejňujú ich osobné údaje, či ich rodinu. Je to rozšírené na Telegrame, hovorí v podcaste novinár Matej Príbelský. Číslo novinára Aktualít Mateja Príbelského pred nejakým časom zverejnil na svojom účte na sociálnej sieti známy slovenský raper Patrik Vrbovský. Stalo sa tak po tom, čo sa ho reportér spýtal na stretnutie na úrade vlády pár dní pred voľbami. Na druhý deň sa raper ospravedlnil, no číslo mladého novinára stále koluje napríklad na dezinformačných kanáloch.„Stále prijímam hovory na moje súkromné číslo. Moje číslo sa dostalo inzerát k jednému produktu. V popise bolo napisane že ľudia ma môžu kontaktovať v čase od 6:00 do 9.00," hovorí podcaste novinár Matej Príbelský.Vo svojich textoch sa hlavne venuje dezinformáciam a dezinformačnému priestoru. „Novinári, ktorí píšu o dezinfoscéne dávajú svoju kožu na ich trh. Totiž ľudia z dezinfoscény sú známi tým, že zverejňuju čísla tíchto novinárov. Snažia sa na nich hľadať špinu, zverejňujú ich osobné údaje, či ich rodinu. Je to rozšírené na Telegrame."Podľa neho sa vzťah verejnosti k novinárom zhoršil aj pre slovné útoky politikov. Tie sú zamerané aj na jednotlivých novinárov. „Do veľkej miery to napomáha k tomu, aby sa zradikalizoval vzťah verejnosti k novinárom," konštatuje. V rozhovore približuje, ako sa dá útokom vo verejnom priestore brániť.Reportér hovorí, ako komunikovať s blízkymi, ktorí podľahli dezinformáciám. „Záleží, či sa dá s touto osobou komunikovať, či je prístupný aj iným názorom. Ak áno, tak treba s ním komunikovať rešpektujúco, pýtať sa odkiaľ sa informáciu dozvedel a prečo si to myslí. Nezabúdať pri tom byť tak trochu človekom. Môžeme mať iné politické názory, ale na druhej strane sme stále kamaráti. Treba debatu kultivovať. Potom začne byť človek prístupný aj našim pohľadom na svet," dodáva Príbelský.Moderuje Denisa Hopková.

Každá z nás si počas roka kladie otázku, ako sa dostať do formy, mnohé ženy však robia veľa chýb a o chudnutí kolujú aj rôzne mýty. Ako sa z úspešnej manažérky stane zanietená športovkyňa? Hoci by sa mohlo zdať, že vášen k športu a pohybu nájdu len ľudia, ktorí sa tomu vo veľkom venujú od útlehu veku, nemusí to byť vždy tak. Svedčí o tom aj príbeh Janky Šimkovičovej, ktorá sa po ukončení práce v korporáte začala venovať tomu, čo ju najviac baví. Dnes je zakladateľku fitnes platformy Supershape, kde sa venuje spolu s ďalšími odborníkmi klientom a pomáha im k životným zmenám v oblasti zdravého životného štýlu. Ako sama hovorí, nemusí to byť vždy len o makaní v posilke, hýbať sa môžeme aj prirodzene. S Jankou sa rozprávala Miroslava Zahatlanová.Od vyhorenia k podnikaniuAj vy máte pocit, že nie ste športový typ a k pohybu nemáte špeciálny vzťah? “Aj ja som bola bežná žena a bežné dieťa, bývali sme veľa vonku, takže pohyb tam vždy bol ale nebolo to nejako vrcholovo, takže aj človek, ktorý sa nevenuje športovaniu nejako vo veľkom, si vie nájsť k pohybu cestu,” hovorí na úvod Janka Šimkovičová.Ako mladá, tesne po škole začala pracovať v korporáte, kde však veľmi rýchlo prišla na to, že táto cesta pre ňu nie je správna. Rovnako, ako dnes mnohí mladí vyhorela a povedala si, že svoj život jednoducho zmení. Nakoniec v sebe našla svoju vášeň k športu, pohybu a zdravému životnému štýlu.Janka však priznáva, že o chudnutí ešte stále koluje množstvo rôznym mýtov, ktorým veríme.“Hýbať sa musí každý z nás, v tom som nekompromisná, sme na to evolučne nastavení. Keď sa človek začne vedome vnímať, a príde na to, koľko počas dňa sedí, príde na to že presedí aj polovicu života. Jednoducho, to cvičenie a pohyb je pre telo dôležité, najmä v tom, aby telo fungovalo tak ako má. Bez obyčajného pohybu - to znamená nejaké aj prechádzky v prírode, nebude naše telo fungovať,” pripomína Janka Šimkovič.“Mnohé ženy sú motivované a chcú niečo zmeniť, ale idú na cvičenie veľmi zhurta, žiaden extrém nie je dobrý a nikto pri tom potom dlho nevydrží. To znamená, že ak začínam cvičiť, dávam si toho menej, aj keby to mali byť dva tréningy týždenne, aj kratší čas. Aj u mňa nastal veľký zlom vtedy, keď som pochopila, že pohyb mi neskutočne pomáha aj mentálne, zrazu som začala pravidelne cvičiť nie kvôli schudnutiu,” hovorí Janka Šimkovičová.V podcaste Ženy ako my sa ešte dozviete: -ako sa Janka dostala k vlastnému podnikaniu- čo je pre ňu pri cvičení najdôležitejšie-najčastejšie mýty a chyby, ktoré robíme pri cvičení aj stravovaní-či musíme striktne dodržiavať zásady zdravej stravy a jedálnička-ako často by sme mali cvičiť

Pred decembrovým zápasom bol v UFC neporazený so skóre 4-0 a v rebríčku ťažkej váhy mu patrilo krásne 15. miesto. Nitriansky MMA bojovník Martin Buday (13-2) však pri doposiaľ najväčšej výzve kariéry proti Shamilovi Gazievovi (12-1) nebol vo svojej koži a pripísal si len druhú prehru, prvú od roku 2017. Čo poznačilo jeho výkon? Aj o tom hovorí v relácii ŠPORT.sk s názvom Staredown.Čo sa dozviete v rozhovore?Čo bolo príčinou prvej prehry v UFC?Prečo ho po zápase nenechali odletieť z Las Vegas?Čo zásadné zmenil po prehre?Čo očakáva od svojho zápasu s legendárnym exšampiónom UFC?O koho sa bojí v boxerskom dueli Mike Tyson – Jake Paul?Ako bude vyzerať Odveta storočia Attila Végh – Karlos Vémola?Bolia tréningy s exšampiónom UFC Jiřím Procházkom?

Stanislav Hlučka bol počas 2. svetovej vojny členom československej zahraničnej armády a príslušníkom RAF, vojenského letectva britských ozbrojených síl. Ako vojenský letec sa zapojil aj do SNP, no aj napriek tomu bol v roku 1948 zatknutý a vo vykonštruovanom súdnom procese odsúdený na 5-ročný trest odňatia slobody.

Medzi zručnosti, ktoré by dnes mali byť rozvíjané, patrí porozumenie vzťahom v spoločnosti, porozumenie tomu, na čom stojí demokracia, občianska gramotnosť, povedomie o histórii, ale aj informačná gramotnosť. Súbor týchto zručností človeka predurčuje, aby nemal pocit úzkosti či dezorientácie vo vysoko komplexnom prostredí, ktoré vytvára informačný chaos. Aký vplyv na výchovu a vzdelávanie má rýchly rozvoj digitálnych technológií? Prečo by sa mal vzťah vo vzdelávaní transformovať z jednosmerného na obojstranný a čo by mohli deti a mládež naučiť staršie generácie? Čo znamená tzv. digitálna dospelosť a čím sa u používateľov v online priestore prejavuje? Ako sociálne siete ovplyvňujú pozornosť či schopnosť orientácie u detí?Prečo sa dnes školy nedokážu adaptovať na zmeny v digitálnom prostredí? Mohli by v tomto ohľade spolupracovať s inými aktérmi, napríklad s neziskovými organizáciami? Ako je možné deti učiť správať sa v online priestore obozretne? Nakoľko môže byť pre zvýšenie pozornosti detí účinný zákaz mobilných telefónov pri výučbe?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s prorektorom Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Prahe a poradcom českého ministra školstva Mikuláše Beka Bohumilom Kartousom.Hosť je autorom kníh o budúcnosti vo vzťahu k vzdelávaniu a sebarozvoju s názvami No Future (2019) a Future ON! (2023) a a líder českého startupu Idem do seba zameraného na tému duševného zdravia.

In recent years, there have been several occasions when female passengers in particular have had unpleasant experiences of harassment. This time, young woman "experienced" an incident in which none of her fellow passengers stood up for her.The former prosecutors of the Office of the Special Prosecutor Matúš Harkabus and Daniel Mikuláš have resigned from their prosecutorial positions. Harkabus explains the reasons for his departure in a letter addressed to General Prosecutor Maroš Žilinka.After the election of Peter Pellegrini as president, a dispute arose in the coalition over who would succeed him as deputy speaker of parliament. It was not ended by the unambiguous announcement on Monday by the Hlas party that the new president of the National Council will be the current investment minister Richard Raši.This podcast used a short sample from youtube.com/investigativnecentrumjkuciaka"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Robert Fico sa pokúsi nastoliť nejakú verziu kremeľského režimu no a bude to tu zrejme podstatne dlhšie, než na jedno volebné obdobie, hovorí publicista Arpád Soltész. Grigorij Mesežnikov vidí vo vládnej politike už i zjavné črty fašizmu. „Fico sa stáva brzdou demokratického vývoja,” dodáva politológ.Ovládnutie a pokus o znormalizovanie verejnoprávnej RTVS, ovládnutie Fondu na podporu umenia, stigmatizácia mimovládok, útoky na médiá a dokonca i na konkrétnych novinárov, snaha zastrašit a paralyzovať kritickú časť verejnosti a nasadiť opozícií psiu hlavu extrémizmu, obsadzovanie úradov vernými a lojálnymi služobníkmi no a na strane druhej, štedrá ruka trinástych dôchodkov, hoci i na úver a za netrpezlivého čakania veriteľov Slovenska na akýkoľvek zmysluplný plán konsolidácie rozvrátených verejných financií. Dobre známe starorímske heslo cisárov „Chlieb a hry” sa tak v slovenskej praxi mení na akúsi politiku "cukru a biča" tak dobre známej i zo šedivej a beznádejnej praxe husákovskej Normalizácie.Kde budú mať teda tieto ambície vládnej moci svoj strop a nakoľko je občianska spoločnosť schopná – ale najmä ochotná, postaviť sa tomuto mocenskému valcu? A k čomu smeruje slovenská spoločnosť pod taktovkou takýchto politikov? No a čo my- spoločnosť? Čo si necháme vnútiť mocou a nakoľko v nás ožijú všetky tie generačne pestované a rokmi overené normalizačné vzorce kolaborácie s mocou na jednej strane, ale i odporu v povestných ostrovčekoch pozitívnej deviácie na strane druhej? Téma pre publicistu Arpáda Soltésza a politológa Grigorija Mesežnikova.

Umelá inteligencia dnes vytvára obrázky na nerozoznanie od skutočných. Všetko navyše nasvedčuje tomu, že čoskoro sa s k nim pridajú aj videá, či dokonca hlas. Ako sa vyznať v záplave obsahu, o ktorom na prvý pohľad nevieme povedať ani len to, či je vôbec skutočný? Do podcastu SHARE nám na to prišli pomôcť odpovedať šéf inovácií v reklamnej agentúre PS:Digital Róbert Szabó a Digital Content Manager vo vydavateľstve Ringier Ivan Hrušovský. Rozprával sa s nimi redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Umelecká inteligencia dokáže vytvárať realistické obrázky a videá.Identifikácia skutočného a generovaného obsahu je náročná.Charakteristické prvky, ktoré dnes generovaný obsah vytvára.Ktoré faktory ovplyvňujú vnímanie pravdivosti obsahu.Množstvo a vplyv generovaného obsahu bude v budúcnosti.Generované médiá môžu byť zneužité na šírenie dezinformácií.Kvízy, o ktorých v podcaste hovoríme:Kompro na osobnosti, nahé celebrity: Deepfake sa výrazne zlepšil, prichádza éra neistotyKtorá osoba je pravá? Rozoznáte fotku skutočného človeka od výtvoru AI?Dokážete rozoznať skutočnosť od falzifikátu? Otestujte sa v našom kvízeDokážete rozoznať skutočný obrázok od tvorby umelej inteligencie? Otestujte sa v našom kvízePodcast o technickej stránke deepfake obsahu, na ktorý odkazujeme:Expert na AI: Pri odhaľovaní deepfake pomôžu nástroje len z časti. Najdôležitejšie bude kriticky myslieť (podcast)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Poslanec KDH František Mikloško hovorí, že zákon o medveďoch, ktorý im podporí koalícia, neznamená kolaboráciu. Pri ostatných konzervatívnych témach, ktoré otvára Robert Fico, mu KDH odkazuje, že hovorí nezmysly. Podľa Mikloška sa Ficovi ako komunistovi nedá veriť. Slovenskí biskupi sú podľa neho opatrní vo vyjadreniach aj preto, že majú v cirkvi aj nacionalistických kňazov. Sú voliči KDH odolní voči konšpiráciám?V podcaste s Františkom Mikloškom sa dozviete:– od 1. minúty – že Robert Fico je dobrý aj zlý policajt v jednej osobe;– po 3:00 – či KDH nepadá do Ficovej pasce;– od 6:00 – že Robert Fico straší úplnými nezmyslami, ktoré nehrozia, napríklad adopciami homosexuálov;– po 10:00 – že Robert Fico je komunista, ktorého neviaže žiadne z jeho slov;– od 14:00 – prečo podľa neho Peter Pellegrini začal zle;– od 15:40 – že kňaz Kuffa sa úplne mýli a používa demagógiu;– po 16:00 – že biskupi sú mierni, lebo niektorí kňazi sú nacionalisti a iní až predkonciloví konzervatívci;– od 18:00 – či si vie vybrať medzi pápežom Františkom a Benediktom XVI.;– po 20:00 – či pápež Benedikt XVI. môže za to, že Ján Orosch je arcibiskupom;– okolo 22:00 – či katolíci náhodou nie sú zraniteľní voči konšpiračným teóriám, keď tak ľahko naleteli na konšpiráciu o „gender ideológii“;– po 26:00 – čo by malo byť témou eurovolieb;– od 28:00 – že momentálne víťazí hrubá sila a to treba zastaviť;– po 31:00 – prečo KDH napísalo list do Bruselu, že nám nemajú zastaviť eurofondy;– do 35:00 – že KDH neskončí ako Maďarská aliancia na strane koalície.

Predstavitelia koalície pred nepríjemnými otázkami radšej utekajú.Niektorí vládni politici vyhlasujú, že rozprávať sa treba s každým. A hneď vzápätí odmietnu komunikovať s tými, ktorí im nejdú po ruke. Viac v Ťažkom týždni.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Korupcia nás ešte stále hodne trápi, očakávania že táto vláda s ňou bude nejako výraznejšie bojovať – a preto sa situácia zlepší, sú však minimálne. Vypýva to z prieskumu pre Nadáciu Zastavme korupciu. „Ľudia majú od tejto vlády oveľa viac očakávaní v iných oblastiach - ako je zastabilizovanie cien či sociálne istoty, než je boj s korupciou,“ vysvetľuje Xénia Makarová z Nadácie. Korupcia trápi výraznú väčšinu Slovákov. Podľa takmer 87 percent opýtaných je korupcia veľmi – alebo skôr, závažný problém. Len necelé 4 percentá si myslí, že to závažný problém nie je. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Nadáciu Zastavme korupciu. Prieskum mapoval nálady Slovákov v čase rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry.Zlou správou sú aj naše očakávania pretože takmer 38 percent opýtaných si myslí, že počas súčasnej vlády sa korupcia zvýši a vyše 30 percent očakáva, že sa za Fica jej úroveň nezmení. Vyše 83% má pocit, že v odhaľovaní korupcie sa dokopy nič neurobilo alebo ak niečo aj áno, ale nie dosť. Príčinu vidia najmä v tom, že sú do nej zapojené aj osoby, ktoré zastávajú významné funkcieČo nám tento prieskum o jednej z kľúčových tém našej spoločnosti hovorí a ako to, že sa z kedysi ťažiskovej témy, ktorá ešte pred pár rokmi mala potenciál vyhrávať (alebo prehrávať) voľby stala téma, ktorá už nie je na špici záujmu verejnosti a teda tým pádom ani politikov? Zmierila sa teda slovenská spoločnosť s korupciou ako sprievodným znakom politiky a berie ju ako akúsi daň za vládnutie?Prečo si nevieme poradiť s verejnými činiteľmi žijúcimi evidentne nad svoje oficiálne príjmy a ako to, že politici tajaci z čoho financujú svoj luxusný život nekolú verejnosti oči aspoň tak, že by ich tlak verejnej mienky vytlačiť z politickej mapy? No a ako sa menili v čase jej formy a kde a ako sa transformovali kedysi populárne igelitky či schránkové firmy plné anonymných peňazí do straníckych pokladníc? A napokon, zlyhal boj s korupciou v minulom volebnom období a čaká nás opäť éra nástenkových tendrov a mýt či emisií ukrytých do cudzokrajných anonymných schránok?Témy dnešného podcastu s Xéniou Makarovou a Martinom Suchým z Nadácie Zastavme korupciu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Keď nie vláda, posielame my.“ Slogan týchto hodín. Na vojenskú pomoc Ukrajine sa za necelé dva dni vyzbieralo vo verejnej zbierke s názvom Munícia pre Ukrajinu už viac ako milión eur. Zuzana Izsáková z iniciatívy približuje, že na prvý milión bolo potrebných len 41 hodín. Lídri Európskej únie sa v tých istých hodinách v Bruseli dohodli, že Kyjevu dodajú svoje protivzdušné systémy. Len hodiny pred odjazdom na ten istý samit však slovenský premiér hovoril aj o Západe, ktorý pri Ukrajine „blbne“.Matej Kandrík z Adapt institut hovorí, že ide o náhľad rovno do premiérovej duše. A s Petrom Bárdym sa ešte vrátime k odchodu avizovanému odchodu dozorujúcich prokurátorov prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnirovej. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ukrajinu trápi nedostatok munície. Európska únia nedokázala naplniť svoj záväzok dodať krajine milión kusov delostreleckej munície do marca 2024. Pomôcť sa im rozhodla česká vláda - vznikla koalícia krajín, ktorej cieľomc je zaobstarať vyše milióna kusov munície za stovky miliónov eur z tretích krajín. To je aj témou podcastu Nahlas z Ukraїny. Reportérka Stanislava Harkotová približuje, ako vznikala česká inciatíva.„Česi si robili prieskum trhu ešte pred ruskou inváziou v roku 2022. Na celom príbehu, ktorý bližšie opísal český Respekt, je zaujímavé to, že chrobáka do hlavy im nasadil propagandistický článok RIA Novosti. Rusi vtedy používali naratív, že Česi chcú vyzbrojovať ukrajinských nacistov. Ministerskí úradnicí sa na tom mohli akurát tak pousmiať, no inšpirovalo ich to k tomu, aby si spravili prehľad o tom, kto má k dispozícii aké zásoby."Takto nejako sa začal veľký európsky príbeh, keďže k českej iniciatíve sa po tom, čo o munícii pre Ukrajiny prvýkrát verejne hovoril prezident Petr Pavel, začali pridávať rôzne krajiny. „Pobaltie, Škandinávia, Nemci, Poliaci. Slovensko tam chýba," dodáva novinárka.Napriek tomu, že slovenská vláda sa do iniacítvy nezapojila, urobili tak viaceré občianske iniciatívy. V zbierke Munícia pre Ukrajinu Slováci, ktorí chceli prispieť, už vyzbierali viac ako milión tristotisíc eur. „Tento krok evidujú aj niektorí známi ukrajinskí analytici. Že je tu iniciatíva, kde vlastne vidieť rozmer toho, že Ficova vláda je na jednej strane, občiansky sektor na druhej," približuje Stanislava Harkotová.Podľa novinárky ide pre Ukrajinu, ktorá priznáva nedostatok munície, o významnú pomoc pred očakávanou ruskou letnou ofenzívou.Moderuje Denisa Hopková.

Na svete žije asi 200-tisíc medveďov hnedých, na Slovensku podľa údajov z rokov 2020 – 2021 približne 1050. O medveďovi poznáme rôzne básničky či riekanky, napríklad medveďku, daj labku a deti učíme k láske k celej prírode, no nedávno sa medveď stal nepriateľom Slovenska číslo jeden.Vyštudovaný lesný ekológ a zoológ, aktivista a člen iniciatívy My sme les Ondrej Kameniar s nami rozobral túto tému v podcaste Ekocaste.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Čo robiť pr strete s medveďom? Prečo sa politici obracajú čoraz menej na odborníkov? Ako je to s vnadiskami? Ako spraviť našu krajinu lepšou?

Museli utiecť, aby si zachránili holé životy. Ich existencia sa v okamihu zmestila do pár igelitových tašiek. A utekali, ako vládali. Naviac – zo svojich domovov. Do neznáma. Dramatická situácia, ktorých je dnešok vymedzený prvou štvrtinou 21. storočia plný. Tak to môže vyzerať na vojnou zmietanej Ukrajine, či medzi africkými utečencami, ktorí hynú vo vodách Stredozemného mora. Aktuálny popis je však momentkou z dramatického rozpoloženia tých, čo museli utekať pred silou z Náhorneho Karabachu. Do Arménska. A tam im pomáhajú aj Slováci. Ako a prečo? Na to sa už pozrieme s charitatívnou pracovníčkou Dominikou Šimonffyovou. „Arménci sú pohostinní. No inak, ako my Slováci. My si vieme uctiť tých významnejších, oni sú pohostinní ku každému. Aj k biednym“, rozpráva o svojich postrehoch Dominika. „Prišli mi smutní, no nie zúfalí. Opakovali, že keby sa svojej zlej situácii ľudí na úteku poddali, nemali by šancu prežiť. Nad vodou ich drží nádej“, dopĺňa. Keď sa pýtam, že z čoho pramení, Dominaka reaguje: „Z prijatia“. „Boli prijatí miestnymi, ktorí tiež nežijú v neviem akých podmienkach, no vedia sa deliť a prijímať“, konštatuje Dominika Šimonffyová. Prečo dáva svoju energiu pomoci iným ona sama? „Nedávalo by mi to zmysel žiť iba pre seba. Myslím si, že to tak cítia aj ostatní. Nemusíte pritom ísť pomáhať do zahraničných misií, stačí si všímať svoje okolie“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Kým po prezidentských voľbách premiér Robert Fico hovoril o vykosťení KDH, dnes hnutiu ponúka: „poďme rozprávať o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi, o superpotratoch, ja s tým nemám absolútne žiaden problém.Slová premiéra po tom, čo hnutie KDH ponúklo vláde novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o civilnej ochrane - presnejšie sa to má týkať premnožených medveďov. V KDH tiež zaslali list šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Žiadajú, aby Slovensku nestopli peniaze z plánu obnovy, a to napriek tomu že hnutie malo výhrady k rušeniu úradu špeciálnej prokuratúry.V parlamente sme zisťovali, čo myslia poslanci KDH o slovách Roberta Fica - aj o tých prvých o vykostení ich hnutia, aj o ponuke, ktorú dnes premiér smeroval europoslankyni KDH Miriam Lexmann. Budete počuť Viliama Karasa, Martina Šmilňáka, Petra Stachuru a Františka Mikloška. Oslovili sme aj exšéfa KDH Alojza Hlinu, dnes poslanca SaS a Vladimíru Marcinkovú.Podcast si môžete vypočuť aj vo forme textu, ktorý nájdete tu.Moderuje Denisa Hopková.

Zisťovali sme, ako vývoj batérií ovplyvňuje konštrukciu a ceny elektromobilov a čo to znamená pre budúcich majiteľov.Ako dlho vydrží batéria v elektromobile a čo by mali majitelia vedieť, aby zbytočne neznižovali jej životnosť? Aké vylepšenia batérií pripravujú výrobcovia a môžu batérie s tuhým elektrolytom predstavovať zásadný technologický skok pre svet elektromobilov?Aj o týchto témach v podcaste SHARE rozprával vedúci tímu, ktorý skúma batérie na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU) Miroslav Mikolášek. Zhovára sa s ním redaktor Živé.sk Ján Trangel.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké dva hlavné typy batérií sa využívajú v elektromobiloch.Podľa čoho volia výrobcovia automobilov batérie.Že zlepšovanie batérií zahŕňa aj bezpečnosť a konštrukciu.Čo najviac ovplyvňuje životnosť batérie.Čo očakávať od batérií s tuhým elektrolytom.Že sodíkové batérie môžu byť alternatívou k lítiovým.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/pqNHqDa/mozem-nabijacku-od-notebooku-pripojit-k-mobilu-odbornik-z-fei-stu-odpoveda-na-najcastejsie-otazky-podcast/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

NAKA už celé mesiace neodkryla jediný prípad väčšej korupcie, hovorí jej bývalý riaditeľ Ľubomír Daňko, ktorý aktuálne pracuje pre Nadáciu Zastavme korupciu. Podľa neho je v polícii taká nálada, že sa nikomu nechce púšťať do ničoho väčšieho. Ak minister Šutaj Eštok zruší NAKA, Slovensko príde o peniaze z plánu obnovy. Daňko hodnotí zákon o mimovládkach ako zle napísaný a vychádzajúci v ústrety len konšpirátorom.V rozhovore s Ľubomírom Daňkom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo sa rozhodol neodísť zo Slovenska, ale bojovať proti korupcii;– po 3:00 – ako vláda šikanuje policajtov;– od 4:00 – že chcel zostať vyšetrovateľom NAKA, ale súčasný policajný prezident mu to neumožnil;– po 6:00 – či naozaj potrebujeme Národnú kriminálnu agentúru alebo by ju mohol minister pokojne zrušiť;– od 7:00 – že ak zrušíme NAKA, prídu nám ďalšie listy z Európskej komisie a nedostaneme peniaze z plánu obnovy;– po 9:00 – že nedostatok policajtov by vyriešili vyššie platy;– od 11:00 – aký je plat strážmajstra, ktorý riskuje život na ulici;– po 12:00 – že policajti nikdy nemuseli znášať toľko mediálnych útokov od obvinených osôb ako teraz;– od 13:00 – že ho ako mladého človeka motivoval k vstupu do polície vzťah k psom, nie detektívky;– po 14:30 – ako policajti vnímajú predvolebnú päťstoeurovku;– od 15:30 – že NAKA od januára nevyšetrila ani jeden prípad veľkej korupcie;– po 17:00 – ako sa policajti a úradníci boja púšťať do veľkých káuz;– od 19:00 – čo hovorí na návrh zákona, ktorý mieri proti mimovládkam;– po 20:30 – že koalícia klame, ak tvrdí, že tento zákon nie je v rozpore s právom EÚ;– od 24:00 – že autori návrhu, napríklad poslanec Huliak, nemajú naštudovanú problematiku a zákon napísali zle a nejasne;– po 27:00 – ako zákon vychádza v ústrety iba konšpirátorom.

„Je strašne dôležité ísť k volebným urnám a vedieť čo robím no a potom byť pripravený za to niesť i zodpovednosť. Tu sa však deje pravý opak, ľudia nejako volia a potom sa spoliehame, že nás z toho niekto zachráni, ale nezachráni nás nikto. Toto si teraz budeme „žrať“ štyri roky,“ hovorí europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.„Myslím si, že je férové ľuďom povedať, že menšia časť národa - a časť politikov, prehrala súboj. Boli zvolení na štyri roky a či sa to niekomu páči alebo nie, oni tu tie štyri roky budú vládnuť. Ľudia potrebujú pochopiť čo sa stalo a že sem nepríde žiadna Eurokomisia, ktoré by nás tejto zodpovednosti zbavila. Volič má byť zodpovedný za svoju voľbu a toto si ľudia musia uvedomiť a musí tu byť aj nejakí líder, ktorý im to povie: „Vážení vám sa nemusí páčiť kto tam teraz je, ale vy ste si ho zvolili a musíte niesť zodpovednosť za to, čo ste si zvolili. Teraz nepríde žiadny Mesiáš a nezachráni vás.“ odkazuje nám europoslankyňa (za SaS) Lucia Ďuriš Nicholsonová. Tá po prezidentských voľbách napísala na svoju sociálnu sieť aj status, v ktorom sa po volebnej porážke Ivana Korčoka prakticky so Slovenskom rozlúčila: „Zapíname kufre. Slovensko je na veľmi dlho stratené. Patríme jednoznačne na východ, nie na západ a všetky výchylky, vrátane pravicových vlád a našej unikátnej pani prezidentky, ktorú nám závidí svet, ale Slovač ju hejtuje do krvi, boli len chyby v programe. Vivat, Slovakia. R.I.P.“Ako teda vníma volebné rozhodnutie, v ktorom Slovensko zverilo post prezidenta do rúk nominanta koaličného Hlasu a dlhoročného Ficovho súputnika a prečo to považuje za tak fatálne rozhodnutie, že prakticky zlomila nad touto krajinou palicu? Kde sa podľa nej stala chyba a – ako dlhoročná liberálna politička, berie zodpovednosť za túto prehru svojho vlastného politického tábora i na seba? Pomôže Slovensku, ale aj našej politickej opozícií cesta neustále pokračujúcich mítingov a ak nie, kde vidí cestu k zmene voličských preferencií? No a napokon, ako predpovedá výsledky blížiacich sa eurovolieb?„Myslím si, že progresívci získajú signifikantnú časť mandátov, ale celoeurópsky si myslím, že práve frakcia Obnovme Európu pôjde výrazne dolu a tie sily v europarlamente budú pre usporiadané v prospech pravicových extrémistov a bude to mať zásadný dosah i na európsku politiku,“ hovorí pre Ráno Nahlas europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko bolo minulý týždeň opäť témou v Bruseli. K právnemu štátu na Slovensku a slobode médií v europarlamente prebehla rozprava. Na to, či by sme mohli prísť o eurofondy a aké ma Komisia otázky na Slovensko sme sa pýtali viacerých europoslancov. Európska komisia je v úzkom kontakte so slovenskou vládou, uviedol komisár pre spravodlivosť Didier Reynders počas minulotýždňovej rozpravy o právnom štáte a slobode médií na Slovensku v Európskom parlamente. Komisia si všimla snahy o zmenu trestných kódexov. „Zmeny boli prijaté v zrýchlenom konaní začiatkom februára napriek tomu, že Komisia žiadala, aby bolo viac času pre vhodné konzultácie, ktoré by prebiehali nielen na národnej, ale aj európskej úrovni,” uviedol v súvislosti s novelou trestného zákona.Zmeny podľa Reyndersa ohrozia boj proti korupcii a obhajovanie finančných záujmov Európskej únie. „Reforma ako bola prijatá zohľadnila určité pochybnosti, ktoré Komisia mala v súvislosti s predchádzajúcim návrhom,” uviedol komisár pre spravodlivosť.Európska komisia je v kontakte so slovenskými inštitúciami pri hodnotení dopadov zmien. „Ide o to, aby sa zabezpečilo efektívne pokračovanie prebiehajúcich vyšetrovaní prípadov. Vrátane tých, ktoré sa týkajú finančných záujmov EÚ,” dodal Didier Reynders.Budete počuť aj vicepremiéra pre Plán obnovy Petra Kmeca. Popiera, že by Slovensko malo prísť o miliardy eur.Na tému sme sa pýtali aj viacerých europoslancov. Budete počuť europoslancov za KDH - Miriam Lexmann a Ivana Štefanca. "Nemyslím si, že sa niečo udeje pred eurovoľbami," hovorí Štefanec v podcaste.Robert Fico po výhre Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách hovoril, že by ho neprekvapilo, ak by nám teraz z čisto politických dôvodov a výsledku prezidentských volieb Európska Komisia skočila na fondy. „To, že to Robert Fico pustil do éteru znamená aj to, že možno vie a uvedomuje si, že zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry a prerozdeľovanie procesov - pri tom prerozdeľovaní môže nastať vstup do týchto procesov. Či nastane alebo nenastane závisí od Roberta Fica, akým spôsobom transparentne bude nakladať s týmto prerozdeľovaním. Európska prokuratúra to bude skúmať a v prípade, že bude jasné, že tam prichádza k ovplyvňovaniu súdnych procesov alebo stupovaniu do súdnych procesov, tak že sa nechránia ekonomické záujmy a transparentnosť európskych prostriedkov, tak v tom prípade príde k odoberaniu. Ked to Fico hovorí znamená, chce sa chrániť, že on s tým nič nemá a len tá zlá opozícia. To robí dlhodobo," myslí si Miriam Lexmann. myslí si Miriam Lexmann.Budete počuť aj reakcie poslancov Smeru Roberta Hajšela a Kataríny Roth Neveďalovej, Jozefa Mihála z koalície PS-Spolu, či českého europoslanca Luděka Niedermayera.Podcast Európa vzniká v spoluprácie redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Kto bude novým šéfom parlamentu? Zdá sa, že dnes sa na túto otázku odpoveď nenájde. Koalícia sa chce téme venovať po eurovoľbách. No minimálne je jasné, že dohoda na mene nie je. SNS podporuje Andreja Danka, Hlas Richarda Rašiho.Celá debata o šéfovi SNS začala po tom, čo premiér Robert Fico cez víkend v Sobotných dialógoch na RTVS povedal, že by bolo najlepšie, ak by sa predsedom parlamentu stal Andrej Danko. On sám ako premiér, Peter Pellegrini ako prezident a Andrej Danko ako predseda parlamentu by boli pre Slovensko najlepšia trojica. Na to však reagoval minister práce a podpredseda strany Hlas Erik Tomáš a pre rádio Expres uviedol, že ich nominantom je Richard Raši.Boli sme sa teda pýtať na túto tému poslancov koalície. Budete počuť poslancov Hlasu Samuela Migaľa a Miroslava Čellára, poslancov SNS Romana Michelka a Dagmar Kramplovú, ale aj poslancov opozície - Martina Dubéciho z Progresívneho Slovenska Branislava Gröhlinga zo Slobody a solidarity.Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho Robert Fico urobí všetko preto, aby sa Hlas znova spojil so Smerom a vytvoril jednu silnú stranu. "Bude to referendum o strane Hlas. Ak má byť životaschopný, bude si musieť obhájiť stoličku," hovorí.Podľa neho je Andrej Danko drahá nevesta a Robert Fico mu má byť za čo vďačný.Moderuje Denisa Hopková.

"Záležitosť možno považovať za uzavretú, ak by však izraelský režim urobil ďalšiu chybu, reakcia Iránu bude podstatne tvrdšia." Vyhlásenie iránskej misie pri OSN po nedeľňajšom nočnom masívnom no odrazenom útoku na Izrael. Na jeho mestá malo letieť 85 ton výbušnín, ktoré však Izrael a jeho spojenci zneškodnili ešte vo vzduchu. Akcia za miliardu sto miliónov eur podľa prepočtu izraelských vojnových analytikov. Čo je však pre Teherán „uzavretou záležitosťou“, pre vojnový kabinet Tel Avivu zostáva až výstražnou povinnosťou odvety. V pozore je svet. Spojenci zainteresované strany odhovárajú od ďalších stretov a ešte väčšej eskalácie. Čo sa to na blízkom východe deje a prečo? Zásadnou otázkou však zostáva čo bude ďalej? Téma pre Attilu Kovácsa, znalca pomerov tohto regiónu z Katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave. „Napríklad už nikto nehovorí o Gaze, o Západnom brehu...o vojne, ktorá je tam už pol roka a má viac ako tridsaťtisíc obetí len medzi Palestníncami. Nevie sa veľa o rukojemníkoch. Ciele zničiť Hamas sú rovnako na míle vzdialené od naplnenia“. Attila Kovács ilustruje, ako napätie s Iránom prospieva politike izraelského premiéra Netanjahua a jeho okoliu. Aktuálnu vojnu s radikálmi Hamasu označuje totiž za „porážku“ jeho politiky. Otvorenou podľa neho zostáva otázka, či má premiér Netanjahu politicky pripravené kroky, čo po prípadnom dobytí radikálov. Podľa Attilu Kovácsa nemá a „hrozba Iránom“ mu tak politicky len vyhovuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Izraelský vojnový kabinet v týchto chvíľach rozhoduje o odvete za víkendový útok Iránu. Celý diplomatický svet, vrátane ich spojencov, vyzýva Izrael, aby neeskaloval konflikt. V izraelskej vláde však sedia aj pravicoví a náboženskí extrémisti, upozorňuje politológ Jozef Lenč. Exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský si myslí, že Izrael nenechá iránsky útok bez odozvy, ale tá môže byť aj mierna. Išlo by o odvetu za odvetu, tvrdí Jozef Lenč a pripomína izraelský útok na iránsky konzulát v sýrskom Damašku, kde pred dvomi týždňami zomrelo niekoľko vysoko postavených iránskych dôstojníkov. Aj tento incident však vypovedá o tom, ako Irán dlhodobo využíva územia okolitých krajín a polovojenské až teroristické skupiny na útoky proti Izraelu. Dá sa táto špirála násilia zastaviť? A ktorá zo strán Izrael vs. Irán je silnejšia? Dnešný podcast Aktuality Nahlas nahral Peter Hanák.

Dvere do reprezentácie sa mu naplno otvorili až v 30 rokoch. Slovenský hokejista Samuel Takáč absolvoval premiéru na vrcholnom podujatí v Pekingu, a hneď z toho bola bronzová olympijská medaila. Úspešnú sezónu 2021/22 zakončil titulom v drese Slovana a šiestimi bodmi na svetovom šampionáte.Z individuálneho hľadiska mu vyšla aj táto sezóna. V základnej časti strelil za Slovan 17 gólov a pridal aj 19 asistencií, čím sa zaradil medzi trojicu Slovákov v TOP 30 tabuľke produktivity. Pri absencii Michala Sersena dokonca prebral kapitánske „céčko". V play-off pridal v štyroch zápasoch iba jednu asistenciu.Minulý rok sa do záverečnej nominácie na svetový šampionát nedostal. Po konci Slovana vo štvrťfinále extraligy môže tentokrát zabojovať o miestenku už od úvodných prípravných zápasov proti Švajčiarsku.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk zhodnotil posledné dve nevydarené sezóny Slovana Bratislava. Prezradil, kedy sa dozvie, či v klube zostane aj v novom ročníku a načrtol budúcnosť klubu z hlavného mesta.Taktiež porozprával o svojej vysokej produktivite v reprezentácii, šanciach dostať sa po dvoch rokoch na svetový šampionát a zaspomínal si na bronzovú olympiádu v čínskom Pekingu.

My vám povieme, prečo sa takto niektoré modely volajú. Povieme si aj o najväčšej diere na ceste, zistíte, ktorá osobnosť má svoju vlastnú značku zmrzliny a zoznámime sa s chlapíkom, ktorý si originálnym spôsobom zničil svoje Lamborghini Huracán. Tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.