„Reforma záchrannej zdravotnej služby rozhodne nepovedie k zvýšeniu dostupnosti a ani kvality starostlivosti o pacienta. Kvalita pôjde dole a tvrdíme, že v niektorých prípadoch to pôjde až na úkor ohrozenia zdravia a možno i života pacienta,“ tvrdí prezident Asociácie Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. Od nového ministra preto žiadajú reformu stiahnuť. Záchrannú zdravotnú službu - laicky povedané, sanitky, čaká od budúceho roka veľká reforma. „Pripravovaná reforma záchrannej zdravotnej služby zhorší dostupnosť rýchlej zdravotnej starostlivosti a zníži i jej kvalitu,“ tvrdí Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.Táto reforma pritom pre tento urgentný – životy zachraňujúci typ medicíny, zavádza takzvané ordinančné hodiny pre ambulancie. Po novom k vám v noci - teda v čase, keď na lekára prakticky nemáte kde naraziť, síce príde ambulancia, ale bude bez doktora. Navyše, zdravotnú starostlivosť by vám už mali poskytovať aj laici vyškolení 180 hodinovým kurzom. Reforma ukutá za zatvorenými dverami ministerstva, kde sa ministri striedajú ako apoštoli na pražskom Orloji sa však stretla s výrazným odporom, kritizujú ju ako odborníci z oblasti urgentnej medicíny, tak i predstavitelia samospráva či pacientov. Za zlú, zhoršujúcu dostupnosť i kvalitu zdravotnej starostlivosti ju považuje aj šéf Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.„Dnes bolo tých vyše 300 posádok systému záchrannej zdravotnej služby k dispozícií pacientom nonstop, po novom - aj keď zostane zachovaný ich počet, tak niektoré z nich budú k dispozícií len v rámci akýchsi "ordinačných hodín". Už tým príde k zníženiu dostupnosti tejto zdravotnej starostlivosti. Navyše, niektoré posádky budú v tzv. kombinovanom režime, kde cez deň bude lekár, ale v noci odíde preč a ostane tam iba zdravotnícky záchranár. To je pre pacienta veľmi kontraproduktívne pretože práve noc je to obdobie kedy je ten lekár potrebný v teréne najviac,“ tvrdí šéf Matej Polák .Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Až dvadsať percent maturantov chce ísť na vysokú školu do zahraničia. Je to desaťnásobok v porovnaní s rovesníkmi v okolitých krajinách. Za ich rozhodnutím sú najmä skúsenosti známych so slovenskými vysokými školami, potom ich samotná kvalita a až na treťom mieste nabádanie zo strany rodičov či blízkych. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre mimovládnu organizáciu Therapolis. Naopak motivácie zvyšku maturantov pre štúdium na Slovensku sa točia okolo rodiny a priateľov, ktorých nechcú opustiť, či viazanosť budúcej profesie na Slovensko. Takmer 60% zostávajúcich deklaruje, že to robia preto, že chcú pomôcť rozvíjať svoju krajinu. Aké sú teda motivácie maturantov a čo je za nimi? Sme odkázaní na pokračujúci odliv mozgov? Pozrieme sa na to s Renatou Hall z Therapolis. „Nie je to ľahká cesta. Musíme zmeniť „zážitok“ tých ľudí z vysokých škôl. Až potom sa bude šíriť pozitívna skúsenosť z nich“, vysvetľuje Hall. „Ak chceme smerovať ľudí, ukážme im oblasti, ktoré považujeme za dôležité. A zámerne nehovorím o odboroch či programoch, dnešný svet je totiž natoľko komplexný, že si aj vo vzdelávaní vyžaduje kombinácie oblastí poznania“, hovorí Hall. Uvádza pritom príklad kombinácie štúdia medicíny, manažmentu a práva, ktorá môže byť odpoveďou na potreby lekárov so súkromnou praxou. Prieskum o motiváciách ísť na vysokú školu ukázal aj na fenomén prestávky v štúdiu po maturite. V zahraničí ide o známy fenomén označovaný ako „gap year“. Ide o rok, keď mladí zbierajú pracovné skúsenosti, učia sa jazyky alebo cestujú. U nás s ním počíta desatina maturantov. Podľa Renaty Hall je to čas, po ktorom zvykne prísť k zrelšiemu výberu ďalšieho štúdia. „Ako si vybrať vysokú školu? Neísť na ňu v devätnástich“, komentuje Hall. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ministerstvo vnutra na čele s Matúšom Šutajom uzavrelo zmier s Andrejom Babišom - na základe súdneho zmieru rezort vnutra uznal, že žalobca Andrej Babiš bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom „Bureš".Šéf Ústavu pamäti národa v podcaste hovorí, že právnenosť evidencie Babiša ako tajného spolupracovníka ŠtB dokazujú viaceré spisy, ktoré na seba chronologicky nadväzujú. „Máme za to, že dokumenty, ktoré sme predložili, naozaj súvisia, chronologicky na seba nadväzujú a vytvárajú reťaz dôkazov, ktorá dokumentuje vedomú spoluprácu Andreja Babiša s ŠtB – teda oprávnenosť jeho evidencie ako tajného spolupracovníka. Toto sa nezmenilo," hovorí v rozhovore.Ministerstvo vnútra sa odvoláva na dve nezávislé externé právne analýzy, ktoré potvrdili, že existuje vysoké riziko prehry v predmetnom súdnom konaní. Rezort hovorí že v ak by súdnom spore neuspeli, Andrej Babiš by si mohol dodatočne uplatňovať vysoké finančné nároky na náhradu škody. „Môžem potvrdiť, že ani jedna z analýz nepochádza od Ústavu pamäti národa. Ak by pochádzala, tak by sme dali stanovisko, ktoré je nemenné a ktoré hovorí o tom, že evidencia Andreja Babiša je oprávnená. My sme žiadne analýzy nevideli, samozrejme, nie sme účastníkmi sporu, takže ani v podstate by sme ich nemali prečo vidieť. Ale je veľmi otázne a bolo by dobré, aby ministerstvo rozmenilo tieto tvrdenia na drobné, pretože pokiaľ osobne viem, tak v žalobe sa o náhrade majetkovej ujmy nehovorilo vôbec," hovorí tiež šéf ÚPN.Moderuje Denisa Hopková.

Úspešné referendum, ktorým si obyvatelia Moldavska zakotvia do ústavy, že cieľom zahraničnej politiky Moldavska je vstup do EÚ je skôr politický signál aj smerom k súčansej prezidentke a víťazke prvého kola Maie Sandu. „Samotné referendum bola trochu politická trošku finta ako pritiahnuť proeurópskych voličov k voľbám," približuje v podcaste odborník.V podcaste približuje, akým spôsobom malo podľa moldavských úradov Rusko ovplyvňovať voľby. „Kupovanie mediálneho priestoru, zakladanie v podstate proruských médií, ktoré používajú proruské naratívy. Platenie aktivistov, ktorí chodiili od domu k domu a vyslovene agitovali za tých daných kandidátov. Ale aj takéto úplne jednoduché kupovanie hlasov," opisuje Ján Cingel z think-tanku Strategic analysis.Zaznievali aj podobné naratívy ako v slovenských prezidentských voľbách - strašenie vojnou. „Rusi sa nami nenišpirovali. Skôr by som videl inšpiráciu opačným smerom - niektorí aktéri, ktorí využívali tieto naratívy v predvolebnej kampani sa inšpirovali Ruskom," myslí si.Moderuje Denisa Hopková.

Šéf SNS, Milan Garaj a Dagmara Kramplová prichádza do parlamentu s opatrneím, ktoré negatívne zasiahne podnikateľov. Chcú, aby veľké firmy museli poskytovať športové poukazy povinne - v súčasnosti ide o dobrovoľné opatrenie. Ako by to malo fungovať? Aký dopad to bude mať na podnikateľov a nájdu podporu v koalícii? Detaily v podcaste priblíži ekonomický novinár Martin Odkladal.„Len nedávno vláda schválila konsolidačný balík, ktorá z firiem a ľudí vytiahne viac ako 2 miliardy eur. Už teraz je jasné, že to bude ďalšie finančné bremeno. A toto by bol len ďalší náklad," približuje s tým, že ide zo strany Andreja Danka a SNS asi o najhoršie načasovanie opatrenia.Moderuje Denisa Hopková.

Riziko zneužitia tajnej služby pri vyšetrovaní atentátu tu je. Z hľadiska samotného vyšetrovania a trestnoprávneho konania správa SIS nemá absolútne žiadnu relevanciu, ale vo vytváraní verejnej mienky a jej nasmerovávaní, má veľký význam, no a s týmto sa tu teraz hrá, hovorí bývalý predstaviteľ Smeru Boris Zala. Od atentátu na premiéra uplynulo už viac ako päť mesiacov. Napriek celospoločenskej závažnosti tohoto zločinu však verejnosť o vyšetrovaní atentátu doteraz prakticky vôbec nič nevie. Naopak, premier – ako poškodená osoba, ale i aktívny politik, špekulácie okolo atentátu využíva na účelovú politizáciu a útoky voči médiám i opozícií.„Pri vyšetrovaní atentátu na premiéra sa účelovo živí hmla a istý mystický rozmer, ktorý ľuďom necháva priestor, aby si to spájali s čím chcú. Samozrejme, permanentným poukazovaním na spojenie atentátnika s opozíciou je to posolstvo úplne jasné,“ tvrdí bývalý poslanec a europoslanec za Smer Boris Zala.Podpredseda Smeru a europoslanec Ľuboš Blaha v Moskve, premiér a šéf Smeru Fico zasa v Bruseli. I takto skutočne veľmi doširoka rozkročená vyzerá dnes zahraničná politika našej vládnej garnitúry. Problémom však je, že slová a to ani samotného premiéra, nezodpovedajú skutkom jeho vlády a ani jeho samotného. To, že sa tým stáva nedôveryhodným v očiach našich západných spojencov je jedna vec, otázkou však je, dokedy dokáže tóuto dvojtvárnosťou uspokojovať svojich čoraz viac radikalizujúcich sa voličov, zvlášť ak na brány parlamentu už čoraz hlasnejšie búcha Republika?„Čisto z ideového hľadiska Robert Fico už dnes nevidí žiadnu hranicu medzi Harabinom, Republikou a Smerom. Premiér už stratil tabu spolupráce s extrémistami. Ja si dokonca myslím že keby sa Reublika dostala po voľbách do parlamentu, on osobne by nemal problém usilovať sa i o vládnu koalíciu s Republikou,“ hovorí Boris Zala.No a napokon, kam zmizol Hlas a prečo onemela táto údajne moderná podoba slovenskej sociálnej demokracie a napokon, aké dôsledky môže mať vyšetrovanie atentátu na slovenský spôsob? Témy pre bývalého predstaviteľa Smeru a europoslanca Borisa Zalu.  

Konflikt medzi Andrejom Dankom a Rudolfom Huliakom sa sa stále neurovnal. Práve naopak - podľa zistení Aktualít sa bude zrejme ešte stupňovať. Huliakovci hľadajú podporu v iných stranách a chystajú ďalšie požiadavky, približuje v podcaste novinárka Kristína Braxatorová.„Pôvodne sme si mysleli, že ide o situáciu z posledných dvoch týždňoch, keď Rudolf Huliak žiadal zaradenie názvu ich strany do klubu SNS. Ale neskôr sa ukázalo, že za posledného polroka sa táto mimoparlamentná strana snažila o začlenenie do štruktúr SNS - a s neúspešným koncom. Rudolf Huliak chcel pôsobiť v predsedsedníctve SNS," približuje v podcaste novinárka.V rozhovore hovoríme aj o kritických hlasoch vo vnútri klubu a či situácia smeruje k tomu, že budú v koalícii štyri strany. Deklarovali, že tak by sa chceli vnímať. Minimálne neoficiálne rokujú s poslancami vládnej koalície a zatiaľ s neúspešným koncom."Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Rusi majú strategickú iniciatívu od začiatku roka a postupujú ďaleko rýchlejšie, než doteraz. Ukrajinci nerozhodujú, kde sa bude bojovať, hovorí v podcaste generál vo výslužbe Pavel Macko. „Od začiatku augusta postupne zvyšujúci tlak. Snažia sa získať vďaka tejto iniciatíve čo najviac a čo najlepšie si upevniť pozíciu, ale že by sme videli, že to smeruje k tomu, že za pár mesiacov skončí táto vojna, tak určite nie sme v takej situácii," hovorí v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme, ako je to s nasadením severokórejských vojakov na Ukrajine. Generál hovorí, že zatiaľ nie je priamo potvrdené, že by sa vojaci zo Severnej Kórey priamo zapájali do bojov. „No je pravda že na fronte naozaj zahynuli kórejskí dôstojníci. Ale my nevieme, že či boli naozaj zapojení do bojov alebo boli to len poradcovia a inštruktori. Pokiaľ by sa ale potvrdilo, že boli severokórejské vojská zapojené do vojny, bolo by to mimoriadne zlá správa, lebo by to znamenalo internacionalizáciu konfliktu."Nemyslí si však, že by sa Severná Kórea zapojila priamo. „Najpravdepodobnejší variant bude, že formálne vyvedú z ozbrojených síl KĽDR a budú bojovať pod vlajkou Ruskej federácie. Nepredpokladám, že by Severná Kórea priamo bez prevlajkovania nasadila svoje vojská proti Ukrajine," hovorí Macko.V podcaste hovoríme aj tom, či si naši spojenci všímajú cestu europoslanca Smeru Ľuboša Blahu do Moskvy. Podľa Macka sme čoraz nedôveryhodnejší partner. „Na druhej strane Aliancia je ďaleko pevnejšia. Nerozkýva sa na výstrelkoch a nezmyselných misiách ľudí, ako je Ľuboš Blaha alebo konkrétni individuálni politici," uzatvára.Moderuje Denisa Hopková.

„Oni vedia, že robia zle, ale pre nich je absolútne kľúčové to, čo chcú voliči. Pre nich nie sú podstatné výsledky, ktoré sú napísané v rozpočte, ale tie, ktoré vidia na svojich politických preferenciách,“ kritizuje vládnu politiku viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Kľučoví sociálni partneri vlády dnes odmietli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.Kľúčoví sociálni partneri vlády dnes na Tripartite odmietli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Ministerstvo financií s návrhom prišlo doslova na poslednú chvíľu a dnes o ňom rokovalo v Tripartite. Ako zamestnávatelia, tak i odborári však ako rozpočet, tak i vládnu podobu konsolidácie, tvrdo odmietajú. Navyše, obaja kľúčoví sociálni partneri vlády odmietajú aj podobu sociálneho dialógu, ktorý im vláda Roberta Fica ponúka pretože ho považujú za čisto formalistický a neúprimný.„Cez oficiálnu tripartitu vidím, že ten dialóg je viac formalizovaný, ako kvalitatívne a obsahovo silný. Ak sa vrátim ku konsolidačnému balíčku, tak ten – ak by bol úprimný záujem o názor sociálnych partnerov, tak by s nami začali komunikovať už pred rokom pretože už vtedy sme vedeli, že konsolidácia bude nevyhnutná, a nie teraz, dva dni pred Tripartitou," hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová.Vláda totiž s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok prichádza doslova na poslednú chvíľu. Vláda v ňom počíta s deficitom vo výške takmer šesť a pol miliardy eur, teda štyri celých sedem percenta HDP. Do roku 2027 však chce ficova vláda deficit stiahnuť pod tri percentá, čo podľa ekonómov znamená, že po aktuálnom konsolidačnom balíčku za vyše dve a pol miliardy budú musieť s najväčšou pravdepodobnosťou prísť na rad aj ďalšie opatrenia, ktoré našim verejným financiám – a teda i nám, utiahnu opasok.Okrem zvýšenej sadzby DPH sa pritom s najväčšou kritikou – v rámci vládnej podoby konsolidácie, stretla tzv. transakčná daň. Podnikatelia však kritizujú i neustále prenášanie bremena konsolidácie na podnikateľský sektor či obyvateľstvo, nepáči sa im ani nestabilita legislatívneho prostredia ako i absencia prakticky akýchkoľvek prorastových opatrení, čo podľa nich povedie k utlmeniu ekonomiky a odchodu podnikateľov i investícií zo Slovenska.„Ten štátnický prístup – kde na prvom mieste musí byť štát, až potom strana, ktorú vediem, im stále chýba a od tohoto prístupu sa absolútne vzdialili. Práve toto nám dlhodobo spôsobuje obrovské problémy a toto i dlhodobo kritizujeme," hovorí viceprezident AZZZ Rastislav Machunka.Viac o vládnej podobe konsolidácie, ekonomickej politike vlády, ale aj o tom, ako sa dnes na Slovensku podniká v rozhovore s viceprezidentom AZZZ Rastislavom Machunkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

„Ak vláda opäť zvolí podľa mňa nerozumné plošné zmrazenie cien, tých 235 miliónov eur nemusí stačiť“, hovorí energo analytik Radovan Potočár.Slovensko to môže vyjsť draho. Vplyvný bruselský portál Politico tak o nás píše v súvislosti s blížiacim sa koncom dohody tranzitu plynu cez Ukrajinu medzi Moskvou a Kyjevom. Dáva nás pritom do jedného balíka s Maďarskom a Rakúskom. Ak sa zvyšok Európskej únie bez ruského plynu podľa portálu zaobíde ľahko, pre nás to má byť drahá dilema. A hľadanie alternatív. Pozrieme sa na to s odborníkom Radovanom Potočárom z Energie-portálu. Ako situácii pomôže plánovaná vládna energopomoc, ktorú vidno naprojektovanú v čerstvo návrhu štátneho rozpočtu? Na kompenzáciu cien plynu a tepla v ňom počíta so sumou 235-miliónov. „Nevieme povedať, či to postačí, aby ceny energií zostali nezmenené. Aby to vedelo vykompenzovať kompletný nárast cien energií. Je to obrovská suma, ktorá by v akejkoľvek inej oblasti menila hru, no v prípade cien energií, ak vláda opäť zvolí podľa mňa nerozumné plošné zmrazenie cien, tých 235 miliónov eur nemusí stačiť“, hovorí energo analytik Radovan Potočár. Na cenu plynu podľa Potočára vplýva z dvoch tretín samotná komodita, čo je plyn, zvyšok sú poplatky za prepravu. Podľa Potočára by nás bez vládneho zásahu čakalo „výrazné zdraženie“ na úrovni jednej tretiny. Do toho však môže vstúpiť vláda. A čakáva sa, že tak urobí. „Jedna možnosť je vyčleniť adresnejší model. Teda vyčleniť domácnosti, ktoré pomoc potrebujú viac. Je to relatívne zložitejšie, ale ak vláda myslí adresnú pomoc vážne, tak bude musieť nájsť model, ako vyselektovať domácnosti, ktorým pomôcť napríklad špeciálnou dávkou. Avšak technicky jednoduchšie by bolo zachovať plošný princíp, no plošne určiť určitý nárast cien energií tak, aby sa priblížili k trhovej úrovni. Znamenalo by to nárast cien energií na úrovni piatich až pätnástich percent. Tým by sa dostali bližšie k trhovým cenám a zmenšil by sa ten rozdiel, ktorý musí vláda sanovať z verejných financií“, vysvetľuje Potočár. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po zdravotníkoch sa na prezidenta obracajú aj mimovládky. Tvrdia totiž, že konsolidácia, tak ako je schválená, by ublížila charitám a v praxi tda najmä ich klientom. Ministerstvo financií im údajne už sľúbilo nápravu. Podobne ako to bolo s niekoľkými opravami narýchlo schváleného trestného zákona, aj konsolidačný balíček, ktorý prešiel v skrátenom konaní – sa zrejme bude musieť v krátkom čase v parlamente opravovať.Mimovládky a charity najviac zasiahne nová transakčná daň. Ak sa nič nezmení a konsolidačný balíček bude platiť tak, kao je schávelný, budú musieť zvýšiť ceny pre svojich klientov – a to sú často seniori, ľudia bez domova alebo jednorodičovské domácnosti.Minister financií Ladislav Kamenický im sľúbil výnimku, v zákone však zatiaľ nie je. Výnimka sa však zďaleka nebude týkať všetkých mimovládok, ale iba niektorých.Viac nám o tom v dnešnom podcaste povie Jana Žišková zo Slovenskej katolíckej charity.Podcast nahrával Peter Hanák a Zorislav Poljak.

Kritika, naviac hlučná, a to doslovne. V podaní úderky tzv. mladých vlkov premiéra Roberta Fica. Teda ich časti – šéfa úradu vlády Juraja Gedru a rovnako šéfa premiérových poradcov a europoslanca Erika Kaliňáka. Za článok, ktorý spájal pripravovanú rekonštrukciu vládnej budovy za päť miliónov s oligarchom blízkym Smeru Norbertom Bodorom. Hlučná kritika rovno v sídle spoluautorky investigatívy, priamo do očí a zaznamenávaná na kameru. Aby sa neskôr ocitla na sociálnych sieťach. Adresátkou bola Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu. „Ak to bolo pre nich dôstojné, pre mňa nie. Vyzerá to, že jediným zámerom bolo spraviť nejaké dehonestujúce video“, tvrdí Makarová. Bezprostredne po incidente a útokoch politikov Smeru na sociálnych sieťach však Xénia a ďalší v Nadácii Zastavme korupciiu obdržali výhražný mail s popisom fyzickej likvidácie. Prípad už má na stole prokuratúra. „Bolo to nielen o mne, ale aj mojich deťoch, či vnúčatách. Ako sa im niekto pomstí, ako ja budem trpieť“, ilustruje. „Nie je to nič príjemné a žiaľ, história ukazuje pri Jánovi Kuciakovi, že nikdy neviete“, uzatvára Makarová.Otvára však vážne otázky hraníc politickej komunikácie na jednej strane, na druhej zas ochrany práce novinárov a mimovládok vo verejnom záujme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Spoločné vystúpenie koaličných partnerov Smeru, Hlasu a SNS, ktorí sa dokážu zhodnúť na deklarovaní „dôležitosti samospráv“ v podobe 70-miliónovej podpory. Avízo, že spoločne ohlásia energopomoc. A podľa premiéra musia „spoločne búchať do stola“. Nová vládna stratégia jednoty. A za zlý obraz tejto vlády, za „blbú náladu“ opäť môžu médiá, ktoré idú po tejto vláde ako „krvilační bastardi“, navyše v DenníkuN, Sme a v Aktualitách „posadnutí diablom“. Sankciou má byť štátna regulácia práce novinárov v podobe národného mediálneho úradu.Je tento obraz koaličných lídrov a premiéra Fica naozaj odrazom reality, alebo krivým zrkadlom, ktoré si robí s realitou svoje? Nie je naordinovaná vládna stratégia jednoty len dôkazom, že v súkolí to škrípe? Téma pre Petra Bárdyho. „Robert Fico ukazuje, že v čase krízy nedokáže riadiť štát. Že nemá riešenia. Celé sa mu to teda sype pod rukami. Aj nejednota v koalícii je až do neba volajúca. Ľudia si to všímajú a vidia to. Musí to teda niečim prekryť“, hovorí Bárdy. „Najjednoduchšie je násť niekoho pseudo-zodpovedného“, dodáva. Aktuálne sú to podľa neho opäť novinári. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dobrou správou je, že konsolidujeme, oveľa horšou správou však je forma, ako sa vláda rozhodla priškrtiť Slovensku, jeho občanom i firmám, opasky. 71 versus 29 percent v neprospech vládnych škrtov, to je nelichotivé zrkadlo, ktoré môže priškrtiť slovenskú ekonomiku a odštartovať ďalšie kolo konsolidácie.Väčšina – teda presnejšie 71 percent vládneho balíčka, je totiž vo vládnej koncepcií konsolidácie totiž na strane nových príjmov a iba necelých 30 percent stojí na vládnych škrtoch. No a vo vzduchu pritom visí ešte aj takmer jedna miliarda nad rámec nevyhnutnej konsolidácie, o ktorej použítí pritom nič presnejšie verejnosť nevie, no vláda si ale i takto môže poistiť ďalšie rozhadzovanie, ktorým by prípadne mohla utlmiť spoločenskú nespokojnosť s uťahovaním opaskov. Aké sociálne a spoločenské dopady teda bude mať vládny balíček a ako vládna podoba uťahovania opaskov pribrzdí slovenskú ekonomiku a naštartuje infláciu? Dalo sa to robiť aj inak a lepšie a v čom sú achilovky takto postaveného uzdravovania verejných financií?"Najväčšou otázkou je, nakoľko tento balíček zneatraktívni naše ekonomické prostredie. To zneatraktívnenie môže znamenať i to, že firmy tu budú menej investovať, menej expandovať a z toho vyplýva i menší ekonomický rast, menej medzinárodného kapitálu a to potom môže znamenať to, že občanom i firmám budeme musieť uťahovať opasky viac než v ekonomike, ktorá by nám – inou formou konsolidácie, výraznejšie rástla. Ešte nás určite čaká ďalšia citeľná konsolidácia," tvrdí Ján Tóth.Téma pre šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zuzana Dolinková končí vo funkcii ministerky zdravotníctva. Hovorí, že necítila podporu vládnej koalície a premiéra Roberta Fica. „Pri súčasnom nastavení konsolidačného balíčka ako ministerska zdravotníctva neviem garantovať, že naše zdravotníctvo ide správnym smerom, ktorý sme si vytýčili v programovom vyhlásení vlády. Je mi zároveň ľúto, že sektor zdravotníctva nepatrí medzi priority vlády a nemá silnú podporu vlády a vládnej koalície,“ povedala s tým, že v najbližších dňoch navštívi prezidenta Petra Pellegriniho a odovzdá mu do rúk svoju demisiuRohodnutie ministerky Hlasu odísť, ale aj jej pôsobenie v rezorte v podcaste rozoberáme s odborníkmi z prostredia zdravotnictva - a to zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom a ekonómom, ktorý sa špecilizuje na zdravotníctvo Martinom Vlachynským.Moderuje Denisa Hopková.

„Pred pár dňami som si prevzal na pošte žalobu. Žaluje ma Robert Fico. Za moju knihu Fico – posadnutý mocou.“ Toto píše Peter Bárdy, šéfredaktor a komentátor portálu Aktuality.sk. Teraz však najmä v pozícii autora spomínaného bestselleru o premiérovi Ficovi. Čo je za stotisícovou žalobou za „podobizeň na obálke“, paradoxne nie za obsah tristostranovej knihy, či za autorské práva na fotografie v nej? „Táto žaloba má všetky znaky šikanóznej žaloby“, hovorí v podcaste Bárdy. „Ospravedlnenie, ktoré odo mňa (Robert Fico) žiada a stotisíc eur je podľa právnikov, ktorí majú zastupujú, vôbec najvyššia, akú žiada politik od novinára od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993“, opisuje žalovaný autor. „Robert Fico, ktorého podobizeň sa denne objavuje na stovkách fotografií, mesačne sú to tisíce fotiek, jeho tvár je v televíziách, ide o notoricky známu postavu a rovnako podobizeň, tak on sa domáha neoprávneného použitia jeho podoby? Veď to je nie je reklama na konzervy, autá, alebo automatické pračky. Je to kniha s podobizňou Roberta Fica a bolo relevantné ju použiť na knižnej obálke“, vysvetľuje Bárdy. Politológ Grigorij Mesežnikov reaguje, že ide o „neuveriteľnú správu“. „Tak za použitie vyobrazenia, podobizne politika na knihe sa dožadovať (odškodnenia) súdnou cestou. Veď by sme tu rezignovali na najzákladnejšie slobody“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky. Hovorí pritom o slobode tvorby, či slobode slova, ktoré sú základmi demokratických zriadení. Pavol Szalai z parížskej centrály medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc hovorí, že táto žaloba „nie je hodná premiéra jednej členskej krajiny Európskej únie“. „Žiaľ je stratégiou Roberta Fica umlčať, obmedziť kritických novinárov. A zdá sa, že objavil právny nástroj na potláčanie slobody tlače v podobe tejto absurdnej žaloby“, hovorí Szalai. Reportéri bez hraníc chcú o žalobe hovoriť na medzinárodnej úrovni, aby „európski partneri Roberta Fica vedeli, ako zaobchádza s novinármi“. Szalai hovorí o orgánoch Európskej únie a Európskej rady, aby žalobu slovenského premiéra označili oficiálne za „pokus o obmedzenie slobody tlače“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Napätie na Blízkom východe eskaluje. Po tom, ako Izrael zlikvidoval vodcov Hamasu a Hizballáhu a pristúpil aj k pozemnej operácii na juhu Libanonu, s odvetou prišiel aj Irán. Na krajinu spravovanú premiérom Netanjahuom vyslal dvestovku balistických rakiet. Na situáciu sa pozrieme s Attilom Kovácsom, odborníkom na región z Katedry porovnávacej religionstiky FiF UK v Bratislave. „Paradoxne eskalácia je v záujme izraelského premiéra Netanjahua“, vysvetľuje Kovács. „Vidí v nej jediný spôsob predĺženia svojho mandátu. V decembri mi ho mal čakať súd pre korupčné obvinenia. Dúfa, že neustála vojna ho zachráni“, hovorí Attila Kovács. Ďalším rozmerom je podľa neho snaha izraelského premiéra zatiahnuť do konflitku „tretie strany“. „Najmä Spojené štáty. Preto sme teraz v kritickej chvíli. Keď príde izraelská odveta proti Iránu– a ona určite príde – nakoľko sa na nej budú podieľať Spojené štáty aktívne. To znamená, že nie defenzívne ako teraz pri iránskom útoku, ale či sa do (odvetného) útoku voči Iránu zapoja aktívne“, tvrdí. Tento moment Attila Kovács označuje za „veľmi kľúčový“ pre ďalší vývoj situácie v oblasti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda pred dvomi týždňami oznámila, ako plánuje šetriť a predstavila konkrétne konsolidačné opatrenia. Niektoré z nich už konsolidácia stihla zmeniť. „Za chaotické to označili bývalí ministri financií, opozícia, verejnosť. Vo štvrtok by sa malo hlasovať o finálnej podobe," hovorí v podcaste novinárka Kristina Braxatorová.V rozhovore hovoríme aj o tom, s akými zmenami prichádza minister Kamenický, ktoré z opatrení je najviac kritizované a čo bude znamenať transakčná daň v praxi.Moderuje Denisa Hopková.

Rodičom samoživiteľom sa týmito zmenami nijako nepomáha. Pomoc samoživiteľom a samoživiteľkám? Vôbec žiadna, práve naopak. Oni najviac doplatia na škrty vo vládnej konsolidácií, tvrdí v rozhovore pre Aktuality bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.Zásadné škrty v daňových bonusoch na deti, ale aj faktická likvidácia rodičovského dôchodku. I tak bude vyzerať vládou presadzované uťahovanie opaskov za viac ako dve a pol miliardy eur. No tak, ako sa bývalé garnitúry Igora Matoviča sústredili na plošné rozdávanie pre rodiny s deťmi, tak sa pre SMER či Hlas preferovanou skupinou stali penzisti. Čo všetko teda prinesie vládna konsolidácia z hľadiska sociálnej politiky, prečo sa stali jej najväčšou obeťou rodičia samoživitelia a ich deti a prečo je neustále rozdávanie seniorom už naozaj dlhodobo neudržateľné? „Tu sa nenájde človek, ktorý by sa postavil pred dôchodcov a pokojne im vysvetlil, že náš penzijný systém je prietokovým ohrievačom a keď sa raz na odvodoch vyberie 9 miliárd, tak sa na dôchodkoch nemôže vyplatiť 12 miliárd, to proste nejde. Dôchodcovia si na niečo zvykli, budú si musieť odvyknúť," hovorí pre Aktuality Nahlas exminister Mihál.Sociálna tvár vládnej konsolidácie, téma pre bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ako i experta na dane a odvody Jozefa Mihála. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Republika si aktuálne drží tých šesť sedem percent a do parlamentu by sa aktuálne dostali“, hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS. Za ich návratom vidí aj politiku súčasnej vládnej koalície. Uťahovanie opaskov naordinované voličskej základni, predtým však zásadné prilepšenie premiérovi a ministrom, predseda vlády naviac zabezpečený doživotnou rentou. Bezprecedentný zásah do životnej úrovne občanov, na druhej strane nové ministerstvo za stovky miliónov, márnivé nápady na opätovné prelepovanie policajných áut, fotografie s predsedom Putinovej diplomacie, plány vládnej návštevy Číny. A v parlamente miestami slovník tretej cenovej. A hoci na námestia prichádzajú tisíce nespokojných s výkonom vládnej moci, ako sa to odráža v náladách spoločnosti, ktoré merajú prieskumné agentúry? Má táto vláda stále oporu v občanoch? Od parlamentných volieb bude už v horizonte hodín prvý rok. Aký bol s vládou tria Fico-Pellegrini-Danko a opozíciou na pôdoryse PS-SaS-KDH, s ochočovaným matovičovým Slovenskom?Téma pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS. - ako to vyzerá s podporou vládnych strán – vtedy a dnes- rovnako opozičných strán – vtedy a dnes- ako to vyzerá s náladami spoločnosti„Hlas stráca odchodom Petra Pellegriniho. Jeho voliči prechádzajú k Smeru“, konštatuje sociológ. V opozícii zas posilnilo PS a podľa Pudmarčíka na úkor Matovičovho Slovenska. Progresívci Michala Šimečku však podľa neho rástli len krátko po voľbách. „Na dnešnú úroveň sa dostali tri, štyri mesiace po septembrových voľbách“, konštatuje, s tým, že odvtedy stagnujú. Za povšimnutie však podľa sociológa stoja rastúce preferencie Republiky Milana Uhríka, ktorá je považovaná za politický subjekt extrémnej pravice. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Masívne zvyšovanie sadzby DPH, okresanie daňových bonusov na deti či faktická likvidácia rodičovských dôchodkov. Okrem toho na nás vláda nachystala úplne novú daň z finančných transakcií či obmedzené zvyšovanie firemných daní. I tak v skratke vyzerá vládou schválený konsolidačný balík za viac ako dva a pol miliardy eur. Okrem prekvapivej zmeny premiérovho politického kurzu v téme DPH, sme sa však nedočkali ani zásadnejších škrtov štátu na sebe samom a hoci vo vláde sedia až dve sociálnodemokratické strany, ani tentoraz nenašli odvahu – či chuť, k zavedeniu zásadnejšieho progresívneho zdanenia bohatých či zásahov do ešte stále pomerne nízkych daní z nehnuteľností alebo kapitálu. Ako takto koncipované ozdravovanie verejných financií vníma bývalá ľavicová ministerka financií a čo hovorí na toľko diskutované zmeny v sadzbách DPH? No a ako Brigita Schmögnerová vídi účinkovanie svojho nástupcu v kresle strážcu štátnej kasy? Tak to už je téma dnešného denného podcastu Aktualít.A na záver vám ešte ponúkneme i pozvánka k novému slovenskému dokumentu Vtáčnik režisérky Evy Križkovej.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Takmer 600 obetí a 1800 zranených, naviac vyše polmilióna vysídlených. Dáta, ktoré opisujú kritickú situáciu v Libanone posledných dní. Oživené a silnejúce útoky Izraela proti militantom hnutia Hizballáh rezonujú aj na aktuálnom valnom zhromaždení OSN a sú na programe Bezpečnostnej rady. Táto vojna musí skončiť čo najskôr – volajú svetoví lídri, na druhej strane je izraelský premiér, ktorý odkladá svoju cestu do NewYorku a stojí na čele operácie s neistým koncom. Hnutie Hizballáh – rovnako ako Hamas – sa mu vyšmykuje z rúk ako ryba. A pozorovatelia aj teraz predpokladajú, že koncovkou bude nanajvýš tak jeho stiahnutie ďalej od hraníc Izraela. Prečo je Izrael a hnutie Hizballáh vo vojne? A prečo práve teraz? A o koho vlastne ide v prípade hnutia, ktorého časť je pre Európsku úniu teroristickou? Téma pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave.„Stratégiou izraelského premiéra Netanjahua je neustála vojna. Jedine to mu zachráni politickú kariéru“, vysvetľuje Kovács. Koniec konfliktu by podľa neho prinieslo stiahnutie sa Izraela z okupovaných území a koniec vojenskej a finačnej podpory Izraela zo strany Spojených štátov. „Ostatní sú totiž malí hráči“, tvrdí Kovács. Obidve podmienky však označuje za nereálne. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Premiér Robert Fico pozval pozval lídrov opozičných strán na stretnutie ku konsolidácii. Pozvanie prijali PS a KDH, zatiaľ čo SaS ho odmietla so slovami, že vláda Roberta Fica s nikým o svojich návrhoch nerokovala a teraz na vlastnej koži pociťuje nálady verejnosti. Čo predseda vlády stretnutím sledoval v rozhovore rozoberáme s politológom Erikom Lášticom.Podľa politológa to spadá do komunikačnej stratégie Roberta Fica. „Diktovať tému, držať ju v rukách a nastavovať mantinely. Ak by opozícia odmietla, tak by hovoril, že nemajú záujem o budúcnosť tejto krajine. Zároveň sa mu podarilo rozbiť opozíciu," hovorí Láštic v rozhovore s tým, že predseda vlády robil všetko preto, aby stretnutie nebolo úspešné, no na druhej strane bude hovoriť, že vytvoril priestor, podak ruku a pokúšal sa zodpovedne vládnuť.V rozhovore hovoríme aj o konsolidačnom balíčku a sporoch Hlasu a Andreja Danka. Politológ Láštic hovorí, že premiér v nejakom momente zasiahne. „Ak sa to začne podobať na konflikt minule vládnej koalície a bude silno personifikovaný, tak to spochybní jednu zo základných kvalít, ktorú Robert Fico ponúkal pred voľbami: stabilitu, neriešime personálne rozpory, ale vládneme. V týchto voľbách bol úspešný, lebo tam bola zlá skúsenosť s vládnou koalíciu, ktorá bola symbolom konfliktov na úkor vládnutia v prospech občanov," uzatvára Láštic.Moderuje Denisa Hopková.

Vláda predstavila svoj konsolidačný balíček za viac ako dve a pol miliardy eur. Už z uvedenej sumy je jasné, že konsolidácií sa zrejme nevyhne skoro nik z nás, vláda však o tejto téme doteraz prakticky úplne mlčala a tému prekrývala odvolávaním šéfa PS z vedenia parlamentu. Konsolidačný balíček je tak síce už na stole, opozícia však túto prihrávku na politický smeč zatiaľ príliš nevyužila a do role opozičníka sa začal štylizovať jeden z koaličných lídrov – Andrej Danko. Ako teda komunikujú túto zásadnú tému koaliční, ale i opoziční lídri? A dokáže vláda prekrývať zdražovanie nekonečným škandalizovaním progresívcov a strašením pred údajnými hrozbami liberalizmu?„Myslím si, že ľudia a aj voliči SMER-u, potrebujú oveľa dlhší čas a oveľa konkrétnejšie zažiť na vlastnej koži dopady tejto vlády. Až vtedy sa s nimi bude dať hovoriť o tom, ako sa im zmenil život odkedy táto vláda nastúpila k moci. Musíme si na to počať ešte nejaké dva, tri roky,“ tvrdí odborník na reklamu a merketing Róbert Slovák No a ako sa zmenila premiérova komunikácia po atentáte? Témy pre dlhoročného odborníka na reklamu a merketing Róberta Slováka no a tému okomentuje aj politický reportér Aktualít Martin Sliz.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Vláda prichádza s konsolidačnými opatreniami, ktoré napríklad zvyšujú základnu sadzbu DPH na 23%, zároveň sa by však mala znižiť sadzba pri potravinách a liekov. Vo verejnosti však najviac rezonovalo práve vyjadrenie Ladislava Kamenického, ktorým vysvetlil zvýšenie DPH na knihy. V podcaste rozoberáme, či idú pri verejnej debate o zvyšovaní DPH na knihy do úzadia opatrenia, ktoré zasiahnu mnohé skupiny o mnoho výraznejšie.„Pozreli sme sa však aj na to, ako je to s analýzou, s ktorou prišiel šéf rezoru financií. Obrátili sme sa na IFP, či nám vedia poskytnúť analýzu, nech vieme z akých dát minister vychádzal. A ukázalo sa, že neexistuje jedna ucelená analýza, ktorá by vyšla pod hlavičkou IFP," približuje novinárka Braxatorová.V podcaste približujeme aj iné dáta, ktoré naopak hovoria, že zvýšenie DPH na knihy zasiahne rovnako chudobných, ako aj bohatých. „Rozdiel môže byť o 1,40," konštatuje reportérka.Moderuje Denisa Hopková.

Na námestia slovenských miest sa vracajú protesty. Stojí za nimi občianska platforma Otvorená kultúra a pozýva k „masovej solidárnej akcii“ Kultúrneho štrajku. Hovorí o deštrukcii, personálnych čistkách, blokovaní obnovy pamiatok či útokoch na ľudí v kultúre, za čím má stáť rezort kultúry vedený ministerkou Šimkovičovou. Otvorená kultúra žiada zabezpečenie odborného a kompetentného riadenia rezortu a zastavenie deštruktívnych zmien v rezorte. Protesty podporuje aj spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.„Žiadame, aby ministerka Šimkovičová a šéf jej služobného úradu Lukáš Machala odišli zo svojich funkcií“, hovorí spisovateľ Hvorecký.Hovorí však aj o priamej zodpovednosti premiéra Roberta Fica za „mizerný stav kultúry“ už tým, že ministerku kultúry podporuje. „Je potrebné mu to stále pripomínať, lebo on tvrdí, že stojí za víziou ministerky Šimkovičovej. Okrem neho však túto víziu nikto nevidel“, uvádza. „Nikto ju nepozná a podľa mňa taká vízia ani neexistuje a premiér klame“, dodáva. Premiérova podpora ministerky Šimkovičovej podľa Hvoreckého stavia premiéra proti tisíckam tých, ktorí sa schádzajú na námestiach, či už v dvoch petíciách žiadali o jej odstúpenie. „Obidve mali pritom podporu na úrovni po 190 tisíc signatárov. Do výstražného štrajku sa zapojilo vyše tri tisíc ľudí. Je tak evidentné, že premiér nechce vidieť realitu, že ministerka Šimkovičová nemá širokú podporu kultúrnej obce“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viacZaplatíme si viac napríklad za benzín či naftu, nákup drogérie, ale aj bankám či mobilným operátorom? V podcaste s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom zhrname konsolidačné opatrenia vlády, ktoré predstavil premiér Robert Fico spolu s ministrami.„Banky môžu o niečo zdvihnúť poplatky. Slovnaft môže mať o nejaký cent drahší benzín a naftu, v prípade mobilných operátorov si tiež možno priplatíme za nejaký paušál o pár centov navyše. No v tejto chvíli nikto nedokáže povedať, ako presne to bude vyzerať. No firmy sú súčasťou spoločnosti a tie cestičky si nakoniec nájdu ku konečnému spotrebiteľovi, ľuďom," vysvetľuje v podcaste.V rozhovore hovoríme aj o tom, či bude skutočne zníženie DPH na niektoré potraviny a lieky kompenzovať najslabším príjmovým skupinám zvýšenie DPH z 20 na 23%, tak ako to tvrdí premiér. „Pôjde o čiastočnú kompenzáciu. Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viac," približuje ekonomický novinár.No a rozoberieme si, ako je to so slovami Roberta Fica, ktorý ešte pred niekoľkymi mesiacmi odmietal zvýšenie DPH. „Podľa mojich kuloárnych informácií, sa Robert Fico dlho bránil zvýšeniu DPH. Aj preto sa prestavenie konsolidačných opatrení naťahovalo. A podľa mojich ifnormácií nakoniec pod tlakom aj ministra Kamenického a ďalších nakoniec ustúpil."V rozhovore tiež rozoberáme, že štát bude na sebe minimálne šetriť.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Koalícia odvolala šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Jeho odvolanie v tajnom hlasovaní podporilo 76 zo 79 koaličných poslancov. Jeho odvolanie nepodporili traja poslanci Hlasu, a to Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš Šéfredaktor aktualít Peter Bárdy v podcaste hovorí, čo tým koalícia na čele s Robertom Ficom sleduje.„Po hlasovaní o odvolaní Michala Šimečku prišli koaliční partneri s tým, že idú zvyšovať DPH na 23%. To je niečo, čo pocíti každý. Toto je hlavný dôvod, Šimečkom chceli zakryť, že nedokážu šetriť, že míňajú peniaze na nezmysly, vytvárajú čudné trafiky, ktoré volajú ministerstvo športu, rozdávajú si papalášske doživotné renty. A tvária sa, že všetky tie peniaze, ktoré bezmyšlienkovito míňajú sú v prospech Slovenska," hovorí v rozhovore šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Moderuje Denisa Hopková.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba ešte minulý týždeň komentoval výstrahu pred povodňami, že “je to druhý krát tento rok, čo počúvam, že bude tisícročná voda.” Jeho podriadení však zrejme našťastie názor ministra nebrali vážne a na povodne sa pripravili. Napriek tomu dochádza ku škodám. Dalo by sa im zabrániť, keby sa do protipovodňových opatrení nasmerovalo viac peňazí? Boli sme v zaplavenej Devínskej Novej Vsi.Bývalý šéf Slovenského vodohospodárskeho podniku a predtým riaditeľ Povodia Dunaja Ladislav Glinda pre náš podcast analyzuje, či si na takéto povodne treba zvyknúť, alebo sa im dá aj ubrániť. Budete počuť aj bratislavského župana Juraja Drobu a našu reportérku Kristínu Braxatorovú, ktorá bola v zaplavených oblastiach a priniesla výpovede miestnych obyvateľov.Moderuje Peter Hanák.

„Čo sa deje v KDH sa dá rozdeliť do 3 kategórií: hnutie si snaží nájsť svoje miesto medzi opozíciou a koalíciou. V tejto atmosfére sa tiež hovorí o vzdialení sa Martiny Holečkovej od zvyšku poslancov. A navyše riešime aj, aká je pozícia Viliama Karasa, ktoré vplyv v strane rastie," opisuje v rozhovore novinárka Aktualít Kristína Braxatorová.Martina Holečková prišla do NRSR s vlastným návrhom, aby rozhodnutie o prerušení výkonu trestu odňatia slobody na základe návrhu ministra spravodlivosti bolo povinne preskúmané súdom. Ide o nedávnu reakciu na kroky Borisa Suska, ktorý podal dovolanie v kauze Dušana Kováčika a súčasne s podaním dovolania rozhodol o prerušení výkonu rozsudku Najvyššieho súdu a to až do rozhodnutia o dovolaní. Za svoj návrh si bývala šéfka poslaneckého klubu KDH vyslúžila kritiku od samotného predsedu strany Milana Majerského. „Povedal, že návrh Martiny Holečkovej sa mu nezdá odborný," približuje novinárka.Na Majerského vyjadrenie reagoval na sociálnej sieti jeho kolega a bývalý europoslanec Ivan Štefanec so slovami „Hanba...milý súčasný predseda KDH, keď už je príťažou aj konštruktívny návrh vlastnej poslankyne," napísal s tým, že ide o hanbu, ak je pre predsedu opozičnej strany prednejší smerácky minister ako nezávislé súdy.V rozhovore tiež rozoberáme, či sa objavuje v hnutí viac kritických hlasov na adresu Milana Majerského. „Opozičné postoje v rámci hnutia sa kopia. Nie všetci sú spokojní s tým, že KDH chce o zmene ústavy rokovať aj s vládnymi stranami," hovorí novinárka Braxatorová.Moderuje Denisa Hopková.

Uťahovanie opaskov – pre politikov mimoriadne nepopulárna téma, pre slovenské verejné finacie zasa téma ich doslovného prežitia. Vládna koalícia je k tejto téme zatiaľ informačne veľmi skúpa, diskutuje sa však už aj o zmenách vo výške DPH, dani z finančných transakcií, prepúšťaní v štátnej správe či masívnych odvodoch pre banky.Slovensko teda čaká veľké uťahovanie opaskov. Konsolidácií verejných financií v tak veľkom – niekoľkomiliardovom objeme sa tak zrejme nevyhne prakticky nik z nás. Tvrdí to ekonóm Martin Šuster. Ako by mala vyzerať konsolidácia podľa predstáv ekonómov a čo by tieto návrhy urobili s našou ekonomikou, ale i s našimi peňaženkami? Dajú sa donečkonečna jednou rukou žmýkať banky a tou druhou rozdávať trináste dôchodky či nízkymi daňami pomáhať živnostníkom? Chápe vôbec vláda hrozivosť situácie a ak áno, prečo premiér tvrdí, že sa to nedotkne životnej úrovne občanov? No a najmä, prečo je tak nevyhnutné si práve teraz utiahnuť opasky a čo by sa stalo, ak by sme to neurobili?„Teraz je ten priestor keď s tým vieme niečo urobiť, ak s tým, povedzme, že 10 rokov, nič neurobíme, tak už nebude v našich silách a schopnostiach naše dlhy zastabilizovať a zabrániť krachu v budúcnosti,“ hovorí ekonóm Martin Šuster.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s ekonómom Martinom Šusterom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Malo to byť vyriešené už pred letom, riešenie nepriniesol ani avizovaný záver augusta a nevyriešený predseda parlamentu delí vládnu koalíciu aj v polovici septembra. A ak Hlas naďalej nevidí dôvod, prečo by postu mal vzdať, SNS Andreja Danka mu odkazuje, že Hlas má prezidenta, čím sa situácia zmenila, zakrýva sa tiež deklarovanou podporou Smeru, pozíciou, ktorú označuje za „rozhodujúcu“. Aké toto môže mať riešenie? Na druhej strane zaznievajú hlasy, že kým sa politici naťahujú o posty, bez riešení zostávajú sľuby o lacnejších potravinách, kvalitnejšom školstve a fungujúcom zdravotníctve. A z obvinených sa stávajú ľudia bez korupčných škrabancov – či inak čistí. Téma pre Petra Bárdyho, šéfredaktora a politického komentátora Aktualít. „Je tu dvadsiatka ľudí s napojením na Smer na jednej strane. Oproti nim je zvyšných päť miliónov. Tých dvadsať je dnes v bezpečí, sú spokojní, užívajú sú slobodu a najmä pocit, že im nehrozí stíhanie. Na druhej strane je päť miliónov ľudí, ktorí čakajú, že štát budú riešiť manažéri, ktorí naplnia predvolebné sľuby aspoň sčasti“, ilustruje situáciu Bárdy. „Tých päť miliónov sa toho zatiaľ nedočkalo a prekvapuje ma, že ich nespokojnosť sa nepremieta do prieskumov verejnej mienky. Zdá sa, že stratégia Roberta Fica prekrývať to kultúrnymi vojnami a vymyslenými pseudokauzami funguje“, konštatuje komentátor a šéfredaktor Aktaulít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V dôsledku zanedbanej vodárenskej infraštruktúry ročne prichádzame o takmer tetinu pitnej vody. Investičný dlh vodární sa vyšplhal až k desiatim miliardám a vodárne ani samosprávy to samé zvládnuť nemôžu, hovorí na základe kontroly NKÚ jeho šéf Ľubomír Andrassy. Chystá sa štát ovládnuť vodárne?Hoci je voda strategickou surovinou, ktorú u nás chráni dokonca i Ústava, prístup štátu a predovšetkým samospráv k tejto cennej komodite tomu vôbec nenasvedčuje. Správa Najvyššieho kontrolného úradu totiž odhalila, že stav vodárenskej infraštruktúry je doslova kritický, pre deravé potrubia sa stráca tamer tretina pitnej vody, no a samozrejme, všetky tieto straty si napokon zaplatíme my, ako spotrebitelia.Navyše, vodárne do svojej infraštruktúry prakticky vôbec neinvestujú a tak sa investičný dlh vyšplhal až k neuveriteľnej sume 10 miliárd. Situáciu chce riešiť už aj vláda. Bude tak v hre aj nejaká forma prevzatia vodární do správy štátu – výmenou za investície do vodárenskej infraštruktúry? A ako mrhanie vodou a zanedbávanie vodárenskej infraštruktúry mohlo vôbec dospieť až takto ďaleko a koho je to zodpovednosť?Témy nášho dnešného podcastu s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Slovensku môže hroziť zmrazenie europskych peňazí. Európska komisia hovorí o narúšaní demokratických noriem a údajne navrhne zastavenie eurofondov za zrušenie špeciálnej prokuratúry. Tvrdí to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje.Podľa zdrojov blízkych Komisii má byť tento proces v začiatkoch a rozhodujúci bude súhlas predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Či k tomu môže naozaj prísť čo by to znamenalo pre Slovensko v podcaste rozoberáme s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. „Asi to bude trvať niekoľko mesiacov. O viac, že sa teraz kreuje Európska komisia," vysvetľuje, koľko by mohol trvať proces, pokiaľ by sa naozaj potvrdili informácie agentúry.Oslovili sme aj samotnú Komisiu, ktorá hovorí, že pokiaľ ide o Slovensko, v súčasnosti analyzu nedávnu reformu Trestného zákona a tento proces ešte stále prebieha. „Čo sa teda týka aktivácie príslušného nariadenia, v súčasnosti nie je prijaté žiadne rozhodnutie, a to ani také, ktoré by čakalo na politické schválenie,“ uzavrela eurokomisia.Moderuje Denisa Hopková.

Nielen miestami až neznesiteľné teplo a vlny horúčav, ale aj suchá, kríza s dostupnosťou vody, potravín, nový fenomén sťahovania sa za znesiteľnejšími klimatickými podmienkami, znevýhodnení chudobní a hrozba až sociálnych nepokojov. To všetko so sebou nesú stále vypuklejšie klimatické zmeny. Aj toto leto prepisovalo teplotné rekordy vôbec od začiatku meraní. Na Slovensku sa v horizonte hodín objavila klimatická výzva, podporená stovkou osobností, ktorá hovorí, že pri klimatickej kríze nejde len o prírodný a technický problém, ale že má vážne presahy na fungovanie samotnej spoločnosti. Pozrieme sa na ňu s jej iniciátorkou, sociologičkou Zuzanou Fialovou. „Utrpenie a bezmocnosť (ľudí sužovaných klimatickými zmenami) môžu viesť až k frustrácii a do naozaj veľkých a hlbokých sociálnych konfliktov“, hovorí Fialová. Budeme hovoriť o „boji o zdroje“ pre možný obmedzený prístup k nim, o „energetickej“ a „klimatickej“ chudobe a o zmene migračných tokov, ktoré presmerujú ľudí do oblastí s prijateľnejším klimatickými podmienkami na prežitie. V podcaste načrtneme aj možné scenáre vývoja. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Posledne dni síce púta pozornosť situácia vo vládnej koalícii, ale veci sa dejú aj medzi opozičnými stranami - Richard Sulík sa stiahol z parlamentu, Ľubomír Galko opustil hnutie Slovensko a bude zastupovať Demokratov. Politickú situáciu v podcaste rozoberáme s novinárom Martinom Slizom.V podcaste približujeme aj zákulisie toho, čo sa dnes odohráva medzi opozičnými stranami prečo nedochádza k žiadnemu veľkému spájaniu, po ktorom niektorí volajú, a ako do toho celého zasiahne Ivan Korčok.Moderuje Denisa Hopková.

Pamätáte si ešte protesty Smeru proti obrannej zmluve s USA? Robert Fico zmluvu označoval za vlastizradu a sľuboval jej zrušenie. Predseda SNS Andrej Danko teraz tlačí na Smer, aby tento sľub dodržal. Minister obrany Robert Kaliňák totiž na zmluve zatiaľ nič nezmenil.Môže Andrej Danko naozaj dosiahnuť zrušenie obrannej spolupráce s USA, alebo mu ide iba o radikálnych voličov Smeru, ktorí nespokojnosť s nedodržanými sľubmi dávajú najavo prechodom k strane Republika?Viac v dnešnom podcaste vysvetlí Tomáš Kyseľ, autor dnešného textu o tejto téme.Moderuje Peter Hanák.

Dušana Kováčika uznal špecializovaný súd za vinného v druhej korupčnej kauze. Sudca Michal Truban bývalého špeciálneho prokurátora odsúdil v prípade 50-tisícového úplatku v knihe. Novinárka Ivana Zigová, ktorá sa bola pozrieť na vyhlásenie rozsudku a v podcaste približuje o čom je kauza a ako súd odôvodnil svoje rozhodnutie.Dušak Kováčik počas záverečnej reči minulý týždeň odmietal, že vzal úplatok. Tvrdil že „skutok sa nestal“ a je vykonštruovaný. „Teória Kováčika o vykonštruovanom procese padla. Ale ten dôvod bol taký, že jeho obhajoba a ani on sám ničím nepodložili a nedokázali tieto svoje tvrdenia pred súdom," hovorí v podcaste novinárka Zigová.Podľa sudcu Michala Trubana dokazovanie pred súdom dostatočne preukázalo, že skutok sa stal. „Výpovede mu vytvorili dôveryhodný reťazec, na základe ktorého sa rozhodol, že nie je pochýb o tom, že k odovzdaniu a prijatiu úplatku skutočne došlo," uzatvára novinárka.Moderuje Denisa HopkováVšetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Vládna koalícia veľkolepo oslávila SNP, podpísala memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní krajiny so suverénnou diplomaciou na štyri svetové strany, ministerka kultúry pokračuje v personálnych zmenách na čele kultúrnych ustanovizní a prezident Peter Pellegrini premiérovi vymenoval šéfa tajnej služby. Verejnosť však ani po lete nepozná meno koaličného predsedu parlamentu, rovnako nástroje nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. A ak pred menovaním šéfa tajných Andrej Danko zaznamenával verejnú podporu zo strany premiéra Fica pre svoj projekt šéfa parlamentu, po Pellegriniho potvrdení Gašpara mladšieho v čele SIS takáto verejná podpora zmizla. V opozičných vodách sa zas črtá silná posila pre Progresívne Slovensko. Čo by mu priniesol Ivan Korčok? Aká bude politická jeseň? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka. Kľúčom k jej pochopeniu je podľa neho vymenovanie šéfa SIS. Peter Pellegrini vymenoval Robertovi Ficovi jeho nominanta Pavla Gašpara, syna Tibora Gašpara. A ak predtým premiér hovoril o podpore pre Andreja Danka na post predsedu parlamentu, teraz je ticho.„Andrej Danko je troubblemaker tejto vládnej koalície. Žiada si svoje. Veď on je vlastne taký malý Gašparko, ktorý ale vie zahrať veľké divadlo“, poukazuje Štefančík. Dodáva však, že mu chýba váha „volebného zisku“. V otázke prípadnej budúcnosti Ivana Korčoka spojenej s Progresívnym Slovenskom Radoslav Štefančík na jednej strane konštatuje, že „Korčok je magnetom na voličské hlasy“, na druhej môže PS oslabiť koaličný potenciál. „Môže sa stať, že PS takto povysáva v opozičných vodách nielen osobnosti, ale aj voličské hlasy a následkom bude fakt, že voľby síce vyhrajú, no nebudú mať s kým zostaviť koalíciu. Pretože ostatné politické strany sa nedostanú do parlamentu“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ján Havlík. Niekdajší „mukl“, teda muž určený na likvidáciu, ktorý si odpykal tvrdých 11 rokov v komunistických väzeniach a pracovných táboroch. Len preto, že bol rehoľník s ašpiráciou pôsobiť ako kňaz.Po takmer šiestich dekádach sa z neho stane osobnosť hodná nasledovania, čo je jedna z interpretácií aktu blahorečenia. Aký bol príbeh Ján Havlíka, ktorý je aj o vnútornej slobode v čase komunistickej totality a teda vrcholnej neslobody. S historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa. Slávnosť blahorečenia je práve dnes v Šaštíne. „Ak náboženstvo napríklad hovorí o svedomí, o vnútronej slobode, o živote za týmto životom, totalitným režímom to prekážalo. Tak Stalin ako Hitler (a rovnako ich nasledovníci) chceli, že platiť tu budú výhradne ich zákony a oni budú rozhodovať. Jednotlivcov chceli mať pod svojou kuratelou. Všetci mali byť v rukách ich totalitných režimov“, vysvetľuje historik ÚPN. Výsledkom tak len na území vtedajšieho Slovenska bolo 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce , 5 135 vojakov pomocných technických práporov (PTP), 4 739 osôb (1 838 domácností) v rámci Akcie B – presídlených z väčších miest na vidiek. Český Úrad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu (ÚDV) v roku 2006 zverejnil údaje o 4 495 osobách, ktoré zomreli v komunistických väzniciach v rokoch 1948 – 1989.Ján Havlík síce neskonal v komunistikom väzení, ale na následky jedenástich rokov, počas ktorých fáral v uránových baniach v okolí Příbrami a Jáchymova. Popri neľudských podmienkach tejto práce je zadokumenotvané jeho ťažké fyzické i psychické týranie v najobávanejšej väznici režimu v Prahe na Pankráci. „Režim ho prepustil po jedenástich rokoch väzby z obavy z možného úmrtia a následnej hrozby fámu mučeníctva“, hovorí Neupauer. Ján Havlík potom na slobode prežil s podlomeným zdravím už len tri roky a skonal doslova na ulici cestou k lekárovi len 37 ročný. Prečo tá mašinéria komunistických žalárov, ktorá vysávala mladé životy? Čoho sa komunistický režim bál? A prečo hovoriť o príbehoch podobných Jánovi Havlíkovi dnes? Otázky, na ktoré nájdete odpovede v rozhovore s historikom ÚPN Františkom Neupauerom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

27. december 1965 – tenisový tím Austrálie obhájil Davisov pohár. Trinásty raz za posledných dvadsať rokov. V tento deň sa tiež zrútila britská ropná plošina v Severnom mori, pričom zahynulo 13 ľudí. A tiež sa narodil známy indický herec, producent, televízny moderátor a filantrop Salman Khan, či austrálsky futbalista Chris Mainwaring.A vo vtedajšom socialistickom Československu, v Skalici na Záhorí, na ulici skonal väzeň svedomia, niekdajší „Mukl“, teda muž určený na likvidáciu, ktorý si odpykal tvrdých 11 rokov v komunistických väzeniach a pracovných táboroch. Len preto, že bol rehoľník s ašpiráciou pôsobiť ako kňaz. Po takmer šiestich dekádach sa z neho už v horizonte hodín stane osobnosť hodná nasledovania, čo je jedna z interpretácií aktu blahorečenia. V dnešnom podcaste sa pozrieme na príbeh Ján Havlíka, ktorý je aj o vnútornej slobode v čase komunistickej totality a teda vrcholnej neslobody. S historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa. „Ak náboženstvo napríklad hovorí o svedomí, o vnútronej slobode, o živote za týmto životom, totalitným režímom to prekážalo. Tak Stalin ako Hitler (a rovnako ich nasledovníci) chceli, že platiť tu budú výhradne ich zákony a oni budú rozhodovať. Jednotlivcov chceli mať pod svojou kuratelou. Všetci mali byť v rukách ich totalitných režimov“, vysvetľuje historik ÚPN. Výsledkom tak len na území vtedajšieho Slovenska bolo 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce , 5 135 vojakov pomocných technických práporov (PTP), 4 739 osôb (1 838 domácností) v rámci Akcie B – presídlených z väčších miest na vidiek. Český Úrad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu (ÚDV) v roku 2006 zverejnil údaje o 4 495 osobách, ktoré zomreli v komunistických väzniciach v rokoch 1948 – 1989.Ján Havlík síce neskonal v komunistikom väzení, ale na následky jedenástich rokov, počas ktorých fáral v uránových baniach v okolí Příbrami a Jáchymova. Popri neľudských podmienkach tejto práce je zadokumenotvané jeho ťažké fyzické i psychické týranie v najobávanejšej väznici režimu v Prahe na Pankráci. „Režim ho prepustil po jedenástich rokoch väzby z obavy z možného úmrtia a následnej hrozby fámu mučeníctva“, hovorí Neupauer. Ján Havlík potom na slobode prežil s podlomeným zdravím už len tri roky a skonal doslova na ulici cestou k lekárovi len 37 ročný. Prečo tá mašinéria komunistických žalárov, ktorá vysávala mladé životy? Čoho sa komunistický režim bál? A prečo hovoriť o príbehoch podobných Jánovi Havlíkovi dnes? Otázky, na ktoré nájdete odpovede v rozhovore s historikom ÚPN Františkom Neupauerom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenské národné povstanie. Od toho dnes už chronicky známeho rozkazu „začnite s vysťahovaním“ bude v horizonte hodín okrúhlych 80 rokov. Golianova veta vtedy velila k odporu voči okupačným jednotkám. A hoci tento ozbrojený odpor Nemci do dvoch mesiacov porazili, prechodom na partizánsky spôsob boja domáci odboj vydržal až do oslobodenia krajiny sovietmi o pár mesiacov neskôr. Čo si to s odstupom ôsmich dekád vlastne pripomíname? Povstanie si totiž od začiatku chceli ochočiť či komunisti, svoje nálepky mu dávali rovnako ľudáci. Čosi napovedajú už jeho dobové názvy: „čechoboľševický puč“, „banskobystrické“ či „stredoslovenské“ ale i „slovenské povstanie“. Na jeho očisťovaní pracovali a pracujú historici – Jozef Jablonický ho chcel mať „bez legiend“, Marek Syrný zas konštatuje jeho „uškodenie“ vlastným precenením komunistov. A diplomati Francúzska, Spojených štátov, Veľkej Británie, Českej republiky a Rumunska v spoločnom vyhlásení upriamujú aj na pomoc Západu, ktorú mal „sovietsky naratív histórie“ po roku 1948 vymazať. Na Slovenské národné povstanie sa pozrieme prizmou príbehov jeho protagonistov, ako ich má napočúvané novinárka Soňa Gyarfašová, ktorá systematicky už desaťročia zachytáva osudy tých, ktorí sa pričinili aj o našu slobodu. „Slovenské národné povstanie vnímam ako vyvrcholenie nesúhlasu a odporu voči režimu, ktorý bol nespravodlivý. Voči režimu, ktorý prenasledoval mnohých svojich občanov a ďalších vydal na smrť v deportáciách“, rozpráva Gyarfašová. Novinárka pripomína aj vystúpenie Rudolfa Viesta ešte z roku 1939, krátko po vzniku Slovenského štátu, v ktorom sa krajanom prihovára a „to, čo sa deje vo vojnovom štáte“ označuje už vtedy za „nekresťanské“ a „neľudské“. Niektorí aktívni účastníci Povstania boli neskôr perzekvovaní režimom, ktorý nastúpil po vojnovom Slovenskom štáte, a síce komunistickým Československom a stranou, ktorá si SNP chcela „prispôsobiť na vlastný obraz“. Soňa Gyarfašová pripomína príbeh Vojtecha Gejzu Danieloviča, ktorý bol jedným z veliteľov v SNP. „Zomrel v komunistickom väzení“, ilustruje. „Ak sa vysokí štátni predstavitelia chodia klaňať na hrob Gustávovi Husákovi, myslím si, že by si mali pripomenúť aj generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, Imricha Karvaša, Petra Zaťka a dalších, ktorí boli kľúčoví v SNP. A možno kľúčovejší, ako postavy, ktoré dnes vyťahujú mnohí politici“, hovorí.V podcaste budete počuť príbehy tých, čo ešte žijú, ako aj pamätníkov, ktorí už nie sú medzi nami. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovenská polícia a prokuratúra ho podozrievala z korumpovania mocných v Karibiku, vládna novela jeho prípad zastaví. Veľkopodnikateľ Mario Hoffmann je ďalším z radu tých, ktorým pomohla vládna novela Trestného zákona. Problém sa však ukazuje aj pri samotných „mužoch zákona“. Už o pár dní môže nastať policajný exodus. Naviac elitní vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, ktorú nahrádza staronový ÚBOK nevedia ani šesť dní pred prvým septembrom, čo bude s nimi ďalej. Prípady sledujú Laura Kelloová a Ján Petrovič z investigatívneho tímu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák 

Nehrozí z Blízkeho východu totálna vojna? Po ukrutnostiach Hamasu a následnej ešte krvavejšej odvete Izraela, ktorá trvá už desať mesiacov, sa do konfliktu zapojilo libanonské teroristické hnutie Hizballáh. Po mesiaci tak chcelo odčiniť usmrtenie jedného zo svojich vysokopostavených mužov Fuáda Šukra. Má za tým stáť Izrael, no k činu sa nepriznáva. Na jednej strane stovky odpálených rakiet zacielených na Izrael, na druhej stovky leteckých útokov, ktoré mali preventívne zneškodniť libanonský útok väčšieho rozsahu. Proti sebe pritom stoja rivali, za ktorými sú atómové mocnosti – Irán a Spojené štáty. K čomu smeruje napätie na Blízkom východe? Téma pre odborníka na oblasť Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského. „Ak nechceme byť svedkami radikálneho zdražovania pohonných hmôt či novej utečeneckej krízy, konflikt na Blízkom východe nám nemôže byť ľahostajný“, tvrdí Kovács. „Určite si musíme všímať, čo sa v oblasti Blízkeho východu deje. Minimálne ekonomicky to môže mať na nás veľký vplyv. Veď ropa je stále dôležitá. Nemali by sme to podceňovať. A rovnako sociálny impakt. Keby tam nastala globálna vojna, nedávna utečenecká kríza by bola nič v porovnaní s tým, čo by hrozilo v prípade vypuknutia konfliktu na Blízkom východe“, vysvetľuje arabista Attila Kovács z katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. „My sa správame, ako by sa nás to ani netýkalo“, uzatvára. V rozhovore sa tiež dozviete: - o aké hnutie ide v prípade libanonského Hizballáhu- aké môže mať následky rozšírenie konfliktu do Libanonu- prečo je dôležité sledovať situáciu na Blízkom východe- kto môžu byť garanti mierového riešeniaPodcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nežná revolúcia vo vzdelávaní - takto pomenoval balík desiatok zmien, ktoré tento týždeň schválila vláda, minister školstva Tomáš Drucker. Revolúciou to rozhodne nemožno nazvať, ide však o pozitívny posun, tvrdí šéf Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Ako zabrániť odlivu mladých mozgov a prečo tomu nezabráni zákaz mobilov ani rodičovská stopka sexuálnej výchove?Vzdelanosť a vzdelávanie - to je jedna z kľúčových achiloviek slovenskej spoločnosti už celé desaťročia. Napokon, najvýpovednejšia o tom hovorí takzvaný Braindrain - teda únik mozgov, kde z tejto krajiny každým rokom uteká čoraz viac tých najlepších a najchytrejších mladých ľudí študovať do zahraničia. Samotný minister školstva pritom nazval aktuálne výsledky testovania PISA "Národnou tragédiou", kde naše deti zlyhávajú tak v čitateľskej gramotnosti, ako aj v matematike. Navyše, Slovensko je pritom krajinou, kde dobré vzdelanie jeho nositeľov neposúva k lepším, hodnotnejším a ani bohatším zajtrajškom. Na čele rezortu školstva sa pritom po Novembri 89 už vystriedala doslova celá plejáda rôznorodých ministrov. A kam sa v tomto panteóne zaradil po takmer roku vo funkcií Tomáš Drucker?Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o problémoch vo vzdelávaní našich detí ako i o aktuálnej reformnej snahe ministra školstva. So šéfom Centra vzdelávacích analýz Michalom Rehúšom. Pekný deň pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Obetuje premiér ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú? Pred voľbami 2020 mu ešte záležalo na verejnej mienke či sociálnom zmieri, dnes ale Robert Fico potrebuje presne také "kladivá" ako je Šimkovičová či Taraba, odpovedá šéfredaktor Peter Bárdy. A prečo maskuje vláda neschopnosť plniť predvolebné sľuby potemkiniádou o progresívnom či dúhovom nebezpečenstve?Horúca politická jeseň dorazila na Slovensko zjavne predčasne. Okrem takmer až vražedných teplôt a divokých búrok, atmosféru na politickej scéne tvrdí predovšetkým najmenšia koaličná strana - Dankova SNS. Ministerka kultúry s elánom akéhosi "Veľkého inkvizítora" čistí rezort v mene svojich svojráznych predstáv no a jej stranícky šéf si zasa takpovediac zasadol na mimovládky kde okrem škandalizovania - postaveného však zväčša na vode, sa im už vyhráža dokonca aj tými najprísnejšími trestnoprávnymi postihmi. Premiér zotavujúci sa z atentátu pritom pýticky veští nejaký ďalší atentát a jeho verní už preto chystajú opäť ďalšie regulácie občianskych protestov.Niet divu, že to všetko - i v rozhorúčenej Bratislave, zdvihlo novú vlnu pomerne masívnych občianskych, kultúrnych i politických protestov no a hoci sa koalícii mobilizácia v uliciach vôbec nepozdáva, v parlamente - kde politika akosi prirodzene patrí, sa s opozíciou jednoducho baviť nechce. No a september - a s ňou nové kolo politickej i občianskej konfrontácie nám už doslova klope na dvere. "Vláde sa nedarí plniť programové vyhlásenie vlády. Jednoducho, ľudia sa nemajú lepšie, nie sú nižšie ceny potravín ani energií, nerastie životná úroveň, majú deravý štátny rozpočet, majú fatálne problémy v policajnom zbore, zdravotníctvo sa rozpadá, tak predsa musia niečo robiť. No a namiesto toho, aby hľadali riešenia reálnych problémov, tak pustia medveďa na bicykli pod šapitó a čakajú, že im ľudia budú za to tlieskať," zhodnotil aktuálnu politickú situáciu šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnej politickej i spoločenskej situácií ako i prognózach čo nás čaká - a možno neminie. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Invázia v auguste 1968 do Československa bola násilným pokusom ruského impéria zabrániť odtrhnutiu časti svojho dobytého územia. To s komunizmom a jeho ideami nemalo nič spoločné. To je presne to isté, čo sa prejavuje aj dnes na Ukrajine, stačí sa započúvať do rečí ruských propagandistov či samotného Putina a brať to vážne, tvrdí pamätník augustovej invázie a expolitik František Šebej.Fakty a mýty o augustovej invázií a následnej okupácií ČSSR.

Opozícia dnes ministrov M. Šimkovičovú ani B. Suska neodvolala. Vládna moc totiž z väčšej časti mimoriadne schôdze ostentatívne odignorovala a namiesto poctivej debaty o problémoch v kultúre či spravodlivosti v parlamentnom pléne, uprednostnila pohodlné výpady voči opozícií, občianskej spoločnosti či médiámi z bezpečia vlastných tlačoviek. Pripomeňme, že ide pritom o tú istú koalíciu, ktoré sa doslova zaklína parlamentnou kultúrou a opozíciu kritizuje za prenášanie politiky do ulíc. Ked však príde na lámanie chleba a politika sa ocitne v požadovanom parlamentnom kolbišti, koalícia rokovať odmietne. No, ako sa hovorí: "Podľa skutkov poznáš ich."O čom teda vypovedá tento čoraz viac napätejší a neustále eskalujúci opozičnokoaličný súboj? Prečo sa kultúrna obec ocitla v tak ostrom strete s vlastnou ministerkou, je naozaj najvyšší čas vrátiť sa do ulíc na protesty voči vládnej politike a o čo dnes Robertovi Ficovi vlastne ide? Vracia sa krajina pod rukami štvrtej ficovej vlády opäť do temných a šedivých čias prednovembrovej Normalizácie a ak áno, ako to nevzdať a nerezignovať? Témy a otázky pre dlhoročného poslanca KDH, jednu z tvári novembra 89 a veľkú postavu disentu Františka Mikloška.Je utorok, 20. augusta - dnes v noci si pripomenieme výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy vedených Sovietskym zväzom do Československa. Brutálna a bez akýchkoľvek pochybností i protiprávna invázia v Auguste 1968 tankami rozdrvila ideály Prazskej jari a odštartovala éru husákovskej Normalizácie podopieranú okupačnou sovietskou armádou. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Mám vážne obavy, na ktorej strane "Železnej opony", ktora sa formuje okolo Ruska a Číny sa Slovensko ocitne. Teraz sa o tom rozhoduje, hovorí v Aktualitách Nahlas predseda Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac a to v súvislosti so stupňujúcim sa tlakom vládnej moci voči Tretiemu sektoru. Oslabením Tretieho sektora budú trpieť občania, nie mimovládky, tvrdí Zajac.Po Špeciálnej prokuratúre prišli na rad vyšetrovatelia NAKY, po RTVS, či novinároch, prišli na rad kultúrne erbové inštitúcie ako SNG a SND, no a teraz sa v hľadáčiku vládnej moci ocitá čoraz častejšie Tretí sektor. Ako sa zdá, kreativita vládnej moci pri hľadaní ďalších alebo staronových nepriateľov zrejme nemá hraníc. Na rad tak prišli všemožné snahy odrezať mimovládky od financií štátu, cez pokus navliecť niektorým NGOčkam stigmatigujúce označenia zahraničných agentov až po stupňujúcu sa snahu Tretí sektor a jeho aktivistov verejne škandalizovať. Na a aktuálne prišlo už aj na vyhrážky prísnymi trestnoprávnymi postihmi.O čom táto vládna trestná výprava voči tretiemu sektoru teda vlastne je? Kto v skutočnosti pocíti následky oslabenia mimovládneho sektora a uvedomuje si vládna moc aké obrovské úlohy dnes na Slovensku plnia tie tisícky mimovládok všemožného zamerania? No a nakoľko silná je naša občianska spoločnosť voči takýmto útokom alebo už smerujeme do akejsi novodobej podoby husákovskej normalizácie? Témy a otázky pre šéfa Komory mimovládnych organizácií Marcela Zajaca.Je pondelok, 19. augusta. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám želajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský. 

Odsúdený Dušan Kováčik je na slobode, v kauze Rozuzlenie už nie je nikto obvinený, Peter Žiga z Hlasu sa obvinenia zbavíBývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý bol právoplatne odsúdený za korupčnú kauzu, prepustili na dovolanie ministra spravodlivosti za Smer-SD Borisa Suska.Generálny prokurátor Maroš Žilinka pozastavil funkciu prokurátorovi Michalovi Šúrekovi potom, čo na jeho hlavu padlo obvinenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Michal Šúrek dosiaľ dozoroval dôležité kauzy, napríklad prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika alebo poslanca Smeru Tibora Gašpara s oligarchom Norbertom Bödörom. Ďalej ich už dozorovať nebude môcť.Prípad Rozuzlenie bol poslednou veľkou akciou Národnej kriminálnej agentúry v lete minulého roka. Vyšetrovateľ vtedy obvinil bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, vtedajšieho šéfa SIS Michala Aláča aj podnikateľa Petra Košča, známeho ako Pán X.Posledný menovaný muž s dobrými kontaktmi na tajných mal byť priamo na čele údajnej zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo podľa obvinenia marenie vyšetrovania veľkých káuz a diskreditácia takzvaných čurillovcov. To, že nielen Petrovi Koščovi, ale aj expolicajtovi Kaľavskému bolo zrušené obvinenie pre Aktulity.sk potvrdila ich sdvokátka Eva Mišíková.O zmenách v justícii, ale aj o tom, ako sa budú vyvíjať vypuklé kauzy, ktoré zasahovali do politiky, porozprávali Laura Kellö Kalinská a Annamária Dömeová.

Mikuláš Černák bol jediným celoslovenským bossom podsvetia, ktoré v 90. rokoch ovládlo organizovaný zločin na Slovensku a výrazne ovplyvnilo fungovanie spoločnosti. Strach, násilie a porušovanie zákonov ovládli veľkú časť obchodných vzťahov rodiacej sa demokracie, nitky zločincov siahali do bezpečnostných zložiek aj do najvyšších poschodí moci.Na Aktuality prichádza druhá séria podcastu z dielne Petra Hanáka a Juraja Petroviča Mafiánsky štát. Aktuálna séria bude venovaná tzv. bossovi bossov - Mikulášovi Černákovi. V čom bude druhá séria výnimočná odhalil v rozhovore moderátor Aktuality.sk Peter Hanák.

Téma verejnoprávneho média rezonovala aj v rámci oboch protestov, ktoré pondelok a utorok ovládli námestie SNP v Bratislave. V diskusnej relácii O 5 minút 12 od septembra končia moderátori Marek Makara a Marta Jančkárová. Odchody z STVR avizujú aj ďalší redaktori. Niektorí už verejne upozorňujú na tzv. umelé vyvažovanie. Situácia vo verejnom médiu sa stala aj jednou z tém utorňajšieho opozičného protestu. O tom, čo sa to deje v STVR rozprával v podcaste Aktuality Nahlas redaktor Aktuality.sk Marek Biró.

V Pondelok vystúpili proti ministerke kultúry za SNS ľudia z kultúrnej obce, ale aj občania. Od Slovenského národného divadla na námestie SNP pochodovalo 9-tisíc ľudí.  Dnes sa na tom istom mieste k slovu hlási aj parlamentná opozícia. Progresívne Slovensko, ale aj SaS žiadajú odchod Martiny Šimkovičovej.Predchodcovia ministerky Martiny Šimkovičovej, ktorá vedie rezort kultúry z pozície nominantky strany SNS, podpísali kritické vyhlásenie v ktorom podporili požiadavky kultúrnej obce.Okrem bývalého dlhoročného ministra kultúry za stranu Smer Mareka Maďariča, budete počuť aj výňatky z vyhlásenia, ktoré podpísali aj exministri Milan Kňažko, Rudolf Chmel, Silvia Hroncová a Ladislav Snopko. Viac sa dozviete v rozhovore s Marekom Maďaričom.O protestoch nám v krátkom rozhovore porozprával redaktor Aktuality.sk Marek Bíro.Vyhlásenie ministrov načítala redaktorka Aktuality.sk Kristína Braxatorová.

Kultúrna obec zareagovala na kroky ministerky Šimkovičovej. Kvôli jej zásahom do kultúry vyšlo na námestie SNP 9-tisíc ľudí. Založenie štrajkového výboru si na popoludňajšom stretnutí dohodli zamestnanci SND, ale aj SNG. „Aj my v SND sme konzervatívci a liberáli. Spolu stojíme proti deštrukcii. Naše divadlo je pre všetkých,” povedala za hercov z SND herečka Jana Oľhová z tribúny na námestí SNP.

Vojna na území agresora je podľa vojnovej logiky nevyhnutná, hovorí naša reportérka priamo na Ukrajine Stanislava Harkotová. Ukrajina môže mať motiváciu obsadiť časť ruského územia, aby mala čo vymeniť pri mierových rokovaniach. Táto teória však má jeden veľký háčik.Podľa dnešných správ ukrajinská armáda postupuje čoraz hlbšie do ruského územia. Ako sa to stalo, ako sa jej darí a ako reaguje Rusko, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Dušana Kováčika, odsúdeného za korupciu a pomoc mafii, prepustil z väzenia politik, nie súd. Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho ide o odmenu za to, že Kováčik mlčal a nerozprával, čo vie na Roberta Fica a Smer.Peter Bárdy pripomína, že kajúcnikov na rozkladanie mafiánskych skupín používal aj Milan Lučanský. Bez kajúcnikov a ich svedectiev by sme zrejme stále boli v 90.rokoch.Moderuje Peter Hanák.

Národná kriminálna agentúra zanikne už ku koncu augusta. Elitných policajtov, ktorí vyšetrovali kauzy smeráckych nominantov, presunú na iné útvary ako kraje, okresy či najnižšie obvody. Mnohí policajti zrejme odídu do civilu. To môže ohroziť fungovanie polície, ktorej už teraz chýba viac ako 3000 ľudí. Tento rok odišlo ďalších viac ako 600.Minister vnútra priznáva, že polícia je v takom zlom stave ako ešte nikdy a tento stav sa môže ešte aj radikálne zhoršiť. Budeme sledovať demonštratívne presuny policajtov, ktorí vyšetrovali smerácke kauzy a postavili sa za Jána Čurillu, na najnižšie pozície?S novinárkou Aktualít, ktorá sa dlhé roky venuje polícii Annoumáriou Domeovou sa rozprával Peter Hanák.

S expertom na mafiu Jánom Petrovičom sme si pozreli film Miki o bossovi Mikulášovi Černákovi. Rozprával isme sa aj s producentkou Zuzanou Mistríkovou. Koľko dielov má tento film a objaví sa aj v televízii?Vypočujte si podcast Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Predseda SNS navrhuje tvrdú ruku voči obchodom. Konkrétne chce presadiť osobitnú daň pre reťazce. odborníci sa zhodujú, že by to prinieslo okamžité zdraženie potravín. V Maďarsku tvrdá ruka štátu priniesla rekordnú infláciu. Aktuality.sk oslovili panel odborníkov a zainteresovaných obchodníkov. Svorne tvrdia, že zdanenie reťazcov a znižovanie cien potravín sú dve protichodné veci.Čo teda vlastne navrhuje SNS, ako to chce presadiť, keď nemá rezorty pôdohospodárstva ani financií a čo hrozí, ak by to prešlo?Vypočujte si dnešný podcast Aktuality Nahlas.

Stal sa doslova zázrak, že máme na olympiáde tenistku, ktorá zápasila o tretie miesto, hovorí v podcaste športový novinár Martin Tóth-Vaňo, ktorý sa nachádza priamo v Paríži. Dodáva však, že aj keď sledujeme v Paríži pekné príbehy, tak z medailového hľadiska môže byť táto olympiáda pre Slovensko najneúspešnejšia.Bronzová medaila a dva veľké príbehy Slovákov, ktorých si všimli aj v zahraničí. So športovým novináromportálu Šport.sk Martinom Tóth-Vaňom v podcaste rozoberáme prvý týždeň olympiády.Novinár opisuje príbeh tenistky Anny Karolíny Schmiedlovej, ktorá na olympiáde prepisála históriu, keď sa dostala do najlepšej štvorky. Prekvapila tak celú tenisovú verejnosť a dostala sa do pozornosti všetkých svetových médií.„Z hľadiska olympiády a tenisu je jej príbeh niečo neuveriteľné. Keď sa pozrieme aj na to, že tenis na Slovensku nie je v ideálnej situácii. Stal sa doslova zázrak, že máme na olympiáde tenistku, ktorá zápasila o tretie miesto. To, že je v najlepšej štvorke je obrovský úspech," opisuje novinár v podcaste a dodáva, že tenistka sa zapísala veľkými písmenami do histórie slovenského, ale aj svetového tenisu.Jediný Európan TuryV Paríži sa tento týždeň napísal aj iný príbeh. A to skejtbordistu Richarda Turyho, ktorý sa ako jediný Európan dostal do osemčlenného finále a získal piate miesto. „Je to nádherný príbeh. Richarda by som definoval ako normálneho chalana z Košíc. Ako sám Tury povedal, keď uvidíte niekde skejtbordistu a budete mu chcieť vynadať, tak si v hlave povedzte: možno bude o pár rokov na olympiáde a prinesie domov medialu," hovorí v podcaste novinár.Ako sa nám darí v porovnaní s inými olympiádami? Martin Tóth-Vaňo približuje, že už len tým, že máme historicky najmenší tím sa naše šance na medaily znižujú. „Naposledy sme mali štyri medaily. Teraz máme jednu. Ak pri nej ostaneme bude to sklamanie, pretože sa očakávali minimálne dve. Zrhnul by som to takto: aj keď tu máme pekné príbehy a úspechy, tak z medailového hľadiska môže byť táto olympiáda najneúspešnejšia."Olympiáda však nie je len o pekných príbehoch. Novinár v rozhovore hovorí aj o tom, čo ho na olympiáde sklamalo.Moderuje Denisa Hopková.

Kamala Harrisová teraz pôsobí ako kandidátka, ktorá je na víťaznej vlne. Nasvedčujú tomu aj dáta o registrácii nových voličov, to ako dokáže naberať dobrovoľníkov, ako sa darí zbierať peniaze. Donald Trump sa pokúša kandidátku zatlačiť, no v tomto momente sa mu to nedarí, hovorí v podcaste politológ Erik Láštic.Kampaň pred americkými prezidenstkými voľbami je v plnom prúde. Politológ Erik Láštic v podcaste opisuje, že zápas o Biely dom sa začal nanovo. Demokrati síce ešte oficiálnu kandidátku na prezidenta nemajú, no hlasovanie o oficiálnej nominácii Kamaly Harrisovej by malo začať už tieto dni.Už dnes je však jasné, že sa Demokratická strana spojila v podpore súčasnej viceprezidentky a rýchlo sa zomkla okolo možnej kandidátky. „Bola to rýchla korunovácia, kde sa za Harrisovou zomkli stranícke špicky, bývalí prezidenti. Spôsob, akým uchopila kampaň energizoval tradičné skupiny demokratických voličov. Videli sme to na rekordnom výbere darov. Demokrati dokážali za dva týždne vyzbierať cez 200 miliónov. To všetko naznačuje, že na strane Kamaly Harrisovej je momentum. " hovorí v podcaste politológ Erik Láštic.Témou rozhovoru sú aj kandidáti na viceprezidentov. Kamala Harrisová by totiž mala budúci týždeň oznámiť meno svojho kandidáta na vicaprezidentský post. Politológ v rozhovore približuje, kto sú favoriti a v čom by boli pre možnu kandidátku demokratov prínosní. No a pozornosť púta aj republikánsky kandidát J. D. Vance. „Trump mohol hľadať umiernenejšieho viceprazidentského kandidáta, ktorý by mu pomohol s voličmi ktorých vyrušuje exprezidentova rétorika, no súhlasia s niektorými jeho názormi. Vybral si svoj klon. Momentálne sa J. D. Vanceovi sa nedarí. Na svetlo vychádzajú veci, ktoré v minulosti povedal," hovorí Láštic v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme stratégiu Donalda Trumpa, ktorý v kampani využivá slovné útoky a aj to ako si vedie Harrisová. „Včerajšie slová na Kamalu Harrisovú a spochybňovanie jej etnického pôvodu sú súčasťou hľadania novej línie útoku. Republikáni nevedia ako kandidátku uchopiť. Na strane Harrisovej je momentum a hoci sa ju snaží Trump zatlačiť, nedarí sa mu to."Moderuje Denisa Hopková.

Spoja dovolenku so zákrokom u stomatológa. Zubná turistika je na vzostupe. Slováci za lacnejšími zákrokmi cestujú do susedných krajín ako je Poľsko, či Maďarsko, ale aj do vzdialeného Turecka. Zubári však varujú, že takéto zákroky prinášajú rizika. Novinárka Katarína Runnová v podcaste približuje, ako je to s cenami zubárov na Slovensku a čo vieme o zubnej turistike.Mnohí Slováci si zubára dovoliť nemôžu alebo za zákroky zaplatia stovky eur. Stáva sa postupne návšteva zubára záležitosťou bohatých? Čo všetko ovplyvňuje, koľko nás bude stáť zubár a aké práva majú pacienti? V podcaste tému rozoberáme s novinárkou Aktualít Katarinou Runnovou, ktorá pripravila sériu článkov, v ktorých sa venuje stomatologickým témam.„Je to téma, ktorú rieši každý Slovák. Ceny stomatologických zákrokov na Slovensku sú v porovnaní s inými krajinami príliš vysoké. Hnevá nás to. Ľudia si nedokážu dovoliť urobiť všetky kazy naraz, musia počkať do výplaty, mnohí to odkladaujú úplne alebo sa rozhodnú cestovať do iného mesta či krajiny," približuje novinárka v podcaste.Na zvýšenie zubnej turistiky začali upozorňovať zubári a dáta o tom zbierajú aj poisťovne. „Slováci si nemôžu dovoliť zákrok na Slovensku a preto sa rozhodnú vyhľadať zubára v zahraničí, kde ich to vyjde mnohokrát lacnejšie. Robia to aj pre kratšie čakacie doby, ale aj preto, že v niektorých menších obciach chýbajú zubári," približuje Katarína Runnová a v podcaste menuje aj niektorí prípady ľudí, ktorí vycestovali do zahraničia.V rozhovore hovoríme aj o tom od čoho sa odvíja koľko u zubára zaplatíme a aké práva má pacient. „Pacienti by si mali uvedomiť, že si za zákrok platia a preto by dopredu mali mali vedieť, koľko zákrok bude stáť. Ak im to lekár nedopraje, tak by sa mali domáhať svojich práv. Nemali by sa hanbiť, pretože nejde o malé peniaze," hovorí.V rozhovore hovoríme aj o tom, či nedávne zrušenie zubných benefitov spôsobilo nižší záujem o preventívne prehliadky. Ministerka Zuzana Dolinková včera informovala, že všeobecná zdratovná poisťovňa ponúka zubný benefit v podobe bezplatnej anestézie pre deti.Moderuje Denisa Hopková.

Policajná inšpekcia obvinila trojicu policajtov z NAKA - Ľubomíra Daňka, Pavla Ďurku a Jána Čurillu a aj prokurátora Michala Šúreka zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Podľa vyšetrovateľa inšpekcie obvinení vypočúvali kajúcnikov najprv v špeciálnych spisoch tak, aby o tom nevedeli obhajcovia a nespolupracujúci obvinení.Ako poškodení sú v kauze označení Norbert Bödör, poslanec Smeru-SD Tibor Gašpar a podnikateľ Jozef Brhel. Dôvodom trestného stíhania má byť takzvaný „technický” spis číslo 80. Kauzu v podcaste detailnejšie rozoberáme s novinárkami Laurou Kellö Kalinskou a Annamáriou Dömeovou. Novinárky približujú, že aktuálna kauza sa týka toho, že sa policajnej inšpekcie nepozdáva, akým spôsobom v minulosti policajti vypočuli niektorých dôležitých svedkov, spolupracujúcich obvinených.V rozhovoríme aj o tom, či môže mať kauza dopad aj na iné známe prípady. „V prípade, že je prokurátor obvinený, tak generálny prokurátor mu môže na čas obvinenia pozastaviť funkciu. Nebude chodiť do práce. Michal Šúrek ako prokurátor dozoruje pomerne závažné kauzy. Napríklad korupčnú kauzu Dušana Kováčika a dozoruje aj veľmi významnú kauzu Očistec. Môže to ovplyvniť kauzy nielen tak, že kto ich bude dozorovať a či vôbec budu dokončené, ale aj spôsobom, že to bude teraz veľká páka obhajoby a obžalovaných v zmysle pozrite sa, čo sa tu robilo so svedkami," približuje novinárka Laura Kellö Kalinská.Moderuje Denisa Hopková.

Straty ruskej armády sú najvyššie od začiatku vojny. Generál Pavel Macko v podcaste vysveľtuje, ako dokáže Rusko, napriek tak obrovským stratám, stále mobilizovať mužov.„Rusko vykonalo oficiálnu mobilizáciu, ktorá bola čiastková. Rusko sa mužov snaží motivovať cez rôzne finančné nástroje. Motivuje väzňov. Nakupuje vojakov v zahraničí. Teraz sa množia prípady indických občanov, ktorí boli znáborovaní do vojny. Berú vojakov z extrémistických skupín. Rusko vie znáborovať zhruba 30-tisíc vojakov mesačne. Také majú aj straty," približuje Pavel Macko.V rozhovore hovoríme aj o aktuálnej situácii na fronte. „Ak by som to mal zhrnúť jednou vetou: situácia ukrajinských síl je zložitá, ale rozhodnie nie zúfalá. Postupy Rusov a taktické zisky sú nepríjemné, ale zatiaľ ani jeden zo ziskov nemal operačne dôležitý význam," hovorí generál vo výslužbe.V rozhovore tiež vysvetľuje, že Rusi sa snažia o veľkú ofenzívu od apríla. „To, že ju zatiaľ nevykonali ukazuje, že nemajú dostatočné podmienky a nechcú ísť do veľkého rizika. Zvolili inú taktiku. Snažia sa po celej tisíc kilometrovej dĺžke frontu systematicky tlačiť a postupne zvyšovať tlak na ukrajinské línie s nádejou, že im to umožní síce pomalý, ale ako taký posun."

Dnes večer sa slávnostným ceremoniálom na rieke Seina oficiálne otvoria Letné olympijské hry v Paríži. Sú však v tieni bezpečnostných hrozieb a policajných manévrov. Slovensko, ktoré na ne vyslalo historicky najmenšiu výpravu, pritom očakáva niekoľko medailí. V Paríži ale predstavíme aj slovenskú gastronómiu.Na olympiáde nie je najdôležitejšie vyhrať, ale zúčastniť sa. V živote nie je najdôležitejší triumf, ale zápas a to podstatné o čo ide, je bojovať dobre a férovo, to sú slová otca moderných olympijskych hier Pierra de Coubertina. Áno, je to tu - najväčší športový sviatok opäť zavítal medzi nás. Dnes večer sa v Paríži začínajú Letné olympijske hry. Pôsobivý by mal byť už samotný otvárací ceremonál na rieke Seina, no športovcov najdete nielen v Paríži, ale i na mnohých športoviskách po celom Francúzsku a dokonca aj na tichomorskom Tahiti. Novinkou medzi olympijskymi športmi je tanec zo 70. rokov minulého storočia - breakdance. Slovensko síce do Paríža vyslalo najmenšiu výpravu vo svojich krátkych moderných dejinách, no i tak nejaké tie medailové želiezka v ohni predsa len máme. Postarať o ne by sa mohli strelci či vodný slalomári. Olympiáda však leží v tieni obáv z možných teroristických útokov a preto na nej vládnu veľmi prísne bezpečnostné opatrenia. Olympiáda však nebude iba o športe, ale aj o prezentácií kultúr a - gastronómie. Tú našu budeme prezentovať v Slovenskom dome v Parku národov. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský

Situácia v oblasti duševného zdravia mladých ľudí je katastrofálna a systém ich podpory je absolútne nedostatočný, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých Marek Madro. IPčku dnes pre nedostatok financií od štátu hrozí zásadná redukcia služieb. Služieb, v ktorých pomáhajú deťom na samom okraji ich životných útesov. Kto teda teraz zachráni záchrancov?

Robert Fico nie je len majster populizmu, ale je i majster prekrývač. Majster prekrývania reálnych problémov fiktívnymi hrozbami a ním vymyslenými témami, tvrdí šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Podľa neho je jediným Ficovým cieľom moc, moc sama osebe. Iný príbeh než príbeh moci po Ficovi totiž napriek rokom jeho vládnutia neostáva, hovorí Bárdy.Je streda, 24. júla, v dnešnom podcaste sa bližšie pozrieme na dôvody zvratu v široko medializovanom prípade unesenej a zneužitej študentky Sone, ktorému sa podrobne venuje naša kolegyňa Annamária Dömeová. No a so šéfredaktorom Aktualít zasa hlbšie rozoberieme dôvody nekonzistentnosti vládnej zahraničnej politiky, ako i hranice premiérových ambícií ovládnuť tento štát. No a ako pokračuje jeho budovanie hrádze voči liberalizmu a progresivizmu a nakoľko to môže byť úspešné v krajine, kde zápasíme s kolabujúcim zdravotníctvom, zle fungujúcami železnicami a upadajúcim školstvom? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Ficova vláda vedie dvojtvárnu zahraničnú politiku, kde sa slová rozchádzajú s činmi. Možno vnútropoliticky to prináša nejaké benefity, ale povesť Slovenska - a jeho spoľahlivosť ako partnera, upadá. Výsledky takejto politiky sú mizivé, no a naši partneri si nás kvôli nej prestávajú všímať i vážiť, hovorí bývalý politik SDĽ a diplomat Peter Weiss.

Slovensko je rozorvanou spoločnosťou, na nenávisť je však najlepšou odpoveďou láska ale i odvaha, zaznievalo v sobotu v Bratislave kde sa uskutočnil už 14 ročník dúhového Pridu. "Ja osobne nemám vôbec strach lebo presne o to im ide - šíriť strach a tým podrývať sebaistotu a silu našej komunity takže keď mi nenecháme do seba ten strach presiaknuť, tak nezmôžu nič," odkazuje jeden z predstaviteľov Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí.

Vláda sa chystá zdaniť všetky bezhotovostné platby - vrátane prevodu výplaty na účet či platby kartou. Vyplýva to z uniknutej prezentácie z rezortu financií, ktorú zverejnil Denník N.Celá opozícia bije na poplach. Nielenže zrejme všetci prídeme o peniaze, ale takýto systém môže motivovať ľudí vyhýbať sa daniam. Pre štát je ťažšie kontrolovať hotovosť ako bankové prevody.Dnešný podcast Aktuality Nahlas moderuje Peter Hanák.

Rotujúce predsedníctvo EÚ prebralo Maďarsko a Viktor Orbán ho hneď využil na cesty za Vladimirom Putinom, do Číny a za Donaldom Trumpom. Vysokí predstavitelia EÚ mu odkázali, že nekoná v mene únie a ohlásili bojkot podujatí maďarského predsedníctva. Robert Fico ako jeden z mála stojí za Viktorom Orbánom a tiež pocestuje do Číny.Dnes bol na návšteve v Budapešti nový prezident Peter Pellegrini. Čo myslíte, podobajú sa jeho vyjadrenia skôr na európskych lídrov alebo na slová Roberta Fica?Ako čítajú Viktora Orbána v Moskve alebo Číne a či ho berú vážne ako reprezentanta EÚ, sme sa pýtali exministra zahraničia Pavla Demeša. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete aj to, čo by hrozilo Slovensku v prípade víťazstva Donalda Trumpa v USA.Nahrával Peter Hanák.

Firma rodiny Gašparovcov mala podozrivé zákazky od obchodných reťazcov. V Tescu ani nevedeli, za čo im vlastne majú platiť desiatky tisíc eur. Ide o rodinnú firmu bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, dnes poslanca za Smer, a jeho synov, vrátane dnešného šéfa SIS Pavla Gašpara.Naše investigatívne oddelenie v článku upozornilo, že firma WWA, o ktorej kedysi písal už aj Ján Kuciak, mala aj veľmi zvláštnu zákazku. Vypočujte si autora textu Martina Turčeka v našom podcaste Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Poslanci opäť zmenili trestné právo, aby sme sa na poslednú chvíľu vyhli strate európskych peňazí. Na žiadosť Európskej komisie náš parlament mierne sprísnil trestanie zneužitia eurofondov oproti slovenskému štátnemu rozpočtu. Robert Kaliňák tvrdí, že dvojaký meter na kradnutie európskych a slovenských peňazí je hlúposť. Pozreli sme sa priamo do zákona a dvojaký meter tam jednoznačne je.Nie je pravdivý ani koaličný naratív o tom, že Ústavný súd SR odobril ich údajnú profesionálnu prácu na zákone, ktorý museli už niekoľký krát opravovať. Naopak, ústavní sudcovia v ňom našli štyri porušenia ústavy. Čo teda z pôvodného zámeru vládnej koalície zostalo a čo bude platiť?Vypočujte si podcast Aktuality Nahlas. Moderuje Peter Hanák.

Aj návštevníci festivalu sú zodpovední za svoju bezpečnosť. Hovorí to pre podcast Aktuality Nahlas Richard Tóth, lovec búrok, ktorý sa stará aj o bezpečnosť na festivaloch. Plachtové stany ako ten z Pohody sú podľa neho riziko, treba ich minimalizovať a určite sa tam neskrývať. Radšej zmoknite. Plachtové stany sú bezpečné len do nejakej sily vetra, a záleží aj na kvalite a opotrebovaní materiálu. Keď zrazu zafúka silnejšie, môže sa roztrhnúť tak ako sa to stalo tento víkend na Pohode. “Neviem si predstaviť, keď búrky budú častejšie a takéto intenzívne, ako by vedeli z tohto stanu rýchlo dať dole plachtu, čo sa napríklad na stagei dá. Tam vediea dať dole postranné plachty, stiahnuť obrazovky a minimalizovať plochu, o ktorú sa vie oprieť vietor. Pri týchto stanoch sa to nedá,” vysvetľuje profesionálny lovec búrok Richard Tóth. Nahrával Peter Hanák. 

Otázka členstva Ukrajiny v Nato nie je otázkou ČI, ale KEDY. Do tejto jasnej polohy ju postavil dosluhujúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Na summite vo Washingtone totiž Aliancia prijala uznesenie, podľa ktorého sa Ukrajina stane členom NATO, s podmienkou, že s tým budú súhlasiť spojenci. Záverečný dokument podporilo aj Slovensko reprezentované prezidentom Pellegrinim. A to napriek niekdajším vyjadreniam RF, že členstvo Ukrajiny v Nato je proti národným záujmom Slovenska. Peter Pellegrini sa vo Washingtone stretol aj s ukrajinským prezidentom Zelenskym. Zo summitu vyšli signály deklarovanej jednoty 32-jky vo veci podpore napadnutej Ukrajine. Rovnako správy o bojových stíhačkách F-16 pre Kyjev či zásobách munície. Na samit zareagovala Čína – a to vyjadreniami o „bojovej rétorike“ aliančných záverov. Moskva zas nepriamo kritikou účasti Arménska na samite. „Prehlbovaním spolupráce s tými, ktorých cieľom je strategická porážka Ruska, Jerevan riskuje destabilizáciu situácie na južnom Kaukaze“. Aké plody prinesie tento summit? Nebudú otvorené dvere Aliancie pre Kyjev prekročením červenej čiary pre Vladimíra Putina? Neeskaluje to ešte viac situáciu? Téma pre Tomáša Valáška, niekdajšieho diplomata pri NATO, dnes opozičného poslanca za PS a vedúceho slovenskej delegácie pri parlamentnom zhromaždení NATO. „Je zrejmé, že sú červené čiary, pre ktoré je Putin pripravený ísť do vojny, no ani no nie je pripravený ísť do jadrovej katastrofy. Veď ani on si nenahrabal tie miliardy a palác s tisíc izbami pri Čiernom mori, aby zhorel v nejakom jadrovom pekle“, argumentuje Valášek. Máme podľa neho už skúsenosť s Vladimírom Putinom. „Boli tu opakované varovania, že toto sa nemôže stať, či toto nemôžete prekročiť. A keď sa to prekročí, nič sa nestane“, dodáva. V podcaste budete počuť aj Valáškov názor na dvojtvárnosť slovenskej zahraničnej politiky, ktorá sa najnovšie potvrdila pri postoji k záverečnému dokumentu washingtonského summitu. Ak prezident Peter Pellegrini voči členstvu Ukrajiny v Nato, čo obsahuje záverečné vyhlásenie, nenamietal, naviac vo svojom príhovore opakovane nepriamo kritizoval pozície Moskvy, Robert Fico doma hovorí niečo diametrálne iné. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

AAktuality idú aj tento rok na Pohodu. Popri skvelej hudbe, tanci, divadle, literatúre a filme si tak budete môcť vychutnať aj festivalové diskusie. Napríklad o bossovi podsvetia Mikulášovi Černákovi, ktorý sa dostáva na filmové plátna; o spravodlivosti alla Slovensko či o hone na slobodné médiá. V stane Aktualít stretnete osobnosti Novembra’89 rangu Michaela Kocába, bojovníkov za spravodlivejšie Slovensko ako Pamelu Záleskú, či organizátorov pomoci Ukrajine. A ako bonus aj redakčnú osádku nášho portálu. Aká bude festivalová Pohoda s Aktualitami? Nahliadneme na ňu so šéfredaktorom Petrom Bárdym a s Jánom Petrovičom, jeho zástupcom a šéfom investigatívy. „Pre mňa je Pohoda ostrovom pozitívnej deviácie, kde sa po hektickom roku, keď čelíme rôznym hejtom či atakom politikov môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí chápu rolu profesionálnych kritických médií“, hovorí Peter Bárdy. Ján Petrovič dodáva, že v Aktualitách „sme oslavovatelia slobody a chceme, aby aj celé Slovensko bolo slobodné“. V diskusiách Aktualít tak budú rezonovať hodnoty slobody, demokracie a možnosti hovoriť, čo si človek myslí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Valí sa na nás vlna horúčav. V piatok by mali na našom území atakovať aj 37 stupňov Celzia. V sobotu by dokonca v noci nemali klesnúť pod takmer 27 stupňov. „Môže mať skutočne až historické proporcie. A môže trvať aj pomerne dlho“ – píše o nej klimatológ Jozef Pecho. Meteorologická služba Európskej únie Copernicus naviac konštatuje, že tohtoročný jún bol trinástym za sebou idúcim mesiacom, označeným za historicky najteplejší v roku. Priemerná globálna teplota za posledných dvanásť mesiacov – a teda od júla 2023 do júna 2024 – je i celkovo najvyššia v doterajších meraniach. Je sedem desatín stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020 a 1,6 stupňa nad priemerom z predindustriálnej doby. Čo to znamená pre zem a čo pre nás, jej obyvateľov? Téma pre Jozefa Pecha. „V roku 1992 sme mali vlnu horúčav, ktorá trvala až 47 dní. Toto teraz asi nehrozí. Ďalšia vlna bola v roku 2015, aj keď rozsekaná na menšie časti. Mala však výrazné dopady na úmrtnosť. Vtedy na Slovensku zomrelo 540 ľudí nad normál“, ilustruje klimatológ Pecho. Vlny horúčav, ako nastupujúca, sa u nás podľa neho vyskytujú v dvojročných intervaloch. Modely aktuálne naznačujú, že sa neskončí do konca júla. „Bude mať presah pravdepodobne až do augusta“, hovorí. „Budúci a posledný júlový týždeň sa pravdepodobne dočkáme ešte výraznejších horúčav. Ovplyvnia ich 43 až 45 stupňové horúčavy na Balkáne. Ak bude fúkať južný vietor z tých oblastí, na Slovensku môžu vyskočiť teploty až nad 40 stupňov Celzia“, predpokladá klimatológ Jozef Pecho. V podcaste sa dozviete, že aj našu oblasť bude aktuálna stav, že ak sme ešte nedávno vyhľadávali slnečné prímorské letoviská na juhu Európy, čoraz intenzívnejšie budeme svedkami „migrácie za chladnejším podnebím“ severu Európy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vo Washingtone sa začína samit Severoatlantickej aliancie. Na jednej strane si na ňom Nato pripomenie 75 rokov svojej existencie, na druhej sa od neho očakávajú dôležité rozhodnutia smerom k vojne na Ukrajine. Najmä v oblasti zabezpečenia jej protivzdušnej obrany. Na programe je aj presun organizácie pomoci z USA do Európy. Len hodiny pred jeho začiatkom pritom Rusko za bieleho dňa útočilo aj na civilné ciele na Ukrajine. Medzi iným na detskú nemocnicu v Kyjeve. Útoky si vyžiadali štyri desiatky civilných obetí vrátane detí. Washingtonský samit privíta Volodymira Zelenského, bude však aj posledným pre odchádzajúceho generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga, ktorého už v októbri vystrieda Mark Rutte. Pred čím stojí Aliancia, táto 75 - ročná stará dáma? Ako sa vysporiada s pretrvávajúcou hrozbou Putina? A čo jej môže priniesť rastúca hviezda Donalda Trumpa? Téma pre Mateja Kandríka z Adapt Institute, ktorý bude v dejisku samitu vo Washingtone. „Táto stará dáma bude chcieť posunúť silnú správu o tom, že je stále čiperná, vitálna. Že je s ňou treba počítať. Kľúčovým slovom samitu bude pritom jednota“, hovorí Kandrík. Túto jednotu ďalej špecifikuje. „Jednota spojencov v ich spoločnom úsilí navyšovať obranné spôsobilosti, posilňovať kolektívnu obranu a odstrašovanie a pomáhať Ukrajine“. Nato je obrannou alianciou so záväzkom kolektívnej obrany. „Článok 5 je bijúcim srdcom Aliancie. Práve on je dôvodom, prečo sa krajiny usilujú o členstvo. Treba ho však vnímať spoločne s článkom 3, ktorý hovorí o záväzku pre každého člena Aliancie starať sa a investovať do vlastnej obrany a spôsobilostí“, tvrdí Matej Kandrík.Poukazuje pritom na fakt, že aktuálne dve percentá výdavkov na obranu boli v Nato prijímané v úplne inej bezpečnostnej situácii. Aktuálne bude podľa neho trend zvyšovania výdavkov na obranu, ktorému sa nevyhne ani Slovensko. „Ak sa pozrieme po susedoch pobaltské krajiny či Poľsko sú už na takmer štyroch percentách výdavkov HDP na obranu. Hrozby vnímajú enormne závažne. (…) Dvíhanie výdavkov do obrany je nevyhnutnosť, ktorá nás čaká“, dodáva analytik Adapt Institute. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po obvineniach opozície a médií zo zodpovednosti za atentát, prichádzajú ďalšie: „nezmyselné progresívne a liberálne ideológie“ ako „rakovina“ spoločnosti. Také sú prvé verejné vystúpenia postreleného premiéra v rekonvalescencii, ktorý sa vracia do úradu. A hneď prichádza aj s politickým zadaním: nájsť väčšinu rovno na ústavné zahatanie pred nimi. To všetko aj v kontexte, keď väčšia časť opozície zdieľa práve hodnoty liberálnej demokracie s progresívnymi akcentami. O čo ide Robertovi Ficovi? Nie je vo finále vidina absolútnej moci? Téma pre Petra Bárdyho politického komentátora a šéfredaktora Aktualít. Naviac autora politického životopisu Roberta Fica. „Keby to chcel dosiahnuť, nevyzeralo by to inak“, tvrdí Bárdy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Čo už s určitosťou nastalo je radosť tých, ktorí dnes stoja pred súdom a hrozili im naozaj vysoké tresty. Dnes vedia, že budú súdení podľa miernejších trestov, a to platí pre funkcionárov, expolitikov a bežných ľudí, ktorí sa dopustili hlavne ekomomickej trestnej činnosti, vysvetľuje novinárka Laura Kellö Kalinská dôsledky trestnej novely a rozhodnutie ústavného súdu. V podcaste približuje, že polícia si bude musieť oveľa viac šľapnúť na plyn, ak bude chciet niečo vyšetriť.Sudcovia Ústavného súdu po štyroch mesiacoch rozhodli o diskutovanej novele trestného zakona. Tresty sa znižujú, premlčacie lehoty sa skracujú. Novela je však v niektorých častiach protiústavná. Je rozhodnutie ústavného súdu prekvapením? Budete počuť novinárku Aktualít Lauru Kellö Kalinskú. „Najčastejšie sa objavovali názory, že ústavný súd rozhodol celkom rýchlo a rozsiahlo. To bol najčastejší odborný názor," popisuje názory odborníkov po zverejnení rozhodnutia ústavných sudcov.V podcaste do detailov rozoberáme, čo sa zmení v trestnej politike Slovenska. Napríklad, čo znamená v praxi skrátenie premlčacích lehôt. Prezidentka v podaní na Ústavný súd spomínala, že sa to môže dotknúť aj káuz Petra Kažimíra, či Miroslava Výboha. Novinárka v podcasta hovorí, že sa tak zrejme nestane. „Ústavný súd povedal, že ak už bol doteraz niekto obvinený, hoci aj po dlhom období, tak mu už nemôžeme spätne škrtať toto obvinenie," približuje Kellö Kalinská.No prinesie to aj zmeny pre políciu. V drvivej väčšine prípadov bude maximálna premlčacia lehota desať rokov. „Polícia si bude musieť oveľa viac šľapnúť na plyn, ak bude chciet niečo vyšetriť. Pretože ak sa jej nepodarí do troch, piatich či desiatich rokov niekoho obviniť z vyšetrovaného trestného činu, tak kauzy budú staré. Uplynie totiž doba, za ktorú môžu orgány činné v trestnom konaní vzniesť obvinenie a postaviť človeka pred súd."Reportérka v rozhovore tiež vysvetľuje, čo ústavný súd považuje za protiústavné. „Len zopár zmien bolo protiústavných. Najmä sa to týka zmien, ktoré by sa spätne vracali a retroaktívne pôsobili na niekoho, kto už má uzavreté veci."No a v závere rozhovoru hovoríme aj o tom, čo bude teraz, po konečnom verdikte súdu v Košiciach, nasledovať v praxi. „Čo už s určitosťou nastalo je radosť tých, ktorí dnes stoja pred súdom a hrozili im naozaj vysoké tresty. Dnes vedia, že budú súdení podľa miernejších trestov, a to platí pre funkcionárov, expolitikov a bežných ľudí, ktorí sa dopustili hlavne ekomomickej trestnej činnosti, " uzatvára investigatívna novinárka Laura Kellö Kalinská s tým, že až prax ukáže, čo všetko sa bude meniť v životoch, na súdoch, v polícii a prokuratúre.Moderuje Denisa Hopková.

Lucia Szabová z Klimatickej koalície a iniciatívy Znepokojené matky v podcaste hovorí, že to akým spôsobom sa komunikujú témy životného prostredia sa posúva do neuveriteľných rozmerov.„Človek nevie, ako má reagovať na elementárne klamstvá alebo tvrdenia. Popierame to, čo sme sa učili na základnej škole. Je to nastolovanie neistoty," hovorí v podcaste.Aktivistka to považuje za hrozbu, pretože niektorým ľuďom „nevieme vysvetliť, že majú veriť vedcom, že si nevymýšľajú." „Keď nie je základná dôvera, klimaticke zmeny sa vysvetľujú extremne ťažko."V rozhovore hovoríme aj o vývoji klimatických zmien vo svete, ale venujeme sa aj tomu, ako vláda pristupuje k životnému prostrediu. „Vo veľa zákonoch vzniká chaos. Každý druhý týždeň riešime nejakú bombu a málo z toho vieme označiť prínosom," dodáva v podcaste Lucia Szabová.Moderuje Denisa Hopková.

Sú isté signály smerom k zblíženiu Maďarska a Ukrajiny, ale zatiaľ je skoro hovoriť, že by mohlo ísť o zásadný prelom. Orbánova situácia v Maďarska nie je jednoduchá. Naďalej sa drží vo vedení politiky, je politikom čislo jedna, ale táto pozícia po eurovoľbách a nedávnych protestoch je značne oslabená, hovorí o dnešnej ceste maďarského premiéra odborník na Maďarsko Juraj Marušiak.Viktor Orbán sa zjavil na nečakanej návsteve v Kyjeve a stretol sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym. Čo bol zámer cesty? Návštevu v podcaste rozoberáme s odborníkom na Maďarskom Jurajom Marušiakom. V rozhovore opisuje, že aj jeho návšteva maďarské lídra zaskočila. „Kontakty medzi Maďarskom a Ukrajinom boli pomerne vlažné. Súvisi to aj s postojom krajiny voči vojne na Ukrajine. Na druhej strane je konflikt je ešte starší a súvisí s postavením maďarskej menšiny v Zakarpatsku," hovorí v rozhore.Prečo teda maďarský líder vycestoval k našej susednej krajine? „Má to viacero súvislosti. Najhlavnejšia jem že Madarsko začína plniť predsendícku krajiny EÚ. To je kľučový motív návštevy. Na druhej strane sa udiali isté gestá, ktoré smerujú k vyriešeniu niektorých konfliktov medzi Maďarskom a Ukrajinou," dodáva.Viktor Orbán na spoločnej tlačovej konferencii hovoril aj o záujme zlepšit vzťahy s Ukrajinou. Je to signál, že zmení maďarský premiér vzťah k Ukrajine?„Zatiaľ je o tom predčasné hovoriť. Sú isté signály smerom k zblíženiu Maďarska a Ukrajiny, ale zatiaľ je skoro hovoriť, že by mohlo ísť o zásadný prelom. Orbánova situácia v Maďarska nie je jednoduchá. Naďalej sa drží vo vedení politiky, je politikom čislo jedna, ale táto pozícia po eurovoľbách a nedávnych protestoch je značne oslabená, vysvetľuje Juraj Marušiak.Moderuje Denisa Hopková.

V rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a v televíznej časti to bude slovenská televízia. Je to pre nás taká neistota, nemáme logo a keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, hovorí o prvom dni novej STVR, novinárka Rádiožurnálu RSoňa Weissová. Prezident Peter Pellegrini v nedeľu vecer podpísal zákon o Slovenskej televízii a rozhlase - pred polnocou sa objavil aj v Zbierke zákonov. Hlava štátu podľa svojich slov dospela k presvedčeniu, že zákon nezakladá dôvodné podozrenia z nesúladu s ústavou a nie je ani zásahom do slobody slova. RTVS sa tak od dnes mení na STVR. Pri tom ešte v pondelok doobeda nebolo známe kto dočasne STVR povedie a divák pri zapnutí televízie na obrazovke stále uvidí pôvodne logo, či označenie RTVS. O tom ako je inštitúcia prirpavená na zmenu v podcaste hovoríme s novinárom Aktualít Matejom Dedinským.No a ako to dnes vyzeralo v slovenskom rozhlase v podcaste opisuje šéfka zahraničnej radakcie Rádiožurnálu Soňa Weissová. „Atmosféra je tu normálna, pracovná. Kolegovia pracujú ďalej, pretože sú profesionáli. Ak si niekto predstavoval, že je tu paralýza alebo chaos, tak to nie je. No napríklad v rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále a spravodajstve v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a meno a v televíznej časti to bude slovenská televízia. To je najviac viditeľné a počuteľné pre divákov," opisuje novinárka v podcaste.Dodáva, že medzi zamestnancami je prítomná aj neistota. „Je to pre nás taká neistota, nemáme logo, dnes sme sa dozvedeli štatúra, ktorý bude STVR viesť. Všetko zostáva, ako bolo: mikrofóny, jingle, znelky. To všetko je RTVS. Je to tým, ako vstúpil zákon do platnosti - nebolo prechodné obdobie. Verejne nevieme o tom, že by sa pripravovalo logo. Keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, čo s našimi mailmi, či ako bude vyzerať doména," hovorí Soňa Weissová v podcaste.Novinárka v rozhovore tiež opisuje obavy, že by sa redaktori mohli stať megafónmi vládnych informácií, tak ako to bolo pred niekoľkými rokmi v poľskom rozhlase. „RTVS už uniesli politici. Už viac neexistuje. Až nasledujúce týždne, mesiac sa ukáže, aký to bude mať vplyv vo vysielaní. Toto je začiatok."Moderuje Denisa Hopková.

Poslancov opozície vo štvrtok podvečer rozhnevalo znovuotvorenie druhého čítania k poslaneckému návrhu zákona o audiovizuálnom fonde. Koalícia podľa nich porušuje nielen legislatívny proces, ale ohýba aj rokovací poriadok. Poslanci sa v parlamente dostali do ostrého konfliktu. Stalo sa tak po tom, čo poslanec za SNS Karol Farkašovský priniesol návrh zákona o audiovizuálnom fonde. Opozícia namieta, že koalícia pošliapava legislatínvy proces a ohýba rokovací poriadok. Cieľom novely zákona o Audiovizuálnom fonde, je zvýšiť počet členov dozornej komisie z pôvodných troch na päť členov. Má sa tak posilniť kontrolná právomoc štátu vo fonde.Ministerstvo kultúry, ktoré riadi nominantka SNS Martina Šimkovičová pritom do rozpočtu fondu prispieva len 15 %, Zvyšok pochádza od súkromných televízií, filmových distrubútorov a ďalších súkromných subjektov, ktoré sa podieľajú na tvorbe a šírení audiovizuálneho obsahu.Opozícica sa obáva politického ovládnutia, čo poslanec za SNS Roman Michelko odmieta, zároveň však pre Aktuality pripustil, že legislatívnyy proces nebol štandardný.Moderovala Natália Jabůrková.

Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike, reaguje český novinár Jindřich Šídlo na včerajšiu návštevu prezidenta Českej republiky. Tu správedzali slová predstaviteľov Smeru, ktorí v tom istom čase z Bratislavy kritizovali českú políciu a premiéra Fialu. Prezident Peter Pellegrini včera absolvoval svoju prvú zahraničnú cestu do Českej republiky. Kým v Prahe išlo o konštruktívny dialóg, z Bratislavy bol vyslaný iný signál. Predstavitelia Smeru, ako Tibor Gašpar, kritizovali českú políciu, pretože sa odmietla zaoberať agresívnym vyjadrením českého občana o slovenskom premiérovi. Poslanec kritizoval aj českého premiéra Petra Fialu o tom, že úvahy o obnove medzivládnych rokovaní by boli teraz predčasné.Aký dojem zanechala návšteva nového prezidenta, a to aj v kontexte vyjadrení, ktoré v rovnaký deň prichádzali od poslancov Smeru a samotného úradu vlády? V podcaste odpovedá český komentátor Jindřich Šídlo. „Ja som na to pozeral s otvorenými ústami," hovorí v podcaste. Dodáva, že keby tlačová beseda poslancov Smeru prišla v iný deň v Česku by ju tak neregistrovali, ako v deň návštevy prezidenta Pellegriniho.„Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike," dodáva komentátor.Témou rozhovoru je aj vývoj udalostí na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica. Podľa Šídla je to najväčšia slovenská spoločenská kríza.Moderuje Denisa Hopková.

Ministerstvo vnútra dostalo pokutu 90-tisíc eur od Úradu na ochranu oznamovateľov za postup v prípade policajtov známych aj ako čurillovcov. Totiž obvinení vyšetrovali mali status chránených oznamovateľov, no Matúš Šutaj Eštok ich bez diskusie s úradom postavil mimo služby. Ide o takmer o najvyššiu možnú pokutu, hovorí v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská a približuje pozadie prípadu.Vysvetľuje, že nielen títo policajti, ale každý občan, ktorý oznamuje protispoločenskú činnosť v úrade, inštitúcii či firme má možnosť požiadať o ochranu. „Robí sa to preto, aby motivovali ľudí, aby nahlasovali podvody, korupciu vo svojich zamestnaniach a nebáli sa, že dostanú vyhadzov. Napríklad, ak majú obavy, že keď budú vypovedať o nejakom podvode, tak zo strany zamestnávateľa príde pomstva, odveta," vysvetľuje v podcaste novinárka.Dopĺňa, prečo v prípade Jána Čurillu a ďalších policajtov koná Úrad na ochranu oznamovateľov. „Napriek tomu, že čurillovci mali statu chránených oznamovateľov, tak Matúš Šutaj Eštok túto skutočnosť odignoroval, bez súhlasu úradu ich postavil mimo službu."Nie je to len o známych vyšetrovateľoch či ministrovi. Laura Kellö Kalinská v podcaste hovori aj o tom, aký signál prípad vysiela samotnej verejnosti. „Ak nebudú predstavitelia štátu plniť zákon a konať v súlade s ním, tak neviem, aký príklad dávajú občanom a zamestnávateľom. Predstavme si, že nejaký zamestnávateľ vidí, že si minister vnútra nemusí pýtať súhlas a myslí si, že je to tak správne, tak bude konať tiež rovnako. Pretože si povie, keď môže minister, tak môžem aj ja. Takto to fungovať nemá," konštatuje.Dodáva, že ak sme sa celospoločensky, vrátane politikov, zhodli na tom, že chceme podporovať transparentnejšie Slovensko, znižovať korupciu a povzbudzovať oznamovateľov, aby sa nebáli, tak musia ísť príkladom inštitúcie.Moderuje Denisa Hopková.

Hrozí nám drahší plyn? Európske sankcie voči Rusku sa prvýkrát dotkli práve tejto komodity. Obsahuje ich 14. balík sankcií. Plynom tak na Moskvu Brusel tlačí po uhlí a rope. Môžu takto európske krajiny účinne zatlačiť na Putinov energetický koktejl, ktorým kŕmi vojnu? A nezaplatíme to vyššími faktúrami za plyn? Téma pre Radovana Potočára, analytika energie-portálu. „Hlavný dosah pre nás vidím cez dianie na trhoch“, tvrdí Potočár. „Nové kolo sankcií, resp. 14. balík sankcií, ktorý prvýkrát obsahuje aj opatrenia namierené voči plynu, môže byť udalosťou, ktorá potlačí ceny plynu hore“, dopĺňa. Dodáva však, že tam nie je priamy vplyv na bezpečnosť dodávok. „Na to, ako sa plyn prepravuje na Slovensko. Aspoň zatiaľ tam nevidím nejaké priame riziká, ktoré by ohrozili dodávky plynu na Slovensko“, uvádza. Riziká však vidí v inom. „Napríklad v tom, že ku koncu tohto roka má vypršať kontrakt medzi Ruskom a Ukrajinou o preprave plynu, čo znamená, že potrubný plyn, ktorý k nám prúdi z Ruska, sa úplne zastaví a to môže byť problémom do budúcich rokov, pokiaľ nebudeme mať dostatočne diverzifikované možnosti“, tvrdí Radovan Potočár. V podcaste sa dozviete, ako na naše ceny plynu vplýva štátny regulátor a rovnako vláda. Kto bude v závere tým, čo ich určí? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Naša krajina prejde cez dosť turbulentné obdobie. Na to, aby politickí plochozemci prestali ovplyvňovať politiku a náš život bude potrebné veľa energie, úsilia a sústredenej práce demokratických aliancií, teda nielen demokratických politikov, ale aj médií, vedcov, intelektuálov ako i celej občianskej spoločnosti. Nemám však pochybnosti, že Slovensko prežije ako demokratický štát, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Lex atentát a zrušená rtvs pripravená na ovládnutie vládnou mocou. Takto končí aktuálna politická sezóna, rámcoval ju najmä atentát na premiéra, no pokus o zmier sa zatiaľ nevydaril. Už na jeseň pritom ústami šéfa SNS vládna moc avizuje ďalší legislatívny víchor, ktorý by mal ešte viac upratať prakticky všetkých kritikov moci – médiá, mimovládky a dokonca i samotný parlament a jeho pravidlá fungovania. Toľko skloňovaný zmier, po ktorom volali politici po šokujúcom atentáte na premiéra sa tak nielenže nekonal, ale zrejme sa tak rýchlo ani konať nebude.Kam teda smeruje naša politická scéna po atentáte na premiéra? Prečo sa zmieru nedarí a nestane sa toto magické slovo iba zásterkou na ďalšie utužovanie vládnej moci? No a kam kormidluje našu spoločnosť vládny splnomocnenec s jeho čoraz šokujúcejšími krokmi a výrokmi a čo hovorí o vláde jej neochota dať mu konečne stopku hovoriť v mene Slovenska?„To, čo táto vládna koalícia v mnohých témach robí je to, že svojou rétorikou zasahujú rôzne segmenty spoločnosti a to tak aby svojou rétorikou nikoho nevylučovali, čiže nevyhraňovať sa voči protirečeniam, ktoré môžu nastať (a aj nastávajú) i vo vláde. V princípe sa v tom ale nechcú príliš vŕtať a nechať nech si každý hovorí ku svojmu elektorátu. Fráza, účel svätí prostriedky, je v tomto asi veľmi trefná,“ takto to hodnotí politológ Samuel Spáč.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes s politológmi Grigorijom Mesežnikovom a Samuelom Spáčom. Pekný deň a pokoj v duši želá Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Koalícia po kritike z viacerých strán pristúpila na určité kompromisy a predstavila pozmeňujúci návrh lex atentát. Je zároveň jasné, že ide len o prvý balík opatrení a na jeseň môže verejnosť očakávať ďalšie. Napriek sľubom o dohode s opozíciou, je opak realitou a opozícia návrh nepodporí. Riaditeľka organizácie Via Iuris Katarína Batková zároveň v rozhovore vysvetlila, ako si predstavuje zmeny, ktoré b boli pre bezpečnosť učinné. Podcast nahrávala Natália Jabůrková.

Parlament v týchto chvíľach pochováva verejnoprávny Telerozhlas, RTVS má nahradiť vládna STVR a jej zamestnanci vyšli na verejný protest. Moci odkazujú, že rozhodne ticho nebudú, problémom však je, že ich prišlo podporiť iba veľmi malé percento pracovníkov RTVS. V hre je však i ostrý štrajk, ktorý môže obmedziť vysielanie. Verejnoprávnemu Telerozhlasu zvoní umieračik a RTVS bije doslova o 5 minút 12. Parlament dnes v druhom čítaní rokuje o faktickom a definitívnom zániku RTVS a vytvorení jej kópie, avšak tentoraz už presne šitej na mentálny i mocenský obraz vládnej koalície. Verejnoprávnosť však zánikom samotnej inštitúcie nezaniká, práve naopak - tie skutočné súboje o podobu nezávislej a slobodnej žurnalistiky sa rozhoria vo verejnoprávnom Telerozhlase práve tu a teraz. Na podporu myšlienky nezávislej a verejnoprávnej RTVS dnes protestovali pred parlamentom i samotní zamestnanci RTVS, počet protestujúcich bol však veľmi malý a tak sa nevyhnutne natíska i otázka, že ak za protestom za verejnoprávnosť RTVS nestoja vo väčšine ani samotní zamestnanci Telerozhlasu, prečo by sa v tomto súboji o jednu z kľúčových demokratických inštitúcií mali angažovať občania? A skutočne nás osud verejnoprávnej RTVS netrápi a čo jej tváre a hlasy odkazujú v týchto kľúčových chvíľach, nám - občanom? To je téma dnešného podcastu na ktorom spolupracovali Zorislav Poljak a Adam Obšitník. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tretina Slovákov nie je zorientovaná v základných faktoch o dôchodkoch. Podľa prieskumu agentúry Focus vyše tridsať percent opýtaných nevie, že sú účastníkmi prvého dôchodkového piliera. Ide pritom o zákonom daný pilier a je v ňom každý obyvateľ Slovenska. Z prieskumu naviac vyplynulo, že Slováci sa obávajú, ako v budúcnosti vyžijú na dôchodku. Čo ďalšie priniesol prieskum a aké dôsledky môžu z neho vyplynúť pre správcov súkromných dôchodkových úspor? Téma pre Martina Slosiarika z agentúry Focus a Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Parlament začal rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní o balíku opatrení lex atentát. Návrh opatrení obsahuje napríklad návrh aby predseda vlády, či parlamentu mali nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu - v prípade, že vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. A zmeny čakajú aj verejné protesty - už by nebolo možné protestovať nielen pred obydliami politikov, ale ani v rezidenčných zónach či pred Prezidentským palácom.Amnesty International Slovensko označuje lex atentát za drakonický zákon a hovori o tom, že je to pokusom využiť bezpečnosť a verejný poriadok ako zámienku na potlačenie práva na pokojné zhromažďovanie. Riaditeľ Rado Sloboda v podcaste spomína aj tlak, ktorý sa môže vytvoriť na obce, aby preventívne zakazovali zhromaždenia. Totiž znenie lex atentútu udeľuje obciam právomoc zakázať zhromaždenia z viacerých dôvodov. V prípade, ak sa zhromaždenie uskutoční a ukáže sa, že nebolo pokojné, obec môže dostať pokutu až do výšky 16 500 eur. „Môže to vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čelit pokute. Ten návrh dáva obciam istú mieru svojvôle, aké zhromaždenie povoliť a aké nie. Môže to predstavovať zásah do ľudského práva, že ľudia sa nebudú môcť zhromažďovať, lebo obec to tak vyhodnotí a zakáže to, " približuje Sloboda v podcaste.Výhrady má aj verejný ochranca prav Róbert Dobrovodský. „Je tam ustanovenie, ktoré počíta s hypotetickou situáciou, že zhromaždenie zasiahne do súkromia človeka. Súkromný život je široký a to umožní samospráve vyložiť si to tak, že môže vytlačiť zhromaždenie na okraj mesta, obce. A ak by to nespravila, tak jej hrozia vysoké pokuty. Samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie," konštatuje v podcaste.Vicepremiér Robert Kaliňák v reakcii na výhrady avizuje, že môže dôjsť k zmenam - respektíve, že niektoré veci sa presunú na jeseň. No a na lex atentát sme sa pytali aj poslancov koalície - a to Jána Ferenčáka a Samuela Migaľa z Hlasu a opozičnej poslankyne z SaS Márie Kolíkovej.Moderuje Denisa Hopková.

Petra Pellegriniho čaká prvý týždeň vo funkcii prezidenta a známe sú aj prvé mena ľudí, ktori by mohli tvoriť jeho tím poradcov. Okrem diplomata Jána Kubiša sa začínaju objavovať aj dalsie možné mená. Spomína sa napríklad spisovateľ Jozef Banáš. Viac v podcaste priblíži novinár Aktualít Martin Sliz.Podľa politológa Erika Láštica práve zloženie ľudí okolo nového prezidenta môže ukázať, ako bude vyzerať obdobie Petra Pellegriniho vo funkcii hlavy štátu. V podcaste tiež rozoberame, čo čaká hlavu štátu najbližšie mesiace v úrade. Petrovi Pellegrinimu pristane na stole viacero zákonov, ktoré mu umožnia sa vyjadariť a prijať rozhodnutie, a to napríklad v podobe, či podpíše zákony, ktoré boli predmetom kritickej debaty," hovorí politológ. Dodáva, že by však na základe prvých rozhodnutí nerobil z toho charakteristiky, že aké bude obdobie prezidenta v paláci.Očakáva „návrat" Petra Pellegriniho spred volebnej kampe. „Myslím si, že je väčšia šanca, že verzia, ktorú sme mali možnosť spoznať počas prezidentskej volebnej kampane bude nahradená Petrom Pellegrinim, ktorý sa bude jasnejšie na úrovni komunikácie a symbolov odlišovať od toho, čo poznáme v súčasnosti od Smeru," dopĺňa Erik Láštic.Bývalý šéf Most-Híd Béla Bugár v podcaste hovorí, že Peter Pellegrini vo svojom inauguračnom prejave naznačil, že bude suverénny prezident. Dodáva však, že či sa mu to podarí ukáže čas. Predpokladá, že nový prezident bude zo začiatku pod mikroskopom a každý bude sledovať, či sú jeho rozhodnutia nadstranícke.

V sobotu v prezidentskom kresle strieda Zuzanu Čaputovú Peter Pellegrini.Tvrdí, že chce byť aktívnym a silným prezidentom, ktorý bude častejšie v parlamente a na zasadnutiach vlády. Chce aj žehliť imidž Slovenska v zahraničí.V dnešnom podcaste budete počuť úryvky z rozhovoru novozvoleného prezidenta pre TASR, a aj nové informácie o tom, koho si so sebou vezme do prezidentskej kancelárie.Aká bola odchádzajúca prezidentka Zuzana Čaputová a čo možno reálne očakávať od nového prezidenta? Zhodnotil komentátor Peter Bárdy.Moderuje Natália Jabůrková, autorom scenára je Peter Hanák.

Prezidentke Zuzane Čaputovej sa v sobotu končí päťročné funkčné obdobie. Rozlúčkové zahraničné cesty zavŕšila v Česku, v ktorom tak absolvovala prvú aj poslednú zahraničnp cestu. Od prezidenta Petra Pavla si dnes prevzala najvyššie české štátne vyznamenanie za zvlášť vynikajúce zásluhy v prospech Česka. V podcaste budete počuť českého prezidenta, ktorý slovenskej hlave štátu poďakoval za to, ako prístupila k svojej funkcie a spomínal ich spoločne zahraničné cesty. Podľa Petra Pavla bola Zuzana Čaputovú vzorom pre mnohých predstaviteľov štátu v Európe, ale aj vo svete.Český novinár Erik Tabery v podcaste hovorí o nadštandardných vzťahoch českého prezidenta a končiacej slovenskej hlavy štátu. Podľa neho neboli nidky tak blízke a dobré vzťahy medzi prezidentmi Česka a Slovenska. Záver návštevy sa podľa novinára niesol v osobnom duchu. V rozhovore hovorí o tom, že Petr Pavel dnešným udeleným vyznamenaním vyslal odkaz slovenským politikom.„Je to ocenenie blízkosti, ktorá tu bola. Povedal by som, je to ale moja osobná interpretácia, že je to symbolicky odkaz českej strany na Slovensko, že si ju slovenská reprezentácia neváži a hovorí o nej vulgárne a agresívne. No jej pozícia a ocenenie, nielen v Česku, ale aj vo svete je veľké," hovorí Erik Tabery v podcaste.Vzťahy Petra Pavla a Petra Pellegriniho budú podľa novinára chladné a profesionálne.Pavol Demeš: Prezidentka sa zhostila svojej role výnimočne dobreJednou z úloh prezidenta je reprezentovať krajinu smerom navonok - a teda v zahraničí. Ako sa darilo prezidentke aj v iných krajinách, ako je Česko? Aké renomé prezidentka získala? No a sa dopustila počas jej mandátu aj nejakých pochybení v oblasti zahraničnej politiky? V druhej časti podcastu o téme hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom. Podľa analytika sa Zuzna Čaputová zhostila svojej role reprezentovať Slovensko vo svete výnimočne dobre. „Vďaka svojej osobnostnej výbave, šarmu, komunikačným schopnostiach a vďaka niečomu prirodzenému, čo z nej vyžarovalo, si vybudovala osobné vzťahy s kľúčovými lídrami. Zuzana Čaputová ťažila z toho, že mala dobrú komunikáciu, bola čitateľná v tom, čo robí a to znej robilo osobnosť, ktorá si vyslúžila ocenenie, " hovorí v podcaste Pavol Demeš s tým, že išlo o mimoriadny výkon.Podľa exministra medzinárodných vzťahov bude nový prezident Peter Pellegrini stáť pred výzvou. „Uvidíme do akej miery si vytvorí svoj rukopis," konštatuje.Moderuje Denisa Hopková.

Nielen hlava štátu, ale najnovšie aj predseda vlády či predseda parlamentu zrejme budú mať nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu. Nárok na ňu majú, ak vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. Vypláva to z návrhu Lex atentát, ktorý dnes predložila vláda. Budete počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.V podcaste budete počuť aj reakcie opozície - a to Michala Šimečku a Márie Kolíkovej. Niektoré veci z lex atentátu nesúvisia nijakým spôsobom s bezpečnosťou ústavných činiteľov a ich ochray. Doživotný plat premiéra nezvýši bezpečnosť, zhodujú sa.Nárok na doživotný plať v praxi doposiaľ spĺňa len premiér Robert Fico. Viac v podcaste priblíži šéf politického oddelenia Aktualít Martin Sliz. Hovoríme aj o ďalších opatreniach z Lex atentátu, ale aj o nehnuteľnostiach, na ktoré majú nárok najvyšší ústavní činitelia.Moderuje Denisa Hopková.

Začala sa júnová schôdza parlamentu. Posledná pred letnými prázdninami. A ak vládna väčšina deklaruje, že urobí poriadok napríklad s kultúrnymi fondami či Rtvs, nedarí sa jej to na vlastnom pôdoryse. Hľadanie poriadku vo vlastných vzťahoch odkazuje na leto – a ide najmä o obsadenie postu predsedu parlamentu. Napriek tomu, že koaličná zmluva ho dáva strane Hlas, Robert Fico, Robert Kaliňák a s nimi Andrej Danko a jeho ľudia opakujú, že by mala pripadnúť SNS. A napriek tomu, že riešenie odsúvajú na leto, z Hlasu a od jej nového predsedu zaznieva stále to isté – rešpekt k platnej koaličnej zmluve a zároveň ku koaličným partnerom. „Rešpektujeme aktuálne platnú koaličnú zmluvu a z nej vyplývajúce nároky“, hovorí Matúš Šutaj Eštok.Dočká sa jej, či hrozí koaličná kríza? „Toto je len pokračovaním nerešpektu, resp. pohŕdaním strany Hlas, keď im chcú zobrať túto funkciu. Na druhej strane je to podmienené tým, že Andrej Danko je neriadenou strelou“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je možné, že ak by nedostal tento post, bude nestabilným prvkom koalície. Predstavitelia Smeru chcú mať radšej pokoj“, dodáva. Politológ tiež konštatuje, že po tejto parlamentnej schôdzi bude Slovensko „menej transparentné a viac centralizované“. Naráža najmä na zámer koalície zrušiť verejnoprávnu RTVS a nahradiť ju novou inštitúciou STVR, ktorá je už zo zákona zaťažená politickými nomináciami aktuálnej vládnej moci rovno v jej kontrolnom orgáne.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po čiernom dni výstražný štrajk. Zamestnanci a spolupracovníci pokračujú v protestných akciách proti pripravovanej zmene verejnoprávnej RTVS. Vládna väčšina pod taktovkou SNS chce z nej mať inštitúciu, na ktorú budú môcť mať dosah – zaznievajú obavy a kritika. Na protestnom pochode sme boli s reportážnym mikrofónom.„Mrzí ma, že politici vnímajú verejnoprávne médium len čisto ako politické vysielanie. Ich zaujíma len obsadenie politických diskusií, ako sú zabezpečené jednotlivé strany. Ale čo skutočne robí verejnoprávna inštitúcia, ako by bolo mimo ich rámca“, tvrdí dosluhujúci generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. Jeho manažment vyjadril podporu výstražnému štrajku zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. V reportáži z protestného pochodu Bratislavou, ktorý prešiel aj okolo úradu vlády a skončil pred ministerstvom kultúry vám ponúkame širokú paletu pohľadov tvorivých pracovníkov verejnoprávnej inštitúcie i jej spolupracovníkov. Budete počuť napríklad Michal Hercega, ktorý je nevidiaci redaktor rozhlasu; tiež Tomáša Bartoníčka zo štrajkového výboru, humoristu Sama Trnku, investigatívneho reportéra Ivana Bradu, moderátora Mareka Gudiaka, politológa Jozefa Lenča, novinárku a publicistku Ľubu Lesnú, novinára Eugena Kordu, poetku Mirku Ábelovú a ďalších.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovensko sa ako jediná krajina sveta dištancovalo od nových zdravotníckych postupov Svetovej zdravotníckej organizácie. Na nových predpisoch sa v Ženeve dohodlo vyše 190 štátov sveta. Majú zabezpečiť, aby svet v prípade novej pandémie dokázal ľahšie koordinovať. Podľa lekára Petra Sabaku by to mohlo uľahčiť výmeny informácií, zdieľanie výsledkov výskumu, ale aj zjednodušuje nákup liekov, prípadne vakcín.Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v podcaste hovorí, že Slovensko nenarušilo globálny konsenzus ostatných krajín, preto neatakovali schválenie - len sa disociovali od ďalšieho procesu prijímania. „Ja pevne verím, že ak by došlo k pandémii, tak budeme hľadať a nájdeme riešenie, aby sme boli včas pripravení. Sme stále platným členom WHO a na tom sa nič nemení. Nenarušili sme konzenzus, to že sme proti niektorým pravidlám je právo každej krajiny."Zdravotnícky analytik Martin Smatana si myslí, že to, že sme sa dištancovali, nebude mať dopad na našich pacientov. Podľa neho hrozil aj horší scenár. „Som rád, že sme dopadli takto. Hrozila nám totiž oveľa vážnejšia situácia. Čisto teoreticky mohli sme na rokovaní v Ženeve mohli vyvolať hlasovanie o nariadeniach. My sme de facto zakceptovali naridenia, len sme povedali, že sa od nich dištancujeme. No keby sme vyvolali hlasovanie, tak by sme tým pravdepodobne narušili jednotnú pozíciu Európskej únie, lebo sme tam ako súčasť EÚ, a zároveň by sme spôsobili, že by saaktualizácia neprijala jednohlasne, ako býva zvykom pri takýchto materiáloch WHO. Vystúpili by sme z jednotnej pozície a narušili konsenzus ktorý tam bol," vysvetľuje v podcaste.Dodáva, že mu to preto príde ako PR určitej skupiny politikov. „Napriek tomu, že sme sa dištancovali od nariadení a chválime sa tým verejne, WHO a iné krajiny by nam pomohli a zľutovali by sa, ak by globálna kríza. Preto si myslím, že to, že sme sa dištancovali je skôr PR a komunikačný trik určitej skupiny."Podľa Smatanu to však oslabuje pozíciu Slovenska. „Je to iba diplomatická hanba a škoda. Oslabuje nás to ako krajinu a pozíciu našej krajiny v medzinárodnom merítku," dopĺňa.Moderuje Denisa Hopková.

Majiteľ televízie Markíza PPF Group, stojí aj za našim mýtnym systémom. Aktuálne sa štát dohodol na dodávke nového mýtneho systému a to so spoločnosťou CzechToll. Vlastníkom Czechtollu je PPF Group. „Či to má nejakú časovú súvislosť môžeme len špekulovať, v každom prípade je ale nespochybniteľné, že od decembra 2023 sa SkyToll, respektíve CzechToll dostal k novým, veľmi lukratívnym zákazkám za desiatky miliónov,“ hovorí Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.Spor o budúcu podobu spravodajstva televízie Markíza síce nekončí, situácia sa ale deeskaluje a štrajk nie je aktuálne na programe dňa. Zamestnanci Markízy v spoločnom verejnom videoposolstve oznámili, že neodchádzajú no zároveň deklarujú že na štrajk dnes nie je dôvod. Vedenie televízie to ocenilo ako pozitívny krok v smere riešenia "cestou racionálneho dialógu."O novinárskej slobode, nezávislosti žurnalistiky či tlaku majiteľov na redakčnú slobodu sa toho povedalo - a to aj u nás v Aktualitách, naozaj veľa. Aké je ale možné biznisové pozadie kauzy Markíza 2024? Televíziu totiž vlastní český koncern PPF Group no a tento istý subjekt je i za spoločnosťou Czechtoll, ktorá má aktuálne vybudovať náš nový mýtny systém a zabezpečiť výber mýta na najbližšie roky. Sú teda úvahy o akomsi "výmennom obchode" iba čírou špekuláciou? Práve "Mýtny tender" pritom patrí medzi jednu z ikonických káuz prvej Ficovej vlády. No a vážne pochybnosti vyvoláva aj jej aktuálny vývoj. Téma pre Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu. No a priestor dostane aj Marián Kulich z oz Mier Ukrajine, ktorá zorganizovala verejný protest na podporu redaktorov Markízy.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Mierny nárast Smeru a rovnako mierny – no pokles PS, s odstupom Hlas, Republika, KDH a SaS a na pôde europarlamentu aj Demokrati a Maďarská aliancia. Naopak mimo hnutie Slovensko, SNS či Kotlebovci. Tesne pred moratóriom prichádza posledný z predvolebných prieskumov tohtoročných eurovolieb z dielne agentúry IPSOS. Tzv. interval spoľahlivosti – a teda percentuálna odchýlka však nedáva istotu europarlamentnej účasti stranám od KDH nižšie. Pozrieme sa na to so sociológom Romanom Pudmarčíkom z Ipsosu.Aj táto kampaň je poznačená klesajúcou úrovňou transparentnosti – to zas konštatuje Michal Piško z TransparencyInternational Slovensko. Transparency aj pred týmito voľbami monitorovala kampane jednotlivých strán. Na čele rebríčka skončila trojica PS, KDH a SaS, na chvoste Smer a Hlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po atentáte na premiéra sa dá predpokladať, že u tých, ktorí už boli rozhodnutí ísť voliť, tak ich to ešte viac utvrdí a zároveň to môže mobilizovať ďalších voličov. Na slovenské pomery sa teda môžeme stať svedkami až nebývalej účasti, hovorí o možnom vplyve atentátu na eurovoľby šéf Focusu Martin Slosiarik. Už o pár dní, presne v sobotu nás čakajú voľby do európskeho parlamentu. Napriek ich významu však tieto voľby u nás už tradične trpeli na chronicky vysoký nezáujem voličov. Tentoraz to ale môže byť úplne iné. Zlomovým momentom volieb sa tak môže stať nedávny atentát na premiéra, ktorý by mohol zdvihnúť voličov z kresiel aby prišli k volebným schránkam a rozhodli o budúcej podobe Europarlamentu. „Slováci si veľmi rýchlo zvykli na benefity, ktoré z EÚ máme ako je otvorený pracovný trh, možnosť cestovať či eurofondové transfery, ktoré zlepšujú život na Slovensku, ale tie povinnosti ako sa správať zodpovedne už len pri účasti v eurovoľbách, tak tie už beriem oveľa laxnejšie,“ hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Eurovoľby, to je téma dnešného podcastu. O našu priazeň v nich už túto sobotu zabojuje viac ako dvadsiatka politických subjektov, reálnu šancu má ale iba niekoľko z ich. Na základe akých tém sa teda budú voliči rozhodovať a nakoľko ovplyvní výsledok eurovolieb atentát na premiéra? Čo ukázala predvolebná kampaň a prečo viacero strán v nej predstavuje Úniu ako akúsi okupačnú mocnosť a Brusel je pre nich semenišťom azda až rozprávkového zla? Skutočne sme v kampani riešili kľúčové európske témy, alebo sa stala skôr odrazom domácich pomerov a rozšírením koalično-opozičného súboja o moc a vplyv? No a napokon, o čom svedčí čoraz rozšírenejšia prax, v ktorej do europarlamentu kandidujú aj tí, ktorí už vopred dávajú najavo, že si ani v prípade výhry mandát europoslanca prevziať nehodlajú - a prečo im voliči takéto zahrávanie sa s ich dôverou vlastne tolerujú? Témy a otázky pre Martina Slosiarika z agentúry FOCUS, Václava Hřícha z agentúry AKO a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nový prezident Peter Pellegrini si napriek odchodu zo strany Hlas ponechá stranícku funkciu zakladajúceho predsedu. Strana pre neho upravila stanovy a aj ako prezident bude mať konkrétne kompetencie v straníckej politike. Budeme teda mať prvého aj oficiálne straníckeho a koaličného prezidenta? Analytici sa zhodujú, že ide o porušenie tradície nadstraníckosti prezidenta.Nie je to však v konečnom dôsledku lepšie, ak prezident svoju straníckosť transparentne prizná, ako keď bol napríklad Ivan Gašparovič podľa vlastných slov „akoby člen Smeru?“?V dnešnom podcaste budete počuť nového predsedu Hlasu Matúša Šutaja-Eštoka, jeho podpredsedu Erika Tomáša, bývalú predsedníčku PS Irenu Bihariovú, ktorá nám pozorpávala o odstrihnutí sa Zuzany Čaputovej od jej pôvodnej strany, politológa Pavla Baboša, aj bývalého ľavicového politika Petra Weissa.Moderuje Peter Hanák. Nahrávali aj Michaela Paulovič, Natália Jabůrková a Marek Bíro.

Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť, hovorí v podcaste Branislav Ondrášik, ktorý sa špecializuje na americké voľby.Dvanásťčlenná porota newyorského súdu uznala vo štvrtok amerického exprezidenta a súčasného republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania výmenou za mlčanlivosť a s tým súvisiaceho falšovania obchodných záznamov. Rozsudok nie je právoplatný a Donald Trump avizuje, že sa odvolá.Exprezident môže napriek verdiktu stále kandidovať. S Branislavom Ondrášikom, ktorý roky sleduje americké voľby, v podcaste preto rozoberamé, ako môže tento prelomový verdikt ovplyvniť blížiace sa americké voľby, ktoré Spojené štáty čakajú 5. novembra.Ide o prelomový rozsudok, keďže sa tak Trump stal prvým americkým prezidentom ktorý si vypočul verdikt „vinný". „Americký právny systém je nastavený na systéme poroty. Porotu vyberaju obé strany - aj obhajoba, aj obžaloba. Mali by to byť porotcovia, ktorí sú podobní vám a sú schopní rozhodnúť váš prípad. Určite boli medzi nimi aj prívrženci Trumpa," vysvetľuje Ondrášik v podcaste a približuje aj za čo presne je Trump vinný.Podľa Ondrášika verdikt nie je dobrá správa pre tím Donalda Trumpa. „Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť," vysvetľuje v podcaste.Exprezident bude teraz ešte motivovanejší, aby voľby vyhral. „Vo svete Donalda Trumpa je všetko o Donaldovi Trumpovi. Trump prehral, to je niečo, čo on znáša veľmi ťažko. Keď sa pozrieme na súdne procesy, ktoré boli rozhodnuté, tak tých prehral už pomerne veľa. Prehral pomerne veľa volieb od tých posledných volieb - Republikáni posledné voľby v Kongrese tiež nezaznamenali nejaký veľmi dobrý výsledok. Čiže myslím, že toto vníma niečo ako prehru, veľmi osobne a negatívne," myslí si Ondrášik a dodáva, že Trum vníma, že jeho impérium nie je úplne také veľké a neochvejné.Podľa odborníka ho to bude určite motivovať, aby voľby vyhral, no dodáva, že o tom rozhodnú americkí voliči. „Asi ho to bude motivovať ešte viac používať rôzne úskoky, lži, klamstvá, vymyslené obvinenia. To asi bude akcelerovať," myslí si Ondrášik.Moderuje Denisa Hopková.

Palestínu musí uznať Izreal, až potom tam môže byť pokoj. Rozhodujúci však bude postoj USA, tvrdí analytik Attila Kovács.Dve tisícky verzus vyše tridsaťtisíc. Už toľko ľudských životov stál konflikt medzi radikálmi Hamasu a Izraelom. Za spomínanými dvoma tisícmi stoja radikáli, za vyše tridsiatimi Izrael a jeho vojnová mašinéria riadená premiérom Netanjahuom. Na spravodlivosť si ich už volá medzinárodný tribunál. A hladomor v Gaze mobilizuje medzinárodnú podporu pre samostatný štát Palestínčanov, čo je červené súkno pre izraelského premiéra. Nedosiahol Netanjahu krutosťou vojenskej odpovede opak toho, čo chcel? Namiesto vyhladenia Hamasu je tu vlna podpory pre palestínsku štátnosť. „Vlastne takú reklamu pre Hamas ako Netanjahu doteraz neurobil nik“, tvrdí odborník na región Attila Kovács.Ako sa k palestínskej štátnosti stavia Slovensko? Šéf diplomacie Juraj Blanár odkazuje ešte pred rok 1989. „Slovenská republika preberajúc záväzky po bývalom Československu uznala Palestínu už v roku 1988. Teraz je to na iných krajinách“, povedal po schôdzke šéfov diplomacií EÚ začiatkom týždňa v Bruseli.Nie je postoj Slovenska a ministra Blanára prílišným zjednodušením? Podľa Attilu Kovácsa je to pokrytecké. „Vlastne ide o postoj, aby sme z toho v každom prípade vyšli dobre a je jedno, čo bude nasledovať“, tvrdí. Je to podľa neho „ničnehovoriace“. Kovács tak reaguje pri porovnaní s postojmi k otázke zo strany českého prezidenta a premiéra. Petr Pavel: „Gaza je v súčasnosti v troskách, nálady obyvateľstva sú skôr radikálne než zamerané na budovanie mierového spolužitia (…) nie sú tam zárodky pre fungujúcu štátnosť“. Palestínsku štátnosť Česká republika zatiaľ neplánuje uznať ani podľa premiéra Petra Fialu. „Jedine vtedy, keď vznikne funkčný model, podporovaný väčšou skupinou významných štátov“, dopĺňa prezident Pavel. Čo bude rozhodujúce pre usporiadanie vzťahov v regione?„Predpokladom bezpečnosti Izraelčanov je bezpečnosť Palestínčanov“, tvrdí Kovács. Kľúčovou otázkou a predpokladom trvalého mieru je podľa neho fakt, že Palestínu musí najprv uznať samotný Izrael. Až potom môže účinne pomôcť podpora medzinárodného spoločenstva, tvrdí analytik. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Teraz sa hľadajú okrem ľudí, ktorí osobne nastavili svoju hruď ako Michal Kovačič a spolok, tak sa hľadajú i ľudia, ktorí si povedia, že je to aj ich problém a chcú skutočné informácie. To najhoršie, čo sa našej žurnalistike môže stať je to, že to ľuďom bude jedno,“ hovorí na margo rušenia politických diskusií bývalý šéf Slovenského syndikátu novinárov Ján Füle. Bude teda Bombic novým mediálnym mainstreamom? Éra kritických politických diskusií v slovenských televíziách končí. Po TV JOJ na ne rezignovala už aj najvplyvnejšia televízia u nás a jej koniec sprevádzali i obvinenia z orbanizácie slovenských médií. Quo vadis – teda, kam kráčaš, slovenská mediálna scéna a podarí sa vládnej moci znormalizovať naše médiá? Aké možnosti dnes majú nezávislí a kritickí novinári zoči voči vládnej snahe o ich pacifikáciu? No a prečo by existencia silných, nezávislých a voči moci kritických médií nemala byť ľahostajná ani bežným občanom?„Len hlúpa vláda potrebuje hlúpych občanov. múdra vláda potrebuje múdrych občanov a múdri občania potrebujú skutočné seriózne informácie, nie bohapustú propagandu a lži,“ tvrdí Ján Füle.Téma dnešného podcastu s bývalým riaditeľom Centra spravodajstva a publicistiky Televízie Markíza ako i exšéfom spravodajstva STV Tiborom Búzom a s bývalým predsedom Slovenského syndikátu novinárov a dlhoročným skúseným novinárom Jánom Fülem.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poslanci SNS prichádzaju do Národnej rady s novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Strana Andreja Danka navrhuje spoplatnenie poskytovania informácií - presnejšie po novom „by žiadateľ uhrádzal náklady spojené s vyhľadávaním mimoriadne rozsiahlych informácií." Infozákon pri tom často využívaju pri svojej práci novinári, mimovládne organizácie a aj občania.Podľa investigatívneho novinára Martina Turčeka je väčšina informácii v štáte taká, že verejnosť má na ne právo, ale automaticky sa nezvereňujú. On sám napísal stovky článkov aj vďaka infozákonu. Návrh zákona z dielne SNS je podľa neho nejasne sformulovaný. „Problém je, že nevieme, či si to niektoré ministerstva nevyložia tak, že budú skoro pri každej žiadosti chcieť spoplatnenie," hovorí v podcaste.Šéfka Nadácie Zastavme korupcie Zuzana Petková upozorňuje, že by sa verejnosť nemusela dozvedať o všetkých kauzách.„My si myslíme, že to nie je v poriadku, pretože občania už raz svojimi daňami zaplatili aj za činnosť týchto úradov a neviem prečo by mali platiť znova, ak chcú skontrolovať, ako hospodária s peniazmi," približuje v podcaste, čo im prekáža na novele poslancov SNS.Dodáva, že v zákone nie je jasné, aké poplatky by sa mali platiť.. „Avšak je veľký predpoklad, že by sme si my, organizácie, novinári nemohli dovoliť podávať toľko infožiadostí a získať informácie. Verejnosť by sa nedozvedala o mnohých kauzách," tvrdí Petková.Poslacni SNS novelu dôvodia aj tým, že sú uradníci „zahlcovaní častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií" a osoby „sú konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje.Na zaťaženosť úradnikov v mestách sa v podcaste pýtame prezidenta Únie miest Slovenska a primátora Trenčína Richarda Rybníčka. Ten nevidí dôvod na to, aby sa zákon menil.„Problém vidím v kapacitách menších obciach. Tam to problémové môže byť. Štátne úrady, vlýda, veľké mesta, ale aj obce nad 4-tisíc obyvateľov by to mali vedieť zvládnuť. Myslím, že zákon by mal ostať zachovalý," hovorí v podcaste.No a tému rozoberáme aj s expetom na mediálne právo Tomášom Kamencom. Novela zákona je podľa neho nepodarok. „Návrh ako je teraz koncipovaná skôr otvára priestor pre svojvôlu pri potenciálnej snahe nesprístupniť informácie, približuje advokát.Moderuje Denisa Hopková.

Vedeniu Markízy sa postavila veľká časť zamestnancov. Pohrozili kolektívnym odporom.„Potichu a plíživo“. Tak má u nás vyzerať boj o „orbanizáciu“ televízií. V širšom zmysle médií ako celku. Do jeho zákulisia v najsilnejšej zo slovenských televízii – v Markíze - dal nahliadnuť Michal Kovačič. V živom vysielaní na záver nedeľňajšej relácie Na telo tomu „potichu a plíživo“ dal rovno pomenovanie: „Tlak nielen politikov, ale aj vedenia; pokusy o cenzúru, denno-denný tlak aj na televízne noviny“. A hoci to vedenie Markízy promptne odmietlo, za Kovačiča sa s odstupom dňa postavila veľká časť televízie. A „za neakceptovateľné“ verejne vo vyhlásení označila, aby „moderátor najúspešnejšej politickej relácie musel okrem tlakov politikov čeliť ešte tlakom vlastného vedenia“. Dali si rovno trojdňové ultimátum – že Na telo bude s Kovačičom pokračovať aj po letnej prestávke. Ak nie, pohrozili „kolektívnym odporom“. Čo priviedlo až k tomuto bodu? Pozrieme sa na to s Martinom Halandom, ktorý je bývalý vedúci vydania televíznych novín Markízy. Aktuálne vedenie televízie sa s ním rozlúčilo ešte začiatkom roka. Hovorí o „mikrosúbojoch“, ktoré vyústili až do nedeľného kroku Michala Kovačiča. Situáciu tiež rozoberieme s politológom Samuelom Spáčom, so Zuzanou Petkovou z nadácie Zastavme korupciu a tiež s Petrom Bárdym, šéfredaktorom a politickým komentátorom Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Prakticky okamžite po atentáte sa rozbehla informačná vojna o jeho interpretáciu a zarámcovanie do politických súvislosti. Špekulácie by mohol rozptýliť aj špeciálny parlamentný výbor, ktorý by dohliadal na vyšetrenie atentátu. Navrhuje to exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Pre vzájomnú komunikáciu by to vytváralo oveľa pevnejšiu pôdu pod nohami, tvrdí expertka na komunikáciu Simona BubánováHoci od atentátu uplynulo iba pár dní, slovenská politická prevádzka sa opäť rozbehla na plné obrátky. Podaná ruka tak odchádzajúcej prezidentky, ako i zvoleného prezidenta, bola politickými lídrami odmietnutá no a v parlamente sa strany opäť sporia takmer tak, ako sa sporili i pred atentátom. Namiesto Dankom avizovanej "politickej vojny", nastúpila vojna informačná a v nej prebieha ľúty zápas o širšie zarámcovanie atentátu tak, aby bol čo najlepšie využiteľný v ďalšom politickom zápase."Málo počujem návody na riešenia ako čítať situáciu pre ľudí z toho spektra, ktoré na tie námestia chodili. Počujem, čím spoločnosť žije a pokus "zarámcovania" atentátu tu určite je, ale spoločnosť potrebuje počuť silné argumenty, ktoré hovoria o tom, ako to má vnímať celá tá masa ľudí, ktoré na tie námestia chodili. Pretože oni nie sú vinní, ale potrebujú počuť, čo sú tie argumenty, prečo nemajú mať zlé svedomie," upozorňuje Simona Bubánová.Aké interpretačné hry sa tu teda - v pozadí bezprecedentného útoku na premiéra, hrajú a ako poskytnúť občanom dostatok nielen kvalitných, ale i dôveryhodných informácií vo vojne s dezinfoscénou a prívalom špekulácií i konšpirácií? Pomohol by Osobitný parlamentný výbor, ktorý by nadstranícky dohliadal na vyšetrovanie atentátu? "Dnes vidím asi jedinú vec, ktorá by mohla ako-tak zabrániť šíreniu ďalšej nenávisti, podozrievania a dezinformácií. Transparentné vyšetrovanie, na ktoré nebudú dohliadať len politici, ktorí osobne nesú zodpovednosť na nezvládnutie bezpečnosti ústavného činiteľa," tvrdí exminister zahraničia Rastislav Káčer. Počúvate Aktuality Nahlas, v dnešnom podcaste sa pozrieme na stav, v akom sa nachádza naša verejná debata krátko po bezprecedentnom atentáte na premiéra, ako i na možnosti, ako ju upokojiť. So Simonou Bubánovou a Rastislavom Káčerom.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Návrat verejnoprávnosti verzus mocenské ovládnutie. Zákon o novej Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý formálne ruší doterajšiu RTVS, prešiel prvým čítaním. Je tak pripravený na júnové finále. A ak ministerka kultúry opakuje, že len chcú „vrátiť vysielaniu skutočné atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti“, Opozícia má na to iné pomenovanie. Hovorí o mocenskom a politickom ovládnutí organizácie.Budete počuť poslancov Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu a Martina Šmilňáka, za koalíciu Karola Farkašovského. Postup podľa pôvodného scenára pri rušení RTVS na STVR, od ktorého neupúšťa vládna väčšina v sebe nesie riziko sankcií a pokút zo strany európskych inštitúcií. Avizuje to Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc. A v RTVS hovoria aj o možnom štrajku. „Stále je témou aj ostrý štrajk“, hovorí Soňa Gyarfášová zo štrajkového výboru zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. „Ak sa nájde vôľa na ostrý štrajk, stále je to téma“, spresňuje. Výbor vydal vyhlásenie, ktorým reaguje na posunutie zákona o STVR do druhého čítania. „Ocitli sme sa opäť o krok bližšie k možnosti reálnej deštrukcie princípov verejnoprávneho vysielania“, píše sa v ňom. Sú v ňom rovnako „obavy z autocenzúry a cenzúry vysielania nového verejnoprávneho vysielateľa“. Súvisia s pripravovanou etickou komisiou novej STVR. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok chce, aby do budúcnosti bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov prešlo pod úrad vlády. Ide o jedno z opatrení, ktoré chce navrhnúť v rámci pripravovaných zmien. Totiž záver dnešnej bezpečnostnej rady je vznik pracovnej skupiny. Vo veľmi krátkom čase príde vlada so súborom bezpečnostných opatrení - pôjde o technické a legislatívne zmeny.Minister vnútra hovorí, že je nemysliteľné, aby traja najvyšší ústavní činitelia nemali zabezpečné svoje bývanie, ktoré by bolo zabezpečené v rámci bezpečnostných protokolov.„To je jedno z opatrení, ktoré budem navrhovať - aby úrad na ochranu ústavných činiteľov kontaktoval všetky tri úrady s tým, že ako je dnes zabezpečené bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov. Aby to bývanie prešlo pod úrad vlády, aby tam boli režimové opatrenia. Aby sme nedávali priestor, že sa pred obydliami politikov budú stavať šibenice," dodáva minister s tým, že už majú vytypované nejaké nehnuteľnosti.Totiž záver dnešnej bezpečnostnej rady je vznik pracovnej skupiny. Vo veľmi krátkom čase príde vlada so súborom bezpečnostných opatrení - budete tiež počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka.Tibor Gašpar zo Smeru si predstaviť aj, že by v rámci opatrení prišli zmeny v zákone o policajnom zbore. Predsa poslacenkého klubu Progresívneho Slovenska hovorí, že opozícia by chceli počuť prípadne zmeny dopredu.Moderuje Denisa Hopková.

Národná rada dnes v uznesení odsúdila atentát na premiéra roberta fica. Ruku zaň zdvihlo všetkých 130 prítomných zákonodarcov. V uzneseni vyzvala na zastavenie šírenia nenávisti voči vláde, ale aj iným politikom a ústavným činiteľom. Poslanci opozície a koalície našli spoločnú reč aj na poslaneckom grémiu. Podľa viacerých padali aj slova ospravedlňovania a uzmierovania. Budete počuť poslancov Smeru - Luboša Blahu, Erika a Roberta Kaliňáka. Petra Žigu z Hlasu a poslancov opozície - Branislava Gröhlinga, Milana Majerského, Veroniku Remišovú a Michala Šimečku.Aký signál dnes poslanci národnej rady vyslali? V podcaste budete počuť politológa Radoslava Štefančíka„Poslanci vyslali veľmi dôležitý signál. Pozerali sme tlačovú konferenciu strany Smer a vystupovali tam zmierlivo. Pozorovali sme iného Ľuboša Blahu, umierneného. Z tlačovky som mal dobrý pocit, aj keď pri niektorých bolo vidieť, že hovoria cez zuby. A ak sa Robert Kaliňák rozhodne, že tak bude komunikovať v týchto dňoch, aj do budúcna, pokiaľ hľadá zmierenie a ospravedlnenie, tak to treba oceniť," hovorí v podcaste politológ.Moderuje Denisa Hopková.

Atentát na premiéra priniesol výzvy na pokoj a vyššiu kultúru komunikácie, no niektorí politici pokračujú v polarizácii spoločnosti, útokoch na médiá a dokonca aj na satirickú stránku. Právnik upozorňuje, že politik musí zniesť veľa kritiky a satiry a nesmie to bežnému občanovi oplácať rovnakou kartou naspäť.Politikom vtipy a satira na ich účet prekážali vždy. Sloboda prejavu má svoje hranice, dané 40-timi rokmi judikatúry. Sú pomerne jasné a presné. Politici sa takmer nikdy nedomôžu ich obmedzenia.Výzvy na trestné stíhanie satirickej stránky Zomri zo strany vicepremiéra Tomáša Tarabu sú volaním po extrémnom obmedzení slobody prejavu, hovorí advokát Tomáš Kamenec, ktorý sa zaoberá mediálnym právom. Podľa neho nenávisť šíria najmä politici a nie táto stránka.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj Jakuba Gulíka, moderátora a spoluautora politicko-satirickej relácie Ťažký týždeň. Pýtali sme sa ho na toľko žiadanú sebareflexiu, ale aj na to, či je ťažké robiť si žarty z Andreja Danka.Nahrával Peter Hanák.

Premiér Robert Fico naďalej zostáva na jednotke intenzívnej starostlivosti. Lekári sa rozhodli pre chirurgický zákrok. Podľa riaditelky nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovej je premier pri vedomí.Robert Kaliňák, že dnešný zákrok môže prispieť k pozitívnej prognóze premiéra. Dodáva však, že jeho stav je naďalej vážny.Šéfredaktori viacerých médií odsúdili útok na predsedu vlády. V stanovisku hovoria o tom, že je to cesta nenávisti, ktorá nemôže ovládať Slovensko, lebo nás posunie na najtemnejšie miesta na mape. Ukázali tieto dva dni, že to nedopustíme? O vývoji udalosti za posledné hodiny a o tom, ako priespieť k upokojeniu situácie v podcaste budeme hovoriť so šéfredaktorom Aktuálit Petrom Bárdym. „Stojí to a padá na dvoch veciach. Tá prvá je zdravotný stav premiéra. Veľmi mu držím palce, aby sa zostavil. A druhá vec je postoj politikov. To sú dve najdôležitejšie podmienky, ktoré treba splniť na umiernenie situácie," hovorí v podcaste. To, čo sa stalo, bol individuálny čin, ale nazhromaždená nenávisť bola spoločným dielom, uviedla včera prezidentka Zuzana Čaputová. V rozhovore s novinárom Bárdym hovoríme aj o tom, či aj média neprispeli k zvýšeniu napätia v krajine.„Slovensko sa rozdelilo na my a oni. A na tych dobrých a zlých. Slovensko sa rozdelilo na oligarchiu a dobrých občanov. Na obyčajných ľudí a bratislavké elity. My všetci sme do istej miery za to zodpovední," približuje v podcaste. Dodáva, že ani jedna zo strán dnes nie je šťastná, no nemyslí si, že je reálne spojiť celú spoločnosť. Stačí, keď sa naučíme spolu rozprávať bez toho, aby sme na seba nadávali.Peter Bárdy tiež dodáva, že Robert Fico vyhral demokratické voľby a žiadny občan si nemôže s politikom vybavovať účty násilím. Ak sa teraz nezastavíme, tak nás čaká veľmi rýchla cesta do pekla. Toto nebude dobrý štát na bývanie, miesto kde budú ľudia štastní."Moderuje Denisa Hopková.

„Pred premiérom sú asi najťažšie a najdôležitejšie hodiny a dni, aby sa ukázalo, že všetko nakoniec bude postupovať tak, ako si želáme. A že tieto kritické hodiny a dni prežije v zdraví“ – Peter Pellegrini to uviedol po krátkej návšteve hospitalizovaného Roberta Fica.Útok, ktorý zmení krajinu? Na nenávisť nereagovať nenávisťou. Nie hľadať vinníka, ale upokojiť situáciu ako úloha aktuálnej hodiny. Slovensko deň po bezprecedentnom atentáte na premiéra. Robert Fico je po päťhodinovej operácii na áre Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrice. Jej riaditeľka Miriam Lapuníková konštatovala, že „jeho stav je stabilizovaný, avšak naozaj veľmi vážny“.Pre atentát na premiéra zasadla bezpečnostná rada štátu i vláda. A ak včera zaznievali aj výrazy o „začiatku politickej vojny“, dnes sú to najmä výzvy na upokojenie. Spolu vystúpili dosluhujúca hlava štátu s novozvoleným prezidentom. A zhodli sa na spoločnej pozvánke pre lídrov všetkých parlamentných strán na hľadanie upokojenia situácie. Medzitým pokračuje vyšetrovanie – a to tak útočníka, ako aj zasahujúcich bezpečnostných zložiek. A spolu s odborníkmi aj my hľadáme odpovede, ako ďalej? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka a sociológa Romana Pudmarčíka. Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že „prvé memento“ aktuálneho vážneho stavu bola už streľba pri bratislavskej Teplárni. „Človek, ktorý nenávidel určitú skupinu ľudí, išiel vraždiť. A v pláne mal aj útok na vtedajšieho premiéra. To malo byť prvé memento, že sa u nás niečo deje“, hovorí politológ. Sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos upriamuje pohľad už na samotnú komunikáciu politikov. „Už ich slovník by mal byť citlivejší, viac chápajúci a otvorený pre diskusiu“, hovorí. Ďalším krokom k prelomeniu rozdelenia by podľa neho mohlo byť ukončenie politiky „nepriateľských médií“ či ich bojkotovania. „Poskytnutie rozhovoru pre takéto médium by bolo signálom otvorenosti k diskusii“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Niektorí koaliční politici okamžite po atentáte začali obviňovať opozíciu alebo dokonca médiá. Ako na to médiá reagujú? Vládu bude riadiť jeden z podpredsedov a bude normálne fungovať. Demisiu vlády by priniesla až kóma alebo smrť premiéra, keďže vláda je viazaná na osobu premiéra, hovorí odborník na ústavné právo.Čo bude táto udalosť znamenať pre štát a spoločnosť, si v dnešnom podcaste rozoberieme so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym, ústavným právnikom Vincentom Bujňákom, a aj s bezpečnostným analytikom Martinom Královičom. Budete počuť aj reakcie politikov – prezidentky Zuzany Čaputovej, lídra opozície Michala Šimečku, a zástupcov koalície Ľuboša Blahu a Andreja Danka.Nahrával Peter Hanák.

Je koniec sporov medzi SNS a Hlasom? Koaliční partneri sa dnes podržali pri odvolávaní ministeriek Šimkovičovej a Dolinkovej. Ako to je sa viac ukáže pri hlasovaní o zmenách, ktoré sa týkajú Fondu na podporu umenia. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa.Andrej Danko totiž očakáva, že Hlas a Smer zahlasujú za ich návrhy v kultúre. Ak by to tak nebolo, tak by bol podľa Danka v koalícii problém. O situácii v koalícii budeme hovoriť s politológom Erikom Lášticom.Politológ hovorí, že Andrej Danko robí to, čo skúšal už v predchádzajúcej koalícii so Smerom a Mostom-Híd. Mohol to vyhodnotiť, ako úspešné. „Andrej Danko sa snaží tým, že často bez varovania otvára nové požiadavky, ktoré sú prekvapujúce pre koaličné strany a ich lídrov, dosiahnuť silnejšiu pozíciu, ktorá nemá v kolalícii pre výsledok vo voľbách. Táto sa strégia môže byť úspešná, lebo má moment prekvapenia, nastoluje požiadavku, na ktorú musia reagovať tým, že do toho vstúpia média," približuje Láštic. Dodáva, že Danka to však do budúcna oslabuje ako partnera.Moderuje Denisa Hopková.

Korupcia v ruskej armáde nahrávala Ukrajine a aj preto Sergej Šojgu skončil vo funkcii ministra obrany. Sú to pre nás zlé správy, lebo je jasné, že Rusko sa pripravuje na veľmi dlhú vojnu. Je to však zároveň signál, že Vladimir Putin je nespokojný s doterajším vývojom vojny, zhodujú sa odborníci.Alexander Duleba má ešte aj ďalšiu interpretáciu – takzvaný civilný mocenský blok si chcel odkrojiť väčší kus koláča ako silový blok, a ministerstvo obrany je aktuálne najväčší objednávateť v ruskej ekonomike. Tá je už tak nastavená na vojnu, že ak sa vojna skončí, Rusko čaká krach. Rusko tak zrejme bude viesť vojny až do svojho kolapsu.V dnešnom podcaste budete počuť najnovšie informácie o dianí v Kremli a analýzy politológa Grigorija Mesežnikova a experta na Rusko a Ukrajinu Alexandra Dulebu.Nahrával Peter Hanák.

Najbližšie dva týždne sa aj na Slovensku rozšíri celospoločenský diskurz o tému hokeja. Do nedele 26. mája je totiž tohtoročný svetový hokejový šampionát. Tento raz v našej tesnej blízkosti – v českých mestách Ostrava a Praha. Silný tím, veľa odhodlania, ale aj slová o tom, že „netreba mať veľké oči“ – a to rovno z úst trénera Craiga Ramsey-iho. Čo nás čaká nasledujúce dva týždne? A majú Slováci šancu zahrať si až do posledného dňa šampionátu a teda, že by mohli pomýšľať na medaily? Téma pre kolegov zo Športu.sk, ktorý je sesterským portálom vrámci Ringieru. „Máme tento rok jeden z najlepších tímov za posledné roky. Najdôležitejší faktor je, že nám prišlo až osem hráčov zo zámoria, pričom väčšina má skúsenosti z NHL. No treba povedať aj to B: aj ostatné tímu budú mať naozaj veľmi dobré zostavy“, hovorí hokejový redaktor Martin Tóth Vaňo. „Ako hovoria tréneri, že treba ísť do toho s istou pokorou a postupne“, pripomína zas Alžbeta Takácsová, rovnako hokejová redaktorka portálu Šport.sk. Obaja sú s ďalšími členmi redakcie priamo v dejisku svetového hokejového šampionátu v Ostrave. „Nemecko bude mimoriadne dôležitý zápas, keďže je to hneď prvý zápas na turnaji a Nemci by mali byť naši konkurenti v boji o to tretie, štvrté miesto o postup“, pripomína Martin Tóth Vaňo. Hovorí, že od výsledku prvého zápasu bude záležať aj psychické nastavenie hráčov do ďalšieho priebehu šampionátu. V dnešnom podcaste sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o najbližších dvoch týždňoch svetového „festivalu hokeja“ v susednej Českej republike. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pacienti žobrú v zbierkach o záchranu svojich životov, kým ministerka pomáha oligarchom. V dnešnom podcaste to tvrdia viaceré oslovené inštitúcie v zdravotníctve. Opozícia sa dnes večer pokúsi odvolať ministerku zdravotníctva za Hlas-SD Zuzanu Dolinkovú. Ministerka ich dôvody považuje za politické. Naozaj by pomohla výmena vedenia a nejde len o prázdne politikárčenie zo strany opozície?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sme sa oslovili asociáciu práv pacientov, lekárskych odborárov, analytika a aj opozičných poslancov. Budete počuť aj krátku reakciu ministerky.Podľa kritikov pacienti čakajú v čakárňach hoci aj od piatej rána, a často na nich ani nevyjde časenka. Lekárov aj sestier je málo, pacienti sa nemusia dožiť zákrokov, no ministerstvo rieši, kde bude možno o 15 rokov stáť nová nemocnica. Nenesie však časť zodpovednosti aj súčasná opozícia?Podcast nahrával Peter Hanák.

Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

„Je tam potenciál, že sa z nej stane – a mierne to preženiem – orgán následnej cenzúry“, tvrdí Boris Koreň, dlhoročný dramaturg aktuálnej publicistiky a diskusných formátov verejnoprávnej RTVS, ktorý je rovnako roky členom súčasnej etickej komisie.Politické a mocenské ovládnutie versus návrat verejnoprávnosti či správa nezaujatých odborníkov, ako to deklaruje vládna moc. Už týždne krajinu zamestnáva zápas o verejnoprávnu RTVS. Ak vládna zostava s označením Fico4 hovorí o potrebe verejnoprávnosti a nastolení poriadku v nej, verejnosť i veľká časť RTVS hovorí o snahe túto inštitúciu ovládnuť a dosadiť tam vlastné vedenie. A cestou je rovno zrušenie pôvodného telerozhlasu a inštalácia novej STVR. S dozornou radou, ktorá volí a kontroluje generálneho riaditeľa a vstupenkou do nej je priechodnosť aktuálnou vládnou väčšinou. A ak pôvodný návrh zákona počítal s kritizovanou programovou radou, pri ktorej hrozil dozor rovno nad obsahom vysielania, aktuálny prichádza s novinkou, ktorou je etická komisia. Môže byť ona novou pákou na tvorcov? Boris Koreň, dlhoročný dramaturg politických diskusných formátov verejnoprávneho média so skúsenosťou člena jej etickej komisie. „Je tam potenciál, že sa z nej stane – a mierne to preženiem – orgánom následnej cenzúry“, tvrdí.Koreň stál v RTVS dlhé roky dramaturgicky aj za hlavnými diskusnými reláciami Sobotné dialógy, Z prvej ruky či K veci. Pri navrhovanom zákone o STVR hovorí aj o „nebezpečenstve“ novej etickej komisie. „Je tam nebezpečenstvo, že orgán, ktorý je stanovený zvonka, nie sú to odborníci, bude rozhodovať vo vysoko odbornej oblasti o tej najcitlivejšej oblasti novinárskej profesie, že či sa novinár zachoval eticky alebo neeticky“. „Samozrejme, nie sme dokonalí, je čo zlepšovať v oblasti vysielania, obsahu, ale čo sa nás veľmi dotýka, čo nás uráža a niekedy aj ponižuje, je spôsob argumentácie tých, čo hovoria, že sa máme zmeniť“, hovorí Koreň. „Argumentujú bez argumentov, hovoria, že sme nevyvážení, že si neplníme svoje verejnoprávne povinnosti, no zatiaľ som nevidel žiadnu analýzu, kde by to podložili“, dopĺňa. Za „úplný nezmysel“ označuje tvrdenia koaličných predstaviteľov, že RTVS si neplní svoje verejnoprávne povinnosti. „Čo mňa osobne uráža je fakt, že oni vedia, že to tak nie je“, vyjadruje svoj pohľad dlhoročný dramaturg aktuálnej publicistiky, ktorý svojho času mal dramaturgicky na starosti aj formáty ako Sobotné dialógy, Z prvej ruky či K veci. Poukazuje na existenciu pravidelných výročných správ verejnoprávneho média, ktoré RTVS a jej predchodkyne museli zo zákona predkladať parlamentu. „(Tam) sú stovky argumentov, ktoré hovoria, že to tak nie je“. „Každá vláda, ktorá tu bola, chcela mať spravodajstvo a publicistiku takú, aby ich nevyrušovala, aby šírila ich posolstvá. O to im v prvom rade ide.“ Aktuálna vládna moc to však podľa Borisa Koreňa robí „bez miery“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život, hovorí novinár.Mikuláš Černák chce dožiť život na slobode. Po 26 rokoch vo väzení má súd rozhodnúť, či ho podmienečne prepustí. Na pojednávaní bývalý bos podsvetia hovoril, že urobil zlé rozhodnutie, keď vstúpil do štruktúr podsvetia. Pojednávania sa zúčastnil aj novinár a autor knihy Slovenská mafia - príbehy písané krvou.Petrovič v podcaste hovorím, že kým súd rozhodne môže trvať mesiace. Dnes sa nedá povedať, aký bude verdikt, no Černák je historicky prvý doživotne odsúdený človek na Slovensku, ktorý dostal k návrhu na podmienečné prepustenie pozitívne hodnotenie ústavu, v ktorom si odpykáva trest, teda leopoldovskej väznice.„Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život," približuje novinár Petrovič a dodáva, že veria, že prekonal prerod počas výkonu trestu.Približuje tiež, v čom je prípad Mikuláša Černáka výnimočný. „Černák je prvolezec. Na jeho prípade sa ukáže, ako súdy hľadia na takéto žiadosti. Čo všetko sa v nich musí posúdiť. A ako odôvodňujú svoje verdikty. Mňa bude zaujímať zdôvodnenie," dodáva.Témou podcastu je aj minulosť bosa bosov.Moderuje Denisa Hopková.

Rezort vnútra udelil útočisko prokremeľskému propagandistovi z českého sankčného zoznamu. Ide o krok, ktorý je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Česka i EÚ a tak sa natíska otázka, či naša vláda kryje kremeľských propagandistov až tak, že si kvôli tomu pohnevá aj našich najbližších spojencov. Je nám ozaj bližšia Moskva ako Brusel či Praha a prečo sa Ficova vláda bije za ľudí, ktorých nechcú ani v Česku? Slovensko poskytlo ochranu jednému z hýbateľov proruskej vplyvovej dezinfoscény Arťomovi Marčevskému. Rezort vnútra mu dal dočasnú ochranu a stalo sa tak pritom v priamom rozpore s bezpečnostnými záujmami nášho suseda – Českej republiky, ktorá Marčevského zaradila na vysoké miesto svojho sankčného zoznamu. Dôvodom boli najmä jeho aktivity v mediálnej platforme Voice of Europe, ktoré mali podľa českej tajnej služby BIS napomáhať rozkladu EÚ ako i promoskovským záujmom. „Slovensko – či už si vedomo alebo nevedomo, robí kroky, ktoré vedú krajinu k naprostej izolácií od svojich partnerov v EÚ a NATO. Myslím si, že Ficova vláda i on sám, úplne zle kalkuluje, že bude balansovať medzi Bruselom a Moskvou, ale medzinárodná situácia sa od jeho ostatnej vlády zásadne zmenila a takéto balansovanie už dnes prípustné nie je,“ tvrdí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné vzťahy. Kým však Ukrajina - a potom už i Česko, mali s proruským propagandistom problém, Slovensko sa naopak stalo jeho útočišťom. Natíska sa preto logická otázka: Kryje naša vláda kremeľských propagandistov a ak áno, prečo to robí a v mene koho potom vlastne koná? „Chodí to ako kačka, kváka to ako kačka a tak už i naši najbližší bezpečnostní a zahraničnopolitickí partneri začínajú chápať, že to skutočne kačka aj je a naša vláda naozaj dlhodobo a konzistentne tlačí ruský záujem nielen na Slovensku, ale aj v EÚ či NATO,“ hovorí bývalý šéf odboru strategickej komunikácie a hybridných hrozieb rezortu obrany Victor Breiner. Prokremeľská propaganda a jej zásadne odlišné vnímanie v EÚ - či Česku, a tu u nás, na Slovensku. Je nám ozaj bližšia Moskva než Brusel a sme ochotní kvôli Kremľu obetovať už aj Prahu? Téma dnešného podcastu s Pavlom Havlíčkom z českej Asociácie pre medzinárodné vzťahy a šéfom Inštitútu pre budovanie odolnosti Victorom Breinerom. „Tento krok ide priamo proti zahaničnopolitickým a bezpečnostným záujmom nielen Česka, ale i celej EÚ. Ak toto niekomu prospieva, tak je to jednoznačne Moskva,“ dodáva Pavel Havlíček. Informácie o prípade Arťoma Marčevského priniesol denník N. Ten ďalej informoval aj o neochote ministra vnútra sa k prípadu vyjadriť a stanovisku rezortu, v ktorom sa píše: „Vzhľadom na prebiehajúce úkony sa nebudeme k veci bližšie vyjadrovať. Informácie poskytneme po skončení vyšetrovania.“ A v čom je vlastne celý problém? Nechajme radšej prehovoriť kompetentnú tajnu službu –českú BIS. „Podľa českej kontrarozviedky Marčevskij využíval finančné zdroje Viktora Medvedčuka k financovaniu spolupráce s novinármi a k skrytej finančnej podpore vybraných jednotlivcov z radov kandidátov vo voľbách do Europského parlamentu, a to za účelom podpory zahraničnopolitických záujmov Ruskej federacie a politickej a propagandistickej činnosti zameranej proti územnej celistvosti, nezávislosti, zvrchovanosti, stabilite a bezpečnosti Ukrajiny.“Dodajme, že v spomínanom médiu účinkovali aj na Slovensku dobre známi Erik Kaliňák, Milan Uhrík alebo Ján Čarnogurský

Je možné, že koalícia má vlastné mená, ktoré chce na Ústavný súd. Nechcú, aby nového sudcu z dvoch kandidátov vyberala Zuzana Čaputová, ale Peter Pellegrini, zhoduju sa opozičné poslankyne. Opozícia tvrdí, že koalícia si chce na Ústavný súd zvoliť svojho človeka, a preto sa nepodarí tento týždeň vybrať ani jedného zo súčasných kandidátov na ústavných sudcov.„Nechcú, aby nového sudcu z dvoch kandidátov vyberala ešte Zuzana Čaputová. Je dokonca možné, že koalícia má vlastné mená, ktoré chce na Ústavný súd. Nie je to nitko z tejto pätice, pretože pri voľbe je potrebných 90 hlasov. No my sme nezachytili snahy vládnej koalície, že by hľadala podporu v radoch opozície," hovorí v podcaste poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová.Ak by sa voľba kandidátov na ústavných sudcov nepodarila, pri opätovnej voľbe by stačilo 76 poslaneckých hlasov. Podľa poslankyne SaS Vladimíry Marcinkovej sa čaká na rozhodnutie Roberta Fica „Či Robert Fico obnoví alebo neobnoví túžbu oddýchnuť si na Ústavnom súde,“ hovorí.„Vieme o ambíciách Roberta Fica na túto pozíciu. Ja by som to nevylučovala, keďže sú tu úvahy o Štefanovi Harabinovi na člena Súdnej rady," doplňa poslankyňa Mária Kolíková.Toto meno by nezavrhovala aj poslankyňa Zuzana Števulová. „Vieme, že už mal záujem. On povolaním právnik takúto možnosť môže zvažovať. Určite by som nezavrhovala toto meno."O téme hovoríme aj s poslancami koalície Budete počuť Tibora Gašpara a Dušana Jarjabka zo Smeru. Tibor Gašpar odmieta, že by na kandidátov na sudcov Ústavného súdu mohli v budúcnosti kandidovať David Lindtner či Marek Para. Poslanec Jarjabek odmieta, že by o funkciu mal záujem Robert Fico.O téme budeme hovoriť aj s právnikom Via Iuris Petrom Čurošom. „Predlžovanie tohto konania je dosť neobvyklé, čiže v tomto je táto voľba iná," hovorí v kontexte toho, že Ústavný súd má už mesiace prázdno jedno kreslo.Moderuje Denisa Hopková.

Opozícia opäť zvoláva protesty, ktorých témou bude okrem snahy ovládnuť RTVS aj dôchodkový systém. Nie je to prehnaná reakcia, ak vláda nejde druhý dôchodkový pilier znárodniť?Odborník na dôchodky Michal Nalevanko hovorí, že by investovanie dôchodkových úspor do diaľnic nemusel byť zlý nápad, ak by to bolo dobrovoľné. Takúto investíciu by však nikomu neodporúčal.Text: Premiér Robert Fico minulý týždeň naznačil, že vláda plánuje využiť peniaze, ktoré si ľudia odkladajú v druhom dôchodkovom pilieri. Podľa neho by tieto peniaze mali pomôcť našej ekonomike, a naznačil napríklad využitie týchto peňazí na stavbu diaľnic. Vyvolalo to prudké reakcie opozície, ktorá tvrdí, že vláda ide ľuďom „ukradnúť“ alebo „zobrať“.Minister práce Erik Tomáš však tvrdí, že štát si tieto peniaze len požičia, investuje a vráti s výnosom. Kto má teda pravdu?V dnešnom podcaste budete počuť aj ekonomického experta PS Štefana Kišša, ktorý tvrdí, že ak má na stavbe diaľnic zarobiť investor, bude to na úkor sporiteľov. SaS už organizuje petíciu proti štátnym zásahom do druhého piliera.Čo si o tom myslí nezávislý expert? Oslovili sme Michala Nalevanka.Moderuje Peter Hanák.

Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej, hovorí v podcaste Barbara Zmušková z Euractivu.Slovensko navštívila eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Dočasne prebrala aj spravodlivosť po eurokomisárovi Didierovi Reyndersovi. Včera sa stretla s premiérom Robertom Ficom a viacerými členmi vlády. Predseda vlády dnes označil stretnutie s eurokomisárkou za veľmi dobré a dodal že mali veľmi vážny rozhovor.Nedávno mal premiér na adresu eurokomisárky ostré vyjadrenia, hovoril že ich má „rada ako koza nôž."Európska komisia si bude ďalej písať s vládou o novele Trestného zákona, uviedla včera Věra Jourová. Skritizovala aj návrh zákona SNS o mimovládnych organizáciach. Čo je záver stretnutia? V podcaste budete počuť analytičku z Euractivu Barbaru Zmuškovú.„Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

Verejne ukazujú svoju tvár, aby chránili nezávislosť a verejnoprávnosť. Už teraz však vyjadrujú aj obavy o svoju profesnú i osobnú budúcnosť. Vládna väčšina rozpúšťa aktuálnu verejnoprávnu RTVS a chce z nej STVR. Z rozhlasu a televízie Slovenska chce Slovenskú televíziu a rozhlas. V spravodajstve napríklad vládnu obavy z návratu manierov z čias riaditeľovania Jaroslava Rezníka.„Pravidelne mi strhávali z výplaty. Pravidelne som dostávala pokarhania, ak sa niečo nepáčilo šéfovi, pričom som sa snažila o objektívne informovanie v súlade so štatútom RTVS. Bojím sa, že k čomusi podobnému dôjde aj v najbližších mesiacoch“, hovorí spravodajkyňa Kristína Chrenková, ktorá stojí za protestným listom s vyše 1200 podpismi zamestnancov. Ďalšia z jeho iniciátoriek Soňa Weissová dodáva, že „nechcú určite pochovať verejnoprávnosť. Urobíme všetko pre to, aby sme vyjadrili svoj nesúhlas“. „Nechceme sa nechať pochovať. Ale ak má byť verejnoprávna a nezávislá RTVS minulosťou, vyhlasujeme štvrtok, deň po schválení návrhu zákona vládou, za Čierny deň RTVS“ – avizovala Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá vznikla na pôde verejnoprávneho média. Len pred bratislavské sídlo rozhlasovej časti RTVS ju prišlo podporiť v čiernom oblečení približne 150 zamestnancov a spolupracovníkov, či podporovateľov výzvy. „Je to ťažká dilema, čo robiť a čo nie. Každá lúza, ktorá vládne, nebude pri moci večne. Bude teda potrebné postaviť inštitúciu na nohy“, hovorí ďalší z účastníkov stretnutia Michal Vojsovič, ktorý je v rozhlase zvukovým technikom. „Momentálne je vízia taká, že pracujme ako pracovať máme. Poctivo, normálne a keď im to bude vadiť, pôjdeme preč“, dopĺňa. Podporu zamestnancom RTVS vyjadril aj kazateľ Daniel Pastirčák. „Dejú sa tu veci, ktoré sa nediali od Mečiara, bojím sa, že to pôjde ešte ďalej“, povedal.V dnešnom podcaste si môžete vypočuť reportáž z verejného prejavu „smútku i nesúhlasu“ so zákonnými zmenami, ktoré RTVS naordinovala aktuálne vládna moc. Budete počuť aj názory exministerky Silvie Hroncovej, Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc či Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pri deťoch, ktoré žijú v neúplných rodinách je riziko chudoby až 40 percent, kým pri dôchodcoch je to len 9 percent. Najohrozenejšou skupinou obyvateľstva teda nie sú penzisti, ale sú to deti, ktoré majú iba jedného rodiča, hovorí na margo aktuálne schválených trinástych dôchodkov Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Trináste dôchodky ako nová realita nášho penzijného systému versus potreba konsolidácie verejných financií. Zvyšovanie životnej úrovne penzistov totiž prichádza v čase potreby ozdravenia verejných financií, teda ľudovo povedané doby uťahovania opaskov. Vládna štedrosť k penzistom ale nebude vôbec lacná. V tomto roku nás to bude stáť 829 miliónov, budúci 926 a v roku 2027 výdavky na trináste penzie prekročia jednu miliardu eur. Trináste penzie pritom prichádzajú v čase vládou avizovaného uťahovania opaskov. Vláda totiž akútne potrebuje nájsť takmer jeden a pol miliardy a v najbližších troch rokoch počíta s konsolidáciou vo výške takmer 4. miliárd.Ako teda ide zvyšovanie životnej úrovne penzistov dohromady s potrebou utiahnuť našim verejným financií opasok? Dá sa konsolidovať v rádoch miliard bez toho aby to nemalo negatívny dosah na našu životnú úroveň a môžeme si trináste dôchodky dovoliť? No a napokon, sú naši penzisti skutočne tou najohrozenejšou skupinou obyvateľstva a ak ňou nie sú - pretože tou sú deti rodičov samoživiteľov, tak prečo sa vláda venuje prioritne práve penzistom? Odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V podcaste však budete počuť aj ministra práce a sociálnych vecí Erika Tomáša ako i premiéra Roberta Fica Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Martina Šimkovičová prenajala svojmu generálnemu tajomníkovi rezortu kultúry Lukášovi Machalovi sálu v kaštieli v Budmericiach na súkromnú spoločenskú akciu. V kaštieli minulý týždeň oslavoval svoju päťdesiatku. Sálu dostal na dva dni za 100 eur.„Čo sa javí ako kľúčový problém je, že Lukáš Machala je pravá ruka Šimkovičovej. Sprevádza jú a blízko s ňou spolupracuje. A tento človek uzavrel zmluvu s ministerkou - a teda s osobu, s ktorou je v blízkom kontakte, aby získal sálu na súkromnú akciu. Je otázka, či by aj iný občan Slovenskej republiky, ktorý by si povedal, že si chce urobiť oslavu narodenín, mal taký jednoduchý prístup na ministerstvo a dokázal by si v kaštieli prenajať sálu," približuje v podcaste autor zistenia a reportér Aktualít Tomáš Kyseľ.Novinár tiež vníma ako problém za akú sumu Machala dostat sálu. „Javí sa to ako nízka suma už len preto, že napríklad minulý rok sa tam konal svadobný obrad za 400 eur," dodáva tiež Tomáš Kyseľ.Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho je to nastavenie ľudí zo Slovenskej národnej strany. „Funkcionári SNS vtrhnú do krásnych objektov, ako je kaštieľ v Budmericiach, ministerstvo kultúry alebo inštitúcie a ničia to tam a dehonestujú. Je to prirodzené správanie funkcionárov SNS, ktorí majú neúctu k Slovenskej republike," hovorí v podcaste.Zástupcovia SNS podľa Bárdyho nie sú kariérni politici, ktorí si uvedomujú, ako by sa mal riadiť štát. „Prišli sa správať ako papaláši. Prišli si odtrhnúť z koláča, ktorý získali po voľbách vďaka Robertovi Ficovi. Od nich sa nedá čakať nič dobré. Nominácie zodpovedajú mentálnej a hodnotovej úrovni tej strany. Je to strana papalášov," dodáva.Moderuje Denisa Hopková.

Robert Fico po boku ministerky Martina Šimkovičovej útočil na kultúru a médiá. Umelcom vyčítal vulgárnosť. Herec SND Richard Stanke však pripomína, že je to Robert Fico, kto o ľuďoch hovorí ako o prascoch. Ministerka kultúry medzitým avizuje zosekanie financií umelcom, ktorí protestovali proti jej politike. Premiér hovorí, že na stole bude aj financovanie cirkví.Ministerku kritizujú len nekultúrni ľudia a duchovní bezdomovci, slovenská národná kultúra nemá byť transsexuálna, a počas predstavenia nemajú zaznievať vulgarizmy. To všetko povedal dnes Robert Fico na pôde ministerstva kultúry. Nezostáva to však iba pri slovách. Vládna koalícia sa pokúša ovládnuť kultúrne fondy, zrušiť RTVS a do novej inštitúcie nominovať vlastného riaditeľa, a avizuje zmeny vo financovaní cirkví.Ako na to reaguje opozícia? Okrem predstaviteľov koalície budete v podcaste Aktuality Nahlas počuť aj poslankyňu za PS Zoru Jourovú.Nahrával Peter Hanák.

Robert Fico sa pokúsi nastoliť nejakú verziu kremeľského režimu no a bude to tu zrejme podstatne dlhšie, než na jedno volebné obdobie, hovorí publicista Arpád Soltész. Grigorij Mesežnikov vidí vo vládnej politike už i zjavné črty fašizmu. „Fico sa stáva brzdou demokratického vývoja,” dodáva politológ.Ovládnutie a pokus o znormalizovanie verejnoprávnej RTVS, ovládnutie Fondu na podporu umenia, stigmatizácia Mimovládok, útoky na médiá a dokonca i na konkrétnych novinárov, snaha zastrašit a paralyzovať kritickú časť verejnosti a nasadiť opozícií psiu hlavu extrémizmu, obsadzovanie úradov vernými a lojálnymi služobníkmi no a na strane druhej, štedrá ruka trinástych dôchodkov, hoci i na úver a za netrpezlivého čakania veriteľov Slovenska na akýkoľvek zmysluplný plán konsolidácie rozvrátených verejných financií. Dobre známe starorímske heslo cisárov „Chlieb a hry” sa tak v slovenskej praxi mení na akúsi politiku "cukru a biča" tak dobre známej i zo šedivej a beznádejnej praxe husákovskej Normalizácie.Kde budú mať teda tieto ambície vládnej moci svoj strop a nakoľko je občianska spoločnosť schopná – ale najmä ochotná, postaviť sa tomuto mocenskému valcu? A k čomu smeruje slovenská spoločnosť pod taktovkou takýchto politikov? No a čo my- spoločnosť? Čo si necháme vnútiť mocou a nakoľko v nás ožijú všetky tie generačne pestované a rokmi overené normalizačné vzorce kolaborácie s mocou na jednej strane, ale i odporu v povestných ostrovčekoch pozitívnej deviácie na strane druhej? Téma pre publicistu Arpáda Soltésza a politológa Grigorija Mesežnikova.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Keď nie vláda, posielame my.“ Slogan týchto hodín. Na vojenskú pomoc Ukrajine sa za necelé dva dni vyzbieralo vo verejnej zbierke s názvom Munícia pre Ukrajinu už viac ako milión eur. Zuzana Izsáková z iniciatívy približuje, že na prvý milión bolo potrebných len 41 hodín. Lídri Európskej únie sa v tých istých hodinách v Bruseli dohodli, že Kyjevu dodajú svoje protivzdušné systémy. Len hodiny pred odjazdom na ten istý samit však slovenský premiér hovoril aj o Západe, ktorý pri Ukrajine „blbne“.Matej Kandrík z Adapt institut hovorí, že ide o náhľad rovno do premiérovej duše. A s Petrom Bárdym sa ešte vrátime k odchodu avizovanému odchodu dozorujúcich prokurátorov prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnirovej. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Kým po prezidentských voľbách premiér Robert Fico hovoril o vykosťení KDH, dnes hnutiu ponúka: „poďme rozprávať o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi, o superpotratoch, ja s tým nemám absolútne žiaden problém.Slová premiéra po tom, čo hnutie KDH ponúklo vláde novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o civilnej ochrane - presnejšie sa to má týkať premnožených medveďov. V KDH tiež zaslali list šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Žiadajú, aby Slovensku nestopli peniaze z plánu obnovy, a to napriek tomu že hnutie malo výhrady k rušeniu úradu špeciálnej prokuratúry.V parlamente sme zisťovali, čo myslia poslanci KDH o slovách Roberta Fica - aj o tých prvých o vykostení ich hnutia, aj o ponuke, ktorú dnes premiér smeroval europoslankyni KDH Miriam Lexmann. Budete počuť Viliama Karasa, Martina Šmilňáka, Petra Stachuru a Františka Mikloška. Oslovili sme aj exšéfa KDH Alojza Hlinu, dnes poslanca SaS a Vladimíru Marcinkovú.Podcast si môžete vypočuť aj vo forme textu, ktorý nájdete tu.Moderuje Denisa Hopková.

Kto bude novým šéfom parlamentu? Zdá sa, že dnes sa na túto otázku odpoveď nenájde- Koalícia sa chce téme venovať po eurovoľbách. No minimálne je jasné, že dohoda na mene nie je. SNS podporuje Andreja Danka, Hlas Richarda Rašiho.Celá debata o šéfovi SNS začala po tom, čo premiér Robert Fico cez víkend v Sobotných dialógoch na RTVS povedal, že by bolo najlepšie, ak by sa predsedom parlamentu stal Andrej Danko. On sám ako premiér, Peter Pellegrini ako prezident a Andrej Danko ako predseda parlamentu by boli pre Slovensko najlepšia trojica. Na to však reagoval minister práce a podpredseda strany Hlas Erik Tomáš a pre rádio Expres uviedol, že ich nominantom je Richard Raši.Boli sme sa teda pýtať na túto tému poslancov koalície. Budete počuť poslancov Hlasu Samuela Migaľa a Miroslava Čellára, poslancov SNS Romana Michelka a Dagmar Kramplovú, ale aj poslancov opozície - Martina Dubéciho z Progresívneho Slovenska Branislava Gröhlinga zo Slobody a solidarity.Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho Robert Fico urobí všetko preto, aby sa Hlas znova spojil so Smerom a vytvoril jednu silnú stranu. "Bude to referendum o strane Hlas. Ak má byť životaschopný, bude si musieť obhájiť stoličku," hovorí.Podľa neho je Andrej Danko drahá nevesta a Robert Fico mu má byť za čo vďačný.Moderuje Denisa Hopková.

Izraelský vojnový kabinet v týchto chvíľach rozhoduje o odvete za víkendový útok Iránu. Celý diplomatický svet, vrátane ich spojencov, vyzýva Izrael, aby neeskaloval konflikt. V izraelskej vláde však sedia aj pravicoví a náboženskí extrémisti, upozorňuje politológ Jozef Lenč. Exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský si myslí, že Izrael nenechá iránsky útok bez odozvy, ale tá môže byť aj mierna. Išlo by o odvetu za odvetu, tvrdí Jozef Lenč a pripomína izraelský útok na iránsky konzulát v sýrskom Damašku, kde pred dvomi týždňami zomrelo niekoľko vysoko postavených iránskych dôstojníkov. Aj tento incident však vypovedá o tom, ako Irán dlhodobo využíva územia okolitých krajín a polovojenské až teroristické skupiny na útoky proti Izraelu. Dá sa táto špirála násilia zastaviť? A ktorá zo strán Izrael vs. Irán je silnejšia? Dnešný podcast Aktuality Nahlas nahral Peter Hanák.

O peniaze z EÚ prídu Ficovi voliči v regiónochDôvody, pre ktoré má momentálne Slovensko pozastavené posudzovanie žiadosti o peniaze z Plánu obnovy, sú dva. Jeden je ekonomický a druhý sa týka vládnej politiky v oblasti spravodlivosti. V každom prípade však hrozí, že o peniaze prídu ľudia v slovenských regiónoch. Ide totiž o projekty ako nemocnice v Martine a Banskej Bystrici, opravy železníc pri Fiľakove či Leviciach.Voliči Smeru a Hlasu tak v praxi pocítia dôsledky svojho rozhodnutia, komenture pre náš podcast exminister investícií z úradníckej vlády Peter Balík. Budete počuť aj vysvetlenie vicepremiéra pre Plán obnovy Petra Kmeca z Hlasu, aj lídra opozície Michala Šimečku z PS, alebo Veroniku Remišovú z klubu hnutia Slovensko.Moderuje Peter Hanák.

Ľudia, ktorí nevedia inak vládnuť, tak to robia systémom „rozdeľuj a panuj,“ ale nedochádza im, že časom sa môže situácia meniť a čím väčším tlakom sa víťazstvo dosiahne, tým väčší bude aj ten spätný náraz, hovorí o narastajúcej polarizácií psychológ Dušan Ondrušek. Polarizácia je podľa neho prirodzeným javom, u nás je však príliš priživovaná nezrelými politikmi.Je po prezidentských voľbách, nad krajinou sa však pokoj a mier sľubovaný novozvolenou hlavou štátu nerozhostil. Frustrácia a napätie by sa dalo priam krájať a o stupňujúcej sa polarizácií začali ako o probléme hovoriť už aj politici. Ako je však u nich obvyklé, aj v tomto prípade, vlastné brvno v oku nevidia, no o to hlasnejšie hovoria o smietkach v očiach oponentov a dokonca jeden z dlhodobo najvýraznejších politikov konfliktu dnes z polarizácie obviňuje svojich politických oponentov. Stáva sa teda z konfliktu nová politická téma?„Všetci máme v sebe tendenciu k tzv. atribučnej chybe, respektíve atribučnému skresleniu: Keď sa niečo darí, tak máme tendenciu prisudzovať to sebe a naopak, keď sa niečo nedarí, tak máme tendenciu hľadať vinníkov mimo seba a tak potom vznikajú rôzne komplikované príbehy, kto všetko tú chybu (alebo prehru) spôsobil. No a keď je spoločnosť dostatočne vyzretá, tak sa to neberie tak osudovo. Keď je ale spoločnosť nezrelá a nie je v nej zrelá a kultivovaná diskusia a zvyklosti o tolerancií protivníka, tak sa uchyľuje napríklad k nálepkovaniu a rozdeľovaniu spoločnosti,“ hovorí psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek.Čo je teda za stupňujúcou sa agresivitou v spoločnosti, kto je za ňu zodpovedný, prečo voľby nepriniesli žiadnu úľavu a nejde o nový spôsob politickej taktiky v akejsi permanentnej nikdy nekončiacej predvolebnej kampani? Téma dnešného podcastu s psychológom Dušanom Ondrušekom, politológom Jozefom Lenčom a šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym. „Ak chcú demokrati veriť, že tu môže nastať nejaká zmena k lepšiemu, tak radikalizáciou diskusie, urážaním oponentov a prehlbovaním zákopov, ktoré sú tu dnes vykopané, sa to nedosiahne. Je to obrovská chyba,“ upozorňuje Peter Bárdy.„Keď sú lídri nezrelí, tak im nestačí vyhrať, ale majú tendenciu v konflikte pokračovať a dávať najavo tým, čo prehrali, akí sú nemožní,“ dodáva Dušan Ondrušek.Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V parlamente je verejné vypočutie kandidátov na uprázdnený post ústavného sudcu po Jane Laššákovej. Na miesto sa hlási päť uchádzačov, dvoch vyberie parlament, z nich si potom vo finále vyberie hlava štátu. K doplneniu dochádza v čase, keď na rozhodnutie o ústavnosti čakajú citlivé podania napríklad v súvislosti s vládnymi zmenami v trestnej legislatíve. Naviac, ak za personálnymi návrhmi minimálne dvoch kandidátov je vládna moc – poslanec Michelko z SNS či dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda, blízky vládnym stranám? Je potrebné spozornieť a sledovať už verejné vypočutie? „Vždy je dobré byť na pozore, keď sa obmieňa zloženie ústavného súdu“, tvrdí Eva Kovačechová z Via Iuris. Dopĺňa však, že svoje urobí aj potreba ústavnej väčšiny, ktorú potrebuje kandidát na post ústavného sudcu, a to ešte predtým, ako by sa preň rozhodla samotná hlava štátu. Lebo konečný výber robí až prezident. O uvoľnený post sa uchádza Michaela Králová, ktorú navrhuje poslanec SNS Roman Michelko. Líviu Trellovú zas dekan bratislavskej Právnickej fakulty UK Eduard Burda, ktorý má blízko k vládnym stranám (je ich nominant v štátnej komisii pre voľby). Antona Dulaka navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Martinu Jánošíkovú zas dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Zuzanu Pitoňákovú verejný ochranca práv.„Sme v inej situácii, ako to bolo napríklad v roku 2019. Vteda sa z trinástich sudcov ústavného súdu odmieňalo aždeväť. To bola naozaj nadpolovičná väčšina. Bol to kritický počet ústavných sudcov a veľmi, veľmi záležalo na tom, kto sa na ten ústavný súd dostane. V súčasnosti, keď sa dopĺňa jedno uprázdnené miesto z trinástich sudcov, nechcem povedať, že to nie je dôležité. Samozrejme, že je. ale nie je namieste obava dnes v tejto situácii, že by sa nejakým zásadným spôsobom mohlo otočiť smerovanie ústavného súdu“, vysvetľuje Eva Kovačechová z Via Iuris.S Annamáriou Dömeovou z investigatívneho tímu sa pozrieme na najnovší záver preverovania smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. „Preskúmala prípad a pokiaľ ide o zranenie oka a samovraždu, nezistila cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení“, uvádza sa v stanovisku prešovskej krajskej prokuratúry. Bude tak koniec neustálemu spochybňovaniu jeho smrti? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Čas volebný vystriedal čas uťahovania opaskov. Vláda potrebuje konsolidovať verejné financie no a ako prvé ju napadlo, zvýšiť nám dane a pohroziť masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Opozícia vláde neverí a obáva sa, že siahne i na Druhý pilier a napokon sa nevyhne ani zvyšovaniu DPH.Je po voľbách a premiér namiesto Pellegrinim sľubovaného pokoja občanom „doručil“ vyššie dane a hrozí i masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Slovensko má totiž vážny problém a ten problém sa volá prázdna štátna kasa – a permanentný život na dlh, ktorého financovanie je stále drahšie – a je teda dlhodobo neudržateľné. Aktuálne vláda potrebuje nájsť približne 1, 4 miliardy eur – čo predstavuje jednopercentnú konsolidáciu verejných financií. Hľadanie tejto obrovskej sumy sa však vláde zatiaľ príliš nedarí.Kde teda chce vláda hľadať tieto peniaze a ako vníma jej predstavy o ozdravení verejných financií opozícia? Dá sa pri tak vysokej konsolidácií vyhnúť vyššej DPH či škrtom v sociálnej sfére? A nesiahne napokon vláda aj na miliardy sporiteľov v druhom penzijnom pilieri? Téma dnešných Aktualít Nahlas s poslancami parlamentu Štefanom Kiššom za PS a Mariánom Viskupičom za SaS. Počuť však budete aj predstavy premiéra Roberta Fica a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko už pozná meno nového prezidenta. Pellegrinimu zvolenim zanikol poslanecký mandát a prestal byť aj predsedom parlamentu. Aký bude Peter Pellegrini vo funckii hlavy štátu? V podcaste o téme hovoríme s politológom Erikom Lášticom. „Mal som pocit, že Peter Pellegrini v posledných diskusiách išiel na hranu toho, čo musí hovoriť, aby oslovil voličov. Ak sa vráti z vychýlenia, ktoré zapríčinila volebná kampaň, tak by mohol vyvažovať rétoriku vládnej koalície," hovorí v podcaste.Peter Pellegrini dnes povedal, že zostane šéfom Hlasu až do zvolenia nového predsedu, čo očakáva v priebehu niekoľkých týždňov. Politológ tiež v podcaste spomína, čo sa môže so stranou stať po odchode jej súčasného šéfa.„Pellegrinimu sa nikto z hľadiska popularity nepribližuje.Pre Hlas je to obrovská výzva. Zažili to aj iné strany a v mnohých prípadoch strany neprežijú zakladateľa," hovorí politológ Láštic.Témou rozhovoruje aj budúcnosť Ivana Korčoka. Mal by vstúpiť do straníckej politiky?Moderuje Denisa Hopková.

Vypočujte si reportáž z volebnej noci u Ivana Korčoka, ktorého vo voľbách porazil Peter Pellegrini. „Kampaň rozhodlo to, že zo mňa urobili kandidáta vojny. To im nezabudnem. Za vás, moju mamu, moje deti,” povedal po prehre Ivan Korčok jeho priaznivcom pred Starou tržnicou, kde mal centrálu.Prinášame vám nielen priebeh volebnej noci, ale aj analýzy volebného výsledku. Budete počuť prvé slová Ivana Korčoka, rekacie expremiéra Mikuláša Dzurindu, poslancov Alojza Hlinu a Máriu Kolíkovú (SaS), Milana Majerského, či herečky Kristíny Tormovej.Reportáž nahrala Denisa Hopková.

Budete počuť Petra Pellegriniho, ktorý sa stane šiestym prezidentom samostatného Slovenska. Okrem poďakovania občanom oznámil, že ako prvé sa pôjde zajtra ospravedlniť svojim rodičom za to, že museli čeliť špinavej kampani.Okrem toho budete počuť vyjadrenia Roberta Fica, Ivana Gašparoviča, Matúša Šutaja Eštoka, ale aj redaktorov Aktualít Frederiku Lodovú a Tomáša Kysela.Nahrával Zorislav Poljak.

Už zajtra si Slovensko v druhom kole volieb zvolí prezidenta. Spracovanie výsledkov prvom kole trvalo necelé štyri hodiny, čo bolo v porovnaní s predcházajúcimi prezidentskými voľbami o hodinu kratšie. Ako to bude teraz? Kedy by sme mohli očakávať výsledky? Odpovedá hovorkyňa Štatisického úradu SR Jana Morháčová. „Časový nábeh priebežných výsledkov v druhom kole podla skúsenosti z predošlých prezidentských volieb očakávame o niečo málo rýchlejší, ako v prvom kole," približuje.Hodnotí tiež, že počas volebnej noci krátko po 23 hodine mali zosumarizovaných polovicu okrskov. O 20 min pred polnocou to bolo 90% výsledkov. V nedeľu po prvej hodine čakali na dáta z posledných osmich takmer 6-tisíc okrskov.Štatistický úrad sa musel po druhom kole ohradiť voči viacerým hoaxom. „Na sociálnych sieťach boli zdieľané nepravdívé informácie o tom, že prvýkrát sa vo voľbách prezidenta hlasy spočítavali elektronicky, čo mohlo spôsobiť manipuláciu výsledkov," približuje Jana Morháčová.Hovorí tiež, že je absolútne vylúčená manipulácia s výsledkami v ktoromkoľvek štádiu sumarizácie výsledkov, všetky činnosti realizované Štatistickým úradom SR sú skontrolovateľné. „Tvorba a spracovanie zápisníc má zapracovaných niekoľko kontrolných mechanizmov, všetky dáta zverejňované elektronicky zodpovedajú „papierovým“ dátam, ktoré schválili a podpísali volebné komisie," hovoríOčakáva sa veľmi tesný výsledok. Mohol by si jeden z kandidátov povedať, v prípade veľmi tesného výsledku, povedať, že chce zrátať hlasy znova? Odpovedá šéfka odboru volieb Eva Chmelová. „Aj keby to bolo o sedem hlasov, zákon ani ústava nepočítavá s prepočítavaním hlasov pre istotu," približuje.Aj ona očakáva výsledky skôr ako v prvom kole. „Predpokladáme, že to bude skôr, ale o koľko, to si nedovolím povedať," dodáva Eva Chmelová. No a pripomenie aj na čo si dať počas volieb pozor a ako sa nepomýliť.Na voľby sa pripravujú aj Aktuality.sk. O našom štúdiu počas volebnej noci, ale aj nedeľnajšom, v podcaste hovoria moderátori Jaroslav Barborák a Peter Hanák.Moderuje Denisa Hopková.

Ako ďalej s druhým pilierom? Alebo inak: ako ďalej so súkromnými dôchodkovými úsporami občanov? S vyše pätnástimi miliardami milióna osemsto tisíc Slovákov. Po tom, ako Ficova vláda opäť znížila odvody na súkromné penzie, zaznievajú hlasy o „garanciách“ pre výnosnosť súkromných fondov, či zámery „prehodnocovať efektívnosť“ všetkých pilierov dôchodkového systému – a teda aj druhého piliera. Pozrieme sa na ne s dôchodkovým expertom Jánom Šebom, ktorý pôsobil za predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora na úrade Plánu obnovy, odkiaľ aktuálne prešiel na vládny Inštitút pre stratégie a analýzy. Doterajšie zásahy vlád Roberta Fica do druhého piliera podľa neho pripravili sporiteľov najmenej o 18 mld eur. „Najväčší negatívny zásah s najväčšími dopadmi na hodnotu úspor ľudí bola akcia "návratka".Máte vyčíslené, koľko to stálo?„Tento je najdrahší, bavíme sa okolo trinásť až štrnásť miliárd eur.“Keď hovoríme päť miliárd pri prvom a ďalších trinásť, to je skoro dvadsať miliárd.„Pretože od toho momentu indexové fondy urobili viac ako 100 percentný výnos a dlhopisové fondy urobili výnos nejakých 20 %.“Akú životnosť dávate Inštitútu pre stratégie a analýzy, keď jeden premiér bude počuť, že kroky jeho vlád - a to len tie dva najzávažnejšie pri súkromných dôchodkoch - stáli sporiteľov dvadsať miliárd.Ale tento inštitút má robiť presne toto. A stále to robí. To znamená, že ponúka vlastne vláde... využívajú ho na to: prepočítajte mi veci, ako by fungovali, keby sme sa rozhodli takto, ako by fungovali, keby že sa rozhodneme inak. Takže on stále funguje týmto smerom. Keď pustíte von kritické veci. Čo znamená kritické? Odhaľovanie pravdy nemôže byť kritické. Ďalšia vec však je nielen, či vás počujú a počúvajú, ale či aj berú do úvahy vaše prepočty.„Niektoré áno, niektoré nie. Závisí to, či to sedí do kontextu formovania ich politiky.“ Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Kampaň pred druhým kolom sa blíži do finále, od polnoci začne platiť moratórium. V posledný možný deň tak podporu vyjadrili aj neúspešní prezidentskí kandidáti. Budete počuť historika Patrika Dubovského, ktorý podporil Ivana Korčoka.Neúspešný prezidentský kandidát Ján Kubiš bude voliť Petra Pellegriniho. Potvrdil to pre RTVS. Ľuďom nechce radiť, koho majú voliť, ale vyzval, aby prišli v sobotu k urnám.Pellegriniho podporila vládna koalícia s Andrejom Dankom a Robertom Ficom. Vo svojom spoločnom vyhlásení po koaličnej rade varovali pred Ivanom Korčokom.V podcaste rozoberieme aj posledné prieskumy - ukazujú, že pôjde o veľmi tesný súboj. Dá sa teda určiť, kto môže byť víťazom volieb? Čo o tom rozhodne? A podarilo sa Ivanovi Korčokovi a Petrovi Pellegrinimu mobilizovať skupiny, ktoré sú k ich víťazstvu kľúčové? Odpovedajú riaditeľ agentúry Ako Václav Hřích a Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos.„Je ťažké odpovedať na otázku, kto vyhrá. A to aj z dôvodu, že v meraní takmer všetkých agentúr majú obaja kandidáti rovnaké číslo. Niekde o pár desatín, možno o percent viac jeden, v inom prieskume druhý," hovorí v podcaste Václav Hřích.Podobne to vníma aj Roman Pudmarčík z Ipsosu. „Pri rozložení 50 na 50, ktoré aktuálne vidíme, je štatistická odchýlka niekde na úrovni pod 4%. To hovorí o tom, že jeden aj druhý kandidát môžu byť aktuálne na prvom mieste a vyhrať voľby," hovorí.Dodáva, že ide o takmer dokonalú remízu. „Aktuálne nie je možné povedať, kto sa stane víťazom. Jedno je ale isté, čaká nás dramatická volebná noc s otvoreným koncom."Hlavným fakotorom, ktorý bude rozhodovať bude podľa Pudmarčíka účasť. „Nižšia účasť nahráva Korčokovi, vyššia účasť Pellegrinimu."Moderuje Denisa Hopková.

Peter Pellegrini pripomína Maroša Šefčoviča, akurát nepovedal nie najhorším smeráckym nápadomObaja kandidáti sa počas sviatkov vyfotili v kostole a kampaň sa tak opäť vrátila k „birmovanému komunistovi“ Robertovi Ficovi a tlačovke Maroša Šefčoviča s biskupmi. V minulosti to nikomu k z nich k výhre nepomohlo. Peter Pellegrini tvrdí, že chce chrániť vládu a pomáhať jej pokračovať v nastolenom trende.Predseda koaličnej strany Hlas rečnil pred svojimi spolustraníkmi a podporovateľmi. Hovoril napríklad o potrebe prezidenta spájať, no vzápätí sám rozdeľoval ľudí na obyčajných a elity, ktoré si v kaviarňach užívajú croissanty a kapučíno.Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho táto kampaň pripomína Maroša Šefčoviča, iba s tým rozdielom, že Peter Pellegrini neodmietol najhoršie nápady typické pre smerácke kampane.Pozreli sme sa na najčastejšie kampaňové naratívy a nedávne videá oboch kandidátov.Moderuje Peter Hanák.

Na jednej strane povestný „bezpečnostný dáždnik“, na druhej „niečo, čo sa nám len deje, čo sami neformujeme“. Už v horizonte hodín to bude dvadsať rokov, čo Slovensko vstúpilo do obranného klubu Severoatlantickej aliancie. Podľa hlavy štátu...zvuk „najlepšie možné rozhodnutie pre našu bezpečnosť“. Zuzana Čaputová tak ocenila tých, čo sa o vstup pričinili – bolo to obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Po dvoch dekádach a Putinovej bezprecedentnej agresii voči Ukrajine nám však podľa hlavy štátu chýba základná orientácia a zhoda, „kam vlastne patríme“. Zvuk – „Rétorika nielen politického extrému, ale aj niektorých ľudí, ktorí dnes sedia vo vláde, robí z nášho kľúčového aliančného spojenca, Spojených štátov amerických, pomaly väčšieho nepriateľa ako z krajiny, ktorá napadla nášho suseda, a ktorá nás sama zaradila na zoznam nepriateľov.“Na dvadsaťročný príbeh Slovenska s Nato a Aliancie s nami sa pozrieme s niekdajším veľvyslancom pri Aliancii Tomášom Valáškom. „Členstvo v Nato nám prinieslo prosperitu a prácu pre desaťtisíce ľudí“, tvrdí Tomáš Valášek Dôvodom je aj fakt, že sme pre investorov bezpečnou krajinou, a to práve pre naše členstvo v Aliancii.Kriticky sa však pozerá na aktuálnu politiku „štyroch svetových strán“, ktorú deklaruje vládna zostava Fico 4.0„Bratajú sa s Rusko, potriasajú si ruky so sankcionovaným ruským šéfom diplomacie. Nuž takto sa to nedá. Aliancia predsa má svoje základné hodnoty, má svoju zdieľanú definíciu toho, kto je našim partnerom a spojencom. Nedá sa dlhodobo tváriť, že sme členmi Aliancie a zároveň ísť v praxi proti všetkým dohodnutým pilierom spoločnej politiky. Toto sa nám raz škaredo nevyplatí“, tvrdí bývalý veľvyslanec SR pri Nato. Nie je podľa neho náhoda, že aktuálne Slovensko nevie nájsť náhradu za odchádzajúcich talianskych vojakov, ktorí nám strážili vzdušný priestor. „Keď krajina ústami Roberta Fica tvrdí, že Rusko nie je hrozbou, naopak, že sa s ním treba zbratať a zmieriť a zároveň žiada spojencov o pomoc pri ochrane vzdušného priestoru. No pred kým? Pred Ruskom. Úplne oprávnene a logicky sa ostatné krajiny pýtajú, že o čom to hovorí. Buď to Rusko hrozbou je, alebo nie je! Ak nesúhlasíte, že Rusko je hrozbou, prečo k vám máme posielať vlastných vojakov za vlastné peniaze, aby sme vás chránili pred Ruskom! To nedáva zmysel.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Peter Pellegirni silné zastúpenie nemá, ale keďže mnohí sú nerozhodní a Korčok sa im nepáči môže aj on zabodovať. Vidím to pól na pól. Asi veľká časť voličov maďarskej národnosti nepríde, hovorí v podcaste vedecký pracovník SAV János Fiala-Butora. Neúspešný prezidentský kandidát Kristian Forró dnes podporil v druhom kole prezidentských volieb Petra Pellegriniho. „V tejto chvíli a za týchto podmienok si myslím, že by bolo alibistické povedať, nech sa ľudia rozhodnú," uviedol Forró.Vo voľbách získal vyše 65-tisíc hlasov. Môže jeho podpora výrazne pomôcť Pellegrinimu? Budete počuť právnika okrúhleho stola Maďarov na Slovensku a vedeckého pracovníka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Jánosa Fiala-Butoru.„Nemyslím, že podpora strany Aliancia bude mať veľkú váhu. V prvom kole pán Forró nedosiahol dobrý výsledok, získal menej hlasov ako predpokladal. Maďarskí voliči už veľakrát prejavili nespokojnosť so stranou Aliancia a jej vedením. Väčšina z nich sa bude rozhodovať samostatne koho bude voliť. Nehovorím tým že podpora Aliancie je bezvýznamná. Budú voliči, ktorí sa budú podľa toho riadiť, ale nehovoríme o tom, že by sa celá komunita zariadila podťa toho, koho si pán Forró zvolí. Jeho vplyv považujem za malý."Podľa neho komunita bude veľmi rozdelená a veľká časť nepríde voliť. „Keby sa postavila stranu jedného kandidáta, tak v takejto vyrovnanej situácii skutočne voľby mohla rozhodnúť. Nemôžeme sa čudovať, že obaja kandidáti chcú osloviť komunitu. Ale si myslím si, že to sa zatiaľ veľmi nepodarilo ani jednému kandidátovi," hovorí tiež Fiala- Butora.Redaktor Martin Sliz sa bol pozrieť do Gabčíkova a pýtal sa ľudí na Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho. Viac si môžete vypočuť v rozhovore.Moderuje Denisa Hopková.

Kampaň Petra Pellegriniho slovami, že chce byť prezidentom mieru a nie prezidentom, ktorý zatiahne Slovensko do vojny, podobá na minuloročnu kampaň české expemiéra a neúspešného prezidentského kandidáta Andreja Babiša. Podľa českého politológa je Pellegriniho siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu. Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša, hovorí v podcaste.„Nezavlečiem Česko do vojny. Som diplomat. Nie vojak," hlásal z billbordov vlani pred českými prezidentskými voľbami Andrej Babiš. Napokon prezidentom nestal.No a toto sú dnes slová prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho: „Chcem byť prezidentom mieru, ktorý hrdo, suverénne obhajuje slovenské národno štátne záujmy. Nie prezidentom, ktorý pre potľapkanie po pleci v Bruseli či vo Washingtone zatiahne Slovensko do vojny."O podobnosti ich kampane v podcaste hovoríme s českým politológom Lubomírom Kopečkom, ktorý pôsobí na Katedre politológie Fakulty sociálnich studií Masarykovej univerzity a v Národnom inštitúte SYRI.„Andrej Babiš vtedy vsadil na trochu riskantnú kartu a tá nevyšla. V prípade Petra Pellegriniho je siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu.Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša. Nie je to stávka na niečo, čo je riskantné, ale na niečo, čo v slovenskej spoločnosti väčšiu šancu na úspech," hovorí v podcaste.Obyvateľom Česka v tom čase chodili aj falošné textové správy, v ktorých ich vtedy prezidentský kandidát, dnes prezident Petr Pavel údajne vyzýval, aby sa dostavili na pobočku Armády ČR. Tam mali dostať výzbroj pre mobilizáciu na Ukrajine. Možno očakať takú mieru dezinformačnej kampane aj u nás? „Čakal by som, že niektoré dezinformačné weby, alternatívne média, výroky Petra Pellegriniho budú vysielať a využívať v čo najintenzívnejšom prevedení," hovorí tiež Kopeček.No a budete počuť aj sociológa Michala Vašečku, ktorý, že sa kampaň v druhom kole zmení kampaň. „Musí sa zmeniť z obidvoch strán. Predpokladám, že strategické tímy to už majú pripravené. Príde viac na témy, ktoré doteraz nezaznievali. Pridá sa trochu razancie."Ivan Korčok sa bude musieť zúfalo snažiť odleptať antisystémoveho voliča, myslí si. „Peter Pellegrini, ak chce vyhrať, musí zmeniť ničnerobenie na niečo významnejšie. Bude musieť otvoriť karty. Športovou terminológiou: zrazu otvoríte hru.”Moderuje Denisa Hopková.

Prezident nemá kompetenciu vyhlasovať vojnu ani vysielať vojakov do zahraničia. Tento naratív kampane je preto absolútne dezinformačný. S vojakmi na Slovensku narábajú podľa ústavy a aj v praxi len vláda a parlament. Potvrdzuje to dokonca aj Robert Fico, keď hovorí ako vláda a parlament vyslali a potom stiahli vojakov z Iraku.Pozreli sme sa do ústavy, pýtali sme sa ústavného právnika, ale aj politológa, sociológa a expertky na kampane. Niektorí odborníci si myslia, že ide o stokrát vyvrátenú hlúposť, ktorej už nikto nenaletí. Experta na kampane však tvrdí, že ide o šírenie strachu, a ten je oveľa silnejší ako racionalita.Mali by sme teda doma počas Veľkej noci vysvetľovať príbuzným, že vojna nepatrí do kompetencií prezidenta?V dnešnom podcaste budete počuť aj úryvok zo stanoviska Petra Pellegriniho a časť rozhovoru s Ivanom Korčokom, ktorého sme sa pred prvým kolom podorbne pýtal ipráve na kompetencie prezidenta vo vojenskej oblasti.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:BUBO

Ako správne odvoliť, čo urobiť, ak sa pomýlime, ako je to s voľbou zo zahraničia a čo sa deje po zatvorená volebných miestností? Vypočujte si volebný manuál s riaditeľkou odboru volieb, referenda a politických strán Evou Chmelovou.„Je možné sa pomýliť. Volič si môže pomýliť riadok alebo si voľbu môže rozmyslieť. Určite neodporúčam opravovať chybu na hlasovacom lístku. Odporúčam, aby si volič vypýtal nový hlasovací lístok a pokazený odhodil do schránky, ktorá je na to určená," odporúča Chmelová.No a čo pripravujú Aktuality.sk? V akých štáboch budeme a akí hostia prídu do povoleného štúdia? V podcaste budete počuť moderátora Aktualít Petra Hanáka.Moderuje Denisa Hopková.

Premiér Robert Fico dnes odcestoval na summit Európskej únie, ktorý sa zaoberá obranou Ukrajiny a Európy, využitím zmrazených ruských peňazí a aj možným prístupom Ukrajiny do únie. Pred summitom tvrdil, že posielanie zbraní na Ukrajinu oslabilo slovenskú armádu.O reakciu sme požiadali exministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý tvrdí že armáda nikdy nebola viac modernizovaná ako za minulej vlády. Podľa neho sme za všetky dary Ukrajine dostlai modernejšiu techniku alebo iné výhody.V dnešnom podcaste budete počuť aj analytika Radovana Geista z portálu Euractiv, s ktorým diskutujeme o dnešnom bruselskom summite, obrane a aj rozširovaní EÚ a súvisiacou debatou o zrušení práva veta každej z členských krajín.Moderuje Peter Hanák.

Od polnoci začne platiť moratórium a teda kampaň pred prvým kolom ide do finále. S politickým reportérom Marekom Biróm sa pozrieme na kľúčové momenty kampane. No a so šéfom agentúry Ako Václavom Hříchom rozoberieme, čo ukazujú dáta tri dni pred voľbami.„Prví traja favoriti si k sebe stiahli väčšinu voličov a ostatní kandidáti zaostávajú. Keby sme to zrátali, prví traja majú viac ako 89% hlasov všetkých voličov. Takéto priame rozdelenie sme tu už dlho nemali. S hraničnou istotou budú v druhom kole Peter Pellegrini a Ivan Korčok," hovorí v podcaste šéf agentúry Ako Václav Hřích.Čísla tiež ukazujú, že Štefan Harabin oproti februári narástol o 2 percentuálne body. „Môže atakovať podobný výsledok, ako v posledných voľbách, 14 percent," hovorí tiež Hřích.Trendy tiež ukazujú, že sa niektorí voliči odišli od Igora Matoviča k inému kandidátovi. „Časť voličov Hnutia Slovensko sa od Igora Matoviča vrátilo ku Ivanovi Korčokovi," približuje šéf agentúry Ako.Podľa Hřícha bude druhé kolo referendom medzi voličmi vládných strán a súčasnej parlamentnej opozície. „Obidvaja majú šancu vyhrať. Momentálne vedie Peter Pellegrini, ale nič nie je pre nikoho stratené. Riziko pre obidvoch je, že sa im nepodarí udržať voličov z prvého kola - pretože udržať a zmobilizovať v druhom kole nie je ľahké. Ukázali to aj predchádzajúce voľby," približuje.Sociológ tiež približuje, čo bude v druhom kole rozhodujúce. „Finalisti majú teraz dokopy 89%. To znamená, že možnosť čerpať iné hlasy je už teraz veľmi obmedzená. Keď sa pozrieme z tých zvyšných hlasov tá najväčšia časť sú voliči Štefana Harabina. To znamená, pravdepodobne oni, a potom prípadne voliči Krisztiána Forróa rozhodnú o tom, kto bude prezident. Zatiaľ sa zdá, že obidve tieto dve cieľové skupiny sa trochu viac prkláňajú k Petrovi Pellegrinimu," hovorí Václav Hřích.Moderuje Denisa Hopková.

Úrad špeciálnej prokuratúry v stredu oficiálne zanikne, prokurátori tak mali posledný pracovný deň v Pezinku. S úradom sa rozlúčili tlačovou konferenciu, kde bilancovali ich prácu.„O tom, kde bude aká kauza môže v podstate vždy rozhodnúť Maroš Žilinka, ktorý má právomoc udeliť výnimku a presúvať kauzy," približuje v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská. Dodáva, že sa zajtrajším dňom posilňuje postavenie generálneho prokurátora.Šéf generálnej prokuratúry rozhodol o zaradení prokurátorov špeciálnej prokuratúry na rôzne oddelenia a odbory generálnej prokuratúry. Viacerí z nich už nebudú môcť dozorovať nové citlivé kauzy. „Nebudú dozorovať nové trestné kauzy, už to bude viac menej taká administratíva. Nebudú aktívni v nových kauzách," približuje novinárka.Podľa nej prerozdelenie prokurátorov nedáva logiku. „Mnohí prokurátori, ktorí mali na stole desiatky káuz a výsledky, to by som podčiarkla, budú predelení na netrestné úseky alebo na tresné ale nebudú pracovať so živými kauzami. Nedáva to logiku, mne osobne nie."Hovorí tiež, že zatiaľ nedostali odpoveď od Maroša Žilinku. Keď sme sa pýtali podľa akého kľúča rozdeľuje prokurátorov, tak sme sa odpovede nedozvedeli. „On je jediný, ktorý môže zodpovedať, ako o tom premýšľa," hovorí tiež Laura Kellö Kalinská.V podcaste budete počuť aj reakciu končiaceho šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica a aj prokurátorov Lucii Bizonovej, Michala Šúreka, Jána Šantu, Bohdana Čelovského, Ondreja Repu a Ladislava Masára.Mentioned in this episode:Autopolis Kona

Tri dni, ktoré Rusku prinášajú najdlhšie úradujúceho prezidenta v doterajších dejinách v postcárskej ére. A svetu staronového Vladimíra Putina. Mandát, za ktorým majú byť historicky najlepšie čísla podpory. Pre samotného Putina dôkaz, že jeho „Rusko sa uberá správnou cestou“, ako to uviedol po zatvorení volebných miestností. Na druhej strane voľby bez puncu transparentnosti či demokratickosti. Zaznieva to otvorene zo západných demokracií. Tá česká napríklad hovorí o potlačovaní ruskej občianskej spoločnosti a nezávislých médií, upozorňuje rovnako na ruské nie pozorovateľskej misii OBSE počas volieb, či na ruské hlasovanie na okupovaných územiach Ukrajiny. Diplomacia slovenská pod egidou Smeru a jej ministra Blanára je ticho. Podľa Pavala Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky potvrdenie Vladimíra Putina pre piaty prezidentský mandát nie je dobrou správou. „Bude to ešte viac toho, čo tu s Putinom bolo doteraz: bude pokračovať ruská vojna, stagnácia ruskej ekonomiky a prehlbovanie a degradácia všetkého verejného“. Západ by sa mal podľa analytika Havlíčka snažiť vyhlásiť Vladimíra Putina za nelegitímne zvoleného prezidenta na spôsob bieloruského prezidenta Lukašenka. „Je na to niekoľko dôvodov. Napríklad fakt, že voľby sa konali aj na okupovaných územiach Ukrajiny. Alebo nelegitímne zmeny ruskej ústavy, ktoré umožnili Putinovi opätovne kandidovať“, uvádza Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Autopolis Kona

Edite Grosmanovej nacisti zobrali detstvo. Bola v prvom transporte do koncentračného tábora Auschwitz. Pre náš podcast hovorila ako jedna z troch posledných žijúcich Sloveniek z prvých transportov. 25. marca si pripomenieme mimoriadne smutné výročie. Pred 82 rokmi odišiel zo Slovenska prvý dievčenský židovský transport. Vypravili ho z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz.V marcové dni krátko po sebe odišli viaceré transporty. V úplne prvom transporte bolo tisíc mladých žien. Do októbra 1942 bolo z územia ľudáckej slovenskej republiky vyvezených takmer 58 000 obyvateľov židovského pôvodu. Ďalších 13 000 bolo deportovaných po potlačení Slovenského národného povstania.Deportácie a hrôzy holokaustu neobišli ani slovenských Židov, ktorí sa počas vojny, po arbitráži ocitli na maďarskom území.Edita Grosmanová je jednou z troch žijúcich Sloveniek z prvých transportov. Manželka scenáristu oscarového filmu Obchod na korze Ladislava Grosmana zažila strašné veci, ktoré sú pre nás úplne nepredstaviteľné. Prežívala krásne detstvo, a zrazu, z ničoho nič, prišlo peklo. Dnes o tom hovorí pokojným hlasom a mrzí ju jedine to, že v spoločnosti sa zasa zdvíha násilie a extrémizmus.

Slovensko nie je Fico, hovoria opozičné strany Progresívne Slovensko a Sloboda a solidarita. Po krátkej prestávke sa vrátili k protivládnym protestom v hlavnom meste, ale aj v Košiciach. Počas predchádzajúcich protestov žiadali stiahnutie novely trestného zákona, čo požadujú teraz? Budete počuť predsedu progresívcov Michala Šimečku a poslankyňu SaS Máriu Kolíkovú.„Neviem, ako bude zápas o verejnoprávne média vyzerať v najbližších týždňoch, ale to čo vieme sľúbiť, tak rovnako ako pri novele trestného zákona vyvinieme maximálne úsilie, aby sme uchránili slobodu médií," hovorí Michal Šimečka. „Budeme skúmať, či je to v súlade s ústavou," dodáva tiež.„Neočakávam, že si Robert Fico vypočuje, čo bude na proteste alebo že na základe protestov bude konať inak, ale protesty, a to v akom počte budú, môžu zasiahnuť voličskú základňu súčasnej koalície. Ak vyjadria protest, tak je možné, že sa nespokojnosť rozšíri," myslí si poslankyňa Mária Kolíková.Pred protivládnym protestom sa bude v Bratislave konať aj protestné zhromaždenie študentov žurnalistiky z UCM, UK a UKF. Študenti nesúhlasia s predstavou súčasnej vlády o tom, ako by mali fungovať verejnoprávne média. Budete počuť organizátorku Ninu Kališovú.Moderuje Denisa Hopková.Mentioned in this episode:ZSE Fotovoltika

V RTVS nielen podpisy, ale aj tichá podpora tých, čo sa podpísať neodvážia14. marec. Deň, keď zomrel Gottwald či Marx, na druhej strane svetlo sveta uzrel Dominik Tatarka. Ak prví dvaja žili pre ideológiu - hoci sociálnej a komunistickej - neslobody, tretí z nej precitol.14. marec je rovnako dňom, keď sa Jozef Tiso postavil na čelo štátu, ktorý neskôr Hitlerovmu Nemecku platil za svojich deportovaných Židov.A dnešný 14. marec sa stal aj dňom, keď sa národniari Andreja Danka postavili k svojmu zákonu o transformácii RTVS. A rovno pred novinárov. Ministerka Šimkovičová zo svojich takmer dvanástich minút desať urážala a v zlomku, ktorý venovala RTVS, zopakovala opakované tisíckrát: „Cieľom zákona je posilniť verejnoprávny charakter“. Andrej Danko zas riešil situáciu, keď na jeho výraz „parazit“ smerom medzi účastníkov tlačovej konferencie prišla poznámka, že je „debil“. „Tu si nejaký človek dovolí povedať mi debil. Zastupujete akú externú firmu (RTVS)? Čo si to dovoľujete?“, volal pohnuto.A Tomáš Taraba, minister životného prostredia, opäť presviedčal, že „nikoho z nás nezaujíma spravodajstvo RTVS. Musím to povedať otvorene. Naše videá na sociálnych sieťach majú väčší dosah ako spravodajské relácie aj RTVS“. Tlačová konferencia sa nakoniec skončila odobratím mikrofónu novinárom. V RTVS medzitým rastie počet signatárov protestnej výzvy za slobodu a nezávislosť. „Nie každý však má odvahu ju podpísať“, hovorí Soňa Weissová, ktorá výzvu koordinuje v rozhlase. Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc upozorňuje, že ak táto vláda prijme aktuálny návrh zákona o novej verejnoprávnej inštitúcii, ohrozí krajinu aj finančne, no čo dohliadne Brusel. Miroslav Kollár, expolitik a dlhoročný člen a šéf dozorných rád či už Stv alebo RTVS, hovorí, že podobné snahy ovládnuť médium ešte nezažil. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:ZSE Fotovoltika

Čo ukazujú dáta 10 dní pred prezidentskými voľbami? Odpovedajú šéf politického oddelenia Aktuality.sk Martin Sliz a riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.Prezidentský kandidát Peter Pellegrini nestráca na popularite - práve naopak. „Pellegrini nestráca zo svojej dôvery, preferenciu Hlasu stúpajú, drží si aj lídersku pozíciu v prezidentských voľbách," približuje v podcaste Jakub Hankovský.Reportér Aktuality.sk približuje, že Peter Pellegrini boduje aj vo väčšine krajov. „Jediný ktorý je „korčokovský" je Bratislavský kraj. A potom je zaujímavá situácia v Žilinskom kraji, kde si s Ivanom Korčokom vymieňajú prvenstvo," približuje Martin Sliz.Pellegrini je jasný favorit a Ivanovi Korčkovi sa to nedarí zlomiť, približuje tiež novinár. Podobne to vníma aj Hankovský. „Už máme relatívne jasno, ako sú rozložené sily. V prieskumoch sa ukazuje, že väčšina voličov už má jasno. Nepotvrdzuje sa, že by Ivan Korčok dobiehal Petra Pellegriniho, " hovorí.Riaditeľ Ipsosu približuje aj jeden fenomén - Hlasu sa zmenil elektorát. „Vidíme zaujímavý fenomén, že takmer 20 percent voličov Hlasu z parlamentných volieb dnes plánuje voliť Ivana Korčoka. No vidíme, že preferencie Hlasu stúpajú, čiže ich elektorát sa obmenil, strana získava nových voličov. Tí, ktorým nevyhovuje politika Hlasu odišli a dávajú priazeň Korčokovi," vysvetľuje Hankovský.Moderuje Denisa Hopková.

Vláda ide formálne zrušiť RTVS a nahradiť ju Slovenskou televíziou a rozhlasom. Vymení tak súčasného riaditeľa. Jeho nástupcu zvolí rada zložená z nominantov ministerky kultúry a parlamentnej väčšiny. Ivan Korčok za tým vidí snahu konšpirátorov dostať sa do orgánov televízie. Opozícia zvoláva protesty.V dnešnom podcaste budete počuť šéfa RTVS, opozičných poslancov, oboch hlavných kandidátov na prezidenta, a aj mediálneho analytika.Moderuje Peter Hanák.

Ak sa jedna strana cíti obídená, druhá reaguje, že nikoho neobišla. Ak prezidentka hovorí o vládnom obídení svojich právomocí, poverený šéf SIS tvrdí, že práva hlavy štátu sa nedotkli. „Jej právo menovať šéfa tajnej služby nebolo nijako dotknuté“, uviedol Pavol Gašpar. Už minulý týždeň však Zuzana Čaputová na túto nomináciu reagovala, že jej priority sú iné. Napriek tomu po pondelkovej návšteve mimoriadneho výboru pre kontrolu SIS sa Pavol Gašpar s novinármi doťahoval o slovíčka, že on nie je riaditeľom tajnej služby, len jej námestníkom. "Nie som riaditeľom SIS, som námestníkom SIS s poverením riadenia v zmysle platného štatútu, ktorý je utajovanou skutočnosťou a ktorý je dnes predmetom tohto sporu," povedal Gašpar.No a doteraz utajený a zotáznený štatút, ktorý Gašparovi otvoril dvere do faktického šéfovania SIS, zostáva aj po dnešku rovnako utajený. Zákonnosť vládneho postupu má preveriť generálna prokuratúra. S podaním prišla opozícia. Ako vidí vec Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciou? „To právo zostáva prezidentke, akurát si oni svoj postup inovatívne upravili. Určite to nie je štandardný postup, lebo zákonný postup má svoj zmysel. Je to akási forma kontroly, akési pravidlo štyroch očí, že ďalšia osoba má do nominácie čo povedať“, uviedla Makarová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už aj Robert Fico má svojho Lexu – jeden z kritických komentárov na aktuálne dianie v Slovenskej informačnej službe. Z Pavla Gašpara, syna policajného exprezidenta, sa stal námestník tajnej služby s právomocami riaditeľa. Prezidentka Zuzana Čaputová hovorí o vládnom obídení jej právomocí, opoziční poslanci chcú mimoriadne zasadnutie parlamentného výboru na kontrolu SIS. Martin Dubéci (PS) z tohto výboru hovorí o smerovaniu k izolácii.„Žiaľ, my plným prúdom kráčame k izolácii a rozkladu právneho štátu.“Peter Bárdy ponúka vysvetlenie tejto nominácie v „odtrhnutom“ premiérovi: „Nevzbudzuje to dôveru, keď pomstychtivý človek bez kompetencií – alebo s kompetenciami dvoma: prvou je lojálnosť voči Ficovi a jeho režimu a druhou, že je synom svojho otca (stíhaného policajného exprezidenta T. Gašpara), že tento človek môže riadiť takúto dôležitú a strategickú inštitúciu, akou je SIS:“V podcaste sa pozrieme aj na postavenie žien po vyše 120tich rokoch od štrajku krajčírok v NewYorku, ktorý bol podnetom pre zavedenie Medzinárodného dňa žien. S analytičkou Evou Sadovskou. Dáta podľa nej hovoria, že „ženy u nás ešte stále zarábajú o pätinu menej ako muži“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vzťahy so susedmi sú kľúčové a signálov mal Robert Fico dosť, ale nepoučil sa, zhoduje sa česká vláda a aj náš bývalý veľvyslanec v ČR Peter Weiss. Vzťahy v Česku naopak buduje slovenská opozícia. V dnešnom podcaste budete počuť aj časť nášho exkluzívneho rozhovoru s českým ministrom zahraničných vecí Janom Lipavským, aj reakcie oboch favoritov prezidentských volieb.Český premiér Petr Fiala opakovane reagoval, že Česko stojí na strane západu, pretože ide o zásadnú otázku pre budúcnosť Európy a pozícia Roberta Fica nahráva záujmom Vladimira Putina.Minister zahraničných vecí Jan Lipavský hovorí, že v otázkach bezpečnosti sa kompromisy nerobia a je to práve Robert Fico, kto svojimi výrokmi kazí vzťahy medzi Českom a Slovenskom.Za pravdu mu dáva aj bývalý slovenský veľvyslanec v Prahe, kedysi spolustraník Roberta Fica z SDĽ, Peter Weiss. V rozhovore pre náš podcast vysveľuje, že Robert Fico robí egoistickú politiku a neberie ohľady na našich partnerov. Podľa neho strácame dôveru spojencov. Za akých okolností sa dostaneme do medzinárodnej izolácie?Moderuje Peter Hanák.

Nenáležité a nebezpečné pre právny štát a deľbu moci. Dúfam, že sa to nebude opakovať. To je odkaz predsedu Ústavného súdu premiérovi, ktorý včera verejne spochybnil integritu ústavných sudcov. Dôvodom sporu je rozhodnutie súdu pozastaviť časť vládnej novelizácie trestných kódexov. Podľa politológa je tento premiérov útok ďalším schodíkom v snahe Orbánovsky ovládnuť krajinu.Od chorého prvku na scéne – v podaní Vladimíra Mečiara, rovno k premiérovej výzve na odstúpenie šéfa Ústavného súdu. Útoky top politikov na nášho najvyššieho strážcu ústavnosti zjavne nie sú iba temnou minulosťou. Naopak, slovenská politika sa rada cyklí a v tomto prípade sa opäť vracia do minulosti v ktorej bola Ústava a jej strážca neraz prekážkou k mocenskému ovládnutiu štátu.Časy, keď minister spravodlivosti hovoril o sudcoch ako o frackoch blbých ako tágo sú síce už našťastie za nami, náš premiér však i dnes má - podobne ako kedysi Vladimír Mečiar, problém s nezávislosťou Ústavného súdu, ale zrejme i chápaním trojdelenia moci a limitov vlastnej moci. Medzi vládou a Ústavným súdom sa totiž rozhorel spor, ktorý inicioval premiér, no ústavný súd aspoň nateraz jeho útok odrazil. To je téma dnešného podcastu s Ivanom Fiačanom, politológom Radoslavom Štefančíkom a bývalou disidentkou Jolanou Kusou.Ako sa medzi historikmi zvykne hovoriť: "Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie.“ Útoky na Ústavný súd, ako aj na jeho verdikty na Slovensku dobre poznáme už z čias vlády Vladimíra Mečiara. Spochybňovanie integrity našich strážcov ústavnosti sa však vracia späť a to priamo ústami predsedu vlády. Ako si máme interpretovať tento útok na Ústavný súd, čo vedie premiéra aby spochybňoval strážcov Ústavy, kam tento spor môže viesť, a - nevracajú sa nám tak náhodou časy mečiarizmu či dokonca husákovskej normalizácie?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana, politológa Radoslava Štefančíka a bývalú disidentku Jolanu Kusú. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Je možné, že v jednom okamihu si nie Fico a jeho popletení priaznivci, povedia, že však my nemusíme byť v NATO, ale že niekto v NATO Slovensku povie, že keď teda nechcete byť súčasťou našej spoločnej obrany, našich spoločných zámerov a hodnôt, tak čo tu vlastne ešte robíte? To sa nám môže veľmi ľahko stať,“ varuje pred aktuálnou zahraničnou politikou ficovej vlády bývalý poslanec NR SR František Šebej. Vlastizrada, aj takto lakonicky hodnotí najnovšiu otočka v zahraničnej politike Ficovej vlády bývalý dlhoročný poslanec František Šebej. Ficovu interpretáciu vojny na Ukrajine, verbálne výpady voči západným spojencom ako i stretnutie nášho ministra zahraničia so Sergejom Lavrovom považuje za vážny problém - ako i ohrozovanie našich bezpečnostných záujmov aj exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Ten upozorňuje, že spojenci môžu začať strácať k Slovensku i tú najnákladnejšiu vzájomnú dôveru. "Neviem ako by mohla dostať väčšiu ranu ako tým, že sa minister Juraj Blanár stretol s ministrom zahraničných vecí Ruska Lavrovom. Už asi iba tak, že by sa premiér Fico stretol s prezidentom Putinom," hovorí bývalý minister Miroslav Wlachovský.  "Do normálu sa vrátime ihneď ako si stanovíme, čo je vlastne normálne,“ Tak znie slávny citát autora Stopárovho sprievodcu galaxiou Douglasa Adamsa. No a celkom v duchu tohoto citátu o hľadaní akéhosi nového normálu je dnes aj Slovensko a jeho zahraničná politika. Zásluhou štvrtej vlády Roberta Fica sme totiž dnes v procese predefinovania nového normálu našej zahraničnej politiky ako i celkového geopolitického ukotvenia Slovenska. Kým doteraz sme dlhodobo vystupovali ako stabilný, spoľahlivý a najmä predvídateľný spojenec našich euroatlantických partnerov - a to vrátane predchádzajúcich Ficových vlád, dnes ten istý Robert Fico vo svojom štvrtom pontifikáte začína naše geopolitické ukotvenie - a z neho vyplývajúcu zahraničnú politiku, otáčať ku kurzu, ako tomu on sám hovorí, "všetkých štyroch svetových strán."  Od Fica - a ani od ľudí, ktorí sú okolo neho, nemožno čakať nejakú statočnosť. Oni sú voči potenciálnemu agresorovi apriórne v poddanskom postavení. Toto nie je politika na štyri svetové strany lebo tie strany sú fakticky iba dve. Je tu demokratický Západ, ku ktorému patrí aj brániaca sa Ukrajina no a potom je tu totalitný, fašistický východ, teda Rusko, hodnotí túto politiku František Šebej. Aké sú teda dôvody zmeny nášho zahraničnopolitického kurzu a aké následky to pre Slovensko môže mať? Je v stávke naša bezpečnosť? Neohrozuje nová Ficova politika naše kľúčové bezpečnostné spojenectvá a ak áno, v mene čoho a koho vlastne? To sú témy dnešného podcastu s exministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským a bývalým predsedom parlamentného zahraničného výboru Františkom Šebejom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ústavný súd pozastavil účinnosť časti novely trestného zákona a teraz je opäť na ťahu minister spravodlivosti Boris Susku. Má lehotu na zverejnenie uznesenia Ústavného súdu v zbierke zákonov. Viac podcaste vysvetľuje právnička Via Iuris Katarína Batková. Ústavný súd zdôraznil povinnosť ministra, aby došlo k zverejneniu včas, v 15 dňovej lehote, približuje.V podcaste spomína aj obdobný prípad z Poľska - kedy vtedajšia vláda PiS nezverejnila v zbierke zákonov rozhodnutie poľského ústavného súdu z roku 2016, ktorými vyhlásil zmeny v zákone za protiústavné - a nenadobudli tak záväznosť.V podcaste hovoríme aj o tom, či nie je priskoro, pár dní po rozhodnutí súdu v Košiciach hovoriť o tom, kedy minsiter uznesenie zverejní - keďže je to len začiatok jeho 15 dňovej lehoty. „Vzhľadom na okolnosti, ktoré boli je pochybnosť, či sa to stihne," oponuje Batková, hoci nepredpokladá, že by to rezort spravodlivosti nezverejnil v stanovenej lehote.„Bežná lehota zverejnenia je desať dní a viac, čiže momentálne sa nič neštandardné nedej," dodáva tiež.Pýtali sme sa aj minsiterstva spravodlivosti a opozície. Budete počuť poslankyňu Zuzanu Števulovú (Progresívne Slovensko) a exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (SaS).„Ak sa to zverejní tieto dni bude to v poriadku. Ak by sme ale tento týždeň nevideli aktivitu, určite budeme apelovať na Ústavný súd, aby prehodnotil svoj výrok, ktorým sa spoliehal na zverejnenie v Zbierke zákonov," opisuje Kolíková.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Viac potrebuje Ivan Korčok Petra Pellegriniho, ako naopak. V minulosti sme si nevedeli predstaviť predvolebný súboj bez priamej konfrontácie. Ale aj parlamentné voľby ukázali, že trend nechodiť do všetkých debát nemusí byť nevýhodný. Zaviedol to Smer a vyhral voľby. Zrejme sa to do budúcna stane súčasťou predvolebnej stratégie, približuje šéf agentúry Ako Václav Hřích.Do prezidentských volieb ostávajú tri týždne a favoriti - Peter Pellegrin a Ivan Korčok - sa ešte nestretli v spoločnej debate. Ivan Korčok z toho viní práve jeho rivala Pellegriniho. Ten hovorí o tom, že je to slobodná voľba každého kandidáta.Ivan Korčok tiež hovorí o poznateľnosti, ktorú ma nižšiu aj preto, že s ním Pellegrini odmieta chodiť do diskusie. Je to naozaj tak? V podcaste o tom hovoríme so šéfom agentúry Ako Václavom Hříchom a šéfom politického oddelenia Aktualít Martinom Slizom.„Je to aj o kampani, ale aj o diskusiách. Vzhľadom na to, že je Peter Pellegrini najpoznateľnejší kandidát, tak sa dá predpokladať, že keď chodí do diskusie aj s menej známymi kandidátami, dvíha im popularitu. Peter Pellegrini nechce dávať Ivanovi Korčkovi plusové body a cielene ho ignoruje, " približuje novinár Martin Sliz.V podcaste budete počuť aj dlhoročného novinára Branislava Dobšinského, ktorý približuje v čom sú debaty kandidátov kľúčové a ako sa mení trend diskusií. Dá sa vyhrať ignorovaním konfrontácie so súpermi a novinármi? Myslím, že áno. Peter Pellegrini sa do funkcií, ktoré dostal premlčal" hovorí v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

„Dobrá správa pre demokraciu a právny štát“ na jednej strane, na druhej „aj tak sme dosiahli svoje, podarilo sa nám zrušiť špeciálnu prokuratúru“. Prezidentka a premiér. Reagujú na dočasnú červenú Ústavného súdu pre vládne zmeny v trestnej legislatíve, okrem rušenia špeciálnej prokuratúry. Paradoxne radosť na oboch stranách. Ak však Zuzana Čaputová reagovala len písomnou formou, Robert Fico aj prehovoril."Ja som z pohľadu rozhodnutia ústavného súdu veľmi spokojný. Úrad špeciálnej prokuratúry, toto semenište zla a nenávisti, porušovania ľudských práv, prestane 20. marca existovať", uviedol po zasadnutí svojej vlády v Košiciach. "Systém bŕzd a protiváh zafungoval, a to je asi najdôležitejší odkaz všetkým občanom Slovenska“, reaguje zas Zuzana Čaputová. „Je dobrou správou pre poškodených trestnou činnosťou, lebo nateraz nebudú negatívne dotknuté ich práva domôcť sa odškodnenia a spravodlivosti", uviedla medzi iným v písomnom stanovisku.Rozhodnutie ústavného súdu prišlo napriek všeobecnému očakávaniu, že si musí počkať na zverejnenie napadnutej legislatívy v zbierke zákonov. Na zmenu rozhodovacej praxe sa chce pýtať aj premiér. Ako vyhodnocuje krok košického strážcu ústavy expert Marián Giba? „Dal jasne za pravdu argumentačnej línii, ktorá hovorila, že aj keď zákon ešte nebol publikovaný v zbierke zákonov, už je to zákon, nie návrh zákona. Jeho znenie je už zafixované. Neexistuje tu teda žiadny hluchý priestor v systéme ochrany ústavnosti, kde v dôsledku nejakých administratívnych úkonov, ako je aj publikácia v zbierke zákonov, by sa dala vylúčiť právomoc ústavného súdu vo veci konať, alebo nekonať“, tvrdí pre Aktuality. S komentátorom Petrom Bárdym sa tiež pozrieme na možné politické dôsledky rozhodnutia ústavného súdu. Hovorí, že len reagoval na „obrovskú blamáž koalície, ktorá v skrátenom legislatívnom konaní pretláčala hrubou silou nepripravený zákon, ktorý je škodlivý“. „Je o pomste a záchrane ich ľudí“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda sa podľa opozície snaží obísť zákon, aby potajme dosadila do vedenie Slovenskej informačnej služby syna obžalovaného poslanca Smeru Tibora Gašpara. Potvrdzuje to podľa nich štatút, ktorý nedávno vláda na návrh SIS zmenila. V podcaste budete počuť Máriu Kolíkovu (SaS), Gábora Grendela (hnutie Slovensko), Tibora Gašpara (Smer-SD), a bývalého šéfa odboru analytiky SIS Jána Mojžiša.„Mocenský a politický boj medzi ústavnými orgánmi sa prenesie aj na pôdu SIS. V žiadom prípade jej to neprospeje, hovorí v podcaste Ján Mojžiš.Opoziční poslanci nemohli médiá informovať, ako presne vláda na návrh SIS štatút zmenila. Zhodnotila však, že je vytvorená na to, aby mohol SIS viesť Pavol Gašpar, ktorého prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ nevymenovala na čelo spravodajskej služby. Hlava štátu zároveň naznačila, že by tak ani nemusela do konca svojho funkčného obdobia spraviť.Štatút môže verejnosti odtajniť len Slovenská informačná služby. Či tak spraví nevieme, no opozícia sa domnieva, že by tak mala spraviť a neohrozila by tak ani žiadnym spôsobom bezpečnosť Slovenska. Proti odtajeniu je zas koalícia. Aktuality.sk v tejto veci už kontaktovali SIS, ktorá doposiaľ neodpovedala.Kritiku opozície po výbore s pozadia počúval aj koaličný poslanec za stranu Hlas Samuel Migaľ. Ten následne médiám poskytol stanovisko koalície, podľa ktorej „nejde o žiadnu zásadnú vec“ a opozície len politikárči.„To čo sa deje zmenou tohto štatútu je len vyslovene organizačná záležitosť spravodajskej služby a naďalej platí a ostavá v platnosti zákon, že riadnym riaditeľom spravodajskej služby bude človek, ktorý splní všetky zákonné podmienky a zároveň bude vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky do funkcie,“ povedal Migaľ.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Český premiér Petr Fiala interpretuje stretnutie v Paríži úplne opačne ako Robert Fico. Na summite V4 v Prahe český premiér opakovane vyvracal tvrdenia slovenského kolegu. Robert Fico navyše čelil pískaniu a transparentom protestujúcich a svoje si vypočul aj od poľského premiéra Donalda Tuska. Podľa exministra zahraničia Pavla Demeša nám Robert Fico a Peter Pellegirni robia v zahraničí hanbu a ohrozujú slovenské záujmy.Robert Fico nehrá rovnakú ligu ako poľský premiér Donald Tusk, no napriek tomu ho chcel školiť o Rusku, tvrdí expert Pavol Demeš. Tuskove reakcie boli diplomatické, no povedal, že ak by sme sa pozerali na záujmy Vladimira Putina, Slovensko ani Poľsko by neboli nezávislé krajiny.Oveľa tvrdší bol český premiér Petr Fiala, ktorý sa proti tvrdeniam Roberta Fica ohradzuje opakovane. Úplne inak ako slovenský premiér hodnotia schôdzu v Paríži takmer všetci. Nikto nikde nehovorí o posielaní bojových jednotiek či vojakov na front. Poľský prezident Duda upresnil, že aj v prípade vyjadrení francúzskeho prezidenta E. Macrona išlo o debatu o odmínovaní a strážení hraníc. Iné zdroje hovoria o obsluhe techniky, ktorú západné štáty posielajú Ukrajine.Hrozba „posielania vojakov na Ukrajinu“, pred ktorou nás chce Robert Fico chrániť, je tak prehnaná. Je to strašenie fiktívnym nepriateľom, podobne ako to Robert Fico robil v minulosti pri migrácií, hovorí politológ Radoslav Štefančík. Fico podľa neho vie využívať strach ako mobilizačný faktor.Dnešný podcast Aktuality Nahlas nahral Peter Hanák.

To, čo francúzsky prezident nazýva „šancou na znovu potvrdenie jednoty a odhodlania poraziť Putinovu agresiu“, slovenský premiér nazýva „bojovou poradou“. Ak Emanuel Macron do Paríža pozýva spojencov, Robert Fico predtým zvoláva bezpečnostnú radu štátu, vládu a koaličných partnerov. A bez náznaku podrobností špekuluje, že by mohol prísť o funkciu premiéra – pre svoj postoj, že urobí všetko preto, aby zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine.Nezodpovedné strašenie, odvádzanie pozornosti, či zavádzanie. Na premiéra reagujú politici, analytici či bývalý šéf diplomacie. Generál vo výslužbe Pavel Macko dokonca zvažuje trestné podanie. „Vyvoláva vo verejnosti dojem, ako keby krajiny Európskej únie chceli vyhlásiť vojnu Rusku a nútili ho – dokonca pod hrozbou, že ho záhadným spôsobom zbavia premiérskej funkcie – že má poslať slovenských vojakov na Ukrajinu“, tvrdí. Robert Fico podľa bývalého šéfa diplomacie Rastislava Káčera „vyčleňuje Slovensko zo spojeneckých zväzkov, znižuje jeho dôveryhodnosť, vykresľuje nás ako totálne nespoľahlivú totálne deviantnú krajinu, ktorá ja strane Putina. Robí z nás tak ľahký terč“. Prečo to premiér robí? Odpovede budeme hľadať aj s politickým komentátorom portálu Aktuality.sk Petrom Bárdym. Budete počuť aj odpoveď na otázku, či svojím postupom premiér Fico len neprekrýva iné témy, napríklad personálne obsadzovanie tajnej služby.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Je to o nás bez nás, my dnes vôbec nevieme, o čo vláde ide, hovorí o zrušenej dotačnej schéme pre oblasť ľudských práv šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Minister spravodlivosti totiž túto dotačnú schému za 800 tisíc bez vysvetlenia zrušil.Vládny boj voči mimovládnemu sektoru naberá systémové kontúry. Po ministerstve kultúry odstriháva mimovládky od finančných zdrojov už aj rezort spravodlivosti. Jeho šéf - Boris Susko - nečakane, náhle a bez akéhokoľvek vysvetlenia, zrušil jedinú dotačnú schému pre oblasť ľudských práv. Kým však niektorí odporcovia mimovládok či takzvanej "dúhovej agendy" začnú tomuto rozhodnutiu tlieskať, pripomeniem, že z tejto schémy boli za 14 rokov jej existencie podporené aj projekty a organizácie akými sú: Slovenský zväz telesne postihnutých, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, Centrum Slniečko, Domka - Združenie saleziánskej mládeže, Univerzita Komenského alebo i viaceré linky pomoci - napríklad Ligy za Duševné zdravie no a o podporu sa aktuálne uchádzal i Slovenský Červený kríž. Je pritom úplne prirodzené - a v duchu našej ústavy ako i medzinárodných záväzkov, že rovnako tak podporu získavali aj organizácie rôznych menšín - židovskej, rómskej ale i tej takzvanej "dúhovej"."Ide len a len o to, aby sa menšiny tu cítili ako nie tí, ktorí opäť majú na klope kabáta nejakú žltú hviezdu a čakajú s batohom niekde na stanici na prvý dobytčák. o to tu ide," hovorí Šéf komory mimovládnych organizácií Marcel ZajacRezort spravodlivosti tvrdí, že finančné prostriedky z tejto schémy plánuje presunúť na pomoc najzraniteľnejším obetiam násilia a ochranu ich ľudských práv. „V tejto súvislosti prebieha komunikácia, cieľom ktorej by malo byť zriadenie pracovnej skupiny zloženej z odborníkov na danú problematiku. O tomto zámere a prípadnom vypísaní novej výzvy budeme informovať,“ hovorí rezort spravodlivosti.Mimovládky s rozhodnutím nesúhlasia a ministrovi spravodlivosti adresovali ostrú petíciu s výzvou rozhodnutie prehodnotiť." Obmedzí to počet škôl na ktorých sa bude s deťmi hovoriť o SNP, obmedzí to počet prednášok, ktoré sa venujú postaveniu menšín na Slovensku, toho bude menej, ale samotné mimovládky nezaniknú, varuje rezort Marcel Zajac.Petíciu voči rozhodnutiu rezortu spravodlivosti podpísalo niekoľko desiatok mimovládnych organizácií. nematkovo vyberáme iba niekoľko z nich: Asociácia Nepočujúcich Slovenska, Slovenský skauting, Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, Fórum pre pomoc starším, Nadácia pre deti Slovenska, Múzeum obetí komunizmu, Slovenský ochranársky snem, Linka detskej istoty, Únia materských centier, Materské centrum Klokanček, Inklucentrum - Centrum inkluzívneho vzdelávania, Linka detskej dôvery, IPčko, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike či Liga za duševné zdravie.No a na záver ešte aktuálna reakcia šéfa Úradu vlády, v ktorej podľa medializovaných informácií vyzval na zastavenie dotácií i ďalšie ministerstvá pre citujem: "spolitizované mimovládky".Ich agendu by podľa Juraja Gedru mali prebrať štátne úrady, ktoré údajne zleniveli a preto ich úlohu zastúpil tretí sektor. No a čo ľudské práva? Na to tu je vraj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré sa má podľa pán Gedru zaoberať práve touto témou.Názor na to, či tento neveľký úrad má kapacity, možnosti ako i zdroje na to, aby adekvátne suploval desiatky mimovládnych organizácií s ich dlhoročnou históriou ako i množstvom aktivistov po celom Slovensku si už, prosím, urobte názor vy sami. Obava, že - ako sa na Slovensku zvykne hovoriť, ktosi tu s vaničkou vylieva aj dieťa ostáva však nerozptýlená.Tak a to už je od nás na dnes všetko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vláda hodila spiatočku pri kritizovanom premlčaní násilných trestných činov ako znásilnenie či vražda, alebo výroba detskej pornografie. Urobila to len 14 dní po tom, čo jej novelu trestného zákona napriek širokej kritike opozície, tretieho sektora a námestí schválila vládna väčšina v parlamente. Aktuálny návrat k pôvodným premlčacím lehotám vysvetľuje „spoločenskou objednávkou“, nie vlastným presvedčením. „Premlčacia lehota nerieši podstatu tohto problému“, hovorí minister spravodlivosti Boris Susko.Katarína Batková z Via Iuris je presvedčená, že vláda pristúpila k „spiatočke“ aj pre tlak opozície, odbornej verejnosti, médií či mimovládneho sektora. „Ukazuje sa, že je dôležité vládu upozorňovať na prešľapy“, tvrdí.Podľa politológa Radoslava Štefančíka si však takto premiér Fico len dláždi cestu na marcové stretnutia vrámci medzinárodného dňa žien. Opozícia zas hovorí o vládnej „zásterke“ či krytí skutočných zámerov, ktorými má byť ochrana svojich ľudí. Budete tiež počuť exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú z SaS a jej straníckeho kolegu Ondreja Dostála. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ján a Martina by to nevzdali a nebudeme ticho ani my. Dali sme si spoločný sľub, hovoria v podcaste rodičia Jozef Kuciak a Zlatica Kušnírová.Dnes si pripomíname šesť rokov od vraždy novinára a jeho partnerky. Ľudi si ich pripomenú aj na námestí vo viacerých slovenských mestách. Iniciatíva Za slušné Slovensko píše že cíti, akoby sa na Slovensku vraždou Jána a Martiny nič nezmenilo a že staré časy sú späť. Viac v podcaste priblíži Karolína Farská z iniciatívy Za slušné Slovensko. „Vidím tu paralelu. Novinári aj po šiestich rokoch od vraždy Jána Kuciaka musia čeliť osobným útokom a robia to vládni politici," hovorí. „Aj ja cítim frustráciu. Je to pochopiteľné. No upadať do skepsy ničomu nepomôže," dodáva tiež v podcaste.Rezonuje stále v spoločnosti odkaz Jána Kuciaka? A je prostredie spred šiestich rokov podobné tomu dnešnému? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.„Dnes je prostredie negatívnejšie, pomstychtivejšie a horšie ako pred šiestimi rokmi," konštatuje v podcaste.Ján Kuciak sa podľa neho stal obeťou nefunkčného štátu, ktorý ho nedokázal ochrániť. „Odkaz nie je v tom, že ich zavraždili, ale v tom prečo to urobili. Ján Kuciak neurobil nič protiprávne alebo neférové. Ale bol zavraždený pretože chcel, aby fungovalo právo a spravodlivosť pre všetkých. To by malo presiahnuť rozdiely naprieč Slovenskom," hovorí Bárdy.Moderuje Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Dozorujúci prokurátor Alexander Feník zrušil obvinenie Jaroslavovi Haščákovi v kauze Gorila. Dôvodom zrušenia obvinenia bolo pochybenie vyšetrovateľky, ktorý popri výkone policajtky bola bola súčasne aj obecnou poslankyňou.Budete počuť prokutára úradu špeciálnej prokuratúry Alexandra Feníka, ktorý sa stotožňuje s dôvodnosťou väčšiny podozrení. Uložený pokyn smeruje k opätovnému vzneseniu obvinenia proti piatim osobách.„Pokiaľ ide o podstatu rozhodnutia, považoval som za nevyhnutné vyhnúť sa riziku, že do budúcna bude vyšetrovaniu brániť nášľapná mína spočívajúca síce vo formálnom dôvode, ale má aj právne opodstatnenie," hovorí.V podcaste budete počuť aj stanovisko obhajoby Jaroslava Haščáka. A kauzu Gorila rozoberáme s novinárkou Laurou Kellö Kalinskou.Moderuje Denisa Hopková.

Sú argumenty, s ktorými na Ústavnom súde prezidentka zrejme neuspeje, ale aj také, ktoré sú silné, zhodujú sa ústavní právnici. Konflikt záujmov poslancov Tibora Gašpara a Petra Žigu pri hlasovaní o zákone, ktorý im priamo pomôže, je síce morálny problém, ale ústavní sudcovia zrejme v tomto prípade nezasiahnu.Oslovili sme najskúsenejšieho bývalého ústavného sudcu Lajosa Mezsárosa, ktorý v talári strávil 19 rokov a ústavného právnika Františka Pažitného z Ústavu štátu a práva SAV. Obaja sa zhodujú, že skrátené konanie v kombinácii s rozsahom zmien a ich potenciálnym zásahom do základných práv sú silné argumenty.Priamo v NRSR sme sa pýtali poslancov Petra Žigu a Tibora Gašpara, či sa necítia byť v konflikte záujmov.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes podpísala kontroverznú novelu trestného zákona, hoci s obsahom nesúhlasí. Ústavnému súdu chce poskytnúť čas na rozhodnutie, keďže novela má nadobudnúť účinnosť už 15. marca.Na jej rozhodnutie reagoval aj predseda vlády Robert Fico. Znepokouje ho, s akou istotou Zuzana Čaputová očakáva rozhodnutie Ústavného súdu v jej prospech. A pýtal sa, či je či je to výsledok intenzívnej komunikácie medzi prezidentskou kanceláriou a Ústavným súdom, o ktorom „čvirikajú vrabce“. Uviedol tiež, že urobia všetko preto, aby novela nadobudla účinnosť aj platnosť.Bola Zuzana Čaputová rozhodnutá podpísať novelu trestného zákona už minulý týždeň po tom, ako ju schválili poslanci alebo zvažovala aj zákon vetovať? O rozhodnutí prezidentky sa rozprávame s jej poradcom a vedúcim katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Mariánom Gibom.„Nebolo to jednoznačné. Zvažovala na laboratórných váhach, akou cestou ísť. A rozhodla sa ísť cestou, ktorú vyhodnotila ako najlepšiu, aby sa čo najskôr celá žáležitosť nestranného apolitického orgánu, ktorý by ju mohol rozhodnúť," hovorí v podcaste Marián Giba.Pýtali sme sa ho aj na tvrdenia premiéra Roberta Fica. Komunikoval úrad prezidenta s Ústavným súdom a je si hlava štátu istá, že rozhodne v jej prospech? „Neviem o žiadnej komunikácii. Bolo by to nenáležité. Nie je mi známe, že by prezidentka predikovala rozhodnutie Ústavného súdu alebo by si bola istá, že jej návrhom vyhodie. Nevie, ako s tým Ústavný súd naloží," hovorí tiež jej poradca Giba.V podcaste tiež budete počuť, prečo si palác myslí, že Ústavný súd môže zasiahnuť aj v prípade, že by došlo k prípadnému zdržovaniu publikovania novely v zbierke zákonov. Podľa Gibu má súd široké možnosti ako konať - ak bude chcieť.„Aj na obštrukcie bude môcť Ústavný súd reagovať. Nestojí ako štatista, ktorý čaká či mu iná je zložka moci dovolí rozhodnúť alebo ho vyšachuje z hry. Je to v rukách Ústavného súdu. Má možnosti a to ako s nimi naloži netušíme," uviedol Giba. Podľa neho je ústavný súd je jeden z najmocnejších orgánov v štáte a vie veci autonómne vyhodnotiť.Čo bude nasledovať? O možných scenároch sa v podcaste tiež rozprávame s politológom Erikom Lášticom. Prezidentkine pôsobenie je z hľadiska toho čo mala možnosť zažiť politicky a ľudsky unikátne. Jedinú paralelu z minulosti môžeme hľadať u prvého prezidenta Michala Kováča," hovorí v podcaste politológ.Podcast nahrala Denisa Hopková a Zorislav Poljak.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Sú tu verejne známe skutočnosti, ktoré ukazujú, že osobnostná výbava Pavla Gašpara je pre post šéfa SIS zásadne problematická. Ako môže šéfovať SIS osoba, pri ktorej nemáme istotu, že je spôsobilá dodržiavať zákon? pýta sa poslankyňa SaS Mária Kolíková. Sú obavy zo zneužívania SIS oprávnené?Personálne nominácie štvrtej Ficovej vlády vzbudzujú čoraz väčší údiv, ale i čoraz väčšie rozhorčenie, napokon vládna koalícia sa akoby inšpirovala známym mečiarovským heslom. „Je po voľbách, zvyknite si,“ transformovaného až do sloganu Pavla Pašku: „Vyhraj voľby a môžeš všetko.“Niet preto divu, že s podobne udivenými až rozhorčenými reakciami sa preto stretla aj nominácia vlády na post šéfa SIS. Vláda sa totiž rozhodla zveriť riadenie tejto - v aparáte bezpečnostných zložiek, mocnej, ale zároveň i veľmi ťažko kontrolovateľnej inštitúcie a navyše ešte i s hodne pochybnou minulosťou lemovanou škandálmi, Pavlovi Gašparovi, synovi exprezidenta policajného zboru a dnes vplyvného poslanca SMERU Tibora Gašpara. Opozícia preto prezidentku priamo vyzvala aby nomináciu jednoznačne odmietla.O čom teda táto nominácia vypovedá, čo ňou chce vláda docieliť, prečo je Pavol Gašpar zlou voľbou a máme sa ako občania dnes opäť tajnej služby báť - tak ako sme sa jej báli za éry Lexa - Mečiar? Alebo sú tieto obavy predčasné a neopodstatnené?Téma dnešného podcastu s poslancami Tomášom Valáškom a Máriou Kolíkovou, ako aj politológmi Jozefom Lenčom a Grigorijom Mesežnikovom Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak vládnuť, tak pevnou rukou. A so svojimi. Na všetkých úrovniach, až po „šatniarky“. Takto bez obalu hovorí tretí muž vládnej koalície a kandidát na prezidenta Andrej Danko. Nie v súkromní parlamentných kuloárov, ale rovno v spravodajskej televízii. A v kontexte toho, že nechce mať RTVS verejnoprávnu, ale štátnu, a s ľuďmi, na ktorých bude mať dosah. Zhrozenie, rukopis nedemokratických prevratov, či darebácke smerovanie. Reakcie, ktoré vyvolal. V podcaste budete počuť Erika Taberyho z českého Respektu, exministerku kultúry Silviu Hroncovú, Zuzanu Petkovú z Nadácie Zastavme korupciu, politológa Radoslava Štefančíka, Zoru Jaurovú z parlamentného mediálneho výboru. A tiež Adama Solgu z katedry žurnalistiky Univerzity Komenského a Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc. Práve táto medzinárodná organizácia vyzýva vládu, aby o budúcnosti verejnoprávnej RTVS debatovala verejne. Reaguje aj na premiérovu kritiku a očakávania, s čím príde ministerka kultúry. Môžu politici všetko? A čo bude s verejnoprávnosťou u nás? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Trestný zákon ešte stále nedoručili prezidentke na podpis. Podľa opozície leží na stole Roberta Fica.  Ak budú koaliční politici teraz naťahovať čas, teoreticky môžu aj úplne zabrániť Ústavnému súdu SR aby včas zasiahol. Zverejnenie zákona v zbierke zákonov má totiž v rukách ministerstvo spravodlivosti. Jeden z právnikov tvrdí, že zákon môže u seba pozdržať aj Peter Pellegrini.Podľa skúseného bývalého sudcu Ústavného súdu SR Lajosa Mezsárosa potrebujú sudcovia určite aspoň niekoľko dní na to, aby si preštudovali podania a rozhodli, čo zákonu predbežne pozastavia platnosť. Vždy však zákony posudzujú až po ich uverejnení v zbierke zákonov. A práve dátum uverejnenia v zbierke má v rukách minister spravodlivosti. Od doručenia žiadosti o vydanie v zbierke plynie 15-dňová lehota, no aj tá sa môže predĺžiť, napríklad pod zámienkou opravy chýb v texte.Ústavný právnik z SAV František Pažitný však upozorňuje aj na ďalšiu lehotu. Podľa neho má predseda parlamentu Peter Pellegrini 21-dňovú lehotu od schválenia zákona, aby požiadal ministerstvo o vydanie v zbierke. Ak sa tieto dve lehoty zrátajú, tak zákon v zbierke môže vyjsť tak, že ústavní sudcovia ho nebudú mať čas pozastaviť pred 15. marcom. To by znamenalo, že nadobudne účinnosť a mnohé známe kauzy sa nezvratne premlčia.Podcast Aktuality Nahlas nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Norbert Bödör z káuz Dobytkár či Očistec čelí ďalšiemu súdnemu procesu. Podľa obžaloby mal odovzdať 50-tisícový úplatok, aby polícia vynechala v jednej z ekonomických káuz synovca politika Petra Žigu – Štefana. Ak za prijatie úplatku Najvyšší súd už jedného z aktérov kauzy odsúdil – bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku, ten ktorý mal peniaze ponúkať, svoj podiel viny popiera. Norbert Bödör dnes na Špecializovaný trestný súd v Pezinku pre práceneschopnosť neprišiel. A prijaté zmeny v trestnej legislatíve ho môžu z tohto prípadu podľa Laury Kellö Kalinskej rovno dostať. „Premlčacia lehota je tu tri roky. Ten skutok sa mal odohrať niekedy okolo roku 2016 a Norberta Bödöra sa polícii podarilo obviniť v roku 2020. Čo znamená, že zrejme bude jeho prípad účinnosťou novely premlčaný“, tvrdí investigatívna novinárka portálu Aktuality.skNová legislatíva sa podľa nej dotkne aj prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prinajmenšom „prokurátorsky“ by sa mala dostať do Žiliny. V podcaste sa pozrieme aj na nenaplnené odvolávanie ministerky kultúry. Na vyslovovanie nedôvery bola pripravená opozícia. Nepodarilo sa jej to. Neprišla nielen vládna väčšina, ale ani samotná Martina Šimkovičová. Už od januára mala vládou schválenú pracovnú cestu do Spojených arabských emirátov. Otázkou tak zostáva, prečo Peter Pellegrini schôdzu zvolal práve na pondelok. A ďalšie kladú napríklad poslanci z hnutia Oľano. Podľa nich ministerka zostáva v emirátoch ešte dva dni po skončení svojho oficiálneho programu. Aj na to sa jej chcú pýtať. Na jej výkon sme sa pýtali aj my v Aktualitách. Petra Zajaca. Literárneho vedca, expolitika a muža Novembra’89. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Ako tu stojíme ako celá vláda, urobíme všetko pre to, spolu s našimi poslancami, aby táto významná zmena trestného práva bola v parlamente presadená,“ vyhlásil v januári premiér Robert Fico v reakcii na vystúpenie Zuzany Čaputovej v parlemene. A mal pravdu, poslanci koalície si včera večer schválili zmenu trestných kódexov 78 hlasmi.Podľa politológa Erika Láštica sa včera ukázala tvrdohlavosť vládnej koalície. „Prvýkrát po dlhom čase Robert Fico nediktuje témy. Téma sa im vymkla z rúk," hovorí. Hovorí, že zrejme nepočítali s tým, že opozícia začne spolpracovať a tak rýchlo sa učiť. Rovnako ani s odporom verejnosti. „Mať v zimnom období takú účasť na proteste je unikát aj v kontexte Slovenska."Láštic tiež v podcaste hovorí, že voliči vystavia vláde vizitku počas prezidentských a európskych volieb. „Toto môže byť niečo čo im zlomí krk. Ak voliči nebudu plní energie ísť voliť a naopak volič opozície bude voľby vidieť ako šancu vysporiadať sa s vládou,.Pellegrini mu pripomína GašparovičaPeter Pellegrini politológovi pripomína jedného exšéfa národnej rady. „Peter Pellegrini mi vo vedení parlamentu pripomína Ivana Gašparoviča," hovorí v podcaste. Vidí tu aj kalkuláciu pred prezidentskými voľbami.V podcaste spomína aj obdobie, keď Robert Fico kritizovali vznikajúcu vládnu koalíciu Vladimíra Mečiara za to, že chce zvalcovať demokraciu. Počas slovenskej noci dlhých nožov Fico ostal ako jediný opozičný poslanec v parlamente, spolu 83 zákonodarcami koalície. „Fico počas parlamentnej noci dlhých nožov hovoril vtedajšej vznikujúcej vládnej kolícii, že porušuju princípy parlamentu," opisuje politológ. „Tých 30 rokov jeho mocenský vývoj dospel k tomu, že je v rovnakej pozícii ako Mečiar v roku 1994. Rozhodol sa mocensky vysporiadať s minulým obdobím."V podcaste hovoríme aj o Ústavnom súde - a ako sa môže zachovať, keď sa na neho obráti prezidentka Zuzana Čaputová.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Koniec špeciálnej prokuratúry a miernejšie trestanie korupcie a majetkovej trestnej činnosti, naviac výrazné zníženie premlčacej lehoty, s efektom, že prípady „veľkých rýb“ kategórie „našich ľudí“ odídu do zabudnutia. Dôsledky prijímanej novelizácie trestných zákonov. Krok vládnej väčšiny Fico4.0, ktorý komentátor Aktualít Martin Behúl nazýva „zmyslom (jej) existencie“. Politológ Radoslav Štefančík zas hovorí aj o amnestii pre budúcnosť aktérov tejto vládnej zostavy. Katarína Batková z Via Iuris však upriamuje pozornosť aj na dôsledky pre obete a poškodených trestnými činmi, ktoré prinesú kratšie premlčacie lehoty. Finále, ktoré sa poriadne naťahovalo. Trestná legislatíva alla Smer-Hlas a SNS. So želaným efektom konca pre Úrad špeciálnej prokuratúry, s miernejším trestami pre aktérov veľkej korupcie, výraznými zásahmi do premlčacích lehôt, ktoré ovplyvnia nielen aktérov takých káuz ako je Dobytkár, Mýtnik či Očistec – a medzi nimi postavy ako Bodor, Výboh, Kažimír, Brhel, Gašpar – ale aj obete trestných činov znásilnenia. Ak sa vládna zostava neunúvala a legislatívu nepodrobila minucióznemu procesu riadneho pripomienkovania, po vyše mesiaci opozičného naťahovania rozpravy najnovšie prichádzala s pozmeňovacím návrhmi pozmeňovacích návrhov. A opäť s opozičným nápadom viac stoviek pozmeňujúcich návrhov. Len poslanec Galko ich predložil 365. Ich čítanie a koaličné odmietavé hlasovanie zabralo veľkú časť dnešného štvrtka 8. februára, ktorý mal byť po strede siedmeho už dňom po prijatí. To sa však neudialo, pred národnou radou sa tam vtedy zhromaždilo 18-tisíc nespokojných občanov. Vzhľadom na kompaktnosť vládnej väčšiny sa však aj čas na odmietanie opozičných návrhov minie a príde moment, za ktorým bude konštatovanie: Dokonané. - dokonané vo forme zmenených hraníc škôd, ktoré majú vplyv na to, čo sa považuje za trestný čin a čo je postihované miernejšie ako priestupok;- dokonané vo forme nižších trestov vo väčšine majetkových trestných činov;- dokonané vo výrazne kratších premlčacích lehotách;- či dokonané vo forme vyššej hranice trestnej sadzby pre uloženie podmienky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Poslanec Tibor Gašpar zo Smeru navrhuje ďalšie drobné úpravy v trestnom zákone. Poslanci stále diskutujú, hlasovanie bude zrejme zajtra o 11:00. Premlčanie káuz osôb blízkych Smeru v návrhu zostáva a predstavitelia koalície odmietajú odpovedať na otázky, ako presne sa ich konkrétne, alebo ich nominantov, zmeny dotknú. Pýtali sme sa aj priamo Tibora Gašpara, či zmeny môžu znížiť trest aj pre neho samého. Namiesto ministra spravodlivosti Borisa Suska dnes na ústavnoprávny výbor parlamentu prišiel iba jeho štátny tajomník Milan Hodás. Ten argumentuje, že niektorých páchateľov by sme roky po spáchaní činu už nemali vytrhnúť z rodín. Prečo by sa to malo týkať aj oligarchov ako Miroslav Výboh alebo Jaroslav Haščák? Opozícia opäť burcuje ľudí v uliciach. Vypočujte si dnešný podcast Aktuality Nahlas, ktorý je čiastočne reportážou z parlamentu a z protestu pred ním. Budete počuť aj Ondreja Dostála z SaS, ktorého sme sa pýtali aj na to, čo presne navrhuje opozícia v pozmeňovacích návrhoch, čo má šancu prejsť a čo sa chystajú napadnúť na Ústavnom súde SR. Nahrával Peter Hanák. Spolupracovali Samuel Walder a Adam Obšitník. 

Exministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa vracia. Konkrétne ako štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia. Jej meno sa spája s kauzou Dobytkár - trestná činnosť mala byť páchaná práve v čase, keď rezort pôdohospodárstva viedla.Budete počuť reakciu šéfa envirezortu Tomáša Tarabu, ale aj Matečnej bývalých kolegov z vlády - Denisy Sakovej a Richarda Rašiho. Podľa nich je to z hľadiska odbornosti dobrá nominácia.Podľa opozičnej poslankyne Tamary Stohlovej Tomáš Taraba nomináciou Matečnej dokonáva premenu rezortu na všetko iné, len nie ministerstvo životného prostredia. „Strana SNS toutou nomináciou potvrdzuje, že štátne funkcie vníma ako priestor na upratanie svojich ľudí, nech sú akokoľvek nekvalifikovaní alebo prichádzajú s akýmikoľvek pochybnosťami o svojej minulosti," hovorí v podcase.Aktuality.sk sa spojili aj so samotnou Gabrielou Matečnou. Pozíciu štátnej tajomníčky vníma ako zavŕšenie svojej kariéry. Pýtali sme sa jej aj na kritiku opozície. „Myslím si, že v tomto štáte platí prezumpcia neviny. Neviem, či by som mala odpovedať na takéto otázky. Pán minister aj moji bývalí kolegovia to povedali správne, nemám k tomu čo veľmi dodať,” reagovala Matečná na otázku, či je správne politické rozhodnutie nominovať ju na stoličku štátnej tajomníčky po kauze Dobytkár, ktorá sa diala za čias, keď šéfovala rezortu pôdohospodárstva.Ako presne sa spája Gabriela Matečná s kauzou Dobytkár v podcaste vysvetľuje Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu. Podľa nej je tieňov minulosti okolo Gabriely Matečnej viacero - a nielen pri kauze Dobytkár. „Vrhá to morálny tieň a či sa v SNS nenašla lepšia nominácia. Skôr to svedčí viac o straníckom, než profesionálnom výbere."Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník. Moderuje Denisa Hopková.

Ivan Korčok dobieha v boji o prezidentský palác Petra Pellegrinho. Minimálne to ukazujú trendy, o ktorých v podcaste hovoríme so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom a tiež šéfom agentúry Ipsos Jakubom Hankovským.„V súčasnosti je podpora Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho v prvom kole porovnateľná. Dokázal ho dobehnúť. Takže z hľadiska podpory máme dvoch dominantných kandidátov" hovorí v podcaste riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.„Voličov neúspešných kandidátov však zatiaľ podľa ich dát dokáže osloviť Peter Pellegrini. V prípade druhého kola by teraz zvíťazil nad Ivanom Korčokom," dodáva Hankovský.Na druhej strane má dnes Ivan Korčok silnejšie jadro voličov ako jeho súper. „Určite sa nedá povedať, že Peter Pellegrini má isté víťazstvo. Myslím, že nás čaká napínavý a tesný súboj.Čo urobia traja kandidáti?Podľa šéfa Ipsosu je dnes otázkou, ako bude vyzerať kampaň - a čo budú robiť Andrej Danko, Igor Matovič či Štefan Harabin. Či podporia iného kandidáta, ak sa nedostanú do druhého kola, alebo nie.Ako tiež približuje Jakub Hankovský, voliči Štefana Harabina vnímajú v druhom kole ako jednoznačnú voľbu Petra Pellegriniho. Harabin ale pre týždenník Respekt uviesť, že by nikdy Petra Pellegriniho nepodporil a povie ľuďom, aby zostali v druhom kole doma. „Deklarujú, že by podporili Petra Pellegriniho. Rovnako aj voliči Andreja Danka," upresňuje šéf Ipsosu.Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika sa bude hrať o skupinu nerozhodnutých voličov, o to, ako dokážu kandidáti debomobilizovať voličov ich súperov, ale faktorom bude aj, ako dopadli posledné parlamentné voľby.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

„Hovorí sa, že aj s malým šašom dokážete zahrať veľké divadlo a myslím si, že v tomto prípade je Andrej Danko tým malým šašom. Má však mimoriadne veľký vplyv práve preto, že vládna koalícia má skutočne len tesnú väčšinu v parlamente,“ tvrdí politológ Radoslav Štefančík. A akú budúcnosť čakajú protivládne protesty a dokáže ich opozícia pretaviť do dlhodobej podpory?Vláde uplynulo prvých sto dní a aj keď sa snaží vysielať signály pokoja, krehkým ohnivkom vládnej stability je Andrej Danko - a jeho nenaplnené ambície. Hovorí politológ Radoslav Štefančík.Vláda síce vo svojom funkčnom metri odstrihla iba prvú stovku, no vďaka svojej politike revanšu sa ocitla pod tlakom ulice a opozičných protestov. Navyše, vládnu koalíciu už dobiehajú i vysoké očakávania, ktoré v kampani vzbudila, no zatiaľ ich naplniť nedokázala, pripomína šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Vláda si zo svojho metra merajúceho jej funkčné obdobie odstrihla prvú stovku. Nie je to veľa, no je to dosť na to, aby sme mohli zhodnotiť spôsob, metódy ako i prvé výsledky jej pôsobenia. Tentoraz sa na priority i štýl vládnutia Fica IV. pozrieme očami politológa Štefančíka, ako i šéfredaktora Aktualít Bárdyho.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Vládna zostava s označením Fico 04 má sto dní. S premiérom v Bruseli, kde sa pridáva aj k vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú sám nemusí. S ministrami, ktorí si popri pravidelnej schôdzi vyhradili čas na spoločné vystúpenie o únose spravodlivosti na Slovensku. Z opozičných lavíc zas zaznievajú hodnotenia ako „sto dní hrôzovlády“ či „sto prešľapov za sto dní“. Petra Bárdyho, šéfredaktor a komentátor Aktualít zas hovorí o „stoch dňoch organizovanej pomsty“. Vládna väčšina znižuje tresty za veľkú korupciu, jej voliči s tým ale nesúhlasia. Výsledok, ktorý prináša reprezentatívny prieskum agentúry Focus pre TransparencyInternational Slovensko. Ak teda voliči vládnej koalície nesúhlasia, pre koho to ich politici robia? Odpovie Ján Ivančík z Transparency. Budete počuť aj ministrov Roberta Kaliňáka a Tomáša Tarabu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Aj po ústupkoch koalície v trestných novelách dôjde k premlčaniu káuz obvinených, ktorí sú priamo spojení s vládnou koalíciou. Pýtali sme sa Smeru, prečo nemôžu nechať tieto kauzy dobehnúť na súdoch. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hovorí, že je tu priestor aj stupňovať protesty a ich formu. Jeho kolegovia naznačujú, že koalícia môže chcieť spätne postihovať kajúcnikov, a že SNS si presadila aby sa neliberalizovala drogová politika. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj Tibora Gašpara a Mariána Saloňa zo Smeru, Michala Barteka z Hlasu, Richarda Sulíka z SaS a Zuzanu Števulovú a Branislava Vanča z PS.Akým spôsobom by mohol Ústavný súd SR aspoň dočasne zachrániť špeciálnu prokuratúru, vysvetľuje šéf Špeciálneho trestného súdu Ján Hrubala.Nahrával Peter Hanák.

Koalícia prišla s návrhmi na ústupky v návrhoch trestných zákonov. S pozmeňovacím návrhom prichádza poslanec Smeru Tibor Gašpar, ktorý sám čelí obžalobe v rozsiahlej kauze Očistec. Tvrdí, že ustúpili Európskej komisii a Európskej prokuratúre.Či zákon pomôže konkrétnym oligarchom, koaliční poslanci naďalej neodpovedajú. Opozícii zmeny nestačia, lebo zákon naďalej ruší Úrad špeciálnej prokuratúry. Aj premlčacie lehoty sa upravujú len veľmi mierne a iba pri niektorých vybraných trestných činoch. Budete počuť Máriu Kolíkovú a Ondreja Dostála z SaS, Luciu Plavákovú z PS a Gábora Grendela z hnutia Slovensko. A analyticky sme sa pozreli na to, čo presne sa mení a ako sa to prejaví v praxi, s právničkou z VIA IURIS Katarínou Batkovou.Moderuje Peter Hanák. Spolupracovali Samuel Walder, Adam Obšitník a Zorislav Poljak.

Predseda SNS Andrej Danko dnes definitívne potvrdil kandidatúru na prezidenta. Zaregistrovala ho kancelária Národnej rady. Záujemcovia o palác majú čas už len do 30. septembra, aby odovzdali kandidatúry.O post hlavy štátu má okrem Andreja Danka, Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho napríklad aj historik a člen strany Za ľudí Patrik Dubovsky. Stále však nemá potrebný počet podpisov poslancov. Potrebuje ich pätnásť, no zatiaľ má len tri. Čaká, ako sa rozhodnú poslanci - či za KDH alebo z hnutia Slovensko. „Neviem, kedy sa to dozviem. Ako poznám niektorých poslancov, tak sa to možno dozviem večer v pyžame. Ale je to v pohode, lebo je čas do polnoci 30. januára," hovorí v našom podcaste.V podcaste budete počuť aj poslanca hnutia Slovensko Michala Šipoša a poslankyňu KDH Martinu Holečkovú. Šipoš hovorí, že premýšľajú nad Marekom Krajčím, spomínal aj meno Patrika Dubovského. Otvorená je aj podpora Ivana Korčoka.Mohol by konzervatívny kandidát s podporou hnutia Slovensko, či KDH zamiešať kartami? Rozprávame sa so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom.„Takýto kandidát by mohol situáciu ovplyvniť. Zdá sa, že dvojica Pellegrini-Korčok sú vyrovnaní a nie sú tak ďaleko od seba. Keď sa ale pozrieme koho by volili voliči KDH, či hnutia Slovensko, tak vidíme, že 60% z nich by teraz volilo Ivana Korčoka. Ak by ale prišiel konzervatívny kandidát a títo voliči by prešli k nemu, tak by sa zväčšil rozdiel medzi Pellegrinim a Korčokom. V neprospech Korčoka," približuje Hřích v podcaste.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Na holokauste - teda i na genocíde slovenských Židov, nesie vinu predovšetkým prezident Tiso. Jeho zodpovednosť je väčšia než tých, ktorí vraždili v Kremničke, hovorí jeden z preživších Holokaustu Otto Šimko. Podľa historika Jána Hlavinku bol Tiso antisemita a postoj nacistov k Židom dobre poznal. V sobotu si pripomíname Deň pamiatky obetí Holokaustu.V sobotu, 27. januára si opäť pripomenieme Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, jedného z najstrašnejších zločinov ľudských dejín. Svoj aktívny podiel na tejto genocíde židovského národa pritom nesieme aj my, Slovensko a Slováci. Vojnový slovenský štát pod vedením prezidenta a vodcu vládnej HSĽS totiž svojich vlastných občanov židovskej národnosti nielenže nechránil a nebránil, ale konal práve naopak.Tisov štát a jeho ľudácky režim Židov od samého počiatku svojej existencie aktívne prenasledoval, perzekvoval, arizáciami okrádal o majetky a následne ich deportoval priamo do náručia nacistov kde zahynula absolútna väčšina z nich. V dnešnom podcaste vám prinášame svedectvo preživšieho Holokaustu, ako i historika, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje. Holokaust, synonymum nepredstaviteľného utrpia a zla. Pre predstavu: Keby sme mali držať minútu ticha za každú jednu z obetí Holokaustu, mlčali by sme viac ako 11 rokov, teda presnejšie vyše 100 tisíc hodín, alebo 4167 dní, či 137 mesiacov. Obeťami tejto genocídy boli aj slovenskí Židia. Jedným z preživších je aj dnes už takmer 100 ročný pamätník Otto Šimko. Deportáciám do nacistických koncentrákov unikol iba o vlások, jeho mladší brať však už také šťastie nemal a zahynul počas takzvaného Pochodu smrti. zodpovednosť slovenského štátu a ľudáckeho režimu za genocídu vlastného obyvateľstva rozoberieme aj s historikom Jánom HlavinkomPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Premiér Robert Fico je po návšteve Ukrajiny a Nemecka, jeho vláda a koalícia zas pred finále dokonania avizovaných sporných zmien v trestnej legislatíve. Prvým krokom je síce odtrpené no naplnené parlamentné skrátenie legislatívneho konania. Avízom bol premiérov opäť mocensky, či silový postup. „My vládneme, a kto vládne musí prijímať aj silové rozhodnutia“, opakoval premiér.Avizované mocenské riešenie sa pretavilo do rozhodnutia parlamentnej väčšiny o nočnom rokovaní, ktoré vyvrcholilo predpoludňajším hlasovaním a rozhodnutím, že Trestný zákon a rušenie špeciálnej prokuratúry pôjdu v zrýchlenom režime. Naviac s rozpravou obmedzenou na 20 hodín. Medzitým desiatky tisíc ľudí proti tomu protestujú na opozičných protestoch, ktoré pokračujú v pôvodnom organizačnom zastrešení – po šumoch o napätí medzi stranami pre obsah protestov. Neoslabuje opozícia odhodlanosť námestí? Zhodnotíme to s politológom Radoslavom Štefančíkom s Ekonomickej univerzity.„Nemyslím si, že na konci týchto protestov bude ústupok Robert Fica alebo vládnej koalície. Robert Fico raz námestiam ustúpil, no myslím si, že to bolo skôr pod vplyvom Bélu Bugára a jeho strany Mosty Híd. Dnes nevidím v koalícii nikoho, kto by premiérovi Ficovi nastavil zrkadlo a prstom ukázal na predsedu vlády a povedal mu, že toto je už cez čiaru. Z tohto pohľadu sa obávam, že ľudia na námestiach nebudú mať vplyv na rozhodovanie tejto vládnej koalície“. Účinnejší bude jednotný postup opozície v parlamente, myslí si politológ Štefančík. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Predseda vlády Robert Fico sa v Užhorode stretol s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhaľom. Deň pred stretnutím premiér spochybňoval, že je v Kyjeve vojne a ľudia tam podľa neho žiju normálny život.Ficove vyjadrenie sme pustili aj novinárke Stanislave Harkotovej, ktorá v Kyjeve žije. S premiérom nesúhlasí. „Počúva sa mi to s rozpakmi. V utorok ráno som sa zobudila na prácu kyjevskej protivzdušnej obrany. Bolo mi jasné, že máme v Kyjeve ďalší raketový útok. Keď Robert Fico považuje to, keď Rusi útočia raketami na Kyjev za absolútne normálny život, tak ja si trúfnem s ním nesúhlasiť."V podcaste približuje, že je pre ňu šokujúce, že si premiér trúfa niečo podobné povedať pred oficiálnou návštevou. „Ukrajinské mestá zaznamenali za posledný mesiac viac útokov, pri ktorom zomreli civilisti," konštatuje novinárka.Dnešné stretnutie Fica a Šmyhaľa prebiehalo za zatvorenými dverami, bez spoločnej tlačovej konferencie.Novinárka Harkotová tiež hovorí, že premiér si vybral pohodlnejšiu cestu - namiesto Kyjeva Užhorod. „Viem si predstaviť, že by mal iný zážitok z Kyjeva, než keď príde na otočku do Užhorodu. Vybral si to pohodlnejšie. Inak sa kritizuje Ukrajina, keď nemá priamy zážitok a fotografiu pri zbombardovanom paneláku, ale len fotku, ktorú si urobil s kolegom pri vlajke."Fico neskôr poslal vyjadrenie vo videu, v ktorom hovoril, že za nervozitu, ktorá predchádzalo stretnutie môžu novinári. Ukrajinskému predsedovi vlády povedal, že neverí vo vojenské riešenie. Rozdielny názor mali aj pri téme vplyvu Spojených štátov na Ukrajinu, ale aj pri vstupe NATO do Ukrajiny.Podľa analytika a šéfa Adapt Institute Mateja Kandríka Robert Fico zmierňoval ostrú rétoriku. Hoci najprv dal Ukrajine podpásové údery. „To je prístup Roberta Fica. Opakovane prichádza s ostrou rétorikou. Následne ju trochu zmierňuje a v reálnych krokoch nie je taký radikálny."V podcaste tiež približuje, prečo nám premiér vyjadreniami škodí - a nezachráni to ani to, že je následnej menej radikálny.Podcast nahrala Denisa Hopková.

SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií, hovorí v podcaste analytička pôsobiaca v Česku.Niektoré európske krajiny sa po nástupe vlády Roberta Fica mali podľa zdrojov Investigatívneho centra Jána Kuciaka prestať deliť so Slovenskom o citlivé spravodajské informácie o vojne na Ukrajine alebo Číne.„Ide o utajované zdroje, ale máme ich viac z okolitých krajín a potvrdili nám, že neoficiálne linky, ktoré medzi spravodajskými zložkami existujú boli pretrhnuté. Pre rétoriku Roberta Fica o ruskej vojne proti Ukrajine sa so Slovenskom obávajú zdieľať informácie," hovorí v podcaste autor zistení z Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomáš Madleňák. Podľa jeho zdrojov je komunikácia na veľmi obmedzujúcej úrovni.Bezpečnostná analytička Andrea Michalcová, ktorá šéfuje českému Centru pre informovanú spoločnosť, v podcaste tvrdí, že českí partneri sú opatrní pri zdieľaní informácii so slovenskou službou. „SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií," hovorí Michalcová.Ak by sa stal šéfom SIS Tibor Gašpar, o ktorom premiér Robert Fico hovorí ako o jeho najhorúcejšom kandidátovi, tým by sa podľa analytičky Michalcovej potvrdilo, že sa SIS nedá dôverovať.Na reputácia našej tajnej služby sa v podcaste pýtame aj bývalého šéfa odboru analytiky SIS Jána Mojžiša. ovorí, že udalosti posledných rokov, ktoré sa týkali SIS jej nepomáhajú. „Poslední dvaja riaditelia SIS boli vo funkcii obvinení. To je anomália, povedal by som že celkovo medzi spravodajskými službami na celom svete."Dodáva však, že to ako sa navzájom hodnotia spravodajské služby nie je otázka politického a mediálneho obrazu. „Je to založené na spolupráci na konkrétných operáciach. A dôveryhodnosť je založená na tom, či prebehla v poriadku a nedošlo k úniku informácií."Približuje tiež, že v 90. rokoch Slovenská spravodajská služba bola v situácii, keď jej neboli postupované tie isté informácie ako iným partnerom. „Môže sa taká situácia stať, ale nie je to spojené s tým ako prebieha politická a mediálna rovina tohto problému," približuje.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Do prezidentských volieb ostávajú dva mesiace - pred nami je ešte kampaň, v ktorej budeme sledovať súboj prezidentských kandidátov - ich vystúpenia pred médiami, v reláciach, či na sociálnych sieťach.V podcaste preto pýtame viacero hostí z rôznych oblastí na to s akými témami budú prichádzať kanditáti? A čo by ma naozaj malo byť témou kampane - čo všetko by malo byť o kandidátoch známe a aké otázky by mali zodpovedať. Budete počuť dlhoročných politických moderátorov Branislava Závodského a Branislava Dobšinského, expertku na politický marketing Simonu Bubánovú, politologičku Anetu Világi a ústavného právnika Františka Pažitného.Moderátor Branislav Dobšinský očakáva „kohútie zápasy." Približuje aj, čo by podľa neho malo byť témou. „Rozdelil by som to na dve časti: v jednej časti by sa mali otázky zamerať na kompetencie prezidenta, aká je jeho predstava, či chce byť protiváhou moci alebo íst po ruke moci. Druhá dôležitá časť: prezident alebo akýkoľvek politik je osoba, ktorá má tiež hodnotový svet. Je dobré vedieť, aký bol, čo robil a ako sa správal v kľúčových otázkach," hovorí v podcaste.Podobne to vníma ďalší dlhoročný moderátor Branislav Závodský. „Vidím dve roviny, jedna je osobná: aký je človek, aký je za ním príbeh, skúsenosti a činy. Druhá rovina sú kompetencie hlavy štátu."Expertka na marketing Simona Bubánová neočakáva, že kampaň bude príjemná. „Bude zrkadliť situáciu na politickej scéne, kde zvádza koalícia s opozíciou náročný súboj," konštatuje v podcaste.Čo si všímať pri sľuboch kandidátov - kedy ich dokážu aj splniť a kedy na ne ako prezidenti nebudú mať právomoci? Ústavný právnik z Ústavu štátu a práva SAV František Pažitný hovorí, že sa veľakrát stretol s tým, že kandidáti sľubujú veci, ktoré ale v rámci svojich kompetencií nevedia naplniť. „Kľúčový postoj je k justícii, ale aj postoj prezidenta k zahraničiu. Ústava definuje prezidenta, že reprezentuje štát do vnútra aj navonok," vysvetľuje, aké reálne kompetencia má hlava štátu.

„Šance medzi Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom sa vyrovnávajú, dnes by som si na výsledok nestavil. Voliči ešte môžu prekvapiť,“ hovorí na margo možného výsledku prezidentských volieb šéf agentúry FOCUS Martin Slosiarik. Do boja o post hlavy štátu totiž dnes oficiálne vytiahol predseda parlamentu Peter Pellegrini. Podľa šéfredaktora Aktualít súboj o prezidentský palác môže vážne otriasť fungovaním, ale najmä stabilitou vládnej koalície.Po mesiacoch váhania a akéhosi politického ostychu dnes predseda parlamentu nabral odvahu a oficiálne potvrdil, že vstupuje do zápasu o post hlavy štátu. Jeho šance však už dnes nie sú také jasné ako tomu bolo ešte koncom minulého roka. Podľa aktuálnych preferencií, meraných agentúrou AKO, jeho najväčší rival Ivan Korčok už na šéfa HLASu stráca len necelé tri percentá. Pellegrini pritom čelí nielen kritike opozície kde ho takpovediac potápa spájanie s premiérom Fcom - a jeho polarizujúcou osobnosťou, ale musí sa brániť aj neraz až pod pásovým útokom z vlastného koaličného košiara kde sa voči nemu profiluje Andrej Danko.Do prvého kola volieb pritom ostáva ešte viac ako 9 týždňov. To v našej veľmi dynamicky sa meniacej a priam až tekutej politickej realite znamená, že o tom, kto napokon zasadne do kresla hlavy štátu je dnes ešte veľmi predčasné špekulovať.Čo teda budú kľúčové témy týchto emócia bude tou, ktorá môže rozhodnúť o novej hlave štátu? Aké sú silné stránky, ale aj achilovky najsilnejších prezidentských kandidátov? Aký efekt môže mať väčšinový charakter volieb a ich dvojkolovosť a komu sa podarí lepšie mobilizovať, ale i demobilizovať voličov? No a napokon, voľby, v ktorých kandiduje šéf jednej z vládnych strán a šéf tej druhej koaličnej strany na neho nepokryte útočí, môžu mať aj svoje dôsledky na fungovanie i stabilitu vládnej koalície, ktorá disponuje pomerne krehkou parlamentnou väčšinou. ako teda prezidentské voľby zamiešajú kartami na našej politickej scéne a môžu pomôcť opozícií aby prevzala tempo i témy verejnej debaty?Témy a otázky pre šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Navrhované zmeny môžu byť protiústavné, s tendenciou chrániť viac páchateľov ako poškodených, s hrozbou generálnej amnestie pre majetkovú a hodpodársku trestnú činnosť. Naviac s bezprecedentným vynechaním riadnej legislatívnej prípravy. Prezidentka Zuzana Čaputová mimoriadne vystúpila v parlamente, kde sa rokuje o vládnych návrhoch zmeny trestnej legislatívy. Urobila tak len deň po tom, ako obavy o právny štát na Slovensku vyjadril Európsky parlament. Podľa premiéra Roberta Fica však nehovorila ako hlava štátu, ale ako „farizej“ a v tričkách Progresívneho Slovenska. Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu hovorí o prezidentkinom zrkadle pre vládnu zostavu. Tvrdí však, že Robert Fico a jeho zostava sa vo svojich zámeroch sami nezastavia. Urobiť to môžu podľa nej len námestia a opatrenia Európskej únie v podobe krátenia eurofondov pre Slovensko. V podcaste budete počuť aj Tomáša Tarabu, ministra Dankovej SNS a Milana Majerského, predsedu KDH. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Európsky parlament dnes odsúdil plány Ficovej vlády meniť trestný zákon. Zmeny v novele podľa poslancov oslabujú boj EÚ proti podvodom. Odsudzuju aj slová Roberta Fica na adresu študenta práva Mareka Janigu.Reagoval na to aj samotný premiér a vo videu zagratuloval slovenským europoslancom za špinavú prácu, ktorú v europarlamente odviedli. V uznesení vidí rukopis slovenských europoslancov a podľa neho narozprávali svojim kolegom nepravdy a nezmysly.Podľa europoslanca za KDH Ivana Štefanca je schválenie uznesenia dôkazom, že Slovensko v Európskej únii rezonuje. „Je tu obava, aby sa Slovensko nestalo druhým Maďarskom. Prevláda názor, že situáciu v Maďarsku uchopili európske inštitúcie neskoro. Preto sa koná pri každej obave, že by sa niečo mohlo opakovať v inom členskom štáte," hovorí v podcaste.Zároveň doáva, že rezolúcia europarlamentu je politickým signálom, že europarlament sleduje situáciu na Slovensku a zdvíha varovný prst, no nemá právny dopad.Podľa experta na európsky parlament Ondreja Moceka môže europarlament uznesením tlačiť na Komisiu, aby začala konať. „Je to za mňa prvý signál európskeho spoločenstva, že Slovensko nastupuje na maďarskú cestu," hovorí v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Roky sme očakávali toto stretnutie, uviedol maďarský premiér Viktor Orbán na tlačovej konferencii s Robertom Ficom. Premiér dnes absolvoval svoju druhú zahraničnú cestu - po Českej republiky vycestoval do Budapešti.Maďarský líder Viktor Orbán po spoločnom stretnutí uviedol, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom nikdy neboli tak dobré ako teraz. „Naše záujmy sa ukazujú na 99 % rovnakým smerom,“ uviedol Orbán.Rober Fico hovoril napríklad o spolupráci v rámci V4, podľa neho bola úmyselne znefukčnená. Uviedol tiež, že nikdy nebude súhlasiť s útokom na Maďarsko v súvislosti s možnosťou odobratia hlasovacieho práva v EÚ.„Je dobré, ak majú medzi sebou štáty dobré vzťahy. Od Orbána jasne zaznelo, že patríme osobne a politicky k sebe. Boli to komplimenty jedného politika voči druhému," okomentoval spoločné vyhlásenie oboch lídrov politológ Grigorij Mesežnikov.Mesežnikov zároveň uviedol, že sa slovenský premiér v minulosti vymedzoval voči Maďarsku a aj samotnému Orbánovi. Vidí viac dôvodov, prečo sa podarilo vzťahy odetnizovať, uviedol tiež. „Robert Fico má momentálne také nastavenie na vládnutie, využívanie moci, ktoré ho zbližuje s Viktorom Orbánom. Aj sa to hovorí, že sa od seba navzájom učia," tvrdí Mesežnikov.Politikov si tiež myslí, že podľa vyjadrení, postojov, ale aj samotnej reči tela na tlačovej konferencii vidieť, že sa vytvára osobné politické spojenectvo. „Už dnes môžeme hovoriť o tom, že Fico a Orbán si vytvorili tandem, ktorý bude zaujímať voči európskym politikám spoločné stanovisko," dodáva tiež Grigorij Mesežnikov.Podobne to vníma aj exminsiter zahraničných vecí Rastislav Káčer. „Viktor Orbán získal v Robertovi Ficovi nového spojenca, ktorý ho vyvádza z izolácie. Preto vidím prejavy platonickej lásky na tlačovej konferencii, ako zásadnú správu. Robert Fico má rovnaké ambície vládnút spôsobom ako Orbán a hľadá si pre to spojenca," hovorí v podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Peter Pellegrini dnes pripustil zmeny v návrhoch noviel trestného práva, ktorými sa má rušiť špeciálna prokuratúra. Svoje pozmeňovacie návrhy chystá do parlamentu aj opozícia. Štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská pre náš podcast priznala, že sa chystá aj komplexná rekodifikácia trestného práva. To znamená, že zákony, ktoré sa teraz narýchlo menia, sa aj tak budú v tomto volebnom období písať od základu nanovo.Lucie Kurilovskej sme sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas pýtali aj to, prečo je teda nevyhnutné teraz narýchlo novelizovať zákony, ktoré zrejme už v roku 2025 alebo 2026 majú prestať platiť. Po rekodifikácii by ich totiž nahradili úplne nový trestný zákon a trestný poriadok, ktorý napíšu odborníci od nuly.Aké ústupky sa chystajú v aktuálnych novelách a aké pozmeňovacie návrhy bude chcieť presadiť opozícia? Pýtali sme sa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a podpredsedníčky PS Lucie Plavákovej. Budete počuť aj názor špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.Moderuje Peter Hanák. Rozhovor s Danielom Lipšicom nahrala Michaela Paulovič.

Keď Andreja Danka vypátrali a vedeli sa s ním skontaktovať, tak automaticky mali preveriť, či nie je pod vplyvom alkoholu. Či to nebola príčina, prečo z miesta odišiel, hovorí v podcaste dopravný analytik Ján Bazovský. Približuje tiež, prečo išlo v prípade Andreja Danka o dopravnú nehodu a nie škodovú udalosť.Líder národniarov a podpredsa narodnej rady Andrej Danko v noci zo štvrtka na piatok narazil do semaforu a z miesta nehody ušiel. Bude sa to vyšetrovať ako prečin. Jeho koaliční partneri - Peter Pellegrini a Robert Fico to vnímajú rozdielne.Podľa premiéra Fico je to normálny ľudská príbeh, Pellegrini zase hovorí, že ak sa to potvrdí, tak by malo dôjsť k vyvodeniu zodpovednosti, pretože to bude zlý príklad pre občanov.Opozícia Andreja Danka vyzýva, aby odstúpil. Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič tvrdí, že podľa jeho informácií bol podpredseda parlamentu pri nehode opitý.Čo hovorí zákon? Aké su povinnosti osoby v takejto situácii? V podcaste budete počut dopravného analytika Jána Bazovského. Vysvetľuje, prečo ide o dopravnú nehodu a nie škodovú udalosť. „Keď Andreja Danka vypátrali a vedeli sa s ním skontaktovať, tak automaticky mali preveriť, či nie je pod vplyvom alkoholu. Či to nebola príčina, prečo z miesta odišiel. A tým, že z miesta odišiel, tak mal povinnosť zo zákona zdržať sa konzumácie alkoholu," približuje, čo hovorí zákon. Budete počuť aj reakciu polície.Mal by líder SNS a popdredseda parlamentu vyvodiť politickú zodpovednosť? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Danko je podľa neho ukážka papalášizmu. „Ani sa mu nedarí skrývať, čo je zač. Nie je to v poriadku, Danko nie je nad zákonom, nie je nadčlovek, len pre to, že je podpredseda parlamentu. Prejavil disrešpekt k zákonu a štátu. Je to obrovská hanba.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Zavádza vládna koalícia ročné okno na kradnutie? Podľa prokurátora ÚŠP vláda navrhuje len trojročnú premlčaciu lehotu na trestné činy ako napríklad sprenevera alebo machinácia pri verejnom obstarávaní. To by znamenalo, že prvý rok vo funkcii takmer akéhokoľvek funkcionára by nasledujúca vláda – ak príde až o štyri roky – už nemohla vyšetriť. Poslanec Hlasu-SD sľúbil, že ak to tak naozaj je, pokúsi sa toto ustanovenie zmeniť.Zmeny sa pritom netýkajú len vlády, ale napríklad aj starostov a primátorov. Pri tých je bežné, že ich pochybenia odhalí až ich nástupca v ďalšom volebnom období. Je teda možné, že vládna koalícia naozaj vytvára obdobie, za ktoré budú niektorí funkcionári beztrestní, ak sa im podarí utajovať svoju trestnú činnosť aspoň tri roky?Vo včerajšej relácii NA ROVINU s týmto tvrdením prišiel prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár. Dnes sme sa na to pýtali poslancov a poslankýň Lucie Plavákovej z PS, Juraja Kúpu z Sas a Gábora Grendela z hnutia Slovensko. Za koalíciu reagoval Ján Ferenčák z Hlasu-SD.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj právničku Katarínu Batkovú z Via Iuris. Podľa nej má prokurátor Masár pravdu iba čiastočne. Upozorňuje však, že verejné peniaze budú chránené menej ako tie súkromné.Téma noviel trestného práva bude rezonovať aj na dnešných protivládnych protestoch. Kde všade budú a čo sa chystá, sme sa pýtali predsedníčky poslaneckého klubu KDH Martiny Holečkovej.Podcast Aktuality Nahlas môžete zadarmo počúvať na Aktualitách a aj vo všetkých aplikáciách aj vďaka vašej podpore našej novinárskej práce cez predplatné Aktuality Navyše.Moderuje Peter Hanák.

NAKA v súčasnej podobe skončí. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) prebieha pracovná debata o možných zmenách - existuje viacero možností. Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní musia reagovať na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, nakoľko NAKA najbližšie spolupracuje práve s ÚŠP.„Dnes vám neviem povedať s istotou, ako NAKA alebo nejaký útvar bude fungovať. Ani jedno trestné stíhanie, ani jedna živá vec, ktorú dnes NAKA rieši, nebude zametená pod koberec a všetko sa prešetrí. A aj do budúcnosti sa budú prešetrovať najzávažnejšie kriminálne činy a bude tu úzko špecializovaný útvar, ktorý bude riešiť túto najzávažnejšiu trestnú činnosť," uviedol Matúš Šutaj Eštok.Na plány ministra vnútra Šutaja Eštoka s NAKA sme sa pýtali viacerých bývalých policajných funkcionárov. V podcaste budete počuť bývalého šéfa NAKA Ľubomíra Daňka, bývalého kriminalistu, ktorý stál pri zrode agentúry Petra Chudého, exšéfa polície Jaroslava Spišiaka (dnes poslanec Progresívneho Slovenska). A tiež bude reagovať prokurátor ÚŠP Ladislav Masár.Exšéfa Národnej kriminálnej agentúry Ľubomíra Daňka neprekvapilo, že sa má elitný útvar reorganizovať, keďže sa o tom šepkalo na chodbách. Ako otázne vníma, podobu, ktorú NAKA dostane.„Podľa mňa sú dve možnosti: buď sa zoštíhli, nejakí ľudia na NAKA ostanú, možno agentúra zmení názov, odídu nepohodlní vyšetrovatelia. Alebo je možné, že sa zmení úplne a prejde na krajské riaditeľstvá," hovorí v podcaste.Dôvody, prečo reaorganizovať NAKA vníma ako zástierku. „Jediný dôvod je znefunkčniť vyšetrovania," tvrdí Ľubomír Daňko.Podobne to vníma aj bývalý funkcionár NAKA, ktorý stál pri jej zrode - Peter Chudý. „Kroky, ktoré súčasné vedenie polície, vrátane ministerstva vnútra vykonáva voči dlhodobým, elitným, skúseným a čestným policajtom NAKA vnímam tak, že ich chcú zlikvidovať, aby došlo k stopnutiu káuz, ktoré vyšetrujú," hovorí v podcaste.Aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár hovorí o likvidiácii najlepších vyšetrovateľov NAKA. „Je bezpredmetné, či bude alebo nebude existovať NAKA alebo iné špeciálne útvary, kde budú vyšetrovatelia, operatívci. Ja to vnímam tak, že na pozadí legislatívnych zmien, ktoré sú predmetom rokovania v parlamente, a pohlcujú pozornosť, prebieha masívna likvidácia personálnych elít policajného zboru. Najlepší vyšetrovatelia z NAKA si musia hľadať miesta na okresných riaditeľstvách, no často ich tam nedostanú a je im hovorené, že nemôžu ostať v mieste bydliska - musia cestovať 70 km z miesta, kde žijú," hovorí.Viac v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Je súboj o postavenie prvého muža či dámy na Slovensku drahou záležitosťou? Musí byť uchádzač o post hlavy štátu bohatý? A aké sú zdroje financovania takého súboja? Otázky, ktoré so sebou nesie vyhlásenie termínov volieb prvého muža či ženy v krajine. Transparency International Slovensko urobilo analýzu, ako sa na financovaní politických strán podieľajú darcovia. Čo sa dá na jej základe povedať o financovaní prezidentských volieb? Téma pre Ľuboša Kostelanského.„Polmiliónový limit na volebnú kampaň je nízky. Platí už desať rokov. V minulosti sa dal obísť cez tzv. tretie strany“, vysvetľuje analytik Transparency International Slovensko. Pripomína pritom skúsenosť z posledných prezidentských volieb, pri ktorých Zuzana Čaputová aj Maroš Šefčovič tento limit obišli práve financovaním cez tretie strany. „Ich kampane v skutočnosti presahovali sumu 750 tisíc eur“, hovorí. Pol miliónový zákonný limit nie je podľa Kostelanského dostatočný, aby reálne pokryl celoslovenskú volebnú kampaň a Transparency sa preto obáva obchádzania pravidiel a neférovosti kampane. „Keď chcete mať bilbordy vyvesené po celej republike, na to potrebujete len na jeden mesiac stotisíc eur“, ilustruje Kostelanský. K tomu je potrebné napočítať výdavky na prezentáciu v prostredí internetu. Len na to vynaložila napríklad Zuzana Čaputová pred piatimi rokmi rovnako stotisíc eur. Ďalšie výdavky sú nevyhnutné pre kontaktnú kampaň, k tomu je potrebné podľa Kostelanského pripočítať infláciu. To všetko sú argumenty, ktoré vedú k pochybnostiam o reálnosti širokospektrálnej prezidentskej kampane, ktorá by sa zmestila do polmiliónového zákonného limitu. Aké zdroje financovania teda kandidáti majú a nakoľko financie môžu ovplyvniť výsledok prezidentských volieb?Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už je známe, kedy si budú Slováci voliť novú hlavu štátu. Informoval o tom predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini, ktorý zároveň aj de facto oznámil svoju kandidatúru na prezidenta. Reagoval na to aj Ivan Korček, tiež kandidát na hlavu štátu. Podľa neho sme sa z vyjadrenia šéfa Hlasu dozvedeli, že by Pellegrini ako prezident slúžil koalícii.Má to Peter Pellegrini isté, keďže dnes vedie v prieskumoch? Je isté, že sa do druhého kola dostane Korčok-Pellegrini? Odpovedá šéf agentúry AKO Václav Hřích.Podľa Hřícha bude v prezidentských voľbách kľúčové, kto budú ďalší kandidáti. Tí búdu podľa neho rozhodujúci. Dôležité bude, či sa dokážu zviditeľniť. Ak sa im to podarí, tak budú brať voličov z cieľových skupín.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Aký rok má za sebou Ukrajina? Bola naozaj ukrajinská protiofenzíva neúspešná? Aký vývoj čakať v roku 2024? Kto je dnes vo výhode a ako môže vojnu ovplyvniť únava z nej, americké voľby, či zmenšujúca sa finančná a vojenská pomoc? Téma pre riaditeľa Adapt Inštitútu Mateja Kandríka.Podľa analytika v prvých šiestich mesiacoch vojny v roku 2024 budeme sledovať trend, že sa Ukrajina bude skôr brániť, než útočiť. „Rozhodne sa budú Rusi snažiť pokračovať v ofenzíve, aby nedali Ukrajine vydýchnúť," hovorí.Matej Kandrík tiež hovorí, že Rusko bude mať v prvých mesiacoch prevahu v dôležitých otázkach - napríklad v dronoch, delostrelectve, mínometoch. „Výrazne to nahráva ruskej strane a vedie to k úvahe, že Ukrajina bude musieť prejsť od ofenzívy k obrannej pozícii."Aká je stabilita ruského prezidenta pred voľbami? „Môžeme si dnes povedať, že to Vladimir Putin zvládol, ale bolo to o chlp. Pachuť a memento vystrašenia tam ostáva. Pozícia Putina je však stále silná," myslí si šéf Adapt Inštitútu.Podľa neho možno špekulovať aj nad tým, či nebude chcieť Vladimir Putin pred voľbami ukázať nejaký vojenský úspech. „Takže by neprekvapilo do marca zíntezívnenie bojov," dodáva.Zlomový bude podľa Kandríka november, a to pre americké voľby. „Výsledok amerických volieb ukáže, kam sa pohneme ďalej," dodáva.V podcaste budete tiež počuť- či bola naozaj ukrajinská protiofenzíva neúspešná,- s akými kartami hrajú na začiatku roka Rusko a Ukrajina,- ruská ekonomika a veľká vojenská výroba,- ako ovplyvní vojnu únava z nej,- aký bude rok 2024.Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Pápež nedávno dal svoje placet pre požehnania osôb v tzv. neregulárnych situáciách, do čoho spadajú aj páry rovnakého pohlavia či páry, ktoré žijú mimo manželského zväzku. Schválil doktrinálne vyhlásenie Fiducia supplicans vatikánskeho úradu pre náuku viery.Rozhodnutie podľa Vatikánu nemení nič na učení o manželstve medzi mužom a ženou. Napriek tomu vyvolalo širokú škálu reakcií: od spontánnej radosti, cez trpené vzatie na vedomie, až po obavy zo schizmy. Ako to vidí Miro Kocúr, teológ, biblista a pedagóg?Hovorí o dokumente s prívlastkom „prelomový“. „Namiesto odsudzovania, odmietania, znášania predsudkov a nenávisti, tu ide o ľudské prijatie a rešpektovanie tej životnej situácie“, hovorí. Kocúr pritom zdôrazňuje, že ide o dokument, ktorý pripravil vatikánsky úrad a odobril ho samotný pápež. Vatikán pripomína, že požehnávanie „neregulárnych“ životných situácií nemá mať akúkoľvek obradovú formu a nemá ísť o napodobňovanie manželstva. „Myslím si, že to bude veľká úľava pre ľudí toho istého pohlavia, ktorí dostanú požehnanie svojho spolužitia“, hovorí Kocúr. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aký bol rok 2023 z hľadiska prežívania? Podľa psychológa Aleša Bednaříka, ktorý sa špecializuje na pozitívnu psychológiu, či psychológiu šťastia bol minulý rok náročný. V podcaste približuje ako si poradiť s náročnými situáciami. „Je stále veľa vecí, aj drobných, ktoré môžeme robiť popri zlých veciach, ktoré sa nám dejú a nevieme ich zmeniť. Nie sme vystavený na pospas jednej vlne cunami," hovoríTémou roka 2023 boli aj voľby a nové kroky vlády, ktoré viedli ľudí do ulíc protestovať. Psychológ v podcaste približuje, ako sa naučiť komunikovať, riešiť konflikty v rodine - a to napríklad pre politiku. Podľa Bednaříka sa Slováci rýchlejšia vyplašia a hľadajú nepriateľa. „Sme nedoverčiví, netreba nám veľa, aby sme sa pustili do konfliktu so susedom, s ktorým sme vyrastali, hovorí Aleš Bednařík.No a pozrieme sa aj na predsavzatia. Majú zmysel? Ako si ich správne nastaviť?Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

„Nie, ja si takto Olympiádu nepredstavujem!“ Reakcia na grafiku, na ktorej bežia s olympijskou pochodňou ruka v ruke zakrvavení Vladimír Putin a Alexander Lukašenko. Umelecká reflexia rozhodnutia Medzinárodného olympijského výboru, podľa ktorého budú môcť na letnej olympiáde v Paríži zápoliť aj športovci Ruska a Bieloruska. A prečo o tom teraz, vo sviatočnom čase? Toto olympijské rozhodnutie totiž dokázalo prerásť aj s odstupom mesiacov až do predvianočnej polemiky. So záverom: NIE globalizácii ľahostajnosti!A za týmto NIE stojí Tomáš Gerboc, katolícky kňaz, verbista, akademik a nadšený bežec, ktorý sa aktuálne venuje bratislavským vysokoškolákom. Prečo môže byť olympijská účasť športovcov vojnových agresorov až prejavom globálnej ľahostajnosti? A ako na ňu? „Pomôcť môže už len otázka: Čo môžem zmeniť ja, nie moje okolie“, hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

"Online priestor je globálny, nemá žiadne pravidlá a preto sú tam nekonečné možnosti ako tam "takíto" ľudia môžu komunikovať a vytvárať si vzťahy, ktoré ich príjmu takých, akí sú. Komunita, ktorá im rozumie a legitimizuje ich pocity a to môže byť pre nich dôležitejšie než premýšlanie nad reálnymi dôsledkami ich činov, hovorí na margo masakry v pražskej Karlovej univerzite psychológ Marek Madro. Podľa neho dnes ide o to, čo my ako spoločnosť s týmto fenoménom urobíme pretože máme možnosti ako takéto udalosti eliminovať. "Vieme to, len to nerobíme.," dodáva šéf IPčka.Sú to mladí ľudia, ktorí dávajú najavo, že cítia nejakú nespravodlivosť a že sa im stala nejaká krivda - veľmi často sú obeťami šikany alebo práve naopak, agresormi, takže my si ich vieme všimnúť ako agresorov v triede či tých, ktorí týrajú zvieratá, ale ako keby sme to nechceli vidieť a nechceli sme to riešiť. Hľadáme zázračné recpety, ale nie sme sami poctiví, hovorí možných príčinách, ale - aj možných potenciálnych dôsledkoch masakry v Prahe šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro.Česká republika sa vyrovnáva s dôsledkami bezprecedentnej masovej vraždy na pražskej Karlovej univerzite, pri ktorej bolo včera popoludní osamelým strelcom zavraždených 14 obetí a ďalšie viac ako dve desiatky boli zasa viac - alebo i veľmi vážne, zranené. Strelec bol počas zásahu eliminovaný - a to vlastnou rukou, polícia už pozná identitu všetkých obetí no a zranení by mali byť podľa vyjadrenia kompetentných v stabilizovanom stave.Zajtra - teda v sobotu 23. decembra, bude v Českej republike vyhlásený štátny smútok na uctenie si pamiatky obetí streľby. Premiér Petr Fiala vyzval všetkých občanov aby si na poludnie o 12tej hodine ich pamiatku uctili minútou ticha a v tomto čase sa na území celého Česka rozoznejú aj zvony.V Českej republike zároveň začali prebiehať už aj diskusie o revízii zbraňovej legislatívy, lepšej ochrane takzvaných "makkých cieľov" - teda napríklad zavedenie bezpečnostných rámov na školách či iných budovách, ktoré by mohli byť potenciálnymi cieľmi takýchto šialených strelcov či o tom ako školiť deti na takéto možné riziuka a ako o nich v médiách informovať. Diskutuje sa však i o kompetentnosti a najmä, rýchlosti policajného zásahu.No kľúčovou otázkou, ktorá rezonuje i v mnohých z nás tu na slovensku - rodičov, ale aj našich detí, zostáva otázka: "Prečo"?Ako sa máme - ako spoločnosť, vyrovnať s takouto traumou útočiacou na tie naše najhlbšie existenciálne obavy z ohrozenia života ako i ohrozenia života našich detí? Čo sa to deje vo svete našich detí, keď tento svet dokáže vygenerovať i ľudí páchajúcich tie najstrašnejšie činy? Je možné potenciálnych páchateľov spoznať a eliminovať takéto hrozné činy a z akého to sveta pramení barbarstvo tohoto typu a čo nám vlastne chce povedať?No a najmä: Čo vieme urobiť preto, aby sa takéto hrozné udalosti v čo najväčšej možnej miere eliminovali a dokázali sme im predchádzať a riešiť ich príčiny?Témy dnešných Aktualít Nahlas, s psychológom a šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko Marekom Madrom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:POHODA

Politiku sledovať menej, no pozornejšie. Paradoxné odporúčanie politického publicistu, komentátora. Lebo, že jej deriváty – ako hnev, frustrácia a bezmocnosť – tomu spoločnému neprospievajú. A privádzajú len k ďalšej a bolestivejšej rozpoltenosti a fragmentácii. Keď „hlupáci, čí zlí, ktorí si ani len nezaslúžia empatiu, a rovno dezoláti“ zaznieva už z oboch strán politického spektra. Teda z koalície a rovnako opozície. A rovnako z ich voličských táborov. A tí, čo sa na vulgárnosť sťažovali, teraz sa jej sami dopúšťajú. Ako z toho? A prečo sme dospeli do tohto stavu? Téma pre Sama Marca, politického publicistu, ktorý vyzýva k väčšej striedmosti politiku sledovať. A Romana Pudmarčíka, sociológa agentúry IPSOS, ktorý číta správanie ľudí z dát prieskumov.Podcastovú diskusiu moderuje Jaroslav Barborák. Dozviete sa z nej:- akí sú podľa dát ľudia, ktorí podporujú koalíciu a opozíciu- čí sa dá z týchto dát vyčítať až ich sklon k urážaniu druhej strany- že nie vzdelanosť či vek, ale najmä charakter ľudí rozhoduje- že liekom na hnev je práca na vlastnej spokojnosti a budovanie komunítVšetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Robert Fico zrejme počítal s tým, že ľudia sa budú viac pripravovať na Vianoce, nie že budú zachraňovať štát. Tiež ho mohla zaskočiť účasť v iných mestách ako je Bratislava, keďže tá je tradične baštou voličov opozície, hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík.Opozícii sa podarilo na protesty prilákať viac ľudí ako naposledy. Ľudí, ktorí sa protestov v hlavnom meste zúčastnili sme sa spýtali, prečo prišli. Ešte minulý týždeň sme vám priniesli rozhovory s koaličnými poslancami, ktorý napríklad hovorili, že ľudia nevedia, proti čomu protestujú alebo že nemajú ucelené informácie. Pýtali sa Frederika Lodová a Marek Biró.Zmenia niečo protesty? Mohla účasť zaskočiť premiéra Roberta Fica? Môžu uškodiť prípadnej kandidatúre Petra Pellegriniho na prezidenta, a naopak mobilizovať voličov pre Ivana Korčoka? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík.Podľa politológa môžu protesty koalícii skomplikovať komunikáciu o novele trestného zákona a rušenia špeciálnej prokuratúry - podľa neho budú musieť napríkald zvoliť inú komunikačnú stratégiu. Neočakáva však, že novelu samotnú Robert Fico stiahol. „Ak uvidí, že počet narastá a odpor je väčší môžu ustúpiť - nie celkovo, ale posunúť to napríklad o niekoľko týždňov," myslí si.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:POHODA

Dnes večer pokračujú protesty proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry. Výhrady má už aj šéfka európskych prokurátorov Laura Kővesiová. Opozícia napáda najmä Petra Pellegriniho, ktorému by pokračovanie protestov mohlo prekaziť prezidentské plány. Čo na to hovorí strana Hlas? Sociológa sme sa pýtali, či majú protesty šancu prežiť sviatky. Hnutie Slovensko pošle svojich priaznivcov na veľký protest, aj keď Matovičových rečníkov zvyšok opozície nepozval.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť predsedu PS Michala Šimečku, predsedu SaS Richarda Sulíka, poslanca za Hlas Jána Ferenčáka, poslanca za hnutie Slovensko Mareka Krajčího a sociológa Dominika Želinského.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Exminister spravodlivosti Viliam Karas upozorňuje, že Slovensko sa po prijatí nízkych trestov môže stať destináciou pre zločincov. Podľa neho budú na Slovensko chodiť páchať ekonomickú trestnú činnosť. Vláda chce politicky obsadzovať kontrolné inštitúcie, hrozí nám za to konflikt s Európskou komisiou a pokuty.Vláda chce priamo menovať šéfov napríklad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Protimonopolného úradu. Najmä v prípade druhého menovaného to stavia Slovensko do konfliktu s Európskou komisiou. Poslanec Roman Michelko za SNS, ktorý zmenu navrhuje, naznačuje, že ľudia, ktorí zákon pripravovali, to snáď majú ošetrené. Kto to je, neprezradil.V dnešnom podcaste budete počuť aj podpredsedníčku Progresívneho Slovenska Luciu Plavákovú či Janu Cigánikovú z SaS. Bude opozícia umelo naťahovať aj debatu o štátnom rozpočte?Moderuje Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Lídri Európskej únie schválili začiatok prístupových rokovaní s Ukrajinou. Rozhodnutie padlo napriek predchádzajúcemu vytrvalému odporu Viktora Orbána. Ešte v štvrtok popoludní šli z Bruselu správy, že stredobodom pozornosti je nielen Ukrajina, ale aj samotný Viktor Orbán. Blokoval totiž tak finančnú 50miliardovú pomoc krajine pod agresiou Vladimíra Putina, ako i začiatok prístupových rokovaní. Rozhodnutie s prívlastkami „historické“, ale i „nečakane rýchle“ – to na jednej strane. Na druhej – a tú predstavuje spomínaný maďarský premiér - „zlé“. Čo sa stalo, že bolo nakoniec prijaté „jednomyseľne“? Miestnosť v čase rozhodovania Orbán jednoducho opustil – neskôr napísal, že „Maďarsko nechce byť súčasťou tohto zlého rozhodnutia“. Možno tak hovoriť o jednomyseľnosti? A čo zelená Ukrajine pre jej členstvo v Únii bude znamenať pre aktuálnu vojnu s Putinovým Ruskom? Témy pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Ak mám byť pri tomto hodnotení naozaj chladnokrvný, myslím si, že Viktor Orbán si uvedomil, že toto je taká dojná krava, ktorú bude môcť využívať aj v nasledujúcich mesiacoch“, tvrdí analytik. Únia len predvečer samitu Maďarsku „rozmrazila“ vyše 10 miliárd eur z eurofondov. Z Orbánovho okolia totiž otvorene zaznievalo, že vstup Ukrajiny do EÚ nepodporí, ak Maďarsku neuvoľní zmrazené peniaze.Pavel Havlíček upozornil na fakt, že ďalšou príležitosťou pre Orbánov prístup alla dojná krava môže byť už nasledujúci januárový mimoriadny samit o vojenskej pomoci Ukrajine. Práve Orbánove veto v tejto otázke nateraz blokuje 50 miliardový balík európskej pomoci. Robert Fico podľa Havlíčka „lavíruje“ medzi záväzkom pre svoj elektorát a „mlynským kameňom“, ktorý predstavujú veľké možnosti pre biznis súkromného zbrojárskeho sektoru. „V tomto je Fico pragmatik a pragmatikom zostane“, tvrdí analytik a „bude pokračovať v pozícii akéhosi mačko-psa“. Zomrel uznávaný autor, textár a aforista, majster „presných viet“ Tomáš Janovic. „Budú nám chýbať vaše myšlienky, váš zmysel pre humor“, reagovala prezidentka Zuzana Čaputová. Tomáš Janovic zomrel po dlhšej chorobe vo veku 86 rokov. Ak je autor prítomný vo svojej tvorbe, spojme sa s ním aspoň cez ňu – jeho aforizmami:„Pokus o totalitu sa podarí na prvý raz. Pokus o demokraciu treba stále opakovať.“Alebo ten o politikoch: „Keby kradli popritom, že niečo vytvoria, oni kradnú popritom, že kradnú.“A do tretice: „Lup sa najlepšie odnáša v národnej zástave.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Kolaborácia s Ruskom, kolaborácia s krajinou, ktorá sa nám vyhráža, krajinou, ktorá napadla nášho suseda, ktorá vraždí, ktorá je ekonomickým trpaslíkom a neuveriteľne zaostalou diktatúrou, tak podkladanie sa takejto krajine sa dá nazvať, minimálne, postupom absolútne proti záujmom Slovenskej republiky,“ hovorí pre Aktuality Nahlas exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Prečo nazval amerického veľvyslanca „užitočným idiotom“ a kam vedie Ficova zahraničná politika?Názory Slovenska a NATO o vojenskej pomoci Ukrajine sa rozchádzajú, lebo slovenská vláda neverí, že to pomôže vyriešiť situáciu na Ukrajine. Vyhlásil to dnes premiér Fico počas spoločnej tlačovej besedy s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom.Po ostrej a rétoricky rozmáchnutej predvolebnej rétorike SMERu a ďalších dnes už vládnych strán, prichádza čas ich vládnych činov. Videli sme snahu zlikvidovať aktívnych hráčov štátu v hybridnej vojne, ale aj naplnenie sľubu o ukončení armádnych dodávok pre brániacu sa Ukrajinu. Po čase volebnej kampane sa však zdá, že ostrie predvolebnej rétoriky otupila vládna zodpovednosť. alebo je to len zdanie a štvrá ficova vláda predsa len zásadne otáča kormidlo našej zahraničnej politiky a mení náš dlhoročný bezpečnostný kurz?Ako čítať vynárajúce sa spory s Bruselom a môže - a má sa, opozícia spoliehať, že slabosť ich politického mandátu bude nahrádzať tlak z EÚ. Je Fico IV. z roku 2023 ešte stále ten istý Fico, ktorý horoval za členstvo Slovenska v takzvanom európskom jadre, rečnil na Globsecu a snažil sa o fotky s americkým prezidentom? Čo sa v uvažovaní premiéra zmenilo a nakoľko ho inšpiroval model vládnutia Viktora Orbána - a to aj vrátane napätých vzťahov s EU? ako dôležité môžu byť obchodné záujmy ministra obrany v zbrojárskom biznise a nakoľko bude premiér podliehať tlakom národniarov volajúcich po boji s mimovládkami?No a napokon, ako sa mení geopolitická šachovnica sveta a nakoľko je Slovensko pripravené aj na tie najčernejšie scenáre, vrátane svetovej vojny? A ak nie, prečo podceňujeme kľúčové funkcie štátu, ktorými je obrana a ochrana štátu a jeho občanov?Témy a otázky pre exministra zahraničných vecí a dlhoročného diplomata Rastislava Káčera. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Pri všetkej úcte, spýtajte sa ľudí, či vedia proti čomu protestujú: čo im vadí na odvolaní Lipšica a aký je rozdiel medzi špeciálnym prokurátorom a generálnym prokurátorom. Dajte im tieto odborné otázky, či vedia prečo sú na tom námestí, hovorí v podcaste poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Podľa poslana Hlasu Samuela Migaľa ľudia nemajú ucelené informácie.Včerajšieho protestu pred úradom vlády v Bratislave a v ďalších mestách sa zúčastnili tisícky ľudí. Protestovali napríklad proti návrhu vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry či proti zníženiu trestov za korupciu. Išlo o zhromaždenie, ktoré zvolali opozičné strany.Podľa šéfa progresívcov Michala Šimečku sú v koalícii nervózni a vysvetľuje si to tým, že obštrukcie opozície a protesty ľudí fungujú. „Sú pod tlakom, lebo vidia, že to, čo si predstavovali, že pretlačia promafiánsky balíček - zrušenie špeciálneho prokuratúry - narýchlo, bez diskusie pred Vianocami, že to sa im nedarí a tlak funguje,“ hovorí v podcaste.Parlament si dnes odhlasoval, že bude rokovať až do polnoci a poslanci zároveň zaradili, že rozpočtom sa budú zaoberať ešte pred rušením špeciálnej prokuratúry. Budete počuť reakciu Petra Pellegriniho, že či je to reakcia na protesty ľudí.No a pýtali sme sa aj ďalších koaličných poslancov, či reflektujú ľudí na námestiach alebo chcú, aby novela trestného zákona, vrátane rušenia špeciálnej prokuratúry, ostala bez zmeny. Odpovedajú Dušan Jarjabek a Samuel Migaľ.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Protesty nie sú ľudsky nikomu príjemné. Nebudú ani Robertovi Fico, no určite z nich nebude robiť vedu. Čo mu ale nie je príjemné je to, že to vysiela signál do zahraničia, hovorí v podcaste sociológ Michal Vašečka.Traja opoziční lídri Michal Simecka, RS, MM tvrdai, že chcú zatlačiť na RF, aby zmenil nazor a stiahol podľa ihc slov mafiansky balicek - podla nich tlak mozu vytovorit aj protesty - budete počuť predsedu PSTraja opoziční lídri Michal Šimečka, Richard Sulík a Milan Majerský tvrdia, že chcú zatlačiť na Roberta Fica, aby zmenil názor a stiahol, podľa ich slov, mafiánsky balíček.Podľa šéfa progresívcov má v každej demokracii váhu, čo si ľudia myslia. „Verím, že ľudí bude toľko, nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách, že spolu s tlakom opozície v parlamente a možno aj s EÚ a inými organizáciami dosiahneme to, že nakoniec bude musieť Robert Fico ustúpiť," hovorí v podcaste Michal Šimečka.Poslankyňa SaS Mária Kolíková je presvedčená, že keby voliči Smeru, Hlasu a SNS videli, čo je obsahom novely trestného zákona, tak by protestovali aj oni.Naozaj dokáže opozícia cez protesty zatlačiť na Roberta Fica? Rozprávame sa o tom so sociológom Michalom Vašečkom. Ten hovorí, že samotné protesty môžu dosiahnuť veľa. Napríkald aj z terapeutického hľadiska - ľudia vypustia bezmocnosť, ktorú cítia. A zároveň sa ľudia naučia, že zápas o demokraciu prebieha neustále.No nemyslí si, že Robert Fico bude robiť z protestov vedu Čo mu ale nebude podľa Vašečku príjemné, aký to vyšle signál do zahraničia. „Protest plní funkciu, ktorú netreba podceňovať - a to smerom do zahraničia," hovorí.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Prokurátori na čele s Danielom Lipšicom tvrdia, že ak prejdú návrhy Smeru na zmeny trestného práva a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, konkrétni ľudia sa vyhnú trestom a pôjdu na slobodu. Kauzy ako Gorila či Mýtnik 3 budú premlčané. Odborníci vidia možnú záchranu na Ústavnom súde, na ktorý na môže obrátiť prezidentka aj opozícia. Súd môže pozastaviť účinnosť zmien. Či ich môže aj kompletne zvrátiť, je podstatne komplikovanejšia otázka.Udalosťou dnešného dňa bola tlačová konferencia viacerých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa nich sú Smerom navrhované zmeny účelovo šité pre potreby konkrétnych obvinených či dokonca už odsúdených osôb.Ak by zákony prešli tak, ako sú navrhnuté, podľa prokurátorov by zníženie trestov a skrátenie premlčacích lehôt spôsobili, že sa nikdy neodstíha kauza Gorila a napríklad Jaroslav Haščák v tomto prípade dosiahne beztrestnosť. Podobne by sa v kauze Mýtnik 3 trestu mohol úplne vyhnúť Miroslav Výboh, ktorý je považovaný za človeka veľmi blízkeho priamo Robertovi Ficovi.Zoznam prominentných alebo Smeru verných ľudí, ktorí sa nezlomili a nezačali svedčiť, a ktorým by navrhované zmeny pomohli, sa tým nekončí. Prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, ktorý dozoruje napríklad prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, hovorí ešte o ďalšom zaujímavom mene. Podľa neho by zo zmien v procesnom práve mohol benefitovať napríklad expolicajt Marián Kučerka, právoplatne odsúdený na 10 a pol roka, ktorý sa momentálne skrýva v Bosne a Hercegovine. Ako konkrétne, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Oslovili sme aj signatárov listu Európskej komisii, ktorí vyzývajú jej predsedníčku Ursulu von der Leyenovú a eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reynoldsa, aby neuverili zavádzajúcej argumentácii Roberta Fica. Medzi podpismi nechýba expremiérka Iveta Radičová, exministri Ivan Mikloš, Rudolf Chmel a Rastislav Káčer, bývalá ombudsmanka Mária Patakyová, niekoľko univerzitných profesorov, herci či občianski aktivisti. Niekdajšia politička, diplomatka a herečka Magda Vášaryová pre náš podcast tvrdí, že jediným plánom Smeru je, aby sa zlodeji nedostal ido väzenia. Pýtali sme sa jej, čo očakáva od Európskej komisie.Podpísaná je aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Podľa nej je možné, aby zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry zastavil Ústavný súd SR. Na detaily a možnosti sme sa preto pýtali aj bývalého ústavného sudcu Ladislava Orosza.Podcast Aktuality Nahlas moderuje Peter Hanák.

Týmto tempom sa k zdravým verejným financiám dostaneme možno až za 4 volebné obdobia, takto hodnotí konsolidačné ambície vlády člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Vláda ide podľa neho minimalistickým tempom, rizika vyplývajúce s nezdravých verejných financií tak budú pretrvávať ešte dlhé roky. To konkrétne povedie k nárastu nákladov na náš štátny dlh., ktorý je aktuálne vo výške 1,2 miliardy eur, no podľa RRZ do roku 2027 splátky úrokov vzrastú až na 2,5 miliardy eur. Ich tempo konsolidácie nebude vražedné,spoň tak to sami deklarujú. Napriek tomu ozdravovanie verejných financií - na spôsob Fico IV., načrie i do našich peňaženiek. Zvýšenie zdravotných odvodov, zníženie odvodov do druhého penzijného piliera, zníženie počtu štátnych sviatkov,vyššia spotrebná daň na tabak, výrazne zdanenie bánk - to všetko má podľa novej vlády pomôcť našich chorľavým verejným financiám. Druhou rukou však tá istá vláda však rozdáva a to zavedením bonifikácie hypoték, predlžením kompenzačných schém na vysoké ceny energií, ale aj pred voľbami sľubovaným preferovaním penzistov. Ako sa na toto všetko pozerá ekonóm z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster? Je takéto tempo ozdravovania našich verejných financií dlhodobo udržateľné a akú cenu - napríklad vo zvyšujúcej sa sune potrebnej na splácanie našich dlhov, si to vyberie? Môžeme si dovoliť pestovať za týchto neistých ekonomických parametrov v ľudoch tzv. nárokovú mentalitu v ktorej by mal štát svojich občanov ochrániť pred zlým, neistým a meniacim sa svetom? A prečo v konsolidačných plánoch vlády chýbajú rozvojové impulzy akými sú väčšia podpora vedy či vzdelávania? No a napokon, je preferovanie seniorov - a to trebars i na úkor zamestnancov, ktorí sa na súčasné penzie svojimi daňami a dovodmi skladajú, ekonomicky udržateľné?Témy a otázky pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera. no a potom sa pozrieme na dôvody, ale najmä prognózy stretu občianskej spoločnosti, ktoré včera po prvý raz dala priamo na ulici novej vláde najavo svoj nesúhlas. Nakoľko je premiér fico odolný voči tlaku ulice a naopak, nakoľko je zasa slovenská občianska spoločnosť odolná voči tlaku novej vládnej moci? V podcaste na to odpovie odpovie šéfredaktor aktualít Peter Bárdy.

Berie, aby dávala – vládna zostava s označením Fico4 a jej Lex konsolidácia. Na „silný sociálny štát“ v jej podaní má ísť takmer miliarda. Kde na ňu zobrať? Napríklad len 106 miliónov z približne 40 centového zdraženie krabičky cigariet. Takmer 40 miliónov z vyšších správnych a súdnych poplatkov. 55 miliónov zas zoberie verejnoprávnej RTVS. Zoberie aj bankám, či zamestnávateľom a podnikateľom na vyšších daniach.A na čo majú ísť takto zozbierané stovky miliónov? Napríklad 100 miliónov na nové ministerstvo športu, 260 zdravotníctvu či 88 miliónov na pomoc s hypotékami. Najväčšiu čiastku – 494 miliónov – pritom zhltne „plnohodnotný“ 13 dôchodok. Ak však nemal zaniknúť ten rodičovský – ktorý chce podľa RF „celé Slovensko“ - chýbajúcich viac ako 360 miliónov sa má nájsť práve v druhom dôchodkovom pilieri. Cestou je zníženie odvodov na súkromné dôchodkové účty a ich presmerovanie na tie štátne – v podobe „prietokového ohrievača“ Sociálnej poisťovne. Ficova vláda tak opäť zasahuje do nastavenia dôchodkového systému. Čo to spôsobí/môže spôsobiť – na to sa pozrieme s dôchodkovým expertom Michalom Mešťanom z UMB v Banskej Bystrici. Nastúpená cesta výdavkov na „sociálny štát“ dáva už teraz podľa Mešťana tušiť, že znižovaním pomeru odvodov pre druhý pilier sa to neskončí. Predpokladá, že vzhľadom na potrebu financovania opatrení Ficova vláda bude musieť pristúpiť aj k otvoreniu druhého piliera. „S ohľadom na predikcie, ako sa bude vyvíjať štátny rozpočet a ekonomiky v budúcich rokoch, nie je možné očakávať také ekonomické oživenie, ktoré by prinieslo rozpočtové zdroje na pokrytie týchto výdavkov“, konštatuje. Predchádzajúce vlády Roberta Fica otvárali druhý pilier už štyri krát. Vystúpilo z neho približne 400 tisíc sporiteľov a na štátne dôchodky tak do štátnej Sociálne poisťovne pretiekla miliarda eur. Aktuálne zníženie odvodov postihne najmä mladých ľudí, v podcaste budete počuť aj prepočty, ako. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Vláda chce zrušiť špeciálnu prokuratúru už od 15. januára. O mierny odklad sa môže postarať prezidentka, no väčší problém môže vláde spôsobiť Európska komisia. Tej doterajšie rokovania s vládou nestačia a bude chcieť podrobnejšie vysvetlenia. Ak by zmeny prešli, niektorí obvinení či obžalovaní z okolia Smeru budú čeliť nižším trestom.Opozícia aj odborníci upozorňujú, že môže dôjsť aj k výraznému zdržaniu a k oddialeniu rozsudkov. Prípady totiž dostanú na stôl noví, menej špecializovaní prokurátori a tí budú potrebovať čas na naštudovanie spisov. Ak by došlo k prieťahom v konaniach, bude to príležitosť pre obvinených, aby sa obracali so sťažnosťami na Ústavný súd.Prečo vláda neprijala ponuku Daniela Lipšica na dobrovoľný odchod z funkcie výmenou za zachovanie inštitúcie? V dnešnom podcaste na to odpovie Robert Fico a aj jeho minister spravodlivosti Boris Susko. Budete počuť aj názor otca zavraždeného novinára, pána Jozefa Kuciaka a odborníčok na právo a korupciu z Via Iuris a Zastavme korupciu Evy Kovačechovej a Zuzany Petkovej. Dušan zachar z inštitútu INEKO hovorí, že búranie právneho štátu sa podpíše aj na našej ekonomickej prosperite.Pýtali sme sa aj opozície – Márie Kolíkovej z SaS, Romana Mikulca z hnutia Slovensko a Michala Šimečku z PS.Moderuje Peter Hanák. Na výrobe sa podieľali Denisa Hopková, Michaela Paulovič, Zorislav Poljak a Adam Obšitník.

Ešte včera sme vám priniesli podcast s opatreniami, ktoré majú podľa kabinetu Roberta Fica pomôcť štátnemu rozpočtu - ako napríklad vyššie dane, drahší alkohol, o deň voľna menej, či zásah do II. piliera. Dnes sa na opatrenia vlády pýtali opozičných poslancov.Budete počuť šéfa SaS Richarda Sulíka, ktorý hovorí, že ide o najväčšie zvyšovane daní v história. Vláda tak podľa neho likviduje ekonomiku a zareže firmy. Tiež budete počuť rozhovor s bývalým šéfom výboru pre financie a rozpočet Mariánom Viskupičom. Podľa neho sa vláda rozhodla vyššie zdaniť takmer všetko, čo sa hýbe. Kritizuje vládu tiež za to, že to robí potichu.Podľa Jozefa Hajka z KDH vláda presúva peniaze z jedného vrecka do druhého. Hovorí tiež, že sa zabúda na skupiny, ktoré sú skutočne ohrozené chudobou.Šéf progresívcov Michal Šimečka hovorí o žmýkaní peňazí od občanov a o tom, že bude chýbať dôchodcom. Dodáva tiež, že je to „čisto pre to, aby si mohol Peter Pellegrini zaplatiť prezidentskú kampaň. že si chce Peter Pellegrini zaplatiť prezidentskú kampaň." Podľa šéfa hnutia Slovensko Igora Matoviča vláda porušuje sľuby.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Vláda Roberta Fica schválila opatrenia, ktoré majú zvýšiť príjmy rozpočtu. Vláda napríklad odklepla zvyšovanie daní a odvodov na budúci rok. Chce zrušiť aj jeden deň voľna. Podľa ekonóma z INESS Radovana Ďuranu sú viaceré z nich neefektívne. V podcaste hovorí o tom, že vláda necieli na solidaritu, ale na popularitu.Kde je dobré, že sa ušetrí a naopak, kde peniaze budú chýbať? „Odvodom pre banky môže dôjsť k prenosu do poplatkov baniek alebo k zníženiu dostupnosti hypotéky. Máme tam zvýšenie rôznych poplatkov, je ich tam asi tak tisíc, všetko to pocítia občania a podnikatelia v peňaženkách," približuje ekonóm Ďurana v podcaste. Naopak oceňuje zrušenie jedného dňa voľna počas štátneho sviatku.Hovorí však celkovo o neefektívnom prerozdeľovaní. „Neplatí, že za vyššie dane budeme mať lepšie služby. Naopak, vyššími daňami zafinancujeme neefektívne prerozdeľovanie," hovorí tiež. Podľa neho sa slovenské vlády pokúšajú občanom podsúvať ilúzie, že si môžeme viac, než na čo v skutočnosti ekonomicky máme.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Chystá sa globálna „inventúra“ postoja ku klíme? Formálnym pôdorysom je veľká klimatická konferencia, ktorá sa včera začala v Spojených arabských emirátoch. Deklarovaným cieľom je „prebudenie“ sveta – a teda vlád a politických reprezentácií, aby robili viac a lepšie pre zachovanie cieľa nepresiahnuť úroveň oteplenia planéty nad 1,5 stupňa oproti predindustriálnej dobe. „Prestať sa flákať a začať robiť“ – slovník, ktorým sa obrátil na svetových lídrov najvyšší predstaviteľ OSN pre oblasť klímy Simon Stiell. Na druhej strane len krátko pred samitom vyšli na povrch informácie, že hostiteľská krajina chcela v jeho zákulisí rokovať o ďalších ropných kontraktoch. Paríž, Glagow, teraz Dubaj...Samity s prívlastkami „pre klímu historické“, na druhej strane naša planéta aj napriek nim zaznamenáva ďalšie a ďalšie „najteplejšie roky“ v histórii meraní. Sú klimatické samity tým, čo svet ochladí? Téma pre Jozefa Pecha, klimatológa SHMÚ. „Súčasné fungujúce opatrenia nás stále vedú k trajektórii, že sa globálne oteplí svet minimálne o tri stupne celzia. Ale najbližšie desaťročie veľmi pravdepodobne pritlačí krajiny, aby akcelerovali v jednotlivých opatreniach. Mnohé dokonca predpokladané záväzky sa budú ešte sprísňovať“, tvrdí. „Chcem požiadať lídrov, aby sme z tejto konferencie urobili prvú, pri ktorej význam našich konkrétnych záväzkov prevýši výhovorky a uhlíkovú stopu lietadiel, na ktorých sme sem prileteli“. Prezidentka Zuzana Čaputová aktívne zastupuje Slovensko na klimatickej konferencii v Dubaji. Na zmiernenie vplyvu klimatickej krízy sú už podľa nej k dispozícii uskutočniteľné, účinné a lacné možnosti. „Máme potrebné technológie, zdroje aj zručnosti. Je najvyšší čas ich začať naozaj využívať," zdôraznila.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nové ministerstvo cestovného ruchu a športu by malo vzniknúť od 1. januára. Návrh novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v stredu schválila vláda. Podľa bývalého štátneho tajomníka Ivana Husára je už teraz počet ministerstiev veľký a možno by ich bolo treba aj zredukovať. Celý nápad považuje za nezmysel a plytvanie verejnými financiami. Výraznou tvárou nového ministerstva cestovného ruchu a športu je aj Anton Siekel, ktorý je prezidentom olympijskeho výberu a ma blízke vzťahy s Andrejom Dankom a stranou SNS. O tom, kto je Siekel povie viac v podcaste investigatívny novinár Aktualít Martin Turček.

Poslanci dnes na brannobezpečnostnom výbore vypočuvali kandidáta na policajného prezidenta Ľubomíra Soláka. Kým koalícia bolo z jeho odpoveďami spokojná, opozícia je po verejnom vypočutí sklamaná a obáva sa, že policajný prezident bude len bábkou novej vlády. Ľubomír Solák viedol ešte do polovice novembra okresné veliteľstvo mestskej polície v bratislavskom Starom Meste. Do policajného zboru sa vracia po ôsmich rokoch. Za svoju najväčšiu prioritu označil stabilizáciu personálnej situácie v polícii. Podľa Juraja Krúpu z SaS dnešné vypočutie ukázalo, že Solák môže byť bábkou tejto garnitúry. Krúpu skalami näjme vyhýbavé odpovede na otázky, ktoré prichádzali zo strany opozičných politikov. Igor Matovič očakáva od vlády, že z nového policajného prezidenta budú chcieť urobiť len poslušnú figúrku.

V parlamente aj dnes pokračovalo odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. V tretí rokovací deň sa k slovu dostala aj opozícia, ktorá kritizuje kroky ministra a novej vlády. O odvolaní ministra vnútra by sa mohlo hlasovať v stredu o 11:00 hodine.Poslanec za Smer a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar v rozprave obhajoval kroky ministra vnútra, ktoré boli podľa neho v súlade so zákonom. Igor Matovič označil ministra vnútra ako zakomplexovaného gestapáčika, ktorý by už nemal byť ministrom, keďže hrubo porušil zákon.Jaroslav Spišiak z Progresívneho Slovenska vyzval poslancov koalície, aby sa zúčastňovali rokovaní výborov a umožnili tak rokovať o problematike vecne, argumentačne a aby sa nezdržiavali v pléne rôznymi duplicitnými debatami.

Známy vyšetrovateľ veľkých káuz Ján Čurilla, nedávno vypovedal ako svedok prípadu Rozuzlenie. Vo výpovedi hovoril aj o vzťahu hľadaného Petra Košča, prezývaneho aj Pán X, s generálnym prokurátorom Marošom ŽIlinkom. „Môžem sa vyjadriť k tomu, že počas vyšetrovania sa podarilo zadokumentovať blízky vzťah medzi generálnym prokurátorom SR Marošom Žilinkom a Petrom Koščom,“ uviedol. Ide o obdobie, keď bol Žilinka ešte prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. O téme sa v podcaste rozprávame s investigatívcom Martinom Turčekom.Ak existuje podozrenie, že generálny prokurátor mohol mať blízky vzťah s osobou, ktorá je dnes kriminálne závadová, obžalovaný a na úteku a Maroš Žilinka k tomu nevie zaujať stanovisko, tak je otázka, prečo. Prečo má problém pomenovať, či sa pozná a ako sa pozná s Petrom Koščom, hovorí v podcaste investigatívec Turček. V podcaste budete počuť:- kto je Pán X, Peter Košč,- čo vypovedal Ján Čurilla,- nakoľko je jeho výpoveď dôveryhodná,- prečo je problém, ak Žilinka v minulosti Košča poznal.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Okolo oficiálnej návštevy nového premiéra do Českej republiky bežne nebýva takáto pozornosť. Aj podľa exminsitra medzinárodných vzťahov Pavla Demeša je to zvláštnosť, pretože prijatie nového premiéra býva štandardom - prijatie u všetkých troch ústavných činiteľov. Dnes je to ale inak a sú za tým vyjadrenia Roberta Fica na českú hlavu štátu Petra Pavla. „Vzhľadom na to, že sa Robert Fico nešetrne viackrát vyjadril na hlavu štátu, tak sa zvažovalo do akej miery sa tento bod programu bude vyvíjať. Ale napokon ho prijali všetci najvyšši ústavní činitelia. Uvidíme, aký bude spôsob prijatia, fotografie, vyjadrenia po stretnutiach - to ohodnotí celkovú cestu premiéra do Prahy," hovorí pre podcast Aktuality.sk Pavol Demeš.Zároveň konštatuje, že najdôležitejšie stretnutie bude s českým premiérom Petrom Fialom. „Pochopiteľné stretnutia premiérov sú kľúčové, pretože vzťahy medi Slovenskom a Českom sú rozvíjané prostredníctvom exekutívy."Robert Fico a Petr Fiala sa zhodli, že spolupráca medzi obomi krajinami bude pokračovať. Slovenský premiér komentoval aj informácie, že ho český prezident Petr Pavel nechcel prijať a situácia zachránila Zuzana Čaputová. Uviedol, že pomoc prezidentky nepotrebuje, neverí tomu a podľa neho ide, „bublinu." Premiéri sa nezhodli napríklad v téme vojenskej pomoci pre Ukrajinu.Podľa šéfredaktora týždenniku Respekt Erika Tabery bola v Česku aj dlhá debata, či sa s Robertom Ficom stretne šéfka poslaneckej snemovne. Zároveň potvrdil, že aj on má informácie o tom, že sám český prezident zvažoval slovenského premiéra odmietnuť a presvedčila ho až Zuzana Čaputová. Ako prvé prišli s informáciou Novinky.cz. „Politici vo vláde nemajú k Robertovi Ficovi blízko," uviedol Tabery. Vzťahy Česka a Slovenska budú podľa neho pokračovať na formálnej úrovni, pretože by si žiadna vláda nedovolila ich pokaziť tým, že by krajiny nespolupracovali.„Navyše Petr Fiala ani v domácej politike nechce riešiť žiadny konflikt. Na tlačovej konferencii to aj zaznelo: že rola politika je nájsť zhodu aspoň na niečom," hovorí tiež Erik Tabery.Petr Pavel sa síce stretol s premiérom, ale len na pár miút. „Podľa mojich informácií tým dávajú najavo, že stretnutie prebieha, pretože je to povinnosť vyjadriť rešpekt krajine, no nie politikovi. Bol určený formálny čas na stretnutie: dohoda bola, že to bude 20 minút. Hovorí to o vzťahoch, uviedol v podcaste šéfredaktor týždenníku Respekt Erik Tabery.Premiér Fico podľa neho však na tlačovej konfrencii prekročil hranicu, keď obhajoval prečo Slovensko odmieta vojenskú pomoc. „Postavil to tak, že akákoľvek vojenská pomoc je nezmysel. Donútil tým Petra Fialu dopovedať, čo si inak myslím že ani sám pôvodne neplánoval, že podľa nich má vojenská pomoc zmysel. Ukázalo sa na tom, ako to bude vyzerať. Spoločne položia veniec, opravia dialnice, ale v dôležitých veciach si nebudú blízki a ostane to na formálnej úrovni."Tabery tiež v podcaste približuje, že česká zahraničná politika vzniká v úzkej spolupráci premiéra a prezidenta. „Ich blízkosť v postoji voči Robertovi Ficovi je veľká, len sa líši v tom, že na akej úrovni sa musia stretávať. Keď to zjednoduším: Fico nie je kamarát, s ktorým by sa chceli nadštandardne stretávať. Myslím, že na to majú spoločný postoj. A je to tým, ako sa Robert Fico správa a nie o vzťahoch Čechov a Slovákov, dodáva Erik Tabery.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Opozícia sa dnes pokúša odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Robert Fico sa ho zastal, opozícii rozprával o pomste. Ak minister nemôže vymeniť policajných viceprezidentov, potom poďme odvolať opozičných šéfov parlamentných výborov, hovoril premiér. Prokurátorov a policajtov nazýval zvermi, minister vnútra grázlami.V dnešnom podcaste aktuality Nahlas budete počuť aj reakcie opozície – Lucie Plavákovej z PS, Márie Kolíkovej z SaS, a Veroniky Remišovej s Romanom Mikulcom z hnutia Slovensko.Moderuje Peter Hanák.

Polícii by mohol nastálo šéfovať Ľubomír Solák. Dnes je dočasne poverený policajný prezident a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ho chce v čele polície natrvalo. Podľa neho je Solák policajt telom aj dušou a do zboru prinesie poriadok a disciplínu. Minister tiež tvrdí, že čo Štefanovi Hamranovi počas šéfovania polície „smrdelo", má jeho nominant úplne naopak.Ľubomíra Soláka ešte čaká verejné vypočutie na výbore. Otázky mu budú môcť klásť poslancie koalície, ako aj opozície. Preto sme sa ich v podcaste pýtali, čo si myslia o tejto nominácii ministra vnútra. Budete počuť exministra vnútra Romana Mikulca (Slovensko) a exšéfov polície Tibora Gašpara (Smer-SSD) a Jaroslava Spišiaka (Progresívne Slovensko).Podľa Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu je oveľa dôležitejšie, kam chce Ľubomír Solák viesť policajný zbor, než to, či mal pauzu v civile. Práve to kritizujú niektorí opoziční poslanci. „Čo vnímam ako dôležitejšie je, či má pán Solák dostatočnú morálnu integritu, pretože sa domnievam, že pri súčasnej vládnej koalícii bude musieť policajný prezident odolávať silný politickým tlakom," hovorí v podcaste.Petková tiež hovorí, že pre šéfa polície bude najväčšou výzvou bude odolávať politikom. „Bude to musieť ustáť, ak nechce byť sluhom vládnej moci."Podcast nahrala Denisa Hopková.

Koalícii sa podarilo schváliť programové vyhlásenie vlády a v poradí už štvrtý kabinet Roberta Fica tak získal dôveru. Podľa šéfa Hlasu a predsedu narodnej rady Petra Pellegriniho Slovensko vykročilo na cestu budovania silného štátu.Proti proti vysloveniu dôvery vláde Roberta Fica hlasovala celá a opozícia a avizuje, že sa pokúsia odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.Progresívne Slovensko na čele s Michalom Šimečkom napríkald tvrdí, že táto vláda ich dôveru stratila ešte skôr, ako ju od koalície získala. Branislav Gröhling z SaS hovorí, že ide programové vyhlásenie vlády len jednej strany, a to Smeru. Podľa neho Hlas a SNS „išli len okolo".Čo očakávať od štvornásobného premiéra Fica a jeho vlády po tom, čo získali dôveru? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.„Keď Fico hovorí, že idú napraviť defekty právneho štátu, tak to bude právny štát Ficovho typu, ktorý sme poznali spred februára 2018. Bude to polícia, prokuratúra a súdy, ktoré vedia, kde sú červené čiary, ktoré sa neprekračujú. Bude to tu výraznejšie pokojnešie, čo sa týka vyšetrovania korupcie smerom k politickým elitám. Pokojnejšie pre nich," hovorí v podcaste Peter Bárdy.V podcaste tiež budete počuť:- prečo Robert Fico nebude meniť stratégiu,- na čo sa bude teraz sústrediť,- či pohltí stranu Hlas,- a aká bude stabilná vláda.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Robert Fico na slávnostnom straníckom sneme oznámil, že Ľuboš Blaha chce kandidovať do Európskeho parlamentu. Podľa politológa Radoslava Štefančíka nedokáže Blaha zastupovať Slovensko v EÚ vôbec v ničom, keďže jeho jedinou pracovnou náplňou je šíriť nenávisť a hnev na sociálnych sieťach. Robert Fico predikuje, že po prezidentských voľby zmenia politickú mapu na Slovensku. Fico si uvedomuje, že úspech Pellegriniho v prezidentských voľbách by mu umožnil ovládnuť stranu Hlas. Podľa Štefančíka by odchod Petra Pellegriniho znamenal postupný zánik strany Hlas. „Potom by to už bola len otázka času, kedy sa Fico a Kaliňák dohodnú s ostatnými dôležitými členmi strany Hlas na nejakom type integrácie.“Radoslav Štefančík zároveň vidí v Petrovi Pellegrinimu iného politika akým je Robert Fico. Kým predseda parlamentu označuje kritické médiá ako nepriateľské a nekomunikuje s nimi, tak líder Hlasu sa spoločne so svojimi ministrami nebráni komunikácií s médiami.

Zmena volebného systému by sa v tomto volebnom období mohla stať realitou. Petrovi Pellegrinimu sa podarilo pretlačiť tento bod aj do programového vyhlásenia vlády. Kým predseda parlamentu hovorí, že tento krok pomôže regiónom, Martin Dubeci z Progresívneho Slovenska nerozumie argumentom predsedu vlády a kritizuje takéto možné kroky koalície. „ Zmena volebného systému nie je najväčším problémom Slovenska. Sú tu oveľa väčšie výzvy, ktorými sa musíme zaoberať. Pevné verím, že to nie je krok k tomu, aby sa tu vládna koalícia zabetónovala.“Milan Majerský je rád, že sa začne debatovať o zmene volebného systému, keďže takýto bod mali aj vo svojom volebnom programe. Lídra KDH nezaujíma kritika opozičných politikov, podľa ktorých by zmena volebného systému pomohla udržať sa Ficovi pri moci. Podľa Majerského by mohol tento krok priniesť väčšie zastúpenie ľudí z regiónov v parlamente.

Čo sa má zmeniť napríklad v oblasti spravodlivosti, školstva, zdravotnícva či v ekonomike, ak by Ficova vláda presadila veci, čo má napísane vo svojom programe? Pýtali sme s sa viacerých opozičných poslancov, ktorí sa špecializujú v jednotlivých oblastiach alebo pracovali na rezortoch ako ministri.Budete počuť bývalého šéfa parlamentného výboru pre financie a rozpočet Mariána Viskupiča (SaS). „Čo je isté z programového vyhlásenia je zvyšovanie množstva daní - napríklad daň z nehnuteľnosti. Takisto plánujú nové dane," hovorí v podcaste.Na zdravotnícvo sme sa v podcaste pýtali odborníkov na túto oblasť za stranu KDH, a to bývalého štátneho tajomníka za ministerstvo zdravotnícva Petra Stachuru a šéfa komory záchranárov Františka Majerského. „Bez detských pediatrov a všeobecných lekárov budeme mať problém postarať sa o deti a dospelých. Som prekvapený, že tam o tom nie je zmienka," konštatuje Majerský.Podľa bývalého veľvyslanca pri NATO a poslanca Progresívcov Tomáša Valáška „chcelo slušnú mentálnu gymnasitku nepomonvať presne ruskú agresiu." „PVV je plné protirečení a zbožných prianí. To je hlavný motív celého dokmentu," hovorí v podcaste. O rozporuplných vyjadreniach hovorí aj jeho kolega zo strany a ekonóm Štefan Kišš.O tom, čo sa zrejme vláda chystá meniť v oblasti spravodlivosti sa v podcaste rozprávame s exministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (SaS). „Bude to právna úprava, ktorá nám zasiahne už aj do odsúdených prípadov," o jednej z vecí, ktorá sa píše v programe vlády.Vláda si tým, že mnohé veci napísala všeobecne vytvára manévrováci priestor, myslí si exminister školstva Ján Horecký (KDH). „Bolo to urobené na rýchlo, v krátkom čase s cieľom čím skôr sa chopiť výkonnej moci. Vláda si dopriala maximálny manévrovací priestor," hovorí v podcaste. Pýtame sa ho aj na program vlády v oblasti školstva a či je reálne každoročné zvyšovanie miezd pedagógov, ako to avizuje Ficova vláda.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Premiér Robert Fico dnes predložil v Národnej rade programové vyhlásenie vlády a zároveň nová vláda žiada aj o dôveru v parlamente. Opozícia programové vyhlásenie kritizuje a podľa nej je vágne, plné vaty a nekonkrétne. „Nechcem o vláde, ktorá sedí za mnou hovoriť, že je najlepšia na svete, že je najreformnejšia. Chcem o nej hovoriť ako o vláde Slovenskej republiky, ktorá sa vyskytla v konkrétnom čase a vznikla z výsledku parlamentných volieb a stojí pred viacerými výzvami,“ reagoval Robert Fico v úvode svojho dnešného vystúpenia pred poslancami Národnej rady. Igor Matovič počas dnešného dňa v parlamente kritizoval vládu näjme z dôvodu, že podľa neho oklamali svojich voličov a neplnia sľúbi, ktoré im pred voľbami dali. Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska označil plán vlády ako vágny, nekonkrétny a deravý. Očakáva, že rovnaké bude aj vládnutie Ficovej vlády.Opoziční poslanci sa dnes pokúsili odvolať podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu. Návrh na jeho odvolanie v parlamente ale neprešiel. Opozícia mala len 69 hlasov, pričom potrebných bolo minimálne 76 poslancov. Lídrovi KDH Milanovi Majerskému sa nepáčia kroky novej koalície, ktorá sa hlási k EÚ, no zároveň podpredseda parlamentu schováva jej vlajku do skrine. Majerský bol kritický aj k programovému vyhláseniu vlády, ktoré je podľa jeho slov nekonrétne. Vidí tam ale aj pozitíva, medzi ktoré patrí zmena volebného systému. KDH by takúto zmenu podporilo.

Robert Fico sa opäť vyhráža médiám a teraz si chce posvietiť na financovanie Markízy. Zároveň dnes vláda schválila aj programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa píše aj o rozdelení RTVS.„Úlohou médií je kritizovať, identifikovať chyby, ktoré vládna moc robí. Práve na to tie média máme, keď tak činia, je to len dobre. Neznamená to, že sú protištatné a protislovenské,“ hovorí v podcaste Marína Urbaníková z Katedry mediálnych štúdií a žurnalistiky Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.Predseda vlády sa rozhodol pokračovať v útokoch na médiá. Vo svojom videu na sociálnych sieťach označil televíziu Markíza, Denník N, Sme a Aktuality za nepriateľské médiá. Úloha zlikvidovať komerčné media by bola podľa Urbaníkovej náročné. Kvôli komplikovanému procesu by to mohlo trvať niekoľko rokov. Podľa príkladu Maďarska ale vidíme, že to nie je nemožné. „U RTVS sa časť verejnosti zmierila s tým, že to bude „štátna televízia“ a nemá už vyššie očakávania. Ide o únos celého konceptu médií verejnej služby.“„Pozrieme sa na tých viac ako 26 miliónov eur, ktoré Markíza dostala za predchádzajúcej vlády a minimálne ministrom za stranu Smer –slovenská sociálna demokracia dám pokyn, ako majú finančne pristupovať k tejto televízii v nasledujúcom období. A samozrejme sa pozrieme na monopolné správanie sa Markízy na mediálnom trhu, ktoré dnes televízia predvádza v plne nahote,“ tvrdil líder Smeru vo svojom videu na sociálnej sieti.Mentioned in this episode:Viac o programe zájazdu sa dočítate v článku na Aktuality.sk https://www.aktuality.sk/clanok/EbcPa7G/originalny-darcek-uz-tieto-vianoce-vymente-zoo-za-skutocnu-divocinu/?preview=731c15fbb3c3acfaec9bead8c54c951ac6b21668f976678950dd3463c576557e alebo na www.satur.skSatur

Rokovanie ústavnoprávneho výboru dnes nebolo uznášaniaschopné, kedže na rokovanie prišlo príliš málo poslancov. Dôvodom zvolania výboru boli kroky Matúša Šutaja Eštoka v polícii, ktoré opozícia kritizuje. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok síce na výbore nevystupil, keďže výbor nebol uznášaniaschopný, no aj pred novinármi zdôraznil, že poslancom nemá čo vysvetľovať. „Ja postupujem podľa zákona. Mestský súd takto konať nemohol. Nemá na to príslušnosť. V takýchto veciach je jediný oprávnený správny súd. Došlo k rozhodnutiu nie správneho, ale mestského súdu, ktorý nemá kompetenciu ani príslušnosť konať,“ vyhlásil minister.Mária Kolíková z SaS po skončení výboru reagovala na ministerstra vnútra, ktorý podľa nej demonštratívne prevzal svoju moc a robí to spôsobom, ktorý je agresívny, arogantný a ktorým jasne dáva najavo, že u neho nemajú miesto nepohodlní policajti a ani sudcovia.Podľa Lucie Plavákovej z Progresívneho Slovenska si minister vnútra vďaka neúčasti koaličných poslancov na výbore zbabelo zabezpečil, aby nemusel odpovedať na otázky opozície. "Takto si Smer a Hlas predstavujú svoju vládu, nikým a ničím neobmedzovanú. Urobíme všetko pre to, aby sme im v tom zabránili," uviedla podpredsedníčka Progresívneho Slovenska.

Podľa Borisa Zalu môže byť náznakom, že Pellegrini zabojuje o prezidentské kreslo aj to, že neprijal ponuku Progresívneho Slovenska na post predsedu vlády. Peter Pellegrini sa už netají tým, že premýšľa nad kandidatúrou na post hlavy štátu. Ivanovi Korčokovi sa tak môže podľa prieskumov postaviť do cesty dlhodobo jeden z najpopulárnejších politikov na Slovensku. O možnej Pellegriniho kandidatúre na post hlavy štátu sa v podcaste rozprávame s bývalým europoslancom, spoluzakladateľom a podpredsedom Smeru Borisom Zalom. Podľa neho bude Peter Pellegrini sledovať vývin nálad obyvateľstva vo vzťahu k nemu. „Podľa môjho názoru, ak by bol v prieskumoch najpopulárnejší politik, tak do sútaže o prezidentské kreslo pôjde,“ hovorí v podcaste bývalý europoslanec. Najväčším rizikom pre Pellegriniho môže byť podpora jeho kandidatúry zo strany Roberta Fica. V takom prípade ho podľa Zalu môžu brať voliči ako kandidáta Roberta Fica, ktorý by ho pravdepodobne v takejto kandidatúre podporoval.

Robert Fico sa aj po voľbách snaží stále oslovovať radikalnejšie zmýšľajúcich voličov, ktorí mu vyjadrili vo voľbách podporu. V Bruseli sa síce prezentuje jemnejšie, no na Slovensku zaňho odvádza špinavú prácu Ľuboš Blaha. Strana Hlas zažíva kritické obdobie v novej vláde. Kým sme od úvodu svedkami toho, ako Matúš Šutaj Eštok robí čistky v polícii, tak Erik Tomáš potvrdil, že dôchodcovia sa tento rok nedočkajú 13. dôchodkov v priemernej výške, ako to ohlasovala strana Hlas. Podľa politológa môže rozhodnutie Erika Tomáša, ktorý navrhol, aby sa rodičovský dôchodok vyplácal z dvoch percent z dane z príjmu, nahnevať aj voličov strany Hlas. Ľudia sa tak budú musieť vybrať, či svoje dve percentá z daní dajú svojím rodičom, alebo mimovládnym a neziskovým organizáciám. Predseda parlamentu Peter Pellegrini začal po voľbách poškuľovať aj o možnej kandidatúre na prezidentský post. Podľa Radoslava Štefančíka by bol Pellegrini horúcim kandidátom do druhého kola. Prípadný úspech Pellegriniho v prezidentských voľbách by ale mohol mať zlé následky na jeho stranu. Podľa politológa je možné, že by Fico mohol vo svojej vláde pohltiť stranu Hlas, keďže ide o dve podobné strany. Politológ Štefančík kritizuje aj opozičnú politiku Progresívneho Slovenska, ktoré namiesto toho, aby sa venovali ohrozeniu demokracie na Slovensku, riešilo na sociálnych sieťach kompostovanie tekvice z Halloweenu. Ako dobrého opozičného politika môžeme podľa politológa označiť Igora Matoviča, ktorý si túto pozíciu v parlamente užíva.

Ivan Korčok chce byť v zahraničnej politike aktívnejší, ako doterajší prezidenti. Myslí si, že koalícia má dohodu na kandidatúre Petra Pellegriniho. Predseda parlamentu to však nedávno poprel.„Z toho vyplýva jedno a to čo ponúkam aj ja: byť nezávislým kandidátom a tým, ktorý ponúka a zebezpečuje rovnáhu. Je otázka, či iný kandidát takúto rovnováhu môže ponúknuť," uviedol dnes na tlačovej konferencii, kde oznámil, že už vyzbieral dostatočný počet podpisov a začína s prvou fázou kampane.Príbeh Ivana Korčoka je iný ako Zuzany Čaputovej, a preto môže osloviť voličov iným spôsobom, myslí si politológ Pavol Hardoš. Podľa neho môže Korčok osloviť aj voličov, ktorý by ho nevolili, keby bol lídrom politickej strany. Približuje totiž, že ľudia môžu v prezidentských voľbách vyberať iný typ politika, než akým dali hlas v parlamentých voľbach. Ivan Korčok zároveň hovorí, že jedna z tém, ktorú chce dať do popredia je vlastenectvo. Podľa politológa je to pozitívny strategický krok. „Vnímam tento krok ako signál, že nechce nevyhnutne osloviť nacionalistov, ale považuje za dôležité prevziať tému vlastenectva spôsobom, ktorý ju neprenechá autoritárskym a šovinistickým silám," približuje v podcaste.Približuje aj opatrnosť, ktorú vidieť v začiatkoch kampane Ivana Korčoka. „Opatrnosť v začiatkoch kampane je určite na mieste. Byť opatrný, aby neznepriatelil niektorých sympatizantov, ktorí by za neho mohli hlasovať v prvom, prípadne v druhom kole."Podľa neho bude Ivan Korčok vnímaný ako kandidát opozície alebo vyzývateľ súčasnej vlády a v neskoršej fáze kampane sa bude musieť vyhraňovať voči krokom vlády.V podcaste tiež budete počuť:- Na čom môže strácať Peter Pellegrini (ak by sa rozhodol kandidovať), - a prečo teda nemá nič isté,- či sa môže vyprofilovať aj neznámy kandidát a zamiešať karty,- prečo volia voliči inak v prezidentských voľbách a inak v parlamentých.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Progresívne Slovensko sa pokúsi odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hneď, ako vláda získa dôveru v parlamente. K strane Michala Šimečku sa pridala SaS a hnutie Slovensko.Progresívne Slovensko vidí najväčšie zlyhania novej vlády zlyhania práve v oblasti vnútra, ktoré ma na starosti Matúš Šutaj Eštok. Michal Šimečka kritizuje absurdné manévre na hraniciach, čistky v polícii, ktoré podľa lídra Progresívneho Slovenska prekračujú zákon. Na tlačovej konferencii sa zúčastnili všetky strany okrem KDH, ktoré pozvanie od Michala Šimečku dostalo. Na sociálnej sieti nakoniec potvrdili, že sú rovnako vážne znepokojení z prvých krokov ministra vnútra. Preto budú hlasovať za jeho odvolanie v parlamente. Strana Hlas sa postavila za svojho ministra vnútra. Návrh na jeho odvolanie považuje za absurdný. Podľa strany Hlas je zámer PS podať návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi Šutajovi Eštokovi iba reakciou neskúsených politikov na výčitky médií o nečinnosti opozície.

Šéfovi SNS a podpredsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi prekážajú vyjadrenia ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej o očkovaní a tiež slova ministra školstva Tomáša Druckera o mimovládkach na školách. Pre Hospodárske noviny tiež uviedol, že nevie dokedy môže taká vláda vydržať.Podľa politologičky Anety Világi by mohlo byť pre poslancov z klubu SNS problematické podporovať takú politiku, v ktorej sa bude vládna koalícia snažiť zjemňovať predvolebné sľuby.„Robert Fico bude nasadzovať také témy, a komunikovať ich smerom do spoločnosti, kde sa vládna koalícia vie zhodnúť. Netreba zveličovať túto roztršku, pretože tém, kde sa dá získať podpora koaličných poslancov je mnoho a práve týmito témami môže Robert Fico svoje vládnutie začať," myslí si. Podľa Világi si Andrej Danko uvedomuje, aké náročné obdobie ho čaká, a preto si môže pripravovať aj uníkovú stratégiu, že sa pokúsi dostať do európskeho parlamentu. „Takúto ťažkú lídersku politickú pozíciu zrejme nemal žiadny z politikov, minimálne v poslednom období. Ak aj mal, tak to nedopadlo dobre a poslanecky klub sa rozpadol," tvrdí.„Kandidovať do eurovolieb a ďalšie päťročné obdobie stráviť v Bruseli mi príde ako úniková stratégia. V porovnaní s tým, čo by ho čakalo v našom parlamente by to bolo pre neho jednoduchšie. Nehovoriac o tom, že jeho ďalšie pôsobenie a pozícia v SNS môžu byť ohrozené."V podcaste si tiež môžete vypočuť:- či sledujeme prvý zárodokov budúcich konfliktov vo vládnej koalícii,- či si dokáže Robert Fico „upratať" v koalícii,- o čo ide Andrejovi Dankovi,- a aká je jeho vyjednávacia pozícia.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Branislav Zurian sa stane novým riaditeľom Úradu inšpekčnej služby. Po dnešnom dnešnom vypočutí ho vláda vymenovala do tejto funkcie. Opozícia na dnešnom vypočutí kritizovala jeho nomináciu. „Beriem plnú politickú zodpovednosť za pána Zuriana. Verím, že výkon svojej funkcie bude zvládať vždy v zmysle zákona a doba politickej pomsty tu už na Slovensku skončila,“ potvrdil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Poslanci sa na vypočutí pýtali aj na blízky vzťah Branislava Zuriana a Denisy Sakovej. Zurian potvrdil, že s ministerkou hospodárstva si tyká, k súkromnému životu sa ale vyjadrovať nechcel. Bulvár v minulosti informoval, že Zurian a Saková boli spolu na lyžovačke.V podcaste si môžete vypočuť bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana, minister vnútra Matúša Šutaja Eštoka, Juraj Krúpa z SaS, Jaroslava Spišiaka s Progresívneho Slovenska a Igora Matoviča z hnutia Slovensko.

Personálne zmeny v rezorte vnútra a masívna nočná akcia proti migrantom na hraniciach. Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok začal vo svojej funkcii vo veľkom štýle. Plnú podporu pri jeho krokoch mu vyjadril aj predseda vlády Robert Fico.Podľa bývalého ministra vnútra Romana Mikulca je zrejmé, že zo strany novej vlády ide len o pomstu a revanš. Matúš Šutaj Eštok sa ešte včera vyjadril, že slovíčka pomsta alebo revanš nemá vo svojej osobnostnej ani personálnej výbave.Matúš Šutaj Eštok ešte včera vyhlásil, že jeho kandidátom na šéfa inšpekcie je Branislav Zurian, ktorého meno je spájané práve s takzvanou vojnou v polícii. Zurian čelil v minulosti dvakrát obvineniu za to, že vynášal informácie z polície. Tieto obvinia nakoniec zrušila generálna prokuratúra. Brannobezpečnostný výbor parlamentu bude vypočúvať Branislava Zuriana už tento štvrtok od 9:00. Ak výberom prejde, vláda ho môže vymenovať do funkcie ešte tento týždeň.Minister vnútra včera informoval, že Slovensko čaká masívna akcia, ktorá by mala chrániť našu krajinu pred nelegálnymi migrantmi. Počet zadržaných migrantov ostal na čísle nula. Matúš Šutaj Eštok po akcii reagoval, že takto si predstavuje silný štát, ktorý vie chrániť svoje hranice.

Experti sa nezhodujú na hodnotení vystupovania Roberta Fica v zahraničnej politike. Časť tvrdí, že je nepredvídateľný a jeho vláda už krátko po nástupe robí hanbu Slovensku. Exminister Pavol Demeš dokonca tvrdí, že Robert Fico nám svojou protiukrajinskou politikou pokazí vzťahy s Českom a Poľskom. Alexander Duleba si naopak myslí, že premiér sa v Bruseli správal oveľa racionálnejšie než to navonok vyzerá.Robert Fico bol už v minulosti známy dvojtvárnou politikou – voči slovenskému publiku sa tváril ako silák bojujúci proti celej Európe, no v Bruseli potom zahlasoval, za čo bolo treba. Stalo sa to isté teraz na minulotýždňovom summite v otázke zbraní na Ukrajinu?Premiér síce tvrdil, že na Ukrajinu už nepošleme ani náboj, no nakoniec súhlasil so záverečným vyhlásením, v ktorom je jasne napísané, že Európska únia a jej členské štáty budú poskytovať Ukrajine aj vojenskú pomoc.Časť expertov hovorí, že naša nová vláda je teraz pre celú Európu nevypočítateľná a preto nespoľahlivá. Alexander Duleba z SFPA však upozorňuje, že v skutočnosti je naša politika pragmatická, na Ukrajinu sme pripravení poslať viac peňazí a sankcie chceme blokovať len tie, ktoré vôbec nehrozia.Čo sa teda vlastne odohralo na summite v Bruseli? Ide Robertovi Ficovi len o silné reči smerom k domácemu publiku a nie o reálne blokovanie pomoci Ukrajine? A budeme naozaj v Európe stáť v kúte hanby s Viktorom Orbánom, alebo je realita o dosť zložitejšia?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas odpovedajú komentátor Zolo Mikeš, exminister zahraničia Pavol Demeš a expert na Ukrajinu Alexander Duleba.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:Fotovoltika je dobrá investíciavyrobí vám vlastnú elektrinu zo slnka má rýchlu návratnosť, už od 7 rokov s využitím Virtuálnej batérie v najbližších týždňoch sa očakáva spustenie nového programu dotácií Zelená domácnostiam dotácie budú pre celé Slovensko, vrátane Bratislavského kraja fotovoltické panely vám vydržia 30 - 40 rokov šetríte prírodu, lebo slnko je obnoviteľný zdroj energieZSE Fotovoltika

Na rezorte spravodlivosti bude vo funckii štátneho tajomníka syn Tibora Gašpara - Pavol Gašpar, ktorý sa na poľovníckej chate v Čifároch stretával so špičkami Smeru a Miroslavom Bödörom. Tajomníkmi sa stanu aj naprikad Kuffovci, ktorí aktuálne čelia obžalobe za vyhrážanie ale aj známy Norberta Bödöra. V podcaste budete počuť Lauru Kellö Kalinskú a Martina Turčeka.O téme sa rozprávame aj s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu. Niektoré mená nových šéfov úradov a štátnych tajomníkov vníma ako nepríjemné prekvapenie. „Vzhľadom na ich pôsobenie v minulosti. Nie je tiež dobrý signál, že štátnymi tajomníkmi budú otec a syn Kuffovci, ktorí sú obžalovaní," hovorí v podcaste.V podcaste tiež približuje, akú moc dostanú štátni tajomníci či generálna tajomníci služobného úradu, na jednotlivých rezortoch.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Robert Fico vyrazil už ako štvornásobný predseda vlády zastupovať Slovensko na samit EÚ. Pred cestou do Bruselu na parlamentnom výbore pre európske záležitosti vyhlásil, že ako predseda vlády bude podporovať nulovú vojenskú pomoc pre Ukrajinu.  Podľa Martina Poliačika z Globsecu takýmito vyjadreniami Robert Fico len komunikuje s voličmi, ktorí ho dostali k moci. „Čítal by som to ako správu pre jeho domáce publikom, nie ako správu pre zahraničných partnerov.“„Ako predseda vlády budem podporovať nulovú vojenskú pomoc Ukrajine,“ reagoval Robert Fico na otázky Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá sa obáva zahraničnej politiky pod novou vládou. Ak Robert Fico na samite potvrdí, že Slovensko nebude vojensky pomáhať Ukrajine, tak podľa Šimečku bude musieť prísť na výbor a vysvetliť, prečo sa odklonil od záväzného stanoviska.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Nič dobré či nič veľké? To sú dve odpovede komentátorov a opozície na otázku čo čakať od novej vlády. Staronový premiér Fico sľubuje „suverénnu zahraničnú politiku“. Majú sa novinári báť a ako nás ovplyvní možný bojkot kritických médií zo strany časti koalície? Igor Matovič sa do opozície vrátil homofóbnym prejavom o Petrovi Pellegrinim. Časť SaS a PS sa počas jeho prejavu zdvihla a opustila sálu.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť Roberta Fica, nových poslancov za PS Ivana Štefunka a za SNS Romana Michelka. Na prejav Igora Matoviča reagoval aj poslanec, no o pár hodín neskôr už nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Predsedu OĽaNO, dnes premenovaného na hnutie Slovensko, sme konfrontovali otázkami, či homofóbne reči patria do našej politickej kultúry.Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy odpovedá na otázky čo čaká od novej vlády a ako sa Aktuality vysporiadajú s bojkotom zo strany niektorých vládnych politikov.Nahrával Peter Hanák.  Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Prezidentka Zuzana Čaputová už zajtra vymenuje novú vládu. Dôvodom je, že Rudolf Huliak nakoniec stiahol svoju kandidatúru na ministra životného prostredia. SNS tak na tento post nominovala Tomáša Tarabu.„Vznikla otázka, či moja osoba bude rozhodujúca pri štiepení vznikajúcej koaličnej vlády. Týmto spôsobom ja určite nedopustím, aby nám tu vyhralo Progresívne Slovensko,“ odôvodnil Rudolf Huliak svoje stiahnutie kandidatúry na ministerstra životného prostredia.Podľa Tomáša Tarabu SNS cíti obrovskú zodpovednosť za vznik novej vlády. Zároveň národniari chceli dosiahnuť aj to, aby Robert Fico mohol vo štvrtok hájiť v Bruseli slovenské záujmy v oblasti migračného paktu.V podcaste sa budeme rozprávať s politológom Jozefom Lenčom o vplyve Tomáša Tarabu. Rovnako sa zameriame na prezidentka Zuzanu Čaputovú, ktorá by mala podľa Lenča umožniť vláde, aby fungovala v tých intencich, aké si zvolili voliči v parlamentných voľbách.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Branislava Gröhlinga si viem predstaviť ako lídra strany, uviedla pre Aktuality.sk Mária Kolíková. Podobne to vníma aj Juraj Droba, podľa neho vie byť Gröhling silným kandidátom.Richard Sulík čoskoro skončí ako šéf SaS. Kandidáti, ktorí majú záujem stať sa jeho náhradníkmi majú päť mesiac. Predseda SaS dnes uviedol aj mená ľudí, ktorých si vie predstaviť ako náhradníkov. V podcaste budete počuť Branislava Gröhlinga, Máriu Kolíkovú a Juraja Drobu.O tom, že SaS po takmer 15 rokoch zmení predsedu sa v podcaste rozprávame s politológom Radoslavom Štefančíkom. Podľa neho je to veľmi dobrý ťah. „Vyzerá to tak, že si to premyslel a zvážil, že to nebude pre stranu jednoduché. Takýmto spôsobom chce celý tento proces menežovať z úzadia," myslí si.Podľa Štefančíka sa Richard Sulík už nevidí ako rádový poslanec, ktorý z opozičných lavíc kritizuje vládnu moc. „To už ako keby sa mu ani nechcelo. Chce ísť do Bruselu, pretože tam bude mať zrejme pokoj od prekáračiek typických pre Slovensko," tvrdí s tým že slovenská politika bude dôležitejšia ako politika v Bruseli.Politológ si nemyslí, že sa v SaS nachádza podobne autentický líder ako je Richard Sulík.V podcaste tiež budete počuť:- kto môže byť Sulíkov favorit na predsedu,- nakoľko môže byť nový predseda autentický,- či neuškodí SaS zmena šéfa.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis KonaFotovoltika je dobrá investíciavyrobí vám vlastnú elektrinu zo slnka má rýchlu návratnosť, už od 7 rokov s využitím Virtuálnej batérie v najbližších týždňoch sa očakáva spustenie nového programu dotácií Zelená domácnostiam dotácie budú pre celé Slovensko, vrátane Bratislavského kraja fotovoltické panely vám vydržia 30 - 40 rokov šetríte prírodu, lebo slnko je obnoviteľný zdroj energieZSE Fotovoltika

Až do poslednej chvíle nebolo zrejmé, kto zasadne na post ministra zahraničných vecí. Robert Fico si nakoniec vybral podpredsedu Smeru Juraja Blanára. Už pred pár dňami informoval, že tento post potrebujeme šťuku, ktorá možno aj nekonvenčným spôsobom popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie.Počas prebiehajúcich rokov bola nominácia ministra zahraničných vecí jednou z tých najľahších, tvrdí v podcaste bývalý minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš. Tentokrát sa Robert Fico rozhodlo pre Juraja Blanára. Na čele ministerstva zahraničných vecí stáli už štvrťstoročie kariérni diplomati. Budúci predseda vlády a minister zahraničia budú musieť podľa Demeša vysvetľovať v zahraničí svoju predvolebnú rétoriku. Tá bola počas posledných rokov agresívna a často proruská. Podľa Pavla Demeša by bolo nepredstaviteľné, ak by prezidentka súhlasila s nomináciou Rudofla Huliaka na ministra životného prostredia. Rozhodnutie Zuzany Čaputovej bolo podľa bývalého poradcu prezidenta Michala Kováča správne. Huliak dlhdobo prezentuje názory, že neuznáva zmenu klímy a na sociálnej sieti schvaľoval násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi.

Prezidenta Zuzana Čaputová sa rozhodla, že nevymenuje Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Medzi dôvody patrí aj to, že Huliak neuznáva zmenu klímy a schvaľuje násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi.„Prezidentka má svojimi rozhodnutiami zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Riadny chod ministerstva životného prostredia nemôže zabezpečiť človek, ktorý svojimi vyjadreniami neguje dlhodobo platnú environmentálnu politiku tohto štátu a medzinárodné záväzky, ktorými je Slovenská republika viazaná,“ vysvetľuje v podcaste hovorca prezidentky Martin Strižinec.Strana SNS sa nechystá nomináciu Rudolfa Huliaka  na ministra životného prostredia zmeniť. Huliak vo svojom facebookovom videu kritizoval prezidentku, že nemala žiadny dôvod neschváliť jeho nomináciu. Prezidentka Zuzana Čaputová pravdepodobne nemá problém s ostatnými menami, ktoré boli v návrhoch na nových ministrov. Naznačila to dnešných vyjadrením, konštatuje v podcaste vedúci Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave a poradca prezidentky Marián Giba.

Parlament by mohli spolu s predsedom Hlasu Petrom Pellegrinim z pozície podpredsedov, ak to odobria poslanci, viesť líder SNS Adnrej Danko, exminster za Smer a dnes poslanec Hlasu Peter Žiga, ktorý čeliu obvineniu z podplácania, a šéf progresívcov Michal Šimečka. Podľa informácií Denníka N by štvrté miesto podpredsedu mohol obsadiť Ľuboš Blaha, Strana ešte verejne neoznámila, koho do tejto funkcie nominuje.O nominácii Petra Žigu, ktorý od konca roku 2020 čelí obvineniu z podplácania sa rozprávame s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu „Je namieste pýtať sa strany Hlas, či nemala iného kandidáta," konštatuje.Peter Žiga sa po obvinení de facto stiahol z verejného života a neukazoval sa ani na tlačovkách strany Hlas. Podľa Makarovej má však silnú pozíciu v strane. „Hovorí sa aj jeho silnej finančnej pozícii z pohľadu strany Hlas."O tom, ako vyzerá práca podpredsedov, nakoľko ido významnú a reprezentatívnu funkciu sa v podcaste rozprávame s bývalou podpredsedníčkou národnej rady a dnes europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou.V podcaste hovorí o tom, že podpredseda zastupuje predsedu národnej rady napríklad aj v zahraničií. „Možno si Peter Pellegrini v prípade Andreja Danka rozmyslí, či ho nechá na nejakom fóre prečítať jeho svoj prejav. Predpokladám aj to isté v prípade Ľuboša Blahu.Nomináciu Petra Žigu vníma ako „hanbu". Je to hanba pre krajinu. Najmä, ak bude reprezentovať Slovensko smerom navonok. Je to vec, ktorá ho bude sprevádzať kamkoľvek pôjde," dodáva.Na nomináciu sme sa pýtali aj lídrov opozičných strán. „Tak sa ho rozhodli nominovať a hotovo," reagoval Richard Sulík. „Rešpektujem to, uviedol šéf progresívcov Michal Šimečka.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Strana Petra Pellegriniho dnes oficiálne predstavila mená nových ministrov v budúcej vláde. Okrem strany Hlas prišla z návrhom na ministrov aj SNS Andreja Danka. Ministrom životného prostredia by sa mal stáť Rudolf Huliak a ministerkou kultúry Martina Šimkovičová. V podcaste si môžete vypočuť budúceho predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, ktorý sa aj tentokrát vyjadril k možnej kandidatúre na prezidenta. Vypočuť si môžete aj reakcie nových ministrov za stranu Hlas, ktorí približujú ich hlavne ciele, ktoré chcú naplniť v danom ministerstve. Novými ministrami v novej vlade budú Erik Tomáš (ministerstvo práce), Zuzana Dolinková (ministerstvo zdravotníctva), Richard Raši (ministerstvo investícií a informatizácie), Peter Kmec (vicepremiér pre plán obnovy), Denisa Saková (ministerstvo hospodárstva), Tomáš Drucker (ministerstvo školstva) a Matúš Šutaj Eštok (ministerstvo vnútra).Odborníci ale aj opoziční politici kritizujú hlavne kandidátov na ministrov zo strany SNS. Podľa Michala Šípoša z hnutia OĽaNO ide o tie najhoršie možné scenáre pre životné prostredie a kultúru. Bývalý minister školstva Branislav Gröhling si myslí, že Martina Šimkovičová by nemohlo riadiť ani kultúrny dom, nie to ministerstvo kultúry.

Po minulotýždňovom memoradne dnes koaličná zmluva. Smer-Hlas a SNS sa podpismi svojich lídrov zaviazali k vládnej spolupráci. A ak verejnosť očakávala už aj potvrdenie ministerských nominácií a ich priradenie ku konkrétnym menám, dočkala sa len avíza, že po tom, ako si ich odsúhlasia stranícke orgány dezignovaný premiér Robert Fico ich predstaví prezidentke. „Očakávam náročnú komunikáciu s pani prezidentkou“, tvrdí líder Smeru. Z podpisu koaličnej zmluvy je tak informačným posunom len fakt, že budúca vládna zostava garantuje opozícii post podpredsedu parlamentu a vedenie kontrolných výborov národnej rady. A rovnako krížová kontrola niektorých rezortov cestou štátnych tajomníkov. Politológ Radoslav Štefančík ale hovorí skôr o trafikách pre Dankových ľudí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Fotovoltika je dobrá investíciavyrobí vám vlastnú elektrinu zo slnka má rýchlu návratnosť, už od 7 rokov s využitím Virtuálnej batérie v najbližších týždňoch sa očakáva spustenie nového programu dotácií Zelená domácnostiam dotácie budú pre celé Slovensko, vrátane Bratislavského kraja fotovoltické panely vám vydržia 30 - 40 rokov šetríte prírodu, lebo slnko je obnoviteľný zdroj energieZSE Fotovoltika

Peter Pellegrini zažil po voľbách ďalšiu reputačnú porážku aj v zahraničí. Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu. Ešte pred voľbami sa Pellegrini snažil vystupovať ako politik, ktorého prímajú aj západní socialistickí lídri. Strane európskych socialistov sa nepáčilo odklonenie strán Smeru a Hlasu od hodnôt európskych socialistov a spájanie sa s radikálnou pravicovou. Politológ Jozef Lenč rozumie takémuto rozhodnutiu, keďže Peter Pellegrini sa rozhodol vrátiť tam, odkiaľ v minulosti odišiel.Nová vláda to bude mať podľa Jozefa Lenča veľmi náročné so splnením sľubov, ktoré komunikovali pred parlamentnými voľbami. V minulosti sa Robert Fico často odvolával na vládu Ivety Radičovej. Teraz bude mať štvornásobný premiér možnosť odvolávať sa na predchádzajúcu vládu, pandémiu či krízu.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Rád by som povedal, že sa situácia zmenila. Realita je však iná, hovorí po roku od vraždy dvoch mladých ľudí majiteľ Teplárne Roman Samotný. Uplynol rok od teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave. Pri prvom teroristickom útoky na Slovensku prišli o život dvaja kamaráti Juraj Vankulič a Matúš Horváth. A to len z dôvodu, že patrili k LGBTI+ komunite."Odmietame rodové ideológie, rodové dobrodružstvá, chceme návrat zdravého rozumu, tradícii, chceme návrat k tomu, čo je normálne, prirodzené. Pri plnom rešpektovaní rozmanitosti slovenského života," hovoril na včerajšej tlačovej konferencii Robert Fico. Vyjadrenie vnášajúce ďalšiu nenávisť na LGBTI+ komunitu prišlo deň pred výročím vraždy pred Teplárňou. Podľa riaditeľa iniciatívy Inakosť Martia Macka budú nasledujúce 4 roky výzvou.

Smer, Hlas a SNS podpísali memorandum, v ktorom si rozdelili posty a ministerstvá. Budete počuť Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Andreja Danka. Politický redaktor Aktualít Marek Biró v podcaste povie, kto by mohli byť noví ministri.Sme pripravení, poučení, predurčuje nás to, aby sme zvládli peklo, do ktorého ideme. Budeme sa riadiť starým slovenským príslovím: Do pekla? Dobre. A na veľkom bielom koni, uviedol Robert Fico po podpísaní memoranda.Progresívne Slovensko sa včera definitívne rozlúčilo s predstavou, že by mohli tvoriť budúcu vládnu koalíciu. Ako vnímajú rozhodnutie a dôvody Petra Pellegriniho ísť so Smerom a SNS? A ako prebiehali rokovania? V podcaste odpovedá poslanec PS Tomáš Valášek. „Keď počujem Petra Pellegriniho, tak mi to príde z jedno strany ako prázdné a prvoplánové slová," hovorí v podcaste Valášek.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Slovensko pozná po dňoch čakania nové zloženie vlády. Peter Pellegrini dnes na tlačovej konferencii informoval, že predsedníctvo strany Hlas sa rozhodlo spolupracovať so stranami Smer a SNS. „Predsedníctvo Hlasu jednomyseľne rozhodlo o tom, že Hlas bude ďalšie rokovania o vládnej koalícii viesť so stranami Smer a SNS,“ uviedol na Peter Pellegrini na dnešnej tlačovej konferencii. Spojenectvo liberálov a konzervatívcov by bolo podľa lídra Hlasu plné konfliktov. Rozhodli sa preto vybrať stabilitu, ktorú prinesie nová trojkoalícia. Podľa lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku ide len o výhovorky zo strany Petra Pellegriniho. „V skutočnosti sa omnoho skôr pravdepodobne rozhodol pre Roberta Fica, Andreja Danka alebo Tomáša Tarabu. Zrejme ich spájajú omnoho silnejšie záujmy a na tom nemohla zmeniť nič ani akékoľvek veľkorysá naša ponuka,“ reagoval Michal Šimečka na rozhodnutie strany Hlas.

Rokovania o koalícii Smeru, Hlasu a SNS pokračujú. Podľa Andreja Danka v rokovaniach pokročili. No a šéf progresívcov Michal Šimečka, ktorý ponúkol Petrovi Pellegrinimu premiérsky post, je zatiaľ bez odozvy. Budete počuť reakcie Roberta Fica, Petra Pellegriniho, Andreja Danka a Michala Šimečku.Lídri aj spolu s ich kolegami zo strán sa stretli v priestoroch starej budovy Národnej rady, kde si prevzali osvedčenia o zvolení. Do poslaneckých lavíc zasadnú aj nováčikovia, ktorí nemajú ešte s parlamentom skúsenosť. Pýtali sme sa ich, s akou agendou prichádzajú.Budete počuť Zuzanu Dolinkovú a Michala Kaliňáka z Hlasu, ktorí sa chcú venovať zdravotníctvu alebo regiónom. Témou exšéfa polície Jaroslava Spišiaka z Progresívneho Slovenska bude bezpečnosť. Lucia Plaváková sa bude zasadzovať za rovnosť práv LGBTI ľudí alebo žien.Priority niektorých poslancov SNS sa nám nepodarilo zistiť, pretože s nami odmietli komunikovať. Pavol Ľupták však napríkald medzi svoje priority okrem ekonomiky radí aj hovoriť pravdu a otvárať oči. Podľa neho by mala začať verejná diskusia o vystúpení z NATO a nech si ľudia urobia názor. Za svoju prioritu tiež považuje „robiť kroky a rozhodnutia", aby Slovensko prestalo nekriticky vojensky podporovať Ukrajinu.Vilam Tankó z OĽaNO, ktorý sa spolu s ďalšími kolegami z platformy Pačivale Roma prekrúžoval do národnej rady, sa chce zamerať na školstvo, zamestnanie a bývanie.Viac si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.

Fico má dohodu. Pôjde s Hlasom a SNS. (podcast)Od volebnej noci nás delí šesť dní. Od pondelkového prezidentského poverenia hľadať vládnu väčšinu päť. A podľa zdrojov Aktualít Robert Fico prvú etapu poverenia naplnil. Na akom pôdoryse? „Má ju poskladanú s Hlasom a SNS“, vysvetľuje Peter Bárdy, šéfredaktor a politický komentátor portálu Aktuality.skČo z toho vyplýva? Napríklad to, že takto narysovaná vládna zostava nebude disponovať ústavnou väčšinou. V podcaste sa pozrieme aj na možné ďalšie dôsledky. Peter Bárdy hovorí aj o možnej tichej podpore KDH pre túto koalíciu. Z čoho vychádza?Odpoveď nájdete v podcaste, ktorý pripravil Jaroslav Barborák. 

Budeme poctivá opozícia, ktorá pôjde mafiánom po krku, tvrdí Igor Matovič. Líder OĽaNO bude opozíciou nielen vládnej koalície, ale aj strán v opozícii. Bude ťažký súper, myslí si politológ Grigorij Mesežnikov.Igor Matovič sa dnes stretol s hlavou štátu Zuzanou Čaputovou. Po stretnutí uviedol, že hnutie OĽaNO aktuálne s nikým nerokuje o možnej koalícii. Zdá sa teda, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude Igor Matovič súčasťou opozície. Ako mu to pôjde? „Nikdy ako opozičný politik nezlyhal. Bude hlasným kritikom akejkoľvek vlády," hovorí Grigorij Mesežnikov.Podľa politológa Matovič dokáže zaujať a do istej miery môže byť konkurencia pre strany v opozíci. „Ale napríklad také Progresívne Slovensko, ak bude v opozícii, uplatňuje inú metódu. V opozícii bude dbať na programové veci, než na bomabistické vyhlásenia," opozícia však bude podľa Mesežnikova „zaujímavá."Ak by sa Robertovi Ficovi podarilo zložiť vládu a v opozícii by bolo PS, SaS, OĽaNO či KDH, o akej opozícii môžeme hovoriť?Podľa Mesežnikova takáto opozícia môže vládu výrazne vyvažovať napríklad v otázkach demokracie, právneho štátu. Prípadne aj zabrániť zabrániť schváleniu niečoho alebo aj naopak. „Opozícia je pomerne silná. Koalícia by mala len o 8 mandátov viac než v opozícia. Mohol by to byť problém napríklad pri opätovnom hlasovaní o vetovaných zákonoch."Podcast nahrala Denisa Hopková.

Slovenské parlamentné voľby boli ostro sledované aj v zahraničí. Teraz západné krajiny očakávajú, aká vláda na Slovensku vznikne. Podľa českého komentátora Jindřicha Šídla nie je Peter Pellegrini nový politik, ktorý by chcel odstaviť Roberta Fica od moci. Pre Čechov je zvláštne, že toľko Slovákov dokáže dať hlas strane, ktorej rétotika je proruská. V českej politike si takéto vyjadrovanie nedovolia ani extrémisti, hovorí v podcaste český komentátor Jindřich Šídlo.O víťazovi parlamentných volieb aj teraz rozhodli regióny, ktoré volili práve stranu Smer. Podľa Šidla to kladie otázku, či sa na niektoré regióny nezabudlo. Populisti ako Andrej Babiš a Robert Fico využívajú regióny, v ktorých sa im už podarilo nájsť stabilnú voličskú základňu.

Budem čakať, kto bude aký štedrý a čo nám ponúkne, uviedol dnes Peter Pellegrini. Nevylúčil koalíciu so Smerom, ale ani s Progresívnym Slovenskom. V prípade vlády s Robertom Ficom existuje však riziko, že bude Hlas len ozvenou Smeru, myslí si politológ Jozef Lenč.Čo všetko môže žiadať Peter Pellegrini za to, že sa rozhodne ísť do vlády so Smerom? Podľa politológa sa šéfovi Hlasu nechce ísť do vládnej koalície, kde bude musieť sedieť s ľuďmi, ktorí v minulosti boli na kandidátke krajnej pravice. Okrem zaujímavej pozície pre seba, bude chcieť dôležité pozície aj pre ľudí, ktorí sú mu najblizší.„Bude to ťažká pokrová hra. Ak sa aj traja či štyria poslancu Hlasu zatnú a nebudú chcieť byť súčasťou takej koalície, tak taká koalícia nevznikne," hovorí Jozef Lenč.Šéf Hlasu podľa neho okrem funkcií môže zvažovať aj aké postavenie bude mať smerom k zahraničiu. „Hlas chce byť sociálnou demokraciou európskeho typu. A nie byť stranou minulosti," tvrdí Lenč.Môže sa stať, že by Robert Fico pustil kreslo premiéra svojmu bývalému straníckemu kolegovi? „Pre Roberta Fica to nie je také jednoduché. Obzvlásť, keď s ním Peter Pellegrini nechce byť v jednej vláde. Potenciálne by to bolo ľahšie pre Šimečku. Premiér nebol a mohol by zastávať aj inú funkciu v rámci exekutívy," konštatuje politológ.Hlas zároveň bude premýšľať aj nad budúcnosťou strany. „V prípade vlády s Robertom Ficom je riziko, že bude Hlas len ozvenou Smeru," myslí si Jozef Lenč.

„Úloha hlavy štátu je rešpektovať výsledok demokratických volieb a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Z tohto dôvodu poverím zostavením vlády predsedu strany Smer Roberta Fica.“Prezidentka Zuzana Čaputová. Predtým, ako Roberta Fica poverila zostavením vlády, mala potrebu svoj krok aj vysvetliť. Uviedla rešpekt k výsledku demokratických volieb a povinnosť chodu štátu. Nezabudla však dodať: „Tak ako bolo zvykom pri každom jednom poverení doposiaľ, aj toto poverenie bude časovo ohraničené“.Ako reagoval Robert Fico? „Nebude to ľahký proces, ale urobíme všetko preto, aby vznikla vláda“, uviedol.K dispozícii dostal od prezidentky 14dní. Čo jeho premiérske ambície prinesú? A aké sú ústavné rámce, v ktorých sa v týchto dňoch politickí vyjednávači môžu pohybovať. Pozrieme sa na to s expertom na ústavné právo Vincentom Bujňákom a šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdy. „Robert Fico sa bude chcieť pomstiť. Či už vyšetrovateľom a operatívcom, ktorí pracovali na kauzách jeho ľudí a jeho samého, rovnako vedeniu policajného zboru a špeciálnej prokuratúry. A tiež mimovládnym organizáciám a ku kritickým médiám“, tvrdí Bárdy. Dodáva, že „my tu zostávame a naša úloha bude ešte dôležitejšia“.Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš. 

Vypočujte si atmósferu volebnej noci. Prinášame vám rozhovory, emócie šťastia či sklamania, zvraty a budúce plány z každej strany, ktorá sa dostala do parlamentu.Podcast nahrali Adam Oleš a Denisa Hopková.

Českí analytici budú vedieť vďaka vlastnému volebnému modelu predpovedať výsledky parlamentných volieb výrazne skôr. V českých prezidentských voľbách dokázali po 27 minútach po uzavretí volebných miestností vyhlásiť nového českého prezidenta.Aktuality.sk prinesú aj počas týchto volieb exkluzívny obsah pre svojich čitateľov. Počas minulých parlamentných volieb museli voliči čakať na výsledky až do skorých ranných hodín, keďže stranám ako Progresívne Slovensko a Spolu chýbali na vstup do parlamentu len stovky hlasov. Volebný model českých analytikov prezradí výsledky volieb už krátko po uzatvorení volebných miestností.Podľa českej analytičky Kateřiny Mahdalovej budú vedieť predpokladať výsledky volieb už po zrátaní 10% okrskov. Krátko po polnoci by sme tak už mohli vidieť prvé možné výsledky volieb.V úvode sčítania hlasov môžu vyskočiť v priebežných výsledkoch strany, ktoré majú väčšiu pdoporu na vidieku. Mestské strany tak budú podľa Kateřiny Mahdalovej rásť až neskôr, keď budú spočítané veľké okrsky. Medzi mestské strany môžeme zaradiť Progresívne Slovensko a SaS. Na vidieku sa očakáva silná podpora Smeru a Republiky.Podcast nahral Adam Oleš.

Na to, ako budú voľby prebiehať a ako majú voliči postupovať, aby ich hlas nebol neplatný, odpovie v podcaste šéfka odboru volieb Ministerstva vnútra Eva Chmelová.Mesiace sme boli svedkom predvolebných kampaní, ktorých cieľom bolo presvedčiť voličov, aby dali hlas danej strane. Prípravu by mali okrem politikov mať ja voliči. Tým bol domácnosti zaslaný pred voľbami zoznámi strán a kandidátov. Do volebnej miestnosti by sme tak mali ísť už rozhodnutí, hovorí v podcaste Eva Chmelová. Dôležité je si zobrať so sebou občiansky preukaz alebo hlasovací preukaz, ak budeme voliť mimo svojho trvalého bydliska. O hlasovací preukaz môžete osobne požiadať až do 29. septembra.

Čo najhoršie sa môže stať po sobotných voľbách? Niektorí analytici predpovedajú volebný pat aopakované voľby. Českí analytici pre Aktuality.sk vypočítali pravdepodobnosť možných. Najväčšie šanceby malo PS zložiť pravicovú koalíciu, ak by sa do NRSR dostali aj Demokrati a keby sa dohodli aj sOľaNO. Koalícia PS – Hlas – SaS – KDH má šancu 75 percent. Smer – Hlas - SNS – Republika má podľaanalytikov pravdepodobnosť 56 percent.Niektorí analytici predpovedajú volebný pat a opakované voľby. Tvorbu koalície môže skomplikovať rast OĽaNO a jeho nízky koaličný potenciál. Najproruskejšia koalícia Smer – Republika – SNS má podľa analytikov prekvapivo nízke šance na väčšinu v parlamente.Komentátori však varujú pred akoukoľvek vládou vedenou Smerom. Podľa Arpáda Soltésza by sa Robert Fico naplno inšpiroval Viktorom Orbánom a už by za žiadnu cenu nechcel pustiť moc z rúk.Čo by znamenal volebný pat? Podľa politológa Pavla Baboša je to rovnako zlý scenár, pretože by išlo o chaos a nové obdobie nestability.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-223-28.9.2023-Voľby23-2

„Budeme voliť Fica. Je to najrozumnejší chlap,“ hovoria v podcaste dôchodkyne. Petra Pellegriniho odmietajú voliť kvôli jeho nerozhodným vyjadreniam. Už túto sobotu nás čakajú parlamente voľby, ktoré rozhodnú o smerovaní krajiny počas najbližších rokov. Navštívili sme preto časti Slovenska, aby sme sa opýtali rozličných generácií, ktorú stranu budú voliť a prečo?Kým staršia generácia verí v návrat Roberta Fica, mladá generácia dúfa, že tento scenár nenastane. „Naša generácia je tá, ktorá bude tvoriť budúce Slovensko. Nemyslím si, že je správne, ak by vyhrala strana, ktorá by sa najradšej vrátila pred rok 1989,“ hovorí v podcaste študentka Lara. Bezpečnostný pracovník na stavbe Peter je rozhodnutý dať svoj hlas hnutiu OĽaNO. Dôvodom jeho rozhodnutia je prístup Igora Matoviča ku korupcii. Jeho najväčšiu chybu vidí v jeho komunikácií. Zároveň neverí tomu, že by s Matovičom chcel ešte niekto spolupracovať.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1

Igor Matovič pokračuje v útokoch na šéfa SaS Richarda Sulíka. Po zverejnení údajnej komunikácie Sulíka so šéfom Penty Jaroslavom Haščákom, hovorí o tom, ako mal Sulík ešte ako minister zmariť miliardovú investíciu z Číny.Čo môžu tvrdenia Igora Matoviča o šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi urobiť s politickými preferenciami nielen SaS, ale aj Oľano či ďalších strán? Odpovedajú: šéf agentúry Ako Václav Hřích a šéf agentúry Ipsos Jakub Hankovský.Podľa Václava Hřícha tvrdenia lídra Oľano môžu Slobode a solidarite uškodiť. „Igor Matovič spochybňuje kroky, ktoré robil Richard Sulík ako minister hospodárstva. No a vidíme, že SaS má kampaň postavenú na tom, že hovoria, čo všetko im podarilo - napríklad Volvo," približuje v podcate šéf agentúry Ako.Odklon voličov by mohol byť k strane, ktorú majú ako druhú možnosť - a to k Progresívnemu Slovensku. „Prevažná časť elektorátu SaS má ako druhú voľbu Progresívne Slovensko," konštatuje v podcaste Václav Hřích. „Možno si budeme takto o mesiac hovoriť,že Igor Matovič Progresívnemu Slovensku vyhral voľby."Hřích tiež v podcaste hovorí, či môže situácia pomôcť aj samotnému Oľano. „Igor Matovič možno ráta s tým, že mu aktuálne vyjadrenie prinesú jedno či dve percentá. To by pre neho znamenalo istotu, že bude v parlamente. Ak by teoreticky SaS nebola v parlamente a progresívci by skladali vládu bez Matoviča by vláda zložiť nešla," komentuje tiež, že v konečnom dôsledku to môže zablokovať parlament alebo sa vláda podarí zložiť Robertovi Ficovi.Aj podľa šéfa agentúry Ipsos Jakuba Hankovského môžu SaS tvrdenia lídra Oľano sťažiť boj o nerozhodnutých voličov. „Nemyslím si však, že to strhne percentá jedným alebo druhým smerom. Môže to mať efekt na časť voličov," dodáva. Pomôcť to môže napríklad aj Demokratom.Podľa Hankovského môžu mať udalosti posledných dní dopad v rôznych častiach politického spektra. „Aj na aktuálnych prieskumoch, ktoré sa zbierajú, vidíme, že udalosti posledných dní začínajú vytvárať dynamický efekt nielen tam, kde by sme ich čakali, ale zatrasie sa celý obraz, na ktorý sme boli zvyknutí," hovorí tiež Jakub Hankovský.Viac si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1

„Musím povedať, že ma sklamal“. Prokurátor Matúš Harkabus takto reaguje na odôvodnenie rozsudku v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ktorý je spojený aj s prípadom prípravy vrážd prokurátorov. Špecializovaný trestný súd ešte v máji odsúdil Alenu Zsuzsovú a oslobodil Mariana Kočnera. Harkabus z pozície prokurátora prípad dozoruje s kolegom Danielom Mikulášom. O písomnom odôvodnení rozsudku hovorí ako o „nezrozumiteľnom a s vážnymi vadami“. Strany sporu tak už majú aj odvolanie. Od májového rozsudku prelomil mlčanie a prvýkrát o ňom prehovoril vo veľkom rozhovore práve pre náš portál Aktuality.sk. Viedla ho Laura Kellöová.Z Harkabusovho rozprávanie sa dozviete o dôkazoch ignorovaných, ako i tých, ktoré od súdu žiada ako nové. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Robert Fico a Peter Pellegrini sa počas posledných dní kampane pochytili a posielajú si odkazy cez sociálne siete. Kým Fico výzyva voličov Hlasu, aby volili Smer, tak Pellegrini sa ho pýta, či chce vládnuť s fašistami z Republiky. Spoluzakladateľ Smeru Boris Zala v podcaste tvrdí, že Robert Fico vždycky veľmi šikovne využíval všetky mechanizmy na to, aby oslaboval Hlas a bral mu voličov. Rozdiely medzi týmito stranami však vidí vo volebných programoch a postojoch strany Hlas, ktorá odmieta spoluprácu s fašistami. Smer by sa takejto spolupráci nebránil. Podľa politológa Radoslava Štefančíka sa Fico pokúsi presvedčiť Pellegriniho, aby išli do vlády spoločne, keďže sú si názorovo blízky a vychádzajú z rovnakého prostredia. Možna spolupráca Smeru a poslancov okolo Milana Uhríka nie je podľa Štefančíka možnosťou číslo jedna, ktorú by si želal trojnásobný predseda vlády.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Viacerí anylytici sa spoločne pozreli na volebné programy strán v oblasti zdravotníctva. Najlepšie na tom skončila SASKA, najhoršie Republika.Martin Vlachynský z INESS, Dušan Zachar z INEKO, Martin Smatana a Michal Štofko z Msquare sa pozreli na zdravotnícke programy strán. Hovoria, že ich cieľom bolo zistiť, ktorá strana pripravila program, ktorý je po stránke obsahu, kvality či realizovateľnosti ten najlepší.Na čele rebríčku sa umiestnla SaS, na druhom mieste Progresívne Slovensko a na treťom mieste KDH. To je aj podľa analytikov skokanom volieb v zdravotníckej téme. „V roku 2020 sa KDH umiestnilo na siedmom mieste. Teraz sa posunulo na tretie, " približuje v podcaste analytik Martin Smatana. Rozprávame sa s ním aj o najväčších problémoch zdravotníctva a či ich strany reflektovali do programov.Podľa odborníka sú dnešné zdravotnícke programy strán kvalitnejšie oproti tým z roku 2020. „Neboli tam také kontroverzné témy a snaha ukázať sa, že sme iní ako ostatné strany. Preto bola aj celkovo kvalita lepšia ako v roku 2020, približuje tiež Smatana.Programy strán, ktoré sa ocitli na spodku rebríčka - ako Republika, či SNS - obsahovali podľa analytika opatrenia, ktoré boli bizarné, kontraproduktívne alebo cielené na časť Slovenska, či časť populácie.Podobne to vníma aj ďalší analytik Pavol Zachar z INEKO. „V porovnaní s rokom 2020 je viac spoločných prienikov. Je tam viac podobných tém a zhoda sa bude hľadať ľahšie," hovorí v podcaste.Martinovi Vlachynskému z INESS chýbala v niektorých opatreniach odvaha. „Niekedy som mal pocit, že ak by som vzal odstavec programu a zavrel oči, tak by som nevedel, ktorej strane patrí, pretože vyzerali podobne."V podcaste tiež hovorí, že minimálne polovica relevantných strán nemá viac menej program v oblasti zdravotníctva alebo ho nechce predstaviť. „Druhá polovica je natom lepšie. Rekordmanom je KDH," konštatuje Martin Vlachynský.Viac v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Národná kriminálna agentúra dnes zasahovala počas akcie Vírus, ktorá sa má týkať rozkrádania peňazí vo Vojenskom spravodajstve. Medzi obvinenými sú mená ako podnikateľ Michal Gučík, exriaditeľ vojenských tajných Ján Balciar a exšéf Vojenského obranného spravodajstva Ľubomír Skuhru. Polícia dohromady obvinila 16 osôb a dve firmy, ďalšie štyri osoby zadržala ako podozrivé. Podľa slov policajného prezidenta môžu byť obvinené aj ďalšie osoby. Polícia zadokumentovala škodu minimálne 74 miliónov eur.V podcaste budete počuť aj investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Martina Turčeka, ktorý sa dlhodobo venuje spomínanej téme. Na policajnú akciu reagoval Jaroslav Naď. “Dlhé roky som upozorňoval na špinavosti, ktoré sa diali na rezorte obrany a vo Vojenskom spravodajstve za vlád Smeru, Hlasu, SNS a ďalších,” uviedol bývalý minister obrany.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

V poslednom prieskume agentúry Focus sa Progresívne Slovensko blíži k Smeru-SSD. Voličov, ktorí by im pomohli dotiahnuť náskok, chcú hľadať medzi nerozhodnutými. Michal Šimečka hovorí, že namiesto toho aby si strany brali navzájom voličov a vymedzovali sa medzi sebou, sa majú sústrediť na nerozhodnutého voliča. Je ale ešte možné získať nových bez toho, aby sa strany obrali o svojich voličov? Odpovie šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.Michal Šimečka zároveň ešte v lete v rozhovore pre Aktuality.sk uviedol, že sa v septembri vyjadria k povolebnej spolupráci s Hlasom. Budete počuť šéfa PS Michala Šimečku.Môže strane vyjadrenie o povolebnej spoluráci s Hlasom uškodiť? Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika každý, kto sleduje prieskumy verejnej mienky, vidí, že s Hlasom bude potrebné počítať. No podľa neho sa tu ukazuje aj jedna skúsenosť z minulosti. „Je tu aj jedna negatívna skúsenosť z minulosti, ktorá sa týka strany Sieť. Radoslav Prochádzka pred voľbami takúto možnosť pripustil a to mohlo časť voličov odradiť práve od voľby tejto strany," hovorí v podcaste.Strana sa zároveň fixuje na nerohodnutých voličov. Čo vieme o tejto skupine a ktoré strany môžu profitovať z toho, ak by sa nerozohnutí voliči rozhodli ísť k voľbám? Martin Slosiarik približuje, že voličov, ktorí nemajú jasno v tom, koho voliť, je približne desatina.„Je to realtívne stále veľké číslo. Sú to dve akokeby politické strany, ktoré by získali 5 %. To môže zásadne ovplyvniť výsledky volieb."Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Politikov čakajú posledné týždne predvolebnej kampane. Kým niektorí zvolili taktiku pokojnej komunikácie, niektorí si vybrali cestu konfliktov, strachu a nenávisti.Najnovší prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia pre denník Sme poukázal na predvolebné nálady v spoločnosti. O víťazovi volieb by sa malo pravdepodobne rozhodovať medzi Smerom a Progresívnym Slovenskom. Strana Hlas Petra Pellegriniho v prieskumoch stále klesá. Premierské ambície Pellegriniho sa tak pomaly rozplývajú. Politológ Grigorij Mesežnikov ešte stále vidí možnosť, že Robert Fico ponúkne svojmu bývalému kolegovi kreslo predsedu vlády. Konflikty medzi stranami OĽaNO a Smerom nie sú žiadnym prekvapením. Podľa Mesežnikova je politický boj medzi Igorom Matovičom a Robertom Ficom bojom na život a na smrť.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Vladimir Putin a Kim Čong-un rokovali v Rusku o spolupráci ich krajín a posilneniu spoločného priateľstva. Podľa zahraničných zdrojov bolo cieľom Putina vyjednať dodávky zbraní, ktoré by im mohla Severná Kórea poskytnúť.Bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer označuje priateľstvo Vladimíra Putina a Kim Čong-una ako stretnutie dvoch grázlov. Severokorejský vodca na počas návštevy prisľúbil, že podporí Putina v jeho spravodlivej vojne.K téme spojenectva Vladimíra Putina a Kim Čong-una sme sa v podcaste pýtali na vyjadrenie politických strán, ktoré by chceli udržiavať dobré vzťahy s Ruskom. V podcaste budete počuť poslanca za Smer Mariána Kéryho. Andrej Danko sa k téme nechcel vyjadriť a na otázky Aktualít nebude odpoveď. Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Kvalitné vzdelanie by malo byť nevyhnutnou súčasťou našej krajiny. Politici si ale vybrali vo svojich kampaniach iné témy, ktorými chcú prilákať voličov na svoju stranu. Školstvo sa tak opäť dostalo len na druhú koľaj. Predseda odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek v podcaste konštatuje, že doteraz všetky vlády tvrdili, že školstvo je pre nich prioritou, no reálnom prioritou sa nikdy nestalo. V podcaste si môžete vypočuť aj názory expertov na školstvo z jednotlivých politických strán. Za stranu KDH bývalého ministra školstva Jána Horeckého, ktorý vníma školstvo a zdravotníctvo ako najdôležitejšie body politiky KDH. Vo svojej práci chce pokračovať aj Branislav Gröhling z SaS. Podľa bývalého ministra školstva sa strana zaujíma o tému vzdelania aj naďalej. Dôkazom je podrobný program k danej téme a Gröhlingové druhé miesto na kandidátke strany. Vzdelanie a školstvo nepatria medzi hlavné témy predvolebnej kampane. Experta na vzdelanie Ingrid Kosová si to vysvetľuje tým, že politici sa zameriavajú skôr na témy, ktoré polarizujú spoločnosť.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

„Rád by som vám tlmočil to, čo vám dnes Národná rada hovorí: vážení pediatri, kašleme na vás, na čo sem chodíte s vašimi malichernými problémami, neotravujte, tu sme predvolebnej kampani, reagoval minulý týždeň šéf úradníckej vlády Ľudovít Ódor po tom, čo sa v parlamente nedokázalo nazbierať dosť poslancov na to, aby riešili krízu v pediatrii. Vyše 400 pediatrov podalo výpovede, ziadaju odbremeniť ich aspoň na pohotovostných službách. O situácii sa v podcaste rozprávame s hlavnou odborníčkou pre primárnu pediatriu Elenou Prokopovou.Najprv prišiel smútok v zmysle, že mnohí, ktorí sa do toho vložili sa aj rozplakali. Dali sme do toho návrhu neskutočnú námahu a energiu. Potom prišiel hnev a teraz je medzi pediatrami taká skepsa a nahnevanosť, alebo rezignácia, hovorí v podcaste pediatrička Elena Prokopová aké nálady zavládli medzi pediatrami po tom, čo poslanci neotvorili schôdzu, na ktorej mali riešiť krízu v pediatrii.Pediatri žiadajú o skrátenie ordinačných hodín na pohotovostných službách. Elena Prokopová približuje, že v opatreniach boli riešenia ako udržať v systéme starších lekárov, kým dokážu vychovať mladých pediatrov. „Starší kolegovia hovoria, že cez deň vydržia, ale určite nevládzu nočné služby," vysvetľuje.Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Mariána Petka sa ukazuje pätnásť rokov nezáujmu politikov o to, aby riešili situáciu v zdravotnícve „Až sme sa dopracovali k tomu, že pediatrov nie je dostatok," konštatuje.Zároveň si však myslí, že tento parlament nemá odbornú kompetenciu, aby riešil tento návrh. „Zmena tak či tak platí od prvého januára. Myslím si, že to treba v kľude prediskutovať s novou vládou a parlamentom a prijať vhodné riešenie pre všetkých. Máme tri mesiace na to, aby sa problém vyriešil."Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Pred útokom na Ukrajiny pôsobila ruska armáda odstrašujúco. Teraz pre nedostatok zbraní sa Vladimír Putin snaží nájsť oporu u ďalšieho diktátora.„Rusko vnímame ako obrovskú vojenskú veľmoc. Teraz ale Rusko potrebuje pomoc aj tak zaostalej ekonomiky ako je KĽDR,“ hovorí v podcaste vojenský analytik Vladimír Bednár.V podcaste sa pozrieme aj na ukrajinskú protiofenzívu, ktorej sa darí posúvať líniami ruskej obrany. Mnohí analytici hovoria o najdôležitejšej fáze protiofenzívy. Podľa vojenského analytika Vladimíra Bednára nastala najdôležitejšia časť po prekonaní prvej línii, ktorá ukázala silu ukrajinskej armády.Podcast nahrával Adam Oleš.

Parlament mal dnes na programe až tri mimoriadne schôdze, dve z dielne vlády, jednu zasa inicioval Smer. Poslanci však dnes všetky tri odignorovali. Čo to hovorí o našom parlamente a kam môže viesť predvolebná kampaň - plná strašenia: od medveďov, cez LGBTI+ komunitu až po migrantov? Akého volebného výsledku sa na základe takejto kampane môžeme dočkať?Rozprávkové Tri oriešky pre Popolušku, Tri vlasy Deda vševeda či čechovove Tri sestry. Magické číslo tri sa dnes prenieslo aj na pôdu Národnej rady, parlament mal totiž dnes na programe až tri mimoriadne schôdze. A všetky tri dnes poslanci odmietli otvoriť a prerokova. O čom takáto náhla aktivita krátko pred voľbami svedčí, ako to, že ich poslanci odignorovali a prečo sa to nepodarilo ani úradníckej vláde, ktorá sa cez dve z týchto troch schôdzi pokúsila riešiť aktuálne problémy? Témy dnešného podcastu s reportérom aktualít Martinom slizom a komentátorom Arpádom Soltészom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Parlamentné voľby na Slovensku začali pútať pozornosť aj vo svete. Dôvodom je možný návrat Robert Fica, ktorý by mohol znamenať rozličné smerovanie krajiny, na ktoré sme boli doposiaľ zvyknutí. Slovenské voľby sa stávajú podľa šéfredaktora týždenníka Respekt Erika Taberyho kľúčové pre celú Európsku úniu, keďže aj malé krajiny majú v únii dôležitú rolu. Slovensko by sa mohlo pridať k Maďarsku, ktoré hadže únii pod nohy polená pri dôležitých otázkach. Slovensko má podľa Taberyho veľký problém s dezinformačnou scénou, ktorej veľká časť spoločnosti verí.V Česku často prirovnávajú k Andrejovi Babišovi práve Roberta Fica. Podľa českého komentátora Jindřicha Šídla nie je Babiš tak nebezpečný politik ako pravé Fico, ktorý sa orientuje viac smerom k ruskému režimu.Podcast nahrával Adam Oleš.

Po tom, čo obrazne povedané povstal z popola – po tragických udalostiach z februára 2018 – kde zomrel rukou nájomného vraha Ján Kuciak a jeho snúbenica – dominuje prieskumom volebných preferencií i dôveryhodnosti. Opäť otvára témy a akoby ich diktoval zvyšku politického spektra. Nie je to tak dávno, čo ho nevedeli nájsť ani najbližší. Robert Fico. Líder Smeru. Aký je? Čo o ňom hovoria jeho najbližší? A čo iba pod podmienkou anonymity? V týchto hodinách sa na pulty kníhkupectiev dostáva jeden z nemnohých pokusov o odpoveď – kniha Petra Bárdyho Fico – Posadnutý mocou. Aký je líder Smeru optikou šéfredaktora Aktualít? Zmenili ten obraz hodiny rešerší a rozhovorov s ľuďmi aj z najbližšieho okolia Roberta Fica? A ako sa vysporiada s námietkou o programovom zásahu do predvolebnej kampane? Odpovie Peter Bárdy, autor čerstvej knižnej novinky. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovenské médiá zaplavili informácie o nelegálnej migrácii na juhu Slovenska. K migrácii sa ihneď začali vyjadrovať aj politici, ktorí sa pokúšajú využiť temu na získanie politických bodov v predvolebnej kampani. K celej situáci dnes zvolal tlačovú konferenciu policajný prezident Štefan Hamran, ktorý sa vyjadril ku kritike niektorých politikov. Podľa nich je aktivita polície pri zabezpečení hraníc nedostatočná. Štefan Hamran na tlačovej konferencii vysvetlil, že slovensko-maďarská hranica má 655 kilometrov, 35 hraničných priechodov, ďalších 80 ciest, ktoré je možné prekročiť autom a viac ako 500 kilometrov dlhú zelenú hranicu. Zároveň by nás jej uzatvorenie stálo týždenne vyše dva milióny eur, osem až desať miliónov mesačne a viac ako sto miliónov ročne. Na takéto riešenie nemáme podľa policajného prezidenta ani dostatočne množstvo policajtov. V podcaste budete počuť aj politológa Jozefa Lenča, s ktorým sa pozrieme na politikov, ktorí využívajú celú situáciu na získavanie si politických bodov tesne pred parlamentnými voľbami.Podcast nahrával Adam Oleš.

Keď ide do tuhého, vieme sa vzoprieť, vrátiť veci do správnych koľají, popasovať sa s totalitou, možno ale máme hranice posunuté trochu ďaleko, že sa musia stať až osudové body, aby sme si povedali “dosť”. Aj takto vidí nás, občanov Slovenska prezidentka Zuzana Čaputová v exkluzívnom rozhovore pre Aktuality.sk.Témou rozhovoru s prezidentkou Zuzanou Čaputovou bolo:– ako hlava štátu vnímala aktuálne oslavy SNP a mieru rozdelenia a polarizácie spoločnosti;– čo je podľa prezidentky odkazom SNP a ako vníma naše dejiny v kontexte nielen SNP, ale aj udalostí Mníchova 38, vzniku Slovenského štátu pod hitlerovou kuratelou a následnou rasovou perzekúciou, arizáciami a deportáciami do nacistických koncentrákov, ale aj invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 a doby normalizácie a komunistického útlaku;– ako podľa hlavy štátu obnoviť čoraz väčšiu nedôveru občanov a to nielen voči štátu a jeho inštitúciám, ale aj voči sebe navzájom;– Čo je podľa prezidentky ústrednou témou nadchádzajúcich parlamentných volieb a čo Slovensku hrozí, ak by sa moci ujali politické sily spochybňujúce našu geopolitickú orientáciu i hodnoty demokracie a právneho štátu;– prečo prezidentka dobrovoľne rezignovala na možnosť opätovnej kandidatúry a či to nevmíma ako “útek od zodpovednosti” a prečo je podľa nej moc takým veľkým a nebezpečným lákadlom pre politikov;– ako hlava štátu reflektuje aktuálnu predvolebnú kampaň i úroveň našej politickej scény.– ako bojovať s odlivom mozgov a čím môže naša spoločnosť presvedčiť mladých aby neutekali z krajiny a angažovali sa aj vo verejnom živote, no a prečo je dôležité aktívne napĺňať svoje volebné právo;– koho prezidentka poverí po voľbách zostavením novej, povolebnej vlády a aké bude mať pri poverení podmienky;– prečo sú podľa nej voľby až koncom septembra a prečo sa jej nepodarilo presvedčiť politické strany, aby schválili už júnový termín predčasných volieb;– ako hlava štátu vníma tzv. “vojnu v polícií a ako možno občanom vysvetliť vzájomné útoky v rámci bezpečnostných orgánov štátu;– kto je zodpovedný za to, že na Slovensku žijú státisíce ľudí v chudobe a ako presvedčiť sociálne vylúčené a diskriminované skupiny obyvateľstva aby verili hodnotám a ideálom demokracie a novembra 89.No a napokon:– čo sú naše silné stránky a aké máme, ako Slováci, achilovky;– a čo prezidentka považuje za svoju najväčšiu chybu vo funkcií hlavy štátu a na čo je najviac hrdá.

Ivan Korčok je vážny kandidát na prezidenta, ale ešte ani zďaleka nemá vyhraté. Politológ pripomína osud iného bývalého ministra zahraničia Eduarda Kukana. Toho ľudia pred dvadsiatimi rokmi považovali za istého víťaza, no nakoniec sa tesne nedostal do druhého kola, lebo pravicoví voliči sa rozdrobili medzi viacerých kandidátov. Takouto hrozbou pre Ivana Korčoka by mohla byť prípadná kandidatúra Róberta Mistríka. Ak by sa rozhodol kandidovať Peter Pellegrini, pravdepodobne by Korčoka v druhom kole porazil.V dnešnom podcaste budete počuť aj reakcie politických strán, ktoré zatiaľ napriek očakávaniam nevyslovili Ivanovi Korčokovi priamu podporu – SaS, PS a Demokrati.Nahrával Peter Hanák.

Kým Andrej Danko hovorí o dohode Roberta Fica a Petra Pellegriniho, tak strana Hlas a Smer vylučujú akúkoľvek dohodu o predvolebnej spolupráci. Ich vládnutie by ale dávalo zmysel, keďže ich spája spoločná minulosť, no aj podobné politické názory.Politológa Radoslav Štefančík nepredpokladá, že by si to mohol Andrej Danko vymyslieť. Podľa neho prišiel bývalý predseda parlamentu z informáciou, ktorá nemala vyjsť na verejnosť.Na hranici zvoliteľnosti sa nachádzaja OĽaNO, KDH, SaS, Sme rodina, SnS, Demokrati. O vytvorení budúcej koalicie môžu rozhodnúť práve ich výsledky vo voľbách. Podľa politológa Jozefa Lenča to má s týchto strán najlepšie rozohrane hnutie Igora Matoviča.Podcast nahrával Adam Oleš.

Aktívni verzus pasívni. Aj pri sporení na súkromné dôchodky platí, že rozdiel prístupu sa odrazí v konečnej nasporenej sume. Aktívny prístup k sporeniu sa odrazí na výške nasporených peňazí. Dôchodkoví správcovia spustili v týchto dňoch viacmiliardový presun penzijných úspor z dlhopisových do indexových fondov. Z fondov, ktoré zhodnocujú konzervatívnejšie a teda s menšími výnosmi, do tých agresívnejších, ktoré sporiteľom vynášajú zvyčajne viac. Cestou je tzv. predvolená investičná stratégia s ambíciou opraviť deformácie slovenského systému súkromných dôchodkov. „Máme 750 tisíc pasívnych sporiteľov, ktorí nereagovali na žiadnu z doterajších výziev, aby aktívne pristúpili k presunu svojich úspor do výnosnejších fondov“, tvrdí Miroslav Kotov z Asociácie správcovských dôchodkových spoločností.Zmenu prináša spomínaná predvolená investičná stratégia, ktorej efektom má byť lepšie zhodnotenie dôchodkových úspor a v konečnom dôsledku vyššie penzie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Varovanie Kremľa domácim elitám, či v Rusku sa neudeje veľa vecí, za ktorými by nestál Putin –len niektoré z reakcií na pád súkromného lietadla, na palube ktorého mal zahynúť Jevgenij Prigožin, šéf ruskej Vagnerovej skupiny. Ide pritom o reakcie z prominentných adries – či už z okolia ukrajinského prezidenta Zelenského, alebo od amerického prezidenta Bidena. Francúzska diplomacia je opatrenejšia – hovorí o odôvodnených pochybnostiach o príčine havárie stroja, v ktorom mal zahynúť šéf Vagnerovcov. Aký potenciál v sebe skrýva udalosť? Téma pre Mateja Kandríka, bezpečnostného analytika, ktorý stojí na čele Adapt Institute. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo v pondelok sľuboval, v stredu naplnil. Premiér Ódor predložil kabinetu návrh na odvolanie obvineného šéfa tajnej služby Michala Aláča. Kabinet ho odobril. Po potvrdení prezidentkou vláda počíta so SIS, ktorú bude viesť jeden z jej doterajších námestníkov. Premiér však o jeho mene zatiaľ hovoriť odmieta. Od SIS pod novým vedením očakáva aj spoluprácu na vyšetrovaní jej aktuálnych káuz. Podľa Nadácie Zastavme korupciu, v relatívne krátkej dobe už druhý šéf tajnej služby skončil pre obvinenia, čo nie je dobrá vizitka dôveryhodnosti SIS. Od novej vlády očakávajú audit, či kontrolu tajnej služby. Na SIS v aktuálnych problémoch sa pozrieme s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aj po dnešku ide z parlamentných lavíc signál o rozdelení a nedohode: poslanci neotvorili ani na štvrtýkrát mimoriadnu schôdzu. Zamestnávatelia a zástupcovia odborov na druhej strane vyslali iný signál. Dohodli sa na tom, s čím mávali dlhodobo problém – na minimálnej mzde. Jej nový horizont zastabilizovali na úrovni 750 eur. Je to ešte o šesť eur viac, ako by priniesol pat – a teda ich nedohoda. Premiér Ódor hovorí o neštandarnom úspechu: „Mimoriadne ma teší to, že došlo naozaj k dohode, tá magická suma je 750 EUR od budúceho roka“Spokojné odbory a aspoň deklarovane zamestnávatelia. Mário Lelovský z RUZ: „Táto suma je, myslím si, elegantná. Verím, že sa páči vám. Verím, že sa bude páčiť aj zamestnancom a snáď aj zamestnávateľom:“Alexej Beljajev z Asociácie priemyselných zväzov naznačil ich náklady: „Tým, že sme naviazali príplatky späť na minimálnu mzdu, môžem vám povedať, že priemysel to bude stáť v roku 2024 o 180.000.000 EUR navyše.“Ekonóm však pripomína riziká slovenského tempa dvíhania minimálnej mzdy. „Ak je práca drahšia, najmä v menej rozvinutých regióch jej tak bude ešte menej“, tvrdí Robert Chovanculiak z INESS. Štedrejšia minimálka im ho paradoxne vyfúkne. Riešením môže byť jej „regionalizácia“, ktorá však pre politikov nie je zaujímavá ani v čase pred voľbami. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pokus o mimoriadnu schôdzu parlamentu, lebo že tu nemá fungovať právny štát,na druhej strane rozhodnutie súdu o treste pre Bernarda Slobodníka. Za prijímanie úplatkov pre policajnú chobotnicu. Pondelok, v ktorom sa proti sebe postavil pohľad politikov na čele s Robertom Ficom a orgánov súdnej moci. Ak prví hovoria o prevrate, druhí len akceptujú priznanie človeka, ktorý sa korupcii na najvyšších miestach priznal a začal o nej otvorene rozprávať. To všetko naviac v deň, kedy si pripomíname 55 rokov od násilnej okupácie krajiny z roku 1968. Hlava štátu tiež prakticky odvolala obvineného šéfa tajnej služby Michala Aláča. Horúčavy tak v krajine pod Tatrami pretrvávajú nielen tie zo slnka, ale čoraz teplejšie je aj z blížiacich sa volieb. Okrem premiéra a parlamentných politikov budete počuť aj Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu a Ivu Zigovú, reportérku Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Včerajšia policajná akcia vyvolala na Slovensku veľký rozruch. Prezidentka Zuzana Čaputová ihneď požiadala premiéra Ľudovíta Ódora, aby zvolal Bezpečnostnú radu. Po jej skončení sa k celej situácii vyjadrila prezidentka spoločne s predsedom vlády. Slová o prevrate, s ktorými prišiel Robert Fico, vylúčili. „Žiadny policajný prevrat na Slovensku nie je,“ zneli slová prezidentky Zuzany Čaputovej po zasadnutí Bezpečnostnej rady. Čaputová vo svojom vyjadrení vyvracala reči Roberta Fica, ktorý tvrdil, že hlava štátu o všetkom vedela. Prezidentka sa voči lídrovi Smeru bude brániť aj súdnou cestou. „Aj tieto klamstvá sa dopĺňajú k návrhu na súd, ktoré voči Robertovi Ficovi onedlho podám.“ V podcaste budete počuť aj Xeniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu, s ktorou sme sa rozprávali o Michalovi Aláčovi a jeho počínaní si vo funkcii šéfa SIS. Včera bol spoločne s bývalým šéfom SIS Vladimírom Pčolinským obvinený vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry.Podcast nahrával Adam Oleš.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

Rozuzlenie. Taký je najnovší názov policajnej akcie, ktorá sa zamerala na súčasného a bývalého riaditeľa tajnej služby, ktorí mali byť súčasťou zločineckej skupiny. Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry obvinili bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, aktuálneho šéfa SIS Michala Aláča a podnikateľa Petra Košča, ktorý má mať silný vplyv na tajnú službu a podľa vyšetrovania mal viesť zločineckú skupinu. Obvinení sú zo zločinu založenia a podporovania zločineckej skupiny, zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Medzi obvinenými sú aj ďalšie mená. V podcaste si môžete vypočuť reakciu policajného prezidenta Štefana Hamrana k celej policajnej akcii. K celej situácii sa na tlačovej konferencii vyjadril aj líder Smeru Robert Fico, ktorý označuje dnešný zásah ako pokus prevrat. „Toto nie sú len spravodajské, alebo policajné hry. Toto je štátny prevrat. Je to pokus zmeniť pomery v štáte šesť týždňov pred voľbami.“ Mimoriadna schôdza, ktorú inicioval Smer-SD, bude v pondelok o 11:00. Potvrdil to predseda NR SR Boris Kollár. Smer žiada odvolanie prezidenta policajného zboru Štefana Hamrana.Podcast nahrával Adam Oleš.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

Ukrajinskej armáde sa podarilo dobyť dedinu Urožajne na západe Doneckej oblasti. Protiofenzíva ale nenapreduje tempom, ktoré množstvo ľudí očakávalo. Pomalšie napredovania protiofenzívy zapríčinilo, že sa objavujú hlasy, ktoré hovoria o možnom vzdaní sa uzemia v prospech Ruska. Aké dopady by mal takýto krok a schyľuje sa k tomuto scenáru? V podcaste sa o tejto téme budeme rozprávať a expertom na Ukrajinu Alexandrom Dulebom.Stian Jenssen, ktorý je vedúcim súkromnej kancelárie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, sa v diskusii vyjadril, že prípadným vyriešením vojny môže byť vzdanie sa časti ukrajinského územia v prospech Ruska.V podcaste si rozoberieme aj dôvody, pre ktoré Ukrajinci zameriavajú svoje útoky na Kerčsky most.Podcast nahrával Adam Oleš.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

Bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa obvinila veľká porota z pokusu ovplyvniť voľby v štáte Georgia. Donald Trump sa mal v roku 2020 pokúsiť zvrátiť volebnú porážku, ktorej čelil od svojho protikandidáta Joe Bidena. Trump spolu s jeho spolupracovníkmi sú obvinení z 41 trestných činov. Ide už o štvrté obvinenie Trumpa za uplynulých päť mesiacov. Zároveň ide o druhú obžalobu, ktorá sa týka jeho snáh o zvrátenie výsledkov volieb z roku 2020. Bývalý prezident Spojených štátov považuje dlhodobo obvinenia na svoju osobu za zmanipulované. Trump patrí spoločné sú súčasným prezidentom Bidenom k najväčším favoritom na víťazstvo v budúcoročných prezidentských voľbách.V podcaste budete počuť odborníka na Spojené štáty Branislava Ondrašika a dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislava Kováčika.Podcast nahrával Adam Oleš.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

Útok na opozíciu a zlyhanie polície. Takto si vykladá strana Smer zadržanie Tibora Gašpara, ktorý bude v najbližších voľbách kandidovať práve za Smer. K celej akcii Ezechiel 7 sa dnes na tlačovej konferencii vyjadril aj policajný prezident Štefan Hamran, ktorý odmieta šíriace sa nezmysly. Policajný prezident Štefan Hamran na tlačovej konferencii zverejnil aj časť z prepisu nahrávky, kde bol Stahl s pánmi označenými P. a P. Mali sa rozprávať, o tom, že pre pána P. existujú len dve cesty. Buď bude spolupracovať a dobre mu zaplatia, alebo nebude spolupracovať a bude väzobne stíhaný.Poslanci strany Smer na čele s Robertom Ficom spochybňujú prípad, v ktorom NAKA počas akcie Ezechiel obvinila bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, ex policajta Romana Stahla a nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra. Tibor Gašpar bol po dvoch dňoch prepustený na slobodu potom, ako prokurátor špeciálnej prokuratúry nevyhovel žiadosti vyšetrovateľa, ktorý chcel pre 9 kandidatky Smeru väzenie. Vyšetrovateľ NAKA ich obvinil z korupcie. Bödor s Gašparom mali uplácať Stahla, ktorý riešil kauzy ako Technopol či Váhostav. V závere podcastu sa rozprávame s politológom Radoslavom Štefančíkom o tom, ako môže táto kauza ovplyvniť parlamentné voľby, ktoré sa nezadržateľne blížia.Mentioned in this episode:Ford PumaVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.Ford PumaVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

NAKA opäť udrela a zadržala bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, obvinený je i Norbert Bodor. Zadržanie čísla 9 z kandidátky SMERu SSD v čase kampane Fico určite využije, tvrdí šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. “ Fico je gambler a teraz hrá o všetko, toto zadržanie však nie je žiadnym “gamechanger” kampane, dodáva a pripomína, že SMER Gašpara nominoval už ako trestne stíhaného.NAKA opäť zasiahla, a to dokonca pod verbálnou gesciou biblického proroka Ezechiela, pretože práve biblickým citátom z knihy tohoto proroka NAKA svoj dnešný zásah pomenovala: “Teraz prišiel koniec pre teba. Pošlem na teba svoj hnev; budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a privodím na teba všetky tvoje ohavnosti.” Ezechiel, kapitola 7, verš 3. Aký mala teda NAKA reálny dôvod zadržať bývalú hlavu polície, a čomu môže Tibor Gašpar trestnoprávne čeliť?No a aké to môže mať, vzhľadom na Gašparove politické ambície a vysoké miesto na kandidátke SMERu), dosahy na predvolebnú kampaň? To je téma dnešných Aktualít Nahlas, s investigatívnou reportérkou Aktualít a našim šéfredaktorom Petrom Bardym. Rozoberieme však aj prebiehajúcu prevolebnú kampaň, jej témy, dynamiku ako i šance jednotlivých strán.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Robert Fico, ako aj Igor Matovič sú podľa majetkových priznaní bezdomovci. Hoci šéf SMERu oficiálne žiadne veľké majetky nemá, býva a žije luxusným spôsoboma, ktorý vysvetľovať odmieta. Šéf OĽaNO zasa oficiálne nevlastní nič. I to je realita našich majetkových priznaní, ktoré chcela vláda zásadne zmeniť. Nezmenilo sa nič. Podobne skarachovali i dalšie kľúčové body vládnej protikorupčnej agendy.Napriek tomu, že Robert Fico šéfuje najsilnejšej opozičnej strane, je aktívnym poslancom parlamentu, organizuje referenda a intenzívne stranícky kampaňuje, zarobí v politike menej, než je jeho advokátsky príjem. Otazkou je, ako to všetko stíha a rovnako tak nejasné sú aj jeho majetkové pomery, v ktorych býva. Podľa majetkového priznania je takpovediac bezdomovcom aj šéf OLaNO Igor Matovič.  Majetkové priznania sú nefunkčné hovorí šéfka Nadacie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Rovnako, teda nijako, dopadli aj ďalšie kľúčové body protikorupčnej agendy vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. O ikonickej agende OLaNA, teda hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov doteraz niet ani vidu, ani slychu, obdobne skrachoval aj zámer sfunkčniť bezzubý Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, no a systémovo sa nezregulovala ani šedá zóna lobingu či výberu nominantov štátu do riadiacich funkcií.Zlyhanie v nastavovaní systémových pravidiel v boji s korupciou pritom môže mať doslova až fatálne následky pretože ak sa do funkcií vrátia politici ochotní kriviť štát pre svoje osobné či stranícke záujmy, systémovú ochranu nebudú požívať napríklad ani kľúčoví policajní funkcionári.Je 10. augusta, pekný den a pokoj v duši prajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Dnes uderom polnoci sa uzavrie možnosť voľby zo zahraničia. Doteraz túto šancu využilo vyše 60 tisíc našich spoluobčanov, ktorí napriek tomu, že momentálne žijú za hranicami sú srdcom stále doma. Čo treba urobiť, ak máte záujem voliť zo zahraničia a ako tieto hlasy môžu ovplyvniť volebnú matematiku? Dnes, v stredu 9. augusta je posledný deň keď sa ešte môžete rezistrovať pre možnosť voľby zo zahraničia. Doteraz túto možnosť využilo vyše 60 000 slovákov, do polnoci k ním ale ešte môžu pribudnúť ďalší naši spoluobčania, ktorí napriek tomu, že sa momentálne nachádzajú za našim hranicami nestratili kontakt s našou verejnou realitou a majú záujem ju prostredníctvom svojho hlasu aj reálne vo voľbách ovplyvniť.Ako tieto hlasy môžu reálne ovlyvniť parlamentnú matmatiku, čo vieme o tom, ako volili Slováci v zahraničí v minulosti sa budeme pýtať šéfa agentúry AKO Václava Hřícha.Reč však bude aj o aktuálnej predvolebnej kampani a vývoji preferencií politických strán. No a na záver vám ponúkneme aj jedno malé prekvapenie.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám želajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Nevidím rácio v tom, že by to mali platiť banky, ani v tom, že by tým mali byť “prepardonóvaní” ľudia, ktorí to neriešili a riešiť to mohli, hovorí o snahe politikov zasiahnuť do zvyšujúcich sa úrokov na hypotekárnych úveroch finančný analytik Matej Dobiš. Podľa neho ide o snahu prekryť reálnu tému absencie nájomného bývania. Aká je realita na trhu hypotekárnych úverov a prečo sa to stalo témou kampane?Byt či nebyt, to je tá otázka. Kedysi v dávnych časoch Wiliama Shakespera sa túto doslova až existenciálnu otázku pýtal Hamlet, princ dánsky. Dnes si ju však existenčne kladú už aj tisícky slovenských domácností s hypotekárnymi úvermi.“Byt či nebyt?” Ako sa vyrovnať s výrazne rastúcimi úrokmi na hypotekárnych úveroch a či je správne aby v tejto téme zasiahol štát a keď už by zasiahnuť mal, tak ako a aké následky by to mohlo vyvolať?Prečo sa zvyšujú úroky na hypotekárnych úveroch a ako to súvisí s témou inflácie, ktorá nás trápi napríklad pri potravinách? No a napokon, prečo na Slovensku absentuje nájomné bývanie, ktoré by mohlo znížiť ceny nehnuteľností a tým aj výšku dnes toľko diskutovaných hypoték a prečo to politici u nás vlastne celé desaťročia vôbec neriešia? Téma dnešného podcastu s finančným analytikom Matejom Dobišom. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

V niektorých oblastiach napršalo za tri dni toľko, ako inokedy za viac ako dva mesiace, hovorí o extrémych zrážkach predovšetkým na východe Slovenska klimatológ Pavel Faško. Očakávania, ktoré vyplývajú z odborných prognóz, hovoria o stabilizácií už v priebehu tohto týždňa a tak už cez víkend možno očakávať k typickejšiemu letnému počasiu. Environmentalista Michal Kravčík vidí za povodňami extrémne vysušovanie krajiny a paradoxne tak podľa neho treba do krajiny vrátiť stratenú vodu.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes predovšetkým o tom, čo sa to s našim počasím deje. Pred mesiacom bola reč o teplotných rekordoch, aktuálne zasa vyhlásili v 35. obciach mimoriadnu situáciu. A dôvod? Extrémne zrážky a povodne. Na aktuálnu situáciu, prognózu na najbližšie obdobie, ale i na dôvody a možné riešenia sa budeme pýtať odborníkov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, ale aj environmentalistu Michala Kravčíka. A slovo dáme aj vodohospodároviexštátnemu tajomníkovi rezortu pôdohospodárstva Martinovi Kováčovi.Pekný deň a pokoj v duši želajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský. 

Chcel odsúdiť Mariána Kočnera. Jozef Pikna je vôbec prvý sudca, ktorý povedal, že by mal byť Kočner odsúdený za objednávku vraždy Jána Kuciaka. Nestáva sa často, aby sudca z trestného senátu zverejnil svoje odlišné stanovisko k prípadu, ak ho kolegovia pri rozhodovaní o rozsudku prehlasovali.K písomnému rozsudku pripojil Jozef Pikna svoje odlišné stanovisko - na deviatich stranách vysvetľuje, prečo o Kočnerovej vine nepochybuje. O téme sa v podcaste rozprávame s investigatívnou novinárkou Laurou Kellöovou.„O nevine Kočnera boli presvedčení dvaja sudcovia, o vine jeden. Doteraz sme ale nevedeli, kto mal aký názor. Teraz to už ale vieme. Jozef Pikna sa rozhodol, že pod svojím menom napíše odlišné stanovisko. Verejne sa vyhranil a povedal, že si myslí, že je Marian Kočner vinný," približuje v podcaste novinárka Laura Kellöová, ktorá chodila na všetky pojednávanie v kauze vraždy Jána Kuciaka.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Približne tretia z tých, ktorí sa chystajú voliť ešte stále zvažujú niekoľko strán. „Dve tretiny už majú svojho favorita," približuje v podcaste Jakub Hankovský.Stúpajúce voličské jadro má Smer. Ukazuje sa, že niektorí sú motivovaní voliť stranu aj preto, lebo majú obavy z vlády Progresívneho Slovenska. Platí to aj naopak. „Ak nakreslíme, ako je spoločnosť polarizovaná na zahranično-politickej orientácii, či predstave štátu, progresu a konzervativizmu, tak Progresívne Slovensko a Smeru sú politické bašty týchto dvoch skupín," vysvetľuje tiež riaditeľ agentúry Ipsos.30% ľudí dnes tvrdí, že by zvažovalo voľbu Smeru. Svoj voličský potenciál zdieľajú s Hlasom, Republikou a SNS. „Ak tieto strany nejako zásadné nesklamú svojich voličov, tak je veľmi nepravdepodobné, že by Smer dokázal naplniť svoj potenciál." Hankovský však dodáva, že trend rastu napovedá, že strana môže rásť ešte o niekoľko percentuálnych bodov.Mohla by strana Progresívne Slovensko predbehnúť Smer? Podľa riaditeľa Ipsosu Progresívci majú potenciál rásť. Je viac variant, čo sa môže stať. Viac si môžete vypočuť v podcaste.Rozhovor nahrala Denisa Hopková.Letamo.sk: Objavte najnovšie zľavy a letáky obchodných reťazcov ako Tesco, Kaufland či Lidl.

Demokrati a aj ďalšie strany sú podľa posledných prieskumov pod hranicou zvoliteľnosti. V podcaste sme sa preto pýtali strán, ako inak než doteraz chcú zaujať voličov a či u nich prebiahajú aj debaty o tom, že v prípade, ak sa ich čísla v prieskumoch nezlepšia z volieb odstúpia a podporia iné strany.V podcaste budete počuť líderku Demokratov Andreu Letanovskú, Lászla Sólymosa, ktorý je dvojkou na kandidátke Modrí, Most-Híd, predsedu Aliancia - Szövetség Krisztiána Forróa a Pavla Macka zo zoskúpenia Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana.Je na mieste táto otázka a mali by strany odstúpiť? Odpovie aj šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. „Viem si predstaviť, že pre politikov, ktorých sa to týka to môže byť absurdná otázka. Ale keďže je tu obava o budúcnosť Slovenska, tak absurdná nie je," približuje.Ak by aj strany odstúpili, nemusia zaniknúť. „Môžu budovať svoje štruktúry a do ďalších volieb môžu byť pripravené na politický súboj ako plnohodnotné strany," myslí si tiež Peter Bárdy.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Smer-SSD a Progresívne Slovensko v prieskumoch rastú. Naopak Hlas na čele s Petrom Pellegrinim klesá. V najnovšom prieskume AKO pre televíziu JOJ Ficov Smer siaha na 20% a v ohrození je šesť strán. Aký trend ukazujú posledné prieskumy? A aké silné jadro voličov majú jednotlivé strany? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.Zrejme nie je dôležité, kto voľby nakoniec vyhrá. Kto bude na prvom, druhom či treťom mieste. Rozhodujúcu informáciou volieb bude, ktorá z piatich šesťpercentných strán sa do parlamentu nakoniec dostane, hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík. Do volieb však stále ostávajú ešte dva mesiace. Preto sa s expertkou na politický marketing Simonou Bubánovou pozrieme na to, ako sa darí stranám kampaňovať a čo im radia politickí marketéri. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Analytici vysvetľujú, ako sa mohli ukrajinské drony dostať až do Moskvy. Alexander Duleba približuje, že ide o nový typ dronov, ktoré sú veľmi malé a vedia prekonať protivzdušnú obranu. Sú ťažko zachytiteľné, pretože ich na radare nevidíte, respektíve ich vidíte ako chybu, približuje zase Matej Kandrík.„Vojna sa postupne vracia na územie Ruska - do jeho symbolického centra a na vojenské základne," uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj po útoku dronov na Moskvu. Budeme sledovať častejšie útoky na Rusko? Čo to poodhalilo o Rusku a čo tým Ukrajina sleduje?Téma pre analytikov Mateja Kandríka z Adapt Institute a Alexandra Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politku.Ide o to, aby útoky Ruska proti ukrajinským civilným objektom neboli beztrestné, približuje v podcaste expert na Ukrajinu Alexander Duleba.„Je to dôležitá vec hlavne z psychologického hľadiska. Môže to zmeniť zmýšľanie bežných Rusov. Budú si uvedomovať, že sa im môže stať, to čo sa stáva ľuďom v ukrajinských mestách. Iné je vidieť vojnu v televízii, druhá vec je, keď vám ponad váš dom lietajú lietajúce mopedy," približuje.Ako sa dostali drony až do Moskvy? Z ruského územia alebo ukrajinského? Podľa Alexandra je to aj aj, svoju časť robia aj partizáni v Rusku. „Drony, ktoré prileteli do Ruska sú drony vypustené z Ukrajiny. Je to nový typ dronov. Sú veľmi malé a veľmi ťažko zamerateľné klasickou protivzdušnou obranou. Nový typ dronu, ktorý vie prekonať ruskú protivzdušnú obranu je pre Rusov z hľadiska technológii nová situácia," približuje tiež v podcaste Alexander Duleba.Aj analytik Matej Kandrík vidí v útokoch ukrajinskými dronmi psychologickú logiku. „Z vojenského hľadiska nedávajú zmysel. Nezasahujú vojenské obekty. Správa je jednoznačná: Ani Moskva nie je v bezpečí. Aj Moskvu vieme zasiahnuť," konštatuje.Podľa Mateja Kandríka ešte neboli dôveryhodné informácie, či drony leteli z Ukrajiny alebo z územia Ruskej federácie. „Faktom ale je, že veľká časť protivzdušnej techniky má veľký problém s bezpilotnými vzdušnými prostriekdami, pretože ich na radare nevidíte, respektíve ich vidíte ako chybu. Sú ťažko zachytiteľné."Vypočujte si aj ako prebieha ukrajisnká protiofenzíva a či Kyjev už spustil ďalšiu fázu.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Slovenské rodiny si pred voľbami robia doma rodinné porady o tom, koho budú voliť. V tradičnejšom prostredí rozhodne hlava rodiny, sociológ Michal Vašečka takúto postavu nazýva „prednosta domácnosti“. Môžete ho poslúchnuť, vzoprieť sa alebo klamať. Nádejou by mohli byť mladí Slováci, ktorí odišli študovať na lepšie školy do zahraničia. Rodina ich môže považovať za svojho najvzdelanejšieho člena a preto môžu mať na rodinných poradách dôležité slovo. Práve zahraničných Slovákov sa snaží dostať k voľbám poštou viac ako 40 občianskych iniciatív. Keďže voľby môže rozhodnúť aj tisícka hlasov, vplyv voličov zo zahraničia môže byť rozhodujúci. Občianske združenia Srdcom doma hovorí, že zo zahraničia môžu prísť až tri percentá platných hlasov. Zahraniční Slováci nie sú takí frustrovaní zo slovenskej politiky a chcú do slovenských volieb preniesť skúsenosti z lepšie fungujúcich krajín, hovorí Samuel Zubo zo Srdcom doma. Michal Vašečka je však ohľadom vplyvu na západe vyštudovaných Slovákov skeptický. Čím to je? Nahrával Peter Hanák.

Expolicajt Marián Kučerka bol odsúdený na 10 rokov a 6 mesiacov a prepadnutie majetku. Mal zobrať úplatok od Norberta Bödöra za to, aby nestíhal príbuzného exministra Petra Žigu. Ešte viac peňazí mal dostať za to, že vybaví výhody pre trestne stíhaných daňových podvodníkov. Súd uveril svedkom Slobodníkovi a Makóovi a poukazuje aj na listinné dôkazy. Kučerka sa priznal, neskôr svoje priznanie odvolal a utiekol do Bosny a Hercegoviny. Marián Kučerka je zaujímavá postava, lebo spája Smer, poslanca za Sme rodina Martina Borguľu, bývalého policajného prezidenta Mialana Lučanského, vojnu v polícii a mnohé ďalšie známe postavy. Nahrával Peter Hanák. 

Aktuality.sk dnes informovali o predraženej a podozrivej zákazke na Slovenskej správe ciest. Za predchádzajúcej vlády cestári zazmluvnili tzv. vizuálnu kontrolu ciest za trojnásobne vyššiu cenu na kilometer ako v Česku. Minister dopravy v úradníckej vláde Pavol Lančarič vyplácanie peňazí stopol, no tri milióny eur sú už zrejme nenávratne preč.V dnešnom podcaste budete počuť nášho investigatívca Martina Turčeka, ktorý celú kauzu odhalil a aj ministra dopravy Pavla Lančariča a premiéra Ľudovíta Ódora, ktorých sme sa pýtali na reakcie. Nahrával Peter Hanák.

Maďarský premiér Viktor Orbán spôsobil výrokmi o odtrhnutých územiach diplomatickú roztržku so Slovenskom aj Rumunskom. Andrej Danko (SNS) sa tvári, akoby to bolo prekvapenie a nie štandardná Orbánova politika. Gyorgi Gyimesi z Aliancie pre náš podcast dvakrát zopakoval, že od Maďarska boli „odtrhnuté územia“. Slovenskí nacionalisti paradoxne a nelogicky doteraz vnímali Viktora Orbána ako pozitívnu postavu. Sociológ Michal Vašečka vysvetľuje, že Roberta Fica a Andreja Danka s Viktorom Orbánom spája autoritárstvo. Andrej Danko sa tvári prekvapene, no Orbánove výroky sú v súlade s dlhodobou politikou jeho vlády. Podľa Michala Vašečku sa dajú čítať ako odkaz, že Orbán považuje „odtrhnuté územia“ za súčasť Slovenska len dočasne a jedného dňa si po ne príde. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj maďarských politikov na Slovensku Lázsla Solymosa zo strany Most-Híd a Gyorga Gyimesiho z Aliancie. Nahrával Peter Hanák.  

Slovenskí turisti z Rhodosu cez víkend smerovali domov a slovenskí hasiči na Rhodos. Grécka dovolenková destinácia zažíva obrovské lesné požiare a evakuáciu. Najnovšie evakuujú už aj časti iných ostrovov ako Korfu alebo Eubója. Požiare tohto typu sú čoraz častejšie – a klimatológovia už roky upozorňujú, že toto je nová realita, na ktorú musíme byť pripravení. Podľa expertov to hrozí aj Slovensku. Dovolenkové destinácie na juh od nás budú z hľadiska požiarov čoraz rizikovejšie, zhodujú sa klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ a krajský šéf bratislavských hasičov, plukovník Dušan Timko. Klimatické zmeny totiž prinášajú sucho a teplo. V takýchto podmienkach stačí zahodiť nedohoretú cigaretu a môže vzniknúť obrovský požiar, s ktorým budú stovky hasičov bojovať niekoľko dní. Rizikové sú aj opekačky, ktoré sú práve preto aj aktuálne v niektorých oblastiach Slovenska zakázané pod hrozbou pokuty. Požiare totiž hrozia aj našim lesom. Pri súčasných klimatických podmienkach je totiž podľa Dušana Timka len otázkou času, kedy podobná katastrofa ako teraz v Grécku postihne napríklad aj Tatry. Čo s tým? Ak znížime emisie, efekt to prinesie až o desiatky rokov. Aktuálne sa teda musíme pripraviť na to, že rozsiahle požiare budú aj naša realita.   Nahrával Peter Hanák.  

Deň mimoriadnych schôdzí, ktoré však zostali neotvorené, či Peter Kažimír opäť pred Špecializovaným trestný súdom. Ak ale začiatkom mesiaca v pozícii súdeného – za údajný úplatok, dnes v kauze predražených a účelovo utajených štátnych zákaziek na IT služby pre finančnú správu v pozícii svedka.   Guvernér Národnej banky a niekdajší minister financií Ficovho Smeru Peter Kažimír svedčil pred Špecializovaným trestným súdom v Banskej Bystrici. Špeciál rieši kauzu Mýtnik, pri ktorej mal štát podľa obžaloby prísť o 45 miliónov eur. Na lavici obžalovaných sú oligarcha z pozadia Smeru Jozef Brhel a jeho syn, právnik Martin Bahleda, bývalý šéf IT na finančnej správe Milan Grega, architekt Miroslav Slahučka a bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc. Oni všetci sa mali rôznym spôsobom podieľať na kauze predraženého IT systému, ktoré spoločnosť Alexis dodala štátu. V prípade figurujú aj bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze a podnikateľ Michal Suchoba, ktorí sa však priznali a spolupracujú s políciou.   Aké miesto má v tomto prípade práve Peter Kažimír. Téma pre Ivu Zigovú, ktorá prípad dlhodobo sleduje.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Ak exminister vnútra nechcel byť „automatom na podpisovanie“, policajný prezident zas odmietol informovať o živej kauze a hoci aj samotného ministra, naviac v prítomnosti človeka, podriadení ktorého v nej figurovali.   Svoju verziu príbehu neprekonateľnej nedôvery medzi ministrom a políciou dnes podali policajní funkcionári.   Nepáčilo sa im napríklad, že exminister Šimko chcel konzultovať personálie s generálnym prokurátorom. Prehovorili tiež, že exminister chcel informácie o živom policajnom prípade. Ivan Šimko to ešte v stredu popieral.   Budete počuť policajného prezidenta Štefana Hamrana, povereného šéfa policajnej inšpekcie Petra Juhása a exministra Ivana Šimka.   V podcaste sa tiež pozrieme na hrozby, ktoré sa skrývajú v Putinovom odstúpení od obilnej dohody. Pavel Havlíček hovorí, že ich môžeme pocítiť aj v našich končinách.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Neprekonateľná strata dôvery a chýbajúca komunikácia. Podľa povereného premiéra Ódora stav, ktorý si krajina nemôže dovoliť dva mesiace pred voľbami. Napätie vo vzťahoch medzi vedením polície a ministrom vnútra tak má vyventilovať odchod Ivana Šimka.   Odchádzajúci minister však vidí vo svojom vynútenom odchode čosi iné: „ukázalo sa, že minister nie je automatom na podpisovanie“. Už ako odvolaný minister na tlačovej konferencii podal svoju verziu dôvodov, prečo si myslí, že musel z funkcie odísť.   Na vzťahy na osi minister a vedenie polície sa pozrieme v Petrom Bárdym. Tvrdí, že šlo o „stret dvoch galaxií“.   V podcaste budete počuť aj prezidentku Zuzanu Čaputovú.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Za policajnú korupciu a vynášanie sedem rokov väzenia a päť tisícový peňažný trest. Špecializovaný trestný súd ich vymeral bývalému šéfovi operatívcov Národnej kriminálnej agentúry Jánovi Kaľavskému, ktorý má prsty aj v tzv. vojne policajtov. Práve cez neho mali unikať informácie o takých akciách, ako pripravované zatýkanie policajného prezidenta Gašpara či šéfa SIS Pčolinského. Prokurátor špeciálnej prokuratúry mu navrhoval ešte o dva roky viac. Kaľavského obhajoba už podala odvolanie.    Budete počuť prokurátora Špeciálnej prokuratúry Ladislava Masára, obhajkyňu Evu Miššíkovú a Lauru Kellöovú z investigatívneho tímu Aktualít.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

  Smer v Hlase, Demokrati pozbieraní z rekordného počtu strán, Za ľudí naopak rozpŕchnutí do iných, Republika ako preoblečení kotlebovci a SaS z najväčším počtom kandidujúcich z posledných parlamentných volieb. Závery, ktoré ukázala analýza volebných kandidátok, ktorú sme urobili v Aktualitách. Na jej závery sa pozrieme s jej autorom Martinom Slizom a politológom Radoslavom Štefančíkom.   „Viem si predstaviť, že oligarchovia z pozadia by mohli prinútiť Fica a Pellegriniho, aby si sadli k jednému stolu a dohodli spoločnú vládnu koalíciu po septembrových voľbách“, tvrdí politológ Štefančík.   Reaguje na fakt, že 27 ľudí z aktuálnej kandidátnej listiny Hlasu bolo pôvodne v Smere.   „Vychádza to tak, že približne každý šiesty kandidát Hlasu má svoj pôvode v Smere“, hovorí Martin Sliz.     Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico vytiahol nové predvolebné eso, a to eso sa volá refixácia hypotekárnych úverov. Šéf SMERu straší verejnosť, že státisíce ľudí nebude mať na nové, už vyššie úrokové sadzby na splátky ich hypotékov zaťažených domovov. Aké su však reálne, predvolebnou kampaňou neskreslené fakty? A prečo tento štát programovo rezignoval na výstavbu nájomných bytov, ktoré by ceny bývania výrazne zlacnili? Z hypoték, presnejšie z refixácie úrokových sadzieb, ktorým budú čeliť tisícky z nás, sa stáva výbušná politická téma. Postaral sa o to šéf SMERu Robert Fico. Aké sú však skutočné, predvolebnou kanpaňou neskreslené, fakty? Faktom je, že držať úverovanie za menej ako jedno percento je dlhodobo neudržateľné. Faktom tiež je, že zvyšovanie úrokových sadzieb je bojom voči inflácii, ktorá nám všetkým ujedá z našich úspor, ale aj investícií. Podobne je faktom, že v tejto krajine strategicky absentuje nájomné bývanie, pretože ani jedna vláda nemala vo svojom programe výstavbu nájomných bytov tak, aby v oblasti bývania zmenila pretlak dopytu nad ponukou. Výsledkom sú tak enormné ceny, ktoré Slováci musia za bývanie zaplatiť. No a namiesto riešenia bytovej politiky sa šéf SMERu aktuálne pustil do boja s “nenažranými” bankami. V prípade jeho “víťazstva” si však jeho úspech pravdepodobne odnesieme my všetci, my ako klienti bánk, my ako držitelia hypoték či podnikatelia odkázaní na bankové úvey.. Lebo, položme si kľúčovú otázku: Kto z nás nežije na dlh a úver? A cena vojny s bankami nemusí byť vôbec malá. Či už vo forma zvýšených poplatkov alebo nedostupnejších úverov, či úverov za vyššie úroky, no a ak si myslíte, že banky nemajú podiel na ekonomickom raste, hlboko sa mýlite. Majú, oni ho totiž úverujú. Prečo teda rastú úroky na hypotékach a bolo dlhodobo udržateľné financovať si svoj byt či dom pôžičkou úročenou úrokom menším ako jedno percento? Ako súvisia úrokové miery bánk, teda cena peňazí, s infláciou, ktorá vyháňa ceny produktov stále vyššie a vyššie? Je lepšou voľbou inflácia alebo nedostupné, vysoko úročené úvery? A prečo sú ceny nehnuteľností na Slovensku tak strašna vysoké a kam sa podela politika štátu v oblasti nájomného bývania, na ktorú defacto každá vláda prakticky úplne rezignovala? No a pridáme aj konkrétne rady pre ľudí, čeliacich hrozbe zvyšovania úrokov  na ich hypotékach.   Témy a otázky pre manažérku Fingo.sk Evu Šablovú. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.  

Konflikt medzi ministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom naberá na obrátkach. Vyriešenie konfliktu bude pravdepodobne záležať na prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá je pripravená celú situáciu riešiť. Nezhody medzi ministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom začali po brutálnej vražde v Dubnici nad Váhom. Podľa Hamrana polícia nezlyhala pri ochrane ženy, ktorú mačetou usmrtil psychiatrický pacient. Muž ešte pred týmto brutálnym činom skončil vo väzbe po obvinení z nebezpečného prenasledovania mladej ženy. Po vyšetrení znalcom mu však bolo obvinenie zrušené a skončil v psychiatrickej liečebni, odkiaľ ho vo februári prepustili. Na svoju obeť zaútočil mačetou 29. júna. Konflikt ešte narástol po tvrdeniach minister vnútra, že policajná moc nemôže mať rozviazané ruky a patrí pod kontrolu politiky. V podcaste si môžete vypočuť reakciu šéfky nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej, ktorá bližšie objasní konflikt medzi ministrom vnútra a policajným prezidentom. Podľa nej vyjadrenia ministra Šimka napomáhajú tým, ktorí spochybňujú výsledky vyšetrovaní korupčných prípadov. 

Samit NATO vo Vilniuse sa po dvoch dňoch skončil. Hlavnými témami bola zmena obrany ale aj pomoc Ukrajine, ktorá kvôli trvajúcemu konfliktu nemôže vstúpiť do NATO. V úvode podcastu si vypočujte reakcie prezidentky Zuzany Čaputovej, ministra obrany Martina Sklenára a ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského krátko po skončení samitu NATO vo Vilniuse. „Sme súčasťou skupiny krajín, ktoré nám poskytnú ochranu pre prípad, ak by to bolo potrebné. Tento summit bol pre mňa predovšetkým o ochrane slovenských záujmov na východnom krídle Severoatlantickej aliancie. Summit prináša takú úroveň ochrany, akú sme pre našich občanov nikdy nemali.“ Jednou z hlavných tvári samitu NATO sa stal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Samotné turecké médiá s chválou informujú, že zaistil viac ako chcel. Erdogan pred začiatkom samitu potvrdil, že Turecko ratifikuje členstvo Švédska v NATO. „Turecký prezident je známy tým, že dohody robí najradšej tvárou v tvár, najlepšie na poslednú chvíľu. Dovtedy sa mu totiž takmer vždy podarí zabezpečiť si viac, ako by ktokoľvek na začiatku vyjednávaní čakal,“ hovorí v podcaste analytička portálu Euractiv Luciu Yar.  

Demokrati žiadajú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby iniciovala disciplinárny konanie voči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.  Na tlačovej konferencii Juraj Šeliga zdôraznil, že generálny prokurátor Maroš Žilinka viackrát porušil zákon svojím konaním. „Ústavný súd konštatuje, že Maroš Žilinka porušil zákon 26-krát tým, že rozhodoval podľa paragrafu 363 ešte pred tým, ako bolo vznesené obvinie akejkoľvek osobe.“ Po tlačovej konferencii Juraja Šeligu zo strany Demokrati sa k celej situácii vyjadril na svojom Facebooku aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. „K dnešným nekompetentným útokom, subjektívnym politickým tvrdeniam, klamstvám a účelovému výkladu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, na základe ktorých sa nenechám zatiahnuť do volebnej kampane jednej z politických strán, a ktoré žiadnym spôsobom neovplyvnia môj konzistentný prístup k ochrane zákonnosti.“ V podcaste si môžete vypočuť aj advokátku Evu Kováčechovú z VIA IURIS, ktorá objasní situáciu s disciplinárnym konaním a vysvetlí dôvody, pre ktoré sa dá nazvať konanie Maroša Žilinku ako netransparentné.  

Už zajtra začína summit NATO vo Vilniuse, ktorého hlavnou témou bude možný vstúp Ukrajiny do NATO. Väčšie šance na vstup do aliancie má ale Švédsko, ktoré stále čaká na schválenie od Maďarska a Turecka. O zajtrajšom summite Severoatlantickej aliancie sa v podcaste rozprávame so slovenským veľvyslancom pri NATO Petrom Bátorom. „Ukrajina rozumie tomu, že počas vojny sa nestane členom NATO, no to neznamená, že nebude na tom priblížení pracovať.“ „Ukrajinská armáda patrí momentálne medzi tie najvyspelejšie a najlepšie organizované na planéte. Pre NATO by bola určite obrovským prínosom. Celé to brzdí ale politická a geologická realita,“ hovorí v podcaste zástupca riaditeľky kancelárie Globsecu v Kyjeve Martin Poliačik.  

Nie či, ale kedy. Aj týmito slovami prezidentka Zuzana Čaputová podporila Severoatlantické ambície Ukrajiny. Stalo sa tak po rokovaní s Volodymyrom Zelenským, ktorý dnes navštivil Slovensko. Prezident Ukrajiny sa Slovensku poďakoval za pomoc i podporu jeho bojujúcej krajine. Tá sa ruskej agresií bráni už takmer 500 dní.    Slovensko navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Po stretnutí s hlavou štátu Zuzanou Čaputovou poďakoval Slovensku za jeho pomoc i podporu bojujúcej Ukrajine a od Zuzany Čaputovej zísal prísľub podpory členstva Ukrajiny v EU i NATO. V dnešnom podcaste budete počuť prezidenta Zelenského i prezidentku Čaputovú. Návštevu ukrajinského prezidenta podrobnejšie rozoberieme s bývalým ministrom medzinárodných vzťahov a politickým analytikom Pavlom Demešom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.   Keď jeho krajinu vo februári 2022 Rusko zákerne, podlo a bez varovania vojensky napadlo a jeho rodná zem sa tak ocitla pod mohutou paľbou, ponúkali mu odchod do bezpečia. On to odmietol a postavil sa do čela masívneho odporu. Dnes sa, takmer po troch rokoch, ocitol opäť v Bratislave, tentoraz už ako hlava krajiny, ktorá sa už takmer 500 dní hrdinne bráni masívnej a brutálnej ruskej snahe Ukrajinu zlomiť a zničiť. Márne, Ukrajina vzdoruje a vzdať sa vôbec nemieni. Prezidenta Volodymyra Zelenského na jeho oficiálnej návšteve Slovenska prijala hlava republiky Zuzana Čaputová. Prezidentka pripomenula masívnu, a to aj vojenskú, pomoc Slovenska bojujúcej Ukrajine, ktorá je podľa Zuzany Čaputovej legitímna a oprávnená. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj za našu pomoc i podporu poďakoval.   Jednou z kľúčových tém vzájomných rokovaní bol aj budúcotýždňový samit NATO a to najmä vo svetle otázky možného členstva Ukrajiny v Severoatlntickej aliancií. Volodymyr Zelenskyj dostal od našej prezidentky jednoznačný prísľub podpory ukrajinského členstva a to ako v NATO, tak i EÚ. Ukrajinký prezident považuje NATO za garanciu bezpečnosti pre svoju krajinu. “Očakávame jednotnosť, pretože v tomto je sila NATO, povedal Zelenskyj a dodal, že už nastal čas konkrétnych činov, zruk aj termínov, nie už iba sľubov.   Po stretnutí s hlavou štátu absolvoval ukrajinský prezident ešte stretnutie tak s premiérom Ódorom, ako aj s predsedom parlamentu Borisom Kollárom.  

Na Slovensko sa valí ďalšia vlna horúčav. Doraziť by mala už v najbližších dňoch. V dôsledku klimatických zmien by sme sa ale mali pripraviť na podmienky Turecka, prípadne južného Ruska až Kazachstanu, teda suchého a veľmi teplého až horúceho počasia, straty prechodných období jari a jesene, ako i upršaných a nezasnežených zím, podobných strednému Taliansku. Tvrdí klimatológ Jozef Pecho. Ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatických zmien? Tohtoročný jún bol celosvetovo najteplejší v histórii meraní, tak znie oznam EÚ agentúry Copernicus. Celosvetová priemerná teplota predstavovala 16,51 stupňa Celzia a bola tak zhruba o pol stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020. Vedci sa tak obávajú, že klimatická kríza vstúpila do novej, ešte nebezpečnejšej a nevyspytateľnejšej fázy.  Dôsledky klimatických zmien však už na vlastnej koži pociťujeme aj my, tu: na Slovensku. Letá zaznamenávajú nevídané teplotné rekordy, zažívame dlhé obdobia extrémnych horúčav i sucha, ktoré následne striedajú extrémne búrky, no a na klimatické zmeny reaguje už aj fauna a flóra, keď si na Slovensku môžeme pokojne dopestovať kedysi exotické plodiny ako kiwi, figy či mandarínky a citróny. Rovnako tak ale môžeme vnímať aj inváziu teplomilného hmyzu, no a prežiť dnes v letom rozpálených mestách je pre mnohých seniorov, či tých so zdravotnými problémami, doslova utrpením ohrozujúcim ich zdravie, ale aj životy. Čo sa to teda deje s našou planétou, aké reálne dopady budú mať klimatické zmeny na život u nás a ako vlastne bude Slovensko klimaticky vyzerať? No a prečo rastie odpor ľudí, ale i časti elít, voči zjavným vedeckým faktom o negatívnom vplyve človeka na klimatickú krízu a ako týchto tzv. “popieračov” presvedčiť aby sme negatívne trendy dokázali zvrátiť? A napokon, koľko nás bude stáť život v nových klimatických podmienkach, budeme na to vôbec mať a ako sa na to spoločensky pripraviť? Témy a otázky pre klimatológa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozefa Pecha. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o klimatickej kríze. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.  

Boris Kollár o kreslo predsedu parlamentu neprišiel. Napriek afére, v ktorej mal fyzicky napadnúť svoju vtedajšiu partnerku, mimoriadnu schôdzu o jeho odvolávaní, sa pre nedostatok poslancov nepodarilo otvoriť. Samotný šéf SME Rodina odstúpiť odmieta. Naopak, kauzu politicky otočil a pasoval sa do úlohy ochrancu žien a detí voči násiliu. Podľa odborníčky kauza pôsobí ako alibi pre násilníkov.   Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o snahe odvolať Borisa Kollára z postu predsedu parlamentu, ale aj o téme domáceho násilia a toho, aký dosah na obete tohoto násilia majú takéto ”fackovacie aféry” našich najvyšších ústavných činiteľov. Vypočujete si dôvody iniciátoriek odvolávania, predovšetkým líderky Demokratov Andrey Letanovskej ako i obhajobu samotného aktéra kauzy predsedu parlamentu Borisa Kollára.  Slovo však dáme aj odborníčkam v oblasti násilia na ženách, deťoch a rodinách. Podľa šéfky Centra Slniečko Mariany Kováčovej totiž kauza môže byť vnímaná aj ako akési alibi pre násilníkov i toho, že naša spoločnosť téme domáceho násilia ešte stále nevenuje dostatočnú pozornosť.   Téma domáceho násilia sa však nezrodila včera, ani predvčerom. Je tu s nami dlhodobo, ako o tom svedčí aj fakt, že od prvej celoslovenskej kampane proti násiliu na ženách: “Piata žena” uplynulo už vyše 20 rokov. A napriek všetkým tým kampaniam, osvete, neúnavnej práci predovšetkým mimovládneho sektora, ale i niektorých zákonodárcov či úradníkov, je to téma doteraz mimoriadne aktuálna. Násilníka vo vzťahu pritom vopred zväčša vôbec nemusíte spoznať a obeťami zasa môžu byť aj veľmi úspešné a finančne či kariérne sebestačné ženy. Aspoň také sú závery terapeutky a šéfky poradenského centra Alej, ktorá sa obetiam domáceho násilia venuje, Dáši Malíkovej. Na záver nášho dnešného podcastu vám teda ponúkneme zostrih tohoto rozhovoru pre Ráno Nahlas z januára 2022, pretože my sa tejto téme nevenujeme iba pred voľbami.   Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský

Dnes je pre mňa najväčším kandidátom na víťaza volieb šéf SMERu Robert Fico, ale to, kto vyhrá voľby sa bude lámať niekedy v druhej polovici augusta, respektíve na začiatku septembra. Tvrdí po odovzdaní kandidátnych listín do predčasných volieb šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Podľa politológa Jozefa Lenča rozhodne až takpovediac šprint v cieľovej rovinke.   V predčasných parlamentných voľbách bude kandidovať 25 politických subjektov, z toho jedna koalícia no a o hlasy voličov zabojuje 2728 kandidátov. Hitom sa stalo posledné, teda 150te miesto kandidátky kde najnovšie prekvapila SME Rodina, ktorá tam umiestnila odídenca z SaS Martina Klusa. Na samotné kandidátky, ale aj na šance jednotlivých strán či možné témy predvolebnej kampane sa podrobnejšie pozrieme so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym a politológom z Trnavskej univerzity Jozefom Lenčom. Témou tak budú nielen samotné kandidačné listiny a mená na nich, ale aj šance jednotlivých politických subjektov a možné trendy v preferenciách voličov. Preskúmame však aj to, ktoré témy môžu byť pre kampaň kľúčové, kedy bude boj o voliča vrcholiť a akými metódami budú politici o naše hlasy bojovať. No a neuchýlia sa strany opäť aj k špinavej kampani a kto má vlastne najväčšiu šancu zasadnúť po predčasných voľbách do premiérskeho kresla? Témy a otázky pre Petra Bárdyho a Jozefa Lenča.   Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Dnešným dňom sa končí školský rok a začínajú prázdniny, ktoré zo sebou prinášajú hlavnú dovolenkovú sezónu. Cestovanie sa po náročných obdobiach sužovanými krízami vracia do obdobia pred pandémiou. Aká destináciá je najvýhodnejšia a prekážajú Slovákom vysoké ceny leteniek?   „Česi sú rozcestovaným národom, cestujú viacej ako Slováci. Ich štandard je nižší ako štandard Slovákov. Na dovolenkách máme my Slováci záujem o kvalitné služby,“ hovorí v podcaste prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr Roman Berkeš.   Manažér pre strategické partnerstvá cestovnej kancelárie Pelikán Patrik Vas v podcaste Aktualíty Nahlas tvrdí, že vysoké ceny leteniek neodrádzajú Slovákov od toho, aby cestovali. Naopak počet pasažierov stále rastie.

Predstavitelia Republiky sa snažia od svojho odchodu z ĽSNS zbaviť fašistickej reputácie. Gardistické uniformy nahradili obleky. Tým hlavným dôvodom je snaha vládnuť a byť pri moci, čo sa Kotlebovi nikdy nepodarilo.    Podľa politológa Tomáša Nociara, ktorý sa venuje krajne pravicovým ideológiám, je hnutie Republika spoločensky a politicky viac akceptovanejšie ako Kotlebová ĽSNS.   Parlament sa budúci týždeň pokúsi na mimoriadnej schôdzi odvolať predsedu parlamentu Borisa Kollára. Politológ Radoslav Štefančík tvrdí, že by niektoré politické strany mohli podržať Kollára vo funkcii z dôvodu, aby si ho proti sebe  nepohnevali krátko pred parlamentnými voľbami. 

Poslanci dnes predčasne ukončili schôdzu bez toho, aby prerokovali množstvo návrhov zákonov. Bývalá koalícia tak nesplní niektoré svoje predvolebné sľuby – napríklad o hmotnej zodpovednosti politikov. Parlament hodil do koša aj prácu viac ako stovky odborníkov a troch ministrov na trestnom zákone. Slovensku pre to hrozia sankcie z EÚ. Veľká reforma trestného práva obsahovala napríklad zmiernenie trestov za marihuanu alebo drobné krádeže. Okrem iného mala tiež zaviesť novinky týkajúce sa Európskej prokuratúry. Tie je Slovensko povinné zapracovať, inak nám hrozí infringement a pokuty. Ak poslanci nezvolajú mimoriadnu schôdzu, do volieb sa to už nestihne. Po voľbách sa bude musieť celý legislatívny proces v parlamente začať od bodu nula. Podľa odborníkov z oblasti trestného práva na to môžu doplatiť ľudia, ktorí budú medzitým odsúdení na dlhoročné tresty za malé množstvo marihuany, alebo pri akomkoľvek čine, kde bola spôsobená škoda. Podľa profesora trestného práva z Právnickej fakulty UK Jozefa Čentéša, ktorý je spoluautorom tohto návrhu zákona, tento postup poslancov v podstate betónuje alarmujúci stav našej justície, ktorá vyrába recidivistov. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť poslancov z celého politického spektra, napríklad Petra Pellegriniho (Hlas), Richarda Sulíka a Máriu Kolíkovú (SaS), či Igora Matoviča (OĽaNO).   V parlamente nahrával Peter Hanák.  

Parlament sa pravdepodobne pokúsi odvolať predsedu parlamentu Borisa Kollára. Poslancom sa podarilo vyzbierať 30 podpisov, ktoré sú potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze. Potvrdila to bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.   Podľa Petra Pellegriniho by nemal byť človek ako Boris Kollár na čele parlamentu. „Hlas sa mimoriadnej schôdze zúčastní. O hlasovaní budeme informovať. Z mojich názor si viete predstaviť, ako by sme sa mohli zachovať. Ja si neviem predstaviť, keby som čelil takémuto škandálu, že by ma niekto toleroval na na stoličke predsedu parlamentu alebo predsedu vlády.“

Šéf Wagnerovcov vyviedol svoje jednotky z Ukrajiny a pokúšal sa o zosadenie vojenského velenia pod vedením prezidenta Vladimira Putina. Ovplyvnilo Prigožinove rozhodnutie situáciu na ukrajinskom fronte a ich protiofenzívu? Odpovedajú analytik Pavel Havlíček, politológ Grigorij Mesežnikov a reportérka pôsobiaca na Ukrajine Stanislava Harkotová.  „Wagnerovci nepriamo pomohli Ukrajincom napríklad aj tým, že bolo zostrelených šesť vrtuľníkov," približuje šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Podľa politológa bude ukrajinská armáda a politické vedenie teraz študovať, čo sa odohralo a vyvodzovať následky pre Ukrajinu. „Rozhodne to nepridalo na morálke ruských síl a môže to vniesť ešte väčší chaos do komunikácie medzi vojenskými predstaviteľmi," myslí si tiež Mesežnikov. Podľa novinárky Stanislavy Harkotovej to bude koniec Wagnerovej skupiny v podobe, akej sme ju poznali. „Síce oslabili Putina, ale oslabili aj seba," konštatuje v podcaste. Podľa analytika Pavla Havlíčka Prigožinov pokus o prevrat znamená príležitosť pre Ukrajinu. „Čím viac sa Rusi strajú o seba a majú vnútorné problémy, tým menej sa môžu starať o to, čo sa deje na Ukrajine." Podľa neho to zasiahlo aj morálku ruských vojakov. „Je psychologicky náročné, že ste nejakým spôsobom ochromení a obzeráte sa na Moskvu. Zasiahlo to aj premýšľanie vojakov, prečo sa vojna vedie a akým spôsobom," hovorí v podcaste Pavel Havlíček. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Predseda parlamentu Boris Kollár vníma celú situáciu ako manipulovanie a ovplyvňovanie nadchádzajúcich volieb.    V parlamente dnes zasadal mimoriadny výbor na kontrolu činnosti SIS. Témou bolo údajné sledovanie bývalej partnerky šéfa strany Sme rodina Borisa Kollára. Predsa parlamentu odmieta, že by dal sledovať svoju expartnerku Barboru Richterovú a zároveň má v úmysle podať trestné oznámenie na Richterovú a na neznáme osoby, ktoré za ňou stoja a podľa jeho slov toto celé pravdepodobne organizujú. Časť poslancov už zbiera podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze s cieľom odvolať predsedu parlamentu z funkcie.     Jana Bittó Cigániková nepodporí zvolanie mimoriadnej schôdze. Dôvodom je aj koniec volebného obdobia. Po prípadnom odvolaní predsedu parlamentu by nemuselo dôjsť k zvoleniu nového a to by podľa poslankyne znefukčnilo parlament.

  Demokrati Eduarda Hegera nepôjdu do volieb pod jeho vedením. Volebnou jednotkou sa stáva Andrea Letanovská. Deklarovaným dôvodom je ťah na potrebu politiky s prívlastkom „nesebecká“.   A ak Hegerovi Demokrati hovoria o nesebeckých ambíciách, politický komentátor Peter Báredy upriamuje pozornosť na Hegerov paradox.   „Keď mu KDH ponúkalo druhé miesto na svojej kandidátke, Igor Matovič vyhlásil, že je to neúcta voči Eduardovi Hegerovi, že ide predsa o premiéra, človeka s veľkým politických dosahom. Eduard Heger to vtedy neprijal. Teraz je dvojkou vo svojej vlastnej strane! Neviem, či je to prejav nesebeckosti, ale v každom prípade ide o zaujímavý vývoj v jeho postavení v nadchádzajúcom čase predvolebnej kampane“.   Na šance Demokratov sa pozrieme aj z pohľadu ich číselnej váhy s Jakubom Hankovským z agentúry Ipsos. Silu novej Andrei Letanovskej vidí v „personifikácii“ jedného z najväčších problémov krajiny, ktorým je zdravotníctvo, s volebným lídrom s profesnou dráhou lekára.   Budete počuť aj Eduarda Hegera a Andreu Letanovskú.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ústavný súd dnes rozhodol, že paragraf 363 nie je v rozpore s ústavou. Nevyhovel tak prezidentke Zuzane Čaputovej ani poslancom.. Súd totiž posudzoval podania vyše štyridsiatich poslancov na čele s Alojzom Baránikom zo SaS, ale aj hlavy štátu. Budete počuť zdôvodnenie predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana. O téme sa v podcaste rozprávame s poslancom Alojzom Baránikom a tiež s právničkou Via Iuris Evou Kovačechovou.  „Ústavný súd posudzoval, či je zákon napísaný v súlade s ústavou. Neskúmal, akým spôsobom sa paragraf 363 používa - či vhodne alebo nie. Skúmal len ústavnosť paragrafu," hodnotí v podcaste právnička Kovačechová. Zuzana Čaputová rozhodnutie rešpektuje, zároveň ale dodáva, „že že Ústavný súd nerozhodoval o tom, či používanie tohto paragrafu generálnym prokurátorom bolo v každom prípade a vždy v súlade so zákonom." Podcast nahrala Denisa Hopková.  

Útoky od Roberta Fica si zažil aj samotný Andrej Kiska. Podľa bývalého prezidenta to mala Zuzana Čaputová ešte horšie. K Ficovi sa pridal aj Igor Matovič, ktorého útoky boli podľa Kisku zákerné a nepríjemne.    Zuzana Čaputová nebude kandidovať v nasledujúcich prezidentských voľbách. Svoje rozhodnutie odôvodnila nedostatkom síl. Ide podľa nej o osobné rozhodnutie, ktorým berie ohľad na svoju rodinu.    „Človek do politiky vchádza s tým, že naňho budú vedené útoky. Keď ale zaútočia na deti pani prezidentky, partnera a na každého jedného koho ona mala rada sa vzniesla obrovská smršť. Je to bolestivé, keď kvôli vám musí s vašimi dcérami chodiť ochranka kvôli vyhrážkam, ktoré im boli adresované,“ hovorí v podcaste bývalý prezident

Veľkú ukrajinskú protiofenzívu čaká zrejme krátka pauza. Podľa najnovších informácií, ktoré priniesol Inštitút pre štúdium vojny, Ukrajina pozastavuje svoje útoky. Ide o štandardnú vojenskú taktiku?    „Je to hra o čas a efektívnejšie použitie sily na tom správnom mieste. Komu sa to podarí, ten má šancu uspieť. Ukrajinci si otestovali niečo. Teraz si to prehodnotia a zrejme príde operačná pauza. Po nej ale môže prísť aj veľmi prudký úder.,“ upozorňuje v podcaste generál Pavel Macko.    Ukrajina počas protiofenzívy ešte nenasadila väčšiu časť svojich vojakov do bojov, ktoré prebiehajú pri získavaní okupovaných území. Podľa vojenského analytika Vladimíra Bednára útočia štyri ukrajinské brigády z možných dvanástich, ktoré boli pripravené na protiofenzívu

Zuzana Čaputová začiatkom budúceho týždňa oznámi verejnosti, či bude kandidovať aj druhýkrát za prezidentku Slovenskej republiky. Podľa najnovších informácií všetko nasvedčuje tomu, že prezidentka už nebude pokračovať vo funkcii hlavy štátu.   Podľa bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša by mala Zuzana Čaputová zvážiť svoje rozhodnutie. „Rozhodnutím nekandidovať by vyslala komplikovaný signál mladým ľuďom, ktorých žiadame, aby sa angažovali v modernizácii Slovenska a prekonávaní kríz. Služba verejnému záujmu a služba republike je tak dôležitá a vážna vec, že by v tom mala pokračovať.“

Parlament dnes podľa očakávaní nevyslovil dôveru vláde Ľudovíta Ódora. Na získanie podpory bolo potrebných 76 hlasov poslancov v parlamente, no vládu odborníkov nakoniec podporilo len 34 poslancov.  Za vyslovenie dôvery vláde odborníkov hlasoval klub SaS, Demokrati okolo Eduarda Hegera, Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska a nezaradený Ján Mičovský. V podcaste si môžete vypočuť reakcie lídrov politických strán a premiéra Ľudovíta Ódora, ktorý nebol z výsledkov hlasovania prekvapený. „Keď sme spočítali dohromady tie možnosti, tých strán ktoré nás podporovali, tak to nevychádzalo inak.“

Poslanci parlamentu budú zajtra hlasovať o dôvere úradníckej vláde. Poslanci ju zrejme nepodporia, čoho priamym následkom parlament stratí nad vládou kontrolu. Viac moci do rúk tak dostane prezidentka. Parlament nebude môcť odvolávať ministrov a vláda bude mať obmedzené kompetencie – a napríklad aj pod pracovné cesty ministrov sa bude musieť podpisovať prezidentka. Ako obmedzí vládu, keď nedostane podporu parlamentu? Čo z plánov ministri nebudú môcť realizovať? Pýtali sme sa ministrov zdravotníctva a pôdohospodárstva Michala Palkoviča a Jozefa Bíreša a exministra Romana Mikulca (OĽaNO). Budete počuť aj poslancov Petra Pellegirniho (Hlas), Mariána Viskupiča (SaS), Andreja Stančíka (Demokrati) a Borisa Suska (Smer) a v repríze aj poradcu prezidentky pre ústavné právo Mariána Gibu.   Podcast nahrával Peter Hanák.

Parlament začal dnes hľadať dôveru k úradníckej vláde premiéra Ľudovíta Ódora. Diskusia v pléne, ale aj predchádzajúce stanoviská väčšiny relevantných strán naznačujú, že vláda ju zrejme nezíska. Vládnuť ale bude, no bez dôvery a s obmedzenými kompetenciami. “Pokoj, odborosť, budúcnosť, spájanie a služba krajine.” Takto si zarámcovala svoj program samotná úradnícka vláda. Jednou z kľúčových misií ódorovho kabinetu je prilákanie talnetov, zdá sa však, že ciele, zámery ani ambície či predstavy úradníckej vlády poslancov príliš nezaujali a ani neprílakali aspoň tak, aby jej dali šancu a väčšinovo jej vyslovili dôveru. Námietky má OĽANO i Za Ľudí a podporiť sa úradnícku vládu nechystajú ani slovenskí ľavičiari, ako SMER tak ani HLAS Naopak, Ódor a jeho kabinet môže rátať s hlasmi SaS, Progresívneho Slovenska ako aj hegerových Demokratov. V podcaste vám politické obmedzenia úradníckej vlády vysvetlí aj politický reportér Aktualít Martin Sliz. Ich dôsledkom tak bude nadsadene povedané, že budeme mať akúsi “vládu hodnoty za peniaze". Počúvali ste Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám ešte praje Braňo Dobšinský.

Na Ukrajine prebieha dlhodiskutovaná ukrajinská protiofenzíva a armáde sa už podarili viaceré územné zisky. V Doneckej oblasti je aj naša reportérka Stanislava Harkotová. „Na Ukrajine beží rozsiakla kampaň, ktorá nabáda, aby sa dodržiavalo ticho ohľadom protiofenzívy," približuje v podcaste. Čo očakávať od ukrajinskej protiofenzívy? Podľa analytika Alexandra Dulebu sledujeme úvodnú fázu ukrajinskej protiofenzívy, ktorej cieľom je vyvolať posuny a preskúpenie ruských jednotiek na okupovaných územiach, tak aby Ukrajinci objavili slabé miesta, kam potom môžu udrieť.  Čo očakávať od Rusov? A čoho sa môžu obávať Kremeľ? Podcast nahrala Denisa Hopková.

Predseda parlamentu Boris Kollár dnes oficiálne vyhlásil predčasné volby. Voliť bude možne aj zo zahraničia to poštou. Rezort vnútra dokonca už registruje aj prvú žiadosť o voľbu poštou. O tom, ako presne voliť zo zahraničia sa rozprávame so Samuelom Zubom z organizácie Srdcom doma. Zubo si myslí, že hlasy voličov zo zahraničia budú v týchto voľbách rozhodujúce. „Máme ambíciu získať 100-tisíc voličov zo zahraničia. Keď sa pozriete na minulé voľby, tak voliči zo zahraničia výrazne uprednostňovali strany, ktoré nemali populistickú a xenofóbnu rétoriku," hovorí. Dnešným dňom sa oficiálne začína aj kampaň pred voľbami. Podľa odborníčky na marketing Simony Bubánovej bude kampaň náročná. „Bude dlhá, drahá a boľavá. Bude to nápor na duševné zdravie voličov." Tém volieb bude viac - ale tá najväčšia bude podľa odborníčky chaos, v ktorom sa Slovensko ocitlo po vládnutí Matovičovej vlády. „Myslím si, že témy budú vyhrotené," tvrdí odborníčka Bubánová. Kto bude určovať témy? „Robert Fico je dobrý marketér. Témy v mnohom určuje. Ak majú politické strany zlých marketérov, budú na Ficove témy reagovať. Ak majú dobrých marketérov, budú prinášať svoje témy," myslí si Bubánová. Podcast nahrala Denisa Hopková.

    Pätnásťročný trest pre Dušana Dědečka. Po jeho divokej jazde centrom hlavného mesta v opilosti zostalo päť mŕtvych a dvadsať zranených. A dvakrát päťročný trest za uplácanie. Pre Jána Slotu. To však zatiaľ len v návrhu. Ak o prvom treste už rozhodol mestský súd v Bratislave, v druhom padne verdikt v tento piatok na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici.   Na prípad sa pozrieme s Ivanou Zigovou, ktorá ho sleduje na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici.   V podcaste sa vrátime aj k prípadu plánovanej kampane NATO. Robert Fico Alianciu za ňu obvinil z možného ovplyvňovania septembrových volieb. Jeho Smer-SSD si k prípadu vynútil mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorá bude najbližšiu stredu.   V Bratislave už stihol obvinenia odmietnuť samotný šéf Alianci Jens Stoltenberg. Ako sa k nim stavia zástupca SR pri NATO Peter Bátor? Odpoveď nájdete v rozhovore Mareka Biróa.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Úradnícka vláda priznala, že Slovensku hrozí prepadnutie 800 miliónov z eurofondov. Podľa premiéra Ľudovíta Ódora za to môže aj spôsob rozdeľovania eurofondov z minulosti. Hovoril doslova o šedej zóne a o tom, že sa nevyberali najužitočnejšie projekty. Do konca tohto roka má Slovensko predĺžený termín na dočerpanie eurofondov, pôvodne určených na roky 2014 – 2020. Ani tri roky navyše nám nestačili a podľa vlády hrozí, že časť peňazí nevyčerpáme. Odhad vlády je 800 miliónov s tým, že časť peňazí sa ešte noví ministri pokúsia zachrániť. Opozícia považuje túto sumu za optimistický scenár. Kto za to môže? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sme sa pýtali premiéra Ódora, podpredsedníčky vlády zodpovednej za eurofondy Lívie Vašákovej, aj nového ministra investícií Petra Balíka. Na obvinenia z rozdeľovania peňazí v šedej zóne reaguje Richard Raši zo strany Hlas. Podľa neho vlády po roku 2020 na čerpaní nič nezlepšili. Oslovili sme preto aj Veroniku Remišovú, doterajšiu podpredsedníčku vlády zodpovednú za túto oblasť. Tá naopak ukazuje prstom naspäť na Richarda Rašiho a eurofondové kauzy Smeru. Hovorí nie o šedej zóne, ale o čiernej diere. Kto má teda pravdu a prečo Slovensko nevie čerpať eurofondy? Pýtali sme sa odborníka zo Slovensko.Digital Ľubora Illeka.   Moderuje Peter Hanák.

Ukrajina tvrdí, že Rusi v noci vyhodili do vzduchu hrádzu na vodnej nádrži Nova Kachovka. Rusko to ale popiera. Zaplavené sú viaceré časti a prebiehajú evakuácie obyvateľov. Ukrajine sa nachádza aj naša reportérka Stanislava Harkotová. V niektorých častiach mesta sú už zatopené ulice. Niekde dokonca aj počas toho ako  evakuujú ľudí pokračuje ostreľovanie, opisuje situáciu priamo z ukrajinského terénu. „Rieka sa vyliala najmä na ľavom brehu. Tam sa záchranári a policajti nevedia dostať a pomôcť Ukrajincom, keďže ide o okupované územie," približuje Stanislava Harkotová, ktorá v čase nahrávania bola na ceste do Chersonu. Ukrajina tvrdí, že Rusi priehradu podmínovali ešte pri jesennom ústupe. Krajina hovorí aj o ekologickej katastrofe. Môžu byť za poškodením naozaj Rusi? Aké dôsledky bude mať udalosť? A ako to ovplyvní ukrajinskú protiofenzívu? V podcaste odpovedajú analytici Pavel Havlíček a Michal Lebduška. „Hovorí sa, že bude zaplavená obrovská plocha, výhodou je ukrajinský terén, ktorý je plochý," približuje analytik Pavel Havlíček. Udalosť podľa neho môže poškodiť plány Ukrajiny na protiofenzívu a posunúť ju. „Rusi sa môžu medzitým koncentrovať na iné úseky frontu," približuje tiež. Poškodenie priehrady sa dotkne aj samotných ruských vojakov na Ukrajine, hovorí v podcaste Michal Lebduška. „Väčšina vody zaplaví breh, kde sú Rusi a zničí obranné pozície, ktorú budovali," dodáva. Podľa neho išlo o akt zúfalstva. „Alebo nepremyslenú paniku," hovorí analytik Lebduška s tým, že zároveň ale mohlo ísť aj o motiváciu skomplikovať situáciu Ukrajincom a donútiť ich, aby sa venovali evakuácii. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Začala sa už ukrajinská protiofenzíva alebo Rusi nehovoria pravdu? V podcaste sa pýtame analytikov Vladimíra Bednára a Matúša Halása na najnovšie tvrdenia ruskej armády, že odrazili rozsiahlu ofenzívu ukrajinských síl na viacerých častiach frontu. Rusko potrebuje posilniť morálku svojich vojakov, a preto môže tvrdiť, že došlo k odrazeniu ukrajinských síl. Očakávajú totiž ukrajinský útok a má to dopad na morálku ruských vojakov, reaguje v podcaste Vladimír Bednár. Nemyslí si, že sledujeme zárodky protiofenzívy Ukrajincov. Podľa neho je teraz operačná prestávka a obidve strany sa na ofenzívu pripravujú. Ukrajinci sa tiež podľa analytika môžu zvýšením tlaku na konkrétnych miestach snažiť identifikovať oslabené miesta Rusov. „Takéto tlaky Ukrajiny môžu byť akýmsi testovaním ruskej obrany. Môžu byť ale aj falošným útokom, aby si ruská strana myslela, že na tomto mieste príde k útok, približuje Vladimír Bednár v podcaste. Analytik Matúš Halás by sa nespoliehal na žiadne informácie, ktoré prídu z Ruska. „Pristúpil by som k tejto novej informácii s istou dávkou ostražitosti. Nemyslím si, že je to tak ako Rusko tvrdí." Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ukrajinská protiofenzíva je už len otázkou času. Po mesiacoch príprav už nič nebráni Ukrajincom v ceste, aby sa pokúsili získať svoje územia, ktoré im boli zabrané agresorom z Ruska. Ukrajinci budú tak poprvýkrát útočiť do prípravnej ruskej obrany. Doteraz podobné útoky podnikali iba Rusi.      Podľa experta na Ukrajinu Alexandra Dulebu by mali byť očakávania spojené s ukrajinskou protiofenzívou realistické. „Nemyslím, že by sme mali očakávať, že za dva mesiace vyženú Rusov, ktorí tam majú 400 tisíc vojakov, z celého územia Ukrajiny.“

  Správcovské spoločnosti sa pripravujú na mohutný presun dôchodkových úspor v rámci snahy o ich výraznejšie zhodnotenie. Utobí to cez tzv. predvolenú investičnú stratégiu, pre ktorú by sa mali postupne do výnosnejších fondov presunúť takmer štyri miliardy a mala by sa dotknúť viac ako 700-tisíc sporiteľov druhého dôchodkového piliera.   Ak predvolenej investičnej stratégii prischlo aj pomenovanie „bič na pasívnych“, dnešná polnoc bola hraničným termínom, keď sa z neho dalo vyviazať a dôchodkovým správcom oznámiť, že ako sporiteľ chcem ísť svojou investičnou cestou. Ako to dopadlo? Pozrieme sa na to s Miroslavom Kotovom z vedenia Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.   Prinesieme tiež ďalšie podrobnosti k možnému ruskému zasahovaniu do našich volieb, s ktorými prichádza exminister Jaroslav Naď v rozhovore pre náš portál.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico straší posledné obdobie tým, že voľby môžu byť zmanipulované. Pridala sa k nemu aj strana Republika. Rovnaké názory majú tieto dve strany aj pri otázke vojny na Ukrajine a vzťahom k Rusku. Podľa politológa Radoslava Štefančíka sa bude Smer aj napriek týmto podobnostiam vyhýbať povolebnej spolupráci s poslancami okolo Milana Mazureka, ktorý bol v minulosti odsúdený za rasistické reči.   „Pre Roberta Fica je Republika zrejme tou poslednou alternatívou, s ktorou by sa chcel dať dokopy," hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík. Dôvod môže byť, že Smer chce v Európe ešte stále spolupracovať so sociálnymi demokratmi v EÚ.    Zlou cestou sa podľa Štefančíka vybralo KDH, ktoré prešľapuje na mieste. Zároveň záujem o kresťanského voliča bude počas týchto volieb obrovský. A Rovnakého voliča budú medzi sebou bojovať OĽaNO, Republika,ĽSNS, Sme rodina a spomínané KDH. 

Z dôvodu blížiacich parlamentných volieb sa ľuďom čoraz častejšie prihováraju politici, ktorí chcú tesne pred voľbami dostať voličov práve na svojú stranu. Jednu z najviditeľnejších kampaní rozbehol víťaz minulých volieb Igor Matovič, ktorý v regiónoch diskutuje so svojimi podporovateľmi a zároveň aj s kritikmi jeho vládnutia. Útoky Igora Matoviča v jeho kampani smerujú na každú stranu. Od očakávaného predvolebného boja proti Robertovi Ficovi a Smeru sa Matovič na tlačových konferenciach nevyhýba ani útokom na Richarda Sulíka, Progresívne Slovensko a Zuzanu Čaputovú. Hlavným spojencom hnutia OĽaNO po voľbách mali byť práve Demokrati. Dnes to už tak nevyzerá. „Spoliehal som sa, že Demokrati vytvoria Oázu pre sklamaného demokratického voliča. Zatiaľ robia všetko preto, aby toho demokratického voliča odstrašili od účasti vo voľbách," hovorí v podcaste Igor Matovič.

Voľby roka, zvíťazil sultán Erdogan, sme na prahu „tureckého storočia“ – novinové tituly, ktoré zachytávajú víkendové druhé kolo prezidentských volieb v osemdesiatpäť miliónovom Turecku. Udalosť, ktorú ostro sledoval svet, krajina je totiž členom Severoatlantickej aliancie, na druhej strane s Erdoganovými sympatiami k Putinovi. A práve on bol medzi prvými, čo Erdoganovi gratuloval.   Čo znamená víťazstvo Recepa Tayipa Erdogana – pre krajinu, pre svet?   Budete počuť experta Vladimíra Bízika, vyslané reportérky RTVS v Turecku Soňu Hagarovú, Karolínu Kučerovú a tiež šéfa zahraničiarov v Aktualitách Pavla Štrbu.   Je Turecko ešte vôbec spojencom Západu?   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pre totálny chaos v Národnej rade poslanci nehlasovali a zákonoch a mnohé tak pôjde do koša. Poslednou bodkou bolo, keď Kollárove Sme rodina prišlo s uznesením,, ktorým chcú obmedziť právomoci Ódorovej vlády v Bruseli. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa. Konkrétnejšie chcú obmedziť právomoci úradníckej vlády pri rozhodovaní o zmene hlasovacích práv v orgánoch EÚ. Z toho, že takéto uznesenie prišlo bola prekvapená aj šéfka výboru pre európske záležitosti Vladimíra Marcinková (SaS). O inicitíve poslancov sa dozvedela päť minút pred hlasovaním. Najviac ju zaskočilo, že takýto nápad vôbec vznikol, pretože už dnes je de facto vláda viazaná rozhodnutím európskeho výboru. „Ak by sa menilo hlasovanie mechanizmov v rámci Európskej únie, tak by sa k tomu tak či tak musela vyjadrovať národná rada. Európský výbor dáva zävazné stanovisko vláde k akémukoľvek hlasovaniu," hovorí s tým, že ak by sedela v Bruseli a počula by, že parlament prijal takéto uznesenie tak by krútila hlavou, že „takúto blbosť prijali." „Je to nezmyselné," dodáva tiež v podcaste. Zároveň dodáva, že takéto hlasovanie momentálne nie je ani veľkou témou. „Neviem odkiaľ sú tieto snahy. Takéto hlasovanie nie je v pláne. Diskusie síce prebiehajú, ale malo by to byť aktuálne v horizonte dvoch troch mesiacov. Podľa Radovana Geista je uznesnie len politická komunikácia pred voľbami. „Strana Sme rodina už aj v minulosti mala problém so zuršením zásady jednomyseľnosti v EÚ - tam kde ostala. Chápem to skôr ako politickú komunikáciu, než reálnu hrozbu, že by sa malo zrusiť jednomyseľné hlasovanie v náročnej politike v Únii," hovorí. Podľa Geista to ale môže pôsobiť na typ voliča, ktorý počúva na argument ochrany slovenských záujmov v EÚ. Práve tento typ voliča môže vnímať pozitívne stranu, ktorá rieši problém, ktorý v skutočnosti ani neexistuje," približuje. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Politici žiadajú od predsedu vlády Ľudovíta Ódora, aby vláda pripravila vyrovnaný rozpočet už do konca augusta. Bežný termín je ale do 15. októbra. Podľa viacerých odborníkov nie je vyrovnaný rozpočet momentálne možný. A tak po jeho vypracovaní bude smerovať rovno do koša. Podľa ekonóma Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vyrovnaný rozpočet možný, no nebolo by to ľahké. Deficit Slovenska patrí medzi tie najvyššie v Európskej únii.  V podcaste si budete môcť vypočuť reakciu predsedu vlády Ľudovíta Ódora a poslancov Igora Matoviča, Milana Krajniaka a Eduarda Hegera.

Mimoriadna predčasná valorizácia dôchodkov za viac ako pol miliardy eur. I to je aktuálne rozhodnutie predvolebného parlamentu. Ako keby sme boli na party, na ktorej sa nevystavuje účet. Ten účet však napokon zaplatíme my, daňovníci,” komentuje tento typ rozhodnutí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Čaká na povolebnú vládu rozhodnutie o konsolidácií verejných financií a môžeme sa ešte vyhnúť opätovnému uťahovaniu opaskov? Parlament drvivou väčšinou hlasov schválil mimoriadnu predčasnú valorizáciu dôchodkov. Jej cena je pol miliardy eur. Ide pritom iba o jedno z rozhodnutí, ktoré štátnemu rozpočtu púštajú žilou. Na jednej strane penzisti ochranu pred vysokou infláciou a rastúcimi životnými nákladmi nepochybne potrebujú, na strane druhej, žiadny obed nie je zadarmo a Slovensko vo svojej modernej histórií ešte nikdy nehospodárilo inak, ako na dlh. No a ten pritom už dnes atakuje všetky červené čiary dlhovej brzdy a tak zvyšujúce sa finančné transfery penzistom, rodinám či firmám, napokon raz budeme musieť zaplatiť my všetci. Odhodlajú sa teda naši politici k opätovnému, a medzi voličmi tak nepopulárnemu “uťahovaniu opaskov”? A ako toto ozdravenie verejných financií v dlhodobom horizonte vníma ekonóm, ale i politici, ktorí valorizáciu penzií podporili? Konsolidácia určite nie je populárna predvolebná téma, stav slovenských verejných financií však dnes rozhodne nie je dobrý. Napokon, už táto úradnícka vláda stojí pred obrovskou výzvou: Po prvý raz v našich moderných dejinách zostaviť vyrovnaný štátny rozpočet. Žijeme si teda nad pomery a budeme si musieť opätovne utiahnuť opasky? Podľa ekonómov sa tomu rozhodne v budúcnosti nevyhneme, politici však o tom, ako konkrétne by nám utiahli opasky, hovoriť teraz veľmi nechcú. Ako keby politici neboli ochotní niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia pred súčasnými voličmi. Budúce vlády ale budú musieť riešiť deficitné hospodárenie štátu pretože sa nemôžu spoliehať na nejaký “zázračný” silný ekonomický rast. Konsolidácia bude musieť prísť, hovorí pre Aktuality Nahlas analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník.      

Namiesto veľkého spájania politických strán sme svedkami toho, ako politici síce hovoria o spájani, no v skutočnosti robia presný opak. Lídrom demokratického bloku mal byť bývalý premiér Eduard Heger, s ktorým sa ale nechce nikto spojiť. Situáciu pred voľbami naopak využíva Igor Matovič, ktorého kampaň je najvýraznejšia.  Podľa politológa Jozefa Lenča si Igor Matovič užíva predvolebnú kampaň naplno. „Tento spôsob robena politiky Igora Matoviča mentálne posilňuje a dodávamu mu to potrebný adrenalín. Toto má on naozaj rád." Jaroslav Naď kritizuje prístup Mikuláša Dzurindu a Zsolta Simona. Odmietanie predvolebnej spolupráce je podľa bývalého ministra obrany nezodpovedné. Podľa Zsolta Simona boli rokovania s Demokratmi rovnaké ako vládnutie samotného Eduarda Hegera. Podcast pripravil Adam Oleš.

Amerika po mesiacoch váhania pomôže s výcvikom ukrajinských pilotov  a rovnako dovolia iným štátom, aby Ukrajine poskytli stíhačky americkej výroby.  Viac k téme povie vojenský expert Richard Stojar z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii na univerzite obrany v Brne. Pozrieme sa aj na to, ako stíhačky pomôžu Ukrajincom v boji. „Určite sa prelomilo tabu alebo prekročila červená línia, ktorú Rusko považovalo za prestup k eskalácii.Je to silný odkaz pre Ukrajinu, ale aj pre ruského protivníka, že podpora Západu nie je znížená. Domnievam sa, že k žiadnej zásadnej reakcii zo strany Ruska nedôjde," hovorí v podcaste Richard Stojar. Konštatuje tiež, že existuje veľa argumentov prečo sú F-16-tky najvhodnejší typ pre Ukrajinu. „Sú najrozšírenejšie na svete a preto je aj dostatok náhradných dielov, munície," približuje Stojar. Podľa neho sa môžu ukrajinskí piloti naučiť za štyri mesiace pracovať so západnými stíhačkami. Skôr za otázne považuje, či Ukrajina stihna za pár mesiacov pripraviť pre stíhačky podmienky. „Americké stroje potrebujú kvalitnejšie podmienky a kvalitné letecké plochy. Ide o celý logistický reťazec - základne odkiaľ by štartovali," približuje s tým, že ich efektívne využitie je podmienené dobrou infraštruktúrou. Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň precestoval viaceré európske mestá a stretol sa aj na summite krajín G7 s Joe Bidenom a ďalšími lídrami. Čo si okrem stíhačiek odnáša domov? Odpovie analytik Pavel Havlíček. Podľa experta to bol veľmi úspešný týždeň pre Ukrajinu a samotného Zelenského. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Špecializovaný trestný súd dnes uznal Alenu Zsuzsovú vinnou a udelil jej trest vo výške 25 rokov. Narozdiel od Zsuzsovej súd oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby. Podľa súdu si mala Zsuzsová objednávať vraždy sama z dôvodu, aby neprišla o stály príjem od Kočnera, ktorý ju finančné podporoval. Vraždy si tak mala objednávať za jeho chrbtom. V podcaste si môžete vypočuť reakcie rodičov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorí nerozumejú rozhodnutiu súdu. Podľa nich si Zsuzsová nemohla dovoliť financovať objednávanie vrážd, keďže bola nezamestnaná.  Dnešné rozhodnutie nie je právoplatné, strany sa môžu odvolať na Najvyšší súd. Prokurátori Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš sa na mieste odvolali vo všetkých výrokoch vyhláseného rozsudku v neprospech obžalovaných. Rovnako podal odvolanie v maximálnom rozsahu aj právny zástupcova Kuciakovcov Peter Kubina.

Poslanec Filip Kuffa predložil do parlamentu dva pozmeňujúce návrhy k vlastnej novele zákona o ochrane prírody. Ak by sa zákon schválil, zvrátil by reformu národných parkov a ohrozil by aj peniaze z plánu obnovy. K téme viac povie redaktorka Aktualít Jana Kubisová. Poslanci ale schválili už aj iné novely, ktoré môžu oslabiť ochranu prírody. Budete počuť právničku Via Iuris Ivanu Figuli. Témou bude nová stavebná legislatíva z dielne bývalého vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého. Figuli kritizuje napríklad zmenu spôsobu voľby šéfa nového stavebného úradu. „Úrad naberá veľa kompetencií. Ide o vysoko centralizvaný systém s predsedom, ktorý je menovaný národnou radou na sedem rokov. Bude skoro neodvolateľný," hovorí. Okresané by boli aj práva verejnosti. „ Ide tam o cielený zámer z dielne Sme rodina pretlačiť návrhy, ktoré sú prodeveloperské a nejdú v prospech ochrany životného prostredia," tvrdí tiež Ivana Figuli. Predsedom Úradu pre územné plánovanie a výstavbu sa stal parťák Štefana Holého, a to Martin Hypký. No a Hypkého nová inštitúcia začala svoje fungovanie nákupom luxusných áut. Budete počuť investigatívneho novinára Aktualít Petra Saba. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ak mal Vladimír Mečiar svojho Ivana Lexu, Robert Fico Jána Valka či Mikuláš Dzurinda svojho Ladislava Pittnera, aj Ľudovít Ódor by mal mať „svojho“ šéfa tajnej služby. Volajú po tom nielen politici, ale aj sektor. Dôvodom má byť nevyhnutná dôvera v rozhodujúcom čase pred voľbami.   „Nesprávne fungovanie tajnej služby môže prispieť k destabilizácii krajiny a môže to ovplyvniť nielen vyšetrovanie citlivých káuz, ale aj priebeh samotných volieb“, tvrdí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.   A ak Smer rodina Borisa Kollára, ktorá je za nomináciou súčasného vedenia tajných, hovorí o profesionalite súčasnej SIS, nový premiér Ľudovít Ódor nehovorí výmenie nie. „Budeme o tejto možnosti diskutovať“, povedal po prvom zasadnutí svojho kabinetu.   Čo je za pochybnosťami k SIS a v čom je dôležitý tandem premiér – šéf tajných? Odpovede nájdete práve v dnešnom podcaste.   Budete počuť politikov Juraja Krúpu a Milana Krajniaka, nového premiéra a jeho ministra vnútra Ivana Šimka. A tiež Zuzanu Petkovú, politológa Radoslava Štefančíka a Petra Bárdyho, šéfredaktora a politického komentátora.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rozkol medzi Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom stále narastá. Len donedávna spolu vládli, no dnes sme svedkami ich každodenných slovných výmien, ktoré majú stúpajúcu tendenciu. Jaroslav Naď očakával spoločne s Eduardom Hegerom útoky od Igora Matoviča potom, ako sa rozhodli opustiť hnutie OĽaNO. Matovič podľa neho nemá ľudský rád, keď od neho ľudia odchádzajú. Naopak podľa Igora Matoviča sa s Hegerom muselo niečo stať a naďalej mu vyčíta, že kryl klientelizmus pri kauze Samuela Vlčana. Konfliktu dvoch donedávna kolegov a kamarátov nerozumie Mária Šofranko z OľaNO. Podľa nej by si mali spoločne sadnúť a vykomunikovať veci, ktorými zaťažujú verejnosť. Poslankyňa zároveň vyhlásila, že Igora Matoviča už viackrát kritizovala za jeho vyhlásia. Ďalším problémom Eduarda Hegera je neochota predsedu KDH Milana Majerského zlúčiť sa s Demokratmi a ísť do predčasných volieb spoločne. Juraj Šeliga stále verí, že KDH nad tým ešte bude ďalej premýšľať, keďže Slovensku hrozí po voľbách veľké riziko. Podľa Jaroslava Naďa je prístup KDH nezodpovedný a je presvedčený, že konzervatívci sa do parlamentu ani nedostanú. 

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes vymenovala novú vládu odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom. Na tlačovej besede prvýkrát predstavili to, akým smerom chcú viesť Slovensko nadchádzajúce mesiace. Úradnícka vláda by sa podľa nového premiéra mala riadiť piatimi princípmi. Prvým z nich je pokoj. Podľa politológa Radoslava Štefančíka by sme nemali mať od novej vlády veľmi veľké očakávania. Dôvodom je, že odborníci nebudú mať podporu v parlamente. Zároveň väčšina pozornosti nebude podľa Štefančíka smerovať na členov vlády ale na politikov v parlamente, ktorí už začali s predvolebnou kampaňou.    „Ak sa vám podarí komunikovať a spolupracovať korektne a so vzájomným rešpektom, bude to presvedčivá ukážka, alebo skôr povzbudivý príklad, že máme šancu to dokázať aj my ostatní. Bude to dôkaz, že výkon verejnej služby môže byť predovšetkým profesionálnou prácou a rozdielnosti môžu slúžiť na hľadanie najlepších riešení, nie na deštrukciu,“ vyhlásil prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom príhovore k vymenovaniu úradníckej vlády.    Nový predseda vlády Ľudovít Ódor je pripravený upokojiť situáciu na Slovensku. „Ľudia na Slovensku, ale aj po celom svete, si za posledné roky zažili veľmi veľa kríz, neistoty a obáv. Hádky a nestabilita na politickej scéne situáciu len zhoršili. Našou spoločnou ambíciou je priniesť pokoj, stabilitu, toleranciu a v neposlednom rade kultivovanú diskusiu.“

Kauza v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka vrcholí. Na Špecializovanom trestnom súde dnes zazneli záverečné reči právnych zástupcov Kuciakovcov, obžalovaných a ich obhajcov.   V podcaste budete počuť časti záverečnej reči Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. Čo sa dialo na samotnom procese priblíži v podcaste investigatívna novinárka Aktualit Laura Kellöová.   „Jána Kuciaka si Kočner nevedel kúpiť ani ho zastrašiť, pokúšal sa jeho sledovaním nájsť na neho niečo, čím by ho mohol kompromitovať alebo vydierať. Keďže nič také nenašiel, na jeho umlčanie mu zostala už len jediná možnosť – dať ho zavraždiť," potvrdil vo svojej záverečnej veci právni zástupca Kuciakovcov Peter Kubina.          

Budúci premiér Ľudovít Ódor predstavil plány úradnickej vlády na najbližšie mesiace a reagoval aj na útoky. „Na zverejnené útoky môžem iba povedať, že ďakujem pánovi Ficovi, že ma jeho vláda nominovala na funkciu viceguvernéra NBS, " reagoval. Aký bude Ľudovíť Ódor premiér? Dokáže riešiť konflikty? A čo ho čaká v úrade? V podcaste odpovedajú ekonóm Martin Šuster a exminister financií Ivan Mikloš. Podľa exministra financií Ivana Mikloša je dobré, že sa do čela úradnickej vlády postaví Ľudovít Ódor „Pre uradníckú vládu, ktorá potrebuje odborníkov, najmä ekonómov, je to veľmi dobrý výber." Pozdáva sa mu aj pravdepodobne budúci minister vnútra Ivan Šimko. „Má skúsenosti. Bol ministrom vnútra aj obrany. Nepôjde teda pre neho o novú situáciu. Je to veľmi dôležitá a citlivá pozícia. Som rád, že v nej bude Ivan Šimko," hovorí v podcaste Ivan Mikloš. Aj podľa ekonóma a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra je Ľudovíť Ódor dobrý výber. „Je jeden z najlepších ekonómov. Komunikuje vecne," hovorí o ňom. V podcaste sa rozprávame aj o Miroslavovi Wlachovskom, o ktorom sa hovorí ako o možnom ministrovi zahraničných vecí. Dnes na neho útočil Robert Fico, že bol 3. mája vo Washingtone vypočuť pokyny. „Má široke zameranie a skúsenosti," hovorí v podcaste riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay. Podcast pripravila Denisa Hopková.

Na Špecializovanom trestnom súde včera pokračoval proces v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy likvidácie prokurátorov. Marián Kočner si spoločne s Alenou Zsuzsovou vypočuli takmer 5 hodinovú záverečnú reč.    Prokurátori navrhli pre Mariána Kočnera a Alenu Zsuzsovú doživotie, keďže podľa nich ide o dvoch pomýlených a morálne skazených ľudí. V podcaste budete počuť investigatívnu novinárku Aktualít Lauru Kellöovou, ktorá sa včera nachádzala priamo na súde. Ale aj reakcie prokurátora Matúša Harkabusa a advokáta Mareka Paru.   Podľa prokuratúra sa postoje Mariána Kočnera nezmenili ani po rokoch, ktoré strávil vo väzení.  „Ide o nenapraviteľného človeka, ktorý žije vo svete konšpirácií. On podľa môjho názoru doteraz verí, že Ján Kuciak nebol obyčajný čestný chlapec, ktorého trápila nespravodlivosť, ale pešiak v rukách nejakej loby.“    „Záverečná reč bola zameraná na emócie, chýbali viaceré podstatné fakty, ktoré prokurátor, neviem či nevedomky alebo cielene, obišiel," reagoval Kočnerov obhajca Para.

Eduard Heger vrátil prezidentke Zuzane Čaputovej dočasné poverenie na vedenie vlády a Slovensko bude mať úradníckú vládu, ktorú povedie ekonóm Ľudovít Ódor. Získa ale nová úradnícka vláda v parlamente dôveru? Boli sme sa pýtať poslancov. Budete počuť Miroslava Kollára (Demokrati), Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko), Juraja Blanára (Smer-SD), Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) a Michala Šipoša (OĽaNO). O fungovaní úradníckej vlády - ak by aj nezískala dôveru parlamentu - sa rozprávame s ústavným právnikom z právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincentom Bujňákom. „Úradnícka vláda je skôr žurnalistický alebo politický názov, ale ústavnoprávne nie je rozdiel medzi vládou zloženou z politikova a zloženou z úradníkov, priblližuje. Dalo sa očakávať, že vláda povereného Hegera skončí? Kto nesie zodpovednosť? Úradnícka vláda ako konkurencia? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík. „Ústavná väčšina sa nedá len tak rozobrať behom niekoľkých týždnov a mesiacov. Vidíme ale že čo je nemožné v iných demokraciách je možné na Slovensku," komentuje vládnutie vlády za posledné roky politológ. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Dočasne poverenú vládu zasiahli ďalšie komplikácie. Po medializovanej kauze s dotáciami odstúpil zo svojho postu minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Dnes sa k nemu prekvapivo pridal aj minister zahraničia Rastislav Káčer. O budúcnosti tejto vlády má rozhodnúť už budúci týždeň prezidentka Zuzana Čaputová.  Už budúci týždeň môžeme byť svedkami toho, ako Zuzana Čaputová rozhodne, že nadišiel čas na úradnícku vládu. Takémuto rozhodnutiu sa posledne mesiace vyhýbala, keďže ide o riskantné rozhodnutie, ktoré by mohlo samotnej prezidentke uškodiť krátko pred voľbami. Úradníckej vláde by sa najradšej vyhol aj dočasne poverený premiér Eduard Heger. „Teraz vymenovať úradnícku vládu s úplne novými ľuďmi, je hazard s krajinou a prinesie to ešte väčšiu nestabilitu,“ vysvetľoval dnes pred budovou parlamentu poverený predseda vlády. Podľa Igora Matoviča si to Eduard Heger pokazil sám, svojim nekonaním. Líder OĽaNO na tlačovej konferencii tvrdil, že sa Hegerovi snažili pomôcť.

    „Keďže vieme, že v politických bojoch účel niekedy svätí prostriedky, hovoríme, že aj tieto účely a prostriedky by mali mať svoje limity“. Katarína Remiáš z Asociácie public relations Slovenskej republiky argumentuje, prečo spísali špeciálny „etický kódex volebnej kampane“. Podľa tohto dokumentu by mala byť transparentná, férová, pravdivá a spravodlivá. Tlakom majú byť aj „nástenky hanby“   „Sympatické, no naivné“, reaguje politológ Radoslav Štefančík. Poukazuje napríklad na fakt, že ak etický kódex počíta s tým, že „politici nebudú zneužívať negatívne emócie“ v spoločnosti, „práve na negatívnych emóciách niektorí politici stavajú svoje komunikačné stratégie“.   Transparency International iniciatívu víta a podporuje. „Nedá sa čakať, že sa väčšia časť politickej scény prihlási k takémuto etickému kódexu, nebodaj ho bude dodržiavať. To však neznamená, že ide o márnu aktivitu“, hovorí pre podcast Aktuality Nahlas Ľuboš Kostelanský. „Zo strany štátu nebolo ani za tejto vlády vidieť väčšiu snahu o vylepšenie pravidiel volebných kampaní a vynucovanie si ich plnenia. O to dôležitejší je preto tlak zo strany občianskej spoločnosti a zainteresovaného profesijného prostredia“, dopĺňa.   Bude nadchádzajúca kampaň slušnejšia a férovejšia? A prečo sa niektoré PR agentúry stránia priznávať k práci pre politikov? Aj odpovede na tieto otázky nájdeš v podcaste.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko sa po rokoch opäť vrátilo v rebríčku slobody tlače do prvej svetovej dvadsiatky. Spomedzi 180 krajín patrí Slovensku 17 miesto. Oproti minulému roku sme sa tak posunuli o 10 miest.  Ako vnímajú politici posun Slovenska v rebríčku slobody tlače a sú podľa nich útoky niektorých poslancov na médiá už za hranou? V podcaste odpovedia poslanci Milan Kuriak z hnutia OĽaNO, Marián Kéry zo Smeru a nezaradení Martin Klus a György Gyimesi. Na prvom mieste sa už siedmy rok po sebe umiestnilo Nórsko. Na druhom mieste sa nadchádza Írsko a za ním nasleduje Dánsko, ktoré pokleslo o jedno miesto. Na samom chvoste rebríčka sa nachádza Severná Kórea a Čína, ktorá je najväčším väzniteľom novinárov na svete. Podcast pripravil Adam Oleš.

Do predčasných volieb ostáva pár mesiacov a zdá sa, že sa predvolebná kampaň preniesla aj do parlamentu. Netaja sa tým ani samotní poslanci. Na súčasnej májovej schôdzi majú prerokovať rekordných 244 bodov. Budete počuť viacerých poslancov, ako napríklad šéfa Oľano Igora Matoviča, Janu Bittó Cigánikovú (SaS), Roberta Fica (Smer) či Petra Pellegriniho (Hlas). Na stole je napríklad Matovičov návrh zrušiť dane pre matky a mladých ľudí. Témou je opäť aj obmedzenie interrupcií, ktoré sa snaží znova presadiť poslankyňa Anna Záborská z Kresťanskej únie či registrované partnerstvá, s ktorými prichádza SaS. Veľkú časť z týchto zákonov však poslanci zrejme prerokovať nestihnú. Celkovo bude na schôdzi až 244 bodov a na ich prerokovanie budú mať poslanci len tri týždne. Dôležité je teda, v ktorej časti programu sa návrh ocitne. Viac povie redaktor Aktualít Marek Biró.  Na súčasnú situcáciu v parlamente sme sa pýtali aj bývalého politika a podpredsedu parlamentu Béla Bugára. „Tak chaotické, ako teraz, to nikdy nebolo. Ja sa len čudujem, akým spôsobom sa dá takto ukočírovať Národná rada. Veď tam musí byť taký chaos, že poslanci už ani poprípade nevedia, o čom hlasujú a po tom sa čudujú, že niektoré návrhy prechádzajú v podobne, že ich treba dvakrát či trikrát prerábať,” komentuje v podcaste viacnásobný podpredseda parlamentu Bugár. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Zuzana Čaputová a Petr Pavel sa dnes stretli v Kyjeve s Volodymyrom Zelenským. Hlavy štátov vyjadrili pokračujú podporu Ukrajine, na ktorú dopadali ruské rakety aj počas dnešného dňa.  Obaja štátnici navštívili počas svojej cesty aj ukrajinské mesto Boroďanka a pozreli si domy zničené po ruských útokoch. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová verí, že podpora Ukrajiny ostane rovnaká aj po predčasných voľbách. „Zároveň si nechcem a ani neviem predstaviť takú kompletnú mentálnu a hodnotovú dezorientáciu novej vlády, ktorá by nerozlišovala medzi agresorom a obeťou.“ Na Ukrajine sa nachádza aj česká novinárka Deníka N Petra Procházková, ktorá mapovala spoločnú návštevu Petra Pavla a Zuzany Čaputovej. „Je vidieť na pani prezidentke Čaputovej a prezidentovi Pavlovi, že si veľmi rozumejú vo všetkých otázkach. Rozprávajú sa aj neformálne a je z toho cítiť, že máju na veci rovnaký názor.“

  Prvý máj – tento rok to nebude len sviatok práce, ale aj čas na zmeny v súkromných dôchodkoch, ktoré sú výsledkom práce. Tzv. predvolená investičná stratégia pre lepšie zhodnotenie úspor. Dôchodkový expert Ján Šebo v nej vidí potenciál. „Má potenciál priniesť raz takú hodnotu úspor, resp. výšku dôchodku, ako keby si sporil výlučne v dlhopisovom fonde“, tvrdí.   Druhou májovou zmenou je automatický vstup do druhého piliera pre všetkých nových účastníkov sporenia. Podľa Lucie Haraštovej zo Sociálnej poisťovne sa bude týkať „prvopoistencov, teda tých, čo vstúpili prvýkrát do systému sociálneho zabezpečenia“. Do dvoch rokov budú môcť ale vystúpiť.   Čo treba o týchto zmenách vedieť? Dozviete sa práve v dnešnom podcaste. Poradné hlasy rozšíri ešte Miroslav Kotov z asociácie dôchodkových správcov.   Ešte predtým krátky prehľad správ:   Pri banskom nešťastí v Novákoch začala polícia trestné stíhanie vo veci všeobecného ohrozenia. Výbuch metánu zranil deväť baníkov, štyria sú pritom s rozsiahlymi popáleninami v kritickom stave pod dohľadom lekárskych tímov.   Kauza Fatima, v ktorej je obžalovaná bývalá štátna tajomníčka Smeru Monika Jankovská, sa sťahuje už na tretí súd. Tento raz do Žiliny. Rozhodol o tom Najvyšší súd a prípad odňal okresnému súdu v Trenčíne.   Na portáli Aktuality.sk si možete prečítať aj rozhovor so šéfom kampane Sulíkovcov. Vyzul saskárov a zmenil im značku. Prečo? Odpovie Marek Prchal.   Investigatívny novinár Martin Turček zas poodhaľuje zaujímavé pozadie vyše 500miliónovej výstavby bytov v Bratislave, za ktorým stojí brat poslanca Borguľu.   Májovým dôchodkovým zmenám predchádzali januárové. Zmenili poplatky, zrušili akceptačné listy pri zmene správcovskej spoločnosti, či stanovili novú výšku príspevkov do druhého piliera. Aktuálne predstavujú 5,5 percenta hrubej mzdy.   V júli sa zas začne presun úspor podľa spomínanej predvolenej investičnej stratégie. Cieľom je ich vyššie zhodnotenie.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico ešte minulý týždeň rozprával na tlačovej konferencii o tom, ako sú svedkovia pri výpovediach pod obrovským tlakom. Dôkazom mala byť zostrihaná nahrávka s bývalým šéfom Finančnej správy Františkom Imreczem.  Potom ako Smeraci pustili útržky z celej nahrávky, prisľúbili na tlačovej konferencii novinárom, že si ju môžu vypočuť celú. Podľa advokáta čurillovcov si týmto krokom len sterili do vlastnej nohy a pred novinármi sa usvedčili, že klamali a zavádzali. V podcaste si môžete vypočuť aj investigatívnu novinárku portálu Aktuality.sk Annamáriu Dömeovú, ktorá osobne navštívila centrálu strany Smer na Súmračnej ulici v Bratislave.   

Ukrajinska protiofenziva, téma o ktorej sa čoraz viac hovorí.  Totiž Ukrajinci mali preniknúť na východný breh Dnepra a spustili tak špekulácie, či nevidíme prvé zárodky očakávanej jarnej protiofenzívy Kyjeva. O téme sa v podcaste rozprávame s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom a analytikom Matúšom Halásom. Pavel Macko v podcaste hovorí, že by bol opatrný vo vyjadrovaní, či ide o štart ukrajinskej protiofenzívy. „Čo momentálne vidíme sú formovacie operácie, ktorých cieľom je pripraviť bojisko na rozhodujúci boj," približuje s tým, že skôr vníma prípravnú fázu ukrajinského protiútoku. „To, že sa Ukrajinci dostali na druhý breh rieky znamená, že sú odtiaľ schopní viesť rôzne vyrušovacie operácie, ale je ťažké predpokladať, že by išlo o hlavný smer úderu ukrajinskej protiofenzívy," približuje tiež Macko v podcaste. Podľa neho nehrozí nejaká veľká vyloďovacia operácia. „Na druhej strane to môže naznačovať, Ukrajinci pripravujú veľké prekvapenie pre ruské sily," približuje tiež že môže ísť o klamné operácie, aby zneistili ruskú obranu, nemali čas na prípravu a sťažili Rusom odhad, odkiaľ by mohol prísť ukrajinský útok. Ako sa bude situácia momentálne vyvíjať podľa generála Macka záleží od reakcie ruských síl a aj od klimatických podmienok.  „Pokiaľ máte rozbahnený terén, tak po ňom viete manévrovať pásovou technikou, ale väčší problém majú vozidlá, ktoré sú ťažsie na kolesách, pretože budú zapadať do bahna. No a tým pádom ste nútení postupovať po spevnených komunikáciách, ale to znamená, že ste aj predvídateľní." Ako sú Rusi na ukrajinskú protiofenzívu pripravení? A ako sú na tom samotní Ukrajinci? Ako môže vyzerať front, ak si porovnáme techniku Ruska a Ukrajiny a rovnako aj ich vojská? Odpovedá analytik Matúš Halás. Západná vojenská technika je podľa analytika rozhodne lepšia ako ruská. „Kvalitou dokážeme kompenzovať kvantitu na ruskej armáde," približuje. V podcaste tiež opisuje, že Rusi vzhľadom na to, o aké množstvo techniky prišli, sú nútení vyťahovať zo skladov kúsky, „ktoré sa skôr hodia do múzea." „Majú síce logisticky problémy, ale opäť aj starý tank je stále tank a viete ho využiť rôznymi spôsobmi. Vyzerá to, že Rusi začali používať tanky ako delostrelectvo. Ostreľujú z tankov ukrajinské pozície a nepoužívajú ich priamo na frontovej línii." Podľa analytika netreba mať naivné predstavy o tom, že ukrajinské operácie vo vnútri Ruska neprebiehajú. „Je pomerne zarážajúce množstvo výbuchov strategickej infraštruktúry a podnikov v Rusku, takže netreba byť naivný. Ide o to do akej miery sú schopné ovplyvniť bojisko." Podľa neho nie je až tak podstatné, či Ukrajina plánovala na výročie vojny útok na Moskvu. „Do veľkej miery mi to príde ako špekulácia a sú to informácie, ktoré by naše rozmýšľanie o vojne nemali ovplyvňovať. Operácie prebiehajú a Ukrajinci sa snažia, aby vojna dotýkala aj ruského územia. Sú tú dve krajiny, ktoré sú navzájom v konflikte." Podcast nahrala Denisa Hopková.

Prípad vraždy Jána Kuciaka a objednávky vrážd prokurátorov sa pomaly blíži do finále. Na súde prebiehajú posledné pojednávania. Kam sa posunul prípad od jeho začiatkov až k blížiacemu sa finále? Téma pre novinárku Aktualít Lauru Kelöovú, ktorá pravidelne chodí na pojednávania. Marián Kočner minulý týždeň na súde priznal nové skutočnosti. Napríklad to, že lustroval v databáze Sociálnej poisťovne. Vraj chcel na základe dátumov narodenia nechať vyveštiť, ako jednotliví prokurátori dopadnú v súboji o stoličku generálneho prokurátora.  Podľa novinárky Kelöovej sa dá na prípad dnes pozerať ucelenejšie. Nemáme už len výsek z februára 2018, ked Ján a Martina prišli o život, ale máme tu celý sled udalostí a príbeh sa tak sa skladá aj z hľadiska časovej súslednosti.  „Celý sled udalostí, tak ako ho opisuje obžaloba mal vyzerať tak, že najprv prišla objednávka vraždy na prokurátora Maroša Žilinku, keď sa to nepodarilo, tak prišla objednávka na vraždu Jána Kuciaka, ktorá dopadla pre objednávateľa úspešne. A následne mali udalosti podľa svedkov a svedeckých výpovedí pokračovať tak, že sa mala pripravovať ďalšia vražda, a to Petra Šufliarskeho," opisuje novinárka v podcaste.  „No a na pozadí tohto máme správy - niektoré z nich vedia a niektoré nevedie úplne rozumne Kočner a Zsuzsová vysvetliť. Pomedzi to sa zistilo, že máme priznanie aj Mariana Kočnera, že si mal lustrovať niektoré mená v databáze Sociálnej poisťovne a buď zhodou okolností alebo nie, tam mali byť mená Jána Kuciaka, Petra Šufliarskeho či Maroša Žilinku - mená poškodených v obžalobe," približuje tiež investigatívna reportérka  Lauru Kelöová. V podcaste tiež upozorňuje, že sudcovia to môžu vidieť opačne ako prokurátori a môže sa zopakovať scenár z 2020, kedy prišiel oslobodzujúci verdikt.  „Nevieme a nevidíme do hláv. Z môjho osobného pohľadu však na súde nezaznelo niečo, čo by úplne nabúralo pôvodný príbeh, ktorý prokurátor opísal v obžalobe." Podcast nahrala Denisa Hopková.  

Ako dávnejšie avizovala strana Sloboda a Solidarita spúšťa kampaň Meníme hru a prichádza s novým kampaňovým logom. Ako s  lídrom kandidátky však nemôže rátať s Ivanom Korčokom. V podcaste budete počuť politického redaktora Mareka Bira.  Čo bude znamenať pre úspech SaS, že lídrom kandidátky nebude Ivan Korčok? Dokáže jej zmena imidžu pomôcť? Je to uveriteľné? Odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. „Pre SaS je veľmi vážny predvolebný problém, že Ivan Korčok nevstupuje ani stranícky a že nebude lídrom kandidátky. Pre mňa je zvláštne, že namiesto toho, aby SaS ukázala odborníkov sa snaží robiť zo svojich ľudí niečo, čo nie sú," opisuje v podcaste Peter Bárdy. No a s expertkou na marketing Simonou Bubánovou sa pozrieme na to, na koho SaS zmenou kampane cieli, čo láka slovenských voličov - ako veľmi si všímajú billboardy a reklamy, tváre a lídrov. Rovnako sa pozrieme na to, prečo bude kampaň špinavá. Podľa Bubánovej je zmena imidžu SaS cesta k mladému a novému voličovi. „Frekvencia, s akou sa ľudia stretávajú so značkou, je v prípade prvovoličov veľmi dôležitá," opisuje v podcaste. Expertka na marketing tiež v podcaste hovorí, že na to ide strana zo strategického hľadiska dobre. „Snaží sa ísť oproti voličom tým, že púta ich pozornosť jednoduchými a zrozumiteľnými nástrojmi. Dnešný volič môže totiž denne stretnúť v priemere dva milióny reklám," približuje s tým, že hoci je v krajine SaS známa až masy tvoria víťazstvo vo voľbách. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Matky a mladí bez daní, keď už nie 500-eurové odmeňovanie za voľby. Rodiny s novými dotáciami. Nižšia a teda päť percentná DPH na potraviny. Na druhej strane kritický hlas o štedrosti, ktorá nie je zadarmo. Čo s tým urobí správa o prekvapujúco nízkom deficite a dlhu, ktorý nás nevystreľuje medzi darebácke krajiny?   Budete počuť Eduarda Hegera, Igora Matoviča, Petra Pellegriniho.   Na perspektívy našich spoločných peňazí a teda štátnej kasy v predvolebnom politickom ťažení sa pozrieme s Radovanom Ďuranom z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.   Ešte predtým však zaznie krátky spravodajský prehľad:   Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo pojednávanie vo veci synovca exministra hospodárstva Petra Žigu Štefana. Obžaloba ho viní z dávania úplatkov, aby si zabezpečil beztrestnosť či informácie o trestných konaniach. Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sa dnes snažil spochybniť tzv. kajúcnika Bernarda Slobodníka, ktorý o Žigových úplatkoch prehovoril.   Po dnešku je jasnejší termín začiatku predvolebnej kampane pred septembrovými parlamentnými voľbami. Predseda národnej rady Boris Kollár povedal, že ich vyhlási medzi 23. až 25. májom. Ich vyhlásením sa tak oficiálne začne predvolebná kampaň.   Slovensko navštívil taliansky prezident Sergio Matarella. So Zuzanou Čaputovou navštívil základňu v Kuchyni a stretol sa aj s premiérom Eduardom Hegerom.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Médiá posledné dni zaplavili informácie o kontaminovanom ukrajinskom obilí. Mlyn Kolárovo tak musí zlikvidovať 1500 ton pšenice, ktorá je ale podľa najnovších testov v súlade z normami Európskej únie. Samotné výrobky zo spomínaného obilia sa podľa člena predstavenstva Mlynu z Kolárova ale nedostali na pulty obchodov. Čo teda z ukrajinským obilím, ktoré na Slovensku máme? Podľa dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana nie je žiadna múka na pultoch obchodov zdravotne nebezpečná. V posledných dňoch mali dokonca odobrať 150 vzoriek druhov múk od rôznych výrobcov. 

Strana Hlas začína v osobnom súboji proti Smeru strácať. Zahraničnopolitický expert strany Hlas Peter Kmec minulý týždeň na verejnej diskusii kritizoval Rusko a prihlásil sa k Západu. Po zverejnení zostrihaného videa odstúpil z funkcie zahraničného tajomníka strany. Podľa všetkého mali jeho vyjadrenia z diskusie porušiť jasnú a nemennú zahraničnú politiku strany Hlas.    „Hlas si myslel, že sa boju so Smerom vyhne, no tomu boju sa vyhnúť nedá. V Smere to pochopili veľmi rýchlo a spustili radikálny útok,“ hovorí v podcaste bývalý europoslanec, spoluzakladateľ a podpredseda Smeru Boris Zala. 

Vláda dnes schválila návrh zákazu vybraných potravín z Ukrajiny. Podobne urobilo aj  Poľsko či Maďarsko s cieľom chrániť vlastný poľnohospodársky sektor. Slovensko však narozdiel od Poľska bude tranzitnou krajinou. Kde vznikol problém? Čo prekáža našim farmárom? Ako sa dá situácia riešiť a a ako to ovplyvní naše vzťahy s Ukrajinou? Podľa experta na Ukrajinu a takisto poradcu premiéra Eduarda Hegera Alexandra Dulebu je primárny problém pšenica. „Mala tranzitovať cez Európsku úniu do Afriky a na starosti ju mali ukrajinské firmy, súkromní predajcovia, ktorí zneužili situácu a namiesto toho, aby zabezpečili výkup pšenice ukrajinských výrobcov, tranzit a predaj v Afrike, tak ju začali predávať na trhoch susedných krajín EÚ," vysvetľuje Duleba s tým, že rozdiel v cene, ktorá je na európskom trhu a za koľko to vyrábajú Ukrajinci je „veľkým lákadlom na špekulácie." Podľa Dulebu ale nejde o politický problém a k téme už prebiehali aj rokovania. Túto otázku otváral aj sám Eduard Heger na marcovom stretnutí. „Ukrajinská strana si tento problém uvedomuje a chce ho riešiť. Myslím, že je to otázka týždňov," uvádza a približuje aj, ako by sa dala situácia vyriešiť. Také Česko napríklad dovoz ukrajinského obilia nezakáže a upozorňuje na to, že je to v rozpore s podmienkami jednotného trhu EÚ. Zisťovali sme teda aj reakciu Európskej komisie. Tá situáciu v štátoch sleduje. „Európska komisia potrebuje najprv tieto opatrenia zanalyzovať a následne k nim zaujme stanovisko. Momentálne by teda bolo predčasné vyvodzovať z ich prijatie nejaké dôsledky," hovorí v podcaste podľa Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie v SR. Ako vlastne celý problém začal a na čo upozorňujú naši farmári? To v podcaste približuje ekonomický redaktor Martin Odkladal.  Podcast nahrala Denisa Hopková.

Aktuality prišli z novým zistením, ktoré sa týka Adama Puškára, obvineného z vraždy Daniela Tupého. Podľa najnovších zistení sa nachádzal 2,5 roka po vražde pri ďalšom konflikte, kde vytiahol nôž na jedného z mladíkov, ktorí lepili plagáty na koncert. Celý incident a nové zistenia objasní v podcaste investigatívna novinárka Aktuality.sk Laura Kellöová.  V téme podcastu sa pozrieme na kauzu Katargate, v ktorej je obvinená bývalá podpredsedníčka europarlamentu Eva Kailiová. Súd ju v decembri obvinil z korupcie siahajúcej do Kataru a Maroka. Za úplatky spolu s ďalšími obvinenými mala zabezpečovať priaznivé hlasovania v Európskom parlamente v prospech oboch krajín. Ako sa s týmto škandálom vyrovnáva Únia a ako spraviť z europarlamentu odolnejšiu inštitúciu voči zahraničným vplyvom? V podcaste odpovie europoslanec a člen Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do demokratických procesov v Európskej únii Vladimír Bilčík.  Nahrávali Adam Oleš a Denisa Žilová.

Násilie na ženách. Problém, ktorý trápi celé Slovensko. Každá piata žena zažila násilie od svojho súčasného alebo bývalého partnera. Podobnou traumatizujúcou skúsenosťou, ako mnoho žien na Slovensku, si prešla aj Nina Závodská, ktorú jej bývalý priateľ psychicky a fyzický týral. „Myslela, že ma zabije," spomína na incident, ktorý riešila aj polícia.  Muži zákona sa zbitej Niny najprv pýtali, či požila alkohol a omamné látky. „Nepýtali sa ani na jeho meno. Bola som krvavá a fialová, no zaujímala som ich viac, ako páchateľ," opisuje policajný postup. Rozlúčili sa so slovami: „Nabudúce si lepšie vyberajte frajerov, slečna!"Obete násilia zažívajú často po tom, ako začnú rozprávať o svojom utrpení spochybňovanie a kladú sa im za vinu veci, za ktoré nemôžu. Prečo ženy ostávajú v takýchto vzťahoch, čo majú robiť a ako máme reagovať, ak sa nám zdôveri osoba, ktorá zažíva násilie? Na otázky v podcaste odpovie výskumníčka Michaela Ujhazyová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva. O guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi si sudca špecializovaného súdu myslí, že je vinný z podplácania. Začiatkom apríla vydal trestný rozkaz, v ktorom ho uznal za vinného. Rozhodnutie súdu však nie je právoplatné. Odpor voči nemu podala špeciálna prokuratúra. Tému viac v podcaste vysvetlí Laura Kelöová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

S prácou prezidentky Zuzany Čaputovej je spokojných takmer 56 percent ľudí, ukázal najnovší prieskum agentúry Focus pre televíziu Joj. Najväčšiu podporu má hlavne u voličov Progresívneho Slovenska, ktoré na piatok zorganizovalo zhromaždenie na vyjadrenie podpory Zuzane Čaputovej v prezidentských voľbách. Čo tým strana sleduje? Chce prezidentku skutočne podporiť, alebo si robí vlastnú kampaň? „Viem si predstaviť, že to v PS vymysleli práve preto, aby nepodporili ju, ale aby podporili svoje umiestnenie v parlamentných voľbách," hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík. Podľa neho sa strana chce zviesť na popularite prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej to ,naopak, môže v potenciálnej kandidatúre na prezidentku viac uškodiť. „Ešte viac sa bude jej meno spájať práve s Progresívnym Slovenskom. Aby mohla osloviť aj voličov iných politických strán, tak by mala prejavovať ešte vyššiu mieru nadstraníckosti ."

Na sociálnych sieťach sa objavili uniknuté utajované vojnové dokumenty Spojených štátov, ktoré mnohé súvisia práve s vojnou na Ukrajine. Tajné informácie tak môžu ovplyvniť samotný prebieh vojny a oslabiť ukrajinskú stranu. „Uniknuté informácie môžu poškodiť ukrajinskú obranyschopnosť, keďže poukazujú na problémy, ktoré ukrajinská strana má“, hovorí v podcaste český analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. V druhej téme podcastu sa pozrieme na možné zníženie spotrebu alkoholu. Od apríla totiž platí zvýšená spotrebná daň na liehoviny, čo sa v najbližšom období premietne aj do koncových cien tvrdého alkoholu. Fľaša vodky či rumu bude stáť v priemere o 2 eurá viac. Poslanec parlamentu Martin Čepček ide ešte ďalej. Chce obmedziť nadmerné pitie zákazom predaja alkoholu na čerpacích staniciach, parkoviskách či odpočívadlách. Ako sa na novú spotrebnú daň či poslanecký návrh zákona pozerá odborník na závislosti Ľubomír Okruhlica?  Môžeme podľa neho urobiť viac pre obmedzenie pitia alkoholu? „Pokiaľ ide o daň, tak to skokovo povedie k tomu, že sa na nejakú dobu zníži konzumácia alkoholu. Odporúča sa však viazať spotrebnú daň na infláciu. To je takzvané indexovanie, aby z roka na rok stúpala cena," hovorí Ľubomír Okruhlica v podcaste. Podľa neho však na to nie je politická vôľa. Zmenám bráni aj lobing výrobcov a predajcov alkoholu. 

Nový dôkaz v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny, rozpoznané fotografie zo sledovania Jána Kuciaka a ďalšie okolnosti prípravy vrážd prokurátorov. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie v prípade vraždy novinára a objednávok vrážd prokurátov Žilinku, Šufliarskeho a Lipšica. Na súde čítali ešte donedávna neznámy list Zoltána Andruskóa, ktorý je už v prípade odsúdený ako sprostredkovateľ.   V podcaste si môžete vypočuť jeho podstatnú časť. S Laurou Kellöovou rozoberieme pokračujúceho hlavné pojednávanie prípadu. Budete počuť aj prokurátora Matúša Harbakusa.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na nedávne výroky Jaroslava Spišiaka o legalizácii drog. Expert na drogovú problematiku Jakub Popík ich nepovažuje za škandalózne, tvrdí, že je načase zmeniť represívne nastavenie nášho systému.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský.

Historická udalosť, ktorú Spojené štáty ešte nezažili. Donald Trump si ako prvý exprezident vypočul obžalobu z trestného činu. O čo v danej kauze ide a aké to bude mať dopady pre samotného Donalda Trumpa? V podcaste budete počuť Branisla Ondrášika, ktorý detailné sleduje dianie v Spojených štátoch.  V druhej téme podcastu sa pozrieme na podozrenia z trestnej činnosti vo vojenskej tajnej službe počas vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho. O podozreniach sa zmienil policajný prezident Štefan Hamran. Do trestnej činnosti mal byť zapletený bývalý námestník riaditeľa vojenských tajných Daniel J. „Ide o prvú kauzu, ktorá je trestnoprávne riešená vo vzťahu k vojenskej tajnej službe," hovorí v podcaste investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Ku kauze okolo Romana Mikulca, ktorý sa podľa Národného bezpečnostného úradu oboznamoval s utajovanými informáciami, ktoré sa týkali NATO či EÚ, aj napriek tomu, že nemal certifikát, pribudlo aj tvrdenie bezpečnostného úradu, že vyšetrovatelia NAKA sa nedovolene oboznamovali s utajovanými skutočnosťami. Mikulec vraj porušil zákon až 29-krát. Na kauzu sme sa pýtali bývalého šéfa NBÚ Jána Mojžiša a Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu. Dnes ku kauze zasadal aj parlamentný brannobezpečnostný výbor, ktorý sa zaoberal aj tým, že vyšetrovatelia NAKA sa nedovolene oboznamovali s utajovanými skutočnosťami. Štefan Hamran po výbore uviedol, že Národná kriminálna agentúra (NAKA) vyšetruje podozrenia v súvislosti s nehospodárnym nakladaním s majetkom vo Vojenskom spravodajstve (VS). Hamran tvrdí, že keď prípad začala vyšetrovať NAKA, zamestnanci NBÚ jej začali tvrdiť, že dokumenty k vyšetrovaniu nemôžu tajnej službe odňať bez súhlasu. V druhej časti podcastu sa pozrieme na príbeh bratislavskej nemocnice Rázsochy, ktorej opäť hrozí zastavenie výstavby. Stavba nemocnice je financovaná z plánu obnovy, no prípadne komplikácie by mohli celý proces zabrzdiť. Dočasne poverený minister zdravotníctva Eduard Heger síce potvrdil, že výstavba nemocnice Rázsochy bude pokračovať z peňazí z plánu obnovy. V zápätí ale Ministerstvo financií, ktoré opäť riadi Eduard Heger, navrhlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania, navrhlo aby sa upustilo od zámeru financovať hrubú stavbu nemocnice a ušetrené peniaze by sa využili na technické vybavenie iných nemocníc. Je tento scenár vôbec možný a aká je ešte reálna šanca, že budú Rázsochy postavené? V podcaste budete počuť redaktorku portálu Aktuality.sk Janu Čunderlíkovú, ktorá sa dlhodobo venuje zdravotníckym témam. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Na Ukrajine naďalej pokračujú ťažké boje o mesto Bachmut. Wagnerovci informovali, že sa im mesto podarilo dobyť. Kyjev ale tieto informácie poprel. Ruská strana rovnako informovala, že ich taktické jadrové zbrane budú v Bielorusku umiestnené v blízkosti hraníc krajín NATO. Čo to znamená pre Európu a ako vyzerajú boje o mesto Bachmut? Téma pre generála Pavla Macka. V druhej téme podcastu sa pozrieme na návrh ministra spravodlivosti Viliama Karasa, ktorým chce vyriešiť majetkové práva LGBTI+ ľudí. Svoj majetok by si podľa neho mali spravovať cez súkromné nadácie. LGBTI´+ komunita aj neziskový sektor v návrhu vidia viacero problémov. V podcaste budete počuť Martina Macka z Inakosti či Zuzanu Petkovú z nadácie Zastavme korupciu. „Pán minister je z advokátskeho prostredia, vieme, že bol predsedom Slovenskej advokátskej komory. Ja za tým vidím aj silný lobing advokátskych kancelárií, ktorých bohatí klienti už dlho volajú po takejto úprave," myslí si o návrhu ministerstva Zuzana Petková z nádacie Zastavme korupciu. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

„Na prvý pohľad zlý vtip, druhá metafora, ktorá sa ponúka, je cap záhradníkom“. „Prvoaprílový žart, ktorý však nie je žartom, je to skôr vážne.“   Tomáš Valášek a Peter Pčolinský. Poslanci, z ktorých prvý bol aj stálym zástupcom Slovenska pri Nato, druhý je podpredseda parlamentu. Reagujú na fakt, že Rusko sa prvého apríla – teda od zajtrajšej soboty stane predsedajúcou krajinou v Bezpečnostnej rade OSN. V orgáne, ktorý má dohliadať na mier.   Ruskom napadnutá Ukrajina protestuje a žiada západ o zásah. Časť expertov reaguje, že ide o rutinnú záležitosť vrámci rotujúceho machanizmu predsedníctva. Analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček tvrdí, že je čas na reformu samotnej Bezpečnostnej rady.   „Krajina, ktorá porušuje všetky normy medzinárodného práva, všetky základné piliery architektúry OSN, by sa nemala stať predsedajúcim štátom Bezpečnostnej rady OSN“, tvrdí.   Jediná cesta, ako sa s tým vysporiadať, je podľa Pavla Havlíčka „držať Rusko na uzde a diplomaticky ho izolovať“.   Tomáš Valášek však neočakáva nejaký zásadný zvrat v pozíciách bezpečnostnej rady, ktorej bude na mesiac predsedať Rusko. „Nečakám nejaký zvrat v pozícii Bezpečnostnej rady. Ako bola paralyzovaná doteraz, tak bude aj naďalej“, hovorí Valášek. Jej akcieschopnosť totiž brzdia vetá dua Rusko-Čína.   Ukrajina si v predvečer ruského predsedníctva paradoxne pripomína obete ruských zverstiev voči civilnému obyvateľstvu v Buči. Bol tam aj slovenský premiér Eduard Heger. "Nikdy nezabudneme na cenu, ktorú Ukrajinci zaplatili," vyhlásil. Ocenil prezidenta Volodymyra Zelenského, ukrajinskú vládu i bežných Ukrajincov za to, že sa statočne postavili ruskej vojenskej agresii. Na Ukrajine ide podľa neho o boj za hodnoty, slobodu, ľudské práva a demokraciu. Svoj príhovor v angličtine zakončil Heger pozdravom v ukrajinčine: "Sláva Ukrajine!"   V slovenskej delegácii bol aj minister obrany Jaroslav Naď navštívila Ukrajinu. Na oficiálnom rokovaní s prezidentom Zelenskym  rozoberali doterajšiu či budúcu pomoc Ukrajine. „Okrem tých štyroch migov, ktoré išli vzduchom, ďalšie migy prichádzajú po zemi na Ukrajinu. Potvrdzujem tiež, že časť systému Kub aj s raketami je už na územi Ukrajiny," povedal minister obrany Jaroslav Naď, no dodal, že naša pomoc nie je nekonečná.  „V čom môžeme zohrať kľúčovú rolu je možnosť produkcie munície."    Slovensko Ukrajine prisľúbilo pomoc pri integrácii do EÚ a pri povojnovej obnove.   Budete počuť aj reportéra Aktualít Mareka Bira priamo z Kyjeva.    Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Matovič je perfídny, ale nie je hlúpy a toto je jeho autentický zámer, ako čo najviac poškodiť krajinu, ktorá si dovolila odmietnuť jeho génia,  komentuje najnovšiu Matovičovu “atómovku” mobilizovať voličov 500 eurovým motivačným príspevkom. Tú síce parlament svorne odmietol no šéf OĽaNO sa vzdať nemieni. Čas volebného rátania sa nezadržateľne blíži no a tak, ako sa približuje deň, v ktorom budú politici prinútení vydať voličom svoj odpočet, zjavne v nich narastajú i obavy z volebného výsledku. Parlament sa tak čoraz viac stáva semenišťom všakovakých a neraz i priam bizarných nápadov ako i insitných politologických úvah. Plán Igora Matoviča mobilizovať voličov piatimi stovkami eur síce lídrovi OĽaNO nevyšiel, no on sa ho vzdať nemieni. Opozičná Republika zasa svorne so Smerom strašia ničím nepodloženými obavami z manipulácie volieb. V pléne sa kopia nápady ako kdekoho zdaniť, zregulovať či naopak komu zasa niečo zo spoločného rozdať alebo pridať. No a medzitým sa nám tu tento štát doslova rozsýpa pod rukami. Ako by mohol byť tento štát funkčný keď ho ľudia nepovažujú za svoj. A keď štát nepovažuje nik za svoj, tak potom ktokoľvek, kto je v nejakej ústavnej funkcií, má pocit, že štát je on. Štát vnímame ako cudziu, zväčša nepriateľskú entitu. Nenaučili sme sa, že tento štát to sme dnes už my sami. Takto glosuje aktuálne politické dianie, ako i objednávku od voličov, v tejto dnešnej predvolebnej dobe publicista Arpád Soltész.  Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnom dianí v parlamente ako i politickej glose tohoto diania a to s publicistom Arpádom Soltészom. Vypočujete si aj názory poslancov Rašiho, Čikovského, Terabu a Krajčího. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Došinský.  

  „Sme vďační za celý objem humanitárnej pomoci, zbraní a za techniku, ktorú poskytlo Slovensko Ukrajine“. Olena Kondratiuková. Podpredsedníčka parlamentu napadnutej Ukrajiny, vystúpila v parlamente slovenskom.   Okrem vďaky však aj vyzývala a otvárala oči. Vyzývala na ukončenie vojny a spolupatričnosť medzinárodného spoločenstva pri potlačení Putinovej agresie. A otvárala oči sveta napríklad aj pre nezákonne vyvezené deti.   „19 514 detí bolo nezákonne deportovaných z Ukrajiny“, situáciu ilustrovala aktuálnymi dátami.   A ak bola na jednej strane snaha oči otvárať, časť našich poslancov si ukrajinskú podpredsedníčku parlamentu neprišla ani len vypočuť. Exkotlebovec Milan Mazurek reaguje, že „takéto teatrálne gestá mi neprídu ako vhodná prezentácia“. Zvláštne sa zachovali aj poslanci Smeru. A boli v rokovacej sále aj ukrajinské vlajky, oni si na svoje lavice vystavili slovenské. Prečo? Budete počuť Juraja Blanára a tiež Annu Zemanovú z SaS.   V druhej časti podcastu prinášame zostrih rozhovoru s vyšetrovateľom vraždy Daniela Tupého a aktuálnym šéfom Naka Ľubomírom Daňkom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Hopková.

Na májových majstrovstvách sveta nebudú hrať slovenskí hokejisti, ktorí v tejto sezóne pôsobili v ruskej KHL.  Tému si v podcaste rozoberieme so športovým novinárom Martinom Tóth-Vaňom a politológom Grigorij Mesežnikovom.  „Počas debát sme dospeli k jednotnému názoru, že pre pokojný priebeh prípravy a stopercentnú koncentráciu nášho tímu na majstrovstvá sveta bude lepšie, ak v tejto sezóne hráčov z KHL z účasti na šampionáte vynecháme,” povedal pre hockeyslovakia.sk reprezentačný asistent a skaut Peter Frühauf. Nparíklad takí Česi, Fíni, Švédi či Lotyši toto rozhodnutie urobili vlani v lete - u nás to prišlo až teraz.  „Nepovedal by som, že ide o zmenu hodnôt a morálnych zásad zväzu. Skôr ide o logické rozhodnutie pre dobro tímu," komentuje v podcaste športový novinár Martin Tóth-Vaňo. No a tému v podcaste rozoberáme aj s politológom Grigorim Mesežnikovom. „Pre Rusko je to využiť argumentu, že je normálnou krajinou. Je to prejav istej normalizácie režimu smerom do vnútra - a prezentáciu vývoja ako niečoho normálneho." Dočasne poverený premiér Eduard Heger dnes na tlačovej konferencii oznámil, že štát bude pokračovať v zastropovaní cien elektrickej energie aj v nasledujúcom roku. Ako vyplýva z materiálu, ktorý predložilo ministerstvo hospodárstva na dnešné rokovanie kabinetu, štát nakúpi v roku 2024 od Slovenských elektrární 6,15 TWh za cenu 61,2077 eur/MWh. V podcaste budete počuť aj reakcie bývalého štátneho tajomníka rezortu hospodárstva Karola Galeka, či experta na energie Jozefa Badida. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš

Rusko cez víkend oznámilo, že v lete rozmiestní taktické jadrové zbrane v Bielorusku. Podľa bezpečnostného experta a vedeckého pracovníka Karlovej univerzity Michala Smetanu je riziko použitia jadrových zbraní vo vojne menšie ako napríklad minulý rok v lete. „Máme dôvody sa domnievať, že Čína a India, teda štáty, ktoré do značnej miery tolerujú ruský útok na Ukrajine, dali pomerne jasne najavo Rusku, že pre nich je toto neakceptovateľné," hovorí Smetana v podcaste.  Západ zatiaľ na rozhodnutie Vladimíra Putina nijako nereagoval. „Pre Západ je pomerne ťažké do nejakej miery toto kritizovať vo chvíli, keď Spojené štáty americké rozmiestňujú svoje jadrové zbrane v európskych štátoch."  Už tretí relevantný prieskum za sebou poukazuje na súčasne trendy v slovenskej spoločnosti. Z nich vyplýva, že Robert Fico má nakročené k tomu, aby vyhral ďalšie voľby. „Zatiaľ sa nezdá, že by niečo mohlo Roberta Fica zastaviť. Pre mňa je najväčším favoritom na víťazstvo v predčasných voľbách,“ hovorí v podcaste šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy.  O politické znovuzrodenie sa snaží aj líder hnutia OĽaNO Igor Matovič, ktorý rozbieha svoju kampaň diskusiami v regiónoch. Podľa Petra Bárdyho má Igor Matovič svoje najlepšie politické roky za sebou. Úspechy, ktoré dosiahol už nikdy nezopakuje a bude rád, ak bude v budúcom parlamente aspoň v opozícii.  

Čoraz viac sa hovorí o tom, že obrancovia Bachmutu nemajú dostatok materiálu - munície. Môže to mať vplyv na pripravovanu ukrajinskú protiofenzívu, o ktorej sa čoraz viac hovorí? V podcaste odpovedá vojenský expert Richard Stojar z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii na univerzite obrany v Brne.   Podľa neho Ukrajina určite má zásoby a otázka je, akým spôsobom budú využité. „Je možné, že vojenskí plánovači vyhradili časť materiálu pre nadchádzajúcu ofenzívu a možno preto ukrajinské jednotky v Bachmute nie sú tak dobre zásobované a šetrí sa dostupný materiál.” Tento týždeň sa tiež objavili správy o tom, ako Rusko zo skladov vyťahuje staré sovietské tanky. „Ruskej strane najmodernejšie tanky došli. Spotreba bola veľká - straty pomerne značné. Rusko teraz siaha do svojich rezerv, kde bola technika stará niekoľko desiatok rokov,” opisuje vojenský expert. Richard Stojar tiež v podcaste hovorí nakoľko sú ukrajinské jednotky vycvičené na západnú techniku a ako to môže vyzerať na fronte, ak sa tam stretnú staré sovietske tanky s technikou, ktorú Ukrajinci dostali od Západu. V druhej téme podcastu sa pozrieme na akciu Karma, ktorá súvisí s vraždou študenta Daniela Tupého. Polícia včera vo večerných hodinách informovala na sociálnej sieti, že vyšetrovatelia NAKA vzniesli obvinenie pre trestný čin vraždy Daniela Tupého. Obvineným je bratislavský advokát JUDr. Adam P. O koho ide a ako chápať kroky polície v tomto prípade? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal v podcaste šéf investigatívneho tímu Aktualít Ján Petrovič. 

To, čo sa deje v týchto dňoch v parlamente, Slovensko ešte nezažilo. Vládne návrhy zákonov, a to nielen z Plánu obnovy – ale takmer akékoľvek, neprechádzajú. Dnes neprešla transpozícia európskej smernice a ani jeden z návrhov Igora Matoviča. Naopak, väčšina sa našla na podporu opozičných zákonov, a to aj od poslancov z kandidátky ĽSNS.   Kto teda aktuálne vládne Slovensku? Vytvorila sa nová väčšina v parlamente, zložená zo Sme rodina a opozície? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť Juraja Šeligu zo Za ľudí a Petra Pčolinského zo Sme rodina a odpovedia aj Richard Sulík z SaS a Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska.   Druhou dnešnou témou je jeden z mála zákonov, ktorý prešiel do druhého čítania. Ide o zákon o rodnom čísle z dielne konzervatívnych poslancov, ktorý podľa aktivistov skomplikuje život transrodovým ľuďom.   Nahrávali Peter Hanák a Denisa Žilová.

Rastúca inflácia sa podpísala najviac na cenách potravín, ktoré za posledné obdobie stúpli takmer o tridsať percent. Ministerstvo pôdohospodárstva sa tak po dohode s obchodnými reťazcami dohodlo na zastropovaní cien potravín. Zákazníci tak môžu od začiatku tohto týždňa nakupovať až 400 základných potravín, ktoré dostali na 3 mesiace cenový strop. Prečo na zozname potravín sú alkoholické nápoje, no chýba ovocie a zelenina a dokážu Slováci vďaka spomínanej dohode ušetriť? No a aké potraviny ide? V podcaste odpovie analytik trhu a obchodu Ľubomír Drahovský. V druhej téme podcastu sa pozrieme na Mariana Kočnera, ktorý sa rozhodol prehovorit v kauze justičnej mafie. Podľa jeho advokáta Mareka Paru chce po rokoch mlčania „povedať pravdu a uviesť veci na pravú mieru“. No a témou bude aj prečo chce polícia v inej kauze opäť nazrieť do Kočnerových mobilov. Budete počuť Lauru Kellöovú a Annamáriu Dömeovú. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Hopková.

Národná kriminálna agentúra zadržala v prípade vraždy Daniela Tupého osem ľudí. Ide o policajnú akciu s názvom Karma. V podcaste budete počuť šéfa polície Štefana Hamrana.   Podozriví z vraždy Daniela Tupého mali patriť medzi futbalových chuligánov. Aké boli verzie vyšetrovania? Ako reagovala spoločnosť na ohavný čin? Udalosti pred 18 rokov a aj dnešné posuny v podcaste objasňuje novinár Ján Petrovič. No a o výraznom posune polície vo vyšetrovaní sa v rozprávame s otcom zavraždeného mladíka Danielom Tupým. „Je to pre nás potešiteľná informácia. Aj keď to nie sú všetci, ktorí sa toho zúčastnili, ale niekde bolo treba začať. Je dôležité hlavne to, že sa pravdepodobne podarilo vyšetrovateľom získať také dôkazy, ktoré ich oprávňuju zadžať a hlavne aby mohli vypracovať obvinenie,” hovorí v podcaste Daniel Tupý starší. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zbližovanie sa Číny a Ruska. Čínsky prezident Si Ťin Pching včera odišiel do Moskvy. S Vladimirom Putinom rokuje o vojne na Ukrajine a o ekonomickej spolupráci. Je Čína naďalej nezainteresovaným pozorovateľom vojny, tak ako to o sebe tvrdí? Čo komunistická Čína sleduje zbližovaním sa s Ruskom? V podcaste budete počuť českého sinológa Filipa Jirouša. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Ničivý požiar zasiahol minulú sobotu historické centrum Banskej Štiavnice. V jednej z historických budov vypukol požiar, ktorý sa postupne rozšíril a poškodil sedem objektov. Dá sa podobným udalostiam predchádzať? Odpovie v podcaste prezident Hasičského a záchranného zboru Pavol Mikulášek. Na mieste požiaru v Banskej Štiavnici sa v krátkom čase vytvorila ľudská reťaz z dobrovoľníkov, turistov, záchranných zložiek a zamestnancov múzea. Vďaka tomu sa podarilo evakuovať celú galériu s umeleckými a historickými zbierkovými predmetmi. V podcaste budete počuť pracovníčku Slovenského banského múzea Miriam Lenčovú, ktorá opíše aktuálnu situácia priamo z miesta po tragickom požiari.  Od tragédie pre bratislavskou Teplárňou pri ktorej boli zavraždení dvaja členovia LGBTI+ komunity o chvíľu uplynie už pol roka. Napriek otrasu spoločnosti i napriek sľubom politikov riešiť problémy ako i predsudky voči tejto komunite sa v realite nezmenilo prakticky vôbec nič. LGBTI+ komunita i naďalej patrí medzi najobľúbenejšie terče internetovej, politickej, ale čoraz častejšie už aj reálnej nenávisti. A jej členovia tak majú stále strach aj obavy. Tragédia pred Teplárňou totiž vôbec nemusí byť poslednou ani jedinou tragickou udalosťou voči tejto komunite. Ako teda túto situáciu vníma komunita LGBTI+? Na transrodovom festivale Svet podľa Gabriela oslovil majiteľa Teplárne Romana Samotného kolega Braňo Dobšinský Podcast pripravili Adam Oleš a Braňo Dobšinský.

Ukrajinci sa dočkali. Migy čoskoro poputujú k našim východným susedom, rozhodla vláda. Urobila tak deň po tom, čo rovnaký krok ohlásilo Poľsko. Podľa vojenského experta to môže spustiť lavínu vojenskej pomoci ostatných krajín. Dočká sa Ukrajina veľkej vojenskej pomoci? „Prisľúbenie štyroch migov zo strany Poľska môže byť prvou lastovičkou, ktorá spustí ďalšiu pomoc Ukrajine zo strany západných štátov, tak ako sme to videli pri tankoch. Veľká Británia ako prvá sľúbila dodať svoje tanky Challanger 2, potom nasledovali prísľuby z Nemecka a Spojených štátov amerických," hovorí v podcaste vojenský analytik Adam Potočňák. To, či sa tak skutočne stane, ovplyvní aj reakcia Ruska na dodávky migov.   Slovensko má na čele popularity v prieskumoch novú politickú stranu. Smer sa po rokoch opäť dostal na pozíciu lídra a nahradil tak Hlas Petra Pellegriniho, ktorý posledné mesiaca začína strácať na svojho bývalého šéfa Roberta Fica. Voličov stráca aj OĽaNO, ktorému podľa predpokladov ublížil odchod dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera. O aktuálnej politickej situácii povie viac v podcaste politológ Jozef Lenč.  Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Parlamentom neprešiel zákon o konkurze, ktorý je podmienkou v Pláne obnovy. Podľa bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ale aj podľa šéfky Plánu obnovy Lívie Vaššákovej, to ohrozuje peniaze určené pre Slovensko.  Parlament včera hlasoval o zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Na prvý pohľad nenápadný vládny návrh zákona neprešiel. Prečo je to problém, vysvetľuje dnes už opozičná poslankyňa za SaS Mária Kolíková – ktorá zákon priravovala ešte ako ministerka spravodlivosti.  Slová exministerky Kolíkovej o 900 miliónoch v ohrození potvrdzuje aj šéfka Plánu obnovy, Lívia Vašáková.  Premiér Eduard Heger naznačuje, že vláda zrejme podcenila, že nemá v parlamente väčšinu a bez rokovaní o podpore tohoto zákona sa spoliehala, že prejde.  V podcaste budete počuť poslanca Martina Čepčeka -pôvodne zvolený za Oľano, medzitým vylúčený z klubu - ktorý nevedel poriadne vysvetliť, prečo zákon nepodporil. No a konkrétny problém nevedel pomenovať ani poslanec Jaroslav Karahuta zo strany Sme rodina.  Druhou témou dnešného podcastu je naša pomoci ťažko skúšanej Ukrajine. Konkrétne o uzemnených stíhačkách MiG 29. Poľsko už medzitým oznámilo, že svoje lietadlá Ukrajine pošle. Podcast pripravili Peter Hanák a Denisa Žilová.

Michalovce ako fenomén čerstvej predvolebnej kampane? Pred týždňom miestami nevyberaná až vulgárna konfrontácia názorovej alternatívy, podporujúcej Putina, pričom na druhej strane stáli ministri obrany a diplomacie Jaroslav Naď a Rastislav Káčer.   S odstupom siedmich dní prišla Matovičova kritika Káčerovej kritiky ukričaných. Rovnako sa v Michalovciach miestami nepočul, no vstúpil do „horúceho kotla“. Zožal v ňom podporu aj výsmech. Akoby refrénom jeho vystúpenia však bola kritika šéfa diplomacie.   Na čo je „zamiesené“, ak sa verejne v predvolebnom čase kritizujú ešte nedávni partneri? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.   „Igor Matovič je ten, kto si jedného dňa môže povedať: vzkriesil som Roberta Fica“, tvrdí. Ak chce súčasná pravica v jesenných voľbách uspieť, Matoviča by mala zo svojich kalkulov spolupráce vynechať. „On hrá len na seba“, vysvetľuje. „Pre Slovensko by bolo najlepšie, ak by skončil ako líder mimoparlamentnej opozície a ideálne so ziskom, ktorý mu nezaručí ani len príspevok zo štátneho rozpočtu, teda pod tri percentá“, tvrdí politológ Štefančík.   Príbeh migov stále bez koncovky   Uzemnené slovenské migy zatiaľ nie sú bližšie ukrajinskému nebu. Vláda síce o nich rokovala, no iba neformálne. Minister obrany však potvrdil zámer darovať ich spolu s Poľskom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger ostal na premiérskej stoličke aj potom, ako opustil hnutie OĽaNO. Ide tak o neštandardnú situáciu, kedy najsilnejšia parlamentná strana nemá svojho premiéra. Igor Matovič to berie ako realitu, ktorá sa vyrieši až predčasnými voľbami. V podcaste sa dozviete, či vidí líder Smeru Robert Fico podobnosť v odchode Eduarda Hegera a Petra Pellegriniho. Témou druhej časti podcastu je streľba na Akadémii policajného zboru. K incidentu došlo prvého marca. Strelec bol pedagóg školy, obeťou dvadsaťročná študentka. Tá síce prežila, no čakajú ju doživotné následky. V prípade nie je zatiaľ nikto obvinený. Navyše postupne vychádzajú na povrch ďalšie nejasnosti. V podcaste budete počuť politické reakcie či právnika poškodenej.   

Novozvolený český prezident na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu prišiel na Slovensko - ako je to už roky zvykom. S našou prezidentkou Zuzanou Čaputovou diskutovali o ruskej agresii a aj o výzvach, ktoré krajiny čakajú. Hlavy štátu sa tiež dohodli na častejších zahraničných cestách, ktoré by absolvovali spoločne.  Ako vyzerali vzťahy Slovenska a Česka za Miloša Zemana a čo môže byť teraz inak? A možno očakávať príchodom nového českého prezidenta Petra Pavla intezívnejšiu spoluprácu medzi Českom a Slovenskom? „Otázka vysporiadania sa s dezinformáciami nebola konzultovaná ešte na takej vysokej úrovni ako teraz. To je nóvum, prínos," hovorí v podcaste riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay Spolupráca Petra Pavla a Zuzany Čaputovej sa môže prejaviť vo V4. „Doteraz bol osamotený hlas Slovenska v tom, že sme ju podporovali, ale len dovtedy, kým nezačne ísť voči záujmom Európskej únie," hovorí v podcaste komentátor Zolo Mikeš. „Tým, že pôjde o spojenectvo dvoch politikov, ktorí sú rovnako hodnotovo názorovo orientovaní sa vzťah posunie o úroveň vyššie," porovnáva Zolo Mikeš vzťah Zuzany Čaputovej s Petrom Pavlom a Milošom Zemanom. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Nie či vedel, ale ako postupoval po tom, ako sa dozvedel o prípadoch pedofílie medzi svojimi kňazmi. Poľskom doslova otriasli zistenia, že Ján Pavol II. - ktorý je tam doslova národným hrdinom – vedel o prípadoch zneužívania mladistvých medzi svojimi kňazmi a kryl ich. Tému najnovšie otvorila televízna reportáž investigatívneho novinára Marcina Gutowského.   Reakcie? Od zdesenia, cez výzvu k „dekonštrukcii“ obrazu svätého Jána Pavla až po zasadnutie parlamentu, ktorý chce oficiálne chrániť obraz veľkého Poliaka.   Absolutizácia dobrého mena inštitúcie   „Na prvom mieste vždy musí byť pomoc obetiam“, tvrdí cirkevný analytik Imrich Gazda. Pri prípadoch sexuálneho zneužívania duchovnými sa však podľa neho ukazuje, že v minulosti a miestami aj dnes sa ešte stále „absolutizuje“ dobré meno inštitúcie.   Normál spred polstoročia dnes ne-normálom   Poliaci už týždeň riešia kauzu, ktorá ich stavia na barikády. Investigatívny novinár Marcin Gutowski postavil Jána Pavla II. do pozície toho, kto „vedel“ o sexuálnom zneužívaní trojicou jeho podriadených kňazov a urobil „len“ to, že ich presunul na iné miesto. So záverom: kryl ich.   Imrich Gazda pripomína, že téma potrebuje atmosféru „slobody a pravdivosti“. Prípad podľa neho nie je úplne nový. Novým je fakt, že dostal „bodku“ v podobe verdiktu: „vedel“ a teda „kryl“.   Problém vidí, že situácia spred pol storočia sa „meria“ dnešnými kritériami.   „My sa tu rozprávame o Jánovi Pavlovi takmer ako o vinníkovi, no bol to práve on, kto ako pápež začal prijímať prvé pravidlá na boj proti sexuálnemu zneužívaniu.“ Gazda dodáva, že jeho kroky mohli byť samozrejme rýchlejšie, adekvátnejšie a ráznejšie, no začiatok riešenia problému bol práve na ňom.   Normy sú, rezervy v aplikácii?   Pravidlá, ktoré sú platné v katolíckej cirkvi dnes, zaväzujú k spolupráci so štátnymi orgánmi. Čiže duchovní, ktorí zneužívali mladistvých, sú vydávaní „svetskej moci“. Postihovaní sú naviac nielen oni, ale aj tí, čo ich „kryli“.   „Rezervy vidím v aplikácii týchto noriem“, tvrdí Imrich Gazda. „Na úrovni diecéz a jednotlivcov“, dodáva. „Dôraz potrebujeme klásť na to, aby boli tieto pravidlá aj dôsledne dodržiavané“.   Ján Pavol II. bez titulu svätý?   Kauza otvorila aj otázku, či by cirkev Jána Pavla II. nemala zbaviť titulu „svätý“?   „Byť svätý neznamená, že človek bol v živote bez chýb, že sa nedopúšťal aj omylov. Znamená to, že človek mal to základné smerovanie k hodnotám spravodlivosti, pravdy a dobra. V tomto je Ján Pavol II. nespochybniteľnou osobnosťou, ktorá môže byť pre nás inšpiráciou aj dnes.“   Aktuálna výbušná kauza, ktorá hýbe celým Poľskom, nemá podľa analytika Gazdu spoločnosti uzatvoriť do minulosti, ale otvoriť ju budúcnosti, pre ktorú majú byť prioritné snahy „eliminovať páchateľov“ a „obetiam poskytnúť všetku potrebnú pomoc a ochranu“, čo sa podľa analytika „v minulosti žiaľ nedialo“.   Zmena pohlavia bez operácie V druhej téme podcastu sa pozrieme na nové usmernenie, ktoré rieši zmenu pohlavia pri transrodových osobá. Exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský im svojim podpisom umožnil zmenu pohlavia aj bez operácie. Lekári budú navyše presne vedieť, ako postupovať pri diagnostike transexualizmu u dospelých osôb.   Čo presne sa mení po prijatí nového usmernenia? Ide o liberálny krok zo strany exministra, tak ako to hovoria konzervatívni poslanci? Ako prebieha diagnostika transexualizmu? Pýtali sme sa komunitnej pracovníčky centra Prizma Košice Zary Kromkovej.    Podcast pripravil Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

V Českej republike sa končí jedna politická éra. Prezident Miloš Zeman skončil v stredu o polnoci po desiatich rokoch vo funkcii prezidenta. Po dnešnej inaugurácii sa úradu ujme novozvolený prezidenta Petr Pavel. Ako sa dá zhodnotiť pôsobenie Miloša Zemana a čo očakávať od novozvoleného prezidenta Petra Pavla? V podcaste odpovie český komentátor Jindřich Šídlo. „Miloš Zeman pôsobil na konci svojho mandátu ako prezident zabudnutia. My sme väčšinu času o ňom ani nevedeli. Pripomenul sa občas rozhovorom, výrok alebo milosťou pre svojich najbližších spolupracovníkov. V zásade Česko žilo niekoľko rokov bez prezidenta,“ hovorí v podcaste český komentátor Jindřich Šídlo. Slováci nemajú veľké povedomie o svojich právach, v prípade, ked sa stanú obeťami trestného činu. Vyplýva to z prieskumu Európskej komisie podľa ktorého iba necelá štvrtina opýtaných obetí trestného činu ho nahlásilo na polícií. Prečo je tomu tak a ako pomôcť obetiam násilia v systéme nášho trestného práva sa kolega Braňo Dobšinský opýtal riaditeľa odboru prevencie kriminality ministra vnútra Jozefa Halcína.

Premiérova nová strana Demokrati chce spájať, no nebude to mať jednoduché. Chcel by koalíciu s KDH, no predseda kresťanských demokratov Milan Majerský označuje Demokratov za liberálnych.   Oslovili sme aj ďalších kandidátov na spájanie – Zsolta Simona z Maďarského fóra a bývalého šéfa KDH Alojza Hlinu, dnes v platforme Umiernení.   Druhou témou dnešného podcastu je dnešný Medzinárodný deň žien. Pýtali sme sa, čo sú najaktuálnejšie problémy rodovej rovnosti a práv žien. Budete počuť političky: Luciu Plavákovú z Progresívneho Slovenska, Romanu Tabak zo Sme rodina či Vladimíru Marcinkovú z SaS.   Dnešný podcast nahrali Peter Hanák a Adam Oleš.

Poverený premiér Eduard Heger dnes predstavil novú stranu Demokrati. Svoj koniec v hnutí OĽaNO oznamil v pondelok pol hodinu pred polnocou  statusom na Facebooku. Strana by mala podla jej lídra spojiť stredopravé strany a ľudí s blízkymi hodnotami.  Vedľa Hegera dnes stáli aj štyria ministri jeho súčasnej vlády - a to Jaroslav Naď, Karel Hirman, Rastislav Káčer či Ján Budaj, ale aj napríklad Kristián Čekovský či Andrej Stančík. Budete počuť aj ich reakcie. Majú Demokrati šancu? Na akého voliča budú cieliť a komu budú konkurovať? V podcaste odpovie sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Slosiarik očakáva, že Eduard Heger bude iniciátorom spájania v tejto časti politického spektra. „Ten samotný projekt, ak to budú len Demokrati, sa zaradí do radu ďalších strán, ktoré sa budú pohybovať niekde v jednotkách percent. Bez toho, aby bola snaha po širšom spájaní by osamote projekt nemal zmysel." Strana môže konkuratovať KDH, ale aj OľaNO. „Bude zaujímavé vidieť, do akej miery sú voliči naviazaní na Igora Matoviča, značku Oľano a či časť z nich, možno aj malá, sa môže presunúť za Hegerom, čo by pre OľaNO znamenalo pokles na hranicu zvoliteľnosti, “opisuje tiež Slosiarik. Aký potenciál má Eduard Heger - ako líder spájania strán? „Neexistuje medzi ľudmi väčšinová predstava o lídrovi tohto spájania. Skôr by som povedal, že Eduard Heger bude musieť presvedčiť," tvrdí tiež šéf agentúry Focus. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.  

Klasické média, konkrétni novinári a mimovládky, s odstupom sociálne siete a rodina – informačné zdroje, na ktoré sa spoliehame pri téme korupcie. Neveríme naopak politikom.   Záver, ktorý prináša čerstvý prieskum agentúry Focus pre TransparencyInternational Slovensko.   Slováci naviac nemajú pri téme korupcie dobrý odhad. Čo to znamená? Na závery prieskumu sa pozrieme s Michalom Piškom, ktorý stojí na čele slovenskej pobočky Transparency.   Slovensko si prvýkrát pripomína Deň obetí pandémie COVID19. Presne pred tromi rokmi sa na Slovensku potvrdil prvý prípad nákazy koronavírusom. O mesiac neskôr boli potvrdené prvé dve úmrtia. Odvtedy pripravil COVID-19 na Slovensku o život viac ako 21 tisíc ľudí, ďalšie tisíce pacientov zomreli pre obmedzenú bielu medicínu.   „Je dôležité, aby sa o tom hovorilo, aby sme na obete koronavírusu nezabudli, aby sa ich smrť nestala neviditeľnou“, hovorí v podcaste Lenka Straková z občianskeho združenia Skutočné obete.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Veľké spájanie stredo-pravých strán nejde podľa plánov. Namiesto spájania sme skôr svedkami rozkolov, ktoré voličov už unavujú a berú im akúkoľvek nádej.  Podľa všetkého to vyzerá tak, že lídrom pravice bude nakoniec dočasne poverený premiér Eduard Heger. Či je to správna voľba, a prečo nakoniec nie je tým lídrom Mikuláš Dzurinda a ako vnímať konflikt medzi Petrom Pellegrinim a Robertom Ficom? V podcaste povie viac politológ Pavol Baboš. V druhej téme podcastu sa pozrieme na vplyv ekonomických sankcií proti Rusku. Po roku ruskej invázie na ukrajinské územie prijala Európska únia desiaty sankčný balík. V europarlamente sa ani nie týždeň po ňom začalo hovoriť už o jedenástom balíku reštrikcií. Kedy začne vplyvom sankcií kolabovať ruská ekonomika? „Tie negatívne efekty na ruskú ekonomiku, ktoré sa očakávali už skôr a ktoré sa prejavia aj v každodennom živote Rusov - v znížení ich životnej, sociálnej a ekonomickej úrovne, by mohli nastať už v priebehu druhej polovice tohto roka. To môže mať vážne dôsledky pre Putina a jeho popularitu," hovorí exminister financií Ivan Mikloš v podcaste.  Putinov režim v ohrození Podľa exministra šéfovi Kremľa výrazne klesli príjmy a stúpli výdavky. Tento deficit v rozpočte zatiaľ Putin financuje z fondu národného blahobytu. „Rusko už v decembri a januári dosahuje obrovské deficity verejných financií, nedostatok peňazí, ktorý zatiaľ vykrýva z národného fondu blahobytu. Oni si ho vytvorili v minulosti, keď ceny ropy a plynu boli vysoké. Fond mal asi 140 miliárd dolárov a už teraz je polovica peňazí fuč." Rusko však podľa bývalého ministra financií bude musieť čoskoro znižovať výdavky, časť z nich ide aj na vojnu, alebo inflačne tlačiť peniaze. Obe možnosti znížia životnú úroveň Rusov a tým aj popularitu Putinovho režimu.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský končí. Pri odchode z paláca mal ostré vyhlásenie -  hovoril v ňom, že nie je politik a po tejto skúsenosti ani nechce byť, zároveň kritizoval Igora Matoviča a vedenie úradu vlády. Podľa premiéra Eduarda Hegera sa Lengvarského misia splnila a aktuálne výzvy si vyžadujú iný prístup riadenia. Dodal tiež, že odchádzajúcemu ministrovi „došiel dych“. O tom za akých okolností odchádza Lengvarský sa v podcaste rozprávame so zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom. „Ak sa na to pozrieme z pohľadu občanov a pacientov, tak je to ďalšia zbytočná medializovaná trauma. Robí sa z toho reality show, turecká telenovela, kde sa vyťahuje, kto čo povedal a nepovedal, prikázal a neprikázal a zbytočne sa všetci traumatizujeme," komentuje Smatana v podcaste. Podľa analytika môže zmena skôr ublížiť ako pomocť. „Nakoľko voľby sú za pár mesiacov a kým príde nový tím, rozbehne sa, tak už budú pomaly voľby." V akom stave zanecháva Lengvarský rezort? Čo sa mu podarilo a čo nie? V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, ze inšpekcia použila vo vojne v polícii nesprávny prepis odposluchu. Policajtov okolo jana curillu obvinila aj za to, čo nepovedali. Prepisy nahrávok sa nezhodujú s tým, čo je v nahrávke naozaj počuť. O téme povie viac investigatívna novinárka Aktualit Annamária Dömeová. Podcast nahrali Denisa Hopková a Adam Oleš.

RTVS mala prázdne kreslo uplatňovať už dávno, tvrdí šéfredaktor Aktualít Bárdy. Ľuboša Blahu by do diskusie Aktualít nepustil a rovnako ako verejnoprávny telerozhlas by uplatnil inštitút prázdneho kresla. “Mali by sme zabrániť tomu, aby sa politici tohto typu stali kladivami, ktorými sa strany snažia rozbíjať verejné diskusie,” hovorí Bárdy. No a patrí právo na hotovosť do Ústavy? Verejnoprávny telerozhlas sa po rokoch váhania odhodlal využiť inštitút takzvaného prázdneho kresla. Podpredsedovi SMERU SSD Ľubošovi Blahovi odoprel vstup do diskusie, do ktorej ho vlastne ani nik nevolal a smeráckeho rétora nahradil prázdnym kreslom a otázkami moderátorky Marty Jančkárovej. SMERáci na to spustili kanonádu obvinení z cenzúry a na moderátorku sa vyvalili  kýble nechutnej internetovej špiny, ale aj nenávistných vyhrážok. Drvivá väčšina relevantných slovenských médií sa ale svojej kolegyne, ako i RTVS, zastala a varovala politikov pre šírením nenávisti voči novinárom a médiám. Podporu v mene Aktualít vyjadril aj náš šéfredaktor Peter Bárdy. Aký mal na to dôvod a či si o celej tejto kauze myslí? Bolo konanie RTVS skutočne cenzúrou alebo majú média mať výhradné právo určovať si pravidla svojich vlastných diskusii? Kam môže viesť maľovanie terčov na novinárov a to najmä v krajine kde práve pred piatimi rokmi bol zavraždený novinár pre svoju prácu? Patria rétori typu Blaha do verejného diskurzu a prečo politici tak radi hádžu svoje chyby práve na média? Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zakotvenie práva na hotovosť do ústavy. Navrhujú to poslanci z hnutia Sme Rodina. Malo by byť toto právo v ústave? V podcaste budete počuť právnika Jána Ivančíka, ale aj poslancov parlamentu Petra Pčolinského, Petra Pellegriniho či Mariána Viskupiča Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.

Pravica sa zatiaľ viac rozpadá ako spája. Mikuláš Dzurinda nevstúpil do strany Modrá koalícia. Líder strany Miroslav Kollár tvrdí, že sa o ich rozchode dozvedel cez médiá. Spolupracovník konšpiračných správ Bohuš Garbár sa priznal, že bol ruským agentom. Prečo dostal iba podmienku a finančný trest? V minulosti bol sponzorom ĽSNS.   Mikuláš Dzurinda presne pred mesiacom vystúpil na tlačovke strany Modrá koalícia, ktorá sa premenovala zo strany Spolu. Jej lídra Miroslava Kollára vtedy označil za najbližšieho politického partnera. Od dneška to však neplatí – Mikuláš Dzurinda cez agentúru TASR oznámil, že tzv. Modrí – teda ľudia z jeho okolia, sa vracajú k pôvodným aktivitám a nie sú účastníkom žiadnych diskusií o novom pravicovom subjekte. V dnešnom podcaste budete počuť poslanca Miroslava Kollára.   Dnešný podcast pripravili Peter Hanák a Adam Oleš.

Dnešnú mimoriadnu schôdzu parlamentu k skorším predčasným voľbám sa opäť nepodarilo otvoriť. Národná rada nebola uznášaniaschopná. Opozičný Smer tvrdí, že sa o zvolanie schôdze pokúsi znovu. Sme rodina však tvrdí, že poslanci hnutia nebudú ustavične pomáhať otvárať schôdzu Smeru k rovnakému bodu. Robertovi Fica sa však kráti čas. Doživotne odsúdený boss slovenského podsvetia Mikuláš Černák si o dva mesiace odsedí vo väzení 25 rokov. V praxi tak dosiahne hranicu, po ktorej by mohol požiadať o podmienečné prepustenie. On však podmienečné prepustenie z väzenia zatiaľ žiadať nebude.  „Súd by zohľadňoval niekto aspektov. Osobnosť odsúdeného, kde by sa posudzovalo, či by jeho prípadným prepustením nemohlo dôjsť k zopakovaniu trestnej činnosti, ktorej sa predtým dopúšťal. Znalci by museli urobiť posudky, v ktorých posúdili jeho resocializáciu, ktora bola dosiahnutá odpykávaním trestu,” opisuje v podcaste reportér Aktuality.sk a autor knihy Slovenská mafia - Príbehy písané krvou Ján Petrovič. Čo všetko sa ešte zohľadňuje a je možné, že by Mikuláš Černák dostal na slobodu?  Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Ruský útok na Ukrajinu sa začal presne pred rokom 24. februára v skorých ranných hodinách. Ukrajinci sa zobudili do novej reality - vojnovej. Neboli sme porazení a spravíme všetko pre to, aby sme tento rok vyhrali, odkázal dnes ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj Ukrajincom. Aký bol rok vojny? V podcaste si analyzujeme posledných dvanásť mesiacov s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom. Viaceré zdroje ešte pred vojnou upozorňovali, že v oblasti rusko-ukrajinských hraníc sa koncentrujú vojenské ruské jednotky. To, že Rusi napokon na Ukrajinu zaútočia nepredpokladali ani vojenskí analytici. „Pamätáme si, že niekoľko dní pred samotnou inváziou, tuším to boli dva dni, ruské sily oficiálne zabrali separatistické regióny na Donbase. Ja som si vtedy myslel, že toto je to, čo Vladimirovi Putinovi bude stačiť, že nie je taký nepredvídavý, dezinformovaný, resp. že si je vedomý toho, že prípadná plnoprofilová invázia do zbytku krajiny by bola aj pre neho problematická," hovorí v podcaste vojenský expert Vladimír Bednár.  Aj napriek tomu, že ruskí vojaci zaútočili na nepripravených a bezbranných Ukrajincov, veľmi sa im na bojisku nedarilo a ani po roku vojny to nevyzerá inak. „To, že hneď v prvý deň ukrajinské sily, išlo o záložnú brigádu, dokázali odraziť elitných ruských výsadkárov - najelitnejšiu silu ruskej armády, tak v podstate ukázalo, že Rusko nebude môcť naplniť tie svoje ciele, že tá vojna sa neskončí tak, ako Vladimir Putin očakával, teda v priebehu niekoľkých týždňov." Ako vyzerá vojna po roku a čo ešte čakať od ruských vojakov? Jarná ruská ofenzíva by sa mohla sústrediť vo vzduchu. Ruské letectvo je však podľa analytika Bednára slabé. „Majú síce veľké množstvo lietadiel, majú síce aj relatívne moderné lietadlá, ale jednoducho sa sa nenaučili s nimi bojovať," hovorí analytik. Nepredpokladá výraznú zmenu vo vojne. „Rusko už vo všetkých smeroch narazilo na svoje limity." Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Slovensko nezvládlo splniť ani jedno z odporúčaní Európskej komisie v oblasti právneho štátu.  Vo svojej správe o stave právneho štátu v krajinách EÚ to uvádza sieť občianskych organizácií Liberties. Medzi najzávažnejšie problémy v oblasti právneho štátu čelí Slovensko pri netransparentnej aplikácií pri paragrafe 363 , porušovaní pravidiel legislatívneho procesu, absencii zákonov na ochranu novinárov a LGBTI+ ľudí a rovnako zostáva ohrozená aj sloboda médií. O téme povie viac v podcaste výkonná riaditeľka VIA IURIS Katarína Batková V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, ako vyzerá po roku vojny dobrovoľnícka pomoc na Slovensku. Podarilo sa Ukrajincom, ktorí utiekli pre Putinovou vojnou, usadiť sa na Slovensku? Kto dnes ešte potrebuje pomoc? Akú? A ako veľmi klesla solidarita Slovákov s Ukrajincami? Odpovedá koordinátorka Kto pomôže Ukrajine Jana Čengelová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Korupčná kauza Mýtnik, ktorá sa týka predražených tendrov na finančnej správe, pokračuje na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici výsluchom kľúčového svedka Michala Suchobu. Ten sa rovnako ako aj exprezident finančnej správy František Imrecze rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.  Michal Suchoba na súde vypovedal o vplyve Jozefa Brhela. Oligarcha patrí medzi ľudí blízkych strane Smer-SD ale aj blízky človek samotného Roberta Fica. Viac o samotnom súde povie v podcaste redaktorka portálu Aktuality.sk Ivana Zigová. V druhej téme podcastu sa pozrieme na čínsky postoj k vojne na Ukrajine. Od začiatku ruskej invázie totiž Čína neodsúdila ruskú agresiu na ukrajinskom území. Spojené štáty americké sa navyše obávajú o priamu podporu Ruska vo vojne. Čína by mohla Rusko podporovať zbraňami či muníciou. Čínsky diplomat Wang I však vyhlásil, že jeho krajina stojí na strane mieru a podporuje mierové rokovania. Zapojí sa Čína do vojny? Odpovie odborník na Čínu Matej Šimalčík. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

„Najzásadnejšia križovatka vo vývoji spoločnosti“, „smrť, ktorá zmenila Slovensko“, „otriasla ním“ či „bezprecedentný útok na základné piliere demokracie“. Ale aj hlasy, ktoré chcú mať od Kuciaka pokoj. Od vraždy Jána a Martiny je päť rokov.   Kritika kultúry neslušnosti v spoločnosti – podala si ju prezidentka Zuzana Čaputová. Igor Matovič sa zas uchýlil ku kritike novinárov.   V podcaste zaznejú ich argumenty, ako i pohľad šéfredaktorov a členov redakcií popredných slovenských denníkov a spravodajských portálov.   Spätne sa však pozrieme aj na príbeh Jána a Martiny očami ich najbližších, či už Janovej matky Janky Kuciakovej a jeho otca Jozefa, ale aj sestry Márie, na ktorú padla pred piatimi rokmi ťažká úloha oznámiť smrť Jána a Martinky rodičom.   Prinesieme aj reportáž z námestia SNP, kde je pamätník Jána a Martiny.   S politológom Radoslavom Štefančíkom rozoberieme implikácie vraždy do celospoločenských pomerov.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Tento týždeň uplynie päť rokov od vraždy investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Aj po rokoch sme svedkami útokov na novinárov, ktoré neubúdajú a skôr vidíme nárasty útokov. Podľa najnovšieho výskumu Investigatívneho centra Jána Kuciaka až dve tretiny slovenských novinárov zažilo za posledných dvanásť mesiacov vyhrážky alebo útoky. Momentálna situácia nenasvedčuje tomu, že budeme svedkami výraznej zmeny. „Čaká nás veľmi ostrá predvolebná kampaň. Som presvedčený, že sa budú zneužívať útoky aj voči novinárom,“ hovorí v podcaste šéf investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko.    Čo sa zmenilo a nezmenilo pre novinárov po piatich rokoch od vraždy Jána Kuciaka? Prečo je Slovensko v rebríčku slobody tlače na 27. mieste? A ako môže vyzerať mediálne prostredie po najbližších parlamentných voľbách? V druhej téme podcastu odpovie Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.

Zastavte rast hnevu populácie lebo sa vyleje. Ten hnev je všade vo svete, ale na Slovensku pracujeme na tom aby bol ten výbuch skutočne masívny, varuje sociológ Michal Vašečka. Podľa neho je v tejto chvíli nevyhnutný rázny krok pretože v spoločnosti to vrie no a keďže ho nemožno čakať od premiéra, zasiahnuť by mala prezidentka. Matovič a Fico sú ako Scylla a Charybda, tvrdí Vašečka. Termín predčasných volieb sa zrejme posúvať nebude, parlament totiž odmietol o tejto téme rokovať a bývalí vládni politici predčasné voľby presunúť pred letné prázdniny, tak ako to žiada prezidentka, nechcú. Sociológ Michal Vašečka ale upozorňuje, že aktuálny parlament je doslova v rozklade, spoločnosť bobtná hnevom a preto by iniciatívu mala prevziať hlava štátu a do politického diania by mala rázne zasiahnuť. Prečo by mali mať občania možnosť ísť k volebným urnám čo najskôr a aký výsledok z ich voľby dnes môžeme očakávať? Sú za aktuálny stav verejného diania zodpovední len politici alebo svoj diel zodpovednosti za to nesú aj ich voliči? No a napokon, o čo sa bude hrať vo voľbách a čoa kto sú najväčšie hrozby pre Slovensko a jeho budúcnosť. Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. V druhej téme dnešného podcastu sa pozrieme na snahy Ruska o destabilizáciu moldavskej proeurópskej vlády. Premiérka Natalia Gavrilitsaová začiatkom týždňa rezignovala. Na poste ju nahradil bezpečnostný poradca prezidentky Dorin Recean. Jeho profesijné pozadie naznačuje podľa analytika Globsecu Jána Cingeľa, že nová vláda sa bude viac zaoberať bezpečnostnými problémami. Má Moskva šancu a kapacity na výmenu novej vlády? A má Moskva kapacitu na zničenie moldavskej vlády? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.  

V súčasnej dobe nie je starostlivosť pre detského psychiatrického pacienta dostupná tak, ako by mala byť a v niektorých regiónoch je prakticky až nedostupná. Tu sme v najhlbšej kríze, v akej vôbec môžeme byť, hovorí o schopnosti odborne pomôcť deťom s duševnými problémami psychiater Michal Patarák. Čísla z roku 2021 pritom varujú: Medzi mládežou, ako i deťmi, výrazne stúpli samovražedné tendencie. A prečo prezidentka žiada predčasné voľby v skoršom termíne?  Naše deti a mládež sa ocitli vo vážnych dušených problémoch. Nemilosrdne o tom svedčia aj tvrdé dáta hovoriace o výraznom náraste počtu samovrážd medzi mladými ľuďmi v roku 2021. Počet samovražedných pokusov u detí do 14. rokov sa dokonca v tomto roku zdvojnásobil. To, že deti sú naša priorita, tu pritom počúvame prakticky od každej politickej garnitúry už celé dlhé roky. Neúprosná reč faktov, ale hovorí o tom, že našim deťom, tomu najcennejšiemu čo vôbec máme, však dnes nie sme, ako štát, schopní poskytnúť skutočne reálne dostupnú odbornú pomoc ani v takýchto pre nich najťažších, ba až existenciálnych chvíľach. Čo sa to teda s našimi deťmi deje a ako sme im schopní pomôcť? Téma prvej časti dnešných Aktualít Nahlas so šéfom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michalom Patarákom. V ich druhej časti sa pozrieme na ďalší vývoj na našej politickej scéne. Prezidentke sa totiž cesta, akou sa po odhlasovaní predčasných volieb vybral parlament, prestala páčiť a preto vyzvala politických lídrov na dohodu o skoršom termíne predčasných volieb. Viacero bývalých koaličných politikov ju však za tento názor skritizovalo. Posunie sa teda ešte termín predčasných volieb? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský    

Štyri zemetrasenia, jedno tsunami. Turecko a Indonézia. Živly, ktoré ho zblížili so záchranárskymi psami a vyzbrojili životnou skúsenosťou, ktorá samovoľne prerastá do múdrosti. Reportér Juraj Mravec. O tom, čo zažil a videl dokáže rozprávať, ako málokto. Tento zážitok dnes ponúkame aj vám v prvej časti podcastu.   „Turci, keď videli, ako im tí psi pomáhajú napĺňať ich nádej, jednoducho si pokľakli, priniesli im v spojených dlaniach vodu. A teraz si predstav tú šialenú atmosféru: je noc, zaprášenú tmu párajú lúče žltých reflektorov, agregáty hučia, tam sú tie zaprášené psy od ruín; a teraz zaprášení pozostalí, alebo tí, čo prežili, čakali na svojich blízkych a nosili im v spojených dlaniach vodu a dávali im ju piť. A vraveli: psi sú pre nich poslovia Alaha, oni im prišli pomôcť“. A vypointovanie epizódy? „Ja som vtedy začal milovať psov“, uzatvára Juraj Mravec.   Nezmysel, ktorému neverí ani Matovič? Demokracia za poldruhej miliardy, či nezmysel, ktorému nemôže veriť samotný autor. Aj takéto reakcie vzbudil návrh expremiéra a exministra financií Igora Matoviča platiť za hlas v najbližších voľbách rovno päťstoeuroukou. Prichádza s ním aj po tom, ako parlament už skôr odmietol návrh jeho OľaNO dať zľavu z poplatkov pre štát tým, ktorí chodia aktívne voliť. Ešte koncom januára pritom odmietal obedy zadarmo s argumentáciou, že by mohli zásadne ublížiť verejným financiám. Teraz prichádza s návrhom, ktorý je asi štrnásťkrát drahší. „Keď dochádzajú polické argumenty, prichádzajú zvyčajne „kaskadérske kúsky“ – hodnotí Peter Bárdy.   Dobytkár na súde   Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračuje hlavné pojednávanie v jednej z najväčších korupčných káuz Dobytkár. Na súde výpovedajú bývalí zamestnanci Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ako fungoval systém hodnotenia jednotlivých žiadostí a ako ho bolo možné ovplyvňovať? Dianie v pojednávacej miestnosti sleduje novinárka portálu Aktuality.sk Ivana Zigová.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Má vláda v poverení právo vyslať migy na Ukrajinu alebo nie? Názory sa líšia. Pýtali sme sa koaličných aj opozičných poslancov. Podľa poslanca Juraja Šeligu by mohol situáciu vyriešiť parlament. Podľa nezaradeného poslanca Tomáša Valáška je to otázka na ústavný súd. Obrátili sme sa aj na troch ústavných právnikov. Podľa docenta ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Kamila Baraníka tu vznikajú problémy pri interpretácii ústavného textu, že čo to vlastne je zásadná otázka vnútornej a zahraničnej politiky. Budete počuť aj ústavného právnika Vincenta Bujňáka a právnika a bývalého ústavného sudcu Petra Kresáka. V druhej téme podcastu sa pozrieme na kauzu českého exposlanca Dominika Feriho, ktorému hrozí 10-ročné väzenie za znásilnenia. Dnes sa postavil po prvý raz pred súd. Obžalovaný je v troch prípadoch, no ďalších päť je dočasne odložených.  Dnešné súdne pojednávanie rozoberáme s novinármi Apolenou Rychlíkovou a Jakubom Zelenkom. „To najzaujímavejšie bolo, že hneď ráno krátko po príchode pred novinárov zverejnil hneď 2 mená žien v tých odložených prípadoch a obvinil ich z toho, že verejne klamali. To je veľmi neštandardná situácia," hovorí v podcaste novinárka Rychlíková. Podľa nej mohol podať trestné oznámenia za možné krivé výpovede, ale to neurobil. „To, čo predviedol na dnešnom súde bolo nezvyčajné. Obhajobu začal nekompromisne. Začal zverejňovaním mien žien, ktoré vypovedali na polícii, čo sa prenieslo do médií", hovorí v podcaste Jakub Zelenka a dodáva, že toto odsúdili aj jeho bývalí stranícki kolegovia z TOP 09.  „Na súd prišiel v dobrej nálade, usmieval sa, pôsobil suverénne a podľa toho sa aj správal," dodáva novinárka Rychlíková Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Kauza Mariana Kočnera, na ktorú upozornil Ján Kuciak, má nového svedka. Jeden z obvinených v prípade golfového areálu v Báči sa priznal a svedčí, prokurátor už píše obžalobu. Táto kauza môže Kočnera mimoriadne zabolieť, lebo v tomto prípade má zaistený majetok. Ak ho odsúdia, môže prísť o všetko. Kto je nový svedok? A okradol Kočner v tomto prípade 16 ľudí a zároveň štát? Vysvetlí naša reportérka Annamária Dömeová.   Druhou témou dnešného podcastu je možná špionážna vojna medzi Čínou a USA. V dnešnom podcaste budete počuť nášho kolegu Pavla Štrbu a experta na Čínu Mateja Šimalčíka.   Dnešnú epizódu podcastu Aktuality Nahlas vyrobili Peter Hanák, Adam Oleš a Matej Ohrablo.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskych požiadal premiéra Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Ako by pomohli Ukrajincom? Téma pre novinárku Aktualít Stanislavu Harkotovú. Ukrajinský prezident má za sebou sériu stretnutí. Navštívil Londýn, v Paríži sa stretol s francuzskym prezidentom Emanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a pricestoval aj na európsky summit v Bruseli, kde sa stretol s viacerymi európskymi lidrami. Z územia Ukrajiny od začiatku vojny vycestoval len po druhýkrát. O aké gesto ide? V druhej téme podcastu sa pozrieme na mimoriadny samit Európskej únie, ktorého témou bola aj lepšia ochrana hraníc pred migráciou. Niektoré členské štáty sú za výstavbu plotov na hraniciach, iné proti. Zo záverov včerajšieho samitu vyplynulo, že Európska únia bude zrejme nepriamo financovať aj výstavbu týchto plotov. „Európska únia bude poskytovať viac finančných prostriedkov na iné náklady spojené s hraničnou kontrolou a tým pádom jednotlivým členským štátom ostane viac vlastných finančných prostriedkov na výstavbu plotov," hovorí o prísnejších migračných opatreniach Ján Kovář v podcaste Aktuality Nahlas. Výstavba plotov na hraniciach nie je riešením migrácie. „Primárne presmerovávajú migráciu na nebezpečnejšie a smrteľnejšie cesty," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas odborník na Európsku úniu. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Dnes na Špecializovanom trestnom súde si vypočul bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze verdikt. Sudkyňa Pamela Záleská rozhodla, že v rámci dohody o vine a treste dostane za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Rovnako historicky najvyšší peňažný trest uložený v Slovenskej republike 202-tisíc eur, v prípade jeho nezaplatenia trest vo výške troch rokov.    „Spokojný by som bol, keby sa to tu nedialo. Keby som sa v minulosti správal tak, aby som toto nemusel absolvovať,“ hovorí po súde Imrecze, ktorý chce podľa svojich vyjadrení odčiniť svoje kroky z minulosti. O výslednom verdikte sme sa v podcaste rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou.   Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes stretla s dočasne povereným ministrom práce Milanom Krajniakom a expertmi, aby riešili tému chudoby a dopad zdražovania na občanov Slovenska. Počet ľudí, ktorí sú chudobou ohrození u nás totiž narástol.    „Počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou u nás narástol približne o 45-tisíc. A celkovo doň spadá už okolo vyše 600-tisíc občanov. Za minulý rok narástol prvýkrát narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch na Slovensku,” uviedla po stretnutí. V druhej téme podcastu budete počuť aj dočasne povereného ministra práce Milana Krajniaka a Ľudmilu Ivančíkovú zo Štatistického úradu, ktorá priblíži pri akej skupiny ľudí sa zvyšuje miera rizika chudoby. No a Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť priblížil ako by mohlo vyzerať systematické riešenie.

Ničivé zemetrasenie v Turecku a Sýrii si vyžiadalo už viac ako 11 tisíc obetí. Od pondelka sa snažia záchranárske tímy pomôcť, čo najviac ľuďom, ktorí ostali uväznení pod sutinami budov. Počet obetí tak bude pravdepodobne stále rásť. V Turecku sa osobne nachádza aj zahraničná redaktorka RTVS Soňa Weissová, ktorá v podcaste opisuje aktuálnu situáciu. „Prechádzali sme dedinou, ktorá bola absolútne zrovnaná zo zemou."  V druhej téme podcastu sa pozrieme na spomalenie rastu slovenskej ekonomiky. Za posledných 10 rokov sa naša ekonomika nerozvíja a odborníci upozorňujú na hroziacu dlhodobú stagnáciu. Zaostávame dokonca za Bulharskom, Rumunskom či Poľskom. O pomalom hospodárskom raste sa rozprávame s ekonomickým redaktorom Aktualít Martinom Odkladalom.

Rusi údajne chystajú masívnu ofenzívu. Tá by teoreticky mohla prísť počas prvého výročia ruskej invázie - a to 24. februára. Ako sú na ňu pripravené ruské a ukrajinské jednotky? Téma pre českého analytika Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.  Podľa analytika Havlíčka pravdepodobne bude ťažisko bojov na Donbase. „Ruská sila bude nastupovať okolo Bachmutu, ale nie je možné vylúčiť, ze Rusi budú využívať aj bieloruské územie," hovorí v podcaste. Ako je na ofenzívu pripravená ruská armáda? A čo zmobilizovaní a už vycvičení vojaci? „Nebudú to sily, ktoré budú v plnej miere pripravené na bojové operácie a odhady sú, že sa Rusom nepodarí prelomiť ukrajinské linie," hovorí a spomína aj, kedy by mohla operácia skolabovať. „Na začiatku išlo o jednotky, ktoré boli dobre vycvičené len zle koordinované a využívané. Teraz bude kvalita nižšia, napriek tomu, že počty budú vysoké," komentuje analytik. Ako je pripravená ukrajinská armáda? Ako situácia ovplyvnia neskoré dodávky zbraní zo Západu? A môže ísť o rozhodujúci moment vo vojne? Podľa Havlíčka sa bude konflikt naťahovať a zvyšovať intenzita bojov na niektorých úsekoch „Nasledujúce mesiace budú pre Ukrajincov veľmi náročné. Ale povedal by som, že to nebude moment, ktorý rozhodne vojnu. Zatiaľ nevidím, že by jedna strana mala takú prevahu nad druhou, aby prelomila línie do takej miery, že by došlo k zrúteniu jednej z armáda a nemyslím si, že to prinesie jarná ofenzíva." Na dnešnej tlačovej konferencii predstavil dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas navrhovanú novelu trestného zákona, ktorá prinesie aj znižovanie trestný sadzieb pri ekonomickej kriminalite. Podľa bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej by sa o tak veľkej novele trestného zákona nemalo momentálne diskutovať, keďže vláda nemá ani dôveru v parlamente. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Putinovu agresiu má oslabiť séria embárg. Po stopke na dovoz jeho ropy po mori a následných cenových stropoch prinácha najnovšie embargo na produkty z jeho ropy. S logickým dôsledkom tlaku na ceny pohonných látok.   Možné dôsledky nového embarga rozoberieme s analytikom Radovanom Potočárom. „Bude opäť parametrom, ktorý bude vstupovať do celej bilancie tak, že ceny potlačí hore“, tvrdí analytik portáluenergie.   Embargo na ropné produkty z ruskej ropy rieši aj Slovnaft, hovorí pritom o novej a drahej „závislosti“ od ropovodu Adria z Chorvátska. Budeme počuť Antona Molnára, hovorcu Slovnaftu.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na ničivé zemetrasenie, ktoré zasiahlo Turecko a Sýriu a zaznamenali ho aj zariadenia u nás. So geológom Jánom Madarásom z SAV.   "Je to v oblasti, kde takéto zemetrasenia sa v podstate s periódou možno desiatich rokov vyskytujú pravidelne. Je to daň za to, akú geologickú stavbu má celá táto oblasť," hovorí v podcaste geológ Madarás.  Podľa neho môžeme v najbližších hodinách očakávať ďalšie dotrasy Zeme v tejto oblasti. "Ide o to, že sa veľmi významne pohla veľmi významná časť východo-anatolského zlomu, ktorý má dĺžku okolo 600 kilometrov, z toho tých 300 kilometrov je v zóne tohto súčasného zemetrasenia, takže dajú sa tam očakávať rôzne prekvapenia v tom negatívnom slova zmysle."   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Robert Kaliňák dnes vypovedal na policajnom prezídiu v súvislosti s najnovším obvinením z podplácania. Na následnej tlačovej konferencii sa spolu Robertom Ficom vyhrážali vyšetrovateľke Monike Barčákovej, ktorá obvinila práve bývalého ministra vnútra, že po prípadnom návrate strany Smer-SD príde o výsluhový dôchodok. Ukrajina sa dlhodobo potýka s korupciou. Škandály sa krajine nevyhli ani v čase vojny. Januárové odhalenia podozrení sa týkajú ministerstva obrany, infraštruktúry prezidentskej kancelárie či generálnej prokuratúry. Viacero vysokých štátnych funkcionárov muselo opustiť svoje posty. Môžu korupčné škandály ohroziť vojenskú či hospodársku pomoc Ukrajine zo Západu? A má Ukrajina šancu poraziť korupciu? To sme sa pýtali odborníka na Ukrajinu Michala Lebdušku z Asociácie pre medzinárodne otázky. Podcast pripravili Adam Oleš Denisa Žilová.

NAKA obvinila Roberta Kaliňáka a Jozefa Brhela z podplácania - obvinenie súvisí s doplácaním platu bývalému šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Budete počuť reakciu samotného exministra Kaliňáka a aj šéfa Smeru Roberta Fica. O prípade sa v podcaste rozprávame s novinárkou Laurou Kellöovou. „Spoluprácu som Štátnej bezpečnosti sľúbil. Nikdy som ju ale nevykonával. Naopak som konal proti režimu.“ To sú dnešné slová bývalého lídra Nežnej revolúcie a súčasného ministra životného prostredia Jána Budaja. Originál jeho spisu ŠtB sa podarilo nájsť v archíve v Olomouci, keď RTVS pripravovala dokumentárny seriál o ŠTB. Podľa záznamov mal byť Budaj spolupracovníkom ŠTB od roku 1979 do roku 1981. O tom, čo sa v spisoch ŠtB nachádza a čo z nich vyplýva sme sa pýtali v podcaste hovorcu z Ústavu pamäti národa Michala Mikloviča. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Mám z predčasných volieb obavy. Naša historická skúsenosť z predčasných volieb hovorí, že si musíme dať veľký pozor na to, čo po takýchto voľbách príde no a my dnes vidíme, že Robert Fico ani Republika nie sú slabí. Nám potom ostáva už len dúfať, že Peter Pellegrini sa prikloní k proeurópskej a proatlantickej orientácii. Aj takto hodnotí možný výsledok predčasných volieb politológ Radoslav Štefančík Slovensko dnešným dňom fakticky vkročilo do predvolebnej kampane. Z rozhodnutia parlamentu pôjdeme koncom septembra opäť k volebným urnám a tak sú pred nami dlhé mesiace ostrého zápasu politických strán o každý jeden voličský hlas. Politológ Radoslav Štefančík predpokladá, že zrejme to bude špinavý zápas v ktorom sa neraz bude útočiť aj na tie naše najnižšie a najtemnejšie emócie. Čo teda budú témy kampane a nakoľko o tom v čase svetových kríz dokážu rozhodnúť slovenskí politici? Podarí sa pravici skonsolidovať svoje rady a zopakovať úspech SDK z roku 1998 alebo sa vládneho žezla ujme opäť Robert Fico? Nakoľko dôležité sú pre voličov nové tváre a do akej miery ich ostatné roky vládneho chaosu odradili od toho, aby sa opätovne zmobilizovali k rozhodnutiu využiť volebné právo? Témy a otázky pre politológa Radoslava Štefančíka. No a kedy sa vlastne začína oficiálna predvolebná kampaň a aké sú jej formálne pravidlá, napríklad čo s týka financií, ktoré strany na ňu môžu vynaložiť? V druhej časti dnešného podcastu na to odpovie šéfka odboru volieb rezortu vnútra Eva Chmelová. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský  

Predčasné voľby budú 30. septembra. Za tento termín zdvihlo ruku 92 poslancov. V podcaste budete počuť bezprostredné reakcie poslancov po odhlasovaní. A to šéfa Oľano Igora Matoviča, predsedu SaS Richarda Sulíka, šéfa Sme rodiny Borisa Kollára, predsedu Smeru-SD Roberta Fica a poslanca Za ľudí Juraja Šeligu. V druhej téme podcastu sa pozrieme na bývalú koalíciu a jej vládnutie od roku 2020. Bola štvorkoalícia odsúdená na predčasné voľby už od začiatku? Téma pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. „Ja som naozaj neveril, že Igor Matovič to nechá zájsť až takto ďaleko, že začne spolupracovať s extrémistami a s bývalými členmi fašistickej strany. Toto som nepredpokladal, že to bude mať až taký vývoj," hovorí v podcast. Pozrieme sa aj na to, ako budú strany bojovať o voličov v predvolebnej kampani. Predčasné voľby budú podľa Petra Bárdyho nebezpečné. „Ak vyhrajú strany, ktoré sú silno populistické, spochybňujúce našu pomoc Ukrajine, môžu sa snažiť odtrhnúť Slovensko z Európskej únie a európskych štruktúr a pritiahnuť nás bližšie k východu." Podľa Bárdyho sú obavy z výsledkov predčasných volieb na mieste. „Robert Fico je v situácii, keď potrebuje moc a ak ju získa, tak sa bude chcieť pomstiť a bude inklinovať bližšie k Orbánovi, možno ku Kaczynskemu, možno viac bude inklinovať k Ruskej federácii," povedal Bárdy v podcaste Aktuality Nahlas. „Táto vláda zanechá takú dosť trpkú príchuť v spoločnosti," konštatuje tiež Bárdy. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Dva dni pred uplynutím ultimáta prezidentky Zuzany Čaputovej sa znova začala debata o termíne predčasných volieb. Boris Kollár dnes pozval Igora Matoviča, Richarda Sulíka a Veroniku Remišovú do Národnej rady rokovať o skoršom termíne predčasných volieb. K dohode na novom termíne však neprišlo. V podcaste viac povie Marek Biró, redaktor Aktualít. V druhej téme podcastu budete počuť českého komentátora Jindřicha Šídla, s ktorým sa rozprávame o novom českom prezidentovi. „Myslím, že v konečnom dôsledku zohralo svoju úlohu aj to, že Andrej Babiš po desiatich rokoch v českej politike rozčuľuje príliš veľa ľudí. Andrejovi Babišovi veľmi nevyšla kampaň - staviť na mobilizáciu voličov protivojnovou témou sa nepodarilo." Podľa Šídla Andrej Babiš vedel od momentu, keď vstúpil do kampane, že nemôže vyhrať a potvrdil mu to určite aj jeho tím expertov. „Poňal to ako súčasť permanentnej kampane hnutia ANO s myšlienkou na všetky ďalšie voľby." Šídlo tiež v podcaste hovorí, že Pavlovi výborne vyšla kampaň. „Hovorilo sa, že často ospevovaný a glorifikovaný marketingový tím Andreja Babiša, ktorý spolu s ním valcoval posledných desať rokov českú politiku, mal proti sebe rovnako silný tím na čele so slovenským stratégom Michalom Repom." Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Koniec úpadku a chaosu, Gorila, ktorá sa mala diať „za jeho chrbtom“, či „ja už nepotrebujem sľubovať, za mňa hovorí dosiahnuté“. Mikuláš Dzurinda sa po desaťročí vracia na domácu politickú scénu. So zárodkami programu odbornosti, údajne vysporiadaný s minulosťou a s ambíciou spájať. To všetko v Modrej koalícii, zatiaľ nepoznačenej výraznejšími politickými osobnosťami. „Chceme sa opäť pričiniť o to, aby sme mohli byť na Slovensko hrdí“, tvrdí Mikuláš Dzurinda   Predpokladom toho však budú musieť byť aj preferencie, ktoré by nový projekt zaradili medzi relevantných politických hráčov vo voľbách, zdôrazňuje politológ Michal Cirner. Modrá koalícia Mikuláša Dzurindu môže byť podľa neho alternatíva k súčasnemu výkonu politiky ako lacnej šou.   V podcaste budete počuť aj Radoslava Štefančíka či Zuzanu Petkovú z nadácie Zastavme korupciu.   V jeho druhej časti sa s Martinom Turčekom pozrieme na ďalšie podozrenia v súvislosti s kajúcnikom Ľudovítom Makóom. Štát mal pri nich prísť o stovky tisíc.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Predčasné voľby z najväčšou pravdepodobnosťou až 30. septembra. Dostatočne veľa času na predvolebnú kampaň, ktorá ešte môže zamiešať kartami. „Robert Fico je vo vrcholnej politike 30 rokov. Zažil vzostupy ale aj pády. Hlavne po roku 2020, keď boli preferencie politickej strany Smer-SD na úrovni 8% a klesali. Vtedy už aj analytici hovorili, že skončí ako Vladimír Mečiar, že sa nedostane do parlamentu. A vidíme, kde sú tie preferencie dnes," hovorí politológ Michal Cirner, podľa ktorého je Smer na vzostupnej trajektórii a mal by vo voľbách získať dobrý výsledok, možno zvíťaziť. Nemecko odobrilo dodávku tankov Leopard 2 ukrajinskej armáde. Tanky dodajú aj Spojené štáty - podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ide o dôležitý krok na ceste k víťazstvu a oslobodeniu Ukrajiny - rozhodnutie padlo po týždňoch váhania - čo mohlo zohrať rolu pri rozhodovaní? budete počuť analytika Adama Potočňáka. Ukrajinský prezident zároveň apeluje na spojencov, aby sľúbené tanky poslali na Ukrajinu čo najrýchlejšie - v čom môže byť problematická logistika? Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Hopková.

Poslanci dnes v parlamente schválili novelu ústavy, ktorá im umožní skrátiť si volebné obdobie a vyhlásiť predčasné voľby. Bývalý členovia koalície sa tak pokúsia v najbližších dňoch presadiť termín predčasných volieb na 30. septembra. Hnutie OĽaNO a strana SaS sú pripravené dodržať spoločnú dohodu, ktorá trvá na predčasných voľbách 30. septembra. Predseda strany Hlas Peter Pellegrini sa ešte pokúsi rokovať s Richardom Sulíkom o skoršom termíne volieb. Naopak Boris Kollár je pripravený podporiť akýkoľvek termín. V druhej téme podcastu sa pozrieme na paragraf 363 očami špeciálnej prokuratúry. Dnes totiž viacerí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry reagovali nielen na sporný paragraf a jeho nadužívanie generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, ale aj na kritiku voči úradu z jeho strany či na rozpory v rozhodnutiach podľa 363-ky vo viacerých kauzách. Budete počuť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, prokurátora Ondreja Repu a nášho kolegu Jána Petroviča

Parlament by mal tento týždeň schváliť zmenu ústavy a aj predčasné voľby, ktoré by podľa dohody bývalých koaličných partnerov mali byť. 30. septembra. V podcaste budete počuť Máriu Kolíkovu, ktorá vysvetľuje o čom presne je kompromisný návrh bývalých koaličných partnerov, ktorý dovolí poslancom skrátiť si volebné obdobie uznesením. Návrh kritizuje opozícia. Žiadali totiž, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie aj úspešným referendom. Pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej však toto neobsahuje. Budete počuť šéfa Smeru-SD Roberta Fica a predsedu Hlasu Petra Pellegriniho.  Svoj pozmeňujúci návrh má aj strana Za ľudí, v ktorom navrhujú ústavnú ochranu Špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratrúy. Viac priblíži poslanec Juraj Šeliga. V druhej časti podcastu vysvetlí ústavný právnik Vincent Bujňák zmeny, ktoré plánujú do ústavy dosadiť bývalé strany koalície. Jednou z nich je aj prípadná zmena volebného systému, na ktorú by bolo po zmene ústavy potrebných 90 hlasov. S iniciatívou prišiel začiatkom roka šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič, podľa ktorého opozícia plánuje súčasný volebný systém zmeniť.   „Systém pomerného zastúpenia v kombinácii s jedným volebným obvodom nahráva k tomu, že politické strany si nemusia budovať štruktúry. Nahráva to stranám jedného muža,“ tvrdí ústavný právnik Vincent Bujňák, podľa ktorého by si zmena volebného systému zaslúžila dlhšiu diskusiu.  Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Referendum, ktoré iniciovali opozičné strany na čele so Smerom-SD síce nebolo úspešné, no podľa politológa Erika Láštica výsledok ukazuje, aké majú opozičné strany silne jadro voličov.  „Východisková pozícia je pre súčasnú opozíciu veľmi dobrá. Výsledok referenda sa nedá vysvetliť inak, než ako výrazné varovanie pre strany či už súčasnej vládnej koalície alebo tie, ktoré ju tvorili v roku 2022," hovorí v podcaste politológ Erik Láštic. Bývalí koaliční lídri sa zároveň cez víkend dohodli na termíne predčasných volieb - na september. „Vnímam celkom problematicky, ako sa k tomu postavili strany bývalej koalície. Nie sú schopné vytvoriť novú funkčnú väčšinu, ale chcú zostať vo funkcii do konca septembra. Je to pomerne dlhá doba. Viem si živo predstaviť, že keby takáto situácia nastala napríklad počas tretej vlády Roberta Fica, tak by opozícia hnala ľudí na námestia,“ myslí si tiež Erik Láštic. Septembrové voľby môžu podľa politológa znamenať obrovskú výzvu pre súčasné vládne strany, aby sa priblížili poslednému výsledku vo voľbách alebo sa vôbec do parlamentu dostali. No otvára to dvere aj novým projektom. „Môže to byť šancou, súčasne aj rizikom pre iné strany - či tie, ktoré sú mimo parlamentu alebo pre zoskúpenia, o ktorých sa diskutuje a mali by ponúknuť alternatívu vládnej koalícii, ale aj opozíci." Generálny prokurátor Maroš Žilinka minulý týždeň cez paragraf 363 zrušil obvinenie poslancovi Martinovi Borguľovi. V druhej téme podcastu sa s novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou pozrieme na to, ako to generálny prokurátor zdôvodnil v uznesení. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Súčasná garnitúra sľubovala vládu zmeny a to bezvýhradne dodržala. Bola to radikálna zmena k horšiemu. Mnohým príde neprimerané porovnávať Matoviča s Ficom, ale predstavte si, že by to, čo sa teraz deje, trvalo 12 rokov: Kde by sme boli a ako by sme skončili ako štát?  Pravdepodobne by sme ho už ani nemali, tvrdí pre Aktuality Nahlas publicista Arpád Soltész. Mala by kormidlo uchopiť prezidentka a aké zrkadlo nám nastaví predvolebná kampaň? Vládne nám vláda bez dôvery parlamentu a v obmedzenom režime no politici sa nevedia dohodnúť na termíne predčasných volieb a ani na tom ako ich dosiahnuť. Do diania tak už musela zasiahnuť aj samotná hlava štátu. Krajina čeliaca energokríze a silnej inflácií sa tak pripravuje na predčasné voľby a politici sa už razom ocitli v predvolebnej kampani. V hre je pritom i možnosť úradníckej vlády.  “Toto je o rád horší spôsob spravovania krajiny než za Fica. Máme zlyhávajúci štát a tým táto vládna garnitúra zobrala mnohým ľuďom nádej, že sa tu dá niečo zmeniť k lepšiemu. Tu už nikto nikomu nebude veriť, hovorí o aktuálnej politickej situácii komentátor a spisovateľ Arpád Soltész. Ako vidí ďalší politický vývoj a ako, podľa neho, na takúto politickú ponuku zareagujú občania vo voľbách? Téma dnešných Aktualít Nahlas, s Arpádom Soltészom. V druhej časti podcastu sa pozrieme na pokračovanie pojednávania v najväčšej korupčnej kauzy týkajúcej sa agrodotácií Dobytkár. Na Špecializovanom trestnom súde vypovedal aj bývalý šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch, podľa ktorého mu celá kauza zničila jeho povesť. O tom, čo sa dialo na súde povie viac v podcaste reportérka Aktualít Ivana Zigová.  Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deń a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský  

Hnutie OĽaNO dnes rokovalo o podmienke, ktorej podpora by znamenala, že OĽaNO by súhlasilo s predčasnými voľbami. Išlo by o zmenu ústavy, vďaka ktorej by sa dal ťažšie zmeniť volebný systém. S informáciou prišiel Denník N. A následne tieto informácie potvrdil aj Igor Matovič. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zlepšenie života LGBTI komunity na Slovensku. Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas predstavil nový inštitút dôverníctva. Ten má podľa neho zjednodušiť život partnerom rovnakého pohlavia. Iniciatíva Inakosť je však z návrhu sklamaná, hovorí v podcaste jej šéf Martin Macko.

Dohoda na predčasných voľbách najneskôr v septembrovom termíne a profesionálny výkon správy vecí verejných – rozšírené ultimátum prezidentky Zuzany Čaputovej. V prípade zlyhaní už teraz hovorí, že sa uchýli k vláde úradníkov.   Premiér Eduard Heger medzitým moderuje hľadanie konsenzu na termíne predčasných volieb. Na úrad si pozval lídrov niekdajšej vládnej väčšiny. „Hovoríme o 30. septembri ako o termíne predčasných volieb.“   Sulíkovci, tvrdia, že skrátenie volebného obdobia podporia.   Boris Kollár a jeho Sme rodina je na rozdiel od Oľano a SaS za júnový termín volieb. Tvrdí však, že pre konsenzus väčšiny je ochotný podporiť aj neskorší – septembrový termín.   Bývalé koaličné strany sa stretnú ešte raz a to v nedeľu večer. Ak potvrdia zhodu na septembrovom termíne, budúci týždeň sú pripravené na parlamentnú schvaľovaciu procedúru formálneho súhlasu so skrátením volebného obdobia.   Situáciu rozoberieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. Tvrdí, že v dnešnej zložitej situácii nie je čas na experimenty.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Čakajú nás predčasné voľby. SaS Eduardovi Hegerovi odkázala, že s ním nemá o čom rokovať, keďže novú väčšinu nie sú ochotní podporiť ani všetci poslanci OĽaNO a ani hnutie Sme rodina. O predčasných voľbách hovorí už aj samotný Eduard Heger. Na zajtra pozve zástupcov OĽaNO, Za ľudí, Sme rodina a SaS na rokovanie o termíne predčasných volieb.  Budete počuť aj predsedu parlamentu a šéfa hnutia Sme rodina Boris Kollára, ktorý hovorí, že je potrebné sa dohodnúť na termíne aj naprieč opozíciou. Ako vníma rozhodnutie SaS? Bolo jasné, že Eduard Heger v hľadaní podpory 76-tky neuspeje? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy. V druhej téme podcastu sa pozrieme na energetickú chudobu na Slovensku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví síce predstavil návrh, ktoré domácnosti by mohli byť zaradené do energeticky chudobných a ako im pomôcť, no odobriť to musí ešte vláda aj parlament. Bude mať konečne Slovensko vlastnú definíciu energetickej chudoby? Kto je ňou najviac ohrozený? A dokáže im štát pomôcť? Pýtali sme sa energetického analytika Radovana Potočára. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Menšie pravicové strany hovoria o spájaní, no črtá sa zrejme nie jedna, ale až dve nové volebné strany, zložené z už známych politikov. Jedna sa tvorí okolo KDH. Jeho predseda Milan Majerský pre náš dnešný podcast potvrdil rokovania s Kresťanskou úniou Anny Záborskej a ďalšími stranami, no vylúčil druhý subjekt – okolo Mikuláša Dzurindu a strany Spolu.   Oba tieto subjekty majú šancu uspieť vo voľbách, hodnotí politológ Pavol Baboš. Na konzervatívny extrém sa už zameriava Igor Matovič. Bude mať vďaka tomu šancu zobrať hlasy fašistom? Alebo sledujeme politickú samovraždu Igora Matoviča?   Druhou témou dnešného podcastu sú české prezidentské voľby. Či má Andrej Babiš šancu poraziť Petra Pavla, sa pýtala Denisa Hopková šéfredaktora českého časopisu Reportér Róberta Čásenského.   Moderuje Peter Hanák.

V Českej republike sa dnes otvorili volebné miestnosti a ľudia si v prvom kole volia novú hlavu štátu. Medzi najväčších favoritov patria expremiér Andrej Babiš, bývalá rektorka Danuše Nerudová a generál vo výslužbe Petr Pavel. Ako vníma posledné dni kampane a výkony v televíznych debatách? A kto má najväčšia šancu nahradiť Miloša Zemana? Otázky, na ktoré v podcaste odpoveda český komentátor Jindřich Šídlo. Šídlo očakáva, že počas druhého kola sa rozpúta špinavá kampaň. „Je jasné, že v druhom kole to bude špinavé, pretože aj dáta ukazujú, že Andrej Babiš- pokiaľ by postúpil do druhého kola - musí splniť dve úlohy. A to je zmobilizovať voličov, ktorí nedávno tvrdili, že Babiša z rôznych dôvodov, či už pre covid alebo jeho umiernený vzťah k Ukrajine, nebudú voliť. A tiež zneistiť a otráviť čo najviac voličov druhého tábora, a to Petra Pavla a Danuše Nerudovej, aby v druhom kole nešli voliť," hovorí tiež v podcaste. Očakáva tesný súboj, nech bude Babišov protikandidát ktokoľvek. „Viem si predstaviť sklamaných voličov, ktorí nepôjdu v druhom kole voliť. Nie je isté koľko ich bude, ale myslím, že je to aj úloha pre Babiša, aby sa snažil takýchto ľudí odradiť. Pokiaľ to Babiš nedokáže, tak prehrá, ale myslím, že preto urobí všetko," hovorí tiež Šídlo. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Konanie sa obnovilo po tom, čo najvyšší súd v roku 2021 zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej. Obžalovaní navyše čelia aj novým dôkazom, ktorými sa súd doposiaľ nezaoberal. Akým smerom môžu celú kauzu posunúť? Kam môžu celú kauzu posunúť. Odpovie investigatívna reportérka Aktualít Laura Kelloová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Eduard Heger spoločne s Jaroslavom Naďom uvažujú nad odchod z OĽaNO. Dôvodom majú byť rozličné názory na politiku, ktorú robí Igor Matovič. Podľa politológa Radoslava Štefančíka má Eduard Heger väčšie ambície ako schopnosti. „Ukázal sa ako dobrý predseda vlády, čo sa týka zahraničnej politiky. Smerom dovnútra sa ukázal ako slabý predseda vlády, ktorý nemá charizmu. Nemyslím si, že jeho pozícia na čele nejakej kandidátky by dokázala ovplyvniť vyššie percento slovenských voličov".   V druhej téme podcastu sa pozrieme na dnešné súdne pojednávanie s expolicajtom NAKA Mariánom Kučerkom. Ten sa po minuloročnom rozsudku Špecializovaného trestného súdu, ktorý mu vymeral 11 ročné väzenie za korupciu, odvolal, no na odvolacie konanie po druhykrát neprišiel. Ochorel v zahraničí. Ako sa s tým vysporiadal súd a prokurátor? Bude na neho vydaný zatykač? Odpovie reportér Aktualít Ján Petrovič.    

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa postavil opäť pred súd v druhej korupčnej kauze. Podľa výpovedí viacerých svedkov mal v roku 2016 zobrať úplatok od podnikateľa Petra Košča za ututlanie viacerých vyšetrovaní. Proti Kováčikovi dnes vypovedal bývalý námestník SIS Boris Beňa a bývalý zástupca šéfa policajnej inšpekcie Adrián Szabó. Kauzu na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici mapovala reportérka Ivana Zigová. Na Ukrajine prebiehaju ďalšie tvrdé boje. Ruská súkromná armáda Vagnerova skupina ohlásila dobytie dôležitého mesta Soledar na východe Ukrajiny. Zisk tohto mesta by mohol ruskej armáde otvoriť cestu k ďalším dôležitým územiam v Donbase. Kyjev ale tieto informácie poprel a tvrdí, že Soledar bol, je a bude ukrajinský. Rovnako aj Kremeľ informoval, že je dôležité neponáhľať sa s vyhláseniami. O situácii na Ukrajine povie v podcaste viac generál Pavel Macko.  

Dnes sa na Špecializovanom trestnom súde začalo hlavné pojednávanie so Štefanom Žigom, ktorý je obžalovaný z korupcie. Ide príbuzného exministra hospodárstva za stranu Smer SD Petra Žigu, dnes už poslanca Hlasu. O tom, ako mala fungovať korupcia na polícií podrobne na súde opísal exriaditeľ národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, ktorému mal Žiga odovzdať minimálne 85 tisíc eur. Viac o prípade a dnešnom súde povie v podcaste zástupca šéfredaktora portálu Aktuality.sk Ján Petrovič. V druhej téme podcastu sa pozrieme na aktuálnu politickú situáciu. Eduard Heger ešte včera avizoval, že začína zber podpisov na novú 76-tku. Osloviť plánuje aj nezaradeného poslanca Mira Kollára a dúfa aj v podporu SaS.  Na Hegerove ambície sme sa pýtali samotného Mira Kollára (šéf Spolu). A aj SaS - budete počuť šéfku poslaneckého klubu Annu Zemanovú. Blíži sa rozkol v Oľano? No a môže sa Hegerovi podariť vyzbierať 76 hlasov? Odpovie politológ Michal Cirner. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

„Vyzerá to, že sa správa ako doteraz: čo je nad slnko jasné, priznáva, zároveň neodpovedá na otázky, ktoré sa týkajú jeho ďalších majetkových podozrení“.   Ľudovít Makó. Aktuálne spolupracujúci obvinený, tzv. kajúcnik, v minulosti šéf Kriminálneho úradu finančnej správy, na čas aj vo väzbe v rámci akcie Božie mlyny, teraz smeruje k dohode o vine a treste. Investigatívec Aktualít Martin Turček prichádza pri ňom s novými majetkovými podozreniami.   „Máme tu majetok v hodnote miliónov eur, o ktorom nie je jasné, kto ho v skutočnosti vlastní; akým spôsobom ho daná osoba financovala, z akého dôvodu ho tento spolupracujúci obvinený navštevuje. Môžeme len dúfať, že to bude predmetom preverovania“, tvrdí Turček.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na prípad českého expremiéra slovenského pôvodu, aktuálne prezidentského kandidáta. Andreja Babiša dnes súd oslobodil spod obžaloby v kauze Čapí hnízdo. Ako toto rozhodnutie ovplyvní víkendové prvé kolo prezidentských volieb u našich západných susedov? Pozrieme sa na to so Zoltánom Mikešom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Adoptovať si malé, biele a zdravé dieťa môže trvať kvôli množstvu žiadateľov aj 5 rokov. Menší záujem je o deti tmavej pleti, ktoré je možné si adoptovať za krátky čas. Rómske deti majú malú šancu nájsť si náhradnú rodinu hlavne kvôli predsudkom, ktoré ako spoločnosť máme. „Všetko začína a končí v rodine. To aký človek vyrastie závisí od miery bezpečia a stability rodinného prostredia“, tvrdí Marek Roháček, zakladateľ a predseda občianskeho združenia Návrat, ktoré robí služby pre rodiny v kríze a rodiny, ktoré prijímajú deti do náhradnej starostlivosti.  Podcast pripravil Adam Oleš.

Od januára mení zdravotnú poisťovňu zhruba 180-tisíc ľudí. Niektorí z nich sa nechali prepoistiť za 10 rokov viac ako šesťkrát. Z opakovane prepoistených tvoria významnú časť Rómovia. Prepoistenie však podľa analytika neprináša lepšie zdravotné výsledky. Prečo sa teda Rómovia nechávajú toľkokrát prepoisťovať a do akej miery sú pre poisťovne ziskoví? Odpovie analytik Útvaru hodnoty za peniaze Adam Marek. Podcast pripravila Denisa Žilová.

Študenti žurnalistiky sú zdesení z útokov politikov na novinárov a mnohí chcú radšej písať o športe ako o politike. V dnešnom podcaste o tom hovoria vedúci katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a jeho kolegyňa Lucia Virostková. Novinár musí vedieť viac ako ostatní a preto musí veľa čítať. Ako sa dá rozlíšiť seriózna informácia? Slovensko potrebuje fungujúcu novinársku organizáciu, lebo politici si na novinárov dovoľujú priveľa. Politik predsa nemôže novinárovi určovať hranice, pokiaľ ho môže kritizovať. Novinárskych škôl je priveľa – a ak by ich bolo menej, mohli by sme si budúcich novinárov viac vyberať, hovorí novinárka a vysokoškolská učiteľka žurnalistiky Lucia Virostková. Ako rozlíšime spoľahlivý zdroj informácií od toho, ktorý s novinárčinou nemá nič spoločné? Majú novinári patent na pravdu a vedia ju vždy rozlíšiť? A ako má vyzerať žurnalistika v 21. storočí? Aby z detí nevyrástli konšpirátori, neschopní zorientovať sa vo svete, treba začať vzdelávať budúcich učiteľov. Filozofická fakulta UK to už robí a núti budúcich učiteľov vzdelávať sa v mediálnej výchove. Aj niektorí učitelia sú totiž konšpirátori a obhajujú extrémistov. Výchova ku kritickému mysleniu nemá byť na jendom predmete, ale na všetkých, a to už od materskej školy. A má byť učiteľ v 21. storočí autoritou? Nahrával Peter Hanák.  

Matej Snopko sa ešte ako študent policajnej školy stal obeťou pokusu o znásilnenie. Zmenilo to jeho pohľad na iné obete sexuálneho násilia. Policajt podľa neho musí mať zdravú nedôveru aj voči oznamovateľovi trestného činu, ale nedôveru obeti nesmie dať najavo. Policajti sa podľa neho niekedy chodia zo zvedavosti pozrieť na obete znásilnenia. Je dôležitá výška trestu? Má Boris Kollár pravdu, keď hovorí, že Marian Kočner dostal privysoký trest? Alebo vysoké tresty za vopred naplánovaný 70-miliónový podvod majú svoju logiku? O budúcich kriminálnikoch viac ako výška trestu rozhodujú ich rodičia – či svoje deti vedú k empatii. Stačí sa pozrieť na rodičov teroristu zo Zámockej. Atmosféra je ako za Jánošíka, kriminálnici sú za hrdinov a Slováci sa nehanbia okradnúť štát. Ľudia majú zníženú súdnosť a svoje komentáre by si niekedy mali nechať pre seba. V spoločnosti je väčšie napätie – je tak teraz väčšie riziko, že sa vám môže niečo stať? Kedysi bol agresívny zúrivec, no dnes sa vie udržať na uzde. Ako na to? Matej Snopko prezrádza, čo musí každý deň trénovať, aby v pokoji vydržal aj konfliktnú dobu plnú kríz. Nejde o to, čo sa nám prihodí, ale ako na to zareagujeme. Najťažšie je nereagovať ihneď. Lepšie riešenia totiž prichádzajú až s odstupom času. Treba si niečo užitočné prečítať – no pozor na ezoteriku, lebo tá vám nepomôže. Meditácia je však iný prípad. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Akútne potrebujeme novú kultúru dialógu. Ak má demokracia prežiť, tak iba v prostredí permanentého dialógu. Dialóg však neznamená boj, ale hľadanie vzájomnej úcty a fungujúceho spolužitia ako i zmierenie sa s tým, že žiadna so skupín nebude nikdy úplne uspokojená, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastričák. Slovensko si podľa neho svoj príbeh ešte len musí vytvoriť. “Náš problém so zlom nezačína skutkami, ale tým, ako myslíme a čo v sebe nosíme. Už ten, ktorý v sebe nesie nenávisť k inému človeku a chce aby nebol, je na počiatku vraždy. Musíme zostúpiť do priepasti a temnoty vlastného srdca,” hovorí vo svetle uplynulého roka, ktorý nám priniesol ako vojnu priamo na našom prahu, teda v   sesednej Ukrajine, tak i dvojnásobnú vraždu z nenávisti na bratislavskej Zámockej ulici kazeteľ cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Staré grécke mýty hovoria, že na počiatku všetkého bol Chaos a z tohoto chaosu sa zrodili deti Urana a Gaie, Titáni. Titáni strachu, hnevu, aj pýchy. A rovnako tak dnešná doba plná neistoty, permanentných kríz a z toho vyplývajúcich úzkostí i frustrácie plodí svojich vlastných Titánov, strachu, hnevu aj pýchy. Ako im čeliť a ako ich poraziť? A kde v dnešnej, tak tekutej, dobe odmietajúcej nám priznať akékoľvek istoty hľadať nádej a vieru? Čo nám dnes, v 21. storočí dokáže ponúknuť posolstvo Tesára z Nazaretu a máme ako krajine, v tejto dobe ustavičnej atomizácie, nevraživosti, vzájomnej nedôvery a vymedzovania sa, ešte vôbec nejaký príbeh, ktorý by nás ako spoločnosť dokázal zjednotiť a zmobilizovať? No a prečo v toľkých kresťanoch panuje falošný pocit pýchy a údajného vlastníctva pravdy namiesto pokornej a tichej eanjelizácie svojim vlastným príkladom? A napokon, akú krajinu ako i spoločnosť zanechávame svojim deťom a prečo má zmysel snažiť sa, aj keď občas nevdíme cieľ ani plody nášho úsilia? Témy a otázky pre kazateľa a spisovateľa Daniela Pastirčáka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.      

Dr. Luboš Lacho, láskavý, mierumilovný a pokojný rodák z Kvetoslavova. Vyštudoval klinickú a forenznú psychológiu. Po ukončení štúdia pracoval 15 rokov ako klinický psychológ vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Okrem toho sa venoval výskumu a súdno-znaleckej činnosti. Pred pádom komunizmu mu štát skonfiškoval majetok a spolu s rodinou bol z Československa vyhostený. Usadil sa v Spojených štátoch amerických, kde 15 rokov vykonával súkromnú poradenskú prax. V súčasnosti pôsobí na Slovensku ako kresťanský poradca. V podcaste sa tiež dozviete: ▶️ o vlastnej činkárni v Ružinove, kde trávil svoju mladosť ▶️ čo sa muselo prihodiť, aby sa z päťkára stal úspešný maturant ▶️ čo jeho otcovi pomohlo zlepšiť zdravotný stav ▶️ čo ho doviedlo k Svätému písmu ▶️ prečo sa rozhodol pre nebezpečnú distribúciu kresťanskej literatúry po Slovensku ▶️ ako sa sám dostal na 16 mesiacov do väzenia, keď sa snažil odborne pomôcť inému väzňovi ▶️ o drsných časoch vo väzbe a čo mu vtedy najviac pomohlo ▶️ ako sa Ľubošovi podarilo zohnať 30 miliónov pre nemocnicu ▶️ ako sa vysporiadať so strachom a čeliť nástrahám života ▶️ o vyhostení z Československa a skonfiškovaní majetku Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

Ako krajina stagnujeme, ak krízy neuchopíme ako šance, ktoré nás naštartujú, čaká nás úpadok a možeme sa zasa stať aj tou povestnou “čiernu dierou Európy”, hovorí o uplynulom roku sociológ Michal Vašečka. Problémom podľa neho nie sú iba naše elity, ale problém vidí aj v samotnej populácii. Priveľa veci berieme ako samozrejmosť, tvrdí Vašečka. Už pozajtra Slovensko oslávi okrúhle výročie vzniku samostatného štátu. Ako si teda vieme vládnuť a v akom stave ja slovenská spoločnosť po troch dekádach samostatnosti? Kam sa naša spoločnosť uberá a kde sa stala chyba, keď veľká časť spoločnosti túži po politických spasiteľoch, populistoch či dokonca tvrdej ruke silného vodcu? A čo nám môžu priniesť voľby a prečo v našej verejnej diskusii dominujú témy a problémy akoby doslova z minulého storočia? No a ako sa pripraviť na hrozbu vlády pevnej ruky? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Reč však bude aj o tekutosti modernej doby či o našej nízkej miere empatie k tým, ktorí nepatria k nášmu vlastnému klanu, ale aj o vysokej miere doslova až infantilného vnímania a prežívania politiky či rastúcej spoločenskej apatii i frustrácii z ustavičnbých kríz. Počúvate podcast Aktualít, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Aký rok máme z pohľadu duševného zdravia za sebou? Ako vedieť nájsť radosť aj v ťažkých časoch a ako spomaliť a oddýchnuť si počas sviatkov - téma pre psychológa Aleša Bednaříka. Rok 2022 bol z hľadiska psychického zdravia náročný, či už pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine, ale aj pre nestabiliu vlády. Má to aj sociálny rozmer - hovorí v podcaste psychológ. „Nevieme, čo bude, nevieme predvídať. Bojíme sa o svoje istoty a rozbíja to spoločnosť, rodiny, komunity," tvrdí Bednařík. Mnohí podľa psychológa riešia, čo robiť s novými pocitmi, ktoré priniesla vojna, a tiež či si vôbec môžu dovoliť byť šťastný napriek zlému, čo sa deje vo svete. „Môžem si dovoliť byť šťastný a v kľude sa tešiť z bežných vecí napriek tomu, aké hrozné veci sa dejú okolo mňa? Mnohí by chceli pokračovať vo svojom živote, ale vonkajšie okolnosti, ktoré na nich doliehajú vyvolávajú pocity viny." V takých prípadoch radí pomáhať a zmierňovať tak utrpenie iných, no „tešiť sa z toho, čoho sa tešiť dá." Čo aktívne robiť pre lepší a spokojnejší život? Čo zároveň ale robiť s polarizovanou spoločnosťou a nenávisťou v priestore? No a ako si oddýchnuť počas sviatkov? Aj to sú témy rozhovoru s psychológom Bednaříkom. Podcast nahrala Denisa Hopková.

    Jeden rok za nami a ten druhý pred. Aký bol a aký bude? Pozreli sme sa na to s Františkom Mikloškom, pozorným pozorovateľom vecí verejných.   Za základný pocit z neho označuje smútok. „Neviem byť šťastný, keď si pomyslím na utrpenie miliónov Ukrajincov pre nezmyselnú vojnu“, tvrdí. Na druhej strane pripomína, že ich strádanie prebudilo dobročinnosť vo zvyšku sveta.   Pri pohľade na slovenskú spoločnosť hovorí o znepokojení z hlbokého rozdelenia medzi liberálnou časťou a to konzervatívnejšou. Receptom na zaceľovania rozkolu je podľa neho vynakladanie úsilia na hľadanie vzájomného rešpektu z oboch strán.   Domáca politika vykazuje podľa Františka Mikloška znaky vyprázdnenosti. Demokracia podľa neho nie je len príležitosťou pre politické strany. Aktuálne má byť príležitosťou najmä pre občiansku spoločnosť a jednotlivcov, aby sa učili zmyslu pre spoločné dobro.   Očakáva, že sa tu zopakuje scenár z roku 1998, keď sa zmobilizovala široká koalícia strán, ktorá porazila Vladimíra Mečiara. „Myslím si, že sa to zopakuje. Robert Fico môže mať percentá, no nepodarí sa mu zostaviť vládu“ tvrdí.   V rozhovore bude reč aj o prezidentke Zuzane Čaputovej u pápeža Františka, právach pre „inakosť“, o hľadaní prienikov medzi liberálmi a konzervatívcami, ale aj o projekte Mikuláša Dzurindu a postave jedného z „generálov“ podzemnej cirkvi Vladimírovi Juklovi, o ktorom František Mikloško najnovšie napísal knihu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vianoce a vianočné sviatky si už každý automaticky spája so snehom. Aj keď posledné roky pripomína vianočné počasie skôr príchod jari. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je sneh na Vianoce vzácnosť a nie všade je predstava bielych Vianoc splniťeľná.

Vianočné sviatky sú nielen o darčekoch, ale aj o množstve jedla na stole. Aký je náš stravovací režim počas sviatkov a ako predísť prejedaniu sa? V podcaste odpovie odborník na výživu Boris Bajer. Podcast pripravila Denisa Žilová.

Parlament dnes schválil štátny rozpočet na rok 2023, ktorý podporilo 93 poslancov. Slovensko sa tak vyhne rozpočtové provizóriu. K schváleniu návrhu dopomohli hlasy poslancov zo strany SaS, ktorí naoplátku žiadali odchod Igora Matoviča z postu ministra financií a rovnako aj zavedenie výdavkových limitov, zvýšenie aj zníženie niektorých daní.  Štát bude mať na budúci rok k dispozícii vyše 35 miliárd eur. Deficit zároveň dosiahne 8,3 miliardy eur. "Je to jeden z najvyšších deficitov v histórii Slovenska. V budúcom roku to bude najvyšší deficit v Európskej únii," hovorí v podcaste ekonómom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

Čo očakáva ukrajinský prezident od návštevy amerického prezidenta Joea Bidena? Ako čítať nedávne stretnutie ruského prezidenta Putina s Alexandrom Lukašenkom? No a je možné, že sa Rusko chystá na začiatku budúceho roka na masívnu ofenzívu? V podcaste odpovie analytik Alexander Duleba. Návšteva prezidenta Zelenského u Joea Bidena je historická vec, hovorí v podcaste analytik Alexander Duleba. Podľa neho Putin tlačí na Lukašenka, aby bieloruská ekonomika prešla na vojnový stav - začali vyrábať muníciu a opravovať techniku pre ruskú armádu. Zároveň hovorí, že má ruský prezident na bieloruského lídra páky. „Tretí rok mu vykríva deficit štátneho ropočtu," tvrdí Duleba v podcaste. Lukašenko sedí na dvoch stoličkách. „Na jednej strane bráni tomu, aby sa Bielorusko zapojilo do vojny. Na strane druhej je stále viac závislý od Putina,” myslí si Duleba s tým, že sa mu ešte stále darí presviedčať Putina. Od vraždy dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici v Bratislave ubehli dva mesiace. Iniciatíva Ide nám o život požiadala poslancov národnej rady, aby sa konečne začali zaoberať aj LGBTI ľudmi a zlepšili im podmienky na život. Žiadajú konkrétne kroky, no nikto im zatiaľ nedal žiadne prísľuby na zmeny. V druhej temé podcastu budete počuť výtvarníčku a členku iniciatívy Ide nám o život Ivanu Šátekovú a Martina Macka z Inakosti. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Schválenie štátneho rozpočtu sa môže stať realitou už tento týždeň. Rokovania medzi stranami OĽaNO a SaS smerujú podľa všetkého k finálnej dohode. Podľa poslanca za SaS Mariána Viskupiča a Györgyho Gyimesiho z OĽaNO budú rokovania medzi stranami úspešne.  Čo by sa ale stalo, ak by parlament nestihol schváliť rozpočet do konca roka. A hrozilo by nam tak rozpočtové provizórium? V podcaste budete počuť ekonomického redaktora Aktualít Martina Odkladala.  Čo to vlastne znamená rozpočtové provizórium a v čom je problematické si v podcaste rozoberieme s ekonomom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Kým minulý týždeň prezidentka ako riešenie krízy ponúkla len dve možnosti – predčasné voľby alebo úradnícku vládu, politici SaS a OĽaNO sa pokúšajú o tretiu možnosť – rekonštrukciu vlády a novú väčšinu v parlamente. Zloží Eduard Heger staronovú vládu s podporou SaS? Podpredsedníčka liberálov v dnešnom podcaste hovorí, že sa premiér o to snaží. Politológ Jozef Lenč si myslí, že to nebude fungovať. Desiati poslanci pod vedením Jána Budaja opustili klub OĽaNO – a pri prípadných nových koaličných rokovaniach sa s nimi zrejme bude musieť počítať ako s osobitnou stranou. Braňo Dobšinský sa rozprával s poslancom Kristiánom Čekovským. Moderuje Peter Hanák.

Zuzana Čaputová žiada dohodu na predčasných voľbách - vyzvala politikov, aby sa najneskôr do konca januára prijali kroky, ktoré k nim povedú. Nakoľko sú predčasné voľby reálne? Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár vyzval k dohode na skorších voľbách. Eduard Heger hovorí, že prebiehajú rokovania a nechcel nič bližšie konkretizovať.  Ako to vidí SaS? Je otvorená predčasným voľbám? Pýtali sme sa Branislava Gröhlinga.  „Poďme sa porozprávať o rekonštrukcii, poďme sa po tom porozprávať o úradníckej vláde a keď nevyjdú tieto dve možnosti, tak budú na stole predčasné voľby a my zaujmeme k tomu stanovisko,” uviedol v podcaste. On sám osobne je za predčasné voľby a v rámci klubu o nich podľa neho prebieha aj intenzívna debata. Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v prezidentskom paláci odvolala vládu Eduarda Hegera a zároveň ho poverila dočasným vedením krajiny. Ako bude vyzerať ďalšie riadenie krajiny a aké právomoci bude mať dočasne poverená vláda? Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka môže takáto vláda vykonávať svoj obmedzený mandát až do parlamentných volieb. V podcaste sa dozviete aj ako sa posilnia právomoci prezidentky Zuzany Čaputovej a za akých okolností môže rozpustiť parlament. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Začiatok dňa D(é) tejto vládnej zostavy. Ako skončil? Najprv tlačovou správou so slovami, že „táto vláda si nezaslúži našu dôveru“ a následným hlasovaním. Na dnešné dianie sa pozrieme s jeho aktérmi i pozorovateľmi. Ešte včera to bolo „Nebojte, dobre bude“, s odstupom 24 hodín „ponúkam SaS moju demisiu“. Igor Matovič po hodinách vnútrostraníckych diskusií – a aj vyhrotených – so želaným cieľom odvrátenia konca tejto vládnej koalície. Bol obsiahnutý už v programe odloženého hlasovania parlamentu – ktoré vyvolala nespokojná SaS Richarda Sulíka a v rozložení síl.  A ak mal pred novinárov predstúpiť už o 10tej predpoludním, nestalo sa tak ani po akademickej pätnásťminútovke, a ani po ďalšej pol hodine čakania. Pred novinárov sa postavil až o jedenástej.  Ako hodnotí ponúknutú funkciu Igora Matoviča Peter Bárdy, šéfredaktor Aktualít a autor knihy Obyčajný Matovič homo vulgaris? Pýtala sa Denisa Hopková.  A ak sa na stanovisko sulíkovej SaS čakalo celé popoludnie, strana avizovala aj tlačovú konferenciu na 16tu hodinu, nakoniec sa vyjadrila písomne.  „Táto vláda si nezaslúži našu dôveru“, zneli slová odmietnutia Matovičovej ponuky. „Demisia Igora Matoviča nemala byť len hypotetickou možnosťou, ale mala byť aj skutočne podaná“, zneli ďalšie naformulované argumenty. „Dosť bolo chaosu. Odmietame sa na tom podieľať. Slovensko potrebuje pokoj. Potrebujeme a chceme slušnú krajinu so slušnou vládou“ – bolo čierne na bielom v stanovisku SaS.  Potom už malo začať samotné hlasovanie. Aj to sa však naťahovalo. Najprv pre poradu Oľano, potom pre poslanecké grémium, nakoniec však prišlo aj k nemu. Potom to už bolo iba na očakávanej informácii výsledku hlasovania.  Vláda Eduarda Hegera tak padla. Boris Kollár oznámil, že hneď sa s premiérom odoberú k prezidentke. Čo bude teraz nasledovať? Téma pre politológa Michala Cirnera.

Nebojte, dobre bude! Glosa Igora Matoviča cestou na zasadnutie možno posledného riadneho rokovania tejto vlády. A hoci koaličná Sme rodina ústami ministra Krajniaka opakuje, že radšej predčasné voľby ako chaos, Juraj Šeliga preferuje rekonštrukciu vlády, aby sulíkovci nezahlasovali za jej pád. A Kollárov poslanec Patrick Linhart prišiel dokonca s ultimátom: alebo dá Matovič peniaze na potravinový semafór, alebo vládna koalícia príde o ďalšieho poslanca. S odpoveďou sa poponáhľal rezortný minister Samuel Vlčan: „Máme dohodu na finančné krytie“.   Aj tak to vyzerá deň pred rozhodujúcim hlasovaním o budúcnosti tejto vládnej zostavy. V druhej časti podcastu sa pozrieme aj na zverstvá ruskej armáddy, ktoré vychádzajú na povrch pri jej agresii na Ukrajine. S Róbertom Vassom z Globsecu.  Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Hlasovanie o páde vlády je presunuté zatiaľ na štvrtok. Medzitým sa však rodí nová politická dohoda – podľa ktorej by vláda mohla ďalej vládnuť, avšak výmenou za termín predčasných volieb. Hovorí sa o dvoch konkrétnych termínoch. Boris Kollár však pripúšťa viaceré scenáre, napríklad aj odstúpenia konkrétnych ľudí a následnú rekonštrukciu vlády. To žiada napríklad aj SaS. V dnešnom podcaste budete počuť poslancov Tomáša Tarabu (ex-ĽSNS), Ján Benčíka (SaS), opozičných lídrov Petra Pellegriniho a Roberta Fica, poslancov, ktorí sa rozhodli nepodržať vládu Martina Borgulu a Slavěnu Vorobelovú a aj politológa Radoslava Štefančíka. Nahrávali Peter Hanák a Denisa Hopková.

Už zajtra bude v parlamente kľúčové hlasovanie o budúcnosti Hegerovej vlády. Budete počuť argumenty koaličných aj opozičných politikov za pád vlády či jej udržanie. No a aká je aktuálna parlamentná matematika? Eduard Heger sa zrejme môže spoľahnúť na poslanca Miroslava Kolláry, ktorý podporu avizoval cez víkend po sneme. opozícia má dnes zaručených 74 hlasov, s prípadným hlasom koaličného poslanca Martina Borguľu 75 hlasov. Výsledok môže byť tesný - o osude súčasnej vlády môže rozhodnúť jediný hlas. O možných scenároch sa porozprávame s politickým redaktorom Martinom Slizom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Politológ Radoslav Štefančík sa stotožňuje s vyhlásim Richarda Sulíka, že za vzkriesenie Roberta Fica môže politika Igora Matoviča. Predčasné voľby ale môžu podľa neho viesť k posilneniu extrému. V parlamente aj dnes pokračuje rokovanie o páde vlády Eduarda Hegera. O budúcnosti vlády pravdepodobne rozhodnú nezaradení poslanci Miroslav Kollár a Slavěna Vorobelová, ktorá v parlamente nahradila Mariána Kotlebu. Štefančik si vie predstaviť, že Vorobelová vládu podrží a dostane ako vďaku ponuku kandidovať do ďalších volieb na kandidátke niektorej z vládnych strán.  V druhej téme podcastu sa pozrieme na uvoľňovanie protipandemickych opatrení v Číne. Za týmto krokom vlády sú niekoľkotýždňové protesty v krajine. Pôvodné demonštrácie proti opatreniam sa neskôr zmenili na protesty proti prezidentovi Si Ťin-pchingovi. Uvoľňujú sa opatrenia pre strach prezidenta z väčších a masívnejších demonštrácií, ktoré by mohli ohroziť samotný režim? Odpovie odborník na Čínu Matej Šimalčík.

V parlamente sa dnes začala mimoriadna schôdza o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera, ktorú iniciovala strana SaS. Koalícií chýbajú na vyslovenie dôvery poslanci, a tak o budúcnosti vlády rozhodnú hlasy nezaradených poslancov.    Na vyslovenie dôvery potrebuje vláda premiéra Hegera minimálne 76 poslancov. Koalícia má ale v Národnej rade len 70 poslancov. O všetkom tak rozhodnú nezaradení poslanci. V podcaste si môžete vypočuť vyjadrenia nezaradených poslancov Miroslava Kollára a Martina Čepčeka, ktorých hlasy môžu rozhodnúť o budúcnosti vlády Eduarda Hegera.    V druhej téme podcastu sa pozrieme na rozširovanie schengenského priestoru. Ministri vnútra členských krajín rozhodli o vstupe Chorvátska do Schengenu od januára 2023. Bulhari a Rumuni však vstup nemajú istý ani po 11 rokoch. Prečo je to tak? Odpovie analytik a odborník na Európsku úniu Ján Kovář.    

Slovenská prokuratúra pokračuje v rozhodnutiach, ktoré vyvolávajú pochyby. Kým Generálna prokuratúra zrušila obvinenie Ficovi, Kaliňákovi, Tiborovi Gašparovi a Norbertovi Bödörovi aj v kauze o diskreditácii bývalého prezidenta Andreja Kisku. Tomáš Rajecký sa k činu priznal a za rovnaký skutok je stále obvinený a prešovská prokuratúra mu nedávno ešte sprísnila trestnú sadzbu. Viac o téme povie v podcaste investigatívna novinárka portálu Aktuality.sk Laura Kellöová. V druhej téme podcastu sa pozrieme na dočasné zníženie DPH pre športoviská či gastrosektor. Vlekári či gastroprevádzky zaplatia štátu prvé tri mesiace v budúcom roku len 10-percentnú daň z pridanej hodnoty. Cieľom je pomôcť malým a stredným podnikateľom s energokrízou. Ide podľa expertov na dane o správne riešenie? V podcaste odpovie daňová poradkyňa Ľubomíra Murgašová.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka dnes v parlamente predniesol správu o stave prokuratúry. V závere sa venoval aj paragrafu 363. Viacerí poslanci ho však kritizovali za to, že v podstate povedal len koľkokrát paragraf v minulom roku použil. Neohovoril však nič o štruktúre jeho použitia. Maroš Žilinka je dlhodobo kritizovaný za nadmerné používanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. S advokátkou Evou Kovačechovou sme sa pozreli na nedostatky paragrafu 363. Smrť mladej 22 ročnej ženy, rozpútala v Iráne prostesty, ktoré trvajú viac ako 2 mesiace. Mahsa Amini bola zadržaná mravnostnou políciou za porušenie pravidiel obliekania sa, ktoré sa týkajú práve žien. Neskôr vo väzení zomrela. Podľa jej rodiny a ďalších zdrojov mala zomrieť na následky policajnej brutality. Od incidentu sa v krajine konajú prostety, počas ktorých zomrelo podľa ľudskoprávnych skupín približne 470 demonštrantov. Hosťom dnešného podcastu, s ktorým sa o tejto téme budem rozprávať, je analytik Metropolitní univerzity v Prahe Břetislav Tureček.

Strana SaS podala minulý týždeň návrh na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera. Podľa politológa Jozefa Lenča robí strana posledné mesiace nerozumné rozhodnutia, ktorým by sa mala začať vyvarovať, ak nechcú ďalej klesať v preferenciách. V druhej téme podcastu sa s analytičkou Barbarou Zmuškovou pozrieme na možné pozastavenie eurofondov Maďarsku. Európska komisia navrhla Budapešti zmraziť 7,5 miliardy eur, čo predstavuje pätinu eurofondov na roky 2021 - 2027. Otázne je, či to odobria členské štáty Únie. Rozhodnúť majú do 19. decembra. Podľa analytičky rozhodujúce krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko sa pridávajú na stranu Viktora Orbána a pravdepodobne budú tlačiť na to, aby to zmrazenie bolo aspoň nižšie.

Obsadenie Ukrajiny ruskou armádou malo trvať desať dní. Vyplýva to zo zaistených ruských dokumentov, ktoré zverejnil britský bezpečnostný inštitút RUSI. Ukrajina v úvode vojny dokázala zastaviť bleskový útok a dnes sa môže spoliehať na podporu od západných krajín. Najväčšiu podporu dostáva od Spojených štátov. Podľa generála Pavla Macka sú náklady na podporu Ukrajiny od USA nižšie ako by boli prípadne dopady deštrukcie systému bezpečnosti v Európe a vo svete.  Milan Vetrák z OĽaNO navrhuje zvýšiť osobitný odvod pre podnikateľov zo ziskom nad 3 milióny eur. Odvod by sa navyše po novom mal vzťahovať na viac subjektov ako doteraz. Podnikateľom sa to však nepáči, hovoria o diskriminácii. Návrh poslanca Vetráka nemá zatiaľ podporu ani v opozícii. V podcaste budete počuť poslancov Milana Vetráka, Mariána Viskupiča a Richarda Hollého z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.  Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová. Na príprave okrem nich spolupracovali aj Valentína Rybárová a Matej Ohrablo.

Prvý decembrový deň. Pôvodne mal byť dňom veľkého exodu lekárov, nakoniec sa stal dňom návratu Gorily a súdneho vyjasňovania prepojenia moci a peňazí v kauze Mýtnik. Po tom, čo pred časom kauza Gorila u nás dostala hlas a pred dvomi rokmi aj dočasné putá, ktoré uvoľnil Žilinkov paragraf 363, Národná kriminálna agentúra prichádza s novým obvinením.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na kauzu Mýtnik, ktorá je pred súdom. Už od utorka tam vypovedajú kľúčoví svedkovia František Imrecze a Michal Suchoba. O prepojení biznisu a politiky.   V podcaste budete počuť Petra Bárdyho, šéfredaktora a komentátora portálu Aktuality.sk a Ivanu Zigovú, ktorá sleduje dianie na Špecializovanom trestnom súde.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Vládnemu rozpočtu slabne parlamentná podpora. Proti aktuálnemu zneniu rozpočtu z dielne Igora Matoviča sa postavili už aj samotní poslanci OĽANO. Občianska a demokratická platforma hnutia si postavila dve podmienky a bez ich splnenia, rozpočet podporiť odmieta. A potvrdí parlament vládnu dohodu s lekárskymi odbormi? Parlament začal rokovať o zákone roka, štátnom rozpočte na budúci rok. Rozpočet so schodkom zhruba 8 miliard však nemá istú podporu a krajine tak hrozí rozpočtové provizórium. Odchodom SaS do opozície stratila vláda väčšinu a šance prijať Zákon roka aktuálne ohrozuje už aj rozpočtová rebélia občiansko demokratickej platformy vo vnútri najsilnejšej vládnej strany, hnutia OĽANO. Platforma si postavila dve podmienky, výdavkové limity a financovanie samospráv, no a bez nich, odmieta súčasné znenie rozpočtu podporiť. Viac prezradí v rozhovore pre Aktuality Nahlas poslanec OLANO a člen platformy Kristián Čekovský. Reč bude aj o tom, či parlamentnému klubu OLANO hrozí štiepenie. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zvýšenie platov lekárom. Vláda včera ich požiadavky, teda aj navýšenie platov, pretavila do zákonnej podoby. Dnes o tom poslanci v parlamente rokujú, no a večer musia dať za zákonom poslednú bodku. Viacerí koaliční poslanci síce návrh na dnešnom hlasovaní podporia, no s takýmto platovým navýšením nesúhlasia. V podcaste budete počuť ministra financií Igora Matoviča a poslancov Moniku Kozelovú, Juraja Šeligu a Tomáša Valáška. Je 30teho novembra, počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský    

Generálna prokuratúra potopila najväčšiu politicko-kriminálnu kauzu súčasnosti. Robert Fico a Robert Kaliňák už nie sú obvinení zo založenia organizovanej skupiny a v kauze Súmrak padajú aj obvinenia Norberta Bödöra a Tibora Gašpara. V dnešnom podcaste budete počuť odôvodnenie Maroša Žilinku a jeho zástupcu Jozefa Kanderu. V niektorých iných prípadoch zrušených cez 363-ku sa polícii podarilo podozrivých opäť obviniť, napríklad v prípade Vladimíra Pčolinského. Hrozí teda Robertovi Ficovi ešte v tejto kauze trestné stíhanie, alebo je už úplne z obliga? Odpovie Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. Prezidentka Zuzana Čaputová predniesla správu o stave republiky. Kritizovala vládu aj opozíciu. Naznačila aj, že za istých okolností by privítala predčasné voľby? Prinesieme reakcie, aj názor politológa. Moderuje Peter Hanák. Tému o prezidentke nahrávala Denisa Žilová.

Exstarosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý bude stíhaný na slobode a nie vo väzbe. Najvyšší súd dnes rozhodol o zamietnutí sťažnosti prokurátora. Kusého obvinili z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku - podľa vyšetrovateľa si vypýtal od developera úplatok 150-tisíc eur za podpísanie územného rozhodnutia na stavbu bytového domu.  Napriek tomu, že Najvyšší súd Kusého nevzal do väzby obvinenie z korupcie považuje za opodstatnené. Ako to súd zdôvodnil? Čo má polícia v rukách proti Rudolfovi Kusému a čo ,naopak, tvrdí on? V podcaste o prípade povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Štrnásť členských štátov Únie malo v minulosti použiť sledovací softvér Pegasus. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Grécko a Španielsko ho aj údajne zneužívali na diskreditáciu demokratických síl. Európska únia sa kauzou Pegasus zaoberá v rámci vyšetrovacieho výboru PEGA. V súčasnosti už pracuje na príprave konkrétnych záverov vyšetrovaní v jednotlivých krajinách. Na sledovaciu kauzu sme sa pozreli s členom vyšetrovacieho výboru a europoslancom Vladimírom Bilčíkom (Spolu). UPOZORNENIE: Vo zvukovej stope sme nesprávne uviedli, že Rudolf Kusý bol starostom Starého Mesta. Kusý šéfoval bratislavskému Novému Mestu. Za vzniknutú chybu sa ospravedlňujeme. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Celý týždeň prebiehali rokovania vlády s lekárskymi odborármi.  Podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského v siedmich bodoch našli názorový konsenzus, ôsma požiadavka - platy, ostáva stále nevyriešená. Do odchodu lekárov z nemocníc tak ostáva šesť dní, dohoda zatiaľ nie je známa a nemocnice sa už pripravujú na prípadny odchod lekárov.  Prešovská nemocnica či Univerzitná nemocnica Bratislava dnes informovali, že od 1. decembra nebudú objednávať pacientov na plánované operácie. Viac povie hovorkyňa UNB Eva Kliská. Šéf komory zdravotníckych záchranárov František Majerský ma zo situácie zimomriavky - hovorí,že si pamätá na rok 2011, kedy zdravotnícki záchranári v teréne zachraňovali situáciu a privážali pacientov do nemocníc, kde sa o nich nemal kto postarať.  V druhej téme podcastu sa so štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia Michalom Kičom pozrieme na znižovanie emisií v slovenskom priemysle. Vláda totiž vyzýva priemyselné podniky, aby znížili emisie oxidu uhličitého aspoň o 30 percent. Vyčlenila na to 350 miliónov eur z Plánu obnovy. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

NAKA znovu obvinila exministra financií Petra Kažimíra. Ten už čelil trestnému stíhaniu pre korupciu. Obvinenie mu na základe paragrafu 363 zrušila generálna prokuratúra. Prečo teda došlo k opätovnému obvineniu? V podcaste viac povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Pozrieme sa aj na udalosť zo včera - exprezident finančnej správy František Imrecze, ktorý spolupracuje s políciou a svedčí proti najvyššie postaveným politikom Smeru, si našiel pod autom neznámy predmet a požiadal o policajnú ochranu. V Košiciach sa dnes konal summit premiérov V4. Premiéri Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska hovorili o bezpečnostnej situácii, energetike a migrácii. Premiér Eduard Heger na tlačovej konferencii zdôraznil dôležitosť V4. Má fungovanie Vyšehradskej štvorky ešte zmysel? O zmysle Vyšehradskej štvorky sa v podcaste rozprávame so šéfredaktorom portálu Euractiv.sk Radovanom Geistom. Ten vidí len málo podobných názorov, ktoré by spájali Slovensko s maďarskou vládou, no existencia Vyšehradskej štvorky je podľa neho správna. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Lekári sa stále s vládou nedohodli na platových požiadavkách. Sú požiadavky primerané? „To nie je otázka primeranosti alebo neprimeranosti, je to otázka ceny práce," hovorí v podcaste analytik INESS Martin Vlachynský a dodáva, že „poskytovatelia nemocníc by mali mať dostatočnú finančnú silu na to, aby vedeli reagovať na zmeny na trhu práce, nie aby sa to riešilo na úrovni centrálnej vlády." V podcaste budete počuť aj riaditeľku Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovú, ktorá priblíži fungovanie nemocnice počas prvých piatich decembrových dní.    Maďarský premiér Viktor Orbán vyvolal po nedeľnom futbalovom zápase medzinárodny rozruch. Môže za to šál okolo jeho krku, na ktorom bola mapa Veľkého Uhorska, ktorého územie zahŕňa aj Slovensko. Prejav Orbána odsúdili okrem Slovenska aj ďalšie krajiny. K incidentu sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci, ktorých výzvu k Orbánovi inicioval europoslanec Ivan Štefanec. Podľa neho sa snaží Viktor Orbán odviesť pozornosť od svojich problémov, ktoré zažíva Maďarsko v oblasti energetiky. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.  

Na jednej strane rekordné zdražovanie, dramatickosť ktorého dopĺňa reálne menej kúpnej sily; na druhej nekončiaci maratón lekárskovládnych rokovaní, kde má ku kompromisu chýbať „smiešnych“ 40 miliónov. Slovensko týchto hodín.   „Od tej dohody nás delí smiešnych štyridsať miliónov“, uviedol medzi rokovaniami Peter Visolajský z Lekárskeho odborového združenia.   Smiešnosť 40-ich miliónov kontextuje vyše sedem miliárd, s ktorými počíta pre zdravotníctvo budúcoročný štátnych rozpočet, ktorý však stále zostáva bez schválenia parlamentom.   A ak sa tlak nespokojných lekárov pretavil do vyše dvoch tisíc výpovedí, minister financií Igor Matovič tvrdí, že viac peňazí pre nich mu možnosti štátnej kasy nedovoľujú.   Verdikt však má priniesť až streda.   Zdražovanie verzus štále tenšie peňaženky   Zažívame rekordné zdražovanie. Potraviny, bývanie, energie. Ako ďakej ukáže aj cenový vývoj energií na svetových trhoch.   „Najviac zdraželi oleje a tuky, medziročný nárast je pri nich o vyše 50%. Potom je veľmi veľa položiek, ktoré zdraželi od 25 do 30%. V tejto skupine sú mliečne a mäsové výrobky, chlieb a pečivo, v podstate základ nákupného koša“, tvrdí analytička Wood&Company Eva Sadovská. S cenami šla hore aj zelenina, ovocie, ryby.   Drahé Vianoce   Výrazne zdraželi aj sladkosti – o takmer 20%. A s nimi súvisí aj ďalší fakt: už len z tohto jediného dôvodu budú výrazne drahšie aj nadchádzajúce Vianočné sviatky.   Ako vyzerajú z tohto pohľadu ceny „vianočných ingrediencií“?   „Rastlinný olej, rastlinné maslo alebo kryštálový cukor šli s cenou hore o vyše 70%“, konštatuje Sadovská.   Na potraviny dávajú slovenské domácnosti pätinu rozpočtu. Najvyššiu položku však predstavujú náklady na bývanie, naň ide štvrtina domáceho rozpočtu. Na energie ide okolo desať percent.   „Slovensko je špecifické tým, že podiel peňazí, ktoré míňame na energie, je najvyšší vrámci celej EÚ“, približuje analytička. Dopĺňa, že ak sme si už teraz za energie priplatili 19%, v tejto sume ešte nie sú zahrnuté výrazné pohyby na burzách a budúci rok môže byť z tohto pohľade ešte horší.   Aké sú pred nami vyhliadky?   Odpoveď v podcaste, ktorý pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Včera sa začali historicky prvé majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa konajú počas zimy. Dôvodom je Katar - hostiteľská krajina, ktorá sa dostala k futbalovému šampionátu pochybných spôsobom a zanecháva za sebou množstvo kontroverzií. Od korupčných problémov futbalovej organizácie FIFA až po smrť tisíce pracovníkov, ktorí zahynuli pri stavbe štadiónov. Ako Francúzi pomohli Kataru stať sa hostiteľskou krajinou MS? V podcaste odpovie športový redaktor Ján Jasenka. Do možného odchodu lekárov z našich nemocníc ostáva 10 dní - o tom či vyše 2-tisíc lekárov odíde z nemocníc sa už od rána diskutuje na úrade vlády. V čom sa lekárske odborové združenie a vláda zatiaľ nevedia zhodnúť? V podcaste budete počuť reportérku Aktualít Janu Čunderlíkovú. Ako sa v tom má človek zorientovať a na koho strane je pravda? Je návrh vlády o zvyšovaní platov zdravotníkov dobrý? To v podcaste analyzujeme s analytikom z INEKO Dušanom Zacharom. Ten upozorňuje na to, že sa situácia rieši na poslednú chvíľu. „Je to hra s ohňom, je už aj päť minút po dvanástej. Riaditelia nemocníc musia dopredu vedieť, či môžu rátať s lekármi alebo majú odkladať plánované operácie," hovorí v podcaste. Čo presne a kedy nemocnice potrebujú vedieť vysvetlí riaditeľka Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Ruské raketové útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru pokračujú a výsledkom je 10 miliónov Ukrajincov bez dodávky elektriny. A to v období, keď na Ukrajine napadol prvý sneh a očakávajú sa mínusové teploty. Podľa generála Pavla Macka chcú Rusi s blížiacou sa zimou vymrznúť, vyhladovať a vystrašiť ukrajinské obyvateľstvo. A vyvolať masívnu utečenckú vlnu, ktorá bude destabilizovať situáciu v Európe.  Tohtoročný klimatický samit OSN COP 27 sa mal skončiť dnes, no zatiaľ sa krajiny nedohodli na záverečnej deklarácii. Problémom sú viaceré otázky. Napríklad postupné ukončenie tažby ropy či zemného plynu. Dohoda sa nenašla ani na finančnej kompenzácii klimatických škôd v chudobných krajinách.  Napriek tomu je tento samit pre Slovensko prelomový, hovorí v podcaste odborníčka na emisie a biopalivá Janka Szemesová. Podľa nej začíname novú éru v oblasti emisií. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

„Bolo pre mňa sklamaním, že tí, čo gniavili túto spoločnosť po ideovej a morálnej stránke, sa odrazu hlásili ako veľkí demokrati, ľudskoprávni aktivisti a národ im v mnohých prípadoch naletel. „Odpustiť áno, ale znova ich dostať na výslnie, to bola naša zbabelosť a veľká slabosť“,  spomína operný spevák František Balún.  To je jedna z reflexii Novembra 89 v našom dnešnom mimoriadnom podcaste, ktorý je venovaný fenoménuNežnej revolúcie a tomu, ako tieto udalosti reflektujeme po 33. rokoch. November 89, jeden z kľúčových dátumov našich moderných dejín. 17. november 1989,to je začiatok Nežnej revolúcie, ktorá nás tranformovala z pasívneho objektu vlastných dejín na ich  subjekt, teda tvorcov toho, v akej spoločnosti budeme žiť a akú spoločnosť si my sami vytvoríme. Aká bola teda naša už vyše tr desiatky rokov dlhá puť demokraciou a ako vnímame udalosti Novembra 89 z odstupu 33. rokov? V dnešnom mimoriadnom podcaste sa na fenomén Novembra 89 pozrieme očami pamätníkov, ale aj tých, ktorí v tom čase ešte ani len neboli na svete a Nežná revolúcia je pre nich iba dátumom z hodín dejepisu či spomienkami ich rodičov a prrodičov. Fenomén Novembra 89 v reflexii sociológie, etnológie, historie, teológie aj politológie.   V dnešnom mimoriadnom podcaste si tak môžete vypočuť operného speváka Františka Balúna, teológa Tomáša Halíka, sociologičky Zuzany Fialovej, etnologičky Moniky Vrzgulovej, fillozofa a spolutvorcu seriálu o ŠTB Fedora Blaščáka, ľavicového aktivistu a odborára Jána Košča, filozofa a právnika Michala Liptáka a zakladateľky kanálu “Dejepis inak”  Sandry Svitekovej. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Čo sa pôvodne javilo ako možný ruský útok na Poľsko ako člena Aliancie sa s postupujúcim časom ukazuje ako vedľajší produkt snahy ukrajinskej armády zostreliť ruskú raketu. Napriek tomu pre incident spozornel celý svet. Kyjev volal po odvete, Washington nabádal k zdržanlivosti a Poliaci vyšetrujú. Moskva dáva od incidentu ruky preč. Premiér Heger však tvrdí, že vyviniť sa nemôže.   „Či už to bola alebo nebola jeho raketa, Rusko je agresor, ktorý už mesiace útočí na Ukrajinu“, tvrdí. Premiér však ubezpečuje, že Slovensko má bezprecedentne zabezpečený svoj vzdušný priestor.   Aké sú možné scenáre po incidente na poľskom území. V podcaste sa na to pozrieme s Pavlom Havlíčkom z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na míľnik, ktorým si prešiel svet. Je nás osem miliárd. Demografi však majú aj ďalšie zaujímavé dáta a ich interpretáciu. Rozoberieme ich s Branislavom Blehom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.  

V slovenskej spoločnosti už niekoľko týždňov rezonuje téma nelegálnej migrácie. Boli sme sa preto pozrieť do jediného utečeneckého stanového tábora v Kútoch. Ako to tam vyzerá? Informácie sme zisťovali aj priamo od utečencov. No a rozprávali sme sa aj s miestnymi, ktorí v obci žijú. Roman Mikulec čelí už siedmemu pokusu o odvolanie. Podľa opozície šéf rezortu vnútra odignoroval povinnosť strážiť vnútornú slovensko-maďarskú hranicu a nezvládol tak ochrániť slovenské hranice pred príchodom nelegálnych migrantov.  Minister vnútra Roman Mikulec v pléne uviedol, že migráciu na rezorte zvládajú. Budete počuť aj Roberta Fica. Jeho slová sme konfrontovali so šéfkou Ligy za ľudské práva Miroslavou Mittelmannovou.  No a pýtali sme sa jej aj na to, či Roman Mikulec zlyhal. Na to, či minister vnútra pochybil sme sa pýtali aj bývaleho ministra vnútra Ivana Šimka. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Progresívne Slovensko sa posilnilo už o druhého ekonóma z ministerstva financií. Je ním Tomas Hellebrandt. Majú však jasno v tom, ako by malo Slovensko ekonomicky napredovať? Analytik tvrdí, že Progresívne Slovensko sa ešte nevyhranilo, či sú vlastne pravica alebo ľavica. Europoslankyňa Lucia Nicholsonová, ktorá pred časom odišla z SaS, už mesiace hovorí o zakladaní strany. Dnes nám v rozhovore povedala viac. Bude spolupracovať s Mikulášom Dzurindom, alebo ho odmieta? Moderuje Peter Hanák. Rozhovor s Luciou Nicholsonovou nahrával Adam Oleš.

Dnes sa treba pýtať či tento parlament má ešte záujem o aspoň zdanie demokratického systému a či spoločný hodnotový základ, na ktorom funguje nová parlamentná koalícia je v súlade s ústavnými princípmi štátu a či je ešte tento parlament vôbec legitímny. Čestným východiskom z toho sú len predčasné voľby, tvrdí publicista Arpád Soltész.  Je piatok a tak je tu čas na poohliadnutie sa za aktuálnymi udalosťami uplynulých dní s briskným komentátorom politického i spoločenského diania, spisobvateľom Arpádom Soltészom. Parlament je totiž po takzvanej káblovej prestávke opätovne plne funkčný a poslaci majú za sebou doslova maratón hlasovaní, v ktorých sa to hlasovalo i obštruovalo naprieč všetkými možnými stranami a vo všakovakých ad hoc koalíciách. Aký je teda odkaz takéhoto parlamentu občanom a platí stará známa poučka, že keď zasadá parlament, životy občanov, ich slobody ani majetky nie sú v bezpečí? No a ako sa stal Boris Kollár krstným otco parlamentu? Odpovede budeme v dnešných Aktualitách Nahlas hľadať s Arpádom Soltészom. V druhej téme podcastu sa pozrieme na tému nelegálnych migrantov. Slovensko a Česko ohlásili užšiu spoluprácu pri riešení tohto problému na našich spoločných hraniciach. Ako sa však zhodli, ide najmä o celoeurópsky problém.  Európska únia by preto podľa nich mala posliniť vonkajšie hranice schengenského priestoru.  Dalším problémom nelegálnej migrácie v prípade sýrčanov a afgáncov je prekážka v ich vyhostení. Problematiku nelegálnej migrácie a hraničných kontrol vysvetľujú policajný prezident Štefan Hamran, minister vnútra Roman Mikulec a riaditeľ úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký. Pekný deň a pokoj v duši želajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský                                

Ruské vojská opúšťajú ukrajinské mesto Cherson. Čo to znamená pre Ukrajinu? V podcaste odpovie analytik. Podľa analytika Matúša Halása z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe nedochádza k chaotickému sťahovaniu, ktoré sme mohli sledovať v septembri v okolí Charkova. Ide o organizované sťahovanie ruských jednotiek. O plánovanom ústupe ruskej armády včera informoval minister obrany Sergej Šojgu. Ide o jeden z najvýznamnejších ústupov od začiatku vojny. Ukrajina ale vníma tento krok zatiaľ veľmi opatrne. V druhej téme podcastu sa pozrieme na Špecializovaný trestný súd, kde sa dnes postavil 22-ročný Slovák, ktorý na Telegrame fungoval pod prezývkou Slovakbro. Mladík je obvinený z teroristických aj extrémistických trestných činov. Na Telegrame mal mať niekoľko verejných kanálov, kde velebil teroristov bielej rasy a povzbudzoval k násilnému zvrhnutiu systému. Na Slovakbro odkazuje vo svojom manifeste aj Juraj K. ktorý pri teroristickom útoku na Zámockej ulici zavraždil dvoch ľudí.  Súd mu vymeral šesť rokov väzenia. Viac povie novinárka Aktualít Annamaria Dömeová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Parlament schválil úpravy v súkromných dôchodkoch. Druhému pilieru naordinoval presun úspor do výnosnejších fondov, ktoré by ich mali lepšie zhodnotiť. Účasť v systéme bude automatická, bude však z neho možné vystúpiť; zmenia sa pravidlá pre výplatu dôchodkov a zdaní sa jednorazový výber. So zmenami zákon počíta už od budúceho roka. A pozrieme sa na ne s dôchodkovým expertom z Plánu obnovy Jánom Šebom.   „Táto oprava systému druhého piliera má v sebe potenciál priniesť raz takú hodnotu úspor či výšku dôchodku“, tvrdí dôchodkový expert. Podmienkou je, že si človek bude sporiť podľa tejto predvolenej investičnej stratégie počas celej svojej kariéry.   „Pravdepodobnosť, že v indexových akciových fondoch budete mať nasporené viac, ako by ste sporili len v dlhopisových, je nad 98%“, približuje Šebo.   V podcaste vysvetlíme aj ďalšie zmeny: návrat automatického vstupu do systému, úplne novú architektúru výplatnej fázy, zdanenú možnosť jednorazového výberu dôchodkových úspor i zmeny v oblasti poplatkov.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na prípad, keď ministerstvo práce a Sociálna poisťovňa propagujú súkromnú stránku rezortného ministra Milana Krajniaka. Ján Ivančík z Transparency International Slovensko hovorí, že „z etického hľadiska je to vysoko problematické“.   Čo na to minister Milan Krajniak? Aj to sa dozviete v dnešnom podcaste.   Pripravilil ho Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Snaha ministerstva financií rokovať s opozíciou o štátnom rozpočte na budúci rok stroskotala. Pozvánku štátneho tajomníka rezortu pre opozičnú SaS, Sulíkovi liberáli rázne odmietli. Dôvody pozvánky, ako i dôvody jej odmietnutia nám v podcaste objasnia ako Marcel Klimek, tak Marián Viskupič. A ako Američania zamiešajú so zložením Kongresu USA?  Nad Slovenskom visí hrozba rozpočtového provizória. Vláda síce rozpočet na budúci rok už schválila, ale v parlamente pre svoje predstavy o hospodárení štátu v budúcom roku dostatočnú poslaneckú podpru nemá. Vláda totiž plánuje v budúcom roku približne 8 miliardovú sekeru. Kedysi koaličnej, no dnes už tvrdo opozičnej SaS sa to zdá byť priveľa a považuje vyše 6 percentný deficit za nafúknutý a ohrozujúci zdravie verejných financií. Vymeniť si vzájomné, a zatiaľ nezlučiteľné, pohľady sa včera oficiálne pokúsil štátny tajomník rezortu financií. Jeho pozvánku na rokovania o rozpočte však SaS odmietla. Dôvody a svoje pozície nám v Aktualitách Nahlas objasnia ako Marcel Klimek, tak Marián Viskupič.    V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme do Spojených štátov kde dnes Američania volia zloženie Kongresu. Podľa posledných prieskumov je zrejmé, že Republikáni môžu po voľbách ovládnuť obe komory parlamentu. Sú teda tieto voľby referendom a spokojnosti so súčasným prezidentom Bidenom? A aký dopad budú mať výsledky volieb na  priebeh vojny na Ukrajine? Odpovie Branislav Ondrášik.   Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský

Aký je najnovší vývoj na ukrajinskom bojisku?  „Rusko v posledných dňoch stráca stále väčší počet vojakov. Je to tým, že mobilizovaní vojaci sú nevycvičení,” hovorí v podcaste analytik Vladimír Bednár. Hovorí tiež, že Rusom chýbajú inštruktori, ktorí by mohli viesť výcvik odídencov - výcvik preto vykonávajú bieloruské sily na území Bieloruska. „Časť analytikov tvrdí, že je Rusko v pozícii, ktorú možno poznajú šachoví hráči - každým ďalším ťahom sa situácia zhoršuje,” hovorí tiež v podcaste Bednár. V Ukrajine sú tiež veľmi rozsiahle ukrajinské partizánske sily. Tie podľa Bednára viackrát prinútili ruské okupačné sily opustiť regióny. V druhej téme podcastu sa pozrieme na tohtoročnú klimatickú konferenciu COP 27, ktorá sa začala včera v Egypte. Každoročné sa jej zúčastňuje zhruba 200 krajín vrátane svetových mocností. Tentokrát však neprišli ruskí, čínski ani indickí predstavitelia. O čom je tohtoročná konferencia? Čo dôležité na nej zaznie? Dohodnú sa krajiny na nových spoločných záväzkoch, ako efektívnejšie bojovať proti klimatickej kíze? Denisa Žilová sa na to pýtala klimatológa Jozefa Pecha. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Slovensko podľa Denníka N pôsobí ako zásobáreň ruskej armády. Do Ruska od začiatku vojny odišlo množstvo tovaru, ktoré by mohlo využívať na výrobu zbraní. Sú to rôzne súčiastky, motory, stroje či ložiská. Reportér Denníka N a autor textu Miro Kern si myslí, že náš vývozný systém je zle nastavený. „Ja si myslím, že optimálne riešenie by malo byť podobné tomu, čo je v Česku. Tam exporty do takýchto rizikových krajín posudzuje rovno ministerstvo hospodárstva a až potom colná správa," hovorí v podcaste.  Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka za to môže štát. „Slovenská republika sa začína správať ako zlyhávajúci štát, kde bezpečnostné zložky nielenže nedokážu chrániť Slovenskú republiku a našich občanov, ale nedokážu zabezpečiť ani plnenie našich medzinárodných záväzkov," tvrdí Macko. V druhej téme podcastu sme sa pozreli na to, že Fínsko a Švédsko stále čakajú na vstup do NATO. Vstup nových krajín totiž individuálne musia este ratifikovať všetky členské krajiny Aliancie aj u nich doma v krajine. No a práve to brzdí Turecko a Maďarsko.  Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan to môže robiť aj z dôvodu blížiacich sa volieb. „Určite mu to zlepšuje imidž svetové lídra. Na druhej strane Turci vnímajú svoju politickú, ekonomickú a sociálnu situáciu v krajine," vysvetľuje v podcaste analytička portálu Euractiv Lucia Yar. Prezidentovi to podľa nej nemusí pomôcť, keďže je turecká ekonomicka v zlej situácii. No a aký je dôvod Maďarska? „Už nikto nepochybuje o tom, že Maďarsko je nielen v Európskej únii, ale v už aj pomaly  v Aliancii trójskym koňom zo strany Ruska," hovorí tiež v podcaste Yar. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Ani dostatok poslancov nemusí menšinovej vláde zaručiť úspech s rozpočtom, bez výdavkových limitov nám Brusel miliardy nepošle, upozorňuje Peter Cmorej z SaS. Reaguje tak na signály, že vláda má podporu pre rozpočet zabezpečenú aj bez opozičných liberálov.   SaS je však pripravená podporiť reformu súkromných dôchodkov. Aj tam však má svoje podmienky. „Najdôležitejšie je, aby zostala sloboda výberu“.   Poslanec Cmorej tak reaguje na iniciatívu vládneho OĽANO, ktoré chce zachovať možnosť predčasného výberu dôchodkových úspor, s ktorým návrh ministra práce Milana Krajniaka pôvodne nepočítal. Kompromisom má byť ich zdanenie. A to si vie SaS podľa Petra Cmoreja predstaviť pod podmienkou, že vládna koalícia im schváli „predpoklady na oranžovú obálku“. Oranžová obálka je pritom prostriedkom na informované sporenie v dôchodkovom systéme.   Samotné zdanenie predčasného výberu však podľa poslanca Cmoreja aktuálny pozmeňovací návrh OĽANO neobsahuje, bude sa to musieť ošetriť dodatočne. „Musia si to dať najprv do zákona o dani z príjmu“, vysvetľuje.   Pozrieme sa tiež na prípad útoku sekerou v škole v Novákoch. Podľa psychológa Mareka Madra „útočník svoj skutok plánoval, pôvodne chcel útočiť v autobuse, nakoniec útočil v škole. Dokonca hovoril, že má svoje dôvody, prečo chcel takto útočiť“.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Čo sa na začiatku javilo ako „hackerský útok“, je po týždni „káblový“ problém. A ak ho v parlamente riešia už šiesty deň, súkromná firma by problém detekovala do hodiny a chod by rozbehla najneskôr na druhý deň. Pohľad odborníka.   Na problém s nesprávne zapojenými káblami v národnej rade sme sa pozreli s Filipom Hankerom zo živé.sk   „Problém s káblami by súkromník odstránil za deň, parlamentu to trvá dva týždne“, tvrdí Hanker.   Predseda parlamentu Boris Kollár oznámil, že štvrtok bude v parlamente testovací deň po minulotýždňovom incidente, ktorým sa zaoberá aj Národný bezpečnostný úrad. Trestné oznámenie rieši polícia. Prerušená schôdza bude pokračovať od budúceho utorka.   K nesprávne zapojeným káblom sa medzitým prihlásil poslanec OĽANO Robert Halák.   "Nevidel som to celé, videl som, že je voľný kábel, podvedome som ho zapojil počas diskusie s kolegami. Vôbec som si neuvedomil, že som uzavrel nejaký okruh. Zavrel som skrinku a vôbec som to neriešil," povedal pre TASR.    Blokované dezinfoweby   Vláda dnes schválila novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad bude môcť blokovať dezinformačné weby. Po novom aj účty na sociálnych sieťach so škodlivým obsahom. O blokovaní však vopred musí rozhodnúť súd.  Ak novela prejde parlamentom, blokovaniu sa nevyhnú ani politici. V druhej téme podcastu sa pozrieme na vypínania webov s riaditeľom Centra boja proti hybridným hrozbám Danielom Milom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Cez víkend sa konali spojené župné a komunálne voľby. Došlo tento rok k volebnej korupcii? Čo všetko považujeme za volebnú korupciu a ako vyzerá na celonárodnej či regionálnej úrovni? V regiónoch tento rok išlo podľa právnika Jána Ivančíka z Transparency International Slovensko o ľahšie preukázateľné kupovanie hlasov. „Zväčša išlo o peniaze alebo darčeky za krúžkovanie konkrétneho kandidáta, čiže také jednoduchšie formy, vyslovene porušovania trestného zákona,” hovorí v podcaste. Andrej Babiš ohlásil svoju kandidatúru na post českého prezidenta. V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, aké má expremiér šance na víťazstvo a na ďalších kandidátov. V prieskumoch sa darí generálovi Petrovi Pavlovi a rásť začína aj Danuše Nerudová, ktorú niektorí prirovnávajú k našej hlave štátu Zuzane Čaputovej.  Tému si rozoberieme s českým komentátorom Jindřichom Šídlom.  Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Slovensko čakajú prvýkrát v histórii spojené komunálne a župné voľby. Na to ako budú voľby prebiehať a ako majú voliči postupovať odpovie v podcaste šéfka odboru volieb, referenda a politických strán ministerstva vnútra Eva Chmelová. Príprava na voľby bola podľa Chmelovej náročná, bolo treba zabezpečiť dostatočný počet členovej volebnej komisie či venovať väčšiu pozornosť školeniam- Vysvetľuje tiež, aké riziká vidí pri voľbách a prečo sa zatvoria volebné miestnosti už o 20:00. Napriek tomu, že ide o spojené voľby, účasť voličov na oboch voľbách nie je povinná. „Je na voličovi, či sa rozhodne voliť v obidvoch druhoch volieb, alebo sa nechá zapísať iba v jednom zozname voličov a bude voliť iba v jedných voľbách." Dôležité je, aby sa volič nepoplietol a vložil správne hlasovacie lístky do správnej obálky a schránky. Prečo sú tieto voľby dôležité a čo ukážu? Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy hovorí, že voľby môžu byť obrazom toho, čo si ľudia myslia o súčasnej politike. Môže sa ukázať, či Slovensko volí viac extrémistov alebo nezávislých kandidátov a či niektoré koaličné alebo opozičné strany získavajú alebo strácajú niektoré posty v krajských mestách. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Novinárom z investigatívneho tímu Bellingcat sa podarilo odhaliť tajnú skupinu vojenských inžinierov s profesionálnym vzdelaním v oblasti programovania rakiet. Práve členovia tejto skupiny stoja za odstreľovaním rakiet na Ukrajinu. Podľa šéfa investigatívneho tímu Aktuality.sk Jána Petroviča ide o novodobú žurnalistiku. A aký dopad na budú mať zverejnené informácie na Rusko? V podcaste prezradí generál Pavel Macko. Rezort vnútra oddnes spúšťa kampaň, ktorá má prispieť k obmedzeniu alkoholu u vodičov. Ministerstvo tak reaguje na vysokú spotrebu alkoholu u vodičov a zvýšenú nehodovosť pod vplyvom alkoholu. Je toto riešením, ako obmedziť pitie za volantom? V druhej téme podcastu budete počuť reakciu odborníka na závislosti Ľubomíra Okruhlicu. 

Ústavný súd rozhodol, že sporná referendová otázka týkajúca sa bezodkladnej demisii vlády je v rozpore s ústavou. Na tlačovej konferencii to oznámil predseda ÚS SR Ivan Fiačan. V podcaste budete počuť aj reakciu predsedu Smeru-SD Roberta Fica a šéfa poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša na rozhodnutie Ústavného súdu. Čo bude nasledovať po tom, keď prezidentka vyhlási referendum? Ak by aj referendum bolo platné, ešte by to neviedlo k predčasným voľbám, hovorí ústavný právnik Vincent Bujňák. Budete tieť počuť, prečo existujú v Európe len dve krajiny, ktoré umožňujú rozpustiť parlament ľudovým hlasovaním. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Hopková.

Je to málo, ale v rámci našich národných možnosti je to umenie možného. To je pohľad Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení na vládnu pomoc firmám v energokríze. Viceprezident AZZZ Rastislav Machunka vyzval poslancov k schváleniu budúcoročného rozpočtu pretože provizórium by bolo podľa neho katastrofou..    Vláda odhalila podrobnosti plánu ako mieni pomôcť podnikom v energokríze. Vládnym plánom je zastropovanie cien oboch kľúčových komodít a 80 percent spotreby nad zastropované ceny by firmám následne preplácal štát. V prvom kvartáli budúceho roka na to chce vláda vyčleniť pol miliardy, v tomto roku by išlo na pomoc firmám 300 miliónov. Budúcoročná kompenzácia je však podmienená schválením rozpočtu, na to ale menšinová vládna koalícia zatiaľ nemá v parlamente zaistenú dostatočnú poslaneckú podporu. Budú tieto kompenzácie podnikom stačiť a premietnu sa zvýšené náklady za energie, a to aj napriek vládnym kompenzáciám, i do cien pre nás spotrebiteľov? No a napokon, čo ak rozpočet v parlamente neprejde a zavládne takzvané provizórium?  Témy pre viceprezidenta AZZZ Rastislava Machunku Briti majú opäť nového premiéra. Rishi Sunak sa stane tretím britským premiérom za ostatných 7 týždňov a nahradí Liz Truss. V druhej časti dnešného podcastu budete počuť odborníka na britský politický systém a dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislava Kováčika.  Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský      

Kauza policajnej mafie v službách Norberta Bödöra sa tak skoro pred súd nedostane. Sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman, ktorý má v kauze rozhodovať, sa totiž obrátil na Ústavný súd s návrhom na konanie o súlade zákona s Ústavou. Znamená to, že trestné stíhanie v kauze preruší. Viac povie novinárka Aktualít Annamaria Dömeová. V druhej téme podcastu sa pozrieme na kauzu Dobytkár, v ktorej je obvinený aj oligarcha blízky Smeru Norbert Bödör. Na dnešnom súdnom pojednávaní v Banskej Bystrici vypovedal kľúčový svedok. V podcaste budete počuť regionálnu reportérku Aktualít Ivanu Zigovú. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Nie cenovému stropu pre plyn – zatiaľ, dobrovoľné spoločné nákupy plynu či mechanizmus cenovej korekcie v prípade mimoriadneho zdraženia. Výsledok vyše desaťhodiného rokovania lídrov Európskej únie. Cieľom má byť byť zníženie cien energií, bezpečnosť dodávok a obmedzenie spotreby. Na závery bruselského sumitu sa pozrieme s Richardom Kvasňovským, výkonným riaditeľom Slovenského plynárenského a naftového zväzu.   Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou, tieto známe slová vyriekol bývalý československý prezdent a disident Václav Havel iba pár dní po brutálnom zákroku štátnej moci voči študentom v novembri 1989. Dnes však žijeme dobu, v ktorej dvoch mladých ľudí zavraždili len pre to, akí sú a že vôbec sú, z čírej nenávisti k ich sexuálnej orientácii. Kam sa teda dnes tá “pravda a láska” stratili a čo ešte z tohoto Havlovho odkazu v našej spoločnosti vôbec  zostalo? Braňo Dobšinský sa pýtal známeho sociológa a disidenta Martina Bútoru.   Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák.

Ukrajina sa pripravuje na znovudobytie ďalšej časti Chersonskeho územia. Rusko zatiaľ využíva iránske drony a ničí energetickú infraštruktúru Ukrajiny a začína evakuovať obyvateľov okupovanej Chersonskej oblasti. Vladimir Putin zároveň vyhlásil v štyroch anektovaných ukrajinských regiónoch stanné právo. Podľa generála Pavla Macka dáva stanné právo voľnú ruku pre okupačné ruské vojská, ktoré môžu robiť všetko, čo sa im zachce. Zároveň sa posilňujú kompetencie a právomoci dosadených miestnych úradníkov ruskov okupačnou správou. Prečo parlament neposunul ani len do druhého čítania návrh SaS o partnerskom spolužití a naozaj príde s novým vlastným návrhom? V druhej téme podcastu sa o téme rozprávame s politológom Pavlom Babošom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Koalícia dnes nepodporila návrh zákona už opozičnej strany SaS o zavedení inštitútu partnerského spolužitia. Sas hovorí o sklamaní. Koalícia chce navrhnúť vládny zákon, ktorým chce vlastným spôsobom zjednodušiť život LGBTI+ komunite.  Dnes pokračovalo pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici v kauze Mýtnik, kde je hlavným obžalovaným oligarcha blízky strane Smer Jozef Brhel. O kauze povie viac v podcaste novinárka portálu Aktuality.sk Ivana Zigová. Podcast pripravili Denisa Žilová a Adam Oleš.

Štát chce znižovať ceny energií cez energošeky, ktoré však zrejme nedostanú domácnosti, ale energofirmy, naznačil pre náš podcast minister práce Milan Krajniak. Druhou dnešnou témou je akcia NAKA v súvislosti so staršou kauzou emisie. Matovičov jeden a pol miliardový dodatok k rozpočtu zrejme prejde. Podporia ho totiž nielen Tarabovci, ale aj opozičná SaS. Jej poslanec Karol Galek však tvrdí, že pomoc ľuďom s energokrízou mohla byť dávno schválená, ak by Igor Matovič neblokoval peniaze, kým bol Richard Sulík ministrom hospodárstva. Kým dodatok rozpočtu ešte prejde, rozpočet na rok 2023 SaS nepodporí. NAKA dnes zasahovala na viacerých miestach, obvinila aj ľudí spájaných s Jánom Slotom. Budete počuť našu investigatívnu reportérku Annumáriu Dömeovú. Nahrávali Peter Hanák a Adam Oleš.

„Keď to mám povedať na rovinu: ono to rieši smrť a chorobu“ - Jana Jablonická Zezulová z iniciatívy Inakosť. Reaguje na legislatívnu snahu liberálov vtesnať do zákonného rámca napríklad bezpodielové vlastníctvo pre spolužijúcich parnterov, dedičské záležitosti či možnosti informovania u lekára. Partnerské spolužitie na základe notárskej zápisnice. Ondrej Dostál z klubu SaS.   „Cieľom je potvrdiť vzájomný vzťah dvoch osôb vo vzťahu ku štátu a tretím osobám“, vysvetľuje poslanec.   Inakosti to ale nestačí. „My sa už skutočne potrebujeme kvalitatívne posunúť tak, aby títo ľudia mali voči sebe napríklad vyživovaciu povinnosť“, uvádza Jana Jablonická Zezulová.   Cieľom má byť dôstojná existencia, predpokladom ktorej sú minimálne registrované partnerstvá. Prečo SaS nateraz zostáva na polceste? „Našim cielom je, aby to prešlo“, tvrdí Vladimíra Marcinková z klubu liberárov, ktorá pôvodne kandidovala za Za ľudí.   Aký je cieľový stav iniciatív, za ktorými stojí Inakosť? Minimálne registrované partnerstvá ako predpoklad dôstojnej existencie s spoločnosti, v ktorej platia dane a plnia si občianske povinnosti.   V podcaste sa pozrieme aj na príčiny, prečo to na Slovensku došlo až k stavu, že nenávisť k menšine zabíjala. „Na počiatku bola nenávisť“, tvrdí Radoslav Štefančík, politológ, ktorý analyzuje „jazyk spoločnosti“. Tvrdí, že zo zodpovednosti sa politici v tomto prípade nevyvlečú.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Dvojnásobná vražda pred barom Tepláreň v centre Bratislavy vykazuje znaky terorizmu - polícia nevylučuje, že trestný čin prekvalifikujú.  Po stredajších udalostiach o tom informovali špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko a viceprezident policajného zboru Branko Kišš. Podľa polície sa páchateľ na streľbu pripravoval a ešte v tú noc prijali bezpečnostné opatrenia.  Dnes sa v reakcii na tragédiu koná aj spomienkový pochod v Bratislave pod záštitou iniciatívy Inakosť. Ako sa cítia LGBTI komunita na Slovensku po chladnokrvnej vražde dvoch mladých ľudí? Sú reakcie politikov na tento trestný čin akceptovateľné? Ako chceme na Slovensku zlepšiť postavenie tejto komunity, keď chýba politická vôľa? A chceme vôbec? V druhej časti podcastu sa na život LGBTI ľudí na Slovensku pýtala Denisa Žilová Martina Macka z iniciatívy Inakosť. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Zradikalizovať sa nedá z večera do rána. Podľa odborníka na extrémizmus Daniela Mila mala rodina alebo škola zaregistrovať, že sa deje niečo podozrivé. Slovensko otriasla ďalšia tragédia.  Včera vo večerných hodinách Juraj K. zastrelil dvoch ľudí pred podnikom Tepláreň. Dôvodom dvojnásobnej vraždy nevinných ľudí mala byť nenávisť k LGBTI komunite. Vo svojom 60-stranovom manisfeste písal aj o Židoch, ktorí majú podľa neho riadiť svet. A jediným spôsobom, ako ich nadvládu ukončiť, je zabiť ich V podcaste si môžete vypočuť reakciu majiteľa podniku Tepláreň Romana Samotného. Zástupcu šéfredaktora portálu Aktuality.sk Jána Petroviča, ktorý sa včera večer nachádzal krátko po vražde na mieste činu. Odborníka na extrémizmus Daniela Mila a psychológa Antona Heretika.

Nemecko, Belgicko, Rakúsko – krajiny s výrazným nástupom ďalšej pandemickej covidovej vlny. Scenár najbližších dní aj pre Slovensko? Náznakom má byť vývoj hospitalizácií u nás, tvrdí matematik Richard Kollár z platformy veda pomáha.   Spozornieť majú najmä ohrozené skupiny – teda ľudia s oslabenou imunitou a skupina 65plus. Po ruke sú pritom účinnejšie vakcíny, ochrana dýchacích ciest a vetranie. A rovnako ohľaduplnosť.   V druhej téme sa pozrieme na nový balík sankcii voči Rusku. Majú zasiahnuť krajiny a firmy, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať nastavené obmedzenia. S Irenou Jenčovou z Euractivu.

Zdravotnícke organizácie dnes skritizovali návrh rozpočtu na budúci rok. Ak sa podľa nich nevyčlení viac peňazí zdravotníckemu sektoru, zdravotná starostlivosť sa od budúceho roka stane luxusom.  Na rozpočet sa pozrieme s analytikom z INEKO Dušanom Zacharom. Hrozí rozpad vlády a predčasné voľby práve pri téme rozpočtu? Boris Kollár cez víkend uviedol, že ak v parlamente rozpočet na budúci rok neprejde, treba sa čo najskôr dohodnúť na termíne predčasných volieb. Politické dianie v podcaste okomentuje šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Súčasný šéf NAKA Ľubomír Daňko čelil podozreniu, že zobral úplatok od človeka blízkeho mafiánom. Nakoniec je však všetko úplne inak – páchatelia trestných činov naleteli podvodníkom, zaplatili peniaze, no polícia ich aj tak odstíhala. Kauzu okolo falošného úplatku vysvetlí naša investigatívna reportérka Annamária Döomeová. V druhej téme dnešného podcastu sa venujeme najnovšiemu vývoju na Ukrajine. Rusi totiž podnikli odvetný úder za útok na Kerčský most a opäť ostreľovali civilistov po celej Ukrajine, vrátane Kyjeva. Budete počuť experta na Rusko Vladimíra Votápka. Moderuje Peter Hanák. Druhú tému nahrávala Denisa Žilová.

Koniec stropu a návrat automatu pri dôchodkovom veku, rodičovský bonus pre dôchodcov a nové možnosti predčasného dôchodku. Parlament schválil reformu prvého dôchodového piliera. Ide o reformu, ktorú potreboval?   Namiesto vekového stropu automat. Aktuálne postupné zvyšovanie veku odchodu na dôchod s tým, že hranicou malo byť 64 rokov, sa mení. Nastúpi automat. A ten na jednej strane odstráni vekový strop, na druhej ale v špecifickom čase môže znamenať aj zníženie dôchodového veku. „Ak by prišla nejaká podobná pandémia, ten automat by aj znížil dôchodkový vek“, vysvetľuje Ján Šebo, dôchodkový expert, ktorý je v súčasnosti aj členom tímu plánu obnovy.   Prvotným dôvodom pre odstránenie vekového stropu je však podľa Šeba udržateľnosť dôchodkového systému. „Ak by sme púšťali do dôchodku ľudí príliš skoro, tá menej početná generácia, ktorá má vytvoriť hodnoty pre výplatu dôchodkov, by jednoducho nestíhala“, tvrdí. „Vekový posun znamená, že ľudia zostanú dlhšie na trhu práce, trošku kratšie na dôchodku, ale budeme tak mať dosť zdrojov, aby sme im zabezpečili priznávané dôchodky“, pokračuje.   Exminister Jozef Mihál upozorňuje, že Slováci sa v priemere dožívajú viac a za to môže aj rastúca kvalita života. Na druhej strane je to výzva pre tvorcov politík. „Zvyšuje sa počet dôchodcov, je však stále menej tých, čo do systéme dávajú peniaze“, tvrdí. A poukazuje na to, že aj štátny priebežný pilier bude stále viac odkázaný na druhý polier súkromných dôchodkových úspor.   Odborníčka na osobné financie Andrea Kasanická Straková vidí aj pre Slovensko nevyhnutnosť nastúpiť cestu viacdrojového financovania dôchodkov. „Štandardný pracujúci Brit má svoj dôchodok zložený z trinástich zdrojov“, uvádza.   Rodičovský bonus   Ide o možnosť, že na dôchodky rodičom prilepšia ich deti poukázaním časti svojich odvodov. Maximálne tri percentá, na jedného rodiča však polovicou – teda 1,5%. Dôležitým obmedzením je suma, z ktorej sa to môže robiť. „Nesmie presiahnuť 1,2% priemernej mzdy“, vysvetľuje Šebo. Ak by aj deti zarábali viac, na výpočet bonusu sa môže použiť maximálne 1,2%. „Ak by sme to mali vyjadriť v číslach, mesačne sa tak dá prispieť rodičom z priemernej mzdy približne 45 eur“, tvrdí dôchodkový expert Ján Šebo.   Problématickou časťou riešenia je finačné krytie rodičovského bonusu. Prijatý zákon sčasti počíta s peniazmi, ktoré sa „ušetria“ zmrazením pravidelného odvodu na súkromné dôchodkové účty.   „Z odborného hľadiska je nutné povedať, že to je tá cena: v budúcnosti budú nižšie dôchodky v druhom pilieri, lebo niekto zobral peniaze určené pre budúcnosť a použil ich teraz“, konštatuje Ján Šebo.   Podrobnosti sa dozviete v podcaste. Pripravil ho Jaroslav Barborák.

Tak ako zlyhal Richard Sulík, vo veľa veciach zlyhal aj Igor Matovič. Tým, ako sa naťahovali, sú za rozpad vládnej koalície zodpovední obaja. Tvrdí to poslanec OĽANO Tomáš Šudík. Ten je členom platformy v rámci poslaneckého klubu hnutia, ktorá po Matovičovi žiada novú dohodu o stabilnej poslaneckej väčšine. Spoluprácu s tzv. Tarabovcami označil za prekročenie červenej čiary. A patrí Kaliningrad už Česku? 73 za versus 45 proti. Taký bol pomer hlasov pri parlamentnom odvolávaní Igora Matoviča z funkcie ministra financií. Hoci Matovičovo odvolanie podporilo len 73 hlasov, proti jeho odvolaniu sa jasne a jednoznačne postavilo iba 45 poslancov.  Navyše, deň pred hlasovaním sa v poslaneckom klube OĽANO nečakane zrodila nová občianska a demokratická platforma, ktorá sa okamžite pri svojom vzniku voči lídrovi hnutia verejne vymedzila. Platforma o sile deviatich poslancov adresovala svojmu straníckemu šéfovi verejnú výzvu, v ktorej ho žiadajú, aby „ako víťaz volieb 2020 navrhol takú novú dohodu demokratických síl, ktorou sa v Národnej rade Slovenskej republiky obnoví stabilná väčšina zložená z demokratických poslancov.“ Kto by mal takúto dohodu zabezpečiť, ako ju chcú pri aktuálnej rozhádanosti politikov garantovať, kde chcú platformisti hľadať parlamentnú podporu pre dnes už menšinovú vládu Eduarda Hegera a čo ak sa stabilná parlamentná väčšina pre Hegerovu vládu nenájde? Na to všetko odpovie jeden z členov platformy a spoluautor výzvy poslanec OĽANO Tomáš Šudík.   V druhej časti dnešného podcastu sa poplavíme na lietadlovej lodi Karel Gott do Českého Kráľovca, teda do mesta, ktoré sme doteraz poznali ako ruský Kaliningrad. Samozrejme žartujem, tak, ako dnes žartuje doslova celé Česko. Sociálne siete totiž zaplavili vtipy o anexii ruského Kaliningradu Českom. Podľa Čechov Kaliningrad historicky patrí jednoznačne im a tak si berú túto ruskú enklávu jednoducho naspäť pod svoj patronát. Ide o ironicky výsmešnú reakciu na porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, ktorá si podobne až absurdne pseudohistorickými argumentmi prisvojuje štyri ukrajinské regióny. Téme sa, v rozhovore s odborníkom na informačnú bezpečnosť Tomášom Kriššákom, venuje kolega Adam Oleš.   Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Obvinený Dušan Dědeček, ktorý usmrtil piatich študentov na autobusovej zastávke v Bratislave, svoj čin oľutoval. Na tlačovej konferencii to povedal krajský prokurátor Rastislav Remeta. Dušanovi Dědečekovi hrozí trest väzenia 25 rokov až doživotie. Vyriešia situáciu prísnejšie tresty? Budete počuť profesora Jozefa Čentéša. Vláda Eduarda Hegera má nového ministra školstva Jána Horeckého. Horecký bol učiteľom matematiky, pôsobil ako prezident Združenia katolíckych škôl a je manažérom súkromných škôl Felix. Čo čakať od nového šéfa rezortu školstva? V podcaste odpovie analytik Michal Rehúš. A aké výzvy čakajú v rezorte nového ministra? Odpovie exminister školstva Branislav Gröhling.

Igor Matovič zostáva ministrom financií. Richard Sulík tak ohlásil odchod do tvrdej opozície a nielen to: „Sme pripravení rokovať o predčasných voľbách“, povedal tesne po hlasovaní.   Na Matovičovo odvolanie chýbali tri hlasy. Tie rozhodujúce boli od tzv. Tarabovcov - a teda poslanca Tarabu a dvojice Kuffa a syn. Posledne menovaným sa vysvetľovať nechcelo. Namiesto odpovedí na novinárske otázky reagovali podráždene reakciami o „zapredaných novinároch“   Jednoznačná podpora pre Igora Matoviča však neprišla ani z koaličných vôd – zdržali sa napríklad Petra Krištúfková a Peter Pčolinský, nehlasovalo deväť poslancov okola Kristiána Čekovského a tiež Juraj Šeliga zo Za ľudí. „Celé toto bola iba hra. Je mi veľmi ľuto, že sa hneď potvrdilo, že SaS už chce rokovať o predčasných voľbách“, reaguje Šeliga.   A čo premiér Heger? Volá po jednote a odhodení straníckych tričiek. S tým, že priprevenosti SaS rokovať o predčasných voľbách nerozumie. „Je to výrazný významový posun a kladiem si otázku, že kde sa to vzalo“, reagoval.   V podcaste budete počuť aj ďalších aktérov neúspešného odvolávania Igora Matoviča. A tiež riaditeľku Post Bellum Alexandru Polovkovú. Krátko pred odvolávaním totiž pred parlamentom inštalovali sériu veľkorozmerných fotografií s podobizňami obetí holokaustu. Prečo? Odpoveď nájdete v podcaste.   Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Tragédia, ktorá sa odohrala na Zochovej ulici v Bratislave si vyžiadala päť obetí. Vodič bol pod vplyvom alkoholu. Policajný prezident Štefan Hamran či minister vnútra Roman Mikulec preto volajú po vyšších trestoch za alkohol za volantom. Vyriešia situáciu vyššie tresty? V podcaste odpovie súdny znalec Ľubomír Straka, ktorý pracuje ako profesor súdneho lekárstva a roky sa venuje skúmaniu alkoholu na ľudský organizmus. Budete počuť aj riaditeľa dopravnej polície Tomáša Vrábela. Ukrajinské jednotky oslobodili strategické mesto Lyman. Pokračujú tak vo svojej protiofenzíve. Podľa vojenského analytika Vladimíra Bednára začína byť viditeľný rozdiel vo vyzbrojovaní vojakov. Ruské vojská majú častejšie horšiu výzbroj, ktorá nestačí na stále kvalitnejšie vyzbrojené ukrajinské vojská. V podcaste budete počuť, či mobilizácia zmení priebeh vojny a aká je reálna hrozba jadrového útoku. Adam Oleš sa rozprával s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom.  Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Skončila sa jedna veľká éra vo svete športu. Minulý týždeň na Laver Cupe v Londýne to bolo najmä o ňom. Koniec Rogera Federera priniesol slzy na tvárach mnohých. Veľmi silno prežívali emotívnu bodku Švajčiara aj jeho dnes už bývalí súperi. Pozrieme sa na neho v našom dnešnom podcaste.

Anexia ako jednostranný a násilný A hoci proti nej protestuje prakticky celý civilizovaný svet, Vladimír Putin si ide svojou cestou. Po Kryme nezákonne pričleňuje k svojmu Rusku ďalšie územia nezávislej Ukrajiny. „Lebo je to vôľa miliónov ľudí“, ako povedal vo svojom prvom „živom“ prejave od začiatku invázie voči Ukrajine.   Čo je však pre Vladimíra Putina prejavom vôle miliónov, svet označuje za porušenie všetkých pravidiel medzinárodného usporiadania. Slovensko reaguje v súzvuku najvyšších ústavných činiteľov. „Slovenská republika neuznáva takúto krádež územia“, vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová. Premiér Eduard Heger doplnil, že „takéto kroky do 21. storočia nepatria“.   V podcaste prinesieme aj hodnotenie experta na medzinárodné vzťahy Branislava Kováčika, dekana fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Matej Bela v Banskej Bystrici a tiež pohľad kolegyne Stanislavy Harkotovej, ktorá o Putinovej vojne na Ukrajine práve dopísala knihu.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na pripravované zmeny v súkromných dôchodkoch. S Radovanom Ďuranom, ktorý stojí za petíciou proti zrušeniu možnosti slobodného výberu časti dôchodkových úspor. Prečo nemá byť dôchodcom odňatá možnosť použiť zvyšok svojich úspor jednoducho na to, čo potrebujú?   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Hlasovanie o budúcnosti Igora Matoviča v ministerskej stoličke sa presúva na utorok.  Stalo sa tak po tom, čo poslanec OĽaNO Ján Kerekréti skolaboval počas rokovania a bol prevezený do nemocnice. Pre koalíciu je dôležitý každý jeden hlas. Čo ukáže hlasovanie o Matovičovi? A čo by nasledovalo, ak by ho poslanci prípadne odvolali? Možné scenáre v podcaste rozoberáme s politológom Radoslavom Štefančíkom. Otázky sme mu kládli predpoludním, keď ešte nebolo známe, že hlasovanie presunú na budúci týždeň. V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, že viacerí lekári dnes začali podávať hromadné výpovede. Rezort zdravotníctva má dva mesiace, aby sa dohodol s lekárskymi odborármi. Budete počuť Petra Visolajského a aj reakciu ministra Vladimíra Lengvarského. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Poslanci zo Sme rodina dnes znemožnili rokovania zahraničného výboru o hoaxoch, ktoré šíril generálny prokurátor Maroš Žilinka. Budete počuť reakciu nezaradeného poslanca Tomáša Valáška V parlamente začalo odvolávanie Igora Matoviča. Ten v pléne rečnil viac ako hodinu a po skončení poslanci Oľano odišli. Budete počuť stanovisko vlády k odvolávaniu Matoviča - to povie premiér Eduard Heger. Anna Zemanová vysvetlí dôvody prečo chce SaS odchod šéfa Oľano a zareaguje aj Richard Sulík. Rokovania zahraničného výboru o hoaxoch generálneho prokurátora Maroša Žilinku sa nekonali. Poslanci Sme rodina spoločne s opozíciu opustili miestnosť a výbor nebol uznášaniaschopný. V podcaste budete počuť nezaradeného poslanca Tomáša Valáška, novovymenovaného štátneho tajomníka Andreja Stančíka z OĽANO a poslanca Mariána Kéryho zo Smer-SD. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Opozícia bude zajtra v parlamente odvolávať ministra financií Igora Matoviča, ktorého môže vo funkcii podržať odídenec od ĽSNS Tomáš Taraba. O zotrvaní Igora Matoviča vo funkcii môžu rozhodovať pri jeho odvolaní nezaradení poslanci. V podcaste budete počuť poslanca Tomáša Tarabu a bývalú poslankyňu za OĽaNO Katarínu Hatrákovú.  Bývalý minister hospodárstva Richard Sulík si vie po odchode ministra financií predstaviť návrat do koalície. Znamenal by teda prípadný odchod Igora Matoviča návrat strany SaS do koalície? Odpovedali poslanci za OĽaNO Peter Kremsky a György Gyimesi. Podľa politológa Pavla Baboša by to nebolo prekvapením, keďže Tarabovci majú blízko k jednej z koaličných strán – a to aj podnikateľským pozadím. Podcast pripravili Adam Oleš a Peter Hanák.

Talianske voľby priniesli drvivé víťazstvo krajnej pravice. Aké následky to bude mať pre Európsku úniu a bude nová talianska vláda brzdou aktuálnej Únijnej jednoty voči Ukrajine? A prišiel čas na predčasné voľby aj tu u nás, na Slovensku? Vojna na Ukrajine, protiruské sankcie ako aj energetická kríza. To sú aktuálne zrejme tie najpálčivejšie problémy, ktorým dnes čelí Európska únia. No a ich následky si už vyberajú aj svoju politickú daň. Výsledok talianskych volieb, v ktorých zvíťazila krajne pravicová trojkoalícia totiž môže byť ďalším ohrozením stability a jednoty Únie. Strana Bratia Talianska spolu s Ligou Mattea Salviniho a Vpred Taliansko Silvia Berlusconiho totiž v predčasných voľbách získali vyše 40 percent a už teraz možno cítiť zo strany Európskej únie istú nervozitu z faktu, že ku kormidlu jednej z najväčších európskych krajín sa dostalo tak krajne pravicové zoskupenie, akými sú Bratia Talianska. Čo všetko spôsobilo volebný úspech ultrapravice v Taliansku? A ako môžu Taliani ohroziť jednotu a stabilitu Únie? Odpovie analytička portálu EurActiv Barbara Zmušková. No a v druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na slovenské reflexie rastu popularity európskej krajnej pravice naprieč Európou, ako aj na aktuálne politické dianie tu u nás, na Slovensku, očami šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský  

V podcaste sa pozrieme aj na zvyšovanie platov zdravotníkov. Vyrieši to ale krízu v zdravotníctve? Návrh na zvýšenie platov zdravotníkov prešiel dnes v parlamente prvým čítaním. Zvýšenie platov tak môže byť realitou. Ministerstvo zdravotníctva týmto krokom reaguje na nedostatok zdravotníckych pracovníkov, odchody zdravotníkov a pokles záujmu o štúdium v jednotlivých zdravotníckych profesiách.  Bude zvyšovanie platov zdravotníkov stačiť? Budete počuť predsedníčku parlamentného zdravotníckeho výboru Janu Bittó Cigánikovú a bývalého ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. Dnes sa na východe Ukrajiny začínajú referendá o pripojení štyroch okupovaných oblastí k Rusku. Referendá sa týkajú Doneckej a Luhanskej samozvanej republiky a tiež Chersonskej a Záporožskej oblasti. Čo je taktika Ruska a čo si o tom myslia Ukrajinci žijúci v týchto oblastiach. Budete počuť novinárku Stanislavu Harkotovú. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Niektorí vyšli do ulíc, iní sa pokúšajú odísť z krajiny alebo hľadajú spôsoby, ako sa vyhnúť vojne. Aj to sú udalosti, ktoré môžeme sledovať v Rusku po ohlásenej čiastočnej mobilizácie. Dokáže to ale otriasť režimom Vladimira Putina? V podcaste budete počuť reportérku Aktuality.sk Stanislavu Harkotovú. „Reálne sú diskusie, čo si vybrať - či ísť na dva roky do väzenia alebo ísť na front, kde im hrozí smrť,” hovorí v podcaste. V druhej časti podcastu sa zameriame na majetkové priznania verejných funkcionárov z roku 2021, ktoré boli zverejnené na webe Národnej rady SR. Tie majú poukázať na majetky verejných činiteľov. Koalícia ešte pred voľbami hovorila o väčšej transparentnosti majetkových priznaní. Realita je však iná. Aké dôveryhodné sú takéto majetkové priznania? Adam Oleš sa rozprával s advokátkou z Nadácie Zastavme korupciu Mariannou Leontiev. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Mobilizácia z rozhodnutia prezidenta Putina nasvedčuje tomu, že vojna na Ukrajine nejde podľa plánov Kremľa a tak tým Rusko fakticky ukazuje iba svoju vlastnú slabosť, tvrdí to vojenský analytik Vladimír Bednár. A akým ministrom bol Branislav Gröhling? Pôvodne to mala byť malá a rýchla „špeciálna operácia“, dnes je však z toho plnohodnotný vojnový konflikt. Pár dňový blitzkrieg, ktorý mal vojenskými prostriedkami dostať Ukrajinu doslova na kolená však Rusku akosi nevyšiel a tak po vyše pol roku bombardovania Ukrajiny a zabíjania Ukrajincov, vrátane malých nevinných detí, ruský prezident oficiálne vyhlásil mobilizáciu. Vladimír Putin zároveň deklaroval, že jeho Rusko použije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii. Z vojny, ktorú Rusko vedie na Ukrajine pritom obvinil Západ, ktorý podľa neho vraj Rusko plánuje zničiť a to všetko v čase, keď samotné putinovo Rusko nivočí Ukrajinu. Ukrajina tak dnes čelí mobilizujúcemu sa Rusku a čo z toho vyplýva? Odpovie vojenský analytik Vladimír Bednár a po ňom v druhej časti Aktualít Nahlas zasa vecne zhodnotíme pôsobenie Branislava Gröhlinga vo funkcii ministra školstva. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský  

Koalícii sa po minulotýždňovom neúspechu podarilo otvoriť schôdzu - a to aj za pomoci Smeru. Predseda parlamentu Boris Kollár zaradil ako druhý bod schôdze zmenu ústavy o skrátení volebného obdobia, za čo mu poslanci Smeru pomohli otvoriť schôdzu. Návrh napokon aj poslanci poslali do druhého čítania. Igor Matovič ešte doobeda uviedol, že Robert Fico dodrží sľub skôr ako Richard Sulík. Uvidíme viac takýchto dohôd trojkoalície so Smerom? Budete počuť šéfa poslaneckého klubu Oľano Michala Šipoša, odídenca z Oľano a dnes poslanca SaS Juraja Krúpu a Juraja Šeligu zo Za ľudí.  Ako chcú školy šetriť energiami? Témou druhej časti podcastu je opäť energetická kríza, ktorá sa dotkne aj škôl. Pociťujú energetickú krízu základné a stredné školy už teraz? Sú pripravené šetriť?  A aké úsporné opatrenia zavádzajú vysoké školy? Denisa Žilová sa na to pýtala riaditeľov dvoch základných škôl, dekana Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave a rektora Univerzity Komenského. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Neprišiel, aby si nepoškodil, nakoniec prísť musel. Peter Tóth sa opäť postavil zoči voči Mariánovi Kočnerovi. Pokračuje pojednávanie v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny. S Laurou Kelloovou.   Znechutení politikou až natoľko, že alternatívu vidia aj v silnom a ráznom autoritárskom lídrovi. Čo robí politika so Slovákmi. A môže byť s Mikuláša Dzurinda spasiteľ Slovenska? S Radoslavom Štefančíkom.   A pozrieme sa aj na globálnu udalosť, z ktorej sa stal pohreb britskej panovníčky Alžbety II. So Soňou Weissovou, reportérkou RTVS.   Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Mier s Ruskom by mal byť iba taký, s akým bude súhlasiť Ukrajina, iné riešenie nepripadá do úvahy, tvrdí nový minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Použitie jadrových zbraní Ruskom nepredpokladá, ale vylúčené to podľa neho nie je. A ako Káčer vníma príklon šéfa SMERU k extrémistom? A prečo sa Slovensko bráni zastropovaniu cien plynu Úniou? Na Ukrajine už viac ako pol roka zúri brutálny a krvavý konflikt, ktorý vyvolala agresia Putinovho Ruska. Táto vojna zásadne zmenila všetky geopolitické siločiary a stala sa bezprostrednou hrozbou aj pre Slovensko. Zároveň sme ako členovia EÚ silne zasiahnutí protiruskými sankciami ako i energetickou vojnou s putinovým režimom. Ako by mal vyzerať mier, ktorý raz napokon na Ukrajine musí zavládnuť a spúšťa sa na našej východnej hranici nová Železná opona?Prečo sú sankcie nevyhnutné, aj keď bolia i nás samotných? Témy a otázky pre nového ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. A ako tento dlhoročný skúsený diplomat vníma svoju politickú legitimitu v úlohe ministra, čo si myslí o predčasných voľbách a aký je jeho vzťah k svojmu šéfovi premiérovi Hegerovi či kolegovi Matovičovi? A ako chce Európska únia bojovať proti vysokým cenám energií? S konkrétnymi návrhmi vystúpila v stredu v Európskom parlamente predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen. Jedným z návrhov je i zastropovanie cien dovezeného plynu, s čím ale majú problém viacerí členovia Únie a medzi nimi aj my, Slovensko. V druhej téme dnšného podcastu sme sa na európske riešenia energetickej krízy pozreli očami europoslanca Ivana Štefanca. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský            

Menšinovú vládu Eduarda Hegera dnes čakala prvá skúška, a to septembrová schôdza. Koalícii sa ju však nepodarilo otvoriť a poslanci to opäť skúsia v utorok. Budete počuť premiéra, ktorého situácia prekvapila. Dokáže takto vláda dovládnuť? Téma pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Situácia medzi Azerbajdžanom a Arménskom sa opäť vyostrila. Krajiny sa dlhodobo sporia o územie Náhorného Karabachu. V roku 2020 konflikt vyústil do bojov, ktoré skončili po šiestich týždňoch porážkou Arménska. Obe krajiny majú na svojej strane spojencov. Azerbajdžan sa môže spoľahnúť na podporu Turecka. Arménsko sa, naopak, dlhodobo spoliehalo na podporu Ruska, ktoré momentálne trápia iné problémy spojené s vojnou na Ukrajine.   Čaká nás ďalšia vojna? O konflikte sa rozprával Adam Oleš s odborníkom na Náhorný Karabach Jánom Cingelom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Eduard Heger má novú vládu. Bez ministrov Sulíkovej SaS, ktorí odovzdali prezidentke svoje demisie a s novými tvárami expertov Hirmana, Karasa a Káčera.   Ak prezidentka vystríhala od „únavy zo sporov, ktoré nikam nevedú“, pozorovatelia ich už teraz identifikujú v ministrovi zostávajúcom: Igorovi Matovičovi. Radoslav Štefančík tvrdí, že „ak bude ich prácu sabotovať, ako v prípade ministra Lengvarského, punc odbornosti sa môže rýchlo vytratiť a do popredia môžu vystúpiť konflikty“.   V podcaste budete počuť aj všetkých nových ministrov, rovnako hodnotenie politológa Jozefa Lenča.   V druhej časti sa pozrieme na najväčší slovenský filmový festival Cinematik, ktorý sa dnes začína v Piešťanoch. Zvláštny bude aj svojou sekciou o investigatíve v portáli Aktuality.sk. Viac o ňom prezradia Peter Konečný a Peter Bárdy.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Peter Hanák.

Ukrajinská armáda za posledné dni získala od ruských okupantov späť viaceré obce a mestá a priblížila sa k ruským hraniciam v Charkovskej oblasti. Aký môže byť ďalší vývoj? V podcaste odpovie vojenský analytik Vladimír Bednár. „Ruská strana bude mať pod ochranou riek dostatok času, aby skonsolidovala sily a aby absorvovali porážku, ktorú utrpeli,”  tvrdí Bednár. Čo po ukrajinských úspechoch očakávať od Vladimíra Putina, ktorého kritizujú už aj niektorí jeho podporovatelia? Odpovie český analytik z AMO Pavel Havlíček.  „Kritika sa objavuje v ruských štátom kontrolovaných médiách. Objavujú sa tam náznaky a niekedy aj obsiahla kritika toho, ako je operácia vedená,” hovorí Havlíček. Český expremiér Andrej Babiš sa dnes postavil prvýkrát pred súd v kauze Čapí hnízdo, ktorá sa vyšetruje sedem rokov. V druhej časti podcastu sa pozrieme na samotnú kauzu a ako môže ovplyvniť Babišov politický život. O téme sa rozprávala Denisa Žilová Sabinou Slonkovou, šéfredaktorkou portálu Neovlivní.cz. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Po smrti Alžbety II. sa kráľom Veľkej Británie stal jej oveľa menej populárny syn Charles, dnes už kráľ Karol III. Čo to môže znamenať pre britskú politiku, zachovanie monarchie či napríklad ďalší pokus Škótska o nezávislosť? Anglický panovník je aj hlavou štátu niektorých členov Britského spoločenstva národov – Commonwealthu. Ide o 15 krajín a viaceré z nich sa teraz budú rozhodovať, či chcú Karola III. ako svojho panovníka. Viac nám o tom povie odborník na britský politický systém a dekan Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. Pozrieme sa aj na aktuálny vývoj v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý pred súdom čelí už druhej obžalobe. Čo na neho vypovedá Bernard Slobodník? Moderuje Peter Hanák. Tému o Dušanovi Kováčikovi nahrávala Denisa Žilová.

Robert Fico stratil zvyšky svojej ľudskej dôstojnosti, takto reagoval policajný prezident Štefan Hamran na stupňujúce sa útoky šéfa SMERU, ktorými čoraz viac spochybňuje políciu a ďalšie orgány presadzujúce právo. Policajný prezident zároveň verejne vyzval generálneho prokurátora aby sa ficovými výrokmi zaoberal. Čo vedie Fico k útokom na políciu a prečo už ceny elektriny nebudú také nízke ako doteraz? „Na NAKA nie sú ľudia, ale zvieratá“ hovorí šéf SMERU. Robert Fico stratil posledné zvyšky ľudskej dôstojnosti, reaguje policajný prezident Štefan Hamran. Ficove verbálne útoky na policajné zložky čoraz viac gradujú a to až tak, že nenechali chladného ani samotného policajného prezidenta. Rétoriku Roberta Fica a jeho sťažovanie sa na nefunkčnosť systému sme v podcaste zhodnotili so Štefanom Hamranom i Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu. Európu zachvátila historicky bezprecedentná energetická kríza. Ceny energií letia do astronomických výšok, šudia, ale aj firmy sa nadchádzajúcej zimy boja a tak sa politici začali predháňať v riešeniach, ktoré by cenám energii nasadili uzdu. Čo je v moci Európskej únie a zlyhal európsky energetický trh? Ako vlastne URSO tvorí ceny elektriny a prečo už cena elektriny nebude taká nízka, ako tomu bolo doteraz. Má zmysel zoštátniť Slovenské elektrárne a čo by nás to stálo? No a prečo by nebolo dobré odstrihnúť sa od medzinárodnej energetickej burzy? Témy a otázky Radovana Potočára, pre šéfredaktora Energie portálu.sk a asistenta poslanca Kazdu. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

Vládna koalícia stratila po odchode strany SaS parlamentnú väčšinu a vláda Eduarda Hegera tak bude musieť hľadať podporu v parlamentných laviciach aj medzi opozíciou. Pýtali sme sa preto poslancov z jednotlivých strán, či môže Hegerova vláda počítať s ich podporou. Zdá sa, že koalícia sa spolieha na pomoc SaS z opozície - aké podmienky si bude ale strana klásť? V podcaste odpovie poslanec a šéf finančného výboru Marian Viskupič. „Ak koalícia bude prijímať s podporou inej opozície zákony, s ktorými nie sme stotožnení, také sprísnenie interrupcií alebo zákaz nedeľného predaja, tak potom ťažko od nás môže niekto pri inom zákone žiadať konštruktívnu spoluprácu,” hovorí v podcaste. Na podporu Hegerovej vlády sme sa pýtali aj dvoch bývalých členov koalície a dnes nezaradených poslancov, a to Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko) a Mira Kollára (Spolu). Môže nájsť Eduard Heger podporu medzi inými opozičnými stranami?  Matúš Šutaj-Eštok z Hlasu hovorí, že majú jedinú podmienku.  Na Okresnom súde v Trnave dnes bolo pojednávanie v kauze Fatima. Monika Jankovská sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnila na pojednávaní. O priebehu súdu sme sa rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Nie, nie je v poriadku, keby sme sa mali dlhodobo opierať o podporu poslancov, ktorí do parlamentu kandidovali za kotlebovu ĽSNS. Podpora štátneho rozpočtu, napríklad Štefanom Kuffom, je však vzhľadom na dôležitosť rozpočtu úplne legitímna. Hovorí pre Aktuality poslanec OĽANO Richard Vašečka. Ten je aj jedným z horúcich kandidátov na post ministra školstva. Po odchode SaS z vládnej koalície si nového šéfa hľadá i rezort školstva. Medzi vážnymi kandidátmi na uprázdnené kreslo ministra je aj poslanec Kresťanskej únie Richard Vašečka. Ako nám Vašečka potvrdil, v hre je okrem neho i možnosť, že novým ministrom by sa stal nestranník nominovaný hnutím OľaNO Vládna koalícia stratila po odchode sulíkovcov parlamentnú väčšinu. Hegerova vláda sa tak ocitla v pozícii menšinového kabinetu, ktorý bude musieť v Národnej rade o svoju podporu bojovať schôdzu po schôdzi a zákon po zákone. S automatickou podporou SaS vláda počítať nemôže, na svoje si tak môžu prísť aj poslanci, ktorí vo voľbách pôvodne kandidovali za kotlebovu ĽSNS. Richard Vašečka si však vládu dlhodobo vystuženú parlamentnou podporou exkotlebovcami predstaviť nevie. Vládna kríza sa pritom odohráva na pozadí zásadných kríz s výrazne negatívnymi vplyvmi na obyvateľov Slovenska. Životná úroveň na Slovensku je totiž najnižšia za posledných 20 rokov. Aspoň tak to tvrdí sociológ a šéf prieskumnej agentúry Focus Martin Slosiarik. V druhej téme podcastu sme sa ho preto pýtali aj na energetickú chudobu. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

SaS skončila vo vláde. Ministri dnes podali demisiu a odchádzajú do opozície. Kto môže nahradiť ministrov a ako si Eduard Heger predstavuje vládnutie v menšine? Tvrdí, že sa chce opierať o demokratických poslancov.   V podcaste budete počuť aj slová ministrov po podaní demisie, ako aj šéfa SaS Richarda Sulíka. A bezprostrednú reakciu ministra financií Igora Matviča. Dokáže fungovať Hegerova menšinová vláda? A pomôže či ublíži SaS odchod do opozície? V podcaste sa pýtame politológa Radoslava Štefančíka. „Viem si predstaviť, že kultúrne vojny môžu byť zdrojom ďalších konfliktov a viesť k výraznej nestabilite vládnej koalície,” tvrdí. Podľa neho slovenská politická kultúra nepraje menšinovým zoskúpeniam. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Táto vláda nevyhnutne v krátkom čase skončí. Jediným morálnym riešením je preto obrátiť sa na voliča, aby nanovo rozdal karty v predčasných voľbách, tvrdí politický komentátor Arpád Soltész. A kto je podľa neho za tento náš politický marazmus vinný? Vláda sa nezadržateľne rúti do stavu straty parlamentnej väčšiny. Igor Matovič opätovne potvrdil, že na 100 percent z ministerského kresla neodchádza. Budete počuť aktuálny, dnešný vývoj koaličnej krízy Zlyhali, neplnia si svoje ústavné funkcie a nemajú už ani parlamentnú väčšinu. Jediným morálnym riešením sú preto dnes predčasné voľby, tvrdí politický komentátor a spisovateľ Arpád Soltész Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Hopková a Braňo Dobšinský  

Koaličná kríza pokračuje. Demisiu dnes podal len minister hospodárstva Richard Sulík a ostatní ministri SaS čakajú do pondelka. Oľano dnes totiž prišlo na rokovanie vlády s desiatimi návrhmi, ako pomôcť ľuďom a v prípade, ak ich SaS podporí, Igor Matovič odíde spolu s Richardom Sulíkom z vlády. SaS pripúšťa rokovanie o opatreniach, ale až keď Igor Matovič odíde z vlády. Najnovšie udalosti v podcaste rozoberáme s politológom Jozefom Lenčom. Podľa neho sa SaS dostala do nevýhodnej pozície a za opatreniami cítiť rukopis Igora Matoviča. „Igor Matovič týmito podmienkami dosiahol, čo chcel. Na jednej strane sa môže situovať do pozície, toho, kto chce pomôcť Slovensku a je ochotný sa obetovať. Na druhej strane môže pomstu SaS znásobiť tým, že prinúti stranu, ktorá ho chcela dostať z kresla, aby zaprela predchádzajúce slová alebo ideály,” myslí si politológ Lenč. Prezidentka Zuzana Čaputová si pre pokračujúcu koaličnú krízu dnes pozvala do paláca premiéra Eduarda Hegera a predsedu parlamentu a šéfa Sme rodina Borisa Kollára. Po stretnutí kritizovala koalíciu. „Namiesto riešenia pokračuje nekonečný seriál, ktorý už nikoho nezaujíma. Takto sa vládnuť nedá a nemá,“ uviedla hlava štátu. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Ukrajina tvrdí, že jej sily spustili ofenzívu vo viacerých oblastiach na juhu krajiny. Preberá ukrajinská armáda iniciatívu na fronte? V podcaste odpovie generál vo výslužbe Pavel Macko (ODS) „Vzhľadom k rozsahu nasadených síl a prostriedkov by som ešte nehovoril o veľkom protiútoku. V každom prípade ide o použitie síl na testovanie odolnosti ruskej obrany - kde bude pevnejšia, nájdu Ukrajinci iný smer, kde bude slabšia budú pokračovať,” hovorí Macko. Medzitým ako Ukrajinci ohlásili novinky šéf Smeru-SD Robert Fico pozval na oslavy výročia SNP ruského veľvyslanca Bratčikova. Podľa Macka to ukazuje na to, ku komu sa bývalý premiér hlási.  „Radikalizuje spoločnosť, dáva jej falošné naratívy, falošného nepriateľa a naopak falošných priateľov,” tvrdí v podcaste predseda ODS. Ministerstvo pôdohospodárstva hovorí, že roky zbytočne plytváme potravinami. Rezort chce preto výraznejšie podporiť organizácie, ktoré vedia distribuovať potraviny ľuďom v núdzi. V druhej téme podcastu sa na detaily pýtala Denisa Žilová ministra Samuela Vlčana. Podľa neho v niektorých regiónoch končí v koši až 30 percent jedla. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Vláda v týchto dňoch odobrila zmeny v nastavení druhého dôchodkového piliera. Tou zásadnou je presun úspor do výkonnejších indexových fondov. Cestou bude zmena investičnej stratégie na tzv. predvolenú. Dôchodkový expert Ján Šebo hovorí, že „je pretestovaná a ukazuje sa ako najvhodnejšia“.   Čo navrhované zmeny urobia s budúcimi dôchodkami? Odpovie expert, ktorý pri novele očakáva aj konflikt. V čom?   V druhej časti podcastu sa pozrieme do Maďarska. Viktor Orbán poslal na poslednú chvíľu Bruselu protikorupčný zoznam, aby odvrátil hrozbu zastavenia europeňazí. Vyjde mu to? S Barbarou Zmuškovou z Euractivu.   „Orbánovi nejde o odstránenie korupcie, pretože to je kľúčový bod systému v Maďarsku", tvrdí analytička.  Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Bezodkladná demisia vlády a skrátenie volebného obdobia referendom či obyčajným uznesením parlamentu. Referendový projekt opozičného Roberta Fica a jeho Smeru. Nazbierali preň vyše 400tisíc podpisov. Ústavní právnici však už teraz vznášajú pochybnosti.   Budete počuť Vincenta Bujňáka z Právnickej fakulty UK v Bratislave.   „Referendová otázka sa dotýka len jednej konkrétnej situácie, demisie konkrétnej vlády“, vysvetľuje Bujňák. Pripomína pritom nález ústavného súdu z júla minulého roka, v ktorom sa hovorí o „požiadavke na generalitu práva“, teda aby postihovalo celú škálu problémov.   Nie predčasné voľby, ale hľadanie podpory a politická kortešačka vo vodách Hlasu a exkotlebovcov. O tom má byť Ficov referendový projekt podľa Petra Bárdyho, komentátora Aktualít.   „Ficov Smer-SD nemá veľký koaličný potenciál. Neviem, kto okrem Republiky by dnes s ním šiel“, vysvetľuje Bárdy. „Nepredpokladám, že by to bol Peter Pellegrini“, dodáva. „Pellegrini zažil množstvo ponižovania a znevažovania zo strany Fica“, tvrdí.   „Bez koaličného potenciálu Fico nezastaví vyšetrovania, nemôže ich zmariť“, vysvetľuje šéfredaktor Bárdy. To by mohol urobiť iba prípadnou účasťou v budúcej vláde, čomu politická realita nateraz podľa Bárdyho nenasvedčuje.   A to má byť aj logika jeho „referendového projektu“: mobilizovať verných a zaujať priaznivcov Pellegrinovho Hlasu či exkotlebovcov.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Plynu aj elektriny bude v zime dosť a ceny oboch komodít budú pre domácnosti zastropované, ubezpečuje štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS) Ako bude vyzerať pomoc pre podniky a máme sa obávať aj vynúteného šetrenia napríklad v podobe plynových prázdnin? A aký bude ďalší osud Slovalca? Za kulisami aktuálnej vládnej krízy sa odohráva kríza oveľa vážnejšia. Ceny energií sa akoby utrhli z reťaze a tak väčšina z nás žije vo vážnych obavách ako budú vyzerať ich faktúry za plyn či elektrinu v blížiacej sa vykurovacej sezóne. Mnohí z nás si dokonca môžu oprávnene klásť i otázku, či si raketovo rastúce ceny základných energetických komodít budú vôbec môcť dovoliť. Ako do tejto energokrízy zasiahne štát a dokáže vláda zastropovať ceny plynu a elektriny pre domácnosti? Akej pomoci sa od vlády dočkajú podniky a vôbec, budeme mať v zime dostatok plynu a elektriny alebo nás čaká obdobie, v ktorom prídu na rad i plynové prázdniny či nariadené práce z domu? Odpovie štátny tajomník rezortu hospodárstva za SaS Karol Galek. V druhej téme podcastu sa pozrieme na dnešný protest proti odstávke výroby hliníka v Slovalcu. Koncom septembra fabriku opustí vyše 200 zamestnancov. Problémom sú emisné povolenky a energetická kríza. Podobný scenár odstávky výroby a možného prepúšťania zamestnancov hrozí aj ďalším slovenským fabrikám. Budete počuť premiéra Hegera, ministra Sulíka, ale aj organizátorov protestu Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

Ešte pár dní dozadu to vyzeralo na spor Richard Sulík versus Igor Matovič. Dnes však už vládna rovnica znie Igor Matovič ako minister financií alebo pohodlné parlamentná väčšina pre vládu Eduarda Hegera. Šéf OĽaNO sa svojho ministerského kresla drží veľmi pevne a tak si už jeho kolegovia, ministri za SaS, balia svoju vládnu výbavu. Prečo si sulíkovci nevedia predstaviť ďalšie vládnutie s Igorom Matovičom ako ministrom financií a čo by vlastne vyriešil odchod šéfa OĽaNO do parlamentu? Nie je odchod z vlády, prakticky v polovici volebného obdobia, útekom od zodpovednosti a aké bude pôsobenie SaS v opozícii? Za akých podmienok by liberáli podporili prípadné predčasné voľby a vedia si ešte predstaviť i návrat do vlády Eduarda Hegera? Témy a otázky pre štátneho tajomníka rezortu spravodlivosti za SaS a šéfa OKS Ondreja Dostála. V druhej časti dnešných Aktualít Nahlas sa bližšie pozrieme na dôvody pretrvávajúcej nespokojnosti zdravotníkov. Ich požiadavky vraj totiž zostali odignorované a tak nad Slovenskom visí hrozba masového odchodu zdravotníkov. Čaká nás personálny kolaps? To sa už pýtal kolega Adam Oleš predsedu Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského. TITPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský   --  

Ťah Matoviča Matovičom. Tak opisuje „spasiteľský ťah“ alla Matovič ako riešenie aktuálnej koaličnej krízy bez konca politológ Jozef Lenč.   „Igor Matovič príde o päť minút dvanásť so svojim spasiteľským návrhom, že nám všetkým odpúšťa, s tým, že nikomu neublížil, zamáva do kamery a odíde do parlamentu“, vysvetľuje politológ.   Z pozície radového poslanca „bude robiť to isté, čo robil vo vláde, no zoberie pritom SaS tromf a prinúti ju vrátiť sa do štvorkoalície“, pokračuje.   Ťah Matoviča Matovičom dáva politológ ako alternatívu k možnosti, že nebude ťahať Matovič, ale sám premiér a odvolá rovno oboch rozhádaných ministrov – Matoviča so Sulíkom.   „Reálnejšie však vidím ťah Matoviča Matovičom“, uvádza Lenč. Aj pri tomto ťahu ale očakáva od lídra Oľano „perfídnosť“.   Aj o nej budete počuť v podcaste.   V druhej časti podcastu sa potom pozrieme na aktuálne extrémy počasia. Suchá striedajú návalové dažde a búrky. Zažívame klimatickú zmenu na vlastnej koži? S Pavlom Matejovičom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

„Prevládajúcim sentimentom je snaha inváziu v roku 1968 a následnú okupáciu nejako zamiesť pod koberec a nezaoberať sa tým. To však má vážne dopady na hodnotový systém, na ktorom súčasný režim stojí. Je to vizitka celej našej transformácie po novembri 89. Zásadnú zodpovednosť nesú politici, na ktorých vidno ich pragmatická, úzkoprsú a oportunistická orientáciu,“ hovorí o našom vnímaní prepadnutia Československa v roku 1968 politologička Dagmar Kusá. A kam povedie zbližovanie sa SMERU s Republikou? V nedeľu si Slovensko opäť pripomenie tragické výročie invázie vojsk vedených Sovietskym zväzom. Do našej vlasti pod rúškom noci zákerne a bez pozvania vpadlo pol milióna okupantov. Invázia bez vedomia i súhlasu vlády a parlamentu si vyžiadala vyše stovku obetí a viedla k masovej emigrácii. Nasledovala 20 ročná éra lží, prenasledovania iných názorov a lámania charakterov známa ako husákovská normalizácia. A prečo tento dlhý úvod o notoricky známych historických faktoch? Nuž, preto lebo naše povedomie o tejto udalosti je dnes doslova v žalostnom stave. A historické bezvedomie môže byť v dnešnej turbulentnej a nebezpečnej dobe vážnym bezpečnostným rizikom. V čom to ohrozuje geopolitické záujmy Slovenska? No a kde sa berie všetok ten sentiment po dobe, v ktorej moc sedela na bodákoch okupantov a kde nebolo možné vysloviť nesúhlas bez závažných následkov a najmä, čo s tým? Odpovedia analytička Globsecu Dominika Hajdu a politologička Dagmar Kusá. Robert Fico sú s Milanom Uhríkom čoraz viac jedna ruka. O čom svedčí silnejúca spolupráca SMERu s Republikou? V druhej časti dnešného podcastu sa na túto tému bližšie pozrel kolega Adam Oleš Ako to teda vyzerá s tou hrádzou proti extrémizmu, ktorú ešte pred pár pred rokmi spomínal samotný Robert Fico? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský.

Vyššie sankcie za porušenie zákona o ochrane whistleblowerov – a teda oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Navrhuje ich úrad vlády. Zamestnávateľovi by tak hrozila sankcia do stotisíc eur.   „Ak si vezmeme veľkú firmu s miliónovými obratmi, dvadsať tisícovú pokutu za prípadné šikanovanie oznamovateľa si ani nemusí všimnúť“, vysvetľuje Zuzana Dlugošová, ktorá stojí na čele Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.   „Riešime konkrétne podnety, sledujeme už niekoľko trestných konaní a asistujeme oznamovateľom“, tvrdí Zuzana Dlugošová. Za rok pôsobenia úrad riešil osemdesiatku prípadov.   V prípade oznamovateľov korupcie ide podľa Dlugošovej najmä o ľudí, „ktorí sú zorientovaní vo svojich odboroch, pracujú v štátnych inštitúciách a práve preto, že dobre rozumejú svojej agende, vedia dobre identifikovať závažné porušenia“, dopĺňa.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na fakt, čo môže s vojnou na Ukrajine urobiť slabšia vojenská pomoc zo strany európskych spojencov. S Vladimírom Bednárom.   „Meškanie s vojenskou pomocou sa potenciálne prejaví aj v tom, že časový sklz bude mať aj oslobodzovanie ukrajinského územia“, tvrdí analytik Bednár.   Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

„Toto je proces, ktorý je samozničujúci. Na konci bude zánik SaS. Problém je, že Sulík si tak „odpálil“ všetkých svojich kritikov, že stratil v strane systém bŕzd a protiváh,“ kritizuje predsedu SaS bývalá poslankyňa liberálov Lucia Nicholsonová. Podľa nej v SaS už predsedovi nemá kto povedať, že sa mýli pretože v nej zostali len ľudia visiaci na šnúrkach predsedových nohavíc. Ustúpi Sulík v aktuálnom spore s Matovičom? A ohrozuje hnutie Republika bezpečnosť Slovenska? Vládnu koalíciu už celé týždne zamestnáva ostrý spor medzi SaS a OlaNO pričom ustúpiť nechce ani jedna zo zúčastnených strán. Aké je pozadie rozhodnutia liberálov žiadať si už po druhý raz politickú hlavu Igora Matoviča? Nakoľko išlo o osobné rozhodnutie Richarda Sulíka a do akej miery je s ním stotožnená aj strana, ktorú vedie? A akú úlohu v rozhodnutí odísť z vládnej koalície hrali stúpajúce preferencie SaS a možno od nich očakávať konštruktívnu opozičnú politiku? Odpovie bývalá dlhoročná sulíkova spolupracovníčka a exposlankyňa za SaS Lucia Nicholsonová. Tá dnes prichádza aj s ideou založenia novej strany. Objavia sa v nej aj expremiér Dzurinda či bývalý minister financií Ivan Mikloš? V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na hnutie Republika, ktoré naberá do svojich radov ľudí z prostredia bezpečnostných zložiek. Môže sa tak stať strana Republika bezpečnostnou hrozbou pre slovenskú Republiku? Viac už v rozhovore kolegu Adama Oleša s reportérom Aktualít Tomášom Kyseľom Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský.      

Ceny benzínu a nafty už klesli takmer o 20 centov. Tento trend by mohol ešte pokračovať. Dočkáme sa vďaka tomu zníženiu cien potravín? Analytici naznačujú, že medzimesačne možno áno. Budeme sa mať vďaka tomu lepšie, alebo len menej zle ako sa čakalo? Niektorým firmám sa zvýšili zisky a ich zamestnanci by si tak mohli vypýtať vyššie platy. Neprispejú však vyššie platy opäť k ďalšej inflácii? V dnešnom podcaste budete počuť bankových analytikov Michala Lehutu a Janu Glasovú. Druhou témou dnešného podcastu je, že až 23-tisíc ľudí podpísalo verejnú výzvu na zmenu kontroverzného paragrafu 363 trestného poriadku. Podpísaní ľudia požadujú zúženie právomocí generálneho prokurátora. Viac povie šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v rozhovore s Braňom Dobšinským. Moderuje Peter Hanák.

Slovensko sa lúči s kardinálom Jozefom Tomkom. Odišiel najstarší člen kardinálskeho zboru, najbližší spolupracovník prinajmenšom dvoch pápežov, rovnako osobnosť, ktorej vďačia za pozornosť sveta Ján Pavol II. či Benedikt XVI. Slovák, ktorý mal dve desaťročia pod palcom svetové misie. V spomienkach najbližších spolupracovníkov však zaznievajú aj slová ako dar, starý otec či inšpirácia. Ako ho videl Jozef Kováčik, niedajší hovorca slovenských biskupov, ktorý digitalizoval kardinálov bohatý videoarchív zo stovky jeho misijných ciest.   „On nebol ten, ktorý by sa potreboval niekde ukazovať. Vždy bol takou šedou eminenciou v tom dobrom slova zmysle. Od sekretára biskupskej synody. A myslím si, že to bol koreň jeho ostatných úspechov v živote. Tam sa ukázal, ako dobrý diplomat a zároveň vynikajúci teológ. Bol to on koniec koncov, kto dal do popredia či už kardinála Jozefa Ratzingera alebo kardinála Jozef Wojtylu a mnohých ďalších.“   „Bol to on, ktorý druhým pomohol a on zostával vždy tou dvojkou trojkou. A myslím, že toto je v živote človeka veľmi dôležité: byť dobrou dvojkou, trojkou, bez toho, aby som mal ašpirácie byť za každú cenu jednotkou.“ Podľa Kováčika to kardinál Tomko zvládal vynikajúco.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na šance vládnej koalície. Šéfredaktor Aktualít a ich komentátor Peter Bárdy nevidí zázrak, ktorý by ju udržal.   Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Vládna štvorkoalícia zrejme definitívne skončila. OĽANO odmietlo ustúpiť ultimátu liberálov no SaS na ňom trvá. Riešenie neprinieslo ani dnešné stretnutie koaličných špičiek zvolané premiérom Hegerom. Má ešte štvorkoalícia predsa len nejakú šancu a koho vinou koalícia skrachovala? A kde bude premiér hľadať podporu na vládnutie? Odpovie spoluzakladateľ liberálov a dlhoročný kolega predsedu SaS Martin Poliačik. A pozrieme sa aj na tému finančnej gramotnosti. Takmer nekonečná melodráma o ďalšom fungovaní vládneho štvorlístka sa dnes zrejme a tentoraz už asi i neodvratne priblížila k svojmu koncu. Odchodom liberálov z koalície sa tak hegerova vláda stane formálne, i oficiálne, vládou menšinovou a teda vládou odkázanou na podporu parlamentnej opozície. Má ešte štvorkoalícia predsa len nejakú šancu? Kto v tomto spore pochybil? No a ako môže fungovať vláda bez podpory parlamentnej väčšiny? Odpovie bývalý stranícky kolega Richarda Sulika exposlanec SaS Martin Poliačik ako aj politológ Jozef Lenč. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na tému finančnej gramotnosti. Na otázky, ako na tom sme práve v tejto oblasti odpovedia riaditeľka FinQ centra Danica Lacová a hlavný analytik Národnej banky, Michal Horváth.   Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želajú denisa Žilová a Braňo Dobšinský. REPO

  Zastrašovanie a lynč. Podľa policajného prezidenta ich majú zažívať vyšetrovatelia politicky citlivých prípadov. Štefan Hamran preto vystúpil na ich obranu.   Na špeciálnej tlačovej besede pomenoval ja dôvody nespokojnosti bývalého trojnásobného premiéra a jeho okolia.   „Jeho vysokopostavní nominanti sa dnes ocitli na zozname obžalovaných a právoplatne odsúdených“, tvrdí policajný prezident.   Nemá však pred útokmi politikov policajného prezidenta brániť skôr minister vnútra, ktorý je sám politik?   „Bohužial, minister Roman Mikulec sa aktívne nezastáva polície a jej práce, preto je namieste, že to urobil policajný prezident“, tvrdí Zuzana Petková z nadácie Zastavme korupciu.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na tému integrácie ukrajinských utečencov pred vojnou. S Elenou Gallovou Kriglerovou z Centra pre výskum etnicity a kultúry.   „Sme ochotní akceptovať cudzincov, ktorí sú nám kultúrne blízky a z ktorých máme ekonomický osoh. Nerátame však s tým, že by mali mať i rovnaké práva ako my“, tvrdí.   Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák.   Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame  

Sedem dní bez dodávok. Slovensko zažilo epizódu ropného sucha. A paradoxne o nej takmer nevedelo. Zodpovednosť pritom nepadá na Rusko, ani Ukrajinu – tvrdí minister hospodárstva Richard Sulík. Zodpovední sú podľa neho bankoví úradníci.   So sankciami voči Rusku sa musíme pripraviť na to, že „ropné sucho“ nemusí byť ojedinelou epizódou – upozorňuje energoexpert Karel Hirman.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na chystanú obnovu vojnou zničenej Ukrajiny. Ako sa do nej môže zapojiť Slovensko? Odpovie Jurij Muška, diplomatický zástupca Kyjeva u nás. Budete počuť aj Vladimíra Vaňa z rezortu financií a Petra Kremského z hospodárskeho výboru parlamentu.   Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Lekári a sestry dnes na úrade vlády rokovali s premiérom Eduardom Hegerom, ministrom financií Igorom Matovičom a aj ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským. Mesiace hrozili hromadnými výpoveďami, ak im štát nezdvihne platy. To však nie je jediná podmienka. Požiadavky zhrnul pri dnešnom príchode na rokovanie líder lekárskych odborov Peter Visolajský. Ak tie nebudú splnené, hrozia výpovede viac ako 3500 lekárov, čo by mohlo znamenať totálny kolaps nášho zdravotníctva. Ani na dnešnom rokovaní sa nedohodli. Ďalším problém slovenského zdravotníctva je nedostatok liekov v lekárňach. Tvrdí Ľuboš Baran z internetovej lekárne. V slovenských lekárňach chýbajú lieky, ako sú antibiotiká alebo lieky na arytmiu srdca alebo aj na niektoré psychiatrické diagnózy. Pýtali sme sa na to viceprezidentky lekárnickej komory Miroslavy Snopkovej. Podcast pripravil Peter Hanák. 

Ako bude vyzerať vojna najbližšie mesiace? Ukrajinci po prvý raz preberajú vojenskú strategickú iniciatívu, teda určujú, kde sa bude najbližšie týždne bojovať. Pomáha im v tom napríklad aj dodávaná technika z Európskej únie a Spojených štátov. Podľa Matúša Halása z Ústavu medzinárodných vzťahov ďalší vývoj a úspech ukrajinských vojakov na bojisku závisí práve od dodávok zbraní zo Západu. Strana SaS predkladá ústavný zákon o dôchodkoch. Budete počuť Richarda Sulíka, Petra Cmoreja a Mariána Viskupiča. Minister práce Milan Krajniak tento krok SaS vníma ako pokus zatiahnuť hnutie Sme rodina do konfliktu liberálov s Oľano. Na slovenský dôchodkový systém sa pozrieme s ekonómom z tímu plánu obnovy na Úrade vlády a univerzitným pedagógom Jánom Šebom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Mariánovi Kočnerovi hrozí ďalšia obžaloba. Vyšetrovanie káuz Donovaly a Báč je ukončené. Čím sú špecifické tieto kauzy? Prečo vyšetrovanie trvalo viac ako päť rokov? Postaví sa Kočner pred súd? To sa v druhej téme podcastu pýtala Denisa Žilová šéfa investigatívneho tímu Aktualít Jána Petroviča.  Čínska armáda pokračuje vo vojenských cvičeniach v okolí Taiwanu. Môže situácia vyústiť do invázie Číny na Taiwan? Aký je historický kontext a prečo si Čína nárokuje na Taiwan? V druhej téme podcastu budete počuť výkonného riaditeľa Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Mateja Šimalčíka.  „Akýkoľvek útok musí mať námorný element, čo je logisticky náročná operácia. Musíte prepraviť veľké množstvo vojakov a techniky. Vyžaduje si to dlhodobejšie prípravy, ktoré by sme pravdepodobne aj videli. Zatiaľ nič také nesledujeme,” opisuje Šimalčík v podcaste. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Utečenci z Ukrajiny stále potrebujú materiálnu pomoc. Od augusta ju ale dostáva menej ľudí. Kto môže po novom žiadať o pomoc? A v čom všetkom je iné štvrté kolo pomoci Ukrajincom?  Vyšetrovanie kauzy Súmrak už bolo na konci a vyšetrovateľ predložil spis s návrhom na podanie obžaloby Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a ďalších Situácia sa však zmenila a prokurátor vyšetrovateľovi prípad vrátil na doplnenie dokazovania. Našiel aj procesné pochybenia. Viac povie novinárka Aktuality.sk Annamária Dömeová. Iniciatíva Kto pomôže Ukrajine poskytuje materiálnu pomoc utečencom z Ukrajiny v bratislavskom Auparku od marca. Začiatkom augusta spustila štvrté kolo pomoci v nových priestoroch a s novými prísnejšími podmienkami pre utečencov. Humanitárnu pomoc dostanú už len najohrozenejšie skupiny ľudí - matky s deťmi, seniori nad 65 rokov a invalidní dôchodcovia, ktorí musia byť vopred zaregistrovaní. V centre humanitárnej pomoci sme sa boli pozrieť. Reportáž z bratislavského Auparku nahrávala Denisa Žilová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Pozemok, ktorý si nárokujú aj Kuffovci, získal od štátu do prenájmu ich konkurent. Keď vyčerpali právne kroky, prešli k fyzickým konfliktom. Gregor Kuffa poslal svoju ženu s dieťaťom blokovať traktor a jeho bratia išli následne biť traktoristu za to, že mal ohrozovať ženu a dieťa. Už v pondelok sme upozornili na obvinenie dvojice poslancov Štefana a Filipa Kuffu z nebezpečného vyhrážania, ku ktorému malo dôjsť počas fyzického konfliktu. Polícia v súvislosti s pozemkovými spormi rodiny Kuffovcov vyšetruje až 5 incidentov. Jednu z týchto bitiek sme dnes na webe Aktualít zverejnili ako video. O čo presne ide v tomto spore a prečo sa Kuffovi synovia bijú o pozemky, vysvetlí náš reportér z popradského regiónu Marek Nemec. Na reakciu sme sa pýtali aj ich straníckeho šéfa, predsedu malej strany Život, ktorá združuje odídencov z klubu ĽSNS, Tomáša Tarabu. Reagoval útokom na Aktuality.sk. Druhou témou dnešného podcastu je smrť viac ako 50-tich Ukrajincov v ruskom zajatí. Budete počuť generála vo výslužbe Pavla Macka. Dnešný podcast Aktuality Nahlas nahrávali Peter Hanák a Adam Oleš. 

Fungovanie koalície závisí na rozhodnutí Igora Matoviča, či ostane vo vláde. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že koalícia sa rozpadne, hovorí v podcaste šéfredaktor redakcie Aktuality.sk Peter Bárdy.  Výskumný tím Amnesty International sa rozprával s viac ako sto afgánskymi ženami a dievčatami zmapoval, ako sú takmer pod vládou Talibanu porušované ich práva takmer v každej oblasti ich života. Zvýšil sa počet nútených či predčasných manželstiev, dievčatá majú obmedzenú možnosť študovať na strednej škole a pohybovať sa nemôžu bez sprievodu svojho mužského rodinného príslušníka. V podcaste budete počuť šéfa Amnesty International Slovensko Rada Slobodu. „Naša správa sa volá Smrť v spomalenom zábere. Jedna žena nám povedala, že situácia v Afganistane je tak zlá, v kombinácii aj s istou ignoráciou medzinárodného spoločenstva, že to je ako keby sme už rovno povedali, že ženy v Afganistane sa môžu upaľovať. Takže naozaj je situácia katastrofická,” hovorí v podcaste Sloboda. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Poslanci parlamentu Štefan a Filip Kuffovci sú obvinení z nebezpečného vyhrážania, ku ktorému malo dôjsť pri fyzickej potýčke. Podľa nášho reportéra, ktorý tento prípad sleduje už pol roka, nešlo o jedinú bitku. Polícia ich preveruje až päť. Poslanec Filip Kuffa (pôvodne zvolený za ĽSNS) sa proti obvineniu bráni, že ani on, ani jeho otec Štefan Kuffa (tiež ex-ĽSNS), neboli v danom čase na mieste činu. Náš reportér pod Tatrami Marek Nemec hovorí, že ide o spory o pozemky za účasti rodiny poslanca Kuffu. K fyzickej konfrontácii Kuffových synov pre pozemky pritom prišlo už viackrát. Poslanci požiadali generálneho prokurátora o zrušenie obvinenia cez paragraf 363, no neuspeli. Naopak, Maroš Žilinka mal údajne kežmarských vyšetrovateľov pochváliť. Druhu témou dnešného podcastu je dianie na hraniciach Kosova so Srbskom. Budete počuť bývalého diplomata na Balkáne, Júliusa Lörincza. Podcast nahrávali Peter Hanák a Denisa Žilová.

Vláda plánuje zriadiť Klimatický fond pre pôdu. Ten by mal podporovať farmárov či lesníkov, aby zvyšovali schopnosť pôdy zadržiavať vodu. Fond by mal odštartovať už na budúci rok a vláda naň chce vyčleniť až 150 miliónov ročne. Zvýši to cenu vody? Matoviča vymenil za Sulíka. Prečo poslanec Krúpa zmenil politické tričko? Slovensko začalo v ostatných rokoch sužovať enormné sucho. Vysychajú potoky, vysychajú rieky no a znižujú sa aj hladiny podzemných vôd. S istou mierou hyperbolizácie by sa dalo povedať, že názov známej rozprávky: „Soľ nad zlato“ sa tak ľahko môže zmeniť na rozprávku s názvom: „Voda nad zlato.“ Prognózy pritom veštia, že klimatické zmeny sú už na prakticky nezadržateľnom postupe a lepšie to už azda ani nebude. Alebo to predsa len lepšie byť môže a dá sa vysychanie Slovenska ešte zvrátiť? Odpoveďou je zásadná zmena prístupu k hospodáreniu s vodou. Jedným z riešení je podľa vlády aj zmena motivácii farmárov, lesníkov, záhradkárov no i developerov či samospráv a to prostredníctvom Klimatického fondu pre pôdu. Ešte predtým sa však pozrieme na politický prestup roka, v ktorom výrazná tvár OLANO, poslanec Juraj Krúpa zmenil politické farby a dal sa k Sulíkovcom. Oslovila ho kolegyňa Denisa Žilová. A zhodnotí to i politológ Grigorij Mesežnikov. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.

Fašizmus plus rasová čistota je nacizmus, Maďarsko tak vykročilo cestou nacizmu, hodnotí nedávny orbánov prejav spisovateľ Arpád Soltész. Podľa neho môže ísť o snahu odpútať pozornosť od zhoršujúcej sa ekonomiky, Orbán ale môže mať i ambíciu stať sa lídrom akejsi fašistickej internacionály. Máme sa báť orbánovej stávky na Putina a ako dopadol stret fanúšikov Fradi a Slovana? Náš južný sused hnedne čoraz viac, najnovšie jeho nekorunovaný imperátor Viktor Orbán siahol dokonca až k rasovým teóriám, ktoré v minulosti dôsledne a za nesmierne krvavú cenu zdiskreditovali nemeckí nacisti. Maďarský premiér sa zároveň ostro vymedzil voči prakticky celoeurópskemu konsenzu v prípade podpory Ukrajiny napadnutej putinovým Ruskom. Ak s tomu pripočítame ešte i neustále oživovaný trianonský komplex, ktorý doteraz rojčí o obnove veľkého Uhorska, neodbytne sa nám začne vynárať otázka: Máme sa Maďarska pod vedením Viktora Orbána báť? Kam teda náš južný sused smeruje, a kam je až schopný zájsť? Môžu mať tieto orbánovské teórie podporu Maďarov a čo tí naši Maďari žijúci na území Slovenska? Témy pre spisovateľa a publicistu Arpáda Soltésza. V druhej časti nášho dnešného podcastu sa poohliadneme za včerajším futbalovým stretom budapeštianskeho Ferenczvárosu s bratislavským Slovanom. Hoci bol zápas zaradený medzi vysoko rizikové, žiaden konflikt nenastal, no rivalita slovenských a maďarským ultras nebola, a ani nie je, iba o športe. S redaktorom ŠPORTu.sk Jánom Jasenkom sa o tom porozprával kolega Adam Oleš. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský.  

Menšinovú vládu bez SaS pripustili už koaliční lídri a aj premiér Eduard Heger. Takáto vláda by v kľúčových otázkach ako napríklad odvolávanie mohla závisieť od odídencov z ĽSNS. Poslancov za najsilnejšie vládne hnutie sme sa pýtali, či by s tým nemali morálny problém. Hoci Boris Kollár o „kuffovcoch“ hovorí že nie sú fašisti, politológ na konkrétnostiach dokazuje opak. Bude mať Slovensko menšinovú vládu s podporou fašistov? Pýtali sme sa poslancov OĽaNO. Podpredsedníčka klubu OĽaNO Anna Andrujevová by menšinovú vládu podporovala, Andrej Stančík tvrdí, že si to „nevie predstaviť“. Čo presne tým myslí? Pýtali sme sa aj Petra Polláka ml., ktorý sa zaoberá rómskou problematikou. Pozrieme sa aj na to, prečo tesná menšina v parlamente, pre vládu pri schvaľovaní zákonov či rozpočtu, nie je až taký veľký problém, ako by sa na prvý pohľad zdalo. V skutočnosti totiž málokedy treba až 76 hlasov. Druhou témou dnešného podcastu je tradičný letný nedostatok krvi v slovenských nemocniciach. Boli sme sa pozrieť, ako sa krv daruje a ako ju môžete darovať aj vy. Podcast Aktuality Nahlas nahrávali Peter Hanák, Denisa Žilová a Laura Kellöová. Spolupracovali Matej Ohrablo a Valentína Rybárová. 

Vraciame sa k ľudáckym tradíciám. Slovenským konzervativcom opäť hrozí, že ich, tak ako za Tisa, zhltnú radikáli, varuje sociológ Michal Vašečka. Menšinovej vláde dáva po odchode SaS do opozície, životnosť týždne, maximálne mesiace. A je riešením úradnícka vláda? No a pozrieme sa aj na kvalitu našich vysokých škôl. Slovensko smeruje k politickému patu. SaS chce vládu bez Igora Matoviča, čo však OĽaNo striktne odmieta. Premiérovi Hegerovi tak hrozí, že sa už v septembri ocitne v pozícii vládcu bez oficiálnej podpory parlamentnej väčšiny. Vládnuť sa dá i tak: Veď napokon si to už v praxi vyskúšala aj druhá dzurindova vláda stojaca na podpore exmečiarovcov či exkomunistov. Aké je to vládnuť v menšine a aká môže byť cena za vládnutie s podporou liberálov alebo naopak, extrémistov a konzervatívcov, a je možné v prípade zlyhania politikov sa uchýliť k modelu takzvanej úradníckej vlády? Téma pre sociológa Michala Vašečku a ústavného právnika Mariána Gibu. Druhou témou dnešného podcastu sú výsledky prestížneho rebríčka svetových vysokých škôl. Slovenská technická univerzita a Univerzita Komenského sa umiestnili na chvoste rebríčka. Prečo máme v rebríčku len dve slovenské univerzity? O tejto téme sa kolega Adam Oleš rozprával s odborníčkou na oblasť vysokého školstva a poradkyňou premiéra Eduarda Hegera Renátou Hall. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský

Minulý týždeň zasiahli Európu, vrátane Slovenska extrémne horúčavy. Pozreli sme sa na to, čo sa deje v našom tele, keď sme vystavení vysokým teplotám a či sa dokážeme takému počasiu časom prispôsobiť.  Záchranár a šéf asociácie záchraniek Matej Polák opisuje, že horúčavy zvyšujú nároky ľudského tela na jeho bežné fungovanie - a dá sa to prirovnať k športovej aktivite. „Pre človeka, ktorý vydrží bežnú športovú aktivitu, to nie je problém, ale môže to byť problém pre ľudí, ktorí majú zdravotný stav taký, že by nezvládli ani športovú aktivitu. Pre nich môžu byť teplá takým stresom a námahou pre ich organizmus, že jednoducho skolabujú,” tvrdí Počas minulého týždňa mali viacero výjazdov ku kolapsom z tepla.  Severné Macedónsko a Albánsko pristúpili k rokovaniam s Európskou úniou o spoločnej budúcnosti. Úspešnosť rokovaní je však podmienené zmenou ústavy Severného Macedónska podľa predstáv Bulharska. Je správne, aby jedna krajina žiadala druhú o zmenu ústavy? Kto a ako na celom spore medzi krajinami najviac profituje? Dodrží Severné Macedónsko záväzok zmeniť ústavu? Tieto otázky sa pýtala Denisa Žilová v druhej téme podcastu europoslanca Vladimíra Bilčíka. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Čím sa Putinovi bude menej dariť na bojisku, tým viac sa bude „hrať“ s plynovými kohútikmi. Nadchádzajúca zima si bude vyžadovať šetrenie. Núdzový plán Bruselu je len odpoveďou na realitu. Pohľad na aktuálnu plynovú krízu očami energoexperta Karla Hirmana.   Ruský plyn sa stal horúcou témou leta. Stal sa Putinovou zbraňou voči Európe, ktorá je na ňom závislá. Práve z Ruska pochádza 42% plynu dovážaného do Európy. A hoci sa zatiaľ nenaplnili obavy, že by potrubia Nordstreamu 1 zostali po technickej odstávke suché, aktuálnou zostávajú stále otázky o jeho cene, ktorá je pre agresiu voči Ukrajine na historických maximách. Brusel síce prichádza s projektom pre prípad núdze, ktorý počíta s 15%ným obmedzením jeho spotreby, Medzinárodný menový fond však upozorňuje aj na hrozbu hospodárskej recesie v našich končinách, ak by Moskva predsa len pristúpila k plynovému embargu a partneri v Únii by nám nepomohli zdieľaním LNG terminálov. Čo Slovensku hrozí? Odpovie Karel Hirman, energoexpert.   V druhej časti podcastu sa pozrieme do veľkokapacitného asistenčného centra pomoci Ukrajincom v Bratislave. Služby poskytuje už viac ako štyri mesiace. Teraz rozširuje integračné aktivity. Novinkou sú jazykové kurzy či zóna pre seniorov a črtá sa aj väčšia spolupráca s úradom práce. Ako vyzerá pomoc utečencom v tomto centre?   Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

„Nepanikáriť, výkyvy na finančných trhoch nie sú rizikom, ale istotou, učiť sa môžeme z takmer storočnej skúsenosti“, radí expert na investovanie Maroš Ovčarik. Čo robia také pohnuté časy, ako sú naše poznamenané pandémiou covidu a vojnou na Ukrajine, s peniazmi?   Vážna hospodárska recesia vo východnej Európe. Varuje pred ňou Medzinárodný menový fond. Naplniť sa má v prípade, ak Rusko zavedie embargo na dodávky plynu a ostatne krajiny sa s nami nepodelia o svoje zásoby. Akciové trhy už od začiatku roka prakticky len v prepade, inflácia naopak rastie – a prekonáva dvadsaťročné maximá; a rovnako úrokové sadzby. A malí investori si v mailových schránkach začínajú zvykať na správy typu – hodnota vášho portfólia klesla. Správy sa stávajú cyklickámi. Ako a kedy sa to skončí? Téma pre Maroša Ovčarika, experta na investovanie.   V podcaste sa dozviete, ako sa správať pri výrazných prepadoch na finančných trhoch, či akých chýb sa vyvarovať, aby to nebolo pre nás „drahé“.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na projekt pomoci vojnovým utečencom z Ukrajiny. Pomoci, ktorá pamätá aj na „priateľskú oporu“. Práve o nej sú Buddíci pre Ukrajincov. So Zuzanou Ralbovskou.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský.

„Pandémia dospela do bodu, že s covidom sa už musíme naučiť žiť. Bez toho, aby vážnejšie ovplyvňoval bežný život“, tvrdí infektológ Peter Sabaka.   Svet začína opäť zamestnávať covid. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie počet prípadov narastá už šiesty týždeň za sebou, po tom, čo po marcových maximách klesal. Podľa posledných štatistík organizácie – celosvetovo len potvrdených prípadov vystúpilo na 5,7 milióna, s týždňovým nárastom na úrovni 6%. Omikron je pritom dominantným variatnom vírusu, pričom subvarianty BA.4 a BA.5 zaznamenávajú nárast. U nás sa denné nárasty začínajú blížiť tisícke. WHO hovorí o náročnej jeseni a zime. Aká perspektíva je pred Slovenskom? Téma pre infektológa Petra Sabaku.   „Máme tu ďalšiu vlnu preto, že sa objavil (sub)variant vírusu, ktorý je infekčnejší ako predošlé (je to zrejme najinfekčnejší vírus na planéte) a ktorý dokáže nakaziť aj tých, čo prekonali infekciu v minulosti (vrátane infekcii Omikron BA.1 a BA.2)“, tvrdí Sabaka.   WHO predstavila aj jesennú a zimnú stratégiu pre boj proti covidu. Počíta so zvýšenou vakcináciou, druhou posilňovacou dávkou pre osoby s oslabenou imunitou či seniorov a s rúškami v interiéroch a v hromadnej doprave.   Radikalizácia mladých, čo je za ňou? Keď kotlebova ĽS NS vstupovala do parlamentu, najviac bodovala u prvovoličov. Odvtedy sa doba ešte viac zradikalizovala, ale čo vieme, ako sú na tom mladí ľudia s extrémizmom dnes? Čo a kto je v súčasnosti pre nich extrém? Kde pramenia ich radikálne názory a ako sa s nimi dá bojovať? „Cítia sa nevypočutí a nevnímajú sa ako súčasť spoločnosti“, hovorí šéfka Centra pre výskum etnicity a kultúry, ktoré zrealizovalo projekt skúmajúci mechanizmy prevencie radikalizácie mladých Elena Krieglerová   Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák.

Spolupracujúci obvinení Ľudovít Makó a František Imrecze dnes priamo na úrade vlády polícii ukazovali, kde a ako sa sa mali údajne stretávať s Norbertom Bödörom či Robertom Ficom. Ako si máme predstaviť takú rekonštrukciu stretnutí, v akom štádiu je kauza Súmrak a aké osoby dnes vypovedajú v podcaste povie novinárka Aktualít Laura Kellöová.  Viktor Orbán opäť rozdeľuje maďarskú spoločnosť. Novými nepriateľmi sú tentokrát živnostníci a drobní podnikatelia. Tých čakajú od septembra daňové zmeny. Zákon, ktorý sprísňuje podmienky najvýhodnejšej formy zdaňovania, bol dôvodom minulotýždňových protestov v Budapešti.  Živnostníkov a podnikateľov s nízkymi príjmami, ktorým sa môžu sprísniť podmienky, je v krajine približne 450 tisíc. Zdaňovanie v súčasnej podobe platí v krajine 25 rokov. Ako daňové zmeny v Maďarsku môžu ovplyvniť aj Slovensko?  V druhej téme podcastu sa Denisa Žilová o situácii v Maďarsku rozprávala s politológom Jurajom Marušiakom.  Podcast spracovali Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Preferencie politických strán stagnujú a vládu by sa bez vzájomnej dohody nepodarilo zostaviť ani táboru koalície no ani parlamentnej opozície, hovorí šéf agentúry AKO, ktoré realizovala júlový prieskum preferencii politických strán Václav Hřích Víťazný Hlas, no aj návrat kresťanských demokratov do parlamentu kde by si do lavíc Národnej rady zasadli spolu s Progresívnym Slovenskom. I taký je odkaz voličov vo forme aktuálneho prieskumu preferencii politických strán pre agentúru AKO. Ako sa teda aktuálna vládna kríza odrazila na náladách voličov a bude musieť Robert Fico pri svojom sne o premiérskom kresle poriadne zaloviť v košiari extrémistov a fašistov? Komu a s kým by sa podarilo zostaviť funkčnú vládu no a prečo toľko opýtaných takpovediac láme nad celou politikou palicu a deklaruje svoju nechuť voliť? Témy a otázky pre šéfa agentúry AKO, ktorá prieskum začiatkom mesiaca realizovala, Václava Hřícha. Druhou témou dnešného podcastu sú tropické horúčavy a požiare, ktoré zachvátili Európu. Budú lesné požiare sužovať aj Slovensko a budú nás letné suchá, ale no prudké zrážky trápiť viac než v minulosti? Adam Oleš sa rozprával s meteorológom a klimatológom Milanom Lapinom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Tento týždeň opäť prebieha súd s Mariánom Kočnerom, a to v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spojenej s kauzou prípravy vrážd prokurátorov. Pred súdom dnes vypovedal expolicajt Štefan Mlynarčík, ktorý sa podieľal na sledovaní Jána Kuciaka, ale aj iných osôb. Viac povie novinárka Laura Kellöová. V druhej časti podcastu sa pozrieme na vývoj situácie na Ukrajine. Chystá sa Ukrajina dobyť svoje územie naspäť? Adam Oleš sa rozprával s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Na Slovensku máme prvý potvrdený prípad opičích kiahní. Podľa Úradu verejného zdravotníctva s najväčšou pravdepodobnosťou sa ním osoba nakazila v zahraničí. Nakazený muž či žena je v izolácii a v odbornej starostlivosti lekárov. Čo táto správa znamená? Nakoľko je takáto vzácna infekčná choroba v našich končinách nebezpečná? Téma pre virológa SAV Borisa Klempu   „Zrejme ten najlepší spôsob ochrany je vyhýbať sa sexu s vysoko promiskuitnými osobami, u ktorých je riziko, že by mohli byť infikované“, vysvetľuje.   Opičie kiahne sa v súčasnosti podľa virológa najviac šíria práve v takýchto komunitách.   V podcaste sa dozviete praktické veci, na ktoré pri opičích kiahňach nemožno zabúdať.   V druhej časti sa pozrieme na zelenú, ktorú dal Brusel jadru a zemnému plynu ako zdroju energií pre budúcnosť. Krok vyvolal rozdielne reakcie. Budete počuť ekonóma Lukáša Kovandu a europoslanca Martina Hojsíka.   Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Zo straníckeho podriadeného, či Matovičovho premiéra sa musí stať autonómny silný predseda vlády, inak túto vládnu koalíciu z krízy nevyvedie. Pohľad na aktuálnu koaličnú krízu zo strany Petra Bárdyho, šéfredaktora Aktualít a ich politického komentátora.   „Autonómny a silný sa bohužial doteraz ukázal hlavne pri zahraničných témach“, tvrdí Bárdy. „Dnes má možnosť ukázať sa ako líder aj doma“, dodáva.   „Reálne bude musieť prísť s plánom, ako presvedčiť Igora Matoviča, aby odišiel z postu ministra financií, aby netorpédoval vládu z pozície parlamentného poslanca a aby ju nechal dovládnuť do riadnych volieb“. To považuje Bárdy za najdôležitejšie z pohľadu úlohy premiéra Eduarda Hegera. „Inak sa mu vláda s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vláda rozpadne“, dodáva.   Bárdy však vidí ako nereálne, že by sa Hegerovi podarilo Matoviča presvedčiť, aby z vlády odišiel. „Konflikt prerástol do takých rozmerov, že je nereálne, aby boli v jednom čase na pozíciách ministrov Sulík s Matovičom“. Bárdy tým naznačuje aj možný smer, ako sa budú uberať rokovania.   „Myslím si, že Richard Sulík aj pri svojom egu by bol ochotný rokovať o tom, že by nebol ministrom hospodárstva. SaS má odborníkov, ktorí by ho vedeli plnohodnotne zastúpiť. Predpokladom toho ale bude iný nominant Oľano, ktorí by bol náhradou Igora Matoviča“, uvažuje Bárdy.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na rozhodnutie Bruseli regulovať sociálne siete.   Facebook, Twitter, Google či Amazon po novom už nebudú môcť obchádzať internetové pravidlá a zneužívať svoje postavenie na európskom digitálnom trhu.  Európsky parlament tento týždeň schválil legislatívu o regulácii digitálneho prostredia. Tá sa dotkne predovšetkým technologických gigantov. Jedným z cieľov je ochrana používateľa pred škodlivým obsahom. (Hlavným cieľom je ochrana používateľa pred škodlivým obsahom.)   Ako a aký obsah bude Európska únia regulovať na sociálnych sieťach a ako budú regulované dezinformácie? Budú vôbec regulované? To sa Denisa Žilová pýtala Tomáša Kriššáka, odborníka na informačnú bezpečnosť a Ľuboša Kukliša, riaditeľa Rady pre vysielanie a retransmisiu.   Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák

Ultimátum – slovo, ktoré posledné hodiny víri politické vody. SaS chce dostať takýmto spôsobom Igora Matoviča z vlády. Buď oni, alebo on. Buď on mimo Hegerovej vlády, alebo oni perspektívne mimo tejto vládnej koalície, čím by ona stratila parlamentnú väčšinu. Matovičovo Oľano reaguje výzvou na zotrvanie v nej. Čo aktuálne vzťahy vypovedajú o tejto koalícii a má zmysel, aby pokračovala ďalej? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity   „Neviem si predstaviť, že Igor Matovič povie: ‚no dobre, ja som ten vinník, odchádzam’ a Richard Sulík by vo vláde zostal. Alebo, že by SaS mala vo vláde aj v rozpore s aktuálnou koaličnou zmluvou ministerstvo spravodlivosti. Viem si predstaviť, že Oľano bude mať podmienky či už k predsedovi SaS ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi, poprípade k Márii Kolíkovej. Určite to nebude pozícia, že my sa stiahneme, Igor Matovič odíde z funkcie ministra a všetko ostane postarom.“   Ak by bol Igor Matovič podľa Radoslava Štefančíka pragmatik, učil by sa aj od Roberta Fica. „V minulosti to fungovalo, keď Robert Fico odišiel do ústrania a vládu vytvoril Peter Pellegrini. Koalícia zostala pohromade a fungovala naďalej“. Štefančík však dodáva, že „problém je v tom, že R. Fico je typ pragmatického politika, ktorému moc stačí aj sprostredkovane cez dosadeného premiéra“. Igor Matovič ale podľa Štefančíka politický pragmatik nie je.   Aktuality sa na vás tešia aj na festivale Pohoda. Predstavíme vám našu investigatívu – s Jánom Petrovičom.   A na svoje si prídu aj milovníci hokeja. Martin Toth – Vaňo sa bude s Mariánom Gáboríkom rozprávať aj o budúcnosti tohto zimného športu.   Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Záujem Slovákov o letné dovolenky sa tento rok vrátil do čias pred pandémiou. V dnešnom podcaste sme sa teda pozreli na to, aká dovolenková sezóna nás čaká. Dovolenkári by mali tento rok rátať s možným čakaním na letiskách, a to pre prebiehajúce štrajky a nedostatok personálu, s ktorým bojujú letiská po pandémii. „Problém prichádza zo zahraničných letísk, ktoré sú obrovské. Chýba im dostatočná časť kvalifikovaného personálu, ktorý nie je možné zohnať zo dňa na deň, pretože potrebujú bezpečnostnú previerku. Zaškolenie a celý proces istý čas trvá,” vysvetľuje v podcaste hovorkyňa bratislavského letiska M.R.Štefánika v Bratislave Veronika Hauswaldová. Pozreli sme sa aj na to, ako sa dotkne tohtoročných dovoleniek inflácia -  pri zakúpených zájazdoch, ale aj pri cestovaní na vlastnú päsť. „Pri zájazdoch cena narástla pri pohonných hmotách. Dá sa očakáva palivový príplatok niekde na úrovni 50 - 60 eur osoba na pobyt,” hovorí prezident  Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Roman Berkeš. Vysvetlí aj koľko si ľudia môžu oproti minulému roku priplatiť, ak cestujú individuálne. A kde sa oplatí tento rok cenovo vycestovať? Podľa analýzy spoločnosti CapitalPanda, ktorá mapovala ceny v obľúbených destináciách, sa oplatí ísť na dovolenku do Grécka či Turecka. Naopak zdražieť mala obľúbená destinácia Slovákov, a to Chorvátsko. V druhej časti podcastu sa pozrieme na blížiaci sa festival Pohoda. Na najznámejšom slovenskom festivale nebude chýbať ani stan Aktualít. Adam Oleš sa pýtal šéfredaktora portálu Aktualít Petra Bárdyho na diskusie, ktoré pre vás chystáme.

Čo sa vďaka novému závodu môže zmeniť na východe Slovenska? A ako je to so zahraničnými investormi, majú záujem o Slovensko? To v podcaste analyzujeme s analytikom z INESS Martinom Vlachynským. Na Slovensko prichádza piata automobilka, a to švédske Volvo. Bude sa nachádzať v blízkosti Košíc v obci Valaliky a podľa premiéra Eduarda Hegera môže zlepšiť sociálnu a ekonomickú situáciu v regióne.  Budete počuť aj ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý priblíži ako sa vláde podarilo dotiahnuť na Slovensko ďalšiu automobilku. No a čo všetko by sa vďaka novému závodu mohlo zmeniť na východe Slovenska? A ako je to so zahraničnými investormi, majú záujem o Slovensko? To si rozanalyzujeme s analytikom z INESS Martinom Vlachynským. Aké zmeny plánuje nový šéf RTVS? V druhej časti podcastu budete počuť rozhovor s novým generálnym riaditeľom Ľubošom Machajom. Rozhovor nahrával Martin Sliz. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Fínsko a Švédsko dostali oficiálnu pozvánku do Nato, z Ruska sa pre Alianciu stala „vážna hrozba“, ešte pred desaťročím bolo pritom definované ako „partner“. A Ukrajina síce bez pozvánky, no so záväzkom pomocnej ruky dovtedy, dokedy to bude potrebné. V Madride sa skončil samit Severoatlantickej aliancie. Pozrieme sa naň s analytikom Matúšom Halásom.   Nízky plat, množstvo práce a žiadna autorita. V druhej časti podcastu dáme slovo učiteľom, ktorí sa pre nespokojnosť s postupom rezortného ministra rozhodli pre odchod zo školstva. Komora volá po ústavnom zákone o zvýšení učiteľských platov, v opačnom prípade žiada hlavu rezortného ministra.   Budete počuť už bývalú učiteľku Michaelu Gálovú, Vladimíra Crmomana a Viktora Križa zo Slovenskej komory učiteľov. Rovnako stanovisko ministerstva školstva.   Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

SaS má na budúco-týždňovej Republikovej rade rozhodnúť o ďalšom postupe v koalícii. Aký môže byť ďalší vývoj? „SaS nemôže prísť po 6. júli a povedať, že si to nakoniec rozmysleli a ideme ďalej bez ultimát a podmienok,” hovorí v podcaste politológ. Myslí si však, ak by SaS požadovala odchod Igora Matoviča z vlády, išlo by o „príliš veľké sústo”. Skončí Jaroslav Rezník na čele RTVS? Poslanci dnes okrem neho posunuli do druhého kola aj Ľuboša Machaja. Boli sme sa pýtať poslancov parlamentu, koho z dvojice plánujú podporiť. V koalícii je favoritom Machaj. Budete počuť Kristiána Čekovského zo strany OĽaNO, Annu Zemanovú z SaS, Petra Pčolinského zo Sme rodina a Richarda Takáča z opozičného Smeru-SD. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Môžeme pomôcť poraziť Putina aj na domácom fronte – teda v našom bežnom živote? Odborníci sa zhodujú, že áno. Začať môžeme napríklad klimatizáciou – lebo aj veľkú časť elektriny vyrábame z ruských zdrojov. Kristína Serafínová Hudeková zo Živice poradí, ako zároveň ušetriť 450 eur ročne. Budete počuť aj rady finančného experta Juraja Hrbatého ako ušetriť na spotrebe a ako chce vládna koalícia pomôcť znižovať spotrebu, sme sa pýtali Mariána Viskupiča z SaS. Slovensko kupuje švédske obrnené vozidlá za viac ako 1 a pol miliardy. Či ich naozaj potrebujeme, sa v druhej téme dnešného podcastu Denisa Žilová pýtala generála vo výslužbe Pavla Macka. Moderuje Peter Hanák.

Najvyšší súd Spojených štátov zrušil americkým ženám federálne právo na potrat. Prakticky okamžite na to, vyrazili jednotlivé americké štáty do pretekov ako interrupcie čo najviac obmedziť či rovno zakázať. Viacerí slovenskí zákonodárcovia však verdikt vítajú a oslavujú. Na jeseň sa teda zrejme ani my, tu na Slovensku, nevyhneme ďalšiemu kolu nekonečnej parlamentnej diskusie na tému: Ako ženám potraty čo najviac sťažiť a skomplikovať. Takzvaný prorodinný balíček z dielne Igora Matoviča nebude mať žiadny zásadný vplyv na zvýšenie natality našich žien. Ak naozaj chceme, aby slovenské ženy uvažovali o viacpočetnej rodine, musíme ísť úplne inými a v civilizovanom svete už osvedčenými cestami. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o zásadnom zvrate v práve žien na interrupcie, ale i o tom, aká bude jeseň s Covidom. S odborníčkou na rodovú rovnosť Oľgou Pietruchovou a infektológom Petrom Sabakom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

V politike sa začala rozvíjať spolupráca klerikálov, slovenských orbánovcov s rôznymi formami neoľudáctva a kryptofašizmu. Hľadá sa už len príbeh Veľkej lži, ktorými populisti spoločnosť dostatočne rozdelia a zradikalizujú, hovorí sociológ Michal Vašečka. Demokratická politická scéna, reprezentovaná najmä populistami, podľa sociológa Michala Vašečku stratila už prakticky akékoľvek zábrany a vybrala sa na cestu zjednocovania spoločnosti cez hľadanie obetí, na ktoré bude možné zvaliť svoju neschopnosť riešiť základné existenčné otázky dnes už doslova kolabujúceho štátu. Za jednu z najpravdepodobnejších obetí označil Vašečka komunitu LGBTQ. Odkiaľ pramení tá až neuveriteľne silná skepsa Slovákov k demokracii, Európskej únii, ako i volanie prakticky polovice z nás po vláde silnej ruky, ktorú obnažili najnovšie prieskumy verejnej mienky? Prečo, aj keď sa ani zďaleka nemáme oveľa horšie, než naši susedia v Únii, sme tak veľmi frustrovaní, nahnevaní a uzavretí pred svetom a racionálnymi na faktoch a dátach založenými riešeniami? Prečo sa obeťou populistov môžu stať práve homosexuáli? No a napokon, skutočne nám vadia fašisti? Témy a otázky pre Sociológa Michala Vašečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Prečo sa Putinovi darí napriek vojne a ekonomickej situácii v Rusku? Čo by skutočne vyhnalo Rusov do ulíc? A kým sa stal Vladimír Putin za mesiace vojny? Hosťom podcastu je česká novinárka Petra Procházková o Rusku píše roky. Odišla tam aj v roku 1992 pracovať a ostala tam až do roku 2001. V tejto chvíli je podľa nej režim Vladimíra Putina veľmi stabilný - tak ako dlho nebol. „Vojna zomkla režim, elity aj časť spoločnosti,” vysvetľuje česká reportérka Petra Procházková. Ani ekonomické sankcie nemusia spôsobiť, že začnú Rusi hromadne vychádzať do ulíc. „Dopady by museli siahnuť ľuďom na potraviny. Ale ako hovoria ruskí ekonómovia, Rusko má z hľadiska vlastných zdrojov dostatok zásob, aby pri skromnejšom jedálničku žiadny hladomor nebol.” V krajine tiež chýba aj opozičný líder. Podľa Procházkovej Putin trpí osamelosťou a má pocit, že sa proti nemu spikol celý svet.  „Prepadá do vlastných bludov a je to veľmi nebezpečné.” Presne pred rokom sa objavilo na Južnej Morave tornádo, ktoré zničilo domy, budovy, vozidlá a malo aj svoje obete. Naša reportérka Monika Vatrálová sa bola pozrieť ako sa obce v Juhomoravskom kraji po roku zmenili. Budete počuť aj obyvateľov kraja. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová

Po tom, ako parlamentom prešiel nový mediálny zákon, viacerí politici tvrdia, že sa v médiách budú dožadovať, aby boli zverejňované ich vyjadrenia. Napríklad Jaroslav Baška zo Smeru hovorí, že sa budú brániť voči tvrdeniu, že Smer je organizovaná zločinecká skupina. Budete počuť aj analýzu experta na mediálne právo Tomáša Kamenca a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. V druhej téme dnešného podcastu sa budeme venovať Milanovi Čubovi – nominantovi Andreja Danka v štátnej firme Tipos. Dva a pol roka tam poberal plat viac ako 3000 eur, no v práci ho nikdy nikto nevidel. Nahrávali Peter Hanák a Denisa Žilová.

„Ak šéf vládnej koalície potrebuje na presadenie svojich ‚fenomenálnych nápadov‘ podporu pravicových extrémistov, ide len o dôkaz, že táto vládna koalície vôbec, ale vôbec nefunguje“.   Politológ Radoslav Štefančík hodnotí parlamentné prelomenie veta prezidentky. To v jeho slovníku poodhalilo ale nielen konštatovanú nefunkčnosť tejto koalície: prinieslo prekvapivé zmeny postojov – a to rovno zvečera naráno – ako v prípade poslanca Kristiána Čekovského, či mantinely personálnych červených čiar, o ktorých zas hovorí Juraj Krupa.   Kam posúva koaličné vzťahy nová politická búrka?   Budete počuť aj poslancov Juraja Šeligu, Igora Matoviča a Janu Bitó Cigánikovú.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na pripravovanú voľbu šéfa spojeného telerozhlasu. Ak by ho volili odborníci, už v tom bolo jasno, tvrdí Anna Sámelová z katedry žurnalistiky Filozovickej fakulty UK v Bratislave. Sámelová, ktorá sa vedecky venuje aj konceptu verejnoprávnosti, voľbe šéfa RTVS v parlamente vyčíta zbytočnú politizáciu.   Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Dávať peniaze, ktoré nemáme, rodinám, ktoré ich nepotrebujú je evidentne zlé a hlúpe riešenie. Nie je rozumné plošne rozdávať peniaze všetkým ani vtedy, keď na to máte, ale my na to ani nemáme, to odkazuje Igorovi Matovičovi Ivan Mikloš. Druhou témou sú medvede. Minister Budaj pripúšťa ich reguláciu podľa počtu. Dnes je najdlhší deň roka no a práve letný slnovrat nám priniesol doslova sériu jóbových správ z dielne Centrálnej banky. Podľa NBS nás dvojciferná inflácia potrápi nielen v tomto, ale aj v budúcom roku a navyše, Slovensko ekonomický porastie v nižšom tempe než sa očakávalo, pričom v hre je dokonca i možnosť recesie. No a práve v týchto ekonomicky naozaj neľahkých časoch sa strážca našej štátnej kasy pokúša v parlamente prelomiť prezidentkino veto na približne jeden a štvrť miliardový takzvaný prorodinný balíček. A skúša to napriek nesúhlasu koaličnej SaS ako i tomu, že bez hlasov extrémistov sa mu toto veto pravdepodobne zlomiť nepodarí. Aké sú však samotné kvality tejto vyše miliardovej pomoci a aké to bude mať dopady na naše verejné financie a teda i na hrozbu zvyšovania daní či škrtov vo výdavkoch? Téma pre bývalého ministra financií a jednu z kľúčových postáv ekonomických reforiem 90. rokov Ivana Mikloša. V druhej téme podcastu sa Denisa Žilová o aktuálnej situácii s medveďmi rozprávala s ministrom životného prostredia Jánom Budajom no a zaznie aj názor poslanca za stranu SMER - SD Richarda Takáča. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

Poslanci tento týždeň rozhodnú o protiinflačnom balíčku z dielne ministra financií. Prelomia veto prezidentky? Šéf Oľano Igor Matovič v relácii Na telo, ktorú vysiela televízia Markíza uviedol, že sa o to pokúsia.  Líder SaS Richard Sulík dnes zase uviedol, že by podporili legislatívu s výhradami prezidentky, no ako najlepšiu možnosť vidia to, že by zákon neprešiel vôbec. Aké sú scenáre? Čo bude pre Igora Matoviča znamenať, ak jeho vlastní poslanci nepodporia prelomenie veta? V podcaste sa o téme rozprávame s politológom Jozefom Lenčom. Rozoberieme si aj popularitu hlavy štátu Zuzany Čaputovej. V podcaste sme sa pozreli na parlamentné voľby vo Francúzsku - strana Emmanuela Macrona prišla o väčšinu v parlamente. Aký dopad budú mať výsledky volieb pre Francúzsko a Európsku úniu? Budete počuť politológa Michaela Augustína Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Hrozí nám kolaps zdravotníctva? Takmer 3000 tisíc lekarov je ochotných po lete podať výpoveď, ak vláda nezačne riešiť alarmujúcu situáciu v zdravotníctve a nebude rešpektovať ich požiadavky. Mnohí lekári v nemocniciach chýbajú už dnes a po troch vlnách covidu tam situácia nie je najpokojnejšia. O téme sa rozprávame s lekárom a šéfom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským. „To, čo môže nastať Slovensko už zažilo v roku 2011, kedy dalo ani nie 2-tisíc lekárov výpoveď a musel nastať núdzový stav. Na pár dní boli nemocnice ochromené, žiaľ. My sa do tohto stavu nechceme dostať, a preto robíme všetko preto, aby vláda začala konať ešte pred výpoveďami,” hovorí v podcaste. Nespokojní sú aj záchranári a čakajú na krok vlády. Aj tí nám odchádzajú a hovoria o zlých podmienkach. „Požiadavky od našich kolegov sú také, že to chcú zabaliť a odísť. Nebudeme robiť masívne protesty, nechceme brať pacienta ako rukojemníka, lebo to nie je cesta. Ale môže sa stať, že ak naši kolegovia odídu, na niektorých staniciach nebude mať kto pracovať,” opisuje nálady medzi záchranármi šéf komory František Majerský. Budete počuť aj stanovisko ministerstvo zdravotníctva. V druhej časti dnešného podcastu sa Adam Oleš venuje téme klimatickej zmeny, ktorá môže do Európy priniesť viac tropických ochorení. O téme sa rozprával s virológom Slovenskej akadémie vied Borisom Klempom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Slovensko darovalo Ukrajine 5 vrtuľníkov Mi-17 pôvodne sovietskej výroby. Peter Pellegrini neprotestuje, a spochybňuje skôr kvalitu vrtuľníkov. Predseda zahraničného výboru za Smer-SD Marián Kéry nám pri tejto téme ušiel z rozhovoru. Šéf bezpečnostného výboru za OĽaNO Juraj Krúpa tvrdí, že Marián Kéry by nemal byť predsedom zahraničného výboru, lebo nám robí medzinárodnú hanbu a sťažujú sa na neho diplomati aj ľudia z iných parlamentov. V druhej téme dnešného podcastu sa Denisa Žilová venuje otázke, či môžu homosexuáli darovať krv – a či ich Slovensko diskriminuje tým, že im to v podstate znemožňuje. Moderuje Peter Hanák.

Prezidentka ako konkubína, Američania zas ako psy. A spochybňovanie vakcín proti Covidu-19. Obsah, ktorý sa pre Ľuboša Blahu zo Smeru stal osudným. Facebook mu vypol profil. A to nenávratne. Pre Facebook je tak Blaha „škodnou“. Čo však ďalšie platformy, kam smeruje? Martin Hodás zo sesterského webu Aktualít – živé.sk hovorí, že je pre ne „nepopísaným listom“.   V podcaste tiež prinesieme reportáž z protestu učiteľov. Ak oni volajú po desaťpercentnom navýšení platov od júla, rezortný minister Branislav Grohling sa zatiaľ zastavil na troch percentách. Čo na to učitelia? Budete počuť názory z celého Slovenska.   Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Tento týždeň pokračuje hlavné pojednávanie v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a príprave vrážd prokurátorov. Na súde sa dnes nečakane rozrozprával aj obžalovaný Tomáš Szabó. V polovici apríla sa v síce  v kauze prípravy vrážd prokurátorov priznal, no do dnešného dňa odmietol vypovedať. Prečo Szabó otočil a vypovedá? A čo Marián Kočner? Pojednávanie sledovala aj novinárka Laura  Kellöová. Nielen učitelia, ale aj zdravotné sestry žiadajú vyššie mzdy. Na problémy v zdravotníctve upozorňujú dlhodobo. „Napriek tomu, že dnes sa aktívne neozývajú, neaktivizujú, ale táto situácia sa môže pokojne zmeniť aj tým, že sa prísľuby nedodržia. Nevieme zaručiť, aký zvrat nastane", hovorí Iveta Lazorová zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.V podcaste budete počuť aj Lukáša Kobera zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.  Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že situáciu rieši a prichádza s novým návrhom, ktorý ma zastabilizovať zdravotnícky personál. Denisa Žilová sa v druhej časti bude rozprávať so štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva Lenkou Dunajovou Družkovskou. „Potrebujeme zastabilizovať personál najmä platmi", hovorí v podcaste štátna tajomníčka. No otázkou ostáva, či na to budú peniaze. Podcast nahrávali Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Z rodiny sa stane politická mantra, ktorou budú zakrývať úplne všetko. Nedokážu si pripustiť, že sa im štát rozpadá doslova pod zadkom a reálne problémy ľudí riešiť nechcú a ani nevedia. Pre občanov by bolo najlepšie keby padli, hovorí na margo vládnej koalície politický komentátor a publicista Arpád Soltész. Parlament čaká opätovné hlasovanie o takzvanom prorodinnom balíčku, ktorý však bude i testom hlasovania vládnych poslancov s extrémistami. Kam sa uberá slovenska politika a prečo sa slovo rodina stalo novým politickým zaklínadlom? Témy pre publicistu Arpáda Soltésza. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na proces výberu nového šéfa verejnoprávnej RTVS. Kolega Adam Oleš oslovil viacerých kandidátov no a budete počuť aj experta na dezinformácie a člena poradnej komisie Jakuba Godu Pekný deň a pokoj v duši pri počúvaní Aktualít Nahlas vám želá Braňo Dobšinský      

O čom je najnovšia kauza Voz, v ktorej je obvinený aj šéf Tiposu Marek Kaňka? V podcaste budete počuť investigatívneho novinára Petra Saba. Šéf Tiposu je nominant vládnej strany Oľano a pozná sa aj s premiérom Eduardom Hegerom. Ako by sa k situácii mal postaviť predseda vlády či Igor Matovič? V podcaste to okomentuje šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. „Tváriť sa, že dávam ruky preč a počkám na vyšetrenie prípadu je do istej miery zbabelé a ukazuje to neúprimnosť postoja predsedu vlády. Čakal by som od neho, že sa k tomu postaví trošku viac principiálne, keď sa tak principiálne vie staviať k veciam, ktoré sa týkajú našej zahraničnej politiky,” komentuje postoj Eduarda Hegera k obvineniu šéfa Tiposu Peter Bárdy. Európska centrálna banka zvýši po 11 rokoch úrokové sadzby. Najskôr v júli, potom v septembri. Ide o opatrenie proti inflácii, ktoré podľa finančného analytika mala urobiť už dávnejšie. Problémom nie je samotné navýšenie úrokov ECB, ale úroky vnútroštátnych komerčných bánk.   Ich navyšovanie je často len marketingovou hrou. No a skrytým problémom sú naďalej aj drahé nehnuteľnosti. Čo sa bude diať v najbližších mesiacoch na hypotekárnom trhu? Kto by so žiadosťou o úver nemal čakať? Čo budú robiť banky, ak nebude záujem o hypotéky?  Oplatí sa stále kupovať nehnuteľnosti ako investíciu? O tom sa Denisa Žilová rozprávala s finančným analytikom Matejom Dobišom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Referendum ako ho navrhuje Robert Fico, je nerealizovateľné, a ide len o zámienku na útoky voči prezidentke. V dnešnom podcaste to naznačujú politológ Jozef Lenč, poradca prezidentky pre ústavné právo Marián Giba a aj koaličný poslanec Juraj Šeliga. Smer plánuje vyzbierať podpisy do konca júla. Prezidentka bude môcť referendum jednoducho nevypísať. Druhou témou dnešného podcastu je tretie kolo pomoci ukrajinským utečencom v bratislavskom Auparku. Ako to tam vyzerá? Čo Ukrajinci potrebujú a čo ľudia nosia? Moderuje Peter Hanák. Reportáž z centra pomoci utečencom nahrávala Denisa Žilová.

Do koaličnej krízy by mal oveľa výraznejšie vstúpiť premiér a Igora Matoviča by mal z postu ministra financií odvolať. Prípadnej matovičovej pomsty sa premiér báť nemusí, tvrdí politológ Jozef Lenč. Sulíkovcom zasa Lenč odporúča vládu urýchlene opustiť. Eduardovi Hegerovi by tým pádom pod rukami zostala menšinová vláda. Vydržalo by však toto riešenie až do riadnych volieb? Vláda bez Igora Matoviča aj Richarda Sulíka, taký je recept politológa Jozefa Lenča na zažehnanie neustálych koaličných kríz, ktoré prakticky začínajú znemožňovať i samotné vládnutie. Koalícia sa totiž opäť ocitla v kríze. Vydrží vládna koalícia alebo si už máme začať chystať volebné štúdiá? Kam zmizol premiér, ktorý je síce šéfom vlády no jeho hlas pri koaličných roztržkách veľmi počuť nie je? Vydržia liberáli vo vláde s Igorom Matovičom? No a máme sa pripraviť i na to, že nám budú napokon spoluvládnuť hnedí extrémisti? Témy a otázky pre politológa Jozefa Lenča. V ďalšej časti dnešného podcastu sa podrobnejšie pozrieme na jeden z koaličných frontov a tým sú platy učiteľov. Dohoda stále neexistuje, aké sú teda nálady v kabinetoch pedagógov a prečo vlastne učitelia žiadajú pridať? Na to sa už kolegyňa Denisa Hopková pýtala šéfa Slovenskej komory učiteľov Vladimíra Crmomana. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský

Guvernérovi NBS a exministrovi financií Petrovi Kažimírovi zrušili obvinenie. Urobila tak Generálna prokuratúra prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku. Kažimír tak nie je obvinený z podplácania. Vo veci má opäť konať Špeciálna prokuratúra.   „V dôsledku zistených porušení zákona v neprospech obvineného generálny prokurátor zrušil rozhodnutie špeciálneho prokurátora“, oznámil Maroš Žilinka. Obvineným z podplácania bol pritom exminister financií a aktuálny guverného NBS Peter Kažimír.   Pre generálneho prokurátora bolo pritom nepostačujúce obvinenie postavené na svedectve jediného svedka, ktorý bol pritom „spolupracujúcim obvineným“. Išlo o Františka Imreczeho. Generálna prokuratúra vracia prípad opäť Špeciálnej prokuratúre.   Na prípad sa pozrieme s Annamáriou Dömeovou. A budete počuť aj argumentáciu Generálnej prokuratúry.   Pozrieme sa aj na pokračujúci súd v kauze Kuciak. Zoltán Andruskó na ňom v pozícii svedka opäť upriamoval pozornosť na Mariana Kočnera. „Kočner je objednávateľom vraždy Jána Kuciaka“ – takto otvorene to dnes zaznelo na súde.   V druhej časti podcastu sa budeme venovať rozhodnutiu prezidentky Zuzany Čaputovej vetovať tzv. Matovičov balíček. Chyby v jeho prípravnej fáze identifikuje aj ústavný právnik Vincent Bujňák.   Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.  

Čo bude s protiinflačným balíčkom Igora Matoviča? Tento týždeň by svoje rozhodnutie mala povedať Zuzana Čaputová. Dnes sa s ňou stretli zamestnávateľské organizácie či predstavitelia samospráv - spája ich kritika návrhu Igora Matoviča. Kritizujú porušenie legislatívneho procesu, samotný obsah zákona, ako aj to odkiaľ na to zobrať.  Výhrady k balíčku v podcaste povie šéf Únie miest Slovenska Richard Rybníček, trnavský župan Jozef Viskupič, či šéf ZMOS-u Branislav Tréger. Na Slovensku je zhruba 600 tisíc ľudí obéznych a dva milióny s nadváhou. Ľudí s týmito problémami naďalej pribúda. Veľkú skupinu tvoria deti a mladiství. Navyše obezita sa spája s mnohými ďalšími zdravotnými problémami, ako sú cukrovka či kardiovaskulárne ochorenia. Je tiež druhou najčastejšou príčinou predčasnej smrti. Bojujú jednotlivci a štát proti obezite správne? To sa pýtala Denisa Žilová v druhej časti podcastu lekára a výživového poradcu Borisa Bajera.  Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Nad Covidom sme ešte nevyhrali, Je chybou teraz rezignovať na protipandemické opatrenia. V jesenných mesiacoch môže udrieť ďalšia vlna, varuje epidemiologička Alexandra Bražinová. A prečo Slovensko doteraz nemá Fond na odškodňovanie negatívnych následkov očkovania hoci práve on by mohol výrazne motivovať k očkovaniu? Pandémie nemávajú dobrú tvár. Logicky, berú príliš mnohým príliš mnoho. Berú naše zdravie a berú aj naše životy. Zdalo by sa teda, že zjavne sa o nich vôbec nič dobré povedať nedá. No jednu pozitívnu vec pandémie predsa len majú. Učia nás. Čo nás teda naučila pandémia Covidu a akú skúsenosť sme si z nej ako spoločenstvo vzali? Sme pripravení čeliť ďalším epidémiám lepšie? I o tom je aj kniha, na ktorej sa autorsky podieľalo viacero špičkových expertov z oblasti epidemiológie, virológie či práva. Téma pre dnešné Aktuality Nahlas. Slovensku hrozí pokuta od Európskej komisie. Dôvodom sú mediálne zákony, ktorých prijatie sa neustále odkladá. V čom je jadro problému a môžeme ešte celú situáciu zvrátiť a pokute sa vyhnúť? Téma pre kolegyňu Denisu Žilovú, štátneho tajomníka rezortu kultúry Radoslava Kutaša ako i zástupkyňu Európskej komisie. Pekný deň a pokoj v duši od mikrofónu praje Braňo Dobšinský.  

Poslanci OĽaNO hovoria o možnom vylúčení Gyorgiho Gyimesiho z klubu. Pýtali sme sa ich aj na Matovičovu „prorodinnú koalíciu“ – napríklad, či sa nechystá menšinová vláda bez SaS, no s občasnou podporou ĽSNS. V dnešnom podcaste budete počuť poslancov OĽaNO Juraja Krupu, Gyorgiho Gyimesiho, Andreja Stančíka a za konzervatívne krídlo Petra Kremského. Druhou témou dnešného podcastu je aktuálny vývoj bojov na Ukrajine. Denisa Hopková sa na tretí mesiac vojny pýtala vojenského analytika Vladimíra Bendára. Moderuje Peter Hanák.

Európski lídri sa dohodli na šiestom sankčnom balíku pre Moskvu. Po týždňoch zdĺhavých rokovaní dali zelenú embargu na dovoz Putinovej ropy. Oproti pôvodnému návrhu však pôjde len o čiastočný zákaz: do našich končín bude môcť pritekať cez ropovod Družba. Balík obsahuje aj sankcie voči najväčšej ruskej banke Sberbank, zákaz pre tri ďalšie ruské štátne televízie a zoznam osôb, ktoré spáchali vojnové zločiny na Ukrajine. Nakoľko môžu nové sankcie obmedziť Putinove zdroje pre financovanie vojny? Téma pre Jozefa Badidu z portálu energieprevas.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na problém integrácie ľudí, ktorí z Ukrajiny pred vojnou utekajú k nám. Dôvodom je dlhodobé neriešenie cudzincov a utečencov na Slovensku. Prečo sa tomu doposiaľ nevenovala dostatočná pozornosť a čo navrhuje neziskový sektor? Denisa Žilová sa o integrácií nielen Ukrajincov rozprávala s riaditeľkou Nadácie Milana Šimečku, Veronikou Fishbone Vlčkovou.    Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Deti Borisa Kollára môžu na takzvanej rodinnej revolúcii získať ročne až 30 tisíc. Dohromady im tak štát môže napokon vyplatiť až zhruba pol milióna, tvrdí exminister práce a rodiny Jozef Mihál. Matovičova reforma tak podľa neho zavádza nové a veľké nespravodlivosti, ktoré bude nutné napraviť. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes podrobne a vecne zanalyzujeme takzvanú rodinnú revolúcie z dielne Igora Matoviča a pozrieme sa na to, kto na tomto nápade získa a kto naopak touto revolúciou v rodinnej politike stratí. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na to, čo usvedčuje rusko s účasti na výbuchoch muničných skladov v českých Vrběticiach. Kolegyňa Denisa Žilová Žilová sa na to pýtala Ondrěja Kundru z časopisu Respekt, ktorý sa kauze dlhodobo venuje. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Skončilo sa vyšetrovanie ďalšej Kočnerovej kauzy, na ktorú poukázal aj Ján Kuciak. Prípad je na konci po piatich rokoch a po výmenách niekoľkých vyšetrovateľov. „Pracovali na tom vyšetrovatelia, ktorí mohli byť pod vplyvom Mariána Kočnera,” hovorí v podcaste novinárka. V kauze hotelov na Donovaloch Mariánovi Kočnerovi najprv policajt zastavil trestné stíhanie, no situácia sa zmenila po tom, čo Ján Kuciak krok po kroku rozobral jeho rozhodnutie a v šiestich bodoch upozornil na zjavné nezrovnalosti. Teraz je prípad na konci. O téme sa porozprávame s investigatívnou novinárkou z redakcie Aktuality.sk Annamáriou Dömeovou. Dnes, a odteraz aj každý pondelok o osemnástej sa bude protestovať pred ruskou ambasádou v Bratislave. Peter Hanák sa v druhej téme podcastu rozprával so zástupcami iniciatívy Mier Ukrajine. Podcast pripravili Denisa Hopková a Peter Hanák.

Túžba kontrolovať médiá, paradoxne zo strany tých, čo by mali byť kontrolovaní. Ide o krok proti slobode, ktorá je základných rámcom fungovania médií v demokratickej spoločnosti. Nad zámerom lídra OľaNO regulovať politické diskusie v médiách sa pozastavujú ich samotní tvorcovia.   „Kvóty určite nepotrebujeme“, reaguje Michal Kovačič, moderátor politickej diskusnej relácie Na telo, ktorú vysiela televízia Markíza.   Jana Krescanko Dibáková, ktorá moderuje politickú diskusnú reláciu TV JOJ Na hrane, hovorí, že „je to neprípustné“, lebo návrh ide proti základnej filozofii médií, ktorou je sloboda tvorcov.   Braňo Dobšinský, s dvadsaťročnou skúsenosťou moderátora diskusných relácií tvrdí, že ide rovno o „nezmysel“.   „Navrhoujem malý legislatívny protinávrh: úplne stačí, aby si politici zakotvili – ak chcú niečo meniť – zákonnú povinnosť, aby politik pozvaný do relácie odpovedal na otázky, nevyhýbal sa im a odpovedal pravdivo. To by úplne stačilo“, tvrdí Dobšinský.   Do televíznych a rozhlasových debát by podľa Igora Matoviča mali chodiť len politici strán, ktoré sa dostali do parlamentu. A to, ako často by ich malo byť vidieť na obrazovke, by sa tiež malo odvíjať od získaných preferencií vo voľbách. Nápad, ktorý predniesol na koaličnej rade s potenciálom premeniť ho na paragrafové znenie zákona. Zaskočilvšak aj svojich.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na Orbánov núdzový vojnový stav. Analytička Barbara Zmušková z Euractivu tvrdí, že ide o jeho marketing a upevňovanie moci.   Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Obnova Ukrajiny po vojne? Krajina bude musieť riešiť mnohé problémy. „Najväčšie problémy boli a budú v oblasti vymožiteľnosti práva, v reforme súdnictva, polície a prokuratúry. Rovnako bola vysoká aj korupcia,” opisuje bývalý minister financií Ivan Mikloš, ktorý je aj člen tímu expertov na obnovu Ukrajiny. Ako bude vyzerať obnova Ukrajiny po vojne? Prečo sa tým EÚ zaoberá dnes a čo môže pomoc skomplikovať? V súvislosti s povojnovou Ukrajinou sa spomínajú aj paralely s Marshallovým plánom, no Ukrajina je v odlišnej situácii. V podcaste viac vysvetlí reportér redakcie Aktuality.sk Pavol Štrba. Čo bude pri obnove povojnovej Ukrajiny a ako dlho to môže trvať? O téme sa rozprávame aj s bývalým ministrom financií Ivanom Miklošom, ktorý je zároveň  členom vznikajúceho medzinárodného tímu expertov na obnovu Ukrajiny.  Jedným z dôsledkov ruskej agresie na Ukrajine je aj snaha o rýchlejšie rozširovanie Európskej únie. Je potrebné, aby sa zrýchlil proces integrácie krajín západného Balkánu.  V týchto krajinách dnes prichádza k stretu Európskej únie s ďalšími globálnymi či regionálnymi aktérmi ako je Rusko, Čína či Turecko. Rusku ide o politické vplyvy, oslabenie Európskej únie, energetickú závislosť, Číne zase o netransparentné obchodné záujmy. Okrem toho tieto štáty stále bojujú s korupciou, zlou ekonomickou situáciou, nerešpektovaním práv národnostných menšín a nevyrovnanými vzťahmi so susednými krajinami. Podľa odborníka na zahraničnú politiku, progres týchto krajín nie je taký, ako sa pôvodne očakávalo. V druhej téme podcastu sme sa pozreli na šesticu krajín západného Balkánu a ich šance byť čo najskôr súčasťou EÚ. Denisa Žilová sa rozprávala s Tomášom Strážayom, odborníkom na zahraničnú politiku. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Na Špecializovanom trestnom súde pokračuje hlavné pojednávanie v prípade vráždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice a príprav vrážd prokurátorov Žilinku, Lipšica a Šufliarskeho. Dnes vypovedal jeden z kľúčových svedkov Zoltán Andruskó.   Vypovedal pritom, že objednávateľom vrážd je Marián Kočner.   V podcaste budete počuť časti výpovede Zoltána Andruskóa, tiež obhajcu poškodených Romana Kvasnicu a našu Lauru Kelloovú, ktorá prípad sleduje.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na našu armádu. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa, aby sa dostala na úroveň, kedy by sa o nej dalo hovoriť ako o modernej potrebuje miliardy nad rámec toho, čo dostáva dnes.   Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák.

Bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika poslal Najvyšší súd na 8 rokov do basy. Voči verdiktu sa nedá odvolať, môže sa však stať jednou z tém prezidentskej kampane. „SMER sa bude snažiť inštalovať do prezidentského paláca človeka, ktorý by mohol ich ľudí zachraňovať milosťami,“ tvrdí šéfredaktor aktualít Peter Bárdy. Neotvorí väzenská cela Špeciálnemu prokurátorovi ústa a prečo Najvyšší súd trest Kováčikovi znížil ? Počúvate Aktuality Nahlas, dnes predovšetkým o odsúdení bývalého Špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ako aj možných dôsledkoch, ktoré z tohto rozsudku vyplývajú, a to či už pre ďalšie dôležité korupčné kauzy, ale aj pre našu politickú scénu. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na opičie kiahne. V Európe sa začali množiť prípady opičích kiahní, nevyhlo sa im ani susedné Česko či Rakúsko. Máme sa obávať ďalšej pandémie, tentoraz opičích kiahní? Odpovede hľadala kolegyňa Denisa Hopková u virológa Borisa Klempu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Pamätáte si ešte tlačovku Roberta Fica s gestapáckymi kabátmi? V prípade expolicajta odsúdeného za korupciu súd prišiel k záveru, že žiadny nátlak na kajúcnikov sa nekonal. V podstate tak vyvrátil argumenty Smeru z tejto známej tlačovky. Rozsudok, ktorým súd na prvom stupni poslal na 11 rokov za mreže skorumpovaného policajta Mariána Kučerku analyzovala Annamária Dömeová. Druhá téma dnešného podcastu súvisí s tou prvou – budeme sa pýtať, ako sa rodí nečestnosť a v konečnom dôsledku aj korupcia. Je to tak, že kto klame a podvádza už ako dieťa, má predpoklady pre väčšie nečestnosti v dospelosti? V rozhovore s Jaroslavom Barborákom odpovie Zuzana Vasičák Očenášová z nadácie Zastavme korupciu. Moderuje Peter Hanák.

Ruskí agresori blokujú export ukrajinskej pšenice, kradnú jej zásoby, zamínovavajú ukrajinské polia a ničia poľnohospodárske vybavenie Ukrajincov. Môže to viesť k novej Arabskej jari, teda nepokojom v krajinách severnej Afriky ale aj k ďalšej masívnej migračnej vlne do Európy, varuje analytička Silvia Tiryaki. A donútia americkí senátori zregulovať slovenský Facebook? Hlad. Hlad doslova na globálnej úrovni. I to môže byť jeden z fatálnych následkov ruskej invázie na Ukrajinu. Ukrajina je totiž takpovediac jednou zo svetových obilníc a na jej dodávkach sú bytostne závislé mnohé krajiny ako napríklad Egypt, Libanon či Sudán. Dnes však ruskí agresori blokujú ukrajinské prístavy čím bránia exportu, v masovom rozsahu ukrajinské obilie kradnú, zaminovávajú ukrajinské polia a ničia poľnohospodársku techniku. Výsledkom je tak hrozba hladomoru v niektorých už aj tak dnes pomerne veľmi nestabilných a chudobných regiónoch sveta. Kam odstavenie dodávok ukrajinskej pšenice môže viesť, ale aj o ďalších globálnych hrozbách vyplývajúcich z ruskej invázie som sa rozprával s analytičkou Silviou Tiryaki. V druhej časti dnešného podcastu sa porozpráva kolegyňa Denisa Hopková o možnostiach ako a prečo regulovať našu najrozšírenejšiu sociálnu sieť. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský