Každý rok 25. novembra sa začína 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách. Ide o medzinárodnú aktivitu a jej cieľom je pritiahnuť všeobecnú pozornosť na tento problém. 25. november je zároveň Medzinárodný deň boja za jeho odstránenie. Pri tejto príležitosti si môžete vypočuť špeciálnu, mimosériovú epizódu podcastu Medzi nami. Moderátorka Michaela Žureková sa v nej rozpráva s právničkou a manažérkou Koordinačno – metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie, Barborou Burajovou. Odpovedajú na otázky, ako o násilí hovoriť s ľuďmi, ktorí si myslia, že sa ich téma netýka, ako môžeme pomôcť ženám zažívajúcim násilie počas pandémie aj mimo nej a tiež, prečo si len desať percent ľudí na Slovensku myslí, že vynútený sex je trestný čin. Epizódu prináša Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva. "To, že je v našej spoločnosti vysoká miera tolerancie násilia alebo že ženy považujeme za krk, ktorý síce hýbe životom rodiny, ale nad ním je ešte hlava muža, sú všetko postojové a hodnotové otázky. V takýchto otázkach je zmena náročná a trvá dlho," hovorí v rozhovore Burajová. Dostupné dáta z výskumov tiež ukazujú, že povedomie ľudí na Slovensku o násilí je nízke. Často nerozumejú jeho príčinám či priebehu. V rámci opatrení, ktoré priniesla pandémia, sa tiež rôzne veci zmenili. "Násilie voči ženám a partnerkám neprebieha tak, že jedného dňa sa začne prvou fackou a potom sa útoky stále opakujú. Medzi tým môže byť fáza uvoľnenia, väčšina násilníkov sľubuje, že sa zmení. Ak sú tí ľudia dlhodobo uzatvorení v jednom priestore, môže byť, že sa tento cyklus násilia významne zrýchlil a fázy sa striedajú oveľa rýchlejšie," vraví Burajová. Niektoré ženy si podľa nej mohli uvedomiť, že to, čo zažívajú, je naozaj násilie. Keďže sa viac hovorilo o dostupných kontaktoch a službách, mohlo ich to tiež motivovať k vyhľadaniu pomoci. Ako môžu pomôcť ľudia, ak vidia, že sa deje násilie? "Ak máme pocit, že žena v našom okolí zažíva násilie, najlepšie je ju diskrétne osloviť. Teda nikdy nie v prítomnosti osoby, o ktorej predpokladáme, že sa voči nej správa násilne," radí právnička. Oslovenie by podľa nej malo byť priame. "Napríklad - všimla som si, že si v poslednej dobe viac utiahnutá, máš nejaký problém? Malo by to byť citlivé ponúknutie pomoci a podpory," vraví Burajová. Od toho sa môže odvíjať aj to, či sa nám žena neskôr zdôverí a porozpráva o svojom probléme a o jeho rozmere. Burajová konštatuje, že musíme rátať aj s tým, že žena bude násilie bagatelizovať a bude ho zamlčiavať. "Je to veľmi prirodzená reakcia, netreba to brať osobne. Pre ňu je najdôležitejšia práve tá správa, že pomoc existuje a keď bude pripravená ju prijať, potom príde," dodáva. Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na [email protected].

Neplodnosť je diagnóza, ktorá ovplyvňuje každú sféru života človeka – fyzickú, emocionálnu, sexuálnu či finančnú. Pocity bezmocnosti, straty či zlyhania sú skúškou sily osobnosti, vôle, ale najmä vzťahu. Aj keď diagnóza vyznieva ako čosi konečné, niečo, s čím už pár nedokáže nič urobiť, nemusí to byť tak. Niekedy stačí si len včas uvedomiť problém či definovať jeho podstatu, ktorá môže byť spočiatku veľmi banálnou a jednoduchou riešiteľnou záležitosťou. Podľa Petra Harbuláka, odborníka na gynekológiu a asistovanú reprodukciu, je však dôležité nenechávať problém príliš dlho vyzrievať a začať sa venovať svojmu reprodukčnému zdraviu ešte predtým ako reálne začneme premýšľať s partnerom nad spoločným potomkom. „Pri neplodnosti nejde tak o diagnózu ako riešenie tohto problému. Neplodnosť má rôzne formy zo strany partnera, partnerky. Čoraz častejšie sa stretávame s kombinovanou neplodnosťou, u oboch partnerov. Vhodnejší je pojem subfertilný pár. Šanca na oplodnenie je znížená, no stále možná,“ hovorí odborník. „Inak sa konzultuje 25-ročná klientka so zdravotnými problémami, inak 38-ročná klientka. Dôležitú rolu zohráva aj mužský faktor, no veľmi podstatný je vek ženy. Rok snaženia sa u 38-ročnej ženy považujem za stratený rok,“ dodáva. Domnienka, že ide o zdravotný problém ženy, je však mylná. Problémy, ktoré vedú k sťaženému počatiu dieťaťa, prežívajú v rovnakej miere ženy, muži a obaja v páre zároveň. Tak či onak, neplodnosť je problémom páru, nie jednotlivca, no spoločne sa veľmi často dokáže dopracovať k šťastnému koncu. Podobne to bolo aj v prípade Tibora a Denisy Solárovcov, u ktorých komplikáciu pri počatí dieťaťa predstavovali Tiborove zdravotné problémy. Lekári ho označili za neplodného, pravdepodobnosť počatia považovali za zázrak. Roky žili spoločne s Denisou a o dieťati nehovorili. „Vedel som, že mám problém so spermiami. Lekári hovorili, že som rarita, vraj som nemal schopnú ani jednu spermiu. Na začiatku ma to zlomilo. Ponúkli nám možnosť využiť darcovstvo, ale ani jeden z nás to nechcel,“ zveril sa Tibor Solár. „Mať deti nebol náš cieľ, náš vzťah tento problém neovplyvnil. Chceli sme byť spolu, žili sme svoj život,“ spokojne doplnila Denisa. Po zlých správach na jednej z kliník asistovanej reprodukcie sa o tejto téme Solárovci nebavili viac ako rok. Okolnosti ich však priviedli k myšlienke skúsiť to znova. Navštívili iné zariadenie a odborníci boli optimistickejší. Dôležitú úlohu tu zohrávala zanietenosť páru, ale aj personálu a nemožno opomenúť technické vybavenie. Technológie sa zlepšujú aj v tejto oblasti medicíny a môžu zvýšiť pravdepodobnosť páru počať dieťa tak ako sa to podarilo Solárovcom. Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. V aktuálnej sérii s názvom Citlivé miesta sa venujeme témam, ktoré sú chúlostivé, v spoločnosti tabuizované a bojíme sa o nich hovoriť. Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na [email protected].

Slovo zdravie sa medzi ľuďmi skloňuje pomerne často. Nie každému však hneď napadne, že o skutočnom a úplnom zdraví nemôžeme hovoriť bez zdravia duševného. Vo svete, Slovensko nevynímajúc, pritom rastie počet ľudí s depresiami, úzkostnými poruchami či syndrómom vyhorenia. Podľa niektorých vedcov sa pomaly, ale isto dostávame do stavu, keď ľudia, ktorí dôjde do stredného veku a nebudú mať skúsenosť s psychickou poruchou, budú v menšine. "Duševné zdravie nie je vidieť, ako keď si zlomíte nohu. Človek teda trpí v tichu, v samote a dlhšie, než keby mal zlomenú nohu. No neznamená to, že ho to bolí menej," vysvetľuje v podcaste Medzi nami psychiatrička Mária Matisová z organizácie No More Stigma Slovensko. Ako teda o psychickom zdraví hovoriť a prečo mu vôbec venovať pozornosť? Čo robiť, aby ho spoločnosť nepovažovala za tabu tému a ktorý problém je najpálčivejší? Depresie? Úzkosti? Samovraždy? "Všetko sú to veľmi nepríjemné stavy, respektíve psychické rozpoloženie, ale najpálčivejšie sa mi javia práve samovraždy, keďže predčasne ukončia život človeka, ktorý mohol fungovať v zdraví, keby vyhľadal pomoc. Svetová zdravotnícka organizácia každý rok na Deň duševného zdravia, teda 10. októbra, vyhlasuje ústrednú tému. Od októbra 2019 je touto témou práve prevencia samovrážd. Aj samotná WHO teda uznáva, že ten problém je natoľko závažný a dôležitý, že o ňom treba hovoriť," hovorí Matisová v rozhovore s Michaelou Žurekovou. Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. V aktuálnej sérii s názvom Citlivé miesta sa venujeme témam, ktoré sú chúlostivé, v spoločnosti tabuizované a bojíme sa o nich hovoriť. Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na [email protected].