Počas planetárnych dejín rastliny viackrát menili klímu a okrem iného umožnili životu osídliť súš. Botanička Eva Zahradníková rozpráva o tom, koľko CO₂ rastliny a dreviny stále viažu v pôde či permafroste, ako dokážu inovovať svoju fotosyntézu a čo sa môžeme naučiť z génov starých stromov.

František Demeter hovorí o fascinácii rôznymi médiami a ich spájaní vo svojej tvorbe.

Stres, neistota a obava z toho kde bude človek bývať o pol roka či rok. To je realita dnešných mladých šudí, ktorí študujú mimo ich bydliska, ale aj mladých, ktorí sa snažia po skončení školy osamostatniť. Dostanem internát, zoženiem si dobrý podnájom, kedy mám začať rozmýšľať nad hypotékou a neoplatí sa mi radšej odsťahovať zo Slovenska? Toto sú otázky, ktoré si kladú moji dnešní hostia a vysvetľujú mi realitu v oblasti bývania, ktorú zažívajú na vlastnej koži. Okrem osobných skúseností sa v tejto epizóde Krajiny Mladých pozrieme aj na výskumy a čísla dostupnosti študentských domovov, ale aj prenájmov a spýtame sa aj na výhody, či pomoc, ktorú môžu mladí čerpať napríklad pri ich prvej hypotéke. 

Hudobný Projekt Story, za ktorým stojí basgitarista a textár Marián Zima začal spolurácou na debutovom singli s Petrom Lipom. Pribudli spolupráce s Pavlom Hammelom, Zuzanou Homolovou, Milanom Kňažkom, Nelou Pociskovou a ďalšími. Za osem rokov má Story v diskografii jedno EP a dva dlhohrajúce albumy. Pôvodne štúdiový projekt sa postupne dostáva aj na pódiá. 

Peter Adamkovič rozpráva o programe 33. ročníka festivalu Jazz Prešov.

Prečo sa šabatu hovorí nevesta? Vysvetlí rabín Miša Kapustin a zaspieva tak trochu kabalistickú modlitbu, ktorou sa víta sviatočný deň odpočinku. Na záver si ju vypočujete aj vo verzii kapely Mojše band.

Rabín Miša Kapustin prečíta a rozoberie všetkých 19 požehnaní dôležitej židovskej modlitby, ktorá sa modlí trikrát denne. 

Keď sa riaditeľ Nexterie Marián Hudec opýtal účastníkov rozvojového programu Nexteria Leadership Academy ako sa tam cítia, vycítil z ich odpovedí šťastie. Ako je to možné, ako sa to dá, čo vlastne Nexteria robí, kto to financuje a ako by ste sa vedeli aj vy pridať ku tejto šťastnej partičke, sa dozviete v tejto epizóde relácie ❤️DÁSATO. Príjemné sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO.

Ako sa Jakubovi darí žiť s humorom a zároveň uživiť sa z humoru? Aké je to super vedieť ľudí rozosmiať, alebo aké je ťažké, ak sa to nepodarí? Ako Jakub vymýšľa vtipy? Ako sa človek môže stať (úspešným) stand-up komikom? Aké sú Jakubove hobby a ešte omnoho viac sa dozviete v ❤️DÁSATO. Reláciu nájdete aj na podcastoch ako DÁSATO Svet podľa Gabiky. Užívajte a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO

Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov rozpráva o novej knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Vysvetľuje, ako sa aj na jeho osobu zameral mladý terorista zo Zámockej ulice. Rozoberá korene antisemitizmu v Rusku a spomína na svoju mamu zo Sudže, ktorú toto leto obsadila ukrajinská armáda.

Ako si predstavujete opulentnú hradnú hostinu? Historička Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV hovorí, že od rozprávkovej romantiky mala ďaleko. Najmä v 16. storočí to bolo v Uhorsku na studených a zadymených hradoch ešte dosť drsné. V rozhovore sa dozviete aj to, aké jedlá boli na stoloch uhorskej šľachty, či sa v hradných kuchyniach kradlo a kam chodili šľachtici kupovať exotické potraviny.

Pred 20 rokmi Matej Krén daroval Galérii mesta Bratislava inštaláciu, ktorá sa stala najnavštevovanejším dielom. "Zaujímalo ma, aká bude reakcia ľudí, keď to tam zostane po veľmi dlhú dobu," hovorí v rozhovore.

Kľúčovým rizikom pri lezení ferrát je precenenie vlastných schopností, hodnotí Andrej Kolárik, predseda metodickej komisie Slovenského horolezeckého spolku James. Zodpovednosť za ostatných v skupine nesie objektívne najskúsenejší člen družstva. Ferratistom radí, aby sa nebáli kontaktovať horskú službu aj v prípadoch, keď ešte nemusí ísť o život.

Začiatkom septembra sa deti a mladí ľudia vrátili do škôl, niektorí s kvetinkou v ruke a radosťou v kroku, iní menej, pretože práve na školách sa často stretávajú s rôznymi prekážkami, či bariérami. V tejto epizóde podcastu Krajina mladých sa spýtame či sú slovenské školy naozaj pripravené na všetky deti a mladých ľudí, na aké bariéry niektorí študenti a študentky v školách narážajú, prečo je to nefér a prečo sa odsúvanie niektorých detí na „druhú koľaj“ našej spoločnosti neoplatí. Pozrieme sa aj na príklad súkromnej základnej školy vo Zvolene, ktorá je prvou svojho druhu na Slovensku. Ako vyzerá inklúzia všetkých detí do tried a čo si vyžaduje? 

Tentoraz sa s rabínom Mišom Kapustinom venujeme modlitbe s krásnou melódiou, ktorej čas prichádza s najvýznamnejším sviatkom Jom Kipur.

Čo má spoločné torta Pavlovka s touto známou baletkou? Spoločné nemajú nič. Torta je po baletke pomenovaná, lebo tvorcovi torty jej biely sneh pripomínal bielu baletkinu sukňu a preto jej dal tento názov. Čo má spoločné Nadácia Milana Šimečku s politikom Michalom Šimečkom, stranou Progresívne Slovensko, či žurnalistom Milanom Martinom Šimečkom? Rovnako ako v prípade torty, spoločný je názov - Nadácia svojim menom odkazuje na predka súčasných Šimečkovcov - disidenta a filozofa Milana Šimečku, ktorý predčasne zomrel v roku 1990. Čomu sa táto Nadácia venuje a kto to platí sa dozviete v tomto ❤️DÁSATO. Pustite si dávku inšpirácie a dobrých správ a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO

V novej epizóde V ženskom rode sa s mojimi dvomi výnimočnými hostkami - slovenskou skladateľkou Ľubicou Čekovskou a českou dramaturgičkou Viktóriou Knotkovou – ponárame do diela Virginie Woolfovej, jedinečnej britskej autorky, ktorá vo svojich textoch neustále posúvala hranice literatúry aj spoločenských noriem. Jej román Orlando patrí medzi najodvážnejšie a najexperimentálnejšie diela svojej doby. Príbeh šľachtica, ktorý sa cez storočia premení z muža na ženu, nie je len fascinujúcim putovaním dejinami, ale aj hlbokým skúmaním otázok identity, pohlavia a vnútornej slobody. Woolfová svojím dielom vyzýva čitateľky a čitateľov, aby prehodnotil tradičné vnímanie času, spoločenských rolí a sebauvedomenia. Čekovská a Knotková pretavili Woolfovej vizionárske myšlienky do operného sveta a na objednávku Národního divadla Brno spoločne stvorili operu Here I am, Orlando. V rozhovore opisujú tvorivý proces, akým sa Woolfovej literárny materiál premieňal na ich spoločnú hudobnú a scénickú poéziu, ktorá skúma hranice pohlavia, lásky a umenia. Zároveň sa dotkneme toho, ako umenie a tvorivosť dokážu rozširovať naše chápanie sveta, ako aj nás samých.

Juraj Hipš je človek, ktorý je synonymom DÁSATO premýšľania. Pustil sa so svojim tímom do na prvý pohľad nemožnej úlohy. Neziskovka, ktorú roky vedie - Živica (v spolupráci s druhou neziskovkou Teach for Slovakia) si prevzala od mesta Zvolen zadĺženú, problémovú, tzv. "cigánsku" školu a už druhý rok sa snažia zmeniť spôsob ako u nás (ne)funguje vzdelávanie. Juraj a jeho tím veria, že vzdelanie a spolupráca dokážu dlhodobo meniť veci k lepšiemu, na rozdiel od paušálnej segregácie a vylúčenia. Chcú priniesť aj deťom, ktoré žijú v stredovekých podmienkach chudoby a vylúčenia, podmienky vyučovania hodné súčasnosti.   Po vypočutí sa dozviete ako DÁSATO - meniť stredoveké podmienky života Rómov, alebo či DÁSATO - meniť stredoveké názory v hlavách majority. Prajem príjemné sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO.

S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o paradoxoch modlitby smútiacich.   

Pri teplotách nad 30 °C rastliny trpia a okrem iného spomaľujú aj tvorbu plodov. To môže byť pre nás problém, keďže práve tie nám často končia na tanieroch a v pohároch. „Celá naša flóra sa vyvíjala v mierne odlišných podmienkach, než sú tie dnešné,“ hovorí botanik a riaditeľ Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV Jaromír Kučera. Dodáva, že dnes trvá „leto“ približne o dva mesiace dlhšie než pred sto rokmi, aj preto sa napríklad stihne narodiť viac generácií škodcov. Klimatické modely pritom ukazujú, že teplota bude naďalej stúpať a rastlinné spoločenstvá sa budú aj bez nôh relatívne rýchlo posúvať smerom k pólom. Podľa botanika by do konca storočia mala byť klíma na Slovensku podobná tej, aká je dnes v Severnom Macedónsku.

"Keď sa pred dvadsiatimi rokmi pýtali ľudí vo veku dvadsať rokov čoho sa najviac boja, ich odpoveď bola nezamestnanosť. Keď rovnakú otázku položili dnešným dvadsiatnikom, tí odpovedali, že ich najväčšou obavou je klimatická kríza a s ňou spojené katastrofy ako napríklad nedostatok pitnej vody," hovorí v rozhovore spoluzakladateľka spoločnosti Allheads Laura Blažeková. Podľa nej práve v tom vidno najväčší posun v tom, o čom dnešná generácia - takzvaná GEN Z - najviac premýšľa. "Už to nie je iba „o mne“, pretože veci, ktoré sa týkajú mňa samej viem do istej miery ovplyvniť," konštatuje, "témou sú veci komunitného a spoločenského typu, ktoré majú pre mladého človeka vyššiu hodnotu, no sú "mimo neho" a nevie ich ovplyvniť."  V rozhovore sa venujeme aj tomu, ako sa dá vo firmách zlepšovať a zefektívňovať fungovanie multigeneračných tímov, kde je generácia Z konfrontovaná s očakávaniami starších generácií a nie vždy si navzájom rozumejú.

O židovskej Kremnici sme sa na slávnom a veselom festivale rozprávali s miestnym historikom Danielom Haas Kianičkom a novinárkou Kvetou Fajčíkovou. A herec Ady Hajdu vylepšoval náladu v publiku židovskými vtipmi.    

V tejto časti série o židovských modlitbách sa rozprávame o jednej z najstarších a najobľúbenejších, ktorá sa modlí trikrát denne na konci každej bohoslužby. Aleinu má mnoho verzií a v tej liberálnej jedna veta chýba, rabín Miša Kapustin vysvetľuje, prečo to tak je. 

Neurobiologička Dominika Fričová rozpráva o tom, ako vznikajú spomienky, ako si udržať mozog čo najdlhšie zdravý a čo sa ňom deje  počas Parkinsonovej či Alzheimerovej choroby.  „Rada hovorím, že ja už asi tú Nobelovu cenu nedostanem, ale stále verím, že vychovám niekoho, kto ju získa,“ dodáva dodáva vedkyňa, ktorá je vedúcou translačného výskumu neurodegeneratívnych ochorení na Druhej neurologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.  

Rabín Miša Kapustin rozpráva svoje obľúbené vtipy a Mirek Tóda vyberá ďalšie zo zbierky židovských anekdôt Tachles, ktorú vydalo Karmelitánské nakladatelství. 

💥Ako SA DÁ vyzbierať na Slovensku 4,4 milióna eur od ľudí a dokonca na nákup munície pre obranu Ukrajiny?  💥A ako sa dá tá munícia nakúpiť a poslať na Ukrajinu? 💥Ako sa to celé robí, kto je za tým a prečo to tí ľudia robia? 💥Toto aj omnoho viac prezradí Rastislav Kalnovič z iniciatívy Mier Ukrajine v relácii ❤️DÁSATO.  Prajem príjemné sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO.

Americká investigatívna novinárka Alden Wicker v knihe Zabijaci v móde prináša šokujúce informácie o tom, aké oblečenie nosíme, a odhaľuje skutočnú cenu toxických a do značnej miery neregulovaných chemických látok, ktoré sa nachádzajú vo väčšine našich odevov.

Až 214 mladých kapiel z celého Slovenska sa prihlásilo do otvorenej výzvy projektu Garáž, ktorý organizuje Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026 v spolupráci s festivalom Pohoda. Garáž sa zameriava sa mladé kapely, hudobníkov a hudobníčky, pre ktorých vytvára priestor na prezentáciu, vzdelávanie aj sieťovanie. Počas troch augustových sobôt (17.8., 24.8. a 31.8.) sa v trenčianskom KC Hviezda predstaví 20 interpretov. Zoznámiť sa s ich tvorbou môžete aj v kurátorsky zostavenom playliste na YouTube.

Dana Tschegg Homolová začala pracovať v rodinnej firme po rodinnej tragédii, keď jej v roku 2015 nečakane zomrel otec. Pridala sa k mame a sestre, aby im pomohla rozvíjať firmu, ktorú rodičia založili hneď po páde komunistického režimu. Mladá žena, ktorá vyštudovala prírodné vedy na univerzite vo Viedni, matka dvoch detí a hudobníčka, sa tak zrazu ocitla vo firme pôsobiacej v pre ženy nezvyčajnej oblasti autoservisnej techniky. Ako hovorí, našla v nej slobodu a možnosti uplatniť to, v čom vyniká. V rozhovore zdôrazňuje aj to, že pre dobrý pocit v rodine, ktorá spolu zároveň aj pracuje, je dôležitá otvorená, úprimná komunikácia a snaha o porozumenie.

Vedeli ste, že samovražda je druhá v poradí príčin smrti ľudí do 18 rokov? Že viac ako 600 tisíc ľudí na Slovensku sa lieči na duševné poruchy, podľa štatistík? Kvôli stigme sa veľká časť ľudí s duševnými ťažkosťami nelieči vôbec a ich skutočné počty sú omnoho vyššie, odhadom sa blížia ku miliónu. Zároveň platí, že čakacie lehoty u psychiatra a psychológa sú v týždňoch, či v mesiacoch. Ak potrebuje človek v úzkych pomoc IHNEĎ a ZADARMO - už 12 rokov je tu IPčko, kde je možné nájsť odbornú psychologickú a krízovú pomoc. PhDr. Marek Madro PhD., zakladateľ a riaditeľ IPčka v DÁSATO hovorí o tom, s čím táto neziskovka aktuálne zápasí a čo SA DÁ pre duševné zdravie spraviť. Prajem príjemné počúvanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO    

Výstava (Ne)plánovaná Bratislava sumarizuje plánovanie a výstavbu mesta v priebehu jedného storočia. O mestskom urbanizme sme sa porozprávali s Henrietou Moravčíkovou, kurátorkou a jednou z autoriek rovnomennej knihy.

Kurátorka Múzea židovskej kultúry v Bratislave Eva Poláková nás sprevádza novou výstavou: Od hlavy po päty odetí v zákone.

Oceňovaný americký novinár a spisovateľ Jeff Goodell prináša knihu o tom, akým extrémnym spôsobom sa mení naša planéta. Vysvetľuje, prečo je počasie čoraz nevyspytateľnejšie a aký vplyv to má na ďalšie aspekty nášho života – od dostupnosti potravín až po výskyt chorôb. Ukazuje, ako vlny horúčav, ktoré sú z roka na rok horšie, postihujú najzraniteľnejších ľudí a ničia lokálne ekosystémy.

„Život ohrozujúce reakcie sú o niečo častejšie pri bodnutí včelou. Na druhej strane, osí jed obsahuje veľa naozaj toxických látok, ktoré môžu spôsobiť aj reakcie neimunologického typu,“ hovorí alergológ Martin Hrubiško. V rozhovore vysvetľuje, ako vzniká alergia na bodavý hmyz, ako pri nej poskytnúť prvú pomoc a kedy môže byť bodnutie nebezpečné aj pre nealergika.

Ako sa vedia (nielen) mladí ľudia dostať ku užitočným informáciám, ktoré sa neučia v škole, ale sú potrebné pre život? Ako a kde sa dozvedia, aký je rozdiel medzi politickou ľavicou a pravicou, alebo ako si spraviť daňové priznanie, alebo ako sa chovať na pracovnom pohovore? Ako firmy podporujú školy a pomáhajú učiteľkám a čomu sa venuje ďalší zo "zahraničných agentov" - neziskovka ZMUDRI - prezradí Martina Bolibruchová, jej riaditeľka v najnovšej ❤️DÁSATO relácii. A nezabúdajte, že naozaj ❤️DÁSATO

Je tu leto, obdobie kedy sa mladí ľudia stretávajú, tvoria sa nové priateľstvá a mnohí zažívajú aj svoje prvé lásky. Ako na to s bezpečne, informovane, zodpovedne, ale aj s mladíckou radosťou a nadšením? A ako môžu rodičia pomôcť otvoriť, či prediskutovať tému intimity a vzťahov s ich deťmi? Je pravda, že o intimite sa máme s deťmi rozprávať už od 4 rokov? Prečo tak skoro? A spýtame sa aj na vynútené bozky tetám, babkám a ujom - ako na ne reagovať a prečo je to dôležité pre budúci život dieťaťa? Všetko preberieme v letnej epizóde podcastu Krajina Mladých. 

Pre fanúšikov Pohody mali pripravený set, ktorý odohrali na legendárnom festivale Glastonbury. Tolstoys napokon v sobotu nevystúpii, keďže festival ukončila piatková smršť. So speváčkou Elou Tolstovou sme sa detailnejšie rozprávali o tom, ako prebehli ich tri koncerty v Glastonbury, ktoré kapele priniesli prísľuby viacerých zahraničných bookingov. Tolstoys sú prvá slovenská kapela, ktorá dostala pozvánku na tento ikonický festival.    

"Moja mama ma naučila, že nič v živote nie je zadarmo. Za všetko sa platí," hovorí Kristína Gaál Drobcová, ktorá vo svojej profesionálnej kariére prednedávnom obsadila post globálnej viceprezidentky veľkej americkej nadnárodnej firmy. V rozhovore opisuje svoju rodinnú výchovu a osobné nastavenie - najmä zvedavosť, otvorenosť novým výzvam a potrebu učiť sa, ktoré ju priviedli až na miesto, ktoré zastáva dnes. No vysvetľuje aj to, akú cenu musí byť žena ochotná zaplatiť, aby viedla aj pracovne naplnený život. Ak žena robí kariéru na top úrovni, "Nie je možné, aby muž bazíroval na tom, aby bola večera o šiestej večer na stole, aby nikde nebolo ani zrnko prachu a aby bolo vždy opraté," dodáva. 

Nataliya Kobets pochádza z Ľvova, kde vyštudovala univerzitu. Stala sa učiteľkou slovenského jazyka a literatúry, z ktorej má dokonca doktorát. Na Slovensko prišla so svojou vtedy 5-ročnou dcérou po vypuknutí vojny na Ukrajine v apríli 2022. Doma na Ukrajine nechala celú rodinu. Dnes na Slovensku učí ľudí z Ukrajiny jazyk ich novej dočasnej domoviny. Učí ich rozumieť nám, aby sa tu medzi nami cítili lepšie a menej "stratení".  V rozhovore sa zhovárame o jej práci učiteľky Ukrajinskej školy v evakuácii, ktorú založila nezisková organizácia Sme spolu / Ukraine Slovakia SOS. O svojej práci hovorí, že ju miluje, no priznáva, že v nej zažíva aj náročné chvíle: "Keď som chodila na univerzitu, učili sme sa psychológiu zameranú na študentov strednej či vysokej školy. Nikto ma však nepripravil na to, že raz budem aj psychologičkou vojnovou. Takou, ktorá bude mať v triede deti, ktoré zažili vojnu." Ako vysvetľuje, s takými deťmi treba pracovať úplne inak. "Nefunguje žiadne pravidlo, ktoré poznáte. Neustále premýšľate, čo im môžete povedať, či niečo môžete povedať a ako vlastne."  

"Vitajte v umeleckom mestečku," takto výstižne otvoril 28. ročník festivalu Pohoda jeho organizátor Michal Kaščák. Pohoda pripravila výživný line up, v ktorom si tento rok nájde to svoje hneď niekoľkokrát každý návštevník. Rap, elektronika, gitarová muzika. Program Pohody patrí každoročne k najdiskutovanejším témam a v reakciách návštevníkov badať medzigeneračné rozdiely. Tento rok festivalu ide karta, čo sa dalo navnímať už len zo samotného faktu, že prvý deň festivalu prišli do areálu tisícky ľudí. To nebýva pravidlom. Festivalový denník Pohody vzniká v spolupráci Denníka N a hudobného portálu Moja Muzika. Otváracím štvrtkovým dňom Pohody vás prevedú Edo Kopček, Oliver Rehák a Michal Frank.   

Výskum Viktórie Čabanovej z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV pripomína detektívnu prácu. Snaží sa vystopovať, pochytať a analyzovať komáre, ktoré lietajú po Slovensku. Prípadne im „prišiť“ prenos nejakého nebezpečného ochorenia, či odhaliť invázne druhy, ktoré tu nemajú čo robiť. Začiatkom júla bolo aj vďaka jej práci potvrdené, že na Slovensku sa usídlil ázijský komár tigrovaný, ktorý prenáša napríklad horúčku dengue. Napriek tomu však Čabanová komáre, pravdepodobne ako jedna z mála ľudí, zbožňuje.

Čo dnes definuje muža, mužnosť či dospelosť? Čo robí mužov zrelými a ako im k tomu pomôcť? Odpovede nachádzam s Tomášom Pešekom, odborníkom na vzdelávanie, ktorý roky vedie (ako dobrovoľník) zážitkové podujatia, kde hľadajú spôsoby, ako ísť "na ceste k mužom". Transition tábor sa začína druhý júlový piatok a je možné sa naň ešte prihlásiť. A nezabúdajte, že DÁSATO.

Podľa Dominika Želinského zo Sociologického ústavu SAV mávame problém pochopiť, ako môže byť charizmatický človek, ktorého my sami vnímame negatívne. Často takisto veríme, že sme voči iracionálnemu osobnostnému čaru iných ľudí a politických lídrov odolní a neprepadli by sme mu. „Pre slovenský diskurz je charakteristické, že si to myslíme o ‚tých druhých‘, lebo ‚my‘ by sme ako racionálni ľudia predsa nikdy niečo také neakceptovali,“ hovorí Želinský. „Ale myslím, že úplne každý vie v hĺbke frustrácie do istej miery uveriť v nejakú záchranu sveta cez radikálne konanie alebo doslovné nasledovanie lídra.“

S rabínom Mišom Kapustinom sa venujeme mýtickej a mimoriadne impulzívnej biblickej postave Samsona a jeho najzraniteľnejšom mieste.

Výnimočná fotografka Milota Havránková hovorí v podcaste Oči dokorán o cykle Nová miera, v ktorom pracovala s archívom rodinných fotografií, ale aj o tom, prečo sa jej retrospektívna výstava volá Modrá strecha. 

Pred nedávnom sme rozhodli koho pošleme za Slovensko do Európskeho parlamentu. Ako by volili stredoškoláci - keby mohli? Dikobraz či včelí úľ - ako vidia mladí ľudia Európsku úniu? A vôbec - ako vnímajú niečo, čo je tu celý, alebo aspoň väčšinu ich života? Na všetko sa spýtame v najnovšej epizóde podcastu Krajina Mladých a navyše ponúkneme jedinečnú analýzu aktuálnych volieb do EP – 18 ročným stredoškolákom. 

Elena Gallová Kriglerová už 20 rokov vedie neziskovku CVEK, ktorá prináša praktické a naozaj odborné návody ako zlepšovať náš svet. CVEK je skratka z názvu Centrum pre výskum etnicity a kultúry - čo je mimovládka, ktorá svojimi výskumami a vzdelávacími aktivitami pomáha tvoriť spravodlivejšiu a súdržnejšiu spoločnosť. Čo vlastne robia, ako zlepšujú svet okolo nás a kto to celé platí, sa dozviete v DÁSATO.

Americká spisovateľka Mary Roach prináša ďalšiu pozoruhodnú knihu s názvom Zločin a srsť o konfliktoch medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami. Cestuje a učí sa, ako si poradiť s hladným medveďom, ochutnáva návnadu na potkany, nechá sa prepadnúť makakom. Spolu s forenznými vyšetrovateľmi útokov zvierat, odborníkmi na kolízie medzi ľuďmi a slonmi, expertom na riadenú demoláciu obrích stromov či génovými inžiniermi odhaľuje, že najväčším problémom divočiny, a zároveň jeho riešením, je človek.

Martina Šarvaicová je povolaním ekonómka, venuje sa aj financiám neziskoviek a pomáha im s mnohými praktickými problémami. Okrem toho je aj mama a manželka a venuje sa aj rozmanitým formám pomáhania ľuďom v ťažkostiach. Ako zakladajúca členka Záchranného systému Slovensko bola pri mnohých pátraniach po nezvestných ľuďoch a v súčasnosti sa jej aktivity presunuli najmä na oblasť prevencie. V DÁSATO hovorí o pomáhaní ako o aktivite, ktorá viac dáva, než berie a s úsmevom jej vlastným ku nej prizýva každého. Lebo viac rúk viac unesie a DÁSATO.

Jadrová fyzička Lucia Anna Tarasovičová skúma v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN), ako sa správa hmota podobná horúcej kaši, z ktorej po veľkom tresku vznikol náš vesmír. O tom, koľko percent sveta okolo nás približne poznáme a ako sa to európske laboratórium snaží zmeniť, sme sa s vedkyňou rozprávali pri príležitosti 70. výročia založenia CERN-u.

Iveta Holešová je jednou z najrenomovanejších fyzioterapeutiek na Slovensku. Jej vyše 35-ročná prax jej dala skúsenosti z oblasti práce s telom vrcholových športovcov a športovkýň, ale venuje sa aj "bežným" mužom a ženám rôzneho veku a rôznej životnej skúsenosti. Spolu sa zhovárame o tom, ako fyzioterapia pomáha ženám v tom, aby sa vo svojom tele cítili lepšie a komfortnejšie aj v takých náročných obdobiach, akými sú obdobia hormonálnych zmien v puberte, tehotenstve či perimenopauze. 

Edo Klena vydal nový album s názvom 2020 a uviedol ho na sociálnych sieťach s tým, že "teraz budem mať starosti, čo s ním. Stojí dvanásť eur plus poštovné. Je iné ako predošlé, zvukom, zložením muzikantov a mierne nadväzuje na album 2005. Robili sme ho dlho, predlho od r. 2020 a sú tam covid pesničky, ale samozrejme nie len tie." 

Kedy bude mať Slovensko svojho vlastného ozajstného milionára, ktorý sa rozhodne svojim majetkom zlepšiť život ostatným? Kedy budú Slovenskí boháči zveľaďovať nemocnice, univerzity či podporovať vedu a výskum? Aj o tomto a tiež o tom, čo pre zlepšovanie sveta môžeme urobiť my sami, rozpráva v DÁSATO Fero Pauliny z Nadácie Pontis. Nezabúdajte, že DÁSATO.

Práve prebieha hlasovanie v súťaži Podcast roka. Organizátori súťaže Michaela Lacina a Matej Ohrablo porozprávali o tom, ako sa vyvíja slovenská podcastová scéna, čo treba mať na pamäti, keď začínate s podcastami, aké žánre dominujú, a ako hlasovať v aktuálnom ročníku súťaže.     

15 mája postrelil muž z davu slovenského premiéra Róberta Fica. Išlo o bezprecedentný útok, ktorý sledovali a vyjadrovali sa k nemu odborníci, politici a známe osobnosti. Ako vnímali situáciu mladí ľudia? Sledovali ju vôbec, debatovali o nej, dotkla sa ich? V najnovšej epizóde podcastu Krajina hovoria mladí o pocitoch šoku, desu a úzkosti. V mrazivej debate však zistíme aj to či sa mladí ľudia dnes cítia na Slovensku bezpečne a prečo sa obávajú o svoju budúcnosť, ale aj budúcnosť Slovenska.  

Témou tohto vydania sú barokové diela, ktoré Galéria mesta Bratislavy získala pred sto rokmi. O takmer ich príbehu rozpráva reštaurátor Robert Szemzo.

Novinkou letnej vysokohorskej sezóny, ktorá v Tatrách začína tento víkend, je zavedenie horolezectva nižšej obtiažosti. To za určitých podmienok sprístupní neznačkované vrcholy ako Gerlach, Vyská či Lomnický štít širšej outdoorovej verejnosti bez horských vodcov. Aké podmienky to sú sme sa rozprávali s predsedom Slovenského horolezeckého spolku JAMES Antonom Pacekom.

„Jazyk sa dá vnímať aj ako spôsob empatie, keď sa prostredníctvom neho učíte pozrieť na svet myšlienkovým a obrazovým pohľadom toho druhého,“ hovorí lingvistka, prekladateľka a poetka Katarína Džunková. Vedkyňa a poetka sa venuje rozličným starým jazykom a minulý rok spolupracovala s egyptológmi Martinom Odlerom a Silviou Štubňovou Nigrelli na historicky prvom preklade staroegyptskej ľúbostnej poézie do slovenčiny. Ten vyšiel v zbierke pod názvom V severnom vetre čítaš správy ďaleké.

Ak ste sa niekedy pokúšali urobiť čokoľvek cez slovensko.sk zrejme rozumiete frustrácii z neefektívne minutých miliónov eur na služby, ktoré fakt nie sú dobré. Vedeli ste, že existuje partia IT nadšencov, ktorý sa to rozhodli zlepšiť a ešte to robia aj udržateľne ako neziskovka? Jano Suchal zo Slovensko.Digital - občianskeho združenia, ktoré robí na zlepšovaní kvality digitálnych služieb štátu v relácii DÁSATO prezradí, ako SA TO DÁ. Prajem príjemné sledovanie a nezabúdajte, že DÁSATO.

V tejto epizóde sa s rabínom Mišom Kapustinom venujeme obradu, ktorým sa oddeľuje sviatok šabat od pracovného týždňa.

Meteorologička Miriam Jarošová je známa z televíznej obrazovky, z ktorej hlási predpovede počasia. Meteorológii sa venuje už vyše 30 rokov a je jednou z najskúsenejších vedeckých autorít, ktoré nám môžu vysvetliť, ako vlastne predpovede počasia vznikajú a ako a či vôbec sa dá zlepšovať ich presnosť. "Atmosféra je veľmi komplexný systém. Nefunguje v štýle 'Pozriem sa a vidím', údaje musíte najprv namerať," hovorí v rozhovore,"kým však údaje spracujete, uplynie niekoľko hodín. To je dlhá doba na to, aby sa v atmosfére nič nezmenilo. Predpovedať počasie na 100 percent teda nie je možné." Vysvetlíme aj to, aký je rozdiel medzi meteorológiou a klimatológiou, čo je to klimatický normál, ako sa mení počasie v Európe aj na Slovensku a čo to bude znamenať pre našu budúcnosť. "Termín globálne otepľovanie bol podľa mňa nešťastný nápad. V ľuďoch vyvolal mylný dojem, že je to vlastne dobrá vec, lebo bude teplo a budú musieť menej kúriť," myslí si Miriam Jarošová. "So zvyšujúcou sa teplotou v atmosfére však nastupujú aj ďalšie javy, ktoré dokážu vysoko sofistikovaný systém, v ktorom žijeme, veľmi výrazne narušiť," dodáva.  Záverečnú - tak trochu provokatívnu otázku - odo mňa berte ako humorný bonus :)

S rabínom Mišom Kapustinom spúšťame novú minisériu o najdôležitejších židovských modlitbách. A začíname tými najdôležitejšími slovami v judaizme: Slyš Izrael, Hospodin je tvoj Boh, Hospodin je Jediný. 

Ako svedok a obeť tragédie v Osvienčime podal Elie Wiesel v memoároch Noc mimoriadne silnú výpoveď o hrôzach holokaustu. Ako sa tento krehký a nenápadný spisovateľ z karpatského mestečka stal takým vplyvným aktérom na svetovej scéne? Joseph Berger sa v knihe Elie Wiesel – Prelomiť mlčanie pokúša zodpovedať túto otázkou prostredníctvom rozhovorov s jeho priateľmi, vedcami, kritikmi, ale aj pomocou jeho literárnej tvorby.

Pondelkové ráno patrilo na sociálnych sieťach príspevkom z nedeľňajšieho otváracieho koncertu festivalu vedy a umenia Starmus. Témou dňa sa nielen v hudobnej a kultúrnej komunite vrátane fanúšikov stal horiaci bratislavský klub Pink Whale, ktorý sídli v priestoroch lode na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu. Aktuálne je známe, že klub niekto podpálil. Hosťom dnešného dielu je majiteľ podniku Lubo Šoška.

Tomáš Kriššák je autorom vzdelávacích aktivít, kampaní, komiksov a vzdelávacej platformy HOPE, na ktorú aktuálne ešte stále fundraisuje tu: https://donio.sk/projekthope. Ako to robí a prečo to robí prezradí v DÁSATO Svet podľa Gabiky. Prajem príjemné sledovanie a nezabúdajte, že DÁSATO.

"Množstvo mladých ľudí by chcelo mať aj dve-tri deti, ale nemajú ich, pretože im podmienky v krajine nevyhovujú. Sem spadajú financie, bývanie, možnosti zlaďovania práce a rodiny, dostupnosť predškolských zariadení, pružný pracovný čas a tak ďalej," hovorí demograf a prognostik Boris Vaňo. Z jeho štúdie o veku prvorodičiek na Slovensku vyplýva, že počas obdobia 1993 – 2022 sa priemerný vek žien pri prvom pôrode zvýšil z 22,4 roka na 28,3 roka.

Dobrý festival napíše v Prešove 14. až 16. júna svoju štrnástu kapitolu. Podujatie, ktoré Miro Tásler prevzal po kapele Mloci a ich Festivale dobrej hudby, sa etablovalo a narástlo na najväčší letný festival na východnom Slovensku. Dobrý festival prináša žánrovú pestrosť a nerozlišuje medzi hudobnými štýlmi.

Sloboda je ako dýchať vzduch, hovorí rabín Miša Kapustin v záverečnom podcaste tejto minisérie.  

Prešovský hudobník Stano Čorej začal aktívne s muzikou už v dvanástich. rokoch. Napísal text k piesni Pavúk, ktorý na svoj album zhudobnili IMT Smile, hral na gitare a skladal piesne v kapele Nuda. Založil s Martinom Husovským Komajotu, pôsobil vo White Place a všade medzi tým si odkladal piesne do samostatného priečinka. Po čase sa k nemu vrátil a vznikol audio-vizulny projekt Úzka Krajina, na ktorom sa doposiaľ zúčastnilo asi tridsať muzikanotv prevažne z Prešova. V týchto dňoch vychádza tretí album Úzkej krajiny s názvom Elektromagnetický život.

Táto výstava je vyrobená pre ľudské telo a nie pre ľudskú myseľ, hovorí Lucia Tkáčová o spoločnom projekte s Katarínou Hruškovou.

Sú jar a leto obdobím častejších úrazov detí a mladých ľudí, alebo je to len mýtus? Ktoré nenápadné aktivity, či hračky sú pre detské zdravie nebezpečné? Ak sa už úraz stane, vieme ho riešiť, podať prvú pomoc? Ako sú zabezpečené letné tábory z pohľadu zdravotnej starostlivosti a prečo bijú záchranári aj organizátori táborov na poplach? Spýtame sa v dnešnej epizóde podcastu Krajina mladých. 

„V Antarktíde si vedci medzi sebou pomáhajú bez ohľadu na hranice. Byť zoči-voči drsnej prírode ľudí často motivuje k súdržnosti,“ hovorí rastlinný fyziológ a polárnik Peter Váczi, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne a v Antarktíde absolvoval už 15 expedícií. Vedec pôvodom z Košíc sa takmer každoročne počas antarktického leta vracia na českú polárnu výskumnú stanicu, ktorá je na Ostrove Jamesa Rossa, aby sledoval, ako sa rastliny dokážu prispôsobiť nehostinnému a rýchlo sa meniacemu prostrediu.

Hovorí sa v judaizme o láske menej ako v kresťanstve? Ako sa na ňu pozerajú Židia, sa rozprávame s rabínom Mišom Kapustinom.

Česká právnička a odborárka Šárka Homfray napísala knihu "Proč jsme tak naštvané?", v ktorej mapuje viaceré kľúčové životné situácie a fenomény týkajúce sa života a spoločenského fungovania žien. V rozhovore hovoríme napríklad o tom, aké náročné podmienky majú v Česku a na Slovensku sólo matky, ale aj ženy vo veku 55+, na ktoré sa s predsudkami pozeráme ako na tie, ktoré už majú "to najlepšie za sebou". Venujeme sa aj tomu, ako sa v súčasnej literatúre a popkultúre stvárňuje priateľstvo medzi dievčatami a ženami, ktoré dáva základ ženským sieťam, toľko potrebným na spoločenskú a mentálnu zmenu v prospech žien. V tomto kontexte Šárka konštatuje, že usilovať sa o zmenu v našich individuálnych životoch nestačí, lebo tá podľa nej nikdy nebude dostatočná na to, aby sa v prospech žien zmenil celý systém.

Že sa dá nevzdať sa a hoci so slzami v očiach, ale vždy sa pridať - ku odkazu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej - ku zlepšovaniu Slovenska, demokracie, zákonnosti a proti nepráviu a korupcii - to všetko v DÁSATO pripomína Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. Dozvieme sa tiež, ako je Nadácia financovaná, kto a prečo ju založil, čo vlastne robí a ako sa k ich úsiliu dá pridať. Príjemné sledovanie a nezabúdajte, že DÁSATO  

Kultová kapela Ľahká múza, pevná súčasť československého undergroundu od 80-tych rokov, priekopníci elektronickej muziky u nás, oslavuje 40 rokov na scéne. Namiesto toho, aby Ľahká múza bilancovala, prináša nový štúdiový album Piesne Ticha.

"Nemali by sme zabúdať, že škola nie je iba na to, aby deti vzdelávala, ale aj na to, aby ich učila spolupráci, nezištnej pomoci a priateľstvu," hovorí v rozhovore Erika Fabiánová, ktorá je riaditeľkou jednej základnej školy v Rožňave. V rozhovore vysvetľuje, ako si na škole všimli, že po pandémii covidu s deťmi nie je všetko tak, ako predtým a deti sa prestali medzi sebou socializovať. Ich schopnosť nadväzovať kamarátstva sa rapídne zmenila. "Zatiaľ čo pred covidom sa učitelia a učiteľky vykonávajúce dozor počas prestávok sťažovali na to, že deti behajú, lietajú, hrajú ping pong a robia krik, po covide bolo zrazu na chodbách cez prestávky ticho. Ojedinele sedelo pár detí v oddychových zónach, no všetky ťukali do mobilu. Mnoho detí nebolo schopných odpovedať celými vetami alebo komunikovali minimálne," spomína. Vtedy si v škole uvedomili, že sa s deťmi deje niečo nedobré. Rozhodli sa konať a zmeniť situáciu k lepšiemu. Ľahké to však nebolo. 

Klinická psychologička Dr. Kirren Schnack prináša praktickú príručku plnú metód a stratégií, ako si poradiť s pretrvávajúcou úzkosťou. V knihe Prekonajte úzkosť vysvetľuje, ako porozumieť svojej úzkosti, ako upokojiť nervový systém a ako zvládnuť pocity strachu a neistoty.

Koncom roka 2023 vyšiel hudobnej formácii Petra Bači Band prvý debutový album Two Options, v slovenskom preklade Dve možnosti. Desiatimi novými piesňami skupina nadviazala na EP Ešte počkaj spred troch rokov. Poslucháčom a čitateľom podcastov Moja Muzika o novinkách porozpráva herečka, moderátorka a frontmanka skupiny Petra Bačinská.

Sudcovia by sa mali báť Boha, milovať pravdu a nenávidieť úplatky. O spravodlivosti sa v novej epizóde rozprávame s rabínom Mišom Kapustinom. 

Na morskom kajaku zažijete slobodu a divočinu, ktorá je často za hranicou komfortnej zóny. Outdoorová nátura je preto dôležitejšia ako skúsenosti s pádlovaním, hovorí v Hiking podcaste vodák a sprievodca Peter Verček z Vodáckeho centra.

Do hudobného klubu Blue Note v Novom meste nad Váhom sa radi vracajú špičkové mená svetovej, českej a slovenskej scény. Začínali tu Sima Magušinová (ešte ako Martausová), Jerguš Oravec, Lukáš Adamec, Dávid Hodek, Lash & Grey a ďalší. Svojím nastavením sprístupňuje tento slovenský hudobný klub živú muziku nielen mladým ľuďom, začínajúcim talentovaným kapelám pomáha nájsť svoje prvé publiká, fajnšmekrom plní sny a renomé si získal medzi svetovými muzikantmi a ich manažérmi. Al di Meola využil vlani priestory Blue Note na zohratie sa so svojou kapelou pred európskym turné, pre Laca Décziho je to pravidelná zastávka na nekonečnom turné.  Mnohé z toho by za 15 rokov existencie nebolo možné bez publika, ktoré často cestuje do Nového Mesta nad Váhom kvôli koncertom z Prahy, Brna, Ostravy a celého Slovenska. "Na začiatku to všetko nebolo v pláne, prišlo to až časom," hovorí Tibor Zelenay, dramaturg novomestského hudobného klubu Blue Note a zároveň organizátor Open Jazz Festu. Nesplným snom je klubový koncert Mira Žbirku. V máji v Blue Note vystúpi Mike Stern.        

V speváckom zbore Superar žiadne dieťa nebude sedieť v kúte, je to totiž vzdelávací program, kde sú začlenené všetky deti bez rozdielu - etnika, sociálneho statusu, talentu, národnosti či zdravotného znevýhodnenia. Spolu pri spievaní v zbore sa učia, že ak to má ladiť, treba sa to učiť, trpezlivo na tom robiť a výsledkom môže byť aj kopec zábavy a silných zážitkov. Ako to celé funguje a viac o zákulisí neziskovej organizácie Superar predstaví jej riaditeľ Marek Kapusta v relácii DÁSATO Svet podľa Gabiky.   

S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o hľadaní rovnováhy.   

V hodinovom dojazde z hlavného mesta je dostupných až 760 splavných riečných kilometrov. Je to najmä vďaka vnútrozemskej delte Dunaja. Na kajaku alebo kánoe sa viete za deň dostať aj z Viedne do Bratislavy, Dunaj je totiž v tomto úseku rýchly a neprerušuje ho žiadna priehrada.

Mária Spišáková je učiteľkou informatiky na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach. Venuje sa aj popularizácii informatiky medzi žiakmi a žiačkami základných a stredných škôl, organizuje súťaže, vedie krúžky informatiky aj letné tábory. Spolu sa zhovárame o tom, čím žije mladá generácia, ktorej každodenný život ovplyvňujú technológie a sociálne siete, o kritickom myslení, a tiež o konšpiračných teóriách.

Nepríjemne sa vo výškach cíti približne každý tretí človek. „Treba si však uvedomiť, že je rozdiel medzi zvýšenou citlivosťou k vystavovaniu sa výškam a panickým, chorobným strachom, ktorý sa nazýva akrofóbia,“ hovorí vedkyňa Diana Bzdúšková z Oddelenia behaviorálnej neurovedy Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i. v Bratislave, ktorá skúma strach z výšok a jeho tlmenie pomocou tréningov vo virtuálnej realite.  

Mám pocit, že sa vraciame do minulosti drastickým spôsobom. Hanbím sa, lebo byť umelec a byť zo Slovenska je teraz zvláštna pozícia, hovorí Tamara Kramárová. 24-ročná hudobníčka vystupuje pod menom Tamara Kramar, žije vo farebnom Brightone a pravidelne sa vracia na Slovensko. Jej singel Hey Pretty Girl odznel aj v rádiu BBC Introducing. https://we.tl/t-Fptx8Tfpk5

Čakal niekoľko rokov, či sa brazílsky funk objaví na Slovensku. Napokon ho spracoval na svojom novom albume Chvostoskoky. Novinka zaujala českú bookingovú spoločnosť Bumbum Satori, ktorá občasne aj vydáva albumy umelcov, ktorých zastupuje. Ocitol sa tak po jednou strechou s Midi lidi, Ventolinom, Zrní a ďalšími.

Renomovaná historička matematiky Kate Kitagawa a novinár Timothy Revell v knihe Tajný život čísel tvrdia, že história matematiky je nekonečne hlbšia, širšia a bohatšia, než si myslíme. Týka sa nielen niektorých disciplín a konkrétnych matematikov, ktorým sa dostalo prehnane veľa úcty, ale aj príbehov o jej počiatkoch.

Ak si chcete zachovať priateľstvo, je dôležité byť trpezlivý. Rovnako to platí pre učiteľov všetkých druhov. O ďalšej kľúčovej vlastnosti sa rozprávame s rabínom Mišom Kapustinom.

Autori dnešného projektu Umenie mesta v Bratislave by s maliarmi 19. storočia našli spoločnú reč, tvrdí teoretička a kurátorka Dominika Zbončáková. V rozhovore hovorí o kultúrnom živote v starom Pressburgu aj o tvorbe maliara Sebastiana Majscha.

Vraj ich je zhruba 100 000, mladých ľudí vo veku medzi 16 – 18, ktorí dnes nemôžu voliť, ale niektorí z nich by radi by toto privilégium, alebo právo mali. Prečo? A je správne, aby takto mladí ľudia mali možnosť voliť napríklad aj v prezidentských voľbách? Aký vplyv by malo zníženie volebného veku na mladú generáciu ale aj na celú spoločnosť? A čo na tému hovoria aktuálni prezidentskí kandidáti? Všetko preberieme v aktuálnej epizóde podcastu Krajina Mladých. 

Showcaseový festival Sharpe nie je iba hudobný a spoločenský zážitok, ale je aj vydarenou vzdelávacou platformou. Od svojho začiatku podporuje medzinárodnú spoluprácu a cirkuláciu slovenskej nezávislej hudby. Šiesty ročník sa uskutoční 25. – 27. apríla v Novej Cvernovke, prinesie pestrý hudobný i edukačný zážitok s umelcami a rečníkmi z rôznych častí sveta. Hosťom tohto dielu podcastu Moja Muzika je riaditeľ festivalu Sharpe Michal Berezňák.

Prečo sa v tóre hovorí o tom, že máme byť odvážni aj silní? Vysvetľuje rabín Miša Kapustin a hovorí, aby sme sa nebáli byť sami sebou.

Na prvý pohľad môže pôsobiť meno hudobníčky Christiny Mantis neznámo, no na hudobnej scéne nie je úplným nováčikom. Za pseudonymom sa skrýva basgitaristka Kristína Čopová z Košíc, pôsobiaca v minulosti vo viacerých hudobných formáciách. Pred dvoma rokmi sa rozhodla vydať cestou sólistky a k inštrumentu pripojila aj spev. Publikum na koncertoch ju nateraz poľahky identifikuje podľa gitary v ruke, neprehliadnuteľného zamatového saka a bosých nôh. Zo svojej originálnej tvorby publiku predstavila single Homeless a Set Me Free, ktoré by mohli byť súčasťou nejedného rockového album 60. či 70. rokov.

Aký význam má v judaizme radosť a čo znamená byť šťastný? Odpovedá rabín Miša Kapustin. 

Leško, Šimečka, Štrasser, Kostolný: Ako zachrániť demokraciuLeško, Šimečka, Štrasser, Kostolný: Ako zachrániť demokraciu

Ženy na Slovensku zarábajú o takmer 17 percent menej ako muži. Najväčšie príjmové rozdiely sú v sektore informačných technológií a finančníctva. Okrem toho, ženy väčšinou pracujú v sektoroch, v ktorých sa zarába najmenej - v školstve alebo opatrovateľských službách. Sektory, v ktorých sa zarába najviac - bankovníctvo, finančné služby alebo IT, boli vždy dominantne obsadené mužmi. Martina Hodoňová je pôvodnou profesiou účtovníčka, ktorá sa prepracovala až do pozície partnerky medzinárodnej poradenskej firmy. "Bytostne som neznášala čísla a vo financiách som nikdy robiť nechcela. Som však  orientovaná na poriadok, systémy a organizáciu," hovorí o práci, ktorá si ju v podstate "našla". Zhovárame sa (nielen) o ženách vo finančnom svete a o kariérnych možnostiach, ktorú v ňom pre ženy existujú. 

Prešovskí power metalisti Slight Lie nahrali skvelý štvrtý album From Caroline ... With Hate, ktorý je žánrovo pestrý. Zároveň si pozvali ako hostí spevákov z metalcorových Etterna (Ady Hnat) a Gothic metalových Gloom (Martin Pazdera). "Mám veľmi rád, keď sa stretneme členovia viacerých kapiel na pive. Na albume máme hostí, pretože chceme ukázať, že medzi nami v metale nejde o konkurenciu, ale presne naopak – o to, že sme jedna veľká rodina. Jednoducho, chceme vás na našom albume, lebo ste dobrí." Spevák Peter Hajdu a gitarista Pavol "Demo" Demek v podcaste zároveň priznávajú, že majú radi atmosférické kapely. Svojou hudbou chcú ale robiť hlavne "hluk". 

Vlani na Pohode odohrali masívny koncert pred vyše päťtisícovým publikom. Meowlau X Val majú na konte dva EP albumy a sú v týchto dňoch na svojom premiérovom turné po kluboch, ktoré si organizujú vo vlastnej réžii.

S expertkou na Blízky východ a šéfkou Herzlovho centra pre izraelské štúdiá na Karlovej univerzite Irenou Kalhosovou sa rozprávame o bezprecedentnej vojne medzi Izraelom a Hamasom.    

Ženy v médiách dlhodobo čelia rodovým stereotypom, diskriminácii, nenávistným prejavom, ponižovaniu aj verbálnemu násiliu. Ženy novinárky sú často objektivizované a posudzované viac na základe ich vzhľadu než na základe ich profesionálnych schopností. Zažívajú obťažovanie a vyhrážky na platformách sociálnych médií, sexistické komentáre, útoky na ich reputáciu či vzhľad, zastrašovanie, klamstvá a priam živočíšnu nenávisť. Čelia vyhrážkam znásilnením, smrťou alebo útokom na ich rodinu a blízkych.  "Dehumanizujúce komentáre, urážky a slovné kopance, ktoré idú za hranicu toho, čo je znesiteľné, by sme mali byť schopní celospoločensky odsúdiť," hovorí v rozhovore novinárka a politická moderátorka Jana Krescanko Dibáková, ktorá sama dostáva množstvo nenávistných správ, "bohužiaľ, verbálne útoky sa u nás dejú v čoraz väčšej miere." Niektoré statusy politikov na sociálnych sieťach síce hraničia s tým, čo je ešte prijateľné a čo už nie, no na Slovensku sme doteraz nezaznamenali významný počet súdnych rozhodnutí, ktoré by boli schopné nejakého politika v šírení nenávisti zastaviť.

Novela Trestného zákona je témou posledných týždňov, verejnosť ju s napätím sleduje. Počúvame o jej dopadoch na naše životy, plánované zmeny sa zrejme dotknú aj najzraniteľnejších skupín, detí a mladistvých. Prijímanie tejto novely, v skrátenom legislatívnom konaní, prináša zaujímavú otázku –je posudzovanie rôznych legislatív dostatočne senzitívny, resp. berie do úvahy aj deti a mladých? Nepotrebujeme niečo ako „youth test“ legislatívy? Existuje už čosi také vo svete, ako takýto proces vyzerá a prebieha? Spýtame sa v tejto epizóde podcastu Krajina Mladých. 

Britský lekár a vedec Tim Spector v knihe Jedlom k lepšiemu životu vysvetľuje, prečo je dôležité jesť potraviny v ich prirodzenej podobe, vyhýbať sa priemyselne spracovaným potravinám a aký význam má tzv. potravinová matrica.

Podľa niektorých židovských učencov je na súcite postavený celý svet. S rabínom Kapustinom sa rozprávame o tom, aké je dôležité byť pozorný voči chorým a starým ľuďom, ale aj k zvieratám.

V záverečnej epizóde mini-série Tajné korene vstúpime do sveta najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku. Spýtame sa, či môže človek preniknúť do národnostnej menšiny vydajom, čo v tom najviac pomáha a či svadbou môže naozaj získať nové korene. A ako to vyzerá naopak, keď sa od svojich koreňov vzdialite? V 6. epizóde sa pozrieme aj na to, ako fungujú školy pri udržiavaní identity, ako sa rozlišuje humor rôznych národností a prečo niekedy netreba hľadať odkazy o predkoch online, ale stačí sa pozrieť do zrkadla. Vyberieme sa do Komárna, preletíme tisícročnú históriu Uhorska, objavíme tu však aj iné národnosti. Spýtame sa na to, kto boli čajkári a kde sa modlili. A rozoberieme aj korene často zamlčované.  Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N.  

Lucia Drábiková v Nórsku skúma vývojovú biológiu rýb so zameraním na akvakultúru a lososy atlantické. V rozhovore sa dozviete napríklad, či je fileta z divého lososa zdravšia než z chovného, prečo sa jeden druh lososa po rozmnožení mení na "zombie", či dôvody ružovej farby lososieho mäsa. 

Nie je dôležitý papier, ale to, čo na ňom je, tvrdí Boris Kvasnica. V podcaste Oči dokorán hovorí o reštaurovaní medirytiny Sprievod Márie Terézie ku korunovačnému pahorku v Bratislave aj o práci na starých tlačiach.

Prvých päť epizód podcastu Otcovia v plienkach ste si mohli vypočuť aj na tomto kanáli. Od šiestej epizódy nás nájdete už len na kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N.

S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme prehrešky lašon hara a zastavíme sa aj pri závisti ako zdroji pre ďalšie zlé veci.

Frederika Hazéová vyštudovala žurnalistiku a niekoľko rokov pôsobila ako novinárka. Venovala sa najmä vedeckej popularizácii a neskôr aj spoločenským témam, ako sú ľudské práva, klimatická kríza či násilie páchané na ženách. Zo sveta médií prešla do sveta neziskových organizácií a neskôr PR. Aktuálne svoj čas delí medzi duševné zdravie, ochranu prírody, inovatívne vzdelávanie a boj proti dezinformáciám v rámci projektu Konšpirátori.sk, kde s Petrom Jančárikom robí dezinformačné kvízy pre učiteľov. "Pre niektorých ľudí je veľmi ťažké prijať, že zlé veci sa dejú len tak, a že to nemusí mať žiadny 'väčší zmysel'", vysvetľuje, "preto tak ľahko uveria konšpiračným teóriám. Konšpiračná teória im totiž hovorí, že žiadna náhoda neexistuje, všetko má nejaký zmysel a je za tým temná skupina v pozadí - farmaceutické spoločnosti, židojašteri alebo Soros." Spoločne sa zhovárame napríklad o tom, aký je rozdiel medzi dezinformáciou, hoaxom a konšpiračnou teóriou, o vnímavosti, ale aj osamelosti a "stratenosti" mladých ľudí, a tiež o výnimočných učiteľoch a učiteľkách, s ktorými Frederika s Petrom spolupracujú.

Vedeli ste, že jedna z najznámejších slovenských herečiek, Táňa Pauhofová, má chorvátske korene? Nevie sa o tom, pretože sa vraj nik nepýta. V 5 epizóde podcastu Tajné korene vďaka Táni Pauhofovej otvoríme tému čiastočných koreňov  a zoberieme si k srdcu úlohu, ktorú nám známa herečka uložila, zistiť čo najviac o slovenských Chorvátoch. Vydáme sa pátrať do Jaroviec, objavíme výnimočný cintorín a na vlastné uši zistíme, čo sú „ljubavy“. Prelúskame aj históriu, zistíme kedy a prečo na naše územie prišli Chorváti a neobídeme ani chorvátskych šľachticov, ktorých mená sa spájajú s najznámejšími budovami na Slovensku.

Ideálne skialpinistické viazanie neexistuje. Dôležité je, aby jeho výber sedel s lyžami a lyžiarkami, hovorí v Hiking podcaste Boris Mládek z outdoorovej predajne YakRysy.

Korben Dallas patria medzi kapely, ktorých rukopis je nezameniteľný. Na ôsmom albume Pohyb! posunuli svoje pesničkárstvo o kúsok ďalej aj vďaka tomu, že príliš veľa nešpekulovali. Možno tomu pomohla náhoda, keď na samote v Brzove na pol dňa vypadla elektrina, alebo skutočnosť, že sú v kapele traja a stále ich baví muzika. Zároveň kapelovosť "korbenov" nechal počas nahrávania vyniknúť aj producent albumu Tomáš Sloboda. Hosťami tohto dielu podcastu Moja Muzika sú Juraj Benetin (gitara, spev, basa), Lukáš Fila (basa, klávesy, rap) a Ozo Guttler (bicie). Viac hudobných podcastov, rozhovorov, noviniek zo slovenskej hudobnej scény aj informácie o koncertoch a festivaloch vrátane Koncertnej Mapy Slovenska nájdete na našom webe mojamuzika.dennikn.sk  

Prvých päť epizód podcastu Otcovia v plienkach ste si mohli vypočuť aj na tomto kanáli. Od šiestej epizódy nás nájdete už len na kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N.

S rabínom Mišom Kapustinom pokračujeme v minisérii o kľúčových dobrých vlastnostiach v judaizme. Tentoraz o mnohých podobách veľkorysosti a rôznych leveloch cedaky.

V 4.epizóde  podcastu Tajné Korene pôjdeme do slovenského melting-potu, alebo Babylonu a možno Vás naša lokalita mierne prekvapí. Hovoriť budeme o jednej z troch vetiev nemeckých usadlíkov na Slovensku – Karpatských Nemcoch, o tom, ako sa žije nemeckej komunite na Slovensku dnes a čím si prešla po druhej svetovej vojne. Pozrieme sa aj na začiatok, na to, prečo a ako prišli Nemci na naše územie, čo so sebou priniesli a čo nám tu dodnes po nich zostalo. Cez mikrofón si “ukážeme” Dufartove domy, magickú spišskú šestnástku a preberieme aj bály. 

Prešovský basgiratista, textár a spevák Juraj Staviarsky nahral po roku a pol druhý album s názvom Skvost Novinka obsahuje desať piesní a doposiaľ ste mohli zachytiť pilotný singel Magické triky. Hudobne vsadil na rock'n'roll, gitarovú školu Toma Morella z Rage against the machine, ale aj takých Royal Blood. A kto chce, inšpirácie na Svet rockovej muziky si na tejto nahrávke nájde sám. Za pozornosť stoja aj texty, ktoré odkazujú na absurdnosti každodenného života a neušli pozornému oku nášho hosťa. Viac hudobných podcastov, rozhovorov, noviniek zo slovenskej hudobnej scény aj informácie o koncertoch a festivaloch nájdete na našom webe mojamuzika.dennikn.sk  

Katarína Iršová je žena so skúsenosťou schizoafektívnej poruchy. V súčasnosti pracuje v pomáhajúcej profesii "peer konzultantky" v Lige za duševné zdravie. Kedysi bola pre ňu jej diagnóza veľkým bremenom a dôvodom na niekoľko hospitalizácií, dokonca ju liečili elektrošokmi. V podcaste rozpráva o tom, ako dnes vďaka nej pomáha iným. "S človekom, ktorému pomáham, sa v prvom rade snažím nadviazať rovnocenný, neposudzujúci a neradiaci vzťah," vysvetľuje, "taký, aký existuje medzi dvomi rovnocennými partnermi." Kľúčová je podľa nej vzájomná dôvera a rešpekt. Človeka s výzvami v oblasti duševného zdravia sa peer konzultanti snažia splnomocňovať k tomu, aby sám spolupracoval a snažil sa na sebe pracovať. Koncept "peer konzultantov" vznikol v zahraničí ako inovatívny prístup podpory v oblasti duševného zdravia na základe zdieľanej skúsenosti. Ide o ľudí, ktorí si prešli duševným ochorením, sú stabilizovaní a dnes pomáhajú svojím príbehom zotavenia. Aj keď na Slovensku momentálne existuje len pilotný projekt, už dnes je zrejmé, že táto iniciatíva účinne podporuje pacientov aj pacientky. Možnosť mať niekoho, na koho sa môžu spoľahnúť a kto dokáže porozumieť ich skúsenostiam, má pre nich zásadný význam. Okrem toho však tento prístup posilňuje aj tých, ktorí svoju skúsenosť zdieľajú a môžu tak zažívať pocit, že na ich pomoci a práci záleží.

Aj po tom, čo sa vám narodí dieťa, myslite na seba a svoje potreby. Ak ste vyčerpaní, nikomu to nepomôže, hovorí v piatej epizóde  série Otcovia v plienkach psychológ Martin Miler. „Pre nikoho nie je dobré, aby ste sa všetkých potrieb vzdali a sústredili sa len na dieťa. Nevytvára to dobré podmienky na to, aby sa dieťa naučilo vnímať aj potreby iných ľudí.“ Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N. Podcasty budú od najbližšej epizódy vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N. Rozhovory nájdete najskôr na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o strate dieťaťa a potratoch. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

Filokartista Jozef Dukes rozpráva o svojej unikátnej zbierke pohľadníc so slovenskými synagógami, ktorá vyšla v knižnej podobe. 

V tretej epizóde podcastu Tajné korene prejdeme všetkými emóciami: od humoru a satiry, cez smútok a hnev, dnes budeme totiž hovoriť o židovskej menšine na Slovensku a koreňoch tajných, známych a žiaľ aj tých vo vzduchu. Je dobré si robiť srandu z predsudkov o Židoch a vôbec, odkiaľ tieto predsudky pochádzajú? Cez príbeh Michaela Szatmáryho, jeho vtipné glosy a rozprávanie o živote moderného Žida na Slovensku sa dostaneme aj k histórii Židov u nás. Prečo vôbec prišli Židia na naše územie a prečo bol svet pre nich v priebehu dejín taký nebezpečný? Pozrieme sa na konferenciu kde sa stretli najvplyvnejší Židia Uhorska a obrovské zmeny, ktoré pre Židov na našom území priniesla. Nevyhneme sa ani druhej svetovej vojne, Holokaust priblížime až nebezpečne blízko a hovoriť budeme aj o generačnej traume. Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N. 

Ivan Gabriš učí chémiu na strednej škole a na sociálnych sieťach, kde má cez 40-tisíc sledovateľov, uverejňuje videá svojich experimentov. V podcaste rozpráva o tom, čo ho chémii najviac baví, aké experimenty si viete urobiť aj doma a prečo ľudia nefotosyntezujú.   

Ak si k bábätku neviete nájsť cestu, začnite malými vecami. A hlavne buďte prítomní, radí mužom v štvrtej časti série Otcovia v plienkach psychológ Martin Miler. „Ak to nie je láska na prvý pohľad, neznamená to, že to nebude dobré, ale len to, že si to vyžaduje čas.“ Podcastom sprevádzajú Rasťo Kačmár a Michal Červený z Denníka N. Podcasty budú neskôr vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o úlohe muža počas šestonedelia. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

S rabínom Mišom Kapustinom rozbiehame novú minisériu o najdôležitejších ľudských vlastnostiach podľa judaizmu.

V  druhej epizóde podcastu Tajné Korene sa vyberieme na veľký road-trip. S moderátorkou Oľgou Džupinkovou spoznáme jej rodinu, korene a ich príbehy. Okrem „banduriek“ od jej 94-ročnej „babči“, úžasných koláčov a bazového sirupu jej mamy sa dozvieme viac o histórii rusínskeho obyvateľstva na Slovensku, vyštveráme sa na zenový kopec, ale pôjdeme aj na samotný koniec či skôr „začiatok“ Slovenska. Vyberieme sa aj po stopách najznámejšieho slovenského Rusína, ktorého prekvapivo nenájdeme v galériách, ale v rozprávkove. Podcast vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N.   Novú epizódu podcastu publikujeme každý štvrtok a preplatitelia Denníka N si ho môžu vypočuť v pred-premiére každý pondelok. 

Speváčka, skladateľka a herečka divadla Stoka a divadla Alexandra Duchnoviča, Zdenka Kvaskova vydala svoj druhý album Odmäk. Vznikal vo vlaku na trati Prešov-Bratislava a späť. Kolekcia deviatich skladieb prináša elektroniku v minimalistickom, zato mrazivom a miestami melodickom prevedení a intímne texty, ktoré nie sú na prvú. Všetky naše hudobné podcasty nájdete aj na adrese www.mojamuzika.dennikn.sk, vrátane hudobných noviniek, rozhovorov nielen s muzikantmi, ale aj ľuďmi z našej hudobnej scény, pravidelnú Koncertnú mapu Slovenska a podrobné informácie o koncertoch a festivaloch.   

Mojím ateliérom je bratislavská Obchodná ulica a to ako sa menila za desaťročia. Fotil som ju pre seba a z tých banálnych fotografií vznikla veľká výstava v SNG, hovorí v podcaste Oči dokorán dokumentarista Juraj Bartoš.

Až keď som viac doma, vidím, aké ťažké to má jeden rodič, hovorí hokejista Tomáš Marcinko v tretej časti série Otcovia v plienkach. Opisuje, že aj keď sa mu v hokeji darilo, bolo mu ťažko, keď odchádzal od rodiny. Pred sezónou preto prestúpil do Brna, aby bol bližšie k manželke a dvom deťom. Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N. Podcasty budú od šiestej epizódy vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať s psychológom Martinom Milerom o pocitoch mužov po pôrode. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

Fyzik Tomáš Dado, ktorý pracuje v CERN-e na experimente ATLAS vysvetľuje, ako funguje bizarný kvantový svet, prečo mu stále úplne nerozumieme a ako môže výskum kvantového previazania teoreticky pomôcť kvantovým počítačom.

V úvodnej epizóde podcastovej minisérie začíname pátrať po koreňoch a zisťujeme, že je to riadna makačka, ale aj veľké dobrodružstvo, ktoré môže viesť k milým, zaujímavým, ale aj ťažkým a bolestivým zisteniam. Aké tajomstvá môžu skrývať utajené korene a prečo sa po nich oplatí pátrať? V epizóde sa spýtame aj na to, kto sme my – Slováci, aké máme korene. Kto žil v „zemi levov a divočiny“ spolu so Slovanmi? Prečo nie je dnešná multi-kulti spoločnosť ničím novým, kto nám „daroval“ Jánošíka a vďaka komu máme lečo? To všetko preberieme v prvej epizóde naratívneho podcastu Tajné Korene. Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N. Jeho autorkou je Katarína Urban Richterová.

Mimovládny alebo tretí sektor dopĺňa tie prvé dva – verejný a súkromný. Pôsobia v ňom veľké nadácie, advokačné organizácie, ale aj mládežnícke organizácie, spolky rybárov, dobrovoľných hasičov, či cyklistov. Z úst politikov a verejných činiteľov počúvame čoraz častejšie o „dobrých“ a „zlých“ neziskovkách, či dokonca o nepriateľoch a zahraničných agentoch. Ako sa pracuje v takejto atmosfére, čo spôsobujú verejné útoky politikov na mimovládny sektor a ako vnímajú aktuálnu situáciu napríklad organizácie, ktoré sa venujú práci s LGBTI minoritou? Spýtame sa aj na financie v neziskovom sektore a prečo sú 2 percenta z daní pre organizácie také dôležité. A vôbec, prežije neziskový sektor? 

Muž pri pôrode? Urobte z toho zmluvu, ktorá sa dá bezdôvodne zrušiť, radí dula a psychologička Hana Celušáková v druhej časti série Otcovia v plienkach. Prítomnosť muža pri pôrode odporúča, no tvrdí, že ak tam pôjde "nasilu", nebude to dobré ani pre jednu stranu. Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N, dvaja čerství otcovia. Podcasty budú neskôr vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o otcovstve s hokejistom Tomášom Marcinkom. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

S rabínom Mišom Kapustinom sa venujeme jednému z najcitovanejších prorokov vôbec.

Žaneta Morovská je žena, ktorá dokázala priniesť poéziu dokonca aj do telerána. Poetka, ktorá žije, ako ona hovorí - na svojej planéte. V podcaste #tusom sme sa s ňou rozprávali o zmysluplných rozhovoroch, hlbokých vzťahoch, hre Hlbina, ktorú vytvorila, či o jej Manifeste mladej ženy. Viac informácii o našom podcaste môžeš nájsť aj na Instagrame @tusompodcast. Tvoria ho Kamila Šebestová a Michaela Lazoríková).

Na našom hudobnom webe www.mojamuzika.dennikn.sk nájdete koncertnú  mapu Slovenska, ktorá pravidelne prináša prehľad koncertov na najbližší týždeň. Prvý diel podcastu Moja Muzika v roku 2024 bude práve o tejto čoraz viac obľúbenej rubrike, ktorú pripravuje náš kolega a redaktor Jozef Husovský.   Všetky naše hudobné podcasty nájdete aj na adrese www.mojamuzika.dennikn.sk, vrátane hudobných noviniek, rozhovorov nielen s muzikantmi, ale aj ľuďmi z našej hudobnej scény, pravidelnú Koncertnú mapu Slovenska a podrobné informácie o koncertoch a festivaloch. 

S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme jednu z najkomplikovanejších kníh židovskej biblie a premýšľame ako to bolo s Danielom v jame levovej

Zima a prekúrené interiéry škodia aj pokožke aj vlasom, ktoré sa vysušujú a sú náchylné na popraskanie, poranenia či tvorbu lupín. Dermatologička Milica Malíčková vysvetľuje, ako sa zime starať o kožu či vlasy, či vieme zdravie pokožky ovplyvniť aj jedlom či pitným režimom a na aké zákroky na koži sú zimné mesiace vhodné.

Hormóny sa spustia aj otcom, oveľa dôležitejšie je však to, čo začnú robiť sami, vraví psychologička a dula Hana Celušáková v prvej časti série podcastov Otcovia v plienkach venovanej téme tehotenstva.  Podcastom vás budú sprevádzať Rasťo Kačmár a Michal Červený z Denníka N, dvaja čerství otcovia. Podcasty budú neskôr vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o pôrode. Ak sa vám náš podcast páči, začnite nás sledovať na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a pomôže nám, keď nám vo vašej aplikácii dáte hodnotenie.

Prežite dva dni v živote brnenskej vily na Hlinkách ako návštevníci dvoch úplne rozdielnych stretnutí. V roku 1932, keď sa do nej židovský továrnik Felix Engelsman nasťahoval v čase rozkvetu a v roku 1939, kedy v ponurej atmosfére všetci riešia dilemu či zostať alebo emigrovať. Tento podcast vznikol počas festivalu Štetl fest v Brno v rámci LARP, teda zážitkového programu, ktorý využíva princíp jednoduchého hrania skutočných aj vymyslených postáv.

Dvaja otcovia rozprávajú o tom, ako im dieťa zmenilo život a s odborníkmi aj inými rodičmi hľadajú odpovede na to, ako byť lepším otcom.   V prvej sérii napríklad o úlohe muža pri pôrode a počas šestonedelia, o sexe po pôrode či o komunikácii so starými rodičmi.   Podcast pripravujú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N.   Nájdete nás aj na Instagrame a na Denníku N.   https://www.instagram.com/otcovia.v.plienkach/   https://dennikn.sk/autor/otcovia-v-plienkach/

Nikdy nie je neskoro zamilovať sa do judaizmu a excelovať v ňom tak, že spoznáte najväčšie tajomstvo. Teda, ak máte talent a odhodlanie. O príbehu výnimočného rabi Akivu sa rozprávame s rabínom Mišom Kapustinom.

Podľa archeológa a egyptológa Jozefa Hudeca dáva Egypt nášmu pohľadu na históriu ďalší rozmer. "Egyptské dejiny, to sú konkrétne osoby, faraóni, úradníci, vojaci, ktorí majú svoje mená, a viete aj to, ako sa volal ich otec, matka, brat či sestra. Aj preto je to také uchopiteľné a ľudské," vysvetľuje, prečo je história Starovekého Egypta taká populárna najmä medzi deťmi. "V spojení so záhadnosťou pyramíd, slnečnou krajinou a modrým Nílom je to celé fascinujúce," hovorí vedec z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, ktorý je jedným z dvoch vedúcich poľsko-slovenského výskumu v egyptskom Tell el-Retábí.

"Demokratický spôsob rodičovstva, pri ktorom dieťaťu necháme slobodnú vôľu, necháme ho zažiť aj istý pocit frustrácie a stresu, necháme ho objavovať a zodpovedať sa za svoje činy, ale zároveň sme mu k dispozícii a situácie riešime s chladnou hlavou a v kľude, je najlepším predpokladom, ako z neho vychovať pokojného, láskyplného, komunikatívneho a zodpovedného mladého človeka," hovorí v poslednom rozhovore roka 2023 Saskia Repčíková. Podľa nej má rodičovská metóda na deti veľmi veľký vplyv, najmä na začiatku ich života, kedy sa vytvára vzťahová väzba medzi dieťaťom a rodičom a dieťa sa učí, že svet je dobrým a bezpečným miestom. Saskia Repčíková má súkromnú škôlku, v ktorej sa už jedenásť rokov venuje najmenším deťom. Okrem iného im pomáha s rozvojom špecifických školských schopností, hlavne schopnosti čítať s porozumením. Spoločne sa zhovárame o tom, ako sa mení naše rodičovstvo, aký vplyv na najmenšie deti majú moderné technológie, o tom, aké dôležité sú pre ne socializácia a rozvoj kamarátstiev a aj o tom, aký bol vplyv dlhého lockdownu počas pandémie na deti, ktoré v tomto školskom roku nastúpili do škôlky.

Maliarka Klaudia Kosziba v rozhovore vysvetľuje prečo čerpá z mytológie aj z filozofie.

Organický chemik Peter Szolcsányi, ktorý sa špecializuje na syntézu a vlastnosti nových vonných zlúčenín vysvetľuje, prečo v nás vianočné vône často vyvolávajú nostalgické spomienky z detstva, či je prírodná vanilka lepšia ako tá syntetická, a ktorá chemická reakcia je kľúčová pri pečení.

Slovensko budúci rok oslávi 20 rokov svojho členstva v NATO, no Slováci dlhodobo patria skôr k skeptickejším členom. Ako vážne máme brať prieskumy podpory, ako na tieto čísla vplýva propaganda a aké dezinformácie na Alianciu cielia v slovenskom informačnom priestore? Mýty o NATO rozoberala s veľvyslancom Slovenska pri NATO Petrom Bátorom analytička SFPA Miroslava Pisklová.  Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Majú mladí pohodu? V decembrovej epizóde podcastu Krajina mladých sa pýtame na duševné zdravie mladých ľudí. Prečo sa majú dievčatá horšie ako chlapci a čo je zdrojom stresu mladých? Ako zvládajú ťažké situácie, ako vnímajú odbornú pomoc a  dokážu o nej otvorene hovoriť? Spýtame sa aj na obdobie sviatkov. Bilboardy a reklamy nám vykresľujú pohodu a šťastie v rodinnom kruhu, ktorú však nie všetci zažívame. Ako si spraviť sviatky príjemnými pre všetkých, rodičov aj deti? Ako sa vyhnúť hádkam, úzkosti, či dokonca horším pocitom a čo robiť v krízových situáciách? V epizóde si povieme pár rád ako udržiavať doma pohodu, nielen počas sviatkov.

Poradkyňa prezidentky pre zahraničnú politiku Jana Kobzová odpovedá na to: čo nám o vzťahoch EÚ-USA ukázala vojna proti Ukrajine, čo sa stane, ak sa do Bieleho domu znovu dostane Donald Trump, a či sa podarilo Európskej únii v posledných rokoch budovať sebestačnosť v kľúčových sektoroch. Rozhovor s ňou viedla analytička SFPA Miroslava Pisklová. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

"Predstavme si, kde by mohla byť naša spoločnosť, ak by vedela naplniť potenciál každého človeka, ktorý sa narodí. Aj toho, ktorý je dnes na ulici," hovorí riaditeľka nadácie DEDO Alena Vachnová, ktorá sa už 20 rokov profesionálne venuje rozvojovým témam. Za bezdomovectvom podľa nej nie je neschopnosť alebo životný štýl týchto ľudí, ale prioritne systémové problémy - nedostupné bývanie alebo nedostupná zdravotná starostlivosť. Mnohí ľudia, ktorí sa do bezdomovectva dostávajú, sú deti a mladí ľudia, ktorí vyrastali v náhradnej starostlivosti alebo v inštitúciách typu detských domovov. "Sú sú to častokrát ľudia, ktorí nemajú širokú podporu rodiny, nejakej komunity či spoločenstva, ktoré by ich dokázali podržať v ťažkých časoch," vysvetľuje, "v detstve nezažili potrebný pocit bezpečia." Myslí si tiež, že ak chceme bezdomovectvo systematicky ukončovať, je veľmi dôležité poznať optiku ľudí, ktorí ho zažili.

Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií sa s analytičkou SFPA Miroslavou Pisklovou rozprával o tom, aké silné je postavenie Číny, aké bezpečnostné riziká predstavuje, aj ako sa s touto hrozbou snaží vysporiadať Európska únia či USA. V podcaste sa dozviete aj to, do akej miery sme na Číne závislí z pohľadu dodávky nerastných surovín, ale aj kde v Európe má z pohľadu investícií najväčší vplyv. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

O výbere a starostlivosti o skialpové lyže sme sa rozprávali s Viktorom Devečkom a Broňou Brtáňovou, ktorí na Liptove navrhujú a vyrábajú lyže pod značkou Forest Skis. 

Naše deti sú trošku egocentrickou generáciou, je dôležité viesť ich k tomu, že Vianoce sú aj o darovaní, hovorí detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková. Odborníčka približuje, že deti by sa mali zamyslieť, čo by mohlo potešiť ich blízkych, a odporúča, aby to bola napríklad vyrobená vec.

Investigatívny novinár Bradley Hope v knihe Rebel a kráľovstvo rozpráva príbeh študenta Adriana Honga, ktorý sa po tom, čo sa pokúsil zvrhnúť severokórejský režim, stal doživotným utečencom.

Ešte sa ani nenarodil a už musel bojovať so svojim bratom Ezauom. Nakoniec síce od neho získal právo prvorodeného, ale trest ho neminul. Rabín Miša Kapustin pokračuje v rozprávaní o jednej z ďalších z veľkých postáv tóry.

Myšlienku flexibilnej solidarity pri riešení migračnej krízy sme pred rokmi predstavili my. Dnes nemôžeme povedať, že neprispejeme vôbec ničím, hovorí Ján Orlovský, riaditeľ migračného úradu ministerstva vnútra. Orlovský rozpráva o aktuálnych trendoch, porovnáva to s migračnou krízou z roku 2015 a odpovedá, či sa máme obávať o budúcnosť Schengenu a čo očakávať od plánovanej reformy európskej migračnej a azylovej politiky. Rozhovor viedla analytička SFPA Miroslava Pisklová. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Rabín Miša Kapustin sa v novej epizóde zo série príbehov z tóry venuje Jozefovi, vykladačovi snov, ktorého sa bratia chceli zbaviť. 

Vysokoškolská pedagogička Jana Chrappová organizuje popri práci aj chemické olympiády či korešpondenčné semináre pre stredoškolákov. "Motivuje ma práca s mladými ľuďmi a to, že im môžem ukázať, ako môžu dosahovať úspechy vo veciach, ktorým obetujú určitý čas," hovorí vedkyňa, ktorá sama chémiu pôvodne študovať ani nechcela. Dnes jej však bežne venuje aj dlhé večery a víkendy, počas ktorých pripravuje chemické talenty na domáce i medzinárodné súťaže. V roku 2023 získala Cenu Dionýza Ilkoviča pre inšpiratívnych učiteľov, ktorí vzdelávajú mladých ľudí aj nad rámec povinného vyučovania.

Neviem fotiť niečo, čo nemám odžité, vraví Karin Golisová, ktorá dokumentuje alternatívny spôsob života mladej generácie a vydáva autorské ziny.  

V rokoch 1932 – 1933 zomreli takmer štyri milióny Ukrajincov, ktorých nechal vtedajší režim vyhladovať. Hladomor však predstavoval len polovicu príbehu. V čase, keď na vidieku umierali roľníci, zároveň sovietska tajná polícia zaútočila aj na ukrajinské intelektuálne a politické elity. Kým sa hlad šíril, rozbehla sa ohováračská kampaň a represie namierené proti ukrajinským intelektuálom, profesorom, kurátorom v múzeách, spisovateľom, výtvarníkom, duchovným, teológom, štátnym zamestnancom a úradníkom. Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum detailne opisuje, ako sa to vôbec mohlo stať, kto bol za túto tragédiu zodpovedný a aké mala následky.

Dennyiah vydali pred pár dňami svoj druhý album Etternal Sunshine, ktorý nahrávali s Nickom Hardom. Ten si cestou na Kubu v rámci rozpočtu na nahrávanie posledného live albumu Snarky Puppy odskočil za speváčkou Denisou Gajarskou a gitaristom Ľubošom Šoltésom na Island. Bývali v autobuse a nahrávali v dome, ktorý domáci volajú "Spaghetti Church" aj v štúdiu, kde kedysi nahrávala Björk. Príbeh novinky košických Dennyiah by si zaslúžil menší dokument.

"Prajme si a buďme na seba dobrí. Viďme v úmysloch toho druhého to najlepšie," hovorí v podcaste Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka nadácie Pontis. Martina patrí k výrazným osobnostiam neziskového sektora na Slovensku, ktorý sa stal pre súčasnú slovenskú vládu terčom kritiky a obviňovania. V spoločnom rozhovore vysvetľujeme, čo vlastne tretí sektor je, prečo je dôležitý, ako z neho protiftujeme my všetci a čo môžeme urobiť pre jeho ochranu a fungovanie aj naďalej. Hovoríme aj o sociálnych inováciách, o zodpovednom podnikaní a o dôvere, ktorú ľudia pociťujú predovšetkým k biznis sektoru. 

Vedec Matej Baláž sa venuje výskumu, ktorý by laikovi mohol pripomínať novodobú alchýmiu. Vo vysoko energetickom mlyne napríklad pomelie vaječnú škrupinu so zvyškom parapetu a premení tak toxický chlór z odpadového PVC na novú, bezpečnú zlúčeninu. Alebo za pomoci lišajníka, levandule či oregana v mlyne vytvorí antibakteriálne striebro z dusičnanu strieborného. V rozhovore vysvetľuje, kde všade sa dajú takéto premeny využiť v praxi, ale aj to, čo majú spoločné veda a tenis.

V treťom a záverečnom dieli minisérie o Continental Divide Trail (CDT) sa rozprávame s Ivkou Smolkovou o strave, zásobovaní, vode a návrate do bežného života po ukončení trailu. Pridávame aj odporúčania pre ľudí, ktorí by sa chceli vybrať na CDT.

Vidíme sa je beatlesácky album nielen zvukom, ale aj samotným prístupom, keďže na deviatich skladbách pracovala spoločne celá skupina Le Payaco a pri tom si v jednotlivých skladbách muzikanti vymieňali svoje nástroje.

Životopis Ťažší ako nebo je mimoriadna kniha o temnom živote legendárnej hviezdy a o kapele Nirvana. Vzhľadom na to, čím všetkým Cobain prešiel a ako s týmito okolnosťami naložil, dodnes prehovára ľuďom do duše. Podarilo sa mu pretvoriť bolesť do umenia v podobe hudby a to nepochybne stojí za obdiv, či už ste jeho tvorbu mali radi, alebo nie.

Pokračovanie minisérie o diaľkovej trase Continental Divide Trail (CDT) v USA s Ivkou Smolkovou sa zameriava na samotu na trase, zver a vybavenie. 

Diaľková trasa Continental Divide Trail (CDT) v USA je menej známou sestrou Pacifickej hrebenovky. Tento rok ju prešla slovenka Ivka Smolková. 4072 kilometrov jej trvalo 145 dní.

V podcaste #tusom sa Kamila Šebestová a Michaela Lazoríková s hosťami tejto epizódy rozprávali o tvorbe, partnerstve, rodičovstve, súčasnej politickej situácii, ale aj o tom, ako sa upokojiť v náročné dni.   Zita Pisárová je úspešná ilustrátorka, ktorá sa okrem kresby venuje aj šíreniu povedomia o jednorodičoch na Slovensku.  
Šimon Ondruš Pisár je básnik, ktorého môžeš stretnúť ako online, tak v uliciach Bratislavy za písacím strojom. Vie na počkanie napísať báseň o láske, o tebe, ale aj o spoločenskom dianí.    So Zitou sú partneri nie len v súkromnom živote, ale aj v tom umeleckom. Onedlho vydávajú knihu Upokoj sa so Šimpeho básňami a Zitinými ilustráciami.   Podcast #tusom dáva hlas slovenským umelcom z prostredia hudby, literatúry, filmu či divadla. Títo umelci tu sú, aj keď ich nevidno na billboardoch a nepočuť v rádiách.

Prečo sa na cestách správame tak, ako sa správame, a čo to o nás hovorí? Správajú sa ženy odlišne od mužov? Prečo vznikajú niektoré zápchy zdanlivo celkom bezdôvodne? Prečo aj malá nehoda vedie k tomu, že sa niekde zasekneme na desiatky minút? Zlepšujú autobusové pruhy plynulosť premávky alebo je to presne naopak? Ako veľmi nebezpečné sú kamióny s návesmi? To sú len niektoré z pozoruhodných otázok, na ktoré sa v tejto fascinujúcej prehliadke záhadami ciest Tom Vanderbilt pokúša nájsť odpovede. 

Slavo Gibarti pri skladaní muziky pre Hrdzu stavia najmä na speváčkach. Na novom albume hviezdia štyri, ktoré sa s kapelou objavujú v posledných rokoch aj na pódiách. Keďže nový album Čo mi je, to mi je vznikal prevažne počas pandémie, prvýkrát napísal viac nových skladieb pre svoj hlas než zvyčajne.

 S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o zlyhaní Mojžišovho brata, ktorý síce bol v jeho tieni, avšak dodnes zohráva významnú úlohu v židovskej tradícii.

Rozhovor s Jánom Volkom, ktorý je súčasťou knihy Pohyb je liek: Návod na život bez bolesti, ktorú napísal reportér Michal Červený s trénerom Tomášom Mihalíkom. Kúpiť si ju môžete tu: https://obchod.dennikn.sk/show/1458/pohyb-je-liek

V dnešnom diele venujeme pozornosť nerovnému odmeňovaniu mužov a žien. „Väčšina žien pracuje v sektoroch, ktoré sú veľmi nízko ohodnotené, či ide o sektor opatrovateľských a sociálnych služieb, alebo oblasť zdravotníctva. Je otázne, či si ich vyberajú dobrovoľne, alebo preto, lebo tak riešia súbeh rodiny a zamestnania,“ hovorí Barbora Holubová, výskumníčka v Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI). Podľa nej môže byť dôvodom aj to, že ženy sú do starostlivosti o iných socializované odmalička. Okrem toho sú tiež vedené k tomu, aby boli milé a nekonfliktné. V rozhovore reflektujeme aj na fakt, že v najnovšom indexe rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) Slovensko opäť patrí medzi päticu najhorších v EÚ. Zárobky žien tvoria stále menej ako 70 percent zárobkov mužov. Znamená to, že pri zohľadnení už odpracovaných dní v roku 2023 od 1.novembra až do konca roka všetky ženy na Slovensku pracujú zadarmo. 

Aké je aktuálne postavenie žien v oblasti bezpečnosti a obrany v NATO, EÚ a na Slovensku a aké trendy pozorujeme v posledných rokoch? Prečo je rodová rozmanitosť v tejto oblasti dôležitá a pomôžu kvóty? Majú dnes mladé expertky a vojačky dostatok silných vzorov vo vedúcich pozíciách v tomto odvetví? S akými výzvami sa ženy pri pôsobení v tejto oblasti stretávajú?   S Luciou Yar, zastupujúcou šéfredaktorkou portálu Euractiv Slovensko, sa rozprávala analytička SFPA Miroslava Pisklová. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Ani s rodičmi, ani na škole - mladí o „nej“ s nikým nehovoria. Avšak zažívajú „ju“ často na vlastnej koži. Dospelí Slováci a Slovenky vnímajú korupciu ako rozšírenú v našej krajine.   Ako sa na ňu pozerajú dnešní mladí ľudia? Vidia ju okolo seba, zažívajú ju na vlastnej koži, tolerujú ju, či dokonca správajú sa aj oni korupčne či neeticky? O korupcii – vo veľkom aj malom, o neetickom správaní, šedých zónach morálnych kompromisoch, ale aj o tom, ako rozmýšľať a hovoriť o korupcii nám povedia v najnovšej epizóde podcastu Krajina Mladých – mladí ľudia z Bardejova a odborníčky na korupciu.  

 Nie je progres ako progres, rozpráva rabín Miša Kapustin v epizóde venovanej biblickej márnivosti.

S gitaristom Sveťom Korbeľom zo Slobodnej Európy nielen o albume Trojka, ktorý vzkriesil našu legendárnu kapelu.

Život Kurta Cobaina je opradený mnohými tajomstvami a mystifikáciami, ktoré vytvoril buď on sám, alebo jeho fanúšikovia. Charles R. Cross odhaľuje, aký bol Cobain v skutočnosti, ako tvoril, ako sa prepletalo jeho súkromie s profesionálnym životom a čo vlastne znamená názov Smells Like Teen Spirit. 

V prekvapivej epizóde sa s Juliou Itin znovu vydáme do secesného domu, kde kedysi býval významný člen židovskej ortodoxnej obce Lazar Gestetner. Jeden z jeho nových obyvateľov nás totiž upozornil, že by v ňom mohla byť aj mikve. 

Rozhovor s intermediálnym umelcom Jaroslavom Kyšom o jeho nenápadnej intervencii na výstave, ktorá nanovo prehodnocuje vzťah človeka k prírode.  

Trail Biely Kríž nad Bratislavou odlavuje 10 rokov svojej existencie. Za tento čas sa pre trailbuilderov výrazne zlepšili podmienky, no v komunite kleslo nadšenie. Bikeri radšej jazdia, ako by pomohli na brigádach. 

Thrasheri Catastrofy sú po letných radovánkach späť v kluboch. Najbližšie sa predstavia v 27.10. v prešovskom Stromoradí, 28.10. v novomestskom klube Za rampami, 10.11. v bystrickom Klube 77 a 11.11. v Quadraton Clube v Zlatých Moravciach. S Borisom Bauerom sme sa stretli pred budovou YMCA v Bratislave, kde nás hluk večernej dopravnej premávky primäl k tomu, aby sme namiesto terasy nahrali podcast v spevákovom aute.

Vraj najvyššia hmotnosť pre dospelého 2-metrového muža je 100 kilogramov. Dnes však nie je výnimkou stretnúť 10 ročné dievča, ktoré váži 95 kíl. Obezita medzi deťmi a mladými nezastaviteľne rastie a na detský život, ale aj na ich budúcnosť má obrovský, negatívny vplyv. Prečo je to tak, a čo môže obezita deťom spôsobiť? V najnovšej epizóde podcastu Krajina mladých sa spýtame aj na to, prečo potrebujeme menej futbalových štadiónov a viac telocviční a ako pomôcť deťom,, aby si zamilovali zeleninu

Tím chemika Igora Lacíka sa snaží "oklamať" imunitu. Vyvíja obal na transplantované pankreatické ostrovčeky, ktorý si imunitný systém nevšimne a zároveň im umožní vypúšťať potrebné hormóny nepozorovane do tela. 

Lovkyňa historických tajomstiev Julia Itin si tentoraz na prechádzku Starým mestom vzala fotografa Štefana Cipára. Obom totiž čoskoro vyjde v Čiernych dierach kniha o unikátnej dlažbe v hlavnom meste. Vydajte sa spolu s nami do zákutí krásnych domov so židovskou históriou.

Expert na informačnú bezpečnosť a dezinformácie Tomáš Kriššák vysvetľuje, prečo sú Slováci veľmi náchylní veriť konšpiračným teóriám, ako sa Slovensku darí vysporiadať s touto hrozbou, ako dezinformačné naratívy ovplyvňujú slovenskú demokraciu a voľby alebo ako vníma možný prínos nového Aktu o digitálnych službách, ktorý čoskoro vstúpi do platnosti. S Kriššákom sa rozprávala Miroslava Pisklová z SFPA. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Molekulárna biologička Kristína Macáková sa na Univerzite Komenského venuje hľadaniu príčin vzniku reumatoidnej artritídy. Najväčší potenciál výskumu momentálne vidí v prevencii, ktorá by umožnila nájsť pacientov ešte predtým, než im prepuknú bolestivé príznaky ochorenia.

Monumentálny historický román Jonathana Littella s názvom Láskavé bohyne, založený na skutočných udalostiach, sa dodnes považuje za jednu za najvýznamnejších kníh o holokauste. Vo fiktívnych memoároch bývalého nacistického dôstojníka Maximiliana Aueho sa očami kultivovaného, no odsúdeniahodného muža vraciame k vojnovým hrôzam, ktoré vyústili do obludnej nacistickej genocídy Židov.

Rozhovor z knihy Telo v 21. storočí: Pohyb je liek. Michal Červený sa rozpráva s Adelou Vinczeovou a Tomášom Mihalíkom, silovým a kondičným špecialistom. Knihu si môžete kúpiť v predpredaji tu: https://obchod.dennikn.sk/show/1458/pohyb-je-liek

Preživší holokaustu, 90-ročný Naftali Ďurko Fürst rozpráva o tom, ako jeho rodina prežila teroristický útok Hamasu na kibuc Kfar Aza.  

Profesorka Ružena Bajcsy je americká vedkyňa v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Narodila sa na Slovensku, v roku 1933, do židovskej rodiny. Jej šťastné detstvo skončilo s príchodom fašizmu. Slovenský štát jej otcovi, stavebnému inžinierovi Felixovi Kučerovi, síce udelil Tisovu prezidentskú výnimku – aby ho jeho vlastná krajina neposlala na smrť do koncentračného tábora – no po vypuknutí Slovenského národného povstania výnimky platiť prestali. Jej rodičov odviedla a zavraždila tajná polícia a jedenásťročná Ružena so štvorročnou sestrou sa museli o seba postarať samy. Ružena po vojne vyštudovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde získala inžiniersky titul aj prvý doktorát. Vydala sa a porodila dcéru a syna. V roku 1967 sa dostala do Spojených štátov na Univerzitu v Stanforde. Po vpáde spojeneckých sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla v krajine zostať. So svojimi deťmi, ktoré zostali v komunistickom Československu, a ktoré režim odmietol za matkou pustiť, sa videla až po dlhých pätnástich rokoch.

Šéfka Herzlovho centra pre izraelské štúdiá Irena Kalhousová a izraelský veľvyslanec na Slovensku Eitan Lavan rozprávajú o dôsledkoch jedného z najčiernejších dní histórie moderného Izraela.

Britský historik, novinár a profesor na Oxfordskej univerzite Timothy Garton Ash v knihe Domoviny ponúka prehľad najvýznamnejších udalostí, ktoré sa odohrali v povojnovej Európe, a pripomína všetky jej triumfy a pády. Nevynecháva ani pretrvávajúcu vojnu na Ukrajine, ktorej koniec bude znamenať ďalší európsky „rok nula“.

Kapela Hex dokáže elegantne lavírovať medzi populárnou a alternatívnou hudbou. Za tri dekády toho Hexáci zažili naozaj veľa. Aktuálny album Kde je tu láska? vznikol bez zosnulého člena Ďuďa a je výnimočný nielen svojím príbehom. Pred aktuálnym klubovým turné nám tento príbeh rozpovedal basgitarista Tomáš "YXO" Dohňanský.

Prvý diel podcastovej série „Bezpečnostný kompas“ o témach bezpečnosti a obrany v kontexte Slovenska, Európskej únie a NATO. V tejto epizóde profesor Jozef Bátora z Univerzity Komenského vysvetľuje, čo by priniesla zmena hlasovacích procesov v Rade EÚ. Prechod od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine je téma, o ktorej čoraz viac počúvame aj od politikov, no často bez širšieho kontextu. Čo by sa týmto krokom zmenilo pre Slovensko a aké postoje môžeme očakávať od novej slovenskej vlády, ktorá sa formuje? Do akej miery sú reči kritikov o strate suverenity na mieste? A ako vec súvisí s budúcim rozširovaním EÚ? Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.  

S rabínom Mišom Kapustinom sa pod improvizovaným stánkom, ako káže židovská tradícia, rozprávame o veselom sviatku sukot a so sebou máme aj všetky „štyri druhy” dôležitých artefaktov.

Alternatívna legendárna kapela Chiki liki tu-a ide po štyroch rokoch na klubové turné, ktoré začína 5.10. v Bankej Bystrici a končí 28.10. v domácom prešovskom klube Stromoradie. Kapela sa v novej zostave Martin Višňovský, Tomáš Višňovský a Raptor Koch predstaví v jedenástich mestách.

S rabínom Mišom Kapustinom sa zastavíme pri ďalšom epickom príbehu z tóry a nevynecháme pritom Noachove trable s alkoholom.  

Vedec Alfréd Trnka opisuje, ako vtáky vďaka hormónom už od ľadovej doby vedia, kedy majú odletieť, prečo sa nestratia a ako pri ceste na juh denne sledoval dobrodružnú trasu „svojich“ kukučiek. „Človek sa tešil spolu s nimi, ako sa im darí a kam vlastne letia,“ hovorí.

"Nám na Slovensku sa možno zdá, že vojna na Ukrajine je niekde ďaleko, ale nie je to tak," hovorí filmárka, dokumentaristka, divadelníčka a aktivistka Viera Dubačová. "Je k nám veľmi blízko, a to práve kvôli politikom ako Robert Fico či Milan Uhrík, a iným ďalším ľuďom, ktorí sú pusipajtášmi Kremľa a jeho vrahov. Oni ju priniesli k nám, tým, čo obhajujú a obdivujú," dodáva. Ako ďalej vysvetľuje, to, že aj nás nemasakrujú vrahovia, ktorí si myslia, že môžu prekročiť hranicu slobodnej krajiny a beztrestne zabíjať a vraždiť deti, ženy a starých ľudí, je veľké privilégium, za ktoré vďačíme ochrane Severoatlantickej aliancie.  O vojne, jej obetiach aj hrdinkách a hrdinoch rozpráva Viera Dubačová vecne a úprimne. Videla z nej viac, ako si väčšina z nás vie predstaviť. Patrí totiž k málu ľudí, ktorí sa na Ukrajinu, ktorú Rusko napadlo 24.februára 2021, pravidelne vracajú, aby tam dokumentovala život tých, ktorí v krajine zostali. Zaznamenáva aj zločiny, ktorých sa na civilnom obyvateľstve dopúšťa ruský režim a pomáha adresne sprostredkovať humanitárnu pomoc, ktorú Ukrajincom a Ukrajinkám vytrvalo posielajú aj ľudia a firmy zo Slovenska.

S enviro-reportérom Tomášom Grečkom z Denníka N hľadáme odpoveď na otázku, prečo by mali ísť voliť aj turisti a outdooroví nadšenci, ktorých politika nezaujíma.

Výstava Oslobodený priestor sa zamýšľa nad úlohu architektúry z pohľadu aktuálnych tém ako klimatická kríza, ekológia, rodové či etnické nerovnosti. Viac nám o nej porozprávala jedna z kurátoriek Petra Hlaváčková.

"Niektoré očakávania sú také, že ženy do politiky prinesú viac jemnosti, nežnosti a budú sa viac venovať povedzme sociálnym témam alebo dobročinnosti. Ale to sa vždy nedeje, je to stereotyp. Ženy predsa môžu mať záujem o rôzne iné témy," hovorí zastupujúca šéfredaktorka portálu EURACTIV Slovensko a odborníčka na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Lucia Yar. Tak, ako sú rôzni muži, sú rôzne aj ženy, stále však podľa nej platí, že v slovenskej politike žien nie je dosť. Pritom dôvody na ich väčšie zapojenie do verejného, politického a pracovného života majú aj ekonomické aspekty. Štúdia medzinárodného výskumného inštitútu McKinsey totiž uvádza, že ak by boli ženy na Slovensku zapojené do pracovného pomeru dostatočne, HDP našej krajiny by vzrástlo o šesť percent. S väčším počtom žien sa mení aj politická kultúra, spôsoby a obsah komunikácie, ako aj to, ako sa ľudia obliekajú.

S rozbiehajúcou sa jeseňou prichádzajú aj nové hudobné počiny a živá muzika sa prenáša do klubov. S naším podcastom sme sa zastavili v štúdiu najúspešnejšej slovenskej reggae kapely Medial Banana, ktorá finalizuje prípravy nového albumu. Pokyman a Erik Šulc rozprávajú o reggae, novom albume aj svojich sólových aktivitách.

  Izraelský šéfkuchár Boaz otvoril v Bratislave kóšer reštauráciu Sababa v štýle blízkovýchodného fastfoodu. Pozval nás do kuchyne a pripravil nám tú najväčšiu izraelskú klasiku.

V roku 2016 napísala Veronika Homolová Tóthová knihu Mengeleho dievča. Ide o skutočný príbeh pani Violy Stern Fischerovej z Lučenca, ktorá prežila 4 koncentračné tábory, brutálne nehumánne pokusy doktora Josefa Mengeleho prezývaného aj "Anjel smrti" a počas holokaustu prišla takmer o celú svoju rodinu.  Na základe knihy vznikla v divadle Ramagu zo Spišskej Starej Vsi divadelná monodráma režisérky Jany Ovšonkovej, v ktorej postavu pani Violy stvárnila Simona Marhefková. Tá za svoj herecký výkon získala cenu za najlepšiu herečku a Ramagu titul najlepšieho neprofesionálneho divadla na Slovensku. V dnešnom diele sa zhovárame najmä o tom, kým ako ľudia dokážeme byť, keď v našej každodennej rutine pri každej príležitosti volíme ľudskosť, slušnosť, čestnosť a súcit.

V kaskádovitom teréne brnenských Pisárok postavil architekt Heinrich Blum pre židovskú rodinu Wittalových v roku 1932 nádhernú vilu. A my sme sa do nej vybrali počas príjemnej letnej noci s miestnym znalcom Michalom Doleželom. Ako si vypočujete, v jej susedstve je však obdivuhodných stavieb ešte viac.

Najmä na stredných školách máme tendenciu učiť žiakov v „matematičtine“, za ktorou nemusia vidieť, aké problémy rieši, hovorí vysokoškolský učiteľ Zbyněk Kubáček, ktorého prednášky majú na YouTube viac ako dva milióny videní. „Matematika sa v zásade vždy vyvinie z riešenia konkrétnych a predstaviteľných situácií. Až postupne z toho vzniká nejaká teória,“ vysvetľuje.

Skoro pol milióna mladých do veku do 24 rokov bude mať možnosť voliť v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, avšak len polovica z nich sa plánuje volieb zúčastniť. Prečo je to tak? Sledujú dnes mladí politiku a sledujú politici mladých? V dnešnej epizóde sa porozprávame s odborníkmi / odborníčkami ale aj prvo-voličmi o témach, ktoré sú pre mladých dôležité, o protestných hlasoch, ale aj o tom, prečo čoraz viac počúvame od mladých, že ak voľby dopadnú „zle“ zo Slovenska odchádzajú. 

Veronika Husovská vyrástla spevácky na tvorbe Joni Mitchell, Anny Marie Jopek a Sarah McLachlan. Miluje hudbu v muzikáli Jesus Christ Superstar, v ktorom aj účinkovala a svojím hlasom sa dokáže prispôsobiť divadlu aj rôznym kapelám, s ktorými vystupuje. 

Hoci je Zamkovského chata vo Vysokých Tatrách v postupnej rekonštrukcii už roky, až do tohtoročnej letnej turistickej sezóny si bežný návštevník mohol nič nevšimúť. Polovica novej chaty totiž vznikala za starou chatou. Až tento rok zbúrali pôvodný objekt a na jeho mieste teraz vzniká druhá polovica nového. S chatárkou Jankou Kalinčíkovou sme sa rozprávali o tom, aké etapy mala reknštrukcia a prečo pristúpili k zbúraniu pôvodnej namiesto jej rekonštrukcie.

S archeológom a etnológom Michalom Doleželom sa po roku počas Štetl festu znovu vydáme na unikátnu prechádzku po Brne. Tentoraz v stopách významného slovenského židovského architekta, rodáka z Dunajskej Stredy, Endreho Steinera (1908-2009). 

Doposiaľ opomínané okrúhle narodeniny kapely Heľeniných očí si fanúšikovia nemali možnosť užiť do sýtosti. Budúci rok oslávi táto kapela 25 rokov a v rámci príprav na tieto oslavy zogranizovala vydarený prvý ročník vlastného festivalu Helfest. Festival sme otvorili naším podcastom Moja Muzika. Po jeho nahrávaniach v hudobnom klube Stromoradie, skúšobniach kapiel, zákulisí festivalov, na lavičkách v parku či dokonca v kaviarni, sme si premiérovo v sobotu pripísali live verziu z veľkého pódia a po dostali sme booking pozvania na ďalšie podujatia v roku 2024. Edo Kopček a Barbora Petrášová sa v Prešove zhovárali s členmi nitrianskej kapely BijouTerrier. Prinášame vám editovanú verziu nášho festivalového live podcastu.

Šéf banskobystrickej židovskej obce Jaro Wolt nás sprevádza históriou miestnej komunity.  

Novinárka, spisovateľka a filmárka Veronika Homolová Tóthová sa pred rokmi začala venovať spracúvaniu spomienok ľudí, ktorí prežili holokaust. Napísala o tom niekoľko kníh, natočila desiatky reportáží a viacero hraných dokumentárnych filmov. Najnovší z nich sa volá Hľadanie spomienok. V rozhovore vysvetľuje, prečo svoju prácu a spomienky ľudí, ktorí holokaust prežili považuje za dôležité práve dnes, v čase, keď sa niektorí politici opovažujú verejne spochybňovať historické fakty a relativizujú tak bolesť ľudí, ktorým aj vďaka rozhodnutiam politikov Slovenského štátu zabili rodičov, deti alebo blízkych v koncentračných táboroch. Najhoršia a najnebezpečnejšia je ľudská ľahostajnosť voči Zlu, zdôrazňuje Veronika. Nezabúdajme na to najmä teraz, pretože o tom, ako sa bude žiť v našej krajine všetkým z nás, budeme rozhodovať v parlamentných voľbách už čoskoro.

Začiatkom augusta kórejskí vedci publikovali dáta, ktoré hovorili o novom materiály so supravodivými vlastnosťami pri normálnej teplote a tlaku. Znelo to revolučne, no vedecká komunita sa nezvykne tešiť z takýchto objavov predčasne. Na vyvrátenie toho, že materiál LK99 nie je supravodič jej stačili tri týždne. O tom, kde spravili vedci chybu, aké prekážky sa výskum supravodivosti snaží momentálne prekonať, či o jeho praktických aplikáciách sa rozprávame s elektrotechnickým inžinierom a fyzikom Fedorom Gömörym z Elektrotechnického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Prešovská hudobná scéna vygenerovala za štyridsať rokov nespočetné množstvo kapiel a už len samotné listovanie vo Frenkyho hudobnej encyklopédii môže byť dobrou aktivitou počas dlhých letných večerov. Pozornejšiemu čitateľovi neunikne, že niektorí muzikanti sa objavovali v množstvách kapiel, niektoré odohrali jeden koncert, iné vydali maximálne nejaké demo. Boli aj takí, o ktorých sa tradovalo, že v istom momente hrávali s každým. Ak by Frenkyho hudobná encyklopédia pokračovala a mapovala súčasné dianie na prešovskej scéne, meno Lukáš Valkučák by vydalo na 36 samostatných článkov. Presne to je počet kapiel a projektov, v ktorých Lukáš Valkučák pôsobil a v niektorých pôsobí stále. Holt, bez dobrého gitaristu, aranžéra a skladateľa sa kapela nezaobíde. Aktuálne hrá s: Edo Klena, Abuol, Džumelec, Džemiaky a Koniec. V minulosti ste ho mohli vidieť v kapelách: 3 Oka, Vojdi, Fúzy Múzy, Akustika, Kopa, Strana východná, Superamigo a ďalších.

Kurátorka Stredoslovenskej galérie Katka Barániková nás prevedie životom, tvorbou a vilou slávneho maliara Dominika Skuteckého.

Summia Tora momentálne žije v Londýne a študuje na prestížnej univerzite v Oxforde. Vyrastala však ako afganská utečenka v Pakistane a jej rodina má viacgeneračnú utečeneckú skúsenosť. "Keď vyrastáte ako dieťa utečencov, žijete vo veľkej neistote. A čo je horšie, máte pocit, že vlastne nikam nepatríte," spomína v rozhovore, v ktorom sa spoločne zhovárame nielen o jej osobnom príbehu a práci v afganskej ženskej komunite, ale aj o súčasnej situácii afganských žien, ktoré za dva roky teokratickej vlády Talibanu prišli o možnosť študovať, pracovať, podnikať aj slobodne sa pohybovať na verejnosti. Ako zdôrazňuje, Afganky sa nesmú stať "objektom záchrany" západného feminizmu. "Musíme byť veľmi opatrní v tom, ako sa k nim budeme správať. Tieto ženy nechcú byť zachraňované. Chcú, aby sme k nim pristupovali s úctou, a aby im bola dopriata dôstojnosť a ľudské práva, aké prináležia mužom," konštatuje.  (POZNÁMKA: Tento diel je nahratý v anglickom jazyku. Slovenský text nájdete na webe Denníka N.)

Rozhovor s výtvarníkom Jarom Vargom o jeho diele, ktoré je mapou sídliska Petržalka na základe monumentálnych panelákových malieb.

Britská spisovateľka a expertka na riešenie následkov katastrof Lucy Easthope patrí medzi popredné svetové autority v oblasti obnovy po katastrofách a medzi prvých ľudí, ktorí sa ocitnú na miestach tragických udalostí. V knihe Až sa usadí prach píše aj o tom, čo sa dialo 11. septembra 2001 bezprostredne po teroristickom útoku na Svetové obchodné centrum.

Garáž je najmenším pódiom festivalu Pohoda. Od roku 2021 sa vďaka projektu Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026 vždy po festivale presúva do mesta Trenčín a na niekoľko týždňov sa mení na alternatívny kultúrny priestor s vlastnou dramaturgiou. V súvislosti s Garážou sa objavili novinky a nielen o tom sa budeme rozprávať s umeleckou riaditeľkou Lenkou Kuricovou a produkčným koordinátorom Patrikom Kubiznom z Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026.

Rabín Miša Kapustin vysvetľuje slávny príbeh z tóry a rozpráva, prečo je zlé, keď sa necháte ovládať hnevom. 

Kapela nemusí byť nutne slávna, aby písala dobré pesničky, mala nápaditý vizuál a znela výborne naživo. Na Slovensku je takýchto kapiel hneď niekoľko a zatiaľ, čo sa v poslednej dobe objavuje neúrekom dobrých a žánrovo rozmanitých nových mien, veľkú radosť spravila svojim fanúšikom kapela Got Blue Balls. Na Pohode odohrala “comebackový koncert” po dvanástich rokoch a niekoľko koncertov pripravuje aj do konca tohto kalendárneho roka. V café Kušnierik ich uviedol organizátor festivalu Michal Kaščák. Bol to skvelý koncert, ktorý potvrdzuje dôležitoť gitarovej muziky na hudobnej scéne. O novinkách Got Blue Balls rozprávajú spevák Mike Minár a gitarista Dzurko Oravec.

S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme príbeh stvorenia Adama a jeho rozhodnutie zahryznúť sa do ovocia zo zakázaného stromu poznania.  

Koncept letných dovoleniek a príjemných dní strávených na pláži sa objavil v 20. rokoch 20. storočia a vďačíme zaň aj jednému mimoriadne teplému anglickému letu. Sociológ Ivan Chorvát z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici opisuje, ako ľudia trávili voľný čas kedysi, a porovnáva to s dneškom. 

"Operátori tiesňovej linky musia byť nielen perfektní zdravotnícki profesionáli, ale aj výborní psychológovia, čiastočne sociológovia a tak trochu aj detektívi," hovorí Alena Krčová, hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Vedieť zhodnotiť krízovú situáciu a zdravotný stav človeka, ktorý sa ocitol v ohrození života iba cez informácie, ktoré im sprostredkuje cez telefón niekto iný a poradiť, ako postupovať pri jeho záchrane, je extrémne náročné. Telefonicky asistovaná resuscitácia je obrovskou výzvou, na konci ktorej však býva zachránený ľudský život. Ľudia, ktorí v operačnom stredisku pracujú, majú okrem zdravotníckeho vzdelania veľký dar trpezlivosti, pokoja a rozvahy.  V podcaste okrem nich hovoríme aj o tom, ako sa prvá pomoc podáva, prečo je dôležitá, ako sa nebáť poskytnúť ju a Alena Krčová spomína aj to, čo spája všetkých ľudí, ktorí na linku 155 volajú, bez rozdielu, či sú starí, mladí, bohatí, chudobní, ženy alebo muži. 

Slovenské dream popové duo Waterbased zaujalo hneď nielen svojím názvom, ale aj prvými singlami Silence and sirens, Žihľava, Flame alebo Perfect host. V tomto roku debutovali albumom Silent Regions. Na festivale Pohoda sme sa rozprávali o hudobnej ceste jedného z najzaujímavejších hudobných projektov na našej scéne. Waterbased sú speváčka a gitaristka Julss Mihályiová, gitarista a producent Ľubo Krajňák a koncertný člen kapely, bubeník John Clardy.

Od Roš Hašany po Tu Bišvat. Pri príležitosti nového vydania jej knihy o židovských sviatkoch sa s Vierkou Kamenickou z Múzea židovskej kultúry v Bratislave rozprávame o tých najvýznamnejších sviatkoch v hebrejskom kalendári.  

    Horolezec Tomáš Fedorko hovorí, že strach musí ostať na úpätí hory. Jeho vášňou je voľné lezenie bez istenia, tzv. free sólo, ktoré vykonáva vo Vysokých Tatrách. Vždy, keď začne liezť, musí cítiť, že prežíva prítomný okamih, strach ho neparalyzuje a dostáva sa do stavu dokonalého splynutia s prostredím, vraví v rozhovore.

"Žiť v Afrike je pre dievčatá veľmi náročné a to nehovorím iba o krajinách, kde prebieha (občianska) vojna. Možno sa teraz viac hovorí o Afganistane, ale keď to porovnám s Afrikou, sú mnohé krajiny - ako Sudán, Južný Sudán alebo Somálsko - kde ženy neznamenajú absolútne nič. Každý deň je pre nich bojom o prežitie," hovorí Andrea Mlynárová, manželka skúseného slovenského diplomata Michala Mlynára. Ten len nedávno opustil pozíciu slovenského veľvyslanca pri OSN v New Yorku po tom, ako sa stal zástupcom výkonnej riaditeľky Programu OSN pre ľudské sídla a trvalo udržateľný rozvoj UN Habitat v kenskom Nairobi. Andrea sa tak sťahuje z New Yorku do Afriky - no nielen ako diplomatická manželka, ale predovšetkým ako učiteľka matematiky, ktorú vyučovala na Slovensku, v New Yorku a bude ju učiť aj v africkej Keni.

Tisícky detí a mladých ľudí by si dnes dokázali vyskladať celý svoj doterajší život z fotografií a informácií, ktoré sú o nich zverejnené online. Ako im môže ublížiť verejné zdieľanie ich súkromia a naopak čo pozitívne im môže priniesť? Je povinná ochrana osobných údajov „GDPR“ komplikáciou navyše, alebo je to vítaná ochrana? Ako k téme pristupujú rodičia, ale aj školy, škôlky, či kultúrne podujatia? Čo je „sharenting“ a kde hľadať balans medzi súkromím a životom v digitálnej ére? 

Odborníčka v oblasti protipožiarnej ochrany a bezpečnosti Andrea Majlingová vysvetľuje, či je požiarov čoraz viac, ako nám situáciu komplikujú prejavy klimatickej krízy a ktoré lokality na Slovensku sú pre výskyt lesných požiarov najrizikovejšie.

So známou bratislavskou postavou, výtvarníkom, hudobníkom a moderátorom o jeho grafickej sérii Inštitucionálna zeleň.

V novej epizóde s pražským liberálnym rabínom Davidom Maxom rozoberáme slávny song Leonarda Cohena You Want it Darker. A zastavíme sa aj pri jednom z najkrutejších príbehov hebrejskej biblie.

Hnev, strach, úzkosť – aj takéto pocity môžu vyvolávať klimatické zmeny, ktorých sme v posledných rokoch častými svedkami. A mladí ľudia ich pociťujú ešte bytostnejšie, pretože od mala počúvajú o životnom prostredí, o tom, že generácie pred nimi ho zničili a oni sú tí, ktorí budú musieť našu planétu zachrániť. Prečo nás ničenie prírody tak trápi, ako vstupuje mladým klimatická kríza do rozhodovania o budúcnosti a prečo ich dokonca chytá eko-paralýza? 

„Parazit svojmu hostiteľovi viac či menej škodí. Na druhej strane sa s nami vyvíjali v podstate od počiatku a za to veľmi dlhé obdobie sa medzi človekom a parazitom vytvorila akási rovnováha,“ hovorí vedkyňa Daniela Antolová z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach, ktorá zároveň ponúka tipy, ako sa dá týmto stretnutiam čo najlepšie vyhnúť.

Americký novinár a spisovateľ Chuck Klosterman v knihe Deväťdesiate roky skúma kultúrny, spoločenský a politický význam poslednej dekády dvadsiateho storočia. Opisuje vzostup internetu, popkultúrne fenomény, akými boli film Titanic či seriál Priatelia, ale aj spoločenské zmeny týkajúce sa rasy, triedy či sexuality.

Za desať rokov vydali štyri albumy a vedia postaviť set list na niekoľko spôsobov. Darkness Positive sú nielen top koncertná kapela, ale spájaním rôznych žánrov a slovenskými textami v súčasnom jazyku si získavajú čoraz viac fanúšikov. Málokto si dovolí v jednom roku vydať inštrumentálny a vzápätí spievaný album. Ak ste o nich ešte nepočuli, začnite aktuálnou nahrávkou Pre vás. 

Minimálne dve jeho diela by vedeli konkurovať Vile Tugendhat. Šéf židovského komunitného múzea Maroš Borský a historik Štefan Holčík nás sprevádzajú životom a tvorbou architekta Artúra Szalatnaia-Slatinského.

Profesionálna zjazdová lyžiarka Petra Vlhová absolvovala svoje prvé preteky, keď mala osem rokov. Odvtedy je prvou a jedinou slovenskou lyžiarkou, ktorá sa stala celkovou víťazkou Svetového pohára v alpskom lyžovaní a nad hlavu zdvihla veľký krištáľový glóbus. Vyhrala aj tri malé krištáľové glóbusy v slalome a paralelnom slalome. Ako prvá slovenská lyžiarka vyhrala zlatú olympijskú medailu za slalom na Olympijských hrách v Pekingu. Štyrikrát za sebou zvíťazila v ankete Športovec/športovkyňa roka. V rozhovore úprimne hovorí o tlaku očakávaní, o víťazstvách aj prehrách, o tom, či má o sebe niekedy pochybnosti, a aj o vytrvalej práci na sebe. Ako konštatuje, naučiť sa rozprávať úprimne a otvorene o tom, ako sa máme, je pre naše celkové zdravie veľmi dôležité. No zmena k lepšiemu životu si vyžaduje odhodlanie aj chuť učiť sa, pracovať na zmene a nečakať, že to niekto urobí za nás.

O diele Špina/čistota bielenie/deštrukcia a tvorbe výtvarníčky Ľuby Sajkalovej (1973 - 2019) rozprávajú kurátorky Petra Hanáková a Daniela Čarná.

Papyllon majú pripravených dvanásť nových skladieb pre nadchádzajúci album, z ktorých zatiaľ predstavili singel Crazy for you. Spevák kapely Bohuš Hajduch priznáva, že je ešte otvorené, čo všetko sa na novú platňu dostane, ale už teraz je jasné, že to bude pestrý album. Presne tak, ako to evokuje názov kapely.  Za trinásť rokov svojej existencie si Papyllon vytvoril špecifický rukopis. Prešovčania skúsili rôzne prístupy ku komponovaniu, veľa sa učili v skúšobni, konzultovali s viacerými kolegami z branže, najviac asi s Martinom Migašom, jedným z top producentov u nás a zahrali si aj turné v zahraničí. Rok 2020 a samotná pandémia im zastavila rozbehnuté aktivity.  "Ale to každému. Dalo nám to čas, prísť na to, čo chceme a čo nie. Aj to sa prejaví na nových skladbách. Môže byť, že niektorým ľuďom bude najviac pripomínať náš debut. Pesničky na tomto albume majú message skrytý v textoch, a už len samotný vznik platne je príbehom sám o sebe," priznáva spevák Bohuš Hajduch.

Niet väčšej pocty medzi židmi, ako keď sa o niekom povie, že je mensch. Rabín Miša Kapustin vymenuje desať základných pravidiel, ktorých by sa takí výnimoční ľudia mali držať..  

Vo vydavateľstve N Press vyšla pred niekoľkými dňami kniha rozhovorov Denisy Gura Doričovej a Tomáša Gálisa s Danielou Dvořákovou s názvom Stopy stredoveku. Slovenskej historičky venujúcej sa uhorskému stredoveku sme sa v podcaste pýtali, ako sa vôbec dostala k tejto téme, v čom sa práca na najnovšej knihe líšila od odborných štúdií, či je bežné, že sa práce slovenských historikov prekladajú do iných jazykov, ako aj, prečo sme sa s takou ľahkosťou zbavili tisícročného uhorského dedičstva.

Slovenská akadémia vied oslavuje 70 rokov, pričom približne v čase jej vzniku bola objavená hormonálna antikoncepcia či použitý prvý počítačový harddisk. Keďže veda a technológie sa za ten čas posunuli dopredu rýchlejšie než kedykoľvek predtým, predseda SAV Pavol Šajgalík vysvetľuje, či sa akadémii darí udržať krok s dobou, ako použiť vedu proti konšpiráciám a či využíva v práci umelú inteligenciu – chatbota ChatGPT.

Mnoho rodičovských rád vychádza z predpokladu, že chyba je v dieťati, a sústredia sa skôr na kontrolu než na dôveru. Rodič radšej pošle dieťa do svojej izby s nálepkou manipulátora, než aby ho objal a uvedomil si, že ho dieťa potrebuje, vysvetľuje klinická psychologička Becky Kennedy. V knihe Objavte v sebe dobrého rodiča ponúka svoju výchovnú filozofiu založenú na blízkosti a zároveň prináša riešenia konkrétnych situácií v oblastiach ako separačná úzkosť, agresívne emočné výbuchy, súrodenecká rivalita, vzdor či problémy so spánkom.

Orchester Jeana Valjeana tvoria herci a hudobníci. Debutový album avizovali už na jeseň 2013, napokon vyšiel v roku 2020. OJV je kapela, ktorá to myslí vážne. Nielen to sa dozviete z rozprávania jej zakladajúceho člena speváka a gitaristu Daniela Fischera a basgitaristu Fedora Freša ml. Daniel Fischer: "Milujem herectvo, ale čím ďalej moje srdce piští za hudbou. Ísť na pódium ako líder kapely je niečo, čo mám rád. Nevadí mi, že idem aj mimo svojej komfortnej zóny." Fedor Frešo ml.: "Naša kapela je jeden veľký organizmus, ktorý musí fungovať a my ho korigujeme správnym smerom. Verím v túto kapelu, že má zmysel a je pred nami cesta, kde je na konci veľa koncertov a veľké pódiá."

V novej epizóde sa Mirek Tóda rozpráva s argentínskym rabínom Abrahamom Skorkom o jeho priateľovi pápežovi Františkovi, vojne na Ukrajine a o tom, čo je preňho najdôležitejšie na judaizme.

Politologička Dagmar Kusá a epidemiologička Alexandra Bražinová sú dcérami profesora Miroslava Kusého, signatára Charty 77, a psychologičky a párovej terapeutky Jolany Kusej. Alexandra Bražinová je známa predovšetkým vďaka svojej neúnavnej práci počas pandémie covid-19. Venuje sa výskumu a podpore verejného zdravia, vrátane toho mentálneho. Dagmar Kusá sa akademicky sústreďuje najmä na politické využívanie kolektívnej pamäte, etnickú identitu, občianstvo a menšiny, a aktuálne sa zameriava na prejavy kultúrnej traumy vo verejnom diskurze. Obe sú vysokoškolskými pedagogičkami.  V podcaste hovoria o svojom detstve v socializme - o tom, aké bolo vyrastať v rodine disidenta a nepriateľa komunistického režimu. "Otec hovoril, že podpísanie Charty 77 mu naozaj zmenilo život. Netýkalo sa totiž iba jeho postoja voči komunistickému režimu, ale úplne všetkého v živote," vysvetľuje Dagmar Kusá, "Bola to (jeho) orientácia voči sebe, voči životu a princípom, nastavenie voči svetu. Jedna z jeho najdôležitejších hlášok bola, že nestačí byť slušný. To, čomu verím, treba praktizovať a aplikovať do života." 

Britsko-ruský novinár Owen Matthews v knihe Invázia – Zákulisie Putinovej vojny na Ukrajine približuje udalosti, ktoré predchádzali ruskej agresii, a usiluje sa vysvetliť dôvody konfliktu, ktorý už viac než rok otriasa celou Európou.

Mária Bieliková, ktorá založila a vedie Kempelenov inštitút inteligentných technológií, sa v téme umelej inteligencie považuje za optimistku. V rozhovore vysvetľuje, ktoré etické rozmery výskumu umelej inteligencie by sme nemali podceniť, ako jej čo najlepšie nastaviť pravidlá a prečo by sme sa mali učiť viac matematiky, ak nechceme, aby nás nahradila. 

Je ich skoro 900 000. no nepočúvame o nich často. Deti a mladí ľudia do 14 rokov sú skupina, ktorej sa život, rovnako ako nám, v dnešnom rýchlom svete vyvíja a mení. Kedysi si 10-ročné deti vedeli zaviazať šnúrky, zapáliť zápalku, alebo sa zbaliť do školy. Dnes si vedia založiť účet na Instagrame, poslať hlasovú správu a stiahnuť hru v mobile.  Ako sa žije deťom a mladým do 14 rokov v dnešnej modernej dobe technológií, v dobe covidu, ale aj vojny hneď za našimi hranicami? Ako sa dnes hrajú, kedy majú FOMO a ako vnímaniu úspech, výkon, rodinu, či peniaze? Na všetky tieto témy sa spýtame detí, mladých, ale aj odborníčok v najnovšej epizóde podcastu Krajina Mladých. 

Hovoriť o menštruácii a prípadných problémoch, ktoré v spojení s ňou zažívajú, býva pre mnoho žien veľmi náročná a citlivá záležitosť, preto to pociťujú ako hanbu a niečo, o čom sa hovoriť nepatrí. Aj menopauza, respektíve perimenopauza patria k tým oblastiam ženského zdravia, ktoré spájame so stigmou, hanbou, starobou, "koncom mladosti a všetkého krásneho". Pre mnohé ženy akoby týmto obdobím život končil. Farmaceutka Leila Zajac sa venuje osvete v oblasti ženského zdravia so zameraním na perimenopauzálne obdobie a v tomto rozhovore hovorí nielen o najčastejších mýtoch spojených s perimenopauzou, ale aj o tom, ako jej jednotlivé fyzické alebo psychické príznaky liečiť, ako vytvárať podporné pracovné a spoločenské prostredie pre ženy, ktoré perimenopauzu zažívajú a ako pochopiť, že to nie je koniec, ale začiatok - obdobia, kedy má žena konečne dostatok času sústrediť sa na seba, svoj život a svoje potreby, a tiež využívať svoje talenty, kvality, potenciál a všetku skúsenosť, čo sa dovtedy v živote naučila, naplno.

Na obrazovkách RTVS sa objavil nový hudobný program Na šnúre, ktorý prináša záznamy koncertov slovenských kapiel v  hudobných kluboch, čiže v ich prirodzenom prostredí, rozhovory s účinkujúcimi a bezprostredné reakcie fanúšikov. Výber kapely v jednotlivej epizóde vysvetľuje dramaturg hudobného klubu. Prinášame podcast s moderátormi Na šnúre, ktorými sú Oliver Rehák, hudobný publicista a editor Denníka N a Viera Ráczová z Rádia_FM.

Maliar a grafik, autor bájnych bytostí Peter Kľúčik je známy vďaka knižným ilustráciám. "Najskôr si vždy urobím mapu knihy, je to taký cestovný poriadok," hovorí v rozhovore.

⁰Aké čísla sú v judaizme obzvlášť významné a čo to znamená gematria, rozoberáme s rabínom Mišom Kapustinom.

Ján Šubjak sa výskumne venuje objektom mimo našej slnečnej sústavy. „Keď si zoberieme, že vo vesmíre sú miliardy galaxií a v každej galaxii sú miliardy hviezd, tak by bolo ozaj plytvaním priestoru, ak by sa tam nikde nevyskytoval život,“ hovorí v rozhovore.

Keď Daniel Salontay rozpráva o gitarách, človek má intenzívny pocit, že rozpráva o živých bytostiach s dušou, srdcom, citmi. Pritom je to výborný matematik, od ktorého by ste takúto oduševnenosť a duchovno zrejme nikdy nečakali, keďže muzikanta – matematika si asi predstavujeme inak. Daniel dlhodobo vyvracia rôzne predstavy a klišé o hudbe a vzťahu k nej a hudobným nástrojom.

Profesor ukrajinských dejín na Harvardovej univerzite Serhii Plokhy v knihe Brána do Európy tvrdí, že ak chceme pochopiť prítomnosť a budúcnosť Ukrajiny, musíme najskôr spoznať jej minulosť. Súčasný konflikt je podľa neho posledným v dlhej histórii bojov o jej územie a o uznanie jej existencie ako samostatného národného štátu.

Riaditeľ NP Slovenský kras Milan Olekšák si myslí, že jaskyne na území parku by mal spravovať park a nie centralizovaná organizácia Správa slovenských jaskýň. Takto sa odčerpáva zisk mimo regiónu, čo je svetovou raritou.

"V klinickom výskume a jeho organizácii sa denne ukazuje obrovský prínos žien a ich vynikajúcich manažérskych zručností," hovorí epidemiologička Beata Čečetková, medicínska riaditeľka národného uzla pre podporu akademických klinických štúdií SLOVACRIN. Ten pod vedením Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach prepája nemocnice, univerzity a vedecké inštitúcie zapojené do akademického klinického výskumu po celom Slovensku. "V klinickom hodnotení liečiv pracuje obrovské množstvo veľmi šikovných, sofistikovaných, detailne zameraných a efektívnych žien, ktoré úžasne zvládajú veľmi nepredvídateľnú prácu, pretože vo výskume sa skutočne môže stať všeličo. Navyše, tieto ženy nemusia byť lekárky, farmaceutky alebo mať prírodovedné vzdelanie, aby v klinickom výskume pracovali - a uspeli," dodáva Beata Čečetková. V rozhovore vysvetľuje spôsob, priebeh aj význam klinického hodnotenia liečiv pre jednotlivcov a zdravie celej spoločnosti.

Has the counteroffensive started yet? What do Ukrainian servicemen and servicewomen need most? How much have Ukraine and Ukrainians changed? Slovak reporter Tomáš Forró and the commander of the Georgian Legion in Ukraine, Mamuka Mamulashvili, will talk about the all-out war that Russia has been waging against Ukraine for more than a year. Hosted by Denník N reporter Mirek Tóda.

Festival Pohoda má veľmi veľa rozmerov. Oslava slobody, oslava tolerancie, oslava stretnutia a zároveň je to festival, ktorý umožňuje domácej scéne stretnutie so zahraničnou. O blížiacom sa ročníku sme sa porozprávali s jeho organizátorom Michalom Kaščákom pred minulotýždňovým Koncertom pre Martinu a Jána v Gregorovciach. Naše rozprávanie o hudbe, ozdobách programu festivalu, ukrajinskej kultúre, ekológii a rape ukončil obecný rozhlas pesničkou A ja taká čárna.

Fyzik Peter Švihra, ktorý v najznámejšom laboratóriu časticovej fyziky CERN vyvíja a testuje detekčné vrstvy hovorí, že vedci musia svoju zvedavosť a výskum zdôvodniť aj verejnosti. Práve preto sa intenzívne zamýšľajú na tom, ako technológie vyvinuté na hľadanie tmavej homty, či novej fyziky, využiť aj v praktickom živote. Niektoré sa dajú využiť napríklad na zlepšenie CT prístrojov, iné na odstraňovanie nádorov.

Katarína Olíková je onkologická pacientka. V roku 2015 si nahmatala pod kľúčnou kosťou hrčku, z ktorej sa vykľul zhubný nádor. Po operácii a piatich rokoch liečby, keď už dúfala, že je všetko v poriadku, prišiel ďalší úder - zhoršené výsledky a následné vyšetrenia ukázali metastázy v pečeni, pľúcach a kostiach. Napriek veľmi zlej predikcii je Katka aj po troch rokoch stále tu. Sústreďuje sa na svojho jedenásťročného syna, manžela a život, ktorý vníma inak ako kedysi.  Choroba zmenila to, ako sa Katka pozerá na svet okolo seba, a aj na to, kým sama je. "Život nie je o jednotlivcoch, o tebe alebo o mne. Na tejto zemi sme všetci súčasťou jedného celku," hovorí. Aj preto ju človek zaujíma bez rozdielu na to, či jej je blízky alebo nie. "Keď viem, že má niekto problém, prejavím záujem a opýtam sa ho, ako sa má. Nerobím to pre seba, robím to preňho. Chcem, aby ľudia vedeli, že mi na nich záleží," vyznáva sa v rozhovore. 

Blikajúci Dychový Hudobný Systém vzbudzuje zvedavosť u značnej časti publika nielen svojím názvom, ale aj obsadením. Trombonista Tomáš Paľo hrával vždy na dychové nástroje, kedysi dávno v jednej kapele dokonca na basgitare, a hoci pochádza z undergroundových kruhov, počúval veľa zahraničnej tanečnej hudby.  Pri nej si bol istý, že dychové nástroje dokážu sprostredkovať silu tanečnej hudby v živom prevedení. Už dávno pred tým, keď bol členom Chiki liki tu-a, premýšľal nad tým, ako energiu a silu elektronickej tanečnej hudby preniesť prostredníctvom dychov do koncertnej podoby. Výsledkom je debutový album Fluorescent Highlighter, ktorý reflektuje vývoj kapely a jej jednotlivé etapy.  

Gabriela Kalašová je novou riaditeľkou národného parku Malá Fatra. Novú zonáciu, ktorá ráta so 43 percentami územia v bezzásahovej zóne, má pripravenú na odbornom základe. Aktuálne o nej vyjednáva s neštátnymi vlastníkmi, ktorých podiel na území národného parku dosahuje asi 90 percent, čo je najviac spomedzi slovenských národných parkov. Tí s návrhom otvorene nesúhlasia, hoci im navrhuje zachovanie práva poľovníctva. Za hlavné ohrozenie národného parku ale považuje vysokú návštevnosť. Osobitne uvádza skialpinizmus ako príčinu úbytku kurovitých vtákov, najmä tetrova hoľniaka. Zástupcu skialpinistov alebo horolezcov v rade národného parku nemá. Ich funkciu podľa jej slov "supľuje zástupca oblastnej organizácie cestovného ruchu", pritom táto organizácia združuje podnikateľov v cestovnom ruchu a okolité samosprávy, nie outdoorovú verejnosť.

S učiteľom biblickej hebrejčiny Zeevom Breinerom sa rozprávame o jednej z najdôležitejších židovských modlitieb.

Svet nebol nikdy tak zmätený ako teraz. Máme prístup k obrovským kvantám informácií, z ktorých mnohé nie sú presné, niektoré zavádzajú, či dokonca naschvál klamú. Máme prístup k faktom, ale aj názorom. Ako sa v tom všetkom vyznajú mladí ľudia? Akí majú vzťah k médiám? Sú nedôverčiví, opatrní, alebo otvorení všetkému, čo vidia a počujú?

Človek si sadne do kresla, dá si dobrý nápoj a pustí si nový album Petra Lipu. NOLA, ako slangovo nazývajú hudobníci americké New Orleanse vás vezme do zákutí spevákovej tvorby, ktoré máte radi. Ale pri tejto platni je predsa len niečo iné. Spirit albumu Nola sa rovná mágii mesta, v ktorom vznikol a práve o ňom sa budeme rozprávať s Petrom Lipom.  

V podcaste Oči dokorán sa dnes rozprávame o najznámejšom fotoateliéri v hornom Uhorsku, ktorý zdokumentoval aj tragickú udalosť v centre Prešporka.

Osemdesiatročný americký prezident Joe Biden sa bude znovu uchádzať o úrad prezidenta Spojených štátov. Svetové médiá komentujú, či je to aj vzhľadom na jeho vek správne rozhodnutie. Treba od istého veku "vycúvať" z verejného života a prenechať miesto mladším? Kedy je vlastne človek skutočne starý? Aké sú najčastejšie stereotypy o produktivite a kompetenciách starších ľudí? Sociologička Zora Bútorová, psychiatrička Elena Žigová a psychologička Elena Ondrušková v rozhovore na tému búrania predsudkov voči seniorom hovoria aj o tom, ako je u nás na Slovensku vnímaná hodnota života a spoločenský prínos staršieho človeka a kedy vlastne starších ľudí prestávame okolo nás vnímať. Ich osobné výpovede sú hodnotnou inšpiráciou, povzbudením aj faktami na zamyslenie v procese uvažovania o našom vlastnom starnutí.  Diskusia vznikla pod odbornou garanciou Ligy za duševné zdravie. 

S egyptológom Martinom Odlerom o živote starovekých Egypťanov a búraní archeologických mýtov. 

V roku 2020 sa vrátil k hudbe a vydal vyhľadávaný debut Asthma Boy. Spoločne s Wilderness a ďalšími pioniermi alternatívnej rapovej hudby Dušan Vlk svojou tvorbou prispieva ku skladačke, ktorá tvorí dnešný underground, scénu (nielen) pre násťročných, ktorí nerozlišujú módne ani hudobné škatuľky. Ich vystúpenia sú safe zónou pre ľudí, ktorým nezáleží na materiálnych veciach, dôležitý je pocit patriť k ľuďom a stretávať sa s tými, ktorí zosobňujú svojím výzorom, názormi a pohľadom na svet slobodu - bežnú a každodennú. Že vám to niečo pripomína? Áno, každá generácia mala takúto svoju scénu. Tá dnešná počúva punk rap, rap a techno.

Bratislavský rabín Baruch Myers nás prevedie svetom rituálnej čistoty a židovských kúpeľov.

"Keď ste z majority a pohybujete sa v majorite, máte dojem, že na Slovensku je všetko úplne v poriadku. Že sme úžasná otvorená a priateľská krajina, a že tu nie je žiadny problém," hovorí Zuzana Labašová, vyštudovaná psychologička, ktorá sa venuje globálnemu vzdelávaniu v Komenského inštitúte. "Akonáhle však kráčate vedľa niekoho, kto je iný a všímate si, ako naňho naša spoločnosť reaguje, zrazu objavíte úplne iný svet," rozpráva o svojej skúsenosti matky dcéry, ktorá je polovičná Indka.  V rozhovore hovoríme napríklad aj o tom, že extrémistické názory mávajú často ľudia, ktorí sa dlhodobo cítia bezmocne, frustrovane a bez nádeje. Labašová tvrdí, že ak chceme ich zmýšľanie zmeniť, nesmieme počúvať vlastný hnev, ktorý v nás ich slová môžu vyvolať a hádať sa s nimi, prečo nemajú pravdu. Mali by sme sa skôr pokúsiť zistiť, prečo dospeli k tomu, čo si myslia a čo im ich názor emočne dáva.

Alergológ a imunológ Luděk Hochmuth v rozhovore vysvetľuje, ako alergie vznikajú a ako si čo najspokojnejšie užívať jarnú prírodu, aj keď nám v tom bráni vlastný imunitný systém. "Mám pacientov, ktorí mi rozprávajú, ako v pohode kosili. Veľmi ich za to nechválim, ale ukazuje to, čo všetko sa dá,"  hovorí lekár.

Prečo došlo k nepokojom na Chrámovej hore? Je izraelská demokracia v ohrození? O najpravicovejšej vláde v histórii Izraela sa rozprávame s komentátorom Janom Fingerlandom.

Pravdy a mýty o jedle 2Vďaka dlhoročnému výskumu a lekárskej praxi sa britský vedec a lekár Tim Spector pokúša v knihe Čo naozaj jeme? objasniť problematiku stravovacích návykov, poukázať na nedostatky vedeckých dôkazov týkajúcich sa vplyvu jedla na organizmus a zároveň poodhaliť zákulisie potravinárskeho priemyslu.

Karcinóm prsníka patrí k najčastejším onkologickým ochoreniam žien. Každoročne ho diagnostikujú viac než trom tisíckam žien na Slovensku. Tretina z nich sa nikdy nevylieči. "Ako ženy sme sa zmenili, ale nie dosť na to, aby sme si uvedomili, že sa musíme postaviť samy za seba. My sme prvoradé, až potom prichádzajú na rad deti, rodičia alebo manžel," hovorí onkologička Národného onkologického ústavu Miroslava Malejčíková v súvislosti s prípadmi, kedy k nej pacientky prichádzajú neskoro. Prevencia v podobe samovyšetrenia prsníkov a predovšetkým mamografie, ako aj priebežná starostlivosť o vlastné zdravie, sú podľa nej kľúčovým predpokladom toho, aby žena zachytila toto ochorenie včas. Rakovina prsníka totiž vie byť nielen liečiteľným, ale aj úplne vyliečiteľným ochorením. 

Britský lekár a profesor genetickej epidemiológie Tim Spector sa v knihe Čo naozaj jeme? pokúša vyvrátiť mýty o konzumácii tukov či množstve cholesterolu a tvrdí, že mnohé klinické dogmy, ktorých sme sa dlhé roky držali, boli na základe nových výskumov vyvrátené.

Gertrud Ingestad je generálnou riaditeľkou pre ľudské zdroje a bezpečnosť Európskej komisie. Na Slovensko pricestovala, aby na pôde Ministerstva zahraničných vecí podpísala takzvaný Akčný plán o geografickej rovnováhe pre Slovensko. Slovensko je totiž spolu s ďalšími 14 členskými štátmi EÚ považované za geograficky nedostatočne zastúpené. Slovenky a Slováci pracujúci v inštitúciách EÚ aktuálne tvoria iba 1,4 percenta z celkového počtu obsadzovaných miest. Cieľový pomer, ktoré by malo Slovensko dosahovať, aby bola zabezpečená geografická vyváženosť, je na úrovni 1,8 percenta. Spoločne sa zhovárame o tom, prečo je to dôležité, ale aj o dobrom líderstve, učení a zvedavosti a tiež o tom, ako sa pracuje v skutočne multikultúrnom a multinárodnom prostredí. (POZNÁMKA: Epizóda je v anglickom jazyku.)

S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o prorokovi, ktorý má povesť najlepšieho literárneho autora. 

S onkológom Michalom Chovancom o objavení jedného z najefektívnejších liekov na rakovinu a mýtoch, ktoré obklopujú nádory semenníkov.  

"Mnohí z nás nemáme odvahu smútiť, pretože smútiť nie je ľahké. Je to nepríjemné, únavné a bolí to," hovorí lekárka Mária Jasenková, ktorá je zakladateľkou a riaditeľkou detského domáceho hospicu Plamienok. Ten je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej starostlivosti, smútkového poradenstva a terapie pre deti a ich rodiny. Zhovárame sa najmä o tom, ako sa za viac ako 20 rokov existencie Plamienka zmenila situácia v liečbe a starostlivosti o tieto deti, aj aké nové výzvy a nároky (nielen) na rodičov prinášajú nové a účinnejšie liečebné postupy.  

Slovenskí futbalisti vstúpili do kvalifikácie o postup na Euro remízou s Luxemburskom a víťazstvom nad Bosnou a Hercegovinou. Okrem hry sa riešilo hlavne to, čo na tlačovke po Luxembursku povedal tréner Slovenska Francesco Calzona. Moderuje Michal Červený, rozpráva sa s Lukášom Vráblikom a Pavlom Bielikom.

Profesorka etnológie Marta Botiková sa zaoberá najmä skúmaním etnických minorít, historických a súčasných migrácií, problematikou rodu v kultúre a štúdiom rodiny. V minulom roku jej spolu so Zitou Deáky vyšla kniha Dievčatá, ženy na Slovensku a v Maďarsku (1955 – 1989), v ktorej podrobne porovnávajú rozličné aspekty života žien v socializme v Československu a v Maďarsku. Ako občania a občianky týchto dvoch krajín sme podľa Botikovej rozdielni, ale v zásade - človečensky a ľudsky - sme si veľmi podobní. Vychádzame totiž z veľmi podobných tradícií, aj zo spoločnej štátnosti. Napriek tomu sa Maďarky a Slovenky v niektorých veciach líšili. Azda trochu pikantne napríklad aj v tom, že Maďarky, na rozdiel od Sloveniek, mohli na ulici fajčiť a nenosiť podprsenku.  V kontexte osláv (nedávneho) Medzinárodného dňa žien politickou stranou Smer-SD v rozhovore hovoríme napríklad aj o tom, ako sa MDŽ oslavovalo kedysi a zamýšľame sa nad tým, čo oslovuje niektoré ženy na Slovensku tak, že to v nich vzbudzuje nostalgiu za minulosťou alebo vedie k určitej politickej voľbe.

Erazmus, dobrovoľníčenie, vzdelávacie semináre - možností vycestovania na pobyt do zahraničia pre mladých ľudí je mnoho, ale má k nim prístup každý? V tejto epizóde podcastu Krajina Mladých budeme hovoriť o zahraničných pobytoch, čo môžu dať mladým ľuďom, prečo stres, úzkosť, či neistota sú bežnou súčasťou takýchto ciest a ako môže vďaka nim človek rásť. Spýtame sa aj na to, či zahraničné cesty sú len pre privilegovaných mladých ľudí a ako môžu cestovať mladí, ktorí na to nemajú financie, alebo majú zdravotné znevýhodnenie.

Rozhovor s fotografom Filipom Vančom o jeho dokumentárnom cykle, v ktorom zachytil život v Petržalke v 90 rokoch.

Adrián Chovan spravil chybu v zápase Slovana proti Bazileju, na čo ultras zareagovali statusom. Petra Vlhová ukončila sezónu typicky. Michal Červený sa rozprával s reportérkou Janou Sedlákovou a reportérom a editorom Pavlom Bielikom.

Ako to funguje v judaizme, keď niekomu ublížime? Vysvetľuje rabín Miša Kapustin.

Marián Šimko z Kempelenoveho inštitútu inteligentných technológií (KInIT) vysvetľuje, ako učí umelú inteligenciu po slovensky, ako nám môže pomôcť v boji s dezinformáciami a prečo zmenia aplikácie ako chat GPT spôsob, akým komunikujeme s počítačom. 

Juraj Koreň je extrémny paraglidista, horolezec a dobrodruh. Kombinuje horolezectvo s lietaním. Na Antarktíde liezol s horolezcom Michalom Sabovčíkom tisícmetrovú stenu vyše 8 hodín a dolu zleteli za 8 minút. Jeho kráľovskou disciplínou sú bivakové lety, pri ktorých preletí stovky kilometrov. Je to niečo ako diaľková turistika na padáku.

Vítame vás pri novom podcaste s názvom V športovej redakcii, v ktorom redaktori Denníka N pravidelne komentujú športové dianie uplynulého týždňa. Moderátor Michal Červený sa s hosťami Janou Sedlákovou a Štefanom Buganom rozpráva o dvoch témach: v čom je Petra Vlhová ako tenista Andy Murray; prečo je rozhodnutie Patrika Rybára predĺžiť zmluvu so Spartakom Moskva amorálne.

Presne pred dvadsiatimi rokmi - 19. marca 2003 - začala letecká fáza invázie spojeneckých vojsk do Iraku. Spojené sily vojsk Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Austrálie a Poľska vtrhli do krajiny, o ktorej predpokladali, že vlastní a vyvíja chemické zbrane. Invázii predchádzali zasadnutia Valného zhromaždenia aj Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, na ktorých Slovensko zastupovala diplomatka a veľvyslankyňa Klára Novotná. V rozhovore spomína na historické okamihy svojej 33-ročnej diplomatickej kariéry, ale hovorí aj o rovnocennosti ženského pohľadu na zahraničnú politiku, a tiež o svojej práci s mladými ľuďmi. 

Môžeme sa smiať úplne zo všetkého? O hraniciach humoru sa reportéri Denníka N Mirek Tóda a Andrej Bán rozprávajú so stand-up komikom a profesionálnym židom Michaelom Szatmarym.

Americko-britský podnikateľ a kritik Kremľa Bill Browder opisuje, ako sa stal úhlavným nepriateľom Vladimira Putina, lebo odhalil pranie špinavých peňazí v hodnote stoviek miliárd dolárov. Jeho aktivita po vražde mladého ruského právnika Sergeja Magnitského vyústila do prijatia takzvaného Magnitského zákona v 34 krajinách sveta zameraného na sankcionovanie porušovateľov ľudských práv a kleptokratov vo svete.

Nový riaditeľ národného parku Nízke Tatry Marek Kuchta hodnotí svojich prvých sto dní vo funkcii. Hovorí, že by chcel zóny voľného pohybu a prírodné kempy vo východnej časti pohoria, no teraz je prioritou zonácia parku. Jej prijatie je podmienkou na presun všetkých štátnych pozemkov pod jeho správu. V rozhovore vysvetľuje, prečo správa nechce povoliť nové cyklotrasy a obhajuje postup strážnej služby. 

V poslednej epizóde podcastu Noví Susedia pokračujeme v príbehoch ukrajinských celebrít. Viditeľných a veľmi známych, ale aj tých schovaných za ich objavy. Kde by ste ich hľadali? Skrývajú sa vo vašich telefónoch a počítačoch, a nielen tam. Svet inovácií na Ukrajine nespí a mnohé ich moderné aplikácie a vynálezy používame bez toho, aby sme o tom vedeli. Ktoré to sú a prečo je „new tech“ sektor taký dôležitý pre Ukrajinu práve dnes? Povedali by ste, že Ukrajina má tenisovú hviezdu svetového rangu? A ako sa oslavuje víťazný opasok majstra sveta v čase vojny? Prečo na športe tak záleží a kam sa podeli niektorí svetovo-známi ukrajinskí športovci a športovkyne? Prečo už nesúťažia? Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

Vítame vás pri novom podcaste s názvom V športovej redakcii, v ktorom redaktori Denníka N pravidelne komentujú dianie uplynulého týždňa. Prvých päť častí si budete môcť vypočuť aj na tomto kanáli, no potom už len na kanáli V športovej redakcii, ktorý sa doteraz volal Športové podcasty. Okrem tohto pondelkového komentovaného súhrnu v ňom nájdete aj víkendovú tému. Moderátor Michal Červený sa s hosťami Štefanom Buganom a Pavlom Bielikom rozpráva o troch témach: sobotňajšie derby Slovan – Trnava, ktoré sprevádzali výtržnosti, Juraj Slafkovský podľa generálneho manažéra Montrealu nepríde na MS v hokeji, ani keď bude zdravý, ako z deadlinu výmen hráčov NHL vyšiel Tomáš Tatar.

S odborníčkou na elektrické signály srdca Ľjubou Bacharovou o tom, prečo je zhrubnuté srdce nebezpečné, čo sa dá ešte stále skúmať na storočnej technológii, a prečo sa nebojí nástupu umelej inteligencie vo vede a vzdelávaní. 

Ľudstvo sa za posledných 100 až 150 rokov v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami zmenilo tak zásadne, ako nikdy v predtým. Pokrok, ktorý sme za túto relatívne krátku historickú dobu dosiahli, zmenil nielen kvalitu ľudského života, ale aj naše premýšľanie a hodnoty. "V Európe v staroveku a stredoveku zomieralo päťdesiat percent ľudí skôr než dosiahli vek 10 rokov," vysvetľuje medievalistka a latinčinárka Evina Stein. Tento fakt mal podľa nej podstatný vplyv na uvažovanie dobového človeka o sebe samom, na jeho vnímanie zmyslu a hodnoty ľudského života, ale aj smrti. Ľudia sa v kontexte tohto faktu inak rozhodovali, inak plánovali rodinu, počet detí a celý svoj život. Napríklad aj vďaka tomu, že sa za posledných 100 rokov podarilo znížiť úmrtnosť žien pri pôrode, zmenilo sa spoločenské postavenie žien, ale tiež to, ako dnes ženy uvažujú o tom, kým sú a aké majú možnosti prežiť svoj život.

Je ich viac ako štrnásť tisíc a každý z nich prechádza veľmi dôležitým životným obdobím. Mladí Ukrajinci a Ukrajinky zažívajú pubertu, dospievanie a mladosť, nedobrovoľne, už rok na Slovensku. Pre niektorých z nich je Slovensko prechodnou stanicou, pre iných druhým domovom.

Čo by prezradili titulky slovenského bulváru o našej krajine? V šiestej epizóde podcastu Noví Susedia skúsime spoznať Ukrajinu cez stránky jej bulváru. O kom sa píše a ako mení vojna titulky? Preberieme aj celebrity, nielen také tie „nablýskané“, ale veľké ukrajinské osobnosti a ich príbehy.   Zistíme, kedy sú Ukrajinci ochotní stráviť pred televízorom aj päť hodín a spýtame sa aj citlivú otázku: kto je ruský a kto ukrajinský umelec?   Nakoniec sa pozrieme do ladného sveta a drsného života mladých ukrajinských baletiek.  Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

O objekte Čas a príliv neberie ohľad na nikoho a rovnomennej výstave scénografa Aleša Votavu (1962-2001) rozpráva kurátorka Anna Grusková.

Vítame vás pri novom podcaste s názvom V športovej redakcii, v ktorom redaktori Denníka N pravidelne komentujú dianie uplynulého týždňa.  Prvých päť častí si budete môcť vypočuť aj na tomto kanáli, no potom už len na kanáli V športovej redakcii, ktorý sa doteraz volal Športové podcasty. Moderuje Pavel Bielik, hosťami sú Michal Červený a Jana Sedláková. Dnes o: apolitickosti ruského športu, rozhovore so Serhijom Stachovským, tom, ako sa darilo Petre Vlhovej v zjazde.

Za posledný rok prišlo na Slovensko vyše sto tisíc Ukrajincov a Ukrajiniek. No aj pred rokom 2022 tu boli medzi nami príslušníci ukrajinskej minority. Koľko ich je, aká je ich história a prečo je slovíčko „A“ medzi rusínskou a ukrajinskou minoritou také dôležité? A ako to vyzerá s ruskou menšinou na Slovensku, ako sa stavia k ruskej vojne na Ukrajine? V epizóde 5 sa pozrieme na to, ako vojna dokáže zahýbať priateľstvom medzi Ukrajinkou a Ruskou a v uliciach Bratislavy budeme hľadať odkazy z minulosti. Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

 Americký novinár a spisovateľ Michael Pollan sa v knihe Dilema všežravca čitateľne a s humorom snaží zodpovedať otázku, čo si dať na večeru, a súčasne opisuje, ako naše stravovacie návyky menia environmentálnu povahu krajín, ľudské zdravie, ale aj život zvierat na Zemi.

Zmenili sme sa počas pandémie my alebo vírusy? Dá sa zabrániť ďalšiemu medzidruhovému preskoku, ktorý môže spôsobiť pandémiu? Prečo máme v poslednej dobe boom vírusov z netopierov? O tom, ako sa čo najlepšie pripraviť na nové vírusy, sme sa rozprávali s virológom Borisom Klempom. 

Tušili ste, aké nebezpečné je písmeno „G“ a že nie je jedno, či konce slov vyslovíte tvrdo alebo mäkko? A vedeli ste, že predložky „na“ a „v“ síce znamenajú to isté, ale hovoria čosi úplne iné? V epizóde 4 sa vyberieme do sveta ukrajinských umelcov, študentov, pedagógov, ale aj predavačov, vedkýň a úradníkov, pretože všetci používajú jazyk. Aký, alebo aké jazyky?  Ako sa Ukrajina dostala do  svojej zvláštnej dvojjazyčnosti, ako vyzerá v každodennom živote a prečo dnes umelci odhadzujú svoje „kokošníky“?  Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

O izraelskom seriáli Fauda, tajných službách a najväčších nepriateľoch Izraela sa rozprávame so šéfkou Herzlovho centra izraelských štúdií na Karlovej univerzite v Prahe Irenou Kalhousovou.

Miroslav Zeman, ktorý sa výskumu fotovoltiky venuje cez 30 rokov vysvetľuje, ako sa dá využiť čo najviac energie prichádzajúcej zo Slnka, či vieme solárne články efektívne recyklovať a či vieme ich masovú výrobu presunúť z Číny do Európy.   

Počuli ste už o kozákoch? Okrem fúzatého muža v červených mrkváčoch, čo sa vám pri nich zobrazí? A viete, prečo protestovali Ukrajinci počas oranžovej revolúcie a o čo išlo pri protestoch na tzv. euro-majdane? Toto je epizóda pre všetkých, ktorí si potrebujú upratať v Ukrajinských dejinách, pre všetkých, ktorí o Tymošenkovej vedia len to, že má pekný účes a pre tých z nás, ktorým sa pletú Janukovyč a Juščenko. Ako dlho si myslíte, že trvá zložiť Automat Kalašnikova? A ako by ste hovorili s deťmi o vojne? Epizóda 3. podcastu Noví Susedia bude živá, miestami vtipná, ale aj mrazivá. Lebo taká je história, ale aj súčasnosť Ukrajiny. Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

Pri príležitosti 30. výročia rozdelenia Československa sa pozrieme na život mladých ľudí v Českej republike a na Slovensku. V čom je podobný a v čom sa líši? Z doby neslobody a potom frustrácie tu máme dnes dobu stresu a tak sa pýtame ako sa zmenili mladí ľudia za posledných pár dekád. Vyrastá nám tu generácia "snehových vločiek" a aké témy rieši? Prečo sa v oboch krajinách ešte stále nazerá na prácu s voľným časom mladých ako na luxus a ako pomohla vojna v Ukrajine toto mierne zmeniť?

  S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o význame požehnaní v judaizme. Nevynecháme ani to, v ktorom sa hovorí o čistej duši.

Boršč poznáte, ale skúsili ste už borščovú zmrzlinu? A vedeli ste, že na ukrajinské Vianoce musíte mať nielen pripravený kopec jedla, ale mať aj natrénované otužilectvo? Načo? V 2. epizóde podcastu Noví Susedia sa pozrieme na tradície, sviatky, jedlo a rozprávky našich nových susedov. Nebudeme sa pýtať len „čo a ako oslavujú“, ale pôjdeme hlbšie a budeme pátrať po tom, prečo boli veľkonočné vajíčka v Ukrajine zakázané, prečo nosia dnes mladí hipsteri výšivku, prečo si deti nevedia spomenúť na ukrajinské rozprávky a ako správne spievať ukrajinskú „pisňu“.  Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

Viktória Michalčíková vymenila referentskú prácu na úrade za chatárčenie na Chate pod Hrbom na pomedzí Poľany a Veporských vrchov. Najviac si cení, že na chatu chodia dobre naladení srdeční ľudia, ktorí sa veľa usmievajú a nikdy nemajú s ničím problém. 

Autorská dvojica Pavlína Šulcová a Kakalík rozprávajú o svojich potulkách zasľúbenou zemou a fotoknihe Tak jsme tady, Mojžíši.  

"Ženský pohľad na svet je veľmi dôležitý. Ženy si však musia zvyknúť, že na to, aby ho do spoločnosti mohli priniesť, musia občas vystúpiť zo svojej komfortnej zóny," tvrdí psychiatrička, sexuologička a súdna znalkyňa Dana Šedivá. Na Slovensku podľa nej stále existujú tradície a kultúrne stereotypy, ktoré na pleciach žien ponechávajú väčšinu starostlivosti o domácnosť a rodinu. Dlhotrvajúci stres a vysoké nároky dnešnej doby však mnohým ženám spôsobujú úzkostné poruchy a vyhorenie. V rozhovore hovoríme o stigme duševných porúch, predsudkoch voči súvisiacej medikamentóznej liečbe, o spoločenských očakávaniach voči ženám a mladým matkám, a tiež o feminizme a jeho potenciálnom prínose pre slovenskú spoločnosť.

Poznáte obraz, na ktorom sa muži s dlhými fúzami a dýkami okolo pása hecujú kto vymyslí brutálnejšiu nadávku? Čo prezrádza o Ukrajine a jej ľuďoch? V 1.epizóde podcastu Noví Susedia budeme zisťovať čo vlastne vieme o Ukrajine, čo sú len stereotypy a aká je moderná Ukrajina naozaj. Spýtame sa aj prečo majú Ukrajinci radi SUV-éčka, či sú diplomatickí, alebo skôr priami a či sme my príkladnými susedmi našich nových susedov z Ukrajiny.

Výtvarníčka Jana Želibská veľmi rýchlo pochopila, že v spoločnosti chýba ženský element, aj preto tematizovala vo svojej ranej tvorbe sexualitu a telesnosť, hovorí kurátorka SNG Lucia Gregorová Stach.

 Prvýkrát vyšla v slovenčine predloha k oscarovému filmu Obchod na korze od Ladislava Grosmana. S historikom Jánom Hlavinkom sa pri tejto príležitosti rozprávame o arizáciách ľudáckeho štátu v Humennom. V meste, kde sa autor slávnej novely narodil.

Podľa štatistík bolo v roku 2021 na Ukrajine približne 60 000 výskumníkov. Mnohí z nich museli od začiatku ruskej agresie krajinu opustiť, časť sa snaží pokračovať vo výskumoch na Ukrajine. O tom, ako vojna zmenila vedu, sa budeme rozprávať s koordinátorkou iniciatívy, ktorá ukrajinským vedcom pomáha, genetičkou Katarínou Juríkovou.  

Učiteľ talmudu a pražský rodák Pinchas Stegura rozpráva, ako si zamiloval ortodoxný spôsob života a svoje znalosti z ješivy teraz odovzdáva ďalej.

Česká diaľková plavkyňa Abhejali Bernardová sa v roku 2018 stala len desiatou osobou na svete, ktorá dokončila náročnú plaveckú výzvu Sedmička oceánov (Oceans Seven). Jej splnenie vyžaduje preplávať sedem prielivov na siedmich kontinentoch. Doposiaľ sa to podarilo len 21 ľuďom. Abhejaline expedície však nie sú len o plávaní. Sú predovšetkým o cestách do ľudského vnútra a k tichosti ľudskej mysle. Rozpráva nielen o tom, ako jej pri tom pomáha meditácia, ale aj o tom, ako sa aj my ostatní môžeme učiť prekonávať vlastné pohodlie a uvedomiť si, že všetci dokážeme viac, než si myslíme.

Okrem kamzíka vrchovského, svišťa vrchovského, hraboša tatranského, orla skalného, medveďa hnedého, žiabronôžky arktickej a iných chránených tatranských tvorov žije v oblasti Vysokých Tatier aj osobitný druh milých, prítulných, všežravých cicavcov – sú to horolezci tatranskí a osobitný druh odpudzujúcich, nemilých netvorov ceprov obyčajných malomeštiackych. O nich sa mi žiada prehovoriť, opierajúc sa o vlastné pozorovania i ústne podania starých horských vlkov. Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na webe Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Český novinár Jan Fingerland nás sprevádza svetom výnimočných židovských žien, ktorým sa venuje vo svojej knihe Hebrejky. 

S redaktorom vedy a techniky českého Denníka N sme sa rozprávali o objavoch, ktoré môže priniesť začínajúci rok vo vede a technológiách, aj o tom, prečo sa stále nemáme tak dobre, ako sme predpovedali pred sto rokmi.

Ako strávil Ivan Bajo prezenčnú vojenskú službu vo Vysokých Tatrách ako vojak-horolezec. Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na webe Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Odmalička sa o sebe učíme premýšľať a rozprávať tak, ako nám hovoria naši rodičia a blízke okolie - v kontexte pohlavia, s ktorým sme sa narodili. Náš rod, meno a identita, ktoré si podľa toho prisudzujeme, bývajú - aspoň na čas - zdanlivo jasné. Čo sa ale stane, ak sa so svojím obrazom prestaneme stotožňovať? Ak pre nás zrazu veci nie sú také jasné, aké sa navonok javia? Vieme empatizovať s človekom, ktorý hovorí, že v skutočnosti je niekým iným, ako vyzerá? Aké sú naše predstavy a aká je realita? Ako žijú a s čím sa musia vysporiadať transrodoví ľudia? Prečo hovoria, že sú niekým iným? O čo im ide? O čo vlastne ide? Na tieto a ďalšie otázky v diskusii V ženskom rode naživo odpovedali Liberty Blake Simon, modelka a transrodová žena, Claude Johann Čierny, transrodový muž, psychiatrička Mária Matisová a Viera Hincová, psychologička a mama transrodovej dcéry.

Speváčka, gitaristka a pesničkárka Zuzana Homolová sa interpretácii ľudových balád venuje niekoľko desiatok rokov a je synonymom tohto žánru na Slovensku. Ako priznáva, o jej umeleckom osude rozhodol aj ročný študijný pobyt v Tours vo Francúzsku v prelomovom roku 1968. Nový album jej hudobného zoskupenia TROJKA Zuzany Homolovej s názvom Šak je to láska zlá, ktorý vizuálne ošetrila skvelá Mária Rojko spolu s Ivanou Šátekovou, obsahuje intímne vzťahové piesne, milenecké balady s náznakmi násilia a šikany či piesne o opustených deťoch. V podcaste sa zhovárame o ňom, ale aj o Zuzaninej mladosti, zážitkoch z Francúzska, a o hudbe, umení a kráse všeobecne.  

Martin Takáč sa venuje modelovaniu toho, ako umelá inteligencia rozmýšľa. V rozhovore vysvetľuje, že pokrok sa nedá zastaviť, no pri vývoji každej novej aplikácie sa treba zamyslieť, či zmení svet k lepšiemu. 

Spojiť Štedrý večer s pekným horolezeckým výstupom patrí akosi k prirodzeným tendenciám horolezcov. Ak sa všetko dobre vydarí, je výstup i Štedrý večer na chate krajší, slávnostnejší, nezabudnuteľnejší. Ale chatári na tatranských horných chatách a chlapci z horskej služby sú z týchto prirodzených tendencií horolezcov neštastní – a ak môžu, všemožne v nich horolezcov brzdia. Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na webe Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Ako sa hľadá práca mladým ľuďom, ktorí majú diplom z covidu a po prvý krát vstupujú na trh práce v čase vojny na Ukrajine a energetickej a politickej krízy na Slovensku? Majú zamestnávatelia o nich záujem a čo očakávajú mladí ľudia od práce a kariéry? V poslednej epizóde Krajiny mladých v tomto roku preberieme nečakané zmeny, zistenia, ale aj nové výzvy pre mladých ľudí, ktorí dnes začínajú ich profesijný život.

V novom vydaní podcastu o vizuálnom umení sme sa porozprávali s výtvarníkom Marcelom Mališom. Témou bolo jeho dielo zo série Lebensraum, ktoré realisticky zobrazuje hlavy ľudí, ktoré sa snažia nadýchnuť pod plastovými taškami s nápismi komerčných značiek.

O tom, čo znamená vzostup bioplastov, aké produkty sa nimi dajú nahradiť a prečo nie sú ospravedlnenkou na nadužívanie produktov, rozpráva technológ Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. Alexy je spoluautorom biodegradovateľného plastu, ktorého veľkovýroba sa momentálne začína v Nitre. 

Americko-dominikánsky spisovateľ Junot Díaz vo svojej knihe Krátky neobyčajný život Oscara Waa prináša príbeh milého, plachého a trochu grambľavého mladíka s nadváhou, ktorý potajme sníva o tom, že sa stane dominikánskym Tolkienom a že vďaka tomu konečne nájde lásku. Táto unikátna a sarkastická zmes histórie, fikcie a početných popkultúrnych odkazov vyvolala okamžite po vydaní obrovský rozruch a získala prakticky všetky významné literárne ocenenia, vrátane Pulitzerovej ceny za literatúru.

Odmalička sa o sebe učíme premýšľať a rozprávať tak, ako nám hovoria naši rodičia a blízke okolie - v kontexte pohlavia, s ktorým sme sa narodili. Čo sa ale stane, ak sa niekto so svojím obrazom prestane stotožňovať? Ako žije a s čím sa musí vysporiadať transrodový človek? "Transrodovosť pre mňa nie je téma. Je to fakt, ktorým denne žijem. Som transrodová žena," hovorí o sebe Charlotte Srnčíková.  Jej mama Alena v spoločnom rozhovore opisuje, čo prežívajú rodičia transrodových detí, ktoré často odmieta nielen okolie a spoločnosť, ale aj širšia rodina. Charlotte tiež otvorene hovorí: „Celý život hľadám lásku k sebe. Neviem prijať to, že by som mohla byť ľúbená, pretože mi bolo zo strany spoločnosti celý život ukazované, že si to nijakým spôsobom nezaslúžim. Málokto si vie predstaviť, čo ma stojí každú minútu môjho života bojovať za to, že som transrodová a že si za tým stojím."

Americká novinárka a moderátorka Diane Macedo v knihe Lepší spánok zozbierala všetky dostupné vedecké informácie a praktické riešenia, ako si poradiť s rozličnými spánkovými poruchami. Za jeden z najväčších problémov nespavosti u ľudí považuje priveľa svetla v spálni či množstvo blikajúcich kontroliek na digitálnych prístrojoch.

Psychologička Dominika Jašeková je riaditeľkou občianskeho združenia Odyseus, ktoré sa vo svojom programe Červený dáždnik venuje podpore tolerancie a búraniu predsudkov voči ľuďom pracujúcim v sexbiznise. Sexbiznis - teda poskytovanie sexuálnych služieb výmenou za odmenu, ktoré prebieha medzi dospelými ľuďmi na základe vzájomného súhlasu totiž akceptuje ako prácu. Od prostitúcie, ako vysvetľuje Jašeková, sa odlišuje práve spomínaným súhlasom. V prostitúcii totiž poskytovanie sexuálnych služieb dobrovoľné a súhlasné nie je. OZ Odyseus chce medializáciou tejto problematiky prispieť k prekonávaniu mýtov a stereotypov, ktoré ľuďom - a špeciálne ženám - v sexbiznise ubližujú a ohrozujú ich, napríklad zvýšenou mierou násilia.

Rabín Miša Kapustin a Mirek Tóda sa rozprávajú o krabičke, ktorá chráni židovské domácnosti, aby ju nakoniec pripevnili na veraje dverí. Tam, kde patrí.

Po brutálnej vražde dvoch mladých ľudí v Bratislave sa spýtame na to, aké je dnes byť mladým a „iným“ na Slovensku. Boja sa mladí ľudia o svoju bezpečnosť a kde ich čakajú najväčšie prekážky? V škole, na trhu práce, alebo vo vlastných rodinách a priateľstvách? A v čom sa život líši pre ľudí, ktorí majú iný vzhľad, vierovyznanie, či sexuálnu orientáciu?

Mariana Straková, ktorá získala cenu pre inšpiratívnych učiteľov hovorí, ako rozpoznáva vedecké talenty, ako motivovať tínedžerov k práci aj po škole a či jej absolventi zostávajú na Slovensku.

Inžinierka geodézie a bývalá stredoškolská učiteľka odborných predmetov Alžbeta Strižincová vyrastala v bratislavskom Starom meste. Dlhé roky robila zememeračku, vďaka čomu pozná každý centimeter Bratislavy, nielen jeho povesti a legendy. Po emigrácii najstaršieho brata v roku 1968 ju v práci preradili z odboru fotogrametrie, aby nemala prístup k tajným materiálom (teda k mapám a súradniciam objektov). V 90-tych rokoch sa rozhodla pre pedagogickú kariéru. Okrem geodézie a fotogrametrie vyučovala aj odbornú prax a grafické informačné systémy.  Mnohí z tých, ktorí ju kedysi učili sa neskôr v škole stali jej kolegami. Jej študenti na ňu spomínajú aj po dlhých rokoch. Brala ich totiž ako rovnocenných partnerov a vždy chcela, aby sa neuspokojili s priemernosťou. Škola sa pre ňu stala druhým domovom a učenie naplnením života. V súčasnosti sa stará o múzeum geodézie, ktoré sama založila v priestoroch Strednej priemyselnej školy stavebnej a geodetickej v Bratislave. Má dcéru Janu a syna Martina, ktorý je hovorcom prezidentky SR.

Americký novinár, spisovateľ a historik Adam Hochschild rozpráva o desivých výpravách na africkom kontinente v devätnástom storočí, na ktorom si šarmantný, no krutý panovník Leopold II. uzurpoval rozsiahle územia krajiny, ktorá sa neskôr stala Belgickým Kongom.

Vo Veľkej Fatre došlo k úbytku tisa obyčajného o 80-90 percent. Neexistuje prirodzené zmladenie, lebo jelenia zver ho totálne likviduje. Kôra totiž obsahuje halucinogénnu látku. Šanca pre Harmaneckú tisinu je preto v kalamite. Pováľané buky by tis ochránili pred zverou. 

V prvej časti novej série o výnimočných židovských ženách sa vyberieme na výstavu do Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Portrétmi jedenástich hrdiniek nás sprevádza jeho šéf Michal Vanek. 

Presýtenosť obrazom paradoxne prináša nové možnosti, tvrdí fotografka Ester Sabik, s ktorou sme sa porozprávali o jej diele vytvorenom technikou kyanotypie.

 Jonathan Franzen patrí medzi najoceňovanejších autorov súčasnej americkej literatúry. Debut Rozhrešenie (The Corrections) mu v roku 2001 priniesol Národnú knižnú cenu a nomináciu na Pulitzerovu cenu. Nemenej úspešný bol aj jeho ďalší román Sloboda (Freedom). Vo svojej najnovšej knihe s názvom Križovatky, prvej časti trilógie Kľúč k pochopeniu všetkých mytológií, Franzen opäť prináša rodinnú ságu – príbeh dvoch generácií Američanov strednej triedy, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto na pozadí morálnych kríz v prudko sa meniacom 20. storočí.

Ner tamid, menora, chanukija a šábesové sviece. S rabínom Mišom Kapustinom sa v tejto epizóde venujeme symbolike svetiel v židovskom svete. 

Keď sa pária sex a veda Americká spisovateľka Mary Roach sa vo svojich knihách venuje tak trochu bizarným témam súvisiacim s ľudskou fyziognómiou a knihu Rozdáme si to? venovala najpríťažlivejšej vedeckej oblasti – sexu.

Česká sopranistka Eliška Weissová sa k opernému spevu dostala pomerne neskoro. Po maturite na gymnáziu nastúpila na konzervatórium v Brne, neskôr na Akadémiu múzických umení v Prahe. Navštevovala aj majstrovské kurzy u Naděždy Kniplovej a Petra Dvorského. Z mezzosopranistky sa vypracovala na dramatický soprán a dnes pravidelne hosťuje vo viacerých operných domoch, vrátane Opery Národného divadla v Prahe či opery Štátneho divadla v Košiciach. Minulý mesiac debutovala na doskách Viedenskej štátnej opery, ktorá je považovaná za jednu z najprestížnejších operných scén sveta. Za stvárnenie náročnej roly Kostelníčky v Janáčkovej opere Jej pastorkyňa si tam vyslúžila nielen nevídaný aplauz domáceho publika, ale aj mimoriadne pochvalné kritiky odbornej obce. Jej cesta do Viedne však rozhodne nebola priamočiara a bez prekážok.

Benjamin Netanjahu je späť na scéne. S Irenou Kalhousovou, riaditeľkou Herzlovho centra izraelských štúdií na Karlovej univerzite v Prahe, sa rozprávame o výsledkoch izraelských volieb a jej obavách zo smerovania izraelskej spoločnosti.

Ako sa žije mladým ľuďom v piatich rôznych krajinách. S hosťami z Macedónska, Lotyšska, Srbska, Estónska a Slovenska sa pozrieme na to, aké ľahké, alebo ťažké je osamostatniť sa od rodičov, kedy si mladí vedia prenajať vlastné bývanie, ako je to s prácou a plácou, kde je životné prostredie a odchod do zahraničia častou témou, ale aj aké výhody, či nevýhody môže priniesť digitalizácia krajiny, akou je Estónsko.

Zuzana Kováčová bola ešte stredoškoláčkou, keď sa zapojila do vedeckej súťaže, ktorej cenou bola expedícia. V rozhovore opisuje pátranie po kostiach dinosaurov na indických náleziskách, výskum v jednom z najstarších lesov na svete, aj to, ako kvôli stratenej batožine, absolvovala himalájsky trek iba s príručnou taškou. 

Hovorí sa o tom v stredovekej kabale aj modernom judaizme. S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme židovský koncept, podľa ktorého séria rôznych činov môže viesť k náprave, respektíve zlepšeniu sveta. 

Miroslav Buraľ je čerstvo vymenovaným riaditeľom NP Poloniny. Po reforme národných parkov uspel vo výberovom konaní. V podcaste sme sa s ním rozprávali o jeho prvých krokoch, zonácii, zastavení ťažby v doline Zbojského potoka, či o mäkkom turizme, ktorý chce v parku rozvíjať hlavne formou cykloturistiky. V príprave je takmer stokilometrový Poloniny trail. 

Nemecký novinár, profesor žurnalistiky a spisovateľ Harald Jähner v knihe Čas vlkov opisuje, ako prebiehal koniec druhej svetovej vojny, a prináša panoramatický obraz každodenného života v Nemecku, ktoré sa odrazu ocitlo bez politického a spoločenského vedenia.

Žijeme v cirkulárnom svete, v kruhu. Matka príroda nám v tomto ohľade ukazuje svoju dokonalosť, pretože ona dokáže recyklovať naozaj úplne všetko,“ hovorí vedkyňa Anke Weidenkaff. Práve výskum nových materiálov považuje Weidenkaff za dôležitý, pretože so sebou vždy prináša aj zmeny civilizačného charakteru. Materiály, ktoré by ľudstvo priviedli k zavedeniu cirkulárnej ekonomiky namiesto tradičnej lineárnej sú hlavným cieľom jej práce vedkyne. Anke Weidenkaff je profesorkou na Technickej univerzite v Darmstadte a tiež riaditeľkou inštitútu Fraunhofer IWKS. Hlavnými oblasťami jej výskumu sú materiálová veda a stratégie využívania zdrojov, vrátane vývoja, syntézy a charakterizácie trvalo udržateľných materiálov na premenu a skladovanie energie. V súčasnosti sa ako vedkyňa zameriava na regeneratívne cirkulárne materiály a vývoj novej generácie zelených procesných technológií pre rýchle a efektívne uzavreté materiálové cykly. Na Slovensku bola členkou medzinárodnej poroty nedávno skončeného ročníka ESET Science Awards 2022. POZNÁMKA: Tento diel je v anglickom jazyku.

Tentoraz vás zoberieme do Viedne na unikátnu výstavu Love me Kosher v Židovskom múzeu. S jej kurátorkou Juliou Windegger sa rozprávame o rôznych pohľadoch na sex a lásku v judaizme. Okrem iného aj tom, prečo je pre muža také dôležité uspokojiť svoju ženu, o provokatívnej fotografii dvoch gejov a slávnej sexuálnej terapeutke Ruth Westheimer.  

Silvia Pastoreková získala minulý týźdeň ocenenie Výnimočná osobnosť Slovenskej vedy. V rozhovore vysvetľuje, ako sa rakovinová bunka chráni pred imunitou a liečbou, prečo sa onkologické ochorenia vracajú a ako sa jej spolupracovalo s držiteľom Nobelovej ceny.

Umelec Juraj Kollár (1981), ktorý študoval v Bratislave aj v Prahe a pôsobil aj v Paríži, v rozhovore vysvetľuje, prečo sa rozhodol namaľovať nezvyčajné námety.

Americká spisovateľka Julia Galef v knihe Mysli ako prieskumník vysvetľuje, prečo racionalizujeme svoje konanie, popierame realitu, ak nie je v zhode s naším presvedčením a pestujeme si sebaklam.

Pri príležitosti výročia povstania vo vyhladzovacom tábore Sobibor sa s historikom Jánom Hlavinkom rozprávame o absolútnom zle a unikátnom, avšak stále málo známom svedectve Jozefa Schnitzera, rodáka zo Sabinova. Epizódu venujeme tiež obetiam nenávistného útoku na LGBTI komunitu v centre Bratislavy, ktorý Hlavinka považuje za výkričník a varovanie, že antisemitizmus a prejavy nenávisti sú na Slovensku na vzostupe.

Herečka Marta Maťová pôsobí v Bratislave a v Prahe. Venuje sa divadlu, televízii aj filmu. Hosťuje vo viacerých slovenských divadlách a je tiež doktorandkou na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Rozvíja hereckú techniku pre divadlo a film s názvom Metóda, ktorú študovala v Lee Strasberg Theatre and Film Institute v New Yorku (bývalé Actors Studio). V týchto dňoch vydáva v spolupráci s VŠMU preklad knihy Sen o Vášni, určenú najmä hercom, režisérom, študentom, divadelníkom, filmárom i pedagógom ktorá je práve o tom, ako Metóda Lee Strasberga vznikala. Spoločne sa rozprávame o ceste herečiek a hercov k sebe, o empatii, kultivovanosti duše a o tom, že každý z nás má vo svojom živote viacero dôležitých rolí. Umením je pokúšať sa aspoň v jednej z nich obstáť čo najlepšie.

Michal Valko patrí medzi svetovú špičku v strojovom učení. V rozhovore vysvetľuje, prečo si umelú inteligenciu často poľudšťujeme, ako sa do nej snaží zakódovať zvedavosť a ako jeho projekty urýchľujú výskum z rokov na sekundy.

Juraj Slafkovský začne sezónu v NHL a prvý zápas ho čaká v noci zo stredy na štvrtok od 1:00 h nášho času, keď hrá Montreal proti veľkému rivalovi z Toronta. Sledovať ho bude zrejme vypredaná hala Bell Centre a aj veľa novinárov, ktorí mapujú každý krok 18-ročného Slováka. V príprave urobil Slafkovský aj niekoľko začiatočníckych chýb, po ktorých kritici poukazovali na odfláknuté bránenie a tvrdili, že často padá na ľad. Slovenský hokejista však tvrdí, že tlak na ľade nikdy necíti, a pred novinármi vystupuje suverénne. „Slafkovský už viackrát ukázal, že čím je zápas dôležitejší, tým hrá lepšie. Zdá sa, že je stvorený na veľké chvíle,“ hovorí reportér Denníka N Štefan Bugan, ktorý sleduje začiatky draftovej jednotky priamo v Montreale. Moderuje Pavel Bielik.

O tom, či je človek šťastný, nerozhoduje množstvo peňazí, sláva ani popularita. Dôkazom toho je aj osud Yvonne Kálmán, jedinej žijúcej dcéry hudobného skladateľa židovského pôvodu Emmericha Kálmána, ktorá sa posledné desaťročia venuje opatere otcovho hudobného dedičstva. Skladateľ, ktorého preslávili najmä operety, bol pred druhou svetovou vojnou jedným z najslávnejších a najbohatších umelcov vo Viedni. Jeho diela sa hrali vo všetkých hudobných divadlách po svete a o jeho služby mal záujem aj Adolf Hitler. Kálmán však s manželkou a tromi deťmi utiekol pred nacizmom do Spojených štátov. Väčšina rodiny, vrátane jeho dvoch sestier, cez vojnu zahynula v nacistických koncentračných táboroch.

So šéfkou JCC Prague Pavlínou Šulcovou sa rozprávame nielen o novej židovskej kuchárke, ale aj o modernom pohľade na židovstvo.

Ako mladí vnímajú aktuálnu predvolebnú kampaň, ale aj „veľkú“ slovenskú politiku? Majú pocit, že politici z bilboardov hovoria aj k nim? A ako je to s politikmi a politickými stranami? Sú mladí pre nich zaujímavou cieľovou skupinou? Prečo a kedy na nich politikom naozaj záleží?

Novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella spolu napísali knihu rozhovorov s odborníkmi a odborníčkami na duševné zdravie s názvom Ako byť šťastný?. Ako sú však na tom so starostlivosťou o duševné zdravie novinári a novinárky? 

S rodinou Herdanových, ktorí sa prvý raz od holokaustu prišli pozrieť na rodinnú hrobku svojich predkov, sme sa vydali na židovský cintorín v Brne. Sprevádzal nás etnograf Michal Doležel.     

Témou nového podcastu Oči Dokorán je komorná socha od bratislavského rodáka Roberta Kühmayera (1883-1972). Porozprávali sme sme sa o nej historičkou umenia Želmírou Grajciarovou, ktorá pripravila zatiaľ jedinú monografickú výstavu tohto umelca.

S etnografom Michalom Doleželom sme sa vybrali na prechádzku za vilami významných židovských rodín v brnenskej štvrti Pisárky. Ich historické dedičstvo je v ohrození, na divoké prestavby nových majiteľov nikto nedohliada.

Peter Halama rozpráva o výskume osobnostných charakteristík konšpirátorov, o tom kde robí pri potláčaní konšpiračného myslenia chybu štát a vysvetľuje, prečo sme náchylní veriť najmä konšpiráciám v oblasti zdravia. Oprava: Medzi krajiny s nízkym konšpiračným myslením patria Francúzsko a Nemecko, nie Británia a Írsko.

Konečne sme sa vydali do Brna, aby sme tam zažili betálny multižánrový židovský festival. Jeho prvý ročník nastavil latku mimoriadne vysoko.

FC Barcelona si svoje tajomstvá prísne stráži a nahliadnuť do zákulisia nedovolí len tak hocikomu. Po desiatkach rokov písania o športe však britskému športovému novinárovi Simonovi Kuperovi umožnili prístup do klubu a k ľuďom, ktorí sa denne snažia udržať Barcelonu na vrchole.

Hosťom novej epizódy podcastu o vizuálnom umení bol Ľubomír Ďurček. Výtvarníčka Monika Pascoe Mikyšková sa s ním porozprávala o jeho sérii fotografií zachytávajúcich subtílnu akciu v prírode.

Téma environmentálnych problémov, globálneho otepľovania či klimatickej krízy patrí medzi tie najpálčivejšie v tomto storočí. Ako ju vnímajú mladí ľudia? Nájdu sa „popierači“ vedeckých zistení o dopadoch otepľovania, či znečistenia životného prostredia aj medzi nimi?

Povinná školská dochádzka u nás platí už takmer 250 rokov. Historička Eva Kowalská rozpráva o tom, aký režim mali školáci na prelome 18. a 19. storočia, načo sa v škole hlásime a prečo študenti mohli ísť do divadla len s povolením.

Záverečná desiata časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

Preventívny účinok proti vzniku traumy majú predovšetkým medziľudské prepojenie a podpora, objasňuje psychoterapeutka Karin Brániková. "Keď nám je 'nafigu', potrebujeme, aby tam bol niekto, kto je schopný niesť emocionálnu záťaž spolu s nami," vysvetľuje v rozhovore, v ktorom hovoríme primárne o tom, čo je je to trauma, ako vzniká, či ako môžeme naučiť deti zvládať svoje emócie. Rozprávame sa aj o tom, čo vedie k neustálemu pocitu nedostatočnosti a ako by sme sa mali starať o seba v emocionálnej rovine aj my dospelí.   Karin Brániková je odbornou garantkou a veliteľkou tímu organizácie Modrý anjel, ktorá poskytuje podporu obetiam tragických udalostí a ich príbuzným. Profesionálne pôsobí aj na Ukrajine. Začínala ako rehabilitačná sestra, roky pracovala na geriatrii. Ako terapeutka má bohaté skúsenosti so sprevádzaním pri umieraní na Slovensku aj v zahraničí. Pracovala tiež ako vedúca oddelenia psychologickej a psychosociálnej podpory Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR. 

Deviata časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

Demograf Branislav Bleha z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave rozpráva o odhadovanej kapacite Zeme, o tom, čo sa môže stať, keď ju prekročíme, a prečo si na Slovensku nepomôžeme bez migrantov.

Sophie Hyde je austrálska režisérka, producentka, scenáristka a zakladajúca členka Closer Productions. Jej najnovší film Good Luck to You Leo Grande, ktorého scenár napísala Katy Brand, s Emmou Thompson a Darylom McCormackom v hlavných úlohách, rozpráva príbeh mladého (a mimochodom veľmi dobre vyzerajúceho) sexuálneho pracovníka Lea Grandeho a ovdovenej učiteľky na dôchodku, upätej päťdesiatničky Nancy Stokes.   Film som videla trikrát a zakaždým som s hlbokým úžasom sledovala premenu oboch postáv, ich zraniteľnosť a krehké, no krásne ľudské spojenie, ktoré dokázal sprostredkovať. Osobne by som povedala, že je to film o láskavosti, neodsudzovaní a o sile prijatia, ktorú by sme si mali - hlavne my ženy - ponúknuť, aby sme dokázali žiť život bez sebakontroly a neustáleho trápenia sa v snahe naplniť očakávania druhých.  POZNÁMKA: Tento diel je v anglickom jazyku. Jeho slovenskú verziu si môžete prečítať na webe Denníka N.

Ôsma časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

Témou novej epizódy podcastu Oči dokorán je dielo architekta Ferdinanda Milučkého, ktoré vytvoril so sochárom Jozefom Vachálkom v Parku Andreja Hlinku v bratislavskom Ružinove.

Bývalý politik, novinár a spisovateľ Moisés Naím prináša naliehavý pohľad do budúcnosti demokracie a objasňuje jeden z najdôležitejších konfliktov dnešných čias: ako zachovať slobodu a demokraciu vs. ako ovládnuť a poraziť autokratov, ktorí sa vynárajú v každej krajine ako huby po daždi.

Hebraistka Ema Hruška nás prevedie svetom biblickej hebrejčiny a naučí dôležitú židovskú modlitbu Šma Jisrael i múdrosť z Talmudu.

Alexandra Hovancová je riaditeľkou Domu Charitas sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi. Každodennou prácou Alexandry a jej tímu je poskytovanie pomoci a starostlivosti týraným matkám s deťmi, ale najmä ťažko zdravotne postihnutým deťom. Táto práca je nesmierne fyzicky aj psychicky vyčerpávajúca. Bez výhrady sa jej venujú predovšetkým ženy.  Je až šokujúce počúvať, že štát sa o ťažko zdravotne postihnuté deti stará finančne rovnako ako o deti zdravé. Pochopenie a ochota zmeniť to kompetentným stále chýbajú. V Alexandrinom rozprávaní však nie je bezútešnosť, patetickosť ani ťaživý smútok. Naopak, hovorí o láske, spolupatričnosti a radosti z konania dobra, ale tiež o potrebe dbať o život detí a jeho kvalitu nielen pred narodením, ale aj po ňom, a to predovšetkým vtedy, keď sa tieto deti nenarodia zdravé.

Siedma časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

Karpatská vandrovka je darcovský turistický pochod vo Volovských vrchoch s cieľom v Košiciach. So Zuzanou Suchovou z Karpatskej nadácie sa o jej trinástom ročníku rozprával Ľubo Mäkký.

Alef alebo Zeev? Hebraistka Ema Hruška vyberá momentálne najobľúbenejšie židovské mená.  

Šiesta časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

Tomáš Slovinský vysvetľuje, ako sledovať meteorické roje a iné úkazy na oblohe, ako ich čo najlepšie odfotiť a ako nás ohrozuje svetelný smog.

Ekonóm, a spoluautor významných ekonomických reforiem Ľudovít Ódor v 42 kapitolách vysvetľuje ako funguje dnešný svet a kam sa uberá svet budúcnosti.

Ekonóm, a spoluautor významných ekonomických reforiem Ľudovít Ódor v 42 kapitolách vysvetľuje ako funguje dnešný svet a kam sa uberá svet budúcnosti.

Srdce mé velebí Pána, když hvězdičky si zpívají zrána. Poetickým svetom česko-židovských básnikov Jiřího Langera a Jiřího Ortena nás sprevádza literárny historik a kritik Martin C. Putna.

Piata časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

  Témou najnovšieho vydania podcastu o vizuálnom umení je maľba Zuckermandel v Bratislave. O diele Karola Frecha, ktoré namaľoval v období medzi dvomi svetovými vojnami, rozpráva historička umenia a kurátorka Patrícia Ballxová z Galérie mesta Bratislavy.

V pohorských oblastiach sa vo veľkom začala pestovať kukurica. Podstatná časť medvedej populácie preto v lete nie je v horách ale na poliach. Do hôr sa vracajú na jeseň s dozrievaním lesných plodov a ostávajú tam zimovať.

Doma kóšer kuchyňa, víkendy v synagóge a leto na židovskom tábore. Učiteľ angličtiny a majiteľ bratislavskej kaviarne Next Apache Ben Pascoe rozpráva o svojom detstve a dospievaní v Kanade.

Štvrtá časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

Shankar Vedantam, novinár a autor úspešnej rozhlasovej relácie a podcastu Hidden Brain, spolu s novinárom Billom Meslerom prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako funguje ľudský mozog, keď sa snaží oklamať sám seba, a akú rolu zohráva sebaklam vo vývoji ľudstva.

Pavol Siman z Ústavu vied o Zemi SAV hovorí, ako sa Zem popasovala s vysokými teplotami či hladinami oxidu uhličitého v minulosti, do akej miery sme súčasťou šiesteho vymierania druhov a čo musíme zmeniť, aby sme ho prežili.

Britský novinár John Preston prináša strhujúci príbeh vzostupu a pádu obchodného magnáta Roberta Maxwella.

Shankar Vedantam, novinár a autor úspešnej rozhlasovej relácie a podcastu Hidden Brain, spolu s novinárom Billom Meslerom prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako funguje ľudský mozog, keď sa snaží oklamať sám seba, a akú rolu zohráva sebaklam vo vývoji ľudstva.

Vypočujte si kapitolu Súťaž z audioknihy, ktorá vznikla podľa knihy Telesná výchova. Číta: Martin M. Šimečka, hudba: Modré hory. Ľahká kniha o vášnivej ceste k hraniciam výkonnosti vlastného tela a k ich poznaniu, spojenej s rozkošou a trápením pri neustálom dokazovaní správneho výkladu seba samého. Šimečka ju napísal počas svojho pobytu na samote na Muránskej planine a vychádzal z predpokladu, že máloktorý spisovateľ má takú bláznivú telesnú históriu ako on a že máloktorý celoživotný športovec sa stane spisovateľom. Kto iný by mal napísať knihu o tele a mysli? O princípe neistoty, o kontraintuícii pohybu pri tenise či kraule, o starnutí, o kráse cvalu ale aj hlivenia? 

Krásna Trenčianska synagóga po dlhých rokoch znovu ožila vďaka Bar micve Eduarda Schlesingera. A Mirek Tóda bol pri tom.

Peter Kováč je niekoľkonásobným majstrom Slovenska v cezpoľnom behu, štvornásobným majstrom Slovenska v behu na 1500 m aj na 800 m. Má bronz aj v polmaratóne a v behu na 1500 metrov je súčasťou slovenskej reprezentácie. Pracuje ako športový redaktor Denníka N, pripravuje podcast Výklus a navyše profesionálne fotografuje. Viac ako 300-stranová kniha Od antilopy po Zátopka má podtitul Encyklopédia behu pre začiatočníkov aj pokročilých a vyšla v knižnej edícii Denníka N.

Akosi sme pozabudli, že obliekanie je vlastne naším správaním. Našu kultivovanosť a rozoznávanie toho, čo je v obliekaní primerané, zdevalvovali najmä roky totalitného komunistického režimu. "Československá spoločnosť po roku 1948 prešla pod diktatúru jednej strany, ktorá velebila "prostý ľud". V istom zmysle vtedy začala devalvácia hodnôt dovtedy pestovaných hlavne buržoáziou a šľachtou, ku ktorým patrilo aj rozlišovanie primeranosti z hľadiska toho, čo a pri akej príležitosti si človek na seba oblečie," hovorí historička módy a kurátorka Zbierky historických textílií a odevov Slovenského národného múzea Eva Hasalová. Ako ďalej vysvetľuje, kultivovanosť sa u nás nenosila. Vo vidieckej spoločnosti boli slová panský alebo meštiansky vnímané pejoratívne, hanlivo. Takto sme prišli nielen o nosenie klobúkov alebo rukavičiek, ale predovšetkým aj o časť našej zdvorilosti v správaní. 

Tretia časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

Populárna kniha horských poviedok od horolezca, turistu, cyklistu, skialpinistu a lesníka Michala Diviaka vyšla počas deviatich rokov už tretí raz doplnená o dosiaľ nevydanú poviedku. Po svete totiž behajú aj takí chalani a baby, ktorí nikdy nevylezú osmičkovú cestu, nikdy nezlyžujú Krčmarák a nikdy nezabehnú maratón. Len milujú prírodu, hory a dobrodružstvo.

Populárna kniha horských poviedok od horolezca, turistu, cyklistu, skialpinistu a lesníka Michala Diviaka vyšla počas deviatich rokov už tretí raz doplnená o dosiaľ nevydanú poviedku. Po svete totiž behajú aj takí chalani a baby, ktorí nikdy nevylezú osmičkovú cestu, nikdy nezlyžujú Krčmarák a nikdy nezabehnú maratón. Len milujú prírodu, hory a dobrodružstvo.

V najnovšom vydaní podcastu o vizuálnom umení sa rozprávame o obraze Gusztáva Keletiho z roku 1900 s Dušanom Badom so združenia Bratislavské ostrovy. Seriál vzniká v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy.

Populárna kniha horských poviedok od horolezca, turistu, cyklistu, skialpinistu a lesníka Michala Diviaka vyšla počas deviatich rokov už tretí raz doplnená o dosiaľ nevydanú poviedku. Po svete totiž behajú aj takí chalani a baby, ktorí nikdy nevylezú osmičkovú cestu, nikdy nezlyžujú Krčmarák a nikdy nezabehnú maratón. Len milujú prírodu, hory a dobrodružstvo.

Blogerka a spisovateľka Soňa Bulbeck Lužinová sa vrátila na Slovensko po pätnástich rokoch života v zahraničí. Ako hovorí, po návrate ju najviac zarazila absencia tolerancie aj to, že každý na Slovensku má na všetko svoj vlastný vyhranený názor. Mnohí ľudia sa podľa nej považujú za odborníkov na všetko a nedokážu akceptovať iné názory ani vtedy, keď sú podložené dôkazmi. Ju osobne väčšej tolerancii paradoxne naučil život v Saudskej Arábii. Musela akceptovať celkom odlišnú kultúru a ak tam chcela žiť, pochopila, že musí prijať jej pravidlá. "Prestala som riešiť nepodstatné veci typu čo kto nosí oblečené alebo čo kto kedy povedal. Klebety som úplne vytesnila, prestala som komentovať, súdiť a hodnotiť. Dnes komentujem iba to, k čomu mám čo povedať," konštatuje v rozhovore.

Druhá časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

Ak by produkty na chudnutie fungovali, dnes nemáme alarmujúce čísla ľudí s obezitou, hovorí fyziologička Lucia Balážová, ktorá hľadá cestu k liečbe nezdravej váhy. 

Americké reportérky Jodi Kantor a Megan Twohey, ktoré v roku 2018 získali prestížnu Pulitzerovu cenu, prinášajú strhujúce rozprávanie o sexuálnom obťažovaní v šoubiznise, ktoré pomohlo naštartovať celosvetové hnutie #MeToo.

V najnovšej epizóde podcastu Krajina Mladých sa pozrieme na letné prázdniny, prečo práve tento rok budú „liečivé“, ako ich plánovať, aké aktivity deťom vymyslieť a prečo by sa mali aj nudiť.

Americké reportérky Jodi Kantor a Megan Twohey, ktoré v roku 2018 získali prestížnu Pulitzerovu cenu, prinášajú strhujúce rozprávanie o sexuálnom obťažovaní v šoubiznise, ktoré pomohlo naštartovať celosvetové hnutie #MeToo.

Košická rodáčka Dominika Badžová je čerstvou absolventkou vedy o umení a kultúre na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Roky sa venuje publicistike aj divadlu. Bola prvou Rómkou, ktorá začala pracovať vo verejnoprávnej televízii a rozhlase v sekcii národnostného vysielania a je aj spoluzakladateľkou rómskej rozhlasovej dramatickej družiny. V tohtoročnej Novinárskej cene si spolu s kolegami prebrala cenu za sériu "rozhovorov nie len s Rómami a Rómkami" v rómskych novinách Romano nevo ľil. 

Prečo v Izraeli tak často padajú vlády, ako to je s postavou Benjamina Netanjahua, ale aj o emigrácii židov z Putinovho Ruska, sa rozhovorí komentátor Českého rozhlasu Jan Fingerland.

Prvá časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

V novom vydaní podcastu o vizuálnom umení hovorí odborníčka na portrétne maliarstvo 16. - 18. storočia Ingrid Halászová o diele neznámeho florentského maliara v archíve Galérie mesta Bratislava.

Po Majdanku a Sobibore uzavrieme smutné putovanie po Lublinskej oblasti na mieste Bełżec, kde nacisti postavili svoj prvý vyhladzovací tábor operácie Reinhard. Okrem tohto desivého miesta sa so šéfom múzea holokaustu Martinom Korčokom a Michalom Vanekom z Múzea židovskej kultúry v Bratislave zastavíme v Chelme, Izbici a Trawnikoch, kde trénovali tých najbeštiálnejších vrahov.

Eva Ivanišová skúma alternatívne zdroje potravy. V podcaste vysvetľuje, aké sú ich nutričné hodnoty, ktoré vyprážané kvety sú lahôdkami európskej kuchyne, ako nakladá púpavu a či raňajkuje cereálne tyčinky s kobylkami, ktoré na univerzite vyvíja.   

Mišo Diviak je autor knihy poviedok Bujón v šumienke, ktorá v týchto dňoch vychádza už v treťom vydaní. Rozprávali sme sa s ním o vzťahu k prírode, horským športom, dobrodružstvu a tiež rozoberáme ako došlo k tomu, že jeho kniha nesmie na prvý pohľad bizarný názov. 

Kinga Haltenberger Szabó pochádza z Košíc, filozofiu vyštudovala v Bratislave a v podstate celý svoj život žije v Lučenci. Jej profesionálny a osobný život predurčilo stretnutie s významným predstaviteľom maliarskej a grafickej moderny Slovenska a jej neskorším manželom Júliusom Szabóom. Po jeho náhlej smrti, len tri roky po uzavretí manželstva, sa podujala postarať o jeho bohatú umeleckú pozostalosť. V Lučenci, kde aj dnes žije, založila Novohradskú galériu, ktorú dlhé roky viedla. Zorganizovala desiatky výstav výtvarného umenia a jej odborné štúdie a články boli publikované v rôznych časopisoch, katalógoch a zbierkach. Spoločne sme sa stretli v Pamätnom dome Júliusa Szabóa v Lučenci, kde sme sa rozprávali aj o tom, aké je to byť Maďarkou na Slovensku.

Pavol Prokop získal tento týždeň ocenenie Vedec roka 2021. V podcaste vysvetľuje, načo nám evolúcia nadelila pocit hnusu, prečo sú krajiny, v ktorých žije viac patogénov konzervatívnejšie, ale aj to, aké správanie preferujú samičky pavúkov, keď hľadajú svojho alfasamca.  

Kalamárka na Poľane je lezcami veľmi vyhľadávaná oblasť. V okolí ale nie je žiadne zázemie a lokalita preto vysokým záujmom ľudí trpí. Architektka Diana Šajdová to chce zmeniť a v tesnom dotyku postaviť kemp. Bude sa volať Štand.

Silnejšia Európa - ako na to?

Kniha Our Bodies Their Battlefield (Naše telá, ich bojisko; William Collins 2020) je pre mňa jednou z najsilnejších a zároveň najbolestnejších kníh literatúry faktu, aké som čítala. Mapuje to, čo vojna robí ženám všade vo svete - hrubé násilie, ktoré je cielené, premyslené, a ničí nielen individuálne ženy, ale celé komunity a spoločenstvá efektívne a najmä lacnejšie, ako stoja náboje do kalašnikova. Jej autorka, Christina Lamb, je jednou z popredných britských zahraničných korešpondentiek a hlavnou zahraničnou korešpondetkou britských novín The Sunday Times. Je autorkou ďalších deviatich kníh, z ktorých viaceré sú medzinárodnými bestsellermi. Ako novinárka pracovala v mnohých konfliktných a vojnových zónach vo svete. V roku 1988 sa presťahovala do Pešávaru, odkiaľ pravidelne cestovala do Afganistanu, aby odtiaľ poskytovala spravodajstvo o boji mudžáhidov proti sovietskym okupantom. Po dvoch rokoch za svoju reportérsku prácu získala ocenenie Mladá novinárka roka. Odvtedy má na konte 15 významných ocenení, vrátane piatich ocenení pre zahraničného spravodajcu roka a najvyššej európskej ceny za vojnové spravodajstvo, Prix Bayeux. Britská kráľovná Alžbeta II. jej v roku 2013 urobila Rad britského impéria (OBE). Christina je tiež čestnou členkou University College v Oxforde.

Mirek Tóda sa s rabínom Mišom Kapustinom vybral na krásne Kopanice, aby sa stretol s komunitou ľudí, ktorí zveľadili kedysi zdevastovaný židovský cintorín v Starej Turej.

Bola kunsthistorička, maliarka, grafička, archeologička, publicistka, reštaurátorka. Vo viacerých oblastiach ako žena držala na Slovensku prvenstvo. Témou novej časti podcastu o vizuálnom umení je Gisela Leweke Weyde, o ktorej sa rozprávame s kurátorkou Zsófiou Kiss-Szemán.

Americké reportérky Jodi Kantor a Megan Twohey, ktoré v roku 2018 získali prestížnu Pulitzerovu cenu, prinášajú rozprávanie o sexuálnom obťažovaní v šoubiznise, ktoré pomohlo naštartovať celosvetové hnutie #MeToo.

Skoro pol milióna mladých ľudí žije na Slovensku v obciach a menších mestách. Ich život sa v mnohom líši od reality ich rovesníkov z väčších miest. V čom? Čo je najlepšie na živote na dedine a čo sú najväčšie prekážky, ktoré musia mladí z rurálnych oblastí riešiť?

Po komikse izraelský režisér Ari Folman upravil príbeh slávneho denníka aj do animovaného filmu, ktorý zasadil do moderného Amsterdamu. Veľmi netradične v ňom ožije Kitty - imaginárna kamarátka Anny Frankovej.

Lekárka Silvia Dobrodenková strávila desať rokov v Afrike a Ázii. V rozhovore vysvetľuje, ako blízko sa tam dostala k opičím kiahňam, prečo je lepšie preliečiť si maláriu v Afrike a čo z obavy pred patogénmi nikdy nejedla.  

Jeden z najlepších slovenských bežcov Peter Kováč vo svojej knihe Od antilopy po Zátopka radí začiatočníkom aj pokročilým ako s behom začať, napredovať a ako mať z neho radosť.

Pri svojich výskumoch v teréne schádza úzkymi šachtami aj 26 metrov do podzemia a v neveľkých podzemných miestnostiach trávi aj niekoľko hodín - aj taká je práca archeologičky Kataríny Arias. Katarína pochádza zo Slovenska, no egyptológiu z objektívnych dôvodov vyštudovala v Prahe, pretože na Slovensku sa táto vedná disciplína študovať nedá. Od roku 2007 profesionálne pôsobí ako vedecká pracovníčka v Českom egyptologickom ústave. Zaujíma sa predovšetkým o materiálnu kultúru starého Egypta so špecializáciou na vývoj keramiky v 3. tisícročí pred naším letopočtom. V Egypte pracuje na českých archeologických výskumoch na pohrebisku členov kráľovskej rodiny a vysokých úradníkov v Abusíre, ako i zahraničných výskumoch v Abu Gurábe a Edfu. Dnešný rozhovor sme nahrávali pri príležitosti tohtoročného dvestého výročia rozlúštenia hieroglyfov slávnym Jeanom-Françoisom Champollionom a stého výročia objavenia Tutanchamónovej hrobky, ktoré si pripomenieme v novembri. Počúvajte rozprávanie o tom, ako sa archeologický výskum v Egypte robí, ako starovekí Egypťania žili, čo radi jedli a pili, a najmä - aké to vlastne je, objaviť veci a miesta, ktoré viac ako 3 tisíc rokov nikto nevidel.

Šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov rozpráva o novom výskume antisemitských predsudkov v krajinách V4, o tých, čo legitimizujú extrémizmus a aj o tom, či Putinov režim nesie znaky fašizmu.

V najnovšom vydaní podcastu o vizuálnom umení sa rozprávame o portréte uhorského kráľa a rakúskeho cisára z roku 1840 s kurátorkou zbierok starého umenia v SNG Katarínou Beňovou.

Hiking.sk oslavuje 20 rokov od svojho založenia. Pri tejto príležitosti sme zorganizovali diskusiu v horskej osade Železnô v Nízkych Tatrách s ministrom Jánom Budajom. Moderuje Soňa Mäkká.

Najviac židov deportovaných zo Slovenska bolo zavraždených vo vyhladzovacom tábore Sobibor, ktorý vznikol preto, aby čo najrýchlejšie zabil čo najviac ľudí. Smutnou cestou po vyhladzovacích táboroch v Lublinskej oblasti nás sprevádzajú šéf Múzea holokaustu Martin Korčok a riaditeľ Múzea židovskej kultúry Michal Vanek.

Karol Fröhlich z SAV rozpráva o súčasných možnostiach dojazdu elektromobilov, o tom, či na spotrebu elektriny vplýva počasie a vysvetľuje, ako sa vedci snažia vychovať huby na recyklovanie vzácnych kovov.  

Martina Brodie sa po štúdiu žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave vybrala na ročnú cestu okolo sveta. Ako hovorí, zmenila jej život. Po návrate na Slovensko sa už ako pracujúca novinárka za jedného novinára aj vydala. Za Brita - vlastne Škóta -, staršieho o 29 rokov. Zo Slovenska sa neskôr, už aj so svojimi dvomi synmi, dočasne presunuli do Anglicka. Ich pobyt, plánovaný na 6 mesiacov, sa nečakane predĺžil na niekoľko rokov. Martina, Slovenka pôvodom zo Sečoviec neďaleko Trebišova, si počas nich na tradičnom anglickom vidieku otvorila európsku kaviareň. Po čase ju s úspechom predala a aj s manželom sa na pár rokov presťahovali do Monaka.  Dnes sa do Monaka vrátila opäť, pretože, ako hovorí, spoznávanie nových ľudí a krajín výrazne mení našu životnú optiku a vystavuje nás mnohým kultúrnym šokom, ktorým sa musíme prispôsobiť. Vďaka tomu prestaneme riešiť malichernosti a stavať bariéry tomu, čo nás obohacuje, rozširuje nám obzory a robí nás šťastnými.

Horolezecké ciele si vyberá podľa krásy hory a je mu úplne jedno kde na planéte sa nachádzajú, aké sú vysoké a náročné. Krásu hory pritom prirovnáva ku kráse ženy a úvodný kontakt s flirtom. Everest ho neláka, pretože je lezený z každej strany a nemal by na ňom kľud hôr. Zaujímavých kopcov s nevyriešenými problémami je na svete stále dosť.

Reportér Denníka N Štefan Bugan rozpráva o knihe Majstri sveta, ktorá mu vyšla pri príležitosti 20. výročia titulu majstrov sveta z Göteborgu. Kúpiť si ju môžete tu: https://obchod.dennikn.sk/show/839/majstri-sveta-vzostup-vrchol-a-pad Ukážky nájdete tu: https://dennikn.sk/2802980/jano-rozumies-ze-budem-tvojim-sefom-peter-stastny-nechcel-byt-len-vianocnou-dekoraciou-uryvok-z-knihy-majstri-sveta/ https://dennikn.sk/2802913/zigo-nejde-na-havaj-ale-do-goteborgu-ukazka-z-knihy-majstri-sveta/ https://dennikn.sk/2803079/poznal-len-stumpela-lebo-bol-z-nitry-ako-sa-hraci-pytali-odkial-ten-pan-filc-prisiel-uryvok-z-knihy-majstri-sveta/

Legendárna klezmerová kapela má nový album, ktorý v novej hudobnej epizóde predstavia huslista Andrej Werner a klarinetista Miro Lago.

Zora Bútorová je významná slovenská sociologička a výskumníčka. Od roku 1990, teda viac ako tridsať rokov, sa venuje výskumom verejnej mienky, rodovej problematike a sociologickým aspektom starnutia. So svojím manželom Martinom Bútorom sú ojedinelou profesionálnou a partnerskou dvojicou, ktorá Slovensku pomáhala vo významných míľnikoch našej modernej histórie.  V dnešnom rozhovore sme sa okrem iného spoločne obzreli do jej detstva a mladosti a vrátili sa k hodnotám, ktoré ju formovali. Spomíname na jej starú mamu, rodičov a brata, ako aj tetu - známu prekladateľku Martu Ličkovú a jej manžela Pavla a ich osudové spojenie s ruským spisovateľom Alexandrom Solženicynom. Dozviete sa tiež, aké inšpiratívne ženy Zora stretla počas pobytu v Spojených štátoch, kde tradičnú rolu manželky veľvyslanca formovala do netradičnej podoby.

Titul majstrov sveta v ľadovom hokeji z roku 2002 spojil ľudí na Slovensku tak ako máloktorý iný moment v športovej histórii. Po dvadsiatich rokoch sa už dá hovoriť nielen o spôsobe, akým sme vyhrali, ale aj o dôvode, prečo sa to stalo práve vtedy, prečo sa neskôr hokeju nedarilo a čo treba urobiť na to, aby príbeh slovenského hokeja úspešne pokračoval.

Chodia ľudia do hôr dobre vybavení a vedia výbavu primerane používať? Ako zmenila korona návštevnosť hôr a čo to znamenalo pre horskú službu? Aký je záujem o prácu horského záchranára a čo musí človek spĺňať, aby sa ním mohol stať? Nie sú záchranári v konflikte záujov, keď si zároveň mnohí z nich privyrábajú ako horskí vodcovia alebo horskí sprievodcovia? Soňa Mäkká sa rozprávala s riaditeľom Horskej záchrannej služby Marekom Biskupičom.

V novom vydaní podcastu o vizuálnom umení sa rozprávame s kurátorkou Zsófiou Kiss-Szemán o maľbe Smutná, ktorého autorom je Arnold Peter Weisz- Kubínčan.

"Hovoriť o tom, že partnerské násilie sú len modriny a facky, pričom ostatné formy násilia ostávajú skryté, je nebezpečný mýtus," vysvetľuje terapeutka a poradkyňa v oblasti násilia páchaného na ženách v párových vzťahoch Daša Malíková. Partnerské násilie má mnoho podôb. Zažívajú ho ženy rôzneho veku, vzdelania či sociálneho statusu. Psychické alebo ekonomické násilie, ktoré na tele ženy nezanechávajú viditeľné stopy, sú rovnako kruté a absolútne neprijateľné. Mentalita časti slovenskej spoločnosti má však stále veľkú toleranciu násilia, vrátane násilia páchaného na ženách. Zastarané kultúrne vzorce ženu stále podvedome stavajú do podriadenej pozície mužovi. Tento mentálny prežitok by sme mali konečne definitívne opustiť.  V rozhovore sa zhovárame aj o tom, ako našou všímavosťou, dôverou a empatiou môžeme ženám, ktoré to potrebujú, skutočne pomôcť.

CERN po troch rokoch opäť spustil LHC urýchľovač, ktorý je na stope piatej prírodnej sile aj temnej energie. Peter Chochula, ktorý na ňom pracuje, hovorí o koľko metrov sa urýchľovač skráti, keď ho schladíte, čo sa dialo tesne po vzniku vesmíru a prečo by to mohlo zaujímať aj ľudí, ktorým fyzika nič nehovorí. 

Práca s mladými ľuďmi je prekvapivo veľký a neprebádaný sektor, ktorý žije vo finančnej neistote a často aj neuznaní zo strany verejnosti.

Útulňa Ďurková pod Chabencom je na pomedzí útulne a horskej chaty. Nachádza sa asi na polceste medzi Chopkom a Donovalmi, tesne pod hrebeňom Nízkych Tatier. S chatárom Tomášom Luptákom sme sa rozprávali o histórii útulne, súčasných možnostiach a tiež o tom, ako sa za posledných 12 rokov postupne menia jej návštevníci. 

Martin Števko, ktorý objavil nový slovenský minerál vysvetľuje, prečo ho nemohol pomenovať po sebe, aké drahokamy máme na Slovensku a prečo u nás nefunguje kryštálová turistika.

V Majdanku, ktorý sa nachádza na predmestí Lublinu, sme vyrazili po stopách beštiálnej nacistickej operácie, ktorej cieľom bolo čo najefektívnejšie vyvraždenie židov. Smutnou cestou po vyhladzovacích táboroch v Lublinskej oblasti nás sprevádzajú šéf Múzea holokaustu Martin Korčok a riaditeľ Múzea židovskej kultúry Michal Vanek.

Katarína Zembjaková pracuje ako ekonomická diplomatka na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Libanone. Vo svojej agende má aj Irak, Jordánsko a Sýriu. V našom dnešnom rozhovore sme hovorili o krajine, ktorej hlavné mesto Bejrút bolo kedysi označované za Paríž Stredného Východu. Dnes zažíva ekonomický kolaps bezprecedentný v ľudskej histórii. Až tri štvrtiny jeho populácie žijú pod hranicou chudoby. Mnohí ľudia prežívajú len vďaka podpore veľkej libanonskej diaspóry, ktorá má viac členov, ako je počet Libanoncov a Libanončaniek žijúcich priamo v Libanone. V týchto podmienkach sa krajina navyše stala domovom viac pre viac ako 1,5 milióna utečencov, prevažne zo Sýrie.

Časť posledná: Otrávený kandidát, ukradnutý Krym a klaun, ktorý sa stal kráľom.

Časť piata: Od Chruščova po Gorbačova. Darovaný Krym, rozpad ZSSR s Budapeštianske memorandum.

Po dlhoročnom chatárovi Stanovi nastúpil na Chatu pod Borišovom po výberovom konaní na jeseň 2021 nový chatár Michal Brun, známy najmä z Tatier pod prezývkou Fredy. Pôsobil na Zamkovského chate, Chate pri Zelenom plese a na Zbojníckej chate. Rozprávali sme sa s ním o jeho prvých mesiacoch pod Borišovom, o zimnej sezóne, stave chaty, čo sa na nej už podarilo a čo plánuje.  

Historička Viera Kamenická napísala rozprávkovú knižku o slávnom rabínovi z Prešporka. Rozprávali sme sa o jeho príbehu a o tom, prečo sa mu tak vášnivo celý život venuje.

Kniha Rozprávač je zbierkou zážitkov z rôznych období života Dava Grohla a ponúka čosi unikátne – skutočný, drsný a úprimný obraz výnimočného života, ktorý sa skladá z obyčajných momentov.

Časť štvrtá: Úloha Masaryka, Banderu, Stalina a Hitlera  v ukrajinskej histórii

 V novom vydaní podcastu o vizuálnom umení sa rozprávame s fotografkou, ktorá má dlhodobý vzťah k Ukrajine a zachytila ju už v niekoľkých projektoch.

Časť tretia: Taras Ševčenko, Emský dekrét a Ukrajinci na oboch stranách Prvej svetovej vojny.

Časť druhá: Od Zlatej hordy cez Kozákov až po Habsburgovcov

Kniha Rozprávač je zbierkou zážitkov z rôznych období života Dava Grohla a ponúka čosi unikátne – skutočný, drsný a úprimný obraz výnimočného života, ktorý sa skladá z obyčajných momentov.

Časť prvá: Vikingovia, Byzancia, Džingischán.    

Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV hovorí o tom, ako sa cítime pri ďalšej nečakanej kríze tejto dekády, na čo si dať pozor pri dobrovoľníčení, a ako je to s frázou „nemám sa na čo sťažovať“.

V jarnom období je väčšie riziko stretnutia vodiacich medvedíc, turisti sa však podľa Jaroslava Slašťana nemusia obávať. Podľa skúseností zásahového tímu pre medveda hnedého nebezpečné strety s medveďom hrozia skôr poľovníkom, lesným robotníkom a hubárom. 

Exkurzia do histórie našej planéty, ktorá bola svedkom piatich hromadných vyhynutí. V prebiehajúcom šiestom Elizabeth Kolbert skúma, akú úlohu človek zohral pri drastickej klimatickej zmene, ktorá ohrozuje vyhubenie ďalších dvadsiatich až päťdesiatich druhov rastlín a živočíchov vrátane ľudstva.

Martin Nosko vysvetľuje, ako vznikajú nápady na nové materiály a ako sa nimi posúva biomedicína či objavovanie vesmíru, či  aký je potenciál inteligentného oblečenia,  Poznámka: Podcast sme nahrávali ešte pred ruským útokom na Ukrajinu. Výstava Expo, ktoré spomíname, končí 31.3, nie o mesiac.   

Najjednodušou možnosťou pre snowboardistov ako sa dostať do voľného terénu je vyšliapať si kopec na snežniciach. Prečo to nie je optimálne a prečo radšej skúsiť splitboarding, pri ktorom sa šliape podobne ako na skialpoch, sme sa rozprávali s Mišom Rusinom. Okrem potrebného vybavenia preberáme zaujímavé lokality ako Japonsko, Sachalin či Krétu.

Príbehy o živote a hudbe. Americký muzikant počas pandémie napísal knihu o svojich začiatkoch, o skupinách Nirvana a Foo Fighters aj o stretnutiach s hudobnými legendami.

Ako vnímajú mladí ľudia vojnu na Ukrajine? Snažia sa aj oni pomáhať? Ako vyzerá dobrovoľníčenie, alebo humanitárna pomoc na prvý pohľad a aké to je naozaj? Aký je rozdiel medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou a zmení vojna na Ukrajine dnešnú generáciu mladých ľudí na Slovensku?

  S historičkou Juliou Itin sa tentoraz vydáme po stopách talentovaného architekta so smutným osudom Desiderom Quastlerom. O tom, aký bol, nám porozpráva jeho neter Mária Hvastijová.

Expertka na sociokultúrnu antropológiu Petra Ezzeddine vyučuje na Fakulte humanitných štúdií na Karlovej Univerzite v Prahe. V rozhovore vysvetľuje niektoré situácie v kontexte migrácie ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. Popisuje tiež možné vplyvy v rámci ich následnej integrácie do českej a slovenskej spoločnosti v budúcnosti. Rozprávame sa aj o našich predstavách, ako by mali vyzerať ľudia, ktorí trpia, o našom pohoršovaní sa, keď takí nie sú, o lacnej pracovnej sile, ľudskej dôstojnosti a tiež o mobilnom telefóne ako falošnom symbole blahobytu človeka na úteku.

Lyžovanie s voľnou pätou je tradičná lyžiarska disciplína, ktorá má pôvod v nórskej oblasti Telemark. Podľa nej je aj pomenovaná. O telemarkových oblúkoch, potrebnom vybavaní, terénoch, no aj o špecifickej telemarkovej komunite sme sa rozprávali s Jakubom Demáčkom. 

Backcountry lyžovanie stojí medzi bežkovaním a skialpom. Kam je vhodné, aké treba mať naň predpoklady a akú výbavu potrebujete rozoberáme s Milanom Schnorrerom v prvom dieli podcastového seriálu "Obskúrne možnosti pohybu na snehu".

„Je to vojna dobra a zla a ja verím, že som na dobrej strane,“ hovorí o Putinovej vojne rabín Miša Kapustin. Po ruskej okupácii Krymu v roku 2014 odišiel žiť s rodinou na Slovensko,  teraz pomáha nielen židovským utečencom, ktorých vyhnala z domov ruská armáda.  

Diplomatka Gabika Stanková pracovala na konzulárnom oddelení slovenského veľvyslanectva v Kyjeve. Odchádzala za dramatických okolností začínajúcej vojny, po tom, ako Rusko vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Na veľvyslanectve v Kyjeve pritom pôsobila aj koncom roka 2013 a začiatkom roka 2014. Vtedy sa Majdane konali známe protivládne protesty a občianske nepokoje po nečakanom rozhodnutí najvyšších predstaviteľov Ukrajiny prerušiť proces európskej integrácie. Na Ukrajine bola aj v čase, keď Rusko následne anektovalo ukrajinský Krym. V rozhovore sa rozprávame o tom, ako si na tieto udalosti spomína a ako vníma Ukrajinu a jej občanov a občianky zo svojej osobnej skúsenosti.

záznam z diskusie z Novej Cvernovky.  Zastúpenie žien na vysokých postoch v diplomacii je celosvetovo stále nedostatočné. Tento stav pretrváva napriek deklarovanej podpore mnohých vlád a prieskumom, ktoré dokazujú výhody zapojenia žien do diplomatických negociácií, najmä v prípade (hroziacich) ozbrojených konfliktov a nastoľovaní mieru.  Hostky: Magda Vášáryová, bývalá veľvyslankyňa ČSFR v Rakúsku a SR v Poľsku Denisa Koterec Frelichová, generálna riaditeľka sekcie ministra zahraničných vecí, MZVaEZ, bývalá veľvyslankyňa SR v Nórsku a na Islande Andrea Elscheková Matisová, riaditeľka Odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ, MZVaEZ, bývalá veľvyslankyňa SR vo Švajčiarsku Jana Kobzová, poradkyňa prezidentky SR pre zahraničnú politiku

O tom, čo všetko dokáže v krajine ochromiť útok škodlivým kódom, ako vyzeral malware, ktorý útočil na Ukrajinu a ako sa pred kyberútokmi chrániť, rozpráva malwarový výskumník Róbert Lipovský.

Galérie mesta Bratislava má 60 rokov, čo pripomína to projekt Krehký archív a autorská kniha. Porozprávali sme sa o nich v podcaste o vizuálnom umení s kurátorkou Katarínou Poliačikovou.

V podcaste Krajina Mladých budeme tentokrát hovoriť o Európskej únii, o tom, ako ju vnímajú mladí ľudia a ako vidia jej budúcnosť. Epizódu sme nahrávali pred 24. februárom, no aj napriek tomu v nej budeme veľa počuť o potrebe bezpečnosti, jednoty a ochrany.

Česká herečka Tereza Dočkalová je držiteľkou dvoch divadelných cien Thálie. Vo veľkej časti českej spoločnosti však pravdepodobne viac než činoherná herečka zarezonovala ako moderátorka satirických relácií Branky, body, kokoti a Kokoti na neděli, venovaných rodovej rovnosti a právam menšín. Ako priznáva, "jačiaca a drzá feministka" bola pre ňu spočiatku rolou, ktorú prijala. Dnes sa na mnoho vecí pozerá s hnevom skutočnej feministky - ženy a matky ročnej dcéry, ktorá si v českej (a niekedy aj v slovenskej) spoločnosti všíma pretrvávajúcu nerovnosť, mizogýniu a predsudky.   

Reportér Denníka E Tomáš Grečko vysvetľuje, ako máme rozumieť tomu, že Európska komisia zaradila jadro a plyn medzi udržateľné investície. Tento návrh rozdelil členské štáty aj europoslancov, no šanca, že neprejde, je malá. „Je takmer isté, že sa budú stavať nové jadrové reaktory,“ hovorí Grečko. Tento podcast spolufinancuje Európska únia.

Erdély, Szalatnai-Slatinský, Weinwurm, Vécsei, Konrad, Spitzer, Skutecký, Quastler, Steiner. Historička Julia Itin a Mirek Tóda vyrazili na prechádzku za ikonickými budovami Bratislavy, ktoré vznikli vďaka židovským architektom a staviteľom. 

Historička a rodáčka z Odesy Julia Itin pri písaní knihy pre Čierne diery objavila unikátne príbehy významnej, no zabudnutej bratislavskej židovskej rodiny Stein. Spolu s ňou sme sa vybrali po jej stopách.

Biofyzička Ľubica Lacinová je predovšetkým vedkyňa, ktorá aktívne pracuje aj ako Členka predsedníctva Slovenskej akadémie vied. Za sebou má však aj silnú feministickú a ochranársku skúsenosť. Ešte počas komunizmu sa venovala predovšetkým záchrane technických a kultúrnych pamiatok. Po novembri 1989 bola aj pri vzniku Strany zelených, no nakoniec sa politicky neangažovala a odišla na vedecký pobyt do Spojených štátov. Po návrate domov začala aktívne spolupracovať so združením Aspekt. Pravidelne publikovala články v ich časopise, ktorý bol prvým feministickým časopisom v bývalom Československu. V rozhovore hovoríme nielen o feminizme, ale aj o jej spätnom pohľade na minulosť a o tom, čo robiť dnes, aby sme ochránili demokratické hodnoty a slobodu našej spoločnosti.

V najnovšom podcaste o vizuálnom umení hovoríme s kurátorkou Zuzanou Jakalovou o tvorbe Katy Mach (1986-2018).

Fyziológ Miroslav Baláž rozpráva o tom, prečo je hnedý tuk ten dobrý, či sa dá aktivovať čili papričkami a ako ho naopak niektoré lieky utlmujú. 

Chránená krajinná oblasť Záhorie sa skladá z dvoch veľmi rozdielnych častí. V jednej sa nachádzajú borovicové lesy s rašeliniskami, no aj zvyšky pralesov. Druhá zahŕňa tok rieky Morava. S riaditeľom Správy CHKO Tomášom Olšovským sme sa rozprávali o unikátnej rieke Rudava, pieskových dunách, pralesových zvyškoch, bobroch, ale aj o novom riešení každoročných problémov s komármi.

Ruky zopnuté v modlitbe. Pokora pred majestátom. Etológ Konrad Lorenz ukázal, že sa do nás odtlačil vzorec divej prírody. Zvesená šija je vystavená zakusnutiu a vzlyk máme holé ruce nás nezachráni ani v divočine ani na Národní třídě.

Mirek Tóda nasadol v Tel Avive na vlak do Jeruzalema, aby tam zažil deň so slovenskou historičkou. Magdaléna Jánošíková robí výskum v prestížnom Van Leerovom inštitúte, kde sa venuje novovekým aškenázskym liečiteľom. A vo voľnom čase sa teší zo života v modernom Tel Avive. 

Sebaklam spôsobuje ohromné škody nielen človeku, ale aj spoločnosti a našej planéte. Ak je však taký škodlivý, prečo je ním presiaknuté všetko, čo robíme? Ak pochopíme, ako funguje sebaklam, dokážeme porozumieť, prečo niektorí ľudia žijú dlhšie než ostatní, prečo sa zamilovanosť u niektorých párov nevytráca ani po rokoch alebo prečo sú niektoré krajiny stálejšie, kým iné sa trieštia a rozpadajú.

Rodina pani Dagmar Bílkovej bola jednou z tých, ktoré v roku 1952 komunisti nútene vysťahovali z Bratislavy v rámci protiprávnej Akcie B. Otec pani Bílkovej Karol Jaroň, uznávaný typograf, bibliofil, zakladateľ Slovenskej Grafie, Linografie a spol. a bratislavskej Školy umeleckých remesiel skončil v kameňolome. Zo slávnej funkcionalistickej Vily Jaroň, o ktorú ho pripravila komunistická štátna moc, ho spolu s manželkou vysťahovali v nákladnom vagóne najprv do budovy železničnej stanice v Tisovci, neskôr do jedinej miestnosti bez vodovodu, ktorá bola predtým kurínom. Prišiel o svoj domov, majetok, aj ľudské práva. Jeho dcéra nikdy nemohla ďalej študovať. Rodina Bílková sa spravodlivosti nedočkala ani po roku 1989 a do vily Jaroň sa už nikdy nevrátili.

Občianska delegátka, ktorá zastupuje Slovensko v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, v rozhovore vraví, že účastníci diskusií boli na začiatku sklamaní z toho, ako sa správali politici. "Aj mne sa stalo, že keď som išla rozprávať, tak plénum parlamentu bolo takmer prázdne." Napriek tomu verí, že konferencia prinesie aj skutočné výsledky. Dôležité podľa nej je, aby boli ľudia lepšie informovaní a aby rozumeli tomu, čo sa v EÚ deje. Podcast spolufinancuje Európska únia.

Mirek Tóda sa so sprievodkyňou Helenou Beinish vyberie do izraelskej púšte. Stretnú kozorožce, navštívia Ben Gurionov skromný domček v kibuci a budú sa kochať krásnymi scenériami Negevu.

Markéta Vacovská je česká profesionálna tanečnica a choreografka, ktorá vinou genetickej metabolickej poruchy prišla o dvoch synov, dvojčatá Heřmánka a Eduarda, keď mali len 7 a 15 mesiacov. Päť rokov po ich smrti, v roku 2020, vložila svoje emócie spojené so stratou detí do tanečného predstavenia s názvom Odlúčenie. V rozhovore rozpráva o svojich skúsenostiach s reakciami okolia a nevyžiadanými radami, ktoré jej viac ubližovali ako pomáhali, o tom, čo pre ňu predstavuje tanec, ako náročné je smútiť pred publikom, ale aj o dôležitosti témy, akou je paliatívna starostlivosť o deti. Poznámka: Rozhovor vznikal po telefonickej linke, prosím ospravedlňte zníženú kvalitu zvuku.

Slovenskí vedci vyvinuli nové monoklonálne protilátky, ktoré účinkujú aj na variant omikron. O tom, ako táto liečba covidu-19 funguje, kedy by mohli byť protilátkové kokteily z dielne slovenských vedcov dostupné v praxi a čo pre vedcov znamená, keď im štúdiu opublikuje prestížny časopis Lancet, sme sa rozprávali s jej hlavným autorom, biochemikom Branislavom Kováčechom.

V marci 2020 sme s mysleli, že v máji sa svet vráti do normálnych koľají. Uplynuli dva roky. Podliehame panike. Potrebujeme trpezlivosť. 

"Každý z nás má iné predstavy o tom, čo je dobrý sex," hovorí psychiatrička a sexuologička Danica Caisová. Špeciálne pre ženu podľa nej začína už vtedy, keď pre ňu muž urobí niečo, čo od neho dlhodobo očakáva. "Napríklad vyzdvihne deti zo škôlky, vyvesí bielizeň alebo vyloží umývačku. Žena to vníma tak, že urobil niečo, čo bežne nie je zvyknutý a urobil to pre ňu," vysvetľuje.  Podľa odborníkov/odborníčok sú očakávania mužov a žien v partnerskom živote a sexe odlišné. V rozhovore rozoberáme to, čo sex vlastne je, prečo je stále ešte pre mnohých tabu o ňom hovoriť, aká dôležitá je dôvera medzi partnermi v sexe, čo robiť s problémami v sexuálnom živote po narodení detí, alebo ako sa postaviť k sexu s novým partnerom/partnerkou po päťdesiatke. 

S Marošom Borským zo Židovského kultúrneho inštitútu, jeho tímom historikov a grafickým dizajnérom sa rozprávame, ako vzniká úplne nová stála expozícia pre vynovenú synagógu v Senci. Spolu zavítame aj na miestny cintorín, ktorý sa stal dôležitým zdrojom pre bádanie o minulosti tamojšej židovskej komu

Film Don't look up, nie je prvým, v ktorom sa snaží život na zemi vyhladiť vesmírne teleso. Marián Jakubík hovorí o tom, či sa to môže stať v realite, kto sleduje okolitý vesmír, aby sa presvedčil, že na nás nič neletí a ako to vyzeralo naposledy, keď nám mimozemské horniny skomplikovali život.

Eurofondy nemôžu za to, že je tu korupcia, vraví Ladislav Miko, ktorý bol do januára vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. "Je to naša chyba a aj na Slovensku máme pozitívne príklady, že sa to dá robiť inak." Podcast spolufinancuje Európska únia. 

Literárna dokumentaristika, nakladateľka a copywriterka Barbora Baronová stojí za malým úspešným nakladateľstvom wo-men, ktoré sa orientuje na umelecké knihy s rodovým zameraním. Je držiteľkou niekoľkých ocenení za knihu Slečny či Ženy o ženách. V podcaste hovorí nielen o tom, prečo má význam prinášať ženskú perspektívu a skúsenosť do verejného diskurzu, ale napríklad aj o tom, prečo sa niektoré ženy bránia označeniu feministka. "Existuje obrovské množstvo žien, ktoré sú proti feminizmu preto, lebo si myslia, že byť feministkou znamená uprednostňovať kariéru pred rodinou. Bránia sa, lebo pre ne je domácnosť, starostlivosť o deti a rodinu jediné miesto, kde môžu uplatňovať nejakú moc. Inde ju proste nemajú, v hierarchii spoločnosti je vždy niekto nad nimi." vysvetľuje.

Jednou z laureátok Ceny slobody Antona Srholca sa na konci minulého roka stala aj Hedviga Rozborová, rod. Cintulová, in memoriam za statočnosť v období komunistickej totality.

V pesničke slávnych Beatles Yellow Submarine môžete počuť aj jeho hlas. Bol to práve štiavnický rodák Dežo Hoffmann, kto vytvoril vizuálny imidž Beatles. Jeho príbehom nás sprevádza znalec fotografie Marián Pauer.

"Aj dnes zostáva najčastejšou dilemou žien v slovenskom biznise dilema medzi kariérou a rodinou. Najmä preto, lebo neplatená práca v domácnosti a starostlivosť o deti sú u nás ešte stále viac doménou žien než mužov," hovorí mentorka a koučka Anna Hudáková. Pritom rodina má podľa jej skúseností pre slovenské ženy vysokú hodnotu. "Dilemu rodina alebo kariéra riešia najmä ženy po štyridsiatke, ktoré sú často nútené uvažovať nad tým, čo sa v rodine stane, ak sa ony rozhodnú postúpiť na kariérnom rebríčku vyššie," vysvetľuje.  Ak sa aj žena stane členkou manažmentu firmy, ešte stále je pred ňou ďalší dôležitý cieľ - byť videná, počutá, mať priestor prispievať ku chodu a rozvoju firmy, získavať si rešpekt. Tu býva podľa Hudákovej problémom ďalší predsudok - keď sa presadzuje muž, je šikovný a prirodzene priebojný, no keď sa presadzuje žena, je negatívne označená za karieristku. 

Mirek Tóda vyrazil znovu na židovský roadtrip s lídrom kapely Mojše Band Michalom Paľkom na východné Slovensko. Tentoraz do Prešova a blízkej obce Šebeš-Kelemeš, ktoré bolo kedysi unikátnym židovským mestečkom. Na potulkách stretli Juraja Guttmana, ktorý im porozpráva, ako bojoval v jomkipurskej vojne a v Libanone a prečo sa nakoniec vrátil z Izraela na Slovensko.

Barbora Paulovič Deckerová získala ako devätnásťročná vysokoškolská študentka štipendium a miesto v jednom z najlepších basketbalových univerzitných klubov v USA. Na Floridu odišla bez toho, aby hovorila plynule po anglicky, alebo aby ovládala prácu na počítači. Časom sa plynule naučila jazyk, podávala výborné športové výkony, no predovšetkým získala iné mentálne nastavenie, čo sa týka vlastnej hodnoty aj pohľadu na prehru a neúspech. Dnes pracuje ako vysoká manažérka pre región strednej a východnej Európy v technologickej spoločnosti IBM. V podcaste hovorí nielen o stále prítomných predsudkoch voči ženám v biznise, ale aj o lekciách, ktoré ju naučila jej dlhoročná kariéra a napríklad aj o tom, ako si vynegociovať zvýšenie platu.

Michal Fečkan patrí k percentu celosvetovo najcitovanejších vedcov vo svojom odbore. V rozhovore vysvetľuje, ako matematika pomáha lokalizovať ohnisko požiarov, modelovať pandémiu a ako takéto predpovede komplikuje "pohyb motýlích krídel". 

Kamila Kopřivová, ktorá sa vydala na rabínsku dráhu, vymenila berlínsky seminár za jeruzalemskú ješivu a v novej epizóde nám porozpráva o svojom love & hate vzťahu k svätému mestu.

V najnovšej epizóde podcastu Krajina Mladých odkryjeme skupiny detí a mladých, na ktorých sa zabúda. O koho ide, prečo sú vyčlenení a ako žijú? Čo ich teší, trápi, ako zvládli, alebo zvládajú pandémiu a ako ich poznačila?

Väčšinou sa rozprávame o tom, ako rozdeliť peniaze, no menej myslíme na to, že potrebujeme udržať hospodársky rast, vraví europoslanec Jurzyca (SaS). Bez toho podľa neho len ťažko môžeme konkurovať Číne. V podcaste rozpráva aj o tom, či by mu prekážalo, ak by bol v jednej frakcii s Orbánom a prečo si myslí, že EÚ sa pri kríze na hraniciach s Bieloruskom zachovala správne. Podcast spolufinancuje Európska únia.

O tom ako slávili Vianoce ľudia v mestách v 18. a 19. storočí rozpráva historik Daniel Hupko, vedúci odborného oddelenia Múzea mesta Bratislavy. 

"Ľudský život má všade na svete rovnakú cenu," hovorí pôrodná asistentka Adéla Partlová, ktorá pracuje pre humanitárnu organizáciu Lekári bez hraníc, "stratiť milovaného človeka je pre nás všetkých rovnako bolestné. Bolesť je vždy rovnaká." V rozhovore opisuje svoje skúsenosti a zážitky počas misií v Južnom Sudáne, Afganistane a na klinike neďaleko utečeneckého tábora Kara Tepe na ostrove Lesbos, kde v súčasnosti pôsobí a kde strávi aj tohtoročné Vianoce. Ako hovorí, najťažšie pre ňu bolo vidieť zomierať ženu pri pôrode. "Vedieť, že v našich podmienkach sa dá nepostupujúci pôrod vyriešiť cisárskym rezom, a že ona by si odniesla domov zdravého chlapca, bolo najťažšie. Dlho som nemohla uveriť, že zomrie. Niekoľkokrát som volala chirurga, veľmi som dúfala, že budeme môcť urobiť niečo, aby sme smrti zabránili. Bohužiaľ, nebolo to možné. S jej smrťou som sa dlho nemohla zmieriť. Vidieť zomrieť ženu pri pôrode je skutočne ťažké, pre všetkých."

Kapela, ktorá dlhodobo objavuje židovskú hudobnú tradíciu na Slovensku, vydala nový album Mitzvos/Prikázania. Jeho svetom nás sprevádza líder Mojše Bandu Michal Paľko.

Profesionálny vodič Ondrej Sokol je autorom kníh z prostredia autobusovej dopravy v Nórsku. V podcaste bude reč o jeho knihách Ako som vozil Nórov, o turistike v Nórsku a aj o súčasnej situácii s dopravou v Bratislavskom samosprávnom kraji po tom, čo Slovak Lines nahradila Arriva.

Audioknihu Telesná výchova si načítal sám. Aká to bola skúsenosť? Bude Martin M. Šimečka chodiť koncertovať s kapelou Modré hory? Vypočujte si špeciálny podcast o vzniku audioknihy, o spoločnej pesničke s o generáciu mladšími rappermi, aj o zimnom behu.  Audiokniha Telesná výchova je dostupná na knihy.audio a predplatitelia Denníka N majú do konca decembra na nákup 20% zľavu. Stačí sa prihlásiť rovnakým prihlasovacím mailom a pri platbe zadať heslo DennikN.  

"Od tanečnice sa automaticky očakáva, že je pekná, že má dobrú postavu a že je pomerne jednoduchá," hovorí profesionálna tanečnica spoločenských tancov Ema Nohálová. Ako v rozhovore ďalej vysvetľuje, živiť sa tancom sa dá veľmi dobre, no nie na Slovensku. Aj preto posledné roky strávila na Taiwane a o necelý mesiac sa chystá pracovne do Spojených štátov. "Byť tanečníčkou v Ázii znamená, že tanec je moja profesia. Každý tam odo mňa očakáva jediné - že v tom, čo robím, budem naozaj dobrá." 

S rabínom Mišom Kapustinom sa začítame do úplne prvého príbehu v Tóre.  

Je mier iba anomáliou? Autorka Margaret MacMillan ponúka provokatívnu perspektívu založenú na tvrdení, že vojna predstavuje elementárnu súčasť ľudského bytia.

Séria o vybavení s Mišom a Ľubom mapuje turistické vybavenie na zimu. Je zároveň zmesou tipov na vianočné darčeky pre ľudí, čo sa radi túlajú po horách aj v zime.

Prečo ľudia prestávajú veriť vede aj sebe navzájom?  Diskusia s Pavlom Čekanom, Jánom Markošom a Ľudmilou Kolesárovou o tom, z čoho pramení nedôvera ľudí voči vede, lekárom, autoritám a kde opäť hľadať ľudskosť v dobe médií, technológií a vedy.

Panoramatické rozprávanie o rokoch predchádzajúcich druhú svetovú vojnu – príbeh krízy demokracie, rasových konfliktov a príliš pomalého rozoznávania zla – dokáže hlboko zarezonovať aj v našich časoch.