Winamp Logo
Dejiny Cover
Dejiny Profile

Dejiny

Slovak, History, 1 season, 293 episodes, 22 hours
About
Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.
Episode Artwork

Bratislavské noviny Pressburger Zeitung dvíhali tlak až vo Viedni

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny Zistiť, vyšetriť, informovať, varovať a niekedy aj potrestať. Takto v stručnosti by sa dali charakterizovať opatrenia, ktoré mali zamedziť nekontrolovanému šíreniu správ v habsburskej monarchii v období Veľkej francúzskej revolúcie či neskôr, v časoch napoleonských vojen. Tie sa šírili neraz aj napriek varovnému prstu cenzora a vzbudzovali pozornosť úradov, ktoré mali dohliadať na stabilitou domácich pomerov a zabrániť prenikaniu nebezpečných revolučných myšlienok. Ich nositeľom, pochopiteľne, bola už v tomto čase tlač a rodiaca sa žurnalistika, ktorá si nachádzala miesto na stránkach prvých novín. Takými boli aj Pressburger Zeitung, ktoré opakovane spôsobovali roztrpčenosť dokonca i viedenského policajného riaditeľstva. Od začiatku sa tak toto nové remeslo stretávalo so snahou o kontrolu, dohľad či dokonca snahu využiť nové médium pre štátnu propagandu. Čo vlastne vyvolávalo toľkú pozornosť? Ako na prelome 18. a 19. storočia vznikali noviny a ako do ich práce zasahovali cenzori? A kto vlastne boli prví redaktori a ako fungovala ich komunikačná sieť napriek zákazom a dohľadu úradov? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o počiatkoch novinárskeho remesla rozprával s historičkou Ivonou Kollárovou z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
5/18/202435 minutes, 55 seconds
Episode Artwork

Sociálna starostlivosť bola súčasťou nacistickej okupačnej stratégie

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny Ôsmy máj je Dňom víťazstva nad fašizmom - v tento deň v roku 1945 sa skončila druhá svetová vojna a s kapituláciou Nemecka aj vláda nacizmu vo väčšine Európy. Ôsmy máj je pevnou a viac-menej jednoznačnou súčasťou oficiálnej pamäti jednotlivých európskych štátov. O niečo komplexnejšie to je s miestom vlády samotných nacistov v národných dejinách a kolektívnej pamäti jednotlivých európskych krajín. Dnes ponecháme bokom prípad vojnového slovenského štátu, príbeh štátu, ktorý s nacistami kolaboroval, a budeme hovoriť o krajine, ktorá bola nacistickým Nemeckom okupovaná- o Protektoráte Čechy a Morava. A pozrieme sa priamo na najnovší výskum. Vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity v týchto dňoch vychádza kniha českej historičky Radky Šustrovej pod titulom Nations Apart, Czech Nationalism and Authoritarian Welfare under Nazi Rule (Oddelené národy, Český nacionalizmus a autoritárske sociálne politiky pod nacistickou vládou). Autorka tejto výnimočnej knihy prijala pozvanie do dnešného podcastu Dejiny. Ako naznačuje názov knihy, v nasledujúcich minútach sa pozrieme na dejiny protektorátu z novej perspektívy. Pozrieme sa na takpovediac mäkké spôsoby ovládania českej spoločnosti. Aké okupačné stratégie používalo nacistické Nemecko v Protektoráte Čechy a Morava? Akú úlohu zohrávala sociálna politika a sociálna starostlivosť? Ako na tieto stratégie reagovala česká spoločnosť a akú úlohu zohral český nacionalizmus? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Radkou Šustrovou z Viedenskej univerzity. Dr. Šustrová sa venuje výskumu dejín sociálneho štátu, rodinnej a sociálnej politiky, pracovných práv, ženského aktivizmu a nacionalizmu v Európe 20. storočia. Na viedenskej univerzite sa aktuálne venuje výskumu dejín sociálnej spravodlivosti. Prvá verzia knihy Oddelené národy vyšla pod názvom Zastřené počátky sociálního státu: nacionalismus a sociální politika v Protektoráte Čechy a Morava- a jej súčasný anglický preklad vznikal počas nedávneho pôsobenia Dr. Šustrovej na univerzite v Cambridgei vo Veľkej Británii. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
5/11/202429 minutes, 5 seconds
Episode Artwork

Pandémia je moment prekvapenia, ktorým sa príroda pripomína človeku (záznam diskusie)

Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na ⁠sme.sk/toldo⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. V priebehu dejín ľudstvo prekonalo množstvo epidémií a postupne sa učilo s nimi bojovať. Ale ani medicína nepriniesla definitívne víťazstvo ľudstva nad baktériami a vírusmi. Historický prehľad epidemických nákaz je zároveň často i prehľadom sociálnych kríz, politických rozvratov a turbulencií. Tzv. Justiniánov mor zasiahol Východorímsku ríšu v čase jej najväčšej expanzie, epidémia tzv. čiernej smrti zdecimovala stredovekú Európu v polovici 14. storočia a pandémia španielskej chrípky bola zasa tragickou dohrou udalostí prvej svetovej vojny. A ako ukázali posledné roky, ani naša doba nie je imúnna proti podobným hrozbám. Fenomén epidémií je zároveň priesečníkom záujmu spoločenských i prírodných vied, histórie, epidemiológie či virológie. A práve v takejto zostave sa zišli odborníci, aby hľadali spoločné odpovede na záhady minulosti i súčasné výzvy a podelili sa s nimi i s verejnosťou. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa na verejnom podujatí, ktoré zorganizovala Učená spoločnosť Slovenska, rozprával s historičkou Tünde Lengyelovou z HÚ SAV, epidemiologičkou Alexandrou Bražinovou z Lekárskej fakulty UK a virológom Borisom Klempom z Biomedicínskeho centra SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
5/4/20241 hour, 7 minutes, 27 seconds
Episode Artwork

Rádio bolo v Rwande trúbou nenávisti, mačeta jej nástrojom

Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na ⁠sme.sk/toldo⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. „Podtnite vysoké stromy“ – takáto výzva sa na rozhlasových vlnách začala šíriť pred 30 rokmi v africkej Rwande. Ihneď nasledovala genocída, ktorá celý svet šokovala svojou rýchlosťou a brutalitou. Masové vyvražďovanie Tutsiov, ktorého sa dopustili Hutuovia vo Rwande v apríli až júli 1994, bolo dôsledkom dlhšieho napätia medzi oboma etnikami a predchádzajúcej občianskej vojny. Ani to však nevysvetľuje v plnej miere všetko, čo sa stalo. Nevraždili totiž iba vládne hutuovské vojenské jednotky, ale i bežní obyvatelia – sused suseda, jedna rodina druhú rodinu v tej istej dedine. Najčastejším vražedným nástrojom bola mačeta a výjavy, ktorých svedkami boli niekoľkí západní novinári či vojaci v oblasti, akoby vypadli z hororového filmu. Masovému zabíjaniu nedokázali zabrániť ani mierové jednotky OSN, ktoré sa v tom čase vo Rwande nachádzali, za čo táto organizácia právom zožala obrovskú kritiku. Genocída vo Rwande je však aj príkladom, ktorý nás môže v mnohom poučiť. Poukazuje na to, čo sa stane, ak uvoľníme hranice nenávistným prejavom a mediálny priestor i našu vlastnú reč ovládne propaganda, agresivita a snaha dehumanizovať protivníka. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
4/27/202450 minutes, 56 seconds
Episode Artwork

Praha bola komunistická Ženeva pre krajiny tretieho sveta

Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na ⁠sme.sk/toldo⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. „Komunistická Ženeva“- tak takto nazval Prahu s dávkou irónie český historik Karel Bartošek. Praha bola počas celého trvania komunistického režimu sídlom viacerých medzinárodných organizácii, ktorých deklarovaných spoločným cieľom bol boj proti kolonializmu, imperializmu a fašizmu. Sídlili tu organizácie študentov, novinárov, cirkví či odborov, pričom ich členovia pochádzali najmä z Afriky či Ázie. Čo však znamenal ich boj proti kolonializmu či imperializmu v kontexte komunistického Československa? A všeobecnejšie, aké malo komunistické Československo vzťahy s krajinami tzv. tretieho sveta? Ako sa tieto vzťahy menili v rámci studenej vojny? Ktoré organizácie sídlili v Prahe a ako fungovali? A do akej miery boli tieto organizácie pod kontrolou Komunistickej strany Československa či priamo Moskvy? Ich členovia boli neraz inej farby pleti: stretávali sa v Československu s rasizmom? Historička Agáta Šústová Drelová sa v podcaste Dejiny rozpráva s českým historikom Mikulášom Peštom z Karlovej Univerzity, Ústavu pro soudobé dějiny Českej akadémie vied a aktuálne tiež Výskumného centra dejín transformácii na Viedenskej Univerzite (RECET). Mikuláš Pešta sa vo svojom výskume venuje téme kontaktov Československa s africkými a ázijskými krajinami počas studenej vojny. Jeho štúdie môžete nájsť v prestížnych medzinárodných vedeckých časopisoch: najnovšie publikácie venoval otázkam medzinárodných organizácií v Československu, československej podpore revolucionárskeho násilia počas dekolonizácie, či československým vojenským špecialistom v krajinách tretieho sveta. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
4/20/202434 minutes, 26 seconds
Episode Artwork

Hudba sídli v hlave. V tej Smetanovej hrala ďalej, hoci ju nepočul

Poznáme dobre jeho operu Prodaná nevěsta, fanfáry z predohry k opere Libuše a predovšetkým symfonický cyklus Má vlast. Dá sa povedať, že aspoň základný repertoár z diel Bedřicha Smetanu patrí k všeobecnému hudobnému vzdelaniu nielen v českých krajinách, ale aj na Slovensku. Bedřich Smetana je považovaný za tvorcu českej národnej hudby. O to viac táto jeho symbolická pozícia a autorita pôsobia v posledných týždňoch, keď si pripomíname dvesto rokov od jeho narodenia, čo je aj dôvod, prečo bol rok 2024 vyhlásený za Rok českej hudby. Je však zaiste užitočné a poučné pozrieť sa na Smetanu predovšetkým ako na človeka, ktorý žil a tvoril v čase, ktorý bol poznamenaný aj zápasom za národnú emancipáciu, ale aj cez perspektívu jeho osobných tragédií, s ktorými sa musel vyrovnávať. Hoci je dnes Smetana považovaný za nespochybniteľnú autoritu, za svojho života sa musel vyrovnávať s obvineniami z tzv. wagnerizmu či s poznámkami, že nie je dosť český či národný. No omnoho väčšou výzvou preňho boli zdravotné problémy a predovšetkým nastupujúca hluchota. Paradoxne, už ako nepočujúci autor napísal veľkú časť svojho hudobného diela. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva o ikone českej hudby s Olgou Mojžíšovou, vedeckou pracovníčkou a kurátorkou fondu Smetana z Národného muzea - Muzea Bedřicha Smetanu v Prahe. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
4/12/202456 minutes, 6 seconds
Episode Artwork

Čo je nové vo výskume holokaustu?

Holokaust Židov z územia Slovenska je téma, ktorá sa periodicky objavuje v slovenských médiách. Najčastejšie práve v marci: 25. marca 1942 o pol deviatej večer vyrazil z Popradu prvý transport do vyhladzovacieho tábora Auschwitz - do dobytčích vagónov slovenskí gardisti a nemeckí esesáci nahnali 999 židovských dievčat - pre mnohé z nich to bola prvá a zároveň posledná cesta mimo domova. Vrátilo sa ich len pár. Holokaust je už roky predmetom intenzívneho výskumu: na verejnosť sa často dostáva len časť informácií, neraz chýbajú informácie o najnovších výsledkoch výskumu. Náš dnešný hosť pôsobí vo výskume dejín holokaustu Židov z územia Slovenska, ale tiež v medzinárodnom výskume holokaustu už takmer 21 rokov. Tento rozhovor je príležitosťou pozrieť sa práve na najnovší výskum holokaustu. Čo by nám nemalo uniknúť z aktuálneho výskumu? Naša pozornosť je dlhodobo zameraná najmä na Auschwitz: geografia holokaustu je však oveľa širšia: kam všade siahajú dejiny deportácie Židov zo Slovenska? A konkrétnejšie: čo vieme o táboroch Sobibor či Majdanek? Kto bol Dionýz Lénard a čo sa môžeme dozvedieť o tejto tragickej kapitole našich dejín práve cez jeho príbeh? Historička Agáta Šústová Drelová so rozprávala s historikom Jánom Hlavinkom. Dr. Ján Hlavinka je riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu a zároveň vedeckým pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Je takisto členom slovenskej delegácie v International Holocaust Remembrance Alliance (IHRA). Dr. Hlavinka je autorom viacerých monografií a štúdií o holokauste na Slovensku v rokoch 1938 - 1945, konkrétnejšie monografie Dôjsť silou-mocou na Slovensko a informovať...: Dionýz Lénard a jeho útek z koncentračného tábora Majdanek. Ako spoluautor sa podieľal na publikáciách: Spory o biskupa Vojtaššáka, Pracovný a koncentračný tábor v Seredi (v spoluautorstve s Eduardom Nižňanským), Slovenský štát: predstavy a realita (v spoluautorstve s Martinou Fiamovou a Michalom Schvarcom) a Tábor smrti Sobibor (v spoluautorstve s Petrom Salnerom). Najnovšie mu v anglickom preklade vyšla kniha o Dionýzovi Lénardovi: The Man Who Escaped From Majdanek: Dionýz Lénard and His Testimony. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
4/7/202449 minutes, 35 seconds
Episode Artwork

Paranoidnému tyranovi sa vyhovieť nedá. Odpoveď je NATO

„Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď. Keď pred 75 rokmi, 4. apríla 1949 ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov Severoatlantickej aliancie podpisovali Washingtonskú zmluvu, Európa i svet sa nachádzali už v inom politickom ovzduší. Eufória z víťazstva nad nacizmom pominula a čoraz hmatateľnejšie bolo možné sledovať narastajúci prízrak komunizmu, ktorý medzičasom ovládol strednú Európu, vrátane Československa. Ako sa teda rodilo NATO? A vari ešte dôležitejšou otázkou je, prečo táto obranná aliancia vôbec vznikla? A je diagnostika, ktorú v roku 1946 vyslovil George Kennan nečakane aktuálna aj dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a v súčasnosti riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
3/23/202454 minutes, 14 seconds
Episode Artwork

Terapia Dejinami. Podcasty dávajú priestor na náročné otázky

Prečo vlastne podcastujeme o dejinách? Jednoduchá otázka, ale odpoveď je zložitejšia. Možno tak trochu súvisí s inou otázkou – ako nás formujú príbehy z národných či svetových dejín? A čo sa s nami stane, ak na niektoré z nich zmeníme svoj pohľad? História je predovšetkým rozprávaním, záleží však na tom, kto rozpráva a čo z udalostí dôb minulých zahrnie do svojho príbehu. Ak však takýto príbeh neobstojí pri konfrontácii s novými faktami, či výpoveďami, ktoré sme jednoducho opomenuli, nie je to tragédia, skôr naopak. Spoločenské vedy neraz musia prepisovať, spochybňovať a búrať to, čo sme si ešte do nedávna mysleli. Nie je to tragédia, ale naopak vzrušujúca práca, ktorú historici dobre poznajú. S našim podcastom Dejiny sa vám už niekoľko rokov snažíme tento svet vedy priblížiť Dnešná epizóda preto bude predovšetkým o našej práci, o tom ako sprostredkovať polemiku historikov vám, našim poslucháčom. A sme veľmi radi, že sme sa o tom mohli porozprávať s našimi hosťami spoza rieky Moravy, s Martinom Gromanom a Michalom Stehlíkom, tvorcami najúspešnejšieho českého podcastu o dejinách. Jaro Valent z časopisu Historická revue a Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV sa stretli s tvorcami podcastu Přepište dějiny. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
3/17/20241 hour, 11 seconds
Episode Artwork

Ako zemetrasenie s cunami zničili Lisabon a dali impulz k vzniku seizmológie

Písal sa 1. november 1755, bola sobota, sviatok všetkých svätých. V portugalskom Lisabone sa veriaci práve zišli v kostoloch, aby si pripomenuli zosnulých, keď sa náhle zatriasla zem. Počas niekoľkých minút sa zrútila väčšina mesta, ktoré sa v tom čase radilo medzi najľudnatejšie a najbohatšie metropoly Európy. Hneď na to sa v Lisabone rozšíril požiar. Vystrašení ľudia z poškodených budov inštinktívne utekali k najbližšiemu voľnému priestranstvu, na pláž, pritom si mohli povšimnúť neobyčajný úkaz. More výrazne ustúpilo, aj o niekoľko sto metrov. Počiatočnú úľavu vystriedala po chvíli druhá a ešte väčšia hrôza. Zo západu sa na mesto valila obrovská viac než 10 metrová vlna cunami. To, čo nezničilo zemetrasenie, v nasledujúcich sekundách zmietol mohutný príval oceánu. Lisabonská katastrofa otriasla celou vtedajšou Európou. Teológovia a učenci sa pýtali, ako je vôbec možné vysvetliť nešťastie takého nepredstaviteľného rozsahu. Je to Boží trest, alebo je potrebné hľadať iný a racionálnejší výklad tejto udalosti? Aj táto katastrofa tak naštartovala hlbšie úvahy a stála na počiatku trvalejšieho vedeckého záujmu o neprebádané útroby Zeme. Jedným z výsledkov tohto záujmu je seizmológia – nová vedecká disciplína, ktorá výrazným spôsobom prispela k všeobecnému prírodovednému poznaniu a rozvoju ľudstva. Čo sa presne stalo v Lisabone pred takmer 270 rokmi? Ako si ľudia podobné udalosti v minulosti vysvetľovali a kedy sa podarilo učencom objasniť skutočné príčiny zemetrasení? A ako toto poznanie prispelo k nášmu materiálnemu, technologickému, ale k spoločenskému rozvoju? Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s prof. Petrom Moczom, vedúcim oddelenia fyziky Zeme na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave a s Evou Rutšekovou, študentkou histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
3/10/202450 minutes, 48 seconds
Episode Artwork

Pracantka, svižná gazdinka a oddaná komunistka. Taká mala byť nová socialistická žena

Časopis Slovenka je už desaťročia stálicou slovenského lifestylového neba. Slovenka vznikla v roku 1948, pár týždňov pred komunistickým prevratom. Neprekvapivo, veľmi rýchlo po jej vzniku sa jedným z cieľov redaktoriek Slovenky stalo vytváranie novej socialistickej ženy podľa ideológie Komunistickej strany a vzoru Sovietskeho zväzu. V dnešnom podcaste sa pozrieme ako sa časopis tejto úlohy zhostil v časoch stalinizmu, v časoch horúčkovitého budovania svetlých zajtrajškov a intenzívnych represií politických odporcov režimu. Ako mala vyzerať nová Slovenka? Ako sa píše a o čom píše ženský časopis v časoch stalinskej diktatúry? Akú úlohu v procese tvorby novej ženy zohrávali emócie a ako ich dnes vieme skúmať? Historička Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s filologičkou, prekladateľkou a kultúrnou manažérkou Zuzanou Bujačkovou. Dr. Bujačková popri výskume spoluorganizuje Bratislavský knižný festival a pracuje v občianskom združení literarnyklub.sk. Pred necelým rokom úspešne obhájila doktorandskú prácu na tému: Ženy pod červenou hviezdou. Obraz novej socialistickej ženy v slovenskom mediálnom diskurze (1948 –1953). Momentálne pracuje na rozšírení tohto výskumu, ktorý neskôr vyjde aj knižne. Aktuálne sa kurátorsky podieľala na novom čísle mesačníka Kapitál venovanom ženám za socializmu, ktorý vyjde v polovici marca. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
3/3/202436 minutes, 38 seconds
Episode Artwork

Aký štamgast, taká doba. Bratislavské kaviarne by vedeli rozprávať

„Som bratislavská kaviareň. Jedna úplne konkrétna. Tu, neďaleko. Na námestí, ktoré nesie rovnaké meno ako toto divadlo.“ To sú úvodné slová v podaní Zuzany Kronerovej z inscenácie Pozsony Dance Club v Divadle Pavla O. Hviezdoslava. Prepožičiava tak svoj hlas dobre známej kaviarni Savoy v bratislavskom hoteli Carlton. A hoci sa pri speve a hudbe môže zdať, že to bude veselý príbeh, ten istý hlas nás po chvíli schladí: „Udával? Vraždil? Arizoval? Nemilé. A je to dobrý Slovák? Je. Tak je náš! Zatvorme všetci spolu oči. Myslime na niečo iné. Príjemnejšie. Na krajšie zajtrajšky.“ Kaviareň, či už tá konkrétna z hotela Carlton, ale v prenesenom zmysle slova aj každá iná kaviareň či verejný priestor na Slovensku, je vlastne miestom, z ktorého sa neustále odchádzalo a v ktorej sa striedalo osadenstvo. Jedných štamgastov nahrádzali iní bez toho, aby sa poznali či vôbec chceli poznať. Maďarov, Nemcov či Židov vyhadzovali Slováci, buržoáziu vytláčal novopríchodzí proletariát, ateistov novopečení katolíci, ktorí ešte včera boli komunistami, a tak stále dokola až do dnešných novotvarov, keď na „slniečkarov“ spoza vedľajšieho stola zazerajú obrancovia tradičných hodnôt či akokoľvek naopak, alebo inak. Kedy sa tento kolotoč zastaví? To je azda otázka, ktorá vám možno v mysli vystane po pozretí spomínaného predstavenia. A hoci v ňom dominuje predovšetkým tanec a hudba, po chvíli si uvedomíte, že veľa slov k tomuto obrazu nás samých ani netreba. My si dnes však o našej minulosti, tak trochu z divadelnej perspektívy, povieme o trochu viac. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s riaditeľkou DPOH a spoluautorkou inscenácie Valériou Schulczovou a etnológom Petrom Salnerom u Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/25/202447 minutes, 15 seconds
Episode Artwork

Ženy, ktoré nasledovali Stalina

Príbeh Milady Horákovej, jej procesu a justičnej vraždy pod taktovkou Komunistickej strany sa postupne stáva pevnou súčasťou verejnej pamäte komunistickej éry v Československu. Príbeh Milady Horákovej nie je jediný svojho druhu. Pred pár mesiacmi sme s dokumentaristkou Soňou Gyarfášovou hovorili o ďalších ženách, ktoré boli väznene v časoch komunistického režimu na Slovensku. A napokon, mnoho z týchto príbehov ešte stále nepoznáme. Dnes sa však pozrieme na ženy počas vlády Komunistickej strany z celkom iného uhla. Pozrieme sa na doposiaľ takmer nepreskúmané pôsobenie žien vo vysokej politike Komunistickej strany. Akú úlohu zohrávali ženy vo vláde tejto strany? Ako vysokopostavené komunistky vnímali väznenie a popravy iných žien? A akú mieru zodpovednosti nesú na zločinoch stalinizmu? Ako chápali otázku emancipácie a akými témami sa zaoberali v rámci svojho pôsobenia? Čo priniesla komunistická emancipácia širším vrstvám žien? A čo sa mení v šesťdesiatych rokoch? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s českou politologičkou a historičkou Janou Kočiškovou. Doktorka Kočišková sa vo svojom výskume venuje politickým dejinám Československa a témou rozhovoru je aj jej najnovšia kniha Ženy v Politike, Rola a postavenie vrcholných političiek v Československu v rokoch 1948-1968. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/18/202446 minutes, 30 seconds
Episode Artwork

Keď na Orave nebolo ani dobre, ani zdravo

Alkoholizmus, povery, nízke hygienické štandardy a neschodné cesty. Aj takto by sme si mohli predstaviť prostredie, do ktorého vstúpil Ladislav Nádaši-Jégé v roku 1919, keď prijal pozíciu oravského župného lekára. Hoci chcel pomáhať tým najbiednejším, stretával sa často s ľudskou hlúposťou, zadubenosťou či dokonca odporom tých, ktorým prichádzal slúžiť. O tom, že lekárska služba zďaleka neznamená len liečiť choroby či zaceľovať rany, ale aj rozháňať povery a prinášať aspoň trochu osvety do uzavretých hláv, by mohol rozprávať práve tento slovenský filantrop a spisovateľ. Nádaši-Jégého tak nepoznáme len ako spisovateľa, významného slovenského prozaika a autora známeho románu Adam Šangala. Bol aj usilovným prispievateľom do novín a časopisov, pričom upozorňoval na neutešené pomery na slovenskej dedine a čerpal pri tom zo svojej každodennej lekárskej praxe. Aj po storočí nám tieto jeho poznámky a spomienky umožňujú nahliadnuť do sveta slovenského človeka, zďaleka nie ideálneho, nepoškvrneného a úprimného ako ho neraz vykresľovala a stále vykresľuje naša romantizujúca naivita, ale človeka zaostalého, poverčivého a zatrpknutého, ktorý neverí nikomu a ničomu. S čím všetkým sa Nádaši-Jégé ako lekár stretával? Aké choroby a neduhy trápili Oravu krátko po vzniku prvej republiky? A ako na ne reagovali štátne a župné orgány? Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s historikom Lukášom Krajčírom, z HÚ SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/11/202430 minutes, 48 seconds
Episode Artwork

Vinohradníctvo významne formovalo spoločnosť na našom území už v ranom novoveku

V podcaste Dejiny sa pravidelne venujeme histórii bežných ľudí, histórii každodennosti. Dnes sa touto optikou pozrieme na dôležitú súčasť dejín raného novoveku v malokarpatskej oblasti, dejín Bratislavy a jej širšieho okolia. A pomôžeme si vínom. Ako ukazuje výskum nášho hosťa ak sa na víno, jeho výrobu, distribúciu a konzumáciu pozrieme očami archivára a historika, získame veľmi zaujímavý vhľad do dejín spoločnosti na našom území v ranom novoveku. Ako sa pestovalo víno v tomto období? Kedy začína vinárska tradícia v Bratislave a jej okolí? Ako sa vinohradníctvo premietalo do fungovania miest, v hospodárskej ale aj politickej oblasti? Kto pracoval vo viniciach? Od čoho závisela kvalita vína konkrétne z malokarpatskej oblasti? A napokon aký bol vplyv dostupného alkoholu na ľudí – ako súviselo v ranom novoveku víno s kriminalitou? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s archivárom a historikom Michalom Duchoňom, vedúcim Archívu mesta Bratislavy. Michal Duchoň sa vo svojom výskume venuje problematike mestských dejín raného novoveku, historickej kriminológii a dejinám každodenného života. Na svojom konte má niekoľko publikácii vrátane kníh Zločin v meste, kriminalita a každodennosť v ranonovovekom Pezinku; Modra v premenách stáročí; Bernolákovo 1209-2009: Dejiny obce, a je tiež spoluatorom Dejín Svätého Jura. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/4/202446 minutes, 29 seconds
Episode Artwork

Lenin bol fanatik s ťahom na bránku

„Je nevyhnutné pripraviť muža, ktorý obetuje revolúcii nielen voľné večery, ale celý svoj život.“ Autor týchto slov takýmto profesionálnym revolucionárom dozaista bol. V. I. Lenin, od ktorého smrti 21. januára uplynulo presne sto rokov, bol mužom, ktorý revolúcii obrazne povedané obetoval nielen svoj život, ale v praktickom a desivom zmysle slova jej obetoval i milióny iných životov, o ktorých nič nevedel. Jeho súčasníci a spolupracovníci sa o ňom vyjadrovali ako o jednorozmernom až fanaticky zameranom človeku, pre ktorého politika a jej násilná revolučná podoba boli všetkým. Snaha radikálne prebudovať sociálnu realitu podľa konkrétneho ideologického kľúča, nebola pre Lenina len nejakou teoretickou či dokonca idealistickou kratochvíľou. Naopak, väčšinu svojho života sa snažil vybudovať politickú stranu, ktorá skôr pripomínala teroristickú organizáciu či jednoducho spolok radikálov, odhodlaných na všetko. Sám Lenin hovoril o strane nového typu a o násilí ako o nevyhnutnom červenom či revolučnom terore. Čo presne to znamenalo, sa ukázalo už krátko po nastolení boľševického režimu v roku 1917. Leninov príklad i nasledujúce desaťročia boľševickej vlády v Rusku a jej neskorší export do sveta pritom vyvoláva celý rad otázok. Ako bolo možné realizovať socialistickú revolúciu práve v Rusku, ktoré aj pre samotného otca vedeckého komunizmu Karla Marxa bolo nerozvinutou a zaostalou perifériou? A bol Lenin jeho ideovým následníkom a praktickým realizátorom jeho myšlienok alebo jeho osobitnou ruskou verziou? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s politológom Tomášom Zálešákom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/28/202450 minutes, 16 seconds
Episode Artwork

Ako sa Bratislava a Dunaj modernizovali?

Prešporok, dnešná Bratislava, bol viac ako dvesto rokov, teda od bitky pri Moháči až po koniec 18. storočia a nástup Jozefa II, syna Márie Terézie, hlavným mestom Uhorskej monarchie. Po tomto období sa na istý čas stáva druhým mestom. Avšak už o pár desiatok rokov opäť zažíva boom, aj keď z dôvodov odlišných ako boli tie na začiatku novoveku. Od konca 19. storočí plánovači- od architektov a inžinierov až po mestských poslancov, prichádzajú s veľkými plánmi ako mesto prispôsobiť novej dobe, novým myšlienkami o fungovaní štátu a spoločnosti. Tieto zmeny sa netýkajú len mesta, ale celkom prirodzene aj rieky Dunaj. Na scénu nastupujú plánovači, nastáva modernizácia alebo presnejšie technokratický obrat- zmeny, ktoré tento obrat prináša azda najlepšie poznáme z radikálnej premeny Paríža. Premeny, ktorá vyvolala vášnivé diskusie, premeny, proti ktorej protestoval aj známy spisovateľ Victor Hugo. Čo znamenajú tieto celoeurópske zmeny pre Prešporok? A čom hovoríme ak hovoríme o technokratickom obrate v 19. storočí? Ako rozmýšľajú o mestách a ich funkcii plánovači? A v čom je ich prístup odlišný od predchádzajúcich období? Čo si o ich plánoch myslia v tomto období obyvatelia mesta? V čom sa môžeme dnes inšpirovať a čo sa naopak v dnešných podmienkach, s ohľadom na dnešné potreby a poznatky zdá viac či menej nepoužiteľné? Agáta Šústová Drelová  historického ústavu SAV sa rozprávala s Laurou Krištekovou,  architektkou a výskumníčkou na Oddelení architektúry na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Dr. Krišteková skúma históriu a teóriu architektúry 20. a 21. storočia so zameraním na vojenskú architektúru, dejiny plánovania miest. Venuje sa tiež občianskemu aktivizmu. Druhou hostkou je Monika Bočková, architekta a výskumníčka na Oddelení architektúry na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Na Fakulte architektúry a dizajnu STU ukončila doktorandský výskum na tému vzťahu Dunaja a Bratislavy v kontexte mestského plánovania od 18. Storočia po súčasnosť. Venuje sa výskumu urbánnych dejín ale aj kritickému písaniu o architektúre a občianskemu aktivizmu. Obe výskumníčky sú spoluautorkami publikácií, Ročenka slovenskej architektúry (2020), Správa o slovenskej architektúre (2023) a tiež knihy Bratislava (Ne)plánované mesto (2020,) ktorá bola ocenená Medzinárodnou cenou kreatívnych médií a Slovenským literárnym fondom a Cenu Mladého vedeckého výskumníka. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/21/20241 hour, 2 minutes, 17 seconds
Episode Artwork

Za Andrássyovcami na Gemer: Záujem o uhorskú aristokraciu na Slovensku rastie

Zľavnené predplatné na SME.sk za 31 eur nájdete na sme.sk/narodeniny - Mesačník Historická revue v spolupráci so SNM – Múzeom Betliar vo svojom decembrovom vydaní priniesla tému dejín rodu Andrássyovcov. Po prvý raz a na jednom mieste ste sa tak mohli a stále môžete zoznámiť s najvýznamnejšími členmi tejto rodiny, ktorí výrazným spôsobom zasiahli do dejín našej krajiny. S veľkým záujmom ľudí sa toto vydanie stretlo predovšetkým na Gemeri, v regióne kde je dodnes starostlivo uchovávaná živá spomienka na Andrássyovcov. Historická revue sa preto vydala priamo za svojimi čitateľmi a predstavila nové vydanie vo verejnej diskusii v Rožňave – v Kultúrnom centre Kláštor. Aj toto stretnutie ukázalo, že nie sme natoľko odtrhnutí od vlastnej minulosti ako nám to neraz pripadá a že na Slovensku sa v posledných rokoch dvíha obrovský záujem verejnosti o našu spoločnú uhorskú aristokraciu. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue. Prijmite moje pozvanie na Gemer, jeden z najkrajších regiónov Slovenska. Moji hostia vám predstavia nielen kaštieľ v Betliari či hrad Krásnu Hôrku, ale uvedú vás aj do rodinného prostredia Andrássyovcov. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/14/20241 hour, 4 minutes, 29 seconds
Episode Artwork

Top 2023: Krym je ruský orientálny sen a imperiálne pokušenie

Počas vianočných sviatkov si s nami môžete zopakovať najpopulárnejšie či najhorúcejšie diely podcastu Dejiny. Takým je určite aj téma poloostrova Krym a jeho dejín. I dnes je to mimoriadne horúci kúsok zeme medzi Azovským a Čiernym morom, ktorý hrá vo veľmocenských záujmoch Ruska prvoradú úlohu a je dnes súčasťou bojiska ukrajinského zápasu za nezávislosť a územnú celistvosť. Dejiny Krymu sú zároveň prehliadkou toho, ako dramaticky sa uberá historický vývoj na exponovanom mieste, kde sa stretávajú viaceré svety. Nie je preto prekvapením, že práve táto téma sa ocitla medzi najpočúvanejšími podcastami denníka SME za uplynulý rok. Počúvate Dejiny. Moje meno je Jaro Valent a o Krymskom polostrove som sa rozprával s Helenou Ulbrechtovou zo Slovanského ústavu AV ČR. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/7/202435 minutes, 17 seconds
Episode Artwork

Pravoslávnych na Ukrajine chcel využiť Stalin aj Hitler, teraz sa o to pokúsil Putin

"Je za tým jediné – túžba oslabiť Svätú Rus." Tieto slová pochádzajú od patriarchu Kirilla I., hlavy moskovského patriarchátu, a jeho kázne počas vysvätenia hlavného kostola Rosgvardie (čiže Červenej armády alebo dnešným slovníkom Ruskej národnej gardy) v Balašiche pri Moskve v novembri 2022. Hoci Kirillove vyjadrenie vzhľadom na jeho podporu Putinovej invázie na Ukrajinu nie je prekvapujúce, je zarážajúce hneď v niekoľkých ohľadoch.  Po prvé, Kirill ako vždy obviňuje z vojny Západ a Ukrajinu: Rusko napadlo Ukrajinu, aby sa ochránilo pred západnou dekadenciou a ukrajinským fašizmom. Tento príbeh je už dnes notoricky známy. Menej známy je pojem „Svätá Rus“. Ako Kirill vo svojom prejave vysvetlil, „Svätá Rus“ označuje Rusko, Ukrajinu a Bielorusko. Podľa Kirillovych a Putinovych predstáv by malo toto takzvané väčšie Rusko byť riadené spoločnou ortodoxnou kresťanskou kultúrou a hodnotami." Toto nie je prvé a pravdepodobne ani posledné takéto vyjadrenie zo strany Kirilla. V tomto podcaste však nebudeme hovoriť o Kirillovi alebo Svätej Rusi. Reči o Svätej Rusi sú okrem toho, že sú už dokázateľne škodlivou fantáziou, aj príkrou redukciou. Redukciou oveľa zložitejšej histórie náboženstva na území dnešnej Ukrajiny. A napokon v kontexte už druhých Vianoc ktoré Ukrajinci oslávili v atmosfére pokračujúcej ruskej invázie vyznievajú tieto slová aj nesmierne kruto. V tomto podcaste sa pozrieme na históriu náboženstva na Ukrajine. V kontexte, do hĺbky a do detailov. Ako sa tu za posledné dve storočia vyvíjalo pravoslávie na Ukrajine? Aká bola situácia cirkvi počas Hladomoru? Ako cirkvi prežili stalinistické prenasledovanie? Aké zmeny nastali počas perestrojky? Aká je úloha pravoslávnej cirkvi od osamostatnenia Ukrajiny v roku 1991? A napokon aká je aktuálna situácia pravoslávnych na Ukrajine v kontexte pokračujúcej  ruskej invázie? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s ukrajinským historikom Andriyom Fertom, historikom, ktorý pred pár mesiacmi, napriek trvajúcej ruskej invázii v jeho krajine, úspešne obhájil doktorát s dejín na prestížnej Kyjivskej Mohylskej Akadémii. Dr. Fert skúma vzťahy cirkvi a štátu počas komunizmu a historickú pamäť súčasnej pravoslávnej cirkvi. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/31/202343 minutes, 34 seconds
Episode Artwork

Top 2023: Ako sa Slováci, Maďari, Poliaci a Česi vysporiadali so spoločnou históriou?

Stredná Európa, náš kultúrny a politický priestor neprestáva prekvapovať. Nemám na mysli len výsledky volieb, tých našich, či tých poľských. Ale tiež to, že jedným z našich najpočúvanejších podcastov v uplynulom roku bol podcast o dejinách vyšehradskej spolupráce a o tom ako sa Slováci, Maďari a Poliaci vyrovnali so spoločnou minulosťou. V tomto podcaste sme sa vzdiali od vysokej politiky a pozreli sme sa na vzájomnú spoluprácu bežných Slovákov, Čechov, Maďarov a Poliakov. Hovorili sme o vyšehradskej spolupráci, najmä o jej minulosti ale tiež prítomnosti a budúcnosti. Naše rozprávanie sme viedli cez príbehy, ktoré sa dejú v rámci každodennej spolupráce medzi občanmi V4. Cez mikropríbehy stredoeurópanov sme hľadali odpovede na otázky o dejinách strednej Európy. Kde možno hľadať korene našej spolupráce a jej absencie? Čo sa stalo so vzťahmi v strednej Európe počas komunizmu a ako sa vyvíjali po jeho páde? Má Vyšehradská spolupráca zmysel aj po vstupe do Európskej únie? Mení sa úloha V4 po invázií Ruska na Ukrajinu? A napokon, keď sa pozrieme do budúcnosti, vieme o V4 rozmýšľať aj inak ako len o pasívnej nárazníkovej zóne? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom, diplomatom a výkonným riaditeľom Medzinárodného vyšehradského Fondu Petrom Marešom a diplomatkou Mariannou Neupauerovou, ktorá bola ešte donedávna zástupkyňou výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehrádskeho fondu, dnes už pôsobí ako tajomníčka Slovenského veľvyslanectva v Českej Republike. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/24/20231 hour, 2 minutes, 3 seconds
Episode Artwork

Nástrahám sa vyhol rovnako ako Vltava. Český Krumlov je takmer zázrak

V južných Čechách, na miestach kde sa ešte úzka Vltava kľukatí a vytvára pod horami malebné meandre stojí krásne renesančné mesto. Od riečnych polostrovov stúpa starobylými uličkami, aby jeho celkovú siluetu korunoval impozantný zámok i rozsiahly kláštorný komplex. Český Krumlov dnes už asi nepotrebuje siahodlhé poetické úvody, je predsa jednou z hlavných položiek na zozname turistických atrakcií v Českej republike. Avšak priam zázračne nepôsobí len jeho uchovaná, takmer nedotknutá podoba, ktorá vás prenesie pár storočí späť do minulosti, ale i jeho príbeh. Český Krumlov prežil niekoľko stavebných vzostupov, keď bol sídlom významných českých rodov - Rožmbergovcov či Schwarcenbergovcov, ale prekonal aj fázy, keď sa ocitol na okraji záujmu a takmer sa naň zabudlo. O to väčší zázrak je, že toto mesto sa prenieslo – rovnako ako Vltava vo svojom koryte – pomedzi prekážky, ktoré mu do cesty postavilo aj dramatické 20. storočie. Vari najlepším príkladom je spomínaný kláštorný komplex minoritov, ktorý za posledné obdobie prešiel rozsiahlou obnovou a dnes je vyhľadávanou atrakciou i strediskom kultúrneho života. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue. A o Českom Krumlove i o jeho obnove sa budem rozprávať s historikom umenia Ivom Janouškom, kurátorom Kláštorov v Českom Krumlove. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/17/202344 minutes, 30 seconds
Episode Artwork

Naše kroje sú inšpirované Španielmi, Indami aj Osmanmi

Boli jednou z dôležitých tém mnohých listov v ranom novoveku, vyjadrovali status a boli obdobia keď boli vzácne nielen pre poddaných, ale aj pre šľachtu. Pre mužov mali rovnakú hodnotu ako pre ženy a aj páni venovali ich výberu veľkú pozornosť. Reč je o šatoch. Čo znamenali šaty v Uhorsku ranom novoveku? Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici poznatky o odievaní v tomto období? Chodili obyvatelia Uhorska nakupovať za hranice? A akú časť rozpočtu boli ochotní dať na šaty? Čo všetko patrilo do základnej výbavy mužov a žien? Boli šľachtici márniví alebo naopak príliš šetrní? A ako to bolo s poddanými? Mali čas popri práci na panskom riešiť módu? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dr. Lenkou Pajer, historičkou kultúrnych dejín a dejín každodennosti v ranonovovekom Uhorsku. Vo svojom výskume sa venuje najmä odevu a jeho zmenám počas života uhorskej šľachty 16. a 17. storočia. Popri výskume sa tiež venuje rekonštrukcii dobových odevov podľa krajčírskych kníh z uhorského prostredia a popularizácii histórie. Aktuálne spolupracuje na výstavách odevov s viacerými múzeami, napríklad s Považským a Dubnickým múzeom, či Múzeom v Pezinku. Dva krát ročne organizuje krajčírske workshopy pre nadšencov reenacmentu na Slovensku. Popri tom všetkom pripravuje publikáciu o uhorskom odeve v období raného novoveku. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/10/202340 minutes, 24 seconds
Episode Artwork

Pamäť je zradná, bez archívov nemôžeme porozprávať žiadny príbeh

Pre každého historika sú nevyhnutným a prvoradým zdrojom informácií a zároveň zárukou, že ľudská pamäť, značne selektívna, subjektívna a teda nespoľahlivá, nedeformuje našu schopnosť poznávať. Archívy a archivistika ako veda napriek tomu, akú im samotná história prikladá dôležitosť, často zostávajú na okraji laického či verejného záujmu. Aj spôsob akým zhromažďujeme písomné či iné pramene poznania, ako ich uchovávame a ako s nimi pracujeme, má svoj vlastný príbeh. Do veľkej miery s v ňom odráža spoločenský a politický vývoj, miestne špecifiká tej či onej krajiny a v poslednom období najmä prudký technologický rozvoj, ktorý kladie pred archivárov výrazne nové nároky. Bez práce archivárov by sme pritom nemohli porozprávať veľké príbehy či už z národných alebo svetových dejín. Kto je vlastne archivár, v čom spočíva jeho práca a odkedy vlastne archivujeme? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva so Štefan Hrivňákom z Archívu mesta Bratislavy. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/3/202338 minutes, 5 seconds
Episode Artwork

V zuboch ju mali ľudáci i komunisti. YMCA sa v Bratislave stala symbolom mladých

Vyplňte podcastový prieskum a pomôžte nám zlepšiť váš poslucháčsky zážitok: ⁠https://forms.office.com/e/7hfFpLaMgz⁠  – Nezáleží na tom či ste Slovák, Čech, Maďar, Nemec alebo Žid, ani či ste katolík, evanjelik, pravoslávny či ateista, brány združenia YMCA sú pre každého mladého človeka otvorené. Azda takto jednoducho by sa dala pre slovenské či československé pomery zhrnúť základná myšlienka tohto svetového združenia. Young men´s christian association, teda Kresťanské združenie mladých ľudí vzniklo ešte v polovici 19. storočia ako odpoveď na niektoré dehumanizujúce dôsledky rýchlej industrializácie či raných fáz vývoja kapitalizmu a malo ponúknuť mladému človeku alternatívu – teda telesný i duševný rozvoj, silné kamarátske väzby, sebadisciplínu a bezpečné zázemie pre osobný a následne i spoločenský rozvoj. To sú všetko myšlienky, ktoré do značnej miery korešpondovali aj s duchom mladej Československej republiky a s filozofiou jej prezidenta T. G. Masaryka. Nebolo preto prekvapením, že medzi hlavných podporovateľov YMCA v Československu patril aj on. Pre obyvateľov Bratislavy je YMCA zároveň aj symbol. Reprezentuje ho krásna budova postavená v rokoch 1920 – 1923 v rondokubistickom štýle v blízkosti Hlavnej železničnej stanice. V týchto dňoch je to práve 100 rokov od jej otvorenia a zároveň rozbehnutia hlavných aktivít Združenia či už v našom hlavnom meste, ale i po celej krajine. A ako inak, dramatické 20. storočie sa podpísalo tak na činnosti YMCI i na vzhľade a kondícii jej budovy. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a spolu s historikom Lukášom Krajčírom z HÚ SAV sa pozrieme na túto pozoruhodnú kapitolu našich dejín dejín. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
11/26/202347 minutes, 58 seconds
Episode Artwork

Žena 17. novembra 1989: Násilný prevrat by silnejšiu demokraciu nepriniesol

Pred pár dňami sme oslávili 17. november- výročie konca komunistického režimu a nastolenia demokracie. 17. november 1989 je ústredným míľnikom našich najnovších dejín - dejín demokracie. Výhodou najnovších dejín je, že môžeme hovoriť s ich priamymi účastníkmi. Hostka aktuálneho dielu podcastu Dejiny je dôležitým aktérom najnovších dejín demokracie. Bola jednou zo spoluzakladateliek Verejnosti proti násiliu- hnutia, ktoré Slovensko doviedlo k demokracii. Zároveň pôsobila ako sociologička a politologička. V rokoch, ktoré nasledovali, a ktoré priniesli pre mnohých neočakávaný zápas o demokraciu, pôsobila na univerzite, a opäť zažila pokusy o ovládnutie vzdelávania počas mečiarizmu. S profesorkou Soňou Szomolányi sa preto pozrieme na často opakované otázky a neraz  výčitky a sklamania, ktoré sa pravidelne objavujú v súvislosti s novembrom 1989. Ako prebiehal pád komunistického režimu? Ako sme sa vyrovnali s komunistickou minulosťou? Bolo by lepšie ak by komunisti boli systematicky a možno aj násilne porazení a odstránení z verejného života? Aký je odkaz novembra 1989 pre dnešnú dobu, v ktorej pozorujeme opätovný vzostup autoritárskych hnutí, a to nielen v strednej Európe ale tiež v krajinách s dlhou demokratickou tradíciou. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a politologičkou profesorkou Soňou Szomolányi. Profesorka Szomolányi sa narodila vo Vysokých Tatrách, v Bratislave vyštudovala sociológiu a následne pôsobila na Katedre sociológie Univerzity Komenského. V roku 1989 bola zakladajúcou členkou VPN. Po odchode z aktívnej politiky spoluzakladala Inštitút stredoeurópskych štúdií na Univerzite Komenského a neskôr na tejto univerzite viedla Katedru politológie, kde je dnes emeritnou profesorkou. Je autorkou mnohých štúdií a publikácii: za všetky spomeniem: Sociálne a politické premeny Slovenska na začiatku 90. rokov, Slovensko: problémy konsolidácie demokracie, Kľukatá cesta Slovenska k demokracii. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
11/19/202352 minutes, 10 seconds
Episode Artwork

Pre československý obchod so zbraňami železná opona neexistovala

Obchod so zbraňami bol lukratívnou súčasťou zahraničného obchodu komunistického Československa. Zatiaľ čo oficiálna propaganda hovorila o mieri,  československé zbrojovky a tajné služby dohadovali obchody od Sýrie až po Latinskú Ameriku, pričom neraz predávali obom stranám vojenských konfliktov. V tejto epizóde podcastu Dejiny  sa pozrieme na Československo v globálnom obchode so zbraňami v  posledných dvoch desaťročiach vlády komunistickej strany Československa. Do akej miery sa dnes výskumníci a verejnosť môžu dostať k informáciam o často utajovanom obchode so zbraňami? S akými zbraňami obchodovali slovenské zbrojovky v Dubnici nad Váhom a v Martine? Do akých krajín predávalo Československo? Aké záujmy sa stretali v tomto lukratívnom obchode? A aká bola úloha tajných služieb? Aký mala vplyv zbrojárska výroba na širšiu spoločnosť? A ako fungovali mestá, v ktorých sa výroba zameriavala takmer výlučne na zbrojársku výrobu? A napokon, ako sa obchod so zbraňami mení po páde komunizmu v 1989? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so škótskou historičkou Rosamund Johnston z Výskumného Centra Dejín Transformácií na Viedenskej Univerzite. Rosamund Johnston sa výskumne venuje kultúrnym a sociálnym dejinám strednej a východnej Európy v druhej polovici 20. storočia. Onedlho jej vo vydavateľstve Stanfordskej Univerzity vyjde kniha Red Tape, Radio and Politics in Czechoslovakia (Červená páska, Rozhlas a politika v Československu). – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
11/12/202338 minutes, 59 seconds
Episode Artwork

Soft skills neboli v Napoleonovom arzenále

Napoleon Bonaparte neprestáva fascinovať odbornú i laickú verejnosť ani po dvoch storočiach. Asi niet človeka na svete, ktorý by aspoň nepočul jeho meno a nepoznal by aspoň malý útržok z jeho životného príbehu. Tí, ktorí podľahli kúzlu tejto historickej legendy si však neprestávajú klásť viaceré otázky. Bol geniálnym stratégom, ktorý od základov zmenil podobu vojny? Bol vizionárom a štátnikom, alebo naopak bol „vrahom“ francúzskej revolúcie? Bol krvilačným tyranom? Bolo jeho cieľom zjednotiť a premeniť Európu, alebo sledoval len svoje vlastné a bezhraničné ambície? Podať odpovede na tieto a ďalšie otázky si za cieľ kladie kniha francúzskeho historika a spisovateľa Thierryho Lentza s príslovečným názvom Napoleon – generál, mýtus, štátnik. Sto otázok a odpovedí, ktorá sa v novembri objaví aj na slovenskom knižnom trhu v preklade od vydavateľstva MAMAŠ. Do kín navyše mieri historická dráma Napoleon od britského režiséra Ridleyho Scota. Napoleonom tak trochu budeme najbližší mesiac či dva žiť všetci, ktorí milujeme históriu. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom a zároveň prekladateľom spomínanej knihy Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
11/5/20231 hour, 1 minute, 52 seconds
Episode Artwork

Neboli to len bony, nebol to len klid. Drobní podnikatelia počas komunizmu a po jeho páde

Kriminálka Bony a Klid o fenoméne veksláctva počas komunizmu, či komédia Dědictví aneb ...hošigutentag patria k najznámejším filmov 80. a 90. rokov minulého storočia. V oboch filmoch sú hlavnými postavami podnikatelia. V tom prvom nelegálni, v tom druhom zbohatlíci po páde socialistickej diktatúry v 1989. Ak prvý film kritizuje, ten druhý paroduje. Ako tvrdí naša dnešná hostka, paródia je napokon jeden z hlavných prístupov vo filmovom zobrazovaní podnikateľov na začiatku 90. rokov. V dnešnom podcaste sa na fenomén podnikania na konci socializmu a na začiatku demokracie pozrieme cez analýzu skúseností a spomienok samotných podnikateľov. O čom hovoríme ak hovoríme o drobnom podnikaní počas normalizácie? Čo bolo predmetom nelegálneho podnikania? Ako sa k týmto podnikateľom staval režim? A ako vnímali svoje podnikanie samotní aktéri? Čo znamenal podnikateľský úspech počas neskorého socializmu? Do akej miery zohrávali rolu osobné kontakty, či drobné krádeže? A čo prináša rok 1989? Ako sa drobní podnikatelia pozerali na ideu a prax voľného trhu? Ako ich vnímala transformujúca sa spoločnosť? A ako vnímali svoju pozíciu v novom ekonomickom systéme samotní podnikatelia? Agáta Šústová Drelová,z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou Veronikou Pehe, z Ústavu Soudobých Dějín, Českej Akadémie Vied a aktuálne tiež z Výskumného Centra Dejín Transformácie na Viedenskej Univerzite. V roku 2020 jej v poprednom anglo-americkom vydavateľstve Berghahn Books vyšla kniha, Velvet Retro (Zamatové Retro) a tento rok tiež Remembering the Neoliberal Turn, Spomínanie na Neoliberálny obrat, ktorý spolueditovala s poľskou historičkou Joannou Wawrzyniak. Aktuálne je tiež spolueditorkou čerstvej knihy Věčná Devadesáta, o tom čo sa stalo v 90tych rokov v českej spoločnosti, a o tom ako nás to ovplyvňuje dnes, či tiež o prekvapivých kontinuitách vývoja pred a po páde komunistického režimu. Kniha bude onedlho dostupná aj v slovenských kníhkupectvách. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/28/202339 minutes, 8 seconds
Episode Artwork

Izrael bol zaskočený aj pred 50 rokmi, na sviatok Jom kippur

Nečakaný, prekvapivý a mimoriadny – aj takto je možné označiť nedávny útok teroristickej organizácie Hamas na Izrael. Hovorí sa o zlyhaní armády či spravodajských zložiek, podcenení protivníka a o vážnych dôsledkoch pre celú bezpečnostnú politiku na Blízkom východe. Mnoho analytikov má pritom malé déjà vu a v tejto súvislosti sa opäť pripomína situácia spred presne 50 rokov, keď na židovský sviatok Jom kippur na Izrael zaútočili z dvoch strán armády Egypta a Sýrie. Začala sa tým zatiaľ posledná arabsko-izraelská vojna. Či už ide len podobnosť, symbolickú zhodu alebo aj zámerné poukázanie organizátorov útoku na širší rámec arabsko-izraelského konfliktu, stojí za to vrátiť sa o 50 rokov späť. V akej situácii sa v tom čase Izrael nachádzal? Bol útok arabských krajín naozaj nečakaný, alebo len zlyhali spravodajské služby? A ako nakoniec Izrael vyšiel aj z tejto vojny – ako víťaz či porazený? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Marekom Meškom z Historického ústavu univerzity v Hradci Králové. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/21/202356 minutes, 25 seconds
Episode Artwork

„Môžu si za to sami“. Dnešné stereotypy o ľuďoch bez domova sa formovali celé stáročia

Jeho socha je dnes turistickou atrakciou pre návštevníkov Bratislavy. Avšak na prvý pohľad veselá socha Schone Naziho skrýva zložitý osobný príbeh. Podľa výskumov bol Schone Nazi jeden z najznámejších ľudí bez domova v povojnovej Bratislave. Pred pár dňami, 10 októbra bol Medzinárodný deň ľudí bez domova. Tento podcast je preto venovaný práve týmto ľuďom: pozrieme sa na ľudí bez domova v našich moderných dejinách. Prečo a ako prichádzali ľudia o domov v Habsburskej ríši v 19. storočí? Ako boli spoločensky vnímaní ľudia, ktorí stratili domov? Kedy a ako vznikajú inštitúcie sociálnej starostlivosti o týchto ľudí? Ako pristupoval k problémoch týchto ľudí štát, počnúc Habsburskými panovníkmi a končiac povojnovým Československom? Historička Agáta Šústová Drelovása rozprávala s Gabrielou Dudekovou Kováčovou (Historický ústav, SAV), historičkou, ktorá skúma dejiny sociálnej starostlivosti a sociálnej politiky, dejiny rodových vzťahov (gender history) a sociálne dejiny prvej svetovej vojny. Zhruba pred rokom sme v našom podcaste hovorili o jej poslednej knihe Človek vo vojne, o stratégiách prežitia a sociálnych dôsledkoch prvej svetovej vojny na Slovensku. Dnes sa už naša hostka venuje novému výskumu, výskumu predchodcov systému sociálnej politiky štátu na území Slovenska v 19. a na začiatku 20. storočia. O najnovších výsledkoch výskumu bude aj tento podcast. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/14/202344 minutes, 57 seconds
Episode Artwork

Ustúpiť či bojovať? Beneš sa rozhodoval medzi zlom a ešte väčším zlom

„Vyberali ste si medzi hanbou a vojnou. Vybrali ste si hanbu a budete mať aj vojnu“ – to je pomerne známy výrok Winstona Churchila k podpisu Mníchovskej dohody zo septembra roku 1938. Zástupcovia Francúzska a Veľkej Británie sa vtedy rozhodli ustúpiť požiadavkám nacistického Nemecka a jeho spojenca fašistického Talianska a prakticky odovzdať československé pohraničné územia Adolfovi Hitlerovi. Celú situáciu dotvárajú slová prezitenta ČSR Edvarda Beneša: „Keby sme neprijali, zviedli by sme čestnú vojnu.. ale národ by bol vyvraždený.“ Celá dohoda sa zároveň zapísala do historického vedomia Čechov a Slovákov v podobe heslovitého konštatovania: „O nás bez nás“. Práve pozícia Edvarda Beneša bola v celej situácii nezávideniahodná a ponúka hneď niekoľko otázok – ako sa má zoči voči hroziacej agresii zo strany Nemecka a zároveň bez spojencov zachovať? Čo má urobiť zodpovedný politik? Má riskovať viac než len neistý výsledok, ale zachovať tak v spoločnosti vedomie vzdoru a národnej dôstojnosti alebo sa podvoliť a vyhnúť sa tak obrovskému krviprelievaniu? Práve do kritických septembrových dní roku 1938 sa pozrieme aj my a pokúsime sa nanovo si rozvážiť všetky pre a proti. Jaro Valent sa rozpráva s Tomášom Jahelkom z Katedry politológie FiF Trnavskej univerzity. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/7/202341 minutes, 53 seconds
Episode Artwork

Predvolebné bitky nie sú novinka. V 19. storočí boli na dennom poriadku

„Masa uhorských voličov vôbec nemyslí na to, že by výkonom svojho volebného práva chcela nejako ovplyvniť vedenie verejných záležitostí. Vie, že „páni“ po voľbách beztak urobia tak, ako oni chcú, že z toho, čo sľúbili pred voľbami, nič nedodržia. Priemerný uhorský volič je ľahostajný k tomu, kto bude zvolený. Podstatné však je, že môže voliť, pretože na volebné právo nazerá ako na výsostne materiálne právo. Ako na právo na primeraný prospech zo svojho hlasu a ako na právo na bezplatné jedenie a pitie počas kortešovania.“ Toto pesimistické pozorovanie pochádza z roku 1910 z Wiener Deutschen Korrespondenz - tento komentár bol veľmi populárny a bol prebratý viacerými nemecko-jazyčnými novinami v Čechách. V dnešnom podcaste sa pozrieme aj na to, do akej miery tento komentár zachytáva skutočnosť a do akej miery je skôr novinárskou hyperbolou. Témou tejto epizódy budú voľby. Nebudeme však hovoriť o prítomnosti – budeme hovoriť o nie tak dávnej minulosti. Presnejšie, o atmosfére volebných kampaní a o fenoméne volebnej korupcie v Uhorsku v 19. storočí. Ako vyzerali voľby v 19. storočí? Kto mal právo voliť a ako sa toto právo postupne rozšírilo? Ako vyzerali volebné kampane? Kto boli korteši? O čom hovoríme, ak hovoríme o volebnej korupcii v 19. storočí? A napokon, ako chápali volebné právo bežní ľudia v Uhorsku. 19. storočia. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Petrom Šoltésom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Peter Šoltés sa venuje sociálnym a kultúrnym dejinám Uhorska v 19. storočí, dejinám korupcie, nacionalizmu, etnickým a konfesionálnym stereotypom a napokon migrácii v rámci Karpatskej kotliny v 18. a 19. storočí. Je autorom mnohých štúdii vo viacerých jazykoch: okrem iného aj knihy Tri jazyky, štyri konfesie o etnickej a konfesionálnej pluralite na Zemplíne, Spiši a v Šariši, a tiež spoluautorom prvých dejín Korupcie v priestore bývalej Habsburskej monarchia. Peter Šoltés a tiež scenáristicky podieľa na príprave publicistickej relácie Dejiny Sk, ktoré môžete pravidelne vidieť na RTVS. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
9/30/202334 minutes, 47 seconds
Episode Artwork

Kto ovláda Maticu slovenskú? Zápas o jej charakter bol rovnako dramatický ako dejiny Slovenska

Mala byť „jednotou milovníkov národa slovenského“, aspoň tak sa písalo v zakladajúcich stanovách Matice slovenskej v roku 1863 i pre jej obnove v roku 1919. Na prvý pohľad je to jednoduché konštatovanie. Avšak pri bližšom pohľade má táto charakteristika omnoho viac rovín. Milovníkom národa slovenského nemusí byť predsa automaticky len Slovák a už vôbec nie jednostranne politicky orientovaný Slovák. Avšak práve na toto motto sa často zabúdalo. Poukazujú na to vlastne celé dejiny Matice slovenskej, ktorá bola považovaná za poprednú slovenskú kultúrnu a vzdelávaciu ustanovizeň či už vo svojej prvej fáze, ale i v druhej obnovenej fáze. Do života matičiarov sa totiž premietali mnohé spory – politické, konfesionálne a často i rýdzo osobné. Milovníkmi národa slovenského boli aj mnohí českí učenci, profesori českých univerzít, ktorí po roku 1918 prichádzali na Slovensko pomáhať s osvetovou činnosťou a vstupovali rovnako i medzi členov Matice. Napokon však boli vyháňaní tými, ktorí chceli túto inštitúciu pretvoriť iba na výlučne slovenskú, „čistokrvnú“ a ľudácku. A keď sa už zdalo, že je naozaj zle a Matica slovenská je skrz-naskrz poplatná Tisovmu režimu, našli sa v jej radoch aj takí, ktorí sa odvážne zapojili do Slovenského národného povstania. Aká teda bola táto naša národná ustanovizeň, od ktorej založenia sme si nedávno pripomínali 160 rokov? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
9/23/202355 minutes, 31 seconds
Episode Artwork

Uhorský minister ho vyhodil zo školy, odišiel do Ameriky a spoluzaložil Československo

Poznáme ho ako popredného československého diplomata, účastníka prvého, druhého i tretieho zahraničného odboja a muža, ktorý sa mohol popýšiť kontaktmi na tých najlepších adresách európskej či svetovej politiky. Pre stručné priblíženie tejto postavy našich dejín však asi najlepšie poslúži tento obraz: V roku 1905 navštívi bratislavské evanjelické lýceum uhorský minister kultu a výučby Albert Apponyi. Profesor latinčiny Lajos Losonczi vyvolá pred ním mladého chlapca Štefana Osuského, premianta školy, aby na ministra urobil dobrý dojem. Po hodine si ho minister zavolá a spýta sa, odkiaľ pochádza. Keď sa dozvie, že z Brezovej, ktorá je známa silným slovenským národným cítením, prehlási, že i tak iste bude dobrým Maďarom. Mládenec však zaryto mlčí a Apponyi si to vyloží ako nesúhlas a trúfali odpor. Ešte v ten deň žiada vylúčiť Osuského z lýcea a neskôr i zo všetkých uhorských stredných škôl. Uplynie necelých 14 rokov a obaja muži sa znova stretávajú – tentoraz na mierových rokovaniach v Paríži. Kým Apponyi prišiel obhajovať pred dohodovými veľmocami územnú celistvosť Uhorska, Štefan Osuský vedie československú delegáciu a obhajuje jej nároky na slovenské územie. Po podpise mierovej zmluvy v Trianone 4. júna 1920 sa hranice Československa stávajú definitívne skutočnosťou, Uhorsko minulosťou a gróf Apponyi hlavným porazeným. Štefan Osuský na to spomínal ešte aj po rokoch: „Pozdravil som ho po maďarsky, on mňa po slovensky. Nikdy som sa ho nespýtal, či si spomína na 16-ročného študenta, ktorý mu odmietol prisľúbiť, že bude dobrým Maďarom.“ Aj tento príbeh ukazuje, že dramatické 20. storočie prinieslo do konkrétnych životných príbehov neraz až neuveriteľné situácie. Vtesnať však celý životný príbeh Štefana Osuského len do tohto jedného obrazu by však bolo na škodu. Ponúka totiž omnoho viac inšpirácie. Počúvate Dejiny, pravidelný podcaste denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s riaditeľom HÚ SAV Slavomírom Michálekom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
9/16/202357 minutes, 13 seconds
Episode Artwork

Osvietenci ich považovali za skazené. Kráľovské mestresy boli vymazané zo životopisov kráľov

Mali výborné vzdelanie, hovorili viacerými cudzími jazykmi, a bez výnimky boli najkrajšími dcérami významných a bohatých šľachtických rodín. Ich rodiny ich od detstva pripravovali na kariéru na kráľovskom dvore. Na kariéru kráľovských metres. Všetci poznáme meno Madame de Pompadour- metresy francúzskeho kráľa Ľudovíta XV.. Oveľa menej známe je meno Márie Anny Pálffy, metresy cisára Jozefa I., Habsburgovca, ktorý vládol len veľmi krátko v rokoch 1705 až 1711. Metresy boli dlho na okraji záujmu výskumníkov. Ako to však často býva s postavami na okraji záujmu, ich príbehy odhaľujú na prvý pohľad neviditeľné či zakrývané aspekty života spoločnosti a konkrétnejšie šľachty v ranonovovekom Uhorsku. Na jednej strane ukazujú mieru do akej bola šľachta ochotná využívať svoje dcéry v záujme zlepšenia spoločenského postavenia. Do akej miery však možno postavenie kráľovskej metresy vnímať ako jednu z ciest zabezpečenia spoločenského vplyvu žien v spoločnosti, ktorá nepriala ich verejnému životu. Kto teda boli metresy? Aká bola ich pozícia? Kedy sa metresy začínajú objavovať v Uhorsku? Ako sa stala kráľovskou metresou práve Mária Anna Pálffy? A aký bol jej vzťah s Jozefom I.? Do akej miery možno hovoriť o jej spoločenskom a politickom vplyve? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Annou Fundárkovou, historičkou aristokracie v ranom novoveku z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
9/9/202338 minutes, 30 seconds
Episode Artwork

Veľká Morava sa neorientovala len na Východ. Nálezy šperkov potvrdzujú inšpiráciu franskou kultúrou

Poznáme to všetci. Sklenené vitríny s archeologickými nálezmi, s niekedy presnejším inokedy vágnejšími popismi. Takmer vždy sa pri nich pristavíme: je nám všetkým zrejmé, že bez archeologických nálezov by sme staršie dejiny nemali šancu spoznať. No zároveň, často odchádzame s pocitom, že stále sa z nich dozvedáme relatívne málo. V tomto rozhovore sa to pokúsime vylepšiť. S archeologičkou Hanou Chorváthovou sa pozrieme na to, aké informácie skrýva veľmi konkrétny artefakt: ženské honosné šperky  včasnostredovekej strednej Európy. Je toho oveľa viac ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Aké sú najnovšie a možno tiež najkontroverznejšie informácie z aktuálneho výskumu o včasnom stredoveku v strednej Európe? Majú niektoré archeologické nálezy väčšiu výpovednú hodnotu ako iné? Čo všetko sa o minulosti sa dozvedáme vďaka šperkom? A čo všetko nám šperky prezrádzajú o ich majiteľkách, či o ich výrobcoch? Šperky boli a sú prejavom luxusu. Aká bola úloha luxusu vo včasnom stredoveku? A vieme sa vôbec aj vďaka šperkom dopátrať k informáciám o bežných ľuďoch? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Hanou Chorváthovou, archeologičkou a historičkou, publicistkou a autorkou knihy o ženskom honosnom šperku, a konkrétnejšie o jeho chronológii a o jeho historickom význame, ktorá vyšla pred pár mesiacmi v prestížnom nemeckom vydavateľstve De Gruyter. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
9/2/202340 minutes, 59 seconds
Episode Artwork

Stratená horská romantika? Ako sa menil obraz Tatier (repríza)

Záver leta je už tradične príležitosťou zabudnúť na svoje každodenné povinnosti, zanechať za sebou mesto a vydať sa do prírody. V horách predsa hľadáme pokoj, slobodu či jednoducho únik pred našim problematickým životom. Každý z nás si už aspoň raz odniesol blažený pocit z návštevy sveta, ktorý sa rozprestiera nad našimi hlavami. Horská turistika preto nie je len obyčajným športom či kratochvíľou, ale aj kultúrou, ktorá sa za posledné viac než storočie udomácnila i na Slovensku a stala sa súčasťou jeho obrazu. Vysoké tatranské končiare už koncom 19. storočia priťahovali dobrodružné povahy či jednoducho ľudí, ktorí boli aj napriek nepohodliu ochotní vstúpiť do ich očarujúceho okruhu. Ako vyzerali tieto počiatky a kde prví návštevníci Tatier nachádzali útočisko pred nepohodou a únavou? Ako sa budovali prvé horské chaty a útulne a kto vlastne chodil do našich hôr? Ako Slováci, Česi, Maďari a mnohí ďalší spoznávali tatranskú prírodu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Ďurčom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
8/26/202333 minutes
Episode Artwork

Ako eštebáci zbohatli po 1989? Najmä vďaka štátnym zákazkám (repríza)

V novembri 2022 sme sa dozvedeli ďalšie mená bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, neslávne známej tajnej politickej polície komunistického režimu. Ústavu pamäti národa sa podarilo získať takmer tri a pol tisíca spisov zamestnancov komunistických bezpečnostných zložiek. Pri tejto príležitosti sme si do podcastu Dejiny pozvali šéfa Ústavu Pamäti Národa a experta na dejiny Štátnej bezpečnosti historika Jerguša Sivoša a filozofa Fedora Blaščáka, spoluautora dokumentárneho seriálu o ŠtB Prísne tajné, ktorý dnes môžete nájsť v archíve RTVS. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
8/19/202353 minutes, 58 seconds
Episode Artwork

Slováci potrebujú sebavedomie opreté o vzdelanie a kultúru

Inšpirovať, motivovať a podporovať vlastníkov cenných kultúrnych pamiatok v úsilí o ich obnovu – o to sa snaží už 16 rokov prestížna súťaž Fénix – kultúrna pamiatka roka. Za ten čas boli nominované desiatky až stovky architektonicky a historicky hodnotných objektov, ktoré prešli rekonštrukciou a vzbudili mimoriadny záujem a ohlas verejnosti. S nevôľou však zvykneme často konštatovať, že svoje kultúrne dedičstvo zanedbávame. A práve táto zanedbanosť má hneď niekoľko rozmerov, nevzťahuje sa primárne len na samotné objekty či umelecké artefakty. Istý dlh vykazuje aj naše občianske vedomie, ktoré počas dlhej éry komunizmu, ale i za posledných 30 rokov mnohé z našej minulosti vytesnilo. Ako sa teda dnes darí v úsilí o prinavrátenie týchto hodnôt a ako to súvisí aj s naším hodnotením? Rozprávame sa s Ladislavom Snopkom, pamiatkarom, archeológom, dramaturgom, známou tvárou novembra ´89 a dnes i členom správnej rady Nadácie SPP, ktorá je spolu s ministerstvom kultúry organizátorom súťaže Fénix. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
8/12/202336 minutes, 55 seconds
Episode Artwork

Naživo: Sú Slováci naozaj rusofili? Vzťah k Rusku od Štúra až podnes

Podcast Dejiny bol opäť naživo. Už druhý rok po sebe sa mohli poslucháči a poslucháčky zúčastniť na jeho nahrávaní na bratislavskom Tyršovom nábreží. Moderátorská dvojica podcastu Jaroslav Valent a Agáta Šústová Drelová sa so svojimi hosťami Vitaliou Bellou z Denníka N a politológom Tomáśom Jahelkom rozprávali o tom, či sú skutočne Slováci rusofili a v čom sme na Slovensku v porovnaní so zvyškom Európy iný. Do akej miery je náš postoj k Rusku výsledkom tradičných romantických či nekritických predstáv alebo aktuálne prebiehajúcej informačnej vojny? A kam je až potrebné siahnuť po vysvetlenie? To všetko sa dozviete v zázname live nahrávania podcastu Dejiny. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
8/5/20231 hour, 23 minutes, 34 seconds
Episode Artwork

Výskum stredovekých žien odkrýva lásku aj domáce násilie

Stredovek nebol jednofarebný a už vôbec nie temný - toto tvrdenie podporené robustným výskumom sa za posledné desaťročie postupne stalo súčasťou všeobecného historického poznania. Na pôvodne tmavom obraze stredoveku pribúdajú farby, no zároveň tiež dôležité detaily. Do veľkej miery je za tým práca výskumníkov a neúnavných popularizátorov vedy. V tejto epizóde Dejín budeme hovoriť s prvou dámou popularizácie dejín stredoveku. Budeme mať príležitosť doplniť nové farby a nové detaily. Ale zároveň sa nanovo vrátime aj k otázke temnoty v stredoveku. Aké bolo postavenie žien v stredoveku? Ako boli dievčatá vychovávane? Aké boli stredoveké spoločenské očakávania a dalo sa týmto očakávaniam uniknúť? Mohli sa ženy vzdelávať? Ako prežívali ženy materstvo a manželstvo? Ako sa prejavovala rodičovská a partnerská láska? A naopak, ako a do akej miery bolo vo vzťahoch prítomné násilie? Neskrýva sa za čím ďalej tým farebnejším obrazom tohto obdobia našich dejín predsa len kus temnoty? Špeciálnou a veľmi úzkou kategóriou stredovekých žien boli kráľovné a šľachtičké: pozrieme sa preto bližšie na príbeh cisárovnej Barbory Celjskej, uhorskej a českej kráľovnej a manželky Žigmunda Luxemburského. Aký bol život kráľovien? Do akej miery mohli participovať na moci svojho manžela? Či dokonca, mali kráľovné priestor na určitú autonómiu? Barbora Celjská zažila vzostup ale aj pád. Ako sa vyrovnala so svojím pádom a aký život čakal ženy na okraji, ženy ktoré stratili svoju spoločenskú funkciu? Agáta Šústová Drelová, historička dejín 20. storočia sa rozprávala s historičkou, archivárkou, dokumentaristkou a popularizátorkou dejín stredoveku Danielou Dvořákovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Daniela Dvořáková sa výskumne zameriava na neskorý stredovek, predovšetkým obdobie vlády Žigmunda Luxemburského. Publikovala desiatky oceňovaných štúdií a kníh vo viacerých jazykoch. Okrem iných tiež: Rytier a jeho kráľ (2003), Čierna kráľovná, Barbora Celjská (2014), Pod vládou ženy (2022) ale tiež Človek a svet zvierat v stredoveku (2015). Najnovšie môžete veľmi pútavý prehľad výsledkov jej dlhoročného výskumu nájsť na stránkach knihy rozhovorov, Stopy stredoveku, ktorej spoluautormi sú Tomáš Gális a Denisa Gura Doričová, a ktorá pred pár týždňami vyšla v N Press. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/29/202346 minutes, 56 seconds
Episode Artwork

Objavenie Ameriky neprinieslo len pokrok, ale aj devastáciu starých kultúr (repríza)

„Zem na obzore!“, s týmto radostným výkrikom sa 12. októbra 1492 otvorila nová kapitola európskych i svetových dejín. Tri španielske lode Pinta, Nina a Santa Mária sa plavili Atlantickým oceánom už viac než dva mesiace a v čase, keď si už prestával veriť aj samotný Krištof Kolumbus, sa pred námorníkmi otvoril nový kontinent. Objavenie Nového sveta sa zvykne aj v učebniciach dejepisu spájať s obrovským rozvojom obchodu, prúdením nesmierneho bohatstva do európskych prístavov a nebývalou érou objaviteľských ciest. Skrátka Amerika posunula Európu do pozície najbohatšieho a najvplyvnejšieho kúta planéty. Čo však znamenala táto udalosť pre samotnú Ameriku? A dokážeme sa ešte pozrieť na nasledujúce desaťročia z perspektívy pôvodného amerického obyvateľstva? Aké bolo stretnutie dvoch úplne odlišných svetov, ktoré sa paralelne vedľa seba rozvíjali po tisícky rokov? A boli vôbec Španieli schopní pochopiť a porozumieť tomu čo videli? Keďže mnohí z Vás počas letnej sezóny azda aj prekročia Atlantik, nezaškodí si zopakovať náš rozhovor v podcaste Dejiny. Moje meno je Jaro Valent a rozprával som sa s Milanom Kováčom z Katedry porovnávacej religionistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/22/202340 minutes, 26 seconds
Episode Artwork

Kto bol v skutočnosti Jánošík? (repríza)

Toto leto mnohí z nás narazia na Jánošíka. Jánošík patrí nielen k slovenským dejinám ale aj k slovenskému turizmu a slovenským dovolenkám. Terchová, Jánošíkové diery, Zbojnícky chodník... Mohla by som pokračovať. V skratke na našich cestách nám môže dobre padnúť prázdninová dávka historického kontextu. Pozývam Vás vypočuť si jednej z našich najpopulárnejších podcastov o Jánošíkovi. V podcaste o Jánošíkovi sme neromantizovali. Jánošíka sme vrátili naspäť do 17. storočia a cez jeho život sme sa pozreli na problematiku násilia a kriminality v živote bežných ľudí v ranom novoveku.   Aké bolo 17. storočie na našom území? Ako veľmi prítomné bolo násilie a v akých podobách? O čom hovoríme ak hovoríme o kriminalite v 17. storočí? Aké boli najčastejšie delikty? A konkrétnejšie, ako fungovali zbojníci? Skutočne boli popri zbíjaní aj takpovediac pojazdnou charitou? Ako prebiehal Jánošíkov súd? A napokon, ako sa kedy vznikla legenda Jánošíka ľudového hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával?   Moje meno je Agáta Šústová Drelová a rozprávala som sa s historičkou Dianou Duchoňovou, odborníčkou na historickú kriminológiu, šľachtu a každodenný život v období raného novoveku. Diana Duchoňová je autorkou monografie Palatín Mikuláš Esterházy (dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť) a spolu s Tunde Legyelovou tiež knihy Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku.  – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/15/202335 minutes, 39 seconds
Episode Artwork

Hovorili mu krásny obesenec. Gróf Július Andrássy zažiaril na európskej politickej scéne

„Krásny obesenec“ – aj s takouto prezývkou sa pohyboval Július Andrássy po parížskych salónoch v 50. rokoch 19. storočia. Kým prvé označenie nás zaiste odkazuje k fyzickému zjavu a charizmatickému vystupovaniu tohto uhorského aristokrata, druhé už čo to naznačuje o jeho neobyčajnom osude. Július Andrássy bol totiž obesencom len na papieri, keď bol ako jeden z popredných stúpencov uhorskej revolúcie z rokov 1848/49 nútený po jej porážke emigrovať a následne bol v neprítomnosti odsúdený a symbolický obesený. Už o dve desaťročia neskôr zastával v Uhorsku najvyššie pozície, pričom do politických dejín sa zapísal predovšetkým ako minister zahraničných veci rakúsko-uhorskej monarchie a jeden z hlavných aktérov Berlínskeho kongresu v roku 1878. Patrí sa dodať, že sa narodil a veľkú časť svojho života prežil na území dnešného Slovenska. Veď napokon, spätosť rodu Andrássyovcov s Gemerom, Abovom či Zemplínom netreba nijak zvlášť predstavovať, rovnako ako kaštieľ v Betliari, rodový hrad Krásnu Hôrku či Andrássyovské mauzóleum v Trebišove. V marci ubehlo presne dvesto rokov od narodenia toho významného uhorského politika, zemplínskeho župana a popredného predstaviteľa svojho rodu. Jeho stopa pritom nezostáva viditeľná len v pomenovaní najznámejšieho budapeštianskeho bulvára či v jazdeckej soche pred múrmi maďarského parlamentu. Práve jeho zahraničná politika, ktorá sa riadila základnou konštantnou – nevpustiť ruské imperiálne ambície hlbšie do Európy – je ešte i dnes nečakane aktuálna. V Múzeu Betliar prednedávnom otvorili výstavu, ktorá približuje životnú i politickú dráhu tohto muža. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozpráva s Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga a bývalým riaditeľom Múzea Betliar. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/8/202350 minutes, 49 seconds
Episode Artwork

Rozsudky a tresty v novoveku záviseli od spoločenského postavenia

Líšili sa formou, veľkosťou, materiálom i použitím - no v zásade plnili rovnakú funkciu. Slúžili na vykonávanie tzv. zneucťujúcich trestov. Dnes ich na Slovensku nájdeme len dve desiatky - dôležité miesto uprostred námestí museli prepustiť zväčša barokovým stĺpom. Reč je o pranieroch. Dostať trest pranierom nebola žiadna banalita a podľa niektorých historikov sa tento trest rovnal spoločenskej smrti. Avšak, nie každý odsúdený na pranier, na ňom aj skončil. Aj tomuto trestu sa dalo vyhnúť. Cez tému trestov na pranieri sa v tomto diely Dejín pozrieme aj na oveľa väčšiu a komplexnejšiu tému - tému súdnictva a kriminality v uhorskom ranom novoveku. Akými zákonmi a nariadeniami sa riadili vyšetrovatelia a sudcovia v tomto období uhorských dejín? Ako prebiehalo vyšetrovanie, kto a ako ho vykonával? Čo teda znamenalo dostať pranier? A čo znamenala strata cti? Kde v hierarchii trestov sa pranier nachádzal? A aký bol život odsúdeného po pranieri? Kedy prestáva byť pranier používaný? A platí, že osvietenstvo prináša humanizáciu telesných trestov? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Blankou Szeghyovou, odborníčkou na sociálne, intelektuálne a právne dejiny, súdnictvo a súdnu prax, históriu kriminality a trestov ale tiež dejiny miest v neskorostredovekom a ranovovekom Uhorsku. Publikuje vo viacerých jazykoch- jej posledná kniha je prvým systematickým spracovaním otázky súdnictva a súdnej praxe v mestách Pentapolitany v 16. storočí. Najnovšie je tiež spoluautorkou knihy: Od konfliktu k zločinu: skúmanie kriminality v minulosti. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/1/202334 minutes, 5 seconds
Episode Artwork

Slovensko iba Slovákom? Emil Stodola ho chcel aj pre ostatných

Autonómia pre Slovensko – táto požiadavka v dobách existencie prvej Československej republiky sa nám už automaticky spája s konkrétnym politickým táborom, menovite s HSĽS. Kritiku centralistického modelu vedenia štátu, ostré odmietanie čechoslovakizmu a volanie po väčšej samospráve si v medzivojnovom období do veľkej miery monopolizovali práve politici v okruhu Andreja Hlinku a stala sa základným programovým zameraním ľudákov. V politickej praxi sa pritom neváhali uchyľovať k tak často využívanému populizmu a vyvolávaniu strachu pred cudzím neslovenským elementom. Ani požiadavka autonómie, či dôkladnejšej a efektívnejšej samosprávy však nemusela byť nutne protičeskoslovenská. A ani nebola. Príkladom je postava Emila Stodolu, dlhoročného člena vtedajšej Slovenskej národnej strany, stúpenca masarykovského humanizmu a lojálneho československého občana. Vo svojej koncepcii samosprávy Slovenska načrtol úplne inú víziu, v ktorej naopak nedominoval separatizmus a nacionalizmus, ale demokratický princíp, spolupráca s menšinami a odbornosť, ktorá mala prekračovať nacionálne či konfesionálne hranice. Skrátka dobrým a plnoprávnym občanom je každý, kto má záujem o veci verejné a chce žiť v hraniciach spoločného štátu a pracovať preň. Ako sa vyjadril sám Stodola, i „štát, nepočetnými úlohami preťažený, mal by si blahoželať, že je takéto snaženie“. Tento Stodolov zmierlivý a vecný postoj, ako to už v politickom ringu býva, nebol ocenený pozornosťou a uznaním. Naopak bol neraz napadaný urážlivou kritikou, invektívami a obvineniami z tej či onej strany. Život Emila Stodolu je tak do istej miery aj príbehom zápasu o slušnosť a vecnosť v politickom živote. A práve o tomto príbehu sa rozpráva Jaro Valent z časopisu Historická revue s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
6/24/202355 minutes, 11 seconds
Episode Artwork

Do uhorských sirotincov sa mnohé osirelé deti nedostali

Hlasujte za podcast Dejiny v súťaži Podcast roka na ⁠www.podcastroka2023.sk V staroveku a stredoveku neboli deti a detstvo téma. Detstvo bolo len prechodné, nedôležité obdobie, z ktorého bolo treba vyrásť. O detstve ako o dôležitej časti vývoja, a deťoch ako o členoch spoločnosti s veľmi špecifickými potrebami, odlišnými od potrieb dospelých, sa začalo uvažovať až v novoveku. Presne toto tvrdil francúzsky historik Phillipe Ariés vo vôbec prvej knihe o dejinách detstva, ktorá vyšla pred viac ako 50 rokmi. Presne tak dlho trvalo kým sa historici začali systematicky zaoberať dejinami detí. Jeho tvrdenia však začali byť postupne spochybňované. Historici stredoveku prišli s dôkazmi, ktoré jasne naznačovali, že deti neboli zaznávané, a práve naopak dospelí im venovali veľa času a pozornosti. Tak či onak význam detstva a spoločenská, či dokonca politická hodnota detí sa menila naprieč dejinami. Novoveké Uhorsko nebolo výnimkou. Na hodnotu detí a ich postavenie v spoločnosti sa pozrieme cez deti na okraji. Starostlivosť o osirelé deti, deti mimo záchrannej siete rodiny, totiž slúži ako veľmi presný ukazovateľ spoločenskej hodnoty detí vo všeobecnosti. Aká bola hodnota detí pre uhorský štát, cirkev či spoločnosť ako takú? A od čoho táto hodnota závisela? Čo sa dialo s deťmi, bezprostredne po smrti rodičov? Kedy vznikajú prvé sirotince a aké sú motivácie ich zakladateľov? A čo z tejto praxe predbehlo svoju dobu a zachovalo sa dodnes? A napokon: je pomerne rozšírená predstava, že v minulosti boli deti vnímané ako lacná pracovná sila. Platí toto tvrdenie aj v kontexte novovekého Uhorska? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Ingrid Kušnirákovou, historičkou sociálnych dejín a dejín cirkvi v ranonovovekom Uhorsku s presahom do 19. storočia. Ingrid Kušniráková pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojej najnovšej knihe Za bránami sirotincov skúma počiatky ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
6/17/202344 minutes, 18 seconds
Episode Artwork

Aj nacisti holdovali ezoterizmu, v Tibete hľadali svoj duchovný raj

„Nebeská, ty si tak zářící. Co abych tě taky pověsil mezi ti andělé a všechnu tú krásu.“ Tieto nežné a zároveň mrazivé slová zamestnanca krematória Karla Kopfrkingla svojej manželke Márii, alias Lakmé, sú dnes už dobre známou filmovou klasikou Spalovača mŕtvol. Jeho literárna predloha od Ladislava Fuksa je nemenej znepokojivým ponorom do ľudskej psychiky, ktorú postupne ovládne fixná idea či fanatické presvedčenie o vlastnom poslaní „spasiť svet“. Ten, kto má rád a dobre pozná tento československý psychologický horor z roku 1968, sa zaiste aspoň raz zamyslel nad tibetským motívom, ktorý prestupuje celý film i Fuksovu novelu. Odkiaľ sa berie a prečo ho autor použil? Podrobnejší rozbor diela by nás zaiste odkázal do ešte mrazivejších hlbín ľudskej duše, k utopickým predstavám o nedotknutom raji niekde na streche sveta za pásom neprestupných hôr. Tibet, tak ako iné vzdialené a nedostupné končiny sveta, vzbudzoval v západných cestovateľoch obrazotvornosť, často i tú najbláznivejšiu, ktorá sa napokon pretvorila do celej rady ezoterických a ideologických učení. Tibetom sa inšpirovali blázni najrôznejšieho druhu, vrátane nacistických „vizionárov“ a znepokojivo pripomínajú spodné myšlienkové prúdy a teórie, ktorými sa hemží aj dnešný alternatívny internetový svet. Jaro Valent z Historickej revue sa rozprával s literárnym historikom Pavlom Matejovičom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
6/10/202347 minutes, 40 seconds
Episode Artwork

Ženskému hnutiu nevďačím za nič - vyhlásila Železná lady a stala sa najsilnejšou ženou planéty

„O koľko lepším miestom by bola Británia, ak by barónka Thatcherová nikdy neexistovala! Jej politika by bola menej znetvorená, spoločnosť menej nerovná, verejné služby menej zanedbané a konzervatívne média menej zúrivé. Bola by viac zmierená s Európou aj sama so sebou. Thatcherová bola veľkňažkou predsudkov, zlomila chrbticu svojej vlastnej strane a rovnako aj princípy Labouristickej strany.“ To sú slová a či presnejšie povzdych britského novinára Willa Huttona, ktoré sa objavili v nedeľníku The Observer v októbri roku 2002 po tom, ako Margaret Thatcherová ohlásila svoj definitívny odchod z verejného života. Teda aj po dlhých rokoch od jej politického pádu na jeseň 1990 táto postava britskej i svetovej politiky vyvolávala roztrpčenie, najmä u ľavicovo orientovaných novinárov, intelektuálov a politikov. Tieto tvrdé slová však môžu znieť iným ušiam úplne inak. Veď predsa kritika či posmech z úst ideového protivníka je vlastne pochvalou, uznaním dobre vykonanej práce a ušiam doslova lahodí. Koniec-koncov i označenie Margaret Thatcherovej ako „železnej lady“ vzniklo pôvodne ako posmešok či irónia z úst sovietskych súdruhov a ako dobre sa uchytilo. Pre nekompromisnú Maggie by sa však azda hodilo iné slovné spojenie, známe pod skratkou TINA – t. j. There is no alternative. Práve svojim nástojčivým apelom, že Británia sa musí vrátiť na cestu ekonomického rastu, odvážnych hospodárskych reforiem, zoštíhlenia štátu a posilnenia obrany a rešpektu krajiny vo svete, dokázala presvedčiť svojich spolustranníkov i širokú britskú verejnosť, že pre tento program jednoducho neexistuje alternatíva. Kto teda bola „železná lady“, ako je možné že v Británii vyhrala troje voľby po sebe a ako zmenila svetovú politiku? Aj na tieto otázky sa snaží odpovedať britský historik Eric J. Evans, autor knihy Thatcherová a thatcherizmus, ktorý prednedávnom vyšiel vo vydavateľstve Premedia. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor Historickej revue a rozprávať sa budem s prekladateľom spomínanej knihy, novinárom a zároveň mojim kolegom Tomášom Mrvom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
6/3/202357 minutes, 41 seconds
Episode Artwork

Krištof Kolumbus objavil Ameriku. Kto zaplatil za novoveký pokrok?

Objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom na jar 1492 je všeobecne považované za začiatok novej dejinnej epochy, za začiatok novoveku. Učebnicový príbeh novoveku sa následne vinie cez objav kníhtlače, Reformáciu, tridsaťročnú vojnu. Neskorší novovek rámcujú francúzska revolúcia, napoleonské vojny, či vzostup a rozpad Habsburskej ríše. V skratke príbeh novoveku je príbehom o Európe a Európanoch. Nanajvýš sa nám vybaví príbeh severoamerického boja za nezávislosť. Ak je však na začiatku príbehu novoveku objavenie Ameriky, potom v tomto príbehu niečo alebo lepšie povedané niekto chýba. Niekto bez koho nedokážeme plne pochopiť ani európske dejiny. Totiž, práve objavením Ameriky začínajú byť európske dejiny úzko späté s Južnou, Strednou aj Severnou Amerikou a konkrétnejšie a presnejšie s ich pôvodnými obyvateľmi. Na novovek sa pozrieme očami obyvateľov Južnej Ameriky. Ako reagovali pôvodní obyvatelia na príchod Európanov? Aké duchovné, materiálne, myšlienkové bohatstvo zmizlo počas európskej kolonizácie? Ktoré z týchto bohatstiev naopak prežili? A akú Latinskú Ameriku zažívajú vysťahovalci zo Slovenska? A napokon ako sa mení vnímanie objavenia Ameriky v posledných rokoch? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s publicistkou, esejistkou a prekladateľkou Silviou Ruppeldtovou. Silvia Ruppeldtová absolvovala scenáristiku a dramaturgiu na Filmovej fakulte VŠMU a zároveň archeológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a tiež Inštitút pre Vyššie latinskoamerické štúdiá vo Viedni. Prekladá literatúru, odborné texty a poéziu zo španielskeho, francúzskeho, portugalského, nemeckého a anglického jazyka. Vo svojej najnovšej knihe Druhá tvár modernity, ktorá vyšla vo vydavateľstve Kapitál, sa zaoberá modernými dejinami Latinskej Ameriky. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/27/202338 minutes, 8 seconds
Episode Artwork

Sága rodu Friesenhofovcov je spojená s kaštieľom v Brodzanoch

Nejeden cestovateľ pri potulkách po regióne Hornej Nitry zaiste narazí na kaštieľ v Brodzanoch, zasadený do malebného prostredia na úpätí pohoria Tribeč, v ktorom dnes sídli Slovanské múzeum A. S. Puškina. A hoci si mnohí toto miesto už automaticky spájajú s menom slávneho ruského básnika, už menej si uvedomujú jeho spätosť so šľachtickým rodom Friesenhofovcov-Oldenburgovcov, ktorý v regióne žil a pôsobil jedno storočie. Príbeh rodiny Friesenhofovcov už na prvý pohľad kopíruje obvyklú sinusoidu postupného vzostupu, vrcholu a napokon i postupného pádu. Friesenhofovci pritom patrili medzi šľachtu s kontaktmi po celej Európe. Boli zdatnými podnikateľmi, jej predstavitelia sa uplatnili v diplomacii, v umeleckej či vedeckej sfére a jeden z nich – Gregor Friesenhof – sa dokonca v 60. rokoch 19. storočia zapojil aj do slovenského národno-emancipačného hnutia a stál pri založení Matice Slovenskej. Rodina s nemeckými koreňmi, ale hlboko spätá so slovenským prostredím, však už v 20. a 30. rokoch pripomínala skôr bizarný relikt minulosti, či živú spomienku na staré časy dualistickej monarchie. Hoci sa doba, spoločenské pomery a dokonca aj spôsob obliekania dávno zmenili, po kraji sa ešte stále prechádzala stará pani barónka Natália Oldenburgová, ktorá akoby vypadla z 19. storočia. Celý príbeh, ako inak, aj tentoraz skončil smutne, vyrabovaním kaštieľa na konci druhej svetovej vojny a dočasným zabudnutím či skôr nepripomínaním si tejto kapitoly našich dejín. Aj po dlhých desaťročiach však spomienky ožívajú a teraz si našli miesto vo vedeckom spracovaní dejín celého rodu v knihe Európsky rod v slovenskom svete z vydavateľstva Slovart z pera dvoch historikov – Romana Holeca a Alexandri Lukáčovej. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozprával o príbehu tejto rodiny so spoluautorkou Alexandrou Lukáčovou zo Slovanského múzea A. S. Puškina v Brodzanoch.
5/20/202350 minutes, 16 seconds
Episode Artwork

Vedomosti Slovákov o druhej svetovej vojne sa zlepšili

Britský historik Timothy Garton Ash vo svojej najnovšej knihe Homelands (Osobná história Európy), uvažuje o miere poznania našej spoločnej európskej minulosti, v celej jej komplexnosti, ako o základnej jednotke civilizovanosti. Ako píše: Spomienky na udalosti, ktoré sme osobne videli alebo počuli, z ktorých sme sa tešili alebo naopak, ktoré sme ledva prežili, majú neporovnateľnú motivačnú silu. Avšak priama osobná spomienka je len jeden zo spôsobov, ktorým sa šíri poznanie o minulosti. Je tu tiež práca historikov, románopiscov, novinárov, či filmárov, ktorí, ako píše Garton Ash, sa vo svojich dielach snažia „oživiť mŕtvych pre dobro živých.“ Elie Wiesel, známy prozaik a laureát Nobelovej ceny, ktorý prežil Auschwitz, označuje tento proces ako pamäťovú transfúziu. V skratke, privilégiom civilizácie je, že sa môžeme „poučiť z minulosti bez toho, aby sme si to všetko museli sami prechádzať znova“. Vo svetle udalostí posledných rokov, však nikomu z nás netreba pripomínať, že, ako pripomína Ash, táto možnosť v sebe zároveň nesie obrovské riziko, riziko straty pamäte. Aktuálny podcast Dejiny sa pozerá na výsledky najnovšieho komparatívneho výskumu o aktuálnom stave poznania udalostí druhej svetovej vojny na Slovensku, ktorý iniciovala Nadácia otvorenej spoločnosti. Čo vieme o období druhej svetovej vojny? Čo vieme o deportáciách, arizáciách, o samotnej ľudáckej Slovenskej republike rokov 1938-1945? Kto podľa výskumov nesie zodpovednosť a kto nie? V čom sa zmenil náš postoj k vojnovým udalostiam za 30 rokov? A ako sú na tom znalosti najmladšej generácie, mladých dospelých? Poznámka na okraj, s mladými to nie je ani zďaleka také zlé ako si zvykneme myslieť. Skôr naopak. Viac o tom, už v podcaste. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a publicistkou Oľgou Gyarfášovou ktorá pôsobí na Fakulte Sociálnych a Ekonomických Vied na Univerzite Komenského. Vo svojom výskume sa zaoberá politickou sociológiou, politickou kultúrou, volebným správaním ale tiež populizmom. Je autorkou desiatok odborných publikácii vo viacerých jazykoch, aktuálne napríklad štúdie o tzv. Personalizovanej politike, v Čechách a na Slovensku, ale tiež o populizme vo voľbách naprieč Višegrádskou štvorkou. Je tiež zostavovateľkou správy z výskumu Ľudácka Slovenská republika rokov 1939 – 1945 a Holokaust v historickej pamäti slovenskej spoločnosti, ktorej spoluautormi sú aj Monika Vrzgulová, Fedor Blaščák a Ján Hlavinka. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/13/202338 minutes, 57 seconds
Episode Artwork

Moderný, racionálny a účelný. Funkcionalizmus a Československo idú dokopy

"Forma sleduje funkciu", toto heslo definovalo v 20. a 30. rokoch nový architektonický smer, ktorý v našom prostredí tak trochu splýva s jednou pre nás dôležitou historickou kapitolou – s prvou Československou republikou. Mladý štát vykročil zo starých poriadkov a budovy, postavené ešte v časoch Rakúsko-Uhorska vo veľkolepom historizujúcom štýle a s bohato zdobenými fasádami, vystriedali objekty s čistými a elegantnými líniami. Zelenú dostala jednoduchá a účelná architektúra, tvorená železobetónovými konštrukciami a voľnými pôdorysmi. Už na prvý pohľad ju prezrádzajú racionálne geometrické tvary, doplnené o typické prvky: sklenené tvárnice, chrómované alebo mosadzné zábradlia, rozmerné okná v kovových rámoch a obklady tvorené opaxitom, travertínom či ďalšími drahými materiálmi. Chce sa až povedať, že funkcionalizmus je skrátka ako Československo – moderný, racionálny, účelný, demokratický, určený pre široký okruh ľudí, no zároveň úsporný a dôrazný vo výrazových prostriedkoch. A azda nikde toľko funkcionalizmu pohromade nenájdete ako v neďalekom Brne. Moravská metropola sa v rokoch 1918 - 1939 stala výkladnou skriňou nového štýlu, prechádzka po jej funkcionalistických dominantách tak dáva možnosť ešte raz sa nadýchnuť prvorepublikovej atmosféry. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával so sprievodcom po Brne a lokálpatriotom Martinom Koplíkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/7/202339 minutes, 38 seconds
Episode Artwork

Stredovekí lekári by súčasnú alternatívnu liečbu rakoviny považovali za tmárstvo

Na Slovensku ju ročne diagnostikujú 40 000 ľuďom. Ak sa rakovina nedotkne priamo nás osobne, stretneme sa s ňou cez našich blízkych či priateľov. Avšak, hoci krivka diagnostikovaných prípadov stúpa, diagnostika a liečba rakoviny nebola nikdy tak efektívna ako dnes. Krátky pohľad do dejín jej terapie za posledné storočie dáva veľkú nádej. Aj preto má zmysel hovoriť na konci apríla, a týždeň po Dni narcisov o rakovine aj v podcaste Dejiny. A tiež preto lebo aj pohľad do histórie nás môže povzbudiť využiť privilégia modernej medicíny—a využiť možnosť prevencie. V poslednom aprílovom podcaste skúmame dejiny diagnostiky, terapie a napokon prevencie rakoviny. Kedy sa objavujú prvé zmienky o rakovine? Ako diagnostikovali a ako liečili rakovinu v antike a ako v stredoveku? A čo sa deje v 19 storočí: premieta sa pokrok v medicíne aj do liečby rakoviny? A napokon kam nás vracajú takzvané alternatívne spôsoby liečby rakoviny? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Žofiou Lysou z Historického ústavu SAV. Žofia Lysá sa špecializuje na dejiny Bratislavy v stredoveku. Zaujíma sa aj o dejiny liečby nádorových ochorení, a pomáha pri propagácii portálu Onkoinfo.sk, kde okrem iného spolupracuje aj na tvorbe pravidelných podcastov. Hudba: Sheryl Crow - "Make It Go Away" – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
4/29/202352 minutes, 43 seconds
Episode Artwork

Je Invalid moderný Jánošík? Čierna komédia, ktorá prevracia národné mýty naruby

Čierna komédia Invalid je variácia na klasické príbehy o boji ľudového hrdinu proti presile zla. Príbehy, ktoré má každá národná mytológia, vrátane, samozrejme, tej slovenskej; príbehy ktoré sú v základe mnohých národných identít. Mimochodom práve 90te roky boli, podľa historikov, kľúčové pre utváranie našej súčasnej identity. Hlavnou postavou v Invalidovi je Laco Hunder, pomstiteľ z ľudu, ktorý bojuje proti utláčateľom—v 90. rokoch sú to samozrejme mafiáni pohodlne zabývaní v miestnej politike. V Invalidovi sa to navyše mihá odkazmi na staršie aj novšie dejiny Slovenska. Laco bojuje nielen za svoju rodinu ale aj za návrat generálskej čiapky Milana Rastislava Štefánika, ktorú s pomocou spomínaných mafiánov odniesol z miestneho múzea skorumpovaný starosta. Hrdina bojuje s puškami, ktoré pamätajú ešte boje slovenských dobrovoľníkov kapitána Janka Francisciho z meruôsmych rokov. Záverečná nakladačka sa odohrá v múzeu a guľky lietajú pomedzi exponáty. Samotný, Lacko Hunder miestami pripomína národných hrdinov, raz Francisciho ale častejšie skôr Jura Jánošíka. Jasné. S tou národnou mytológiou a národnými hrdinami je to v Invalidovi celé oveľa zábavnejšie, ale tiež komplikovanejšie ale hlavne zaujímavejšie. A presne o tom je nový diel podcastu Dejiny. Čo robí Invalid s našimi zaužívanými predstavami o staršej aj novšej histórii Slovenska? Ktoré mýty paroduje a ktoré naopak posilňuje? V Invalidovi sú uprostred deja Invalid ale tiež Róm. Ako teda vyzerajú 90. roky a celkovo história z pohľadu ľudí z marginalizovaných komunít? A napokon ako sa ironizujú dejiny vo filme? Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s režisérom filmu Invalid Jonášom Karáskom. Jonáš Karásek je tiež grafický dizajnér a art director. Okrem oceňovaných Amnestií, či Kandidáta režíroval tiež série krátkych filmov Moje povstanie. Dnes bude reč aj o týchto filmoch. Sústrediť sa však budeme, samozrejme na Invalida, ten bol päť týždňov najhranejším filmom v slovenských kinách a pred pár dňami mal premiéru aj v Čechách. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
4/22/202330 minutes, 52 seconds
Episode Artwork

Keď sa valia fašisti, musíme zovrieť päsť. Príbeh Bratislavčana Imricha Lichtenfelda

Krav Maga alebo boj zblízka – počuli ste už o tomto systéme sebaobrany? Dnes je neodmysliteľnou súčasťou výcviku izraelských ozbrojených síl a bezpečnostných zložiek a dokonca je aj súčasťou školských osnov v Izraeli. Zjednodušene povedané, je to rýchlokurz, ktorý pomôže každému obstáť aj v pouličných pästných súbojoch a odolať tak zoči voči agresorovi. Málokto už ale vie, že sa toto bojové umenie zrodilo v bratislavských uliciach v čase, keď sa nad Slovenskom rozostrel tieň fašizmu. Autorom či vynálezcom Krav Maga bol v tom čase ešte mladý židovský chlapec Imrich Lichtenfeld, odchovanec telovýchovného spolku Makkabea a syn talentovaného bratislavského zápasníka, policajného detektíva a inšpektora, znalca domácich pomerov Samuela Lichtenfelda. A práve v majstrovstve boja zblízka sa premieta dramatická skúsenosť akou si prechádzali židovskí chlapci, ktorí na konci tridsiatych a začiatkom 40. rokov museli čeliť útokom zradikalizovaných členov nemeckých polovojenských jednotiek Freiwillige Schutzstaffel a slovenských Hlinkových gárd. Brániť sa pred sfanatizovanou presilou, obstáť a prežiť v život ohrozujúcej či takmer bezvýchodiskovej situácii, biť sa za seba i svojich blížnych – k tomu všetkému nás, žiaľ, môže dotlačiť náš osud. Nevzdať sa a snažiť sa uspieť, skrátka bojovať – to sú všetko zdanlivo jednoduché odpovede, ktoré sú námetom novej divadelnej inscenácie Pressburger Fight Club v DPOH v Bratislave. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o príbehu Imricha Lichtenfelda a o jeho divadelnom spracovaní rozpráva s riaditeľom Múzea židovskej kultúry Michalom Vaněkom a riaditeľkou DPOH Valériou Schulczovou. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
4/15/202339 minutes, 57 seconds
Episode Artwork

Jeruzalem je mesto, kde politika dýcha históriou a história je politikou (repríza)

Bolo jablkom sváru po dlhé stáročia, ale neraz aj zabudnutou perlou Blízkeho východu, ktorej význam a lesk pripomenul opäť nový konflikt. Dodnes napriek tomu zostáva ikonickým, svätým mestom, ku ktorému sa s bázňou obracajú tri svetové náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam. Jeruzalem je v epicentre svetovej politiky aj dnes, keď je opäť predmetom konfliktu – tento raz izraelsko-palestínskeho. Dôkazom večných sporov, ale aj vzájomného spolunažívania je už samotné jeruzalemské Staré mesto – rozdelené na židovskú, kresťanskú i moslimskú časť. Návštevníkovi ponúka obraz Blízkeho východu a jeho dramatickej histórie akoby v malom. Kto ho preto aspoň raz navštívil, nemôže sa zbaviť pocitu, že je to výnimočné miesto aké sa len tak nevidí. Odkedy vlastne hovoríme o meste Jeruzalem? Ako sa na jeho charaktere podpísala rímska či byzantská epocha, arabskí dobyvatelia či križiaci? A čo znamená toto mesto aj v dnešnej blízkovýchodnej politike? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom a islamológom Attilom Kovácsom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠[email protected]⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠SME.sk⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
4/8/202333 minutes, 13 seconds
Episode Artwork

Sparta zvíťazila, no zároveň sa pripravila o budúcnosť

Demokratické štátne zriadenie je jednou z hlavných prekážok víťazstva vo vojne – s takýmto zdôvodnením obhajovali svoje počínanie aténski spiklenci, ktorí napokon v roku 411 pred n. l. vykonali štátny prevrat a demokratickú vládu nahradili oligarchiou. Hoci ani tá nemala dlhého trvania, argument, že politický systém Atén ohrozuje samotné Atény sa neobjavil prvý raz. Priazeň aténskeho ľudu si totiž často získavali dobrodruhovia a populistickí politici, akým bol napríklad Alkibiades a riskantné podniky akým bola napríklad Sicílska výprava v roku 415 pred n. l. Tá sa napokon skončila pre Atény katastrofou. Mala v tomto zmysle Sparta, vedená v duchu vojenských pravidiel, navrch? A čo mala do celého konfliktu gréckych obcí povedať Perzská ríša? V novom vydaní podcastu Dejiny sa vraciame k peloponézskym vojnám. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠[email protected]⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
4/1/202341 minutes, 3 seconds
Episode Artwork

K úspechu sa dozrieva. Janáček na ten svoj čakal takmer celý život

„Přicházím s mladým duchem naší republiky, mladou hudbou. Nejsem ten, který se dívá dozadu, nýbrž ten, který raději hledí dopředu. Vím, že musíme růst, a nespatřuji ten růst v bolesti, ve vzpomínkách na utrpení a utlačování. Shoďme to ze sebe. Jsme národ, který má ve světě něco znamenat. Jsme srdce Evropy. To srdce musí být v té Evropě cítit!“ To sú slová českého hudobného velikána Leoša Janáčka, ktoré predniesol v roku 1926, teda až na samom sklonku svojho života. A v mnohom je práve tento výrok pre Leoša Janáčka charakteristický. V medzivojnovej hudobnej avantgarde sa práve Janáček ocitol akoby nečakane, azda aj trochu bizarne, ako sedemdesiatročný dôchodca medzi mladíkmi, a predsa bola to práve jeho hudba, ktorá vo výraznej miere zmenila predovšetkým opernú tvorbu a priniesla do nej nový dramatický a psychologizujúci prvok. Na svoj úspech Janáček musel pritom dlho čakať a je pozoruhodným faktom, že väčšinu svojich najznámejších diel napísal až v závere života. Mal pritom povesť podivína, ktorý si v krátkych útržkoch do notového zápisu zaznamenával rečové prejavy najobyčajnejších ľudí, tzv. nápěvy mluvy – teda spôsob a intonáciu hlasu, z pozadia ktorého sa na umelca díval strach, úzkosť, hnev, radosť či odhodlanie. A rovnako i v jeho hudobnej tvorbe zrazu pred nami stojí človek z mäsa a kostí, ktorý nás berie za ruku a vťahuje do kolobehu života. Ako sa vôbec stalo, že Janáčkova tvorba s prvkami moravskej ľudovej hudby dnes obsadzuje najvýznamnejšie koncertné pódiá po celom svete a prečo stojí za našu pozornosť? A ako sa do nej premietol skladateľov vlastný život? Skrátka, kto bol Leoš Janáček? Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno ja Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s muzikológom Jiřím Zahrádkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠[email protected]⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
3/25/202349 minutes, 17 seconds
Episode Artwork

Ako komunisti kontrolovali emócie po smrti diktátorov

„Bola u neho badať radosť“ hlásil udavač tajnej polícií o svojom kolegovi robotníkovi v piešťanskom Stavokombináte. O pár ulíc ďalej tentoraz v Hoteli Slovan mal udavač množstvo práce so zapisovaním výrokov podnapitého umelca, ktorý príliš nadšene vykrikoval „Hudba hraj“- pritom, ako poznamenal udavač, tam žiadna hudba nebola. Prečo toľká radosť a prečo tieto udania? Je rok 1953, práve zomrel Jozef V. Stalin a jeho československý náprotivok Klement Gottwald je v kritickom stave. O pár dní zomiera. Tajná polícia komunistického režimu, ŠtB, pozorne monitoruje spoločenské nálady a emócie, ktorými reagovali obyvatelia Slovenska na správy o smrti dvoch ústredných postáv stalinizmu. Aké emócie a nálady zachytila ŠtB v čase smrtí a pohrebu Stalina a Gottwalda? Aké najabsurdnejšie udania zaznamenala ŠtB? Aké postihy stretli občanov, ktorí prejavovali nesprávne emócie? A napokon v posledných rokoch sa pomerne často možno stretnúť s názorom, že žijeme v neslobode, sem tam počuť aj prirovnania k 50 rokom. Ako takéto názory vníma odborníčka na nedemokratické režimy? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Marínou Zavackou z Historického ústavu SAV. Marína Zavacká sa dlhodobo výskumne venuje životu v totalitných a nedemokratických režimoch na území Slovenska. Je autorkou kníh: Kto žije za ostnatým drôtom? Oficiálna zahraničnopolitická propaganda na Slovensku, 1956-1962; a tiež knihy Ľudácka prevýchova, ktorá opisuje príbeh Márie Janšákovej väznenej počas slovenského štátu v zaisťovacom tábore v Ilave. Táto kniha bola nominovaná na cenu Tatrabanky, bola tiež adaptovaná do rozhlasovej hry a momentálne sa pripravuje ako divadelné predstavenie. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
3/18/202333 minutes, 22 seconds
Episode Artwork

Vojna je učebnicou politiky. Ako Thukydides urobil z peloponézskych vojen klasiku

Bola to vojna Grékov proti Grékom, či možno bratovražedná vojna, alebo ako sa niektorí historici odvažujú povedať „antická svetová vojna“. Nech už pomenujeme peloponézske vojny z rokov 431 až 404 pred n. l. akokoľvek, isté je, že v jej dôsledku sa postupne zrútila grécka dominancia vo východnom Stredomorí a samotní Gréci zoslabli a schudobneli. Z učebníc dejepisu si pamätáme, že celý konflikt vyvolala vzájomná podozrievavosť a napokon i nepriateľstvo dvoch gréckych mocností – Sparty a Atén. A hoci boli peloponézske vojny súbojom dvoch omnoho komplexnejších mocenských paktov – Peloponézskeho spolku a Aténskeho námorného spolku – už automaticky tušíme, že to bolo práve nepriateľstvo spomínaných dvoch gréckych obcí, ktoré rozpútalo dlhú a zničujúcu vojnu. Už menej tušíme, že celý tento obraz je vlastne správou o udalostiach z pera jedného muža a zároveň jedného z klasikov histórie – Thukydida. Do akej miery sú naše vedomosti o tomto úseku antických dejín práve jeho dielom, či skôr jeho interpretáciou? A prečo sa jeho Dejiny peloponézskej vojny stali literárnou klasikou a po dlhé obdobie i povinným kánonom pre historickú vedu? Odpoveď by mohla znieť asi takto – Thukydidove Dejiny peloponézskej vojny ponúkajú už všetko to, čo poznáme i dnes – búrlivý politický život, pakty a vojenské aliancie, štátne prevraty, vojnovú propagandu, sféry vplyvu a ekonomické záujmy, ktoré vplývajú na najdôležitejšie politické rozhodnutia. Skrátka akoby sa svetová politika, tak ako ju dôverne poznáme dnes, zrodila práve v znesvárenom Grécku pred viac než 2400 rokmi. Thukydides a peloponézske vojny však ponúkajú omnoho viac otázok. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom, spoluautorom knihy Vojna o Grécko: Sparťania proti Aténčanom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
3/11/202348 minutes, 9 seconds
Episode Artwork

Na 20. storočie sa treba pozrieť aj očami Rómov

Biografia Narodila som sa pod šťastnou hviezdou od prvej rómskej spisovateľky, novinárky a aktivistky Eleny Lackovej empaticky, informovane a zároveň pútavo sprevádza dlhým 20. storočím v dejinách Rómov na Slovensku. Elena Lacková sa narodila v medzivojnovom Československu, v rómskej osade vo Veľkom Šariši, v rodine primáša Mikuláša Doktora a Márie Gzigozevičovej, pôvodom Poľky. Elena Lacková intenzívne žila svoju dobu a zároveň ju v mnohom predbehla. Vydala sa a mala veľkú rodinu. No zároveň bola prvou absolventkou Karlovej univerzity rómskeho pôvodu či prvou úradníčkou a funkcionárkou Červeného kríža rómskeho pôvodu. 20. storočie ju pritom vôbec nešetrilo. V jej biografii, ktorá vychádza po prvý raz v slovenskom preklade práve v týchto dňoch, nájdeme spomienky na rómsky holokaust, generačnú chudobu a hlad ale aj príbehy aktívneho a úspešného boja proti diskriminácii Rómov naprieč striedajúcimi sa politickými režimami. Cez príbeh Eleny Lackovej sa pokúsime priblížiť ku komplexným dejinám Rómov na Slovensku v minulom storočí: Aký bol vzťah Rómov a majoritného obyvateľstva pred nástupom totalitných režimov? Ako sa s Rómami zaobchádzalo počas slovenského štátu? Čo sa zmenilo počas komunistického režimu? Aký bol vzťah Eleny Lackovej ku komunizmu a ako sa menil? A napokon aké majú dejiny Rómov miesto v súčasnej oficiálnej pamäti na Slovensku? Na väčšinu z týchto otázok by samozrejme najlepšie odpovedala samotná Elena Lacková, ktorá už žiaľ nie je medzi nami. 1 januára tohto roka uplynulo 20 rokov od jej úmrtia. Sú však medzi nami Tí, ktorí ju veľmi dobre poznali. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kultúrnym antropológom a romistom Alexandrom Mušinkom z Ústavu rómskych štúdií na Prešovskej univerzite v Prešove. Výskumu rómskej problematiky sa venuje už viac ako 30 rokov—spolupracuje s viacerými domácimi i zahraničnými univerzitami, vedeckými inštitúciami, organizáciami a spoločnosťami venujúcimi sa rómskej problematike. Je autorom desiatok publikácii, pričom viaceré sú zamerané na príbehy úspešnej integrácie Rómov. Za všetky spomeniem: Darí sa: úspešné príklady obcí v spolunažívaní s Rómami (2018, 2020 v anglickej verzii); Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013 (2014); (Ne)legálne osady: možnosti samospráv a mechanizmy vysporiadania pozemkov v prostredí rómskych osídlení (2012); Z chudoby k sebestačnosti : metodika určená tým, ktorí pracujú so sociálne znevýhodnenými občanmi (2017). Alexander Mušinka je tiež autorom doslovu k slovenskému prekladu knihy Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
3/4/202343 minutes, 48 seconds
Episode Artwork

Bitky a psychické týranie. Ženy v komunistických väzeniach nešetrili

25. februára uplynulo 75 rokov od komunistického prevratu. V tento deň sa už tradične v médiách striedajú archívne zábery na rečniaceho Klementa Gottwalda či pochodujúce šíky Ľudových milícii—v skratke, zábery z centra politickej moci. V podcaste Dejiny sa pozrieme na Február a na to čo nasledovalo cez príbehy ľudí, ktorých komunistický režim vytlačil na okraj. Na okraji sa ocitla elita. Ak hovoríme o elite, samozrejme, nemáme na mysli spoločenskú smotánku ale ľudí, ktorí ostali verní demokratickým princípom, ktorí boli zásadne proti nadvláde Sovietskeho zväzu, či ktorí jednoducho odmietli zradiť svojich priateľov. Išlo pritom často o ľudí z menších miest a obcí, či dokonca z kopaníc a lazov so základným vzdelaním. Ľudí, ktorí sa previnili svojím presvedčením alebo pomocou prenasledovaným. Ak neboli odsúdení na smrť, strávili často celý produktívny vek vo väzení a po návrate končili vysídlení ďaleko od svojich rodín a priateľov. Na týchto ľudí na okraji sa pozrieme najmä cez príbehy žien. Prečo práve ženy? Prečo opäť ženy? Postavenie žien na okraji nastavuje obzvlášť čisté zrkadlo tomu ako sa uplatňovali komunistické ideály v praxi. Jedným z revolučných hesiel režimu bolo zrovnoprávnenie mužov a žien. Avšak ženy, ktoré prejavili svoj názor boli postavené na okraj spoločnosti. Nejedna z nich prišla o život alebo skončila vo väzení. Mnohým z nás sa celkom určite vybaví tragický príbeh Milady Horákovej, ktorá celoživotne bojovala práve za práva žien. V skratke, komunistický režim decimoval celú generáciu žien- vtedajších ale aj budúcich elít. Ak sa pozrieme na ich príbehy z blízka: Ako sa prejavil komunistický prevrat v životoch týchto žien? Ako ovplyvnil ich vzťahy a ich profesijný život? Mnohé z týchto žien boli matkami malých detí: ako zasiahol režim do ich materstva? Ako tieto ženy prežívali väzenie? A napokon ako môže týchto pár príbehov doplniť a rozšíriť naše chápanie hrdinstva v boji proti komunistickému režimu? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s novinárkou a dokumentaristkou Soňou Gyarfášovou, ktorá sa dlhodobo venuje príbehom našej nedávnej histórie, najmä tým, ktoré boli tragicky poznačené totalitnými režimami. V RTVS pripravuje reláciu Osudy, ktoré písalo 20.storočie, kde prináša príbehy pamätníkov 20. storočia. V televízii scenáristicky a režijne pripravila dokumentárne cykly Osudy k 70. výročiu konca druhej svetovej vojny, Osudy - politické procesy z 50. rokov a Cestu k deportáciam. Reportáže o obetiach totalít pripravovala šesť rokov aj v relácii Reportéri. Momentálne pracuje na knihe, ktorá vyplní naše veľké dejiny, práve príbehmi konkrétnych ľudských osudov. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/25/202334 minutes, 21 seconds
Episode Artwork

Bojnický zámok nie je rozprávkový gýč, je spomienkou na to najlepšie z minulosti

Strašidelný hrad, atrakcia, ktorá dokáže pritiahnuť davy turistov, filmová kulisa pre rozprávkové príbehy, záhada vytekajúcej tekutiny zo sarkofágu čudáckeho grófa a ideálne pozadie pre fotografiu šťastných novomanželov – skrátka Bojnicky zámok so svojou nádhernou siluetou predstavuje dnes dobre zobchodovateľnú ikonu a pre niektorých dokonca až prehnane romantický gýč. A možno je všetko inak a imidž, ktorému sa dnes „teší“ tento architektonický skvost, je skôr nánosom modernej a priznajme si, že ich dosť povrchnej doby. K Bojnickému zámku predsa nemusíme vymýšľať nič nové, čo by už v sebe neobsahoval a čo sa už nezrodilo v predstavách jeho majiteľa – grófa a zasneného starého mládenca Jána Pálffyho. Ten sa pustil do odvážneho architektonického projektu s myšlienkou, že čo je staré je moderné a rozhodol sa vybudovať sídlo hodné jeho slávneho rodu a zároveň priestor pre jeho rozsiahle umelecké zbierky. Tie dnes tvoria vzácnu položku niekoľkých múzeí a galérií v Maďarsku, na Slovensku či inde vo svete. „Ad memoriam Gloriae Antiquae“ – teda „Na slávu starých čias“, s touto myšlienkou sa pustíme do dnešného rozhovoru. Jaro Valent z časopisu historická revue sa rozpráva s Júliusom Barczim, historikom umenia a riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/18/202335 minutes, 24 seconds
Episode Artwork

Ako sa Slováci, Maďari, Poliaci a Česi vysporiadali so spoločnou históriou?

Je veľa vecí, ktoré zanikli vo virvare posledných rokov. Jedným z tých dôležitejších je aj to, že od júla minulého roka Slovensko predsedá Vyšehradskej štvorke, regionálnemu zoskupeniu Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka. V4 vznikla krátko po páde komunizmu a zohrala zásadnú úlohu pri našom návrate do Európy. Dnes sa o tomto priestore začína hovoriť ako o možnej budúcej nárazníkovej zóne či obrannom vale Európy. V tejto epizóde sa vzdialime od vysokej politiky a pozrieme sa na vzájomnú spoluprácu občanov V4. Naše rozprávanie budeme viesť cez príbehy, ktoré sa dejú v rámci dennodennej spolupráce medzi občanmi V4, príbehy  ktoré naši hostia poznajú z prvej ruky. Pochádzajú totiž z Vyšehradského fondu, ktorý za viac ako 20 rokov svojej existencie pracoval so stovkami menších aj väčších projektov, ktoré vytvorili práve občania Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska ale tiež naši východní a juhovýchodní susedia. Cez mikropríbehy Stredoeurópanov tak budeme hľadať odpovede na otázky o dejinách strednej Európy. Kde možno hľadať korene našej spolupráce a jej absencie? Čo sa stalo so vzťahmi v strednej Európe počas komunizmu a ako sa vyvíjali po jeho páde? Má vyšehradská spolupráca zmysel aj po vstupe do Európskej únie? Mení sa úloha V4 po invázií Ruska na Ukrajinu? A napokon, keď sa pozrieme do budúcnosti, vieme o V4 rozmýšľať aj inak ako len o pasívnej nárazníkovej zóne? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s  historikom, diplomatom a výkonným riaditeľom Medzinárodného Vyšehradského Fondu Petrom Marešom a diplomatkou Mariannou Neupauerovou bývalou zástupkyňou výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehrádskeho fondu. Petr Mareš pôsobil ako český veľvyslanec v Holandsku a následne ako veľvyslanec EÚ so zvláštnym poverením pre Východné partnerstvo, ktorého cieľom je bližšia spolupráca Európskej Únie so šiestimi štátmi východnej Európy a Kaukazu, vrátane Bieloruska, Ukrajiny či Moldavska. Je tiež autorom odborných a populárno-náučných kníh o histórii. Ako spoluautor sa podieľal na knihe Dejiny zemí Koruny českej ako aj na knihe Dejiny a NATO. Marianna Neupauerová je diplomatka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR, kde sa venuje oblasti ľudských práv a rozvojovej spolupráci, so skúsenosťami aj zo zastúpenia Európskej komisie a Slovenskej komisie pre UNESCO. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/11/20231 hour, 2 minutes, 39 seconds
Episode Artwork

Československé pevnosti sú pripomienkou našej odhodlanosti proti Hitlerovi

Keď bola 29. septembra podpísaná v Mníchove zmluva, ktorá nadiktovala Československu odstúpenie jeho pohraničných území nacistickému Nemecku, v celej krajine sa zdvihla vlna odporu a hlbokého sklamania. Prvá republika sa predsa na obranu svojich hraníc, svojej nezávislosti a svojej demokracie dlho pripravovala. Po prijatí mníchovského diktátu predsa nacistom nepadli do rúk len rozsiahle pohraničné oblasti, ale aj obrovský komplex obranného pevnostného systému, ktoré republika cieľavedome budovala od roku 1935. To, čo z Československa po Mníchove zostalo,  bolo prakticky neobrániteľné, bezbranné, vydané na milosť a nemilosť Hitlerovi. Československé opevnenie svojou prepracovanosťou, rozsahom a technickou vyspelosťou udivuje návštevníkov ešte i dnes a to až do tej miery, že nám znova a znova v mysli môže vystať otázka: Čo ak by sme do toho predsa len šli a bránili sa? Hoci aj za podmienky, že nás opustili najbližší spojenci. A ako dlho by sme sa dokázali brániť? A treba jedným dychom dodať, že pohľad na opustené československé pevnosti v pohraničí v laikovi prebúdza presvedčenie, že by to nebol márny boj. Je to ale skutočne tak? Čo dnes vieme o obranných možnostiach československého opevnenia? Ako vznikalo a do akej miery sa stihol realizovať jeho pôvodný plán? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Janom Hrubeckým, historikom Múzea Východných Čiech v Hradci Králové a vedúcim Múzea vojny 1866. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/4/202353 minutes, 42 seconds
Episode Artwork

Krym je ruský orientálny sen a imperiálne pokušenie

Dramatické dejiny Krymského polostrova nám ponúkajú niekoľko príbehov a predstavujú ho z viacerých uhlov – najskôr je to Krym antický ako súčasť gréckeho a rímskeho sveta. Potom je to Krym tatársky či osmanský, ako súčasť Orientu. Krym ako ruská kolónia a vojenská báza pre omnoho imperiálnejšie ciele ruských cárov. A Krym v 20. storočí ako miesto traumy pre najrôznejšie národnostné a etnické skupiny, ktoré boli v dôsledku ruskej občianskej vojny, hladomorov na Ukrajine, nacistickej okupácie počas druhej svetovej vojny a následných Stalinových krutých represií decimované či vysťahované. A napokon Krym ako súčasť Ukrajiny, ale aj Krym ukradnutý/anektovaný Ruskom v roku 2014. A ešte aj dnes Krym ako súčasť bojiska a zápasu brániacej sa Ukrajiny za obnovu svojej územnej celistvosti. Polostrov Krym je tak v celých dejinách východnej Európy pozoruhodným miestom, kde sa oddávna stretávali najrôznejšie kultúry, ale aj veľmocenské záujmy. Otázka, komu Krym vlastne patrí, už dávno nie je len nejakou teoretickou špekuláciou, ale stala sa súčasťou veľmocenskej politiky a kremeľskej štátnej propagandy. Hoci sa na prvý pohľad nezdá byť tento kúsok zeme medzi Čiernym a Azovským morom nijak podstatný, pravdou je presný opak. Jeho strategická poloha, ale aj symbolický význam a osobitné postavenie v ruskom historickom či kvázi historickom vedomí z neho robí jedno z najhorúcejších oblastí na planéte. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Helenou Ulbrechtovou zo Slovanského ústavu AV ČR. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/28/202336 minutes, 11 seconds
Episode Artwork

Fotky z krvavých území odhaľujú ľudácky kolonializmus

"Vždy, keď správy prinesú informáciu o bombardovaní alebo okupovaní konkrétneho ukrajinského mesta, vybavia sa mi obrazy toho istého mesta z čias druhej svetovej vojny," píše historička umenia Bohunka Koklesová, ktorá v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kijiva, či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľviv – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Zaporižžia – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska. Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi. Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu? A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes? Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou umenia Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/21/202339 minutes, 25 seconds
Episode Artwork

Niekedy stačí aj starý sedliacky rozum. Ako pristupovať k obnove hradov?

Hrad Devín v súčasnosti prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Múzeum mesta Bratislavy, v správe ktorého sa táto národná kultúrna pamiatka nachádza, zároveň ohlásilo, že pôjde o obnovu, ktorá prinesie autentickejšiu podobu hradu. Čo to presne znamená a ako sa dnes vlastne obnovujú hradné ruiny či všeobecne naše architektonické dedičstvo? Aké metódy dnes používa pamiatková ochrana a ako tomu bolo v minulých desaťročiach? Nezostaneme len pri hrade Devín, ale nahliadneme do remesla pamiatkarov. Veď výsledok ich práce sa výrazným spôsobom zapisuje do celkového charakteru kultúrnej krajiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s odborníkom na prípravu projektov obnovy pamiatkových objektov Vladimírom Kohútom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/14/202337 minutes, 12 seconds
Episode Artwork

Charta 77 nebola len zábavkou pražských elít a presahovala Československo

Ľudské práva sa za posledné tri desiatky rokov stali bežnou, takmer klišéovitou, súčasťou spoločenského slovníka. Avšak v kontexte udalostí posledných dní, tých globálnych ale aj lokálnych, asi nikomu z nás netreba pripomínať, že to nie vždy tak je, že to nie vždy tak bolo. Aj ľudské práva majú svoj príbeh, aj ľudské práva majú svoje dejiny. V dnešnom podcaste hovoríme o dôležitom momente tohto príbehu, o ktorom dnes vieme už len veľmi málo. O konci 70. rokov 20. storočia. Ľudské práva, sa totiž v tomto čase stávajú globálnou témou, globálnym záujmom. Keď sa v 1975 stretnú v Helsinkách zástupcovia sovietskych satelitov so zástupcami západných krajín, aby sa pokúsili nájsť  spoločnú reč, nevyhnú sa ani téme ľudských práv: v záverečnom akte sa napokon obe strany zaviažu k ich dodržiavaniu. Jedným zo signatárov tohto aktu je aj Československo. Tento moment v dejinách ľudských práv je tak dôležitý nielen globálne ale aj lokálne. Medzinárodná debata o ľudských právach sa veľmi konkrétne začína týkať aj komunistického Československa, ktoré len pred pár rokmi s pomocou tankov varšavskej zmluvy potlačilo posledný pokus o demokratizáciu. V 70. rokoch sa však zdá, že medzinárodný záväzok dodržiavať ľudské práva u nás doma takmer nič nezmenil. Československo si ide svoju normalizačnú pesničku a s pomocou polície a tajnej polície drží pod kontrolou a tvrdo potláča akékoľvek nezávislé iniciatívy. V 1975 sa uskutoční súd s pražskou kapelou Plastic People of Universe a jej členovia sú odsúdení na roky väzenia. Avšak napriek tejto evidentnej snahe pokračovať v represii je nereálne aby Československo zostalo mimo. Je nereálne aby porušovanie ľudských práv v Československu prešlo nepovšimnuté za jeho hranicami. A čo je rovnako dôležité - v Československu vzniká občianska iniciatíva Charta 77, ktorej cieľom je monitorovať dodržiavanie  týchto záväzkov. Príbeh Charty 77 nám bude v dnešnom podcaste slúžiť ako blízky sprievodca v širších a zložitých dejinách ľudských práv posledných desaťročí. S našim dnešným hosťom budeme mať výnimočnú príležitosť pozrieť sa priamo na najnovší výskum. Do akej miery je teda príbeh Charty súčasťou globálních dejín ľudských práv? Je príbeh Charty aj slovenským príbehom? Bola Charta v spojení s bežnými ľuďmi a ich problémami alebo išlo o elitný klub? Čo riskovali signatári Charty 77? A napokon ako si Chartu pamätáme dnes a čo tieto naše spomienky alebo ich absencia robia s našou predstavou o ľudských právach jako takých? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Kopečkom z Ústavu Soudobých dejin Českej Akadémie Vied. Michal Kopeček bol tiež hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cambridge a riaditeľom Imre Kertész Kolégia na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Vo svojom výskume sa venuje intelektuálnym dejinám politického myslenia a okrem desiatok štúdií vo viacerých jazykoch je tiež spoluautorom dvojdielnej Histórie moderného politického myslenia v stredovýchodnej Európe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/7/202344 minutes, 25 seconds
Episode Artwork

Top 2022: Ako sa Fíni bránili voči sovietskej invázii

Predstavme si takýto obraz - dlhá vojenská kolóna motorizovaných jednotiek stojí rozbitá a zničená na zamrznutej ceste v ťažkom teréne uprostred lesov a močiarov. Veľké množstvo vojenskej techniky, ktoré na dĺžku meralo aj niekoľko kilometrov a vzbudzovalo rešpekt, teraz stojí vypálené a bezvládne, pričom tento obraz dopĺňajú stovky padlých vojakov. Mohlo by sa zdať, že je to výjav zo stále pokračujúcej vojny na Ukrajine. Miesto, kde sa však odohrala táto scéna sa nachádzala ďaleko na severe uprostred fínskych lesov v blízkosti mesta Suommusalmi a na ceste ležala rozstrieľaná sovietska 163. strelecká a 44. motorizovaná divízia. Písal 8. január 1940 a fínska armáda slávila svoj najväčší úspech proti inváznej Červenej armáde. Sovietsko-fínska vojna, známa ako zimná vojna na prelome rokov 1939 – 1940, sa stala príkladom zlyhania sovietskej vojnovej mašinérie a na druhej strane dôkazom, že aj malý národ sa môže úspešne brániť voči veľkému agresorovi. Dodnes je preto predmetom fínskej národnej hrdosti a presvedčenia, že húževnatý vlastenecký odpor môže zastaviť papierového obra. Tento príbeh si napokon získal aj záujem našich divákov a preto sa táto epizóda podcastu Dejiny na denníky SME zaradila medzi naše najpočúvanejšie rozhovory. Moderátor Jaro Valent sa o sovietsko-fínskej vojne rozprával s historikom Janom Rychlíkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/31/202245 minutes, 8 seconds
Episode Artwork

Top 2022: Rusko ohrozuje svet nevyriešenou traumou z rozpadu Sovietskeho zväzu

Rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia geopolitická katastrofa v moderných dejinách – to sú slová Vladimíra Putina, z ktorých behá mráz po chrbte. Aj ďalšie jeho vyjadrenia, no predovšetkým stále prebiehajúca vojna na Ukrajine, dávajú jasne tušiť, že ruskému prezidentovi nejde o nič menšie, než o obnovu niekdajšieho sovietskeho či ešte predchádzajúceho Ruského impéria. Scény, ktorých sme dnes a denne svedkami, keď sú počas raketových a leteckých útokov bombardované aj civilné ciele, nás vracajú viac než 70 rokov späť. Čo však stojí za týmto rozhodnutím? Aké historické traumy, dezinterpretácie a ideologické koncepty stoja v pozadí mysle človeka, ktorý sa rozhodol viesť vojnu prakticky proti celému civilizovanému svetu? Po odpoveď musíme siahnuť do bodu, keď sa pred 30 rokmi Sovietsky zväz rozpadol alebo ešte viac do minulosti. A rovnako sa musíme pýtať či je Ukrajina len prvá na rane a zasa naopak, o čo vlastne dnes táto krajina bojuje? Čo všetko je dnes v hre? Hoci táto epizóda vznikla ešte v marci, krátko po začatí ruskej invázie do Ukrajiny, je naďalej aktuálna a zaradila sa medzi najpočúvanejšie rozhovory pravidelného podcastu Dejiny na denníku SME. Moderuje Jaro Valent a rozprával sa s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/24/202242 minutes, 47 seconds
Episode Artwork

Chudobní boli minimalisti, bohatí maximalisti. Ako cestovali ľudia v stredoveku

Počas jeho panovania bol Hlohovec rozkvitajúcim mestom. Opravoval cesty, staval kláštory, kostoly a nemocnice. No na sklonku svojho života sa vybral na dlhú cestu, na cestu do Ríma. A nebol sám—Rím bol jedným z najobľúbenejších cieľov stredovekých cestovateľov z Uhorska. Reč je o Mikulášovi Ujlakim, pánovi Hlohoveckého panstva a bosnianskom kráľovi. Mikuláš Ujlaki pochádzal z významného uhorského rodu a on sám bol jedným z najvplyvnejších a najbohatších magnátov. A práve príbeh jeho cesty nás v tomto podcaste vovedie do témy cestovania v stredoveku. Po jeho stopách sa totiž vybrala aj naša dnešná hosťka. Prečo práve po stopách kráľa? Možno ste si už všimli, že v našom podcaste sa snažíme všímať si históriou často prehliadané príbehy bežných ľudí avšak voľba práve Mikuláša ako nášho sprievodcu je  v tomto prípade viac než logická a vlastne nevyhnutná.  Zatiaľ čo o cestách bežných ľudí sa zachovalo veľmi málo materiálov, o aristokracii, a obzvlášť o Mikulášovi sa ich zachovalo naopak mnoho. Naša dnešná hosťka prešla množstvo dokumentov z archívov v Ríme, Mantove, Benátkach, Budapešti a tiež v samotnom Hlohovci. Ako sa ukázalo príbeh Mikuláša Ujlakiho bol príbeh nielen uhorský ale zároveň európsky a aj preto bude práve on sprevádzať naše dnešné rozprávanie o cestovaní v stredoveku. Ako to teda bolo v stredoveku s cestovaním? Aké motivácie a dôvody viedli ľudí na cesty? Ktoré boli obľúbené destinácie v Európe? Kto všetko cestoval? Cestovali aj ženy? A kam cestovali obyvatelia územia vtedajšieho Uhorska? Ako boli vybavení a kde boli ubytovaní? A konkrétnejšie: Prečo sa vydal na cestu Mikuláš Ujlaki a aký dojem spravil na rodáka z Hlohovca stredoveký Rím? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Miriam Hlaváčkovou, ktorá pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje dejinám stredovekej vzdelanosti, každodennosti a cirkevným dejinám. Miriam Hlaváčková je tiež autorkou historického cestopisu: Pútnik (Sonda do života stredovekých pútnikov) Kráľ Mikuláš Ujlaki a jeho cesta do Ríma (Rak 2022). Tento cestopis s bohatou obrazovou dokumentáciou je práve čerstvo v predaji. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/17/202238 minutes, 19 seconds
Episode Artwork

Nekorunovaný svätý krajnej pravice. Kult Jozefa Tisa prežíva dodnes

"V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady – za Boha a za národ – vždy, všade a v každom ohľade... . Tomuto zákonu slúžil som celý život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade tohto zákona Božieho. V druhom rade cítim sa byť mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu." To sú jedny z posledných slov niekdajšieho prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a odsúdeného vojnového zločinca Jozefa Tisa, ktoré nadiktoval svojmu spovedníkovi pred popravou 18. apríla 1947. Okrem iného poukazujú na fakt, že i samotný Jozef Tiso sa videl a považoval za mučeníka v boji za národnú vec, ktorého nepriaznivé okolnosti a nepriateľské sily posielajú podstúpiť "najvyššiu obeť". Mýtus nespravodlivo odsúdeného a popraveného "prvého slovenského prezidenta" nadobudol v ďalších rokoch a desaťročiach pozoruhodnú životnosť. Pravidelne sa objavoval v ľudáckych emigrantských kruhoch v zahraničí, spolu s nimi preplával Atlantický oceán, aby sa po roku 1989 vrátil späť s o to väčšou razanciou v divokých a nacionalizmom poznačených 90. rokoch.  Stal sa tak základom pre celkový kult Jozefa Tisa ako národného hrdinu a mučeníka, ktorý je koniec-koncov aj symbolickým stredobodom krajnej pravice na Slovensku. Ako sa tento kult rodil, do akej miery si ho vytváral už za svojho života samotný Jozef Tiso a kto boli jeho hlavný šíritelia v ďalších rokoch? A aké má miesto i na súčasnej politickej scéne na Slovensku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom, ktorému práve vychádza kniha Mýtus a kult Jozefa Tisa. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/10/202255 minutes, 52 seconds
Episode Artwork

Deti vojny trpeli ešte dlho po vojne. Pre svoj pôvod mimo manželstva

Ich životy začali počas druhej svetovej vojny. A napriek tomu, že boli príliš malí a malé na to, aby vojnu vnímali, svetová vojna vplývala na ich životy aj dávno po svojom skončení. Reč je o deťoch narodených z vojny. O deťoch narodených v dôsledku vojny. Ich príbehy boli verejnosti dlho neznáme a historický výskum ich prehliadal. V najnovšej epizóde podcastu sa pozrieme na príbehy detí, ktoré sa narodili českým a slovenským matkám, pričom ich biologickými otcami boli americkí a sovietski vojaci. Ako prežívali tieto deti povojnové roky? Aké bolo postavenie detí amerických vojakov v komunistickom Československu, ktoré sa ostro vymedzovalo proti západným krajinám? Ako vnímali tieto deti domáci obyvatelia? Odlišovalo sa ich detstvo od detstva bežných detí v Československu? A ako sa napokon s vojnovou vo svojom životnom príbehu vyrovnali? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Korhelom z Inštitútu Slavistiky Poľskej Akadémie Vied a doktorandom univerzít v Augsburgu a Ústi nad Labem. Michal Korhel sa dlhodobo venuje dejinam detstva, deťom narodeným v dôsledku vojny a nemeckej menšine v strednej Európe. Popri výskume sa tiež venuje popularizácii histórie, je autorom putovnej výstavy Deti nepriateľov(?) o česko-nemeckých deťoch v povojnovom Československu. Tieto dejiny sú dejinami mnohých ľudí v Čechách ale aj na Slovensku. Ak sa Vás táto história osobne týka, prípadne poznáte niekoho kto by bol ochotný povedať svoj príbeh a pomôcť s výskumom, tento oznam je pre Vás. Historici Michal Korheľ a Denisa Nešťáková hľadajú pamätníkov sexuálneho násilia počas postupu Červenej armády územím Slovenska a zároveň aj deti narodené zo vzťahov miestnych žien a sovietskych vojakov. Kontakty: Denisa Nešťáková: [email protected]; Michal Korhel: 0049 172 3957254, [email protected] Zdroj zvuku: Youtube/Vladimír Mišík - Brothers – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/3/202231 minutes, 3 seconds
Episode Artwork

Mám šťastie, že som sa narodil ako muž, občan a Grék

Verejný či politický život patrí mužom a ak sa v ňom predsa len objaví nejaká žena, je to väčšinou príznakom chaosu, signálom, že niečo nefunguje tak ako má. Nie, nie je to konštatovanie, ktoré by dnes niekto vážne vyslovoval a mal by tým na mysli normu pre súčasný spoločenský život. Je to však pohľad antiky, predovšetkým starovekého Grécka v epoche mestských štátov, ktoré nepripúšťali účasť na veciach verejných všetkým slobodným obyvateľom. Jedným z predkladaných dôvodov je i okolnosť, že domáci život zostával prísne oddelený od toho verejného, nielen politického, ale i kultúrneho či športového. Rétorické či básnické súťaže, divadlá či hry atlétov – to všetko bola v antickom Grécku zábava pre mužov. Aj preto je na mieste otázka, čo vlastne vieme o súkromnom domácom živote starých Grékov. Akú pozíciu malo v spoločnosti manželstvo a aké malo podoby, v akom právnom postavení sa vlastne nachádzali ženy a v akom muži? Zostával v tomto svete priestor na ľúbostné príbehy a prečo si aténski muži tak žiarlivo strážili svoje exkluzívne postavenie? Inými slovami, kto bol grécky homo domesticus? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
11/26/202244 minutes, 25 seconds
Episode Artwork

Šarmantné asistentky revolúcie? Ženy a november 1989

"Prinajlepšom sa ocitajú v pozícii šikovných asistentiek v predizbách moci." Tento komentár  patrí nemeckej prekladateľke Angele Repka. Je rok 1993 a Repka frustrovane sleduje ako ženy, ktoré boli ešte pred pár rokmi aktívne zapojené do revolúcie 1989, sa v kolektívnej pamäti Novembra, najprv stávajú takpovediac obyčajnými asistentkami aby následne celkom zmizli z verejných spomienok na November. Niečo podobné sa deje naprieč celou Strednou Európou. Podobne miznú  ženy zapojené v Charte 77, či aktivistky v poľskom opozičnom hnutí Solidarita. V posledných rokoch sa situácia začína meniť. Pred pár rokmi vznikla séria rozhovorov so ženami Novembra, Spomienky žien Novembra či študentský film Nežná. Ženy novembra a ich príbehy sa však začínajú objavovať len v hrubých obrysoch. Napokon, úprimne? Čo prvé nám napadne, keď sa povie November 89? Námestia, štrnganie kľúčmi a  tribúni na tribúnach. Tváre a príbehy žien ešte stále nie sú súčasťou kolektívnej pamäte Novembra. Boli ženy skutočne len asistentkami revolúcie? Aká bola ich úloha a ako prispeli k politickej zmene? Ale tiež prečo sa pamäť Novembra vyvíjala bez žien? Čo táto neprítomnosť žien prezrádza o ich životoch po roku 89? A čo prezrádza o postavení žien v ponovembrovej demokracii na Slovensku? A napokon aké dôsledky má neviditeľnosť celej skupiny aktérov v obraze dôležitého momentu dejín modernej demokracie pre kvalitu demokracie samotnej? Agáta Šústová Drelová, sa rozprávala so Zuzanou Maďarovou výskumníčkou na Ústave európskych štúdii a medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych a ekonomických vied  Univerzity Komenského a spolupracovníčkou vzdelávacej a publikačnej organizácie Aspekt. Zuzana Maďarová je autorkou prvej publikácie, ktorá sa venuje výlučne téme žien v politickej pamäti Novembra 1989. Kniha vyšla pod názvom Ako odvrávať novembru 1989 (môžete si ju prečítať alebo stiahnuť na tomto odkaze). Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje výskumu politickej pamäti, politickej komunikácie a rodového usporiadania spoločnosti a politiky.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
11/20/202236 minutes, 23 seconds
Episode Artwork

Kto bol v skutočnosti Jánošík?

Legendu o Jurajovi Jánošíkovi poznáme všetci. Posledné tri storočia mal Jánošík publicitu ako málokto. Básne, ktoré romantizujú jeho život a smrť napísali Janko Kráľ či Pavol Országh Hviezdoslav. Likavský väzeň od Sama Chalupku je dodnes povinným čítaním. Jánošík je na maľbách Martina Benku, Ľudovíta Fullu, Kolomana Sokola a ďalších. Existuje minimálne sedem filmových spracovaní jeho života, vrátane filmu Jánošík- Pravdivá história od hviezdnej poľskej režisérky Agnieszky Holland. V tomto podcaste však nebudeme romantizovať. Jánošíka vrátime naspäť do 17. storočia a cez jeho život sa pozrieme na problematiku násilia a kriminality v živote bežných ľudí v ranom novoveku. Aké bolo 17. storočie na našom území? Ako veľmi prítomné bolo násilie a v akých podobách? O čom hovoríme ak hovoríme o kriminalite v 17. storočí? Aké boli najčastejšie delikty? A konkrétnejšie, ako fungovali zbojníci? Skutočne boli popri zbíjaní aj takpovediac pojazdnou charitou? Ako prebiehal Jánošíkov súd? A napokon, ako sa kedy vznikla legenda Jánošíka ľudového hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Dianou Duchoňovou, odborníčkou na historickú kriminológiu, šľachtu a každodenný život v období raného novoveku. Diana Duchoňová je autorkou monografie Palatín Mikuláš Esterházy (dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť) a spolu s Tunde Legyelovou tiež knihy Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku. Pravidelne spolupracuje ako odborná poradkyňa, nedávno aj pri tvorbe divadelnej inscenácie Jánošík, Príbeh vraha, ktorú ešte stále môžete vidieť v divadle Aréna. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
11/13/202237 minutes, 8 seconds
Episode Artwork

Príbehy troch ľudí, ktorí spravili z Československa lepšie miesto pre život bežných obyvateľov

Pred pár dňami sme oslávili 28. október, deň vzniku Československa. Na sociálnych sieťach sa to na chvíľu hemžilo československými vlajkami, fotkami prezidenta Masaryka či Milana Rastislava Štefánika. Zdá sa, že sme si zvykli práve cez tieto symboly a cez tieto osobnosti verejne prejavovať, že Československo má dôležité miesto v našich dejinách. Na medzivojnové Československo sa zväčša pozeráme cez tváre a príbehy Masaryka, Štefánika, možno Milana Hodžu či Andreja Hlinku, cez tých, ktorí založili štát alebo politické strany. V skratke, cez politické dejiny. Skúsme sa však na to pozrieť trochu inak. Dejiny prvej československej republiky, sú totiž aj dejinami tých, ktorí nezaložili štát alebo politickú stranu ale založili prvú kolóniu bytov, ktoré po prvý raz poskytovali robotníkom v Bratislave humánne priestory na bývanie, založili dievčenské školy, ktoré boli dostupné aj mladým ženám zo znevýhodneného prostredia, či dokonca spravili z robotníkov akcionárov vo vlastnom podniku. Na medzivojnové Československo sa pozrieme cez príbehy troch filantropov: právnika a zakladateľa robotníckej kolónie a pôvodne tiež nemeckého šľachtica Juraja Schulpeho, spisovateľky, dlhoročnej predsedníčky Živeny a zakladateľky siete škôl pre mladé ženy, Eleny Maróthy Šoltésovej a napokon majiteľa kožiarskej továrne v Liptovskom Mikuláši, Jána Pálku. Agáta Šústová Drelová, z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historikom Lukášom Krajčírom, ktorý sa venuje dejinám Slovenska v prvej polovici 20 storočia. Lukáš Krajčír je editorom knihy Rok 1919 a Slovensko a bol tiež hlavným producentom a moderátorom multižánrového kultúrno-vzdelávacieho formátu Poézia demokracie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
11/6/202241 minutes, 34 seconds
Episode Artwork

Ako eštebáci zbohatli po 1989? Najmä vďaka štátnym zákazkám

17. novembra sa dozvieme ďalšie mená bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, neslávne známej tajnej politickej polície komunistického režimu. Podľa šéfa Ústavu Pamäti Národa a experta na dejiny Štátnej bezpečnosti Jerguša Sivoša sa najnovšie ústavu podarilo získať takmer tri a pol tisíca spisov zamestnancov komunistických bezpečnostných zložiek. Ako však pripomína Fedor Blaščák, spoluautor dokumentárneho seriálu o ŠtB Prísne tajné, ktorý v týchto mesiacoch vysiela RTVS, ak chceme pochopiť fungovanie tajnej polície, nestačí nám poznať mená.  Do zväzkov sa musíme ponoriť. A tiež, nestačí sledovať konkrétne príbehy spolupráce len počas komunistického režimu ale je potrebné skúmať ako sa tieto príbehy vyvíjali po páde komunistického režimu. Ako fungovala ŠtB posledné roky komunistického režimu? Aké boli výhody práce pre tajnú políciu? Mali eštebáci možnosť nadobudnúť univerzálne zručnosti a uplatniť sa aj v novom demokratickom systéme? Ako fungovala spolupráca so sovietskou KGB? A napokon má dnes zmysel venovať čas príbehu komunistickej tajnej polície? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s filozofom Fedorom Bláščákom, spoluautorom dokumentárneho seriálu "ŠtB, Prísne Tajné" a aktuálne tiež novým riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti a s historikom Jergušom Sivošom, šéfom Ústavu Pamäti národa, ktorý už takmer 20 rokov skúma ŠtB. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/30/202254 minutes, 11 seconds
Episode Artwork

Španieli na koňoch boli pre Indiánov ako kentauri z iného sveta

Písal sa 12. október 1492 a tri španielske lode Pinta, Nina a Santa Mária sa plavili Atlantickým oceánom už viac než dva mesiace, keď sa na obzore konečne zjavila pevnina. Tento príbeh už ďalej dobre poznáte. Prvý ostrov Nového sveta, ktorý Krištof Kolumbus objavil, nazval San Salvador a začala sa tak éra objavovania a postupného ovládnutia nového kontinentu. Pre európske krajiny to znamenalo nový impulz a obrovské bohatstvo, ktoré sem v nasledujúcich desaťročiach a storočiach začalo prúdiť. Takto sa zvykneme na objavenie Ameriky dívať z našej európskej perspektívy. Čo však znamenal príchod Krištofa Kolumba a po ňom ďalších objaviteľov a dobyvateľov z pohľadu amerického domorodého obyvateľstva? Aké bolo stretnutie dvoch úplne odlišných svetov, ktoré sa paralelne vedľa seba rozvíjali po tisícky rokov? A boli vôbec Španieli schopní pochopiť a porozumieť tomu čo videli? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s Milanom Kováčom z Katedry porovnávacej religionistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/23/202240 minutes, 50 seconds
Episode Artwork

Tutanchamón sa stal mediálnou tvárou starého Egypta

26. novembra 1922 nadišiel deň D. Nebol to len kľúčový deň v živote Howarda Cartera, ale aj v dejinách celej egyptológie. Keď sa Carter spolu so svojim podporovateľom a mecenášom Lordom Carnarvonom prekopali k druhým zapečateným dverám Tutanchamónovej hrobky v Údolí kráľov, urobil v rohu odhalenej steny malý otvor a vo svite malej sviečky sa mu odhalilo nesmierne bohatstvo. Všade sa lesklo zlato a keď sa ho Lord Carnarvon spýtal či niečo vidí, zmohol sa len na jednu a dnes už okrídlenú vetu: „Áno, vidím úžasné veci.“ Takto a či trochu inak sa zvykne opisovať onen slávny moment, keď sa na svetlo sveta opäť dostali poklady slávnej hrobky faraóna Tutanchamóna. Až dovtedy sa o tomto mladom egyptskom panovníkovi veľa nevedelo. Koniec-koncov, vládol príliš krátko, nevyznamenal sa ani žiadnymi vojenskými úspechmi, štátnickými rozhodnutiami či veľkými stavebnými projektmi. Skrátka, nesmrteľným sa stal len vďaka tomu, že jeho hrobka zostala po viac než tri tisícročia bokom, uchránená od zvedavosti vykrádačov. Mohla tak vydať dôležité svedectvo o dobe a živote starovekého Egypta. Odvtedy sa Tutanchamón stal pre bežného človeka synonymom egyptskej civilizácie a fascinujúcou vstupenkou do vzdialenej ľudskej epochy. Čo všetko sa v hrobke nachádzalo? Kto bol samotný faraón Tutanchamón a v akej dobe vlastne žil? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Veronikou Verešovou z Ústavu orientalistiky SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/16/202242 minutes, 18 seconds
Episode Artwork

Ako robili demokraciu naši rodičia po páde komunizmu

Začiatkom leta 1990 praskali volebné miestnosti vo švíkoch. Druhý júnový víkend sa v Československu konali prvé demokratické voľby po páde komunistického režimu a prvé demokratické voľby od tých posledných v roku 1946. Voliči na Slovensku volili súčasne do Slovenskej národnej rady aj do Federálneho zhromaždenia. Účasť na voľbách bola bezprecedentná. Komentátori stranám vyčítali amaterizmus a často podobné volebné programy. To však málokoho obralo o eufóriu: voliči sa spolu s novovznikajúcimi politickými stranami viezli na vlne nadšenia z novembrových námestí. Bežní ľudia na Slovensku sa prvé mesiace demokracie cítili byť suverénnym, aktívnym a počuteľným zdrojom politickej moci. V roku 1990 sa viac ako kedykoľvek potom, a kedykoľvek predtým na politike podieľali aj bežní občania. Napokon Verejnosť proti násiliu, najväčšie politické zoskupenie, ktoré vzišlo práve z novembrových námestí, vnímalo svoju úlohu v zaistení dialógu medzi občanmi a štátnou mocou; malo ambíciu aktívne počúvať, odhaľovať, pomenovať a analyzovať problémy bežných ľudí. Väčšina občanov tomu úprimne verila. Hlasy v júnových voľbách napokon odovzdalo vyše 95 percent všetkých oprávnených voličov. O  pár mesiacov neskôr sa však začína šíriť sklamanie. Sklamanie, ktoré dnes mnohí vnímajú ako začiatok konca ponovembrového nadšenia z demokracie a tiež prvé štádium súčasnej podpory autoritárskym hnutiam a vodcom. V tejto epizóde sa pozrieme na prvé, formatívne mesiace modernej demokracie na Slovensku. Aký bol náš prvý rok demokracie? Aké témy vyvolávali vášne? Na čom sa v lete 1990 dokázali posekať aj dobrí známi? Čo si väčšina občanov predstavovala pod pojmom demokracia? A prečo sa často hovorí o rýchlom sklamaní z demokracie? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Matejom Ivančíkom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Matej Ivančík sa vo svojom výskume dlhodobo zaoberá prechodom k demokracii so zameraním na ekonomickú transformáciu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/9/202233 minutes, 15 seconds
Episode Artwork

Čo hovoria historické pramene o Alžbete Báthory?

Vianoce 1610 trávila Grófka Alžbeta Báthory na svojom panstve v Čachticiach, keď do jej kaštieľa prišla neohlásená návšteva. Palatín Juraj Thurzo, jeden z najmocnejších mužov v krajine a rodinný priateľ, neprišiel na priateľský rozhovor: grófku na mieste zadržal a dal strážiť na Čachtickom hrade. Nasledovalo vypočúvanie viac ako troch stoviek svedkov. Vyšetrovanie dospelo k záveru, že Báthory a jej pomocníci mučili a zavraždili niekoľko stoviek mladých žien. Grófka zomiera v domácom väzení o štyri roky neskôr. Život a smrť grófky Báthory je už niekoľko desaťročí suverénne najpopulárnejším historickým námetom mnohých viac ale často menej umeleckých spracovaní. Román Čachtická pani od Jozefa Nižňanského je historicky najpredávanejším románom na Slovensku. Väčšina popularizujúcich a populárnych spracovaní života a smrti Alžbety Báthory pracuje s príbehom masovej vrahyne. Celý život grófky má jeden smer a cieľ: organizovanie a vykonávanie vrážd nevinných mladých dievčat, zväčša slúžok. Avšak, ak sa na život Alžbety Báthory pozeráme len ako na príbeh vzostupu a pádu vrahyne uvidíme len zlomok jej zložitého životného príbehu. Zároveň strácame šancu dozvedieť sa cez jej príbeh viac o živote žien na našom území na prelome stredoveku a novoveku. V tomto podcaste sa pozrieme na grófku Báthory z viacerých perspektív a pokúsime sa zasadiť jej život do dobového kontextu. Budeme hovoriť o politickom kontexte ale najmä o každodennom živote a o myšlienkovom svete šľachtických žien na prelome uhorského stredoveku a novoveku: o vzdelávaní, manželstve, materstve či liečiteľstve. Príbeh grófky poodkryjeme nielen cez záznamy z vyšetrovania a súdu ale pôjdeme na jej dvor a na grófku sa pozrieme cez optiku jej služobníctva, a konkrétnejšie jej slúžok. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou zaoberajúcou sa obdobím raného novoveku Tünde Lengyelovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, autorkou a spoluautorkou viacerých štúdií a monografie na tému života a smrti Alžbety Báthory, ktoré boli preložené do viacerých jazykov. Dr. Lengyelová bola tiež odbornou poradkyňou filmu Báthory (2008) v réžii Juraja Jakubiska. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/2/202241 minutes, 17 seconds
Episode Artwork

Vládni, Británia! Vládni nad vlnami! Čo dnes zostalo z britského impéria?

Zrejme nikoho neprekvapí, že pohreb kráľovnej Alžbety II. ako i slávnostný smútočný sprievod v uliciach Londýna s dvoma tisíckami pozvaných hostí z krajín Commonwealthu i celého sveta, sa stal i mediálnou udalosťou číslo jeden. Pochopiteľne, mohli by sme to pričítať jednak vysokej popularite a záujmu verejnosti, ktorej sa teší britská kráľovská rodina a jednak stále pretrvávajúcej tradícii britskej monarchie. A hoci sa to môže zdať už iba ako zvláštny relikt minulosti, v posledných udalostiach a výjavoch je v istom zmysle stále prítomný niekdajší duch britského impéria. Koniec-koncov, Alžbeta II. nebola len britskou panovníčkou, ale aj hlavou ďalších 14 štátov Commonwealthu. A rovnako ním bude aj jej nástupca Karol III. Je to preto príležitosť ohliadnuť sa späť po zdrojoch tejto tradície a pozrieť sa bližšie na niekdajšie impérium, nad ktorým ako hovorili jeho súčasníci, slnko nezapadá. Z čoho pramenil jeho mimoriadny úspech? Ako sa vyvíjal a čo sa stalo s Veľkou Britániou a napokon aj s pozíciou britského panovníka v časoch postupnej dekolonizácie rozsiahlych častí sveta? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa na lesk i biedu Britského impéria poohliadol so Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. - Poslucháčsky prieskum denníka SME o podcastoch je ukončený. Jeho výsledky zverejníme onedlho. - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
9/25/202253 minutes, 56 seconds
Episode Artwork

Ako vďaka slovenským komunistom rozkvitol populistický nacionalizmus

Komunistický nacionalizmus, nacionalistický komunizmus, národní komunisti. Ak sa aj vám tieto slovné spojenia zdajú protirečivé, nemožno sa čudovať. Komunisti predsa hlásali a často okázalo oslavovali  bratstvo národov: vpád vojsk varšavskej zmluvy v roku 1968 sa počas normalizácie oslavoval ako bratská pomoc a pravidelne sa konali oslavy československo-sovietskeho priateľstva. Internacionála, hymna, ktorá bola prakticky soundtrackom komunistického režimu, oslavovala medzinárodný socializmus. Spieva sa v nej o jednom a jednotnom pracujúcom ľude a nenájdete v nej ani zmienku o národoch. Avšak, pre vedúce postavy Komunistickej strany Slovenska, ale tiež radových komunistov bol národný komunizmus dôležitou súčasťou ich myšlienkového sveta a politiky. Pre mnohých komunistov bol národný komunizmus užitočný aj po páde komunistického režimu v roku  1989: viacerým poslúžil ako predpríprava na rýchlu konverziu z komunistov na plnokrvných nacionalistov a populistov. Na Slovensku patrili k jeho najvýraznejším postavám Gustáv Husák či Ladislav Novomeský. Aj cez ich životné príbehy možno bližšie skúmať príbeh národného komunizmu na Slovensku. Prečo komunistov lákala národná otázka? Možno naozaj hovoriť o komunistických nacionalistoch? A môžeme teda tvrdiť, že komunisti prispeli k zachovaniu a posilneniu nacionalizmu a populizmu na Slovensku? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Adamom Hudekom z Ústavu dejín súčasnosti na Akadémii vied Českej republiky. Hudek sa dlhodobo venuje výskumu národného komunizmu a na túto tému publikoval niekoľko odborných článkov a monografiu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
9/18/202229 minutes, 9 seconds
Episode Artwork

Bol raz jeden kráľ, ktorý sa vzoprel fašizmu

Bol raz jeden kráľ, ktorý sa vzoprel fašizmu. Tak by sme dnes mohli začať svoje rozprávanie. Nejde však o fikciu či prehnanú fabuláciu, ale reč bude o monarchovi, ktorý sa v rozhodujúcej chvíli postavil na správnu stranu dejín. Rumunský kráľ Michal I. stál v lete roku 1944 pred hrozivou situáciou. Buď ponechá krajinu v rukách premiéra a Hitlerovho kolaboranta gen. Iona Antonesca alebo sa spojí s domácim odbojom a podnikne riskantnú politickú i vojenskú akciu, vo výsledku ktorej sa Rumunsko pripojí k antihitlerovskej koalícii. Rozhodol sa pre druhú možnosť a aj vďaka tomu Slovensko na konci vojny oslobodzovali i rumunskí vojaci. Je preto až zarážajúce ako málo o tomto mužovi na Slovensku vieme. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozprával s historikom Antonom Hruboňom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
9/11/202236 minutes, 56 seconds
Episode Artwork

Keď sa nad Bošáckou dolinou ozýval rev guľometov

"Javorinu Nemci nikdy nedostanú!" – tento zľudovený výrok partizánskeho veliteľa Miloša Uhra sa pôvodne spájal s odmietnutím poskytnúť drevo na kúrenie z javorinských hôr pre nemeckú posádku v Lubine. No ako jeseň a zima rokov 1944 a 45 ukázali, zďaleka nešlo len o drevo. Tento región uprostred Bielych Karpát bol známy aj svojou podporou partizánom, odporom voči okupantom a voči kolaborantskej ľudáckej vláde. V javorinských lesoch i na kopaniciach sa tak odohrávala na konci vojny dráma, ktorá by sa poľahky vmestila do filmového scenára s povstaleckou tematikou. A hoci odpor miestnych partizánov nemenil pohyb hlavných armád na mape Európy, výrazne poznačil pamäť tohto malebného regiónu. Z tabúľ a pamätníkov, roztrúsených po dedinkách pod Veľkou Javorinou si aj dnes môžete prečítať mená mužov, ktorí sa so zbraňou v ruke postavili proti fašizmu. Tie aj po takmer 80 rokoch ožívajú v rozprávaniach Bošáčanov, Lubinčanov či Turancov. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Jurajom Krištofíkom z Múzea Slovenských národný rád SNM v Myjave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
9/4/202235 minutes, 37 seconds
Episode Artwork

Štyri prešporské poklady kedysi zdobili strop opery, teraz ich objavili

Hoci je dnes historická budova SND v havarijnom stave a čaká na svoju rekonštrukciu, stále má čím prekvapiť. V zbierkach Galérie mesta Bratislavy pred nedávnom objavili štyri veľkorozmerné plátna, ktoré historici identifikovali ako maľby zo stropu v hľadisku niekdajšieho Mestského divadla v Prešporku. To sa práve v búrlivom 20. storočí premenilo na národné a samotné mesto zasa za hlavné. Keď však toto divadlo v roku 1886 otváralo svoje brány, bola i Bratislava či skôr Prešporok celkom iným mestom. Popri rýchlo rastúcej Budapešti či blízkej Viedni akoby strácalo na niekdajšej korunovačnej sláve a mešťanov čoraz viac roztrpčovala neblahá nálepka provinčnosti či dokonca bezvýznamnosti. Aj preto sa práve nové divadlo stalo objektom ich ambícií, túžby po prezentácii, ktorá by obyvateľom niekdajšieho Prešporka dodala sebavedomie i kultúrne uspokojenie. Ako sa teda rodilo toto divadlo, kam siahali jeho umelecké ambície a čo nám o tejto dobe prezrádza jeho výzdoba? Kde sa doteraz štyri stratené plátna nachádzali a čo nám ich osud hovorí o uplynulom storočí? Jaro Valent sa rozprával s divadelnou historičkou Janou Laslavíkovou a historičkou umenia Janou Lukovou z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
8/28/202239 minutes, 35 seconds
Episode Artwork

Ako sa zmenil obraz Bratislavy v 20. storočí? (naživo)

Máloktoré mesto prešlo takými dramatickými zmenami ako Bratislava v 20. storočí a svoju podobu mení vlastne aj dnes. Kým po dlhú dobu pôsobila ako ospalé provinčné mesto, so vznikom Československej republiky sa s ňou počítalo už ako s hlavným mestom Slovenska. Ako sa neustále premeny režimov v nasledujúcich desaťročiach podpísali na jej podobe? Ako sa Bratislavy dotklo obdobie socializmu? Čo všetko z tejto éry zatracujeme a čo naopak môžeme obdivovať? Tentoraz sme sa rozhodli s našimi poslucháčmi stretnúť osobne a naživo. A vybralo sme vari najlepšie miesto pre dnešnú tému, Tyršovo nábrežie odkiaľ sme mohli pozorovať celú panorámu Bratislavy. Moderátor Jaro Valent sa na dunajskom nábreží rozprával s Alexandrou Kusou, riaditeľkou SNG a Petrom Szalayom z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
8/21/20221 hour, 21 minutes, 7 seconds
Episode Artwork

Gemer je zabudnutou gotickou perlou

Biblia pauperum – teda biblia pre chudobných a negramotných. Tak sa zvykne označovať v európskom stredovekom umení cyklus nástenných malieb, ktoré aj jednoduchému človeku vysvetľujú a zobrazujú výjavy zo života Krista a svätých. Neraz ide o vrchol majstrovstva často anonymných stredovekých umelcov, ktoré predovšetkým do Talianska prichádzajú obdivovať davy turistov. Po takejto gotickej ceste sa však môžete prejsť aj na Slovensku. Regióny Gemeru a Malohontu sú plné na prvý pohľad nenápadných vidieckych kostolov, ktoré skrývajú poklady stredovekej spirituality – kalváriu s umučeným Kristom, plačúcimi ženami i anjela, ktorý vynáša do neba dušu jedného z ukrižovaných lotrov; mystické zobrazenie hlavy s troma tvárami Najsvätejšej trojice či zobrazenie starouhorskej legendy sv. Ladislava. Gemerské fresky sú natoľko výnimočné, že sa radia k vrcholom stredovekého výtvarného prejavu v celej strednej Európe, čo na jar tohto roku potvrdilo aj udelenie prestížnej známky Európskeho dedičstva. Ako je vôbec možné, že sa aj u nás zrodilo takéto výtvarné bohatstvo? Kto boli ľudia, ktorí po sebe zanechali v gemerských kostoloch výjavy, ktoré návštevníka akoby šmahom ruky preniesli do Toskánska či Benátska? A ako sa o toto dedičstvo staráme dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Augustovičom a architektom Davidom Raškom zo združenia Gotická cesta. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
8/14/202243 minutes, 1 second
Episode Artwork

Ženy z rodu Pálffy v ranom novoveku

Mária Magdaléna Fugger, Františka Khuen de Bellasy, Mária Eleonóra von Harrach—tieto tri ženy pochádzali z významných aristokratických rodov Habsburskej monarchie. Spájali ich však aj manželské zväzky s členmi rodu Pálffy. Pálffyovcom tieto sobáše priniesli bohatstvo či kontakty na cisárskom dvore a významne prispeli k etablovaniu tohto rodu medzi politickou a hospodárskou elitou mnohonárodnostnej Habsburskej monarchie. Rod Pálffy patril viac ako tri storočia k najvýznamnejším šľachtickým rodom na území dnešného Slovenska. Príbeh ich spoločenského, politického a hospodárskeho vzostupu sa začína na začiatku uhorského novoveku v 16. storočí a je spätý s bitkou pri Moháči a nástupom Habsburgovcov na trón. Neodmysliteľnou súčasťou tohto príbehu sú však aj príbehy spomínaných žien. Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Annou Fundárkovou, odborníčkou na dejiny aristokracie v ranom novoveku pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied, hovorí o postavení aristokratiek v ranom novoveku, o tom akú úlohu zohrali ženy pri vzostupe rodu Pálffy, ako prežívali svoje manželstvá, do akej miery a ako sa zapájali do verejného života, ale tiež o kultúrnom dedičstve, ktoré po sebe zanechali. Rozhovor je súčasťou minisérie o dejinách žien v starších i novších dejinách. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
8/7/202241 minutes, 22 seconds
Episode Artwork

Československé menové zlato ukradli nacisti, na svoj návrat čakalo viac než 40 rokov

19. februára 1982 priletelo do Zürichu vo večerných hodinách lietadlo spoločnosti Swissair z Londýna, o deň neskôr i z New Yorku. Na palubách oboch lietadiel sa nachádzalo viac než 18 ton československého menového zlata. Za prísnych bezpečnostných opatrení nasledovala jeho kontrola zástupcami Štátnej banky Československej, švajčiarskej banky a tzv. tripartitnej komisie. Naložené lietadlá opustili Zürich ešte v ten istý deň. Ako píše historik Slavomír Michálek vo vôbec prvej knihe, ktorá sa komplexne venuje tejto problematike, vrátením tohto pokladu sa skončilo jeho viac ako štyridsať ročné blúdenie; blúdenie, ktoré ilustruje dôležité momenty československých, slovenských ale do istej miery aj povojnových globálnych dejín. Na začiatku tohto dlhého príbehu bolo rozbitie Československa a okupácia českých krajín nacistickým Nemeckom. Jej výsledkom bolo aj násilné ukoristenie a odvezenie československého menového zlata. Na konci vojny ho v soľných baniach Merkers pri Aachene objavila americká okupačná armáda a takmer okamžite sa stalo súčasťou zložitých americko-československých hospodárskych a diplomatických vzťahov. Na pozadí tohto príbehu sa pritom odrážali aj jednotlivé kapitoly studenej vojny. Akým spôsobom a prečo vzniklo československé menové zlato? Ako do jeho príbehu zasiahla nacistická okupácia? Čo sa so zlatom dialo po ukončení druhej svetovej vojny? A prečo rokovania medzi v tom čase už komunistickým Československom a zástupcami západných krajín, najmä Spojených štátov, trvali tak dlho? Moderátori Dejín Jaro Valent a Agáta Šústová Drelová sa rozprávali sa Slavomírom Michálekom, riaditeľom Historického ústav SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/31/202247 minutes, 46 seconds
Episode Artwork

Viedenčania nás úplne vyjedajú. Aj takto sa sťažovali bežní ľudia počas prvej svetovej vojny

"Viedenčania nás úplne vyjedajú, prichádzajú k nám denne po stovkách a v nedeľu po tisícoch, aby nakúpili tu, čo vo Viedni nedostať. Oni platia toľko, koľko sa od nich žiada, a my Prešporčania, ak nechceme hladovať, musíme zaplatiť tie isté ceny." Je leto 1917, a obyvatelia dnešnej Bratislavy naplno pociťujú vrcholiacu potravinovú a surovinová krízu sprevádzajúcu prvú svetovú vojnu. Rovnako frustrovaní sú však aj Viedenčania, mnohí sú presvedčení, že sú "obklopení nepriateľmi" nielen z Uhorska (a Prešporka), ale aj okolitých rakúskych regiónov.  Nepriateľmi, pretože Viedeň nezásobujú a nechávajú ich hladovať. Hnev Prešporčanov rovnako ako Viedenčanov bol reakciou na akútny nedostatok základných potravín a zlyhávanie dodávok z vidieka. Ešte zložitejšia bola situácia na tých územiach Slovenska, ktorými prechádzal front. Tieto informácie pochádzajú z knihy historičky Gabriely Dudekovej Kováčovej, Človek vo vojne o stra vojne o stratégiách prežitia a sociálnych dôsledkoch prvej svetovej vojny na Slovensku. Ako sa mení situácia bežných ľudí v dôsledku vojny? Ako reaguje na túto situáciu štát? Aké opatrenia a obmedzenia sprevádzajú každodenný život  počas vojny? Aká je situácia na tých územiach, ktorými prechádza front? A napokon aké stratégie prežitia si civilné obyvateľstvo počas vojny vytvorilo a čo z vojny sa zachovalo v ich spomienkach? Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied diskutuje o dopade prvej svetovej vojny na civilistov a na domáci front. Zdroje zvukov: Marián Varga: Virágom – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/24/202238 minutes, 47 seconds
Episode Artwork

Trnavské hradby prečkali husitov i vynález pušného prachu

Uhorský kráľ Matej Korvín ju nazval „štítom a hradbou krajiny“ a dodnes z tohto jej charakteru veľa zostalo. Trnava sa vzhľadom na početnosť kostolov tradične nazýva slovenským Rímom, no má ešte jednu unikátnu črtu. A tou sú dobre zachované mestské hradby, ktoré do veľkej miery dokumentujú schopnosti starých majstrov. Návštevník tohto mesta si ich nemôže nepovšimnúť, naopak, veľakrát musí cez ne prechádzať, pričom musí obdivovať ich robustnosť a komplexnosť. A práve ucelenosť trnavských hradieb je mimoriadna nielen na slovenské, ale i stredoeurópske pomery. Ako vznikali a dokázali mesto ochrániť pred útokmi nepriateľov? A čo nám o živote v starej Trnave hovoria najnovšie výskumy? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Grznárom, archeológom a pamiatkarom z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/17/202234 minutes, 49 seconds
Episode Artwork

Šikana, hlad a celodenné pochody. To bola prvá svetová vojna cez optiku bežného vojaka

V lete 1914, bezprostredne po začiatku prvej svetovej vojny, sa na území dnešného Slovenska rozbehla vojenská mobilizácia. Do rakúsko-uhorskej armády bolo postupne povolaných približne 400 000 vojakov vo veku 17 až 50 rokov. Takmer 70 000 z nich sa už domov nikdy nevrátilo, pričom okolo 60 000 sa vrátilo s trvalými následkami. Dobové štatistiky nezaznamenávajú počty tých, ktorých vojna pripravila o zdravie psychické. Svetová aj slovenská historiografia už niekoľko desaťročí intenzívne skúma osudy týchto mužov. Začiatok vojny a jej priebeh tak máme možnosť sledovať nielen cez rokovania politických elít v bezpečí salónov, ale cez optiku vojakov v zákopoch, v lazaretoch či v zajatí. História prvej svetovej vojny sa tak píše nielen zhora ale tiež zdola. Historička Gabriela Dudeková Kováčová vo svojej knihe Človek vo vojne, (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku) skúma príbehy bežných vojakov, ktorí do prvej svetovej vojny narukovali z územia dnešného Slovenska, vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Ako sa z bežného muža stáva vojak? Aký bol každodenný život vojakov na fronte? Na akých miestach a v akých podmienkach boli držaní v zajatí? Čo sa dialo ak vojak padol v boji? A napokon ako prebiehal ich návrat domov po mesiacoch a neraz rokoch strávených na bojiskách prvej svetovej vojny? Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou doktorkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou, pôsobiacou na Historickou Ústave SAV a autorkou knihy Človek vo vojne (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku). Zdroje zvukov: ĽH Jaroslava Hazlingera – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/10/202236 minutes, 59 seconds
Episode Artwork

Zápasy gladiátorov, divoké preteky vozatajov. Ako Nero bavil Rimanov

Dodnes predstavuje aj s pričinením rímskych historikov obraz dekadentného vládcu, zhýralého, extravagantného a narcistického muža, ktorý sa viac než politickým záležitostiam oddával zábave a radovánkam najrôznejšieho druhu. Nero sa nepochybne zaradil k najznámejším rímskym cisárom. Za túto pozíciu však nevďačí svojim politickým či vojenským schopnostiam. Práve naopak, akoby ho do nej vyniesli jeho negatívne vlastnosti. Je tak skôr odstrašujúcim príkladom a v mnohých ohľadoch popretím tradičných rímskych cností – rozvážnosti, skromnosti či pracovitosti. Nero však v mnohom reprezentoval vtedajší rímsky svet naplnený nespútanou zábavou, gladiátorskými zápasmi v arénach, pretekmi vozatajov a životom v luxuse pre pomyselných horných 10 tisíc. Jeho kritici mu vyčítali, že svoju moc neopiera o zhodu či hľadanie kompromisu s rímskym senátom, ale naopak o priazeň sordity – širokých ľudových más či jednoducho nízkej a hlúpej zberby. Ako osudová kataklizma vstúpil v roku 64 n. l. do tohto sveta požiar, ktorý úplne zničil viac než dve tretiny Ríma. A na scéne sa po prvý raz objavujú i prví kresťania, ktorých Nero obvinil z podpaľačstva. A tu niekde sa začína aj pre Rimanov nepochopiteľný príbeh kresťanského mučeníctva a fanatickej odovzdanosti vlastnému osudu. Nerovi tak navždy prischla úloha kata sv. Petra či sv. Pavla z Tarsu, arcizloducha a zhýralca, ktorého život napokon ukončila jeho vlastná ruka. Čo teda stálo za Nerovým mocenským pádom a ako vyzeralo stretnutie rímskeho sveta s prvými kresťanmi? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s archeológom Františkom Hříbalom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/3/202251 minutes, 54 seconds
Episode Artwork

Ženy, podľa Ľudákov, nepatrili na vysoké školy

"V najbližšom čase nastane u nás väčší prebytok vysokoškolsky školených žien," pričom "niektoré odbory vysokoškolského štúdia nijako nezodpovedajú ženskej povahe." Týmito slovami zdôvodnilo Ministerstvo školstva a národnej osvety vojnového slovenského štátu návrh vládneho nariadenia, ktoré malo postupne obmedziť počet študujúcich žien. V niektorých študijných odboroch (ako napríklad v práve) malo byť ženám vysokoškolské štúdium zakázané úplne. Návrh nariadenia bol predstavený v júni 1941, a bol len jednou z viacerých snáh ľudáckeho režimu uprieť mladým ženám rovnoprávny prístup k vzdelaniu. Tieto pokusy o domestifikáciu žien však vyvolali vlnu protestov. Slovenská spisovateľka, prekladateľka a literárna kritička Zora Jesenská označila návrh za nezmysel: Slovensko " vzdelaných ľudí, mužov aj ženy" predsa akútne potrebovalo. Dekan prírodovedeckej Fakulty Slovenskej Univerzity profesor František Valentín kritizoval návrh ako zásah do ústavného práva žien slobodne študovať. Vládne nariadenie napokon neprešlo. Ľudácky režim sa však svojich snáh obmedziť práva žien nevzdal. Kde čerpali Ľudáci inšpiráciu a čo obmedzením vzdelania pre ženy sledovali? Ako mala podľa nich vyzerať ideálna žena? A, napokon, ako tieto predstavy vnímali Slovenky a Slováci? Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej Akadémie Vied sa rozprávala s Evou Škorvánkovou, docentkou histórie na Katedre Všeobecných Dejín na Univerzite Komenského v Bratislave a autorkou monografie Strážkyne rodinných Kozubov? O žene v ideológii a politike slovenského štátu. Rozhovor je prvým v rámci minisérie podcastov o dejinách žien na Slovensku v 20. storočí. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
6/26/202235 minutes, 26 seconds
Episode Artwork

O Rusku si nerobil ilúzie. Kto bol Bohdan Pavlů?

Bohdan I. Veľký – cár sibírsky. Aj takto skôr posmešne zvykli československí legionári nazývať Bohdana Pavlu – československého splnomocnenca v Rusku v období, keď sa táto obrovská krajina zmietala vo vnútornom chaose občianskej vojny. Jeho spolubojovník z Ruska a neskorší slovenský sociálnodemokratický politik Ivan Markovič ho dokonca radil na štvrtú priečku hneď za legendárnu trojicu československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny – teda za Masaryka, Štefánika a Beneša. Napriek tomu Bohdan Pavlu akoby vypadol z nášho širšieho historického povedomia alebo v tom lepšom prípade zostáva na jeho okraji. No bol to práve on, kto plnil v plánoch na budúci československý štát dôležitú pozíciu, pomyselné spojivo v pestrých osobných vzťahoch českých a slovenských politikov. Aj to nás azda oprávňuje k otázke, do akej miery by bol československý projekt úspešný bez jeho osobného vkladu? Na rozdiel od zmieňovanej veľkej trojice sa aj odborná či popularizačná literatúra venuje tomuto mužovi skôr poskromne. Až doteraz nám o Bohdanovi Pavlu chýbala aj podrobnejšia politická biografia, ktorá však teraz prichádza na knižný trh. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Bohumilou Ferenčuhovou z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
6/19/202245 minutes, 45 seconds
Episode Artwork

Nemecko-ruské vzťahy formoval pocit viny aj tradícia imperialistickej diplomacie

Ruská invázia na Ukrajinu zásadne zmenila nemeckú domácu aj zahraničnú politiku. Popri dlhodobom, spočiatku nútenom a neskôr dobrovoľnom pacifizme, viedlo Nemecko dlhé roky voči Rusku politiku známu ako Wandel durch Handel—obchodovanie bolo vnímané ako cesta podpory postupnej celospoločenskej zmeny v Rusku. Najznámejším symbolom tejto stratégie sa stal plynovod medzi Ruskom a Nemeckom, Nord Stream 2. Nemecký sen o obojstranne výhodnej záchrane demokracie v Rusku sa však predčasne skončil vo februári. 22. februára Nemecko Nordstream 2 zmrazilo v reakcii na Ruské uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré bezprostredne predchádzalo Ruskej invázii Ukrajinu. Pár dní po samotnej invázii Nemecko ukončilo roky spolupráce s Ruskom, odsúdilo ruskú agresiu a ohlásilo začiatok masívnych investícii do obrany. Nemecký kancelár Olaf Scholz v dnes už známej reči z 27. februára vyhlásil navýšenie rozpočtu na obranu o 100 miliárd eur. Svetové média písali o historickom obrate. V Nemecku vyvolali tieto zmeny vlnu podpory aj kritiky. Samotný Scholz označil túto zmenu za historický medzník -Zeitenwende. Do akej miery ide o zásadnú historickú zmenu? Čo sa dialo v Nemecku po Druhej svetovej vojne? Ako sa vyvíjal vzťah Nemecka ku krajinám Sovietskeho zväzu a k sovietskym satelitom? Ako tieto vzťahy ovplyvnilo nemecké vyrovnávanie sa s nacistickou minulosťou? Čo znamená koniec oficiálneho pacifizmu pre Nemecko a jeho vzťahy s Ruskom? A aké je v tom všetkom miesto pre Ukrajinu? Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej Akadémie Vied sa rozprávala s historikom a germanistom Miloslavom Szabóom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
6/12/202238 minutes, 6 seconds
Episode Artwork

Podcast Dejiny má novú spolumoderátorku, historičku Agátu Šústovú Drelovú

Tím týždenného podcastu Dejiny denníka SME sa rozširuje o novú posilu - historičku Agátu Šústovú Drelovú. Na moderátorskej stoličke sa bude striedať s doterajším moderátorom Jaroslavom Valentom. "Keď som s týmto formátom v roku 2018 začínal, úprimne, nečakal som, že si získa takú pozornosť a sledovanosť. Ako som už od mnohých počul alebo čítal, podcast Dejiny sa pre viacerých stal nedeľným rituálom a nasvedčujú tomu aj čísla, ktoré pravidelne dosahujú viac než 100-tisíc stiahnutí mesačne," hovorí Jaroslav Valent. Agáta Šústová Drelová je historička so zameraním na kultúrne dejiny Slovenska a strednej Európy od konca druhej svetovej vojny. Štúdium histórie začala na najstaršej škótskej univerzite v St. Andrews. Po získaní štipendia pokračovala doktorátom na anglickej Univerzite v Exeteri, kde popri štúdiu aj vyučovala. Vzdelanie si doplnila na Univerzite v Cambridge štúdiom medzináboženských vzťahov. Po návrate na kontinent pôsobila na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Na Slovensku pokračuje vo výskume na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. V podcaste Dejiny bude spracovávať najmä príbehy novodobej histórie. "Najbližšie sa pozriem na veľmi zaujímavý vývoj Nemecka voči Rusku a východnej Európe. Budem hovoriť aj o tom, prečo Nemecko dlho nechcelo investovať do zbrojenia a ako sa to zmenilo," vysvetľuje Šústová Drelová. Venovať sa bude aj ženám, ktoré formovali históriu, či momentom z prvej svetovej vojny. Aký je rozdiel medzi nahliadaním na históriu v Británii a na Slovensku? Prečo sú dôležitejšie mikrodejiny jednotlivcov ako veľká politická história? Kam môže smerovať popularizácia histórie v slovenských školách a vo verejnosti? Dozviete sa v najnovšej epizóde podcastu Dejiny s Jarom Valentom a Agátou Šústovou Drelovou. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
6/5/202231 minutes, 10 seconds
Episode Artwork

Germánov lákal bohatý rímsky svet za Dunajom

"Víťazstvu cisárov, vojsko, ktoré táborilo v  Laugariciu, v počte 855 vojakov z II. légie. Dal vyhotoviť (Marcus Valerius) Maximianus, legát légie II. pomocnej." To je znenie slávneho rímskeho nápisu na trenčianskej skale, ktorý dokumentuje prítomnosť rímskych vojsk na území dnešného Slovenska. Tento nápis je zároveň dokladom rímskeho ťaženia proti germánskym kmeňom, známeho ako druhá markomanská vojna v rokoch 176 – 180 n. l. Práve germánsky svet za Dunajom sa stal pre Rimanov trvalou hrozbou a naopak – bohatý rímsky svet bol pre Germánov trvalým lákadlom, pred ktorým ich neodradili ani početné porážky a sila rímskych zbraní. Ako teda vyzeralo naše územie v časoch, keď ho osídľovali germánske kmene? Kedy k nám prišli a čo pre nich znamenala neďaleká Limes Romanus na strednom Dunaji? A ako sa tento vzťah pretavil do hmotnej kultúry starých Germánov na našom území? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s archeológom Vladimírom Turčanom z Archeologického múzea SNM. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/29/202232 minutes, 38 seconds
Episode Artwork

Spravodlivosť čakala na Heydricha v zákrute

Operácia Anthropoid, teda atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha patrí k najznámejším akciám československého odboja počas druhej svetovej vojny. Zdalo by sa, že postaviť sa so samopalom a výbušninou do cesty neohrozenému protektorovi je síce odvážnym, ale v princípe jednoduchým činom. Ak sa ale pozrieme bližšie na priebeh a prípravy celej operácie, zistíme, že ani zďaleka nebola dielom len odvahy dvoch hrdinov – Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša. Bez podpory celej siete pomocníkov a starostlivého naplánovania akcie by likvidácia popredného nacistického potentáta nebola možná. Kto všetko stál za týmito prípravami a ako sa rodil plán na túto mimoriadnu akciu, ktorá sa zaradila aj medzi najväčšie úspechy britského Oddelenia pre zvláštne operácie? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Martinom Poschom z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/22/202240 minutes, 59 seconds
Episode Artwork

Sovietska agresia proti Fínsku: Aj Stalina zaskočilo fínske odhodlanie

Predstavme si takýto obraz - dlhá vojenská kolóna motorizovaných jednotiek stojí rozbitá a zničená na zamrznutej ceste v ťažkom teréne uprostred lesov a močiarov. Veľké množstvo vojenskej techniky, ktoré na dĺžku meralo aj niekoľko kilometrov a vzbudzovalo rešpekt, teraz stojí vypálené a bezvládne, pričom tento obraz dopĺňajú stovky padlých vojakov. Mohlo by sa zdať, že je to nedávny výjav z aktuálnej vojny na Ukrajine. Miesto, kde sa však odohrala táto scéna sa nachádzala ďaleko na severe uprostred fínskych lesov v blízkosti mesta Suommusalmi a na ceste ležala rozstrieľaná sovietska 163. strelecká a 44. motorizovaná divízia. Písal 8. január 1940 a fínska armáda slávila svoj najväčší úspech proti inváznej Červenej armáde. Sovietsko-fínska vojna, známa ako zimná vojna na prelome rokov 1939 – 1940 sa stala príkladom zlyhania sovietskej vojnovej mašinérie a na druhej strane dôkazom, že aj malý národ sa môže úspešne brániť voči veľkému agresorovi. Dodnes je preto predmetom fínskej národnej hrdosti a presvedčenia, že húževnatý vlastenecký odpor môže zastaviť papierového obra. Ako k tejto vojne vlastne prišlo, čomu Fíni vďačili za svoj nečakaný úspech a čo stálo v pozadí sovietskeho zlyhania? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o sovietsko-fínskej vojne rozprával s historikom Janom Rychlíkom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/15/202245 minutes, 40 seconds
Episode Artwork

Janko Kráľ bol majster zádumčivej krásy

"Pri ohníku v pustej hore presedával noci a napájal fantáziu zjavmi, ktoré čaril oheň, nočné vtáctvo a skučiaci vietor." Takto sa o Jankovi Kráľovi vo svojich Dejinách literatúry slovenskej vyjadril literárny historik Jaroslav Vlček. A nebol jediný, kto sa takto na tohto básnika, vari najznámejšieho predstaviteľa slovenského romantizmu, pozeral. Janko Kráľ si vyslúžil povesť podivína, osamelého a zadumaného mladíka, skrátka divného Janka, ktorý do slovenských literárnych dejín vstúpil predovšetkým svojimi baladami a dumami. Tie boli stelesnením jeho vlastného duševného sveta a zároveň aj reflexiou búrlivej doby, v ktorej žil. Často sa s výhradami staval i proti vlastnej štúrovskej generácii. Bol azda revolučnejší než mnohí jeho vrstovníci, no o to s väčším sklamaním prijímal svoj ďalší život, spútaný v úradníckej službe a rodinnými povinnosťami. A to až do tej miery, že sa napokon i ako básnik odmlčal. Napriek tomu nám po Jankovi Kráľovi zostalo rozsiahle básnické dielo, ktoré patrí ku klasickému kánonu našej literatúry. Kým bol tento pozoruhodný muž a prečo sa na sklonku jeho života o ňom hovorilo ako o zamlknuvšom básnikovi? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Kodajovou z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/8/202241 minutes, 42 seconds
Episode Artwork

Antické mapy predstavovali bohatstvo, ich majitelia mali výhodu (repríza)

Dĺžka obvodu Zeme je 180 tisíc stádií, nachádza sa uprostred vesmíru a okolo nej obieha Slnko, Mesiac a hviezdy. S týmto záverom prišiel v polovici 2. storočia n. l. grécky matematik, astronóm a geograf Klaudios Ptolemaios (známy tiež ako Ptolemaios Alexandrijský). Táto jeho predstava zostala viac-menej v platnosti až do neskorého stredoveku a definitívne ju vyvrátil až Mikuláš Koperník. smeAdManager.cmd.push(function () {smeAdManager.mngr.display('gtg', 'article_body_1', 'article_body_1-responsive_1-590');});SkryťVypnúť reklamu Ptolemaios i jemu pripisovaná mapa sveta však stáli na samom vrchole dejín gréckeho záujmu o svet, na vrchole gréckej filozofie a učenosti. Už dávno pred ním to boli práve grécki obchodníci, vyhnanci, dobyvatelia či jednoducho cestovatelia, ktorí prebrázdili všetky kúty Stredozemného mora, stretávali sa s najrôznejšími národmi, kultúrami i podivnosťami. Čo objavili a ako vnímali samých seba uprostred obrovského, stále neprebádaného a tajomstvami zahaleného sveta? A ako sa zrodilo ich skalopevné presvedčenie o výnimočnosti helénskeho sveta a barbarstve Ázie? Prečo sa čínski vyslanci nedostali nedostali do Rímskej ríše? Kam až siahalo ich poznanie? A čo z tejto predstavy prevzal Rím? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/1/202227 minutes, 39 seconds
Episode Artwork

Nacisti chceli mať v Protektoráte pokoj, prerušili ho Kubiš s Gabčíkom

Keď sa 27. mája 1942 ráno Reinhard Heydrich vybral so svojim šoférom na automobile Mercedenz-Benz zo svojho sídla na zámku v Panenských Březanoch na Pražský hrad, zdalo sa, že má celú situáciu v Protektoráte Čechy a Morava pod kontrolou. Už krátko po svojom nástupe do pozície zastupujúceho ríšskeho protektora v septembri 1941 zaviedol stanné právo a zdalo sa, že domáci český odboj je definitívne zlikvidovaný. Dokonca sa zdalo, že celá česká spoločnosť sa so životom pod nemeckou okupáciou zmierila a dovtedajšie represie zlomili akýkoľvek odpor. V ten deň ho však v zákrute na Kirchmayerovej ulici  čakala dvojica pripravených československých výsadkárov – Jan Kubiš a Jozef Gabčík a my už vieme ako tento príbeh skončil. 80. výročie atentátu na Reinharda Heydricha je však aj príležitosťou pozrieť sa bližšie na represívny režim, ktorý tento nacistický potentát stelesňoval. Metóda cukru a biča, ktorú nacistická okupačná správa od marca 1939 uplatňovala voči českému obyvateľstvu, sa spočiatku zdala byť účinná a práve až spomínaný atentát vytrhol nacistov z tohto presvedčenia. Ako teda vyzeral život v Protektoráte? A akú pozíciu a dôležitosť prisudzovala tejto okupovanej krajine nacistická vojnová mašinéria? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jiřím Padevětom, spisovateľom a riaditeľom českého nakladateľstva Academia. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
4/24/202239 minutes, 11 seconds
Episode Artwork

Poliaci sa odmietali vzdať, museli emigrovať

„Za našu i vašu slobodu“ – to bolo heslo poľských povstalcov v 19. storočí, ktorí sa aj so zbraňou v ruke rozhodli bojovať proti ruskej nadvláde. Aj v dnešných a takpovediac už tradičných postojoch Poľska je možné odsledovať stopu tejto historickej skúsenosti zápasov za vlastnú slobodu a nezávislosť. Tie však od svojho počiatku nezostávali len doma, ale šírili sa prakticky po celej Európe. Ich nositeľom sa stala veľká poľská emigrácia, ktorá sa sústredila predovšetkým vo Francúzsku, ale aj v ďalších krajinách ako Belgicko, Veľká Británia či Taliansko. A hoci sa spočiatku stretávali so sympatiami a podporou najmä liberálnejšej časti spoločnosti, počiatočné nadšenie rokmi opadávalo a k slovu sa znova prihlásila reálpolitika a každodenný neľahký život v emigrácii. Táto emigrácia však do západnej Európy nevyviezla len politická heslá a programy, ale stala sa aj nositeľkou poľskej kultúry. Koniec-koncov, mená ako Fryderik Chopin, Adam Mickiewicz, Juliusz Słowacki či Cyprian Norwid, ktoré poznáme z dejín hudby či literatúry, patria práve poľským emigrantom. Aká teda bola poľská skúsenosť s emigráciou v 19. storočí a akým spôsobom ovplyvnila i ďalšie západné krajiny? Čo sa z poľských politických ideálov prenieslo aj do širšej európskej kultúry a spoločenského života? Jaro Valent  sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
4/10/202241 minutes, 24 seconds
Episode Artwork

Ako sa z obrovského dubového lesa zrodila kultúrna krajina (repríza)

Kultúra s lineárnou keramikou je pre väčšinu z nás nezrozumiteľný pojem, ktorý patrí do prostredia odbornej literatúry. Keď však začneme hovoriť o nej ako o období prvých poľnohospodárov na našom území, začne sa nám zrejme trochu rozjasňovať. Toto obdobie je pritom súčasťou javu, pre ktorý sa vžil omnoho príťažlivejší termín – neolitická revolúcia. Tá predstavuje zásadný predel v histórii človeka. Znamená prechod od stavu, kedy sa ľudia iba prispôsobovali a snažili sa prežiť v nehostinnej prírode, k procesu, keď sa ju odhodlali aktívne pretvárať pre svoje potreby a na svoj vlastný obraz. Poľnohospodármi sme pritom pomerne krátko a hoci nás od tohto predelu delí v niektorých oblastiach našej planéty už 11 tisíc rokov, v porovnaní s miliónom rokov evolúcie človeka ako druhu je to stále iba zlomok času. No počas neho sme pretvorili našu planétu na nepoznanie. Ako však vyzerali prvé kroky človeka k usadlému spôsobu života? Ako sa to prejavilo v našich zemepisných šírkach? A ako vyzerala kríza či dokonca kolaps neolitickej spoločnosti? Čo dnes moderná archeológia dokáže rekonštruovať zo života ľudí, ktorí sa ako prví odhodlali pretvárať prostredie okolo seba? Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s archeológom Pavlom Jelínkom z Archeologického múzea Slovenského národného múzea. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
4/3/202223 minutes, 47 seconds
Episode Artwork

Nove Zámky boli najzničenejším mestom na Slovensku

„Hrôzu tých hodín nie je možné opísať,“ uvádza Gyula. Bomby svojou váhou bez problémov prerazili niekoľkoposchodové budovy, betónové základy aj pivničné klenby. Dolu hneď príšerne detonovali a vyhadzovali do vzduchu celé stavby aj s ich obyvateľmi. Počas výbuchov sa zem neustále chvela s takou intenzitou, že to pripomínalo plavbu na rozbúrenom mori. To je úryvok z knihy Uzol z vydavateľstva Absynt, v ktorom obraz vojny nadobúda konkrétne črty v osudoch konkrétnych ľudí, ich rodín a blízkych. Tento obraz je o to znepokojujúcejší, že vojna sa čoraz viac skloňuje aj dnes. Vojna, o ktorej ale bude teraz reč sa týka jedného z našich miest – Nových Zámkov, ktoré boli v priebehu niekoľkých mesiacov v rokoch 1944 a 1945 prakticky zrovnané so zemou. Boli však len jedným z mnohých tragických príkladov hrôz druhej svetovej vojny. Prečo sa práve Nové Zámky stali terčom leteckých bombardovacích útokov a čo z týchto dní zostalo v lokálnej pamäti ich obyvateľov? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s autorom spomínanej knihy Uzol Marekom Hudecom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
3/27/202225 minutes, 41 seconds
Episode Artwork

Krásna Hôrka je korunou dedičstva po rode Andrássy

Už je to desať rokov, čo 10. marca 2012 obleteli celé Slovensko zábery horiaceho hradu Krásna Hôrka. Požiar, ktorý postihol predovšetkým najstarší stredoveký horný hrad, výrazne poškodil túto pamiatkovú ikonu. Od vtedy sa očakávania verejnosti upriamujú k rekonštrukcií celého hradného komplexu. Tá by však nemala byť len vylepšenou kópiou stavu spred zmieňovanej katastrofy. Naopak, nešťastný požiar svojim spôsobom priniesol novú príležitosť – príležitosť obnoviť Krásnu Hôrku ako rodové sídlo rodu Andrássy v jeho pôvodnej nádhere. Ako teda vyzeral tento hrad na začiatku 20. storočia, keď ešte jeho posledný projektant gróf Dionýz Andrássy ani nemohol tušiť, čo všetko nasledujúce desaťročia prinesú? Čo nám o histórii tohto rodu rozprávajú rozsiahle hradné zbierky a čo priniesol výskum celého hradného komplexu v posledných rokoch? A napokon, čo je ambíciou pripravovanej rekonštrukcie? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Tímeou Mátéovou, riaditeľskou Múzea Betliar, ktorej súčasťou je aj hrad Krásna Hôrka a s Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga a niekdajším riaditeľom Múzea Betliar. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
3/20/202238 minutes, 29 seconds
Episode Artwork

Rusko stratilo svoju pamäť, stráca i slobodu

Koncom minulého roka moskovský mestský súd rozhodol o zrušení dvoch neziskových organizácií, známych pod spoločným či zjednodušeným označením združenie Memorial. To sa už viac než tri desiatky rokov venuje obnove pamäti na zločiny komunistického režimu v sovietskom Rusku. Tento verdikt však nebol prekvapujúci. Režim ruského prezidenta Vladimíra Putina už dlhšiu dobu nielen ignoruje, ale otvorene i potláča snahu o mapovanie zločinov z obdobia leninizmu, stalinizmu či ďalších desaťročí sovietskej éry či dokonca vytvára svoj vlastný alternatívny výklad dejín. Keď 29. decembra 2021 zaznel výrok súdu, ktorým de facto prerušil všetko úsilie o poctivú a spravodlivú reflexiu minulosti, málokto si dokázal pripustiť, čo bude nasledovať v ďalších mesiacoch. Dnes Putinov režim rozpútal vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý v mnohom pripomína tie najhoršie kapitoly zo sovietskej éry. O čom to vypovedá? Čo znamená táto strata pamäte či otvorený boj proti snahe o jej prinavrátenie? A ako sa dnes Rusko pozerá na vlastnú minulosť? Pozvanie Jara Valenta z časopisu Historická revue prijal Štěpán Černoušek, šéf českej pobočky Memorialu. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
3/13/202235 minutes, 43 seconds
Episode Artwork

Komplex poníženého obra: Rusko ohrozuje svet svojou nevyriešenou traumou

Rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia geopolitická katastrofa v moderných dejinách – to sú slová Vladimíra Putina, z ktorých behá mráz po chrbte. Aj ďalšie jeho vyjadrenia, no predovšetkým aktuálna ruská invázia na Ukrajine dávajú jasne tušiť, že ruskému prezidentovi nejde o nič menšie, než o obnovu niekdajšieho sovietskeho či ešte predchádzajúceho Ruského impéria. Scény, ktorých sme dnes a denne svedkami, keď sú počas raketových a leteckých útokov bombardované aj civilné ciele, nás vracajú viac než 70 rokov späť. Čo však stojí za týmto rozhodnutím? Aké historické traumy, dezinterpretácie a ideologické koncepty stoja v pozadí mysle človeka, ktorý sa rozhodol viesť vojnu prakticky proti celému civilizovanému svetu? Po odpoveď musíme siahnuť do bodu, keď sa pred 30 rokmi Sovietsky zväz rozpadol alebo ešte viac do minulosti. A rovnako sa musíme pýtať či je Ukrajina len prvá na rane a zasa naopak, o čo vlastne dnes táto krajina bojuje? Čo všetko je dnes v hre? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
3/6/202242 minutes, 37 seconds
Episode Artwork

Štefan I. viedol svoju misiu mečom i krížom

„Každý národ sa riadi vlastným zákonom, a preto my, vládnuci v našom panstve z Božej vôle, a napodobňujúc vzory starodávnych i novodobých cisárov, rozmýšľajúc o práve, nariaďujeme svojmu ľudu, aby aj on viedol správny a bezúhonný život.“ To sú slová z predhovoru prvého zákonníka uhorského kráľa Štefana I. A bol to práve Štefan I., po ktorom získala nová krajina v Karpatskej kotline jedno zo svojich pomenovaní – Kráľovstvo sv. Štefana. Keď tento panovník v roku 1000 zasadol na trón, bola stredná Európa i rodiace sa Uhorsko ešte divokým svetom, do ktorého len pomaly prenikalo kresťanstvo a s ním aj západná kultúra. V pamäti nemeckých kronikárov ešte stále pretrvávala spomienka na divoké staromaďarské kmene, ktoré svojimi výbojmi plienili západný latinský svet. Koniec-koncov zodpovedala tomu aj dobová modlitba "A sagittis Hungarorum libera nos, Domine!", teda "Pred šípmi Maďarov ochraňuj nás Pane!". Ako teda priviesť tento divoký kút Európy na správnu cestu? To bola otázka, ktorá vyvstávala nielen pred vtedajšími rímsko-nemeckými cisármi, ale i pred samotnými pápežmi. A v opačnom garde vyvstávala aj pred prvým uhorským kráľom Štefanom – t. j. ako pretvoriť rozsiahle oblasti Karpatskej kotliny na fungujúci a rešpektovaný štátny útvar? Túto politickú úlohu Štefan I. zvládol a jeho politické dedičstvo vo veľkej miere pretrvalo obdivuhodných ďalších 9 storočí. Ako sa teda pred jedným tisícročím rodilo Uhorské kráľovstvo a do akej miery bola jeho súčasťou legenda so svätom panovníkovi? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával sa s historikom Dušanom Zupkom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/27/202245 minutes, 21 seconds
Episode Artwork

Krádež bytov bola bojom proti „triednemu nepriateľovi“

„Pokrok na ceste k socialistickej forme bývania“ – aj týmito slovami sa v komunistických straníckych kruhoch v r. 1952 ohlasovala obrovská krádež, sociálne poníženie a izolácia stoviek rodín po celom Slovensku. Tento proces dostal aj svoje operatívne označenie – Akcia B. Na nej sa podieľali špičky komunistického režimu. Výsledkom bolo viac než 1000 zhabaných bytov, ktoré zväčša končili v rukách funkcionárov, príslušníkov represívnych zložiek štátu alebo režimu oddaných pomocníkov. Nejedna rodina tak prišla o svoj domov, prirodzené sociálne väzby, prácu, možnosť vzdelávania a prepadla sa do chudoby a izolácie. Akcia B tak zasiahla do života veľkého počtu ľudí ako hlboká rodinná trauma. Ako si režim vyberal svoje obete, na koho padla voľba a aký bol ďalší osud vysťahovaných ľudí? A čo sa dialo s ich majetkom? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Marianou Oravcovou, bývalou vedeckou pracovníčkou Ústavu filozofie a sociológie SAV, bývalou diplomatkou a autorkou nedávno vydanej knihy Akcia B. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/20/202245 minutes, 44 seconds
Episode Artwork

Alžbeta II. sa stala symbolom disciplíny a kúzla tradície

„Niet pochýb o tom, že žena na tróne v mužovi prebúdza vrodené rytierstvo, zapaľuje v ňom dobrodružného ducha a ženie ho k väčším úspechom.“ Aj tieto slová britského novinára Richarda Dimblebyho uviedli na britský trón mladú len 25 ročnú ženu, princeznú Lilibet, z ktorej sa pred 70. rokmi stala Alžbeta II. Od tých čias je práve tvár Alžbety II. neoddeliteľnou súčasťou našej epochy a to aj napriek tomu, že v dramatickom a po mnohých stránkach prevratnom 20. či 21. storočí stále symbolizuje tradíciu, noblesu, disciplínu a krásu starobylých hodnôt. V pamätnom roku 1953, keď bol jej nástup na trón potvrdený aj korunováciou vo Westminsterskom opátstve, sa s úctou a uspokojením k nej obracal aj dosluhujúci legendárny premiér Winston Churchil. A hoci veľké Britské impérium medzitým prestalo existovať, neprestala žiť britská monarchia. Akoby bola stelesnením túžby po stálosti navzdory plynúcemu času. Ako vyzeral začiatok tohto príbehu, akou krajinou bolo Spojené kráľovstvo pred siedmimi desaťročiami a akým spôsobom vstúpil do života Alžbety II. i do života monarchie princ Philip, vojvoda z Edinburghu so svojim humorom, bystrým postrehom a zmyslom pre to, čomu sa hovorí Common sense? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Júliou Čížovou z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/13/202237 minutes, 24 seconds
Episode Artwork

História na juh od Sahary? Odkrývame ju až dnes

O Afrike sa zvyklo tvrdiť a dodnes je možné sa s týmto názorom stretnúť, že je to kontinent bez vlastnej histórie. Predstavy obyčajného Európana siahajú ešte k severoafrickým krajom na pobreží Stredozemného mora a do údolia Nílu. Tam sa náš obzor zastaví a stratí v saharských púšťach a polopúšťach. Rovníková a južná Afrika tak už tradične vystupuje v našich predstavách len ako divočina s obrovským množstvom neznámych etník, jazykov a najpodivnejších kultúr, ktorým jednoducho nerozumieme. Často i nechceme rozumieť. Keď európski kolonizátori koncom 19. storočia objavili kamenné ruiny starobylého osídlenia v blízkosti jazera Mutirikwe, tak nechceli veriť, že by ich v minulosti boli schopní postaviť domorodí obyvatelia. Rasové predsudky boli také silné, že si vytvorili vlastnú teóriu, podľa ktorej túto podivnú architektúru museli vybudovať dávni „bieli“ obyvatelia. Veľké Zimbabwe, ako sa tomuto miestu hovorí, je príkladom toho, že Afrika mala v minulosti viacero kultúrnych či rovno civilizačných centier. Ako to teda bolo s africkým kontinentom pred nástupom éry európskych objaviteľov a kolonizátorov? A čo sa dnes vedcom darí odkrývať z jeho dávnej minulosti? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával so Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/6/202249 minutes, 13 seconds
Episode Artwork

Ako slovenská medicína prebudila Ondráša Machuľu

Ondráš Machuľa, Maco Mlieč či Ťapákovci – to sú dobré známe postavy, ktoré poznáme z čítaniek slovenskej literatúry. Poznáme ich zároveň ako ľudí nezvyčajného vzhľadu, prihrbených, zaostalých, akoby i nedostatočne mentálne vyvinutých, naivných a ľahko zneužiteľných. Svojim zjavom dotvárali smutný, až tragický obraz slovenskej dediny, vydanej napospas biede, chorobám, zaostalosti a neraz aj násiliu. Málokto by si pritom tento jav spojil s konkrétnym medicínskym problémom, ktorý ešte v polovici 20. storočia trápil obrovské množstvo ľudí na Slovensku. Tzv. endemický kreténizmus je v lekárskej vede známy ako ochorenie, ktoré je vyvolané dlhodobým nedostatkom jódu. Osoby postihnuté touto chorobou trpia pritom rovnakými symptómami ako zmieňované postavy z diel slovenského literárneho realizmu. To, že takéto výjavy dnes už takmer nepoznáme, je zásluha predovšetkým jedného človeka – docenta Juliána Podobu, lekára a zakladateľa klinickej endokrinológie na Slovensku. Práve vďaka jeho vedeckému úsiliu, výskumu a presviedčaniu na kompetentných miestach sa začal do kuchynskej soli od roku 1951 primiešavať jód a veľký medicínsky, ale aj sociálny problém na Slovensku vymizol. Je to príklad toho ako jednoduché racionálne opatrenie dokáže zlepšiť život obrovskému počtu ľudí. O tomto neprávom opomínanom lekárovi sa Jaro Valent rozpráva s Tomášom Jahelkom a Romanom Jančigom, zostavovateľmi knihy Prečo zmizli Ťapákovci, ktorá sa venuje práve tomuto medicínskemu fenoménu. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/30/202230 minutes, 44 seconds
Episode Artwork

Rozklad sa zdal byť nezastaviteľný. Sovietsky zväz na konci svojej éry

8. decembra 1991 sa traja muži, prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin, prezident Ukrajiny Leonid Kravčuk a predseda Najvyššieho sovietu Bieloruska Stanislav Šuškievič stretli vo vládnej rezidencii v Bielovežskom pralese, aby podpísali dohodu, ktorá ukončila existenciu Sovietskeho zväzu. Predchádzali tomu roky ekonomickej stagnácie, postupného politického rozkladu a dezintegrácie a napokon aj pokus o štátny prevrat z augusta toho istého roku. Sovietsky zväz zmizol z mapy sveta a nahradilo ho 15 samostatných štátov. Ich vývoj sa za posledných 30 rokov uberal výrazne odlišným spôsobom – kým pobaltské krajiny sa stali pevnou súčasťou západných štruktúr ako EÚ a NATO a iné bojujú o svoje nové postavenie vo svete i územnú integritu ako Ukrajina či Gruzínsko, niektoré ako stredoázijské štáty okamžite spadli do nových foriem autoritárstva. Z Moskvy sa dnes čoraz častejšie ozývajú hlasy, že rozpad Sovietskeho zväzu bol geopolitickou katastrofou. Naproti tomu krajiny, ktoré sa stihli integrovať alebo sa chcú integrovať do EÚ či NATO túto nostalgiu za sovietskou érou nezdieľajú. Čo však zapríčinilo rozpad niekdajšieho sovietskeho impéria? Existovali snahy o jeho zachovanie v tej či onej podobe? A ako sa na tento proces díval Západ? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/23/202247 minutes, 5 seconds
Episode Artwork

Magická sila severného pólu pripravila mnohých o rozum

Stále ďalej a ďalej na sever, medzi večné ľadovce, do krutého mrazu a do oblastí, kde od obzoru po obzor lemuje náš výhľad biela pláň. Čo je to za chorobu, ktorá núti človeka, aby podnikal takúto už na prvý pohľad absurdnú cestu? Podľahli jej pritom tí najvýznamnejší muži v dejinách polárnych expedícií – Robert Edwin Pearry, Fridtjof Nansen, Ernest Henry Shackleton či Roald Amundsen. V populárnej literatúre sa často stretneme s termínom – polárne šialenstvo. Práve táto diagnóza do určitej miery vysvetľuje správanie sa viacerých polárnikov, ktorí akoby v sebe potlačili pud sebazáchovy a vrhali sa do najnebezpečnejších expedícií. Ďaleká Arktída pritom od samého počiatku prebúdzala ľudskú predstavivosť. Tak ako každá historická epocha i doba veľkých objaviteľských ciest k severnému pólu si pre seba vytvárala imaginárne krajiny, či jedným slovom utópiu – pomyselný raj za hranicou mrazu, kam neprenikne dokonca ani ľudská zloba, chamtivosť a kde ešte pretrváva dávno stratený zlatý vek. Čo všetko v človeku vyvolával a stále vyvoláva pohľad do polárnych oblastí našej planéty? A ako to ovplyvnilo našu kultúru a naše vnímanie sveta? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klimatológom a literárnym vedcom Pavlom Matejovičom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/16/202239 minutes, 13 seconds
Episode Artwork

Top 2021: Grófa Emanuel Andrássyho pripomína Betliar aj Krásna Hôrka

Vypočujte si jednu z najpočúvanejších epizód roka 2021. Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny denníka SME :) – Predstavoval vzor pravého uhorského aristokrata a zároveň spojenie tradície so záujmom o celý vtedajší svet. Gróf Emanuel I. Andrássy bol všetkým, na čo si len človek pri slove šľachtic pomyslí - mecenáš, zberateľ, dobrodruh a cestovateľ, ale aj tvorca a nadaný podnikateľ, o ktorom sa slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai vyjadril: „Je skutočným uhorským pánom, otvorený všetkým novotám, ktorý rodový majetok svojim vlastným umom, šikovnosťou a usilovnosťou zdvojnásobil...“ Vari najlepším dokladom grófovej všestrannej činnosti a záujmov je rodový kaštieľ Andrássyovcov v Betliari a rozsiahle zbierky, ktoré dodnes zapĺňajú jeho nádherné interiéry, ale aj hrad Krásna Hôrka, starodávne sídlo, ktoré ilustruje starobylosť rodu a jeho postavenie v krajine. Emanuelov cestopis po ďalekých krajoch juhovýchodnej Ázie sa stal vo svojej dobe hitom, jeho hute zásobovali železom celú monarchiu a slávne poľovačky na jeho panstve sa stali príležitosťou na stretnutie najvyberanejšej európskej spoločnosti. Ako teda vyzeral ideál uhorského aristokrata a zosobňoval ho práve Emanuel I. Andrássy? A v akom duchovnom a kultúrnom prostredí sa pohybovala najvyššia uhorská aristokracia? Jaro Valent sa rozpráva s historikom umenia, riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA Júliusom Bárczim. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/9/202249 minutes, 39 seconds
Episode Artwork

TOP 2021: Prečo Pyrrhove víťazstvá nakoniec viedli k prehre?

Vypočujte si jednu z najpočúvanejších epizód roka 2021. Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny denníka SME :) – „Ešte jedno také víťazstvo a sme stratení!“- to sú slová slávneho starovekého vojvodcu, vojaka telom i dušou Pyrrha Epirského. Svetová literatúra i historiografia ich preniesla do obľúbeného slovného spojenia - Pyrrhovo víťazstvo - na vyjadrenie toho, že nie každá vyhratá bitka vedie aj k celkovému úspechu. Práve naopak, každé víťazstvo má svoju cenu a niekedy až príliš vysokú. Rozprávanie o vojne Ríma s Pyrrhom Epirským tak ponúka aj iný príbeh, príbeh o rímskej disciplíne, vytrvalosti a vernosti vlastným hodnotám. Ako ukázali udalosti zo začiatku 3. storočia pred n. l., práve tieto cnosti sa ukázali byť kľúčové a rozhodujúce. Dôležité predsa nie je vyhrať jednu či dve bitky, ale celú vojnu. A len ten, kto po prvom neúspechu a hanbe neklesne na duchu, môže raz na hlave nosiť vavrínový veniec víťaza. Čo teda urobilo Rím veľmocou? A prečo sa Pyrrhov osud nakoniec zaradil na stranu porazených? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tejto antickej dráme rozprával s historikom Michalom Habajom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/2/202238 minutes, 5 seconds
Episode Artwork

Smútok vie byť opojný. Chopin ho doviedol do dokonalosti

„Po hraní Chopina sa cítim, akoby som plakal nad hriechmi, ktoré som nespáchal a smútil nad tragédiami, ktoré sa ma netýkali.“ Tieto slová írskeho spisovateľa Oscara Wildea azda najlepšie charakterizujú hudbu poľského hudobného génia Fryderyka Chopina. Jeho mazurky, polonézy, valčíky, prelúdia či etudy ponúkajú poslucháčovi niečo zo sveta, v ktorom sa rozlieha spomienka na stratené šťastie a nostalgia za ďalekým domovom. A práve to je na Chopinovi zaujímavé – akoby smútok mohol mať v sebe aj niečo sladké, návykové, čomu sa človek sotva dokáže ubrániť. Život Fryderika Chopina sa v mnohom podobá práve tomuto obrazu strateného šťastia. Už ako dvadsaťročný sa stal emigrantom, ktorý musel opustiť svoju vlasť i rodinu. Zo zázračného dieťaťa sa stal lev parížskych salónov, ale aj muž, na ktorého čoraz ťaživejšie doliehali osobné útrapy, chatrné zdravie a odlúčenosť od domova. Ako sa teda rodila Chopinova hudba a akým životným príbehom si prešiel tento hudobný virtuóz? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou a pedagogičkou na VŠMU Jordanou Palovičovou. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/26/202139 minutes, 47 seconds
Episode Artwork

Deväť obrazov komunizmu: Z režimu do režimu, z kabáta do kabáta

Najjednoduchší spôsob ako prežiť zmenu režimu spočíva v starej a osvedčenej stratégii „prezliekania kabátov“. A inak tomu nebolo ani v kultúrnom živote. Sotva kto by sa nazdal, že človek, ktorý ešte včera písal do ľudáckych novín a brojil proti "židoboľševickým hordám", bude už zajtra oslavovať päťročnice a budovať socializmus v novej, tentoraz komunistickej tlači. Až sa chce preto povedať - na Slovensku je to tak. Ako teda vyzeral prechod z režimu do režimu v živote angažovaných spisovateľov, novinárov či básnikov? A je vlastne len zopakovaním prechodu väčšiny spoločnosti? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Marínou Zavackou z HÚ SAV. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/19/202136 minutes, 36 seconds
Episode Artwork

Z kravína k prvej vakcíne. Ako sa začalo očkovať? (repríza)

Pravé kiahne, tuberkulóza, osýpky, tetanus, záškrt, detská prenosná obrna, ružienka či mumps – hovorí nám to ešte niečo a prečo tieto choroby, ktoré kedysi decimovali celé generácie pred nami, už takmer nepoznáme? Odpovedať vieme všetci – žijeme dlhšie a lepšie aj vďaka očkovaniu, ktoré bezpochyby predstavuje jeden z najväčších úspechov ľudstva. Napriek tomu rovnako ako vtedy aj dnes sa v súvislosti s očkovaním vynárajú najrôznejšie pochybnosti, dohady a predsudky. A opačne, rovnako ako dnes aj kedysi bol boj proti očkovaniu výrazom nedôvery voči vrchnosti či autoritám. Vysvetliť princíp očkovania bežnému laikovi sa môže zdať len veľmi ťažké. Avšak skúsme sa na tento vynález pozrieť inak a prejdime ešte raz cestu, po ktorej putovala moderná veda, a ktorá nám zároveň ponúka dobrodružstvo ľudského poznávania. Veda si predsa rovnako ako dnes i v minulosti brala najväčší diel informácií z pozorovania prírody, jej zákonitostí a javov, ktoré nás obklopujú, ale voči ktorým sme často slepí a hluchí, či jednoducho zaťatí vo svojom presvedčení. Ako sa teda lekári a vedci dopracovali k prvým vakcínam? Bola aj v tomto prípade na strane človeka šťastná náhoda? A aká je vlastne bilancia tohto úspechu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o očkovaní rozpráva s Matejom Gogolom z Oddelenia histórie medicíny a zdravotníctva Lekárskej fakulty UK v Bratislave. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/12/202137 minutes, 59 seconds
Episode Artwork

Back in the USSR! Ako odchádzali sovietski vojaci z Československa

Písal sa 21. jún 1991 a noha posledného sovietskeho vojaka opustila Československo. Stalo sa tak po 23 rokoch od začiatku okupácie našej krajiny, keď k nám vtrhla „bratská pomoc“ armád štátov Varšavskej zmluvy. Kým v roku 1968 vyzerali invázne sily hrozivo a desivo, v rokoch 1990 až 1991 už títo vojaci nenaháňali strach. Aj v tomto prípade sa naplnilo staré heslo – všetko na svete je len dočasu. Sovietsky zväz spel nezadržateľne k svojmu koncu a mladým chlapcom v sovietskych uniformách sa príliš nechcelo domov. „Zbohom, Československo!“ - hlásal jeden z transparentov sovietskych vojakov opúšťajúcich komárňanské kasárne. Fotografia, ktorá zachytáva tento kratučký moment akoby prezrádzala smútok vojakov za obľúbeným Československom. Veď napokon, čo ich čakalo? Už o pár mesiacov sa ich veľká vlasť rozpadla a svet, ktorý poznali, sa začal topiť v problémoch. Ako naša krajina znovu nadobúdala svoju suverenitu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Petrom Jašekom so Sekcie vedeckého výskumu ÚPN. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
12/5/202123 minutes, 6 seconds
Episode Artwork

Epidémia ako Boží hnev. Ako sa v minulosti bojovalo s morom či cholerou? (repríza)

„Bolo vzácnosťou, ak mŕtveho odprevádzalo do kostola desať - dvanásť mužov“, ba „mnohí sa pobrali na druhý svet bez svedkov“. Tak spomína taliansky spisovateľ Giovanni Boccacio na pohromu, ktorá sa prevalila Európu v polovici 14. storočia. Morová epidémia, známa ako čierna smrť, ktorá vtedy zasiahla väčšinu kontinentu takmer vyľudnila mnohé oblasti a hlboko zasiahla do povedomia ľudí. Tí si svoje nešťastie vysvetľovali najrôznejším spôsobom a neraz pritom ukazovali prstom na druhých. Nestalo sa to pritom ani prvý a ani posledný raz. V našich dejinách mali choroby a pandémiu vždy svoje nechcené miesto. A často už len zmienka o blížiacej sa cholere vyvolávala v ľuďoch des, pretože neznamenala len možné ohrozenie, ale celkom iste chudobu a hlad. Sú tieto katastrofy porovnateľné vôbec s dnešnou našou situáciou a ako sa s nimi vyrovnávala stredoveký človek? Tieto otázky sú, žiaľ, aj po roku stále aktuálne. Preto opakujeme túto epizódu pravidelného podcastu Dejiny denníka SME.  Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor Historickej Revue a rozprával som sa s Tünde Lengyelovou z HÚ SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
11/28/202139 minutes, 1 second
Episode Artwork

Bojoval v Amerike, väznili ho v Petrohrade. Tadeusz Kościuszko je príkladom poľského vzdoru

Narodil sa v dedine Mereczowszczyzna na území dnešného Bieloruska, študoval vo Varšave i v Paríži a bojoval v americkej vojne za nezávislosť. Keď si už v Novom svete získal uznanie i majetok, rozhodol sa vrátil späť do Európy, aby bojoval aj za vlastnú krajinu, ktorá v tom čase čelila parcelácii a okupácii zo strany okolitých mocností. Tadeusz Kościuszko nie je len poľským národným hrdinom, ale v mnohých ohľadoch aj prototypom dobrodruha, vzdelanca, svetobežníka a nepochybne aj idealistu, vyznávajúceho dobové myšlienky francúzskeho osvietenstva a amerického republikanizmu. V americkom štáte Indiana je po ňom pomenovaný celý okres a v štáte Mississippi mesto. Jeho meno nesie aj najvyšší vrch Austrálie. Kým bol tento muž a čo ho doviedlo do pozície poľského národného hrdinu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Patrikom Kunecom z FiF UMB v Banskej Bystrici. Tento podcast vychádza vďaka podpore Veľvyslanectva Poľskej republiky v Bratislave. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
11/21/202142 minutes, 39 seconds
Episode Artwork

Dubček sa stal symbolom nádeje i zlyhania

Pád z politického vrcholu až do pozície robotníka sledovaného tajnou políciou - takto by sme mohli v krátkosti charakterizovať zhruba dva roky v živote Alexandra Dubčeka. Ten sa v roku 1968 stal symbolom Pražskej jari, teda reformného politického procesu v Československu, ktorý zastavila až invázia vojsk krajín Varšavskej zmluvy. Do tohto momentu sa tešil mimoriadnej popularite a aj počas toho, ako ulice českých a slovenských miest zaplnili okupačné tanky, bolo jeho meno jedným z hlavných hesiel odporu. Čo však v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch zostalo z jeho politického kapitálu? A ako sa napokon ocitol v pozícii nežiaducej osoby, ktorú by komunistické špičky videli najradšej za hranicami štátu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o Alexandrovi Dubčekovi v období normalizácie rozprával s historikom Petrom Jašekom z ÚPN. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
11/14/202133 minutes, 13 seconds
Episode Artwork

Husári v Prezidentskom paláci? Čestná stráž je odrazom našej minulosti

Stretávame sa s ňou pri najrôznejších príležitostiach, štátnych sviatkoch i protokolárnych povinnostiach hlavy štátu. Na prvý pohľad je Čestná stráž prezidenta SR prirodzeným lákadlom návštevníkov Bratislavy a dotvára slávnostný charakter prezidentského paláca. Uniforma i výzbroj príslušníka tejto elitnej jednotky však nesie aj pozoruhodnú symboliku, ktorá vychádza z našej nedávnej či vzdialenejšej minulosti. Čo všetko vlastne vidíme, keď sa dívame na mužov, ktorí majú tú česť strážiť aj dnes sídlo prezidentky Zuzany Čaputovej alebo ju sprevádzať pri vítaní vážených hostí zo zahraničia? Čestná stráž oslavuje 20 rokov svojej aktuálnej podoby a je to aj príležitosť povedať si viac o jej historickom pozadí. Koniec-koncov, tvorí súčasť našej národnej a štátnej symboliky . Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto o histórii čestných stráží rozprával s výtvarníkom, publicistom a spisovateľom Jurajom Hradským. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
11/7/202137 minutes, 6 seconds
Episode Artwork

Bol by dnes Hitler kráľom sociálnych sietí?

Predstavte si, že by do dnešnej doby sociálnych sietí, hoaxov, fake news a hlúpostí, ktoré sa voľne šíria po internete vstúpil Adolf Hitler. Ako by si pri svojej snahe o opätovný mocenský vzostup asi počínal? Do akej miery by dokázal využiť komunikačné možnosti, ktoré ponúka dnešný svet. Aj vás pri tejto predstave zamrazí? Niet sa čomu čudovať, najmä keď si uvedomíme, že konšpiračné teórie boli vždy súčasťou nacistickej ideológie. Koniec-koncov, myšlienka, že sa nič na svete nedeje náhodou či súhrou okolností, ale je výsledkom premyslenej činnosti organizovanej a pritom tajnej skupiny nepriateľov, je stará ako ľudstvo samo. Moderná psychológia by mohla tieto predstavy označiť za preludy paranoidnej mysle a tým by sme mohli celý problém uzavrieť. Mohli, keby táto opakovaná davová psychóza z času na čas nevystupovala na povrch aj v našej modernej epoche. Aj preto sa popredný britský historik Sir Richard John Evans rozhodol napísať knihu Hitler a konšpirácie, v ktorej sa na Adolfa Hitlera a nacistickú Tretiu ríšu pozrel z perspektívy konšpiračných teórií. Príklady a otázky, ktoré si v nej kladie sú vysoko aktuálne aj dnes. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o Tretej ríši v zajatí paranoidnej mysle porozprával s historikom Jakubom Drábikom z HÚ SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/31/202135 minutes, 20 seconds
Episode Artwork

Dubčekovci odchádzali za snom, vracali sa pred stalinizmom

Predstavte si, že vezmete svoju rodinu, predáte všetko čo máte a odídete do 5000 kilomentrov vzdialenej krajiny v strednej Ázii budovať nový socialistický zajtrajšok. Chce to zrejme veľkú dávku viery, odhodlania a presvedčenia, že sa tento nový lepší svet vybudovať naozaj dá a to na akomkoľvek mieste pod slnkom. Vyzerá to skôr na málo pravdepodobný scenár, pravdou však je, že sa skutočne odohral. Je to napokon aj príbeh Štefana Dubčeka a jeho rodiny, v ktorej vyrastal aj Alexander Dubček - neskôr známa postava Pražskej jari. Ten až do svojho 17 roku strávil väčšinu mladosti v Sovietskom Zväze, najskôr vo vzdialenom Kirgizku v československej komúne Interhelpo a neskôr v meste Gorkij na brehoch rieky Volgy. Čo všetko rodina Dubčekovcov až do svojho návratu do Československa prežila a do akej miery to formovalo mladého Alexandra? A ako v skutočnosti vyzerala utópia komúny Interhelpo vo vzdialenom Kirgizsku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s novinárom Lukášom Onderčaninom, autorom knihy o československej komúne Interhelpo – s názvom Utópia v Leninovej záhrade. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/24/202134 minutes, 36 seconds
Episode Artwork

Vojna Severu a Juhu sa viedla po koľajniciach i cez telegrafné drôty

Vojna je tragédiou, ale tiež príležitosťou pre ohromujúci technologický rozvoj – táto stará a zároveň smutná pravda sa mnohokrát v dejinách ľudstva opakovala. Platilo to aj v prípade americkej občianskej vojny, známej tiež ako vojna Severu a Juhu. Či už to bola rozvinutá železničná sieť, telegraf, revolúcia vo výrobe palných zbraní, využitie balónov či prvých ponoriek a opancierovaných lodí, to všetko robilo z tohto amerického konfliktu prvú skutočne modernú vojnu. Mnohí historici sa dnes zhodujú, že práve technologická a priemyselná prevaha na americkom severe nakoniec priniesla víťazstvo Únii a jej prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi. Práve on technické vymoženosti svojej doby hojne využíval a v tomto zmysle vykonal niekoľko prezieravých rozhodnutí. Do akej miery teda slúžili železnice vojenským cieľom jednej či druhej strany? Bol telegraf novou revolučnou zbraňou? A čo spôsobilo alarmujúci počet padlých a ranených vojakov na bojiskách? Ako sa vlastne vyhráva vojna v modernej epoche? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Jurajom Červenkom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/17/202129 minutes, 59 seconds
Episode Artwork

Štefánik sa stal legendou, pretože sníval viac ako ostatní

Hvezdár a vedec, dobrodruh a cestovateľ, vojak a generál, diplomat a jeden z hlavných predstaviteľov československého odboja. To je len niekoľko profilov M. R. Štefánika a je tak aj trochu na nás, ktorý z nich si vlastne vyberieme. Raz ho chceme vidieť ako zvedavého mladého muža, ktorý sa odvážne vydáva na kraj sveta, inokedy ako šarmantného spoločníka, leva parížskych salónov a zvodcu žien a napokon aj ako vytrvalého bojovníka za národnú vec. Zakaždým akoby sme hovorili o inom človeku. Písať životopis tejto ikony slovenských dejín, navyše ovenčenej množstvom legiend, nepotvrdených dohadov a v neposlednom rade aj celým radom konšpiračných teórií o jeho smrti, je mimoriadnou výzvou. Z ktorého konca tuto osobnosť uchopiť, tak aby pred nami stál celistvý človek z mäsa a kostí, ktorého motívom, obavám a činom dokážeme porozumieť? Ako sa vlastne píše životopis legendy? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s autorom prvého vedeckého životopisu M. R. Štefánika, s historikom Michalom Kšiňanom z HÚ SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/10/202142 minutes, 8 seconds
Episode Artwork

Špinavý vzduch pre všetkých, to bola ekológia v socializme

„Od Michalskej brány dole všetko zbúrať! Načo je to? Načo je táto koketéria s históriou potrebná?“ To sú ironické a zároveň legendárne slová Jara Filipa z roku 1979, ktoré prekĺzli v jednej z televíznych relácií a stali sa svojim spôsobom heslom doby. Jaro Filip pritom trafil klinec po hlavičke. Či už to bola zanedbanosť historických jadier slovenských miest a nedostatočná starostlivosť o pamiatky, ale aj mizerná ochrana prírody či megalomanské projekty, ktoré sa budovali bez ohľadu na to aké škody spôsobia životnému prostrediu, zakaždým sa to dialo na pozadí oficiálneho budovania socializmu. V období normalizácie si ľudia do určitej miery síce zvykli na stratu slobody, už horšie sa ale zvykalo na čoraz nepriaznivejšie životné podmienky. Alebo ako sa na konci 80. rokov hovorilo v dokumente Bratislava/nahlas: „V našom meste sa stali problematickými základné podmienky života“. Ako teda vyzeral v 80. rokoch zápas o lepšie životné podmienky a prečo sa práve ochranárstvo stalo jedným z mála ostrovov tzv. pozitívnej deviácie uprostred normalizačnej šedi? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Júliou Čížovou z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
10/3/202132 minutes, 20 seconds
Episode Artwork

Deväť obrazov komunizmu: Ako komunisti ohýbali naše dejiny

Slovenské dejiny sú príbehom dlhého boja porobeného ľudu voči vládnucej triede feudálov či neskôr proti buržoázii, ktorá na seba brala najrôznejšie podoby. Aj takto zjednodušene by sme mohli charakterizovať prístup vládnuceho komunistického režimu k oficiálnej historiografii. Ten sa tak nesnažil riadiť len politický, hospodársky či sociálny život, ale jeho ambíciou bolo vytvoriť aj nový výklad minulosti. Veď ten, kto kontroluje minulosť, má pod kontrolou budúcnosť. A kto kontroluje súčasnosť, má pod kontrolou minulosť. V tomto Orwelovskom duchu by sme mohli charakterizovať aj stav, do ktorého sa vo veľkej miere dostávala aj slovenská historiografia krátko po roku 1948. Tak ako sa mal na scéne dejín objaviť nový socialistický človek, mal sa objaviť aj nový historik, ktorý si vezme za svoj marxisticko-leninský vedecký svetonázor. Nanovo tak bolo potrebné definovať a členiť či už svetové, ale i národné dejiny. Akým spôsobom sa tento tlak prejavoval na jednotlivých vedeckých pracoviskách? Podarilo sa komunistickému režimu vytvoriť nový slovenský marxistický národný príbeh a čo nám z neho pretrvalo dodnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprávať s Adamom Hudekom z Historického ústavu SAV. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.
9/25/202140 minutes, 19 seconds
Episode Artwork

Michalská veža v Bratislave strážila a rástla do krásy

Dodnes je ikonickou stavbou Bratislavy a zrejme ju neprehliadne žiadny návštevník nášho hlavného mesta. Michalská veža so svojou výškou viac než 50 metrov už na pohľad zaujme svojim tvarom i svojou polohou. Kedysi bola dôležitou súčasťou bratislavského mestského opevnenia a prešla niekoľkými stavebnými fázami. V období tureckej hrozby sa rozširovala a rástla. V časoch vlády Márie Terézie zasa získala svoju jedinečnú barokovú podobu. Jej múroch sa tak odráža kus histórie a napriek najrôznejším zvratom a pohromám nikdy neprestala byť majetkom mesta. To sa dnes rozhodla investovať do jej obnovy. Ako však Michalská veža vyzerala v minulosti? Prinavráti sa jej niekdajšia baroková krása? A akú podobu malo celé mestské opevnenie starého Prešporku? Jaro Valent z časopisu historická revue sa rozprával s historikom Štefanom Holčíkom z Múze mesta Bratislavy. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
9/19/202142 minutes, 8 seconds
Episode Artwork

Terorizmus využíva symboly našej doby

Ten moment si pamätáme všetci. Horiace a následne k zemi sa rútiace Dvojičky v New Yorku vyvolali nielen v Spojených štátoch, ale po celom svete šok. Skutočnosť, že aj malá skupina odhodlaných teroristov môže spôsobiť ohromujúce dielo skazy do veľkej mieri formovala a stále formuje naše moderné vedomie O teroristickom útoku z 11. septembra 2001 na Svetové obchodné centrum v New Yorku a na budovu Pentagonu vo Washingtone sa zvykne hovoriť ako o ikonickej udalosti, ktorá v istom symbolickom zmysle odštartovala 21. storočie. Teda novú éru, v ktorej sa už nikto nemôže cítiť bezpečne a aj ďalšie akty politicky motivovaného teroru v ďalších rokoch akoby potvrdzovali tento nový stav. Boj proti terorizmu sa pritom javí ako nerovný boj s mytologickou Hydrou, ukrytou navyše v neprístupných oblastiach afganských hôr, ale aj vo svetových metropolách západného sveta, kde sa tento neviditeľný nepriateľ dokáže maskovať a udrieť v nečakanej chvíli. Na mieste jedného zabitého teroristu akoby sa objavili dvaja či traja ďalší, čo vyvoláva stále novú a novú frustráciu. Naše otázky preto musia smerovať k pôvodu tohto moderného fenoménu. Ako sa terorizmus vlastne zrodil a prečo má dnes predovšetkým podobu globálneho džihádu? A do akej miery je odpoveďou na nezvládnutú modernitu alebo je skôr zlovestným hnutím, ktoré sa len v novej podobe ozýva z hĺbok času? Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a o fenoméne terorizmu sa budem rozprávať s politológom Tomášom Zálešákom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
9/12/202137 minutes, 40 seconds
Episode Artwork

Po Trianone Slováci hľadeli do budúcnosti, Maďari do minulosti (repríza)

Pre jedných triumf, pre druhých katastrofa – možno takto by sa dala v skratke zhodnotiť udalosť spred jedného storočia, ktorá mala aj pre naše súčasné geopolitické zakotvenie zásadný význam. 4. júna 1920 v priestoroch zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža podpísali zástupcovia maďarskej delegácie a víťazných dohodových mocností po prvej svetovej vojne mierovú zmluvu. Tá definitívne ukončila existenciu historického Uhorska. Pre víťazov a politických predstaviteľov nástupníckych štátov po zaniknutej Rakúsko-Uhorskej monarchií, medzi ktoré patrilo aj Československo, to bolo logické zavŕšenie národnej emancipácie a dlhé desaťročia neriešenej národnostnej otázky. Pre maďarské politické elity, ktoré stáli na strane porazených, to bola tragédia či rovno zrada a poníženie celého národa. Slovo Trianon sa tak na dlhé roky stalo akoby strašiakom, symbolom tragédie porovnateľnej len s Moháčskou bitkou z r. 1526. U nás zasa vyvolávalo obavy z maďarskej iredenty a návratu starých poriadkov. Za akých okolností a v akých podmienkach sa teda rodila trianonská mierová zmluva? Ako ju reflektuje naša historiografia a naša historická pamäť a je vôbec možné ju aj s odstupom jedného storočia priblížiť k tej maďarskej? Je Trianon stále živým heslom aj dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Romanom Holecom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
9/4/202151 minutes, 29 seconds
Episode Artwork

Posteľ a trón boli v časoch Henricha VIII. neoddeliteľné

Jeho postava je až ikonicky dobre známa z portrétov, namaľovaných renesančným umelcom Hansom Holbeinom ml. Díva sa z nich na nás silný a rozhodný muž, akoby tým chcel jasne demonštrovať svoju moc a zvrchovanú vládu nad ostrovnou krajinou. Anglický kráľ Henrich VIII. takýmto suverénom nepochybne bol.  Za touto fasádou by sme však našli aj človeka naplneného nepokojom. Práve v Henrichovom osude sa súkromie a politické záujmy panovníka preplietli do neobyčajne výbušnej zmesi. Po Henrichovom boku sa vystriedalo 6 manželiek, s dvomi sa rozviedol, dve poslal na popravisko a len dve zotrvali po jeho boku. V túžbe po mužskom potomkovi, ktorý by zabezpečil pokračovanie tudorovskej dynastie na anglickom tróne, riskoval spor s pápežom a odhodlal sa napokon k založeniu anglikánskej cirkvi. Anglicko sa tak možno nečakane, no predsa vydalo sa na svoju vlastnú cestu.  Čo stále v pozadí týchto sporov a prečo je éra vlády tohto panovníka pre Britániu dodnes tak zásadná?  Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Danielou Hrnčiarovou z Katedry všeobecných dejín FiF UK. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
8/29/202151 minutes, 38 seconds
Episode Artwork

Rímsky svet máme na dosah kúsok za Bratislavou

Slovensko má po rokoch ďalší zápis v exkluzívnom zozname pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Tentoraz ako súčasť medzinárodného projektu, ktorý predstavuje dunajské limes romanus, teda rímske hranice pozdĺž toku Dunaja. Práve ten sa na niekoľko storočí stal líniou medzi dvoma svetmi – rímskym a barbarským, t. j. vyspelejším a relatívne bezpečnejším svetom na pravom brehu a tzv. barbarikom, ktoré vyvolávalo v Rimanoch obavy či prinajmenšom znepokojnie pred neznámym a divokým svetom. Ako vyzeral život na rímskych hraniciach? A čo nám o tejto dobe prezrádzajú archeologické nálezy rímskeho tábora Gerulata, ktorý sa po novom aj s táborom Kelemantia v Iži pri Komárne stal súčasťou pamiatok UNESCO? A čo tento zápis prinesie pre ich ochranu a propagáciu. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s archeológmi Jaroslavou Schmidtovou a Ľudovítom Mathedészom z Múzea mesta Bratislava Antická Gerulata. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
8/22/202145 minutes, 19 seconds
Episode Artwork

Škola má byť dielňou ľudskosti, kázal Jan Amos Komenský (repríza)

Omnes omnia omnino - všetci všetko a všestranne. Azda tak by sme mohli v krátkosti zhrnúť program a ideál človeka, ktorý celý život zasvätil úsiliu o rozvoj ľudskej osobnosti a jeho všeobecnej nápravy. Jan Amos Komenský je dnes už klasickou ikonou, ktorú sme sa naučili automaticky prijímať ako nespochybniteľnú autoritu akoby z hlbín vekov dozerajúcu na naše vzdelávanie a náš školský systém. Ak však odhliadneme od tohto klasického obrazu učenca, máme možnosť uvidieť aj obyčajného muža, ktorého život bol poznamenaný mimoriadne neistou dobou a veľkými osobnými tragédiami. Jan Amos Komenský bol politickým exulantom, ktorý sa pre svoje náboženské presvedčenie nemohol vrátiť do vlasti. Ešte ako mladý muž prišiel v dôsledku morovej epidémie o svoju prvú ženu a dve deti, sprevádzali ho pochybnosti, starosti o každodenný život i obavy z budúcnosti. Napriek tomu všetkému vytvoril monumentálne dielo, z ktorého sa dodnes učí celý civilizovaný svet. Pri pohľade na jeho prácu, ktorá by dokázala zaplniť knižnicu každého vzdelaného človeka, sa preto musíme pýtať, čo ho dokázalo udržať v neustálom úsilí? A v čom spočíval jeho program všeobecnej nápravy a neustáleho vzdelávania? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tomto mimoriadnom mužovi rozpráva s Jankou Medveďovou z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
8/14/202138 minutes, 45 seconds
Episode Artwork

Ako zvládlo Československo veľkú hospodársku krízu? (repríza)

Hospodárska kríza – to je termín, ktorý sa aj pri aktuálnom dianí vo svete opätovne čoraz viac skloňuje. Ako určitá historická predloha, ku ktorej sa akoby cyklicky vraciame, nám slúži Veľká hospodárska kríza z 30. rokov 20. storočia, ktorú odštartoval krach na New Yorskej burze 24. októbra 1929. Jej dôsledky poznáme dnes už viac-menej všetci: masová nezamestnanosť, rozsiahle sociálne nepokoje a v neposlednom rade aj politická radikalizácia, ktorá nakoniec Európu doviedla k novej vojne. Z rovnakého obdobia však poznáme aj myšlienku masívnych štátnych investícií do ekonomiky či nové sociálne programy, ktoré boli neraz chápané ako daň proti revolúcii. Krajinou, ktorá bola v 30. rokoch týmto vývojom výrazné zasiahnutá, bolo aj Československo so silnou priemyselnou základňou a exportne orientovanou ekonomikou. Ako si prvá republika dokázala alebo i nedokázala poradiť s týmto globálnym problémom? A ako sa kríza v hospodárstve premietla aj do politického života? Opakoval sa aj u nás model postupnej radikalizácie istých častí spoločnosti a ako k tomu prispela napríklad aj pestrá národnostná skladba našej republiky? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom, zameriavajúcim sa na hospodárske a sociálne dejiny, Jakubom Rákosníkom z FiF Karlovej univerzity v Prahe. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
8/7/202139 minutes, 1 second
Episode Artwork

Obrazy Františka Kupku pripomínajú hudobné kompozície

Jeden z jeho obrazov nedávno vydražili za viac než 230 miliónov českých korún, čím sa zároveň stal najdrahším českým umelcom. Jeho život a dielo bolo však previazané predovšetkým s francúzskym prostredím, ktoré ho inšpirovalo k radikálne novému poňatiu krásy a tvorivého výrazu. František Kupka bol maliarom, ktorý vari najlepšie zosobňoval to, čo sa zvykne označovať za abstraktné umenie. A hoci sa bežný človek najskôr s neporozumení pozastaví nad spleťou farieb, kruhov a vertikál na jeho obrazoch u o chvíľu prepadne ich okúzľujúcemu svetu pripomínajúcemu miestami až pohyb kozmických sfér. Ako mladík sa živil aj ako médium na špiritistických seansách, k čomu ho mala predurčovať jeho mimoriadna citlivosť a vnímavosť. Neskôr sa stal stúpencom teozofie a najrôznejších, často i exotických myšlienkových prúdov. Tento hĺbavý muž však nezostával len vo vlastnom farebnom svete, ale stál aj pri zrode Československej republiky a aktívne sa podieľal na propagácii nového výrazu vo výtvarnom umení. Prečo je dielo Františka Kupku dnes tak cenené? A čo vlastne vieme o tomto pozoruhodnom človeku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Olgou Moiseevou z Múzea Kampa v Prahe. – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/31/202130 minutes, 22 seconds
Episode Artwork

Stratená horská romantika? Ako sa menil obraz Tatier

V horách hľadáme pokoj, slobodu či jednoducho únik pred našim každodenným životom. Veď zrejme každý z nás si už aspoň raz odniesol blažený pocit z návštevy sveta, ktorý sa rozprestiera nad našimi hlavami. Horská turistika preto nie je len obyčajným športom či kratochvíľou, ale aj kultúrou, ktorá sa za posledné viac než storočie udomácnila aj u nás na Slovensku a stala sa súčasťou jeho obrazu. Vysoké tatranské končiare už koncom 19. storočia priťahovali dobrodružné povahy či jednoducho ľudí, ktorí boli aj napriek nepohodliu ochotní vstúpiť do ich očarujúceho okruhu. Ako vyzerali tieto počiatky a kde prví návštevníci Tatier nachádzali útočisko pred nepohodou a únavou? Ako sa budovali prvé horské chaty a útulne a kto vlastne chodil do našich hôr? Ako Slováci, Česi, Maďari a mnohí ďalší spoznávali tatranskú prírodu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s historikom Michalom Ďurčom z Historického ústavu SAV. – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/24/202132 minutes, 13 seconds
Episode Artwork

Odkiaľ sa vzal japonský militantný fanatizmus? (repríza)

Poznáme ho väčšinou z opačnej strany, predovšetkým z amerických filmov, spracovávajúcich vo viac či menej kvalitnej podobe boje v Pacifiku počas 2. svetovej vojny. Aj po desaťročiach nás šokuje svojou krutosťou, bezohľadnosťou až fanatizmom. No zároveň vyvoláva v nás zvedavosť a otázky po jeho podstate. Ako už asi tušíte, reč bude o modernom japonskom militarizme. Ten sa však vo vyhrotenej podobe prejavoval už výrazne skôr, než pri legendárnom útoku na Pearl Harbor či neústupčivom spôsobe boja, ktorý napokon krajinu vychádzajúceho slnka priviedol k atómovej katastrofe v Hirošime a Nagasaki. Japonská okupácia Kórejského polostrova či rozsiahlych priestorov Mandžuska, imperiálna a mimoriadne krutá vojna proti Číne či v ďalších častiach východnej Ázie – to všetko nám dáva dostatok dôvodov, aby sme pátrali po vysvetlení a koreňoch japonského militarizmu. Odkiaľ sa zobral a ako súvisel s procesom tzv. westenizácie japonskej spoločnosti? A prečo si práve armáda získala v Japonsku v prvej polovici 20. storočia také dominantné a prakticky nekontrolovateľné postavenie? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Františkom Paulovičom z Katedry východoázijských štúdii FiF UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/17/202143 minutes, 43 seconds
Episode Artwork

Ako sa zrodila Francúzska revolúcia? (repríza)

Dňa 14. júla si celé Francúzsko ako každý rok pripomínalo svoj najvýznamnejší štátny sviatok – Deň dobytia Bastily. Práve táto udalosť presne pred 232 rokmi odštartovala celý rad politických, ale aj spoločenských a sociálnych zmien, ktoré zvykneme označovať termínom Francúzska revolúcia. Tá mala pre ďalší politický vývoj Európy kľúčový význam a asi nepreháňajú tí historici, ktorí hovoria o globálnom dopade udalostí vo Francúzsku v lete roku 1789. Revolúciu dodnes pripomína jej stále živé symbolika – slávna trikolóra, Marseillaisa ako francúzska štátna hymna, no predovšetkým ju reprezentujú slová rovnosť-bratstvo-sloboda. Práve toto heslo prežilo v ďalších rokoch závratnú politickú kariéru a je stále súčasťou politického vedomia ľudí viac alebo menej po celom svete. Ako sa však v pôvodne absolutistickom Francúzsku kráľa Ľudovíta XVI. rodila revolúcia a na čom vlastne stroskotal starý režim? Kto revolúciu v prvej fáze reprezentoval? Bol to pokus o reformu alebo už prvé výstrely dávali tušiť, že sa spoločenský a politický vývoj pohne v ďalších rokoch k omnoho radikálnejším a násilnejším premenám? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/10/202133 minutes, 42 seconds
Episode Artwork

Franz Liszt bol superstar, jeho popularita hraničila s ošiaľom

O jeho pôvode sa sporia Maďari, Nemci i Slováci. Sám však pôsobil viac ako svetoobčan, ktorého koncerty boli senzáciou po celej Európe. Franz Liszt bol príkladom dokonalého hudobného virtuóza, ktorého slávu možno prirovnať len k beznádejne vypredaným koncertom najväčších rockových hviezd v nedávnej minulosti. Tak ako svet kedysi ovládla beatlemánia, v 40. rokoch 19. storočia to bola práve lisztománia, ktorá nám tak po prvý raz dáva nahliadnuť do pozoruhodného fenoménu v dejinách kultúry. S istou mierou zjednodušenia ho môžeme nazvať ošiaľom, zbožňovaním či projektovaním hudobníka do pozície superstar. A ako to už býva pri superstar zvykom, aj Lisztov životný príbeh sprevádzali milostné škandály, náhle obraty a nečakaný záver. Odhliadnuc však od jeho búrlivej mladosti, musíme skonštatovať, že Franz Liszt sa stal skutočným reformátorom nielen klavírnej ale aj orchestrálnej tvorby. Scéna, keď klavirista s plným nasadaním a až na hranici fyzických možností udiera do klavíra, aby do posledného centimetra zalial koncertnú sálu svojou hudbou, nesie práve Lisztov rukopis. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou, hudobnou publicistkou a univerzitnou pedagogičkou Elenou Letňanovou. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
7/3/202143 minutes, 44 seconds
Episode Artwork

Deväť obrazov komunizmu: Ako si uchovať slobodného ducha? Cez underground

„Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude...“ to je dobre známy text kapely Bez ladu a skladu, ktorá sa stala hitom a dáva nám tak trochu nazrieť do časov, kedy sa zrodila. Niekde medzi riadkami zároveň ponúka otázku ako prežiť v normalizačnej šedi 70. a 80. rokov a zároveň si zachovať zdravý rozum a aspoň aký taký slobodný priestor. Stratégia prežitia pre tých, ktorí sa odmietali podriadiť kánonu komunistického režimu bývala rôzna, od úteku na vidiek či jednoducho do prírody až po emigráciu mimo oficiálnu hudobnú scénu do zafajčených krčiem či garáží, kde si mohol človek slobodne a medzi svojimi povedať čo má na srdci i na jazyku. Spätne sa o nich hovorí ako o ostrovoch pozitívnej deviácie alebo jednoduchšie ako o undergrounde. Ten sa tak trochu neplánovane stal zdrojom skutočne slobodnej kultúry či jednoducho priestorom, kam bolo možné na chvíľu uniknúť a raz za čas sa slobodne nadýchnuť. Aké boli teda stratégie prežitia ľudí so slobodným duchom a čo táto nová a zakazovaná scéna priniesla do československej kultúry? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Radoslavom Ragačom z Pamiatkového úradu SR. Použitá hudba: Bez ladu a skladu, s povolením autorov Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
6/26/202138 minutes, 4 seconds
Episode Artwork

Zo syna nevoľníka to Matej Bel dotiahol na popredného učenca Uhorska

Bol veľký uhorský polyhistor, ktorý v sebe spájala poznatky a ambície svojej doby. Bol encyklopedistom, evanjelickým kazateľom, pedagógom a priekopníkom uhorského osvietenstva. S menom Mateja Bela sa nám na Slovensku spája jedna univerzita i slovenská encyklopédia Beliana. A hoci je každý biografický profil vzdialenejší v čase nutne nedokonalý, na živote tohto muža nás musí zaujať predovšetkým obrovské úsilie, ktoré ho neustále hnalo vpred. Jeho rozsiahla vedecká a literárna činnosť sa dnes zdá byť až na hrane možností jedného ľudského života. Hoci pochádzal z jednoduchých pomerov a musel čeliť ústrkom pre svoje náboženské presvedčenie, nakoniec si získal aj uznanie u samotného panovníka Karola VI. Habsburského. Život a dielo Mateja Bela nám však ponúka aj pohľad na dobu, v ktorej žil a tvoril. Ako sa rodilo jeho veľké historicko-zemepisné encyklopedické dielo o Uhorsku? A s akou odozvou sa stretávala jeho vydavateľská i pedagogická činnosť? A čo vlastne vieme o jeho pôvode. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Ivonou Kollárovou z Ústrednej knižnice a Historického ústavu SAV. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
6/19/202144 minutes, 3 seconds
Episode Artwork

Fanatickí a krutí až do konca. V závere vojny ovládli Maďarsko nyilašovci

V samom závere vojny, keď už bol každému jasný osud nacistického Nemecka, boli jeho fanatickými spojencami. Dopúšťali sa bezmedzného násilia a stali sa stelesnením krutovlády v Maďarsku. Strana šípových krížov a jej stúpenci – nyilašovci - pod vedením Ferenca Szálasiho sú pozoruhodným a zároveň odstrašujúcim príkladom Hitlerovho spojenca v strednej Európe. Hoci tento režim zotrval na mocenskom výslní len niekoľko mesiacov, stihol sa dopustiť bezmedzného a nezmyselného násilia, ktoré sa najkrutejšie prejavilo na osude budapeštianskych Židov. Spolu s nemeckými okupačnými jednotkami navyše premenil maďarského hlavné mesto na vojenskú pevnosť, ktorého obliehanie Červenou armádou prinieslo obrovské útrapy civilnému obyvateľstvu, nesmierne škody a koniec-koncov aj poznamenalo jeho podobu. Ako sa však Maďarsko dostalo do pozície jedného z posledných Hitlerových verných satelitov a do akej mieri boli ochotné maďarské politické elity ešte vzdorovať nemeckému nátlaku. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s historikom Antonom Hruboňom, z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
6/12/202146 minutes, 49 seconds
Episode Artwork

Z doby priemyselnej do doby kultúrnej? Pamiatky UNESCO ukazujú cestu

Nedotknuté historické jadrá miest, unikátne dedičstvo ľudovej architektúry či jedinečné archeologické lokality – to je len zopár príkladov v zozname, ktorý obdivujeme a o ktorý veľmi stojíme. A práve Zoznam svetového dedičstva UNESCO je značkou či jednoducho originálnym modrým logom, ktorý pre každého turistu a cestovateľa predstavuje záruku výnimočnosti či potvrdenie zážitku. Získať v čo najväčšej miere takéto ocenenie je pre jednotlivé krajiny otázkou prestíže, národnej hrdosti, ale koniec-koncov aj otázkou biznisu a možného štartu turistického priemyslu v dovtedy zabudnutom regióne. Na Slovensku máme takýchto lokalít - zapísaných v zozname Svetového dedičstva UNESCO - sedem a stále dúfame, že k ním pribudnú ďalšie. Čo však rozhoduje o tom, že sa niektorá lokalita – mesto, architektonická pamiatka či archeologický park dostane do tohto exkluzívneho zoznamu? Ako vyzerá práca ľudí, ktorí pracujú na nomináciách na takýto zápis a tých, ktorí ich vyhodnocujú? A prečo tento proces trvá z pohľadu laika a verejnosti tak dlho? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o pamiatkach UNESCO rozprával s Annou Tuhárskou z Pamiatkového úradu, ktorá sa venuje ochrane pamiatok s medzinárodným statusom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
6/5/202128 minutes, 21 seconds
Episode Artwork

Deväť obrazov komunizmu: Socialistickú architektúru haníme neprávom

Nekonečné a monotónne sídliská, monumentálne stavby necitlivo pretínajúce historické centrá miest a veľkorysé verejné projekty, ktoré svojou dispozíciou a náročnosťou už akoby nezodpovedali dnešnej dobe – to je zopár všeobecných konštatovaní, ktoré sa nám automaticky vynárajú s pojmom socialistická výstavba. Už inak možno začneme vnímať tieto diela modernej architektúry, keď sa na ne pozrieme z pohľadu doby, v ktorej sa rodili. Socialistický človek si predsa vyžadoval aj radikálne novú architektúru, novú dispozíciu miest. Z útulného a dôverného domova akoby sa tento nový človek presunul do monumentálneho a neosobného sveta inštitúcií, úradov a amfiteátrov, ktoré manifestujú mentálny svet bývalého režimu. Nie je to ale znova tak, že rozchod z minulosťou nám znemožňuje vidieť v dielach našich architektov originalitu, veľkorysý výraz, či dokonca krásu ukrytú v betóne a železe, ktorá by obstála aj v konkurencií najvýznamnejších diel architektúry v západnej Európe? Ako je to teda s našim architektonickým dedičstvom z obdobia socializmu? A aká bola vízia ideálneho socialistického mesta? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprávať s Petrom Szálayom z Historického ústavu SAV a Alexandrou Kusou, riaditeľkou SNG. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/29/202147 minutes, 32 seconds
Episode Artwork

Beethoven bol cholerik, ktorý miloval celým srdcom

Pri jeho mene sa nám automaticky vynoria názvy jeho troch slávnych symfónií – Tretej – Eroicy, Piatej – Osudovej a Deviatej so zhudobnenou básňou Friedricha Schillera Óda na radosť. Je modelovým príkladom génia, ktorý výrazne prekračuje svoje hudobné remeslo a posúva úlohu umelca v spoločnosti omnoho ďalej. V jeho zachmúrenej a toľkokrát modelovanej tvári akoby umenie nadobúdalo ďaleko vyššiu vážnosť, nie je to už viac len zábava či voľná kratochvíľa, ale najvyššia filozofia.  Ludwig van Beethoven bol skutočným hudobným vizionárom a svojim spôsobom aj revolucionárom. Vášnivú až cholerickú povahu prezrádzajú v jeho diele často prítomné sforzatá či skôr výbuchy hnevu a ozveny zápasu so sebou samým, so svojou pokračujúcou hluchotou i nešťastným osudom. Málokto už ale vie, že mnohé z toho čo prežil a čo miloval, ho viazalo so starým Prešporkom či s územím dnešného Slovenska.  Ako teda tvoril a žil tento hudobný velikán? A ktoré jeho slávne diela sú spojené s priateľmi a láskami z niekdajšieho Horného Uhorska?  Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou, hudobnou publicistkou a univerzitnou pedagogičkou Elenou Letňanovou.  – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/22/202148 minutes, 32 seconds
Episode Artwork

Ľudia verili v ich zázračné schopnosti. Stredovekí králi neboli iba politikmi

Panovník musí byť spravodlivý i trestajúci, je mierotvorcom a zmierovateľom, no zároveň zbožným mužom odovzdávajúcim sa do Božích rúk – to je len niekoľko predstáv stredovekého človeka o posvätnosti kráľovskej moci. Stredoveký kráľ nebol len obyčajnou politickou figúrou, vykonávajúcou dedičný úrad. S jeho mocou sa spájal aj iný posvätný rozmer, v ktorý verila celá stredoveká spoločnosť. Podľa týchto predstáv vyvolený a pomazaný kráľ dokonca oplýval zázračnými schopnosťami uzdravovať. Mal byť nástrojom poriadku a rovnováhy vo svete, zároveň prostredníkom medzi každodennosťou a nadprirodzenom. A práve správny spôsob výkonu kráľovskej vlády sa stal aj predmetom dišpút učencov, ponaučení a legiend i v našom stredoeurópskom prostredí. Ako mal teda vyzerať ideálny kráľ a riadili sa stredovekí panovníci týmto vzorom? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o panovníckej moci a jej reprezentácii sa rozprával s historikom Dušanom Zupkom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/15/202143 minutes, 27 seconds
Episode Artwork

Slovensko v operácii Barbarossa: Keď bojujeme za tých, čo nás chcú zničiť

Mala to byť akási moderná križiacka výprava proti komunizmu na východe, do ktorej sa mali okrem nacistického Nemecka zapojiť všetci jeho spojenci, vrátane ľudáckej Slovenskej republiky. Veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach ohlasoval gigantický boj proti „židoboľševizmu“ a najväčšiemu nepriateľovi kultúry, na ktorého mala dopadnúť prostredníctvom armád Osi „trestajúca ruka Božia“. Operácia Barbarossa, teda útok nacistickej Tretej ríše a jej spojencov na Sovietsky zväz v júni 1941, nepriniesla len druhú a ešte strašnejšiu fázu svetového konfliktu. V našich podmienkach to bol aj začiatok konca ľudáckeho režimu na Slovensku, hoci v prvej chvíli si to len málokto uvedomoval. Ešte krátko predtým bol Sovietsky zväz vnímaný takmer ako partner a uplynulé dva roky boli poznamenané snahou o štandardizáciu slovensko-sovietskych vzťahov a to v duchu novej nemeckej politiky po pakte Ribbentrop-Molotov. Mentálne kotrmelce, ktoré tak musel ľudácky režim v krátkom čase urobiť, museli pôsobiť prinajmenšom schizofrenicky. Ako však prijímalo radové obyvateľstvo správy o novej vojne na východe a do akej mieri podliehalo oficiálnej propagande? A aký príbeh vyrozprávali doma slovenskí vojaci vracajúci sa z bojov na Ukrajine či južnom Rusku, kde boli svedkami zverstiev páchaných na slovanskom obyvateľstve? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/8/202136 minutes, 16 seconds
Episode Artwork

Deväť obrazov komunizmu: V ufúľaných montérkach sa rodila nová žena

„Jaké jsou hlavní zásady socialistické morálky, které musí každá dívka plniť? Musí být věrná lidu.“ To je len jedna z legendárnych filmových hlášok, ktoré sa nám automaticky viažu k obdobiu komunizmu. Ten prišiel nielen s víziou nového socialistického človeka, ale aj so špecifickejším projektom novej socialistickej ženy. Čo to však presne znamenalo? Otázka postavenia žien je súčasťou politického diskurzu už po dlhú dobu a často si ju berú ako rukojemníka najrôznejšie ideologické koncepty, vrátane toho komunistického. Režim, ktorý vládol v Československu od roku 1948 s obľubou ponúkal obraz traktoristky, komsomolky či výkonnej a pritom nepretržite sa usmievajúcej pracovníčky v závode, ktorá s ľahkosťou prekračuje vytýčený plán a pritom neraz zahanbuje aj svojich mužských kolegov. Ženy mali v porovnaní s „nespravodlivou buržoáznou spoločnosťou“ až v novej socialistickej ére zažívať skutočnú rovnosť. Aká však bola realita? Žena sa mala stať nielen angažovanou a triedne uvedomelou občiankou, ale aj výkonnou pracovníčkou, starostlivou manželkou a ešte k tomu mala napĺňať aj ideál matky, ktorá vychováva novú generáciu socialisticky zmýšľajúcich ľudí. Bolo vôbec možné aj pri najlepšom úsilí naplniť všetky tieto očakávania? A ako sa ženám skutočne žilo? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historičkou Denisou Nečasovou z Masarykovej univerzity v Brne. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
5/1/202146 minutes, 20 seconds
Episode Artwork

Plienenie, kradnutie, vraždenie. Slovania boli v bojoch nekompromisní

Odkiaľ sme sa vzali, kde je náš pôvod a ako sme sa vôbec objavili na scéne dejín – to sú otázky, ktoré viac alebo menej fascinujú príslušníka každého etnika či národa. Rovnakým spôsobom sa pýtame aj my a naše otázky logicky smerujú k záhade pôvodu Slovanov a ich etnogenéze. Avšak je to práve etnogenéza Slovanov, ktorá býva až príliš často predmetom zjednodušených interpretácií, najrôznejších skresľujúcich výkladov až mýtov. Vyplýva to pochopiteľne aj z prirodzeného sklonu každého národa či etnika mytologizovať a idealizovať svoj pôvod a posunúť ho do čo najvzdialenejšej minulosti. Čo nám však o pôvode Slovanov hovorí historická veda, archeológia, ale napríklad aj genetika? A s akými dezinterpretáciami sa môže bežný laik najčastejšie stretnúť? Jaro Valent sa v podcaste Dejiny rozpráva s historikom Adamom Mesiarkinom z UK v Bratislave. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
4/24/202143 minutes, 13 seconds
Episode Artwork

Čo najďalej od Európy. Aké bolo Napoleonovo vyhnanstvo?

Na vysokom skalnom brale nad morom stojí muž, pravú ruku ma založenú na rozopnutom kabáte v typickej póze, o niečom dlho premýšľa a pritom hladí doďaleka na široký oceán. V jeho ozvenách spomína na všetky udalosti zo svojho mimoriadneho života, na politické vzostupy i pády, bitky a vojny, na ohromujúcu slávu a moc i trpkú porážku. V takomto romantickom duchu by sme si mohli predstaviť len jediného človeka – Napoleona Bonaparteho počas jeho vyhnanstva na ostrove sv. Heleny uprostred južného Atlantiku. Práve tu ho pred 200 rokmi, 5. mája 1821 zastihla smrť. V tomto vyhnanstve na mimoriadne nevľúdnom a vlhkom mieste, izolovanom tisícky kilometrov od zvyšku sveta strávil posledných 6 rokov svojho života. Čo o nich vieme? Stratil veľký francúzsky cisár definitívne nádej na novú budúcnosť alebo ešte dúfal vo svoj návrat? A ako trávil svoje posledné roky? Kto mu robil spoločnosť a ako hodnotil celý svoj dovtedajší život? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
4/17/202144 minutes, 22 seconds
Episode Artwork

Nemecké, maďarské alebo slovenské? Ako sa zrodilo národné divadlo

Prináša zábavu a vzrušenie, vzdelanie i možnosť vyjsť si jednoducho do spoločnosti – divadlo je srdcom pravého mestského života. Ponúka nielen kultúru, ale aj možnosť pre miestne elity ukázať sa. Prebúdza záujem i hrdosť, závisť aj klebety. Nie je len arénou, v ktorej sa hrajú dramatické či komediálne diela, ale aj spoločenským javiskom, kde je na očiach každý. A nebolo tomu inak ani v starom Prešporku. Veď čo by to bolo za mesto ak by nemalo dôstojnú divadelnú scénu a svoje vlastné Mestské divadlo. Prešporok nebol však hocijakým mestom. Jeho obyvatelia si ešte na konci 19. storočia uchovávali živé vedomie starej korunovačnej tradície a s nostalgiou spomínali na časy, kedy sa v tomto krásnom meste na Dunaji sústreďovali najvyššie uhorské krajinské úrady. Aj preto Prešporok túžil po sebaprezentácii, túžil po divadle, ktoré by ho dostalo na európsku kultúrnu scénu a zahnalo nemilú povesť zapadnutej provincie. Ako sa teda zrodilo Mestské divadlo v starom Prešporku, z ktorého sa neskôr súhrou dejinných udalostí stalo divadlo slovenské a národné? A čím žilo toto mesto na konci 19. storočia, keď nanovo budovalo svoje sebavedomie? Počúvate pravidelný týždenný podcast Dejiny. Jaro Valent sa za starou Bratislavou poohliadol s muzikologičkou Janou Laslavíkovou z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
4/10/202143 minutes, 51 seconds
Episode Artwork

Pod taktovkou železného kancelára. Ako sa rodilo jednotné Nemecko?

Túto scénu poznáme dobre zo slávneho obrazu Antona von Wernera. 18. januára 1871 sa zišli najvyšší predstavitelia prusko-nemeckej armády, zástupcovia Severonemeckého spolku i ďalších nemeckých krajín v Zrkadlovej sieni vo Versailles. Scéna zachytáva chvíľu, keď pruský kancelár Otto von Bismarck dočíta proklamáciu a veľkovojvoda Fridrich Bádenský vyhlási pruského kráľa Wilhelma za nemeckého cisára. Nemecký svet prijal túto udalosť s nadšením, veď napokon priniesla naplnenie sna celých generácií o zjednotenom Nemecku. Pre Francúzov to bol čierny deň národného poníženia. Ako sa ukázalo v ďalších desaťročiach, toto vyhlásenie Nemeckého cisárstva priamo v sídle francúzskych kráľov nebolo zrejme najšťastnejším krokom. Francúzska túžba po odplate a nemecko-francúzske napätie sa stali trvalou súčasťou európskej politiky. Keď však opadlo prvé nadšenie zo zjednotenia, aj pred samotnými Nemcami vyvstávali viaceré otázky. Aký nemecký štát sa vlastne zrodil? A je výsledkom národného zápasu všetkých Nemcov alebo skôr víťazstvom pruského militarizmu? A o aké Nemecko sa vlastne predchádzajúce generácie usilovali? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Evou Škorvankovou z Katedry všeobecných dejín na FiF UK v Bratislave. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
4/3/202149 minutes, 3 seconds
Episode Artwork

Deväť obrazov komunizmu: Film ako komunistická propaganda

Ten obraz máme ešte stále pred očami, vpred sa rúti lokomotíva s červenou päťcípou hviezdou na rozpálenom kotly. Nič ju nezastaví, ani nástrahy imperialistického kapitalizmu. Je predsa symbolom pokroku, nezlomnej vôle pracujúceho ľudu a vízie socialistickej spoločnosti. Motív lokomotívy sa opakuje – v československých filmových týždenníkoch, ale aj v celovečerných hraných filmoch. Stal sa symbolom doby a jej tempu sa malo podriadiť všetko, bez ohľadu na to, ako onen proklamovaný rozvoj korešpondoval s realitou. Filmová produkcia v Československu v 50. rokoch s obľubou využívala tento obraz, ktorý dopĺňali zábery z baní, fabrík či širokých družstevných polí a úspechy socialistickej práce. Ako teda fungovala komunistická propaganda a ako vplývala na široké masy? Vyvolávala skôr úsmev na tvári, stala sa námetom pre ľudový humor alebo dokázala presvedčiť dovtedy ešte váhajúcich obyvateľov? A ako vízii svetlých zajtrajškov zodpovedala ekonomická a sociálna realita? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s teoretikom filmu Martinom Cielom a historikom Jakubom Šloufom. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
3/28/202154 minutes, 42 seconds
Episode Artwork

Pred 200 rokmi Gréci začali bojovať o svoju nezávislosť

Poznávam ťa podľa meča, čo má ostrie hrozivé, poznávam ťa podľa očí, čo merajú silou zem. Ty z posvätných kostí Grékov bola si nám vyňatá a jak dávno statočná buď pozdravená, sloboda! To sú slová Hymny za slobodu z pera gréckeho básnika Dionysia Solomósa, ktoré vznikli v pohnutých časoch zápasu za národnú nezávislosť a ktorú si Gréci spievajú dodnes. 25. marca si bude celé Grécko pripomínať 200 rokov od symbolického začiatku tejto revolúcie. A opäť nám ho stvárňuje ďalšie umelecké dielo – historická scéna z obrazu Theodorosa Vryzakisa, na ktorej metropolita Germanos práve 25. marca 1821 posväcuje bielo-modrú vlajku povstalcov. Grécky boj za oslobodenie spod osmanskej nadvlády a úsilie o vznik vlastného štátu inšpiroval vo svojej dobe prakticky celú Európu. Politici, ale aj umelci vyzývali k podpore Grékov a fantazírovali o obnove mýtickej Helady. Tzv. grécka múza však mala často veľmi ďaleko od reality a cesta k nezávislému gréckemu štátu viedla neraz cez potoky krvi, ale aj cez vnútorné spory a sklamanie. Ako teda vyzeral boj Grékov za svoju slobodu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Marekom Meškom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
3/21/202147 minutes, 27 seconds
Episode Artwork

Ostal nám po ňom Betliar aj Krásna Hôrka. Kto bol gróf Emanuel Andrássy?

Predstavoval vzor pravého uhorského aristokrata a zároveň spojenie tradície so záujmom o celý vtedajší svet. Gróf Emanuel I. Andrássy bol všetkým, na čo si len človek pri slove šľachtic pomyslí - mecenáš, zberateľ, dobrodruh a cestovateľ, ale aj tvorca a nadaný podnikateľ, o ktorom sa slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai vyjadril: „Je skutočným uhorským pánom, otvorený všetkým novotám, ktorý rodový majetok svojim vlastným umom, šikovnosťou a usilovnosťou zdvojnásobil...“ Vari najlepším dokladom grófovej všestrannej činnosti a záujmov je rodový kaštieľ Andrássyovcov v Betliari a rozsiahle zbierky, ktoré dodnes zapĺňajú jeho nádherné interiéry, ale aj hrad Krásna Hôrka, starodávne sídlo, ktoré ilustruje starobylosť rodu a jeho postavenie v krajine. Emanuelov cestopis po ďalekých krajoch juhovýchodnej Ázie sa stal vo svojej dobe hitom, jeho hute zásobovali železom celú monarchiu a slávne poľovačky na jeho panstve sa stali príležitosťou na stretnutie najvyberanejšej európskej spoločnosti. Ako teda vyzeral ideál uhorského aristokrata a zosobňoval ho práve Emanuel I. Andrássy? A v akom duchovnom a kultúrnom prostredí sa pohybovala najvyššia uhorská aristokracia? Jaro Valent sa rozpráva s historikom umenia, riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA Júliusom Bárczim. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
3/14/202149 minutes, 47 seconds
Episode Artwork

Beda porazeným! Ako Kelti vyplienili Rím

Beda porazeným! - to sú slová, ktoré vyriekol legendárny keltský vojvodca Brennus v pokorenom Ríme pri vážení zlata, teda rímskeho výkupného po ponižujúcej a zahanbujúcej porážke. Keltské vyplienenie Ríma okolo roku 390 pred n. l., sa v dejinách tohto Večného mesta stalo trvalou traumou, ku ktorej sa jeho obyvatelia neraz s trpkosťou vracali. Celá udalosť je pritom zahalená do veľkého množstva legiend a mýtov, dnes je preto len veľmi ťažké oddeliť pravdu od fikcie, historickú skutočnosť od neskoršej rímskej interpretácie. Ako sa však stalo, že sa Kelti dostali až tak ďaleko a čo nám o tejto udalosti hovoria antickí autori, ale aj moderná archeológia? Počúvate pravidelný týždenný podcast Dejiny. Jaro Valent sa rozprával s archeologičkou a klasickou filologičkou Andreou Námerovou. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
3/7/202122 minutes, 48 seconds
Episode Artwork

Deväť obrazov komunizmu: Strach bol nástrojom komunistickej moci

„Chápem ako; nechápem prečo. Najhorší nepriateľ človeka je jeho nervový systém.“ To je krátky úryvok z kultového románu 1984 od George Orwella. Hoci nás tieto slová prenášajú do fiktívneho románového sveta, v ktorom na všetko a na všetkých dohliada pozorné oko Veľkého brata, v istom zmysle nejde len o fantáziu, ale o pozoruhodnú reflexiu prítomnosti či dokonca až prorockú predpoveď. Keď v roku 1949 tento britský spisovateľ dokončil toto svoje vari najznámejšie literárne dielo, Európa už dobre poznala dva totalitné režimy, pričom jeden z nich prežil aj zničujúcu druhú svetovú vojnu. Komunizmus, so všetkými svojimi politickými procesmi, čistkami a Veľkým terorom mohol bez zveličenia poslúžiť ako románová predloha, ktorej leitmotívom je strach. Bez pochopenia tejto ľudskej emócie je len s ťažkosťami možné vysvetliť udalosti, ktoré sa odohrávali aj v Československu po komunistickom prevrate vo februári 1948. Na ľavicu obžalovaných sa nedostávali len skutoční či domnelí protivníci režimu, ale aj jeho poprední činitelia. Koleso násilia, ktoré sa roztočilo, postupne vťahovalo do svojich kruhov čoraz viac ľudí, prostredníctvom rezolúcií či podpisových akcií napokon aj celú populáciu, ktorá žiadala pre obžalovaných najvyšší trest. Do akej mieri dokáže človeka ovládať strach a ako s ním pracovala komunistická mašinéria na získanie a upevnenie svojho monopolu moci? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o strachu v komunizme s historikom Milanom Bártom a psychologičkou Kristínou Buškovou z Ústavu pro studium totalitních režimu v Prahe. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/28/202154 minutes, 15 seconds
Episode Artwork

Kacír na tróne? Husita Jiří z Poděbrad sníval o inej Európe

Jiří z Poděbrad (u nás známy ako Juraj Poděbradský) bol kráľom mnohých hendikepov, ale tiež človekom silnej vôle. Na český trón sa dostal neočakávane z radov domácej českej šľachty. Keďže nepochádzal zo žiadnej významnej panovníckej dynastie, diskvalifikoval ho spočiatku jeho nedostatočný pôvod. Prekážkou bolo aj jeho vierovyznanie, keďže ako husita a teda „kacír“ nepožíval v očiach pápeža a u väčšiny európskych monarchov dôveru. O svoje uznanie a rešpekt preto musel neustále a tvrdo bojovať, no napriek tomu svoj trón a slobodu svojich poddaných uhájil. S menom Juraja Poděbradského sa však spája aj pozoruhodný politický projekt – návrh mierovej spolupráce európskych monarchov, ktorý niektorí označujú dokonca za akéhosi stredovekého predchodcu projektu Európskej únie. Životný príbeh tohto českého panovníka tak fascinuje aj po 550 rokov od jeho smrti. Kým bol tento muž a akými problémami žila stredná Európa neskorého stredoveku? Jaro Valent sa o Jurajovi Poděbradskom rozpráva s historikom Zdeňkom Žaľuďom z Husitského múzea v Tábore. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/21/202142 minutes, 8 seconds
Episode Artwork

Prečo Pyrrhove víťazstvá nakoniec viedli k prehre

„Ešte jedno také víťazstvo a sme stratení!“- to sú slová slávneho starovekého vojvodcu, vojaka telom i dušou Pyrrha Epirského. Svetová literatúra i historiografia ich preniesla do obľúbeného slovného spojenia - Pyrrhovo víťazstvo - na vyjadrenie toho, že nie každá vyhratá bitka vedie aj k celkovému úspechu. Práve naopak, každé víťazstvo má svoju cenu a niekedy až príliš vysokú. Rozprávanie o vojne Ríma s Pyrrhom Epirským tak ponúka aj iný príbeh, príbeh o rímskej disciplíne, vytrvalosti a vernosti vlastným hodnotám. Ako ukázali udalosti zo začiatku 3. storočia pred n. l., práve tieto cnosti sa ukázali byť kľúčové a rozhodujúce. Dôležité predsa nie je vyhrať jednu či dve bitky, ale celú vojnu. A len ten, kto po prvom neúspechu a hanbe neklesne na duchu, môže raz na hlave nosiť vavrínový veniec víťaza. Čo teda urobilo Rím veľmocou? A prečo sa Pyrrhov osud nakoniec zaradil na stranu porazených? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tejto antickej dráme rozprával s historikom Michalom Habajom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/14/202137 minutes, 58 seconds
Episode Artwork

Ivan Hrozný dokázal krutovládu naplniť po okraj

Stal sa symbolom samoderžavnej vlády ruského panovníka. Dokonca aj sovietsky vodca Josif Stalin sa o ňom vyjadroval pochvalne a vyčítal mu jedine jeho zbožnosť a nedôslednosť v prenasledovaní svojich nepriateľov. Ivan IV. Hrozný naplnil po okraj to, čomu sa hovorí hrôzovláda. Svojich politických protivníkov nemilosrdne odstraňoval a krajinu vystavil nekontrolovanému násiliu svojho súkromného vojska, tzv. opričníkov. Historici sa pri hodnotení Ivanových vojenských či trestných výprav neraz prikláňajú k označeniu genocída, a hoci výrazne rozšíril územie Moskovskej Rusi, dialo sa to za cenu obrovských ľudských obetí. Súčasníkov však zrejme najviac zaujme Ivanova zložitá osobnosť a jej premena. Z pomerne rozhľadeného a vzdelaného mladíka sa postupne menil na podozrievavého muža, ktorého paranoja dosahovala chorobné rozmery. Napriek všetkému to bola práve vláda Ivana IV. Hrozného, počas ktorej sa začala expanzia Ruska na Sibír a po ktorom zostali dodnes ikonické symboly ruskej kultúry a architektúry, akým je napríklad podivuhodný Chrám Vasila Blaženého na Červenom námestí v Moskve. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Marekom Příhodom z Ústavu východoevropských studií FF Univerzity Karlovej v Prahe. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
2/7/202143 minutes, 26 seconds
Episode Artwork

Z kravína k prvej vakcíne. Ako sa začalo očkovať?

Pravé kiahne, tuberkulóza, osýpky, tetanus, záškrt, detská prenosná obrna, ružienka či mumps – hovorí nám to ešte niečo a prečo tieto choroby, ktoré kedysi decimovali celé generácie pred nami, už takmer nepoznáme? Odpovedať vieme všetci – žijeme dlhšie a lepšie aj vďaka očkovaniu, ktoré bezpochyby predstavuje jeden z najväčších úspechov ľudstva. Napriek tomu rovnako ako vtedy aj dnes sa v súvislosti s očkovaním vynárajú najrôznejšie pochybnosti, dohady a predsudky. A opačne, rovnako ako dnes aj kedysi bol boj proti očkovaniu výrazom nedôvery voči vrchnosti či autoritám. Vysvetliť princíp očkovania bežnému laikovi sa môže zdať len veľmi ťažké. Avšak skúsme sa na tento vynález pozrieť inak a prejdime ešte raz cestu, po ktorej putovala moderná veda, a ktorá nám zároveň ponúka dobrodružstvo ľudského poznávania. Veda si predsa rovnako ako dnes i v minulosti brala najväčší diel informácií z pozorovania prírody, jej zákonitostí a javov, ktoré nás obklopujú, ale voči ktorým sme často slepí a hluchí, či jednoducho zaťatí vo svojom presvedčení. Ako sa teda lekári a vedci dopracovali k prvým vakcínam? Bola aj v tomto prípade na strane človeka šťastná náhoda? A aká je vlastne bilancia tohto úspechu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o očkovaní rozpráva s Matejom Gogolom z Oddelenia histórie medicíny a zdravotníctva Lekárskej fakulty UK v Bratislave. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/31/202137 minutes, 45 seconds
Episode Artwork

Deväť obrazov komunizmu: Nikto nevedel, čo je socialistický realizmus

„Poklonil bych se po pás, v úctě bych poklekl před tím, kdo by mně, než se dostaví konec mých dnů, přesně vysvětlil, co je to ten socialistický realizmus. Po půl života mi otloukali uši tou formulí, a dosud nevím, co znamená, a neví to nikdo, nejmíň ze všech její teoretici a propagandisté.“ To sú úprimné slová českého spisovateľa Václava Černého či skôr povzdych umelca, ktorý musel žiť a tvoriť vo svojej dobe. Ako teda vyjadriť „novú socialistickú skutočnosť“ a aký je teda vlastne správny pomer umelca a inteligenta k pracujúcemu ľudu? Kto sú noví hrdinovia a aký je ich charakter? To sú otázky, nad ktorými musela premýšľať aj slovenská pokroková inteligencia na konci 40. či začiatkom 50. rokov 20. storočia. Najmä jej umelecká časť sa náhle vyrovnávala s netypickou situáciou - namiesto spásonosnej inšpirácie mala sledovať a navyše bezpečne a  správne pochopiť nové smernice komunistického vedenia. Pre nového socialistického človeka bolo predsa potrebné vytvoriť aj novú kultúru a umelci – dovtedy často nelichotivo vnímaní ako „povalači z kaviarní“ – sa mali zrazu naplno zapojiť do tohto výrobného procesu a premeniť sa tak na inžinierov ľudských duší. Ako teda vyzeralo umenie v službách režimu a existoval pred ním únik? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s riaditeľkou SNG Alexandrou Kusou. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
1/24/202155 minutes, 15 seconds
Episode Artwork

Kolapsom v dejinách si prešli mnohé ríše a civilizácie

Hovorievame, že sme súčasťou komplexnej a vyspelej spoločnosti na vysokom stupni vývoja, moderné technológie a rozvinutý ekonomický systém nám predsa umožňujú pomerne pohodlný a podľa možností aj dlhý život. Predstava náhlej katastrofy je nám vzdialená ako dávno zabudnuté stránky z učebníc dejepisu, nanajvýš sa nám objaví v nejakom hollywoodskom scenári najnovšieho kinohitu. A tu náhle koniec či jednoducho kolaps. Možno je to pocit, ktorý prežívame práve v poslednom období. Kolaps je slovo, ktoré v nás vyvoláva predstavu náhleho zániku, voľného pádu a následného chaosu. História nám pritom ponúka k štúdiu niekoľko až ikonických príkladov zániku ríš a kultúr, ktoré sa hrdili svojím bohatstvom a slávou, no dnes o nich archeológovia už len s námahou skladajú celkovú mozaiku predstáv a poznatkov. Sme preto dnes o niečo múdrejší a vieme ako ku kolapsom celých kultúr či civilizácií dochádza? Čo je najčastejšou príčinou spoločenského a ekonomického úpadku? A čo nám hovorí a pred čím nás varuje azda najznámejší kolaps v našich dejinách – zánik Rímskeho impéria? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tejto fascinujúcej téme rozpráva s archeológom a historikom Branislavom Kovárom z Archeologického ústavu SAV.
1/17/202141 minutes, 55 seconds
Episode Artwork

Americkí prezidenti: Americká demokracia je systém bŕzd a protiváh

„To, že proti zneužitiu vlády treba použiť určité prostriedky, možno nevrhá na ľudskú povahu to najlepšie svetlo. Nevrhá však na ňu zlé svetlo už samotná existencia vlády? Keby ľudia boli anjeli, nebola by vláda potrebná. A keby ľuďom vládli anjeli, nebola by potrebná žiadna kontrola vlády zvonka či zvnútra.“ To sú slová Jamesa Madisona, jedného z otcov zakladateľov a zároveň štvrtého prezidenta Spojených štátov amerických. Táto konštanta ľudskej povahy, tak ako ju Madison charakterizoval, je aj v pozadí mnohých úvah, ktoré stáli pri zrode amerického ústavného systému. A je to zároveň pozoruhodné konštatovanie, ktoré sa neustále potvrdzuje počas najrôznejších politických a spoločenských kríz, ktorými si Spojené štáty prechádzali a prechádzajú. Po viac než dvoch storočiach sú Spojené štáty americké superveľmocou s globálnou politickou zodpovednosťou, na ktorú sa upierajú oči celého sveta. Čo teda znamenal vo svojej dobe a stále znamená povestný systém bŕzd a protiváh, tak ako o ňom hovorili politickí filozofi? Vyrástol americký politický systém skôr zo skepsy o slabosti ľudskej povahy alebo naopak z viery v ľudské schopnosti a rozum? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s politológom Tomášom Zálešákom.
1/12/202138 minutes, 39 seconds
Episode Artwork

Top 2020: Po nezávislosti Afriky prišli občianske vojny, chudoba a diktatúry

Stále je to najchudobnejší a najzaostalejší kontinent na svete s veľkým množstvom problémov, ktoré aj prostredníctvom migrácie ovplyvňujú Európu. Takto zvykneme premýšľať a aj rozprávať o Afrike. Tá si pritom v týchto i nasledujúcich mesiacoch pripomína jedno dôležité výročie svojej modernej histórie. Písal sa rok 1960 a 17 afrických krajín, ktoré sa dovtedy nachádzali pod koloniálnou správou európskych štátov, vyhlásilo nezávislosť. Politické elity i samotné obyvateľstvo si od tohto zlomového bodu sľubovali zásadný posun a výrazné zlepšenie životných podmienok. Nestalo sa tak a namiesto rastu životnej úrovne a všeobecného pokroku neraz nasledovali občianske vojny či „v tom lepšom prípade“ nastolenie represívnych diktátorských režimov. Čo sa teda dialo s Afrikou pred šiestimi desaťročiami? Bola Afrika na svoju nezávislosť pripravená a čo všetko z jej budúcich problémov zasiali počas koloniálneho obdobia práve Európania? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. Tento diel podcastu Dejiny bol tretí najpočúvanejší v roku 2020.
1/10/202139 minutes, 24 seconds
Episode Artwork

Top 2020: Egypťania život milovali a chceli si ho dopriať aj po smrti

Táto krajina životodarného Nílu je pre nás dodnes pôsobivou inšpiráciou, a nielen pre veľké architektonické dedičstvo ako pyramídy v Gíze či chrámové komplexy v Karnaku, Luxore alebo v Abú Simbel. Aj po mnohých tisícročiach nás výjavy a nástenné reliéfy, sošky a busty, ale aj rozsiahla pohrebná výbava zaskočia svojou krásou, rozmanitosťou, farebnosťou a úprimnou snahou zachytiť ľudský, no tiež priam až božský ideál. A napokon sú to aj podoby a zobrazenia egyptských žien, ktorých krása nestratila nič zo svojej čistoty. Stačí sa pozrieť na bustu kráľovnej Nefertiti, manželky faraóna Achnatona, a veľmi rýchlo sa nám môže stať, že podľahneme jej uhrančivému kúzlu, rovnako silnému ako stará egyptská kliatba. Krása, s ktorou sa návštevník a milovník starého Egypta stretáva, či už priamo v tejto krajine alebo v sálach múzeí s rozsiahlym zbierkovým fondom, nie je vôbec náhodná. Práve starostlivosť o fyzickú krásu bola neoddeliteľnou súčasťou tejto starovekej civilizácie, jej každodenného života i náboženských predstáv. Prečo starí Egypťania kládli taký dôraz na svoj fyzický vzhľad? A prečo bolo pre nich dôležité, aby sa fyzická podoba človeka zachovala aj po jeho smrti? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával Veronikou Dubcovou z Ústavu orientalistiky SAV. Tento diel podcastu Dejiny bol jeden z najpočúvanejších v roku 2020.
1/3/202134 minutes, 13 seconds
Episode Artwork

Americkí prezidenti: Kennedy vs. Nixon a ako televízia vstúpila do politiky

26. septembra roku 1960 sa v Spojených štátoch amerických odohralo zaujímavé mediálne predstavenie. V prvej televíznej debate sa proti sebe postavili dvaja kandidáti na amerického prezidenta – John Fidgerald Kennedy a Richard Nixon. Kým prvý z nich pôsobil mladícky, spontánne a usmievavo, druhý naopak pred kamerami pociťoval zjavnú nervozitu. Výsledky volieb dopadli presne podľa predpovedí mediálnych analytikov, Kennedy sa stal takpovediac televíznou hviezdou a najmladším prezidentom v histórii USA a Nixon si musel na tento úrad počkať ešte ďalších 8 rokov. Napriek veľkej porážke sa Richard Nixon nevzdal a nevzdával sa vlastne po celý zvyšok svojej politickej kariéry – aj preto si vyslúžil povesť politického matadora, ale aj bezškrupulózneho politika, ktorý sa pohybuje na hrane možného a prípustného. 60. a 70. roky 20. storočia však boli obdobím, kedy sa Spojené štáty borili s veľkými problémami. Spoločnosť i najvyššiu politiku rozdeľoval predovšetkým postoj k Vietnamskej vojne, ktorá bola len jedným i keď najhorúcejším políčkom na veľkej šachovnici bipolárneho konfliktu. Toto zelené peklo – ako mu hovorili aj samotní vojaci - sa postupne premenilo na traumu, ktorá spoluurčovala americkú politiku aj v ďalších rokoch. Ako sa americká spoločnosť menila pod prívalom zlých správ o ľudských stratách, záberov surovosti vojny a akú úlohu v politike zohrala televízia a média všeobecne? A ako sa s touto situáciou vyrovnávali americkí prezidenti? Jaro Valent sa rozpráva s historikom Jakubom Drábikom z HÚ SAV.
12/29/202041 minutes, 30 seconds
Episode Artwork

Top 2020: Prečo sa ľudia stávajú fašistami?

„Žijeme v epoche úpadku, rozvratu tradičných morálnych hodnôt a spochybňovania kultúrnych výdobytkov, skrátka žijeme v dobe dekadencie. Kto je za to zodpovedný, na koho treba ukázať prstom?“ To je slovník a reč, ktorú v tej či onej podobe pozná prakticky každá generácia a s úsmevom sa nad týmito slovami môžeme povzniesť aj dnes. Veď napokon, koľkokrát sme už počuli predpovede o úplnom kolapse západnej civilizácie, kríze kapitalizmu a demokracie. A napriek tomu tu stále sú. Čo však ak sa podobný jazyk stane nielen výrazovým, ale aj politickým nástrojom? Fašizmus môže byť v takom prípade jedným z dôsledkov. Keď študujeme napríklad Hitlerovu cestu k moci, neraz sa čudujeme ako mohli také masy ľudí v kultúrne vyspelom Nemecku podľahnúť práve nacistickej ideológii. Ak sa ale pozrieme na to, akým jazykom sa nacisti k občanom prihovárali, zistíme, že ani nám nie je celkom neznámy. Fašizmus preto považujeme za čoraz naliehavejšiu hrozbu aj dnes, i na Slovensku. Čo o ňom vlastne vieme? Ako sa menil a prispôsoboval požiadavkám doby či prostredia a prečo jeho vábeniu podľahli v minulosti neraz aj tie bystrejšie hlavy? S akými lžami a stereotypmi fašizmus vlastne pracoval a pracuje? O jazyku extrému sa Jaro Valent z časopisu Historická revue porozprával s historikom a autorom knihy Fašizmus Jakubom Drábikom. Tento diel podcastu Dejiny bol druhým najpočúvanejším v roku 2020.
12/27/202039 minutes, 21 seconds
Episode Artwork

Top 2020: Život v antickom Ríme

Od Británie až po Sýriu a Arábiu, od hustých lesov Germánie až po africké púšte – taký rozsiahly bol rímsky svet. A nielen to, pod jedinú vládu rímskeho senátu a cisára spájal zdanlivo nespojiteľné – obrovské množstvo etník, kultúr a náboženských predstáv.  Rimania budovali mestá tam, kde predtým neboli, obnovovali a pozdvihovali zasa tam, kde ich predtým pri svojom dobyvačnom ťažení zborili a vypálili. Hoci aj rímske dejiny prechádzali pomerne dramatickými fázami, rímska vláda prinášala na obrovskej ploche okolo Stredozemného mora neobyčajne dlhú éru stability, relatívneho mieru a prosperity. Dodnes preto pri pohľade na rozsah a trvácnosť Rímskej ríše pociťujeme k jej tvorcom obdiv.  V čom boli Rimania natoľko výnimoční, že dokázali vytvoriť jeden z najúspešnejších politických systémov v dejinách? Čo znamenalo byť rímskym občanom a ako vyzeral každodenný život Rimanov? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Roškovou z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave. Tento diel podcastu Dejiny bol najpočúvanejším v roku 2020.
12/20/202035 minutes, 56 seconds
Episode Artwork

Americkí prezidenti: Od izolacionizmu k superveľmoci

„Bolo by iróniou osudu, keby sa moja administratíva musela zaoberať predovšetkým medzinárodnými záležitosťami.“ To sú slová Woodrowa Wilsona z roku 1913, teda krátko po tom ako po svojom veľkom víťazstve vo voľbách nastúpil do úradu prezidenta Spojených štátov amerických. Netrvalo to dlho a táto irónia sa nakoniec stala realitou. Spojené štáty, ktoré sa tradične držali stranou od európskych sporov, museli voľky-nevoľky vstúpiť do veľkého konfliktu – nazývanom prvá svetová vojna. A táto situácia sa zopakovala o dve desaťročia neskôr, keď sa Amerika za prezidentúry Franklina Delano Roosevelta ocitla po útoku na Pearl Harbor zo 7. decembra 1941 náhle a oboma nohami v dejisku druhej svetovej vojny. Práve zapojenie tejto krajiny zakaždým zmenilo európske či východoázijské bojisko na skutočne globálne meranie síl. Obaja americkí prezidenti pritom museli čeliť domácemu izolacionizmu, prítomnom v americkej politike po dlhé obdobie. K svetovým udalostiam sa však postavili ako málokto - s veľkou dávkou idealizmu, ktorý akoby sa tak stal druhým pólom americkej zahraničnej politiky. Ako sa teda povestný americký spiaci obor prebúdzal a ako vkročili Spojené štáty do ringu dvoch svetových vojen? A ako si s touto mimoriadnou úlohou poradili americkí prezidenti? Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s historikom Martinom Poschom z HÚ SAV.
12/15/202041 minutes, 43 seconds
Episode Artwork

Deväť obrazov komunizmu: Stalin ako nová modla

Poznáme to z ešte nedávnych dôb. Usmiati pracujúci muži a ženy, kúdoly dymu valiace sa z komínov fabrík novej socialistickej industriálnej éry a heslá o lepších zajtrajškoch a o novom lepšom človeku. Všetko sú to obrazy a zároveň sny, ktoré dnes vo výtvarnom umení pre nás charakterizuje termín socialistický realizmus. Jedným z takýchto obrazov, namaľovaný na Slovensku začiatkom 50. rokov bolo aj monumentálny obraz s názvom Vďakyvzdanie českého a slovenského ľudu generalissimovi Stalinovi. Sovietsky vodca obklopený nadšeným davom v ňom vystupuje takmer ako nadpozemská či rovno sakralizovaná bytosť. Táto scéna sa tak v mnohom až nápadne podobá tradičným alegóriám cností či svätcov. Osud tohto obrazu, ktorý v neskorších rokoch destalinizácie náhle zmizol, tak v istom zmysle odráža aj náš rozporuplný vzťah k tejto epoche dejín. Komunizmus so svojou symbolikou a predstavou radikálnej premeny skutočnosti rovnako môže predstavovať to, čo by sme mohli nazvať ako nové či dokonca náhradné politické náboženstvo. Bolo to skutočne tak? A kde máme hľadať korene javov, v ktorých sa pradávne ľudské túžby po lepšom a bezbolestnom svete premieňajú do moderných totalitných ideológií? Rozprávam sa s politológom Tomášom Zálešákom. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.
12/13/202039 minutes, 16 seconds
Episode Artwork

Epidémia ako Boží hnev. Ako sa v minulosti bojovalo s morom či cholerou?

„Bolo vzácnosťou, ak mŕtveho odprevádzalo do kostola desať - dvanásť mužov“, ba „mnohí sa pobrali na druhý svet bez svedkov“. Tak spomína taliansky spisovateľ Giovanni Boccacio na pohromu, ktorá sa prevalila Európu v polovici 14. storočia. V bezprostrednom dotyku smrti a strachu pred morovou epidémiou sa rozpadali ľudské vzťahy a často i blízki ľudia sa na seba dívali s podozrením a nedôverou. Táto morová epidémia, známa ako čierna smrť však nebola ani zďaleka jedinou pohromou, ktorá sprevádzala dejiny Európy. Tie sú naopak plné morových rán, cholerových pandémií a nákaz neznámeho pôvodu. Ako sa teda stredovek či novovek dokázal vyrovnať s neustálou hrozbou smrti a ako vtedajší ľudia bojovali s neznámym a často démonizovaným nepriateľom neviditeľnej choroby? Jaro Valent sa rozpráva s historičkou Tünde Lengyelovou z HÚ SAV.
12/6/202039 minutes, 13 seconds
Episode Artwork

Americkí prezidenti: Lincoln bojoval za slobodu všetkých

„V Spojených štátoch a na celom území, podliehajúcich ich jurisdikcii, je zakázané otroctvo a nevoľníctvo, pokiaľ nejde o výkon trestu za spáchaný a riadne dokázaný zločin.“ Tak znie 13 dodatok Ústavy Spojených štátov amerických prijatý z roku 1865. Napriek svojej stručnosti a strohej formulácii bol tento dodatok výsledkom dlhého boja a osobného príbehu človeka, ktorý ovplyvnil americký národ ako málo kto. Abraham Lincoln bol mužom v správnej chvíli na správnom mieste a napriek tomu, že pochádzal z jednoduchých pomerov amerického stredozápadu, vypracoval sa nielen na najvyšší úrad v krajine, ale stal sa tiež autoritou, ktorú ani po viac ako jeden a pol storočí nikto nespochybňuje. S povesťou outsidera, ktorý svoje vynikajúce vzdelanie nadobudol usilovným samoštúdiom, úspešnou právnickou praxou a svojimi mimoriadnymi životnými skúsenosťami, mohol Abraham Lincoln osloviť naozaj každého človeka v Amerike. Jeho politické prejavy sa stali senzáciou vo svojej dobe a napriek hlbokej kríze, ktorým Spojené štáty v polovici 19. storočia prechádzali, dokázal zmobilizovať podstatnú časť svojho národa. Posunúť svoju krajinu k zásadnej morálnej premene a zároveň ju udržať napriek občianske vojne a vnútorným rozporom pohromade sa zdala byť mimoriadne ťažká úloha. Abraham Lincoln ju zvládol. Jaro Valent z časopisu Historická revue so preto o tomto výnimočnom americkom prezidentovi rozpráva s Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.
12/1/202052 minutes, 16 seconds
Episode Artwork

Mao Ce-tung spravil z Číny svoje sociálne laboratórium

Mao Ce-tung býva označovaný za jedného z najhorších diktátorov v dejinách. Prevzatie absolútnej moci po dlhotrvajúcej občianskej vojne a následné politické kampane, ktoré uvádzal znova a znova do pohybu ako Veľký skok vpred či Kultúrna revolúcia, devastovali Čínu nevídaným spôsobom a v ich dôsledku zomierali milióny ľudí. V porovnaní s byrokratickým, brutálnym a cieľavedomým Stalinom sa môže Mao javiť ako revolučný romantik s takmer neobmedzenými možnosťami, ktorého vízie naberali podobu katastrofálnych sociálnych experimentov. Napriek tomu jeho podobizeň dodnes visí na bráne Tchien-an-men v centre Pekingu a nájdeme ju na všetkých čínských bankovách, skrátka, dodnes je symbolom komunistickej Číny. Mao Ce-tung a kult jeho osobnosti dodnes v tejto krajine pretrváva a jeho výroky predstavujú nespochybniteľný kánon a to aj napriek tomu, že dnes sa Čína javí ako prudko sa rozvíjajúca moderná a pre niektorých pozorovateľov takmer až kapitalistická krajina. Čo teda v praxi znamenala Maova vízia permanentnej revolúcie a do akej mieri je tento muž v súčasnej Číne stále prítomný? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s analytikom Filipom Šebokom z Asociácie pre medzinárodné otázky, ktorý sa venuje práve modernej Číne.
11/29/202037 minutes, 47 seconds
Episode Artwork

Ostnaté drôty, pozorovateľne a svorky psov. Ako vyzerala železná opona za Bratislavou?

Štyri desaťročia tvorila súčasť života v komunistickom režime a bariéru, ktorú sa zdalo takmer nemožné prekonať. Vari nič necharakterizovalo túto dobu lepšie než práve železná opona – ostro strážená hranica Československa s tzv. kapitalistickými krajinami – teda so západným Nemeckom a Rakúskom. Hoci mala chrániť, v skutočnosti držala vo väzení milióny ľudí. Pohraničná stráž, ktorá dozerala na pohyb v blízkosti hraníc, sa preto stala jednou z najrepresívnejších a najobávanejších zložiek režimu. Dokladajú to stovky zabitých ľudí, ktorí neuspeli vo svojej snahe prejsť na druhú stranu a dostať sa do slobodného sveta. Takáto hranica z ostnatého drôtu, napojeného na elektrické napätie, so strážnymi psami a pozorovateľňami na každom rohu bola tiež len pár kilometrov od Bratislavy. Dnes ju pripomína pamätník Brána slobody pod hradom Devín, na ktorom nájdeme mená všetkých, ktorí na týchto krvavých hraniciach zomreli. Ako fungovala obávaná Pohraničná stráž a v akom režime sa odohrával život v pohraničných obciach? A ako sa dnes staráme o historickú pamäť, ktorá poukazuje na zločiny komunizmu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Miklem z Ústavu pamäti národa. Tento diel podcastu Dejiny vychádza s podporou Bratislavského samosprávneho kraja, o jeho aktivitách na zachovanie historickej pamäti v okolí Bratislavy preto hovorí aj Ján Mitáč z oddelenia kultúry BSK.
11/22/202051 minutes, 12 seconds
Episode Artwork

Americkí prezidenti: Pri zrode USA stál vojak Washington a učenec Jefferson

Stáli pri zrode americkej nezávislosti a rovnako aj pri zrode ústavy Spojených štátov. Už tradične ich označujeme za otcov zakladateľov a tento prídomok si aj po súčte všetkých pre a proti bezpochyby zaslúžia. George Washington, John Adams, Thomas Jefferson či James Madison – to sú veľké mená, ktoré nájdeme na veľkom množstve pamätníkov, no zároveň sú to prvé štyri položky na zozname amerických prezidentov. V dnešnom podcaste sa preto pozrieme bližšie aspoň na dve z týchto osobností – tak ako ich poznáme z ikonického Mount Rushmore. Kým George Washington si získal všeobecnú autoritu predovšetkým ako najvyšší veliteľ amerických vojsk počas vojny za nezávislosť, Thomas Jefferson sa presadil na najvyšší úrad aj vďaka svojmu renomé učenca a tvorcu kľúčových dokumentov. Čo teda vieme o mužoch, ktorí vložili do rodiacej sa novej Ameriky svoju generačnú pečať? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Patrikom Kunecom z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
11/17/202059 minutes, 1 second
Episode Artwork

Netúžia po vyznamenaniach, ale po kontakte s ľuďmi. Ako dnes žijú vojnoví veteráni?

Každý jedenásty deň jedenásteho mesiaca v roku o 11 hodine sa vo Veľkej Británii zastaví na pár minút život. Ľudia si týmto spôsobom pripomínajú obete prvej svetovej vojny a v istom zmysle aj obete každej vojny. 11. november je aj u nás na Slovensku Dňom vojnových veteránov a jeho symbolom sa stal po celom svete vlčí mak. Hovorí sa, že tento neveľký červený kvet vyrastal na hroboch vojakov, ktorí padli počas bojov na západnom fronte. Nesmierne ľudské utrpenie, ktoré odštartovalo dramatické 20. storočie, tak vyjadruje tento drobný symbol a to naprieč všetkými krajinami, ktoré boli v minulosti rozdelené zákopmi, frontovými líniami i nenávistnou propagandou. Hoci k nám tento symbol a pripomienka tohto dňa prišli zo západných krajín, v rovnakej miere platia aj pre nás. Spomienka na padlých a starostlivosť o vojnových veteránov je súčasťou verejného života v každej civilizovanej krajine, o to viac, keď sa nás tieto vojnové udalosti bezprostredne dotýkali. Ako túto úlohu zvládame u nás na Slovensku? A ako nám v tomto pomáha naša historická pamäť? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o Dni vojnových veteránov porozprával so Sandrou Polovkovou, riaditeľkou občianskeho združenia Postbellum, ktoré dokumentuje spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia.
11/14/202029 minutes, 9 seconds
Episode Artwork

Škola má byť dielňou ľudskosti, kázal Jan Amos Komenský

Omnes omnia omnino - všetci všetko a všestranne. Azda tak by sme mohli v krátkosti zhrnúť program a ideál človeka, ktorý celý život zasvätil úsiliu o rozvoj ľudskej osobnosti a jeho všeobecnej nápravy. Jan Amos Komenský je dnes už klasickou ikonou, ktorú sme sa naučili automaticky prijímať ako nespochybniteľnú autoritu akoby z hlbín vekov dozerajúcu na naše vzdelávanie a náš školský systém. Ak však odhliadneme od tohto klasického obrazu učenca, máme možnosť uvidieť aj obyčajného muža, ktorého život bol poznamenaný mimoriadne neistou dobou a veľkými osobnými tragédiami. Jan Amos Komenský bol politickým exulantom, ktorý sa pre svoje náboženské presvedčenie nemohol vrátiť do vlasti. Ešte ako mladý muž prišiel v dôsledku morovej epidémie o svoju prvú ženu a dve deti, sprevádzali ho pochybnosti, starosti o každodenný život i obavy z budúcnosti. Napriek tomu všetkému vytvoril monumentálne dielo, z ktorého sa dodnes učí celý civilizovaný svet. Pri pohľade na jeho prácu, ktorá by dokázala zaplniť knižnicu každého vzdelaného človeka, sa preto musíme pýtať, čo ho dokázalo udržať v neustálom úsilí? A v čom spočíval jeho program všeobecnej nápravy a neustáleho vzdelávania? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tomto mimoriadnom mužovi rozpráva s Jankou Medveďovou z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
11/7/202037 minutes, 37 seconds
Episode Artwork

Máničky proti režimu. Ako sa v Československu rodil underground?

Hovoria si umelci, schádzajú sa v zafajčených krčmách, pivniciach či stodolách na vidieku, vedú poburujúce reči a provokácie proti socialistickému zriadeniu ČSSR. Aj takto by mohla znieť správa Štátnej bezpečnosti o príslušníkoch neoficiálnej kultúrnej scény, pre ktorých sa vžilo všeobecné označenie „máničky“. Tieto tzv. indivíduá s dlhými vlasmi a neuniformného zovňajšku predstavovali v Československu 70. a 80. rokov jeden z mála ostrovov slobody či pozitívnej deviácie. Hoci chceli len hrať svoju muziku, komunistický režim nad nimi dvíhal obočie, sledoval, vypočúval a neraz aj zatváral do väzenia. Táto neoficiálna druhá kultúra si však napriek rozhorčeným článkom v oficiálnej tlači či kampani Socialistického zväzu mládeže získavala svojich nadšených priaznivcov. Veď napokon v prostredí všeobecnej šedi normalizácie muselo toto zakázané ovocie chutiť o to viac. Ako sa formoval hudobný underground v komunistickom Československu? A prečo bol život na okraji, aj keď prinášal problémy, taký príťažlivý? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s hudobníkom a nadšencom československého undergroundu Petrom Markovskím.
10/31/202034 minutes, 53 seconds
Episode Artwork

Majestátne zikkuraty, vyspelá ekonomika. Ako Sumeri dosiahli svoj civilizačný vrchol

Bolo to posledné slávne obdobie sumerskej civilizácie, keď sa jej kultúrne a architektonické bohatstvo zhmotnilo do takých pamiatok ako je stále existujúci zikkurat boha Nannu v meste Ur v dnešnom  južnom Iraku. Napokon, toto mesto dalo aj názov celej epoche. Tretia dynastia z Uru, ktorá zaznamenala svoj mocenský vzostup i pád na prelome 3. a 2. tisícročia pred n. l., dodnes fascinuje archeológov a historikov – priniesla prepracovanú štátnu správu, pôsobivú infraštruktúru a majestátne stavby, ktoré inšpirovali staroveké ríše aj v ďalších storočiach. Jej náhly koniec dodnes vyvoláva otázky, na ktoré sa snažia odpovedať aj slovenskí archeológovia. Čo nám z tohto ohromujúceho kultúrneho dedičstva zostalo a ako sa sumerská stopa prejavovala v dejinách Mezopotámie aj v ďalších epochách? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom a archeológom Drahoslavom Hulínkom so Slovenského archeologického a historického inštitútu.
10/25/202042 minutes, 25 seconds
Episode Artwork

Ženské božstvá a záhadné písmo. Čo vieme o minojskej Kréte?

Mýtický vladár Minos, nepreniknuteľný labyrint a v ňom ukrytá príšera Minotaurus, ktorú napokon v slávnej gréckej báji skolí hrdina Théseus. Pre milovníka histórie a gréckej mytológie sú to azda prvé asociácie, ktoré sa mu v mysli objavia pri spomienke na Krétu. Ešte väčšiu zvedavosť u návštevníka tohto krásneho ostrova uprostred Stredozemného mora vyvolá obrovský palácový komplex v Knósse s najstaršou trónnou sálou v Európe, s fantastickými farebnými výjavmi na stenách a s bludiskom chodieb a nádvorí. Napriek mimoriadne vysokej pozornosti historikov však o nositeľoch tejto dávnej kultúry doby bronzovej vieme málo. Vedci stále nerozlúštili ich písmo a aj preto o ich politickom či náboženskom živote môžeme zatiaľ vyslovovať jedine hypotézy. Čo teda vlastne vieme o minojskej civilizácii a čo znamenala vo svojej epoche? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s archeologičkou a egyptologičkou Veronikou Dubcovou-Verešovou z Ústavu orientalistiky SAV.
10/17/202038 minutes, 22 seconds
Episode Artwork

Ako sa Mária Terézia rozhodla zachrániť uhorské lesy (repríza)

Je to len zbytočná hystéria alebo nám na Slovensku hrozí skutočný bio masaker našich lesov? – to sú dve otázky a zároveň dve súradnice, v ktorých sa dnes pohybuje verejná diskusia o stave nášho životného prostredia. Pre každého z nás sú lesy asi najviditeľnejšou súčasťou obrazu našej krajiny, ten sa však za stáročia výrazne menil. Ani naša dnešná diskusia pritom nie je výnimočná či nová, podobne sa o stave lesov hovorilo aj v druhej polovici 18. storočia a výsledkom bola hoci menej známa, no o to významnejšia reforma panovníčky Márie Terézie. Tereziánsky lesný štatút, známy tiež ako Lesný poriadok, či omnoho ľudovejšie „Porádek hor“ v decembri oslávi 250 rokov. Výsledkom tejto mimoriadne úspešnej reformy bolo zachovanie a postupné rozširovania lesných porastov po celom vtedajšom Uhorsku. Ako sa postupom stáročí menil pohľad človeka na les? A ako sa osvietenej panovníčke Márii Terézii podarilo zastaviť bezohľadné drancovanie našich lesov a zmeniť ho na rozumné hospodárenie a ochranu v štátnom záujme? Vypočujte si archívny rozhovor Jara Valenta z magazínu Historicka revue s historikom Jánom Vingárikomz Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, ktorý sa venuje práve enviromentálnym dejinám územia Slovenska.
10/10/202033 minutes, 16 seconds
Episode Artwork

Bojovali za svoj jazyk a kultúru, dnes Bielorusi bojujú za slobodu

Bielo-červeno-biela. to sú farby vlajky, ktorá dnes sprevádza protesty obyvateľov Bieloruska proti režimu Alexandra Lukašenka a ich túžbu po slobode. Táto kombinácia farieb však do veľkej mieri sprevádza aj náš záujem a sympatie k tejto síce nie príliš vzdialenej, ale o to viac stále neznámej krajine.  V televízii i na sociálnych sieťach sledujeme davy obyčajných ľudí v uliciach bieloruských miest, vyzbrojených jedine svojimi národnými symbolmi – historickou bielo-červeno-bielou vlajkou a znakom – Pahoňom, teda bielym jazdcom s dvojkrížom na štíte. A pýtame sa samých seba, čo o tejto krajine a o bieloruskom národe vlastne vieme?  Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa Bielorusko objavilo na mape Európe len nedávno po rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov. A že teda ide o národ, ktorého štátnosť má len krátke trvanie. Ak sa však pozrieme hlbšie a pozornejšie do minulosti, zistíme, že jeho prítomnosť je v dejinách strednej a východnej Európy nezastupiteľná. Po dlhé obdobie tvorili práve bieloruské územia spolu s Litvou a Poľskom východný okraj  západného civilizačného okruhu a aj v období keď bolo Bielorusko súčasťou ruského či sovietskeho impéria, sa u Bielorusov prejavovala snaha o vlastný národný vývoj.   Moje meno je Jaro Valent, som zodpovedným redaktorom časopisu Historická revue a o tejto mimoriadne zaujímavej krajine sa budem rozprávať s historičkou Alenou Markovou z Fakulty humanitních studií Karlovej univerzity v Prahe.
10/3/202044 minutes, 19 seconds
Episode Artwork

František Štefan Lotrinský a jeho baroková krajina v Holíči

Poznáme ho predovšetkým ako manžela Márie Terézie, formálneho spoluvládcu a rímsko-nemeckého cisára. František Štefan Lotrinský bol však napriek množstvu svojich titulov mužom bez faktickej politickej moci. Napriek tomu sa aj do našich dejín výrazne zapísal ako nadaný podnikateľ a obchodník, ktorý neraz vypomáhal aj štátnej pokladnici vysokými pôžičkami. Vari najvýraznejšie sa jeho prítomnosť podpísala na panstve v Holíči a blízkom okolí. A nie je to len nádherný kaštieľ, postavený v duchu viedenského tereziánskeho klasicizmu, ale aj početné manufaktúry v okolí a unikátny štvorkrídlový žrebčín v Kopčanoch. Holíčska keramika sa práve vďaka schopnostiam a vytrvalosti Františka Štefana Lotrinského stala vo svojej dobe pojmom a jeho manufaktúry na výrobu tkanín v Šaštíne zasa zásobovali cisársku armádu. Napriek obrovským majetkom však často vystupoval ako muž, ktorý si nepotrpel na dvorské cerémonie a súčasníci mu vyčítali, že vedie takmer až meštiansky spôsob života. Kto bol teda František Štefan Lotrinský a akým spôsobom ovplyvnil aj život na Slovensku? A v akom stave je architektonické dedičstvo, ktoré nám po ňom zostalo? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Radoslavom Ragačom, riaditeľom Sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR.
9/26/202040 minutes, 8 seconds
Episode Artwork

Legendárny Spitfire a letecká bitka nad Britániou

„Ešte nikdy v histórii ľudských konfliktov nevďačil taký veľký počet ľudí takej hŕstke“ – to sú slová britského premiéra Winstona Churchilla, ktoré predniesol 20. augusta roku 1940 pred Dolnou snemovňou britského parlamentu. Jeho slová nielen platili v tej chvíli, keď sa o Veľkú Britániu ešte len roztáčala obrovská letecká bitka, ale o to viac platili v nasledujúcich dňoch a týždňoch. Ostrovná krajina sa počas leta a začiatkom jesene 1940 premenila na pevnosť, ktorú bránili letci často na pokraji fyzických i duševných síl. A hoci sa zdala byť nemecká prevaha vo vzduchu ohromujúca, odhodlanie nikdy sa nevzdať a viera v dobrý koniec sa nakoniec vyplatili. Veľká Británia sa však ubránila aj vďaka veľkému počtu letcov, ktorí prišli brániť túto poslednú baštu slobody a demokracie v Európe z krajín, okupovaných nacistickým Nemeckom. Boli medzi nimi aj Čechoslováci, ktorí sa neraz po strastiplnej ceste do tejto krajiny zapájali do Kráľovského letectva, aby aspoň tu mohli vzdorovať čoraz viac sa rozpínajúcemu nacizmu. Ako teda vyzerali kľúčové chvíle a dni leteckej bitky o Britániu? Bola na ňu táto ostrovná krajina pripravená a prečo sa napokon nemecký plán na získanie vzdušnej nadvlády a následnej invázie nepodaril? A čo znamenalo toto čiastkové víťazstvo nad nacizmom z perspektívy celkového vývoja v druhej svetovej vojne? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s Martinom Poschom z HÚ SAV a s Martou Majerčík z Memorial Association for free Czechoslovak Veterans.
9/20/202050 minutes, 53 seconds
Episode Artwork

Prvá fašistická genocída sa odohrala v Líbyi pri talianskom kolonializme

Pred prvou svetovou sa zdali byť tieto oblasti veľkou a ešte neobsadenou krajinou medzi Alžírskom a Egyptom. Hoci sa tieto rozsiahle historické územia Tripoliska, Kyrenaiky a Fezzánu nachádzali pod osmanskou nadvládou, v skutočnosti sa tešili veľkej miere autonómie. Spoza mora však na ne pokukovalo čoraz ambicióznejšie Taliansko a vo svojich predstavách chcelo tento priestor obsadiť a premenovať ho v duchu slávnej rímskej minulosti na Líbyu. Prvá polovica 20. storočia je tak príbehom bezohľadnej dobyvačnej talianskej politiky, ktorá nadobudla svoju najbrutálnejšiu podobu po nástupe fašizmu. Proti nemu sa naopak postavilo svojrázne islamské hnutie Sanúsíja aj z jeho duchovnými vodcami na čele, predovšetkým Omarom al-Muchátrom, zobrazenom v slávnom filme Lev púšte. Ako teda vyzeral stret talianskeho imperializmu a fašizmu s islamskými bojovníkmi v nekonečných púštnych priestoroch severnej Afriky? A ako sa tento boj na život a na smrť premietol do celkového vývoja Líbye, tak ako ju poznáme dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tejto menej známej kapitole dejín európskeho imperializmu rozprával s politológom a arabistom Tomášom Michaľákom, spolupracovníkom Ústavu orientalistiky SAV.
9/12/202045 minutes, 6 seconds
Episode Artwork

Kresťania, Suniti i Šíti. Ako sa spoločne ocitli v Libanone?

Zvyklo sa mu hovoriť aj blízkovýchodné Švajčiarsko. Libanon so svojou pestrou náboženskou a etnickou skladbou naozaj môže dodnes v mnohom pripomínať spomínaný európsky štát, no s tým rozdielom, ži vzájomné spolužitie jeho obyvateľov v uplynulých desaťročiach nebolo ani zďaleka harmonické. Práve naopak, krajinou otriasli viaceré vnútorné konflikty, pričom najvýraznejšie do jej života zasiahla občianska vojna z rokov 1975 – 1990. A rovnako ako vtedy i dnes, počas pretrvávajúcej krízy v Sýrii je táto krajina v centre našej pozornosti a mnohé, čo sa v nej odohráva je predobrazom celého Blízkeho východu. Avšak ak chceme skúmať korene týchto konfliktov a mimoriadne zaujímavého politického vývoja v Libanone, musíme sa pozrieť hlbšie do minulosti. Ako vlastne Libanon vznikol a akú úlohu v jeho živote hrali západné mocnosti na jednej strane či panarabské hnutie na strane druhej? Kedy po prvý raz hovoríme o Libanone ako o jednotnej krajine a aký politický model sa v nej vlastne presadil? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s politológom a arabistom Tomášom Michaľákom, spolupracovníkom Ústavu orientalistiky SAV.
9/5/202040 minutes, 54 seconds
Episode Artwork

Veľké koleso nenávisti. Monsterprocesy nakoniec zomleli aj strojcov režimu

Tí, ktorí boli strojcami represií, sa napokon sami ocitli na ľavici obžalovaných – aj takúto podobu malo obdobie začiatku 50. rokov v Československu. Krajina sa ponorila do špirály obvinení, represií a fantastických priznaní, v ktorých sa bývalí vysokí funkcionári komunistickej strany pre seba dožadovali spravodlivého trestu a opakovali vopred naučené scenáre širokého protištátneho sprisahania.  Monsterprocesy – ako sa týmto politickým súdnym procesom pred očami širokej verejnosti hovorilo – mali viacero podôb. Postihovali najskôr príslušníkov odboja počas 2. svetovej vojny, pokračovali cez predstaviteľov cirkví a postupne dopadli aj na tých, ktorí sami organizovali prvé kolo represií. V mnohom tak vývoj v Československu kopíroval čistky v Sovietskom zväze, ktoré sa zároveň  stali predobrazom či modelom pre ďalšie upevnenie komunistického režimu. Koho všetkého tieto procesy napokon postihli a do akej mieri boli inšpirované či priamo nadiktované z Moskvy? A ako fungovala komunistická súdna mašinéria v Československu?  Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s Ondrejom Podolcom, vedeckým pracovníkom ÚPN, ktorý tiež prednáša na Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky Právnickej fakulty UK v Bratislave.
8/29/202040 minutes, 47 seconds
Episode Artwork

Salaš i budzogáň. Čo všetko sme zdedili po Kumánoch?

Boli stredovekými utečencami a zámienkou na mongolský vpád v roku 1241, ktorý takmer zničil stredoveký uhorský štát. Reč bude o Kumánoch, ktorí sa aj napriek mongolskej katastrofe stali trvalou súčasťou pestrej skladby obyvateľstva celej Karpatskej kotliny. Ich podivný zjav a spôsob obliekania, nomádsky spôsob života, šamanizmus a vyspelé vojenské umenie sa stali dôvodom, prečo sa zvyšok krajiny na nich díval s obavami a neraz aj s otvoreným nepriateľstvom. A hoci sa zdalo, že toto polodivoké etnikum bude len ťažkým a sotva stráviteľným sústom pre uhorskú stredovekú spoločnosť, napokon sa z Kumánov stala užitočná vojenská sila, ktorá okrem iného strážila hranice krajiny. Ako teda vyzeral stred kultúr, vier i spôsobu života v našich uhorských podmienkach? Aký bol napokon ďalší osud tohto stepného národa a ako sa zapísal do našich dejín? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával Michalom Holeščákom z Archeologického ústavu SAV.
8/22/202039 minutes, 25 seconds
Episode Artwork

Kadiaľ povedú hranice? Stredná Európa bola pred sto rokmi na križovatke

Koncom roka 1918 sa na mape strednej Európy objavilo viacero nových štátov – medzi nimi aj stále formujúce sa Československo a na sever od našich hraníc za ešte dramatickejších okolností aj nový Poľský štát. Hoci sa tak prvá svetová vojna skončila, ani zďaleka to neznamenal pokoj zbraniam. Naopak, začalo sa nové kolo konfliktov, hraničných ale aj omnoho zásadnejších, v ktorých sa rozhodovalo o ďalšom smerovaní nielen tejto časti starého kontinentu.  Vari najlepším príkladom týchto udalostí bola veľká bitka o Varšavu z polovice augusta 1920, v ktorej sa stretla Červená armáda nového boľševického Ruska a vojská obnoveného Poľska. Zázrak na Visle, tak ako sa zvykne hovoriť poľskému víťazstvu v tejto bitke presne pred sto rokmi, zastavil na čas boľševickú hrozbu, ktorá v tom čase visela na Európou. Ako však máme týmto udalostiam rozumieť dnes? Išlo aj v tejto bitke o osud celého európskeho kontinentu a ako sa na tieto udalosti pozerali predovšetkým západné dohodové mocnosti? Aká bola predstava Francúzska či Veľkej Británie o novom usporiadaní v strednej a východnej Európe po páde starých monarchií? Kto bol stúpencom a odporcom nového Versailleského systému? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa  rozprával s Michalom Kšiňanom z Historického ústavu SAV.
8/15/202034 minutes, 13 seconds
Episode Artwork

Zomrieme za cisára! Odkiaľ sa vzal japonský militantný fanatizmus?

Poznáme ho väčšinou z opačnej strany, predovšetkým z amerických filmov, spracovávajúcich vo viac či menej kvalitnej podobe boje v Pacifiku počas 2. svetovej vojny. Aj po desaťročiach nás šokuje svojou krutosťou, bezohľadnosťou až fanatizmom. No zároveň vyvoláva v nás zvedavosť a otázky po jeho podstate. Ako už asi tušíte, reč bude o modernom japonskom militarizme. Ten sa však vo vyhrotenej podobe prejavoval už výrazne skôr, než pri legendárnom útoku na Pearl Harbor či neústupčivom spôsobe boja, ktorý napokon krajinu vychádzajúceho slnka priviedol k atómovej katastrofe v Hirošime a Nagasaki. Japonská okupácia Kórejského polostrova či rozsiahlych priestorov Mandžuska, imperiálna a mimoriadne krutá vojna proti Číne či v ďalších častiach východnej Ázie – to všetko nám dáva dostatok dôvodov, aby sme pátrali po vysvetlení a koreňoch japonského militarizmu. Odkiaľ sa zobral a ako súvisel s procesom tzv. westenizácie japonskej spoločnosti? A prečo si práve armáda získala v Japonsku v prvej polovici 20. storočia také dominantné a prakticky nekontrolovateľné postavenie? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Františkom Paulovičom z Katedry východoázijských štúdii FiF UK v Bratislave.
8/8/202042 minutes, 36 seconds
Episode Artwork

Pod salvami šípov padali aj opancierovaní rytieri

Človeka akoby sprevádzal od nepamäti – luk a šíp, boli už v dávnych dobách predlženým ramenom a okom strelca. To, čo bolo na prvý pohľad vzdialené, mohlo byť odrazu na dosah ruky. Mnohí preto považujú luk popri písme či kolese za jeden z najdôležitejších  vynálezov ľudstva.  Stretávame sa s ním už v starých kultúrach, ale aj v našom európskom stredoveku, kedy dobre trénovaná skupina lukostrelcov neraz rozhodovala bitku a ovplyvňovala tak výsledok celej vojny.  Môže sa zdať, že práve streľba z luku je tým najprirodzenejším spôsobom boja, no vyžaduje si tréning, vytrvalosť a sústredený postoj. Luk by sme pritom v tej či onej podobe našli takmer v každej kultúre, hoci dnes patrí skôr už k športovým aktivitám.  Ako však lukostreľba ovplyvňovala ľudské dejiny? A skončila sa vynálezom strelných zbraní jej éra? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s Dávidom Filipom zo zámockej skupiny historickej lukostreľby Aquilas z Hlohovca.
8/1/202030 minutes, 55 seconds
Episode Artwork

Barbora Celjská v stredovekom Uhorsku pohoršovala svojou voľnosťou

„Čierna kráľovná“ – tak ju neraz opisujú legendy a najrôznejšie interpretácie, ktoré s obľubou démonizujú túto postavu našich uhorských dejín. Barbora Celjská bola ženou, ktorá na svoju dobu oplývala, ako sa mnohí vtedajší pozorovatelia zhodli, až príliš veľkou voľnosťou a vzbudzovala preto nejeden raz pohoršenie. Tú jej mal neprezieravo dopriať jej manžel, uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár Žigmund Luxemburský. V časoch jeho neprítomnosti v samotnom Uhorsku ho pritom vo vladárskych povinnostiach neraz obratne zastupovala a po jeho boku sa objavila aj pri vari najdôležitejšej udalosti tej doby, ktorou bolo zasadanie Kostnického koncilu v rokoch 1414 – 1418. Tento panovnícky pár pritom vyvolával veľkú pozornosť súčasníkov a hoci na Žigmunda padla neskôr ťarcha obvinení zo zodpovednosti za smrť majstra Jána Husa a prischla mu preto povesť nepriateľa slobody, doboví kronikári a pozorovatelia hovoria skôr o nekonvenčnom správaní oboch manželov. Aj to bol dôvod prečo sa možno práve Barbora Celjská dostala do väčšej pozornosti historikov, na jej príklade sa preto môžeme dozvedieť viac o fungovaní vtedajšej stredovekej spoločnosti. Kým bola táto neobyčajná žena? A ako vznikla jej čierna legenda?Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Dvořákovou z Historického ústavu SAV.
7/25/202023 minutes, 11 seconds
Episode Artwork

Dejiny špeciál: Holokaust. O mlčiacej väčšine a o prijímaní zodpovednosti

Keď na jar roku 1945 spojeneckí americkí či britskí vojaci oslobodzovali koncentračné tábory ako Dachau, Mathausen či Bergen - Belsen, čakal ich mrazivý zážitok. Svet, do ktorého vstúpili bol plný nevysvetliteľnej hrôzy – ležali v ňom hromady mŕtvych mužov, žien a detí a obďaleč, za ostnatým drôtom postávalo len niekoľko preživších. Hoci si Spojenci už dávno dobre uvedomovali beštialitu nacistickej ideológie, rozsah zločinu, s ktorým sa stretli zoči-voči ich šokoval. Z histórie holokaustu však poznáme niekoľko prípadov, kedy utekajúci väzni koncentračných táborov či svedkovia nacistického násilia podali správu o rozsahu týchto zločinov. Otázka preto je, do akej miery sa tieto svedectvá dostávali k najvyšším spojeneckým predstaviteľom a akú váhu im prikladali? Čo vyvolala konfrontácia so skutočným obrazom tzv. konečného riešenia s nemeckou, ale aj širšou európskou verejnou mienkou a do akej miery sa po vojne učinilo spravodlivosti zadosť? A stačí to? O odkrývaní holokaustu sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s historikom Ivanom Kamencom. _______________ Táto špeciálna edícia podcastu Dejiny, venovaná 75. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny vychádza v spolupráci a s podporou Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku. V šiestich špeciálnych dieloch sa venujeme príbehom z nášho slovenského či československého prostredia, ale aj najdôležitejším udalostiam zo záveru vojny. Pripravuje ju Jaro Valent z časopisu Historická revue, každý druhý utorok sa preto spolu s hosťami pozrie na jedinečný vojnový príbeh.
7/20/202039 minutes, 42 seconds
Episode Artwork

Zásnuby v siedmich a svadba v trinástich. Aké bolo manželstvo v stredoveku?

Bol to neporušiteľný sľub a záväzok na celý život, hoci veľmi často uzatváraný ešte v detskom veku – aj takto by sme mohli hovoriť o manželstve ako ho poznali v stredovekom Uhorsku. V prostredí záujmov, kde v prvom rade išlo o spájanie rodín a majetkov bol priestor na vzájomnú náklonnosť či dokonca lásku len obmedzený, hoci tu a tam sa podarilo niekomu nadobudnúť aj to, čomu hovoríme manželské šťastie.  Avšak mnohé, čo ešte dnes považujeme za samozrejmosť, v stredovekej spoločnosti až tak bežné nebolo a trvalo stáročia, kým sa cirkevná vierouka preniesla aj do súkromného či rovno intímneho života ľudí. Ako sa teda stredoveká spoločnosť pozerala na manželský zväzok? Bola monogamia zavedenou praxou? A aké postavenie i ďalší osud z toho vyplýval pre ženu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Dvořákovou z Historického ústavu SAV.
7/18/202022 minutes, 11 seconds
Episode Artwork

Srbi sú traviči studní, hlásala vojnová propaganda Rakúsko-Uhorska

„Za cisára Pána a jeho rodinu“ – s týmito slovami sa narukovalo i bojovalo a tieto slová dodnes v istom zmysle symbolizujú prvú svetovú vojnu. No kým nám toto heslo pripomína nejednu scénku zo slávneho dobrého vojaka Švejka, surová vojnová realita bola o poznanie mrazivejšia, než táto jej literárna karikatúra.   Nielen na frontoch ale aj v zázemí znamenala drastické dopady na obyvateľstvo – rekvirácie, neustále odvody mladých práce schopných mužov na front, biedu a všeobecný nedostatok. Miesto na kritiku a pochybnosti nebolo a úrady dôsledne sledovali a kontrolovali nálady obyvateľstva. Kým teda noviny písali o chrabrom postupe rakúsko-uhorských vojsk a víťazstve, ktoré je už na dosah, v zázemí boli ľudia už od začiatku vojny konfrontovaní s desiatkami tisíc ranených a zmrzačených vojakov.  Ako v takých podmienkach udržať verejnú mienku na uzde? A ako funguje vojnová propaganda? O tej rakúsko-uhorskej sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s historikom Jurajom Červenkom.
7/11/202032 minutes, 8 seconds
Episode Artwork

Dejiny špeciál: Rok 1945. Európa je hromada trosiek, no zápas o ňu neustáva

„Európa sa stala hromadou trosiek, kostnicou, jedovatou a nenávistnou pustatinou“ – takto po skončení 2. svetovej vojny Winston Churchill zhodnotil stav, v ktorom sa nachádzal Starý kontinent. Vojna sa síce skončila, no bol to neradostný pohľad. Veľké európske mestá sa premenili na obhorené haldy sutín a po cestách putovali krížom-krážom milióny ľudí, ktorí hľadali svojich blízkych, vracali sa domov alebo naopak zo svojich domovov utekali. Hoci sa podarilo Spojencom svoju vojenskú kampaň proti nacistickému Nemecku zakončiť zdrvujúcim víťazstvom, už po niekoľkých týždňoch si trpko uvedomovali, že skutočný, no omnoho zdĺhavejší boj o budúcnosť Európy ešte len príde. Kým Veľká Británia po šiestich rokoch vojny už na túto úlohu sama nestačila, podstatná váha zodpovednosti spočinula na Spojených štátoch. Tie stále disponovali rozhodujúcim vojenským i ekonomickým potenciálom. Tento, ešte donedávna spiaci obor, sa tak musel v nasledujúcich rokoch sám rozhodnúť akú úlohu chce hrať vo svete. Americká politická reprezentácia si však ešte skôr musela prejsť postupnou dezilúziou najmä vo vzťahu k svojmu východnému spojencovi – Stalinovmu Sovietskemu zväzu. Akými fázami táto dezilúzia vlastne prechádzala a na čom bol založený americký program pomoci pre Európu? A ako sa prebúdzal po útoku na Pearl Harbor zo 7. decembra 1941 príslovečný americký spiaci obor? Odpovede na tieto otázky hľadal Jaro Valent z časopisu historická revue s politológom Tomášom Zálešákom. O americkej vojnovej skúsenosti rozpráva a s tým súvisiacom pohľade súčasných amerických generácii rozpráva aj veľvyslankyňa Spojených štátov amerických na Slovensku Bridget Brink. _______________ Táto špeciálna edícia podcastu Dejiny, venovaná 75. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny vychádza v spolupráci a s podporou Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku. V šiestich špeciálnych dieloch sa venujeme príbehom z nášho slovenského či československého prostredia, ale aj najdôležitejším udalostiam zo záveru vojny. Pripravuje ju Jaro Valent z časopisu Historická revue, každý druhý utorok sa preto spolu s hosťami pozrie na jedinečný vojnový príbeh.
7/6/202044 minutes, 44 seconds
Episode Artwork

Moc v rukách ženy? V Uhorsku sa o to pokúšala Beatrix Aragónska

Bola manželkou uhorského kráľa Mateja Korvína a zároveň ženou, s ktorej prítomnosťou v Uhorsku sa viaže rozvoj učenosti a renesancie. Beatrix Aragónska bola krásna, vzdelaná a na ženu tej doby i mimoriadne ctižiadostivá. V mnohých smeroch rozhodne prekračovala konvencie a predstavy o postavení manželky, po boku panovníka. Hoci nemohla dať Matejovi Korvínovi tak vytúženého potomka a legitímneho nástupcu na uhorský trón, sama mala tie najvyššie ambície a pre ich naplnenie bola ochotná urobiť naozaj veľa. Aj preto si zrejme nezískala srdcia a trvalý rešpekt uhorskej šľachty či poddaných. Neraz sa o nej hovorilo ako o márnotratnej či intrigánskej žene, ktorá napokon musela nie príliš dôstojne odísť z krajiny. Napriek tomu sa o období, ktoré strávila po boku svojho manžela, hovorí ako o zlatom veku uhorských dejín. Do akej mieri sa teda dnes dokážeme pozerať na túto historickú postavu objektívne? A aké limity vymedzovala tejto ambicióznej žene vtedajšia stredoveká spoločnosť? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Tomášom Homoľom z Historického ústavu SAV.
7/4/202034 minutes, 30 seconds
Episode Artwork

Československo v 30. rokoch. Doma nezamestnanosť, za hranicami Hitler

Hospodárska kríza – to je termín, ktorý sa aj pri aktuálnom dianí vo svete opätovne čoraz viac skloňuje. Ako určitá historická predloha, ku ktorej sa akoby cyklicky vraciame, nám slúži Veľká hospodárska kríza z 30. rokov 20. storočia, ktorú odštartoval krach na New Yorskej burze 24. októbra 1929. Jej dôsledky poznáme dnes už viac-menej všetci: masová nezamestnanosť, rozsiahle sociálne nepokoje a v neposlednom rade aj politická radikalizácia, ktorá nakoniec Európu doviedla k novej vojne. Z rovnakého obdobia však poznáme aj myšlienku masívnych štátnych investícii do ekonomiky či nové sociálne programy, ktoré boli neraz chápané ako daň proti revolúcii. Krajinou, ktorá bola v 30. rokoch týmto vývojom výrazné zasiahnutá bolo aj Československo so silnou priemyselnou základňou a exportne orientovanou ekonomikou. Ako si prvá republika dokázala alebo i nedokázala poradiť s týmto globálnym problémom? A ako sa kríza v hospodárstve premietla aj do politického života? Opakoval sa aj u nás model postupnej radikalizácie istých častí spoločnosti a ako k tomu prispela napríklad aj pestrá národnostná skladba našej republiky? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom, zameriavajúcim sa na hospodárske a sociálne dejiny – s Jakubom Rákosníkom z FiF Karlovej univerzity v Prahe.
6/27/202037 minutes, 25 seconds
Episode Artwork

Dejiny špeciál: Ukrývali amerického letca, otec sa im už z väzenia nevrátil

Konečnou stanicou bolo pre nich napokon Slovensko – takto by sme mohli v krátkosti zhrnúť osud mnohých spojeneckých letcov počas druhej svetovej vojny. Od leta roku 1944 sa aj na naše územie sústreďovali nálety spojeneckých bombardérov. No na rozdiel od pomerne dobre zmapovanej sovietskej účasti v bojoch o Slovensko, sme ešte donedávna mali len strohé informácie o príbehoch amerických letcov, ktorých útočiskom sa po zostrelení stali slovenské hory a ľudia ochotní im nezištne pomôcť aj za cenu ohrozenia vlastného života. A práve jeden takýto osud je tragický zviazaný s rodinou Hlubockých. 20. novembra 1944 spadol v kopaniciach v katastri obce Turá Lúka neďaleko Myjavy americký stroj – bombardér B-24 Liberator. Takmer celá posádka sa stihla ešte pred pádom lietadla evakuovať a väčšinu z nich po zoskoku padákom ukryli miestni obyvatelia. Jedným z týchto amerických letcov bol aj 21-ročný James Kirchhoff, ktorý sa po viacerých zastávkach u miestnych partizánoch ocitol napokon v rodine učiteľa Stanislava Hlubockého v Starej Turej. Na tragické udalosti zo záveru vojny spomína dcéra Kveta Třetinová. Americkú účasť v leteckej vojne nad Slovenskom si priblížime s Petrom Kaššákom, ktorý knižne zmapoval príbehy tých spojeneckých letcov, ktorých osud zavial do pre nich neznámej krajiny v srdci Európy.
6/22/202037 minutes, 15 seconds
Episode Artwork

Srdce temnoty. Africké Kongo sa stalo symbolom koloniálneho násilia

Ak sa dnes prejdete ulicami Bruselu, ohúri vás krása a veľkoleposť viacerých verejných budov a námestí. Hoci je dnes Belgicko rozlohou menší štát než Slovensko, jeho hlavné mesto dodnes vyvoláva dojem dôstojného sídla impéria, ktoré sa kedysi rozkladalo na africkom kontinente. Kráľ-staviteľ, tak sa neraz hovorí práve o Leopoldovi II., ktorý sa výrazne zaslúžil o výstavbu tohto mesta. Málokto už ale tuší, že toto bohatstvo, krása a veľkoleposť boli vykúpené krvou tisícok či miliónov neznámych ľudí. Viac než 20-ročné obdobie existencie tzv. Slobodného konžského štátu, ktorý bol prakticky súkromným vlastníctvom tohto belgického panovníka, sa stalo synonymom pre najtemnejšie stránky európskeho kolonializmu. Honba za bohatstvom prostredníctvom obchodu s kaučukom či slonovinou a neustále drancovanie prírodných zdrojov vnútrozemia čierneho kontinentu, znamenala pre obyvateľstvo vtedajšieho Konga nesmierne utrpenie. Symbolom tzv. „Slobodného konžského štátu“ sa stala odseknutá ruka a za údajným humanizmom a šírením civilizácie v Afrike sa v skutočnosti skrývalo násilie a ešte horšie otroctvo. Ako teda bola vôbec možná katastrofa takýchto rozmerov a ako sa dnešná belgická či všeobecnejšie európska spoločnosť pozerá na Leopolda II. i celé koloniálne obdobie? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Jarmilou Brezinovou.
6/20/202032 minutes, 36 seconds
Episode Artwork

Kult krásy a večného života. Starý Egypt ho dopracoval do dokonalosti

Táto krajina životodarného Nílu je pre nás dodnes pôsobivou inšpiráciou, a nielen pre veľké architektonické dedičstvo ako pyramídy v Gíze či chrámové komplexy v Karnaku, Luxore alebo v Abú Simbel. Aj po mnohých tisícročiach nás výjavy a nástenné reliéfy, sošky a busty ale aj rozsiahla pohrebná výbava zaskočia svojou krásou, rozmanitosťou, farebnosťou a úprimnou snahou zachytiť ľudský, no tiež priam až božský ideál. A napokon sú to aj podoby a zobrazenia egyptských žien, ktorých krása nestratila nič zo svojej čistoty. Stačí sa pozrieť na bustu kráľovnej Nefertiti, manželky faraóna Achnatona a veľmi rýchlo sa nám môže stať, že podľahneme jej uhrančivému kúzlu, rovnako silnému ako stará egyptská kliatba. Krása, s ktorou sa návštevník a milovník starého Egypta stretáva či už priamo v tejto krajine alebo v sálach múzeí s rozsiahlym zbierkovým fondom, nie je vôbec náhodná. Práve starostlivosť o fyzickú krásu bola neoddeliteľnou súčasťou tejto starovekej civilizácie, jej každodenného života i náboženských predstáv. Prečo starí Egypťania kládli taký dôraz na svoj fyzický vzhľad? A prečo bolo pre nich dôležité, aby sa fyzická podoba človeka zachovala aj po jeho smrti?Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával Veronikou Dubcovou z Ústavu orientalistiky SAV.
6/13/202034 minutes, 5 seconds
Episode Artwork

Dejiny špeciál: Normandia 1944. Smrť čakala na pláži a sloboda sa splácala krvou

Bola to jedna z najväčších operácii a vrcholných okamihov druhej svetovej vojny a zároveň najväčšia vyloďovacia akcia v dejinách. Nasvedčuje tomu obrovské množstvo vojenskej techniky, vojakov a s tým súvisiacej leteckej podpory sústredenej na úzkom pruhu zeme vo francúzskej Normandii. Takýmto vojenským až technickým jazykom by sme mohli opísať operáciu Overlord a 6. jún 1944.  Deň D, ako sa tejto udalosti najčastejšie hovorí, však nebol len impozantnou demonštráciou síl a prehliadkou vojenského potenciálu Spojencov. Bol chvíľou, v ktorej sa dalo krájať napätie na kúsky a napokon bolo i krviprelievaním, v ktorom našli smrť tisícky mladých mužov. Išlo naozaj o veľa. Od úspechu tejto operácie závisela aj politická prestíž Spojencov na čele so Spojenými štátmi a budúcnosť starého kontinentu.  Hoci otvorenie západného frontu proti nacistickej Tretej ríši bolo najvyššou prioritou a jedným z najväčších úspechov amerických, ale aj britských či kanadských vojenských dejín, ani ďalšie týždne či mesiace po vylodení neznamenali kolaps nacistického Nemecka. Spojenecké armády sa museli krok za krokom, od mesta k mestu prebíjať čoraz hlbšie do Európskeho kontinentu.  Ako teda vyzerala spojenecká cesta naprieč Európou? A kto bol hrdinom tejto vojny? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s dôstojníkom Armády Spojených štátov Jakubom Andrewsom i s historikom Marekom Meškom z Masarykovej univerzity v Brne.  ________________ Táto špeciálna edícia podcastu Dejiny, venovaná 75. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny vychádza v spolupráci a s podporou Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku. V šiestich špeciálnych dieloch sa venujeme príbehom z nášho slovenského či československého prostredia, ale aj najdôležitejším udalostiam zo záveru vojny. Pripravuje ju Jaro Valent z časopisu Historická revue, každý druhý utorok sa preto spolu s hosťami pozrie na jedinečný vojnový príbeh.
6/8/202056 minutes, 58 seconds
Episode Artwork

Diktatúrou k demokracii? Ako Vavro Šrobár ovládol Slovensko

V správny čas na správnom mieste – takto by sa dala zjednodušene charakterizovať politická úloha Vavra Šrobára v kľúčových dňoch roku 1918, keď sa rodilo Československo. Tento odhodlaný a húževnatý muž sa objavil v Prahe v pamätný 28. október, teda presne v momente, keď sa vyhlasovala republika a okamžite sa stal jednou z jej tvárí. A bol to znova Vavro Šrobár, kto tvrdo a nekompromisne na Slovensku zavádzal československú správu a dokázal spolu s prichádzajúcimi československými legionármi vytlačiť maďarské vojská. Vo svojom zámere upevniť československú moc aj na našom území bol často tvrdý, nekompromisný a nebál sa ísť aj do riskantných podnikov. Aj vďaka nemu sa práve Bratislava stala slovenským hlavným mestom, a to aj napriek odporu značnej časti jej obyvateľstva. Po necelé dva roky bol práve Vavro Šrobár najdôležitejšou personou na Slovensku a v jeho rukách sa sústredila priam diktátorská moc. Keď však 4. júna 1920 maďarská delegácia i dohodové mocnosti svojim podpisom v zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža definitívne potvrdili koniec historického Uhorska a s ním aj južnú hranicu Slovenska, mohol si povedať, že svoj diel práce odviedol naozaj svedomito. V akých podmienkach sa teda v kľúčových rokoch 1918 – 1920 odohrával zápas o Slovensko? A akú úlohu v ňom hral práve Vavro Šrobár? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Matejom Hanulom z Historického ústavu SAV.
6/6/202039 minutes, 42 seconds
Episode Artwork

Krivda či akt spravodlivosti? Trianon stále rozdeľuje

Pre jedných triumf, pre druhých katastrofa – možno takto by sa dala v skratke zhodnotiť udalosť spred jedného storočia, ktorá mala aj pre naše súčasné geopolitické zakotvenie zásadný význam. 4. júna 1920 v priestoroch zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža podpísali zástupcovia maďarskej delegácie a víťazných dohodových mocností po prvej svetovej vojne mierovú zmluvu. Tá definitívne ukončila existenciu historického Uhorska. Pre víťazov a politických predstaviteľov nástupníckych štátov po zaniknutej Rakúsko-Uhorskej monarchií, medzi ktoré patrilo aj Československo, to bolo logické zavŕšenie národnej emancipácie a dlhé desaťročia neriešenej národnostnej otázky. Pre maďarské politické elity, ktoré stáli na strane porazených, to bola tragédia či rovno zrada a poníženie celého národa. Slovo Trianon sa tak na dlhé roky stalo akoby strašiakom, symbolom tragédie porovnateľnej len z Moháčskou bitkou z r. 1526. U nás zasa vyvolávalo obavy z maďarskej iredenty a návratu starých poriadkov. Za akých okolností a v akých podmienkach sa teda rodila trianonská mierová zmluva? Ako ju reflektuje naša historiografia a naša historická pamäť a je vôbec možné ju aj s odstupom jedného storočia priblížiť k tej maďarskej? Je Trianon stále živým heslom aj dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Romanom Holecom.
5/30/202049 minutes, 56 seconds
Episode Artwork

Dejiny špeciál: Američania ako osloboditelia Prahy? Stalin to nechcel pripustiť

Písal sa 8. máj 1945 a Európa postupne začala oslavovať koniec vojny. Nie všade v tom čase ale utíchli zbrane. Hoci už Berlín padol a vodca Tretej ríše Adolf Hitler medzičasom vo svojom bunkri spáchal samovraždu, Praha sa stále nachádzala pod nacistickou kontrolou a v jej uliciach sa odohrávali ťažké boje českých vlastencov proti okupantom. Pražské Májové povstanie a nacistická krutosť v samom závere vojny sa môže na prvý pohľad javiť ako udalosť, ktorá už na celkový výsledok nemala žiadny vplyv. Pri bližšom pohľade však zistíme, že tu išlo o omnoho viac. V neďalekej zhruba 100 km vzdialenej Plzni sa už 3 deň nachádzala 3. americká armáda a jej veliteľ gen. Patton sa márne dožadoval povolenia k postupu na hlavné mesto obnovovaného Československa. Praha tak musela čakať až na príchod Červenej armády 9. mája. O čo teda išlo v tejto poslednej dráme druhej svetovej vojny a dočkalo by sa Československo inej budúcnosti, ak by do Prahy vstúpili ako prví Američania? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Marekom Syrným z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. Ešte skôr nám ale posledné vojnové dni pripomenie svedectvo československého odbojára a neskoršieho politického väzňa Františka Wiendla.
5/25/202051 minutes, 57 seconds
Episode Artwork

Poznáte slovenskú verziu Marseillaisa? Stoja za ňou uhorskí jakobíni

20. mája 1795 sa na Krvavom poli v Budíne odohrávalo smutné divadlo. Na popravisko viedli piatich mužov, ktorým prischlo označenie uhorskí jakobíni. Medzi nimi bol aj istý Ignác Martinovics, ktorého rakúske úrady označili za vodcu pripravovaného povstania nielen proti cisárovi Františkovi II., ale aj proti starým uhorským poriadkom. Vo Francúzsku už 5 rokov horela revolúcia a jej ohlasy sa rýchlosťou blesku šírili aj po uhorských mestách a stoliciach. Hoci sa celá akcia niekoľkých uhorských sprisahancov môže javiť ako bezvýznamná a prachom zapadnutá udalosť, v skutočnosti nám dáva nazrieť do atmosféry a nálad, ktoré v tom čase prevládali aj na území dnešného Slovenska. Uhorsko sa preto naozaj mohlo podobať sudu pušného prachu, ktorý môže vybuchnúť každú chvíľu. Kým teda boli uhorskí jakobíni a čo vieme o slovenskom pôvode veľkej časti z nich? Stretávali sa francúzske revolučné myšlienky so sympatiami vo vtedajšom hornom Uhorsku a ako znela slovenská verzia slávnej Marseillaisy? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.
5/23/202033 minutes, 21 seconds
Episode Artwork

Bojovali za slobodu, skončili v emigrácii. Aký je príbeh poľského vzdoru v 19. storočí?

„Za našu i vašu slobodu“ – to bolo heslo a krédo, ktoré do veľkej miery symbolizuje udalosti, ktoré sa zapísali do dejín ako Novembrové povstanie. Na konci roka 1830 ovládla poľskú Varšavu nespokojnosť a napokon odhodlanie bojovať aj so zbraňou v ruke za svoje práva a národnú nezávislosť proti ruskej cárskej moci. Hoci je celá moderná poľská história pretkaná sériou periodicky sa opakujúcich povstaní, udalosti spred 190 rokov majú osobitný význam. Zrodil sa v nich obraz odhodlaného poľského povstalca, ktorý, opustený celým civilizovaným svetom, bojuje za svoju slobodu aj proti zjavnej presile. Novembrovú revolúciu preto často vnímame ako veľké vzopätie mladých síl a romantických ideálov, ktoré inšpirovali celú vtedajšiu Európu. Veď napokon práve s pohnutými časmi rokov 1830/31 sú spojené také veľké mená ako Adam Mickiewicz či Fryderik Chopin, ktorého Revolučná etuda ešte aj dnes v nás prebúdza vnútorne pohnutie a pocit vzdoru. Ako sa teda zrodila táto romantická revolúcia? A ako Poliaci bojovali za svoju slobodu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.
5/16/202034 minutes, 45 seconds
Episode Artwork

Dejiny špeciál: Za bombardovaním rafinérie Apollo stála nebojácna agentka Trixie

Akoby sa jej vojna ani netýkala – tak zvykli hovoriť o Bratislave príležitostní návštevníci spoza hraníc až nepríjemne blízkej nacistickej Tretej ríše. Zatiaľ čo na nemecké mestá už druhý rok dopadali bomby zo spojeneckých náletov, naše hlavné mesto akoby stále žilo v ľahkomyseľnej letargii. Všetko sa zmenilo 16. júna 1944, keď sa krátko po 10 hodine predpoludním po celom meste začali rozliehať mocné detonácie z rafinérie Apollo. Nálet amerických bombardérov natrvalo vyradil tento kľúčový priemyselný závod, no nielen to. O život prišli desiatky ľudí, Bratislava a s ňou i celá krajina sa prebudila do vojnovej reality. Za týmto prvým bombardovaním Bratislavy bola pritom dômyselná domáca odbojová špionáž a príbeh ako z najlepšieho hollywoodskeho filmu. Hlavnú postavu by v ňom hrala mladá a pôvabná dievčina Beatrix Pospíšilová, alias agentka Trixie, ktorá informácie strategického významu prepašovala v podväzkovom páse. Špeciálnu edíciu podcastu Dejiny otvárame rozhovorom s historikom Martinom Poschom z Historického ústavu SAV a s Jurajom Čelkom, synom statočnej ženy Beatrix Pospíšilovej – Čelkovej. ________________ Táto špeciálna edícia podcastu Dejiny, venovaná 75. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny, vychádza v spolupráci a s podporou Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku. V šiestich špeciálnych dieloch sa venujeme príbehom z nášho slovenského či československého prostredia, ale aj najdôležitejším udalostiam zo záveru vojny. Pripravuje ju Jaro Valent z časopisu Historická revue, každý druhý utorok sa preto spolu s hosťami pozrie na jedinečný vojnový príbeh.
5/11/202051 minutes, 58 seconds
Episode Artwork

Záhreb proti Belehradu. Najskôr sa pobili pri futbale, o rok neskôr už bojovali v bratovražednej vojne

Zo športového redaktora som sa stal vojnový dopisovateľ, tak mohol znieť komentár nejedného novinára po futbalovom zápase, ktorý sa skôr než začal premenil na hromadnú bitku. 13. mája 1990 sa na záhrebskom štadióne Maksimir stretli dvaja tradiční futbaloví rivali – Dinamo Záhreb a Červená hviezda Belehrad. Futbal sa však nehral, miesto toho tribúny i hraciu plochu ovládli násilnosti medzi políciou, chorvátskymi a srbskými fanúšikmi. Práve tento pamätný zápas stojí pre mnohých akoby na začiatku bratovražedného konfliktu. A hoci sa jeho váha v kontexte nadchádzajúcej občianskej vojny v Juhoslávii neraz zveličuje, udalosti zo štadióna Maksimir celkom jasne ilustrujú napätú atmosféru v chorvátsko-srbských vzťahoch. Dalo sa týmto násilnostiam zabrániť? A prečo sa jeden obyčajný futbalový zápas premenil na pohromu a politickú rozbušku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Tomášom Černákom.
5/9/202024 minutes, 25 seconds
Episode Artwork

Churchill sľuboval len krv, drinu, slzy a pot. Napokon dal svojmu národu víťazstvo

„Nemôžem ponúknuť nič iné, len krv, drinu, slzy a pot.“ Týmito slovami sa nový britský premiér Winston Churchill prihovoril svojim krajanom 13. mája 1940. Veľká Británia sa v tom čase nachádzala v neľahkej situácii – len tri dni predtým nemecký Wehrmacht zaútočil na Belgicko a Holandsko a dovtedy neúčinná politika appeasementu Churchillovho predchodcu Nevilla Chamberlaina sa ukazovala byť príčinou nadchádzajúcej katastrofy. Do premiérskeho kresla pritom zasadol politik, ktorého sa zdráhal menovať aj samotný kráľ Juraj VI. Winston Churchill však počiatočnú nedôveru a pochybnosti, ktoré sa s ním ťahali z minulosti ako dlhé tiene jeho neúspechov, dokázal napokon premeniť na víťazstvo a jeho gesto - víťazné véčko - sa stalo symbolom odporu Britov a ich spojencov po celý zvyšok druhej svetovej vojny. V čom spočívalo tajomstvo úspechu tohto neobyčajného muža a ako sa napokon vyrovnal s obrovskou váhou zodpovednosti, ktorú na jeho plecia položila ešte neobyčajnejšia doba? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Jakubom Drábikom.
5/2/202036 minutes, 51 seconds
Episode Artwork

Komunistická paranoja videla nepriateľa aj v mníchoch. Akcia „K“ má 70 rokov

„Kláštorov je tu obrovské množstvo. Všade sa páchajú viac–menej neplechy protištátne. My máme tisíc a jeden dôvodov, aby sme tomu urobili prietrž.“ Takto sa vyjadril komunistický československý prezident Klement Gottwald v predvečer ďalšieho kola represií, ktoré režim znova a znova rozbiehal proti vlastnému obyvateľstvu. Tento raz prišli na rad tí, v ktorých by sotva niekto mohol vidieť nebezpečných nepriateľov režimu – bezbranní mnísi a mníšky v kláštoroch, ktorí často vykonávali tú najmenej doceňovanú sociálnu a zdravotnú starostlivosť. Akcia K a akcia R, ako sa do dejín zapísalo toto ďalšie kolo komunistických represií, sa začali pred 70 rokmi a výsledkom boli stovky väznených a neraz aj mučených mužov a žien, ktorí s politikou nemali prakticky nič spoločné. Prečo komunistický režim videl v nich svojho úhlavného nepriateľa a čo v akom politickom a spoločenskom ovzduší sa Československo nachádzalo v r. 1950? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o komunistických represiách spred siedmych desaťročí rozprával s historikom Petrom Jašekom, riaditeľom Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa.
4/25/202027 minutes, 41 seconds
Episode Artwork

Leopold II. bol predurčený na cirkevnú kariéru, napokon zachraňoval ríšu

„OPES REGUM CORDA SUBDITORUM. Silou kráľov sú srdcia poddaných.“ Tak znelo panovnícke heslo Leopolda II., rakúskeho arcivojvodu, rímsko-nemeckého cisára, českého a uhorského kráľa. Poznáme ho však najmä ako nástupcu svojho staršieho brata a reformátora Jozefa II. Leopold II. by tak mohol v jeho tieni upadnúť do zabudnutia, do istej mieri ho k tomu predurčuje aj jeho krátka len dva roky trvajúca vláda. No práve tento muž mohol byť dobrým príkladom toho, ako sa aj veľké reformné úsilie môže zladiť so špecifikami a obmedzeniami tej ktorej krajiny. Dokázal to už ako toskánsky veľkovojvoda, keď s úspechom dokázal presadiť opatrenia, o ktoré sa Jozef II. doma vo Viedni ešte len usiloval. Skrátka, práve Leopold zdedil po svojej matke Márii Terézii omnoho viac taktu, zmyslu pre mieru a kompromis než jeho starší brat. Osud mu však nedožičil, aby svoje nadanie naplno využil. Jeho vláda v dedičných habsburských krajinách prišla v dobe, keď sa vo Francúzsku čoraz viac šírila revolúcia a navyše všetku svoju energiu musel sústrediť na uhasenie domácich požiarov. Aká teda bola doba, v ktorej na Leopolda II. doľahla váha panovníckej zodpovednosti a kým bol vlastne tento muž? Uchránil habsburskú monarchiu pred tým najhorším? Jaro Valent s časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Patrikom Kunecom z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
4/18/202032 minutes, 36 seconds
Episode Artwork

Revolucionár na tróne. Jozef II. chcel pomôcť ľuďom aj proti ich vôli

„VIRTUTE ET EXEMPLO. Cnosťou a príkladom.“ To bolo panovnícke heslo rakúskeho arcivojvodu a rímsko-nemeckého cisára Jozefa II. a hoci sa nikdy nedal korunovať za uhorského ani českého kráľa, po celé jedno desaťročie diktoval politický a spoločenský vývoj aj v našich krajinách. Jozef II. bol po všetkých stránkach fascinujúcim mužom, ktorý sa rozhodol pretvoriť zdedené korunné krajiny na jednotný, centralizovaný a hlavne moderný európsky štát. Vo svojom úsilí bol však na rozdiel od svojej matky Márie Terézie až príliš často bezohľadný a neprístupný na akékoľvek kompromisy. Aj preto býva jeho vláda označovaná ako príklad tzv. osvietenského absolutizmu, ktorý síce presadzuje ušľachtilé a chvályhodné ciele, no robí to neraz až despotickým spôsobom. Silný pocit, že ja viem najlepšie, čo táto krajina potrebuje, je zrejme často opakujúci sa motív nielen v hlavách dnešných politikov, ale bol rovnako silnou pohnútkou aj v hlavách panovníkov, ktorým nechýbalo dobré vzdelanie, kontakt s poprednými učencami doby, no predovšetkým neobmedzená moc. Bol však Jozef II. despotom v pravom slova zmysle alebo skôr nepochopeným politickým vizionárom? Čo ho predurčilo do pozície najreformnejšieho habsburského panovníka a čo priniesli jeho reformy obyvateľom rozľahlej podunajskej monarchie? A napokon prečo zatrpknutý a nešťastný Jozef na svojej smrteľnej posteli takmer všetko, čo vykonal, odvolal? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s Patrikom Kunecom z Katedry histórie Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.
4/12/202041 minutes, 19 seconds
Episode Artwork

Túžba po slobode i trpké dedičstvo kolonializmu. Afrika získala pred 60 rokmi nezávislosť

Stále je to najchudobnejší a najzaostalejší kontinent na svete s veľkým množstvom problémov, ktoré aj prostredníctvom migrácie ovplyvňujú Európu. Takto zvykneme premýšľať a aj rozprávať o Afrike. Tá si pritom v týchto i nasledujúcich mesiacoch pripomína jedno dôležité výročie svojej modernej histórie. Písal sa rok 1960 a 17 afrických krajín, ktoré sa dovtedy nachádzali pod koloniálnou správou európskych štátov, vyhlásilo nezávislosť. Politické elity i samotné obyvateľstvo si od tohto zlomového bodu sľubovali zásadný posun a výrazné zlepšenie životných podmienok. Nestalo sa tak a namiesto rastu životnej úrovne a všeobecného pokroku neraz nasledovali občianske vojny či „v tom lepšom prípade“ nastolenie represívnych diktátorských režimov. Čo sa teda dialo s Afrikou pred šiestimi desaťročiami? Bola Afrika na svoju nezávislosť pripravená a čo všetko z jej budúcich problémov zasiali počas koloniálneho obdobia práve Európania? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV.
3/14/202039 minutes, 12 seconds
Episode Artwork

Z Európy si urobil šachovnicu. Otto von Bismarck dokázal žonglovať a popri tom strieľať

„Lodivod opúšťa loď“ – na známej karikatúre z roku 1890 takto zachytával jeden britský denník situáciu v Nemecku, keď po mnohoročnej službe opúšťal úrad nemeckého kancelára Otto von Bismarck. Práve jeho odchod do politického dôchodku presne pred 130 rokmi znamenal aj kľúčovú zmenu nielen v nemeckej, ale prakticky v celoeurópskej politike. Nemecko sa pod vládou mladého a ambiciózneho cisára Wilhelma II. postupne menilo na výbojný či rovno imperiálny štát. Na niekdajšieho tzv. železného kancelára Bismarcka a jeho ďaleko obratnejšiu zahraničnú politiku sa preto spomínalo s istou dávkou nostalgie. Napokon, dodnes ho považujeme za hlavného architekta zjednoteného Nemecka z roku 1871 a muža, ktorý dokázal vybudovať tento nový štátny útvar navzdory nepriateľstvu viacerých vtedajších európskych veľmocí. V čom spočíval jeho politický talent? Bol Bismarck mužom, ktorý túžil po nemeckej hegemónii na Starom kontinente alebo skôr človek, ktorý si uvedomoval krehkú rovnováhu v Európe a hodnotu mieru? O tomto skvelom politickom géniovi sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s historičkou Evou Škorvánkovou z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
3/7/202042 minutes, 30 seconds
Episode Artwork

Z Jarabiny na horu Suribači. Ako sa z nášho rodáka Michaela Stranka stal americký hrdina

Je to jedna z najslávnejších vojnových fotografií všetkých čias. Písal sa 23. február 1945 a po mimoriadne prudkých bojoch na hore Suribači, čnejúcej sa nad malým ostrovčekom Iwodžima v Tichom oceáne, zaviala americká zástava. Jedinečný moment jej vztyčovania zachytil fotoreportér Joe Rosenthal. 6 tvrdých a ostrieľaných mužov – „mariňákov“ spoločne zdvíhali dlhú kovovú tyč, na ktorej viali americké hviezdy a pruhy. Medzi týmito chlapmi bol aj seržant Michael Strank, rodák z Jarabiny neďaleko Starej Ľubovne na Slovensku. Dodnes je práve táto scéna vari najvýznamnejším symbolom vojny v Pacifiku a Iwodžima synonymom vojnového pekla, ktoré americkým vojakom pripravila fanatická japonská obrana. Prečo sa o tento nepatrný kúsok zeme na druhom konci sveta zvádzali také prudké boje? Čím všetkým si museli prejsť americkí vojaci a ako vyzerala cesta nášho rodáka v uniforme americkej armády až na horu Suribači? Už o pár dní neskôr, 1. marca 1945 – teda presne pred 75 rokmi - ho zasiahla črepina z delostreleckého granátu a zraneniam podľahol. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o Michaelovi Strankovi a o vojne v Tichomorí rozprával s historikom Martinom Poschom z HÚ SAV.
2/29/202034 minutes, 6 seconds
Episode Artwork

Inšpirovaná Amerikou, pokroková pre Európu. Prvá československá ústava má 100 rokov

„My národ československý, prehlasujeme, že sa chceme usilovať, aby táto ústava i všetky zákony našej krajiny boli vykonávané v duchu našich dejín rovnako ako v duchu moderných zásad, obsiahnutých v hesle sebaurčenia; lebo sa chceme pričleniť do spoločnosti národov ako člen vzdelaný, mierumilovný, demokratický a pokrokový.“ Tak znela časť preambuly Ústavnej listiny, ktorú československé Národné zhromaždenie prijalo presne pred 100 rokmi, 29. februára 1920. To, čo bolo ešte pred pár rokmi sotva predstaviteľné, sa na tomto slávnostnom zasadaní českých i slovenských poslancov v Prahe stalo skutočnosťou. A sotva predstaviteľným bol ešte počas prvej svetovej vojny pre mnohých nielen nový československý štát, ale aj republika so všetkým demokratickými zásadami, ktoré jej občanom prinášala. Čo však predchádzalo prijatiu tejto ústavy? Ako sa formovali predstavy Čechov a Slovákov o svojom budúcom štáte, jeho charaktere a orientácii? A z akej ústavnej i všeobecne myšlienkovej tradície vychádzali jej tvorcovia? Storočnica je dobrým dôvodom na oslavu republiky. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto o našej prvej ústave porozprával s Tomášom Jahelkom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.
2/22/202026 minutes
Episode Artwork

Príbeh Setona-Watsona: Ako sa britský gentleman zastal Slovákov

Z učebníc dejepisu ho poznáme ako obrancu práv Slovákov a človeka, ktorý britskú verejnosť ako prvý informoval o národnostnom útlaku v Uhorsku ešte v období pred prvou svetovou vojnou. Robert William Seton-Watson bol príslušníkom vyššej spoločenskej triedy, vzdelaný, bohatý a dobre situovaný muž, ktorý už v mladosti prepadol záujmu o históriu. Štúdium i život ho nakoniec ale doviedli celkom inde, než si na začiatku predstavoval - k málo známym či takmer neznámym národom rakúsko-uhorskej monarchie a špeciálne k Slovensku, ku ktorému si napokon vypestoval osobitný vzťah. Jeho články v britskej tlači vyvolávali ohlas na medzinárodnej úrovni. A napokon bol aj dôležitým spojencom a spolupracovníkom T. G. Masaryka vo Veľkej Británii a opäť jedným z prvých, kto začal veriť v nový projekt Československej republiky. Čo ale viedlo tohto škótskeho gentlemana k tomu, aby sa s takou vytrvalosťou snažil predstaviť slovenskú otázku britskej odbornej i širšej verejnosti? A aká bola jeho úloha pri formovaní republiky? O tomto britskom gentlemanovi sa rozprával Jaro Valent z časopisu Historická revue s historičkou Editou Ivaničkovou z Historického ústavu SAV.
2/15/202029 minutes, 14 seconds
Episode Artwork

Jeruzalem je mesto, kde politika dýcha históriou a história je politikou

Bolo jablkom sváru po dlhé stáročia, ale neraz aj zabudnutou perlou Blízkeho východu, ktorej význam a lesk pripomenul opäť nový konflikt. Dodnes napriek tomu zostáva ikonickým, svätým mestom, ku ktorému sa s bázňou obracajú tri svetové náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam. Jeruzalem je v epicentre svetovej politiky aj dnes, keď je opäť predmetom konfliktu – tento raz izraelsko-palestínskeho. Dôkazom večných sporov, ale aj vzájomného spolunažívania je už samotné jeruzalemské Staré mesto – rozdelené na židovskú, kresťanskú i moslimskú časť. Návštevníkovi ponúka obraz Blízkeho východu a jeho dramatickej histórie akoby v malom. Kto ho preto aspoň raz navštívil, nemôže sa zbaviť pocitu, že je to výnimočné miesto aké sa len tak nevidí. Odkedy vlastne hovoríme o meste Jeruzalem? Ako sa na jeho charaktere podpísala rímska či byzantská epocha, arabskí dobyvatelia či križiaci? A čo znamená toto mesto aj v dnešnej blízkovýchodnej politike?Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprávať s historikom a islamológom Attilom Kovácsom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
2/8/202032 minutes, 52 seconds
Episode Artwork

Život v antickom Ríme – hranice impéria boli i hranicami poriadku a blahobytu

Od Británie až po Sýriu a Arábiu, od hustých lesov Germánie až po africké púšte – taký rozsiahly bol rímsky svet. A nielen to, pod jedinú vládu rímskeho senátu a cisára spájal zdanlivo nespojiteľné – obrovské množstvo etník, kultúr a náboženských predstáv. Rimania budovali mestá tam, kde predtým neboli, obnovovali a pozdvihovali zasa tam, kde ich predtým pri svojom dobyvačnom ťažení zborili a vypálili. Hoci aj rímske dejiny prechádzali pomerne dramatickými fázami, rímska vláda prinášala na obrovskej ploche okolo Stredozemného mora neobyčajne dlhú éru stability, relatívneho mieru a prosperity. Dodnes preto pri pohľade na rozsah a trvácnosť Rímskej ríše pociťujeme k jej tvorcom obdiv. V čom boli Rimania natoľko výnimoční, že dokázali vytvoriť jeden z najúspešnejších politických systémov v dejinách? Čo znamenalo byť rímskym občanom a ako vyzeral každodenný život Rimanov? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Roškovou z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave.
2/1/202035 minutes, 44 seconds
Episode Artwork

Nenávisť ako nová modla. Prečo sa ľudia stávajú fašistami?

„Žijeme v epoche úpadku, rozvratu tradičných morálnych hodnôt a spochybňovania kultúrnych výdobytkov, skrátka žijeme v dobe dekadencie. Kto je za to zodpovedný, na koho treba ukázať prstom?“ To je slovník a reč, ktorú v tej či onej podobe pozná prakticky každá generácia a s úsmevom sa nad týmito slovami môžeme povzniesť aj dnes. Veď napokon, koľkokrát sme už počuli predpovede o úplnom kolapse západnej civilizácie, kríze kapitalizmu a demokracie. A napriek tomu tu stále sú. Čo však ak sa podobný jazyk stane nielen výrazovým, ale aj politickým nástrojom? Fašizmus môže byť v takom prípade jedným z dôsledkov. Keď študujeme napríklad Hitlerovu cestu k moci, neraz sa čudujeme ako mohli také masy ľudí v kultúrne vyspelom Nemecku podľahnúť práve nacistickej ideológii. Ak sa ale pozrieme na to, akým jazykom sa nacisti k občanom prihovárali, zistíme, že ani nám nie je celkom neznámy. Fašizmus preto považujeme za čoraz naliehavejšiu hrozbu aj dnes, i na Slovensku. Čo o ňom vlastne vieme? Ako sa menil a prispôsoboval požiadavkám doby či prostredia a prečo jeho vábeniu podľahli v minulosti neraz aj tie bystrejšie hlavy? S akými lžami a stereotypmi fašizmus vlastne pracoval a pracuje? O jazyku extrému sa Jaro Valent z časopisu Historická revue porozprával s historikom a autorom knihy Fašizmus Jakubom Drábikom.
1/25/202039 minutes, 10 seconds
Episode Artwork

Hippokratova prísaha a zdravie v antickom Grécku

Jeho prísahu dodnes skladajú študenti medicíny po celom svete, zostáva preto základným etickým rozmerom pre každého lekára.  Jeho snaha o tzv. diagnostiku a poukazovanie na súvislosť medzi spôsobom života pacienta a jeho zdravím, formovali aj našu laickú predstavu o medicíne ako o ušľachtilej a užitočnej vede.  Nie je preto ťažké uhádnuť, že reč bude o Hippokratovi. Čo však o ňom naozaj vieme? Bol reálnou postavou, géniom, ktorý položil základy lekárskej vedy na dlhé stáročia dopredu alebo skôr hovoríme o legende, mýtmi opradenom mužovi, podobne ako napríklad v prípade Homéra?  A do akej miery je medicína, tak ako ju poznáme, výsledkom gréckej civilizácie, jej filozofie a kultúry? Boli to práve starí Gréci, ktorí ako prví upriamili pozornosť na ľudské telo? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Roškovou z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave.
1/19/202027 minutes, 7 seconds
Episode Artwork

Dejepis nemá byť zábavou, ale vedou. Len tak uspeje vo svete dezinformácií

Na základných i stredných školách býva často považovaný za vedľajší či dokonca "ľahší" predmet. Počúvame, že dejepis je pre praktický život nepoužiteľný a vlastne zbytočný, nikto predsa na ňom ešte nezbohatol. No keď sledujeme v spoločnosti nárast extrémizmu a na verejnosť sa dostávajú prejavy, ktoré mali byť už iba pochovanou minulosťou, zacítime aj my chladný závan histórie. Skrátka, kto sa z dejín nepoučí, je nútený si ju zopakovať. Aj preto pri debatách o reforme systému vzdelávania sa čoraz viac hovorí o úlohe dejepisu vo vyučovacom procese. Veď napokon práve tento "zbytočný" predmet formuje aj našu základnú hodnotovú orientáciu vo svete. Ako teda máme vyučovať dejepis? A aké by malo mať štúdium histórie miesto v celkovej hierarchii systému vzdelávania i našich hodnôť? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s dlhoročným učiteľom dejepisu a bývalým riaditeľom gymnázia v Šali Vladimírom Urbanom.
12/21/201929 minutes, 36 seconds
Episode Artwork

Krásna zimná krajina. Ideál, ktorý strácame

Teplý stredovek i malá doba ľadová – to sú spopularizované termíny, ktoré poukazujú na posuny teplôt a zmeny podnebia v Európe za posledných zhruba tisíc rokov. Podľa niektorých je to dôkaz, že aj súčasné globálne otepľovanie je len ďalším prirodzeným javom. Vedci po celom svete dnes ale bijú na poplach a hovoria o globálnej klimatickej kríze s akou sa ľudstvo doteraz nestretlo a ktorá bude zasahovať do všetkých sfér ľudského života – čakajú nás podľa nich také problémy ako klimatickí migranti, veľké ekonomické škody, sociálne nepokoje a vojnové konflikty o prírodné zdroje. Zaniká však aj to, čo už odpradávna sídli v našom vedomí, ideál krásnej zasneženej zimnej krajiny. V čom je teda dnešná situácia iná v porovnaní s predchádzajúcimi epochami, kedy sa človek dokázal prispôsobiť výkyvom počasia? Aký vplyv mali zmeny klímy na nás v minulosti a čomu čelíme dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s klimatológom a literárnym vedcom Pavlom Matejovičom.
12/14/201932 minutes, 14 seconds
Episode Artwork

Mongolské korene Ruského impéria. Ako sa z Moskvy stala mocnosť

„Tatári sa nepodobali Maurom. Keď dobyli Rus, nedali jej ani algebru, ani Aristotela.“ Týmito slovami zhodnotil veľký ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin takmer dva a pol storočia mongolskej nadvlády vo východnej Európe. Kým v 11. a 12. storočí na obrovských územiach niekdajšej Kyjevskej Rusi prekvital obchod a kultúra a celá krajina nadväzovala vzťahy nielen s blízkym byzantským, ale aj širším európskym prostredím, mongolských vpád v 13. storočí uvrhol túto rozsiahlu oblasť na dlhý čas do poroby a zaostalosti. Napriek tomu sa z vazalského postavenia voči mongolskej Zlatej Horde začal postupne vymaňovať jeden štátny útvar – Moskovské kniežatstvo. Najskôr ako ochotný výberca daní pre svojich tatárskych pánov a neskôr ako sebavedomý a silný súper, ktorý napokon zjednotil celú Rus. Ako teda povstalo Rusko tak ako ho dnes poznáme? Hovoríme o skutočnom zjednotení alebo skôr o dobyvačnom ťažení Moskvy? A čo všetko sa Moskva naučila od svojich niekdajších pánov? Ako vyzeralo rusko-mongolské spolužitie a čo z neho v ruskom prostredí pretrvalo dodnes ? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s profesorom Miroslavom Danišom z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
12/7/201937 minutes, 54 seconds
Episode Artwork

Opakujeme epizódu: Historik vysvetľuje, prečo boli Sparťania majstri propagandy

Sparta sa stala symbolom mužskej sily, železnej disciplíny a odvahy. A spartská propaganda fungovala perfektne. Napriek tomu bola Sparta veľkou neznámou už vo svojej dobe. Antický svet ju obdivoval, no tiež sa jej obával. Najviac Spartu preslávil kráľ Leónidas, keď jeho 300 bojovníkov počas bitky pri Termopylskom priesmyku dlho odolávalo obrovskej perzskej prevahe. Aj tu sa rodil mýtus a heslo: „Sparťan sa nikdy nevzdáva!“ Všetko, čo dnes o Sparte vieme, pochádza z pera historikov konkurenčných gréckych polis. Do veľkej miery je tak výsledkom zahraničnej spartskej propagandy, a nie verným odrazom reality. Ako teda v skutočnosti vyzeral život v Sparte? Bola to prvá totalitná spoločnosť, ktorá navyše uplatňovala prísne pravidlá eugeniky? Mali v nej Sparťanky naozaj lepšie postavenie, než ostatné grécke ženy? A ako je možné, že si Sparťania dokázali podrobiť omnoho početnejších susedov a spoluurčovať osud gréckeho sveta po tak dlhý čas? Sparta dodnes neprestáva fascinovať – od obdivovateľov vojenského umenia až po diktátorské režimy, ktoré sa s obľubou odvolávajú na hodnoty disciplíny a oddanosti jednotlivca voči štátnemu celku. Ako Sparta formovala a stále formuje našu západnú civilizáciu? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom z Katedry histórie UCM v Trnave. Podcast Dejiny vzniká v spolupráci s magazínom Historická revue. Moderuje ho Jaro Valent a vychádza každú nedeľu.
11/30/201927 minutes, 17 seconds
Episode Artwork

Považujú ho za génia i za šarlatána. Sigmund Freud stále neprestáva fascinovať

Poznáme ho ako ikonu modernej psychológie a zakladateľa psychoanalýzy. Z fotografií na sklonku jeho života na nás často hladí múdry šedovlasý muž s bradou a prenikavým pohľadom, ktorý akoby nám siahal až na dno duše. Dnes je ale Sigmund Freud postavou, ktorú súčasná veda podrobuje čoraz väčšej kritike. Napriek tomu pre nás, bežných laikov, predstavuje symbol záujmu o dosiaľ neprebádané a skryté stránky ľudského vnútorného sveta. V súvislosti s jeho menom nám zrejme ako prvé vyvstanú na mysli také pojmy ako oidipovský komplex, libido, narcizmus, slávne freudovské prerieknutie či rozsiahla a temná oblasť ľudského nevedomia. Čo z jeho objavov je stále platné a do akej miery jeho definícia človeka ako bytosti motivovanej a hnanej pohlavným pudom, zodpovedá moderným poznatkom a do akej miery je to len výsledok jeho vlastného životného príbehu a vlastných postojov? Ako Freud zmenil pohľad na modernú spoločnosť? V septembri uplynulo presne 80 rokov od jeho smrti, pozrieme sa preto na túto ikonickú tvár moderného veku. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozprával so psychiatrom a psychoterapeutom Jozefom Haštom a psychoanalytickým psychoterapeutom Martinom Podolanom.
11/23/201941 minutes, 27 seconds
Episode Artwork

Kurdi dnes bojujú za svoju nezávislosť. Čo vieme o ich pôvode?

Sú označovaní za najväčší národ bez vlastného štátu. Dnes sú Kurdi rozdelení medzi viacero krajín Blízkeho východu a ich snahy o samosprávu či rovno o národnú nezávislosť si u časti svetovej verejnosti získali buď značné sympatie, alebo naopak obavy či rovno antipatie. Nech sa však na tento región pozeráme akokoľvek, ich prítomnosť zásadným spôsobom ovplyvňuje geopolitiku v celej oblasti a dnes sa kurdská otázka dostáva na titulné stránky denníkov po celom svete.  Čo však o Kurdoch vlastne vieme? O ich pôvode existuje viacero dohadov, nepodložených tvrdení či dokonca mýtov. Sú pôvodným obyvateľstvom horských oblastí na pomedzí dnešného Iraku, Turecka, Sýrie a Iránu? A našli by sme ich pôvod už v hlbokom dávnoveku ? Zmieňujú sa o ich predkoch už antickí historici a ku ktorým etnikám a národom staroveku by sme ich mohli priradiť? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Tiborom Sedláčkom z Katedry porovnávacej religionistiky na FiF UK v Bratislave.
11/16/201924 minutes, 35 seconds
Episode Artwork

Sľúbili sme si lásku. Ako sme pred 30 rokmi zlomili svoj strach

"Sľúbili sme si lásku." To bola pieseň a heslo, ktoré si ešte dobre pamätáme. Zaznievalo z námestí a ulíc pred 30 rokmi nielen v Bratislave, ale postupne spolu s elektrizujúcou atmosférou občianskeho vzdoru zaplavilo celú krajinu. Režim, ktorý vládol v Československu po dlhých 41 rokov sa začal konečne rúcať a vláda jednej strany definitívne prichádzala aj o posledné zdanie svojej legitimity. Všetko však odštartoval odvážny pochod pražských študentov zo 17. novembra 1989 a násilný zásah represívnych zložiek. "Nechceme násilie" bolo preto ďalším heslom, ktoré zburcovalo davy rozhorčených ľudí a dalo napokon vzniknúť aj občianskemu hnutiu Verejnosť proti násiliu. Odpor proti režimu však existoval už omnoho skôr – tvorili ho tzv. ostrovy pozitívnej deviácie – iniciatívy ochranárov, stretnutia umelcov mimo oficiálnej scény, púte veriacich či nekonvenčná undergroundová hudobná scéna. Túžba po slobode v neslobodnej krajine si hľadala svoju cestu v najrôznejších podobách a prejavoch. Ako sa to všetko začalo? A ako sa dnes máme dívať na štruktúru a prejavy pozoruhodnej spoločenskej a politickej premeny nazývanej Nežná revolúcia? Jaro Valent z časopisu Hist