V tohtoročnej Farme očarila televíznych divákov, na teplých diskotekách DJka Karma vyberá do tanca tie najlepšie popové hity minulosti. Sú to piesne, ktoré najviac ovplyvnili aj jej vyrastanie ako kvír človeka v Petržalke.  Daniel Kňažík spoznal drag pred pár rokmi, keď si prvý raz pozrel Drag Race. Dnes je už známou a obľúbenou tvárou. Karmu môžete poznať aj ako čašníčku z Teplárne, bezpečného miesta, ktoré v novembri definitívne zavreli. Snom Karmy je raz si otvoriť aj vlastný bar. Ako vzniklo jej drag meno?  Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia.Autor tejto epizódy: Marek Hudec Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]

V novej špeciálnej epizóde podcastu Teplá vlna sa modelka Liberty Blake Simon rozprávala s Ester, ktorá v spolupráci s Ligou za duševné zdravie organizuje týždenné stretnutia pre mládež z kvír komunity, kde dáva pocit bezpečia tým, čo ho stratili. Ich súčasťou sú stretnutia s odborníkmi, otvorené diskusie a hry. Táto aktivita ju napĺňa aj preto, že okolo nej vzniká nová komunita a nové bezpečné miesto pre LGBTI+ ľudí.  “Na Slovensku ostať nechcem. Kým som ale tu, rozhodla som sa vytvárať bezpečné miesto, ktoré som ja sama postrádala,” vraví Ester. Aké Slovensko by si želala pre seba a svojich kamarátov, kamarátky?  Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia.  Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]

V novej špeciálnej epizóde podcastu Teplá vlna sa modelka Liberty Blake Simon rozprávala s mladým transrodovým človekom Damiánom, ktorý nedávno vypomáhal na Filmovom festivale inakosti a na podujatí Spomienka na Matúša a Juraja. Damián vyrastal v bigotnej veriacej rodine, ktorá sa mu otočila chrbtom potom ako o sebe povedal, kým naozaj je. Jeho srdce napriek tomu žiari láskou a pochopením. “Vytváram okolo seba taký svet aký som potreboval keď som bol malý,” vraví Damián a podrobnejšie opisuje zmeny vo svojom živote, ktoré zažil po comingoute. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Autorka tejto epizódy: Liberty Blake Simon Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]

Organizácia Slovak PRO stmeľuje slovenskú komunitu profesionálov v New York City už niekoľko rokov. V septembri organizovala prvý väčší summit, na ktorom sa zúčastnili desiatky úspešných Slovákov žijúcich v USA. V podcaste Sme svetoví približuje mená niektorých z nich Slovenka Kristína Sojáková, ktorá pracuje pre IBM a angažuje sa aj v samotnej organizácii. Podcast vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Námet na projekt vytvorila Kristína Sojáková, ktorá pracuje pre IBM v New Yorku a spoluvedie skupinu Slovak Professionals in New York. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠ [email protected]⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠ – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné⁠⁠ SME.sk⁠⁠ na⁠⁠ sme.sk/podcast⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate⁠⁠ podcasty denníka SME⁠⁠.

Roman Bartoš odišiel do USA pred viac ako desiatimi rokmi. Začínal ako finančník v IBM, neskôr sa presunul do firmy Medidata. Ako skončil v Amerike, akí sú podľa neho Američania, prečo miluje vôňu oceánu a kedy doma otvárajú vianočné darčeky? V podcast Sme svetoví odpovedá na tieto aj iné otázky. Podcast vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Námet na projekt vytvorila Kristína Sojáková, ktorá pracuje pre IBM v New Yorku a spoluvedie skupinu Slovak Professionals in New York. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠ [email protected]⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠ sme.sk/podcasty⁠ – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné⁠ SME.sk⁠ na⁠ sme.sk/podcast⁠ – Ďakujeme, že počúvate⁠ podcasty denníka SME⁠.

Bol vychovaný v katolíckej rodine, vieru však začal silno prežívať až na vysokej škole. V mladosti odišiel za prácou do USA, kde ho prekvapila otvorenosť, s akou sa v spoločnosti hovorilo o homosexuálnych osobách. Pocítil však aj neprijatie. Po návrate na Slovensko zažil kultúrny šok. Vďaka jednej z diskusií na Filmovom festivale inakosti spoznal queer kresťanov. Dostal sa do komunity dúhových veriacich, kde našiel nové známosti, prijatie a duchovnú podporu. V súčasnosti pôsobí vo farskej rade Starokatolíckej cirkvi Utrechtskej únie v Bratislave. Ako vníma dôležitosť cirkevnej príslušnosti? Čo sa u ľudí musí zmeniť, aby prijímali inakosť? Čo radí LGBTI+ veriacim, aby dokázali nájsť šťastie a pochopenie? Rozhovor s Ferom moderoval Miroslav Maťavka zo spoločenstva SIGNUM – Dúhoví kresťania. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Marek Hudec, Miroslav Maťavka a Liberty Blake Simon. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]

Kika Buchelová začala v septembri študovať v Brne. Vyrastala v Žiline v slovensko-albánskej rodine zmiešaného vierovyznania. Kresťanskú vieru dostala do vienka, angažovala sa v protestantských i katolíckych občianskychspoločenstvách. Vyzývali ju, aby žila v celibáte.  Keď sa však zaľúbila do ženy, uvedomila si, že k naplnenému vzťahu patrí aj telesná láska. Preto hľadala porozumenie v rôznych spoločenstvách. Ako dobrovoľníčka združenia SIGNUM sa dostala na Svetové dni mládeže v portugalskom Lisabone. Tam sa spolupodieľala na otvorení a prevádzke medzinárodného Dúhového centra pre LGBTI+ osoby. Na podujatí však veriacich s dúhovými vlajkami napadla skupinka konzervatívnych katolíkov. Táto skúsenosť Kiku šokovala. Je pre LGBTI+ ľudí miesto v kresťanských spoločenstvách? Predstavuje medzinárodná spolupráca východisko pre pomoc queer ľudom na Slovensku? Môžu reformné snahy pápeža Františka priniesť väčšiu inklúziu dúhových veriacich v katolíckej cirkvi? Rozhovor s Kikou moderoval Miroslav Maťavka zo spoločenstva SIGNUM – Dúhoví kresťania. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá impomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Marek Hudec, Miroslav Maťavka a Liberty Blake Simon. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]

V detstve ho inšpirovali výlety k babke do záhrady, rád kreslil napríklad zvieratá. Pred viac než desiatimi rokmi vyhral Andrej Dúbravský cenu Maľba roka, odvtedy vystavoval po celom svete a v umení sú už ikonické jeho portréty zajačikov či obrazy s ekologickými témami. Najradšej tvorí vo svojom dedinskom domčeku v Rastislaviciach, v poslednom období maľuje sériu bežcov. V čom ho na strednej škole fascinovala vizualita superhrdinských komiksov? V čom ho oslobodilo spoznávanie iných queer umelcov? Ako vznikol nápad na jeho výnimočnú výstavu na Zlatých pieskoch, ktoré čiastočne aj dnes patria medzi známe gejské miesta? Kde nachádza modelov pre svoje maľby? Často sa mu totiž muži ponúkajú aj sami. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Epizódu sme nahrávali ešte na jar.

Pochádza z Oravy, do Bratislavy sa presťahoval v čase, keď si začal uvedomovať svoju identitu. Moderátora Rasťa Ilieva od detstva bavila móda, sníval, že bude hviezdou na runway. Do médií sa dostal náhodou, na odporúčanie kamarátky sa prihlásil do konkurzu Slovenského rozhlasu, a žurnalistike sa venuje dodnes, moderuje populárnu reláciu V politike na televízii TA3. Po vražde Juraja a Matúša pred Teplárňou bol jednou z mála verejne známych osobností, ktoré sa rozhodli pre coming-out. Podobne ako jeho kolega Richard Dírer, v diskusnej relácii V politike konfrontoval niekoľkých politikov a političku počas diskusie, ktorá mala byť pôvodne o návrhu o partnerskom spolužití. O tom, že je gej, začal hovoriť hneď na začiatku relácie.  Chcel reagovať na hnev a vyslať signál, že queer ľudí je v spoločnosti veľa. Myslí si, že keby sme žili v ideálnom svete, žiadny coming-out by sme nepotrebovali. Aký zmysel vidí v práci v médiách? A cíti na Slovensku pocit ohrozenia? Darí sa mu nájsť si čas pre seba v hektickom spravodajskom cykle?  Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Epizódu sme nahrávali ešte na jar. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]

Eva Habánková je programovou koordinátorkou iniciatívy Ide nám o život. Vznikla ako reakcia po teroristickom útok pred Teplárňou, pri ktorom zahynuli Matúš a Juraj. Eva pomáhala aj v iniciatíve Pomáhame Ukrajine. Pre Evu je život LGBTI+ menšiny v krajine zásadná otázka ľudských práv. Cieľom iniciatívy teda bolo sformulovať požiadavky LGBTI+ ľudí, ktoré boli dlhodobo v našej spoločnosti prehliadané a viedli k tejto tragickej udalosti. Obsahovala výzvu politikom a političkám, ale dala aj návody rôznych inštitúciám ako vytvoriť bezpečné miesto aj pre LGBTI+ ľudí. Začiatky boli emočne náročne, situácia šokujúca a tí ktorí chápali vážnosť situácie, cítili, že treba niečo robiť. Aktivisti, súkromný sektor, LGBTI+ ľudia si sadli za jeden a jej úlohou sa stalo koordinovať aktérov. Vo výzve vyzbierali 35000 podpisov. Začiatky boli emočne náročne, situácia šokujúca. Aktivisti, súkromný sektor, LGBTI+ ľudia si sadli za jeden a jej úlohou sa stalo koordinovať aktérov. V súčasnosti spolupracujú s veľkými firmami, ale aj inštitúciami, školami, štátnou správou.  Rozprávali sme sa o tom ako sa dostala k iniciatíve Ide nám o život, prečo sa ako spojenkyňa LGBTI+ ľudí cítila potrebu zapojiť sa? Predstavila ciele iniciatívy a kto všetko sa môže zapojiť. Čo sa im doteraz podarilo? Aké boli reakcie, či aj hejty zažila? A čo by odkázala LGBTI+ ľuďom na Slovensku? Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]

Charlotte Srnčík je modelka, influencerka, so svojou mamou, ale aj otcom robí osvetu ohľadne transrodoých ľudí. Tranzícia mohla u nej prebiehať rýchlejšie, ale mala šťastie, lebo sa vtedy ešte dostala k psychiatrovi, teraz sú dosť nedostupní. Dlho trvali aj vyšetrenia, na ich výsledky čakala rok. Odkedy sa našla a je na hormonálnej terapii, cíti sa omnoho lepšie. Matrika jej dlho robila problémy so zmenou rodného listu, v súčasnosti ho už má zmenený. Úradníci naťahovali celý proces, aj keď to mali urobiť na počkanie. Vznikol o nej dokument Ona, ktorý má už 18000 videní na youtube. V súčasnosti má priateľa a rozmýšľa nad odchodom do Prahy, chcela by sa vrátiť k tancu a pokračovať v pozitívnom influencerstve.  Kedy si uvedomila svoju rodovú identitu? Ako u nej prebiehalo sebaprijatie a tranzícia? Aké mala ťažkosti na matrike? Prečo sa rozhodla byť influencerkou a modolekou? Ako sa vysporiadava s nenávisťou? Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Epizódu sme nahrávali v lete.

Keď pred rokmi priviezla so sebou 50 detských knižiek do New Yorku, netušila, že raz budú základom pre vznik slovenskej detskej knižnice v USA. Za štyri roky sa počet kníh rozrástol na 1200 a tešia deti naprieč USA. Vypočujte si rozhovor so Slovenkou Ivanou Brezinskou, hosťom podcastu Sme svetoví. Podcast vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Námet na projekt vytvorila Kristína Sojáková, ktorá pracuje pre IBM v New Yorku a spoluvedie skupinu Slovak Professionals in New York. Podcast Sme svetoví je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected].

S aktivizmom sa nebinárna osoba Niko Nagy prvý raz stretla v Holandsku. Škola, na ktorej Niko pôsobilo, bola celá zameraná na aktívne občianstvo, no často šlo o činnosti vo voľnom čase. Keď sa Niko vrátilo na Slovensku, zistilo, že u nás je boj za práva queer ľudí náročnejší, pretože je existenčnou potrebou. Ľudia v slovenskom LGBTI+ aktivizme často nevydržia dlhšie než pár rokov a Niko sa tiež zúčastňuje školení proti vyhoreniu. Pôsobí vo viacerých organizáciách. Študentský spolok LIGHT*, v ktorom Niko Nagy pôsobí, pripravoval niekoľko významných protestov po vražde Juraja a Matúša. Niko sa zaoberá aj témou sexuálneho vzdelávania, pracuje v ľudskoprávnej organizácii. Ako nachádza motiváciu pokračovať napriek beznádejne pôsobiacej situácii? Ako si uvedomilo svoju rodovú identitu a ako to súviselo s vystupovaním vo folklórnom súbore?  Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Epizódu sme nahrávali v lete.

Renata Zaklaiová je mama transrodového syna, ktorého podporuje a je mu oporou aj spolu s manželom. Po počiatočných ťažkostiach s prijatím svojho syna sa stala členkou Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí. To im pomohlo cez skúseností iných rodičov porozumieť svojmu dieťaťu.  Združenie vzniklo v lete 2020, v súčasnosti má viac ako 100 členov a členiek. Cez vlastné príbehy, tak ako je ten Renatin, dodávajú silu ďalším postaviť sa za svojich blízkych. V súčasnosti už Renata a jej manžel vystupujú aj na verejnosti a šíria osvetu, že transrodové deti sú také isté, ako iné a potrebujú bezpodmienečnú lásku, aby zvládli celý proces tranzície.  Rozprávali sme sa o tom ako náročné  bolo v rodine prijať, keď im dieťa povedalo ako sa cíti. Ako dlho im trvalo spracovať to a s akými prekážkami sa stretli. Ako zvládajú  reakcie okolia. Ako sa dostali k združeniu rodičov a priateľov LGBTI ľudí a akí sú tam ľudia.  Vyjadrila sa aj k tomu prečo začala vystupovať na verejnosti a prečo by mal štát myslieť aj na rodičov LGBT+ ľudí.  Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Epizódu sme nahrávali v lete.

Od teroristického útoku, počas ktorej zahynuli pred Teplárňou Juraj Vankulič a Matúš Horváth, čoskoro uplynie rok. Streľbu prežila ich kamarátka Radka Trokšiarová, ktorá sa nezľakla a odvážne hovorí o svojej identite. Malo to jeden pozitívny výsledok, už nežijem dva životy, vraví. Ako sa jej vyrastalo v Kremnici? Ako hľadala samú seba a začala stretávať prvých ďalších queer ľudí? Ako si spomína na Juraja a Matúša a aké to je dostať sa nečakane do pozornosti médií? Prečo je pre ňu dôležité ďalej bojovať? Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Epizódu sme nahrávali naživo v júli.

Známy režisér Peter Bebjak pravidelne pri preberaní svojich cien ďakuje svojmu partnerovi, výtvarnému umelcovi Andrejovi Dúbravskému. Je jednou z mála filmových osobností, ktorá verejne rozpráva o svojej orientácii. Zároveň sú queer vzťahy a témy aj súčasťou jeho filmovej a seriálovej tvorby, čím sa snaží kultivovať spoločenské prostredie. Pre Českú televíziu natočil minisériu Herec, ktorej hlavnou postavou bol gej.  Ako vyzeral jeho osobný coming out v 90-tych rokoch na dedine? Prečo je pre neho dôležité  verejne vystupovať ako gej? Aké queer témy sa objavili v jeho tvorbe?  Prečo je v Čechách takéto dejové linky presadiť ľahšie ako na Slovensku? Ako sa cítil po teroristickom útoku v Teplárni? Prečo si myslí, že LGBTI+ ľudia sú na Slovensku spoločnosťou vnímaní prinajmenšom kontroverzne a nechcú im pomôcť zrovnoprávniť sa, či už v oblasti zväzkov, ale aj v iných oblastiach? Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Epizódu sme nahrávali naživo v júli.

Ústavná právnička Lucia Berdisová si nedávno v prejave na bratislavskom Pride spomenula na detstvo, obdobie, v ktorom obdivovala pradedove vesty a už vtedy tušila, že je iná, než ostatné deti. Letné prázdniny zvykla ako dieťa tráviť u starej mamy, ktorá ju láskavo nazvala čudačinou, a Lucia tak zistila, že bezpečné miesto nemusí byť len vecou priestoru, ale aj vzťahov. K tomuto poznaniu sa vracala po vražde Juraja a Matúša minulý rok. Lucia pôsobí na Ústave práva a štátu na Slovenskej akadémii vied, je členkou Súdnej rady a vyučuje na právnickej fakulte v Trnave. Ako vyzeral jej coming-out v právnickom prostredí? Cíti sa niekedy pri sledovaní politického vývoja v oblasti práv queer ľudí bezmocne? Ako môže pomôcť návrh na Ústavný súd, ktorý pomáhala pripraviť, uzákoneniu partnerstiev pre páry rovnakého pohlavia? Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Epizódu sme nahrávali naživo v júli. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na ⁠[email protected]⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠ sme.sk/podcasty⁠ – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné⁠ SME.sk⁠ na⁠ sme.sk/podcast⁠ – Odoberajte aj podcastový newsletter nielen o novinkách z produkcie SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate⁠ podcasty denníka SME⁠.

Američanka, ktorá odišla zo Slovenska. Teraz má radu pre všetkých, ktorí sa sťahujú do tejto „veľmi špeciálnej krajiny“. Traja cudzinci hovoria o svojom náročnom rozhodnutí opustiť Slovensko. Podcast Na Slovensku Aj Po Anglicky, ktorý vzniká s podporou programu Fjúžn z Nadácie Milana Šimečku, uzatvára túto sériu novou epizódou o skúsenostiach migrantov. Tentokrát si kladie zdanlivo jednoduchú otázku: zostať alebo odísť? Doteraz sme v tejto sérii diskutovali o mnohých výzvach, ktorým čelia migranti, keď sa rozhodnú odísť z domova a usadiť sa na Slovensku. Pre väčšinu z nich je cieľom začleniť sa do slovenskej spoločnosti. Úspešná integrácia však nie je nikdy zaručená a ani úplná. V skutočnosti mnohí z presídlencov, nech sa snažia akokoľvek, často cítia, že ich slovenská spoločnosťou odmieta. Výzva na vysťahovanie Pre Michaela z Mexika pocit odmietnutia vyvrcholil hneď na začiatku vojny na Ukrajine. Pred siedmimi rokmi sa so svojou ukrajinskou manželkou usadili v Košiciach. Rozhodli sa tam žiť pre to, aby mohli byť bližšie k rodine v Kyjive, no stále žiť v Európskej únii. Mladá rodina mala problém nájsť si svoje miesto a nadväzovanie kontaktov so susedmi a širšou komunitou bolo náročné a bez výsledku. V prvých dňoch vojny, keď na Kyjiv padali bomby, Michaelova ukrajinská rodina rýchlo utiekla cez hranice na Slovensko a čoskoro zaplnila jeho prenajatý byt v Košiciach. Malo to byť len dočasné riešenie, jeden týždeň, kým sa budú môcť presťahovať. Susedov to však zjavne veľmi obťažovalo. O pár dní sa pri dverách objavila Michaelova domáca a žiadala, aby ju pustili dnu. Keď objavila rodinu utečencov, trvala na tom, aby všetci odišli. Tvrdila, že rodina porušila nájomnú zmluvu a okamžite podala návrh na vysťahovanie. O tri týždne neskôr musela mladá prisťahovalecká rodina odísť do nového domova. Pre Michaela a jeho rodinu to bola posledná kvapka. Roky tvrdo zápasili, ale nikdy nenašli prijatie, aj keď ho zúfalo hľadali. Táto skúsenosť ich utvrdila v rozhodnutí odísť zo Slovenska, hoci vedeli, že to bude ťažké. Rodina sa teraz snaží sa presťahovať niekam inam v rámci Európy, ale ako vraví Michael, "pre Neeurópana je pre mňa veľmi ťažké nájsť si prácu niekde inde." Určite nie všetci cudzinci odchádzajú zo Slovenska pod takýmto tlakom. Veľa mladých profesionálov láka vzrušenie a šanca spoznať cudziu krajinu. Aj keď ostanú dlhšie, väčšina z nich sa chce vrátiť domov. Hlboká láska k Slovensku Anna Fay sa na Slovensko presťahovala zo Spojených štátov amerických. Chcela tu veľa cestovať a venovať sa písaniu. Vďaka osobnému kontaktu so Slovak Spectator sa zamestnala v redakcii ako redaktorka a spisovateľka. Práca jej sadla, no po niekoľkých rokoch zistila, že na Slovensku trochu spohodlnela. Mladú Američanku to znepokojilo, a tak sa rozhodla zmeniť kariéru a vrátiť sa späť domov. Návrat domov nebol taký jednoduchý, ako si ľudia predstavujú. Anna sa presťahovala len týždeň pred nástupom do novej práce. Zároveň musela vyriešiť, aby sa jej nový slovenský manžel dostal legálne do Ameriky (momentálne stále čaká na víza). Tiež zažila to, čo sa nazýva reverzný kultúrny šok. Musela si zvyknúť najmä na americký fenomén masovej streľby. „Takmer každý deň sledujem správy a počúvam o streľbe... To nikdy nebude normálne. Myslím, že toto mi určite nechýbalo, táto americká kultúra zbraní,“ poznamenala Anna. Poľka stretla Brita v Bratislave Podobne ako Anna, aj Aneta Czyszczoń sa z Poľska presťahovala na Slovensko za dobrodružstvom a profesionálnym rozvojom. Zmena krajiny bola pomerne jednoduchá kvôli podobným jazykom a kultúre. Po niekoľkých rokoch však začala byť na Slovensku nespokojná. Život cudzincov, dokonca aj Poliakov, býva plný problémov a osamelosti. Našťastie Aneta stretla lásku svojho života, Angličana, ktorý dovolenkoval v Bratislave. Vzťah sa vyvíjal rýchlo, čoskoro sa k nemu presťahovala do Veľkej Británii. Páru sa onedlho narodilo prvé dieťa, no život nebol jednoduchý.

Ľudia z cudziny často zažívajú osamelosť a izoláciu. Aby našli podporu a spoločnosť, obracajú sa na komunity. Väčšina z nich uprednostňuje online skupiny, ide však o relatívne novodobý jav. V digitálnom svete Keď v roku 1989 prišiel na Slovensko známy hudobník, pedagóg a prekladateľ John Boyd, zistil, že nájsť ďalších cudzincov je takmer nemožné. „Práve preto som sa naučil po slovensky, nebola iná možnosť,“ vysvetlil Boyd. Dokonca ani začiatkom roku 2000 neboli cudzinci a cudzinky nejak veľmi organizovaní online. „Uvedomil som si, že je tu diera v informáciách," poznamenal. Preto sa škótsky rodák rozhodol ponúknuť cudzincom niečo, čo v čase jeho príchodu neexistovalo. V roku 2009 Boyd vytvoril facebookovú skupinu Foreigners in Bratislava. Ľuďom z cudziny, prevažne z Bratislavského kraja, poskytuje miesto, kde môžu zdieľať informácie o živote na Slovensku. Človek tam môže nájsť zoznamy nehnuteľností, uverejňovať miestne udalosti, organizovať stretnutia cudzincov, vymieňať si nápady a zapájať sa do živých debát. Aj keď Boyd pripúšťa, že rýchlo rastúca skupina s takmer 50-tisícmi členmi môže byť občas problematická, je presvedčený, že ľudia sa za tie tie roky stali zdvorilejšími. Stretnime sa offline Keď sa cudzinci bližšie oboznámia so Slovenskom, cítia potrebu spájať sa s ostatnými aj naživo. Stretnutia cudzincov a miestnych v krčme existovali vždy, niektorí však uprednostňujú spoločné aktivity, pri ktorých je menej bubliniek. Pre Lovie Monevaovú z Filipín to znamenalo veľa potu a rýchle nohy. Najprv sa pripojila k skupine ľudí, ktorí trénovali Capoeiru. Bol to šport, ktorý dobre poznala z domu, no cvičiť ho so Slovákmi a Slovenkami na hodinách len v slovenskom jazyku bola nová výzva. Svoje leg sweeps („podrážanie“) si zlepšovala za pozorovania slovenských spolužiakov a spolužiačok. „Je to pre mňa zaujímavá antropologická skúsenosť,“ zavtipkovala. Moneva tiež poznamenala, že až po týchto hodinách mohla skutočne spoznať svojich spolužiakov. Pri pive zistila, že Slováci sú na ňu a jej domov rovnako zvedaví ako ona na nich a Slovensko. Za celkovo pozitívnu skúsenosť vďačí svojej ochote vyjsť „von” a pripojiť sa k skupinám, v ktorých sú aj domáci aj cudzinci. Pre tých, ktorí si zo Slovenska urobili domov Zatiaľ čo komunity poskytujú viac než len krátkodobú pomoc pre novoprichádzajúcich ľudí z cudziny, pre cudzincov druhej generácie je organizovanie rovnako dôležité. Deti cudzincov a cudziniek môžu naraziť na spoločenskú stigmatizáciu aj napriek tomu, že z kultúrneho hľadiska sú Slovákmi. Rovnako dobre si uvedomujú výzvy, ktorým čelia ich zahraniční rodičia. To niektorých viedlo k tomu, aby sa organizovali s cieľom pomôcť preklenúť priepasť medzi prvou generáciou cudzincov a ich potomkami, a zároveň vzdelávať slovenskú verejnosť o ich kultúre. (Eva) Ha Than Thi Thu a Quynh Anh La Thi z organizácie Vietnamské korene veria, že keď Slovákom a Slovenkám pomôžu pochopiť vietnamskú kultúru, odstráni to stereotypy, ktoré ich ľudí sužujú po generácie. Prostredníctvom online a offline podujatí, ako je Deň Vietnamu, tiež prepájajú mladých ľudí z Vietnamu, ktorí pociťujú kultúrne odpojenie od rodnej krajiny svojich rodičov. Môžu si navzájom zdieľať podobné skúsenosti zo života cudzincov druhej generácie na Slovensku. „Keď sa stretneme a rozprávame sa o rodine a každodenných záležitostiach, vytvárame vzájomné spojenia bez toho, aby sme to povedali nahlas,“ poznamenala Eva. Ak máte záujem o kvalitnú výučbu hudby, navštívte stránky Johna. Vietnamské korene je mládežnícka organizácia, ktorú môžete sledovať na Facebooku. Pozrite si aj ich fantastickú oslavu vietnamskej kultúry v Košiciach na tohtoročnom Dni Vietnamu. Všetky epizódy tohto podcastu o skúsenostiach cudzincov a cudziniek na Slovensku vznikli s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku. Sledujte ich na stránke Fjúžn, na Facebooku či na Instagrame.

Hosťom podcastovej minisérie Sme svetoví je Vlado Lackovič, ktorý prišiel do Ameriky ako 15-ročný s rodičmi. Jeho rodičia sa na Slovensko vrátili, on žije v USA takmer 19 rokov. Po úspechu za oceánom aj on plánuje návrat domov. V podcaste rozpráva aj o voľbách zo zahraničia a prečo by Slovensku malo záležať na Slovákoch v zahraničí. Podcast vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Námet na projekt vytvorila Kristína Sojáková, ktorá pracuje pre IBM v New Yorku a spoluvedie skupinu Slovak Professionals in New York. Podcast Sme svetoví je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠ [email protected]⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠ sme.sk/podcasty⁠ – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné⁠ SME.sk⁠ na⁠ sme.sk/podcast⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠ SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na⁠ sme.sk/brifing⁠ – Ďakujeme, že počúvate⁠ podcasty denníka SME⁠.

Väčšina cudzincov a cudziniek prvýkrát zažije slovenské zdravotníctvo pri vybavovaní zdravotného poistenia (podmienka trvalého pobytu). Tento prvý krok odhaľuje, aké odlišné môžu byť ich skúsenosti. Zdravotné poistenie pre cudzincov z krajín mimo EÚ je často drahšie a ponúka nižšie krytie v porovnaní s hlavným štátnym zdravotným poistením. Cudzinci a cudzinky prichádzajúci do našej krajiny tak musia robiť ťažké a nákladné rozhodnutia. Pri prijímaní týchto dôležitých rozhodnutí sa ľudia pochádzajúci z krajín globálneho juhu musia tiež podrobiť dôkladnej prehliadke. Často ide o prvý kontakt cudzinca či cudzinky s lekármi a nemocnicami na Slovensku. Táto skúsenosť môže byť zarážajúca a desivá, najmä pre tých, ktorí nevedia po slovensky. Takto to vníma aj Robert z Bostonu, ktorý hovorí, že „sestry nemali čas na niekoho, kto nehovorí slovensky. V podstate ma len presúvali hore dole z lekárskeho stola k inému zariadeniu. Vyzeralo to ako obhliadka cudzokrajnej mŕtvoly." Keď sa ľudia z cudziny začlenia do systému, môžu začať hľadať miestneho všeobecného lekára či lekárku. Prirodzene, chcú nájsť takých, ktorí ovládajú spoločný jazyk. No aj pre ľudí žijúcich v Bratislave to je náročná úloha. Väčšina z nich je nútená vybrať si lekára, ktorý má ambulanciu čo najbližšie, a spoliehať sa na svojich partnerov či priateľov, ktorí „slúžia“ ako prekladatelia a prekladateľky. To motivovalo Sarah zo Spojeného kráľovstva, ktorá je tak závislá od manžela, že s ňou chodí na každú návštevu k lekárovi, aby sa zlepšila v slovenčine a „zachovala si svoju dôstojnosť a nejaké súkromie“. „Bagman“ (Môj príbeh o taške a ceste k lekárovi) Nanešťastie, väčšina ľudí z cudziny bude musieť využiť časom aj služby špecialistov a špecialistiek. Môžu sa tiež ocitnúť na lekárskej pohotovosti. Opäť platí, že hovoriť dobre po slovensky môže zmierniť komplikácie, ktoré vyplývajú z nepochopenia zdravotníckeho systému. Cudzincov a cudzinky môžu lekári zaplaviť množstvom odporúčaní. Alebo sa stratia v komplexe budov, ktoré sú plné nápisov v slovenčine, a sestier, ktoré nemajú trpezlivosť usmerňovať ich. Keď sa však naskytne ľuďom z cudziny možnosť stretnúť lekárov osobne, zistia, že aj napriek chátrajúcemu vzhľadu budov je starostlivosť o nich väčšinou na rovnakej úrovni ako v iných krajinách s rozvinutejším systémom. Lekári sú často dobre vyškolení a profesionálni. Zahraniční pacienti a pacientky dostávajú rovnakú kvalitu starostlivosti ako ich slovenskí susedia, a to za zlomok ceny niektorých západoeurópskych krajín. Niektorí dokonca uprednostňujú zdravotnú starostlivosť na Slovensku pred starostlivosťou v ich bohatých domovských krajinách. Samozrejme, to neznamená, že by slovenské zdravotníctvo bolo bez problémov. Cudzinci a cudzinky často poukazujú na rovnaké skutočnosti, ktoré trápia aj slovenských pacientov. Chýba mladý lekársky personál s aktuálnymi poznatkami z medicíny. Mnoho ďalších vysokokvalifikovaných lekárov a lekárok opustilo krajinu pre nízke mzdy a štrukturálne problémy. Systém musí Slovensko modernizovať tak, aby poskytoval optimálnu zdravotnú starostlivosť. Mydlo na toaletách je dobrý začiatok. Naši hostia v tejto epizóde mali mnoho ďalších postrehov a odporúčaní založených na vlastných osobných či profesionálnych skúsenostiach. Ich pohľad na slovenské zdravotníctvo ponúka podnety na zlepšenie, z ktorého by malo úžitok aj slovenské obyvateľstvo aj ľudia z cudziny. Ďakujem svojim hosťom a hostkám: Sarah Doherty Sirlova, Suzanne Taylor, Navid a Robert Zanetti. Podcast moderuje ⁠Jeremy Hill⁠.

Podcast Na Slovensku Aj Po Anglicky, ktorý vznikol s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku, pokračuje novou epizódou v sérii o skúsenostiach cudzincov a cudziniek na Slovensku. Tentoraz hovoríme o tom, ako cudzinci a cudzinky nachádzajú lásku a čo robia, aby si ju udržali. Randenie Keď sa rozprávame o láske k ľuďom z cudziny žijúcim na Slovensku, prirodzene, randenie je témou číslo jeden. Niektorí k nám prichádzajú už ako manželia alebo partneri, mnohí sú však single a hľadajú si spoločnosť. Ako, kedy a kde ju nájsť, samozrejme, nie je jednoduchá záležitosť. Kluby a spoločenské akcie sú prvým miestom, kde môžu cudzinci a cudzinky spoznávať nových ľudí. Väčšina z nich však na Slovensko prichádza zorientovaná aj v zoznamovacích appkách. „Prvé, čo som urobila, keď som sa presťahovala do Bratislavy a vybalila svoje veci, bolo, že som si nainštalovala Tinder,“ priznala Aneta z Poľska. Luka z Macedónska zase chodil s dvoma ukrajinskými dievčatami, ktoré stretol v autobuse cestou do práce. Najjednoduchšou časťou randenia je stretnúť single človeka. Problematickou sa stáva až vzájomná komunikácia, ktorú ovplyvňujú nové alebo predchádzajúce vzťahy. Pre tých, ktorí spolu randia, môže byť náročné práve nachádzanie spoločného jazyka. Podľa väčšiny ho môže značne uľahčiť znalosť slovenčiny, ale nie je to nevyhnutnosť. Angličtinu preferujú mnohí cudzinci a cudzinky, ale ani to nie je ideál. Mnohí sa na rande poriadne zapotia, keď urputne zvierajú mobil s aplikáciou Google Translate. Aneta zažila rande, počas ktorého sledovali futbalový zápas, a to sa natiahlo práve pre neplynulú angličtinu jej partnera. „Bol to najdlhší zápas v mojom živote. Bolo to hrozné,“ hovorí so smútkom. Ak má človek šťastie, randenie sa rozvinie do napĺňajúceho vzťahu. Ten často končí manželstvom, čomu však predchádza neľahké rozhodovanie. Život človeka sa totiž môže v okamihu natrvalo zmeniť a je isté, že minimálne jeden z partnerov musí žiť v cudzej krajine. Pre Ridu zo Sudánu to bolo azda najväčšou výzvou v jeho manželstve. Jeho rodičia sa len ťažko vyrovnávali s tým, že sa oženil so ženou z inej krajiny (Slovenkou), čo výrazne poznačilo ich vzájomný vzťah. Našťastie si po roku k sebe opäť našli cestu. Po videočete s jeho novou manželkou nastala zmena. „Okamžite zmenili názor, keď videli, aká je podporujúca," priznal Rida. Ako v prípade randenia, aj v manželstve je komunikácia základným kameňom. Rida a jeho manželka viedli spolu dlhé diskusie o jeho kultúre a viere, keďže je moslim. To im umožnilo uzavrieť manželstvo so vzájomným porozumením a v tomto dialógu úspešne pokračujú takmer 20 rokov. Žiaľ, nie vždy sa ľudia riadia podľa tohto receptu na manželské šťastie. Časom sa menia a presťahovanie sa do cudzej krajiny môže urýchliť pomalý rozpad spoločných cieľov. Stalo sa to aj Markovi z USA, ktorého osobnostný rozvoj narážal na nemoderné očakávania jeho manželky. To viedlo k mnohým konfliktom a nakoniec Markova manželka požiadala o ukončenie manželstva. Našťastie Mark a jeho bývalá manželka dospeli pri rozvode k dohode, ktorá bola uspokojivá pre obe strany. Keď sa ho pýtali na rady pre cudzincov a cudzinky, ktorí čelia rozvodu, povedal, že „posledná vec, ktorú potrebujete, je bojovať o deti a peniaze či zažívať vyhrážky. Musíte byť schopní komunikovať na praktickej úrovni kvôli svojim deťom a sebe.“ Toto však nie je koniec Markovho milostného príbehu. Krátko po rozvode sa zamiloval do Slovenky. Odvtedy si vybudovali vzťah na vzájomných cieľoch a zdravej komunikácii. Majú spolu dieťa a minulý rok sa konala skromná svadba. Láska si vždy nájde cestu. Hostia a hostky: Rida Ramzi, Mark Manney, Luka Brasi a Aneta Czyszczon. Podcast moderuje Jeremy Hill.

*podcast je v anglickom jazyku Život vie byť stresujúci a preplnený každodennými úlohami. Aby ľudia našli rovnováhu a pochopili fungovanie sveta, hľadajú niečo, čo dáva ich životu zmysel. Môžu to byť vzťahy, viera, šport, koníčky alebo (ako budete počuť v tomto podcaste) umenie. Kreatívna činnosť pomáha niektorým zahraničným umelcom „ventilovať“ a spracovávať pocity, ktoré ako cudzinci prežívajú. Prostredníctvom niektorých výtvorov vyjadrujú svoje emócie priamo, ako napríklad Naomi vo svojom blogu Almost Bananas. Písanie o tom, ako jej chýba domov, je pre ňu priam katarziou. Svoju minulosť a súčasnosť spája aj pri varení, ktorému sa venuje profesionálne. „Behanie“ po Slovensku s fotoaparátom v ruke zase pomohlo Piotrovi z Poľska nachádzať miesta, ktoré by inak nikdy nevidel. „Vieš, keď niekam prídeš, nachádzaš sa na povrchu,“ bedákal Piotr nad typickým cudzineckým zážitkom. Keď mu však dovolili nahliadnuť do inštitúcií ako sú školy či vodárenské oddelenie, pochopil, aký je život bežných Slovákov a Sloveniek. Tvorba umenia pomáha človeku zmierniť vnútorný nepokoj, ale nie vždy mu pomôže zaplatiť účty. A v prípade zahraničných umelcov či umelkýň to platí násobne viac. Slovenská umelecká scéna môže navyše pôsobiť ako exkluzívny klub, v ktorom je dôležité poznať ostatných etablovaných ľudí z oblasti umenia. To je, prirodzene, pre väčšinu cudzincov nemožné. Sharon z Malajzie zisťuje, že predávať svoje krásne výtvory na umeleckých trhoch je zábavné, ale náročné. Doma dokáže ľahko zaujať potenciálnych zákazníkov a zákazníčky, no na Slovensku cíti akúsi nutnosť „pozerať sa dole“ a dúfať, že jej práca sa predá sama. Rovnako má pocit, že jej jedinečný „cute, anime“ štýl nie je väčšine Slovákov a Sloveniek taký blízky. Nejaký záujem však predsa len zaznamenala, a to v skupinách mladšej generácie. Aj napriek týmto situáciám to zahraniční umelci nevzdávajú. Ich prínos pre našu spoločnosť často prehliadame, no ich vplyv nemôžeme poprieť. Svoj talent využívajú nielen na vlastné u(s)pokojenie, ale vďaka nemu prinášajú na Slovensko radosť, kus seba a svojej domovskej kultúry. Ďakujem svojim hosťom a hostkám: Sharon Sen, Naomi Hužovičová a Piotr Gaska. Podcast moderuje Jeremy Hill. Ich diela si môžete pozrieť tu: PIOTR, SHARON, NAOMI Všetky epizódy tohto podcastu o skúsenostiach cudzincov a cudziniek na Slovensku vznikli s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku. Sledujte ich na stránke www.fjuzn.sk, na Facebooku alebo na Instagrame. Podcast Na Slovensku aj po anglicky je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na ⁠⁠⁠⁠⁠[email protected] – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠ [email protected]⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠ na⁠⁠⁠ sme.sk/podcast⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate⁠⁠⁠ podcasty denníka SME⁠⁠⁠.

Priatelia a priateľky sú strážcovia našich tajomstiev, radia a povzbudzujú nás, sú ramenami, na ktorých plačeme. Priateľstvo dáva nášmu životu farbu, keď sa svet zdá šedý. Sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej, teda aj cudzineckej skúsenosti. Žiaľ, príbeh o priateľstve sa pre väčšinu migrujúcich začína rozlúčkou s dlhoročnými priateľmi a priateľkami. Môžu to byť blízki z detstva alebo ranej dospelosti. Sú to však ľudia, ktorí boli v ich živote prítomní počas dôležitých a formujúcich období. O to ťažšie sa s nimi lúčia. Udržať si priateľstvá, keď už človek zmenil domov, je často ťažšie, ako sa zdá. Migranti a migrantky zrazu nie sú doma, keď sa odohrávajú významné životné udalosti, ako sú sobáše, úmrtia alebo ťažké choroby. To môže znásobovať ich pocity odlúčenia a vzdialenosti. Na druhej strane, priateľstvá, ktoré sú hlboké, dlhotrvajúce a vychádzajúce z prijatia a pochopenia nomádskeho životného štýlu, môžu vydržať aj napriek týmto výzvam. Yunus, ktorý pochádza z Turecka, sa nemohol päť rokov, počas ktorých čakal na schválenie svojej žiadosti o azyl, stretnúť so svojimi priateľmi z detstva. Hneď ako sa dalo, ponáhľal sa za svojimi starými kamarátmi z Bruselu. „Takmer nič sa nezmenilo. Boli sme blízki priatelia,“ povedal o stretnutí mladý turecký študent. Začínať odznova Vždy, keď cudzinci prídu na Slovensko, s priateľstvami začínajú od nuly. Cesta za hľadaním nových kamarátov či kamarátok na Slovensku je ale v niečom podobná ako v ich rodnej krajine. To, ako rýchlo sa s niekým spriatelia, závisí od ich veku, rodinného stavu, či majú deti alebo nie, typu ich osobnosti. A navyše bojujú s novým prostredím, jazykovými bariérami a kultúrnymi rozdielmi. Ako hovorí Liudmyla z Ukrajiny, „ľudia z cudziny sú celkovo viac osamelí“. To mnohých vedie k tomu, že sa obracajú na iných cudzincov, často z ich domovských krajín, aby si našli spoločnosť. Majú podobné ciele a záujmy, ako napríklad cestovanie do častí Slovenska, ktoré nemusia byť pre Slovákov a Slovenky zaujímavé. Počas víkendov a sviatkov sa nemusia viazať na rodinné povinnosti. Majú spoločné chápanie svojich skúseností a ťažkostí. Kamarát*ka...? Žiaľ, priateľstvá s inými ľuďmi z cudziny často trvajú krátko. Dôvodom sú nomádsky životný štýl alebo zmena zamestnania. Ak chcú migranti a migrantky dlhšie trvajúce priateľstvá a väčší pocit spolupatričnosti v komunite, musia družiť s ľuďmi zo Slovenska. Na to však musia prekonať jazykové a kultúrne prekážky. Slováci a Slovenky si totiž vytvorili sieť priateľov a rodiny, pre ktorých môže byť náročné privítať cudzinca či cudzinku. To však neznamená, že priateľstvo so Slovákmi je nemožné. Práve naopak, ľudia z cudziny nadväzujú so Slovákmi a Slovenkami nečakané spojenia. Môžu byť také obyčajné, ako obľúbený športový tím alebo rocková skupina, alebo komplexné ako vzájomné chápanie prenasledovania zo strany represívneho režimu. Otázkou ale zostáva, či si ľudia z cudziny dokážu vybudovať priateľstvá plné spoločných zážitkov a rovnakej kultúry, aké zažívali doma. Každý z hostí podcastu odpovedal hĺbavo s akousi dávkou optimizmu a odolnosti, ktorú väčšina migrantov a migrantiek do krajiny prináša. To je to, čo ich poháňa, aby naďalej vyhľadávali príležitosti na vytváranie priateľských spojení. Predovšetkým v súčasnej dobe, pre ktorú je príznačné rozdeľovanie ľudí, môže priateľstvo pre každého osožné. Ďakujem svojim hosťom a hostkám: Liudmyla Krivosheya, Mark Taylor, Navid a Yunus. Podcast moderuje Jeremy Hill. Tento podcast a zároveň seriál o migrácii vznikol s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku, ktorého cieľom je vytvoriť platformu pre cudzincov a cudzinky žijúcich na Slovensku, aby ich hlas bolo v našej spoločnosti viac počuť. V rámci programu každoročne organizujú festival [fjúžn] a ďalšie podujatia v spolupráci s ľuďmi z cudziny. Cieľom je predstaviť umenie, projekty, názory či príbehy menej známych ľudí.

*podcast je v anglickom jazyku Legálne prisťahovalectvo na Slovensku je, podobne ako v iných krajinách, veľmi variabilný proces. Krajina pôvodu cudzinca alebo cudzinky, účel pobytu a ďalšie právne či ekonomické faktory môžu tomuto procesu buď pomôcť, alebo ho brzdiť. Napríklad ľudia prichádzajúci z iných členských krajín EÚ získajú pobyt na Slovensku pomerne jednoducho. Chráni ich právny systém únie, a preto je tento proces efektívnejší a požiadavky jednoduchšie. Pravdepodobne najzložitejším v tejto oblasti je žiadosť o azyl. To bol aj prípad mladého tureckého študenta Yunusa. V roku 2016 jeho otca zatkli pre podozrenie z účasti na pokuse o prevrat v Turecku. Bolo to v čase, keď sa mal vrátiť zo svojho študentského pobytu v Bratislave. Obával sa, že aj jemu hrozí v domovskej krajine zatknutie a požiadal o azyl na Slovensku. Proces sprevádzali početné zamietnutia a neistota, no napokon po dva a pol roku jeho žiadosť schválili. Keď ide o prechodný alebo trvalý pobyt, problémy ľudí z cudziny začínajú a končia na cudzineckej polícii - oddelení, ktoré na tieto prípady dohliada. Ľudia sa často sa sťažujú na nedostatok anglicky hovoriacich úradníkov či úradníčok a na ich, mierne povedané, nezdvorilosť. Tieto situácie ich nútia k tomu, aby si so sebou priviedli tlmočníkov či tlmočníčky, ktorí zase nemusia rozumieť zložitosti imigračného procesu. Niekedy im ich poskytnú samotní zamestnávatelia, často si však za tieto služby musia zaplatiť alebo požiadať o pomoc priateľov či rodinu. Toto je prípad Elle z Malty, ktorá požiadala o pomoc sesternicu svojho slovenského partnera. Žiaľ, problémy sa nekončia pri nefunkčnej komunikácii. Ďalšou prekážkou je získanie správnych informácií a dokumentov. Každý príslušník či príslušníčka cudzineckej polície si totiž môže vyložiť zákon odlišným spôsobom a požadovať tak od ľudí rôzne dokumenty. Toto by zmiatlo aj tých najpripravenejších. Je to obzvlášť náročné, keď človek prichádza z menej rozvinutej krajiny. Napríklad Craiga zo Spojených štátov, ktorý sa nedávno presťahoval zo Zambie, poslali po jeden dokument do Berlína. Tam však zistil, že do Nemecka pricestoval zbytočne, pretože dokument sa nachádza v Južnej Afrike. Nielen že ide o stratený čas, ale takto finančne nákladný proces si mnohí ľudia dovoliť vôbec nemôžu. Našťastie sú tieto situácie iba dočasnými prekážkami pre väčšinu cudzincov a cudziniek. Oslavujú, keď im príde občiansky preukaz a sústredia sa na to, čo majú na živote na Slovensku radi. Oplatí sa im trápenia a obavy spojené s imigračným procesom vydržať, pretože chcú dostať šancu žiť v krajine, ktorá ponúka slobodu, bohatú kultúru a vysokú životnú úroveň. Ďakujem svojim hosťom; Craig Williams, Yunus, Aubrey Mathis a Elle Ibbotson. Podcast moderuje Jeremy Hill. Tento podcast a zároveň seriál o migrácii vznikol s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku, ktorého cieľom je vytvoriť platformu pre cudzincov a cudzinky žijúcich na Slovensku, aby ich hlas bolo v našej spoločnosti viac počuť. V rámci programu každoročne organizujú festival [fjúžn] a ďalšie podujatia v spolupráci s ľuďmi z cudziny. Cieľom je predstaviť umenie, projekty, názory či príbehy menej známych ľudí. Ak sa chcete vedieť viac o podobných eventoch, vypočuť si príbehy ďalších cudzincov a cudziniek žijúcich na Slovensku alebo len samotný podcast, navštívte stránku www.fjuzn.sk. Sledujte aj Instagram alebo Facebook. Podcast Na Slovensku aj po anglicky je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na ⁠⁠⁠⁠[email protected]

*podcast je v anglickom jazyku Rodina. Či už tá, do ktorej sme pribudli, alebo tá, ktorú sme si vytvorili sami, je nevyhnutnou súčasťou života väčšiny z nás. Aj v dobrých časoch môžu byť naše rodinné vzťahy náročné a zložité. Pre ľudí z cudziny je však dynamika týchto vzťahov oveľa problematickejšia. Prvou výzvou, ktorej čelia, je odlúčenie. Kým niektorí cudzinci a cudzinky prichádzajú na Slovensko so svojimi rodinami, iní opúšťajú domovskú krajinu bez nich. Našťastie sa časom bolesť z odlúčenia zvyčajne aspoň trochu utíši. Niektoré rodiny zvládajú veľkú vzdialenosť medzi sebou viac menej dobre, iné táto skúsenosť zlomí a natrvalo poškodí. Odlúčenie nenarúša iba rodinnú súdržnosť. K zániku rodiny prispieva aj neschopnosť niektorých ľudí vrátiť sa späť domov. Tí si to potom musia odsmútiť sami bez prítomnosti rodinných blízkych, s ktorými by inak mohli svoje pocity zdieľať a spoločne súcitiť. Rodina, ktorú tvoríme Rodina, do ktorej sme pribudli, je však len jednou časťou životného príbehu cudzincov a cudziniek. Mnohí z nich sa sťahujú na Slovensko za svojim slovenským partnerom či partnerkou, kým iní sa zamilujú tu a založia si rodinu. Ľudia pochádzajúci z cudziny, ktorí sa priženia či vydajú do slovenskej rodiny, často narazia na neprijatie. Stretávajú sa tiež tým, že sa k nim slovenské rodiny správajú podozrievavo. U niekoho sa tieto postoje časom zmiernia, no u mnohých je tento stav trvalý. Cudzinci a cudzinky prichádzajú do slovenských rodín s vlastnými očakávaniami a rodinnými tradíciami, ktoré však slovenská rodina nemusí prijať. Mnohé z nedorozumení spôsobuje komunikačná bariéra. Slabšia slovenčina jedného z partnerov môže zaťažiť všetky aspekty rodinného života. Zahraničných rodičov môže potrápiť napríklad pomoc deťom s domácimi úlohami či obyčajná návšteva lekára. Často potrebujú pomocnú ruku a slovenský partner či partnerka musí na seba prevziať viac rodičovských povinností. Žiaľ, komunikačné výzvy sa netýkajú len neslovenských rodičov. Deti cudzincov a cudziniek môžu trpieť v dôsledku nedostatočného kontaktu so slovenským jazykom či nepochopenia slovenskou verejnosťou. Jednotlivé jazyky sa im môžu pliesť, čo vedie k zmätku a izolácii v škole. Pre svoju odlišnosť môžu byť terčom posmechu. Rovnako ťažko môžu znášať požiadavky na to, aby sa prispôsobili. Prečo zostať? Môže sa zdať, že migrácia je pre rodiny tak obrovská záťaž, že sa zbalia a odídu z tejto krajiny. Cudzinci a cudzinky sú však jedni z najodolnejších ľudí, akých kedy stretneme. Všetky tieto prekážky prehliadajú, aby videli na Slovensku to dobré. Početné výhody, akými sú napríklad veľkorysá materská dovolenka, mimoškolské aktivity, bezpečné ulice a slušná zdravotná starostlivosť, sú pre nich dôvodmi na to, aby tu zostali. Majú pocit, že Slovensko je jednoducho lepším miestom pre založenie rodiny. Dúfajú, že tu zapustia svoje korene, aby ďalšie generácie mohli volať Slovensko svojim domovom. Chcem sa poďakovať svojim hosťom a hostkám: Darii Rychagovej, Jamie Byrne, Lie Bowers, Brielle Zahn, Steve Mellor, Barbara Hill a Eva Hill. Podcast moderuje Jeremy Hill. Tento podcast a zároveň seriál o migrácii vznikol s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku, ktorého cieľom je vytvoriť platformu pre cudzincov a cudzinky žijúcich na Slovensku, aby ich hlas bolo v našej spoločnosti viac počuť. V rámci programu každoročne organizujú festival [fjúžn] a ďalšie podujatia v spolupráci s ľuďmi z cudziny. Cieľom je predstaviť umenie, projekty, názory či príbehy menej známych ľudí. Ak sa chcete vedieť viac o podobných eventoch, vypočuť si príbehy ďalších cudzincov a cudziniek žijúcich na Slovensku alebo len samotný podcast, navštívte stránku www.fjuzn.sk. Sledujte aj Instagram alebo Facebook. Podcast Na Slovensku aj po anglicky je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na ⁠⁠⁠[email protected]

*podcast je v anglickom jazyku Podcast Na Slovensku Aj Po Anglicky pokračuje v sérií epizód, ktoré prinášajú skúsenosti ľudí z cudziny žijúcich na Slovensku. Tieto série vznikli s podporu programu Nadácie Milana Šimečku - [fjúžn]. V tejto epizóde sa pozrieme na niektoré z prvých výziev, ktorým naši dnešní hostia a hostky čelili pri príchode na Slovensko, a na pocity, ktoré prechovávali k tejto krajine a jej obyvateľstvu. Prvý dojem je všetko Cestovanie po cudzej krajine prináša opojnú zmes obrazov, zvukov, vôní a chutí. Tieto skúsenosti sú vpečatené do mysle človeka ako identita národa. Sú obzvlášť významné pre niekoho, kto sa rozhodne bývať v novej a cudzej krajine. Prvé dojmy niektorých cudzincov a cudziniek, ktorí len nedávno prišli na Slovensko, formuje dobrodružstvo, objavovanie, pohostinnosť a pôžitky. U iných je to stret s pracovnou realitou v spoločnosti, ktorá je veľmi odlišná od ich vlastnej. Už len cesta autobusom alebo nákup potravín môže byť pre nezasvätených na Slovensku traumatickým zážitkom, ktorý vyvoláva dojem, že miestni sú hrubí a nevľúdni. Vzájomnú komunikáciu komplikuje obmedzená znalosť slovenčiny alebo absencia alternatívneho jazyka, čo okliešťuje rozmanitosť príležitostí a vedie k nenaplneniu potrieb. Prečo na názoroch záleží Napriek nespočetným problémom sa mnohí ľudia z cudziny rozhodli na Slovensku zostať. K výzve naučiť sa miestny jazyk sa postavili čelom a precvičujú si ho všade a kedykoľvek sa dá. Tieto odvážne duše vychádzajú zo svojej komfortnej zóny, učia sa zvyky a spôsob života miestnych obyvateľov, aby sa aspoň do nejakej miery začlenili do tunajšej komunity. Sú súčasťou slovenskej spoločnosti, pracujú po boku Slovákov a pomáhajú formovať budúcnosť krajiny. Poznať svoju kultúru znamená poznať sám seba. Kultúra určuje naše myšlienky a skutky. Často je však ťažké definovať vlastnú kultúru bez prítomnosti protikladov. Tu hrajú významnú úlohu práve ľudia z cudziny. Ich otázky a jedinečný pohľad prinášajú kontrast potrebný na zdôraznenie hraníc našej kultúry. Odhalia nielen krásy Slovenska, ale aj nedostatky našej spoločnosti. Napokon, keď poznáme samých seba, s pomocou cudzincov a cudziniek dokážeme stiahnuť „kultúrny závoj“ a odhaliť našu spoločnú ľudskosť. Ďakujem všetkým mojim hosťom a hostkám: Daria Rychagova, Jamie Byrne, Allie Balciaraova, Warren Gray, Carola Carpinteri, Andrea Paviglianiti a Manuel Florenzan. Podcast moderuje Jeremy Hill. Podcast Na Slovensku aj po anglicky je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na ⁠⁠[email protected]⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠ [email protected]⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠ – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné⁠⁠ SME.sk⁠⁠ na⁠⁠ sme.sk/podcast⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠ SME.sk⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate⁠⁠ podcasty denníka SME⁠⁠.

*podcast je v anglickom jazyku Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu žilo v decembri 2021 na Slovensku 167 519 cudzincov a cudziniek s povolením na pobyt. Ide len o 3,07 % z celkového počtu obyvateľov krajiny, čo sa môže javiť ako zanedbateľné číslo. Akonáhle sa však začneme týchto ľudí vypytovať, rozprávať sa s nimi a počúvať ich, zistíme, že za každým jedným číslom sa skrýva množstvo príbehov a skúseností, ktoré sa nespočetnými spôsobmi prekrývajú, ale i rozchádzajú. Podcast Na Slovensku aj po anglicky je séria epizód, ktoré popisujú skúsenosti ľudí z cudziny žijúcich na Slovensku. Chce preskúmať, prečo a ako sa cudzinci a cudzinky sťahujú na Slovensko, aké je to pre nich tu žiť a prečo sa niektorí nakoniec rozhodnú odísť. Ľudia, ktorí dnes Slovensko nazývajú svojim domovom, vám ponúknu svoje príbehy tak, ako ich vidia svojimi očami. Podcast je celý v angličtine a vychádza s podporou [fjúžn], programu Nadácie Milana Šimečku. V prvej epizóde tohto seriálu sa pozrieme na to, prečo sa ľudia rozhodli opustiť svoj domov, a prečo si za cieľovú krajinu vybrali práve Slovensko. Niektorí sú zo svojej krajiny nútení odísť, mnohí sú so životom v nej nespokojní, iní hľadajú lepšie vzdelanie, príležitosti či dobrodružstvo. V konečnom dôsledku je odchod z domácej krajiny iba časťou ich životného príbehu. Práve miesto, kde sa títo odvážlivci nakoniec usadia, je tým, čo ovplyvňuje smerovanie ich života. Pre mnohých cudzincov a cudzinky je týmto miestom práve Slovensko. Dôvody pre život v tejto krajine sú také rozmanité ako dôvody ich odchodu z domova. Môže to byť kultúra, príroda, cenová dostupnosť či geografická poloha. Iní zase hľadajú lásku alebo prácu. Bez ohľadu na jedinečné okolnosti, ktoré ich sem privádzajú, jedno majú spoločné - všetci sa vydali na Slovensko v nádeji, že tu nájdu zmysluplný, dôstojný a šťastný život plný lásky. Ďakujeme všetkým hosťom a hostkám, ktorí sa podcastu zúčastnili: Lorin Utch, Lie Bowers, Navid, Daria Rychagova, Miron Domitrescu, Yunus, Aubrey Mathis a Jamie Byrne. FOR FULL DESCRIPTION IN ENGLISH CLICK HERE. Podcast Na Slovensku aj po anglicky je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na ⁠[email protected]⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠ [email protected]⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠ sme.sk/podcasty⁠ – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné⁠ SME.sk⁠ na⁠ sme.sk/podcast⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠ SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na⁠ sme.sk/brifing⁠ – Ďakujeme, že počúvate⁠ podcasty denníka SME⁠.

Ria Gehrerová vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala ako editorka pre Teraz.sk a SkolskyServis.sk. Reportérkou Denníka N je od jeho vzniku, kde často písala aj o LGBTI+ téme. Porozprávala o tom, prečo si myslí že je dôležité písať aj o LGBTI+ ľuďoch. Ako tému posudzovali v redakcii. Je články boli zamerané aj na pohľady náboženské, robila aj rozhovory v úvodzovkách z druhej strany. Prezradila, aký si z toho mala dojem, a prečo podľa nej stále Slovensko má problém s prijatím rôznych menšín. Epizódu sme nahrávali ešte v lete, pred teroristickým útokom pred Teplárňou. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected] – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Najprv pred loptou utekal. Na základnej škole bol futbal pre Braňa Fidlera strašiakom, musel sa doň počas povinnej telesnej nútiť. Nemal totiž nikoho, kto by mu šport vysvetlil. Vzťah k futbalu a loptovým hrám neskôr zmenili až jeho kamaráti a športovisko sa stalo jeho útočiskom. Braňo je členom klubu Lotosové kvety, ktorý ponúka bezpečné miesto pre mnohých queer ľudí. Organizujú turnaje, venujú sa volejbalu, florbalu, behu, bedmintonu, či joge a reprezentujú Slovensko aj na medzinárodných súťažiach. Ako lotosky vznikli? Je šport dostatočne inkluzívny ku queer ľuďom? Ak nie, ako akceptáciu podporiť? Epizódu sme nahrávali ešte v lete, pred teroristickým útokom pred Teplárňou. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected] – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Saša Drábek našla svoju slobodu v hudbe. Už ako malá si jej pomocou vytvárala svet do ktorého mohla patriť. Ku svojej hudobnej kariére sa dostala ako jej idoly hudobníčky Sophie a Arca a to hraním pre malé publikum v underground kluboch. O to väčším prekvapením pre ňu bola ponuka zahrať na koncerte pre Slovenskú tepláreň na Zámockej ulici. O rok si budete môcť vypočuť na festivale Pohoda. Saša sa tak stáva inšpiráciou pre ďalších queer ľudí. Pozitívnym príkladom aký nemala, keď vyrastala. Spomína si na nedostatok idolov a zlú reprezentáciu trans ľudí v médiách a je vďačná že dnes je tomu inak. Lepšiu budúcnosť pre trans ľudí vidí vo vzdelaní, ktoré chýba v školskom systéme na Slovensku. Cíti sa na Slovensku bezpečne a vie si tu predstaviť svoj život? O tom a mnohom ďalšom v novej epizóde Teplej vlny. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected] – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Keď sa dopočul o streľbe na Zámockej, spomenul si na 90. roky, keď boli v Bratislave bežné mafiánske vraždy. Hovorca prezidentky Martin Strižinec sledoval potom správy dlho do noci, lebo tušil, že ovplyvnia jeho ďalší pracovný deň. Tušil, že nenávistný zločin zmení dynamiku spoločnosti a že bude miľníkom v moderných dejinách krajiny. Krátko na to sa rozhodol pre verejný coming-out. V novej epizóde Teplej vlny hodnotí spoločenskú situáciu po vraždách pred Teplárňou. Vníma, že sa niečo zmenilo a cíti nádej, že napriek bolesti sa to na Slovensku pre queer ľudí zmení. Ako si spomína na niekdajšie bratislavské gej kluby? A bolo v niečom náročné byť gejom vo verejnoprávnej televízii? Epizódu sme nahrávali naživo. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Liberty Blake Simon a Marek Hudec. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected] – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Iva prišla do Teplárne úplnou náhodou, dozvedela sa o nej cez kamaráta, ktorý tam už pracoval. Na zácviku síce rozbila fľašu, ale nakoniec bola prijatá. Spomína na to, ako sa s komunitou okolo podniku spoznali a cítili sa slobodne. Pracuje v nej stále ako prevádzkarka a zároveň končí posledný ročník psychológie. V rozhovore približuje aj svoj blízky vzťah s Matúšom a Jurajom, stále na nich spomína. Rozpráva tiež o tom, ako prežívala, keď sa dozvedela o útoku na Tepláreň aj o tom, čo jej v ťažkých chvíľach pomohlo. V Teplárni si s kamarátmi a kamarátkami vytvorili silnú komunitu, ktorá sa vzájomne podporuje. Roman Samotný majiteľ Teplárne bol pre ňu veľkou oporou a inšpiráciou. V budúcnosti si Iva plánuje dopriať oddych, ale stále bude robiť všetko preto, aby nastala zmena v rešpekte voči LGBTI+ ľuďom. Epizódu sme nahrávali naživo. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Z trénerskej lavičky pod taktovkou hlavného trénera pomáha hráčom legendárneho tímu Chicago Bulls rásť, ako na ihrisku tak aj mimo neho. Najviac si váži kultúru a hodnoty klubu, aj to že k ľudom pristupujú celkovo – nielen ako k hráčom, ale berú do úvahy aj že sú synovia, otcovia, manželia, alebo bratia. V podcaste Sme svetoví hovorí Martin Rančík o svojej práci, o začiatkoch na škole v USA aj o osobnom raste. “Mám obrovské šťastie, že môžem robiť to, čo ma baví. To, že práca má byť koníčkom, sa hovorí ako klišé, ale je to naozaj pravda. Moja práca je môj koníček a basketbal je moja životná láska.” Tímu odovzdáva skúsenosti z profesionálnej kariéry na palubovkách Európy ale aj z osobného rastu. Aj po rokoch života v zahraničí, sa na Slovensko vždy rád vracia. Vypočujte si príbeh, jedného z našich basketbalových talentov, Martina Rančíka. Podcast Sme svetoví je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Bol v poisťovni, v banke, dlho sa hľadal, no aj veľa sa naučil. Michal Belej zaujal blogmi Eastern Hipster a Troška Troska, kde publikoval pod alter egami. Hoci bol nešťastný vo vzťahu, ťažkú situáciu ventiloval humorom. Anonymita mu dovolila hovoriť o živote queer ľudí, ale aj intímnych témach. V Teplej vlne prezradil, ako pokračuje jeho osobný príbeh, ale aj projektov, ktorým sa venuje. Prácu v reklamnej agentúre mení za istú mieru neistoty na voľnej nohe, ktorá mu však dáva slobodu. V podcaste si spomína aj na to, ako mu rodičia dohadzovali rande s dievčatami s veľkými krížmi na krku. Ako ho ovplyvnilo, že vyrastal v katolíckej rodine? Ako sa darí kampaniam, ktoré zobrazujú aj život queer ľudí? Epizódu sme nahrávali ešte v lete, pred vraždami pred barom Tepláreň. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Koučka Zuzana Hýlová žije s rodinou už niekoľko rokov na východnom pobreží USA, a návrat zatiaľ neplánuje. V podcaste Sme svetoví hovorí o svojej práci, o živote v blízkosti NYC a Slovensku. "Amerika je založená na kultúre odvahy a optimizmu. Ľudia na Slovensku sa na veci pozerajú viac pesimisticky a sú viac opatrní," tvrdí Slovenka. Hoci progres na Slovensku vidí vždy, keď sa domov vracia, stále sú veci, na ktorých treba podľa nej ďalej pracovať. Vypočujte si jej zaručený recept na úspešné Slovensko. Podcast Sme svetoví je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Vyštudoval hru na hoboji na štátnom Konzervatóriu v Bratislave, skladá vlastnú autorskú hudbu. Ľuboš Janák alias Luis skončil obor bábkoherectvo na VŠMU. Vystupuje aj v činoherných, kabaretných, a performatívnych vystúpeniach. V divadle Nomantinels v súčasnosti hrá postavu básnika v navštevovanej inscenácii Socializmus s teplou tvárou. V Teplej vlne prezradil ako sa dostal k hre na hoboj a k bábkohercovu. Približuje aký bol jeho coming-out, a aké nepríjemné veci zažil zo strany svojho okolia, pretože je gej. Hovorí o vytváraní bezpečných miest v meste, kde možno byť samým sebou. Tiež približuje spoluprácu s divadlom Nomantinels a ďalšie plány do budúcnosti. Epizódu sme nahrávali ešte v lete pred vraždami pred barom Tepláreň. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Rýchlo si uvedomila, že keby sa mala stále prispôsobovať tomu, čo v nej iní chceli vidieť, nikdy by nebola sama sebou. Keď Matia Lenická pred pár rokmi urobila verejný coming-out, vzala tým vietor z plachiet mnohým jej hejterom. Úspešná producentka, DJka a komentátorka denníka SME hovorí o svojich začiatkoch, vyrastaní, postupnom uvedomovaní si svojej rodovej identity a ako na B-Complex reagovali promotéri v rôznych kútoch Slovenska. Komentuje aj spoločenskú situáciu, zdá sa jej, že neustále potrebujeme nejakých nepriateľov. Maďari, Rómovia, migranti, LGBTI+ ľudia. Najbližšie mimozemšťania? Epizódu sme nahrávali ešte v lete, pred vraždami pred barom Tepláreň, no Matiine myšlienky sú aktuálne aj teraz. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Nádejný queer autor vydal debutovú knihu Po funuse. Jakub Spevák získal ocenenia v literárnych súťažiach Poviedka, Akademický Prešov a Medziriadky. V súčasnosti pracuje ako programový dramaturg a kurátor na Medzinárodnom festivale animovaných filmov Fest Anča. V Teplej vlne prezradil, aký bol jeho coming out a cesta k písaniu. Do akej mieri vo svojej tvorbe zohľadňuje queer motívy. Prezradil tiež, o čom je jeho knižná prvotina. A tiež to, prečo rád experimentuje s rodovým prejavom a nabúrava tak zažité stereotypy, aj v rámci rôznych vystúpení a drag queen shows. Epizódu sme nahrávali ešte v lete, pred vraždami pred barom Tepláreň. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V podcaste o šikovných Slovákoch v New Yorku sa tentokrát objaví Rado Varchola z Bratislavy. Porozpráva o tom, ako sa stal maklérom, ktorý zo svojich obchodov pokladá za najväčší, a či je lepší pečený moriak alebo kačka. Vypočujte si jeho úspešný príbeh. Podcast vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Námet na projekt vytvorila Kristína Sojáková, ktorá pracuje pre IBM v New Yorku a spoluvedie skupinu Slovak Professionals in New York. Hudba: LuKremBo Podcast Sme svetoví je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Charizmatická modelka a editorka časopisu o umení variť v jednej osobe. Liberty Blake Simon žila istý čas v Holandsku, kde spoznala miestnu bálovú komunitu. Našla v nej odvahu, ale aj novú rodinu. Počas pandémie sa vrátila na Slovensko a ako trans žena vníma mnohé chyby v zdravotníctve a spôsobe, akým spoločnosť vníma LGBTI+ ľudí. Denne sa cez sociálne siete stretáva jednak s príbehmi tráum, ktoré trans ľudia na Slovensku zažívajú, a jednak s nevhodnými otázkami od majority. Aká je to láskavá zvedavosť, ako povzbudiť našich trans kamarátov a kamarátky? Chystá sa v budúcnosti aj na dráhu moderátorky, možno v podcaste Teplá vlna? Epizódu sme nahrávali s publikom v kultúrnom centre Pakt. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Barbora Lachkovičová je členkou OZ Dúhové rodiny, ktoré chce prispieť k rovnosti, bezpečiu a prijatiu v spoločnosti pre existujúce alebo budúce dúhové rodiny žijúce na Slovensku. Je presvedčená, že všetky formy rodiny sú rovnocenné a je nutné to zohľadniť aj v legislatíve. V rozhovore pre podcast Teplá vlna otvorene hovorí o svojom comingoute, ako sa spoznala so svojou partnerkou, aj ako sa spolu rozhodli mať dieťa v krajine, ktorá neuznáva rodičovské práva lesbickým a gejským párom. Taktiež priblížila, ako na ich rozhodnutie reagovalo ich okolie a prečo je dôležité myslieť na najlepší záujem dieťaťa v prípade týchto párov. Epizódu sme nahrávali s publikom v kultúrnom centre Pakt. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME

Ako chlapec sa stal majstrom Slovenska v disco dance, neskôr odišiel študovať do Londýna. Hoci mal Adam Pavlovčin v zahraničí rozbehnutú kariéru so svojou kapelou, rozhodol sa vrátiť domov a prihlásiť sa do československej Superstar. Porotu zaujal svojím basovým hlasom a sympatickým vystupovaním. Súťaž vyhral a už pripravuje na vydanie svoj debutový album pod prezývkou ADONXS. V rozhovore pre podcast Teplá vlna vysvetľuje, čo prezývka znamená, ako vie zostať sám sebou v šoubiznise a či cíti tlak na výzor v gej komunite. Epizódu sme nahrávali s publikom v kultúrnom centre Pakt. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME

Hosťom podcastu Sme svetoví je východniar a stavebný majster Jozef Biľ, ktorý do Ameriky pricestoval v úvode deväťdesiatych rokov. Slovensko má rád, no za svoj domov už považuje New York City. Vypočujte si jeho úspešný príbeh. Podcast vznikol vďaka finančnej podpore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Námet na projekt vytvorila Kristína Sojáková, ktorá pracuje pre IBM v New Yorku a spoluvedie skupinu Slovak Professionals in New York. Hudba: LuKremBo Podcast Sme svetoví je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME

Tony Naprstek  je nebinárny človek, ktorý už dlhšie patrí do transrodovej komunity. Prešla si rôznymi životnými skúsenosťami, kým zistila, aká je jej identita. Zároveň píše do Magazínu QYS glosy, ktoré sa týkajú transrodových ľudí a venuje sa tlmočníctvu. Dôležitou témou v jej živote je psychické zdravie. V rozhovore pre Teplú vlnu hovorí o tom, čo pre ňu znamená nebinárnosť a ako ju definuje. Uviedla tiež, čo zažívajú transrodoví ľudia zo strany lekárov a lekárok a čo im môže pomôcť zvládnuť tranzíciu. Venovala sa aj téme cosplay a aromantických ľudí. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú, a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME

Nedávno prekvapil počas pravidelnej politickej relácie na TA3. Moderátor a novinár Richard Dírer má za sebou dlhú kariéru, teraz sa rozhodol pre nečakaný verejný coming-out. V štúdiu mal politika, ktorý do parlamentu poslal návrh zákona o zákaze dúhový vlajok. Dírer sa ho otvorene spýtal: „Čo proti nám máte?“ V rozhovore pre Teplú vlnu hovorí, čo ho k tomu viedlo, ako to prežíval a čo si myslí o spôsobe, akým médiá bežne informujú o LGBTI komunite. Epizódu sme nahrávali s publikom počas sprievodného podujatia k Dúhovému PRIDE 2022. Teplá vlna je podcast, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec. Všetky časti nájdete na odkaze: https://duhovyrok.sk/tepla-vlna/ Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME

Gregor Valentovič študoval filmovú a televíznu réžiu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Natočil krátke filmy Kid, Skúška a Čína. Má aj svoju kapelu 0u0us. V rozhovore opisuje svoj coming out, čím ho inšpiruje filmová tvorba, ale aj to, prečo sú obrazy života LGBTI+ ľudí vo filmoch dôležité. Prezradil aj o čom bude jeho pripravovaný film 27, v ktorom tiež sexuálna orientácia diktuje životnú cestu hlavného predstaviteľa. Zhodnotil tiež queer tvorbu na Slovensku. Epizódu sme nahrávali s publikom počas sprievodného podujatia k Dúhovému PRIDE 2022. Teplá vlna je podcast, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú, a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME

V televíznej šou Farma vystupovalo viacero otvorene queer súťažiacich. Sympatická stolárka Eva Vajsová si získala srdcia divákov a diváčok v 13. sérii programu a takmer šou vyhrala. Už v úvode sa nebála byť sama sebou. V rozhovore si spomína, čím ju zaujala stolárina, ako televízia reagovala a prezentovala jej sexualitu aj aké bolo prísť o súkromie pred kamerami. Prezradila aj, akým problémom čelia lesbické páry, keď sa rozhodnú mať dieťa. Epizódu sme nahrávali s publikom počas sprievodného podujatia k Dúhovému prideu 2022. Teplá vlna je podcast, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME

Keďže sa Facebooky stále hemžia nadávkami do náckov, klerofašistov, neonacistov a všelikoho ďalšieho, zamysleli sme sa, aký je medzi tým vlastne rozdiel. V čom sa líši, keď je niekto nácek, respektíve fašista? Nie, neodkorčuľovali sme z dejín a príbehov do politológie. Len sme sa pozreli, ako to s fašizmom videl Benito Mussolini - taliansky diktátor, ktorý sa oženil s nevlastnou sestrou, mal stovky mileniek a nakoniec do jeho tela ľudia hádzali kamene, kým sa hompáľalo pod strechou benzínovej pumpy. Dejepisný podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME

Čo by asi urobila Cersei Lannister, keby ju niekto z verných zradil a zaútočil by na jej deti? Kde je pravý dedič Baratheonovského trónu? Majú Malíček a Varys viac moci ako samotný kráľ? G.R.R. Martin sa kultovým príbehom pokojne mohol inšpirovať v stredovekom Uhorsku. Matúš Čák Trenčiansky bojoval proti panovníkovi, reformy menili ráz života bežných ľudí a dlhy sa platili vždy - či už ich bolo treba zaplatiť zlatými florénmi alebo životom. V ďalšej časti dejepisného podcastu Tak bolo sme sa pozreli na Uhorsko za panovania rodu Anjouovcov. Podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Boli ste už v Dolnej Krupej a bol tam Beethoven? Prečo zničili jeho listy? Má tam domček a sídli tam aj Hudobné múzeum Slovenského národného múzea. Riaditeľka múzea Edita Bugalová mala kedysi aj dievčenskú kapelu - tri gitary a rumbagule (maracas). Dnes sa stará aj o pergamenové notové záznamy zo 14. storočia. Do podcastu Muzikantské reči si ju pozval Peter Lipa. Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V ďalšej epizóde dejepisného podcastu Tak bolo je počuť kopytá koní na dlažbe renesančnej Florencie. Klepkajú sochárske kladivká a dláta v remeselníckych dielňach, prekrikuje sa dav, ktorý raz víta a inokedy zas vyháňa vladárov, umelcov aj náboženských fanatikov. Odkiaľ sa vzalo florentské bohatstvo či záujem o umenie, a kto vlastne bola Mona Lisa? Dozviete sa v našom ďalšom rozprávaní. Podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Aleš Varga šéfuje združeniu Ruka hore, ktoré si predsavzalo pomáhať hudbe. Najmä autorom a interprétom. Robí to už 12 rokov. Peter Lipa v podcaste Muzikantské reči zistil, že ide o človeka ktorý má bohaté skúsenosti a jasné plány. A ako vyzerá jeho pomoc? Merch, distribúcia, propagácia, digitálny predaj CD aj LP, stream , download, YouTube, ale aj prienik do zahraničných platforiem. Žánrový záber je veľmi široký. Od raperov po Haberu a Polemic. Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V histórii ľudstva je niekoľko mien, pri ktorých nie je vôbec potrebné vysvetľovať, koho myslíte. Keď poviete Kleopatra, myslíte Kleopatru, keď poviete Napoleon, myslíte Napoleona, a keď poviete Beyoncé, myslíte Beyoncé. Napoleon bol priemerný Korzičan, ktorý mohol žiť priemerný život a milióny Európanov by mali od jeho výmyslov pokoj svätý. Avšak bol tu jeden problém, a tým boli Napoleonove ambície. Tie spôsobili jemu aj širokému okoliu dosť zábavy i príkoria. Veď sa len spýtajte admirála Nelsona! Nebojte, nemusíte, spýtali sme sa za vás. Napríklad aj to, akých zvierat sa Napoleon bál, ako zomrel, koľko meral a komu daroval svoje srdce - obrazne aj doslova. Podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Mnohí slovenskí hudobníci chcú preraziť aj v zahraničí, no nie je to jednoduché. Peter Lipa si k tejto debate pozval Martina Valihoru.  Nie je to len o talente. Čo ešte musí hudobník vedieť? Potrebuje upútať neznáme publikum dokonalým výkonom. No máme koho alebo čo ponúknuť? Niektorí robia v New Yorku čašníkov alebo taxikárov a ani štúdium na Berklee nestačí. Pomôže nám štát? – Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Nad Tatrou sa blýskalo a slovenskému sebaurčeniu svitalo na lepšie časy. Je prvá polovica 19. storočia a Štúrovci sa vďaka postave mladého Ľudovíta prebúdzajú na bratislavskom lýceu. Vyrážajú na Devín a berú nás v dejepisnom podcaste Tak bolo so sebou (aj na afterparty v hostinci). Usporiadame s nimi prvé Slovenské národné povstanie v roku 1848, navštívime Adelu Ostrolúcku a nakoniec s Ľudovítom pôjdeme aj na poľovačku, ktorá sa mu stala osudnou. Alebo žeby to bola jeho ješitnosť? Podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Hosťom Petra Lipu v dnešnej epizóde podcastu Muzikantské reči je Pavol Malovič, lekár a hudobník zároveň. Za svoju lekársku kariéru už liečil huslistu, bubeníka, ale aj klaviristu alebo trubkára. Dozvieme sa, čo je gitarový lakeť , skákavý palec alebo bubenícka ruka. "Keď sa odborník pozrie na ruku Keith Richardsa, tak hneď vidí pokročilú artrózu," dodáva Pavol Malovič Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V tejto epizóde budeme cestovať po africkom kontinente. Pozrieme sa, ako vybrané krajiny zvládli odchod európskych kolonizátorov a stavanie sa na vlastné nohy. Kým Juhoafrickú republiku viedli de Klerk a Mandela k mieru, v Alžírsku zahynulo v bojoch o samostatnosť 400-tisíc ľudí. Zistíme, prečo je dnešný Paríž taký multikultúrny aj to, koľko zaplatilo chudobné Kongo - vtedajší Zair - za jeden z najslávnejších zápasov v dejinách boxu. Podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Hosťom Petra Lipu v dnešnej epizóde podcastu Muzikantské reči je hudobný psychológ Peter Kusý. Rozprávajú sa aj o tom, čo je hudobná psychológia, čo je muzikoterapia a prečo je hudba v našich životoch dôležitá. Ako vyzerá terapeutická práca s hudbou? Naozaj hudba lieči? Dozviete sa v podcaste Muzikantské reči. Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Do minulosti sa vďaka fotkám a filmom vieme pozrieť, vďaka nahrávkam si vieme vypočuť, ako znela. Ako však svet voňal, respektíve páchol, pred stáročiami? V dejepisnom podcaste Tak bolo dnes budeme hovoriť o osobnej hygiene. O tom, kedy sa ľudia začali zbavovať ochlpenia, čo používali, kým nevynašli toaletný papier, a ako na tom vlastne boli s nahotou. Aj hygiena má svoje dejiny a my vás nimi v tejto prierezovej epizóde prevedieme. A ozaj, čo by ste vy dali za to, aby ste mohli utrieť zadok kráľovi? Podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V poslednej epizóde podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na príbeh mladého muža, ktorý sa, ako mnohí iní, pokúšal získať prezidentskú výnimku a vyhnúť sa tak transportu. Ešte väčšmi ako obavy o vlastnú budúcnosť ho trápil strach o jeho rodičov a mladšieho brata. Podujal sa preto na zúfalý krok, ktorý ho takmer stál život. Pozvanie Madeline Vadkerty prijal historik Ivan Kamenec z Historického ústavu SAV a Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej, básnik a prozaik. Spolu s moderátorom Jarom Valentom si okrem iného položia aj otázku – ako sa vyrovnať s krutou realitou a v čom môže človeku pomôcť jeho viera? Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020). Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

HZDS bola vtedy cool, Vladimír Mečiar bol najväčší mačo a privatizácia ešte nebola nadávka. Bolo to síce pred 30 rokmi, ale áno, už to voláme dejiny. Takže, čo sa vtedy dialo? Keď doznel štrngot kľúčov po Nežnej, ozvali sa výbuchy áut, song Vivat Slovakia, ale aj Deka Hity. Ľudia sa rozkukávali a čakali okamžitú zmenu k lepšiemu. Prišla? Asi by sa dalo povedať, že áno, veď žijeme v demokratickej krajine v Európskej únii a patríme medzi najbohatšie štáty sveta. Ale vtedy, v divokých 90-tych nebolo vôbec nič isté. Viac sa o nich dozviete v ďalšej časti dejepisného podcastu Tak bolo. Podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Akú hodnotu a význam má v živote človeka vzdelanie? Ako nás kultivuje a formuje? A čo znamenalo obdobie, keď neslobodný režim zobral možnosť vzdelávania časti svojho obyvateľstva len pre ich pôvod? Táto časť podcastu Ľudia píšu Tisovi, vychádza v predvečer tragického výročia - presne zajtra - 25.marca si pripomenieme 80 rokov od začiatku deportácii židovskej komunity zo Slovenska do nacistických koncentračných táborov. No skutočnej smrti predchádzala smrť sociálna - ku ktorej patrilo aj to, že prenasledovaní ľudia stratili ešte pred tým než ich všetky práva aj možnosť vzdelania - a o tom, čo to znamenalo, budeme hovoriť aj v našom dnešnom príbehu. Nešťastná matka píše Tisovi kvôli svojmu synovi Otovi, ktorý pre nesprávny pôvod nemôže chodiť do školy. Prečo vlastne ľudácky režim zamedzil týmto ľuďom aj prístup k vzdelaniu? No po 80 rokoch od týchto tragických udalostí sa pozrieme aj do súčasnosti - na otázku, ako o holokauste vzdelávame dnes a čo nás táto tragická kapitola našich dejín učí o nás samých. Dnešnými hosťami Madeline Vadkerty budú preživšia holokaustu Eva Mosnáková, didaktička Alžbeta Sniezko, ktorá vzdeláva učiteľov o tom, ako učiť o holokauste a Ján Hlavinka, riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu. Podcast moderuje Soňa Gyarfašová. Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected].

Predstavte si, že by starovekí Rimania písali bulvár. V dejepisnom podcaste Tak bolo sme sa pozreli aj na to, ako by mohli znieť jeho fiktívne titulky. Podotýkame, že sú pravdivé. Caesar šokuje: Kedysi ma uniesli piráti! / Ak zabijete proskribovaných, získate 12 000 dinárov! / Kleopatru do Ríma priniesli v koberci! Vieme, prečo panovníčka zvolila toto entrée! / Ďalšie povstanie otrokov! / Byť politikom je drahé, sťažujú si aedilovia, ktorí funkciu platia z vlastného! / Kráľa obvinili z pokusu o znásilnenie. Je to koniec kráľovstva v Ríme? Podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V ôsmej epizóde podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na listy, ktoré ilustrujú dva diametrálne odlišné občianske i ľudské postoje. Ich príbehy sú o to silnejšie, že ich autormi sú dvaja duchovní. Preto tu ešte väčšmi do popredia vystupuje morálny postoj konkrétneho človeka v konkrétnej situácii – na jednej strane zlyhanie a na druhej obetavosť a solidarita. Pozvanie Madeline Vadkerty prijal historik Ivan Kamenec z Historického ústavu SAV a publicista Michal Havran. Spolu s moderátorom Jarom Valentom si okrem iného položia aj otázku – čo sa stane, ak zákon stratí svoj ľudský rozmer? Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi: Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká: Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected].

V spoločnosti, v ktorej sa diskurz o moslimoch a moslimkách často tvorí bez nich, sa podcast Ako šafránu snaží ponúknuť priestor týmto ľuďom, aby svojím hlasom mohli prispieť k budovaniu pozitívnejších naratívov o svojom náboženstve na Slovensku. Podcastovú sériu Ako šafránu vytvorilo OZ Mareena a podcastová producentka Katarína Urban Richterová. Vypočujte si podcast Ako šafránu a hľadajte s Mareenou podobnosti, nie rozdiely. Podcast Ako šafránu je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. V puberte si uvedomil, že verí v Boha. Študoval Bibliu a náboženské texty, ale k duchovnému naplneniu mu stále niečo chýbalo. Vďaka historickej literatúre začal spoznávať islam. Jeho štúdiu a spoznávaniu sa venoval dlhých dvanásť rokov, po ktorých sa vyslovením šahády stal právoplatným moslimom a svoju vieru začal praktizovať. Viera mu dáva spokojnosť, istotu a slobodu v živote. Stretol sa aj s predsudkami, ale nemyslí si, že to jeho život zásadne zmenilo. O svojej viere nemá problém verejne diskutovať a je aktívnym členom moslimskej komunity na Slovensku, kde sa zapája do rôznych aktivít. O tom, čo je preňho pri praktizovaní viery náročné a ako mu viera zasahuje do profesionálneho života sa s Katarínou Urban Richterovou zhováral politológ a vysokoškolský pedagóg PhDr. Jozef Lenč, PhD. V rozhovore sa dozviete: ako sa po prvýkrát dostal k islamu kedy začal svoju vieru praktizovať ako vníma jeho vierovyznanie rodina a blízky s akými reakciami na svoju mieru sa stretáva vo svojom profesionálnom živote aká je história islamu a moslimskej komunity na území Slovenska Medzi použitou hudbou sme uviedli aj: Marty Gots a Plan od interpreta Kevin MacLeod je zahrnutá do licencie Creative Commons – uvedenie zdroja 4.0. https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/ Zdroj: http://incompetech.com/music/royalty-free/index.html?isrc=USUAN1500015 Interpret: http://incompetech.com/ O podcaste Ako šafránu: Skvelá kuchárka, čerstvá šoférka a večná zabávačka svojho okolia alebo len utečenka z Afganistanu? Dobrovoľník v COVID testovacom centre, ktorý hovorí siedmimi jazykmi alebo len ďalší moslim? Prečo máme tendenciu identity niektorých ľudí redukovať na jedinú charakteristiku - ich vierovyznanie? Spoznajte skutočné identity moslimov a moslimiek, ich životy, radosti aj starosti, ktoré vám ukážu kto sú títo ľudia za svojím vierovyznaním. Ako šafránu je podcastová miniséria, ktorú prináša OZ Mareena s cieľom priblížiť denný, obyčajný život moslimov a moslimiek na Slovensku, o ktorých verejnosť vie len veľmi málo, napriek tomu, že o Islame je počuť veľmi veľa. Cieľom podcastu je odkryť podobnosti a paralely, ktoré spájajú mytizovanú náboženskú skupinu s väčšinovou spoločnosťou na Slovensku. Podcast Ako šafránu je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected].

Síce nemáme prieskumy verejnej mienky, no tušíme, že každý druhý rodič by rád videl svoje dieťa hrať na niektorom hudobnom nástroji. Je to veľmi jednoduché. Prihlásiť ho do najbližšej ZUŠ-ky a už hrá. Ale koľko z tých detí potom pri hudbe ostane? To je už iné číslo. Jeden zo sto. A ten posledný údaj je ešte vzdialenejší. Koľkí budú hrať jazz? To si už vôbec netrúfam odhadnúť. Dnešný podcast Muzikantské reči nahral Peter Lipa s Matúšom Jakabčicom, ktorý má 30-ročné pedagogické skúsenosti vo výuke jazzu a populárnej hudby. Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V siedmej epizóde podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na anonymný list. Jeho autor mal pre zatajenie svojej identity dobré dôvody. Obával sa násilia, s ktorým bol už raz konfrontovaný. Incidenty, keď boli priamo na ulici pred očami ostatných zbití ľudia židovského pôvodu, neboli vôbec náhodné, naopak, boli tolerované a neraz i podnecované režimovou propagandou. Pozvanie Madeline Vadkerty prijal historik Michal Schvarz z Historického ústavu SAV. Spolu s Jarom Valentom rozoberú list muža, ktorý márne upozorňoval na radikalizáciu nemeckej mládeže v jednotkách Freiwillige Schutzstaffel, ktorá terorizovala židovské obyvateľstvo neraz aj na očiach verejnosti. Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020). Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

So slovenským vodičským preukazom sa cíti ako úplný človek. Napriek tomu pri šoférovaní hidžáb veľmi nenosí. Medzi Slovákmi má množstvo dobrých priateľov a známych. Stretla sa aj s nepríjemnými situáciami, ale nerobí si z toho ťažkú hlavu, uvedomuje si, že všade na svete sú ľudia dobrí aj zlí. Rada sa prechádza po Sade Janka Kráľa a túži po výlete v Tatrách. Z rozprávania Barbory sa dozviete, prečo vymieňa čiapku za hidžáb a k akým hodnotám vedie svoje dve deti. Informácie o fungovaní tradičných moslimských rodín a postavení žien v islame dopĺňa PHDr. Eva Al Absiová z Katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. V rozhovore sa dozviete: aké miesta na Slovensku prirástli Barbore k srdcu čo pre ňu znamená rodina ako si zvykla na šoférovanie po bratislavských uliciach ako jej život ovplyvňujú predsudky iných ľudí čo sa jej páči na Vianociach a Veľkej noci kto jej v domácnosti pomáha k akým hodnotám vedie svoje deti O podcaste Ako šafránu: Skvelá kuchárka, čerstvá šoférka a večná zabávačka svojho okolia alebo len utečenka z Afganistanu? Dobrovoľník v COVID testovacom centre, ktorý hovorí siedmimi jazykmi alebo len ďalší moslim? Prečo máme tendenciu identity niektorých ľudí redukovať na jedinú charakteristiku - ich vierovyznanie? Spoznajte skutočné identity moslimov a moslimiek, ich životy, radosti aj starosti, ktoré vám ukážu kto sú títo ľudia za svojím vierovyznaním. Ako šafránu je podcastová miniséria, ktorú prináša OZ Mareena s cieľom priblížiť denný, obyčajný život moslimov a moslimiek na Slovensku, o ktorých verejnosť vie len veľmi málo, napriek tomu, že o Islame je počuť veľmi veľa. Cieľom podcastu je odkryť podobnosti a paralely, ktoré spájajú mytizovanú náboženskú skupinu s väčšinovou spoločnosťou na Slovensku. Moslimovia sú považovaní za ‘iných’, za tých, ktorí sú nepoznaní a môžu byť pre Slovensko ohrozením. Mareena preto prináša moslimov a moslimky z iného pohľadu - z pohľadu, v ktorom sú rovnakí ako všetci ostatní a prežívajú tie isté situácie, strach aj radosti ako ktorýkoľvek iný Slovák či Slovenka. Bojovať s tak komplexným problémom ako islamofóbia je pre jednotlivca takmer nemožné. Mareena však verí, že vzájomné spoznávanie sa moslimských a nemoslimských komunít môže výrazne pomôcť budovaniu pozitívnejších vzťahov a znižovaniu predsudkov v spoločnosti. Spoznajte preto Hamida, Salmu, Kamila, Barboru a mnohých ďalších takých, akí sú - vtipní, silní, vzdelaní ľudia, pre ktorých sa Slovensko stalo domovom. V spoločnosti, v ktorej sa diskurz o moslimoch a moslimkách často tvorí bez nich, sa podcast Ako šafránu snaží ponúknuť priestor týmto ľuďom, aby svojím hlasom mohli prispieť k budovaniu pozitívnejších naratívov o svojom náboženstve na Slovensku. Podcastovú sériu Ako šafránu vytvorilo OZ Mareena a podcastová producentka Katarína Urban Richterová. Vypočujte si podcast Ako šafránu a hľadajte s Mareenou podobnosti, nie rozdiely. Podcast Ako šafránu je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected].

Hoci má politika appeacementu, teda ústupkov, uprostred slova "peace", priniesla svetu pravý opak. Kým mocnosti v 30. rokoch 20. storočia krôčik po krôčiku cúvali pred Hitlerom, on sa neuspokojil len s troškou, v ktorú dúfali. Minulosť ukázala, že desivá sila diktátorov čiastočne pochádza aj z letargie či strachu ich okolia. V dnešnej mimoriadnej epizóde dejepisného podcastu Tak bolo si pripomenieme, ako sa začala druhá svetová vojna. Pre túto tému sme sa rozhodli v kontexte udalostí za východnou hranicou Slovenska. Hovorí sa totiž, že keď lastovičky lietajú nízko, príde búrka. Venujme preto pozornosť signálom, ktorých spoľahlivosť overili práve dejiny a ukazujú sa aj v dnešnej dobe. Aby sme raz prekvapení nezmokli do nitky. Podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V dnešnom podcaste Ľudia píšu Tisovi si priblížime príbeh akademického maliara, impresionistu Zoltána Hackiho. Pre ľudácky režim nemal príliš dobrý kádrový profil. Mal maďarské korene, židovský pôvod a navyše bol umelec, ktorý rozhodne netvoril podľa predstáv režimu. Aké boli jeho osudy? A aké boli osudy ďalších umelcov so židovským pôvodom, ako napríklad Imrich Weiner-Kráľ, František Reichentál alebo Arnold Peter Weisz-Kubinčan? O tom bude Soňa Gyarfašová hovoriť nielen s Madeline Vadkerty, ale aj s jej hosťami - riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu Jánom Hlavinkom a novinárom Andrejom Bánom, ktorého rodina prežila holokaust. Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi: Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká: Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected].

Fascinuje ho vesmír a technológie, má rád anime a zároveň pracuje ako manažér Islamskej nadácie na Slovensku. Vypočujte si príbeh Maroša Žofčína, nielen o hľadaní viery a seba samého, ale aj lásky na celý život. Doslova ,,láska cez internet” ho zaviedla až do Indonézie, kde spoznal svoju súčasnú manželku Zakiah Batarfie. Dnes tvoria rodinu na Slovensku a vychovávajú spolu dve deti. Viac o tom, ako vysvetľujú deťom odlišnosti, kto u nich umýva okná a ako trávia Vianoce, si môžete vypočuť v rozhovore so Zakiah a Marošom. V rozhovore sa dozviete: ako Maroš našiel cestu k Islamu čomu sa venuje a čo ho fascinuje čo bolo preňho dôležité pri hľadaní budúcej partnerky ako prebiehalo ich zoznámenie aké bolo pre Zakiah opustiť Indonéziu a udomácniť sa na Slovensku aké tradície ctia vo svojej domácnosti kto u nich varí a stará sa u domácnosť Medzi použitou hudbou bola aj naslednová: Skladba Hidden Agenda od interpreta Kevin MacLeod je zahrnutá do licencie Creative Commons – uvedenie zdroja 4.0. https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/ Zdroj: http://incompetech.com/music/royalty-free/index.html?isrc=USUAN1200102 O podcaste Ako šafránu Skvelá kuchárka, čerstvá šoférka a večná zabávačka svojho okolia alebo len utečenka z Afganistanu? Dobrovoľník v COVID testovacom centre, ktorý hovorí siedmimi jazykmi alebo len ďalší moslim? Prečo máme tendenciu identity niektorých ľudí redukovať na jedinú charakteristiku - ich vierovyznanie? Spoznajte skutočné identity moslimov a moslimiek, ich životy, radosti aj starosti, ktoré vám ukážu kto sú títo ľudia za svojím vierovyznaním. Ako šafránu je podcastová miniséria, ktorú prináša OZ Mareena s cieľom priblížiť denný, obyčajný život moslimov a moslimiek na Slovensku, o ktorých verejnosť vie len veľmi málo, napriek tomu, že o Islame je počuť veľmi veľa. Cieľom podcastu je odkryť podobnosti a paralely, ktoré spájajú mytizovanú náboženskú skupinu s väčšinovou spoločnosťou na Slovensku. Moslimovia sú považovaní za ‘iných’, za tých, ktorí sú nepoznaní a môžu byť pre Slovensko ohrozením. Mareena preto prináša moslimov a moslimky z iného pohľadu - z pohľadu, v ktorom sú rovnakí ako všetci ostatní a prežívajú tie isté situácie, strach aj radosti ako ktorýkoľvek iný Slovák či Slovenka. Bojovať s tak komplexným problémom ako islamofóbia je pre jednotlivca takmer nemožné. Mareena však verí, že vzájomné spoznávanie sa moslimských a nemoslimských komunít môže výrazne pomôcť budovaniu pozitívnejších vzťahov a znižovaniu predsudkov v spoločnosti. Spoznajte preto Hamida, Salmu, Kamila, Barboru a mnohých ďalších takých, akí sú - vtipní, silní, vzdelaní ľudia, pre ktorých sa Slovensko stalo domovom. V spoločnosti, v ktorej sa diskurz o moslimoch a moslimkách často tvorí bez nich, sa podcast Ako šafránu snaží ponúknuť priestor týmto ľuďom, aby svojím hlasom mohli prispieť k budovaniu pozitívnejších naratívov o svojom náboženstve na Slovensku. Podcastovú sériu Ako šafránu vytvorilo OZ Mareena a podcastová producentka Katarína Urban Richterová. Vypočujte si podcast Ako šafránu a hľadajte s Mareenou podobnosti, nie rozdiely. Podcast Ako šafránu je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected].

V januári si na stoličke riaditeľa Slovenskej filharmónie vymenili miesto dvaja muzikanti. Na miesto dlhoročného šéfa klavíristu Mariana Lapšanského si zasadol flautista Marian Turner. Keď si uvedomíte, že vo filharmónii je okrem orchestra aj 80-členný zbor , komorný orchester, Bratislavské hudobné slávnosti a historická budova Reduty, tak je jasné, že toto miesto je pod drobnohľadom širokej muzikantskej obce. O svojich plánoch a predstavách hovorí Marian Turner v podcaste Muzikantské reči s Petrom Lipom. Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V piatej časti podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme do malého slovenského mesta – do Malaciek. Na príbehu pána Adalberta nás zarazí do akej miery môžu osud jedného muža i jeho rodiny zmeniť reči, ktoré sa šíria za jeho chrbtom. Pozvanie Madeline Vadkerty prijala spisovateľka Denisa Fulmeková. Spolu s historikom Ivanom Kamencom z Historického ústavu SAV a Jarom Valentom rozoberú príbeh pána Adalberta, ktorý sa stal rukojemníkom najrôznejších ambícií, osobných animozít, závisti a klebiet. Obhájiť svoju povesť navzdory hlúpym rečiam pre neho neznamenalo nič menej, než zachrániť si život. Aký bol jeho osud a akým spôsobom ľudácky režim rozoštvával ľudí, ktorí sa dlhé roky osobne poznali? Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi: Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká: Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected].

Narodila sa v Košiciach, no vyrástla v Jemene. Počúva Billy Barman, sleduje seriál How I Met Your Mother, nechutí jej slovenská ryža a v hidžábe cíti väčší rešpekt a slobodu. V živote mladej talentovanej Salmy sa miešajú jemenské aj slovenské korene. Vypočujte si, aké je pre Salmu žiť samostatne od osemnástich rokov, prečo je podľa nej viera medzi bohom a ženou, ako rozumie slobode a zodpovednosti a aké rozdiely a podobnosti vníma medzi kultúrou na Slovensku a v Jemene. Postavenie ženy v arabských krajinách, čo znamená šatka v islame a čo hovorí Korán o ženách či rodine a aké vplyvy na ich postavenie majú kultúrne identity vysvetlí PhDr. Eva Al Absiová z katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. V rozhovore zaznie: prečo si mladé dievča dobrovoľne vyberie nosiť hidžáb znamená zahaľovanie vlasov, že je žena lepšia moslimka? aká je kultúra a život v Jemene aké je modliť sa päťkrát denne pre stredoškoláčku na Slovensku akú úlohu majú rodičia vo výbere partnera pre dcéru čo hovorí Korán o postavení žien čo je hidžáb a aká je jeho úloha kto môže vidieť vlasy ženy v islame kedy a prečo sa moslimky zahaľujú O podcaste Ako šafránu: Skvelá kuchárka, čerstvá šoférka a večná zabávačka svojho okolia alebo len utečenka z Afganistanu? Dobrovoľník v COVID testovacom centre, ktorý hovorí siedmimi jazykmi alebo len ďalší moslim? Prečo máme tendenciu identity niektorých ľudí redukovať na jedinú charakteristiku - ich vierovyznanie? Spoznajte skutočné identity moslimov a moslimiek, ich životy, radosti aj starosti, ktoré vám ukážu kto sú títo ľudia za svojím vierovyznaním. Ako šafránu je podcastová miniséria, ktorú prináša OZ Mareena s cieľom priblížiť denný, obyčajný život moslimov a moslimiek na Slovensku, o ktorých verejnosť vie len veľmi málo, napriek tomu, že o Islame je počuť veľmi veľa. Cieľom podcastu je odkryť podobnosti a paralely, ktoré spájajú mytizovanú náboženskú skupinu s väčšinovou spoločnosťou na Slovensku. Moslimovia sú považovaní za ‘iných’, za tých, ktorí sú nepoznaní a môžu byť pre Slovensko ohrozením. Mareena preto prináša moslimov a moslimky z iného pohľadu - z pohľadu, v ktorom sú rovnakí ako všetci ostatní a prežívajú tie isté situácie, strach aj radosti ako ktorýkoľvek iný Slovák či Slovenka. Bojovať s tak komplexným problémom ako islamofóbia je pre jednotlivca takmer nemožné. Mareena však verí, že vzájomné spoznávanie sa moslimských a nemoslimských komunít môže výrazne pomôcť budovaniu pozitívnejších vzťahov a znižovaniu predsudkov v spoločnosti. Spoznajte preto Hamida, Salmu, Kamila, Barboru a mnohých ďalších takých, akí sú - vtipní, silní, vzdelaní ľudia, pre ktorých sa Slovensko stalo domovom. V spoločnosti, v ktorej sa diskurz o moslimoch a moslimkách často tvorí bez nich, sa podcast Ako šafránu snaží ponúknuť priestor týmto ľuďom, aby svojím hlasom mohli prispieť k budovaniu pozitívnejších naratívov o svojom náboženstve na Slovensku. Podcastovú sériu Ako šafránu vytvorilo OZ Mareena a podcastová producentka Katarína Urban Richterová. Vypočujte si podcast Ako šafránu a hľadajte s Mareenou podobnosti, nie rozdiely. Podcast Ako šafránu je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected].

Baľte kufre, čaká nás ďaleká cesta. Môžete si vybrať, či nasadneme na okúzľujúci Orient Expres alebo vlakom vyrazíme za dobrodružstvom na Divoký Západ. Že je to málo? Tak ak máte čas, môžeme Transsibírskou magistrálou za 16 dní prebrázdiť aj zamrznutý Bajkal. Dnešný diel dejepisného podcastu Tak bolo bude o tom, ako vlak ľuďom priviezol noviny, luxus aj prácu, ale tiež zašpinil vypranú bielizeň alebo privodil stratu teritória. Podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V štvrtej časti podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na príbeh pána Bartolomeja, ktorý sa so svojou rodinou nevyhol tragickému koncu aj napriek svojim zásluhám a lojálnemu občianskemu postoju. Pozvanie Madeline Vadkerty prijala etnologička Monika Vrzgulová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Spolu s historikom Ivanom Kamencom z Historického ústavu SAV a Jarom Valentom rozoberú list muža, presvedčeného Slováka židovského pôvodu, ktorý dlhé roky verne slúžil Československej republike. Aký bol jeho ďalší osud a ako niesol fakt, že mu režim upieral i jeho vlastnú identitu. Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi: Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká: Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Jeho závislosť je káva, obľúbená kniha “Smrť sa volá Engelchen” od Ladislava Mňačka, pesnička, ktorú nevie prestať počúvať je “Po schodoch” od Richarda Mullera a na Univerzite Komenského študuje Slovakistické štúdiá. Povedali by ste, že tento mladý muž nepochádza zo Slovenska? Na Slovensko prišiel na študijný pobyt ako budúci právnik, no situácia v jeho rodnej krajine ho prinútila zostať a požiadať o azyl. Vypočujte si príbeh Kamila, ktorého život sa po neúspešnom puči v Turecku v roku 2016 ocitol v nebezpečenstve a nový domov našiel na Slovensku. Základné princípy a piliere islamu v druhej epizóde podcastu “Ako šafránu” predstaví politológ Jozef Lenč z katedry filozofie Univerzity Cyrila a Metoda. V rozhovore zaznie: prečo si Kamil vybral anonymitu aké podobnosti nachádza medzi Slovenskom a Tureckom ako sa Kamil musel so životom popasovať už v mladom veku, no radosť a zvedavosť ho neopustili prečo o sebe tvrdí, že je obyčajný muslim, ktorý chce žiť obyčajný život aké sú pre mladého muža z Turecka Slovakistické štúdiá prečo vníma harmóniu medzi rôznymi náboženstvami čo je Islam a kto sú hlavné postavy aké sú piliere Islamu ako prebiehajú modlitby akú úlohu v islame zohráva štedrosť O podcaste Ako šafránu: Skvelá kuchárka, čerstvá šoférka a večná zabávačka svojho okolia alebo len utečenka z Afganistanu? Dobrovoľník v COVID testovacom centre, ktorý hovorí siedmimi jazykmi alebo len ďalší moslim? Prečo máme tendenciu identity niektorých ľudí redukovať na jedinú charakteristiku - ich vierovyznanie? Spoznajte skutočné identity moslimov a moslimiek, ich životy, radosti aj starosti, ktoré vám ukážu kto sú títo ľudia za svojím vierovyznaním. Ako šafránu je podcastová miniséria, ktorú prináša OZ Mareena s cieľom priblížiť denný, obyčajný život moslimov a moslimiek na Slovensku, o ktorých verejnosť vie len veľmi málo, napriek tomu, že o Islame je počuť veľmi veľa. Cieľom podcastu je odkryť podobnosti a paralely, ktoré spájajú mytizovanú náboženskú skupinu s väčšinovou spoločnosťou na Slovensku. Moslimovia sú považovaní za ‘iných’, za tých, ktorí sú nepoznaní a môžu byť pre Slovensko ohrozením. Mareena preto prináša moslimov a moslimky z iného pohľadu - z pohľadu, v ktorom sú rovnakí ako všetci ostatní a prežívajú tie isté situácie, strach aj radosti ako ktorýkoľvek iný Slovák či Slovenka. Bojovať s tak komplexným problémom ako islamofóbia je pre jednotlivca takmer nemožné. Mareena však verí, že vzájomné spoznávanie sa moslimských a nemoslimských komunít môže výrazne pomôcť budovaniu pozitívnejších vzťahov a znižovaniu predsudkov v spoločnosti. Spoznajte preto Hamida, Salmu, Kamila, Barboru a mnohých ďalších takých, akí sú - vtipní, silní, vzdelaní ľudia, pre ktorých sa Slovensko stalo domovom. V spoločnosti, v ktorej sa diskurz o moslimoch a moslimkách často tvorí bez nich, sa podcast Ako šafránu snaží ponúknuť priestor týmto ľuďom, aby svojím hlasom mohli prispieť k budovaniu pozitívnejších naratívov o svojom náboženstve na Slovensku. Podcastovú sériu Ako šafránu vytvorilo OZ Mareena a podcastová producentka Katarína Urban Richterová. Vypočujte si podcast Ako šafránu a hľadajte s Mareenou podobnosti, nie rozdiely. Podcast Ako šafránu je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected].

Pridajte sa k posádke slávnych španielskych a portugalských moreplavcov, ktorí sa vydávajú na dobrodružnú výpravu, aby našli novú cestu do Indie. V dejepisnom podcaste Tak bolo sme sa tentokrát pozreli na prvé plavby za slávou a bohatstvom v mene kresťanstva, objavenie Ameriky aj prieplavu cez Ohňovú zem. Námorníci to v tom čase rozhodne nemali ľahké, ak by si chceli zohnať prácu, ponuka by znela asi takto: "Znalosti z navigátorstva sú výhodou, ponúkame niekoľkomesačný kontrakt. Pozícia zahŕňa stravu a nocľah, benefitom je rum za dobré správanie. Zn.: Len pre odvážnych." Podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V tretej epizóde podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na list Karola zo Sečovskej Polianky, ktorý píše Tisovi, pretože stratil prácu ako pomocník notára. Dôvodom má byť to, že jeho manželka Šarlota má židovský pôvod. Jeho rodina tak prišla o akékoľvek živobytie. Zrieka sa Karol svojej manželky alebo sa zúfalo snaží o záchranu svojej rodiny? A ako vnímal Tisov režim deti z takýchto zmiešaných manželstiev a aké bolo ich postavenie? A aký bol osud Šarloty a Karola počas druhej svetovej vojny? Okrem Karolovho listu si však prečítame aj listy okresných funkcionárov a príslušníkov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorí sa rovnako rozhodli v tejto veci osloviť prezidenta Jozefa Tisa. Aj o tom bude Soňa Gyarfašová hovoriť s americkou výskumníčkou Madeline Vadkerty, riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu Jánom Hlavinkom a novinárom Mirkom Tódom, ktorý sa venuje židovskej kultúre a histórii. Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Aký je deň študenta medicíny z Afganistanu, ktorý svoj voľný čas venuje dobrovoľníctvu v COVID testovacom centre a zdravotníckej pomoci ľuďom bez domova? Vypočujte si podcast Ako šafránu OZ Mareena o príbehu talentovaného Hamida, ktorý hovorí siedmimi jazykmi, vstáva o piatej a Slovensko sa stalo jeho súčasťou. O dôležitosti zvyšovania pozitívneho povedomia o moslimoch a moslimkách v spoločnosti ale aj o Mareene a islame na Slovensku porozpráva riaditeľka OZ Mareena Michaela Pobudová. V rozhovore zaznie: ako sa Hamid dostal k medicíne aký je deň dobrovoľníka v COVID testovacom centre aké je štúdium, práca a život na Slovensku pre mladého moslima z Afganistanu o čom Hamid sranduje s kamarátmi Slovákmi aký je Ramadán počas lockdownu ako a prečo vznikla Mareena aké sú reálie o islame na Slovensku prečo je dôležité dať moslimom príležitosť tvoriť diskurz o sebe samých aký je rozdiel medzi Arabmi, moslimami a islamom O podcaste Ako šafránu: Skvelá kuchárka, čerstvá šoférka a večná zabávačka svojho okolia alebo len utečenka z Afganistanu? Dobrovoľník v COVID testovacom centre, ktorý hovorí siedmimi jazykmi alebo len ďalší moslim? Prečo máme tendenciu identity niektorých ľudí redukovať na jedinú charakteristiku - ich vierovyznanie? Spoznajte skutočné identity moslimov a moslimiek, ich životy, radosti aj starosti, ktoré vám ukážu kto sú títo ľudia za svojím vierovyznaním. Ako šafránu je podcastová miniséria, ktorú prináša OZ Mareena s cieľom priblížiť denný, obyčajný život moslimov a moslimiek na Slovensku, o ktorých verejnosť vie len veľmi málo, napriek tomu, že o Islame je počuť veľmi veľa. Cieľom podcastu je odkryť podobnosti a paralely, ktoré spájajú mytizovanú náboženskú skupinu s väčšinovou spoločnosťou na Slovensku. Moslimovia sú považovaní za ‘iných’, za tých, ktorí sú nepoznaní a môžu byť pre Slovensko ohrozením. Mareena preto prináša moslimov a moslimky z iného pohľadu - z pohľadu, v ktorom sú rovnakí ako všetci ostatní a prežívajú tie isté situácie, strach aj radosti ako ktorýkoľvek iný Slovák či Slovenka. Bojovať s tak komplexným problémom ako islamofóbia je pre jednotlivca takmer nemožné. Mareena však verí, že vzájomné spoznávanie sa moslimských a nemoslimských komunít môže výrazne pomôcť budovaniu pozitívnejších vzťahov a znižovaniu predsudkov v spoločnosti. Spoznajte preto Hamida, Salmu, Kamila, Barboru a mnohých ďalších takých, akí sú - vtipní, silní, vzdelaní ľudia, pre ktorých sa Slovensko stalo domovom. V spoločnosti, v ktorej sa diskurz o moslimoch a moslimkách často tvorí bez nich, sa podcast Ako šafránu snaží ponúknuť priestor týmto ľuďom, aby svojím hlasom mohli prispieť k budovaniu pozitívnejších naratívov o svojom náboženstve na Slovensku. Podcastovú sériu Ako Šafránu vytvorilo OZ Mareena a podcastová producentka Katarína Urban Richterová. Vypočujte si podcast Ako šafránu a hľadajte s Mareenou podobnosti, nie rozdiely. Podcast Ako šafránu je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected].

Parlament schvaľuje nový autorský zákon. Najmä preto, lebo EÚ vytvorila pre umelcov nové smernice. Jedna z nich by mala podstatne zlepšiť postavenie autorov a výkonných umelcov pri uplatňovaní svojich práv. Paradoxné je to, že návrh slovenskej verzie tejto smernice práva umelcov paradoxne zhoršuje. LITA iniciovala petíciu, lebo umelci zase raz ťahajú za kratší koniec. Aj kvóty na vysielanie slovenskej tvorby v rádiách doznali zmeny, napriek tomu, že minister financií povedal pani ministerke kultúry nech na zmeny zabudne. Peter Lipa pozval do svojho podcastu Muzikantské reči Tomáša Mikša (SOZA) a Janu Vozárovú (LITA). Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V druhej časti podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na príbeh Tibora, ktorý sa uprostred pekla rasovej nenávisti ocitol izolovaný a odkázaný na pomoc druhých. Pozvanie Madeline Vadkerty prijala Ružena Kormošová, učiteľka dejepisu na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, ktorá sa venuje regionálnym dejinám Spiša v 20. storočí. Spolu s historikom Ivanom Kamencom z Historického ústavu SAV a Jarom Valentom rozoberú list mladého muža, invalida židovského pôvodu, ktorý prosí prezidenta o povolenie počúvať aspoň rádio. Aký bol jeho ďalší osud a ako sa ľudácky režim správal k bezvládnym a bezbranným ľuďom? Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi: Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká: Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Výkonní umelci majú svoju vlastnú ochrannú organizáciu. Slovgram vstupuje do hry vtedy, keď výkon speváka, hudobníka, herca či tanečníka zaznamenal výrobca audio, prípadne videozáznamu a používa ho na verejnosti tak, že za to inkasuje odplatu. Aj umelec má nárok na odplatu za použitie jeho výkonu, ale na to, aby ju získal,  musí splniť niektoré základné povinnosti. V tejto epizóde podcastu Muzikantské reči riaditeľka Slovgramu Natália Škvareninová a vedúci dokumentačného oddelenia Miroslav Lukáčik vysveťlujú, ako to funguje. Do štúdia si ich pozval  Peter Lipa. Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V prvej časti podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na tragické vojnové udalosti optikou ľudskej duše. Pozvanie Madeline Vadkerty prijal psychiater Peter Hunčík. Spolu s riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu Jánom Hlavinkom a Soňou Gyarfašovou rozoberú list udavača, ktorý píše Tisovi, že pri likvidácii židovských hostincov zabudli na jednu židovskú ženu. Aké potom boli vlastne jej osudy? Čo sa skrýva za fenoménom udavačstva? A kde hľadať korene antisemitizmu - bola za ním nenávisť alebo závisť? Ako menila ľudskú psychiku cieľavedomá propaganda. A kedy v nás hraničné situácie ukazujú to najhoršie alebo naopak najlepšie? Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Otec jej síce vybojoval korunu, ale neodovzdal skúsenosti s vládou. Mária Terézia tak bola ako mladá kráľovná hodená do vody, v ktorej sa musela rýchlo naučiť plávať. A to zvládla výborne v rôznych štýloch. Pozdvihla hospodárstvo a zbavila sa mnohomiliónového dlhu, ktorý jej zanechal otec, sobášnou politikou získala vplyv v mnohých končinách Európy a vďaka svojim reformám ovplyvnila takmer všetky sféry života. Vypočujte si rozprávanie z chodieb Hofburgu, kostolných lavíc aj z obyčajných domov, kde zúrili kiahne a mor. Podcast moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Fond na podporu umenia (FPU) vstupuje do siedmeho roka svojej existencie. Množstvo umelcov a organizátorov kultúrneho života každoročne žiada o podporu pre svoje projekty a pre svoju tvorbu. Asi 6000 žiadostí ročne musia komisie posúdiť , ale len polovica žiadateľov je úspešná. Hudobník Peter Lipa sa v podcaste Muzikantské reči rozpráva s riaditeľom fondu Jozefom Kovalčíkom. Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Na sklonku prvej svetovej vojny sa v cárskom Rusku odohrala séria revolúcií, ktorá zmenila veľkú časť sveta na najbližšie desaťročia. Robotnícky ľud na čele s “profesionálnym revolucionárom” Vladimírom Iľjičom Leninom a tajnou políciou Čeka za chrbtom odstránil cársku rodinu, odmietol výsledky volieb a zaviedol takzvanú diktatúru proletariátu. Čo to presne znamenalo a ako to ovplyvnilo boje Ruska v prvej svetovej vojne? Čo povedal Lenin na smrteľnej posteli a je možné, aby jedna z cárovych dcér Anastázia prežila krvavý masaker? Dozviete sa v dejepisom podcaste Tak bolo, aj dnes plnom príbehov zo začiatku 20. storočia. Podcast moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Preneste sa s nami do čias prvého stabilného slovanského osídlenia na území dnešného Slovenska. Kmene Slovanov bojovali s Avarmi a zo západu, z Franskej ríše sme vanul vplyv ranného kresťanstva. To vytlačilo pôvodné božstvá rovnako ako Mojmír Pribinu a potom Rastislav Mojmíra. Ako si to všetko pamätať? Vznik Veľkomoravskej ríše a kultúrny vplyv Konštantína a Metoda sú v dejepise nosnou témou, preto sme sa rozhodli ich spracovať aj my. Ako Slovania žili a boli takí mierumilovní, ako o nich zvyknú písať spisovatelia romantizmu? Podcast moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Píše Peter Lipa: Pred novembrom 1989 mi dal Milan Lasica text pesničky Balada o 4 koňoch. Priznám sa, že vtedy som veľmi netušil, o čom pesnička je, ale text sa mi páčil. Dnes sme už všetci (nielen my muzikanti), tak trochu aj amatérski daňoví poradcovia. Život nás naučil aspoň trochu poznať obsah takých pojmov ako sú dane , daňové priznanie, povinné odvody, DPH a mnoho ďalších. Tam to ale nekončí, skôr začína. Nevieme ešte veľa vecí a ja som sa našim obyčajným jazykom snažil opýtať na to, čo by sme vedieť mali. Splniť si našu povinnosť, platiť pri tom len toľko čo musíme, a ostať zákony dodržiavajúcimi občanmi. Niektorí to nazývajú optimalizáciou, ale pre mňa je to príliš komplikovaný pojem. Počúvajte odborníka Jozefa Mihála, ktorý sa v tom vyzná. Dnes je s nami na jednej lodi, ale kedysi bol aj ministrom. Čo sa v podcaste dozviete? - aký je rozdiel medzi umelcom a SZČO - čo je povinné a čo nemusíme - čo je to aktívny a pasívny príjem - čo má byť v zmluve Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

O Spojených štátoch Amerických sa zvykne hovoriť ako o slobodnej krajine. Čo však spájalo trinásť prvých kolónií, kým slobodu ešte nemali istú? V ďalšej epizóde podcastu Tak bolo sa venujeme vzniku USA. Dozviete sa na koho strane bojovali vo vojne za nezávislosť pôvodní obyvatelia, prečo sú moriaky dôležitým symbolom, aj ktorý americký prezident vraj nosil drevenú protézu. Preplávajte s nami Atlantik a potom aj zamrznutú rieku Delaware, pozývame vás do Nového sveta. Podcast Tak bolo sa obzerá do minulosti a približuje ju stredoškolákom, stredoškoláčkam, ale aj všetkým, ktorých zaujíma, aké príbehy napísal čas. Podcast moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský) je trochu zvláštnym občianskym združením autorov hudby, ktoré sa rozhodlo spoločne chrániť svoje autorské práva tak, že bude od všetkých používateľov vyberať poplatky za použitie ich diel. Samozrejme, toto sme nevymysleli u nás na Slovensku.  SOZA je členom všetkých medzinárodných organizácií, ktoré majú totožné alebo podobné zameranie. Znie to jednoducho, ale jednoduché to vôbec nie je.  Tlaky prichádzajú z oboch táborov. Autori si myslia, že by za použitie svojich diel mohli dostávať viac peňazí a používatelia zase neradi platia len tak za hudbu, ktorá nás ako samozrejmosť obklopuje všade. A preto je táto téma zaujímavá pre všetkých. V tejto epizóde podcastu Petra Lipu Muzikantské reči je hosťom Tomaš Mikš, člen predstavenstva SOZA. Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Nájdeme ich v literatúre, ľudovej slovesnosti aj gastronómii. Či už ich spomíname pri fajčení, káve alebo vďaka dvom-trom veršom, ktoré si pamätáme z Mor ho!, historicky dôležitú úlohu Turkov na našom území nemôžeme uprieť.  Prečo kvôli nim v Uhorsku naraz korunovali dvoch kráľov? Kam až sa na Slovensku dostali a prečo im socha v Komárňanskej pevnosti dodnes ukazuje “figu borovú”, to všetko vám porozprávame v tejto epizóde nášho podcastu. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Zákulisie kvót na vysielanie slovenskej hudby v rádiách zaujíma na prvý pohľad len veľmi málo ľudí. Rádiá, autorov a interprétov. Ostatní občania to vnímajú ako tému, ktorá sa ich vlastne netýka. Pasívne počúvajú rádio a majú kopec možností vybrať si stanicu, ktorá im vyhovuje. A ešte sú tu politici. V nedávnej dobe sa do toho vložil aj Igor Matovič. Ten musel naznačiť svojej ministerke, nech na zmenu kvót zabudne. A predsa je táto téma živá v legislatíve mnohých štátov a nedávny pokus o zmenu súčasného nastavenia vyvolal obrovský mediálny záujem. To preto, lebo život na zemeguli bez rádia si za posledných približne 100 rokov ani nevieme predstaviť a hudba, najmä tá populárna zaberá asi 95 % vysielacieho času. Slovenský hudobník Peter Lipa sa vo svojom novom podcaste Muzikantské reči rozpráva o problematike povinných hudobných kvót s hudobným publicistom Jurajom Čurným a hudobným producentom Tomášom Zubákom. Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Pandémia a následný lockdown znemožnili najmä pódiovým umelcom na celom svete vykonávať svoju prácu. Následne sa vlády jednotlivých štátov rôznymi spôsobmi a na rôznych úrovniach snažili umelcom pomôcť. Uspokojiť túto obrovskú nekompatibilnú masu rôznych umelcov a všetkých tých, ktorí sú na tento spôsob živobytia viazaní a odkázaní, nie je vôbec jednoduché. Niekde je snaha, niekde nezáujem, niekde podvodníci a sieť, ktorú jednotlivé štáty pod padajúcich umelcov rozprestreli, má veľké oká. Preto umelci, a na nich naviazaná technika, doprava aj ľudia, padajú ďalej. Mnohí z nich už zmenili zamestnanie aj zameranie a robia niečo iné. Slovenský hudobník Peter Lipa sa v svojom novom podcaste Muzikantské reči rozpráva s piatimi umelcami, o tom, ako sa táto pomoc realizuje v Česku, v Anglicku, v Írsku, v Nemecku a v New Yorku. Podcast Muzikantské reči s Petrom Lipom je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na [email protected]. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Máte radi podcasty, no neviete, ktorý z nich si pustiť? Strácate sa v ich množstve a premýšľate, ktorý skutočne stojí za váš čas? V tom prípade ste tu správne. V našom novom feede SME výber nájdete tipy na dobré podcasty aj zaujímavé minisérie od rôznych tvorcov. Rozhovory, spoznávanie iných kultúr či rozoberanie tém do hĺbky - to všetko nájdete v našom SME výbere. Všetky časti podcastu nájdete na adrese https://podcasty.sme.sk/t/8812/sme-vyber-podcast