Ak ste si doteraz mysleli, že v histórii sa transrodoví ľudia nevyskytovali, posledná epizóda podcastovej minisérie TransFér vás zavedie do období od antiky cez stredovek až po modernú dobu. Prejdeme od starovekých mýtov o Tiréziasovi, slepom veštcovi, ktorého bohyňa Héra premenila na ženu, k Heliogabalovi, rímskemu cisárovi z 2. storočia, ktorý si chcel nechať odstrániť penis a vytvoriť vagínu. Povieme si aj o Jamesovi Barrym, známom novovekom lekárovi, o ktorom sa svet po jeho smrti dozvedel, že sa narodil do ženského tela, a tiež o Thomasovi / Thomasine Hallovej, ktorá v 17. storočí menila rod a vystupovala raz ako muž, inokedy ako žena. Transrodoví, intersex aj rodovo nekonformní ľudia existovali vždy. Boli to cisári, panovníčky, vojaci, lekári, umelkyne, robotníci, ale aj duchovní vodcovia a vyskytovali sa naprieč rôznymi kultúrami. Jedna z prvých osôb, ktorá podstúpila kompletnú operačnú zmenu pohlavia, bola Lili Elbe, podľa ktorej prípadu natočili známy film Dánske dievča. Išlo o 30. roky minulého storočia. Zdravotná starostlivosť o trans ľudí však existovala už za socializmu aj v Československu. Venovali sa im odborníci a odborníčky zo sexuologického ústavu v Prahe. Moderátorka Michaela Žureková sa s hostkou, historičkou Janou Jablonickou Zezulovou, rozprávajú aj o tom: aké boli príbehy transrodových ľudí v časoch, keď svoju identitu nevedeli pomenovať tak, ako dnes kto boli indické hidžry a prečo stratili svoj rešpekt prečo v Československu zatýkali mužov v ženských šatách kto bol Zdeněk Koubek, intersex československý atlét ako písali médiá v 20. storočí o trans ľuďoch ako vznikal prvotný trans aktivizmus v samostatnej Slovenskej republike

V spoločnosti sa pracuje s toľkými dezinformáciami a mýtmi o transrodovosti a trans ľuďoch, že človek niekedy nevie, komu a čomu veriť. "Ak dovolíme všetkým prechádzať tranzíciou, raz to budú ľutovať a budú chcieť detranzície. Deti sú pod vplyvom sociálnej nákazy a 'gender ideológie', a tak si zrazu mnohé túžia meniť pohlavie. Muži v sukniach budú napádať ženy na toaletách a v šatniach. Transrodové ženy nesmú športovať v ženských kategóriách, pretože by to bolo neférové." Siedma epizóda podcastu TransFér otvára tému najväčších hoaxov a mýtov, ktoré sa s transrodovými ľuďmi spájajú. Moderátorka Michaela Žureková v nej vysvetľuje, aké je súčasné vedecké poznanie, vyvracia nezmysly a rozpráva sa s transrodovými ľuďmi aj odborníkmi o tom, či naozaj extrémne stúpa počet detí, ktoré sa identifikujú ako transrodové čo sú detranzície, ako často sa dejú a prečo nemusia byť nevyhnutne negatívny jav ako Igor Matovič manipuloval verejnosť prípadom antitrans aktivistky Chloe Coleovej ako vyzerá starostlivosť o transrodové deti na Slovensku a prečo sa zatvára londýnska Tavistock klinika prečo sa netreba báť transrodových žien v šatniach, na toaletách a v sprchách či je účasť transrodových žien v športe férová alebo nie a či ich treba plošne vylúčiť Podcastová miniséria TransFér v ôsmich epizódach približuje životy transrodových ľudí, ktorí rozprávajú o svojom coming oute, tranzícii, vzťahoch v rodinách, prístupe spoločnosti a cirkvi, ale aj o partnerských vzťahoch, sexualite a tiež rodičovstve. Priestor dáva aj odborníčkam a odborníkom na psychiatriu či históriu a rozoberie aj dezinformácie, ktoré sa o trans ľuďoch šíria. Ak máte odkaz či pripomienku, napíšte nám na [email protected].

Ako transrodových ľudí vníma naša spoločnosť a cirkev? Čo sa vlastne zmenilo po teroristickom čine v Teplárni a je nenávisť voči transrodovým ľuďom autentická alebo ide len o vypočítavosť politikov? Šiesta epizóda podcastu TransFér rozoberá tému prijatia transrodových ľudí na Slovensku. "Z transrodových ľudí sa isté skupiny snažia vytvoriť verejného nepriateľa. Považujem to za mimoriadne nebezpečné," hovorí hostka Zara Kromková, transrodová žena a poradkyňa z centra Prizma. Chce veriť, že ide len o menšie, no hlučné skupiny, ktoré pracujú s esenciou strachu. "Je veľmi jednoduché hovoriť o trans ľuďoch ako o ohrození spoločnosti, pretože tá sa iba vo veľmi malej miere zaujíma o ich životy a vie o nich málo." V epizóde zaznievajú aj skúsenosti dídžejky a komentárky Matie Lenickej, ktorá ako jedna z prvých transrodových osôb urobila v roku 2015 verejný coming out. Prečo sa podľa nej udial teroristický čin v Teplárni? "Z LGBT ľudí sa stal terč, pretože to vie veľmi rýchlo ľudí spojiť, zneužije sa koncept rodiny proti ľuďom, ktorí nezapadajú do tradičného obrazu, a skončí to tam, kde sme - že nejakému bláznovi prepne, zoberie si zbraň a ide vykonávať podľa neho nejakú spravodlivosť," vraví Matia. Moderátorka Michaela Žureková sa s hostkami a hosťom rozpráva aj o tom, akú rolu hrá v prijatí či neprijatí transrodových ľudí na Slovensku cirkev. Evanjelický teológ Ľubomír Batka hovorí o narastajúcej radikalizácii vo vyjadreniach. "Transrodoví ľudia sú postavení ako nenormálni, perverzní ľudia, ktorí ohrozujú rozumom a tradíciou overené hodnoty spoločnosti, pričom to tak vôbec nie je." Na stigmatizovaní týchto osôb majú podľa neho aj cirkvi svoj podiel. "Vytvárajú nejaký ideál, že takto by to malo byť, všetkých doň tlačia a kto ho nespĺňa, tak je hriešny, nedokonalý alebo má problém," opisuje. Podcastová miniséria TransFér v ôsmich epizódach približuje životy transrodových ľudí, ktorí rozprávajú o svojom coming oute, tranzícii, vzťahoch v rodinách, prístupe spoločnosti a cirkvi, ale aj o partnerských vzťahoch, sexualite a tiež rodičovstve. Priestor dáva aj odborníčkam a odborníkom na psychiatriu či históriu a rozoberie aj dezinformácie, ktoré sa o trans ľuďoch šíria. Ak máte odkaz či pripomienku, napíšte nám na [email protected]. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠  –  Podporte vznik podcastu TransFér a kúpte si digitálne predplatné ⁠SME.sk⁠ na ⁠sme.sk/podcast⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast TransFér.

"Raz som išiel v škole po chodbe a jeden človek z vyššieho ročníka veľmi nahlas, aby som to počul, povedal - niekto si tu myslí, že je chlapec. V tej dobe už moji kamaráti o mne vedeli a podporovali ma. Z toho komentára som si veľa nerobil, ale myslím si, že je veľmi tenká hranica, keď to už môže ľuďom ubližovať," spomína 20-ročný transrodový muž Johann Čierny na svoje skúsenosti zo školy. Nová epizóda podcastu TransFér sa zaoberá témou, ako spoznávať potreby členov a členiek menšín, s ktorými žijeme v jednom priestore. S transrodovými ľuďmi sa totiž môžeme stretnúť kdekoľvek – v rodinách, na ulici, ale aj v škole a v práci. Práve posledné dve sú miesta, kde trávime okrem domova najviac času. Moderátorka Michaela Žureková sa v tejto súvislosti rozprávala so štyrmi ľuďmi, aby spolu rozobrali, čo zažívajú trans ľudia v škole, ako pristupujú a ako by mali pristupovať k transrodovej mládeži učiteľky a učitelia. "Učitelia si neraz myslia, že im nejaký právny rámec bráni, aby vyjadrili priímajúci postoj voči potrebe dieťaťa. Ako ukázal náš výskum, takýto právny rámec naozaj nie je. Naopak, máme ústavu, antidiskriminačný zákon, dohovor o právach dieťaťa. Priestor na ústretovosť tam rozhodne je. A situácia je ľahšia, ak má dieťa podporu rodičov," približuje v podcaste výskumnínčka Soňa Lutherová, ktorá pred niekoľkými rokmi robila výskum o prežívaní transrodových detí na školách. Epizóda rozoberá aj to, čo znamená urobiť tranzíciu v zamestnaní, a ako v ňom vytvoriť pre trans ľudí lepšie a bezpečnejšie prostredie. "Najprv som o tom povedala tímlídrovi, aby som vedela, aká bude jeho reakcia, či sa mám báť. A bolo to úplne v poriadku. Podporil ma, že keď budem niečo potrebovať, mám sa mu ozvať. O pár týždňov som zvolala online míting s celým tímom a hneď sa ozvali, že ma všetci podporia a všetko bude fajn. Veľa ľudí už predtým niečo videlo," opisuje svoju pozitívnu skúsenosť 28-ročná Tamara Andrejková. Na Slovensku sú však aj transrodoví ľudia, ktorí sa pre svoju identitu nevedia zamestnať, pretože majú v dokladoch iné pohlavie a meno, než ako sa prezentujú. Prípadne sa stretávajú s diskrimináciou v kolektíve, ktorý možno so situáciou nie je oboznámený."Určite by bolo skvelé, keby sa mal dotyčný trans človek s kým porozprávať o tom, čo zažíva v práci. Aby sa našli také cesty, ktoré by vyhovovali jemu. Nikdy nie je vhodné robiť veci bez neho, lebo aj dobre mienené kroky niekedy môžu situáciu ešte zhoršiť," upozorňuje v epizóde poradkyňa z centra PRIZMA, Zara Kromková. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠  –  Podporte vznik podcastu TransFér a kúpte si digitálne predplatné ⁠SME.sk⁠ na ⁠sme.sk/podcast⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast TransFér.

Na Slovensku sú stovky rodičov, ktorí majú transrodové deti. Niektorí o tom ešte nevedia. Iní zase netušia, ako majú zareagovať a čo ich čaká, keď dieťa urobí coming out. Deje sa tak v rôznom veku a matky a otcovia na to nemusia byť pripravení. Štvrtá epizóda podcastu TransFér otvára tému transrodovosti detí a príbehy matiek, psychologičky Viery Hincovej a umelkyne a pedagogičky Pavlíny Fichta Čiernej. Obe rozprávajú o tom, ako prijali transrodovosť svojich detí, ktoré sa im v tínedžerskom veku zdôverili so svojou identitou. Hincovej dcéra urobila coming out, keď mala 18 rokov, pričom už predtým zažívala pocity depresie. "Bála sa toho, ako to zoberiem, hoci sme vždy mali dobrý vzťah, ale predsa len poznala aj veľa príbehov z rôznych krajín sveta, kde mladí ľudia prišli o kontakt so svojimi najbližšími. No myslím si, že náš vzťah sme posunuli ešte hlbšie, lebo pocit neistoty, ktorý som prežívala, keď som nevedela, čo sa s ňou deje, sa stratil," hovorí Hincová v podcaste. Epizóda sa venuje aj samovražde transrodového chlapca Gabriela Švábenského spred niekoľkých rokov, ktorého otec založil v Bratislave na jeho počesť festival Svet podľa Gabriela. "Máme skúsenosť s tým, že mladí transrodoví ľudia zažili doma absolútne neprijatie. Dokonca v jednom prípade sme mali informácie o tom, že rodičia chceli svoje už plnoleté dieťa zavrieť na psychiatriu. Tie príbehy sú bolestivé," komentuje v epizóde aj Zara Kromková, poradkyňa z poradenského centra Prizma, ktoré sa venuje LGBTI+ ľuďom. "Pre mňa nebol stres, že je moje dieťa transrodové, ale to, že som nevedela, čo s ním je a prečo sa tak uzatvára," dopĺňa v epizóde Fichta Čierna, ktorá sa postupne začala angažovať aj v aktivizme. "Keď sa dostal k víťazstvu pán Matovič, bolo pre mňa obrovským sklamaním, že prvé, čo urobil, tak odsunul tému LGBT+ nabok. Pre mňa bolo veľmi frustrujúce, že som nemohla dôverovať tejto krajine, že tu bude moje dieťa môcť fungovať a reálne žiť, a nevedela som, ako sa všetky tie veci budú vyvíjať," spomína. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠  –  Podporte vznik podcastu TransFér a kúpte si digitálne predplatné ⁠SME.sk⁠ na ⁠sme.sk/podcast⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast TransFér.

Sú dobrovoľne či nedobrovoľne single, ale aj v partnerstvách, prípadne sú ženatí či vydaté. Transrodoví ľudia sa v tomto smere nelíšia od väčšinovej populácie. Je však pravdou, že nadväzovanie nových a udržanie už existujúcich vzťahov pre nich môže byť komplikovanejšie. V tretej epizóde podcastu TransFér o živote transrodových ľudí na Slovensku sa moderátorka Michaela Žureková rozpráva s Ambrosiou Bajtek a Mariánom Moussom o tom, ako si hľadajú vzťahy a zoznamujú sa, ale aj ako premýšľajú nad rodičovstvom. Monika Spišiaková, ktorá žila vyše 20 rokov v manželstve, zase približuje, aké je to prechádzať tranzíciou vo vzťahu, vychovať deti a rozviesť sa. "Na začiatku som sa iba obliekala do ženských šiat a manželka o tom vedela. Vnímala to tak, ako to aj dnes vníma veľa ľudí, že je to choré. Rozhodujúcim impulzom pre naše ukončenie manželstva bolo moja transrodovosť, lebo už sa to tak ďalej nedalo," vysvetľuje. Je však rada, že deti jej tranzíciu prijali pomerne dobre. "Pre trans mužov je podľa mňa jednoduchšie nájsť si partnerov, ako pre trans ženy. No bohužiaľ je veľa ľudí, ktorí fetišizujú trans ľudí. Pozerajú sa na to tak, že majú z obidvoch svetov niečo. Napríklad nevidia trans chalanov ako normálnych chalanov, ale ako niečo medzi," hovorí v epizóde 21-ročný Moussa. Ambrosia Bajtek otvára aj tému rodičovstva, ktorá je pre ňu dôležitá. Pred svojou tranzíciou si túto možnosť zabezpečila a premýšľala nad náhradným materstvom v zahraničí. "No keď som to začala riešiť na sedeniach s mojou psychiatričkou, bolo mi povedané, že by som nemala mať deti. Kto rozhoduje o tom, či vôbec niekto má byť rodičom alebo nie? Veľmi ma to ranilo, ale neodradilo ma to," priznáva. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu TransFér a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Ďakujeme, že počúvate podcast TransFér.

"Proces medicínskej tranzície pre mňa znamenal veľký strach z neznáma, lebo som nevedela, ako moje telo zareaguje. Videla som veľa videí, ale predsa len išlo o moje telo. Môžem povedať, že mi to prinieslo slobodu a možnosť byť sama sebou a neľutujem to, ale napríklad už prvá operácia bola horor," opisuje Ambrosia Bajtek cestu k zmene svojho tela. V druhej epizóde podcastu TransFér o živote transrodových ľudí na Slovensku rozpráva okrem iného aj o tom, ako v Česku podstúpila chirurgické operácie a s akými komplikáciami sa stretla. Moderátorka Michaela Žureková sa v epizóde rozpráva okrem Ambrosie aj s transrodovou ženou Lily Dubský a transrodovým mužom Lukášom Závatzkým. Všetci hovoria, ako pre seba hľadali zdravotnú starostlivosť a s akými limitmi sa na Slovensku stretli. "Nemalo by to fungovať tak, že cestujem po celej krajine a prosím lekárov, aby mi pomohli," hovorí v podcaste 28-ročný Závatzký. Ako transrodový muž si v rámci svojej tranzície potrebuje nechať predpisovať hormonálnu terapiu. Cestovať musí stovky kilometrov, aby sa dostal k jednej z mála lekárok, ktoré sa transrodovej klientele venujú. Na východnom Slovensku, kde žije, dokonca nenašiel nikoho ochotného, kto by mu injekcie s hormónmi pichal, a tak to robí jeho brat, ktorý pracuje v zdravotníctve. Respondentky a respondent v epizóde približujú viac o zlej dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre trans ľudí, keďže odborníkov a odborníčok je málo. Donedávna im navyše chýbali aj medicínske štandardné postupy, ako sa o trans ľudí starať. Do tejto odbornej problematiky nevídaným spôsobom zasiahla politika, čo v TransFéri objasňuje aj psychiatrička a jedna z autoriek štandardných postupov, Barbora Vašečková. Prečo je dôležité, aby mali transrodoví ľudia dostupnú zdravotnú starostlivosť? Čo je to medicínska tranzícia? Ako prebiehajú chirurgické zákroky? A o čo vlastne išlo pri štandardných postupoch a toľko diskutovanom ministerskom usmernení o "zmene pohlavia"? Dozviete sa v novej epizóde podcastu TransFér. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu TransFér a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Ďakujeme, že počúvate podcast TransFér.

“Chorá doba. 73 pohlaví? Choré. 12-ročné dievčatá prerábať na chlapcov? Choré. Prerobení muži v ženských športoch? Choré.” Aj takto znel jeden zo statusov, ktoré na sociálnej sieti začiatkom januára tohto roka zverejnil Igor Matovič. Niekoľko dní po sebe sa venoval transrodovým ľuďom a strašil tzv. propagandou, ktorá sa vraj šíri aj na Slovensku. Vytvárať morálnu paniku okolo "gender ideológie" je obľúbenou stratégiou niektorých političiek a politikov. Tipli by sme si, koľkí z tých slovenských sa vlastne s niekým transrodovým rozprávali a snažili sa pochopiť, ako sa veci naozaj majú? V úvodnej epizóde podcastu TransFér o živote transrodových ľudí na Slovensku sa moderátorka Michaela Žureková rozpráva s transrodovou ženou aj mužom - Ninou Beňovou a Viktorom Hajnalom. "Cesta k uvedomeniu si mojej inakosti nebola priamočiara. Túžila som vyzerať viac žensky, no nevedela som prečo," hovorí v podcaste Beňová. Vysvetľuje, prečo nenávidela, keď sa v zrkadle videla ako muž, a akú úľavu jej prinieslo, keď sa konečne začala prezentovať ako žena. "Už asi v škôlke som si začal uvedomovať, že nezapadám do stereotypných rodových škatuliek. Nikdy mi nedávalo zmysel, že niektoré oblečenie je len pre niektorý rod a hlavne mi osobne nebolo komfortné, že musím nosiť šaty alebo sukne, keď som dievča," vraví v epizóde Hajnal o období v detstve. Priznáva, že jeho transrodovosť narušila aj vzťahy v rodine. "Moju pokrvnú rodinu veľmi neberiem za moju rodinu. Vychádza to z toho, že ma neberú a nevidia takého, aký som. Určite je to pre mňa zraňujúce. V epizóde zaznie okrem príbehov a skúseností trans ľudí aj hlas psychiatričky Barbory Vašečkovej, ktorá sa už roky venuje transrodovej klientele. Vysvetlíme pojmy ako tranzícia, rodová eufória a aj to, prečo transrodovosť nemôžeme pokladať za chorobu. Vašečková upozorňuje aj na to, čo by sa stalo, keby sa na Slovensku zakázala tranzícia, a Beňová s Hajnalom povedia, čo im v živote dáva nádej a radosť. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu TransFér a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Ďakujeme, že počúvate podcast TransFér.

Kto sú, ako žijú a prečo sú trans ľudia pre spoločnosť takým tŕňom v oku? V novej osemdielnej podcastovej minisérii denníka SME TransFér vám Michaela Žureková priblíži menšinu, ktorá je na Slovensku diskriminovaná a do veľkej miery nepochopená. Politici o nej hovoria, že je akousi ideológiou. Lenže osobné príbehy hovoria niečo iné.  Vypočujte si, aké je to vyrovnať sa so svojou inakosťou, prežiť odmietnutie rodinou, v čom je ťažké zohnať zdravotnú starostlivosť, ale aj aké je to podstúpiť operácie či zistiť, že transrodové je vaše dieťa. Výpovede transrodových ľudí dopĺňajú aj odborné hlasy z oblasti psychiatrie, psychológie, poradenstva či histórie. Podcast TransFér bude vychádzať v pondelky, začíname od 3. apríla.