Predstavte si, že by ste vedeli presne sledovať svoje vlastné myšlienky – vnímať, kedy sa sústredíte, kedy začínate strácať pozornosť, a dokonca odhaliť, ako sami seba klamete.  Táto super schopnosť sa volá metakognícia. A práve o nej sa v tejto časti rozprávame s vedeckou pracovníčkou z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV Kamilou Urban. Zameriame sa na to, ako nám tento proces môže pomôcť zlepšiť naše kritické myslenie. Prečo je metakognícia dôležitá nielen pri učení sa, ale aj v každodennom živote? Prečo niekedy pociťujeme, že myslenie je vyčerpávajúce a bolí nás? A ako nám kritické myslenie pomáha rozpoznať chyby v našich vlastných mentálnych procesoch?V tejto epizóde sa dozviete:• Čo je metakognícia a prečo je pre nás dôležitá?• Čo sa deje v mozgu, keď intenzívne premýšľame?•Ako sa efektívnejšie učiť?•Ako podporiť u detí rozvoj kritického myslenia?

Emócie pociťujeme denne, ale málokedy sa zamýšľame nad tým, že prečo. Občas im necháme voľný priebeh a niekedy ich, naopak, potlačíme.  No práve potlačené emócie len tak nezmiznú. Zostanú potichu v pozadí a raz začnú kričať, až kým si ich nevšimneme. S psychologičkou a psychoterapeutkou Elenou Tomkovou sa pozrieme bližšie na to, prečo je také dôležité vyjadrovať svoje emócie, prečo máme tendenciu deliť ich na „pozitívne“ a „negatívne“ a ako sa naučiť ich viac prijímať.V tejto epizóde sa dozviete:• Na čo nám slúžia emócie?• Môžeme emócie cítiť aj v tele?• Ako zistíme, keď sa hnev schováva za emóciu strachu?• Prečo rovnakú emóciu môže prežívať každý inak?

Napriek veľkému počtu zoznamovacích aplikácií, kníh a prednášok o láske majú ľudia problém nájsť si partnerský vzťah. Niekedy to môže byť ale len spoločenský tlak, ktorý nás do toho tlačí a neuvedomujeme si, že aj single život má svoje výhody.Naozaj existuje a žili spolu “šťastne až do smrti”, alebo je šťastie omnoho komplexnejšie, než nám rozprávky naznačujú? S vedkyňou Nikolou Kallovou z výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied sa spoločne pozrieme na to, či sú ľudia žijúci sami skutočne šťastnejší, než tí vo vzťahu. Preberieme mýty o single živote a tiež to, ako spoločenský tlak formuje naše vnímanie spokojnosti so životom.

Šport je plný emócií, odopierania a často veľkých výziev. Mnoho ľudí prežíva zápasy svojich obľúbených tímov s rovnakým nasadením, ako keby sami stáli na ihrisku. Čo nás však motivuje k tomu, aby sme športovali alebo fandili? Ako môžu športovci nájsť rovnováhu medzi tlakom na výkon a láskou k hre?Spoločne so športovým psychológom, koučom a bývalým profesionálnym futbalistom Petrom Kuračkom sme sa  pozreli aj na to, ako vedia rodičia správne podporovať svoje deti v športe – kedy je dôležité povzbudzovať a kedy je lepšie nechať veciam voľný priebeh.

Rodičovstvo je významná životná úloha plná výziev. No pre tých, čo sa na túto cestu vydajú,  ide ruka v ruke aj so strachom, obavami a neistotou. Bojíme sa, či budeme dosť dobrí rodičia. Máme na seba vysoké nároky, no často sme vystavení aj  tlaku a očakávaniam z okolia.   V tejto časti sa pozrieme na to, ako zvládnuť rodičovstvo a pritom sa nestratiť. Aké sú kľúčové aspekty výchovy a ako môžeme zabezpečiť, aby naše deti vyrástli v sebavedomých a šťastných ľudí? Hostkou je psychologička Jana Zemandl, ktorá má bohaté skúsenosti v oblasti rodinnej psychológie a poradenstva. Je tiež jednou z autoriek knihy Psychológia pre milujúcich rodičov. 

Nemusí to byť len jedna udalosť, ale môže ísť o viacero zranení, s ktorými nebolo možné sa v detstve vyrovnať. Veľa ľudí zažilo v detstve bitky, hádky, alkohol, či emocionálne zanedbávanie. To všetko zanecháva stopy aj v dospelosti. Projekt Odpútaj sa pomáha pochopiť súvislosti správania sa v dospelosti v kontexte zranení v detstve a tiež ako sa z traumy liečiť. Venuje sa aj organizovaniu skupinových terapeutických sedení, ktoré sú pre ľudí, ktorí si z detstva nesú emocionálne traumatické zážitky. O svojich skúsenostiach hovorí spoluzakladateľka projektu Juliana Gubišová.V tejto epizóde sa dozviete:Aké sú prejavy zranenia z detstva v dospelosti?Ako to vyzerá na skupinovej terapii?V čom vie byť prínosnejšie skupinové sedenie viac ako individuálna terapia?Ako sa dá pracovať so strachom z toho, že spôsobíme svojim deťom traumu?Viac informácií o projekte Odpútaj sa: https://odputajsa.sk/

Hovorí sa, že v zdravom tele zdravý duch. Fyzická aj duševná pohoda sú vzájomne prepojené, no často smerujeme pozornosť na našu hlavu a ignorujeme signály, keď sa nám vlastné telo snaží niečo povedať.  V uponáhľanom svete sa zabúdame zastaviť a zamyslieť, aký typ oddychu by sme pre seba potrebovali. Pomôcť môže aj meditácia, ktorá je pre myseľ tým, čím je cvičenie pre telo. Štúdie ukazujú, že pravidelná meditácia podporuje všímavosť, znižuje kortizol, ktorý súvisí so stresom, pomáha pri nespavosti, učí nás seba porozumeniu a celkovej pohode. Existuje viacero spôsobov meditácie a vy si môžete nájsť ten, ktorý vám najviac vyhovuje. O prepojení tela a mysle, meditácii a joge hovorí psychológ a zároveň lektor jogy a meditácie Matej Štepita.V rozhovore budete počuť:• O benefitoch, ale aj mýtoch meditácie• Ako sa praktizovanie meditácie odzrkadľuje v každodennom živote?• Má joga pridanú hodnotu oproti iným druhom cvičenia?• Ako lepšie vnímať a počúvať signály nášho tela?

Ste šťastní vo svojej práci? Baví vás a napĺňa, alebo v nedeľu večer už cítite nervozitu a v pondelok ráno si len ťažko povzdychnete a celý deň čakáte, aby vám už “padla”? Byť šťastnejší v práci ide ruka v ruke s lepším zdravím, efektívnejšími riešeniami problémov a vyššou produktivitou. Ľudia, ktorí sú v práci šťastnejší, sú autentickejší, motivovanejší a ochotnejší prispieť aj nad rámec ich popisu práce. Práve o spokojnosti v práci  hovorí v tejto časti koučka, mentorka a lektorka Federika Plesník, ktorá sa špecializuje na kariérny a osobnostný rozvoj. Spoluvedie kurz pre ženy Spokojná v práci a  pomáha ľuďom žiť v súlade so sebou.V tejto epizóde sa dozviete:• Prečo sa bojíme nabrať odvahu na zmenu práce?• Ako zaujať na pracovnom pohovore?• Prečo sa oplatí o peniazoch vyjednávať?• Na aké zručnosti sa zamerať, aby sme uspeli na pracovnom trhu aj v budúcnosti?

Ak ste nikdy neboli na terapii, možno neviete, čo máte očakávať alebo čo sa pýtať a s akými témami tam prísť. Môžete si klásť otázku či vôbec potrebujete navštíviť terapeuta. Faktom je, že psychoterapia môže výrazne zlepšiť kvalitu života.  Individuálna terapia umožňuje hlbšie pochopenie seba a dáva nám čas a priestor na rozvoj stratégií, ktoré nám pomôžu zvládnuť rôzne životné situácie. Prečo je vzťah medzi klientom a terapeutom taký dôležitý pre úspech terapie? Aké výhody a nevýhody má online terapia v porovnaní s tradičnou osobnou terapiou? Čo môžu klienti robiť, aby lepšie pochopili, nakoľko im terapia pomáha? O psychoterapii rozpráva v tejto časti podcastu Počúvam sa klinický psychológ Martin Miler.

Predstavte si látku, ktorá by mohla ľuďom relatívne rýchlo pomôcť pri spracovaní traumy, liečbe závislosti, depresie či úzkosti. Zatiaľ čo domorodé komunity používali psychedeliká v terapeutických a náboženských rituáloch po stáročia, psychedelická terapia je v západných krajinách pomerne nová. V súčasnosti sa na terapeutické účely skúma viacero takýchto látok. Napríklad  LSD, ketamín, psilocybín či MDMA, a teda látky, ktoré sa na Slovensku, ale aj v iných krajinách radia medzi drogy. V tejto časti podcastu sa pozrieme na to, prečo sa pohľad na psychedeliká začína meniť. Aké sú s nimi skúsenosti v rámci terapie a aké nesú so sebou riziká. Hosťom je psychológ a telový psychoterapeut Jaroslav Farkaš. Spoluzakladateľ Českej psychedelickej spoločnosti a tiež spoluiniciátor kliniky Psyon v Prahe.

Politiku vnímame, že by to mal byť priestor na racionálne argumenty a fakty. No často vyhrávajú práve emócie. Môžu v nás vyvolávať hnev, rozhorčenie, ale aj úzkosti či pocity beznádeje, a tak vplývať na naše duševné zdravie. Práve apel na emócie je však jeden z argumentačných faulov. Bráni nám uvažovať racionálne, no a tam, kde vyhrávajú strach a zloba, býva jednoduchšie si získať niekoho na svoju stranu. Psychológ Dušan Fábik hovorí v tejto epizóde o hrubosti v politike, eskalácii napätia, ale aj o kritickom myslení. Rozprávali sme o tom, ako emócie ovplyvňujú voľbu politických lídrov a prečo agresívni a narcistickí politici priťahujú voličov. Diskutovali sme aj o manipulácii, hoaxoch a konšpiračných teóriach, a ako sa pred nimi chrániť. Fábik zdôraznil, že nie inteligencia, ale skôr zrelosť a spokojnosť nás ochránia pred dezinformáciami. Na záver sme sa venovali vplyvu politiky na vzťahy a stresu z prebytku informácií.

Téma priateľstva sa dotýka nás všetkých. Niektorí máme jedného či dvoch najlepších priateľov a tento vzťah trvá celý život. Ako sa hovorí, priatelia môžu byť rodinou, ktorú si vyberieme. No sú situácie, kedy sa väzby pretrhajú - či už kvôli sťahovaniu, príchodom detí, zmení sa náš spôsob života alebo záujmy. A v dospelosti môže byť nadviazanie nových priateľstiev veľmi náročné. Psychológ  Andrej Jeleník hovorí o dôležitosti budovania zdravých vzťahov, prečo strácame bezprostrednosť v komunikácii a či je pre mužov ťažšie nadviazať hlboký vzťah.

Keď nám niekto veľmi ublíži, cítime hnev, sklamanie a niekedy aj nenávisť. Neustále myslíme na tých, ktorí nám to spôsobili a je pre nás nepredstaviteľné, že by sme niekedy odpustili. Podľa odborníkov však správne odpustenie môže viesť k lepšiemu duševnému, emocionálnemu a dokonca aj fyzickému zdraviu. Lucia Záhorcová je psychologička, poradkyňa pre pozostalých a vedecká pracovníčka na Ústave experimentálnej psychológie SAV. Hovorí o motivácii k odpusteniu, o tom že odpustenie neznamená zabudnutie, či sú nejaké skutky neodpustiteľné a ako odpustiť niekomu, kto neľutuje to, čo urobil. Viac k téme nájdete aj na webe https://www.odpustenie.sk

Stres vie byť dobrý sluha, ale aj zlý pán. Najradšej by sme ho vymazali z našich životov a bojovali proti nemu rôznymi technikami. Napriek tomu si do životopisov medzi naše pozitíva píšeme, že vieme pracovať pod stresom. O tom, prečo je stres dôležitý, ako sa vyrovnávať so záťažovými situáciami a aký je súvis medzi úzkosťou a prežívaním stresových situácií, hovorí farmakologička Daniela Ježová,  ktorá pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Získala tiež viaceré významné ocenenia za jej pôsobenie v oblasti vedy a výskumu.

Pred nahrávaním tejto epizódy, som rozmýšľala, kedy som naposledy bola sama so sebou a svojimi myšlienkami. Tak, ako aj väčšina z nás, po prebudení kontrolujem telefón, prečítam si správy, alebo počúvam podcasty. Potom sa všetci venujeme práci, kolegom, či rodine. Večer si pozrieme seriál, skontrolujeme sociálne siete, alebo čítame knihu. Čo by sme však počuli v našej nezahltenej hlave, v naozajstnom tichu a tme?  Predstava bytia osamote môže byť pre niektorých ľudí desivá. Bojíme sa toho, čo nepoznáme. Do tejto časti prijal pozvanie hudobník a podcaster Filip Jánošik Lehotský. Hovorí o svojom zážitku z pobytu v tme, o meditácii v budhistickom kláštore a aj o psychedelikách.

Depresia je ako bahno do ktorého sa človek prepadá. Cíti sa bezmocne a nedokáže s tým nič urobiť, lebo aj základné a pre zdravých ľudí jednoduché veci, ako napríklad vstať z postele, ho stoja veľa energie. Ovláda ho beznádej, nemá záujem o stretávanie sa s ľuďmi a netešia ho žiadne činnosti. Tento stav potom negatívne ovplyvňuje vzťahy, osobný či pracovný život a podpisuje sa aj na fyzickom zdraví. O depresii hovorí psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto. V epizóde sa dozviete čo prežíva človek, ktorý má depresiu, sú ľudia, ktorí majú k depresii sklony? Ako správne komunikovať s človekom, ktorý má depresiu? Môže byť depresia nákazlivá?

Veľa rôznych udalostí nám môže spôsobiť, že sa cítime v živote stratene. Napríklad - nenaplnenosť vo vzťahu, premárnené príležitosti alebo uvedomenie si, že náš život nejde tým smerom, ktorý sme si predstavovali. Niekedy zas nevieme presne pomenovať, prečo sa cítime stratene, no nedokážeme sa zbaviť pocitu bezmocnosti. Máme strach sa rozísť, odísť z práce, ktorá nás nebaví a skúšať nové veci. O tom, prečo nás strach paralyzuje, čo nám hovorí, ako s ním pracovať a vedieť vystúpiť z komfortnej zóny, hovorí psychológ, psychoterapeut a lektor mindfulness programov Andrej Jeleník.

Spôsoby, ako sa s niekým zoznámiť, sú rôzne. Mnohí využívajú aplikácie a zoznamky, iní preferujú spoznávanie sa radšej v offline svete, aby hneď vedeli, či prebehne chémia a či im ten človek jednoducho vonia. A niekto nepotrebuje partnerský vzťah vôbec a užíva si single život. O tom, či sa dá nájsť spriaznená duša na zoznamke, aké chyby robíme pri zoznamovaní sa a či pre nás existuje len jeden dokonalý partner hovorí dokumentaristka, matchmakerka a spoluautorka knihy Labyrintom lásky - Diana Fabiánová.

True crime zaujíma stále viac ľudí. Z pohodlia gauča sledujeme seriály a dokumenty o tých najhorších vrahoch. Aj podcast Kriminálne spisy dlhodobo kraľuje priečkam obľúbenosti. Doterajších 55 epizód má cez 7 miliónov vypočutí. Čo nás motivuje k sledovaniu skutočných zločinov? Prečo najmä ženy zvyknú pred spaním počúvať príbehy o vrahoch? A prečo dostávajú odsúdení do väzenia ľúbostné listy? Hosťom bol klinický psychológ a súdny znalec Dušan Kešický. 

Takmer  všetci by sme chceli žiť v zdravom vzťahu. V takom, ktorý je postavený na rešpekte, slobode, bezpečí a dôvere. V zdravom vzťahu môžu rásť partneri spoločne. Vo vzťahu s narcisom však neplatí, že vo vzťahu sme my. Narcista druhých ľudí  využíva len na nasýtenie vlastných potrieb. Je sebecký, bezohľadný a  neempatický. O tom, ako je možné, že sa do takého človeka niekto zamiluje, ako ich odhaliť a ako z takého vzťahu von hovorí Robert Tomšik, odborník Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Od roku 2015 sa vedecky venuje narcizmu a syndrómu narcistického zneužívania v partnerských vzťahoch a súčasne pôsobí ako odborný konzultant pre obete narcistického a psychopatického zneužívania a týrania. Je tiež autorom knihu v zajatí narcizmu.

Všetky deti vyrastajú s rodičmi, ktorí robia chyby, pretože žiadny rodič nie je dokonalý. Deti narcistických rodičov však vyrastajú v toxickom prostredí plnom manipulácie, kritiky a výčitiek. To zanechá mentálne aj emocionálne jazvy, ktoré negatívne ovplyvňujú ich život aj v dospelosti. Deti takýchto rodičov mávajú problémy s určovaním si vlastných hraníc, sebaúctou a vytváraním si vlastnej identity. O tom, ako vyzerá detstvo s narcistickým rodičom a ako sa dá v dospelosti odpútať hovorí Robert Tomšik, odborník Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Od roku 2015 sa vedecky venuje narcizmu a syndrómu narcistického zneužívania v partnerských vzťahoch a súčasne pôsobí ako odborný konzultant pre obete narcistického a psychopatického zneužívania a týrania. Je tiež autorom knihy V zajatí narcizmu.  

Hovorí sa, že materstvo je najkrajšie obdobie ženy. No až 80 percent žien zažíva po pôrode "baby blues" a jedna z piatich žien prechádza nejakou formou popôrodnej depresie alebo úzkosti. Zaskočiť môžu práve emocionálne výkyvy, pocity zlyhania a rôzne temné myšlienky. A to už neznie ako to najkrajšie obdobie. Táto epizóda podcastu Počúvam sa je venovaná psychike žien po pôrode. Pozvanie prijala Katarína Žilák, ktorá vyštudovala psychológiu a založila neziskovú organizáciu Vysmiata duša mamky. Dozviete sa ako dlho trvá, kým sa žena adaptuje na rolu matky? Treba obávať, ak láska k dieťaťu nepríde hneď? Vysvetlíme si rozdiel medzi baby blues, popôrodnou depresiou a úzkosťou a ako pomôcť čerstvej mame, keď začne prežívať viac negatívnych pocitov. Viac k téme nájde na https://www.vydumamky.sk.

Pracujeme na 110 percent, nevieme sa zastaviť a povedať nie, až kým nám naše telo a myseľ nepovedia dosť. Táto epizóda je venovaná syndrómu vyhorenia. Ktoré profesie majú k vyhorenia bližšie? Bojíme sa, že nás v práci nahradia, alebo sa naopak cítime nenahraditeľní? Ako sa preventívne starať o seba tak, aby som nevyhorel? Prečo by sme si nemali vyčítať ničnerobenie? Pozvanie prijal psychológ a lektor Matúš Bakyta, ktorý sa tejto téme venuje dlhodobo a sám si vyhorením prešiel. 

Vychovávať deti je často hotové umenie, a to hlavne v prípadoch, kedy dieťa prevalcuje silná emócia. Predstava mnohých rodičov preto je, že majú iba dve možnosti - buď prísna výchova, aby sme dieťa nerozmaznali, alebo taká, v ktorej neexistujú hranice a dieťa si môže robiť čo chce. Takáto predstava býva aj o rešpektujúcej výchove. V tejto epizóde sa dozviete, ako lepšie rozumieť vlastným deťom, ich emóciám a v neposlednom rade aj tým svojim. Dominika Turiaková sa  rozprávala s rodičovskou a výchovnou poradkyňou Martinou Vagačovou, ktorá je aj lektorkou kurzov efektívneho rodičovstva a autorkou knihy Ako prežiť rodičovstvo. WEB: https://efektivne-rodicovstvo.sk

Až 40 percent z nás zažilo v detstve istú formu traumy. Ak ju nespracujeme, zapíše sa do nášho tela a mysle a nevedome ovplyvňuje aj náš život v dospelosti. Spôsobovať môže úzkosti, depresie a tiež závislosti. O tom, čo je trauma, aké rôzne udalosti ju môžu spôsobiť, ako sa prejavuje a hlavne ako ju bezpečne spracovať, hovorí psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto.

Predstavte si, že ste už nejaký čas v partnerskom vzťahu, svojho partnera milujete a plánujete si spoločnú budúcnosť. No zrazu sa dozviete, že vám bol partner neverný. Začne sa kolotoč otázok, vysvetľovania a hlavne bolesti. O tom, či je dobré vedieť vždy všetky detaily, ako neveru odkomunikovať a či znamená automaticky koniec vzťahu hovorí terapeutka a vzťahová poradkyňa Mária Kubišová.

Alkohol už narušil a zničil veľa rodín. Je prístupný a pitie sa normalizuje. Slovensko patrí pravidelne k svetovej špičke v množstve vypitého alkoholu na osobu. Tento fenomén však prináša smutné situácie, hlavne keď závislí ľudia vychovávajú deti. Deti vychovávane v rodine alkoholika si prenášajú problémy z detstva do dospelosti. O tom, aké sú spoločné znaky dospelých, ktorých vychovali alkoholici a ako sa to odrazí neskôr na ich partnerských vzťahoch hovorí psychoterapeutka a riaditeľka Sanatória AT Jana Žemličková.

Impostor syndróm, alebo aj fenomén podvodníka, o ktorom sa hovori, že je rozšírený najmä u ľudí, ktorí sú celkom úspešní. Keď sa im niečo podarí radosť prežívajú len chvíľu, ak vôbec. Potom nastupuje najmä strach, že ich niekto odhalí, že úspech k nim prišiel úplnou náhodou, prípadne že mali len šťastie. Ak ste už mali niekedy poodbný pocit, nie ste sami, pretože prieskumy ukázuju, že takmer 70 percent ľudí sa v témach životných úspechov cítia ako podvodníci. Platí to nielen pre prácu, ale aj pre osobné vzťahy. Čo je to „fenomén podvodníka“? Ako ho spracovať a prečo vôbec vzniká? Pozvanie prijal psychológ Aleš Bednařík.

Impulzívnosť, nesústredenosť, roztržitosť, nedoťahovanie začatých veci. Tieto stavy sa samozrejme z času na čas dejú každému z nás, no ich intenzita je u ľudí s poruchou pozornosti výrazne vyššia. Myslíte si, že ADHD prevláda prevažne u detí ? Vôbec to tak nemusí byť. ADHD pretrváva aj v dospelosti, len sa prejavuje trochu inak. O tom, aké prejavy má ADHD v dospelosti, ako ovplyvňuje medziľudské vzťahy aj aké o ňom panujú mýty hovorí v tejto časti študentka psychológie a autorka instagramového komixu ADHD v 30-tke Zuzana Žiaková.

Obdobie vianočných sviatkov a silvestrovských osláv je často plné večierkov, kedy po poháriku siahnu aj ľudia, ktorí bežne príliš nepijú. Hoci aj preto, lebo sa to spoločensky patrí. Na Slovensku prevláda akési nepísané pravidlo, že sa nepatrí nepiť. Práve počas týchto sviatkov mnoho ľudí pije alkohol v snahe zlepšiť si náladu, rozveseliť sa, zahnať smútok, ale aj úzkosť a depresívne stavy. Často však dosiahnu pravý opak. V tejto časti hovorí psychoterapeutka a riaditeľka Sanatória AT Jana Žemličková aj o tom, ako spoznať, že z občasného pitia sa stala už závislosť, či závislí ľudia prežívajú sviatky ťažšie a ako vedia rodičia ovplyvniť vzťah svojich detí k alkoholu.

Vianoce sú považované za sviatky radosti a pokoja. No veľmi často býva opak pravdou. Pre mnohých práve Vianoce predstavujú enormný nápor na psychiku. Hoci si dookola hovoríme, že tento rok to spravíme inak, predsavzatia sa nám zrútia ako domček z kariet. Pretože človek sa nevie vždy vyrovnať so stresom, ktorý Vianoce predstavujú. O tom ako ich zvládnuť v pokoji a čo robiť, keď sa nenaplnia naše očakávania, hovorí psychológ Aleš Bednařík.

S istou formou agresie sa stretol už každý z nás. Stačí jeden náročný deň, neadekvátna reakcia na náš mail, jedna nevhodná poznámka, alebo stretnutie na ceste so zmäteným vodičom a zrazu sa aj z celkom pokojného človeka spustí vlna nadávok a urážok. Alebo v opačnom prípade, tieto pocity v sebe dusíme, až sa nakopia a vybuchneme v úplne nečakanom momente. O tom, aké formy agresie poznáme, ako s ňou pracovať a či nám môže niekedy aj pomôcť, hovorí klinický psychológ a súdny znalec Dušan Kešický.

Veľa zaužívaných vzorcov si do vzťahu prenášame podľa toho, čo sme videli u našich rodičov. Psychologická poradkyňa Jolana Kusá hovorí, že o tom, ako by to malo fungovať v rodine, by sme sa mali učiť už v škole, aby sme do vzťahu nevstupovali nepripravení. Od partnera stále očakávame, že zariadi naše šťastie a spokojnosť, no zabúdame, že je to v prvom rade naša zodpovednosť. V manželstve by sme mali komunikovať tak, ako keď pripravujeme sendvič. Najskôr pochvala, potom ako by sme niektoré veci chceli zmeniť a vyjadrenie našich pocitov. Hovorí tiež, že protiklady sa síce priťahujú, ale oveľa častejšie sa rozvádzajú.

Sny nie sú náhoda. Objavujú sa nám v nich všetky naše potlačené emócie. Ak by sme nesnívali, bol by to problém. Psychológ Dušan Fábik hovorí, že by nás zaplavilo množstvo rôznych nespracovaných emócií, ktoré by vyvolávali napríklad stres alebo úzkosť. Naše sny nám pomáhajú sa vysporiadať s vedome, alebo aj nevedome potlačenými emóciami počas dňa, a preto by sme im mali venovať dostatočnú pozornosť.

Často je náš vzťah k sebe samému naštrbený, bez láskavosti a súcitu. V momentoch nášho zlyhania pristupujeme k sebe zbytočne tvrdo a povieme si, že "tak mi treba" alebo spadneme do seba-ľútostného "toto sa deje iba mne". Pri seba-súcite si však namiesto týchto myšlienok prejavujeme hlavne porozumenie a podporu. Práve láskavosť má moc preniesť nás preč z nášho trápenia pomerne rýchlo a efektívne. O tom ako vyzerá seba-súcit, ako na ňom pracovať a ako nájsť balans aj s našim vnútorným kritikom hovorí psychologička Michaela Trúchla.

Z psychologického hľadiska sa láska radí medzi primárne druhy potrieb. Má veľa podôb a všetci po nej túžime. Niekedy až tak veľmi, že si ani neuvedomíme a skončíme v nezdravom, možno až v patologickom vzťahu. V období najväčšej zamilovanosti sa napríklad citovo závislý partner môže javiť úplne ideálne. Avšak, keď sa vzťah po opadnutí zamilovanosti dostane do ďalšej fázy, môže mať partner tendenciu často sa hádať, prehnane žiarliť a byť hysterický. O varovných signáloch toxického vzťahu aj o tom, prečo v ňom napriek nespokojnosti zostávame, hovoril neuropsychológ Robert Krause.

Pri hľadaní partnera zohráva úlohu to z akého rodinného prostredia pochádzame. Aj preto sa môže stať, že si podvedome vyberáme stále rovnaké typy partnerov. Platí to aj v prípade, že rodičia nám neboli práve príkladom fungujúceho a zdravého vzťahu. Často máme tendenciu uveriť aj rôznym romantickým mýtom, napríklad, že pravá láska je len jedna, alebo že nám partner naplní naše potreby. Na vzťahoch treba však dlhodobo pracovať a hlavnou esenciou je komunikácia. Dôležité sú aj maličkosti, napríklad, že sa potešíme, keď ten druhý príde domov a zaujímame sa aký mal deň. Hosťom tejto časti bol psychológ-psychoterapeut a socioterapeut Ľudo Dobšovič.

Online aktivitám našich detí by sme mali venovať dostatočnú pozornosť. Komunikácia je základ. Mali by sme sa rozprávať bežne a otvorene o tom, čo robíme, keď sme na mobile a nemali by sme znevažovať to, čo na internete robí dieťa. Tak, ako ho v skutočnom svete sprevádzame, mali by sme to rovnako robiť aj v online svete, aby sa predišlo zraneniam.

Poznáme páry, ktoré sa hádajú od rána do večera kvôli maličkostiam, niekto tvrdí, že sa neháda vôbec a u iných zas prevláda tichá domácnosť. Slovo hádka je pre nás strašiakom a veľa ľudí si myslí, že konflikty sú pre vzťah nezdravé. No nemusí to tak úplne byť, ak vieme na sebe pracovať, pomenovať svoje emócie a neurážať toho druhého. Dôležité je zostať v téme a nevyťahovať kostlivcov zo skrine. Hádka môže byť aj inšpirujúca a spoznáme vďaka nej seba aj partnera. Mala by mať však svoje pravidlá. Hovorí v tejto časti podcast PCA terapeutka, socioterapeutka a facilitátorka skupín osobnostného rozvoja Lívia Dobšovič.

Už len tento diel seriálu a idem do postele. Veď to dospím. Spánok z času na čas jednoducho obetujeme kvôli iným veciam. Jedna prebdená noc pre telo nepredstavuje problém, no ak sa to deje častejšie, naša myseľ a telo nám to dajú pocítiť. Štvor či päťhodinový spánok nám rozhodne nestačí. Tomáš Eichler je neurogenetik, ktorý pôsobí v Research Institute of Molecular Pathology a Konrad Lorenz Institute for Evolution and Cognition Research vo Viedni. Objasnil mechanizmy spánku a zobúdzania sa červov. Jeho článok zverejnil vedecký časopis Science. Tomáš sa venuje popularizovaniu vedy, meditácii a kritickému mysleniu.

Jednou zo zásad sebaobrany je použiť svoj hlas. Hovorí v podcaste Bianka Urbanovská, ktorá je inštruktorkou povzbudzujúcej sebaobrany ZA SEBA. Búra mýty o tom, že sebaobrana je len o bitke a naučených hmatoch. Snaží sa pomôcť ľuďom, ktorí si násilím prešli, ale učiť hlavne prevenciu proti násiliu. Hovorí tiež o tom, že šanca napadnutia cudzím človekom je veľmi malá. Oveľa pravdepodobnejšie je, že to bude niekto koho poznáme. Venuje sa fyzickej sebaobrane no hlavne tej psychickej, ktorá nás učí povedať nie a stanoviť si osobné hranice.

Premýšľanie nie je problém, problém je ako rozmýšľame. Hovorí v podcaste psychológ Aleš Bednařík, ktorý sa venuje happytariánstvu. Za happytariána sa môže považovať človek, ktorý vedome robí niečo pre posilňovanie šťastia a zmysluplnosti v živote. Podľa neho však nielen téma šťastia, ale mnohé psychologické témy sú poprepletané mýtmi. Preto si napríklad nemyslí, že každý si je zodpovedný za svoje šťastie. V tejto časti sa budeme venovať hlavne prílišnému premýšľaniu. Ako napríklad evolúcia ovplyvnila to, že sme citlivejší na negatívne informácie. Či budeme šťastní ak nebudeme príliš premýšľať. A čo nám môže pomôcť, keď sa náš mozog vzďaľuje od prítomného okamihu?

Keď nás bolí zub, utekáme hneď k zubárovi, no keď človeka bolí duša, tak sa zavrie doma a je sám. Podľa psychologičky Jany Žemličkovej nemáme patent na všetko, aby sme dokázali všetkému rozumieť. Základom je komunikácia, v ktorej by sme sa však mali vyvarovať nevyžiadaným radám. Hovorí tiež o tom či sa vieme úplne spoznať. Či vo vzťahoch strácame svoje ja a aké vzorce si preberáme z rodiny. A tiež ako sa vrátiť späť k sebe, keď zablúdime. Počúvam sa je podcast o porozumení nielen iným, ale hlavne sebe samému. Rozhovormi so psychológmi a odborníkmi vás bude sprevádzať redaktorka Rádia Expres - Dominika Turiaková.

Podcast o porozumení iným, ale hlavne sebe samému. Už od pondelka 21. februára 2022 na Podmaz.sk a vo vašich podcastových aplikáciách.