Bratislava: Hrdinstvo a vzdelanosť: Trixi, Enea Lanfranconi Trixi: Príslušníčka odboja, špiónka, vlastenka, Trixi stoji za spojeneckým úderom na Apolku, ktorá bola v čase Slovenského štátu kľúčovým závodom hitlerovskej vojnovej mašinérie. Ako sa rodilo jej rozhodnutie pridať sa k odboju, ako sa jej darilo pracovať dlho v utajení a ako znášala následky svojej spolupráce so spojencami? O Trixi nám porozpráva Martin Posch PhD. z historického ústavu SAV. Lanfranconi: Talian, šľachtic, filantrop, Bratislavčan, krotiteľ Dunaja, filológ, renesančný človek Grazioso Enea Lanfrancon preskúmal rieku, posilňoval brehy, navrhol reguláciu, mesto vnímal ako moderný priestor, kde je Dunaj kľúčovým mestotvorným prvkom. Prečo sa tak dôkladne a prakticky zaujímal o problematiku Dunaja, do akej miery predstavoval kozmopolitný prvok Bratislavy a čoho je dnes symbolom? S Michalom Havranom bude o Lanfranconim hovoriť Ing. arch. Monika Bočková, PhD.

Imi Lichtenfeld: Množiace sa útoky na bratislavských židov v čase pred vyhlásením Slovenského štátu mobilizovali židovskú mládež k vytvoreniu sebaobranných spolkov. Jedným zo zakladateľov bol Imrich Lichtenfeld zakladateľ bojového umenia Krav maga, inspirovaného bratislavským pouličným bojom s úderkami ľudákov a príslušníkov hitlerovskej mládeže. V akom prostredí vznikol Imiho pocit, že nové pogromy a útoky už nemajú iba sporadický charakter, ale sú súčasťou ideológie, ktorá vyústila k priemyselnému vraždeniu židov? O Imim Lichtenfeldovi bude hovoriť Dominika Sedláková, hebraistka Tido J. Gašpar: Mohol byť komunistom, čechoslovakistom, básnikom, bohémom, diplomatom, stal sa oporou Tisovho režimu. Osud Tida J. Gašpara možno naznačuje neschopnosť slovenských intelektuálov udržať demokratický stred a pokušenie pridávať sa v rozhodujúcich dejinných okamihoch k radikálom. Je Tido J. Gašpar príkladom osobného zlyhania, alebo fatálnej dialektiky príznačnej pre strednú Európu? Michal Havran sa o ňom bude rozprávať s Borisom Zalom, vnukom Tida Gašpara

Michal Havran diskutuje so Zuzanou Čaputovou o tom, ako vidí súčasný stav spoločnosti po ukončení jej päť ročného prezidentského mandátu. (Rozhovor bol nakrútený 3.5.2024.)

Moderované politické diskusie sú pilierom verejnej kontroly politikov. Dokážu vyhrať voľby, alebo stratiť krajinu. Ich moderátori a moderátorky sú pod neustálym tlakom, majiteľov, politikov, divákov. Prečo sú tak dôležité, prečo ich časť politikov ignoruje a zároveň napáda, a ako vyzerá spoločnosť, v ktorej neexistujú? Hostia: Tibor Búza (producent, bývalý programový riaditeľ STV), Jana Krescanko Dibáková (novinárka, moderátorka), Richard Dírer (novinár, moderátor), Václav Moravec (redaktor, moderátor a vysokoškolský pedagóg žurnalistiky)

Hudobník, kabaretier, pionier internetu, všestranný umelec patril k najvýraznejším postavám moderných kultúrnych dejín Slovenska. Prečo jeho tvorba a pôsobenie zanechali takú hlbokú stopu a ako sa mu darilo prerábať hlboké poznanie o spoločnosti do diel, ktoré zľudoveli? Hostia: Richard Müller (spevák), Marian Jaslovský (hudobník a publicista), Rastislav Piško (humorista, herec a scenárista)

Atentát na premiéra Roberta Fica vyvolal hrôzu a zdesenie. Spoločnosť nie je iba vyľakaná, ale aj rozdelená. Ako obnoviť základnú dôveru a znížiť napätie, čo všetko sme zanedbali a čo môžeme ešte urobiť preto, aby atentát nezanechal hlbokú traumu? Hostia: Barbora Mareková (reportérka), Péter Hunčík (psychiater a spisovateľ), Zuzana Fialová (sociologička), Boris Zala (filozof, publicista)

Diktátorské režimy mali vždy problém s moderným umením. Nacisti prenasledovali umelcov, pálili knihy a nemecké umenie premenili na propagandu Tretej ríše. Podobným spôsobom sa voči umeleckej slobode a tvorbe vyhraňovali komunisti, zakázané knihy, prenasledovaní autori, zakázané výstavy. Oba režimy hovorili o takzvanom "zdegenerovanom umení". Čo to znamená, v čom mala spočívať úpadkovosť a prečo predstavuje slobodná umelecká tvorba taký zásadný problém pre takéto režimy? Hostia: Boris Ondreička (výtvarník, kurátor, spevák a textár), Martin Ciel (filmový teoretik, vedec, kritik a vysokoškolský pedagóg), Peter Michalovič (filozof a estetik)

Druhá svetová vojna sa skončila na našom území príchodom ČA a amerických vojsk. Susedné Rakúsko bolo takisto oslobodené ČA, napriek tomu sa nestalo súčasťou Sovietskeho bloku. Čo rozhodlo o priradení Československa k sovietskej mocenskej politike, do akej miery boli tieto plány brané do úvahy už v 1945 a ako máme hovoriť o konci vojny, ktorá zároveň znamenala aj začiatok novej politickej situácie? Hostia: Stanislav Mičev (historik), Matej Medvecký (historik moderných slovenských dejín)

Večera s Havranom oslavuje desiate výročie vysielania. Dnešná relácia bude 358 v poradí, v televíznom štúdiu a na cestách sa vystriedalo viac ako tisíc hostí a hostiek z oblastí humanitných vied, umenia, vedy, ekonomiky. Poslaním Večere je sledovať a sprevádzať významné a hlbšie fenomény slovenskej spoločnosti ukotvenej v európskom priestore a v tradícii európskeho kritického myslenia. Dnes, deň po prvom vysielaní Večere 29. apríla 2014 sa pozrieme na vybrané, kľúčové oblasti vývoja slovenskej spoločnosti, do akej miery sa zmenili, možno zanikli, alebo sa stali vypuklejšími. Budeme hovoriť o tom, ako sa spoločnosť mení, ako sa modernizuje, ale aj o jej trieštení a hľadaní podstaty toho, čo znamená súčasná európska spoločnosť v slovenskom prostredí. Hostia: Iveta Radičová (sociologička), Pavol Čekan (biochemik), Silvester Lavrík (prozaik a dramatik)

Čo je podstatou verejnoprávneho vysielania? Služba politikom, alebo služba verejnosti? Čo znamenajú predstavy o vyváženosti, a prečo sa v kontexte vysielania rozprávame iba o politikoch v čase, keď televízie nemajú monopol na informácie? Hostia: Ján Füle (novinár), Petr Dvořák (bývalý generálny riaditeľ ČT), Tomáš Kamenec (odborník na mediálne právo), Zuzana Mistríková (filmová producentka)

Z čoho, z akých zdrojov a inšpirácii pochádza nový fenomén antisystému s vlastnými médiami, vlastnými vedeckými predstavami a vnímaním sveta? Do akej miery a prečo sme z príčin odklonu časti spoločnosti vylúčili sociálne a ekonomické faktory, koho antisystém oslovuje a ako radikalizuje? Hostia: Matej Kandrík (politológ), Dominik Želinský (sociológ), Katarína Klingová (výskumná pracovníčka GLOBSEC)

Majú desiatky tisíce stúpencov, veľké rozpočty a sebavedomie. Hnutia, ako Tvorivá spoločnosť alebo Milosť, berú čoraz viac veriacich z tradičných cirkví a zároveň podľa odborníkov predstavujú riziko spojené so sektárskymi znakmi. Čo predstavujú tieto hnutia pre jej členov a čo pre spoločnosť? Hostia : Kristína Ciroková (reportérka), Daniel Čistý (komik), Marek Vadrna (katolícky kňaz)

Prečo je Slovensko už stáročia súčasťou kultúrneho, civilizačného, náboženského a politického Západu? Odkiaľ pochádza západná identita našich dejín, a prečo je napriek tomu často považovaná za cudziu, alebo nepriateľskú. Hostia: Bohunka Koklesová (historička umenia), Marína Zavacká (historička), Pavol Hardoš (politológ)

Gemer je mimoriadnym a historických kultúrnym územím, kde vzniklo významné množstvo umeleckých diel v oblasti sakrálnej architektúry a literatúry. V čom spočíva špecifické postavenie Gemera v kultúrnych dejinách Uhorska a Slovenska, z čoho pramení jeho inšpiratívnosť a magnetická príťažlivosť? Hostia: Michal Augustovič (historik, Gotická cesta), Marcel Uhrín (zoológ, ekológ), Július Barczi (historik umenia)

Bývalý agent KGB je najdlhšie vládnucim prezidentom Ruskej Federácie. Za jeho mandátov sa Rusko po prvotnom pokuse zblížiť sa so Spojenými štátmi a európskymi krajinami vydalo cestou obnovy imperiálneho modelu. Kto je Vladimír Putin, kto sú jeho ľudia a jeho systém, ako dlho bude ešte pri moci a čo sa stane, keď už nebude prezidentom? Hostia: Jekaterina Kanakova - novinárka Samuel Abrahám - politológ Grigorij Mesežnikov - politológ

Frontová línia sa stabilizovala na východe krajiny, ale ruské rakety, lietadla a drony zabíjajú ľudí po celej krajine. Ako vyzerá takzvaný normálny život v krajine, ktorá druhý rok čelí vojenskému útoku? Hostia: Yurij Yuriv (ALL4Ukraine), Anna Shvachka (Head of SME SPOLU / UkraineSlovakiaSOS), Vladyslav Yatskovyi (reportér)

Pre dvomi rokmi prepadla Ruská federácia Ukrajinu. Čo všetko sa za dva roky zmenilo, v akom stave je vojna a v akom je mier, ako budú vyzerať ich vzájomné vzťahy po ukončení bojov a kedy boje skončia? Hostia: Tomáš Forró (vojnový reportér), Jana Kobzová (politologička), Miroslav Wlachovský (diplomat)

Ukrajina, Hamas, Izrael, Pakistan, Irán, Jemen, svet horí na viacerých líniách. Veľké vojny nezačínajú ich slávnostným otvorením a označením za svetové, v dejinách sa vždy zlialo do seba niekoľko konfliktov. Dá sa hovoriť, že doba v ktorej žijeme, už vykazuje znaky nového globálneho konfliktu? Hostia: Matej Kandrík (politológ), Lucia Husenicová (politologička), Jozef Bátora (politológ a profesor)

Slovenské úrady roky nedokážu zabezpečiť férový prístup a výchovu deti v reedukačných centrách. Žiaľ, sexuálne obťažovanie, fyzické tresty a nezáujem o budúcnosť sú stále vo veľkej miere prítomné. Ako je možné, že štát zlyháva a zlyhávajú aj jednotlivci? Hostia: Ida Želinská (sociálna poradkyňa), Nataša Holinová (publicistka), Marek Madro (psychológ)

Eugen Gindl, spisovateľ, reportér, dobrodruh, významná postava moderných slovenských dejín zanechal po sebe výnimočný druh tvorby. Čo bolo podstatou Eugenovej zvedavosti, ako budoval svet, v ktorom bolo miesto od tatranských túr po Blízky východ, z akej tradície pochádza jeho stredoeurópska všestrannosť? Hostia: Zuzana Gindl- Tatárová (filmová dramaturgička, scenáristka, publicistka a vysokoškolská pedagogička), Mikuláš Huba (ochranca životného prostredia, občiansky aktivista, publicista), Tomáš Hučko (publicista, prekladateľ, prozaik)

Opakovane sa v spoločnosti hovorí o Husákovom dedičstve alebo odkaze. Čo je podstatou nostalgie za obdobím normalizácie, ktorej je symbolom, a ktorá časť z Husákovej doktríny dodnes žije a prečo? Hostia: Viliam Klimáček (dramatik, prozaik, režisér, scenárista), Marián Leško (novinár, politický komentátor a publicista), Michal Macháček (historik)

V rádiách hrajú hity z 80. rokov, deti počúvajú Nirvánu, vo vintage shopoch sa predáva móda z 90. rokov. Vlna retra sa zmocnila západnej civilizácie. Čo to vypovedá o nás a našom vzťahu k minulosti? Čo to znamená z pohľadu sociálnych vied a tvorcov? Hostia: Lea Fekete (módna návrhárka), Juraj Malíček (estetik, pedagóg), Maroš Schmidt (dizajnér, slovenské centrum dizajnu)

Príroda je súčasťou romantizovanej identity Slovenska. Tvrdíme o sebe, že bez prírody by sme neexistovali. Kriváň, Kráľová hoľa, Tatry sú posvätnými miestami našej kolektívnej predstavivosti. Do akej miery sa však podľa toho aj správame. Ako pozeráme na divokú prírodu a na iné formy života, s ktorými žijeme? Hostia: Tomáš Hulík (fotograf, prírodovedec, dokumentarista), Richard Sťahel (environmentálny filozof), Alexandra Tamásová (kurátorka)

V rozpätí niekoľkých mesiacov odišli významní slovenskí a československí hitmakeri: Miro Žbirka a Vašo Patejdl. Obaja zásadným spôsobom poznačili hudbu a do veľkej miery formovali verejný vkus. Ich tvorba sa stala súčasťou identity a ich odchod nezmenil na ich popularite. Čo je podstatou slovenského popu, ako sa vyvíjal a menil, akým vplyvom podliehal a čo znamená dnes? Hostia: Martin "Fefe" Žúži (hudobník), Jozef Stopka (hudobný manažér), Pavol Hubinák (moderátor)

Od útoku Hamasu na Izrael sme svedkami nárastu protižidovských nálad po celom svete. Nárast útokov na židovské ciele prekročil všetky doteraz známe štatistiky. Ako súvisí nárast nového antisemitizmu so situáciou v Izraeli a v Gaze, v čom sa súčasná vlna nenávisti líši a v čom podobá na všetky predchádzajúce a čo to vypovedá o stave dnešného sveta? Hostia: Peter Salner (etnológ, judaista), Ján Hlavinka (historik), Miroslav Wlachovský (diplomat a bývalý minister zahraničných vecí)

Európske krajiny si v novembri pripomínajú koniec prvej svetovej vojny, Slovensko sa k svojim padlým vojakom hlási opatrne a celkom nedávno. Aké miesto majú vojenské obete v našom kolektívnom povedomí, do akej miery zničil pamiatku na účastníkov a padlých, komunistický a ľudácky režim, čo potrebujeme urobiť, aby padlí vojaci mali miesto, ktoré im patrí? Hostia: Martin Pekár (historik, univerzitný pedagóg), Sandra Polovková (Post Bellum), Martin Drobňák (Klub vojenskej histórie Beskydy)

Čo znamená víťazstvo liberálneho bloku v Poľsku, ako bude vyzerať krajina bez vlády strany Právo a spravodlivosť /PiS/ a čo predstavuje radikálna zmena pre V4 a EÚ? Hostia: Tomáš Strážay (politológ), Weronika Gogola (spisovateľka, prekladateľka), Viktor Daněk (novinár, analytik)

Predstava takzvaného dekadentného Západu je súčasťou jazyka diktatúr a nedemokratických síl. Aký je pôvod predstavy o tom, že naša civilizácia upadá, čo to znamená, keď niekto hovorí o dekadentnom Západe a čo je cieľom tohto propagandistického spojenia? Hostia: Ivana Taranenková (literárna vedkyňa), Miloslav Szabó (historik), Juraj Buzalka (antropológ)

Charta 77 bol dodnes najvýznamnejším počinom vzdoru občanov ČSSR proti komunistickému režimu. Na Slovensku podpísalo dokument významne menej ľudí, ako v Čechách a na Morave, no častokrát si prešli silnejšou perzekúciou. Čo to znamená, nastúpiť na cestu osobného vzdoru a odporu a čo z gesta chartistov ostáva platné aj dnes? Hostia: Martin Matuštík (filozof), Marián Zajíček (kňaz), Tibor Novotka (aktivista)

Česká a uhorská šľachta zohrali významnú úlohu v udalostiach spojených so vznikom Československej republiky. Mnohé významné rody, aj keď viazané lojalitou k Habsburgsko- Lotrinskej dynastii, prešli na stranu republikánov, zatiaľ čo iné rodiny ostali verné svätoštefanskej korune. Akú úlohu zohrala šľachta v udalostiach vedúcich k odstráneniu monarchie a nastoleniu demokratickej republiky? Hostia: František Kinský (šľachtic, podnikateľ, politik), Jan Županič (historik), Zdeněk Hazdra (historik), Denis Pongrácz (genealóg, heraldik)

Život na Slovensku: LGBTI sú súčasťou slovenskej spoločnosti. Pri prvom výročí teroristického útoku v Teplárni budeme hovoriť o tom, ako sa generáciám komunity zmenilo za ostatné tri dekády postavenie, či sú LGBTI rovnoprávnymi občanmi a občiankami, či sa ich situácia zlepšila, alebo zhoršila , čo to vlastne znamená byť príslušníkom LGBTI na Slovensku. Hostia: Zita Hosszúová (riaditeľka Filmového festivalu Inakosti), Peter Bebjak (filmový režisér), Roman Samotný (LGBTI+ aktivista), Jana Jablonická-Zezulová (historička)

Izrael čelil najkrvavejšiemu útoku od šesť dňovej vojny. Aké budú dôsledky teroristického útoku, ako reakcia Izraelu zmení situáciu a čo znamená nová vojna pre bezpečnosť na Blízkom východe? Hostia: Tomáš Michalák (politolog, SAV), Attlia Kovacs (religionista, UK)

Čo sú slovenské politické tradície, z čoho pochádza naše dnešné premýšľanie o spoločnosti, k akým postavám a myšlienkam sa vraciame a ktoré z nich nás ovplyvňujú naďalej? Hostia: Iveta Radičová (sociologička), Jozef Bátora (politológ , vedec), Tomáš Jahelka (politológ)

Výsledky volieb ukázali, že Slovensko je rozdelené na Bratislavu, Košice a zvyšok krajiny. Okrem generačného hlasovania vystúpil do popredia konflikt medzi mestom a vidiekom. Hlasujeme podľa toho, z akého veľkého mesta či obce pochádzame, sme osudovo previazaní v našej voľbe s našim geografickým pôvodom? Hostia: Zuzana Havírová (výskumníčka), Silvester Lavrík (prozaik a dramatik), Belo Hefler (novinár)

Za ostatné obdobie pozorujeme stagnáciu v dobiehaní bohatých európskych krajín, mladí ľudia masovo odchádzajú do zahraničia, naša ekonomika stále stojí iba na priemyselnej výrobe s malým podielom inovácii. Slovensko sa potrebuje pohnúť dopredu. Čo nám v tom bráni a čo treba urobiť v najbližších mesiacoch, aby sme sa vyslobodili z mentálnej intoxikácie a opäť začali modernizovať našu krajinu? Hostia: Silvia Hroncová (ministerka kultúry), Soňa Szomolányová (politická sociologička), Elena Kohútiková (bývalá viceguvernérka NBS, predsedníčka zboru poradcov predchádzajúcej vlády)

Údajný plebejský, horský a nemoderný pôvod moderného slovenského národa je považovaný časťou odbornej verejnosti za príčinu nášho politického vývoja a zaostávania. Dajú sa však skutočne naše problémy vysvetľovať odvolávaním sa na Byzanciu, májovú bryndzu a pastierske zvyklosti? Hostia: Marína Zavacká (historička), Juraj Buzalka (antropológ), Andrej Findor (politológ)

Prečo zo Slovenska odchádza ročne niekoľko desiatok tisíc mladých ľudí? Nedokáže im štát ponúknuť perspektívu? Aké sú príčiny ich odchodov, čo to znamená pre stav krajiny a ako túto špirálu rozčarovania zastaviť? Hostia: Rastislav Káčer /bývalý politik a diplomat/, Jakub Kapuš /vesmírny výskumník/, Miloslav Bahna /sociológ/, Brian Fabo /ekonóm/

Ako sa Slovensko stalo najzraniteľnejšou európskou krajinou vystavenou ruskej propagande, šarlatánstvu a takzvanému „alternatívnemu pohľadu na svet“? V čom zlyhávame a ako a môžeme vrátiť do spoločenstva odolnejších krajín? Hostia : Jakub Goda (odborník na dezinformácie), Zuzana Panczová (etnologička), Peter Sabaka (lekár), David Púchovský (príslušník policajného zboru)

Letný cestovateľský špeciál sa skladá z dvoch častí, kde žijúca osobnosť z regiónu, alebo odborník na danú tému rozkrývajú život a prácu významnej historickej osobnosti, ktorá sa viaže na lokalitu. Podobne, v niektorých vydaniach, účinkujúci zaujímajú stanovisko k dobovým udalostiam lokality. Hostia: Pavel Sibyla (spisovateľ) - téma: Imrich Karvaš /Bratislava/ Milan Kolcun (spisovateľ, prekladateľ, turistický sprievodca) - téma: Ľudovít Feld /Košice/

Letný cestovateľský špeciál sa skladá z dvoch častí, kde žijúca osobnosť z regiónu, alebo odborník na danú tému rozkrývajú život a prácu významnej historickej osobnosti, ktorá sa viaže na lokalitu. Podobne, v niektorých vydaniach, účinkujúci zaujímajú stanovisko k dobovým udalostiam lokality. Anna Kryvenko (režisérka, umelkyňa) - okupácia, príchod sovietskych vojsk /Košice/ Michael Kocáb (hudobník, občiansky aktivista, bývalý politik) - okupácia Československa, odsun sovietskych vojsk /Bratislava/

Letný cestovateľský špeciál sa skladá z dvoch častí, kde žijúca osobnosť z regiónu, alebo odborník na danú tému rozkrývajú život a prácu významnej historickej osobnosti, ktorá sa viaže na lokalitu. Podobne, v niektorých vydaniach, účinkujúci zaujímajú stanovisko k dobovým udalostiam lokality. Hostia: Gabriela Garlátyová (kurátorka) - téma: Mária Bartuszová /Košice/ Richard Gregor (kurátor) - téma: Ján Mathé /Košice/

Letný cestovateľský špeciál sa skladá z dvoch častí, kde žijúca osobnosť z regiónu, alebo odborník na danú tému rozkrývajú život a prácu významnej historickej osobnosti, ktorá sa viaže na lokalitu. Podobne, v niektorých vydaniach, účinkujúci zaujímajú stanovisko k dobovým udalostiam lokality. Hostia: Nina Gažovičová (historička umenia) - téma: Martin Benka /Martin/ Peter Zajac (literárny vedec) - téma: Samo Bohdan Hroboň /Bratislava/

Letný cestovateľský špeciál sa skladá z dvoch častí, kde žijúca osobnosť z regiónu, alebo odborník na danú tému rozkrývajú život a prácu významnej historickej osobnosti, ktorá sa viaže na lokalitu. Podobne, v niektorých vydaniach, účinkujúci zaujímajú stanovisko k dobovým udalostiam lokality. Július Barczi (historik umenia) - témy: Ladislav Mednyánszky /Strážky Galéria SNG/ a Július Andrássy /Betliar/

Bratislava sa za dve desaťročia zmenila z periférneho mesta na metropolu. Desiatky tisíce cudzincov našli v meste svoj nový domov a mesto sa dnes podobá na Miami Downtown. Akým mestom však chce byť, ako žije s riekou, ako reaguje na svoj vlastný prudký nárast a čím sa stane v horizonte 20 rokov? Hostia: Matúš Vallo (primátor mesta Bratislava, architekt), Igor Marko (urbanista), Andrea Londáková (architektka)

Verejnosť často svojich predstaviteľov označuje za bláznov. Môžu v európskom 21. storočí byť politikmi ľudia, ktorí zjavne nespĺňajú základné psychologické kritéria vyžadované dnes na zbrojný preukaz, alebo taxislužbu? Ako vlastne rozpoznať verejného činiteľa s duševnou poruchou, kto by mal na to upozorniť a prečo nemáme psychotesty pre ľudí, ktorí sa uchádzajú o verejnú funkciu? Hostia: Jozef Hašto (psychiater), Anton Heretik (psychológ), Péter Hunčík (psychiater)

Zatváranie posledných baní sprevádzajú aj tragédie. No koniec ťažby neznamená iba záver jeden priemyselnej epochy, ale zánik tej časti slovenskej identity, ktorá sa zrodila v podzemí, v uhoľných baniach a v zlatých a strieborných mestách. Čo znamená koniec ťažby aj na symbolickej úrovni? Hostia: Peter Konečný (BergSchola o.z. , Slovenský banský archív), Roman Fabián (režisér), Magdaléna Michlová (antropologička, CZ)

Africké krajiny sa ešte poriadne nevysporiadali s odchodom západných koloniálnych mocností a už sa stali zaujímavé pre Čínu a Rusko. Rusko v niektorých z nich používa brutálnu vojenskú silu tvorenú PMC Wagner. Aké sú ruské záujmy v Afrike, čo afrických lídrov priťahuje na spojenectve s Ruskom a čo to znamená pre Európanov? Hostia: Silvester Trnovec (historik, afrikanista), Boris Zala (filozof, publicista), Getnet Tamene (pedagóg)

D1, horiace a meškajúce vlaky, neexistujúci národný letecký dopravca. Slovensko patrí k nedokončeným európskym krajinám, naše najdôležitejšie mestá nie sú pospájané kvalitnou diaľnicou, vlaky meškajú, alebo horia, naša infraštruktúra má ďaleko aj do regionálneho štandardu. Prečo u nás diaľnice a vlaky vyzerajú horšie ako všade inde a ako je možné, že nám to už prestáva aj prekážať? Hostia: Zuzana Petková (Nadácia Zastavme korupciu), Jiří Kubáček (dopravný expert), Ondrej Matej (IDH - Inštitút pre dopravu a hospodárstvo), Martin Haluš (Útvar hodnoty za peniaze)

Na jednej strane pomáhame, na strane druhej počuť hlasy motivované egoizmom, v prípade živelnej pohromy, vojen sa vždy Slovenskom prevalí aj vlna nenávisti voči pomoci, neochota pomôcť a neschopnosť vcítiť sa do drámy iných ľudí. V akej kondičke je solidarita, ktorou sa Slováci vo svojej ľudovej tvorbe tak radi chvália? Hostia: Fedor Gál /sociológ, prognostik/, Ľudmila Kolesárová /marketingová manažérka Dobrého Anjela/, Ján Košč /Pracujúca chudoba/, Marta Králiková /Mareena/

Verejnosť je zahltená politickou nadprodukciou a samotné média čelia konkurencii instantnej informácie zo sociálnych sietí? Čo sa stalo z tandemu média- politika, kto zaostáva a kto ťaží z rozpadu mediálneho konsenzu založenom na kvalite a overenej expertíze? Hostia: Monika Tódová (novinárka), Peter Tkačenko (komentátor), Alexej Fulmek (vydavateľ)

RTVS prišla o financovanie z koncesionárskych poplatkov. Akým spôsobom bude RTVS financovaná od budúceho roka, čo to znamená, verejná služba a akú verejnoprávnu televíziu potrebuje Slovensko v kontexte programovej ponuky klasických a nových technológii? Hostia: Andrea Slováková (režisérka, filmová teoretička), Ľuboš Machaj (generálny riaditeľ RTVS), Tibor Búza (dramaturg, producent), Radoslav Kutaš (štátny tajomník MK SR)

Slovensko je krajinou s hlbokými väzbami na USA. Spojeným štátom dali slovenskí imigranti významných vedcov a umelcov. Napriek tomu patríme ku krajinám, kde je antiamerikanizmus živý a stal sa politickou témou. Odkiaľ pochádza slovenský pocit, že Spojené štáty sú našim nepriateľom a akým spôsobom sa používa na radikalizáciu časti verejnosti? Hostia: Martin Bútora, bývalý diplomat Jaroslav Valent, politológ, historik Peter Weiss, bývalý politik a diplomat

V posledných týždňoch sme svedkami vzniku hnutia za takzvaný mier na Ukrajine. Jeho politickí predstavitelia síce nevedia povedať, ako má mier pre Ukrajinu vyzerať, ale neustále žiadajú spojenecké krajiny, vrátane Slovenska, aby prestali dodávať Kyjevu zbrane. Kedy nastane čas na spravodlivý mier a ako bude vyzerať? Hostia: Alexander Duleba, politológ, pedagóg Ján Kubiš, diplomat Róbert Ondrejcsák, diplomat, analytik

Diplomati a politici hovoria, že doteraz panoval v otázke zahranično- politickej orientácie konsenzus, dohoda, že bez ohľadu na zmeny vlád je Slovensko pevným a spoľahlivým členom západného sveta. Môže sa postavenie a politické smerovanie po voľbách zmeniť, dá sa vôbec niečo také uskutočniť a čo by to znamenalo pre krajinu, spoločnosť a ekonomiku? Hostia: Rastislav Káčer, poverený minister zahraničných vecí SR Milan Kňažko , bývalý minister zahraničných vecí SR Pavol Demeš , bývalý minister medzinárodných vzťahov SR

Rusko prepadlo Ukrajinu. Vojna trvá rok, pripravila o život státisíce vojakov a civilistov a zdá sa, že čoskoro neskončí. Čo znamená prvé výročie vojny pre bezpečnosť v Európe, pre bezpečnosť Slovenska a kto organizuje takzvané pochody za mier na ktorých sa skanduje "nech žije Putin?" Hostia: Jana Kobzová - poradkyňa prezidentky pre zahraničnú politiku Břetislav Rychlík - herec, aktivista Martin Kačo - veľvyslanec s osobitným poslaním pre Ukrajinu Tomáš Forró - reportér

Pred piatimi rokmi zavraždilo nájomné komando novinára Kuciaka a jeho snúbenicu Kušnírovú. Poznáme strelca, šoféra, vybavovačov a sprostredkovateľov, dodnes však nepoznáme objednávateľa vraždy. V akom stave je vyšetrovanie a keby bude verejnosť poznať skutočného autora atenátu? Hostia: Ľubomír Daňko, riaditeľ NAKA Pavla Holcová, novinárka Peter Bárdy, novinár, komentátor Roman Kvasnica, advokát rodiny Kušnírovcov

Slovensko sa vzdaľuje životnej úrovni Čiech, prestali sme dobiehať krajiny západnej Európy a začíname stagnovať na periférii prosperity. Čo sa deje s našou životnou úrovňou, ako dnes žije stredná triedy a prečo nie sme schopní budovať skutočnú properitu?

Kultúra na Slovensku patrí dlhodobo k najviac opomínaným a okrajovým centrám spoločenského záujmu. Problémom však nie je iba jej zanedbávané financovanie, ale aj presvedčenie mnohých tvorcov, že o ich prácu nie je v krajine záujem, že Slovensko niekedy pôsobí, akoby kultúra pre nás nebola dôležitá. Máme k umeniu a kulkúre iný vzťah, ako ostatné európske národy, je skutočne súčasťou našej identity, rozumieme čo znamená pre spoločnosť?

Rozhovory so známymi osobnosťami kultúrneho a spoločenského života pri príležitosti 30. výročia vzniku SR Igor Rjabinin, kníhkupec, Nitra Erika Trnková, riaditeľka vysunutého pracoviska SNG Zámok Zvolen

Rozhovory so známymi osobnosťami kultúrneho a spoločenského života pri príležitosti 30. výročia vzniku SR. Marcel Uhrin, ekológ, zoológ, Muránska Dlhá Lúka Ilona Németh, vizuálna umelkyňa, Sládkovičovo

Svätá Lucia, hermetické slávnosti, advent, kresťanské ceremónie pohltili významnú časť predkresťanských tradícii a zvyklostí. Aký je pôvodný zmysel niektorých z nich a prečo sa stali súčasťou kresťanských sviatkov? Hostia: Vladimír Bahna – antropológ Michal Puchovský – religionista Miloš Jesenský - spisovateľ

Ku konzervatizmu sa vo svete hlásia rozmanité politické hnutia a voliči. Avšak napriek tomu, že sa považujú za konzervatívnych, panujú medzi nimi dnes už neprekonateľné rozdiely. Čo je teda podstatou konzervativizmu, odkiaľ pochádza a akými premenami prechádza? Hostia : - Letková Alexandra - právna historička - Ivan Šimko - bývalý minister vnútra, politik - Michal Lipták – filozof

Začali MS vo futbale a podobne, ako už v minulosti počas významných športových podujatí sa objavila vážna kritika na adresu usporiadateľa za spôsob, akým k výberu krajiny došlo a za akých okolnosti vznikali športoviská. Aký je teda vzťah športu k politike, dá sa povedať, ako nedávno v prípade aféry s KHL, že športovci sa do politiky nemiešajú? Je šport autonómna, nepolitická aktivita, alebo sa rád a ochotne stáva nástrojom propagandy? Hostia : - Vojtěch Ondráček - športový sociológ - Miloš Radosa - prezident DK Dukla (neviem čo môže byť uvedené v titulku) - Miroslav Hašan - športový reportér

Komunistická tajná polícia prežila November 89 napriek svojej porážke takmer bez vážnejších ohrození. Po období manipulácii, skartovania spisov sa mnohí z jej vysokých predstaviteľov vrátili späť verejného života, predovšetkým na ekonomické pozície. Ako vyzerala premena kádrov a mentality jej členov počas zmeny režimu, kto z jej predstaviteľov ovplyvňoval spoločnosť a ako sme zvládli transformáciu represívneho aparátu KSČ na historický relikt? Agáta Šústová Drelová – historička Fedor Blaščák – Nadácia otvorenej spoločnosti Prokop Tomek – historik

Slovensko zažilo svoj prvý teroristický útok. Obeťami sa stali príslušníci LGBTI komunity. Strelec inšpirovaný podobnými útokmi vo svete nie je prvým radikálne pravicovým teroristom. Čo bolo zdrojom jeho nenávisti, v akom ideovom prostredí sa pohyboval a ako Slovensko čelí pravicovým radikálom? Hostia: Karin Andrášiková, sociálna pracovníčka Pavol Hardoš, politológ Daniel Milo, odborník na extrémizmus Matej Medvecký, historik

Iránsky režim má čoraz väčšie problémy udržať mladú krajinu v teokratickom kŕči. Kam povedú súčasné nepokoje, aké postavenie majú v Iráne ženy a čo znamená túžba po slobode v náboženskej diktatúre? Pozvanie do diskusie prijali: Venus Jahanpour, riaditeľka základnej školy Attila Kovács, religionista, Filozofická fakulta UK Fatima Rahimi, novinárka

Ruská štátna propaganda, poslanci a politici sa opakovane vyhrážajú použitím jadrových zbraní. Čo by znamenal jadrový útok na Ukrajine, ako by svet reagoval na prelomenie jadrového tabu a čo by to znamenalo pre samotné Rusko? Pozvanie do diskusie prijali: Matej Kandrík, riaditeľ Strategic Policy Institute Tomáš Nagy, poradca štátneho tajomníka MO SR Matúš Halás, analytik, Ústav mezinárodních vztahů Praha

Šikana, súdne prieťahy, pocit nespravodlivosti, súdnictvo nastúpilo na zdĺhavú cestu sebaočisty, no mechanizmy spojené so zneužívaním ostávajú stále živé. Ako sme sa vôbec dostali do tejto situácie a kedy si môžeme povedať, že súdnictvo je vyliečené? Ján Mazák, predseda Súdnej rady SR Samuel Spáč, politológ Lucia Žitňanská, právnička, bývalá ministerka spravodlivosti SR

1. Septembra 1992 prijala Slovenská republiku Ústavu samostatnej republiky. Francúzsky filozof Montesquieu sa v Osvietenstve venoval myšlienke ducha zákonov, ktorú staval proti formálnosti a vyprázdnenosti legislatívy. Ústava moderného demokratického štátu je nie iba garantom právnosti a spravodlivosti, ale aj súčasťou demokratickej identity. Politická formulácia “je to v súlade so zákonom” sa však stala synonymom prázdneho konania a rozhodnutí a môžeme si položiť otázku, či sme, tridsať rokov po prijatí Ústavy autentickým spoločenstvom ústavnosti a či spravodlivosť a ducha zákonov považujeme za verejnú cnosť. Hostia: Rastislav Železník – advokát, sudca Radoslav Procházka – advokát Lucia Berdisová - členka súdnej rady, právnička, akademička Martin Vernarský - ústavný sudca

O čom je dnes divadlo, o čom sa píše, ako sa hrá a prečo to pre spoločnosť má význam, aby si ľudia sadli do tmy hľadiska na pár hodín a sledovali predstavenie na javisku? Čo je to za zážitok a prečo sa nedá nahradiť inými? Hostia: Katarzyna Dudzic-Grabińska, poľská režisérka Barbora Etlíková, česká teatrologička Robert Mankovecký, skladateľ a dramaturg

V nedávnych francúzskych prezidentských voľbách vytkol Marine Le Penovej protikandidát, súčasný prezident Macron, že jej bankárom je Putin. Rusko malo dlhodobo financovať okruh strán a občianskych združení, ktoré oslabovali európsku a atlantickú jednotu, rozkladali ju hodnotovo aj na úrovni dôvery v inštitúcie. Po invázii Ruska na Ukrajinu vidíme, kam politika Putinovho Ruska mierila a čoho je schopná. Čo však vieme o ruskom pôsobení na domácej aj európskej politickej scéne? Nakoľko to máme zmapované a čo s tým vieme urobiť? Hostia: Pavla Holcová - investigatívna novinárka Daniel Milo - analytik, odborník na extrémizmus Oľga Pietruchová - ľudskoprávna aktivistka

24. február tohto roku je zlomový v mnohých oblastiach. Invázia Ruska na Ukrajinu prepísala bezpečnostné doktríny jednotlivých štátov, čoho výsledkom je aj chystaný vstup Švédska a Fínska do NATO, Nemecko zvýšilo výdavky a Únia uvoľnila prostriedky na nákup zbraní, všetko donedávna nemysliteľné kroky. Náhľad Poliakov či baltských štátov na Rusko, považovaný v Európe za paranoidný, sa ukázal ako bližší k realite než nemecký a francúzsky appeasement. Pritom najviac sú nútení ísť proti svojmu dovtedajšiemu politickému presvedčeniu najmä ľavicoví politici, ktorí stavali svoje zmýšľanie aj činy okolo tézy, že Rusko je dôležitý aktér pri vyvažovaní vplyvu USA v Európe. Veľká časť ľavicových doktrín o vojne aj mieri dostáva v dôsledku agresie Ruska na Ukrajine zabrať. Niektorí ľavičiari to zvládajú lepšie, iní horšie. Budeme sa rozprávať o tom, čo sa po invázii udialo v ľavicovom myslení a či je ešte dôstojnej cesty von, ak nechceme zľahčovať či relativizovať vojnu v našom priamom susedstve a hnusí sa nám tvrdiť, že táto vojna sa nás netýka. Diskutovať prídu: Stanislav Mičev, historik Michal Lipták, filozof Peter Takáč, filozof

/Nová stredná Európa/ Budúcnosť V4: Ruská vojna na Ukrajine pretvára bezpečnostnú mapu Európu. Krajiny strednej Európy, Škandinávie a Pobaltia vytvárajú nový, neformálny frontový blok, zatiaľ čo staršie členské štáty strácajú v konflikte s Ruskom svoju reputáciu. Ako prerobí vojna politické a vojenské vzťahy od Baltského po Čierne more? Michal Kořán - Global Arena Research Institute Katarína Cséfalvayová - Institute for Central Europe Tomáš Strážay - Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Významný svetový fotograf sa narodil v Banskej Štiavnici, kde dodnes stojí jeho dom. Fotil občiansku vojnu v Španielsku s Ernestom Hemingwayom, po vojne sa venoval hudobnej fotografii, medzi jeho klientov patrili The Beatles, Rolling Stones. Kto bol Dežo Hoffman, štiavnický kozmopolita, geniálny umelec, muž, ktorého pohreb zaplatil Paul McCartney? Patrik Lančarič – režisér Šimon Martin Šafařík - o.z. rodný dom Deža Hoffmanna Peter Horák - bývalý tajomník Bratislavskej lýry,

Slovensko je jednou z posledných európskych krajín, kde môžete ísť za držanie marihuany do väzby na dlhšie, ako za vraždu, alebo obchod s chemickými zbraňami. Prečo to tak aj v čase, keď väčšina civilizovaných krajín dekriminalizuje marihuanu? Ako a prečo by sa mala zmeniť legislatíva? Jakub Popík, odborník na drogovú politiku Tomáš Strémy, právnik Radovan Kulín, občiansky aktivista

Severoatlantická Aliancia a EÚ sa ruským útokom na Ukrajinu stala centrálnym hráčom novej európskej bezpečnosti. Čoraz viac však vidieť rozpor medzi anglosaskými spojencami a novým obranným blokom na východe a staršími členmi EÚ. Ako bude vyzerať vojenská a strategická bezpečnosť Európanov po vojne, akým spôsobom sa budeme pozerať na vonkajšie ohrozenie a čo to znamená pre strednú Európu? Jozef Bátora, politológ Pavel Macko, generál vo výslužbe Matej Navrátil, politológ

Banderovci: Východné Slovensko sa v prvých týždňoch a mesiacoch druhej svetovej vojny stalo miestom, kde dochádzalo k teroristickým útokom bývalých príslušníkov ukrajinskej UPA- ukrajinskej povstaleckej armády, ktorí utekali pred sovietmi. Kto boli Banderovci, akú úlohu zohrala UPA v ukrajinských dejinách a prečo sú dnes démonizovaným symbolom ukrajinských udalosti? Alexander Duleba, analytik Michal Šmígel, historik Tomáš Zálešák, publicista a pedagóg

Britská kapela Rolling Stones vznikla na jar v roku 1962. Dnes oslavuje 60 rokov na scéne. Svojou tvorbou navždy zmenila svet hudby, dokázala vyjadriť pocit niekoľkých generácii a nikdy nezostarla. Laco Lučenič - hudobník Róbert Pospiš - hudobník Peter Bálik - hudobný publicista, hudobník

Ruská vojna na Ukrajine zmenila aj naše vnímanie európanstva. To, čo Francúzi hanlivo nazývajú krajinami východu, má zrazu svoju tvár - zničené mestá, zábery evokujúce Druhú svetovú vojnu, skutočný dopad na ľudské osudy. Ako zmení situácia vo východnej Európe naše uvažovanie o Západe? Anne Dastakian - novinárka Jean - Marc Daniel - ekonóm, publicista Sébastien Maillard - novinár, špecialista na EÚ

Pred pár týždňami sa zdalo, že vo francúzskych voľbách sa rozhodne tradične medzi kandidátmi mainstreamu a radikálnej pravice. Vojna na Ukrajine zmenila aj politické témy týchto volieb. Prezident Macron chodí vo vojenskej bunde a extrémna pravica ma problémy vysvetliť svoje vzťahy s Putinom. Aký dopad má na voľby vojna na Ukrajine, ako sa zmení spoločnosť a čo z veľkých francúzskych spoločenských otázok ostáva stále motívom kampane? Hostia: Yves Bertoncini - analytik, riaditeľ parížskeho Inštitútu Jacqua Delorsa. François Gemenne - špecialista na environmentálnu geopolitiku a migráciu Fabien Truong - sociológ

Nedávne výsledky celoštátneho spočítavania obyvateľov ukázali, že za kresťanov sa považuje už iba polovica slovenskej populácie. Ako si vysvetliť tento neustály pokles, čo to znamená pre cirkvi a sebareflexiu ich spoločenského pôsobenia, akým spôsobom sa mení charakter krajiny a aký vplyv bude mať pokles veriacich aj na politiku? Anna Polcková, evanjelická farárka František Mikloško, kresťanský publicista Miroslav Tížik, sociológ

Ruská federácia viedla v poslednom období niekoľko vojen, ktoré dnes historici považujú za dobyvačné. Aký je pôvod ruského imperializmu, v čom sa líši od iných, čo sú intelektuálne a historické korene a kto boli jeho predstavitelia? Hostia Ján Štrasser, prekladateľ Alexander Duleba, analytik Ľubor Matejko, rusista a ukrajinista Eva Škorvanková, historička

Po vypnutí propagandistických médií Kremľa ostávajú na Slovensku naďalej aktívne propagandistické stránky a osoby. Kto sú to, aké sú ich väzby na ruskú ideologickú mašinériu a akým spôsobom sa má proti ním slovenská spoločnosť chrániť? Michal Trnka, zakladateľ spoločnosti Gerulata Vladimír Šnídl, novinár, zameriava sa na problematiku šírenia hoaxov a dezinformácií Tomáš Hubinák, právnik a poradca pre ústavné právo

Ruská federácia napadla Ukrajinu. Slovensko susedí s krajinou, kde ruská armáda vraždí civilistov a ušlo z nej viac ako 1,5 milióna ľudí. Čo ruská agresia urobí so susednými štátmi, s Pobaltím, Moldavskom a Gruzínskom, ktoré sa dnes obávajú ruského útoku? Juraj Marušiak, politológ, historik a publicista, SAV Matúš Halás, vedúci Centra evropské bezpečnosti Ústavu mezinárodních vztahů Praha Erik Tabery, novinár, šéfredaktor týždenníka Respekt Karel Hirman,energetický analytik

Ruská Federácia prepadla minulý týždeň Ukrajinu. Bombarduje Kyjev, Charkov, bojuje sa aj na neďaleko slovenských hraníc. Vojna na Ukrajine začala v 2014 zabraním Krymu a dvoch bábkových území. O čo ide Putinovi, čo hrozí Slovensku a ako konflikt môže skončiť? Peter Tkačenko, novinár Ivan Mikloš, ekonóm Tomáš Forró, reportér

Komunistický prevrat v 1948 zmenil aj umelecké myslenie a estetiku. Na stranu komunizmu sa verejne pridali aj významní básnici, výtvarníci a neskôr aj filmári. Aké dôvody viedli k popularite komunizmu medzi umelcami, aké zdroje svojej tvorby pripisovali ideológii a akým spôsobom pracovala s ich tvorbou ideológia? Alexandra Kusá, riaditeľka SNG Martin Ciel, filmový teoretik Viliam Nádaskay, literárny vedec

Slovensko ma vo svetovom dedičstve ľudstva zapísaných niekoľko významných stavieb a lokalít. V zahraničí sa tieto miesta tešia zvýšenej pozornosti štátov a návštevníkov a sú pilierom kultúrneho turizmu na vysokej úrovni. Aká je situácia u nás, pozná nás svet cez naše UNESCO miesta, využívame ich a staráme sa o ne tak, ako sa to očakáva? Peter Tajkov - archeológ, teoretik umenia Mária Novotná - riaditeľka , Spišsky hrad - múzeum Radoslav Ragáč - dočasný riaditeľ Pamiatkového úradu

Významným zdrojom dlhodobého strachu a uzavretosti sú aj kolektívne neurózy, pocit života mimo dejín, v legendách a mýtoch, neschopnosť reflektovať modernizačné zmeny a skoky, ktoré narážajú na tradičné predstavy o spoločnosti. Stretnutie kolektívnej predstavivosti s realitou môže mať dramatické následky. Podcenili sme psychologické a symbolické vplyvy zmien na život spoločnosti? Hostia: Svetlana Žuchová - spisovateľka, psychologička Juraj Marušiak - politológ, historik, publicista Péter Hunčík, psychiater

Jedným zo zdrojov znechutenia politikou a prepadom dôvery je ekonomická situácia, zle sa necítia iba zamestnanci a živnostníci, zlý pocit majú aj podnikatelia a mladé firmy. Štruktúra slovenskej ekonomiky bola roky ovládaná aj ideologickými imperatívmi a zdá sa, že spoločnosť je v situácii, keď sa z neférovosti a nespravodlivosti stala podstata nášho verejného života. Do akej miery prispieva rozčarovanosť z ekonomického života ku kumulácii hnevu? Hostia : Jakub Dovčík - analytik, antropológ Martin Kahanec - ekonóm Martin Bútora - prozaik, sociológ

Aké sú príčiny a dôvody zúrivosti a hnevu spoločnosti, akým spôsobom môžeme ešte hovoriť o rozumnej krajine, v čom sme zlyhali a aké máme vyhliadky? Silvester Lavrík, spiusovateľ Andrej Bán, reportér Barbora Holubová, sociologička

Od postavy Isis a Arthemis, cez prenasledované čarodejnice až po súčasný aktivizmus a feminizmus sú ženy pre istú časť spoločnosti nepriateľom. Prečo sa mnohí muži boja žien predstavujúcich politickú silu a emancipáciu? Eva Filová, filmová teoretička Zuzana Maďarová, rodová expertka Danijela Jerotijevič, sociálna antropologička

Vojtaššák: biskup Ján Vojtaššák je dnes predmetom pokusu o blahorečenie za prenasledovanie komunistickým režimom. V minulosti cirkev tento proces zastavila kvôli jeho blízkosti k ľudáckym špičkám a postojom k "riešeniu židovskej otázky." Ako sa slovenská cirkevná a laická verejnosť, historici a politika vyrovnávajú s postavou Vojataššáka a čo by znamenala pre hodnotenie slovenského štátu jeho beatifikácia? Ivan Kamenec – historik Peter Borza – grekokatolícky kňaz Fedor Blašcák, filozof

Slovensko sa považuje za tradične náboženskú a zároveň modernú krajinu. Veľká časť populácie však konzultuje veštcov, sleduje televízie orientované na predpovedanie budúcnosti, radí sa s vedmami a liečiteľmi. Akú úlohu hrá pri našich rozhodnutiach poverčivosť, čoho výrazom je tento fenomén, ktorý sa preniesol na sociálne siete a čo jeho popularita vypovedá o nás? Juraj Buzalka – antropológ Peter Pokorný – režisér Jakub Šrol - ústav experimentálnej psychológie SAV

Ako sa zmenilo alebo vyvinulo grécke politické myslenie od dlhovej krízy, ktorá postihla Grécko? Zasiahla nielen grécku, ale aj celú európsku politiku a priniesla rozdielne prístupy k riešeniu hospodárskej krízy i k solidarite v rámci krajín žijúcich v jednom spoločenstve a k myšlienke bytia Európanmi. Nikos C. Alivizatos, ústavný právnik Filippa Chatzistavrou, politologička Dimitris Christopoulos, politológ

Ak sa pozrieme na mapu Európy, Grécko je na nej vždy zobrazené, ale je jej krajnou časťou. Je vpravo dole a je jasné, že je skôr stredomorskou, či východoeurópskou krajinou. Grécko však bolo vždy vnímané ako súčasť európskej paradigmy a v súvislosti s koreňmi európskej civilizácie, pri ich skúmaní sa vždy dostaneme k Platónovi a Aristotelovi. Na druhej strane naša spoločná história v rámci 20. storočia jasne ilustruje, že Grécko bolo výnimkou, čo sa týka politickej mapy súčasnej Európy. Grécko je jediná krajina Balkánu, ktorá patrí politicky k Západu. Takže toto napätie, kam vlastne patrí, je otázkou, ktorú je potrebné položiť samotným Grékom, ale stáva sa, že do krajiny prichádzajú ľudia z iného prostredia a majú už vopred vytvorenú predstavu, podľa ktorej táto krajina patrí alebo nepatrí k Západu, čo situáciu ešte sťažuje. Polymeris Voglis, profesor histórie na univerzite v Tesálii. Kostis Karpozilos, Riaditeľ aténskeho archívu súčasných dejín

Alexander Dubček sa stal vo svete symbolom Pražskej jari a tretej cesty. Počas svojho pôsobenia sa pokúšal zachrániť myšlienku socializmu, urobiť ju kompatibilnú s európskymi tradíciami a vymaniť ju zo sovietskeho vplyvu. Čo bola Dubčekova doktrína, aká bola za ňou ideológia a akú mala šancu na úspech?

Vzťah Slovenska ku svojim politikom je plným politickej nenávisti a politickej lásky. Prečo v nás politici vzbudzujú nenávistné reakcie, prečo ich zároveň milujeme, čo to hovorí o našej predstave o politike? Michal Vašečka, sociológ Arpád Soltész, novinár a spisovateľ Zuzana Fialová, sociologička

Jozef Cíger Hronský - významný slovenský spisovateľ ale aj predstaviteľ ľudáckeho režimu. Ako sa máme pozerať na kontroverzné postavy slovenských dejín, akú mieru citlivosti uplatňovať pri ich hodnotení a ako zabrániť, aby sa nestali ikonami politických hnutí?

Európska komisia napriek investíciám do vedeckého výskumu upozorňuje, že výkon európskej vedy začína zaostávať za súkromnými investormi v Spojených štátoch a časť mozgov začína odchádzať aj do Číny. Je európska veda v takej kondícii, aby dokázala ešte konkurovať novým finančným silám veľkých blokov a udržať svojich najlepších vedcov doma? Silvia Pastoreková, virologička SAV Dominika Fričová, vedkyňa, biochemička Richard Marko, Eset

Hľadanie nového horizontu a étosu európskeho projektu dospelo k túžbe po novej európskej renesancii. Je nový európsky Bauhaus znamením, že Európa pochopila, že nemôže byť iba administratívnym a technickým riešením, ktoré má odpovedať na civilizačné výzvy? Nora Vranová, Slovenská komora architektov Boris Meluš , dizajnér Ľubica Šimkovicová, Manifest2020

Gelnica, hosť spisovateľ Milo Janáč Spisovateľ, kultúrny agitátor, Gelničan Milo Janáč bojuje na viacerých frontoch, za záchranu kúpeľov, za literárnosť života, za právo na opustenie sa. Čo znamená byť spisovateľom gelnickej krčmy v gelnickej krčme? V Milových prózach nemilo vystupuje Gelnica ako hlavné mesto dekadencie. No Gelnica predtým zažila svoje obdobie slávy. Nemecké banícke mestečko, nazývané Jeruzalemom Spiša. Čo sa stane mestu, aby sa takto zmenilo? Bardejovský hosť Valerij Kupka, slovenský básnik, prekladateľ a rusista. Natočené na jeho bývaní v Chmeľovej. Narodil sa na Ukrajine, prednáša ruskú literatúru prekladá z ruštiny, píše po rusky. Aký je vzťah najväčšieho slovanského jazyka k slovenčine, v čom sa líši stredoeurópske myslenie a tvorba od ruského a čo v jeho tvorbe predstavuje severovýchod Slovenska? Čo to znamená byť bilingválny či multilingválny v slovanských jazykoch? Aké to je pohybovať sa medzi nimi? Rozmýšľa o týchto rečiach podobne ako Slováci o nárečiach? Alebo sú to svojbytné myšlienkové a výrazové svety?

Kvačianska dolina, Mlyny Oblazy, hosť Martin Petráš, šéf rekonštrukcie mlynov Kde končí prechádzka a kde začína túra, prečo máme v sebe potrebu opravovať staré budovy, čo pre nás znamená staré drevo a starý kameň, prečo nám záleží na pocite čerpať energiu z prírody a aké miesto majú tradičné remeselné zručnosti tesárov a schopnosť udržiavať starý mlyn v prevádzke? Pôvodne boli v Kvačianskej doline tri mlyny. Dokonca sa spomína aj štvrtý mlyn, hlbšie v doline, pod Roháčom, ktorý však v 19. storočí zobrala voda. Mlyny postupne chradli, až sa stali skoro úplnými zrúcaninami. Od roku 1980 však pamiatkari začali tieto skvosty vidieckej architektúry zachraňovať a dnes sú úž úplne zrekonštruované, dokonca prednedávnom bol uvedený do prevádzky horný mlyn. Poloniny, hosť Robert Karovič, filmár, turistický sprievodca Posledné slovenské pralesy v hraničnom pásme nie iba krajín, ale aj času a čistoty oblohy. Čo nás láka na divočine, čím sme v čistej prírode a čo znamená pre ľudí ponor do hlbokého života? V mnohých ohľadoch sú Poloniny výnimočne, kvôli starobylosti lesa, pomerne nízkej a neinvazívnej ťažbe, vzácnym zvieratám. Ako to udržať tak, aby sa z Novej Sedlice nestala Demänovská dolina?

Žijeme v dobe, ktorá sa zaobíde bez humoru? Berieme sa príliš vážne a sme príliš opatrní? Ako hovoriť s ľahkosťou v zložitých časoch a prečo potrebujeme humor bez ohľadu na okolnosti? Nakrútené počas festivalu Kremnické gagy v Kremnici Ady Hajdu,herec Anna Šišková, herečka Roman Vykysalý, riaditeľ festivalu

Jelšava, hosť Viera Kozárová, koordinátorka pamiatkovej obnovy kaštieľa Prvá písomná zmienka o Jelšave pochádza z buly kráľa Bela IV. z roku 1243, ktorou kráľ daroval časť Muránskej doliny po hrad Jelšavu a celé Štítnické panstvo Filipovi a Dietrichovi Bubekovcom za zásluhy v bojoch s Mongolmi. V 14. storočí došlo k príchodu nemeckých kolonistov, baníkov, ktorí začali ťažiť železnú rudu. V druhej polovici 14. storočia sa Jelšava stala mestom a druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku. Takmer každý šiesty obyvateľ okresu bol v roku 2015 odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. Krízu sme ani nespozorovali, pretože ju máme roky. Toho času slová primátora. Osobné vlaky zastavili v máji 2011. Hovorí sa, že kým boli vojaci, tak sa ešte ako-tak dalo. Tí sovietski prišli sami v šesťdesiatom ôsmom a vytrvali 23 rokov. Zaježová, hosť Zuzana Labašová, psychologička Tvoria samotu ľudia, alebo príroda? Dá sa postaviť na lazoch platónska akadémia? Prečo sú podnety prichádzajúce z iných zdrojov, ako ľudská myslenie dôležité? Vyrastala na maltskom ostrove Gozo, kde bol jej otec ako lekár ešte za socializmu. Študovala v Bratislave a v New Yorku. Žila v San Franciscu. A potom prišla do Zaježovej. Ako to tu vyzeralo, keď prišla ? Lazy, kopanice a samoty vždy predstavovali miesta, kde sa ľudia dokážu postarať sami o seba. Ona tu učí globálne vzdelávanie. Ako to ide dokopy?

Brdárka, hosť Marcel Antal - včelár, vydavateľ, záhradník Trvalá udržateľnosť v slnečnej pasci, na miestach permakultúrneho hospodárstva. Čo je permakultúra? Je podmienkou na jej existenciu odľahlé, koncové miesto? Dá sa z nej urobiť veľkokapacitný nástroj na šetrné dopestovanie jedla? Majú za sebou 21 naozaj perných rokov plných dobrých aktivít. Pred 21 rokmi vzniklo združenie Spoločnosť priateľov Zeme Revúca, ktoré sa sústredilo po piatich rokoch aktivít najmä na oblasť predchádzania vzniku a recyklácie odpadov a oblasti občianskej participácie na veciach verejných. Potom prijali meno Alter Nativa. Muránska planina, hosť Karol Sládeček - psychológ Jazda na koni od Planiny cez Zdychavu pôsobí ako jedna z posledných ciest starého života. Nocovanie pri koňoch v bývalých coburgovských lesoch, tesne vedľa gemerských ťažobných a spracovateľských závodov. Čo znamená pre človeka tento druh pohybu, dokáže nás kôň prepašovať do prírody, ako pomáha deťom a v niektorých psychických poruchách? Prečo sa psychológ z Prednej hory rozhodne odísť do dediny kúsok odtiaľ a začať sa venovať koňom?

Diskusná relácia Michala Havrana pri príležitosti 95. výročia Slovenského rozhlasu. Ľuboš Machaj, dramaturg Anna Sámelová, redaktorka Zuzana Belková, dramaturgička

Diskusná relácia Michala Havrana pri príležitosti 95. výročia Slovenského rozhlasu. Hostia: Ľuboš Machaj, dramaturg Miroslav Debnár, riaditeľ Štúdia RTVS Banská Bystrica Juraj Dubovec, dramaturg, hudobník

Diskusná séria k 95. výročiu začiatku rozhlasového vysielania na Slovensku. Hostia: Ľuboš Machaj, dramaturg Jozef Puchala, riaditeľ Štúdia RTVS Košice Hana Kolbašská - Rodová, dramaturgička

Trstín, hosť Ján Púček, editor, básnik a scenárista Z jednej krajiny do druhej, kvôli mysleniu a poznaniu. Aké to je žiť v Karpatoch po príchode z Liptova, v čom je príroda dôležitá pre myslenie a tvorbu, do akej miery sú kľúčové podnety, ktoré nie sú výsledkom ľudského pôsobenia? Košariská, Mlyn, hosť Miloslav Láber, cestovateľ, hudobník Z ciest do pevného bodu, z hluku do ticha. Aký je život v hraničnom pásme na pomedzí prírody a civilizácie, čo to znamená pre hudobnú tvorbu a z akého bodu je najlepší výhľad na svet?

Brhlovce, hosť Miro Sedlák, umelecký remeselník Čo priviedlo Mira Sedláka do Brhloviec, kde pracuje na vynášaní skalných pokladov z bývalých obydlí na svetlo? Čím boli Brhlovce v minulosti, sú staršie, ako hovoria legendy, ktoré pripisujú ich pôvod protitureckým vojnám? Prečo sa rozhodol žiť medzi domestifikovanými skalami a jaskyňami a čím majú byť Brhlovce dnes? Pukanec, hosť Maroš Schmidt, dizajnér Maroš Schmidt sa Pukančanom stal rýchlejšie ako domáci. V slávnom mestečku na úpätí vyhasnutej sopky pokračuje v dizajnovaní svojho života rovnakými prostriedkami, ako v Múzeu dizajnu. Ako si prišiel do Pukanca, čo si tu našiel a ako si sa tak rýchlo stal členom pukaneckej spoločnosti?

Vzťah nacistickej ideológie so svetom mýtov, symbolov a nevedeckým poznaním sveta je jedným z nástrojov na pochopenie iracionálnej drámy nacistických zločinov. Prečo boli Hitlerovi muži fascinovaní okultnými vedami, čo od toho očakávali a ako sa to prejavovalo v šírení nacistickej propagandy a zločinov? Jakub Drábik, historik Tomáš Klubert, historik

Koncom 19. storočia odišlo do USA viac ako stotisíc obyvateľov dnešného Slovenska. Čo spôsobovalo masívny odchod v troch nasledujúcich vlnách až do roku 1968? Čo znamená pre krajinu prísť o státisíce svojich občanov, aké nové väzby si tým Slovensko vytvorilo? Sme stále krajinou vysťahovalcov? Z Horného Uhorska sa vysťahovalo v rokoch 1867-1900 271 000 obyvateľov, čo predstavuje ročne priemerne 15 000 osôb. V rokoch 1900-1914 to bolo 455 000 osôb, čo predstavuje štvrtinu národa, pri odhadoch, že v tom čase bolo v Hornom Uhorsku okolo 2 miliónov Slovákov. V rokoch 1921 a 1924 kvótové zákony USA obmedzili prisťahovalectvo z Československa na 15 000 osôb/1921, resp. 3000 osôb/1924. Tiež je dôležité hovoriť o tom, že to bola "kyvadlová", a z počiatku najmä mužská migrácia a mala dôsledky nielen na tých, ktorí odišli, ale zasiahla aj tých, čo ostali doma. Marta Botíková - etnologička Michal Šmigeľ – historik Ingrid Mayerová - dramaturgička

Európania sa obávajú scanovania tváre, bezpečnosti autopilotovaných áut, alebo zberu informácii na sociálnych sieťach. Brusel pripravuje novú reguláciu, no IA je na víťaznom pochode svetom. Ako bude vyzerať budúcnosť, v ktorej bude musieť ľudstvo zápasiť o svoju integritu zoči voči strojom? Mária Bieliková – informatička Vladimír Šucha – vedec, pedagóg a manažér Emil Fitoš - IT Asociácia Slovenska, prezident

KSČ vznikla pred sto rokmi. Čo viedlo vo vtedajšej československej spoločnosti k jej vzniku, z akého kultúrneho a intelektuálneho prostredia čerpali komunisti svoje názory a čo v medzivojnovom období budovalo jej popularitu? Juraj Benko, historik Adam Šumichrast, historik Viliam Nádaskay, literárny vedec

V období po normalizácii nastáva nová vlna zákazov umeleckej tvorby. Napriek tomu vzniká a prekvitá v republike neformálna scéna a od 80. rokov pribúdajú koncerty, výstavy, knihy a filmy. Napriek snahám režimu a masívnym represáliam sa neoficiálne umenia dostáva do povedomia a pripravuje pád komunistického režimu. Agáta Šústová Drelová, historička Daniel Pastirčák, spisovateľ, autor knihy Zakázaná výstava Peter Markovski, hudobník

V 1952 začala v komunistickom Československa Akcia B zameraná na vysťahovanie "nespoľahlivých ľudí" z miest na vidiek. Prečo sa komunisti báli mestskej inteligencie, aká bola jej štruktúra v povojnovej krajine, koľko ľudí sa operácia dotkla a ako to zmenilo demografiu a kultúru myslenia a odporu v Československu? Hostia: Marianna Oravcová, historička, Peter Jašek, historik Matej Medvecký, historik

Strach má svoj pôvod v evolučnej biológii. So zrodením abstraktného myslenia a jazyka sa stal súčasťou kultúry a civilizácie. Ako strach vznikol, prečo je dôležitý, kedy sa stáva patológiou a ako sa z neho stal aj spôsob rozptýlenia a druh zábavy? Hostia: Anton Heretik, psychológ Peter Balko, spisovateľ Ivana Mrvová, vojnová reportérka

Významný slovenský filológ, teoretik kultúry a evanjelický farár sa takmer vytratil z verejného povedomia. Jeho kritické dielo sa postupne vracia do kníhkupectiev. Kto bol zakladateľ slovenskej orientalistiky, ako premýšľal o slovenskej otázke a kto nadviazal na jeho dielo? Stanislav Vallo – prekladateľ, diplomat Tomáš Jahelka – odborný asistent katedra politológie Trnava Sidónia Horňanová – docentka Katedra Starej zmluvy, evanjelická farárka

Súčasťou náboženského myslenia je aj zázrak. Čo zázrak je, ako sa prejavuje, čo na neho hovorí súčasná veda a čo znamená pre veriacich? Róbert Bezák , emeritný arcibiskup Danijela Jerotijevič , sociálna antropologička Vít Provazník , psychiater

Správa slovenských Židov o vyhladzovacom tábore Auschwitz sa dostala k spojencom mesiace pred oslobodením. Kto boli Vrba a Wetzler, ako sa im podarilo ujsť a prečo nedokázali spojenci reagovať tak, ako to autori správy očakávali? Matej Beránek, Múzeum holokaustu Sereď Peter Bebjak , režisér Monika Vrzgulová, etnologička

Modernita odzrkadľuje hlbokú schopnosť ľudských spoločnosti sebareflexie a schopnosti posudzovať svoj vlastný vývoj alebo ho dokonca ovládať. Slovensko je vonkajšími znakmi modernou krajinou, no stali sme sa modernými aj v zmysle hodnotenia spôsobu, akým uvažuje, nad čím premýšľame a čo si o sebe myslíme? Hostia : Andrej Bán, reportér Miloslav Szabó, historik Ladislav Miko, zástupca Európskej komisie na Slovensku

Jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov priviedol slovenský jazyk do modernej psychológie. Stredoeurópsky Houellebecq, duchovne spriaznený s Bernhardom, neúprosný a presný pozorovateľ z domu pod treťohornou plážou Sandbergu, je dodnes, napriek kvalite diela, autorom pre malú skupinu ľudí. V čom je Sloboda výnimočný, prečo ho potrebujeme stále čítať a čo nás naučil o jazyku a spoločnosti? Hostia : Peter Darovec, kritik Juraj Nvota, režisér Ivan Štrpka, básnik

Demokracia je pod tlakom viacerých faktorov a zdá sa, že staré demokratické inštitúcie z 19. storočia už nie sú schopné reagovať dostatočne rýchlo a uspokojivo na dynamiku a nevypočítaľnosť sveta. Čas demokratického konsenzu je najpomalším zo všetkých časov určujúcich a ovládajúcich spoločnosť. Ako teda premýšľať o modernizácii inštitúcii tak, aby zohľadňovali nástup technológii, rýchlosť moderných médií a neočakávanosť čoraz väčšieho množstva udalostí? Sú dnes modely zastupiteľskej demokracie zodpovedajúce stavu nášho uvažovania a ako by sa mohli, alebo mali meniť tak, aby sa nestali obstarožnými podobne, ako sa to stalo aristokratickým systémom minulosti? Hostia: Erik Láštic, politológ Lucia Berdisová, teoretička práva

Od čias obchodníkov, vojakov a misionárov sa náš vzťah k cestovaniu zmenil, nie iba množstvom zážitkom, ale podobnosťou zážitkom. Cestovanie sa stalo súčasťou západného životného štýlu, cestujeme stále a všade, no teraz necestujeme. Čo to pre nás znamená, prečo potrebujeme vidieť iný svet, poznávať iných ľudí a prečo nám to chýba? Hostia: Dorota Nvotová, hudobníčka, cestovateľka Miloslav Láber – Whisky, cestovateľ, hudobník

Čo je láska, aké podoby ľudstvo pozná, prečo je pre nás dôležitým životným pocitom a základom šťastia? Ako sa menili jej podoby, ako vplýva na osudy jednotlivcov a na spoločnosť? Michal Tallo – básnik Aleš Bednařík – psychológ, soft-skills tréner, rečník, spisovateľ a happytarián Diana Fabiánová – režisérka

Slovenskí turisti ostali tento rok väčšinou doma. Pocítili to služby, ktoré v mnohých prípadoch nestíhali, alebo ich naopak, nemal kto ponúkať. Aká je koncepcia rozvoja trvalo udržateľného ruchu, ktorý neurobí na krehkých miestach Slovenska to, čo sa toto leto stalo v Štiavnici? Kedy pochopí Slovensko svoju jedinečnosť a príležitosť stať sa jedným z lídrov zeleného a kultúrneho turizmu? Igor Kuhn, výkonný riaditeľ, Región Banská Štiavnica Raduz Dula, expert na cestovný ruch Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu /OOCR/ Gemer

Významný predstaviteľ československého disentu, filozof, hudobník, Košičan Marcel Strýko hral so svojim okruhom ľudí Komúna kľúčovú úlohu v intelektuálnom odpore voči bývalému režimu. Kto bol Marcel Strýko, ako prispel k formovaniu pražsko-košického disidentského okruhu, v akej životnej situácii prežil minulý režim a čo ho pred smrťou rozčarovalo z ponovembrového vývoja? Ivan Jurčišín blízky priateľ, spolužiak Marcela Strýka Jakub Julény, režisér, autor nového filmu Komúna Ladislav Snopko, bývalý minister kultúry

Ako zvládajú súčasnú situáciu kníhkupci a vydavatelia, ako funguje knižný trh, internetové obchody a ako sa zmenil čitateľ počas pandémie? Hostia : Michal Meško - riaditeľ kníhkupectva Martinus Vladimír Michal - kníhkupec, zakladateľ Artforum Eva Mládeková - riaditeľka vydavateľstva Tatran

Dospelí sa sťažujú, že deti nečítajú, no nikdy nebolo na pultoch toľko kníh pre deti a mládež, ako teraz? Čo teda čítajú deti, ako si budujú čitateľské návyky, ako vnímajú tvorbu určenú pre ne a naozaj nečítajú? Hostia: Diana Mašlejová - autorka detských kníh Ľuboslav Paľo - ilustrátor, výtvarník, pedagóg (vedúci ateliéru ilustrácie VŠVU) Timotea Vráblová - literárna vedkyňa, zakladateľka Centrum čítania pre deti, čo je v Bibiane, tiež Medzinárodná únia detskej knihy a tak ďalej

Vynikajúci slovenský básnik a komunistický funkcionár. Vo Válkovej postave sa zrkadlí zložitosť slovenského povojnového vývoja. Akého Válka si máme pamätať a ako narábať s jeho politickou angažovanosťou? Tomáš Hučko – publicista, prekladateľ a prozaik Ján Gavura – básnik, prekladateľ a literárny kritik

Rasové nepokoje, pandémia, policajné násilie, ozbrojené milície a pocit rozvratu. Ako sa zmenila Amerika počas Trumpovho úradu a čo hrozí americkej spoločnosti po voľbách? Hostia: Jake Slegers – právnik, podnikateľ, manažér pre medzinárodné obchodné vzťahy Barger Prekop Dave Reichardt – odborník na medzinárodné vzťahy, prednáša medzinárodné vzťahy na UK v Bratislave Maria Neupauer - podnikateľka, žijúca v USA

Košice sa stali súčasťou ČSR až dva mesiace po jeho vyhlásení, vstupom československých vojakov do mesta. Vtedajšia maďarská vláda robila všetko preto, aby ostalo mesto súčasťou nového Maďarska. Dnes hrá jeho pripojenie k novej republike kľúčovú úlohu v udržiavaní trianonskej traumy. Košická umelecká a kultúrna verejnosť bola hlavným strojcom uhorského a neskôr československého charakteru mesta. Ako vyzerali tieto vzťahy po Trianone, na čo košické umenie nadviazalo z čias monarchie a ako sa vysporiadalo s Trianonom? Roman Holec – historik, Fif UK Ondrej Ficeri – historik, vedecký pracovník SAV v KE Radovan Čerevka – umelec, sochár

Stará, kultúrna krajina je nositeľom civilizácie a bohatej materiálnej kultúry. Ako vyzerala najstaršia kultúrna mapa nášho dnešného územia, aké najvýznamnejšie výskumy sa u nás robili a čo to znamená pre dejiny nás, strednej Európy a Európy? Hostia: Jozef Bátora, archeológ, vedec, pedagóg VŠ Matej Ruttkay – riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre

Slovenské vysoké školy začínajú nový semester v zložitej situácii. Napriek tomu vláda sľubuje zásadnú reformu vysokého školstva. Podarí sa urobiť z VŠ špičkové vedecké a pedagogické inštitúcie, ktoré budú konkurovať európskej špičke?Hostia:Profesor Peter Moczo, profesor na FMFI UK a vedúci vedecký pracovník ÚVZ SAVĽudovít Paulis, štátny tajomník MŠVVaŠ, vedecký pracovník ÚPF LK UK

Slovenské vysoké školy utrpeli niekoľko rán do svojej prestíže. Slovenskí žiaci utekajú do zahraničia, špičkoví vedci odchádzajú do prestížnych laboratórií a v Šanghajskom hodnotení sa na jeho konci umiestňuje iba jedna univerzita. Ako zachrániť vysoké školstvo a urobiť z neho pilier modernizačného trendu skôr, ako sa dostane na perifériu periférie? Hostia: Jozef Bátora, profesor politických vied Renata Hall, riaditeľka projektu To dá rozum, analytička VŠ Peter Gažík, lingvista, politológ

Diskusná relácia Michala Havrana z prostredia Novej Cvernovky o problémoch, ktoré spôsobuje pandémia v umeleckých kruhoch. Zatvorené divadlá, prázdne kluby, štadióny a kiná. Slovenská kultúra utŕžila najťažšiu ranu svojej povojnovej existencie. Ako sa k tomu stavia štát, ako sa k situácii postavila verejnosť a ako sme sa zachovali my, všetci. Vďaka čomu o nás budú vedieť budúce generácie? Hostia: Zuzana Hekel - riaditeľka Divadla Jána Palárika v Trnave, dramaturgička, prekladateľka Bohdan Smieška - analytik a konzultant Jozef Kovalčík - filozof, estetik, VŠ pedagóg Jozef Lupták - violončelista, riaditeľ Festivalu Konvergencie

V akom stave je starostlivosť spoločnosti o autistické deti, na koho sa môžu rodičia obrátiť, aké nové terapie pomáhajú a pod akým sociálnym tlakom žijú rodiny s autistickými deťmi? Hostia : Jozef Bednár, otec autistických detí, novinár Daniela Ostatníková, lekárka, diagnostické centrum Ivana Trellová, terapeutka

Zatiaľ čo desiatky vedeckých tímov pracujú na vakcíne proti Covid-19, svetom sa šíri hnutie odporu proti očkovaniu. Aký je jeho pôvod, čoho sa ľudia boja, čo sú oprávnené obavy a čo poverčivosť? A ako presvedčiť verejnosť o tom, že vakcíny zachraňujú životy? Hostia: Pavol Jarčuška, hlavný slovenský odborník na vakcínu Mária Snopková, viceprezidentka slovenskej lekárnickej komory

Záverečná časť letných ciest Michala Havrana v r. 2020 sa odohráva v hlavnom meste. Kedy sa stala skutočným mestom, príbehom veľkomesta, miestom, kde sa niekým stávame, miestom, ktoré majú svoje kultové časti a tajomné podzemia? Jozef Gertli Danglár, výtvarnik Martin Fefe Žúži, hudobník, skladateľ

Sú v centre diania, no žijú mimo hlavného mesta. Verona Šikulová má svoje hlavné mesto v Modre a Ady Hajdu trávi svoj čas v Lozorne. Ako sa pozerá na mesto z obďaleč a čo pre nich znamená možnosť odísť z Bratislavy? Hostia: Veronika Šikulová, spisovateľka Ady Hajdu , herec

Odbojný región, rozprávkový región, odľahlý región, krvavý región. Michal Havran nás vo svojej cestovateľskej Večeri zavedie do malebného kraja v okolí Myjavy. Vo Vrbovom, ktoré je vstupnou bránou do Myjavska sa stretne s hudobníkom a spisovateľom Braňom Jobusom a v Podjavorí pri jazere Dubník vyspovedá dramatika a lekára Viliama Klimáčka, rodáka zo Starej Turej. Hostia: Braňo Jobus, hudobník, spisovateľ Viliam Klimáček, spisovateľ, dramatik

Čo je to juh, čo je slovenský juh, kde začína a kde končí, aká v tejto oblasti vznikla literatúra a myslenie, má juh svoju špecifickú poetiku, je rovnako ranený ako všetky juhy vyspelých štátov? Ako podnecuje obrazotvornosť, ako sa tam vyhnúť politike a čo je dnešné slovensko-maďarská kultúra? Hostia : Mila Haugová, poetka, Levice Peter Balko, spisovateľ, Lučenec

Antitéza negatívneho predsudku o národnej črte. Slovák hrdinom, kozmopolitom, vojakom, vedcom, dobrodruhom. V čo sme Štefánikmi a v čom sme na jeho dielo rezignovali? Aký je vzťah kolektívnej predstavivosti k jeho príbehu. Inšpiruje nás, alebo je príliš vzdialený? Môžeme ho považovať aj dnes za mobilizačný a inšpirujúci vzor? Cestovná Večera s Havranom priamo z miesta rodiska M.R.Š v Košariskách pri príležitosti 140. výročia jeho narodenia. Hostia: Michal Kšiňan, historik, autor viacerých publikácii o M.R.Š. Eva Borušovičová, režisérka a scenáristka, autorka divadelnej hry Štefánik - slnko v zatmení hranej v DAB Nitra

Aká je liptovská pamäť krajiny, obetné jaskyne, zaliate dediny. Kde sú najstaršie liptovské dejiny a ako vyzerala urodzená liptovská spoločnosť v časoch, keď sa do Korytnice chodievalo vláčikom z Ružomberka? Aký vplyv mala liptovská krajina na maľbu a slovenské umenie? Hostia: Peter Laučík, Liptovský Mikuláš, etnograf, speleológ Csaba Herceg, obchodník s umením

Peter Pišťanek by sa tento rok dožil 60. rokov. V reprezentatívnom hlasovaní kritickej platformy pre výskum literatúry Plav sa jeho dielo Rivers of Babylon stalo najvýznamnejšou prozaickou knihou za ostatných 30. rokov. Kto bol Peter Pišťanek a čo znamená pre slovenskú literatúru a pre slovenskú spoločnosť? Hosť: Peter Darovec, literárny kritik a vedec, autor monografie On Pišťanek, LIC, 2020

Veda sa dostala do popredia, nie ako slúžka politiky, ale ako jeden z hlavných pilierov riadenia spoločnosti. Znamená epidemická situácia aj emancipáciu vedy od politiky, porážku šarlatánov, alebo je to pokus, ako prejsť z politického, do biopolitického sveta? Hosť prof. RNDr. Peter Sýkora PhD. bioetik, filozof UCM Trnava

Pred 75. rokmi skončila vojna a prvýkrát si svet porážku hitlerovského Nemecka nepripomenie verejnými vojenskými prehliadkami. Spôsobí pandémia aj ústup verejnej a ceremoniálnej pamäte na vojnu do úzadia, skončí sa obdobie veľkých spomienkových manévrov a upadne vojna do zabudnutia? Ako hovoriť o tomto výročí dnes, prečo je dôležité pripomenúť si ho aj napriek absencii verejných podujatí a prečo dnešnú situáciu prirovnávame vojne?

Sme ďalej, sme si vzájomnou hrozbou a nevieme, kedy to skončí. Aké psychické následky bude mať pandémia na spoločnosť, čo to znamená pre náš vzťah k starším ľuďom. Ako sa môžeme po jej konci obnoviť? Hosť: Péter Hunčík, psychiater, spisovateľ

V akom stave sú práva hospitalizovaných pacientov, kto garantuje ich styk so svetom a prečo dochádza v psychiatrických liečebniach k porušovaniu práv? Dagmar Breznoščáková, psychiatrička Zuzana Stavrovská, právnička Igor Marchevka, OZ Pohľad

Slovenský štát vyhlásil vojnu Poľsku, Sovietskemu zväzu, Veľkej Británii aj Spojeným štátom. Slovenskí vojaci umierali najmä na východnom fronte, hoci Nemci s ich účasťou na ťažení pôvodne nerátali. Kto boli slovenskí vojaci na východnom fronte, čo robili a ako došlo k ich vojenským zločinom ? Hostia : Michal Schvarc, Slovenská akadémia vied Igor Baka, Vojenský historický ústav Tomáš Klubert, Ústav pamäti národa

Ako dokumentovať, spravovať a rozhodovať o tom, čo má byť súčasťou nášho dedičstva ? Slovenské národné múzeum je erbovou inštitúciou a samo o sebe predstavuje Slovensko. Aké je postavenie SNM v spoločnosti, čo to znamená pre kultúrny európsky národ, mať veľké múzeum a aká je jeho budúcnosť ? Hostia : Zuzana Šullová - námestníčka GR Slovenské technické múzeum Peter Bárta - Historické múzeum, riaditeľ Mariana Janoštínová - Múzeum oravskej dediny

Panslavizmus prežíva od istého obdobia nové obrodenie. Z kultúrnej doktríny sa postupne menil na politický manifest. Čo je panslavizmus, ako vyzeral na svojom počiatku čo predstavuje dnes, v situácii, keď sú stredoeurópske slovanské štáty členmi Európskej únie ? Lubomir Guzi, Russkij mir Miloslav Vojtech, FF UK Daniela Kodajová, HÚ SAV Juraj Mesík analytik

Slovenská národná galéria prechádza výraznou rekonštrukciou. Výsledkom by malo byť posilnenie a zdôraznenie postavenia kľúčovej kultúrnej inštitúcie. Čo znamená SNG pre spoločnosť, aké postavenie majú jej zbierky a výstavy v kontexte strednej Európy a Európy, akým spôsobom pomáha kultivovať a prehlbovať chápanie umenia a aký zmysel majú veľké kamenné inštitúcie v čase digitalizácie ? Alexandra Kusá, riaditeľka SNG Nina Gažovičová, Soga Martin Piaček, výtvarník

Sever Slovenska. Hraničný región, plný kopcov a tvrdých osudov, výnimočného umenia a samotárov. Kto bol Majster Pavol z Levoče, ako sa dostal do Levoče, kto ho zaplatil a prečo ho považujeme za najväčšieho sochára? Parížsko- levočský fotograf bude hovoriť o svojom vzťahu k mestu, v Majstrovi Pavlovi a k fotografii. Peter Petras opravil Reinerovu útulňu a stal sa symbolom ľudskej vytrvalosti v horskom prostredí. Čo to znamená byť horským nosičom a chatárom, aký je život v Tatrách, keď odídu turisti, ako by mali vyzerať Tatry a ako by vyzerať nemali? F.H. Florin, zabudnutý básnik, dandy, cestovateľ, Clementisov tajomník. Ako ho formovala rodná Orava, ktoré motívy z oravského života používal vo svojej tvorbe, ako zosúladil kozmopolitný život so svojim pôvodom a prečo je dnes zabudnutým básnikom? hostia: Peter Župník, levočsko-parížsky fotograf Peter Petras, horský nosič a chatár na Reinerovej útulni Katarína Ileninová, literárna historička Oravského múzea

SND má sté výročie. Ako začínala slovenská prvá scéna, ako žila s rozmanitými politickými zmenami, čo znamená kontinuita kultúrnej inštitúcie a ako vnímame poslanie SND v spoločnosti? Hostia: Martin Huba, herec, režisér Lubica Krénová, teatrologička Roman Polák, režisér

Rozhovory o situácii na Ukrajine. Večera tentoraz v meste Ľvov. Najväčšie ukrajinské mesto hovoriace ukrajinsky je od Košíc iba 300 km. Bolo súčasťou všetkých veľkých stredoeurópskych celkov, od Habsburgovcov, po samostatnú Ukrajinu. Aké je postavenie kultúrneho a jazykové centra Ukrajiny v rámci svojej krajiny, aké tragické dejiny formovali jeho prítomnosť a ako sa obyvatelia vnímajú vo vzťahu k Európskej únii a k Rusku?

Rozdelená Európa? Ako vnímame rozdelenie kontinentu 30. rokov po páde Berlínskeho múru? Čo s nami pád urobil, v čom nás priblížil a v čom zjednotil. Hostia: Chris Keulemans, holandský spisovateľ, pedagóg a moderátor. Barbara Coudenhove-Kalergi, rakúska novinárka a spisovateľka David Graeber, antropológ

Psychické zdravie na Slovensku Slovensko má podľa štatistických údajov 500 000 neliečených ľudí s psychiatrickými problémami. Depresie a úzkosti sú súčasťou života každej slovenskej rodiny. Napriek tomu prevláda v spoločnosti presvedčenie, že tieto diagnózy netreba liečiť, ľudia sa za svoj stav hanbia a nevyhľadávajú pomoc. V samotných rodinách sú predmetom posmechu. Akým spôsobom za takýchto okolností liečiť, aké postavenie má psychiatria v kolektívnej predstavivosti, kto je priemerný psychiatrický pacient a aké nové druhý diagnostiky a liečby poznáme? Peter Breier, psychiater. Ján Dužek, psychiater , Banská Štiavnica Dalibor Janoška, psychiater, Pezinok

Slovensko je 30. rokov po Novembri. Otázkou nie je iba to, ako sme tento čas spoločensky zúžitkovali, čo sme nezvládli a kto ostal na okraji cesty, ale aj to, akú krajinu chceme mať v ďalších desaťročiach. Na čo z novembrových ideálov môžeme nadviazať, čo sa má stať súčasťou spoločenského konsenzu v hodnotení Novembra a ako budeme o revolúcii hovoriť o dvadsať rokov? Hostia: Michael Kocáb, hudobník Martin Milan Šimečka, novinár Andrej Bán, novinár Jozef Bátora, politológ

VPN: Žiadame zaručiť nestrannosť súdov a prokuratúry a vytvoriť skutočný právny štát. Požiadavka VPN z 25. novembra žiadala vytvorenie právneho štátu. Ako sme s touto požiadavkou naložil 30. rokov po Novembri, sme spravodlivejšou spoločnosťou, fungujú naše súdy naša polícia, v akom stave je naša prokuratúra a nakoniec, čo to vlastne - právny štát - znamená? Hostia: Lenka Bradáčová, štátna zástupkyňa, ČR Pavel Holländer, ústavný právnik Peter Kresák, právnik Arpád Soltész, spisovateľ, novinár